(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ (3) nadobudla účinnosť 13. augusta 2012 a nahrádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES (4).

(2)

Fotovoltické panely, ktoré nepatrili do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/96/ES, boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice 2012/19/EÚ od 13. augusta 2012, keď boli pridané do kategórie 4 príloh I a II uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ.

(3)

V článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby výrobcovia elektrických a elektronických zariadení (ďalej len „EEZ“) znášali náklady na zber, spracovanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie odpadu z EEZ (ďalej len „OEEZ“) od iných používateľov ako súkromných domácností, ktorý pochádza z výrobkov uvedených na trh po 13. auguste 2005.

(4)

Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) 25. januára 2022 vo svojom rozsudku vo veci C-181/20 (5) vyhlásil článok 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ za neplatný, pokiaľ sa týka fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, a to z dôvodu neodôvodneného retroaktívneho účinku. Súdny dvor rozhodol, že pred prijatím smernice 2012/19/EÚ zákonodarný orgán Únie ponechal členským štátom možnosť požadovať, aby náklady súvisiace s nakladaním s odpadom z fotovoltických panelov znášali buď súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu, alebo výrobca či distribútor fotovoltických panelov v súlade s článkom14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (6). Následne zákonodarný orgán Únie v článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ stanovil pravidlo, podľa ktorého tieto náklady majú znášať výrobcovia vo všetkých členských štátoch, a to aj v súvislosti s výrobkami, ktoré výrobcovia už uviedli na trh v čase, keď bola účinná smernica 2008/98/ES. Súdny dvor rozhodol, že toto pravidlo treba považovať za pravidlo uplatňované retroaktívne, ktoré teda môže porušovať zásadu právnej istoty, a že takáto retroaktivita ju ruší, pokiaľ ide o fotovoltické panely uvedené na trh pred nadobudnutím účinnosti smernice 2012/19/EÚ.

(5)

Súdny dvor tiež vo svojom rozsudku rozhodol, že skutočnosť, že členský štát prijal právnu úpravu, ktorá je v rozpore so smernicou Únie pred prijatím uvedenej smernice, sama osebe nepredstavuje porušenie práva Únie, keďže dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou nemožno považovať za vážne ohrozené pred tým, ako sa smernica stane súčasťou právneho poriadku Únie.

(6)

Z rozsudku Súdneho dvora priamo vyplýva, že článok 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ by sa mal zmeniť tak, aby sa nevzťahoval na odpad z fotovoltických panelov, ktoré boli uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, pochádzajúcich od iných používateľov ako súkromných domácností. Okrem toho je vzhľadom na skutočnosti uvedené v rozsudku Súdneho dvora potrebné zmeniť smernicu 2012/19/EÚ aj v súvislosti s financovaním odpadu z fotovoltických panelov zo súkromných domácností, na ktoré sa vzťahuje článok 12 smernice 2012/19/EÚ, a v súvislosti s ostatnými EEZ, ktoré sú v porovnateľnej situácii ako fotovoltické panely, jednak pokiaľ ide o odpad zo súkromných domácností, ako aj od iných používateľov ako súkromných domácností.

(7)

Článkom 2 ods. 1 písm. b) smernice 2012/19/EÚ sa od 15. augusta 2018 rozširuje rozsah pôsobnosti uvedenej smernice na všetky EEZ. Podobne ako v prípade fotovoltických panelov, EEZ, ktoré podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2012/19/EÚ nepatrili do jej rozsahu pôsobnosti, ale ktoré boli podľa jej článku 2 ods. 1 písm. b) (ďalej len „EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti““) zahrnuté do jej rozsahu pôsobnosti od 15. augusta 2018, neboli predtým zahrnuté ani do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/96/ES. Pred prijatím smernice 2012/19/EÚ preto členským štátom podľa článku 14 smernice 2008/98/ES ostala možnosť požadovať, aby náklady súvisiace s nakladaním s odpadom z daného EEZ znášali buď súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu, alebo výrobca či distribútor daného zariadenia. Uplatnenie článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ na EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, by bolo z dôvodov uvedených v rozsudku Súdneho dvora v rozpore so zásadou právnej istoty. Keďže smernica 2012/19/EÚ zahŕňa aj EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, až od 15. augusta 2018, mal by sa článok 13 ods. 1 zmeniť tak, aby sa neuplatňoval na EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018.

(8)

Ako zrkadlové ustanovenie článku 13 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ, ktoré sa vzťahuje na iných používateľov ako súkromné domácnosti, ukladá článok 12 ods. 1 uvedenej smernice v spojení s jej článkom 12 ods. 3 povinnosť financovať náklady na zber, spracovávanie, zhodnocovanie a environmentálne šetrné zneškodňovanie OEEZ zo súkromných domácností výrobcom, pokiaľ ide o výrobky uvedené na trh po 13. auguste 2005. Z dôvodov uvedených v rozsudku Súdneho dvora, pokiaľ sa tieto ustanovenia uplatňujú na financovanie týchto nákladov na nakladanie s odpadom v prípade fotovoltických panelov uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012, a v prípade EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, uvedených na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018, by sa tieto ustanovenia uplatňovali rovnako retroaktívne spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadou právnej istoty. Článok 12 smernice 2012/19/EÚ by sa preto mal zmeniť tak, aby sa neuplatňoval na fotovoltické panely uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012 alebo na EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, uvedené na trh medzi 13. augustom 2005 a 15. augustom 2018.

