|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2025/3644 |
2.7.2025 |
Uverejnenie oznámenia o schválenej štandardnej zmene špecifikácie výrobku so zemepisným označením v súlade s článkom 5 ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2025/27 (1)
(C/2025/3644)
OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY
[článok 24 nariadenia (EÚ) 2024/1143]
„Canon Fronsac“
PDO-FR-A0924-AM01 – 10.4.2025
1. Názov výrobku
„Canon Fronsac“
2. Druh zemepisného označenia
|
☒ |
Chránené označenie pôvodu (CHOP) |
|
☐ |
Chránené zemepisné označenie (CHZO) |
|
☐ |
Zemepisné označenie (ZO) |
3. Sektor
|
☐ |
Poľnohospodárske výrobky |
|
☒ |
Vína |
|
☐ |
Liehoviny |
4. Krajina, ku ktorej zemepisná oblasť patrí
France
5. Orgán členského štátu oznamujúci štandardnú zmenu
Conseil des vins de Fronsac [Rada pre víno Fronsac]
6. Dôvod na štandardnú zmenu
Francúzske orgány vyhlasujú, že predložená žiadosť spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenia (EÚ) 2024/1143.
Zmeny špecifikácie výrobku predstavujú štandardné zmeny v zmysle definície v článku 24 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1143.
Žiadosť o zmenu CHOP „Canon Fronsac“ nezahŕňa žiadnu z troch situácií, ktoré predstavujú zmenu na úrovni Únie, konkrétne:
|
a) |
zahŕňa zmenu názvu alebo používania názvu alebo zmenu kategórie výrobku či výrobkov označených zemepisným označením; |
|
b) |
predstavuje riziko, že sa ňou odstráni súvislosť so zemepisnou oblasťou; |
|
c) |
prináša ďalšie obmedzenia týkajúce sa uvádzania výrobku na trh. Francúzske orgány preto považujú žiadosť za štandardnú zmenu. |
7. Opis schválenej štandardnej zmeny (schválených štandardných zmien)
1. Geografická oblasť
Zemepisná oblasť bola aktualizovaná na základe úradného zemepisného kódexu francúzskeho štatistického úradu INSEE z roku 2024.
V dôsledku tejto zmeny sa mení bod „Vymedzená zemepisná oblasť“ jednotného dokumentu.
2. Oblasť v bezprostrednej blízkosti
Oblasť v bezprostrednej blízkosti bola aktualizovaná na základe úradného zemepisného kódexu francúzskeho štatistického úradu INSEE z roku 2024.
Táto zmena sa týka bodu „Ďalšie podmienky“ jednotného dokumentu.
3. Odrody viniča
Odroda Cot N (alebo Malbec), ktorá bola pôvodne zaradená do zoznamu doplnkových odrôd, sa stala hlavnou odrodou.
Účelom tejto zmeny je prispôsobiť výrobky zmene klímy. Odroda Malbec je dokonale prispôsobená zvýšeným teplotám v Gironde. Táto neskorá odroda lepšie dozrieva v neskorom období a pomáha vyvážiť Merlot, ktorého obsah alkoholu sa v dôsledku zmeny klímy zvyšuje.
Každoročné ochutnávky potvrdili, že touto zmenou sa zásadne nemenia organoleptické vlastnosti výrobkov.
Táto zmena sa týka bodu „Súvislosť so zemepisnou oblasťou“ jednotného dokumentu.
4. Systém vedenia viniča
Doplnila sa požiadavka na odstránenie odumretých krov z pozemkov.
Zmenil sa aj opis oblasti, na ktorej sa môže vykonávať chemické ničenie buriny. Teraz sa vyjadruje ako 30 cm na každej strane riadku viniča.
Bola pridaná požiadavka na výpočet indexu frekvencie ošetrenia.
