MACIEJ SZPUNAR
prednesené 1. februára 2017 ( 1 )
Vec C‑670/15
Jan Šalplachta
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Prístup k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch – Smernica 2003/8/ES – Pôsobnosť – Žiadosť o právnu pomoc podaná príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci – Náhrada nákladov vynaložených na preklad dokumentov priložených k žiadosti o právnu pomoc“
Úvod
|
1. |
Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť objasniť pôsobnosť smernice Rady 2003/8/ES ( 2 ), ktorej cieľom je stanovenie minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri cezhraničných sporoch. |
|
2. |
Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko) rozhoduje v konaní o náhradu nákladov vynaložených v súvislosti so žiadosťou o právnu pomoc, a to konkrétne nákladov vynaložených na preklad dokumentov priložených k predmetnej žiadosti. Nemecká právna úprava preberajúca smernicu 2003/8 neupravuje poskytnutie právnej pomoci v rámci samotného postupu právnej pomoci v prípade, že takáto žiadosť je podaná nemeckému súdu, ktorý je zároveň príslušným orgánom. Prostredníctvom tohto návrhu sa najvyšší nemecký pracovný súd snaží nepriamo overiť zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou 2003/8 (ďalej len „smernica“). |
Právny rámec
Právo Únie
|
3. |
Smernica 2003/8 stanovuje: „Článok 3 Právo na právnu pomoc 1. Fyzické osoby zúčastnené na spore, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, sú oprávnené na primeranú právnu pomoc s cieľom zabezpečenia ich efektívneho prístupu k spravodlivosti v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto smernici. 2. Právna pomoc sa považuje za primeranú, keď zaručuje:
… Článok 7 Náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu Právna pomoc poskytnutá v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci, pokryje nasledujúce náklady, ktoré priamo súvisia s cezhraničným charakterom sporu: …
… Článok 8 Náklady hradené členským štátom bydliska alebo obvyklého pobytu Členský štát, v ktorom má žiadateľ o právnu pomoc bydlisko alebo obvyklý pobyt, poskytne právnu pomoc uvedenú v článku 3 ods. 2, ktorá je potrebná na úhradu:
… Článok 13 Predloženie a postúpenie žiadostí o právnu pomoc 1. Žiadosti o právnu pomoc sa môžu podať, buď:
2. Žiadosti o právnu pomoc sa vyplnia v a podporné dokumenty sa predložia do:
… 4. Príslušný postupujúci orgán pomôže žiadateľovi zabezpečiť, aby k žiadosti boli priložené všetky podporné dokumenty, o ktorých vie, že sa požadujú na to, aby bolo možné rozhodnúť o žiadosti. Takisto pomôže žiadateľovi pri zabezpečovaní akéhokoľvek potrebného prekladu podporných dokumentov v súlade s článkom 8 písm. b). Príslušný postupujúci orgán postúpi žiadosť príslušnému prijímajúcemu orgánu v druhom členskom štáte do 15 dní od obdŕžania riadne vyplnenej žiadosti v jednom z jazykov uvedených v ods. 2 a podporných dokumentov, v prípade potreby preložených do jedného z týchto jazykov. … 6. Členské štáty nemôžu účtovať poplatok za služby poskytnuté podľa ods. 4…”. |
Nemecká právna úprava
|
4. |
Smernica 2003/8 bola do nemeckého práva prevzatá ustanoveniami § 114 až 127a, ako aj § 1076 až 1078 Zivilprozessordnung (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „ZPO“). |
|
5. |
Podľa § 114 ods. 1 ZPO: „Účastníkovi konania, ktorý z dôvodu svojej osobnej alebo finančnej situácie nie je schopný úplne alebo len čiastočne a vo viacerých splátkach znášať trovy konania, sa na žiadosť poskytne právna pomoc, ak má zamýšľaná žaloba alebo obhajoba dostatočnú nádej na úspech a nejaví sa ako šikanózna. Pre cezhraničnú právnu pomoc v rámci Európskej únie platia doplňujúco § 1076 až 1078.“ |
