<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="ECRCJ2004SKA.1201167101.case.xml"><NO.CASE>C-177/03</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62003J0177</NO.CELEX><NO.SEQ>0010.0002</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>11682</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11704</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>23</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><LEFT>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20041209">9. 12. 2004</DATE> — VEC C-177/03</LEFT><RIGHT>KOMISIA / FRANCÚZSKO</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (prvá komora)</P><P>z <DATE ISO="20041209">9. decembra 2004</DATE><NOTE NOTE.ID="E0001" NUMBERING="STAR"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C-177/03,</P><P>ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 141 EA, podaná <DATE ISO="20030416">16. apríla 2003</DATE>,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Komisia Európskych spoločenstiev,</HT> v zastúpení: J. Grunwald a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,</P><PARTY.STATUS>žalobkyňa,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Francúzskej republike,</HT> v zastúpení: G. de Bergues a E. Puisais, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS></PARTIES><?PAGE NO="I-11683"?><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora),</P><P>v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), M. Ilešič a E. Levits,</P><P>generálny advokát: L. A. Geelhoed,</P><P>tajomník: R. Grass,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní <DATE ISO="20040701">1. júla 2004</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL><P>vyhlásil tento</P></PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Svojou žalobou sa Komisia Európskych spoločenstiev domáha, aby Súdny dvor určil, že Francúzska republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2, 3, 5, 6, 7 a 8 smernice Rady 89/618/Euratom z <DATE ISO="19891127">27. novembra 1989</DATE> o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="357" DATE.PUB="1989" PAGE.FIRST="31">Ú. v. ES L 357, s. 31</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>smernica<QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/>), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11684"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Článok 1 smernice znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>Účelom tejto smernice je na úrovni spoločenstva definovať spoločné ciele týkajúce sa opatrení a postupov na informovanie verejnosti s cieľom zlepšenia operatívnej ochrany zdravia, ktorá sa poskytuje v prípade rádiologickej havarijnej situácie.<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 2 smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201E"/>Na účely tejto smernice <QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201A"/>rádiologická havarijná situácia<QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="2018"/>znamená každú situáciu:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1)</NO.P><TXT>ktorá nasleduje:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>po havárii na území členského štátu, ktorá sa týka zariadení alebo činností uvedených v odseku 2, so závažným únikom rádioaktívnych materiálov, alebo ku ktorému môže dôjsť,</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM><?PAGE NO="I-11685"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>po zistení mimoriadnych úrovní rádioaktivity na vlastnom území štátu alebo mimo neho, ktoré by pravdepodobne mohli poškodiť verejné zdravie v tomto členskom štáte,</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>po iných haváriách, ako sú havárie stanovené v písm. a), ktoré sa týkajú zariadení alebo činností uvedených v odseku 2, pri ktorých dochádza k závažnému úniku rádioaktívnych materiálov alebo je možné, že k nemu dôjde,</TXT><P>alebo</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>iných haváriách, pri ktorých dochádza k závažnému úniku rádioaktívnych materiálov alebo je možné, že k nemu dôjde;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2)</NO.P><TXT>ktorú možno pripísať zariadeniam alebo činnostiam uvedeným v bode 1 písm. a) a písm. c), a to:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>akémukoľvek jadrovému reaktoru, umiestnenému kdekoľvek;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>akémukoľvek zariadeniu jadrového palivového cyklu;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-11686"?