|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2025/3753 |
17.9.2025 |
P9_TA(2024)0327
Opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie (BRRD3)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie (COM(2023)0227 – C9-0135/2023 – 2023/0112(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
(C/2025/3753)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0227), |
|
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0135/2023), |
|
— |
so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, |
|
— |
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. júla 2023 (1), |
|
— |
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2023 (2), |
|
— |
so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0153/2024), |
|
1. |
prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; |
|
2. |
žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh; |
|
3. |
poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. |
P9_TC1-COD(2023)0112
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/…, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia včasnej intervencie, podmienky pre riešenie krízovej situácie a financovanie opatrení na riešenie krízovej situácie (*1)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
|
(1) |
Rámec Únie na riešenie krízovej situácie pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“) bol zavedený po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 na základe medzinárodne uznávaného dokumentu Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie) (3), ktorý vydala Rada pre finančnú stabilitu. Rámec Únie na riešenie krízovej situácie tvorí smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (5). Oba akty sa uplatňujú na inštitúcie usadené v Únii aj na všetky ostatné subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice alebo uvedeného nariadenia (ďalej len „subjekty“). Rámec Únie na riešenie krízovej situácie sa zameriava na riadne riešenie zlyhania inštitúcií a subjektov zachovaním zásadných funkcií inštitúcií a subjektov a odvrátením hrozieb pre finančnú stabilitu pri súčasnej ochrane vkladateľov a verejných finančných prostriedkov. Okrem toho sa rámec Únie na riešenie krízovej situácie zameriava na posilnenie rozvoja vnútorného trhu s bankovými službami vytvorením harmonizovaného režimu na koordinované riešenie cezhraničných kríz a predchádzaním narušeniam hospodárskej súťaže, ako aj rizikám nerovnakého zaobchádzania. |
|
(2) |
Niekoľko rokov po začatí jeho vykonávania sa ukazuje, že rámec Únie na riešenie krízovej situácie tak, ako sa v súčasnosti uplatňuje, nedosahuje želateľné výsledky pri plnení niektorých uvedených cieľov. Hoci inštitúcie a subjekty dosiahli významný pokrok, pokiaľ ide o riešiteľnosť, a vynaložili na tento účel značné prostriedky, konkrétne prostredníctvom zvyšovania kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ako aj dopĺňania prostriedkov v mechanizmoch financovania riešenia krízovej situácie, rámec Únie na riešenie krízovej situácie sa využíva zriedka. Zlyhania určitých menších a stredných inštitúcií a subjektov sa namiesto toho zväčša riešia prostredníctvom neharmonizovaných vnútroštátnych opatrení. Namiesto záchranných sietí financovaných odvetvím vrátane mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie sa žiaľ, stále využívajú peniaze daňových poplatníkov. Uvedená situácia podľa všetkého vyplýva z neprimeraných stimulov. Tieto neprimerané stimuly vyplývajú zo vzájomného pôsobenia rámca Únie na riešenie krízovej situácie s vnútroštátnymi pravidlami, pričom široká voľná pôsobnosť posúdenia verejného záujmu sa vždy neuplatňuje tak, aby sa pri nej prihliadalo na pôvodný zámer uplatňovania rámca Únie na riešenie krízovej situácie. Zároveň sa rámec Únie na riešenie krízovej situácie málo využíva v dôsledku rizík znášania strát vkladateľmi inštitúcií financovaných z vkladov, aby sa zabezpečilo, že uvedené inštitúcie môžu získať prístup k externému financovaniu pri riešení krízovej situácie, a to najmä v prípade neexistencie iných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. A napokon od uplatňovania rámca Únie na riešenie krízovej situácie odrádza to, že mimo riešenia krízovej situácie existujú menej prísne pravidlá prístupu k financovaniu ako pri riešení krízovej situácie, preto sa využívajú iné riešenia, ktoré často zahŕňajú využitie peňazí daňových poplatníkov namiesto vlastných zdrojov inštitúcie a subjektu, prípadne záchranných sietí financovaných subjektmi odvetvia. Táto situácia potom prináša riziká fragmentácie, riziká neoptimálnych výsledkov pri riadení zlyhaní inštitúcií a subjektov, a to najmä v prípade menších a stredných inštitúcií a subjektov, ako aj alternatívne náklady vyplývajúce z nevyužitých finančných zdrojov. Preto je potrebné zabezpečiť účinnejšie a súdržnejšie uplatňovanie rámca Únie na riešenie krízovej situácie, ako aj jeho uplatňovanie vždy, keď je to vo verejnom záujme, a to aj v prípade menších a stredných inštitúcií▌. |
