1

Svojou žalobou sa žalobca Patriotes.eu, predtým Identité et Démocratie Parti (ID Parti), domáha na jednej strane na základe článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „Úrad“) z 25. októbra 2023, ktorým mu tento Úrad uložil finančnú sankciu podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 2014, s. 1) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a na druhej strane na základe článku 268 ZFEÚ náhrady ujmy, ktorá mu údajne vznikla z dôvodu prijatia tohto rozhodnutia.

I.

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobca je združením založeným podľa francúzskeho práva, ktoré bolo zaregistrované ako európska politická strana rozhodnutím Úradu zo 14. septembra 2017 o registrácii Mouvement pour un Europe des nations et des libertés (Ú. v. EÚ C 84, 2018, s. 5).

3

Žalobca 9. marca 2022 zaslal Úradu list svojho predsedu, ktorý obsahoval v prílohe najmä aktualizovaný zoznam členov jeho predsedníctva, na ktorom sa od 16. februára 2022 už nenachádzalo meno jedného z jeho členov (ďalej len „dotknutý člen predsedníctva“).

4

Informácia, podľa ktorej dotknutý člen predsedníctva od 16. februára 2022 už nebol členom predsedníctva žalobcu, nebola na internetovej stránke a sociálnych sieťach žalobcu okamžite zohľadnená, keďže dotknutý člen predsedníctva tam bol naďalej uvedený ako člen predsedníctva žalobcu.

5

Úrad v tejto súvislosti 23. marca 2023 zaslal žalobcovi žiadosť o informácie týkajúce sa nezrovnalostí medzi oznámením z 9. marca 2022 na jednej strane a údajmi na jeho internetovej stránke a sociálnych sieťach na druhej strane.

6

Úrad sa 14. júna 2023 po viacerých výmenách informácií so žalobcom rozhodol začať voči nemu vyšetrovanie z dôvodu potenciálne nepresných informácií o zložení jeho predsedníctva a poskytol žiadateľovi možnosť predložiť pripomienky a navrhnúť nápravné opatrenia v súlade s článkom 29 nariadenia č. 1141/2014.

7

Listom z 28. septembra 2023 žalobca po tom, čo nahradil svoju starú internetovú stránku novou stránkou, ktorá už neobsahovala odkaz na dotknutého člena predsedníctva ako člena jeho predsedníctva, oznámil Úradu, že bolo rozhodnuté ponechať na sociálnych sieťach príspevky, v ktorých bol dotknutý člen predsedníctva prezentovaný ako súčasný člen jeho predsedníctva.

8

Úrad 25. októbra 2023 napadnutým rozhodnutím v nadväznosti na viaceré nové výmeny informácií medzi účastníkmi konania uložil žalobcovi na základe článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 finančnú sankciu vo výške 5 % jeho ročného rozpočtu, teda 47 020,54 eura, z dôvodu, že žalobca ponechal na sociálnych sieťach nepresné príspevky, ktoré uvádzali dotknutého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva, hoci ním už nebol, čo predstavuje porušenie uvedeného článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014.

II.

Návrhy účastníkov konania

9

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

konštatoval protiprávnosť článku 6 nariadenia č. 1141/2014 a „v dôsledku toho“ zrušil rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (EÚ, Euratom) 2021/1271 z 26. júla 2021, ktorým sa vymenúva riaditeľ Úradu (Ú. v. EÚ L 277, 2021, s. 145),

–

zrušil napadnuté rozhodnutie,

–

uložil Úradu povinnosť zaplatiť sumu 55 000 eur ako náhradu ujmy vzniknutej v dôsledku prijatia napadnutého rozhodnutia,

–

uložil Úradu povinnosť nahradiť trovy konania.

10

Úrad, ktorý podporuje Komisia, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

11

Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol námietky protiprávnosti vznesené žalobcom.

12

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd žalobu zamietol.

III.

Právny stav

A.

O právomoci Všeobecného súdu rozhodnúť o prvom žalobnom návrhu žalobcu

13

Prvou časťou prvého žalobného návrhu žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd konštatoval protiprávnosť článku 6 nariadenia č. 1141/2014.

14

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že je pravda, že v rámci návrhov na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu možno na základe článku 277 ZFEÚ namietať protiprávnosť všeobecne záväzného aktu, na základe ktorého bol tento akt prijatý. V zmysle tohto ustanovenia je totiž len súd Únie oprávnený konštatovať protiprávnosť všeobecne záväzného právneho aktu a vyvodiť dôsledky z neuplatniteľnosti, ktorá z toho vyplýva, pokiaľ ide o individuálny akt, ktorý bol pred ním napadnutý (pozri rozsudok zo 14. decembra 2018, GQ a i./Komisia, T‑525/16, EU:T:2018:964, bod 35 a citovanú judikatúru).

15

Konštatovanie protiprávnosti súdom Únie v súlade s ustanoveniami článku 277 ZFEÚ však nemá účinok erga omnes, pretože, hoci má za následok protiprávnosť napadnutého individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu, ponecháva napriek tomu všeobecne záväzný právny akt v právnom poriadku bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť ostatných aktov, ktoré boli prijaté na jeho základe a ktoré neboli napadnuté žalobou v stanovenej lehote (pozri rozsudok zo 14. decembra 2018, GQ a i./Komisia, T‑525/16, EU:T:2018:964, bod 36 a citovanú judikatúru).

16

Z toho vyplýva, že aj keď je v rámci návrhu na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu Všeobecný súd skutočne oprávnený v incidenčnom konaní určiť protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou, na ktorom je napadnutý akt založený, nie je napriek tomu oprávnený na takéto určenie vo výroku svojich rozsudkov (pozri rozsudok zo 14. decembra 2018, GQ a i./Komisia, T‑525/16, EU:T:2018:964, bod 37 a citovanú judikatúru).

17

V dôsledku toho treba prvú časť prvého žalobného návrhu zamietnuť z dôvodu nedostatku právomoci.

18

V druhej časti prvého žalobného návrhu žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd „v dôsledku toho“ zrušil rozhodnutie 2021/1271.

19

V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na to, že prvá časť prvého žalobného návrhu žalobcu bola zamietnutá z dôvodu nedostatku právomoci a druhá časť tohto žalobného návrhu je podmienená vyhovením prvej časti, je druhá časť bezpredmetná.

B.

O veci samej

1.

O návrhoch na zrušenie

20

Žalobca na podporu svojich návrhov na zrušenie jedenásť žalobných dôvodov, ktoré sú založené na:

–

porušení povinnosti odôvodnenia,

–

porušení práva byť vypočutý,

–

námietke protiprávnosti článku 6 nariadenia č. 1141/2014, ako aj na porušení zásady nestrannosti a zásady riadnej správy vecí verejných,

–

porušení procesných pravidiel a práva na riadnu správu vecí verejných,

–

porušení práva na nezávislý a nestranný súd,

–

porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia a článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia,

–

porušení zásady zákazu diskriminácie,

–

zneužití právomoci,

–

porušení zásady proporcionality,

–

porušení slobody prejavu a slobody združovania,

–

porušení zásady zákonnosti trestných činov a trestov.

21

Pred preskúmaním žalobných dôvodov uvedených žalobcom treba na úvod pripomenúť regulačný rámec a systém sankcií stanovených v nariadení č. 1141/2014, ako aj sankciu uloženú v napadnutom rozhodnutí.

a)

Úvodné poznámky k regulačnému rámcu a systému sankcií podľa nariadenia č. 1141/2014

22

Nariadenie č. 1141/2014 v súlade so svojím článkom 1 stanovuje podmienky upravujúce štatút a financovanie politických strán a politických nadácií na európskej úrovni.