><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>akémukoľvek zariadeniu na riadenie likvidácie rádioaktívneho odpadu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>transportu a uskladneniu jadrových palív alebo rádioaktívnych odpadov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>výrobe, použitiu, uskladneniu, odstráneniu a transportu rádioizotopov na účely poľnohospodárstva, priemyslu, zdravotníctva a príslušných vedeckých a výskumných účelov;</TXT><P>a</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>použitiu rádioizotopov na výrobu energie vo vesmírnych zariadeniach.<QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="201C"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>V článku 3 smernice sa uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>Na účely uplatnenia tejto smernice sa rozumie, že výrazy <QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201A"/>závažné uvoľnenie rádioaktívnych materiálov<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="2018"/>a <QUOT.START ID="QS0007" REF.END="QE0007" CODE="201A"/>mimoriadne úrovne rádioaktivity, ktoré by mohli poškodiť verejné zdravie<QUOT.END ID="QE0007" REF.START="QS0007" CODE="2018"/> pokrývajú situácie, ktoré môžu mať za následok vystavenie jednotlivcov z verejnosti dávkam prekračujúcim dávkové limity predpísané smernicami, ktoré stanovujú bezpečnostné normy spoločenstva pre rádiologickú ochranu...<QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><?PAGE NO="I-11687"?><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 5 smernice znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START ID="QS0008" REF.END="QE0008" CODE="201E"/>1.</NO.P><TXT>Členské štáty zabezpečia, aby obyvateľstvo, ktoré by mohlo byť postihnuté v prípade rádiologickej havarijnej situácie, dostalo informácie o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sú v takejto situácii uplatniteľné, a o činnostiach, ktoré by sa mali vykonať v prípade takejto havarijnej situácie.</TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Poskytované informácie musia obsahovať najmenej tie časti, ktoré sú uvedené v prílohe I.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Tieto informácie sa oznámia obyvateľstvu uvedenému v odseku 1 bez toho, žeby o ne požiadalo.</TXT></NP><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Členské štáty aktualizujú tieto informácie a rozširujú ich v pravidelných intervaloch a vždy, ak nastanú závažné zmeny v opatreniach, ktoré opisujú. Tieto informácie budú verejnosti trvalé dostupné.<QUOT.END ID="QE0008" REF.START="QS0008" CODE="201C"/></TXT></NP></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 6 smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START ID="QS0009" REF.END="QE0009" CODE="201E"/>1.</NO.P><TXT>Členské štáty zabezpečia, aby v prípade vzniku rádiologickej havarijnej situácie bolo skutočne postihnuté obyvateľstvo bez oneskorenia informované o skutočnostiach takejto situácie, o krokoch, ktoré by sa mali vykonať, a pokiaľ je to pre daný prípad potrebné, aj o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sú na ňu uplatniteľné.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11688"?><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ustanovené informácie musia pokrývať tie body obsiahnuté v prílohe II, ktoré sú príslušné pre daný typ rádiologickej havarijnej situácie.<QUOT.END ID="QE0009" REF.START="QS0009" CODE="201C"/></TXT></NP></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 7 smernice znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><NP><NO.P><QUOT.START ID="QS0010" REF.END="QE0010" CODE="201E"/>1.</NO.P><TXT>Členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré nie sú pracovníkmi týchto zariadení a/alebo sa nezúčastňujú na činnostiach definovaných v článku 2 ods. 2, ale mohli by sa zúčastniť na organizácii havarijnej pomoci v prípade rádiologickej havarijnej situácie, dostávali primerané a pravidelne aktualizované informácie o zdravotných následkoch, ktoré by im z ich účasti mohli vzniknúť, a o preventívnych opatreniach, ktoré by sa v prípade takejto udalosti mali vykonať; tieto informácie zohľadnia rozsah potenciálnych rádiologických havarijných situácií.</TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ak vznikne rádiologická havarijná situácia, informácie sa vhodným spôsobom doplnia vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam.<QUOT.END ID="QE0010" REF.START="QS0010" CODE="201C"/></TXT></NP></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 8 smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0011" REF.END="QE0011" CODE="201E"/>Informácie uvedené v článkoch 5, 6 a 7 tiež obsahujú orgány zodpovedné za vykonávanie opatrení uvedených v týchto článkoch.