|
(2a) |
Cieľom revízie smernice 2014/59/EÚ je lepšie chrániť peniaze daňových poplatníkov a vytvoriť nové systémové mechanizmy pre inštitúcie a subjekty, na ktoré sa nevzťahuje existujúci rámec pre riešenie krízových situácií. Cieľom tohto rámca je znížiť hospodárske zaťaženie spoločnosti znížením celkových nákladov spojených so zlyhaním bánk. Použitie peňazí daňových poplatníkov by sa so zavedením revidovaného rámca malo výrazne obmedziť, aby sa zabezpečilo častejšie a účinnejšie využívanie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií. |
|
(3) |
Intenzita a úroveň podrobností úsilia pri plánovaní riešenia krízovej situácie potrebné v prípade dcérskych spoločností, ktoré neboli určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, sa líšia v závislosti od veľkosti a rizikového profilu dotknutých inštitúcií a subjektov, prítomnosti zásadných funkcií a stratégie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali byť schopné zvážiť uvedené faktory pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade takýchto dcérskych spoločností, a v prípade potreby postupovať podľa zjednodušeného prístupu. |
|
(3a) |
Jedným z hlavných cieľov tejto zmeny smernice je zaviesť aktualizovaný prístup, ktorý orgánom umožní účinne riešiť potenciálne zlyhanie niektorých bánk alebo skupiny bánk. Tento prístup by mal podporovať transparentnosť a predvídateľnosť a zároveň minimalizovať nepriaznivé hospodárske dôsledky. Takýto prístup je v súlade so všeobecnou zásadou záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa smernice 2014/59/EÚ, pričom sa zároveň zachováva praktická uskutočniteľnosť riešenia zlyhania stredne veľkých bánk. |
|
(4) |
Inštitúcia alebo subjekt, ktoré sa likvidujú podľa vnútroštátneho práva po ich určení za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, v prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že riešenie ich krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, napokon smerujú k odchodu z trhu. Znamená to, že nie je potrebný plán opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania, a to bez ohľadu na to, či už príslušný orgán odňal dotknutej inštitúcii alebo dotknutému subjektu povolenie. To isté sa týka zvyškovej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, po prevode aktív, práv a záväzkov v súvislosti so stratégiou prevodu. Preto je vhodné stanoviť, že v uvedených situáciách sa prijatie plánov riešenia krízovej situácie nevyžaduje. |
|
(5) |
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu v súčasnosti zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak inštitúcia alebo subjekt nesplní požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorá sa zohľadňuje ako doplnok k minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. V niektorých situáciách sa však od inštitúcie alebo subjektu môže vyžadovať splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na inom základe, ako keď sa od inštitúcie alebo subjektu vyžaduje dodržanie požiadavky na kombinovaný vankúš. Uvedená situácia vytvára neistoty, pokiaľ ide o podmienky vykonávania právomocí orgánov pre riešenie krízových situácií zakázať rozdeľovanie výnosov a vypočítať maximálnu rozdeliteľnú sumu v súvislosti s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Preto by sa malo stanoviť, že v uvedených prípadoch by mali orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať právomoc zakázať určité rozdeľovanie výnosov na základe odhadu požiadavky na kombinovaný vankúš vyplývajúcej z delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1118 (6). S cieľom zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu by mali orgány pre riešenie krízových situácií oznámiť odhad požiadavky na kombinovaný vankúš inštitúcii alebo subjektu, ktorý by potom daný odhad požiadavky na kombinovaný vankúš zverejnil. |
|
(6) |