23

Podľa odôvodnení 7, 8 a 12 nariadenia č. 1141/2014 majú európske politické strany európsky právny štatút, ktorý sa získava registráciou a ktorý zahŕňa celý rad práv a povinností.

24

Konkrétne podľa článku 9 ods. 5 nariadenia č. 1141/2014 sú európske politické strany povinné oznámiť Úradu každú zmenu dokumentov alebo stanov predložených ako súčasť ich žiadosti o registráciu.

25

Dodržiavanie povinností stanovených v nariadení č. 1141/2014 európskymi politickými stranami podlieha kontrole rôznych kontrolných orgánov.

26

Konkrétne článok 24 ods. 2 prvý pododsek a ods. 4 prvý pododsek nariadenia č. 1141/2014 stanovuje:

27

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 8 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1141/2014, Úrad je zriadený aj na účely ukladania sankcií európskym politickým stranám a európskym politickým nadáciám v súlade s uvedeným nariadením.

28

V tejto súvislosti nariadenie č. 1141/2014 podľa svojho odôvodnenia 31 stanovuje jasný, pevný a odrádzajúci systém sankcií s cieľom zaistiť účinné, primerané a jednotné dodržiavanie povinností týkajúcich sa činností európskych politických strán a európskych politických nadácií, ktorý rešpektuje zásadu ne bis in idem, podľa ktorej nemožno uložiť sankciu za to isté porušenie dvakrát.

29

Sankcie sú stanovené v článku 27 nariadenia č. 1141/2014. Konkrétne článok 27 ods. 2, 4 a 5 tohto nariadenia stanovuje:

–

5 %, alebo

–

7,5 % v prípade súbežných porušení, alebo

–

20 % v prípade, ak dané porušenie je opakovaným porušením, alebo

–

tretina vyššie uvedených percentuálnych hodnôt v prípade, že dotknutá európska politická strana alebo európska politická nadácia sa dobrovoľne priznala k porušeniu predtým, než úrad oficiálne začal vyšetrovanie, a to aj v prípade súbežných porušení alebo opakovaného porušenia, a dotknutá strana alebo nadácia prijala náležité nápravné opatrenia,

–

50 % ročného rozpočtu dotknutej európskej politickej strany alebo európskej politickej nadácie v predchádzajúcom roku, ak bolo rozsudkom, ktorý má účinok res judicata, potvrdené, že sa dopustila protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie podľa vymedzenia v článku 106 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

30

Článok 29 ods. 1 a 2 smernice 1141/2014 stanovuje:

b)

Úvodné poznámky k sankcii uloženej v napadnutom rozhodnutí

31

V napadnutom rozhodnutí Úrad na jednej strane v odôvodneniach 19 až 33 konštatoval porušenie podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 toho istého nariadenia z dôvodu neúplných odpovedí, ktoré sú v rozpore s verejným oznámením, ktoré mu žalobca poskytol v rámci ich vzájomnej komunikácie. Na druhej strane Úrad v odôvodneniach 34 až 44 napadnutého rozhodnutia konštatoval porušenie podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia z dôvodu, že žalobca uchoval na sociálnych sieťach nesprávne príspevky, ktoré uvádzali člena predmetnej kancelárie ako súčasného člena jeho predsedníctva, hoci ním už nebol. V odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia však uviedol, že sankcia za úmyselné konanie vyplývajúce z článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 je lex specialis, ktorý vzhľadom na článok 27 ods. 5 toho istého nariadenia zahŕňa sankciu, ktorá by inak vyplývala z článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) v spojení s článkom 24 ods. 4 uvedeného nariadenia, pretože išlo o tie isté skutočnosti týkajúce sa toho istého dotknutého člena predsedníctva. V článku 1 napadnutého rozhodnutia tak Úrad uložil žalobcovi finančnú sankciu len za porušenie stanovené v článku 27 ods. 2 písm. a) bode vi) nariadenia č. 1141/2014, pričom výška sankcie zodpovedala 5 % ročného rozpočtu žalobcu.

32

Po prvé je v tomto ohľade namieste pripomenúť, že bez ohľadu na dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie, je iba jeho výrok spôsobilý vyvolať právne účinky a v dôsledku toho spôsobiť ujmu. Naopak posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia nemôžu byť ako také predmetom žaloby o neplatnosť a preskúmaniu zákonnosti súdom Únie môžu podliehať len v rozsahu, v akom ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný podklad pre výrok tohto aktu (pozri rozsudok z 1. februára 2012, Valónsky región/Komisia, T‑237/09, EU:T:2012:38, bod 45 a citovanú judikatúru).

33

Keďže v prejednávanej veci posúdenia uvedené v odôvodneniach 19 až 33 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa porušenia podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia nepredstavujú nevyhnutný podklad pre výrok napadnutého rozhodnutia, nemôžu podliehať preskúmaniu zákonnosti.

34

Po druhé treba uviesť, že ako vyplýva z bodu 29 vyššie, podľa článku 27 ods. 4 písm. a) prvej a druhej zarážky nariadenia č. 1141/2014 musí byť v prípade nevyčísliteľných porušení uložená finančná sankcia vo výške 5 % ročného rozpočtu európskej politickej strany, a ak ide o súbežné porušenia, táto sankcia musí zodpovedať 7,5 % uvedeného ročného rozpočtu. Okrem toho podľa odseku 5 toho istého článku sa v prípade súbežných porušení ukladajú len sankcie stanovené za najzávažnejšie porušenia, pokiaľ odsek 4 písm. a) tohto článku nestanovuje inak.

35

Sankcia, ktorá sa má uložiť európskej politickej strane v prípade nevyčísliteľných porušení, teda závisí od počtu porušení, ku ktorým došlo. Ak ide o situáciu, keď sa dospeje k záveru, že došlo k jedinému nevyčísliteľnému porušeniu, musí sa uložiť finančná sankcia vo výške 5 % ročného rozpočtu európskej politickej strany podľa článku 27 ods. 4 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1141/2014. Naopak, ak ide o situáciu, keď sa dospeje k záveru, že v rámci toho istého protiprávneho konania došlo aspoň ku dvom nevyčísliteľným porušeniam, ide o súbežné porušenia stanovené v článku 2 bode 12 uvedeného nariadenia a v takom prípade musí byť podľa článku 27 ods. 4 písm. a) druhej zarážky toho istého nariadenia uložená peňažná sankcia zodpovedajúca 7,5 % ročného rozpočtu európskej politickej strany.

36

Vzhľadom na jasné znenie článku 27 ods. 4 písm. a) prvej zarážky nariadenia č. 1141/2014 teda Úrad nedisponuje žiadnou mierou voľnej úvahy pri určovaní finančnej sankcie za nevyčísliteľné porušenia. Tento záver nie je spochybnený článkom 27 ods. 5 nariadenia č. 1141/2014, ako to potvrdzujú slová „pokiaľ nie je v odseku 4 písm. a) stanovené inak“, ktoré sú v ňom uvedené.

37

Vzhľadom na tieto úvahy treba šiesty a jedenásty žalobný dôvod žalobcu analyzovať spoločne.

c)

O šiestom a jedenástom žalobnom dôvode, ktoré sú v podstate založené na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia, článkom 27 ods. 2 písm. a) bodom vi) uvedeného nariadenia a zásadou zákonnosti trestných činov a trestov

38

Žalobca v podstate tvrdí, že Úrad môže uložiť sankciu európskej politickej strane len vtedy, ak mu táto strana priamo poskytne nepravdivé informácie a že na informácie poskytnuté priamo verejnosti sa nariadenie č. 1141/2014 nevzťahuje.

39

V rámci šiesteho žalobného dôvodu tak žalobca v podstate tvrdí, že Úrad tým, že mu uložil finančnú sankciu, porušil článok 27 ods. 2 písm. a) bod iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia, ako aj článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) toho istého nariadenia a dopustil sa nesprávneho posúdenia.