<QUOT.END ID="QE0011" REF.START="QS0011" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Podľa článku 161 tretieho odseku E A je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa volba foriem a prostriedkov ponecháva vnútroštátnym orgánom.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11689"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Konanie pred podaním žaloby</P></TI></TITLE><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Potom, ako Komisia vyzvala Francúzsku republiku, aby predložila svoje pripomienky, jej <DATE ISO="20000727">27. júla 2000</DATE> zaslala odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že Francúzska republika neprijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s niektorými ustanoveniami smernice a nariadila jej prijať takéto opatrenia v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska. Táto lehota bola na žiadosť francúzskych úradov predĺžená do <DATE ISO="20001027">27. októbra 2000</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Francúzska republika následne prijala niekoľko legislatívnych opatrení na prebratie smernice. Keďže sa Komisia neuspokojila s týmito opatreniami, podala návrhom podaným <DATE ISO="20030416">16. apríla 2003</DATE> žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Stanoviská účastníkov konania</P></TI></TITLE><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>určil, že Francúzska republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2, 3, 5, 6, 7 a 8 smernice, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice, a</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP><?PAGE NO="I-11690"?><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Komisia uvádza na podporu tejto žaloby šesť žalobných dôvodov týkajúcich sa každého z týchto ustanovení.</TXT></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Vo formálnych návrhoch svojho vyjadrenia k žalobe francúzska vláda uvádza, že Komisia by mala upustiť od svojho prvého až štvrtého a šiesteho žalobného dôvodu. Vo svojej duplike navrhuje zamietnutie tých istých žalobných dôvodov. Naopak priznáva dôvodnosť piateho žalobného dôvodu.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O subsidiámych návrhoch francúzskej vlády</P></TI></TITLE><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Aj keď francúzska vláda v zásade navrhla zamietnutie prvého až štvrtého a šiesteho žalobného dôvodu Komisie, takisto uviedla, že by mala upustiť od týchto žalobných dôvodov.</TXT></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor sa nemôže vyjadriť k návrhu, podľa ktorého má Komisia upustiť od žalobného dôvodu žaloby o nesplnenie povinnosti. V rámci systému zavedeného článkom 141 EA má Komisia diskrečnú právomoc podať žalobu o nesplnenie povinnosti a Súdnemu dvoru neprináleží hodnotiť primeranosť výkonu tejto právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <DATE ISO="20000706">6. júla 2000</DATE>, Komisia/Belgicko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-236/99" YEAR="2000" PAGE.ECR="I-5657">C-236/99, Zb. s. I-5657, bod 28</REF.DOC.ECR>, a zo <DATE ISO="20020514">14. mája 2002</DATE>, Komisia/Nemecko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-383/00" YEAR="2002" PAGE.ECR="I-4219">C-383/00, Zb. s. I-4219, bod 19</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Naopak Súdny dvor musí v prípade potreby posúdiť, či žaloba podľa článku 141 EA nie je neprípustná z dôvodu, že bola podaná oneskorene, alebo či nepredstavuje zneužitie konania (pozri rozsudok zo <DATE ISO="19711214">14. decembra 1971</DATE>, Komisia/Francúzsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="7/71" YEAR="1971" PAGE.ECR="1003">7/71, Zb. s. 1003, body 2 až 13</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><?PAGE NO="I-11691"?><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>V tomto prípade uplynula lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku <DATE ISO="20001027">27. októbra 2000</DATE>, kým žaloba bola podaná <DATE ISO="20030416">16. apríla 2003</DATE>, teda takmer o dva a pol roka neskôr. Počas tohto obdobia prijal dotknutý členský štát v predmetnej oblasti viaceré zásadné opatrenia. Tak francúzska vláda, ako aj Komisia venovali podstatnú časť svojich vyjadrení diskusii, či tieto vnútroštátne opatrenia prijaté po <DATE ISO="20001027">27. októbri 2000</DATE> boli dostatočné na prebratie smernice, hoci je zrejmé, že Súdny dvor nemôže vziať túto diskusiu do úvahy.