Opatrenia včasnej intervencie boli vypracované s cieľom umožniť príslušným orgánom napraviť zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie inštitúcie alebo subjektu a v čo najväčšej miere znížiť riziko a vplyv možného riešenia krízovej situácie. V dôsledku nedostatočnej istoty, pokiaľ ide o spúšťacie faktory uplatňovania týchto opatrení včasnej intervencie, a ich čiastočného prekrývania s opatreniami dohľadu sa však opatrenia včasnej intervencie využívajú zriedka. Podmienky uplatňovania uvedených opatrení včasnej intervencie by sa preto mali zjednodušiť a podrobnejšie špecifikovať. V záujme odstránenia neistôt, pokiaľ ide o podmienky a časový rámec odvolania riadiaceho orgánu a vymenovania dočasných správcov, by sa mali uvedené opatrenia výslovne vymedziť ako opatrenia včasnej intervencie a na ich uplatňovanie by sa mali vzťahovať tie isté spúšťacie faktory. Zároveň by sa malo od príslušných orgánov vyžadovať, aby vybrali vhodné opatrenia na riešenie konkrétnej situácie v súlade so zásadou proporcionality. S cieľom umožniť príslušným orgánom zohľadnenie rizík poškodenia dobrej povesti alebo rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí alebo informačnými a komunikačnými technológiami by mali príslušné orgány posúdiť podmienky uplatňovania opatrení včasnej intervencie nielen na základe kvantitatívnych ukazovateľov, ako sú kapitálové požiadavky a požiadavky na likviditu, úroveň pákového efektu, nesplácané úvery alebo koncentrácia expozícií, ale aj na základe kvalitatívnych spúšťacích faktorov. |
|
(7) |
S cieľom zvýšiť právnu istotu by sa mali zrušiť opatrenia včasnej intervencie stanovené v smernici 2014/59/EÚ, ktoré sa prekrývajú s už existujúcimi právomocami podľa prudenciálneho rámca stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 (8). Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby boli orgány pre riešenie krízových situácií schopné pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu. Príslušný orgán by mal preto informovať orgány pre riešenie krízových situácií o zhoršení finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu s dostatočným predstihom a orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať potrebné právomoci na vykonanie prípravných opatrení. Je dôležité uviesť, že s cieľom umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií čo najrýchlejšie zareagovať na zhoršenie podmienok inštitúcie alebo subjektu, by nemalo byť predchádzajúce uplatnenie opatrení včasnej intervencie podmienkou na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol prijať opatrenia na uvedenie inštitúcie alebo subjektu na trh, prípadne žiadať o informácie na účely aktualizácie plánu riešenia krízovej situácie a vypracovania ocenenia. S cieľom zabezpečiť jednotnú, koordinovanú, účinnú a včasnú reakciu na zhoršenie finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu a riadne vypracovať možné riešenie krízovej situácie je potrebné posilniť interakciu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií. Keď inštitúcia alebo subjekt splnia podmienky na uplatnenie opatrení včasnej intervencie, príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali zintenzívniť výmenu informácií vrátane predbežných informácií a spoločne monitorovať finančnú situáciu inštitúcie alebo subjektu. |
|
(8) |
Je potrebné zaistiť včasné opatrenie a včasnú koordináciu medzi príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií, keď inštitúcia alebo subjekt naďalej vyvolávajú obavy, pričom existuje závažné riziko, že inštitúcia alebo subjekt môžu zlyhať. Príslušný orgán by mal preto takéto riziko oznámiť orgánu pre riešenie krízových situácií čo najskôr. Uvedené oznámenie by malo obsahovať dôvody na uskutočnenie posúdenia príslušným orgánom a vypracovanie prehľadu alternatívnych opatrení súkromného sektora, opatrenie dohľadu alebo opatrenia včasnej intervencie, ktoré sú k dispozícii na zabránenie zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom rámci. Takýmto včasným oznámením by nemali byť dotknuté postupy na určenie toho, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie. Predchádzajúce oznámenie príslušného orgánu adresované orgánu pre riešenie krízových situácií o významnom riziku, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, by nemalo byť podmienkou pre následné konštatovanie, že inštitúcia alebo subjekt skutočne zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Okrem toho, ak neskôr inštitúcia alebo subjekt posúdia ako zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, pričom neexistujú alternatívne riešenia na zabránenie tomuto zlyhaniu v primeranom časovom rámci, orgán pre riešenie krízových situácií musí prijať rozhodnutie, či prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie. V takom prípade môže byť včasnosť rozhodnutia o uplatnení opatrenia na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu mimoriadne dôležitá na úspešné vykonanie stratégie riešenia krízovej situácie, a to najmä preto, lebo včasnejšia intervencia v inštitúcii alebo subjekte môže prispieť k zabezpečeniu dostatočných úrovní