40

V rámci jedenásteho žalobného dôvodu sa žalobca v podstate domnieva, že Úrad tým, že mu uložil finančnú sankciu, porušil aj zásadu zákonnosti trestných činov a trestov.

41

Úrad tvrdí, že šiesty žalobný dôvod je neúčinný, že tvrdenia založené na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložené v štádiu repliky sú neprípustné a že tento odvolací dôvod je v každom prípade nedôvodný.

42

Pokiaľ ide o jedenásty žalobný dôvod, Úrad sa domnieva, že ho treba zamietnuť ako nedôvodný.

43

Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania treba najprv preskúmať účinnosť šiesteho žalobného dôvodu a prípustnosť tvrdení založených na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložených v štádiu repliky.

1)

O účinnosti šiesteho žalobného dôvodu

44

Úrad tvrdí, že šiesty žalobný dôvod je neúčinný v rozsahu, v akom žalobca zmiešava skutočnosti týkajúce sa porušenia podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia, za ktoré nebola uložená sankcia, a skutočnosti týkajúce sa porušenia podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia, za ktoré bola uložená sankcia.

45

V odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania na účely odpovede na pojednávaní, ktoré bolo prijaté na základe článku 89 ods. 2 písm. c) rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, žalobca v podstate tvrdil, že šiesty žalobný dôvod je účinný v rozsahu, v akom sa týka tvrdení založených na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014.

46

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa v rámci žaloby o neplatnosť považuje za neúčinný taký žalobný dôvod, ktorý by aj za predpokladu, že by bol dôvodný, nemohol mať za následok zrušenie, ktorého sa žalobca domáha (uznesenie z 26. februára 2013, Castiglioni/Komisia, T‑591/10, neuverejnené, EU:T:2013:94, bod 45, a rozsudok z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, T‑1/12, EU:T:2015:17, bod 73; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada, C‑46/98 P, EU:C:2000:474, bod 38).

47

V prejednávanej veci možno z písomných podaní žalobcu vyvodiť, že žalobca v podstate poukazuje na porušenie jednak článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia a jednak článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia.

48

V bodoch 135 a 136 žaloby totiž žalobca cituje článok 24 a článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1141/2014. Okrem toho v bode 139 žaloby s odkazom na tieto ustanovenia tvrdí, že Úrad môže v súvislosti s európskou politickou stranou prijať rozhodnutie len v prípadoch, keď [mu] táto strana „úmyselne a zámerne poskytla nepravdivé informácie“, a v bodoch 140 až 152 tej istej žaloby tvrdí, že vzhľadom na chronológiu udalostí to tak v prejednávanej veci nebolo. Okrem toho v bode 159 žaloby v podstate tvrdí, že „vzhľadom na to, že Úrad mohol vykonávať kontrolu nad zložením [jeho] orgánov, akonáhle mu bola doručená záväzná zápisnica, pokiaľ sa nepreukáže opak, a keďže je zjavné, že (neúmyselné) neaktualizovanie internetovej stránky nemalo žiadny vplyv na kontrolu zo strany Úradu“, nemožno konštatovať žiadne porušenie článkov 24 a 27 nariadenia č. 1141/2014.

49

Z tvrdení žalobcu uvedených v bode 48 vyššie tak vyplýva, že ich cieľom je preukázať, že na jednej strane žalobca predložil Úradu pravdivé informácie, takže tento Úrad mohol vykonať svoju kontrolnú právomoc, a preto mu nemožno vytýkať žiadne porušenie článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia, a na druhej strane európska politická strana môže byť sankcionovaná len vtedy, ak Úradu úmyselne poskytne nepravdivé informácie, a pokiaľ tomu tak v prejednávanej veci nebolo, porušil tento Úrad článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014.

50

Takýto výklad potvrdzuje skutočnosť, že žalobca v replike odkazuje na „porušenie článkov 24 a 27 nariadenia [č. 1141/2014] a na nesprávne posúdenie pri ich uplatnení v prejednávanej veci“.

51

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako to v podstate uviedol žalobca na pojednávaní, že hoci sú tvrdenia založené na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia neúčinné v rozsahu, v akom smerujú proti dôvodom, ktoré nepodporujú výrok napadnutého rozhodnutia, a teda nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia v súlade s judikatúrou citovanou v bode 46 vyššie, nie je to tak v prípade tvrdení založených na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia.

52

Šiesty žalobný dôvod je preto neúčinný, pokiaľ ide o tvrdenia založené na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu iv) nariadenia č. 1141/2014 v spojení s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia a účinný v rozsahu, v akom sa týka tvrdení založených na porušení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) toho istého nariadenia.

53

Treba teda pokračovať v analýze a preskúmať prípustnosť tvrdení žalobcu založených na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložených v štádiu repliky.

2)

O prípustnosti tvrdení založených na výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 predložených v štádiu repliky

54

V replike žalobca konštatuje, že sú možné dva výklady článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014. Tvrdí, že podľa extenzívneho výkladu toto ustanovenie oprávňuje Úrad sankcionovať každé šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií bez ohľadu na adresáta a komunikačný prostriedok, a to aj napriek tomu, že nebol uvedený do omylu. Podľa doslovného výkladu tento článok oprávňuje Úrad sankcionovať len predloženie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií. Podľa názoru žalobcu je tento posledný uvedený výklad v súlade so zámerom normotvorcu, ktorým je umožniť Úradu vykonávať svoju kontrolnú právomoc, a vyplýva zo znenia článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014, ktorý odkazuje na situácie, keď európska politická strana poskytuje alebo mala poskytnúť informácie.

55

V duplike Úrad navrhuje zamietnuť tieto tvrdenia ako oneskorené, a teda neprípustné. Tvrdí, že ich nemožno priradiť ani k šiestemu, ani k jedenástemu žalobnému dôvodu uvedenému v žalobe.

56

V odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania na účely odpovede na pojednávaní, ktoré bolo prijaté na základe článku 89 ods. 2 písm. c) rokovacieho poriadku, žalobca v podstate uviedol, že tieto tvrdenia sú prípustné, keďže v žalobe uviedol tvrdenia v tomto zmysle.

57

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku uviesť nové dôvody počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

58

Podľa judikatúry sa článok 84 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatňuje aj na výhrady alebo tvrdenia (pozri rozsudok zo 14. júla 2021, AQ/eu‑LISA, T‑164/19, neuverejnený, EU:T:2021:456, bod 59 a citovanú judikatúru).

59

Žalobný dôvod, výhrada alebo tvrdenie, ktoré predstavujú rozšírenie žalobného dôvodu, výhrady alebo tvrdenia, ktoré boli už skôr výslovne alebo implicitne uvedené v žalobe, sa však musia vyhlásiť za prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2019, Janukovyč/Rada, T‑301/18, neuverejnený, EU:T:2019:676, bod 74 a citovanú judikatúru).

60

Na to, aby nové tvrdenie bolo možné považovať za rozšírenie už skôr uvedeného žalobného dôvodu, výhrady alebo tvrdenia, musí nové tvrdenie súvisieť so žalobnými dôvodmi, výhradami a tvrdeniami, ktoré boli pôvodne uvedené v žalobe, dostatočne úzko na to, aby ho bolo možné považovať za výsledok riadneho vývoja diskusie v rámci súdneho konania (pozri rozsudok z 20. novembra 2017, Petrov a i./Parlament, T‑452/15, EU:T:2017:822, bod 46 a citovanú judikatúru).

61

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako zdôrazňuje Úrad, že žalobca v rámci šiesteho žalobného dôvodu v žalobe výslovne neuviedol tvrdenia založené na „rozsahu“ článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014.