Týmito zmenami sa riešia spoločenské a environmentálne výzvy. Umožňujú plne využívať postupy šetrné k životnému prostrediu, ktoré zaviedli prevádzkovatelia.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
5. Kombinované financovanie
Zmenil sa text týkajúci sa sceľovania, aby sa odstránili opakujúce sa informácie. Cieľom tejto zmeny je uľahčiť pochopenie špecifikácie výrobku.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
6. Analytické normy
Vypustili sa analytické normy pre vína v spotrebiteľskom balení (obsah prchavých kyselín a celkový obsah oxidu siričitého) s cieľom uplatniť normy stanovené v európskych právnych predpisoch.
Táto zmena sa týka bodu „Opis vína (vín)“ jednotného dokumentu.
7. Vyzrievanie
Doba zrenia sa skrátila o 2,5 mesiaca a trvá do 1. júna roku nasledujúceho po zbere.
Cieľom tejto zmeny je výroba ovocnejších vín. Umožní to zásobovať trh aj počas letného obdobia a diverzifikovať sortiment vín ponukou vín cuvée vyzrievajúcich v sudoch jeden rok alebo dlhšie a ovocných vín vyzrievajúcich v kadiach. Týmto spôsobom sa môžu vína dodávať veľkým maloobchodným predajcom a uspokojiť rastúci dopyt turistov v regióne.
Každoročné ochutnávky potvrdili, že táto zmena má minimálny vplyv na organoleptické vlastnosti výrobkov.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
8. Dátum uvedenia na spotrebiteľský trh
Vína sa na spotrebiteľský trh uvádzajú po skončení obdobia zrenia od 30. júna roku nasledujúceho po roku zberu.
Táto zmena vyplýva zo skrátenia doby zrenia a nemá žiadny vplyv na výrobok.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
9. Dátum uvedenia vín do obehu medzi oprávnenými skladovateľmi
Toto pravidlo bolo zo špecifikácie odstránené s cieľom umožniť obeh vín medzi všetkými prevádzkovateľmi a aby sa odstránilo riziko nekalej súťaže.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
10. Súvislosť
Doplnila sa veta v súlade so zmenou pravidiel týkajúcich sa sceľovania a s doplnením odrody Cot N ako hlavnej odrody viniča.
Zmenila sa aj dĺžka doby zrenia.
Tieto zmeny sa týkajú bodu „Súvislosť so zemepisnou oblasťou“ jednotného dokumentu.
11. Prechodné opatrenia
Zrušili sa prechodné opatrenia týkajúce sa odrôd viniča a systémov vedenia viniča, ktorých platnosť uplynula.
Cieľom tejto zmeny je zlepšiť čitateľnosť špecifikácie výrobku.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
12. Odkazy
Aktualizujú sa údaje o INAO.
Zmenili sa podmienky kontroly špecifikácie výrobku.
Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
1. Názov
Canon Fronsac
2. Druh zemepisného označenia
CHOP – chránené označenie pôvodu
3. Kategórie vinárskych výrobkov
|
1. |
Víno |
3.1. Číselný znak kombinovanej nomenklatúry
|
— |
22 – NEALKOHOLICKÉ A ALKOHOLICKÉ NÁPOJE A OCOT 2204 – Víno z čerstvého hrozna, vrátane vína obohateného alkoholom; hroznový mušt iný ako položky 2009 |
4. Opis vína (vín)