</TXT></NP><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že nesplnenie povinnosti sa musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte, aká bola ku koncu lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a Súdny dvor nemôže vziať do úvahy zmeny, ktoré nastali neskôr (pozri najmä rozsudok zo <DATE ISO="20030306">6. marca 2003</DATE>, Komisia/Luxembursko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-211/02" YEAR="2003" PAGE.ECR="I-2429">C-211/02, Zb. s. I-2429, bod 6</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Podanie žaloby o nesplnenie povinnosti je za takýchto podmienok ťažko zlučiteľné so systémom stanoveným podľa článku 141 EA. Zákonnosť konania pred podaním žaloby uvedeného v tomto článku predstavuje zásadnú záruku požadovanú Zmluvou EA nielen na ochranu práv dotknutého členského štátu, ale rovnako aj na zabezpečenie toho, že prípadné konanie pred podaním žaloby bude mať jednoznačne vymedzený predmet konania (pozri v tomto zmysle uznesenie z <DATE ISO="19950711">11. júla 1995</DATE>, Komisia/Španielsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-266/94" YEAR="1995" PAGE.ECR="I-1975">C-266/94, Zb. s. I-1975, bod 17</REF.DOC.ECR>, a rozsudok z <DATE ISO="20030410">10. apríla 2003</DATE>, Komisia/Portugalsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-392/99" YEAR="2003" PAGE.ECR="I-3373">C-392/99, Zb. s. I-3373, bod 133</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Ak sa príslušné vnútroštátne ustanovenia podstatne zmenili v čase medzi uplynutím lehoty stanovenej na dosiahnutie súladu s odôvodneným stanoviskom a podaním žaloby o nesplnenie povinnosti, môže mať tento vývoj za následok, že rozsudok, ktorý má Súdny dvor vyhlásiť, bude z väčšej časti zbavený jeho užitočnosti. V takejto<?PAGE NO="I-11692"?> situácii by bolo vhodnejšie, aby Komisia nepodávala žalobu, ale vydala nové odôvodnené stanovisko s upresnením dôvodov, na ktorých ešte pri zmenených okolnostiach trvá (pozri v tomto zmysle uznesenie Komisia/Španielsko, už citované, bod 24).</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Aj keď podmienky, za ktorých Komisia podala túto žalobu, spôsobia, že preskúmanie sporu Súdnym dvorom bude komplexnejšie, treba pripustiť, že nie sú takej povahy, aby odôvodnili zamietnutie žaloby ako neprípustnej.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa článku 2 smernice</P></TI></TITLE><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Komisia rozdelila tento žalobný dôvod do štyroch častí. Po prvé uvádza, že Francúzska republika neúplné prebrala definíciu pojmu <QUOT.START ID="QS0012" REF.END="QE0012" CODE="201E"/>rádiologická havarijná situácia<QUOT.END ID="QE0012" REF.START="QS0012" CODE="201C"/> uvedeného v článku 2 smernice, keďže dekrét č. 88-622 zo <DATE ISO="19880506">6. mája 1988</DATE> o havarijných plánoch, prijatý na základe zákona č. 87-565 z <DATE ISO="19870722">22. júla 1987</DATE> o organizácii civilnej bezpečnosti, ochrane lesov proti požiaru a o predchádzaní veľkých rizík <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> z <DATE ISO="19880508">8. mája 1988</DATE>, s. 6636), pokrýva len časť situácií uvedených v tomto článku. Činnosti uvedené v tomto článku 2 ods. 2 písm. d), e) a f) nie sú v tomto dekréte spomenuté. Po druhé, článok 6 ods. 1 tohto dekrétu sa týka len jadrových reaktorov s termickým výkonom viac ako 10 MW, čo je v rozpore so smernicou, ktorá sa vzťahuje na všetky jadrové reaktory. Po tretie, článok 6 ods. 2 tohto dekrétu sa nevzťahuje na zariadenia uvedené v článku 1 ods. 2 smernice. Nakoniec, tento dekrét sa týka len zariadení umiestnených vo Francúzsku, čo je v rozpore s požiadavkami článku 2 ods. 1 písm. b) a c) smernice.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11693"?><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Francúzska vláda odpovedá, že nedostatky, na ktoré poukazuje Komisia, boli odstránené dekrétmi č. 2002-367 z <DATE ISO="20020313">13. marca 2002</DATE> <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> z <DATE ISO="20020320">20. marca 2002</DATE>, s. 4955) a č. 2003-295 z <DATE ISO="20030331">31. marca 2003</DATE> <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> z <DATE ISO="20030402">2. apríla 2003</DATE>, s. 5776).