62

Treba však uviesť, že ako vyplýva z bodu 48 vyššie, žalobca v bode 139 žaloby tvrdil, že Úrad mohol v súvislosti s európskou politickou stranou prijať rozhodnutie len v prípadoch, keď mu táto strana „úmyselne a zámerne poskytla nepravdivé informácie“, a v bodoch 140 až 152 tej istej žaloby spresnil, že vzhľadom na chronológiu udalostí to tak v prejednávanej veci nebolo, a následne dospel k záveru, že napriek tejto okolnosti sa Úrad v podstate domnieval, že jeho konanie patrí „do pôsobnosti ustanovenia článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia [č. 1141/2014]“. Okrem toho žalobca v bode 154 žaloby uviedol, že samotný Úrad zdôraznil, že bol „jasne informovaný o zložení predsedníctva“.

63

Tieto posúdenia pritom presne zodpovedajú „striktnému“ výkladu, ktorý žalobca uviedol v replike a s ktorým sa stotožňuje, teda výkladu, podľa ktorého sa podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 sankcia uloží len vtedy, ak európska politická strana úmyselne poskytne Úradu nepravdivé informácie.

64

V každom prípade treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Úrad, žalobca v rámci jedenásteho žalobného dôvodu s odkazom na článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 v podstate tvrdil, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že Úrad môže uložiť európskej politickej strane sankciu za príspevok na sociálnych sieťach.

65

Tvrdenia uvedené žalobcom v štádiu repliky uvedené v bode 54 vyššie teda dostatočne úzko súvisia s tvrdeniami uvedenými v žalobe, a teda sú prípustné.

3)

O dôvodnosti šiesteho a jedenásteho žalobného dôvodu

66

V odôvodneniach 34 až 44 napadnutého rozhodnutia Úrad na úvod konštatoval, že článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 sa má vzhľadom na jeho znenie a cieľ vykladať v tom zmysle, že jeho cieľom je sankcionovať európsku politickú stranu za dezinformovanie verejnosti týkajúce sa jej štrukturálnych a finančných charakteristík. Úrad uviedol, že v prejednávanej veci žalobca v príspevkoch na sociálnych sieťach uviedol dotknutého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva, hoci v čase uverejnenia uvedených príspevkov ním už nebol, a v neznámom okamihu sa žalobca rozhodol ponechať uvedené príspevky, pričom si bol vedomý ich nesprávnosti, takže treba konštatovať úmysel z jeho strany. Úrad dospel k záveru, že žalobca tým, že ponechal na sociálnych sieťach príspevky uvádzajúce dotknutého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva, pričom si bol vedomý ich nesprávnosti, úmyselne poskytol nepravdivé informácie, a tak naplnil základné prvky článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014.

67

Žalobca v podstate tvrdí, že článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že sa týka situácií, keď európska politická strana úmyselne poskytne Úradu nepravdivé informácie. V podstate tvrdí, že Úrad sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávnych posúdení a porušil zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, keď mu uložil finančnú sankciu na základe tohto ustanovenia z dôvodu, že na sociálnych sieťach ponechal príspevky uvádzajúce dotknutého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva s vedomím ich nesprávnosti.

68

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu. V podstate tvrdí, že z doslovného, kontextuálneho a teleologického výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 vyplýva, že nepravdivé informácie, ktoré boli úmyselne sprístupnené verejnosti, pokiaľ sa týkajú štatútu alebo financovania európskych politických strán, nie sú vylúčené z jeho pôsobnosti. Domnieva sa teda, že uložením finančnej sankcie žalobcovi na základe tohto ustanovenia sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávnych posúdení, ani neporušil zásadu právnej istoty, keďže zásada zákonnosti trestných činov a trestov sa v prejednávanej veci neuplatňuje.

69

Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania treba najprv pristúpiť k výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014.

i)

O výklade článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014

70

Ako bolo pripomenuté v bode 29 vyššie, článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1141/2014 znie takto:

71

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako je pripomenuté v bode 66 vyššie, vyplýva, že Úrad uložil žalobcovi finančnú sankciu podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 z dôvodu, že úmyselne poskytol nepravdivé informácie.

72

Výklad článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 je preto potrebné obmedziť na prípady, keď dotknutá európska politická strana v ktoromkoľvek období úmyselne poskytla nepravdivé informácie.

73

V súlade s ustálenou judikatúrou je potrebné pristúpiť k doslovnému, kontextuálnemu a teleologickému výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, A a i. (Veterné elektrárne v obciach Aalter a Nevele), C‑24/19, EU:C:2020:503, bod 37 a citovanú judikatúru]. V tomto kontexte treba zohľadniť skutočnosť, že právne predpisy Únie sú vydávané vo viacerých jazykoch a že všetky jazykové verzie sú záväzné, čo si môže vyžadovať porovnanie týchto verzií (pozri rozsudok zo 14. júla 2016, Lotyšsko/Komisia, T‑661/14, EU:T:2016:412, bod 39 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk, C‑422/19 a C‑423/19, EU:C:2021:63, bod 65).

–

O doslovnom výklade

74

Po prvé treba konštatovať, ako tvrdí Úrad, že článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 nespresňuje adresáta alebo spôsob predloženia nepravdivých informácií.

75

Treba však uviesť, že výraz „poskytnutý“ použitý v tomto ustanovení odkazuje v obvyklom význame bežného jazyka najmä na myšlienku prezentácie, oznámenia alebo predloženia toho, čo sa vyžaduje.

76

Okrem toho treba konštatovať, že výraz „poskytnúť“ v spojení so slovom „informácie“ je použitý v iných ustanoveniach nariadenia č. 1141/2014 ako odkaz na predloženie informácií požadovaných v procesnom rámci európskymi politickými stranami a európskymi politickými nadáciami rôznym príslušným orgánom. Je to tak najmä v prípade článku 23 ods. 4, článku 24 ods. 4 prvého pododseku, článku 25 ods. 6 alebo aj článku 29 ods. 1 tohto nariadenia.

77

Naproti tomu treba poznamenať, že keď nariadenie č. 1141/2014 odkazuje na predloženie informácií verejnosti, používa výraz „sprístupnené“, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 41, a že pri spracúvaní informácií určených na zverejnenie na internete sú použité pojmy „byť k dispozícii online“ a „zverejnené“, ako vyplýva z jeho článku 7 ods. 1 a článku 32.

78

Okrem toho treba poznamenať, že medzi francúzskou jazykovou verziou a inými jazykovými verziami nariadenia č. 1141/2014, najmä v anglickom, nemeckom, talianskom a španielskom jazyku, nie sú rozdiely.

79

V tejto súvislosti výraz „poskytnúť nepravdivé informácie“ použitý v článku 27 ods. 2 písm. a) bode vi) nariadenia č. 1141/2014 svedčí v prospech výkladu, podľa ktorého odkazuje na myšlienku prezentovať, oznámiť alebo predložiť nepravdivé požadované informácie.

80

Po druhé treba uviesť, že príslovka „úmyselne“ odkazuje v obvyklom význame bežného jazyka na úkon uskutočnený s úmyslom, ktorý bol vykonaný zámerne.

81

Slovné spojenie „úmyselne poskytla nepravdivé informácie“ teda podporuje výklad, podľa ktorého si európska politická strana v čase prezentovania, oznámenia alebo predloženia požadovaných informácií uvedomuje ich nesprávnosť, ale úmyselne sa rozhodne ich prezentovať, oznámiť alebo predložiť.

82

Po tretie výraz „v ktoromkoľvek období“ v obvyklom význame bežného jazyka naznačuje, že k niečomu môže dôjsť v ktoromkoľvek okamihu počas daného obdobia.