Ide o tiché suché červené vína. Vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 11 obj. %. Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13,5 %. Každá dávka vína uvádzaná na trh (voľne alebo v baleniach) má obsah kyseliny jablčnej nižší alebo rovný 0,30 gramu na liter. Každá dávka vína uvádzaná na trh (voľne alebo v baleniach) má obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) nižší alebo rovný 3 gramom na liter. V každej šarži vína určenej na predaj (voľne) je obsah prchavých kyselín najviac 13,26 miliekvivalenta na liter, resp. 0,79 gramu na liter vyjadrený ako kyselina octová (0,65 gramu na liter, vyjadrený ako H2SO4). Každá šarža vína určená na predaj (voľne) má celkový obsah oxidu siričitého najviac 140 miligramov na liter. Celková kyslosť sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ. Na výrobu vína sa používa odroda Merlot N, často doplnená o odrody Cabernet Franc N a Cabernet Sauvignon N, ktoré dodávajú vínu sviežosť a štruktúru, čím zvyšujú jeho potenciál vyzrievania a aromatickú komplexnosť. Odroda Malbec je štvrtou najčastejšie vysádzanou odrodou po odrodách Merlot, Cabernet Franc a Cabernet Sauvignon. Darí sa jej aj vo vápnitých, ílovito-štrkových alebo ílovito-vápenatých pôdach. Spolu s odrodami Merlot a Cabernet dodáva vínu väčšiu tanínovú šírku s arómami drobného čierneho ovocia a sladkého drievka. Výsledkom týchto odrôd viniča je víno s intenzívnou červenou farbou s fialovým alebo rubínovým odtieňom a výraznou vôňou, ktorá sa často vyznačuje aromatickými tónmi červeného ovocia (černice, čerešne, čierne ríbezle). Počas zrenia sa môže vyvinúť do komplexného buketu, niekedy s hľuzovkovými tónmi, inokedy so živočíšnymi alebo korenistými tónmi, v závislosti od typu pôdy. Ostatné analytické hodnoty sú štandardne v súlade s právnymi predpismi EÚ.
Všeobecné analytické vlastnosti
|
— |
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): – |
|
— |
Minimálna celková kyslosť: – |
|
— |
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): – |
|
— |
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter): – |
5. Vinárske výrobné postupy
5.1. Osobitné enologické postupy
Zahusťovanie hroznového muštu je povolené, pričom počiatočný objem sa nesmie znížiť o viac ako 15 %. Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13,5 %. Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.
Pestovateľský postup
Minimálna hustota výsadby je 5 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi nesmie byť väčšia ako 2 m a vzdialenosť medzi krami v tom istom rade nesmie byť menšia ako 0,80 m.
Rez sa vykonáva najneskôr vo fenofáze rozvinutých listov (fenofáza 9 podľa Lorenza) a používajú sa tieto techniky: jednoduchý alebo dvojitý Guyotov rez, (krátky) rez na čapíky (kordón alebo vejárovitá palmeta) alebo (dlhý) rez na ťažeň maximálne s 12 púčikmi na ker. Ťažne sa nesmú prekrývať.
Počas vegetačného obdobia viniča možno povoliť zavlažovanie v prípade pretrvávajúceho sucha, pokiaľ by tento stav narúšal zdravý fyziologický vývoj viniča a optimálne dozrievanie hrozna.
5.2. Maximálne výnosy
65 hektolitrov na hektár
6. Vymedzená zemepisná oblasť
Zber hrozna, vinifikácia, výroba a vyzrievanie vín sa uskutočňujú na území týchto obcí departementu Gironde na základe úradného zemepisného kódexu z 20. februára 2024: Fronsac a Saint-Michel-de-Fronsac.