kapacity na absorpciu strát a likviditu na vykonanie uvedenej stratégie. Preto je vhodné umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií posúdiť v úzkej spolupráci s príslušným orgánom, čo predstavuje primeraný časový rámec na vykonanie alternatívnych opatrení s cieľom zabrániť zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu. Pri tomto posudzovaní by sa mala zohľadniť aj potreba zachovať schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií a dotknutého subjektu účinne vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií tam, kde je to v konečnom dôsledku potrebné, ale nemala by brániť prijatiu alternatívnych opatrení. Plánovaný časový rámec pre alternatívne opatrenia by mal byť najmä taký, aby neohrozil účinnosť potenciálneho vykonávania stratégie riešenia krízových situácií. S cieľom zabezpečiť včasný výsledok a umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií riadne sa pripraviť na potenciálne riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu by sa mali orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán pravidelne schádzať, pričom orgán pre riešenie krízových situácií by mal rozhodnúť o frekvencii týchto stretnutí vzhľadom na okolnosti prípadu. |
|
(9) |
Rámec riešenia krízových situácií sa má potenciálne uplatňovať na každú inštitúciu alebo každý subjekt bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model, ak nástroje dostupné podľa vnútroštátneho práva nie sú primerané na riadenie ich zlyhania. V záujme zabezpečenia takéhoto výsledku by sa mali stanoviť kritériá na uplatnenie posúdenia verejného záujmu na zlyhávajúcu inštitúciu alebo zlyhávajúci subjekt. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že v závislosti od osobitných okolností možno určité funkcie inštitúcie alebo subjektu považovať za kritické, aj ak by ich prerušenie malo vplyv na finančnú stabilitu alebo kritické služby ▌na regionálnej úrovni , najmä ak nahraditeľnosť kritických funkcií určuje príslušný geografický trh . |
|
(9a) |
Aby sa zabezpečilo, že posúdenie vplyvu na regionálnej úrovni môže byť založené na údajoch, ktoré sú dostupné konzistentným spôsobom v celej Únii, regionálna úroveň by sa mala chápať s odkazom na územné jednotky úrovne 1 alebo úrovne 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (úroveň NUTS 1 alebo 2) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (9). |
|
(10) |
Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa malo prihliadať na to, že vkladatelia sú lepšie chránení, keď sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú efektívnejšie a straty z týchto finančných prostriedkov sa minimalizujú. Preto by sa mal pri posudzovaní verejného záujmu cieľ riešenia krízových situácií spočívajúci v ochrane vkladateľov považovať za lepšie dosiahnutý pri riešení krízovej situácie, ak by možnosť konkurzného konania bola pre systém ochrany vkladov nákladnejšia. |
|
(10a) |
Ak rámce členských štátov pre platobnú neschopnosť a riešenie krízových situácií dosahujú ciele rámca v rovnakej miere, mala by sa uprednostniť možnosť, pri ktorej sa minimalizuje riziko pre daňových poplatníkov a hospodárstvo. Týmto prístupom sa zabezpečí obozretný a zodpovedný postup v súlade so všeobecným cieľom ochrany záujmov daňových poplatníkov, ako aj širšej hospodárskej stability. |
|
(11) |
Pri posudzovaní toho, či je riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu vo verejnom záujme, by sa takisto malo v čo najväčšej miere prihliadať na rozdiel medzi financovaním poskytovaným prostredníctvom záchranných sietí financovaných subjektmi odvetvia (mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systémov ochrany vkladov) a financovaním poskytovaným členskými štátmi z peňazí daňových poplatníkov. Financovanie poskytované členskými štátmi so sebou nesie vyššie riziko morálneho hazardu a nižšiu motiváciu dodržiavať trhovú disciplínu. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali pri posudzovaní cieľa minimálneho využívania mimoriadnej verejnej finančnej podpory uprednostňovať financovanie prostredníctvom mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie alebo systému ochrany vkladov a financovanie prostredníctvom rovnakého objemu zdrojov z rozpočtu členských štátov by sa malo zvážiť len za mimoriadnych okolností . |
|
(11a) |
Mimoriadna finančná podpora inštitúciám a subjektom od daňových poplatníkov by sa mala, ak vôbec, poskytovať len na nápravu vážnych hospodárskych otrasov za mimoriadnych okolností systémovej povahy, pretože je značnou záťažou pre verejné financie a narúša rovnaké podmienky na vnútornom trhu. |
|
(12) |