83

V kontexte článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 výraz „v ktoromkoľvek období“ vedie k výkladu, podľa ktorého sa európska politická strana kedykoľvek rozhodne úmyselne prezentovať, oznámiť alebo predložiť nepravdivé požadované informácie.

84

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Úrad, z redakčného hľadiska nie je účelom použitia výrazu „v ktoromkoľvek období“ zdôrazňovať vôľu normotvorcu nevyžadovať konštitutívny prvok obmedzujúci uplatniteľnosť na určité okolnosti predloženia, ale skôr pridať časové spresnenie.

85

Vyššie uvedené úvahy svedčia v prospech doslovného výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014, podľa ktorého sa toto ustanovenie uplatňuje na prípady, keď sa európska politická strana kedykoľvek úmyselne rozhodne prezentovať, oznámiť alebo predložiť nepravdivé požadované informácie, pričom si je vedomá ich nesprávnosti.

–

O kontextuálnom výklade

86

Po prvé treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 22 vyššie, nariadenie č. 1141/2014 upravuje právny a finančný rámec pre európske politické strany.

87

Pokiaľ ide o právny rámec, z článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1141/2014 vyplýva, že európske politické strany podávajú svoju žiadosť o registráciu Úradu a že Úrad ju preskúma s cieľom zistiť, či tieto strany spĺňajú podmienky registrácie a dodržiavajú ustanovenia o riadení, ktoré sa týkajú najmä stanov, a rozhodne či ich zaregistruje alebo nie. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 24 vyššie, v súlade s článkom 9 ods. 5 tohto nariadenia európske politické strany oznámia Úradu každú zmenu dokumentov alebo stanov predložených ako súčasť žiadosti o registráciu. Podľa článku 10 ods. 1 a ods. 3 štvrtého pododseku uvedeného nariadenia Úrad pravidelne overuje, či európske politické strany naďalej spĺňajú podmienky registrácie a ustanovenia o riadení, a ak to tak už nie je, môže rozhodnúť o zrušení ich registrácie. Okrem toho podľa článku 24 ods. 2 prvého pododseku toho istého nariadenia Úrad kontroluje, či európske politické strany dodržiavajú povinnosti týkajúce sa týchto podmienok a ustanovení.

88

Pokiaľ ide o finančný rámec, európske politické strany môžu po registrácii za určitých podmienok podľa článku 17 ods. 1 a článku 20 ods. 1 a 7 nariadenia č. 1141/2014 predložiť Parlamentu žiadosť o financovanie zo všeobecného rozpočtu Únie, prijímať dary od fyzických alebo právnických osôb a prijímať príspevky od svojich členovia. Podľa článku 23 ods. 1 a článku 20 ods. 2 až 4 tohto nariadenia sú však povinné predložiť Úradu svoju ročnú účtovnú závierku a sprievodné poznámky, správu o externom audite k nej, ako aj zoznam všetkých svojich darcov a prispievateľov a príslušných darov a príspevkov. Dodržiavanie povinností súvisiacich s financovaním zabezpečuje podľa článku 24 ods. 2 toho istého nariadenia Úrad a povoľujúci úradník Parlamentu.

89

Z ustanovení uvedených v bode 88 vyššie vyplýva, že európske politické strany sú povinné poskytnúť Úradu informácie, a to tak počas ich registrácie, ako aj počas celej ich existencie, o podmienkach registrácie a ustanoveniach týkajúcich sa riadenia, ktoré súvisia najmä so stanovami, ako aj o ich finančnej situácii, a to najmä predložením svojej ročnej účtovnej závierky, správy o externom audite, ako aj zoznamu ich darcov a prispievateľov a ich príslušných darov a príspevkov.

90

Po druhé treba na jednej strane poznamenať, že podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1141/2014 Úrad vytvorí a spravuje register európskych politických strán a európskych politických nadácií.

91

Treba tiež uviesť, že z odôvodnenia 2 a článku 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/2401 z 2. októbra 2015 o obsahu a fungovaní registra európskych politických strán a nadácií (Ú. v. EÚ L 333, 2015, s. 50), prijatého na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1141/2014, vyplýva, že register európskych politických strán a európskych politických nadácií obsahuje informácie, údaje a dokumenty predložené spolu so žiadosťami o registráciu ako európske politické strany alebo európske politické nadácie, ako aj informácie, údaje a dokumenty prípadne poskytnuté neskôr.

92

Podľa odôvodnenia 5 a článku 3 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/2401 Úrad vyhotovuje štandardné výpisy z registra európskych politických strán a európskych politických nadácií a poskytuje ich akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o to požiada.

93

V súlade s odôvodnením 4 delegovaného nariadenia 2015/2401 tak register európskych politických strán a európskych politických nadácií poskytuje verejnú službu v záujme transparentnosti, zodpovednosti a právnej istoty a Úrad vedie tento register tak, aby umožnil primeraný prístup k informáciám v registri a k ich osvedčovaniu.

94

Na druhej strane treba konštatovať, že z odôvodnenia 33 nariadenia č. 1141/2014 vyplýva, že z dôvodu transparentnosti a s cieľom posilniť kontrolu a demokratickú zodpovednosť európskych politických strán by sa mali zverejňovať informácie o európskych politických stranách považované za závažný verejný záujem, a to najmä informácie o ich stanovách, členoch, účtovných závierkach, darcoch a daroch od týchto darcov, príspevkoch a grantoch, ktoré dostali zo všeobecného rozpočtu Únie.

95

V súlade s článkom 32 ods. 1 písm. a) a d) až f) nariadenia č. 1141/2014 Parlament pod dohľadom svojho povoľujúceho úradníka alebo Úradu zverejní na internetovej stránke vytvorenej na tento účel najmä stanovy všetkých európskych politických strán, dokumenty predložené ako súčasť ich žiadosti o registráciu a následne všetky zmeny oznámené v tejto súvislosti, ako aj ich ročné účtovné závierky a správy o externom audite, mená ich darcov a oznámené zodpovedajúce dary od týchto darcov alebo oznámené príspevky.

96

Z uvedených ustanovení vyplýva, že informácie o európskych politických stranách, najmä tie považované za závažný verejný záujem, musia príslušné orgány, medzi ktoré patrí Úrad, sprístupniť verejnosti, aby k nim verejnosť mala primeraný prístup.

97

Naproti tomu treba uviesť, že nariadenie č. 1141/2014 nestanovuje žiadnu povinnosť európskych politických strán sprístupňovať informácie verejnosti. Jedinými ustanoveniami nariadenia č. 1141/2014, ktoré sa týkajú sprístupňovania informácií určených verejnosti európskymi politickými stranami, sú na jednej strane odôvodnenie 32 a na druhej strane článok 31 s názvom „Informovanie občanov“, ktorý stanovuje, že v rámci volieb do Parlamentu môžu európske politické strany informovať občanov Únie o väzbách, ktoré ich spájajú s vnútroštátnymi politickými stranami a ich kandidátmi. Okrem skutočnosti, že tieto ustanovenia obmedzujú rozsah informácií pre občanov na osobitné okolnosti, a to na rámec volieb do Parlamentu a na konkrétnu tému väzieb medzi európskymi politickými stranami a vnútroštátnymi politickými stranami a ich kandidátmi, tak stanovujú možnosť, a nie povinnosť európskych politických strán informovať občanov.

98

Po tretie treba poznamenať, že za iné druhy porušení, ako je porušenie uvedené v bode 72 vyššie podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bode vi) nariadenia č. 1141/2014, sa stanovujú sankcie v prípade, že európske politické strany nedodržia požiadavky týkajúce sa oznamovania informácií príslušným orgánom. Pokiaľ totiž ide o prípady, keď „dotknutá európska politická strana alebo európska politická nadácia v ktoromkoľvek období úmyselne neposkytla informácie“, stačí pripomenúť, ako je spresnené v bode 97 vyššie, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 1141/2014 nevyžaduje, aby európske politické strany poskytovali informácie verejnosti, takže sankciu za úmyselné neposkytnutie informácií možno vykladať len v tom zmysle, že sa týka informácií, ktoré sú európske politické strany povinné oznamovať kontrolným orgánom v rámci svojich povinností podľa uvedeného nariadenia.

99

Pokiaľ ide o prípady, keď „subjekty oprávnené podľa … nariadenia [č. 1141/2014] na vykonávanie auditov alebo kontrol u príjemcov finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu … Únie odhalia nepresnosti v ročnej účtovnej závierke, ktoré sa v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami … považujú za vážne opomenutie alebo skreslenie položiek“, stačí poznamenať, že za tento druh porušenia sa európskym politickým stranám ukladajú sankcie, ak subjekty oprávnené na vykonávanie auditov alebo kontrol odhalia nepresnosti v ich ročnej účtovnej závierke.

100

Vyššie uvedené skutočnosti svedčia v prospech kontextuálneho výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014, podľa ktorého sa toto ustanovenie uplatňuje na prípady, keď európska politická strana úmyselne poskytne nepravdivé informácie príslušným orgánom, medzi ktoré patrí Úrad.

101

Ak Úrad tvrdí, že v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia č. 1141/2014 je v rámci svojich overovacích právomocí povinný zabezpečiť spoľahlivosť odpovedí, ktoré mu európske politické strany priamo oznamujú, stačí konštatovať, že toto ustanovenie stanovuje, že Úrad pravidelne overuje, či registrované európske politické strany a európske politické nadácie naďalej spĺňajú podmienky registrácie stanovené v článku 3, ako aj ustanovenia o riadení stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a), b) a d) až f) a článku 5 ods. 1 písm. a) až e) a g) nariadenia č. 1141/2014. Odkaz na tieto posledné uvedené ustanovenia však potvrdzuje, že registrované európske politické strany musia Úradu poskytovať pravdivé informácie v rámci svojich povinností podľa tohto nariadenia.

–

O teleologickom výklade

102

V prvom rade treba po prvé uviesť, že odôvodnenie 1 nariadenia č. 1141/2014 odkazuje na článok 10 ods. 4 ZEÚ a článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie. Okrem toho podľa odôvodnenia 23 toho istého nariadenia by kritériá prideľovania obmedzených zdrojov zo všeobecného rozpočtu Únie mali odrážať „cieľ európskych politických strán v plnej miere sa zúčastňovať na demokratickom živote Únie a stať sa aktívnymi aktérmi v európskej zastupiteľskej demokracii, ktorí budú účinne vyjadrovať názory, stanoviská a politickú vôľu občanov Únie“. Z týchto úvah vyplýva, že konečným cieľom nariadenia č. 1141/2014 je posilniť európske politické povedomie a európsku zastupiteľskú demokraciu.

103

Po druhé treba poznamenať, že odôvodnenie 24 nariadenia č. 1141/2014 odkazuje na myšlienku zvýšiť transparentnosť financovania európskych politických strán a predísť možnému zneužívaniu pravidiel financovania. To isté platí pre odôvodnenie 34 tohto nariadenia, ktoré odkazuje na myšlienku „legitímneho verejného záujmu o transparentnosť súvisiacu s financovaním európskych politických strán“, a odôvodnenie 38 toho istého nariadenia, ktoré odkazuje na vôľu zabezpečiť transparentnosť financovania európskych politických strán a ich zloženia. Odôvodnenie 33 uvedeného nariadenia uvádza, že „z dôvodu transparentnosti … by sa mali zverejňovať informácie považované za závažný verejný záujem“. Z toho vyplýva, že posilnenie transparentnosti európskych politických strán je ďalším cieľom, ktorý sleduje nariadenie č. 1141/2014.

104

Po tretie treba poznamenať, že odôvodnenie 26 nariadenia č. 1141/2014 uvádza myšlienku posilnenia „zodpovednosti európskych politických strán“. Okrem toho odôvodnenie 33 tohto nariadenia odkazuje na „demokratickú zodpovednosť“ európskych politických strán. Z toho vyplýva, že posilnenie zodpovednosti európskych politických strán je tiež jedným z cieľov sledovaných nariadením č. 1141/2014.

105

V druhom rade treba konštatovať, že v odôvodnení 33 nariadenia č. 1141/2014 normotvorca spresňuje, že „z dôvodu transparentnosti a s cieľom posilniť kontrolu a demokratickú zodpovednosť európskych politických strán a európskych politických nadácií by sa mali zverejňovať informácie považované za závažný verejný záujem, a to najmä informácie o ich stanovách, členoch, účtovných závierkach, darcoch a daroch, príspevkoch a grantoch zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, ako aj informácie týkajúce sa rozhodnutí úradu a povoľujúceho úradníka Európskeho parlamentu o registrácii, financovaní a sankciách.“ Taktiež uvádza, že „zriadenie regulačného rámca, ktorý zabezpečí verejnú dostupnosť týchto informácií, je najúčinnejším prostriedkom, ako zaistiť rovnaké podmienky a spravodlivú súťaž politických síl a ako podporiť otvorený, transparentný a demokratický legislatívny a volebný proces, a tým posilniť dôveru občanov a voličov v európsku zastupiteľskú demokraciu a v širšom zmysle aj predchádzať korupcii a zneužívaniu moci.“

106

Ako vyplýva z bodu 95 vyššie, podľa článku 32 ods. 1 nariadenia č. 1141/2014 Parlament pod dohľadom svojho povoľujúceho úradníka alebo pod dohľadom Úradu zverejní informácie uvedené v odôvodnení 33 na internetovej stránke vytvorenej na tento účel.

107

Okrem toho podľa odôvodnenia 34 nariadenia č. 1141/2014 „zverejňovanie darov presahujúcich 3000 EUR ročne na jedného darcu by malo umožniť účinnú verejnú kontrolu a kontrolu vzťahov medzi darcami a európskymi politickými stranami.“

108

Z vyššie uvedených odôvodnení a ustanovení vyplýva, že prijatím nariadenia č. 1141/2014 chcel normotvorca dosiahnuť ciele uvedené v bodoch 102 až 104 vyššie zavedením regulačného rámca, ktorý zabezpečí, aby informácie týkajúce sa európskych politických strán považované za závažný verejný záujem boli príslušnými orgánmi sprístupnené verejnosti s cieľom umožniť verejnosti primeraný prístup k týmto informáciám a účinný dohľad nad činnosťou týchto strán.

109

V tejto súvislosti stačí poznamenať, že ako vyplýva z bodu 105 vyššie, normotvorca v odôvodnení 33 nariadenia č. 1141/2014 výslovne stanovil, že zriadenie takéhoto regulačného rámca je „najúčinnejším prostriedkom … ako podporiť otvorený, transparentný a demokratický legislatívny a volebný proces, a tým posilniť dôveru občanov a voličov v európsku zastupiteľskú demokraciu“.

110

Vyššie uvedené úvahy umožňujú dospieť k teleologickému výkladu článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014, podľa ktorého sa toto ustanovenie uplatňuje na prípady, keď európska politická strana úmyselne poskytne príslušným orgánom nepravdivé informácie v regulačnom rámci uvedenom v bode 108 vyššie.

111

Práve to tvrdí samotný Úrad v bode 96 svojho vyjadrenia k žalobe, pričom spresňuje, že cieľom článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 je „zabezpečiť schopnosť Úradu plniť svoje kontrolné úlohy … a na základe informácií získaných od európskych politických strán zverejňovať presné štrukturálne a finančné údaje určené verejnosti“.