|
6. |
Podľa § 117 ods. 1 a ods. 2 ZPO: „1. Žiadosť o právnu pomoc sa podá na súde, ktorý koná vo veci samej; … 2. K žiadosti treba priložiť vyhlásenie účastníka o jeho osobnej a finančnej situácii (rodinná situácia, povolanie, majetok, príjmy a záväzky), ako aj príslušné doklady. …“ |
|
7. |
Podľa § 1076 ZPO: „Ak nie je ďalej stanovené inak, pre cezhraničnú právnu pomoc v rámci Európskej únie podľa [smernice 2003/8] platia § 114 až 127a.“ |
|
8. |
Podľa § 1078 ods. 1 ZPO: „Na prijímanie žiadostí o cezhraničnú právnu pomoc je príslušný súd, ktorý koná vo veci samej alebo súd konajúci vo veci výkonu rozhodnutia. Žiadosti musia byť vyplnené v nemeckom jazyku a podporné dokumenty doplnené prekladom do nemeckého jazyka. …“ |
|
9. |
Vnútroštátny súd uvádza, že podľa judikatúry nemeckých súdov dané ustanovenia neupravujú poskytovanie právnej pomoci v samotnom konaní o právnej pomoci, pretože uvedené konanie nepredstavuje „konanie“ v zmysle § 114 ZPO. Poskytnutie právnej pomoci na náklady vynaložené za preklad vyhlásenia a podporných dokumentov, ktoré treba priložiť k žiadosti o právnu pomoc, do jazyka súdu je preto vylúčené. Z tohto dôvodu, ak žiadateľ s bydliskom v inom členskom štáte podá žalobu priamo nemeckému súdu a súčasne tam podá žiadosť o právnu pomoc, uplatnia sa naňho rovnaké ustanovenia ako v prípade žiadateľa s bydliskom v Nemecku. |
Skutkový stav, konanie a prejudiciálna otázka
|
10. |
Pán Jan Šalplachta má bydlisko v Českej republike. Dňa 24. septembra 2013 podal prostredníctvom svojej nemeckej právnej zástupkyne žalobu na Arbeitsgericht Zwickau (Pracovný súd Zwickau, Nemecko) o zaplatenie neuhradenej mzdy proti spoločnosti Elektroanlagen & Computerbau GmbH so sídlom v Nemecku a zároveň podal žiadosť o právnu pomoc. Dňa 27. novembra 2013 požiadal o to, aby sa právna pomoc vzťahovala aj na náklady na preklad dokumentov na preukázanie svojej príjmovej a majetkovej situácie. |
|
11. |
Vyhlásenie o osobnej a finančnej situácii žalobcu, vyplnené v nemeckom jazyku, ktoré žalobca podpísal 23. septembra 2013, bolo 8. apríla 2014 doručené do podateľne na Arbeitsgericht Zwickau (Pracovný súd Zwickau). Formulár vyhlásenia spolu s vysvetlivkami a podpornými dokumentmi preložila do nemeckého jazyka prekladateľská agentúra so sídlom v Drážďanoch (Nemecko). Žalobca k súdnemu spisu priložil dve faktúry, ktoré mu adresovala prekladateľská agentúra. |
|
12. |
Arbeitsgericht Zwickau (Pracovný súd Zwickau) poskytol žalobcovi právnu pomoc v rámci konania v prvom stupni, ale odmietol uhradiť náklady na preklad. Landesarbeitsgericht (vyšší pracovný súd) odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca podal mimoriadny opravný prostriedok na vnútroštátny súd. |
|
13. |
Vnútroštátny súd uvádza, že odvolaniu by sa malo vyhovieť len vtedy, pokiaľ by § 114 a nasl. ZPO boli vykladané v súlade s právom Únie v tom zmysle, že náklady žalobcu vynaložené na preklad vyhlásenia a podporných dokumentov pripojených k žiadosti o právnu pomoc predstavujú súčasť právnej pomoci poskytovanej v Spolkovej republike Nemecko. V opačnom prípade by bolo nutné odvolanie zamietnuť. |
|
14. |
Za týchto podmienok Bundesarteitsgericht (Spolkový pracovný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku: „Vyžaduje právo fyzickej osoby na účinný prístup k spravodlivosti pri cezhraničnom spore v zmysle článku 1 a článku 2 [smernice 2003/8], aby právna pomoc, ktorú poskytla Spolková republika Nemecko, zahŕňala náklady, ktoré žiadateľ vynaložil na preklad vyhlásenia a podporných dokumentov k žiadosti o právnu pomoc, keď žiadateľ požiadal o právnu pomoc spolu s podaním žaloby na súde príslušnom konať vo veci samej, ktorý je príslušný aj ako prijímajúci orgán v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) smernice, a sám nechal vyhotoviť preklad?“ |