S cieľom zaistiť čo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií by mal byť výsledok posúdenia verejného záujmu negatívny iba vtedy, ak by sa likvidáciou zlyhávajúcej inštitúcie alebo zlyhávajúceho subjektu v rámci bežného konkurzného konania dosiahli ciele riešenia krízových situácií účinnejšie, a nielen v rovnakom rozsahu ako v prípade riešenia krízovej situácie. |
|
(12a) |
Pri rozhodovaní medzi riešením krízovej situácie a likvidáciou by sa mala uprednostniť možnosť s nižšími celkovými nákladmi. V tomto posúdení by sa mali zohľadniť rôzne náklady vrátane nákladov súvisiacich s vyplatením prostriedkov zo systému ochrany vkladov, ako je obdobie potrebné na vymáhanie majetku a strata príjmu počas procesu. V prípadoch, keď riešenie krízovej situácie aj likvidácia vykazujú podobné nákladové profily, by sa mala uprednostniť možnosť, ktorá prináša menej súvisiacich rizík pre hospodárstvo, a to aj pokiaľ ide o verejné financie a dosah na stabilitu hospodárstva. |
|
(13) |
Zlyhávajúca inštitúcia alebo zlyhávajúci subjekt, ktorých krízová situácia sa nerieši, by sa mali zlikvidovať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve. Takéto postupy sa môžu v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líšiť. Hoci je vhodné umožniť dostatočnú flexibilitu na využitie existujúcich vnútroštátnych postupov, určité aspekty by sa mali objasniť tak, aby sa zabezpečil odchod dotknutých inštitúcií alebo subjektov z trhu. |
|
(14) |
Malo by sa zabezpečiť, aby príslušný vnútroštátny administratívny alebo justičný orgán promptne začal konanie podľa vnútroštátneho práva, ak sa inštitúcia alebo subjekt považujú za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú, pričom ich krízová situácia sa nerieši. Ak je podľa vnútroštátneho práva k dispozícii dobrovoľná likvidácia inštitúcie alebo subjektu na základe rozhodnutia akcionárov, takáto možnosť by mala zostať dostupná. Malo by sa zabezpečiť, aby opatrenie, ktoré urýchlene neprijmú akcionári, prijal príslušný vnútroštátny administratívny alebo justičný orgán. |
|
(15) |
Takisto treba stanoviť, že konečným výsledkom takýchto postupov je odchod zlyhávajúcej inštitúcie alebo zlyhávajúceho subjektu z trhu alebo ukončenie ich bankových činností. V závislosti od vnútroštátneho práva je možné tento cieľ dosiahnuť rôzne, napríklad predajom inštitúcie alebo subjektu alebo ich častí, predajom ich konkrétnych aktív alebo záväzkov, postupnou likvidáciou alebo ukončením ich bankových činností vrátane platieb a prijímania vkladov s cieľom odpredať postupne ich aktíva na účely splatenia dotknutých veriteľov. S cieľom posilniť predvídateľnosť postupov by sa však mal daný výsledok dosiahnuť v primeranom časovom rámci. |
|
(16) |
Príslušné orgány by mali byť splnomocnené odňať povolenie inštitúcii alebo subjektu výhradne na základe toho, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a ich krízová situácia sa nerieši. Príslušné orgány by mali mať možnosť odňať povolenie na podporu cieľa likvidácie inštitúcie alebo subjektu v súlade s vnútroštátnym právom, a to najmä v prípadoch, keď nie je možné začať dostupné postupy podľa vnútroštátneho práva vtedy, keď sa určí, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, pričom to platí aj pre prípady, keď inštitúcia alebo subjekt ešte podľa súvahy nevykazuje platobnú neschopnosť. V záujme lepšieho zabezpečenia dosiahnutia cieľa likvidácie inštitúcie alebo subjektu by mali členské štáty zaistiť, aby odňatie povolenia príslušným orgánom takisto patrilo medzi možné podmienky na začatie aspoň jedného postupu podľa vnútroštátneho práva, ktorý sa vzťahuje na zlyhávajúce inštitúcie alebo subjekty alebo inštitúcie a subjekty, ktoré pravdepodobne zlyhajú, ale ktorých krízová situácia sa nerieši. |
|
(17) |
Zo skúseností získaných pri vykonávaní smernice 2014/59/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (10) vyplýva, že je potrebné špecifikovať ďalšie podmienky, za ktorých možno výnimočne povoliť opatrenia preventívnej povahy, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu. S cieľom minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielnej povahy systémov ochrany vkladov v Únii by sa mali výnimočne povoliť intervencie zo systémov ochrany vkladov v súvislosti s preventívnymi opatreniami zlučiteľnými so smernicou 2014/49/EÚ, ktoré sa považujú za mimoriadnu verejnú finančnú podporu, ak prijímajúca inštitúcia alebo prijímajúci subjekt nespĺňajú ani jednu z podmienok na to, aby sa považovali za zlyhávajúce alebo také, ktoré pravdepodobne zlyhajú. Malo by sa zabezpečiť, aby sa preventívne opatrenia prijímali s dostatočným časovým predstihom. Európska centrálna