<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑406/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CJ0406</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:198">EU:C:2017:198</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>14</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20170309">9. 3. 2017</DATE> – VEC C 406/15</P><P>MILKOVA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho Dvora</HT> (druhá komora)</P><P>z <DATE ISO="20170309">9. marca 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: bulharčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Sociálna politika</KEYWORD><KEYWORD>Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní</KEYWORD><KEYWORD>Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím</KEYWORD><KEYWORD>Články 5 a 27</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2000/78/ES</KEYWORD><KEYWORD>článok 7</KEYWORD><KEYWORD>Zvýšená ochrana v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím</KEYWORD><KEYWORD>Neexistencia takejto ochrany u úradníkov so zdravotným postihnutím</KEYWORD><KEYWORD>Všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑406/15,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Varchoven administrativen sad (Najvyšší správny súd, Bulharsko) zo <DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20150724">24. júla 2015</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Peťa Milkova</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Izpalnitelen direktor na Agencijata za privatizacija i sledprivatizacijonen kontrol,</HT></P><P>za účasti:</P><P><HT TYPE="BOLD">Varchovna administrativna prokuratura,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (druhá komora),</P><P>v zložení: predseda druhej komory M. Ilešič, sudcovia A. Prechal (spravodajkyňa), A. Rosas, C. Toader a E. Jarašiūnas,</P><P>generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>bulharská vláda, v zastúpení: D. Drambozova a E. Petranova, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a D. Roussanov, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20161027">27. októbra 2016</DATE>,</VISA></GR.VISA><?PAGE NO="2"?><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 4 a 7 smernice Rady 2000/78/ES z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 79), ako aj článku 5 ods. 2 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2010/48/ES z <DATE ISO="20091126">26. novembra 2009</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="023" PAGE.FIRST="35" DATE.PUB="2010">Ú. v. EÚ L 23, 2010, s. 35</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>dohovor OSN<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi paňou Peťou Milkovou a <HT TYPE="BOLD">Izpălnitelen direktor</HT> <HT TYPE="BOLD">na</HT> Agencijata za privatizacija i sledprivatizacijonen kontrol (výkonný riaditeľ Agentúry pre privatizáciu a poprivatizačnú kontrolu, Bulharsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>agentúra<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) vo veci prepustenia dotknutej zamestnankyne.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Medzinárodné právo</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Dohovor OSN vo svojom článku 1 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Účelom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.</ALINEA><ALINEA>Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa článku 5 tohto dohovoru s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Rovnosť a nediskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Zmluvné strany zakazujú akúkoľvek diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a zaručujú osobám so zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú právnu ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podnikajú všetky príslušné kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za diskrimináciu.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 27 dohovoru OSN nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Práca a zamestnávanie<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so<?PAGE NO="3"?> zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení, a to aj legislatívnych, ktorými okrem iného:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>h)</NO.P><TXT>budú podporovať zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v súkromnom sektore prostredníctvom primeranej politiky a primeraných opatrení, medzi ktoré môžu patriť programy pozitívnych opatrení, motivačné a iné opatrenia;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Odôvodnenie 27 smernice 2000/78 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Vo svojom Odporúčaní 86/379/EHS z <DATE ISO="19860724">24. júla 1986</DATE> o zamestnávaní zdravotne postihnutých ľudí v spoločenstve [(<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="225" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="1986">Ú. v. ES L 225, 1986, s. 43</REF.DOC.OJ>)] Rada ustanovila orientačný rámec, ktorý uvádza príklady pozitívnych opatrení na podporu zamestnávania a prípravy ľudí so zdravotným postihnutím, a vo svojej rezolúcii zo <DATE ISO="19990617">17. júna 1999</DATE> o rovnakých príležitostiach pre zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím [(<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="186" PAGE.FIRST="3" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES C 186, 1999, s. 3</REF.DOC.OJ>)] potvrdila dôležitosť venovať osobitnú pozornosť, okrem iného, náboru, zamestnávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu osôb so zdravotným postihnutím.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Podľa jej článku 1 účelom smernice 2000/78 je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 2 tejto smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Pojem diskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Na účely tejto smernice sa pod pojmom <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>zásada rovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="2018" ID="QE0012"/> rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na účely odseku 1:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého náboženstva alebo viery, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba ak:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>pokiaľ ide o osoby s určitým zdravotným postihnutím, ak by zamestnávateľ alebo akákoľvek osoba alebo organizácia, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, bola povinná podľa vnútroštátnych predpisov vykonať primerané opatrenia podľa zásad obsiahnutých v článku 5, aby eliminovala nevýhody zapríčinené takým predpisom, kritériom alebo praxou.