7. Muštové odrody
Cabernet Franc N
Cabernet Sauvignon N
Carmenère N
Cot N – Malbec
Merlot N
Petit Verdot N
8. Opis súvislostí
|
a) |
Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť: Zemepisná oblasť chráneného označenia pôvodu „Canon Fronsac“, ktorá sa nachádza na pravom brehu rieky Dordogne, kde sa stretáva s riekou Isle, sa nachádza na juhozápade zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu „Fronsac“ v obciach Saint-Michel-de-Fronsac a Fronsac. Toto označenie sa nachádza na severovýchode departementu Gironde, na východe je oddelené od Libourne údolím rieky Isle. Región Gironde sa vďaka blízkosti Atlantického oceánu vyznačuje miernym prímorským podnebím s malými výkyvmi teploty, ktoré sa dobre hodí na pestovanie viniča. Pomerne strmé svahy a blízkosť dvoch riek, Dordogne a Isle, pomáhajú chrániť vinič pred mrazom a hromadením studeného vzduchu. Prímorská klíma je nepredvídateľná, v niektorých rokoch sa vyskytujú obdobia dažďa a nízkeho tlaku na jeseň, alebo naopak, horúce a veľmi slnečné neskoršie obdobia. Táto variabilita má výrazný „ročníkový efekt“. Pomerne strmé svahy a blízkosť dvoch riek, Dordogne a Isle, pomáhajú chrániť vinič pred mrazom a hromadením studeného vzduchu. Krajina sa vyznačuje skalnatými vyvýšeninami s výhľadom na rieku Dordogne. Patrí k nim 61 metrov vysoký vrchol Tertre de Canon, na ktorom sa nachádzajú nádherné sídla s rozsiahlymi výhľadmi na údolie rieky Dordogne. Krajina je typická pre vinohradnícku krajinu Libourne, tvoria ju malé kopce a údolia, svahy lemované zalesneným previsom, s výhľadom na rieku Dordogne a pokryté vinohradmi. Vinohrady sú prerušované dedinami s vápencovými domami so škridlovými strechami a kostolmi postavenými v 11., 12. a 13. storočí. Pozemky určené na zber hrozna sú súčasťou presne vymedzenej oblasti, z ktorej sú vylúčené naplaveninové oblasti v dolnej časti údolia rieky Dordogne, čo znamená, že vinič sa pestuje len na svahoch. Od úpätia až po vrcholky plošiny sa striedajú treťohorné útvary: – výstupy horniny „molasse du Fronsadais“ v údolí rieky Dordogne, ktorá sa vyznačuje pieskom rôznej hrubosti a niekedy ju sprevádza pieskovec alebo piesčitý íl; – „castillonský“ vápenec tvoriaci previs, väčšinou pokrytý stromami, ktorý sa tiahne pozdĺž náhornej plošiny popri rieke Dordogne; – „Calcaire à Astéries“ [hviezdicový vápenec], veľmi rôznorodej povahy, rôznej kompaktnosti, skamenelý alebo v šelfoch premiešaný s ílom a vápenatým pieskom a pokrytý tenkým piesčitým ílom alebo štrkovými sedimentmi. Vinohrady Canon Fronsac sa nachádzajú na molasových svahoch, kde sa vytvorili vápnité hnedé pôdy, pričom prevažná väčšina sa nachádza na náhornej plošine na podloží „Calcaire à Astéries“, kde sa vytvorili ílovito-vápenaté alebo ílovito-piesočnaté pôdy. |
|
b) |
Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť: Počas rímskej okupácie Galie v období Pax Romana boli Rimania prvými, kto vytvoril začínajúcu povesť regiónu Fronsac, ktorého história úzko súvisí so vznikom chráneného označenia pôvodu „Canon Fronsac“. Rimania považovali za dobré viniče len tie, ktoré boli na svahu usporiadané v stupňovitých radoch. Príchod kardinála Richelieuho v 17. storočí otvoril cestu k sláve, ktorú vína Fronsac získali v aristokratickej spoločnosti. Keď v roku 1633 získal pozemky vo Fronsacu, odovzdal ich deťom svojej mladšej sestry. V 18. storočí zdedil vojvodstvo Fronsac Louis-François Armand du Plessis, známy ako „Fronsac“, praprasynovec kardinála Richelieuho a maršala vojvodu Richelieuho. Maršal, ktorý bol známy svojimi libertínskymi spôsobmi a bol priateľom Casanovu, urobil pre povesť vín Fronsac viac