banka (ECB) v súčasnosti určuje platobnú schopnosť inštitúcie alebo subjektu na účely preventívnej rekapitalizácie na základe posúdenia orientovaného na budúcnosť, pri ktorom sa určuje, či dokáže inštitúcia alebo subjekt v nasledujúcich 12 mesiacoch dodržať požiadavky na vlastné zdroje stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (11) alebo v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (12) a dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v smernici 2013/36/EÚ alebo smernici (EÚ) 2019/2034. Uvedená prax by sa mala stanovovať v smernici 2014/59/EÚ. Okrem toho pri riešení príčin možných finančných ťažkostí, ktorým čelia inštitúcie a subjekty, a pri predchádzaní ich zlyhaniu môžu byť účinné a efektívne aj opatrenia na riešenie aktív so zníženou hodnotou, ako sú subjekty pre správu aktív alebo systémy zaručenia aktív, ktoré tak môžu predstavovať významné preventívne opatrenia. Preto by sa malo špecifikovať, že takéto preventívne opatrenia môžu mať podobu opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou. |
|
(18) |
V záujme zachovania trhovej disciplíny, ochrany verejných finančných prostriedkov a zabránenia narušeniam hospodárskej súťaže by mali preventívne opatrenia naďalej predstavovať výnimku a mali by sa uplatňovať len pri riešení situácií závažného narušenia trhu alebo zachovania finančnej stability , najmä v prípade systémovej krízy . Okrem toho by sa preventívne opatrenia nemali využívať na riešenie vzniknutých alebo pravdepodobných strát. Najspoľahlivejším nástrojom na určenie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, je preskúmanie kvality aktív ECB, európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) (EBA), stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (13), alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Príslušné orgány by mali toto preskúmanie využiť na určenie vzniknutých strát alebo strát, ktoré pravdepodobne vzniknú, ak ho možno uskutočniť v primeranom časovom rámci. Ak to nie je možné, príslušné orgány by mali určiť vzniknuté straty alebo straty, ktoré pravdepodobne vzniknú, najspoľahlivejším možným spôsobom za prevládajúcich okolností, v prípade potreby aj na základe kontrol na mieste. |
|
(19) |
Preventívna rekapitalizácia sa zameriava na podporu životaschopných inštitúcií a subjektov, ktoré budú podľa zistení v blízkej budúcnosti pravdepodobne čeliť dočasným ťažkostiam, a na predídenie ďalšiemu zhoršeniu ich situácie. S cieľom zabrániť poskytovaniu verejných subvencií podnikom, ktoré sú neziskové už v čase poskytnutia podpory, by preventívne opatrenia vykonávané v podobe nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojov, prípadne prostredníctvom opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou, nemali presiahnuť sumu potrebnú na krytie nedostatočného kapitálu, ktorá sa uvádza v nepriaznivom scenári na základe stresového testu alebo rovnocenných činností. Aby sa financovanie z verejných zdrojov napokon ukončilo, tieto preventívne opatrenia by takisto mali byť časovo obmedzené a zahŕňať jasný harmonogram na ich ukončenie (▌ stratégia ukončenia podporných opatrení ). Trvalé nástroje vrátane vlastného kapitálu Tier 1 by sa mali využívať iba vo výnimočných prípadoch a mali by sa na ne vzťahovať určité kvantitatívne obmedzenia, keďže zo svojej podstaty nie sú vhodné na dodržanie podmienky dočasnosti. |
|
(20) |
Preventívne opatrenia by sa mali obmedzovať na sumu, ktorú by inštitúcia alebo subjekt potrebovali na zachovanie svojej platobnej schopnosti v prípade výskytu udalosti z nepriaznivého scenára, ako sa určuje na základe stresového testu alebo rovnocenných činností. V prípade preventívnych opatrení v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou by mala mať prijímajúca inštitúcia alebo prijímajúci subjekt možnosť použiť danú sumu na krytie strát v prípade prevedených aktív alebo v kombinácii s nadobudnutím kapitálových nástrojov, za predpokladu, že nie je presiahnutá celková zistená nedostatočná suma. Takisto treba zabezpečiť, aby boli takéto preventívne opatrenia v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci a najlepšími postupmi, obnovovali dlhodobú životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu, aby sa štátna pomoc obmedzovala na nevyhnutné minimum a predišlo sa narušeniam hospodárskej súťaže. Z uvedených dôvodov by mali dotknuté orgány v prípade preventívnych opatrení v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou zohľadniť osobitné usmernenie vrátane koncepcie zriaďovania správcovských spoločností (14) a oznámenia o riešení nesplácaných úverov (15). Na uvedené preventívne