|
15. |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol Súdnemu dvoru doručený 15. decembra 2015. Písomné pripomienky predložil pán Šalplachta, nemecká a česká vláda a Európska komisia. Pán Šalplachta, nemecká a španielska vláda, ako aj Komisia uviedli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. novembra 2016. |
Analýza
Úvod
|
16. |
Článok 13 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2003/8 dáva z procesného hľadiska žiadateľovi o právnu pomoc možnosť podať svoju žiadosť buď príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt [písm. a)], alebo príslušnému orgánu členského štátu súdu alebo členského štátu, v ktorom sa má vykonať rozhodnutie [písm. b)]. |
|
17. |
Ak je žiadosť o právnu pomoc podaná v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt, príslušný orgán daného členského štátu slúži ako „postupujúci orgán“, a príslušný orgán členského štátu súdu alebo členského štátu, v ktorom sa má vykonať rozhodnutie, slúži ako „prijímajúci orgán“. |
|
18. |
Podľa článku 13 ods. 4 smernice 2003/8 postupujúci orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt, pomôže žiadateľovi, predtým než postúpi žiadosť prijímajúcemu orgánu, pri zabezpečovaní prekladu podporných dokumentov. |
|
19. |
Toto ustanovenie odráža článok 8 písm. b) smernice 2003/8, ktorý požaduje, aby členský štát, v ktorom má žiadateľ o právnu pomoc bydlisko alebo obvyklý pobyt, poskytol právnu pomoc, ktorá je potrebná na úhradu prekladu žiadosti a potrebných podporných dokumentov, ak je žiadosť podaná príslušnému orgánu v tomto členskom štáte. |
|
20. |
Smernica 2003/8 sa však výslovne nezaoberá náhradou nákladov na preklad, ak je žiadosť o právnu pomoc podaná orgánom v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci (členský štát súdu). |
|
21. |
Prostredníctvom predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vnútroštátny súd snaží o objasnenie, či smernica 2003/8 požaduje pokrytie týchto nákladov aj v neskôr uvedenom prípade. |
|
22. |
Vnútroštátny súd sa v podstate snaží zistiť, či smernica 2003/8 vyžaduje, aby poskytnutie právnej pomoci v členskom štáte súdu pokrývalo náklady vynaložené žiadateľom na preklad vyhlásenia a podporných dokumentov pripojených k žiadosti o právnu pomoc, ak je daná žiadosť o právnu pomoc podaná príslušnému orgánu tohto členského štátu a nie orgánom v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt. |
Znenie príslušných ustanovení
|
23. |
Zastávam názor, že aj keď vnútroštátny súd odkazuje na články 1, 2 a článok 13 ods. 1 písm. b) smernice, Súdny dvor by mal na účely poskytnutia užitočnej odpovede vykladať články 3 a 7 smernice. |
|
24. |
Podľa článku 3 ods. 1 smernice sú fyzické osoby zúčastnené na spore, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, oprávnené na primeranú právnu pomoc s cieľom zabezpečenia ich efektívneho prístupu k spravodlivosti v súlade s podmienkami ustanovenými v smernici. Právna pomoc sa považuje za primeranú, keď zaručuje najmä právnu pomoc a zastupovanie na súde a oslobodenie od nákladov konania príjemcu alebo pomoc pri tom, vrátane nákladov uvedených v článku 7 a poplatkov osobám splnomocneným súdom na výkon úkonov počas konania [článok 3 ods. 2 písm. b)]. |
|
25. |