</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Ako bolo spomenuté v bode 19 tohto rozsudku, nesplnenie povinnosti sa musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte, aká bola ku koncu lehoty stanovenej na dodržanie odôvodneného stanoviska, a nemožno vziať do úvahy zmeny, ktoré nastali neskôr. V tomto prípade je nesporné, že lehota stanovená v tomto stanovisku a predĺžená na základe žiadosti francúzskych úradov uplynula <DATE ISO="20001027">27. októbra 2000</DATE>. Uvádzané nesplnenie povinnosti sa preto musí posudzovať podľa stavu francúzskej právnej úpravy platnej k tomuto dátumu.</TXT></NP><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Článok 6 dekrétu č. 88-622 v znení platnom k tomuto dátumu stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0013" REF.END="QE0013" CODE="201E"/>Stanovia sa osobitné intervenčné plány pre osobitné riziká spojené s existenciou alebo fungovaním stavieb alebo zariadení, ktoré slúžia pre určené a presne definované územie.</P><P>Predmetom osobitných intervenčných plánov sú:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>miesta s aspoň jedným základným jadrovým zariadením tohto typu:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>jadrový reaktor s termickým výkonom viac ako 10 MW,</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="I-11694"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>závod na spracovanie rádioaktívneho jadrového paliva,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>závod na oddelenie izotopov jadrového paliva,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>závod na chemickú premenu jadrového paliva,</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>závod na výrobu jadrového paliva.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST><P>...<QUOT.END ID="QE0013" REF.START="QS0013" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prvú časť tohto žalobného dôvodu, dekrét č. 88-622 výslovne neuvádza žiadnu činnosť uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. d), e) a f) smernice. Aj keď sa situácie, na ktoré sa tento dekrét vzťahuje, môžu prípadne týkať niektorej z týchto činností, ide však len o veľmi čiastočnú úpravu. Treba preto vysloviť, že tento dekrét nie je plne v súlade so smernicou.</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o druhú časť tohto žalobného dôvodu, článok 6 ods. 1 pism. a) dekrétu č. 88-622 sa týka jadrových reaktorov s termickým výkonom viac ako 10 MW, kým smernica a konkrétne jej článok 2 ods. 2 písm. a) sa vzťahuje na všetky jadrové reaktory. Z tohto dôvodu tento dekrét takisto nie je v súlade so smernicou.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11695"?><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>V tretej časti tohto žalobného dôvodu Komisia uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0014" REF.END="QE0014" CODE="201E"/>... zariadenia uvedené v článku 6 ods. 2 dekrétu č. 88-622 nezahŕňajú klasifikované zariadenia uvedené v článku 1 ods. 2 smernice. Pôvodným odkazom na dekrét predpokladaný v článku 7-1 zákona č. 76-663 v znení dekrétu č. 2002-367, súčasným odkazom na článok 515-8 kódexu životného prostredia, sa článok 6 ods. 2 dekrétu č. 88-622 skutočne týka týchto klasifikovaných zariadení, ktorým bolo vo verejnom záujme priznané vecné právo. S ohľadom na nomenklatúru klasifikovaných zariadení, ktorá bola predložená (a ktorá bola vo svojej verzii z apríla 2000 oznámená francúzskymi úradmi listom z <DATE ISO="20001018">18. októbra 2000</DATE>), treba podotknúť, že rubriky 1700 až 1721, ktoré zodpovedajú rádioaktívnym látkam, nemajú v žiadnom prípade označenie <QUOT.START ID="QS0015" REF.END="QE0015" CODE="201A"/>S<QUOT.END ID="QE0015" REF.START="QS0015" CODE="2018"/>zodpovedajúce <QUOT.START ID="QS0016" REF.END="QE0016" CODE="201A"/>vecnému právu vo verejnom záujme<QUOT.END ID="QE0016" REF.START="QS0016" CODE="2018"/>a nevzťahuje sa teda na ne článok 6 ods. 2 dekrétu č. 88-622.<QUOT.END ID="QE0014" REF.START="QS0014" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>Zneniu tejto časti žalobného dôvodu sa dá ťažko rozumieť. Povaha uvedenej nomenklatúry a jej súvislosť s vykonaním smernice nie sú vysvetlené. Súdny dvor nemôže z dôvodov uvedených v bodoch 19 a 25 tohto rozsudku vziať do úvahy dekrét č. 2002-367. Aj keď Komisia viackrát uvádza ustanovenie článku 1 ods. 2 smernice, smernica takéto ustanovenie neobsahuje.</TXT></NP><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že z dôvodu nedostatočnej zrozumiteľnosti sa tretia časť prvého žalobného dôvodu musí zamietnuť.</TXT></NP><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o štvrtú časť tohto žalobného dôvodu, z dekrétu č. 88-622 vyplýva, že sa týka len zariadení umiestnených vo Francúzsku, kým článok 2 ods. 1 pism. b) a c)<?PAGE NO="I-11696"?