ako ktorýkoľvek iný štátnik. Počas dvorných večierkov, ktoré organizoval vo svojom sídle – paláci potešenia v talianskom štýle –, propagoval používanie týchto vín na dvore vo Versailles. V dôsledku toho sa vína Fronsac a Canon Fronsac stali v Paríži módnym hitom a hovorilo sa o nich ako o „Richelieuovom obľúbenom tisane [bylinnom odvare]“. Rozhodujúci moment pre kvalitu vinohradov Canon Fronsac však nastal koncom 18. storočia, keď obchodníci z Libourne (Fontemoing, Boyer a Lafon) kúpili vinohradnícke usadlosti, ktorých vína sa tešili väčšej povesti a vyšším cenám. Títo ľudia spôsobili revolúciu vo vinohradníctve tým, že namiesto starých náhodných odrôd vysadili starostlivo vybrané odrody a víno nechali vyzrieť. Podľa profesora Henriho Enjalberta sa tak Canon Fronsac stal „historickou kolískou veľkých vín Libournais“ (Enjalbert, H.: Les Grands Vins de Saint-Emilion, Pomerol et Fronsac [Veľké vína z oblasti Saint-Emilion, Pomerol a Fronsac], 1983). Označenie „Canon Fronsac“, ktorého názov bol zjednodušený v roku 1964, bolo pôvodne uznané dekrétom z 1. júla 1939 pod názvom „Côtes de Canon Fronsac“. Už niekoľko desaťročí sa poľnohospodárska oblasť s týmto označením venuje výlučne pestovaniu viniča. Rovnako ako v prípade všetkých vín Libournais zostala výroba rodinnou záležitosťou, ktorá zahŕňa približne 50 vinohradníckych usadlostí s priemernou rozlohou šesť hektárov. V roku 2010 sa vinohrady s chráneným označením pôvodu „Canon Fronsac“ rozprestierali na 270 hektároch s priemernou ročnou produkciou 11 000 hektolitrov. |
Vo vinohradoch sa vyrábajú tiché červené vína z odrody Merlot N, ktorá je vhodná na ílovo-vápenaté svahy, kde dobre dozrieva. Táto odroda sa často kombinuje s odrodami Cabernet Franc N a Cabernet Sauvignon N, ktoré dodávajú sviežosť a štruktúru, čím zvyšujú potenciál vyzrievania a aromatickú komplexnosť týchto vín. Odroda Malbec je štvrtou najčastejšie vysádzanou odrodou po odrodách Merlot, Cabernet Franc a Cabernet Sauvignon. Darí sa jej aj vo vápnitých, ílovito-štrkových alebo ílovito-vápenatých pôdach. Spolu s odrodami Merlot a Cabernet dodáva vínu väčšiu tanínovú šírku s arómami drobného čierneho ovocia a sladkého drievka. Výsledkom týchto odrôd viniča sú vína s intenzívnou červenou farbou s fialovým alebo rubínovým odtieňom a výraznou arómou, ktorá sa často vyznačuje aromatickými tónmi červeného ovocia (černice, čerešne, čierne ríbezle). Počas zrenia sa môže vyvinúť do komplexného buketu, niekedy s hľuzovkovými tónmi, inokedy so živočíšnymi alebo korenistými tónmi, v závislosti od typu pôdy. Uvedené odrody viniča môžu dopĺňať staré bordeauxské odrody Carmenère N a Petit Verdot N (každá maximálne do 10 %). Oblasť Canon, ktorá sa vyznačuje svahovitosťou, malými kopcami, skalnatými údoliami, hydrografiou (výskytom podzemnej vody), slnečnými svahmi a podnebím a ľahko dostupnými prístavmi, sa už od počiatku považovala za vhodnú vinohradnícku oblasť. Prvýkrát bola vymedzená rozsudkom z 19. mája 1928 a v odvolacom konaní rozsudkom súdu v Bordeaux z 11. júla 1932, ktorým sa vlastníkom pozemkov v tejto vybranej lokalite udelilo právo pridať k názvu „Côtes de Fronsac“ označenie „Canon“. V tomto rozsudku je oblasť vymedzená vonkajšími hranicami v časti obce Saint-Michel-de-Fronsac a v časti obce Fronsac. Pozemková oblasť určená na výrobu vína s označením „Canon Fronsac“ zahŕňa pozemky, ktoré sa nachádzajú buď na vápnitých náhorných plošinách, ktorých priepustnosť umožňuje ľahké odvodňovanie, alebo na molasových svahoch, ktoré uľahčujú odtok vody. Okrem toho sú vylúčené parcely, ktoré sa nachádzajú na novodobých naplaveninách (tzv. palus) na