Podmienky a rozsah právnej pomoci sú ďalej vymedzené v článkoch 5 až 11 smernice. |
|
26. |
Uvedené ustanovenia upravujú právo na právnu pomoc v členskom štáte súdu (články 5 až 7) a v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt (článok 8). |
|
27. |
Pokiaľ ide najmä o náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu, článok 7 písm. b) smernice stanovuje, že právna pomoc sa rozšíri na náklady priamo súvisiace s cezhraničným charakterom sporu, vrátane tých nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom dokumentov, ktoré požaduje súd alebo príslušný orgán a ktoré predkladá príjemca právnej pomoci, ktoré sú potrebné na vyriešenie prípadu. |
|
28. |
Podľa článku 8 písm. b) smernice členský štát, v ktorom má žiadateľ o právnu pomoc bydlisko alebo obvyklý pobyt, poskytne potrebnú právnu pomoc na úhradu prekladu žiadosti a potrebných podporných dokumentov, ak je žiadosť podaná orgánom v tomto členskom štáte. |
|
29. |
Znenie týchto ustanovení sa výslovne netýka nákladov na preklad vynaložených v súvislosti s podaním žiadosti o právnu pomoc, ak je žiadosť podaná v členskom štáte súdu. Na jednej strane článok 7 smernice, ktorý sa zaoberá nákladmi v členkom štáte súdu, odkazuje na preklad dokumentov, ktoré sú „potrebné na vyriešenie prípadu“, a výslovne neuvádza náklady vynaložené vo vzťahu k žiadosti o právnu pomoc. Na druhej strane článok 8 smernice, ktorý výslovne odkazuje na tieto náklady, sa týka iba nákladov hradených členským štátom bydliska alebo obvyklého pobytu žiadateľa. |
|
30. |
Výsledná nejasnosť sa odráža v protichodných názoroch vyjadrených v rámci tohto konania. |
|
31. |
Vnútroštátny súd, hoci si je vedomý, že tento výklad nie je možné jednoznačne vyvodiť zo smernice, zastáva názor, že článok 8 smernice 2003/8 vyjadruje myšlienku, že náklady, ktoré vznikli žiadateľovi o právnu pomoc v súvislosti s prekladom vyhlásenia a podporných dokumentov pripojených k žiadosti o právnu pomoc, znáša výlučne členský štát bydliska alebo obvyklého pobytu žiadateľa, v tomto prípade Česká republika. Vnútroštátny súd ďalej poznamenáva, že tento záver vyplýva z procesnej voľby uskutočnenej žiadateľom, a to aj napriek tomu, že uvedený výklad znamená, že v prípadoch, keď je žiadosť podaná priamo v členskom štáte súdu, náklady na preklad nie sú hradené vôbec. Žiadateľ mal možnosť požiadať o právnu pomoc v Českej republike, a v prípade, že by tak urobil, neocitol by sa z právneho hľadiska v nevýhode. |
|
32. |
Tri členské štáty zúčastnené v prejednávenej veci ako vedlajší účastníci konania súhlasia s týmto záverom. |
|
33. |
Nemecká, česká a španielska vláda uvádzajú, že článok 7 smernice 2003/8 upravuje náklady vynaložené na preklad dokumentov, ktoré sú „potrebné na vyriešenie prípadu“, a výslovne neupravuje náklady na preklad dokumentov súvisiacich so žiadosťou o právnu pomoc. Uvádzajú, že náklady vynaložené v súvislosti so žiadosťou o právnu pomoc nie sú, presne povedané, trovami súdneho konania. Španielska vláda osobitne zdôrazňuje, že v niektorých právnych systémoch žiadosť o právnu pomoc nie je podaná súdu, ale príslušnému správnemu orgánu a je riešená v rámci správneho konania, ktoré je nezávislé od súdnych konaní týkajúcich sa predmetu sporu. Aj v tých právnych systémoch, kde žiadosť o právnu pomoc musí byť podaná na súde, ktorý je príslušny konať o predmete sporu, sa takáto žiadosť posudzuje v rámci samostatného konania, ktoré je oddelené od súdneho konania týkajúceho sa daného sporu. |
|
34. |
Žalobca v konaní o veci samej a Komisia zastávajú opačný názor. |
|
35. |
Žalobca tvrdí, že vylúčenie nákladov vynaložených v súvislosti so žiadosťou o právnu pomoc z nárokov v rámci právnej pomoci by predstavovalo prekážku prístupu k spravodlivosti v cezhraničných sporoch. Ak by boli tieto náklady hradené len v členskom štáte bydliska alebo obvyklého pobytu žiadateľa, viedlo by to k penalizácii žiadateľa za to, že predložil svoju žiadosť o právnu pomoc priamo v členskom štáte súdu, čím by boli obmedzené jeho procesné možnosti stanovené smernicou a bol by potenciálne vystavený neistote z hľadiska dodržania lehôt. |
|
36. |
Komisia uvádza, že rozsah právnej pomoci podľa smernice musí byť stanovený v zmysle cieľov sledovaných smernicou, a navyše by nemal závisieť od procesného mechanizmu vybraného žiadateľom o právnu pomoc. Nebolo by konzistentné rozšíriť právnu pomoc o náklady na preklad týkajúce sa žiadosti o právnu pomoc len v prípade, že je takáto žiadosť podaná v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt, ale nie v prípade, ak je podaná priamo v členskom štáte súdu. Komisia zastáva názor, že náklady na preklad by mali byť hradené v obidvoch prípadoch. |
|
37. |
Vzhľadom na to, že znenie príslušných ustanovení smernice je možné vykladať protichodne, budem sa ďalej zaoberať teleologickým a systematickým výkladom, a podporne tiež históriou vzniku smernice. |
Štruktúra a cieľ smernice 2003/8
|
38. |
Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 a odôvodnení 5 a 6 smernice 2003/8, cieľom tejto smernice je zabezpečiť efektívny prístup k spravodlivosti v cezhraničných sporoch osobám, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov. |
|
39. |
Cieľ smernice teda spočíva vo vykonaní práva na účinnú súdnu ochranu pre kategórie sporov, ktoré spadajú do rozsahu tejto smernice, v súlade s článkom 47 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zaručuje právo na právnu pomoc v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. ( 3 ) |
|
40. |
Na účely dosiahnutia tohto cieľa stanovuje smernica určité minimálne spoločné pravidlá týkajúce sa najmä práva na primeranú právnu pomoc (článok 3) a na rozsah právnej pomoci pri cezhraničných sporoch (článok 7). Smernica sa teda snaží prekonať prekážky v prístupe k spravodlivosti vyplývajúce z dodatočných nákladov spojených s cezhraničným charakterom sporu. |
|
41. |
Zastávam názor, že v záujme zabezpečenia dosiahnutia cieľov smernice, „primeraná právna pomoc“, tak ako je uvedená v článkoch 3 a 7 smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že zahrňuje tiež náklady, ktoré vznikli v dôsledku cezhraničného charakteru samotnej žiadosti o právnu pomoc, akými sú náklady na preklad žiadosti a podporných dokumentov. |
|
42. |
V situáciách vymedzených smernicou je predloženie žiadosti o právnu pomoc predpokladom pre zabezpečenie prístupu k spravodlivosti. Pre osoby, ktoré v dôsledku ich ekonomickej situácie nie sú schopné uhradiť trovy konania, môže byť zložité uhradiť náklady na preklad dokumentov potrebných na predloženie žiadosti o cezhraničnú právnu pomoc. Prístup k spravodlivosti v cezhraničných sporoch by bol ohrozený, ak by žiadateľ nemohol získať podporu na náklady súvisiace s prekladom jeho alebo jej žiadosti o právnu pomoc. |
|
43. |
Tento názor potvrdzuje aj systém smernice, ktorej ustanovenia sa neobmedzujú len na úhradu trov konania, ale upravujú aj náklady súvisiace s právnym poradenstvom pred podaním žiadosti o právnu pomoc a tiež náklady vynaložené vo vzťahu k žiadosti o právnu pomoc (článok 8). |
|
44. |
Navyše vzhľadom na to, že smernica obsahuje ustanovenia upravujúce úhradu nákladov v súvislosti so žiadosťami o právnu pomoc, mali by byť tieto náklady uhradené bez ohľadu na procesnú voľbu žiadateľa v súlade s článkom 13 ods. 1 smernice. |
|
45. |
Rozsah právnej pomoci by sa nemal líšiť v závislosti od druhu procesného mechanizmu použitého na podanie žiadosti o právnu pomoc. |
|
46. |
Po prvé vylúčenie týchto nákladov v situácii, keď je žiadosť predložená priamo v členskom štáte súdu, by v praxi obmedzilo výber žiadateľa medzi dvomi procesnými možnosťami výslovne uvedenými v článku 13 ods. 1 smernice. Po druhé takéto obmedzenie by prípadne žiadateľa nútilo, aby si vybral nákladnejšie procesné riešenie. Namiesto predloženia žiadosti o právnu pomoc priamo na súd príslušný prejednávať predmet sporu by musel žiadateľ začať dve samostatné konania, prvé na príslušnom súde, s cieľom zabezpečiť dodržanie lehôt, a druhé na orgánoch v členskom štáte jeho alebo jej bydliska alebo obvyklého pobytu, s cieľom získať náhradu nákladov vynaložených v súvislosti so žiadosťou o právnu pomoc. |
|
47. |
Zastávam názor, že by nebolo vhodné prisudzovať takýto zámer ustanoveniam obsiahnutým v článkoch 3, 7 a 8 smernice. Bolo by nedôsledné poskytnúť žiadateľovi dve možnosti a následne ho potrestať za to, že si vybral jednu z výslovne uvedených procesných možností. Takéto obmedzenie procesných možností, ktoré má žiadateľ o právnu pomoc k dispozícií, by predstavovalo ďalšiu prekážku prístupu k spravodlivosti, čo by bolo v rozpore s cieľmi sledovanými smernicou. |
|
48. |
Zastávam názor, že vzhľadom na systém a cieľ smernice nie je možné vykladať jej článok 7, ktorý stanovuje, že právna pomoc v členskom štáte súdu sa musí rozšíriť na náklady priamo súvisiace s cezhraničným charakterom sporu, v tom zmysle, že nezahŕňa náklady na preklad dokumentov potrebných na rozhodnutie o žiadosti o právnu pomoc v rámci takéhoto sporu. |
|
49. |
Zastávam preto názor, že tak systém, ako aj cieľ smernice 2003/8 podporujú výklad, podľa ktorého rozsah právnej pomoci podľa článkov 3 a 7 uvedenej smernice pokrýva náklady na preklad, ktoré vznikli v súvislosti so žiadosťou o cezhraničnú právnu pomoc, vrátane situácie, keď je daná žiadosť podaná priamo v členskom štáte súdu. |
História vzniku smernice 2003/8
|
50. |
Zastávam názor, že uvedený výklad článkov 3, 7 a 8 smernice je podporený aj históriou jej vzniku. |
|
51. |
V návrhu Komisie ( 4 ) iba jediný článok (článok 5) upravoval náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu. Jeho prvé dva odseky sa týkali nákladov, ktoré vznikli v členskom štáte súdu, zatiaľ čo tretí odsek sa týkal nákladov, ktoré vznikli v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko. ( 5 ) Podľa systému, ktorý navrhovala Komisia vo svojom návrhu, by teda cezhraničné náklady boli vo všeobecnosti hradené členským štátom súdu, okrem, v rámci výnimky, určitých nákladov, ktoré vznikli v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko. Štruktúra tohto ustanovenia zostala aj po prejednaní v Európskom parlamente nezmenená, okrem zmeny v článku 5 ods. 3, ktorá bola zavedená s cieľom zabezpečiť súlad s pozmeňujúcim návrhom článku 2 ods. 1 ( 6 ) |
|
52. |
V konečnom znení smernice, ktoré prijala Rada ( 7 ), boli ustanovenia o nákladoch súvisiacich s cezhraničným charakterom sporu zmenené a rozdelené do dvoch samostatných článkov – článok 7 nazvaný „Náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu“ a článok 8 nazvaný „Náklady hradené členským štátom bydliska alebo obvyklého pobytu“. Tieto zmeny však nenaznačujú, že by mala Rada v úmysle odchýliť sa od systému obsiahnutému v systéme navrhovanom Komisiou, podľa ktorého náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu mali byť, v rámci všeobecného pravidla, hradené členským štátom súdu, s výnimkou určitých osobitných nákladov vynaložených v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt. Táto zásada sa v skutočnosti odráža aj naďalej v odôvodneniach smernice. ( 8 ) |