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 uvedenej smernice:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>V rámci právomocí delegovaných na spoločenstvo sa bude táto smernica vzťahovať na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 4 tejto smernice nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Požiadavky na povolanie<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> vo svojom odseku 1 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 a 2 môžu členské štáty stanoviť, že rozdiel v zaobchádzaní, ktorý je založený na charakteristike súvisiacej s niektorým z dôvodov podľa článku 1, nie je diskrimináciou, keď pre povahu určitých dotknutých pracovných činnosti alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka je primeraná.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 7 smernice 2000/78 s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Pozitívne konanie<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> je formulovaný takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="007.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zásada rovnakého zaobchádzania nebude brániť žiadnemu členskému štátu, aby s cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť v praxi naďalej ponechal v platnosti alebo prijal osobitné opatrenia na zamedzenie alebo kompenzáciu nevýhod súvisiacich s niektorým z dôvodov podľa článku 1.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="007.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, zásada rovnakého zaobchádzania nebude mať vplyv na právo členských štátov ponechať v platnosti alebo prijať predpisy o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci alebo na opatrenia zamerané na vytvorenie alebo zachovanie predpisov alebo zariadení na ochranu alebo podporu ich integrácie do pracovného prostredia.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Bulharské právo</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Kodex na truda (Zákonník práce) (DV č. 26, z <DATE ISO="19860401">1. apríla 1986</DATE>, a č. 27, zo <DATE ISO="19860404">4. apríla 1986</DATE>), ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="19870101">1. januára 1987</DATE>, podľa jeho článku 1 predstavuje základný normatívny akt, ktorý <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi pracovníkom a zamestnávateľom, ako aj iné vzťahy, ktoré s nimi priamo súvisia<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 328 Zákonníka práce, ktorý upravuje ukončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa formou výpovede vo svojom odseku 1 bode 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu písomnou výpoveďou zaslanou pracovníkovi v lehotách, ktoré stanovuje článok 326 ods. 2 v týchto prípadoch:</P><P>…</P></ALINEA><PARAG IDENTIFIER="328.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>v prípade uzatvorenia časti podniku alebo zrušenia pracovných miest;</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 333 Zákonníka práce s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>Ochrana v prípade prepustenia<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> vo svojom odseku 1 bode 3 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>V prípadoch podľa článku 328 ods. 1 bodov 2, 3, 5 a 11, ako aj podľa článku 330 ods. 2 bodu 6 môže zamestnávateľ pristúpiť k prepusteniu len s predchádzajúcim súhlasom udeleným v každom jednotlivom prípade:</P></ALINEA><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="333.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>v prípade pracovníka, ktorý trpí ochorením uvedeným vo vyhláške ministra zdravotníctva;</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Zakon za administracijata (zákon o verejnej správe) (DV č. 130, z <DATE ISO="19981105">5. novembra 1998</DATE>), ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="19981206">6. decembra 1998</DATE>, upravuje organizáciu verejnej správy. Článok 12 tohto zákona uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>(1)</NO.P><TXT>Činnosť verejnej správy vykonávajú úradníci a zamestnanci.</TXT></NP><NP><NO.P>(2)</NO.P><TXT>Podmienky menovania a postavenia úradníkov stanovuje zákon.</TXT></NP><NP><NO.P>(3)</NO.P><TXT>Pracovné zmluvy zmluvných zamestnancov verejnej správy sa uzatvárajú podľa Zákonníka práce.<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></TXT></NP></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Článok 1 zakon za dăržavnija služitel (zákon o verejnej službe) (DV č. 67, z <DATE ISO="19990727">27. júla 1999</DATE>), ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="19990827">27. augusta 1999</DATE>, upravuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>obsah a ukončenie pracovného pomeru medzi štátom a úradníkom v rámci výkonu verejnej služby a v súvislosti s ním, pokiaľ osobitný zákon nestanovuje inak<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Článok 106 zákona o verejnej službe, ktorý upravuje skončenie pracovného pomeru menovacím orgánom formou výpovede, vo svojom odseku 1 bode 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Menovací orgán môže z úradnej moci ukončiť pracovný pomer výpoveďou s výpovednou dobou jedného mesiaca v týchto prípadoch:</P><P>…</P></ALINEA><PARAG IDENTIFIER="106.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>v prípade zrušenia pracovných miest;</P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Zákon o verejnej službe neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo analogické s článkom 333 ods. 1 bodom 3 Zákonníka práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Článok 1 naredba n<HT TYPE="SUP">o</HT> 5 za bolestite, pri koito rabotnicite, boleduvašti ot ťach, imat osobena zakrila săglasno čl. 333, al. 1 ot kodexa na trud (vyhláška č. 5 o ochoreniach, v prípade ktorých prináleží pracovníkom, ktorí nimi trpia, osobitná ochrana podľa článku 333 ods. 1 Zákonníka práce) (DV č. 33, z <DATE ISO="19870428">28. apríla 1987</DATE>), prijatá ministerstvom zdravotníctva a Ústrednou radou bulharských odborových zväzov, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>V prípade čiastočnej likvidácie, zrušenia pracovných miest alebo prerušenia práce na viac ako 30 dní môže podnik prepustiť pracovníkov trpiacich jedným z týchto ochorení len s predchádzajúcim súhlasom príslušného krajského inšpektorátu práce:</P></ALINEA><P>…</P><?PAGE NO="6"?><PARAG IDENTIFIER="001.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>duševné poruchy;</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Zakon za zaštita ot diskriminacija (zákon o ochrane pred diskrimináciou) (DV č. 86, z <DATE ISO="20030930">30. septembra 2003</DATE>), ktorý nadobudol účinnosť <DATE ISO="20040101">1. januára 2004</DATE>, je normatívnym aktom upravujúcim ochranu pred všetkými formami diskriminácie a zabezpečuje prebratie smernice v oblasti rovnosti zaobchádzania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pani Milkova od <DATE ISO="20121010">10. októbra 2012</DATE> zastávala v agentúre post <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>pomocného odborného pracovníka<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> na oddelení <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>kontroly privatizačných zmlúv<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> na riaditeľstve <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>poprivatizačnej kontroly<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>. Štruktúra tejto agentúry ukazuje, že pracovné miesta boli obsadené jednak úradníkmi, akým je aj pani Milkova, a jednak zamestnancami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>V priebehu roka 2014 sa v agentúre znížil počet pracovných miest zo 105 na 65.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Pani Milkovej bola zaslaná výpoveď, podľa ktorej sa jej pracovný pomer skončí uplynutím jednomesačnej lehoty z dôvodu zrušenia pracovného miesta, ktoré zastávala.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Rozhodnutím výkonného riaditeľa agentúry pracovný pomer podľa článku 106 ods. 1 bodu 2 zákona o verejnej službe medzi paňou Milkovou a jej zamestnávateľom skončil <DATE ISO="20140301">1. marca 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Pani Milkova podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd Sofija grad (Správny súd Sofia, Bulharsko), v ktorej uviedla, že jej prepustenie bez predchádzajúceho súhlasu inšpektorátu práce uvedeného v článku 333 ods. 1 bode 3 Zákonníka práce je protiprávne. Daný súd túto žalobu zamietol z dôvodu, že nedošlo k porušeniu zákona, ktorý sa v danej veci uplatňuje. Podľa tohto súdu sa tento článok 333 ods. 1 bod 3 neuplatňuje na skončenie pracovného pomeru úradníkov. Z toho vyplýva, že hoci dotknutá osoba trpí duševnou poruchou, v dôsledku ktorej jej bola stanovená miera invalidity na úrovni 50 %, skončenie pracovného pomeru, o aké ide vo veci samej, je zákonné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>V kasačnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu uvedeného súdu na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) pani Milkova trvá na svojich vyjadreniach uvedených pred prvostupňovým súdom a naďalej namieta, že rozhodnutie zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru bolo protiprávne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Výkonný riaditeľ agentúry sa domnieva, že takýto súhlas nebol potrebný a že napadnuté rozhodnutie je zákonné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Aj keď vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že údajné rozdielne zaobchádzanie sa nezakladá na osobnej charakteristike týkajúcej sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>zdravotného postihnutia<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, ale na rozdiele vyplývajúcom z právneho vzťahu, na základe ktorého dotknuté osoby vykonávajú pracovnú činnosť, tento súd nevylučuje, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, odporuje požiadavkám zabezpečiť rovnosť v zamestnaní a povolaní všetkým osobám so zdravotným postihnutím, ktoré sú zakotvené v práve Únie a v dohovore OSN.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu dodatočná ochrana priznaná všetkým osobám trpiacim určitým zdravotným postihnutím, ktorá bola zavedená v roku 1987, bola úradníkom prakticky odňatá prijatím zákona o verejnej službe v roku 1999 bez toho, aby to autor návrhu zákona výslovne odôvodnil. Táto ochrana však bola zachovaná v prospech všetkých zamestnancov vrátane zamestnancov pracujúcich vo verejnom sektore.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Okrem toho vnútroštátny súd pochybuje o tom, do akej miery možno ustanovenia prijaté Bulharskou republikou, ktoré sú osobitnými opatreniami na ochranu osôb so zdravotným postihnutím – avšak len ak sú zamestnancami, a to aj v prípade ich zamestnania vo verejnej službe – možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>pozitívne konanie<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> v zmysle článku 7 smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd výslovne odkazuje na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140318">18. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Z.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑363/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:159">EU:C:2014:159</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), podľa ktorého sa smernica 2000/78 má vykladať v súlade s dohovorom OSN, ktorý podľa tohto súdu vyžaduje rovnakú a účinnú právnu ochranu osôb so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov a nielen na základe určitých osobných charakteristík, ktoré môžu byť chránené, aké sú stanovené v sekundárnom práve Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>1.</NO.P><TXT>Povoľuje článok 5 ods. 2 dohovoru OSN… právnu úpravu, ktorou členské štáty zavádzajú osobitnú ochranu <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, bez toho, aby sa vzťahovala na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Umožňuje článok 4, ako aj ostatné ustanovenia smernice 2000/78 prijatie právneho rámca, ktorý priznáva osobitnú ochranu <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, bez toho, aby sa vzťahovala na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Umožňuje článok 7 smernice 2000/78 zavedenie osobitnej ochrany <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, bez toho, aby sa vzťahovala na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade zápornej odpovede na prvú a tretiu otázku: Vyžaduje si dodržiavanie ustanovení medzinárodného práva a práva Spoločenstva so zreteľom na skutkový stav a okolnosti prejednávanej veci, aby sa uplatnenie osobitnej ochrany <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT>, ktorú vnútroštátny zákonodarca zaviedol v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím, rozšírilo aj na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím?<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O prejudiciálnych otázkach</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej a tretej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Prvou a treťou prejudiciálnou otázkou, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ustanovenia smernice 2000/78, konkrétne článok 7 tejto smernice, v spojení s ustanoveniami dohovoru OSN majú vykladať v tom zmysle, že povoľujú takú právnu úpravu členského štátu, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa priznáva zamestnancom trpiacim niektorým zdravotným postihnutím osobitná ochrana <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia bez toho, aby takúto ochranu priznal úradníkom s rovnakým zdravotným postihnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Na úvod treba uviesť, že z článku 1 smernice 2000/78 vyplýva, že jej účelom je stanoviť všeobecný rámec pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní založenej na jednom z dôvodov uvedených v tomto článku, medzi ktorými sa nachádza aj zdravotné postihnutie. Z tohto hľadiska najmä z článku 2 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorú zakotvuje, sa uplatňuje s ohľadom na taxatívne dôvody uvedené v jej článku 1 (rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110707">7. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Agafiţei a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑310/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:467">EU:C:2011:467</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150521">21. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>SCMD</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑262/14</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:336">EU:C:2015:336</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že treba preskúmať otázku, či taká situácia, o akú ide vo veci samej, spadá do pôsobnosti smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Po prvé pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>zdravotné postihnutie<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> v zmysle smernice 2000/78 treba chápať ako obmedzenie vyplývajúce najmä z dlhodobého fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť plnému a účinnému zapojeniu dotknutej osoby do profesijného života na základe rovnosti s ostatnými pracovníkmi (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161201">1. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Daouidi</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑395/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:917">EU:C:2016:917</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že duševné ochorenie, ktorým trpí pani Milkova, je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>zdravotným postihnutím<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> v zmysle smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Po druhé podľa jej článku 3 ods. 1 písm. c) sa táto smernica v rámci právomocí delegovaných na Úniu vzťahuje na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, pokiaľ ide okrem iného o podmienky prepúšťania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Ako uviedol generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, režim, ktorému podliehala pani Milkova pri skončení svojho služobného pomeru u verejného subjektu, ktorý ju zamestnával, môže spadať do vecnej pôsobnosti uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu sa však rozdiel v zaobchádzaní, o ktorý ide vo veci samej, nezakladá na niektorom z dôvodov uvedených v článku 1 smernice 2000/78, ale naopak vychádza z povahy pracovného pomeru v zmysle vnútroštátneho zákona.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Z vnútroštátneho právneho rámca predstaveného vnútroštátnym súdom totiž vyplýva, že článok 333 ods. 1 bod 3 Zákonníka práce v spojení s článkom 328 ods. 1 bodom 2 tohto zákonníka stanovuje, že skončiť pracovný pomer pracovníka trpiaceho chorobou uvedenou v článku 1 ods. 1 vyhlášky č. 5 o ochoreniach, pri ktorých pracovníci nimi trpiaci požívajú osobitnú ochranu podľa článku 333 ods. 1 Zákonníka práce – v ktorom sa uvádza bod 5 relevantný vo veci samej týkajúci sa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>duševných porúch<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> – možno len so súhlasom <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT>, ktorý udelí príslušný verejný orgán, a to inšpektorát práce. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že tento súhlas <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> sa neuplatňuje na skončenie služobného pomeru v prípade zrušenia pracovných miest podľa článku 106 ods. 1 bodu 2 zákona o verejnej službe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>Nezdá sa teda, že by sporná vnútroštátna právna úprava zaviedla rozdielne zaobchádzanie priamo založené na zdravotnom postihnutí v zmysle ustanovení článku 1 a článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78, keďže sa opiera o kritérium, ktoré nie je neoddeliteľne spojené so zdravotným postihnutím (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>HK Danmark</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑335/11 a C‑337/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:222">EU:C:2013:222</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>Navyše zo žiadnej časti spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že by vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, aj keď je formulovaná neutrálne, t. j. odkazom na iné kritériá – vo veci samej povahu pracovného pomeru – nesúvisiace s chránenou vlastnosťou – vo veci samej so zdravotným postihnutím – mohla viesť k znevýhodneniu predovšetkým osôb, ktoré majú túto vlastnosť, a zapríčinila by nepriamu diskrimináciu v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tohto pojmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140318">18. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Z.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C 363/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:159">EU:C:2014:159</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Napokon v súvislosti s diskrimináciou založenou na pracovnom pomere ako takom Súdny dvor rozhodol, že takáto diskriminácia nepatrí do všeobecného rámca vytvoreného smernicou 2000/78 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110707">7. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Agafiţei a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C 310/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:467">EU:C:2011:467</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Vo veci samej však bulharská vláda uvádza, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá v súvislosti s osobitnou ochranou <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zavádza rozlišovanie medzi pracovníkmi so zdravotným postihnutím a pracovníkmi bez zdravotného postihnutia, pričom ochranu zaručuje len prvým uvedeným, v podstate predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>pozitívne konanie<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> v zmysle článku 7 ods. 2 smernice 2000/78.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Treba v tejto súvislosti pripomenúť, že uvedené ustanovenie umožňuje zaviesť rozlišovanie založené na zdravotnom postihnutí za podmienky, že toto rozlišovanie je súčasťou ustanovení o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci alebo opatrení zameraných na vytvorenie alebo zachovanie predpisov alebo zariadení na ochranu alebo podporu integrácie osôb so zdravotným postihnutím do pracovného prostredia. Takéto rozlišovanie v prospech osôb so zdravotným postihnutím teda prispieva k splneniu cieľa smernice 2000/78 uvedeného v článku 1 tejto smernice, t. j. boja proti diskriminácii – založenej v predmetnej veci na zdravotnom postihnutí – v zamestnaní a povolaní s cieľom zaviesť v dotknutom členskom štáte uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080717">17. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Coleman</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑303/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:415">EU:C:2008:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>Cieľom článku 7 ods. 2 smernice 2000/78 totiž je umožnenie zachovania alebo prijatia osobitných opatrení, ktoré majú účinným spôsobom odstrániť alebo obmedziť faktické nerovnosti týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím, ktoré môžu existovať v ich spoločenskom a predovšetkým v profesijnom živote, a taktiež pomocou obmedzenia týchto nerovností zaviesť skutočnú a nielen formálnu rovnosť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Tento výklad potvrdzuje aj dohovor OSN, na ktorý sa podľa ustálenej judikatúry možno odvolávať na účely výkladu smernice 2000/78, ktorá sa má v čo možno najširšej miere vykladať v súlade s týmto dohovorom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161201">1. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Daouidi</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑395/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:917">EU:C:2016:917</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Treba uviesť, že jednak podľa článku 27 ods. 1 písm. h) dohovoru OSN zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení, a to aj legislatívnych, ktorými okrem iného budú podporovať zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v súkromnom sektore prostredníctvom primeranej politiky a primeraných opatrení, medzi ktoré môžu patriť programy pozitívnych opatrení, motivačné a iné opatrenia. Jednak podľa článku 5 ods. 1 tohto dohovoru tieto strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie, pričom článok 5 ods. 4 uvedeného dohovoru navyše výslovne umožňuje prijatie osobitných opatrení, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným postihnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna úprava dotknutá vo veci samej spadá do pôsobnosti článku 7 ods. 2 smernice 2000/78 a ako taká sleduje cieľ zakotvený v práve Únie v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora sformulovanej v oblasti určenia, či vnútroštátne opatrenie spadá do vykonania práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140306">6. marca 2014</DATE>, <NAME.CASE>Siragusa</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑206/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:126">EU:C:2014:126</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovanú judikatúru, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry, ak členské štáty konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie, sú povinné dodržiavať základné práva vymedzené v rámci Únie, ako aj všeobecné zásady práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Ako vyplýva z článku 7 ods. 2 smernice 2000/78, skutočnosť, že členské štáty nie sú povinné zachovať alebo prijať opatrenia uvedené v tomto ustanovení, ale majú v tomto ohľade diskrečnú právomoc, neumožňuje konštatovať, že také pravidlá, aké vo veci samej prijali členské štáty, nespadajú do<?PAGE NO="10"?> pôsobnosti práva Únie (pozri analogicky rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>N. S. a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑411/10 a C‑493/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:865">EU:C:2011:865</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131022">22. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Sabou</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑276/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:678">EU:C:2013:678</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba zároveň pripomenúť, že pokiaľ právna úprava Únie ponecháva členským štátom možnosť vybrať si medzi niekoľkými spôsobmi uplatnenia, členské štáty sú povinné uplatniť svoju diskrečnú právomoc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20020620">20. júna 2002</DATE>, <NAME.CASE>Mulligan a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑313/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:386">EU:C:2002:386</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Horvath</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑428/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:458">EU:C:2009:458</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140116">16. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Dél‑Zempléni Nektár Leader Nonprofit</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑24/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:40">EU:C:2014:40</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že na vec samu uplatniteľná vnútroštátna právna úprava predstavuje vykonanie práva Únie, čo znamená, že vo veci samej sa uplatnia všeobecné zásady práva Únie, akou je okrem iného aj zásada rovnosti zaobchádzania, ako aj Charta (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140710">10. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Julián Hernández a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑198/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2055">EU:C:2014:2055</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Zásada rovnosti zaobchádzania je všeobecnou zásadou práva Únie, zakotvenou v článkoch 20 a 21 Charty, ktorá vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140522">22. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Glatzel</NAME.CASE>, <NO.CASE>C 356/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161221">21. decembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Vervloet a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C 76/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:975">EU:C:2016:975</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra). Rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený, ak je založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená, ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou a tento rozdiel je primeraný cieľu, ktorý dotknuté zaobchádzanie sleduje (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140522">22. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Glatzel</NAME.CASE>, <NO.CASE>C 356/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o požiadavku porovnateľnosti situácií na účely určenia existencie porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, táto porovnateľnosť sa musí posúdiť s ohľadom na všetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú (pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Arcelor Atlantique et Lorraine a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑127/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:728">EU:C:2008:728</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151001">1. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>O</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑432/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:643">EU:C:2015:643</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Zároveň treba spresniť, že jednak sa nevyžaduje, aby boli situácie identické, ale iba porovnateľné, a jednak skúmanie tejto porovnateľnosti sa musí uskutočniť nie globálne a abstraktne, ale špecificky a konkrétne so zreteľom na predmet a cieľ vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá predmetné rozlišovanie zavádza (pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110510">10. mája 2011</DATE>, <NAME.CASE>Römer</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑147/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:286">EU:C:2011:286</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131212">12. decembra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Hay</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑267/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:823">EU:C:2013:823</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140515">15. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Szatmári Malom</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑135/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:327">EU:C:2014:327</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151001">1. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>O</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑432/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:643">EU:C:2015:643</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Porovnanie situácií teda musí byť založené na analýze všetkých predpisov vnútroštátneho práva, ktoré na jednej strane upravujú postavenie zamestnancov s daným zdravotným postihnutím a na druhej strane postavenie úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím, tak ako vyplývajú z relevantných vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa uplatňujú vo veci samej, a to so zreteľom na cieľ ochrany proti prepusteniu dotknutému vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>Z tohto hľadiska treba najskôr zdôrazniť, že vnútroštátny súd s odkazom na osobitosť ochrany zakotvenej v bulharskom práve spresňuje, že úlohou tejto ochrany je, aby špecializovaný orgán posúdil dopad prepustenia na zdravotný stav dotknutej osoby a rozhodol o udelení alebo neudelení súhlasu s prepustením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Cieľom právnej úpravy dotknutej vo veci samej teda nie je chrániť pracovníka v závislosti od typu právneho vzťahu, na ktorom je založený jeho pracovný pomer, ale z dôvodu jeho zdravotného stavu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Z tohto dôvodu rozlišovanie medzi zamestnancami so zdravotným postihnutím a úradníkmi s rovnakým zdravotným postihnutím, ktoré zavádza táto právna úprava, zrejme nie je vhodné z hľadiska cieľa sledovaného touto právnou úpravou, tým skôr, že obe tieto kategórie osôb so zdravotným postihnutím môžu byť zamestnané v tej istej verejnej správe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>V súvislosti s údajným rozdielnym zaobchádzaním v konaní vo veci samej prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či všetky uplatňované pravidlá vnútroštátneho práva poskytujú úradníkom so zdravotným postihnutím úroveň ochrany zodpovedajúcu úrovni ochrany, ktorá vyplýva z mechanizmu predchádzajúceho súhlasu inšpektorátu práce v prípade zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí sú zamestnaní v sektore verejnej správy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Napokon, ak by vnútroštátny súd rozhodol o preukázaní rozdielneho zaobchádzania s týmito skupinami osôb, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, v konečnom dôsledku by prináležalo tomuto súdu, ktorý je jediným súdom na posúdenie skutkových okolností veci, ktorú prejednáva, a na výklad uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy, aby určil, či a do akej miery právna úprava členského štátu dotknutá vo veci samej je objektívne odôvodnená z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú a tretiu otázku odpovedať, že článok 7 ods. 2 smernice 2000/78 s prihliadnutím na dohovor OSN a v spojení so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenou v článkoch 20 a 21 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že povoľuje takú právnu úpravu členského štátu, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa priznáva zamestnancom trpiacim niektorým zdravotným postihnutím osobitná ochrana <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia bez toho, aby takúto ochranu priznal úradníkom s rovnakým zdravotným postihnutím, ibaže sa preukáže porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, čo musí overiť vnútroštátny súd. Pri tomto overení musí byť porovnanie situácií založené na analýze všetkých relevantných predpisov vnútroštátneho práva, ktoré na jednej strane upravujú postavenie zamestnancov s daným zdravotným postihnutím a na druhej strane postavenie úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím, a to predovšetkým so zreteľom na cieľ ochrany proti prepusteniu dotknutému v konaní vo veci samej.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O štvrtej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade zápornej odpovede na prvú a tretiu otázku povinnosť dodržiavania práva Únie vyžaduje, aby v takej situácii, o akú ide vo veci samej, pôsobnosť vnútroštátnych predpisov, ktoré chránia zamestnancov trpiacich daným zdravotným postihnutím, bola rozšírená takým spôsobom, že sa tieto ochranné predpisy budú vzťahovať aj na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade, že bola konštatovaná diskriminácia odporujúca právu Únie a kým nie sú prijaté opatrenia na obnovu rovnosti zaobchádzania, dodržiavanie zásady rovnosti možno zaručiť len tým, že sa osobám zo znevýhodnenej skupiny poskytnú rovnaké výhody, aké majú osoby zvýhodnenej skupiny (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990126">26. januára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Terhoeve</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑18/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:22">EU:C:1999:22</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110622">22. júna 2011</DATE>, <NAME.CASE>Landtová</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑399/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:415">EU:C:2011:415</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>ÖBB Personenverkehr</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑417/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:38">EU:C:2015:38</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Znevýhodnené osoby sa musia nachádzať v rovnakej situácii ako osoby požívajúce dotknutú výhodu (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130411">11. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Soukupová</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑401/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:223">EU:C:2013:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>V takom prípade je vnútroštátny súd povinný vylúčiť uplatnenie všetkých diskriminačných vnútroštátnych ustanovení bez toho, aby bol povinný žiadať o jej predchádzajúce zrušenie vnútroštátnym zákonodarcom alebo naň čakať, a uplatniť na členov znevýhodnenej skupiny rovnaký režim ako na osoby druhej skupiny (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20021212">12. decembra 2002</DATE>, <NAME.CASE>Rodríguez Caballero</NAME.CASE>, <NO.CASE>C 442/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:752">EU:C:2002:752</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cordero Alonso</NAME.CASE>, <NO.CASE>C 81/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:529">EU:C:2006:529</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj<?PAGE NO="12"?> z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070621">21. júna 2007</DATE>, <NAME.CASE>Jonkman a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C 231/06 až C 233/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:373">EU:C:2007:373</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Takúto povinnosť má nezávisle od toho, či vnútroštátne právo obsahuje ustanovenie, ktoré mu udeľuje oprávnenie tak konať (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Cordero Alonso</NAME.CASE>, <NO.CASE>C 81/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:529">EU:C:2006:529</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že toto riešenie sa môže uplatniť len v prípade existencie platného referenčného systému (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140619">19. júna 2014</DATE>, <NAME.CASE>Specht a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑501/12 až C‑506/12, C‑540/12 a C‑541/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2005">EU:C:2014:2005</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0096">96</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>ÖBB Personenverkehr</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑417/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:38">EU:C:2015:38</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Vo veci samej ide o takýto prípad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>V prípade, že by vnútroštátny súd konštatoval, že zásada rovnosti zaobchádzania nebola dodržaná, vyplývalo by z toho, že článok 7 ods. 2 smernice 2000/78 s prihliadnutím na dohovor OSN bráni takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej. Režim vzťahujúci sa na zamestnancov so zdravotným postihnutím zvýhodnených platným režimom by teda bol jediným platným referenčným systémom. V dôsledku toho by znovunastolenie rovnosti zaobchádzania v takej situácii, o akú ide vo veci samej, vyžadovalo, aby sa úradníkom so zdravotným postihnutím znevýhodneným platným režimom priznali rovnaké výhody, ako sú tie, ktoré môžu mať zamestnanci so zdravotným postihnutím zvýhodnení týmto režimom, najmä v súvislosti s osobitnou ochranou ex ante v prípade prepustenia, s ktorou súvisí povinnosť zamestnávateľa požiadať pred skončením pracovného pomeru inšpektorát práce o predchádzajúci súhlas (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150128">28. januára 2015</DATE>, <NAME.CASE>ÖBB Personenverkehr</NAME.CASE>, <NO.CASE>C 417/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:38">EU:C:2015:38</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na štvrtú otázku treba odpovedať, že v prípade, že by článok 7 ods. 2 smernice 2000/78 s prihliadnutím na dohovor OSN a v spojení so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania bránil takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, povinnosť dodržiavania práva Únie by vyžadovala, aby pôsobnosť vnútroštátnych predpisov, ktoré chránia zamestnancov trpiacich daným zdravotným postihnutím, bola rozšírená takým spôsobom, že sa tieto ochranné predpisy budú vzťahovať aj na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O druhej otázke</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>Druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 4 smernice 2000/78, ako aj ostatné ustanovenia tejto smernice umožňujú prijať právny rámec priznávajúci osobitnú ochranu <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia zamestnancom trpiacim daným zdravotným postihnutím bez toho, aby sa vzťahoval na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora požiadavky na obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý má vnútroštátny súd v rámci spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ poznať a ktorý je povinný náležite dodržiavať (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160705">5. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ogňanov</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑614/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:514">EU:C:2016:514</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161110">10. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Private Equity Insurance Group</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑156/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:851">EU:C:2016:851</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd teda musí uviesť presné dôvody, na základe ktorých si kladie otázku v súvislosti s výkladom niektorých ustanovení práva Únie a považuje predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru za nevyhnutné. Súdny dvor už rozhodol, že je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd aspoň v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160310">10. marca 2016</DATE>, <NAME.CASE>Safe Interenvíos</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑235/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:154">EU:C:2016:154</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0115">115</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161110">10. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Private Equity Insurance Group</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑156/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:851">EU:C:2016:851</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že informácie obsiahnuté v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania neslúžia iba na to, aby umožnili Súdnemu dvoru poskytnúť užitočné odpovede na otázky položené vnútroštátnym súdom, ale aj na to, aby dali vládam členských štátov, ako aj ostatným<?PAGE NO="13"?> dotknutým osobám možnosť predložiť pripomienky podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161110">10. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Private Equity Insurance Group</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑156/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:851">EU:C:2016:851</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160705">5. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Ogňanov</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑614/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:514">EU:C:2016:514</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade vnútroštátny súd položil druhú otázku bez toho, aby ju v odôvodnení svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania bližšie vysvetlil. Vnútroštátny súd sa totiž vo všeobecnosti obmedzuje na odkaz na článok 4 smernice 2000/78, ako aj iné ustanovenia tejto smernice bez toho, aby preukázal súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v konaní vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>Z dôvodu týchto nedostatkov rozhodnutie vnútroštátneho súdu neumožňuje vládam iných členských štátov a ostatným dotknutým osobám, aby k tejto druhej otázke predložili užitočné pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a ani Súdnemu dvoru, aby vnútroštátnemu súdu na uvedenú otázku poskytol užitočnú odpoveď nevyhnutnú pre rozhodnutie sporu vo veci samej (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20161110">10. novembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Private Equity Insurance Group</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑156/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:851">EU:C:2016:851</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77</NO.P><TXT>Za týchto podmienok je druhá otázka neprípustná.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách konania</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 7 ods. 2 smernice Rady 2000/78/ES z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, s prihliadnutím na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2010/48/ES z <DATE ISO="20091126">26. novembra 2009</DATE>, a v spojení so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenou v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskeho únie, sa má vykladať v tom zmysle, že povoľuje takú právnu úpravu členského štátu, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa priznáva zamestnancom trpiacim niektorým zdravotným postihnutím osobitná ochrana <HT TYPE="ITALIC">ex ante</HT> v prípade prepustenia bez toho, aby takúto ochranu priznal úradníkom s rovnakými zdravotným postihnutím, ibaže sa preukáže porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, čo musí overiť vnútroštátny súd. Pri tomto overení musí byť porovnanie situácií založené na analýze všetkých relevantných predpisov vnútroštátneho práva, ktoré na jednej strane upravujú postavenie zamestnancov s daným zdravotným postihnutím a na druhej strane postavenie úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím, a to predovšetkým so zreteľom na cieľ ochrany proti prepusteniu dotknutému v konaní vo veci samej.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">V prípade, že by článok 7 ods. 2 smernice 2000/78 s prihliadnutím na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a v spojení so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania bránil takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, povinnosť dodržiavania práva Európskej únie by vyžadovala, aby pôsobnosť vnútroštátnych predpisov, ktoré chránia zamestnancov trpiacich daným zdravotným postihnutím, bola rozšírená takým spôsobom, že sa tieto ochranné predpisy budú vzťahovať aj na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><?PAGE NO="14"?><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>