brehu rieky, ako sa uvádza v rozsudku súdu v Bordeaux z roku 1932. Tieto vymedzené pozemky zabezpečujú optimálny vývoj miestnych odrôd viniča, najmä odrody Merlot N. Tieto odrody boli časom vybrané pre ich vlastnosti pri uchovávaní a vyzrievaní. V záujme zachovania vlastností pôdy, ktoré sú základným faktorom, sa nesmie podstatne meniť tvar alebo obrysy krajiny, ani prirodzená pedologická postupnosť pozemkov určených na výrobu vín s chráneným označením pôvodu „Canon Fronsac“. Tieto vymedzené pozemky zabezpečujú optimálny vývoj vybraných miestnych odrôd viniča v priebehu času. Od prvého objavenia sa viniča na svahoch oblasti Canonu ľudia pomaly prispôsobovali pestovanie osobitnému terroir a podnebiu. Od 17. a 18. storočia sa začali používať échalas [oporné tyče], neskôr sa začalo používať vyväzovanie a spôsob rezu sa prispôsobil tak, aby sa zabezpečila dobre rozložená úroda hrozna a dostatočná listová plocha pre fotosyntézu a optimálnu zrelosť. Hustota výsadby sa zohľadňovala už v tom čase, aby sa zabránilo príliš veľkému počtu krov na vinohrad. Zároveň sa postupne rozšírili odborné znalosti o vyzrievaní vína, ktoré sú výsledkom neustálej snahy o zlepšenie zo strany vinohradníkov, ktorí vďaka výnimočnému terroir produkujú vína, ktoré môžu dozrievať veľmi dlho. Vína vyzrievajú niekoľko mesiacov, čo je potrebné na ich stabilizáciu a dosiahnutie kombinácie trieslovín a antokyánov, ktorá im dodáva dostatočnú guľatosť a zabezpečuje optimálny vývoj pred uvedením na trh. Táto oblasť, ktorá je súčasťou krajiny Libourne, sa stala veľmi známou už pred dvoma storočiami, ako to dokazuje dielo Cocksa a Féreta „Les vins de Bordeaux“ (Vína z Bordeaux) z roku 1868, v ktorom sa uvádza, že „... na krásnom svahu Canonu vzniká plné, pevné, teplé, voňavé víno s jemnosťou, eleganciou a univerzálnou povesťou“. Označenie „Canon Fronsac“ si dnes zachováva svoju historickú povesť medzi veľkými vínami z Bordeaux vďaka prísnemu vymedzeniu pozemkov a postupom vychádzajúcim zo starých a ekologických tradícií.
9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)
Právny rámec:
vnútroštátne právne predpisy
Druh ďalšej podmienky:
dodatočné ustanovenia o označovaní
Opis podmienky:
Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu možno uvádzať väčšiu zemepisnú jednotku „Vin de Bordeaux“ alebo „Grand Vin de Bordeaux“. Názov väčšej zemepisnej jednotky musí byť vytlačený písmom, ktoré nesmie byť vyššie ani širšie ako dve tretiny veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.
Právny rámec:
vnútroštátne právne predpisy
Druh ďalšej podmienky:
výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti
Opis podmienky:
Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu, výrobu a zrenie vín, pozostáva z územia týchto obcí departementu Gironde na základe úradného zemepisného kódexu z 20. februára 2024: Galgon, Lugon-et-l’Ile-du-Carnay, La Rivière, Saillans, Saint-Aignan, Saint-Germain-de-la-Rivière a Villegouge.
Odkaz na špecifikáciu výrobku
https://info.agriculture.gouv.fr/boagri/document_administratif-b0eb7c82-3441-4923-952b-3e6b78a45ded
(1) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2025/27 z 30. októbra 2024, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 o pravidlá týkajúce sa zápisu do registra a ochrany zemepisných označení, zaručených tradičných špecialít a nepovinných výrazov kvality a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) č. 664/2014 (Ú. v. EÚ L, 2025/27, 15.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2025/27/oj).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3644/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)