|
53. |
Zdá sa teda, že história vzniku podporuje tvrdenie Komisie v prejednávanej veci, že článok 8 bol navrhnutý ako výnimka zo všeobecného pravidla, ktoré vyžaduje, aby náklady hradil členský štát súdu. V každom prípade nepodporujem názor, ktorý na pojednávaní vyjadrila španielska vláda, keď tvrdila, že články 7 a 8 obsahujú pravidlo o rozdelení nákladov, pretože podrobne vymedzujú, ktoré náklady si obidva členské štáty medzi sebou rozdeľujú. Predovšetkým, ako som uviedol vyššie, ( 9 ) nechápem, ako by sa článok 7 mohol vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa náklady na preklad dokumentov nevyhnutných pre rozhodnutie o žiadosti o právnu pomoc, ak je takáto žiadosť podaná v členskom štáte súdu. Takýto reštriktívny výklad by bol podľa môjho názoru v rozpore s cieľom smernice, ktorým je zabezpečiť právo na primeranú právnu pomoc na účely zabezpečenia efektívneho prístupu k spravodlivosti v cezhraničných sporoch. |
|
54. |
Nakoniec uvádzam, že nemecká vláda na pojednávaní upozornila na skutočnosť, že smernica nahradila systém spolupráce v oblasti právnej pomoci, ktorý existoval v rámci Štrasburského dohovoru z roku 1977 podpísaného pod záštitou Rady Európy. ( 10 ) |
|
55. |
Štrasburský dohovor stanovuje systém cezhraničného postúpenia žiadostí o právnu pomoc, ktorý žiadateľom umožňuje požiadať o právnu pomoc v štáte ich pobytu. Dohovor tiež stanovuje, že postupujúci orgán pomôže žiadateľovi zabezpečiť, aby boli k žiadosti priložené všetky potrebné dokumenty a tiež pomôže žiadateľovi pri zabezpečovaní akéhokoľvek potrebného prekladu dokumentov (článok 3). |
|
56. |
Mechanizmy oznamovania a postúpenia stanovené v článku 13 smernice sú priamo inšpirované týmto Štrasburským dohovorom. ( 11 ) |
|
57. |
Nemyslím si však, že tento argument týkajúci sa histórie vzniku môže slúžiť na preukázanie toho, ako to má v úmysle nemecká vláda, že – vzhľadom na to, že smernica nahrádza Štrasburský dohovor – náklady na preklad, ktoré vznikli v súvislosti so žiadosťami o právnu pomoc, sú hradené len v takých situáciách, ktoré predpokladal Štrasburský dohovor, teda len vtedy, ak žiadateľ využíva systém medzinárodného postúpenia žiadosti o právnu pomoc tým spôsobom, že podal žiadosť v členskom štáte pobytu. |
|
58. |
Štrasburský dohovor zaviedol systém cezhraničného postúpenia žiadostí o právnu pomoc, ale neupravoval otázku rozsahu právnej pomoci v štáte, v ktorom súd koná vo veci. Z histórie vzniku smernice vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle nadviazať na Štrasburský dohovor, ktorý bol v praxi málo používaný. ( 12 ) |
|
59. |
V prípade, že by bol prijatý výklad, ktorý zastáva nemecká vláda, znamenalo by to, že smernica neprekračuje systém, ktorý existoval podľa Štrasburského dohovoru. |
|
60. |
Tento záver by bol podľa mňa v rozpore s úmyslom normotvorcu Únie. Hlavným cieľom smernice bolo zaviesť nový mechanizmus postúpenia žiadostí o cezhraničnú právnu pomoc, keďže takýto mechanizmus už existoval podľa Štrasburského dohovoru. Cieľom smernice je zabezpečiť účinné právo na právnu pomoc v inom členskom štáte, vrátane situácie, keď sa žiadateľ rozhodne podať žiadosť o právnu pomoc priamo v členskom štáte súdu. Aby bola táto možnosť účinná, mala by právna pomoc zahŕňať tiež náklady súvisiace s cezhraničným charakterom žiadosti o právnu pomoc. |
|
61. |
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zastávam názor, že obidve posúdenia, systematické aj teleologické, podporujú výklad článkov 3 a 7 smernice v tom zmysle, že právna pomoc musí zahŕňať náklady, ktoré vznikli žiadateľovi v súvislosti s prekladom vyhlásenia a podporných dokumentov pripojených k žiadosti o právnu pomoc, a že tento výklad potvrdzuje tiež história vzniku smernice. |
Záver
|
62. |
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú predložil Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko), takto: Článok 3 ods. 1 a článok 7 smernice Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch sa majú vykladať v tom zmysle, že právna pomoc poskytnutá v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci, musí pokrývať náklady, ktoré vznikli žiadateľovi v súvislosti s prekladom vyhlásenia a podporných dokumentov priložených k žiadosti o právnu pomoc, ak je predmetná žiadosť podaná príslušnému orgánu v danom členskom štáte. |
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Smernica z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, 2003, s. 41; Mim. vyd. 19/006, s. 90).
( 3 ) V čase prijatia smernice nebola Charta, samozrejme, ešte pre členské štáty právne záväzná. Pozri v poľskej právnickej literatúre KOWALIK‑BAŃCZYK, K.: Pojęcie sporu transgranicznego w dyrektywie Rady Nr 2003/8. In: Współpraca sądowa. Eds. W. Czapliński, A. Wróbel. Warszawa 2007, s. 39 a s. 42.
( 4 ) Návrh smernice Rady o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci a iné finančné aspekty občianskoprávnych konaní [KOM(2002) 13 z 18. januára 2002].
( 5 ) Článok 5 návrhu Komisie znel takto: „Náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu. Právna pomoc poskytnutá v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci, pokryje náklady, ktoré priamo súvisia s cezhraničným charakterom sporu. V prípade, keď sa vyžaduje fyzická prítomnosť dotknutých osôb, súčasťou týchto nákladov sú náklady na tlmočenie, preklad dokumentov a cestovné výdavky. Členský štát, v ktorom má žiadateľ o právnu pomoc bydlisko, poskytne právnu pomoc tak, aby zahrňovala náklady vynaložené príjemcom v danom štáte a najmä náklady súvisiace s pomocou miestneho právneho zástupcu.“ [neoficiálny preklad]
( 6 ) Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu P5_TA(2002) 441 z 25. septembra 2002. Pozmeňujúci návrh č. 17: „Článok 5 ods. 3 Členský štát, v ktorom má žiadateľ o právnu pomoc bydlisko alebo obvyklý pobyt, poskytne náhradu nákladov na právnu pomoc.“ [neoficiálny preklad]
( 7 ) Dokument Rady č. 13385/02 z 18. novembra 2002.
( 8 ) Pozri bod 23 odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že právnu pomoc poskytuje členský štát, v ktorom súd koná vo veci, alebo v ktorom sa požaduje výkon rozhodnutia, okrem pomoci pred súdnym procesom.
( 9 ) Pozri bod 48 týchto návrhov.
( 10 ) Európsky dohovor o postúpení žiadostí o právnu pomoc podpísaný v Štrasburgu v roku 1977 (dostupný na http://www.coe.int/en/web/conventions/). V čase prijatia smernice bol tento dohovor ratifikovaný všetkými členskými štátmi Únie s výnimkou Nemecka. Podobný postup pri postúpení žiadostí o právnu pomoc stanovuje tiež Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine, ktorý v tom čase ratifikovalo len šesť členských štátov.
( 11 ) Pozri bod 26 odôvodnenia smernice.
( 12 ) Pozri Zelenú knihu Komisie „Právna pomoc v občianskych veciach: Problémy, ktorým je vystavený cezhraničný účastník konania“ [neoficiálny preklad] [KOM(2000) 51 z 9. februára 2000, s. 15].