opatrenia v podobe opatrení pre aktíva so zníženou hodnotou by sa mala vždy vzťahovať prevažujúca podmienka dočasnosti. Očakáva sa, že verejné záruky udelené na konkrétne obdobie v súvislosti s aktívami dotknutej inštitúcie alebo dotknutého subjektu so zníženou hodnotou by mali zabezpečiť lepšie dodržanie podmienky dočasnosti ako prevody takýchto aktív na verejne podporovaný subjekt. V záujme zabezpečenia toho, aby inštitúcie, ktoré dostávajú podporu, dodržiavali podmienky opatrení podpory, by príslušné orgány mali od inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy . Ak príslušný orgán zastáva názor, že opatrenia v pláne nápravy nie sú schopné dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť inštitúcie, alebo ak inštitúcia nedodržala plán nápravy, príslušné orgány by mali vykonať posúdenie, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, v súlade s článkom 32 smernice 2014/59/EÚ . |
|
(21) |
S cieľom riešiť závažné porušenia prudenciálnych požiadaviek treba podrobnejšie špecifikovať podmienky na určenie toho, či holdingové spoločnosti zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Porušenie uvedených požiadaviek holdingovou spoločnosťou by malo byť závažné vtedy, ak je druh a rozsah porušenia porovnateľný s porušením, ktoré by bolo v prípade, že by sa ho dopustila úverová inštitúcia, dôvodom na to, aby jej príslušný orgán odňal povolenie podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ. |
|
(22) |
Členské štáty môžu mať podľa svojich vnútroštátnych zákonov právomoci pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania, ktoré môžu zahŕňať aj oprávnené vklady. Ak sa pozastavenie povinností týkajúcich sa platieb alebo dodania priamo netýka finančných okolností úverovej inštitúcie, vklady nesmú byť na účely smernice 2014/49/EÚ nedostupné. V dôsledku toho nemusia byť vkladatelia schopní dlhšie obdobie získať prístup k svojim vkladom. S cieľom udržať dôveru vkladateľov v bankový sektor a zachovať jeho finančnú stabilitu by mali členské štáty zabezpečiť, aby mali vkladatelia prístup k primeranej dennej sume svojich vkladov, napríklad na úhradu životných nákladov, ak sú ich vklady neprístupné v dôsledku pozastavenia platieb z iných dôvodov ako z tých, ktoré vedú k vyplateniu vkladateľov. Takýto postup by mal byť naďalej výnimočný a členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali vkladatelia prístup k primeraným denným sumám. |
|
(23) |
V záujme zlepšenia právnej istoty a vzhľadom na potenciálny význam záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku budúcich neistých udalostí vrátane výsledku súdnych sporov prebiehajúcich v čase riešenia krízovej situácie, treba stanoviť, ako s danými záväzkami zaobchádzať na účely uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Hlavnými zásadami by v tomto zmysle mali byť tie, ktoré sa uvádzajú v účtovných pravidlách, a najmä v účtovných pravidlách stanovených v medzinárodnom účtovnom štandarde č. 37, ako boli prijaté v nariadení Komisie (ES) č. 1126/2008 (16). Na tomto základe by mali orgány pre riešenie krízových situácií stanoviť rozdiel medzi rezervami a podmienenými záväzkami. Rezervy a podmienené záväzky sa týkajú pravdepodobného odlevu finančných prostriedkov a je možné ich spoľahlivo odhadnúť. Podmienené záväzky sa nepovažujú za účtovné záväzky, keďže sa týkajú povinnosti, ktorú nemožno považovať za pravdepodobnú v čase odhadu alebo ju nemožno spoľahlivo odhadnúť. |
|
(24) |
Keďže rezervy predstavujú účtovné záväzky, malo by sa špecifikovať, že s takýmito rezervami sa má zaobchádzať rovnako ako s ostatnými záväzkami. Takéto rezervy by mali byť použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ nespĺňajú niektoré z konkrétnych kritérií na vylúčenie z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Vzhľadom na potenciálny význam uvedených rezerv pri riešení krízovej situácie a s cieľom zabezpečiť istotu pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa malo špecifikovať, že rezervy sú súčasťou záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov a že vzhľadom na to sa na ne uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Takisto by sa malo zabezpečiť, že po uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa bude s uvedenými záväzkami a akýmikoľvek povinnosťami alebo pohľadávkami z nich vyplývajúcimi zaobchádzať ako s takými, ktoré sú na všetky účely uhradené. Osobitne významné je to v prípade záväzkov a povinností vyplývajúcich z návrhov na začatie súdneho konania proti inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši. |
|
(25) |