> smernice sa týka havárií mimo územia dotknutého členského štátu. Tento dekrét teda nie je v tomto bode v súlade so smernicou.</TXT></NP><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že k <DATE ISO="20001027">27. októbru 2000</DATE> za okolností upresnených v bodoch 27, 28 a 32 tohto rozsudku platná francúzska právna úprava neprebrala správne článok 2 smernice.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa článku 3 smernice</P></TI></TITLE><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Komisia uvádza, že francúzska právna úprava neobsahuje definíciu pojmov <QUOT.START ID="QS0017" REF.END="QE0017" CODE="201E"/>závažné uvoľnenie rádioaktívnych materiálov<QUOT.END ID="QE0017" REF.START="QS0017" CODE="201C"/> a <QUOT.START ID="QS0018" REF.END="QE0018" CODE="201E"/>mimoriadne úrovne rádioaktivity, ktoré by mohli poškodiť verejné zdravie<QUOT.END ID="QE0018" REF.START="QS0018" CODE="201C"/> podľa článku 3 smernice. Takáto definícia je potrebná na to, aby sa dali s presnosťou a s dostatočným stupňom právnej istoty určiť situácie, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne opatrenia.</TXT></NP><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Francúzska vláda odpovedá, že primeranú definíciu zaviedol do francúzskej legislatívy dekrét č. 2003-295 a uznesenie z <DATE ISO="20030602">2. júna 2003</DATE> (v skutočnosti zo <DATE ISO="20031017">17. októbra 2003</DATE>) o organizácii vnútroštátnej siete rádioaktívnych opatrení životného prostredia <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> z <DATE ISO="20031028">28. októbra 2003</DATE>, s. 18382).</TXT></NP><?PAGE NO="I-11697"?><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>Z dôvodov upresnených v bodoch 19 a 25 tohto rozsudku nemôže Súdny dvor vziať tieto predpisy do úvahy a uvádzané nesplnenie povinnosti sa musí posudzovať podľa právnej úpravy žalovaného členského štátu platnej k <DATE ISO="20001027">27. októbru 2000</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Francúzska vláda nenamieta, že k tomuto dátumu jej právna úprava neobsahovala definíciu pojmov, na ktoré poukázala Komisia.</TXT></NP><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>Podľa informácií predložených Súdnemu dvoru neobsahovali francúzske ustanovenia platné k <DATE ISO="20001027">27. októbru 2000</DATE> žiadny údaj o dávkových limitoch, ktorých prekročenie má spustiť informačné opatrenia obyvateľstva stanovené v smernici.</TXT></NP><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že k tomuto dátumu a v tomto rozsahu platná francúzska právna úprava správne neprebrala článok 3 smernice.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa článku 5 smernice</P></TI></TITLE><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Komisia uvádza, že:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START ID="QS0019" REF.END="QE0019" CODE="201E"/>Podobne [ako sa vyhovie prvému a druhému žalobnému dôvodu], nie je článok 5 smernice..., ktorý upravuje poskytovanie informácií vopred obyvateľstvu, ktoré môže<?PAGE NO="I-11698"?> byť postihnuté v prípade rádiologickej havarijnej situácie, úplne prebratý pre všetky zariadenia a činnosti definované v článku 2 tejto smernice z dôvodov už uvedených v bodoch 29 až 38 [body, v ktorých je uvedený druhý a tretí žalobný dôvod] tejto žaloby. Nie na všetko dotknuté obyvateľstvo sa totiž vzťahujú vnútroštátne opatrenia, ktorými sa preberá smernica.<QUOT.END ID="QE0019" REF.START="QS0019" CODE="201C"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod je jednoduchým následkom existencie porušenia povinnosti uvedenej v prvom a druhom žalobnom dôvode. Nie je teda samostatným žalobným dôvodom.</TXT></NP><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Rovnaký žalobný dôvod nemožno vzniesť dvakrát proti žalovanému členskému štátu v rámci konania o nesplnení povinnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Tretí žalobný dôvod sa preto zamieta.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa článku 6 smernice</P></TI></TITLE><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>Komisia uvádza, že spôsoby informovania skutočne postihnutého obyvateľstva stanovené francúzskymi zákonmi, inými predpismi a správnymi opatreniami sa odlišujú od ustanovení článku 6 smernice. Tá požaduje, aby takéto obyvateľstvo bolo<?PAGE NO="I-11699"?> informované <QUOT.START ID="QS0020" REF.END="QE0020" CODE="201E"/>bez oneskorenia<QUOT.END ID="QE0020" REF.START="QS0020" CODE="201C"/>. Článok 7 tretí odsek a článok 9 druhý odsek dekrétu č. 90-394 z <DATE ISO="19900511">11. mája 1990</DATE> o kódexe národnej pohotovosti <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> z <DATE ISO="19900515">15. mája 1990</DATE>, s. 9585) stanovuje, aby bolo obyvateľstvo informované v lehotách určených ministrom alebo prefektom.</TXT></NP><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Francúzska vláda vo svojom vyjadrení odporcu poukazuje na dekrét č. 2001-368 z <DATE ISO="20010425">25. apríla 2001</DATE> o informovaní o rizikách a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade havarijnej situácie, ktorým sa mení dekrét č. 90-394 z <DATE ISO="19900511">11. mája 1990</DATE> o národnom kódexe pohotovosti <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> z <DATE ISO="20010428">28. apríla 2001</DATE>, s. 6737) a uznesenie z <DATE ISO="20011130">30. novembra 2001</DATE> o vytvorení mechanizmu pohotovosti v prípade havarijnej situácie pri základnom jadrovom zariadení s osobitným intervenčným plánom <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> zo <DATE ISO="20011214">14. decembra 2001</DATE>, s. 19848). Vo svojej duplikę uvádza francúzska vláda rovnako články L.1333-3 a L.1333-8 kódexu verejného zdravia vyplývajúce z nariadenia č. 2001-270 z <DATE ISO="20010328">28. marca 2001</DATE> <HT TYPE="ITALIC">(JORFz</HT> <DATE ISO="20010331">31. marca 2001</DATE>, s. 5057) a zákona č. 2001-398 z <DATE ISO="20010509">9. mája 2001</DATE> <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> z <DATE ISO="20010510">10. mája 2001</DATE>, s. 7325).</TXT></NP><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>Keďže všetky tieto ustanovenia boli prijaté po <DATE ISO="20001027">27. októbri 2000</DATE>, Súdny dvor ich nemôže z dôvodov uvedených v bodoch 19 a 25 tohto rozsudku vziať do úvahy.</TXT></NP><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>Súdny dvor sa preto obmedzí na preskúmanie dekrétu č. 90-394. Článok 7 tretí odsek a článok 9 druhý odsek tohto dekrétu stanovujú, že správy vysielané rádiom a televíziou na účely potvrdenia pohotovosti a oznámenia krokov obyvateľstvu, ktoré majú podniknúť, sú vysielané v lehotách stanovených ministrom zodpovedným za civilnú bezpečnosť alebo prefektom zodpovedným za riadenie pomoci, a sú prípadne opakované v intervaloch, ktoré títo určia.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11700"?><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>Treba vysloviť, že toto ustanovenie len neúplné prebralo článok 6 smernice, podľa ktorého má byť skutočne postihnuté obyvateľstvo bez oneskorenia informované o skutočnostiach takejto situácie a o krokoch, ktoré by sa mali vykonať.</TXT></NP><NP><NO.P>49</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v tomto rozsahu vnútroštátna právna úprava platná v čase uplynutia lehoty stanovenej na dodržanie odôvodneného stanoviska neprebrala správne článok 6 smernice.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa článku 7 smernice</P></TI></TITLE><NP><NO.P>50</NO.P><TXT>Komisia uvádza, že článok 7 smernice týkajúci sa informovania intervenčných jednotiek nie je plne prebratý do francúzskeho právneho poriadku. Obežník 1102 z <DATE ISO="19870929">29. septembra 1987</DATE> o organizácii zdravotníckej starostlivosti v prvý deň rádiologickej alebo jadrovej havárie (pohotovostná zdravotnícka pomoc) nepostačuje na dosiahnutie účelu tohto článku. Nezodpovedá požiadavkám právnej istoty, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry Súdneho dvora.</TXT></NP><NP><NO.P>51</NO.P><TXT>Francúzska vláda nepopiera dôvodnosť tohto žalobného dôvodu. Oznamuje svoj úmysel zmeniť čo najskôr článok R.1333-85 kódexu verejného zdravia na účely zabezpečenia úplného prebratia článku 7 smernice, k tejto zmene však ešte nedošlo.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11701"?><NP><NO.P>52</NO.P><TXT>Treba zdôrazniť, že obežník 1102 z <DATE ISO="19870929">29. septembra 1987</DATE> neobsahuje žiadnu úpravu týkajúcu sa informovania jednotiek pomoci.</TXT></NP><NP><NO.P>53</NO.P><TXT>Okrem toho uznesenie z <DATE ISO="19941121">21. novembra 1994</DATE> o školení hasičov <HT TYPE="ITALIC">(JORF</HT> zo <DATE ISO="19950107">7. januára 1995</DATE>, s. 319) sa vo svojom pôvodnom znení vzťahuje len na hasičov, a nie na iné osoby spôsobilé zasiahnuť pri organizovaní pomoci.