(9)

Smernica 2012/19/EÚ dopĺňa smernicu 2008/98/ES, ktorá je jedným zo všeobecných legislatívnych aktov o nakladaní s odpadom v Únii. Články 8 a 14 smernice 2008/98/ES sa preto uplatňujú na nakladanie s odpadom z fotovoltických panelov a s odpadom z EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, počas doby, kedy fotovoltické panely a odpad z EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“ nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2012/19/EÚ na základe zmien jej článkov 12 a 13 touto smernicou.

(10)

V článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 2 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že EEZ uvádzané na trh musia byť podľa možnosti označené v súlade s európskou normou EN 50419, ktorú prijal výbor Cenelec v marci 2006. Táto norma bola revidovaná s cieľom aktualizovať odkazy na smernicu 2012/19/EÚ, ktoré obsahuje. Odkaz na normu v uvedených článkoch by sa preto mal aktualizovať tak, aby odkazoval na revidované znenie európskej normy EN 50419, ktoré výbor Cenelec prijal v júli 2022.

(11)

V článku 15 ods. 2 smernice 2012/19/EÚ sa stanovuje, že aby bolo možné s určitosťou stanoviť dátum, kedy bolo EEZ uvedené na trh, členské štáty majú zabezpečiť, aby značka na EEZ obsahovala informáciu, že dané EEZ bolo uvedené na trh po 13. auguste 2005. V dôsledku zmien článkov 12 a 13 by sa mal zmeniť článok 15 ods. 2, a to pokiaľ ide o fotovoltické panely a EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, aby sa ním objasnilo, že povinnosť označovania sa v súvislosti s fotovoltickými panelmi uplatňuje až od 13. augusta 2012 a v súvislosti s EEZ, na ktoré sa vzťahuje „otvorený rozsah pôsobnosti“, až od 15. augusta 2018.

(12)

S cieľom zachovať zásadu právnej istoty pri budúcich revíziách smernice 2012/19/EÚ je dôležité venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa predišlo prijatiu akýchkoľvek ustanovení, ktoré by mohli mať neodôvodnené retroaktívne účinky. Výrobcom EEZ treba okrem toho poskytnúť zrozumiteľnosť a predvídateľnosť, pokiaľ ide o prevádzkové podmienky, ktoré platili v čase uvedenia ich výrobkov na trh. Tento prístup pomáha zabrániť riziku vzniku nepredvídateľných nákladov spojených s nakladaním s OEEZ v budúcnosti. Okrem toho je dôležité, aby takéto revízie dodržiavali hierarchiu odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice 2008/98/ES.

(13)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (7) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(14)

Nevhodné spracovávanie odpadu z fotovoltických panelov a EEZ, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, vedie k závažným nepriaznivým vplyvom na zdravie a životné prostredie. Preto je dôležité zabezpečiť riadne spracovanie odpadu z fotovoltických panelov a maximalizovať zhodnocovanie odpadu z fotovoltických panelov. Bez toho, aby boli dotknuté zmeny finančných povinností, ktoré sú potrebné na zahrnutie zberu a spracovávania odpadu z fotovoltických panelov uvedených na trh pred 13. augustom 2012 a odpadu zo všetkých EEZ, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti, uvedených na trh pred 15. augustom 2018, ktoré zaviedla táto smernica, je dôležité, aby členské štáty zabezpečili nakladanie so súvisiacim OEEZ environmentálne šetrným spôsobom. Členské štáty by mohli prostredníctvom svojich individuálnych alebo kolektívnych systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov nabádať výrobcov, aby riadne zbierali a spracúvali súvisiaci historický odpad z fotovoltických panelov a z EEZ, na ktoré sa vzťahuje otvorený rozsah pôsobnosti.

(15)

Pri revízii smernice 2012/19/EÚ a riešení všetkých jej nedostatkov je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa náklady na nakladanie s OEEZ neúmerne nepreniesli na spotrebiteľov alebo občanov. To zahŕňa zohľadnenie zásady „znečisťovateľ platí“, riešenie potenciálnych ustanovení týkajúcich sa cieľov v oblasti zberu OEEZ a dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice 2008/98/ES.

(16)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

Vkladá sa tento článok:

2.

Článok 12 sa mení takto:

3.

V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:

4.

V článku 14 sa odsek 4 nahrádza takto:

5.

V článku 15 sa odsek 2 nahrádza takto: