<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-627/18</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CC0627</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:1084">EU:C:2019:1084</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>13</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>13</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – H. Saugmandsgaard Øe – Vec C‑627/18</HT></P><P><HT TYPE="SC">Nelson Antunes da Cunha</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Henrik Saugmandsgaard Øe</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20191212">12. decembra 2019</DATE><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑627/18</HT></P><P>Nelson Antunes da Cunha Lda</P><P>proti</P><P>Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (IFAP)</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a finančný súd Coimbra, Portugalsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Vymáhanie protiprávnej pomoci</KEYWORD><KEYWORD>Premlčacie doby pre vymáhanie pomoci</KEYWORD><KEYWORD>Desaťročná premlčacia doba</KEYWORD><KEYWORD>Úroky</KEYWORD><KEYWORD>Kratšia premlčacia doba stanovená vnútroštátnou právnou úpravou</KEYWORD><KEYWORD>Právna istota</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (EÚ) 2015/1589</KEYWORD><KEYWORD>Článok 17 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Článok 16 ods. 2</KEYWORD><KEYWORD>Článok 16 ods. 3</KEYWORD><KEYWORD>Zásada efektivity</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a finančný súd Coimbra, Portugalsko), sa týka výkladu článku 16 ods. 2 a 3 a článku 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Nariadenie Rady z <DATE ISO="20150713">13. júla 2015</DATE> stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="248" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="2015">Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>. Podľa článku 17 ods. 1 tohto nariadenia sa na právomoc Európskej komisie vymáhať protiprávnu štátnu pomoc vzťahuje desaťročná premlčacia doba.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Nelson Antunes da Cunha Lda a Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (Inštitút na financovanie poľnohospodárstva a rybolovu (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>IFAP<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), ktorý sa týka núteného vymáhania protiprávnej štátnej pomoci od spoločnosti Nelson Antunes da Cunha v nadväznosti na rozhodnutie Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Podľa článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 sa vymáhanie tejto protiprávnej pomoci musí uskutočniť v súlade s postupmi podľa portugalského práva za predpokladu, že tieto umožnia účinné vykonanie rozhodnutia Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa podľa portugalského práva na vymáhanie pomoci vzťahuje dvadsaťročná premlčacia lehota, ktorej uplatnenie v prejednávanej veci nie je prekážkou vymáhania uvedenej istiny. Naproti tomu, pokiaľ ide o vymáhanie úrokov z predmetnej pomoci, podľa vnútroštátneho súdu je pre ne portugalským právom stanovená päťročná premlčacia doba počnúc dňom ich splatnosti. Uplatnenie tejto doby bráni vymáhaniu úrokov z tejto pomoci v celom rozsahu a prinajmenšom pri časti týchto úrokov sa zdá, že k ich premlčaniu došlo ešte skôr, ako Komisia vydala vyššie uvedené rozhodnutie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd svojou štvrtou otázkou v podstate pýta, či článok 16 ods. 2 nariadenia 2015/1589, podľa ktorého pomoc, ktorá sa má vymôcť, zahŕňa úroky, ako aj zásada efektivity stanovená v článku 16 ods. 3 tohto nariadenia bránia uplatneniu premlčacej doby na vymáhanie úrokov z protiprávnej pomoci, ktorá je kratšia ako desaťročná doba stanovená v článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia, ako to je v prípade päťročnej lehoty podľa portugalského práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu tejto jedinej otázky, na ktorú Súdnemu dvoru navrhnem odpovedať kladne.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie 2015/1589</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 16 nariadenia č. 2015/1589, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>Vymáhanie pomoci<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="016.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (ďalej len <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>rozhodnutie o vymáhaní<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/>). Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="016.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Pomoc, ktorá sa má vymôcť podľa rozhodnutia o vymáhaní, zahŕňa úrok s primeranou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok je splatný od dátumu, kedy neoprávnená pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymoženia.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="016.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek uznesenie Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 278 ZFEÚ, vymáhanie sa uskutoční bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento účel a v prípade konania na vnútroštátnych súdoch dotknuté členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 17 nariadenia 2015/1589, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Premlčacie doby pre vymáhanie pomoci<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Na právomoc Komisie vymáhať pomoc sa vzťahuje premlčacia doba desať rokov.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Portugalské právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 309 Código Civil (portugalský Občiansky zákonník, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>Občiansky zákonník<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>), nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Všeobecná doba<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Všeobecná premlčacia doba je dvadsať rokov.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 310 tohto zákonníka stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Po uplynutí doby piatich rokov sa premlčujú:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>zmluvné úroky alebo zákonné úroky, aj keď neboli vyčíslené, a dividendy obchodných spoločností;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že tieto návrhy sa obmedzujú na analýzu štvrtej prejudiciálnej otázky, ktorú položil Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a finančný súd Coimbra), opis skutkových okolností, z ktorých spor vzišiel, sa obmedzí na tie skutočnosti, ktoré sú podstatné a nevyhnutné pre pochopenie tejto otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19930408">8. apríla 1993</DATE> a <DATE ISO="19930707">7. júla 1993</DATE> uzatvorila Nelson Antunes da Cunha, žalobkyňa vo veci samej, úverové zmluvy s Caixa de Crédito Agrícola Mútuo – Coimbra týkajúce sa úveru na ekonomické ozdravenie poľnohospodárskych a chovateľských činností.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Na základe týchto úverových zmlúv vykonal predchodca inštitútu IFAP<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Spresňujem, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v čase poskytnutia predmetnej pomoci bol príslušným portugalským orgánom Instituto de Financiamento e Apoio ao Desenvolvimento da Agricultura e da Pesca (Inštitút financovania a podpory pre rozvoj poľnohospodárstva a rybolovu). Ak som správne pochopil, ide o predchodcu inštitútu IFAP.</P></NOTE> v súlade s decreto‑lei č. 146/94 (zákonný dekrét č. 146/94) z <DATE ISO="19940524">24. mája 1994</DATE> platby v prospech spoločnosti Nelson Antunes da Cunha v období od roku 1994 do roku 1996 v celkovej výške <FT TYPE="DECIMAL">7526,90</FT> eura z titulu bonifikácie úrokov (<FT TYPE="DECIMAL">4189,90</FT> eura bolo vyplatených <DATE ISO="19940712">12. júla 1994</DATE>, <FT TYPE="DECIMAL">2513,94</FT> eura <DATE ISO="19950712">12. júla 1995</DATE> a 823,06 eura <DATE ISO="19960430">30. apríla 1996</DATE>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE> Komisia prijala rozhodnutie 2000/200/ES o schéme pomoci zavedenej Portugalskom pre oddlženie podnikov v odvetví intenzívnej živočíšnej výroby a pre ekonomické ozdravenie chovu ošípaných<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="066" PAGE.FIRST="20" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 66, 2000, s. 20</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE><QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>V tomto rozhodnutí Komisia konštatovala, že s vnútorným trhom bol nezlučiteľný jednak úverový nástroj na oddlženie podnikov intenzívnej živočíšnej výroby zavedený kapitolou I zákonného dekrétu č. 146/94 z <DATE ISO="19940524">24. mája 1994</DATE> v prípadoch, keď ekvivalent tejto pomoci spolu s poskytnutou investičnou pomocou presahoval 35 % v neznevýhodnených poľnohospodárskych oblastiach, a jednak úverový nástroj pre ekonomické ozdravenie chovu dobytka zavedený kapitolou II zákonného dekrétu č. 146/94 z <DATE ISO="19940524">24. mája 1994</DATE>.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Článok 1 rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Podľa výroku rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE> malo Portugalsko prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby od príjemcov vymohlo vyššie uvedenú pomoc, ktorá im bola protiprávne poskytnutá, spolu s úrokmi z nej vzniknutými za obdobie od dátumu prijatia predmetnej pomoci príjemcami do dátumu jej účinného vymoženia. Portugalské orgány boli takisto povinné v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Komisiu informovať o opatreniach, ktoré prijali na jeho splnenie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Články 3 a 4 rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>V marci 2001 zaslal predchodca inštitútu IFAP spoločnosti Nelson Antunes da Cunha list, v ktorom od nej žiadal vrátenie neoprávnene prijatých súm. Nelson Antunes da Cunha tomuto listu nevyhovela.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20090812">12. augusta 2009</DATE> jej IFAP zaslal nový list, v ktorom ju požiadal o úhradu sumy <FT TYPE="DECIMAL">14953,56</FT> eura (teda <FT TYPE="DECIMAL">7526,90</FT> eura z titulu vyplatenej pomoci, navýšenú o úroky z omeškania vo výške <FT TYPE="DECIMAL">7426,66</FT> eura) v lehote desiatich pracovných dní od doručenia uvedeného listu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130707">7. júla 2013</DATE> začal Daňový úrad Cantanhede (Portugalsko) daňové exekučné konanie o tejto pohľadávke proti žalobkyni vo veci samej s cieľom vymôcť pohľadávky inštitútu IFAP.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Nelson Antunes da Cunha podala proti tomuto konaniu odvolanie na Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a finančný súd Coimbra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Nelson Antunes da Cunha na jednej strane tvrdí, že podľa článku 40 decreto‑lei č. 155/92 (zákonný dekrét č. 155/92) z <DATE ISO="19920728">28. júla 1992</DATE><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Toto ustanovenie s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>Premlčanie<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>, stanovuje:</P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>1 ‑ Povinnosť vrátiť prijaté sumy sa premlčí päť rokov po ich prijatí.</P><P>2 ‑ Uvedená doba sa preruší alebo pozastaví, ak nastanú všeobecné dôvody na prerušenie alebo pozastavenie premlčania.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></P></QUOT.S></NOTE> zaniká záväzok vrátiť sumy prijaté v rámci protiprávnej pomoci po uplynutí päťročnej doby od ich prijatia, takže záväzok vrátiť pomoc prijatú v prejednávanej veci je premlčaný. Na druhej strane, pokiaľ ide o úroky z omeškania, tvrdí, že vzhľadom na to, že odo dňa splatnosti záväzku, s ktorým sú spojené, uplynulo viac ako päť rokov, tieto úroky sú podľa článku 310 písm. d) Občianskeho zákonníka takisto premlčané.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že vnútroštátna právna úprava nestanovuje pre vykonanie príkazu na vrátenie protiprávnej pomoci osobitne uplatniteľnú premlčaciu dobu, na základe čoho vyššie vnútroštátne súdy rozhodli, že pohľadávky inštitútu IFAP zodpovedajúce vymoženiu finančnej pomoci poskytnutej zo strany portugalského štátu, ktorá je podľa rozhodnutia Komisie považovaná za pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, podliehajú všeobecnej dvadsaťročnej premlčacej dobe stanovenej v článku 309 Občianskeho zákonníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd dodáva, že pokiaľ ide o premlčanie úrokov, vyššie vnútroštátne súdy rozhodli, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>… bez ohľadu na povahu a <HT TYPE="ITALIC">nomen iuris</HT>, pod ktorý možno úroky zaradiť…, nemožno bez ďalších formálnych náležitostí dospieť k záveru, že na takéto úroky (či už sú kvalifikované ako kompenzačné úroky alebo úroky z omeškania) sa vzťahuje premlčacia doba dvadsať rokov stanovená v článku 309 [Občianskeho zákonníka]. Zmluvné alebo zákonné úroky vrátane tých nevymeraných [článok 310 písm. d) Občianskeho zákonníka] sa totiž premlčujú v dobe päť rokov, pričom táto doba začína podľa pravidla v článku 306 tohto zákonníka plynúť od splatnosti záväzku<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Rozsudok Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) z <DATE ISO="20111012">12. októbra 2011</DATE>. Podľa článku 306 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa táto päťročná doba musí počítať odo dňa splatnosti záväzku a prerušuje sa predvolaním alebo súdnym oznámením, ktoré priamo alebo nepriamo vyjadruje úmysel si právo uplatniť.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa však domnieva, že konštatovať, že na úroky z rozhodnutia o vymáhaní pomoci sa vzťahuje táto päťročná doba, by mohlo byť v rozpore so zásadou efektivity práva Únie. Ak by sa totiž konštatovalo, že úroky splatné za obdobie spred piatich rokov, ktoré predchádzajú aktu prerušujúcemu plynutie premlčacej doby, sú premlčané, mohlo by to znamenať, že aj keď právomoc Komisie požadovať vymáhanie na základe článku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 ešte nezanikla, pohľadávka týkajúca sa úrokov už áno.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o situáciu vo veci samej, vnútroštátny súd v odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o objasnenie<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Odpoveď z <DATE ISO="20190730">30. júla 2019</DATE> na žiadosť Súdneho dvora o objasnenie z <DATE ISO="20190627">27. júna 2019</DATE>.</P></NOTE> uviedol, že vzhľadom na to, že odvolateľka Nelson Antunes da Cunha bola na exekučné konanie, ktorým sa mala predmetná pomoc vymôcť, predvolaná len obyčajným doporučeným listom z <DATE ISO="20130726">26. júla 2013</DATE>, všetky úroky splatné pred 26. júnom 2008 sa premlčali podľa vyššie uvedeného ustanovenia článku 310 písm. d) Občianskeho zákonníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Navyše podľa uvedeného vnútroštátneho súdu premlčaciu dobu stanovenú v článku 310 písm. d) Občianskeho zákonníka nemožno vzhľadom na vnútroštátne právo považovať za prerušenú listom, ktorý zaslala Komisia portugalským orgánom alebo ktorý tieto zaslali odvolateľke, pretože takýto list nemá váhu predvolania alebo súdneho oznámenia aktu v zmysle článku 323 Občianskeho zákonníka. Zo strany inštitútu IFAP v skutočnosti nedošlo k žiadnemu súdnemu aktu (okrem daňovej exekúcie), v ktorom by tento vyjadril svoj úmysel uplatniť si právo požadovať od odvolateľky zaplatenie splatných úrokov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že predvolanie obyčajným doporučeným listom určite nemôže spôsobiť trvalé prerušenie premlčacej doby, ktorej už začala plynúť, pretože nemá charakteristické a špecifické vlastnosti predvolania uvedené v článku 326 a článku 327 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dňa <DATE ISO="20130726">26. júla 2013</DATE> tak začala plynúť nová päťročná premlčacia doba a táto doba mohla byť nanovo prerušená iba v prípade, ak by nastala nová príčina prerušenia podľa článku 323 Občianskeho zákonníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené sa vnútroštátny súd domnieva, že uplatnenie článku 310 písm. d) Občianskeho zákonníka na úroky na základe rozhodnutia o vymáhaní pomoci by mohlo spochybniť zásadu efektivity a zásadu nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a finančný súd Coimbra) rozhodnutím z <DATE ISO="20180731">31. júla 2018</DATE>, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru <DATE ISO="20181005">5. októbra 2018</DATE>, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Bráni článok 16 ods. 2 nariadenia [2015/1589], ako aj zásady práva Únie – konkrétne zásada efektivity a zásada nezlučiteľnosti štátnej pomoci [s vnútorným] trhom – uplatneniu premlčacej doby na úroky z pomoci, ktorá sa má vymôcť, ktorej trvanie je kratšie ako trvanie doby stanovenej v článku 17 uvedeného nariadenia, akou je premlčacia doba stanovená v článku 310 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka?<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>IFAP, portugalská vláda, ako aj Komisia Súdnemu dvoru predložili svoje písomné pripomienky. Títo účastníci konania sa zúčastnili aj na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20190912">12. septembra 2019</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Prejudiciálnou otázkou, ktorá je predmetom týchto návrhov, sa vnútroštátny súd pýta na zlučiteľnosť vnútroštátneho pravidla premlčania s právom Únie v kontexte vymáhania protiprávnej pomoci, o ktorú ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Presnejšie, tento súd sa v podstate pýta, či článok 16 ods. 2 nariadenia 2015/1589, ako aj zásada efektivity stanovená v článku 16 ods. 3 uvedeného nariadenia<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Spresňujem, že vnútroštátny súd vo formulácii položenej otázky odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>zásady Únie, najmä zásadu efektivity a zásadu nezlučiteľnosti štátnej pomoci s [vnútorným] trhom<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> (pozri bod 29 vyššie). V tejto súvislosti poznamenávam, že v oblasti vymáhania pomoci je zásada efektivity vyjadrená v článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589, čo je dôvod, pre ktorý treba túto otázku chápať v tomto zmysle. Pokiaľ ide o zásadu nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, poukazujem na to, že vzhľadom na to, že nariadenie 2015/1589 upravuje podrobné pravidlá uplatňovania článku 108 ZFEÚ, položenú otázku možno zodpovedať len so zreteľom na toto nariadenie.</P></NOTE> bránia tomu, aby sa na úroky, ktoré sú príslušenstvom pomoci, ktorá sa má vymôcť, uplatnila premlčacia doba, ktorá je tak ako v prípade premlčacej doby päť rokov, stanovenej v článku 310 písm. d) Občianskeho zákonníka, kratšia než desaťročná doba, ktorú má k dispozícii Komisia na to, aby žiadala vymáhanie protiprávnej pomoci na základe článku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je nesporné, že záväzok vrátiť predmetnú pomoc zahŕňa úroky. Táto požiadavka vyplýva tak z článku 16 ods. 2 nariadenia 2015/1589, ako aj z rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri bod 16 vyššie.</P></NOTE>, proti ktorému nebol, a to spresňujem, podaný žiaden opravný prostriedok na súde.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 a ako vyplýva z rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE> sa vymáhanie protiprávnej pomoci vo veci samej musí v zásade uskutočniť v súlade s postupmi stanovenými portugalským právom, vrátane postupov upravujúcich pravidlá premlčania.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190305">5. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Eesti Pagar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑349/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:172">EU:C:2019:172</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti konštatujem, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že dotknuté strany majú odlišné názory na pravidlá premlčania uplatniteľné podľa portugalského práva, jednak pokiaľ ide o istinu dotknutej pomoci, ako aj o úroky z nej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Podľa toho, čo uvádza vnútroštátny súd<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pripomínam, že v tomto ohľade sa Súdny dvor v prípade, keď prejednáva návrh na začatie prejudiciálneho konania predložený vnútroštátnym súdom, pridŕža výkladu vnútroštátneho práva, ktorý mu tento súd predniesol (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170614">14. júna 2017</DATE>, <NAME.CASE>Online Games a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑685/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:452">EU:C:2017:452</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Bez ohľadu na výhrady účastníkov vnútroštátneho konania proti výkladu vnútroštátneho práva, ktorý podal vnútroštátny súd, sa tak tento návrh na začatie prejudiciálneho konania musí preskúmať so zreteľom na výklad tohto práva podaný týmto súdom (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160621">21. júna 2016</DATE>, <NAME.CASE>New Valmar</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑15/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:464">EU:C:2016:464</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, však treba vychádzať z toho, že podľa portugalského práva sa ako premlčacia doba na vrátenie <HT TYPE="ITALIC">istiny</HT> pomoci uplatňuje dvadsaťročná doba stanovená v článku 309 Občianskeho zákonníka.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri bod 22 vyššie. Spresňujem, že hoci portugalská vláda a IFAP majú rovnaký názor, Nelson Antunes da Cunha proti tomuto posúdeniu vnútroštátneho súdu namieta (pozri bod 21 vyššie).</P></NOTE> V návrhu na začatie prejudiciálneho konania nič nepoukazuje na to, že by uplatnenie tejto doby bránilo vymoženiu tejto istiny v spore vo veci samej.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pre úplnosť však uvádzam, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto doby s ostatnými aspektmi práva Únie, avšak tieto návrhy, ktorých predmet je obmedzený na štvrtú prejudiciálnu otázku, sa touto otázkou zaoberať nebudú.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Naopak, pokiaľ ide o vymáhanie úrokov z pomoci, na jednej strane sa zdá, že vnútroštátny súd sa domnieva, že tu je v zásade uplatniteľná práve päťročná premlčacia doba stanovená v článku 310 písm. d) Občianskeho zákonníka.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri body 23 a 24 vyššie. Spresňujem, že vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania zdôrazňuje povinnosť, ktorú právo Únie vnútroštátnym súdom ukladá, a to vykladať vnútroštátne právo spôsobom, ktorý je v súlade so zmyslom a pôsobnosťou práva Únie. Vzhľadom na túto poznámku uvádzam, že by sa mohla položiť otázka, či sa dá vnútroštátne právo vykladať v tom zmysle, že úroky z pomoci takisto podliehajú dvadsaťročnej premlčacej dobe stanovenej v článku 309 Občianskeho zákonníka, pričom za takéhoto predpokladu by vnútroštátne právo podľa všetkého nebránilo vymáhaniu úrokov z pomoci, čo sa navyše zdá byť aj stanovisko portugalskej vlády (pozri poznámku pod čiarou 17). Konštatujem však, že táto otázka sa v podstate týka výkladu vnútroštátneho práva, ktorý prináleží vnútroštátnym súdom. Preto sa v týchto návrhoch touto otázkou nebudem zaoberať.</P></NOTE> Na druhej strane sa tiež zdá, že uplatnenie tejto päťročnej lehoty bráni úplnému vymoženiu úrokov z pomoci v prejednávanej veci.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Spresňujem, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že tak portugalská vláda, ako aj IFAP toto posúdenie vnútroštátneho súdu spochybňujú. Portugalská vláda sa domnieva, že vnútroštátne právo nestanovuje osobitnú premlčaciu dobu na vymáhanie neoprávnene prijatej štátnej pomoci. Podľa nej je tak uplatniteľnou premlčacou dobou všeobecná premlčacia doba, ktorá je dvadsať rokov. Táto doba sa podľa nej vzťahuje aj na úroky z omeškania súvisiace so sumou neoprávnene získanej výhody, pretože tieto úroky a táto suma sú neoddeliteľné. IFAP zas tvrdí, že nárok z predmetnej pohľadávky si môže voči odvolateľke uplatniť až po skončení správneho konania začatého na základe vymáhania pomoci, a preto sa domnieva, že k premlčaniu úrokov nedošlo.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Z odpovede vnútroštátneho súdu na žiadosť Súdneho dvora o objasnenie totiž vyplýva, že päťročná premlčacia doba bola prerušená <DATE ISO="20130726">26. júla 2013</DATE> a že všetky úroky splatné pred 26. júnom 2008 sú premlčané podľa článku 310 písm. d) Občianskeho zákonníka.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri body 25 a 26 vyššie. Vzhľadom však na to, že päťročná premlčacia doba bola prerušená <DATE ISO="20130726">26. júla 2013</DATE>, kladiem si otázku, či dátum premlčania úrokov v skutočnosti nebol 26. júl 2008, a nie 26. jún 2008, ako uvádza vnútroštátny súd.</P></NOTE> Ja vnútroštátne ustanovenie chápem v tom zmysle, že nároky na úroky zanikajú uplynutím doby piatich rokov od dátumu ich splatnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Z uvedeného možno vyvodiť, že rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE> nebolo podľa portugalského práva spôsobilé premlčaciu dobu prerušiť. V tejto súvislosti spresňujem, že časť úrokov už podľa všetkého bola premlčaná, aj keď portugalské orgány prerušili päťročnú premlčaciu dobu bezprostredne po prijatí rozhodnutia Komisie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pripomínam, že prvá suma bola vyplatená <DATE ISO="19940712">12. júla 1994</DATE>. Pozri bod 13 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto informácie treba na účely zodpovedania položenej otázky odlíšiť dve obdobia: to, ktorá predchádzalo rozhodnutiu Komisie (časť A), a to, ktoré po uvedenom rozhodnutí nasledovalo (časť B).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Pokiaľ totiž ide o toto prvé obdobie, nastoľuje sa otázka, či článok 17 ods. 1 a článok 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589 bránia uplatneniu päťročnej premlčacej doby, akou je doba sporná v tejto veci, keďže táto doba môže viesť k premlčaniu úrokov z pomoci ešte pred uplynutím desaťročnej doby, ktorú má Komisia na základe článku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 k dispozícii na to, aby žiadala o vymáhanie protiprávnej pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o druhé obdobie, zdá sa, že premlčanie úrokov z pomoci vyplýva z toho, že IFAP rozhodnutiu Komisie vyhovel so značným omeškaním.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Aj keď totiž boli portugalské orgány povinné rozhodnutiu Komisie bezodkladne vyhovieť,<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pripomínam, že článok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 od vnútroštátnych orgánov vyžaduje, aby vymáhanie protiprávnej pomoci vykonali okamžite po rozhodnutí Komisie, čo vyplýva aj z rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE>. článok 4 tohto rozhodnutia tak od portugalských orgánov vyžaduje, aby Komisiu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia informovali o opatreniach, ktoré prijali na jeho vykonanie.</P></NOTE> od prijatia rozhodnutia Komisie do prerušenia premlčacej lehoty uplynulo štrnásť rokov, čo v prípade, že sa uplatní článok 310 písm. d) Občianskeho zákonníka, znamená premlčanie veľkej časti úrokov, ktoré sa po prijatí rozhodnutia Komisie stali splatnými.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>V tejto situácii sa tak nastoľuje otázka, či sa príjemca pomoci môže dovolávať vnútroštátnej premlčacej doby v rámci konečného rozhodnutia Komisie týkajúceho sa vymáhania protiprávnej pomoci, ak uplatnenie tohto pravidla bráni úplnému vymoženiu úrokov z pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Aj keď Súdny dvor už o podobných otázkach rozhodol, prejednávaná vec mu umožňuje spresniť, v akom rozsahu sa takéto vnútroštátne pravidlo premlčania uplatňuje v oblasti vymáhania protiprávnej pomoci v situácii, o akú ide vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pravidlá premlčania majú v majetkovom práve zásadný význam. Premlčanie totiž spôsobuje, že veriteľ si nemôže nárokovať vymoženie svojej pohľadávky. Ako už Súdny dvor konštatoval, pravidlá premlčania tým, že stanovujú časové obmedzenie, zabezpečujú právnu istotu dlžníka.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190123">23. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Fallimento Traghetti del Mediterraneo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑387/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:51">EU:C:2019:51</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Ako uvediem nižšie, domnievam sa, rovnako ako Komisia a IFAP, že pri každom z týchto dvoch období treba vylúčiť uplatnenie vnútroštátneho pravidla päťročnej premlčacej doby, o aké ide vo veci samej.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pokiaľ ide o stanovisko portugalskej vlády, pripomínam, že táto zastáva názor, že dvadsaťročná doba stanovená v článku 309 Občianskeho zákonníka je uplatniteľná tak na istinu pomoci, ako aj na úroky z nej (pozri poznámku pod čiarou 17).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O období pred rozhodnutím Komisie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Na úvod pripomínam, že podľa článku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 je žiadosť Komisie o vymáhanie protiprávnej pomoci podmienená desaťročnou premlčacou dobou. Podľa článku 17 ods. 2 tohto nariadenia táto premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi buď ako individuálna pomoc, alebo ako pomoc podľa schémy pomoci. Podľa článku 17 ods. 3 uvedeného nariadenia sa akákoľvek pomoc, v súvislosti s ktorou premlčacia doba uplynula, považuje za existujúcu pomoc.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Ako vyplýva z odôvodnenia 26 nariadenia 2015/1589, táto premlčacia doba, po uplynutí ktorej už nemožno nariadiť vymáhanie pomoci, je stanovená z dôvodov právnej istoty.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je nesporné, že rozhodnutie Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE> bolo vydané pred uplynutím tejto doby.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pomoci boli totiž vyplatené v rokoch 1994 až 1996. Pozri bod 13 vyššie. Spresňujem, že v čase prijatia rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE> bolo platné ustanovenie článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z <DATE ISO="19990322">22. marca 1999</DATE> ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="083" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EÚ) č. 734/2013 z <DATE ISO="20130722">22. júla 2013</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="204" PAGE.FIRST="15" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15</REF.DOC.OJ>) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>nariadenie č. 659/1999<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>). Toto ustanovenie bolo zrušené nariadením 2015/1589 a zodpovedá článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Ďalej poukazujem na to, že článok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 odráža požiadavky vyplývajúce zo zásady efektivity, ktorá bola už predtým v judikatúre zakotvená.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100520">20. mája 2010</DATE>, <NAME.CASE>Scott a Kimberly Clark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑210/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:294">EU:C:2010:294</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Podľa tejto judikatúry je pravda, že v prípade neexistencie ustanovení Únie o konaní na vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci sa toto vymáhanie má v zásade uskutočniť podľa príslušných ustanovení vnútroštátneho práva, avšak tieto ustanovenia sa musia uplatniť tak, aby vymáhanie vyžadované právom Únie nebolo prakticky znemožnené a aby boli v celom rozsahu zohľadnené záujmy Únie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030626">26. júna 2003</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Španielsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑404/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:373">EU:C:2003:373</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100520">20. mája 2010</DATE>, <NAME.CASE>Scott a Kimberly Clark</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑210/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:294">EU:C:2010:294</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Vnútroštátne pravidlo, ktoré bráni vnútroštátnemu súdu alebo vnútroštátnemu orgánu vyvodiť všetky dôsledky z porušenia článku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ, tak treba považovať za nezlučiteľné so zásadou efektivity.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190305">5. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Eesti Pagar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑349/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:172">EU:C:2019:172</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0140">140</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Rovnako ako vnútroštátny súd sa domnievam, že zo znenia článku 17 ods. 1 v spojení s článkom 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589 vyplýva, že tieto ustanovenia bránia uplatneniu päťročnej premlčacej doby, akú v spore vo veci samej stanovuje článok 310 písm. d) Občianskeho zákonníka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Ustanovenie, akým je článok 310 písm. d) Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 306 tohto zákonníka, totiž môže narušiť právomoci Komisie, keďže k premlčaniu úrokov z pomoci môže dôjsť pred uplynutím desaťročnej doby, ktorú má Komisia na základe článku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 k dispozícii na to, aby prijala rozhodnutie o vymáhaní protiprávnej pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>V spore vo veci samej sa zdá, že ak by sa uplatnil článok 310 písm. d) Občianskeho zákonníka, došlo by tak k premlčaniu časti úrokov.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri bod 39 vyššie a poznámku pod čiarou 19.</P></NOTE> Účinkom tohto vnútroštátneho pravidla je teda znemožnenie úplného vymoženia úrokov z pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Výklad, ktorý navrhujem, je navyše potvrdený v rozsudku Eesti Pagar, ktorý bol nedávno vydaný veľkou komorou Súdneho dvora.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190305">5. marca 2019</DATE> (<NO.CASE>C‑349/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:172">EU:C:2019:172</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Spresňujem, že tento rozsudok bol vyhlásený po tom, čo vnútroštátny súd v prejednávanej veci rozhodol o prerušení konania a podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Táto vec sa týkala najmä otázky, aká premlčacia doba bola uplatniteľná na vymáhanie protiprávnej pomoci, a či bola uplatniteľná premlčacia doba stanovená vo vnútroštátnom práve alebo tá, ktorá bola stanovená v práve Únie a v takom prípade eventuálne tá, ktorú stanovuje článok 15 ods. 1 nariadenia č. 659/1999.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190305">5. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Eesti Pagar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑349/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:172">EU:C:2019:172</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0107">107</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o článok 15 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, pozri poznámku pod čiarou 24.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Súdny dvor rozhodol, že samotnou okolnosťou, že vnútroštátne pravidlá premlčania sú v zásade uplatniteľné na vymáhanie neoprávnene poskytnutej pomoci vnútroštátnymi orgánmi z ich vlastnej iniciatívy, nie je dotknutá možnosť, aby sa vymáhanie tejto pomoci uskutočnilo neskôr na základe vykonania príslušného rozhodnutia Komisie, ktorá v prípade, že má informácie týkajúce sa údajnej protiprávnosti tejto pomoci, môže bez ohľadu na zdroj týchto informácií aj po uplynutí vnútroštátnej premlčacej doby uvedenú pomoc preskúmať v lehote desiatich rokov uvedenej v článku 15 nariadenia č. 659/1999.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190305">5. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Eesti Pagar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑349/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:172">EU:C:2019:172</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0114">114</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Inými slovami, Komisia môže kedykoľvek v lehote desiatich rokov stanovenej v článku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 požiadať o vymáhanie protiprávnej pomoci, a to napriek prípadnému uplynutiu premlčacej doby uplatnenej vo vnútroštátnom konaní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že článok 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589, ako aj článok 17 ods. 1 tohto nariadenia bránia uplatneniu vnútroštátneho ustanovenia, akým je článok 310 písm. d) Občianskeho zákonníka. Vnútroštátny súd je povinný takéto ustanovenie vo veci, akou je prejednávaná vec, neuplatniť.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070718">18. júla 2007</DATE>, <NAME.CASE>Lucchini</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑119/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:434">EU:C:2007:434</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O období po rozhodnutí Komisie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o obdobie po rozhodnutí Komisie, z článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 nepochybne vyplýva, že uplatnenie vnútroštátneho pravidla premlčania po piatich rokoch, akým je pravidlo vo veci samej, treba vylúčiť, pretože bráni vymoženiu celého rozsahu pomoci podľa rozhodnutia Komisie z <DATE ISO="19991125">25. novembra 1999</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Nastoľuje sa však otázka, či zásada efektivity stanovená v článku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 vyžaduje vymoženie celého rozsahu pomoci podľa konečného rozhodnutia Komisie aj v prípade, ak príslušný orgán nechal uplynúť premlčaciu lehotu stanovenú vnútroštátnym právom.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>V tejto súvislosti spresňujem, že Komisia na pojednávaní zdôraznila, že otázka, či vnútroštátne ustanovenie týkajúce sa premlčania môže brániť výkonu rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje vymáhanie protiprávnej pomoci, je v praxi dosť častá, pretože členské štáty rozhodnutie Komisie v tejto oblasti často vykonávajú s omeškaním.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Inými slovami, keďže od prijatia rozhodnutia Komisie uplynulo štrnásť rokov, je potrebné položiť si otázku, či v takejto situácii môže byť uplatnenie takéhoto vnútroštátneho pravidla odôvodnené požiadavkou právnej istoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti uvádzam, že Súdny dvor uznal, že zásada efektivity nie je absolútna, pretože môžu nastať výnimočné okolnosti, za ktorých by bolo neprimerané nariadiť vrátenie protiprávnej pomoci.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080212">12. februára 2008</DATE>, <NAME.CASE>CELF a ministre de la Culture et de la Communication</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑199/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:79">EU:C:2008:79</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Presnejšie, pokiaľ ide na jednej strane o právomoci Komisie, táto zásada je vyjadrená v článku 16 ods. 1 poslednej vete nariadenia 2015/1589, ktorá stanovuje, že Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide na druhej strane o vnútroštátne právo členských štátov, Súdny dvor uznal, že zásada legitímnej dôvery, ktorá je súčasťou právneho poriadku Únie, nemôže brániť vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zabezpečuje rešpektovanie legitímnej dôvery a právnej istoty v oblasti, ako je oblasť vymáhania protiprávnej pomoci,<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900920">20. septembra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑5/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:320">EU:C:1990:320</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a to aj v prípade negatívneho konečného rozhodnutia vydaného Komisiou.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080212">12. februára 2008</DATE>, <NAME.CASE>CELF a ministre de la Culture et de la Communication</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑199/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:79">EU:C:2008:79</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0043">43</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci v prvom rade konštatujem, že Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na imperatívnosť kontroly štátnych pomocí, ktorú Komisia vykonáva podľa článku 108 ZFEÚ, môžu mať podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci v zásade len vtedy, ak bol pri jej poskytnutí dodržaný postup stanovený v uvedenom článku. Hospodársky subjekt musí byť totiž pri vynaložení starostlivosti obvykle schopný ubezpečiť sa o tom, že tento postup bol dodržaný.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900920">20. septembra 1990</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Nemecko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑5/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:320">EU:C:1990:320</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Platí to tak v prípade individuálnej pomoci, ako aj v prípade pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110728">28. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑471/09 P až C‑473/09 P</NO.CASE>, neuverejnený, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:521">EU:C:2011:521</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže v prejednávanej veci tvrdiť, že mala legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Ďalej, pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, poukazujem na to, že Súdny dvor sa už k podobnej otázke, o akú ide v prejednávanej veci, vyjadril.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>Jedna z otázok položených v rozsudku z <DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, Alcan Deutschland<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, bola, či bol príslušný orgán na základe práva Únie povinný zrušiť rozhodnutie o poskytnutí pomoci, ktorá bola pridelená protiprávne, podľa konečného rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za nezlučiteľnú a požadujúceho jej vymáhanie, aj keď príslušný orgán nechal uplynúť lehotu stanovenú na tento účel v záujme právnej istoty vnútroštátnym právom. Predmetné vnútroštátne pravidlo dovoľovalo zrušenie správnych aktov len v lehote jedného roka od okamihu, keď sa orgán dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich toto zrušenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Súdny dvor v prvom rade pripomenul zásadu efektivity a zásadu, podľa ktorej môže príjemca pomoci v zásade mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci len vtedy, ak bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v článku 108 ZFEÚ. Podľa Súdneho dvora bolo treba na položenú otázku odpovedať so zreteľom na tieto zásady.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Ďalej Súdny dvor v bodoch 34 až 37 tohto rozsudku konštatoval, že:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>34. … pokiaľ ide o štátne pomoci, ktoré boli vyhlásené za nezlučiteľné, úloha vnútroštátnych orgánov sa obmedzuje na to, aby bolo každé rozhodnutie Komisie vykonané. Tieto orgány teda nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o zrušenie rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Preto ak Komisia rozhodnutím, proti ktorému nebol podaný žiaden opravný prostriedok na súde, nariadi vymáhanie neoprávnene vyplatených súm, vnútroštátny orgán nie je oprávnený prijať žiadne iné stanovisko.</P><P>35. Ak vnútroštátny orgán napriek tomu nechá uplynúť prekluzívnu lehotu stanovenú vnútroštátnym právom na zrušenie rozhodnutia o poskytnutí pomoci, túto situáciu nemožno prirovnávať k situácii, keď hospodársky subjekt vôbec nevie, či príslušný orgán rozhodnutie prijme, a keď si zásada právnej istoty vyžaduje, aby sa táto neistota uplynutím určitej lehoty skončila.</P><P>36. Vzhľadom na neexistenciu diskrečnej právomoci vnútroštátneho orgánu už príjemca protiprávne poskytnutej pomoci v prípade, keď Komisia prijala rozhodnutie vyhlasujúce túto pomoc za nezlučiteľnú a vyžadujúce jej vymáhanie, viac nie je v neistote.</P><?PAGE NO="11"?><P>37. Zásada právnej istoty teda nemôže byť prekážkou vrátenia pomoci na základe toho, že rozhodnutie, ktorým sa vyžaduje toto vrátenie, bolo vnútroštátnymi orgánmi vykonané s omeškaním. V opačnom prípade by bolo vymáhanie neoprávnene vyplatených súm prakticky nemožné a ustanovenia [práva Únie] týkajúce sa štátnej pomoci by stratili všetok potrebný účinok<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Súdny dvor z toho vyvodil záver, že príslušný orgán je na základe práva Únie povinný zrušiť rozhodnutie o poskytnutí protiprávnej pomoci v súlade s konečným rozhodnutím Komisie vyhlasujúcim pomoc za nezlučiteľnú a požadujúcim jej vymáhanie, aj keď nechal uplynúť lehotu stanovenú na tento účel v záujme právnej istoty vnútroštátnym právom.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že z vyššie uvedeného rozsudku možno vyvodiť záver, že pravidlá premlčania stanovené vo vnútroštátnom práve sa vo všeobecnosti nemôžu uplatniť v oblasti vymáhania pomoci, ak bránia vymáhaniu pomoci v súlade s konečným rozhodnutím Komisie, a ak jediný dôvod, ktorý takémuto vymáhaniu bráni, spočíva v tom, že vnútroštátne orgány tomuto rozhodnutiu vyhoveli so značným omeškaním, takže došlo k premlčaniu pomoci podľa vnútroštátneho práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Je pravda, že rozsudok Alcan Deutschland<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa netýka pravidla premlčania v striktnom slova zmysle, ale pravidla preklúzie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Pripomínam, že vnútroštátne pravidlo preklúzie vo veci Alcan Deutschland (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) stanovovalo lehotu na zrušenie správnych aktov <HT TYPE="ITALIC">pre orgány</HT>. V tej veci tak išlo o to, či boli tieto <HT TYPE="ITALIC">orgány</HT> na základe práva Únie povinné na účely žiadania o vrátenie protiprávnej pomoci v súlade s konečným rozhodnutím Komisie takéto vnútroštátne pravidlo preklúzie neuplatniť. Pokiaľ ide o situáciu v prejednávanej veci, tu sa nastoľuje otázka, či sa <HT TYPE="ITALIC">príjemca</HT> protiprávnej pomoci môže odvolávať na vnútroštátne pravidlo premlčania s cieľom namietať proti žiadosti o vymáhanie protiprávnej pomoci zo strany vnútroštátnych orgánov, aj keď časť sumy, ktorá sa má vymôcť, bola na základe vnútroštátneho práva premlčaná.</P></NOTE> Poznamenávam však, že pravidlá preklúzie sú tak ako pravidlá premlčania prijaté v záujme právnej istoty, a preto možno dôvody rozsudku Alcan Deutschland<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> transponovať na pravidlá premlčania, ako to Súdny dvor takisto podľa všetkého naznačil v rozsudku Komisia/Taliansko<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111117">17. novembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑496/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:740">EU:C:2011:740</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>V tomto poslednom uvedenom rozsudku totiž Súdny dvor analogicky uplatnil zásady z rozsudku Alcan Deutschland v rámci pravidiel premlčania.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Presnejšie, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ ide o situácie, keď sú príkazy na vymáhanie protiprávnej pomoci napadnuté na vnútroštátnych súdoch, je povinnosťou dotknutého členského štátu, aby v súlade s požiadavkami na účinné vymáhanie pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>napadol každé vnútroštátne rozhodnutie, ktoré bráni účinkom rozhodnutia Komisie, obzvlášť, ak sa zakladá na dôvodoch týkajúcich sa… uplatnenia predpisov o premlčaní (pozri analogicky rozsudok z <DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, Alcan Deutschland, C‑24/95… body 34 a 38)<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111117">17. novembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Taliansko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑496/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:740">EU:C:2011:740</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Ďalej zdôrazňujem, že zatiaľ čo rozsudok Alcan Deutschland<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa týkal individuálnej pomoci, odôvodnenie Súdneho dvora v uvedenom rozsudku sa podľa môjho názoru má uplatňovať aj na pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Pripomínam, že zásada, podľa ktorej podniky, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci, môžu mať legitímnu dôveru v zákonnosť pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v článku 108 ZFEÚ, sa uplatňuje tak na individuálne pomoci, ako aj na pomoci poskytnuté na základe schémy pomoci.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Pozri bod 67 vyššie a poznámku pod čiarou 38.</P></NOTE> Medzi týmito dvoma prípadmi teda nie je potrebné rozlišovať.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Napokon zdôrazňujem, že ročná prekluzívna doba, o akú išlo vo veci Alcan Deutschland<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, nemá podľa môjho názoru žiadny vplyv na odôvodnenie, ktoré Súdny dvor v tomto rozsudku uplatnil.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Ako totiž v podstate uviedla Komisia na pojednávaní, trvanie určitého pravidla premlčania nemá vplyv na vyššie uvedené tvrdenia, ktoré sú dôvodom na to, že príjemcovi protiprávnej pomoci sa neprizná možnosť dovolávať sa vnútroštátneho pravidla premlčania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Aby som zhrnul to, čo bolo uvedené, keď Komisia nariadi vymáhanie protiprávnej pomoci, proti ktorému nebol podaný žiaden opravný prostriedok na súde, úlohou vnútroštátnych orgánov je toto rozhodnutie Komisie iba vykonať. Tieto orgány teda nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o vymáhanie pomoci.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vzhľadom na neexistenciu diskrečnej právomoci vnútroštátneho orgánu už príjemca protiprávne poskytnutej pomoci v prípade, keď Komisia prijala rozhodnutie vyhlasujúce túto pomoc za nezlučiteľnú a vyžadujúce jej vymáhanie, viac nie je v neistote.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Tak je to v prípade individuálnej pomoci, ako aj pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri v tomto zmysle bod 67 vyššie a poznámku pod čiarou 38.</P></NOTE> Zásada právnej istoty teda nemôže byť prekážkou vrátenia pomoci na základe toho, že rozhodnutie, ktorým sa vyžaduje toto vrátenie, bolo vnútroštátnymi orgánmi vykonané s omeškaním, a to bez ohľadu na trvanie, ktoré je pre premlčaciu dobu stanovené. V opačnom prípade by bolo vymáhanie neoprávnene vyplatených súm prakticky nemožné a ustanovenia práva Únie týkajúce sa štátnej pomoci by stratili všetok potrebný účinok.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Tento prísny prístup má podporu v tom, že ide o odstránenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore so Zmluvou o FEÚ. Vrátenie pomoci vrátane úrokov s ňou spojených je totiž logickým dôsledkom jej protiprávnosti. Cieľom vymáhania je obnoviť predošlý stav. Týmto vrátením príjemca stráca výhodu, ktorú na trhu požíval v porovnaní so svojimi konkurentmi, a treba sa domnievať, že došlo k obnoveniu stavu, ktorý vyplateniu pomoci predchádzal.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑277/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:238">EU:C:2004:238</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra). Pozri v tomto zmysle takisto odôvodnenie 25 nariadenia 2015/1589.</P></NOTE> Vymoženie úrokov tak predstavuje nevyhnutné príslušenstvo vymoženia pomoci v celom rozsahu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080212">12. februára 2008</DATE>, <NAME.CASE>CELF a ministre de la Culture et de la Communication</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑199/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:79">EU:C:2008:79</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150903">3. septembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>A2A</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑89/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:537">EU:C:2015:537</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Okrem toho, ako poznamenal generálny advokát Jacobs vo veci Alcan Deutschland<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:433">EU:C:1996:433</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, treba mať na pamäti, že pravidlo premlčania sa v prípade jeho uplatnenia v oblasti štátnej pomoci spája s podstatnými problémami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Takéto pravidlo totiž predpokladá, že záujmy orgánov sú so záujmami jednotlivca protichodné. Obvykle je v záujme orgánu, aby v prípade, že zistí, že rozhodnutie poskytujúce finančnú výhodu je protiprávne, čo najskôr pristúpil k vymáhaniu zaplatených súm. Pokiaľ ide jednotlivca, v jeho záujme je zachovať si nadobudnutú výhodu. Záujmy orgánu a jednotlivca sa však môžu zhodovať v prípade, keď štátny orgán poskytnutím pomoci vedome porušil právo Únie, a teda pokiaľ politiku nezmenil, má záujem na tom, aby si príjemca ponechal výhodu nadobudnutú v rozpore s právom Únie, pretože toto právo porušil on sám.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:433">EU:C:1996:433</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="13"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o situáciu vo veci samej, z vyššie uvedeného vyplýva, že neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by mohla byť dôvodom na to, že úroky z pomoci sa nevrátia, bez ohľadu na to, že sú podľa vnútroštátnych predpisov premlčané. Počnúc 25. novembrom 1999, čo bol deň, keď Komisia vydala svoje rozhodnutie vyžadujúce vymáhanie pomoci, už Nelson Antunes da Cunha totiž nebola v neistote v tom, že pomoc sa mala vymôcť v celom jej rozsahu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Ďalej konštatujem, tak ako uvádza Komisia, že IFAP zaslal v marci 2001 spoločnosti Nelson Antunes da Cunha list, v ktorom ju požiadal o vrátenie pomoci.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Pozri bod 17 vyššie.</P></NOTE> Zdá sa teda, že omeškanie vymoženia pomoci bolo okrem iného spôsobené odmietnutím príjemcu tejto žiadosti vyhovieť. V dôsledku toho nemožno situáciu vo veci samej prirovnávať k situácii, keď hospodársky subjekt vôbec nevie, či príslušný správny orgán prijme rozhodnutie, a keď si zásada právnej istoty vyžaduje, aby sa táto neistota uplynutím určitej lehoty skončila.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970320">20. marca 1997</DATE>, <NAME.CASE>Alcan Deutschland</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑24/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:163">EU:C:1997:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný takú vnútroštátnu normu, o akú ide v spore vo veci samej, neuplatniť, aj pokiaľ ide o obdobie nasledujúce po rozhodnutí Komisie, a to v miere, v akej je toto pravidlo prekážkou vymoženia úrokov z pomoci v celom rozsahu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú otázku, ktorú mu položil Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a finančný súd Coimbra, Portugalsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 1 a článok 16 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z <DATE ISO="20150713">13. júla 2015</DATE> stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu päťročnej premlčacej doby stanovenej vo vnútroštátnom práve, o akú ide vo veci samej, ktorá vedie k premlčaniu vymoženia celého rozsahu štátnej pomoci vrátane úrokov ešte skôr, ako uplynie desaťročná doba stanovená v článku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátneho pravidla päťročnej premlčacej doby, o aké ide vo veci samej, ktoré sa uplatňuje na vymáhanie úrokov zo štátnej pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom v konečnom rozhodnutí Komisie, a to v miere, v akej je toto pravidlo prekážkou vymoženia pomoci v celom rozsahu.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>