(1)

Na účely uplatňovania spätne orientovaných spúšťacích faktorov uvedených v článku 26c ods. 5 treťom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/2402 treba stanoviť východiskový bod, od ktorého sa má merať buď zvýšenie kumulatívnej hodnoty expozícií v stave zlyhania, alebo zvýšenie kumulatívnych strát. Za východiskový bod merania by sa mal spravidla považovať dátum ukončenia transakcie. Môžu sa však vyskytnúť prípady, keď nie je možné použiť tento dátum ukončenia transakcie ako východiskový bod merania, a to vrátane prípadov, keď transakcia zahŕňa obdobie na doplnenie alebo vopred určené obdobie, v ktorom sa sekuritizované portfólio vytvára, po dátume ukončenia. Preto treba stanoviť osobitné pravidlá pre uvedené prípady.

(2)

Bod odpojenia (D) tranže určuje bod, v ktorom je istina uvedenej tranže úplne narušená v dôsledku strát v podkladovej skupine. Keď teda zabezpečená tranža začne znášať straty, bod odpojenia sa zodpovedajúcim spôsobom zníži. S cieľom zabrániť tomu, aby tranže poskytujúce zvýšenie kreditnej kvality už boli amortizované, keď na konci transakcie vzniknú významné straty, by ďalší spätne orientovaný spúšťací faktor uvedený v článku 26c ods. 5 treťom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/2402 mal byť spojený so znížením bodu odpojenia najviac nadriadenej zabezpečenej tranže, aby sa zaručilo zvýšenie kreditnej kvality, ktoré počas celej životnosti transakcie poskytuje najviac nadriadená zabezpečená tranža v porovnaní s vyššími nadriadenými tranžami, ktoré si originátor ponechal. Z rovnakého dôvodu by sa výhľadovo orientovaný spúšťací faktor uvedený v článku 26c ods. 5 treťom pododseku písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/2402 mal aktivovať vtedy, keď sa očakávaná výkonnosť skupiny podkladových expozícií zníži zvýšením rizika koncentrácie v sekuritizácii v priebehu času alebo v prípade transakcií s menej výrazným rizikom koncentrácie zhoršením priemernej kreditnej kvality tejto skupiny podkladových expozícií v priebehu času.

(3)

Vysoko koncentrovaná skupina podkladových expozícií zvyšuje riziko významných strát v sekuritizácii. Keďže riziko koncentrácie je rozšírenejšie v skupinách podkladových expozícií, ktoré majú nízku granularitu, treba stanoviť prahovú hodnotu pre minimálnu granularitu skupiny podkladových expozícií meranú skutočným počtom expozícií v skupine. Ak je riziko koncentrácie menej rozšírené, výhľadovo orientovaný spúšťací faktor by sa mal závisieť od priemernej kreditnej kvality podkladového portfólia. Na stanovenie tohto spúšťacieho faktora by sa kreditná kvalita podkladového portfólia mala merať od vzniku sekuritizácie.

(4)

Keďže vzhľadom na rôznorodosť typov podkladových portfólií a štruktúr v súvahových sekuritizáciách nie je možné stanoviť univerzálnu kalibráciu, ktorá by sa vzťahovala na všetky transakcie, treba stanoviť kritériá na stanovenie úrovní spúšťacích faktorov spojených s výkonnosťou uvedených v článku 26c ods. 5 treťom pododseku nariadenia (EÚ) 2017/2402. S cieľom zabezpečiť, aby neexistovalo významné riziko, že tranže poskytujúce zvýšenie kreditnej kvality sa amortizujú do takej miery, že by neexistovala dostatočná ochrana na absorpciu významných strát vyskytujúcich sa na konci transakcie, by sa uvedené kritériá mali stanoviť obozretne. Na tento účel by strany sekuritizácie mali testovať účinnosť spätne orientovaných spúšťacích faktorov v scenári odloženia strát na koniec obdobia, pričom by mali zohľadniť straty očakávané počas celej splatnosti transakcie k dátumu jej ukončenia.

(5)

V záujme nezasahovania do existujúcich zmlúv uzavretých pred špecifikáciou povinných spúšťacích faktorov spojených s výkonnosťou a kritérií pre ich kalibráciu treba stanoviť prechodný režim pre nesplatené súvahové STS sekuritizácie.

(6)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(7)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2),

1.

„najviac nadriadená zabezpečená tranža“ v sekuritizácii je najmenej podriadená tranža z hľadiska rozdelenia strát, ktorá využíva oprávnené kreditné zabezpečenie podľa dohody o kreditnom zabezpečení;

2.

„skupina kreditného rizika“ je segment podkladového portfólia, do ktorého sú expozície z tohto portfólia priradené v súlade s článkom 4 ods. 5 a ktorý zahŕňa stupeň kreditného rizika meraného na základe kritérií súvisiacich s kreditným rizikom, pričom každý vzájomne sa vylučujúci segment zahŕňa kreditné riziko, ktoré je väčšie alebo menšie ako v inom segmente;

3.

„scenár odloženia strát na koniec obdobia“ je scenár, v ktorom sa dve tretiny absolútnej výšky strát, ktorých vznik sa očakáva počas celej splatnosti transakcie k dátumu jej ukončenia, realizujú v poslednej tretine jej očakávanej splatnosti.

a)

spúšťacie faktory sa aktivujú predtým, ako sa tranže poskytujúce kreditné zabezpečenie amortizujú do takej miery, že tieto tranže nemôžu absorbovať významné straty, ku ktorým dochádza v poslednej časti splatnosti transakcie;

b)

pokiaľ ide o spätne orientované spúšťacie faktory, účinnosť týchto spúšťacích faktorov sa testovala v scenári odloženia strát na koniec obdobia;

c)

ak originátor uplatňuje na určenie požiadaviek na vlastné zdroje pre svoju expozíciu voči sekuritizácii tretiu časť hlavu II kapitolu 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výpočet očakávaných strát počas celej životnosti, ako aj predpoklady, z ktorých sa má vychádzať v rámci scenára odloženia strát na koniec obdobia, sú v súlade s predpokladmi použitými na posúdenie presunu významného kreditného rizika a zodpovedajúceho presunu kreditného rizika podľa článku 245 uvedeného nariadenia.