</TXT></NP><NP><NO.P>54</NO.P><TXT>Navyše, ak by aj toto uznesenie stanovovalo špecializované školenie v oblasti rádiologických rizík, z jeho článku 23 ods. 2 a článku 27 ods. 2 vyplýva, že je len fakultatívnej povahy na účely postupu v rámci platových tried. Z tohto dôvodu toto školenie nezodpovedá primeranému a pravidelne aktualizovanému informovaniu, ktoré je ako povinné stanovené v článku 7 smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>55</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že v uvedenom rozsahu francúzska právna úprava platná k <DATE ISO="20021027">27. októbru 2002</DATE> neprebrala správne článok 7 smernice.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11702"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O šiestom žalobnoin dôvode týkajúcom sa článku 8 smernice</P></TI></TITLE><NP><NO.P>56</NO.P><TXT>Komisia pripomína, že podľa článku 8 smernice informácie uvedené v článkoch 5, 6 a 7 <QUOT.START ID="QS0021" REF.END="QE0021" CODE="201E"/>tiež obsahujú orgány zodpovedné za vykonávanie opatrení uvedených v týchto článkoch<QUOT.END ID="QE0021" REF.START="QS0021" CODE="201C"/>. Prax francúzskych úradov pozostávajúcu zo zahrnutia údajov o orgánoch zodpovedných za poskytovanie informácií verejnosti nemožno v tomto ohľade považovať za dostatočnú na správne a plné prebratie článku 8 smernice. Nezodpovedá totiž požiadavkám právnej istoty.</TXT></NP><NP><NO.P>57</NO.P><TXT>Treba pripomenúť, že podľa samotných podmienok článku 161 tretieho odseku EA majú členské štáty právo na voľbu foriem a prostriedkov na vykonanie smerníc, ktoré najlepšie zabezpečia výsledok, aký sa má dosiahnuť. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na prebratie smernice do vnútroštátneho práva nie je nevyhnutne potrebná legislatívna činnosť v každom členskom štáte. Aj Súdny dvor opakovane rozhodol, že formálne prevzatie smernice do výslovného a osobitného právneho ustanovenia nie je vždy požadované (pozri v tomto zmysle rozsudky z <DATE ISO="20030626">26. júna 2003</DATE>, Komisia/Francúzsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-233/00" YEAR="2003" PAGE.ECR="I-6625">C-233/00, Zb. s. I-6625, bod 76</REF.DOC.ECR>, a z <DATE ISO="20031120">20. novembra 2003</DATE>, Komisia/Francúzsko, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-296/01" YEAR="2003" PAGE.ECR="I-13909">C-296/01, Zb. s. I-13909, bod 55</REF.DOC.ECR>).</TXT></NP><NP><NO.P>58</NO.P><TXT>Šiesty žalobný dôvod Komisie treba preto preskúmať s prihliadnutím na túto judikatúru.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11703"?><NP><NO.P>59</NO.P><TXT>V tomto prípade Komisia nijako nepreukázala, že na dodržanie povinnosti stanovenej v článku 8 smernice je nevyhnutné prijať osobitné opatrenia na prebratie do vnútroštátneho právneho poriadku.</TXT></NP><NP><NO.P>60</NO.P><TXT>Navyše Komisia pripúšťa prax francúzskych úradov pozostávajúcu zo zahrnutia údajov o orgánoch zodpovedných za poskytovanie informácií verejnosti bez toho, aby preukázala, v čom je táto prax v rozpore s povinnosťou stanovenou v článku 8.</TXT></NP><NP><NO.P>61</NO.P><TXT>Šiesty žalobný dôvod Komisie sa preto zamieta ako nedôvodný.</TXT></NP><NP><NO.P>62</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené treba určiť, že Francúzska republika si tým, že do <DATE ISO="20001027">27. októbra 2000</DATE> neprijala všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2, 3, 6 a 7 smernice, nesplnila povinnosti, ktoré jej z nej vyplývajú.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP><NO.P>63</NO.P><TXT>Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V súlade s článkom 69 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku však Súdny dvor môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania, alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci nemajú úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania. Keďže každý z účastníkov konania nemal úspech v jednej časti predmetu konania, je opodstatnené rozhodnúť tak, že každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11704"?><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1)</NO.P><TXT>Francúzska republika si tým, že do <DATE ISO="20001027">27. októbra 2000</DATE> neprijala všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2, 3, 6 a 7 smernice Rady 89/618/Euratom z <DATE ISO="19891127">27. novembra 1989</DATE> o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, nesplnila povinnosti, ktoré jej z nej vyplývajú.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2)</NO.P><TXT>Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3)</NO.P><TXT>Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.</TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><P>Podpisy</P></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>