112

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Úrad, takýto výklad nie je v rozpore ani s článkom 10 ods. 4 ZEÚ, ani s „cieľom integrity občanov“, ako ho uvádza tento Úrad. V tejto súvislosti treba vychádzať z toho, že poskytovaním pravdivých informácií Úradu, aby verejnosť mala prístup k informáciám, ktoré sa považujú za spoľahlivé a za závažný verejný záujem, európske politické strany nepochybne prispievajú k formovaniu európskeho politického povedomia a k „cieľu integrity občanov“, ako ho uvádza Úrad.

113

Takýto výklad môže navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí Úrad, zachovať potrebný účinok nariadenia č. 1141/2014. Ukladanie sankcií európskym politickým stranám za nepravdivé informácie, ktoré boli Úradu úmyselne poskytnuté, má totiž tieto strany podnietiť k tomu, aby mu poskytovali pravdivé informácie, aby verejnosť mohla mať primeraný prístup k informáciám považovaným za závažný verejný záujem.

114

Ak Úrad poukazuje na to, že informácie, ktoré mu boli zaslané, sú neplatné, ak nezodpovedajú informáciám, ktoré európske politické strany oznamujú verejnosti, stačí uviesť, ako to urobil samotný Úrad, že podľa článku 24 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 1141/2014 má kontrolné právomoci a že podľa odseku 4 tohto článku sú európske politické strany povinné poskytnúť mu všetky informácie potrebné na vykonávanie kontrol, za ktoré je zodpovedný.

115

Z rovnakého dôvodu v rozsahu, v akom Úrad tvrdí, že neexistuje domnienka, že informácie, ktoré sú mu poskytnuté, sú „pravdivejšie“ ako informácie oznámené verejnosti, treba uviesť, že na rozdiel od informácií oznámených verejnosti nariadenie č. 1141/2014 ukladá povinnosti, pokiaľ ide o informácie poskytnuté Úradu, a že v prípade pochybností má Úrad k dispozícii prostriedky potrebné na to, aby sa uistil o správnosti informácií, ktoré mu boli poskytnuté.

116

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenia Úradu, že by občania k nemu stratili akúkoľvek dôveru a že by bol spochybnený zmysel oznámení, ktoré sú mu určené, ak by poskytoval informácie s odlišným obsahom, než sú informácie zverejňované európskymi politickými stranami, stačí pripomenúť, že ako je spresnené v bode 109 vyššie, normotvorca v odôvodnení 33 nariadenia č. 1141/2014 výslovne stanovil, že zriadenie regulačného rámca, ktorý zabezpečí, aby informácie týkajúce sa európskych politických strán považované za závažný verejný záujem boli príslušnými orgánmi sprístupnené verejnosti, je „najúčinnejším prostriedkom … ako podporiť otvorený, transparentný a demokratický legislatívny a volebný proces, a tým posilniť dôveru občanov a voličov v európsku zastupiteľskú demokraciu“. Regulačný rámec stanovený v nariadení č. 1141/2014 tak už zohľadňuje obavy, ktoré v tejto súvislosti vyjadril Úrad.

117

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa má článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 v rozsahu, v akom sa týka prípadov, keď dotknutá európska politická strana v ktoromkoľvek období úmyselne poskytla nepravdivé informácie, vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na prípady, keď európska politická strana úmyselne poskytne nepravdivé informácie príslušným orgánom, medzi ktoré patrí Úrad, v rámci povinností, ktoré jej vyplývajú z uvedeného nariadenia.

118

Je potrebné pokračovať v analýze a preskúmať uplatnenie tohto ustanovenia v prejednávanej veci.

ii)

O uplatnení článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 v prejednávanej veci

119

Ako vyplýva z bodu 66 vyššie, Úrad uložil žalobcovi finančnú sankciu na základe článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 z dôvodu, že žalobca ponechal na sociálnych sieťach príspevky uvádzajúce dotknutého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva, a to s vedomím ich nesprávnosti.

120

Na jednej strane pritom treba konštatovať, že ako vyplýva z bodu 117 vyššie, článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 sa uplatňuje na prípady, keď európska politická strana úmyselne poskytne Úradu nepravdivé informácie v rámci povinností, ktoré jej vyplývajú z uvedeného nariadenia.

121

Na druhej strane, ako vyplýva z jeho znenia, sa článok 27 ods. 2 písm. a) bod vi) nariadenia č. 1141/2014 uplatňuje na prípady, keď európska politická strana úmyselne „poskytne“ nepravdivé informácie. Sloveso „ponechať“, ktoré v obvyklom význame bežného jazyka znamená „uchovávať“, „trvalo zachovávať“ alebo „nemeniť“, nemá rovnaký rozsah ako sloveso „poskytovať“, ktoré odkazuje najmä, ako je spresnené v bode 75 vyššie, na myšlienku prezentácie, oznámenia alebo predloženia toho, čo sa vyžaduje.

122

Z toho vyplýva, že Úrad sa tým, že uložil žalobcovi finančnú sankciu na základe článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia č. 1141/2014 z dôvodu, že žalobca ponechal na sociálnych sieťach príspevky uvádzajúce dotknutého bývalého člena predsedníctva ako súčasného člena jeho predsedníctva, a to s vedomím ich nesprávnosti, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

123

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia uvedené v rámci šiesteho a jedenásteho žalobného dôvodu alebo ostatné žalobné dôvody žalobcu.

2.

O návrhoch na náhradu škody

124

Žalobca navrhuje zaviazať Úrad na náhradu ujmy, ktorú údajne utrpel. Uvádza dve ujmy, ktoré odhaduje na 55 000 eur.

125

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu.

126

Na úvod treba pripomenúť, že žaloba o náhradu škody je samostatným prostriedkom nápravy, ktorého cieľom nie je zrušenie konkrétneho aktu, ale získanie náhrady ujmy spôsobenej inštitúciou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 1971, Zuckerfabrik Schöppenstedt/Rada, 5/71 P, EU:C:1971:116, bod 3).

127

Podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ v prípade mimozmluvnej zodpovednosti Únia totiž v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov napraví škody spôsobené svojimi orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.

128

Podľa ustálenej judikatúry vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie a uplatnenie práva na náhradu spôsobenej škody na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ sú podmienené súčasným splnením niekoľkých podmienok týkajúcich sa protiprávnosti konania vytýkaného inštitúciám, skutočnej existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou škodou (pozri rozsudok z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, C‑419/08 P, EU:C:2010:147, bod 40 a citovanú judikatúru).

129

Predovšetkým, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa protiprávneho konania vytýkaného dotknutej inštitúcii alebo orgánu, judikatúra vyžaduje, aby sa preukázalo dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom. Pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej musí byť porušenie dostatočne závažné, rozhodujúcim kritériom, na základe ktorého možno považovať túto požiadavku za splnenú, je kritérium zjavného a vážneho nerešpektovania obmedzení zo strany dotknutej inštitúcie alebo orgánu Únie, ktoré sú stanovené na ich voľnú úvahu. Ak táto inštitúcia alebo tento orgán disponuje iba značne zníženou alebo dokonca nedisponuje nijakou mierou voľnej úvahy, na preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia môže postačovať jednoduché porušenie práva Únie (pozri rozsudok z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16, neuverejnený, EU:T:2017:790, bod 22 a citovanú judikatúru).

130

Ďalej, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa skutočnej existencie škody, zodpovednosť Únie môže vzniknúť len vtedy, ak žalobcovi preukázateľne vznikla „skutočná a určitá“ škoda. Prináleží žalobcovi, aby predložil súdu Únie dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu takejto škody (pozri rozsudok z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16, neuverejnený, EU:T:2017:790, bod 23 a citovanú judikatúru).

131

Napokon, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou ujmou, táto ujma musí dostatočne priamym spôsobom vyplývať z vytýkaného konania, ktoré musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy, pričom neexistuje povinnosť napraviť každý, aj vzdialený škodlivý dôsledok protiprávnej situácie. Predloženie dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou ujmou prináleží žalobcovi (pozri rozsudok z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16, neuverejnený, EU:T:2017:790, bod 25 a citovanú judikatúru).

132

Ak jedna z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie nie je splnená, návrhy na náhradu škody sa musia zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené dve ďalšie podmienky. Navyše súd Únie nie je povinný skúmať tieto podmienky v určitom poradí (pozri rozsudok z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16, neuverejnený, EU:T:2017:790, bod 26 a citovanú judikatúru).

133

Návrhy žalobcu na náhradu škody treba analyzovať práve s prihliadnutím na tieto úvahy.

a)

O majetkovej ujme

134

Žalobca uvádza, že tým, že mu bola uložená finančná sankcia vo výške 5 % jeho ročného rozpočtu, musel toto zníženie svojho rozpočtu nahradiť inými prostriedkami. Okrem toho mu vznikli náklady, najmä na právne zastúpenie a zapojenie jeho zamestnancov do úloh, s ktorými pôvodne nepočítal, aby zabezpečil svoju obhajobu. Majetkovú ujmu vyčísľuje na 25 000 eur.

135

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu.

136

Po prvé v rozsahu, v akom žalobca tvrdí, že musel vynaložiť náklady na právne zastúpenie, stačí pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že náklady vynaložené účastníkmi konania v súvislosti so súdnym konaním nemožno ako také považovať za ujmu odlišnú od trov konania (rozsudok z 10. júna 1999, Komisia/Montorio, C‑334/97, EU:C:1999:290, bod 54, a uznesenie zo 14. septembra 2005, Ehcon/Komisia, T‑140/04, EU:T:2005:321, bod 79; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2011, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09, EU:T:2011:641, bod 98. Tento návrh treba preto zamietnuť.

137

Po druhé v rozsahu, v akom žalobca tvrdí, že musel zapojiť svojich zamestnancov do úloh, s ktorými pôvodne nepočítal, aby urýchlene zabezpečil svoju obranu, treba pripomenúť, že Všeobecný súd už rozhodol, že uznať, že náklady vynaložené počas konania pred podaním žaloby predstavujú ujmu nahraditeľnú v rámci žaloby o náhradu škody, by bolo v rozpore s nenahraditeľnou povahou trov vynaložených počas tohto štádia konania [pozri rozsudok zo 16. júna 2021, CE/Výbor regiónov, T‑355/19, EU:T:2021:369, bod 144 (neuverejnený) a citovanú judikatúru]. Tak je to aj v prípade nákladov, ktoré žalobcovi údajne vznikli z dôvodu zapojenia jeho zamestnancov na účely zabezpečenia jeho obhajoby. Tento návrh sa preto musí takisto zamietnuť.

138

Po tretie, pokiaľ ide o okolnosť, že žalobca „musel zníženie svojho rozpočtu nahradiť inými prostriedkami“, treba konštatovať, že žalobca nepredložil nijaký dôkaz o existencii a význame týchto skutočností zakladajúcich ujmu, ktorú údajne utrpel. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 130 vyššie je pritom na žalobcovi, aby predložil súdu Únie dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu ujmy. Ani takýto návrh tak nemôže uspieť.

139

Návrh žalobcu na náhradu škody v rozsahu, v akom sa týka majetkovej ujmy, musí byť preto zamietnutý.

b)

O nemajetkovej ujme

140

Žalobca tvrdí, že utrpel nemajetkovú ujmu tým, že bol nútený obmedziť svoje komunikačné a agitačné činnosti z dôvodu zníženia svojho rozpočtu. Okrem toho sa táto ujma zhoršila poškodením jeho imidžu v dôsledku šírenia napadnutého rozhodnutia. Nemajetkovú ujmu vyčísľuje na 30 000 eur.

141

Úrad spochybňuje tvrdenia žalobcu.

142

Po prvé, pokiaľ ide o okolnosť, že žalobca bol z dôvodu zníženia svojho rozpočtu nútený obmedziť svoje komunikačné a agitačné činnosti, treba uviesť, že podľa judikatúry, hoci predloženie dôkazov alebo návrhov na vykonanie dôkazov nie je nevyhnutne považované za podmienku uznania nemajetkovej ujmy, prinajmenšom prináleží žalobcovi, aby preukázal, že konanie vytýkané dotknutej inštitúcii mu mohlo takú ujmu spôsobiť (pozri rozsudok zo 16. októbra 2014, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑297/12, neuverejnený, EU:T:2014:888, bod 31 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 1999, BAI/Komisia, T‑230/95, EU:T:1999:11, bod 39).

143

V prejednávanej veci pritom žalobca neuvádza žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mohla podporiť tvrdenie uvedené v bode 140 vyššie, a nepredkladá žiaden dôkaz týkajúci sa obmedzenia jeho komunikačných a agitačných činností, ktorý by umožňoval preukázať existenciu uvádzanej nemajetkovej ujmy.

144

Po druhé, pokiaľ ide o ujmu týkajúcu sa imidžu, treba pripomenúť, že podľa judikatúry nemajetková ujma môže byť v zásade nahradená právnickej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 1999, BAI/Komisia, T‑230/95, EU:T:1999:11, bod 37, a z 15. októbra 2008, Camar/Komisia, T‑457/04 a T‑223/05, neuverejnený, EU:T:2008:439, bod 56 a citovanú judikatúru) a že taká ujma môže mať podobu zásahu do imidžu alebo dobrej povesti uvedenej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 1999, New Europe Consulting a Brown/Komisia, T‑231/97, EU:T:1999:146, body 53 a 69; z 8. novembra 2011, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09, EU:T:2011:641, body 70 až 76, a z 25. novembra 2014, Safa Nicu Sepahan/Rada, T‑384/11, EU:T:2014:986, body 80 až 85).

145

Treba taktiež pripomenúť, že zrušenie protiprávneho aktu môže samo osebe predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením (pozri rozsudok zo 14. septembra 2017, Bodson a i./EIB, T‑504/16 a T‑505/16, EU:T:2017:603, bod 77 a citovanú judikatúru).

146

V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobca sa obmedzuje na tvrdenie, že „Úrad urobil rozsiahle oznámenie vo svojich komunikačných prostriedkoch“ o napadnutom rozhodnutí, ale nepredkladá žiaden dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že toto oznámenie ovplyvnilo správanie tretích osôb alebo subjektov voči nemu. Nezdá sa teda, že by toto oznámenie vzbudilo väčšiu pozornosť, než akú by vzbudilo následné konštatovanie protiprávnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda nepreukázal existenciu nemajetkovej ujmy oddeliteľnej od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie napadnutého rozhodnutia.

147

Z toho vyplýva, že návrh žalobcu na náhradu škody v rozsahu, v akom sa týka nemajetkovej ujmy, musí byť tiež zamietnutý.

148

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba návrhy žalobcu na náhradu škody zamietnuť.

O trovách

149

Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania.

150

V prejednávanej veci v rozsahu, v akom sa návrhu žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodnutia vyhovelo, zatiaľ čo jeho návrh na určenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie bol zamietnutý, je opodstatnené žalobcovi a Úradu uložiť povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

151

Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Parlament, Rada a Komisia tak znášajú svoje vlastné trovy konania.

1.

Rozhodnutie Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie z 25. októbra 2023, ktorým tento Úrad uložil Patriotes.eu, predtým Identité et Démocratie Parti (ID Parti), finančnú sankciu podľa článku 27 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií, sa zrušuje.

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.

Patriotes.eu a Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie znášajú svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

4.

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.