Podľa účtovných zásad sa nemôžu podmienené záväzky považovať za záväzky, a preto by nemali byť použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. Je však potrebné zabezpečiť, aby podmienený záväzok vyplývajúci z udalosti, ktorá je nepravdepodobná alebo ktorú nemožno spoľahlivo odhadnúť v čase riešenia krízovej situácie, nemal vplyv na účinnosť stratégie riešenia krízových situácií, a najmä nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Na dosiahnutie tohto cieľa by mal odhadca pri oceňovaní na účely riešenia krízovej situácie posúdiť podmienené záväzky uvedené v súvahe inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a vyčísliť potenciálnu hodnotu uvedených záväzkov podľa svojich najlepších schopností. S cieľom zabezpečiť, aby si po procese riešenia krízovej situácie inštitúcia alebo subjekt primeraný čas udržali dostatočnú dôveru trhu, odhadca by mal pri stanovovaní sumy, o ktorú by sa mali odpísať alebo konvertovať záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov na účely obnovy podielov vlastného kapitálu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prihliadnuť na potenciálnu hodnotu. Konkrétne by mal orgán pre riešenie krízových situácií uplatniť svoje právomoci na konverziu záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov v miere potrebnej na zabezpečenie dostatočnej rekapitalizácie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na krytie potenciálnych strán, ktoré môžu byť spôsobené záväzkom, ktorý môže vyplynúť z nepravdepodobnej udalosti. Pri posudzovaní sumy, ktorá sa má odpísať alebo konvertovať, by mal orgán pre riešenie krízových situácií dôkladne zvážiť vplyv potenciálnej straty na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a to na základe viacerých faktorov, ako napríklad pravdepodobnosti výskytu udalosti, časového rámca jej výskytu a výšky podmieneného záväzku. |
|
(26) |
Za určitých okolností môžu orgány pre riešenie krízových situácií po tom, ako sa z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie poskytne príspevok v maximálnej výške 5 % celkových záväzkov inštitúcie alebo subjektu vrátane vlastných zdrojov, využiť dodatočné zdroje financovania na ďalšiu podporu opatrenia na riešenie krízovej situácie. Malo by sa jednoznačnejšie špecifikovať, za akých okolností sa môže z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie poskytnúť ďalšia podpora, ak boli odpísané alebo konvertované všetky záväzky s nižším postavením než vklady, ktoré nie sú povinne alebo diskrečne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, v plnej výške. |
|
(27) |
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (17), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 (18) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 (19) sa v Únii vykonáva medzinárodný dokument Total Loss-absorbing Capacity (TLAC) Term Sheet (Hlavné prvky celkovej kapacity na absorpciu strát), ktorý vydala Rada pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky, ktoré sa v práve Únie nazývajú globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII). Nariadením (EÚ) 2019/877 a smernicou (EÚ) 2019/879 sa okrem toho menia aj minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v smernici 2014/59/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 806/2014. Je potrebné zosúladiť ustanovenia smernice 2014/59/EÚ o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s vykonávaním normy TLAC pre G-SII, pokiaľ ide o určité záväzky, ktoré by sa mohli použiť na splnenie časti minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré by sa mali dosiahnuť pomocou vlastných zdrojov a ostatných podriadených záväzkov. Konkrétne by mali byť do vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, začlenené záväzky, ktoré majú rovnaké postavenie ako určité vylúčené záväzky, ak výška týchto vylúčených záväzkov v súvahe subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, nepresahuje 5 % výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, pričom z tohto začlenenia nevyplývajú žiadne riziká v súvislosti so zásadou, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“. |
|
(28) |
Pravidlá určovania minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sa zväčša zameriavajú na stanovenie primeranej úrovne minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom sa za uprednostňovanú stratégiu riešenia krízových situácií považuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. V smernici 2014/59/EÚ sa však orgánom pre riešenie krízových situácií umožňuje použitie ostatných nástrojov riešenia krízovej situácie, konkrétne tých, ktoré vychádzajú z prevodu podnikania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu. Malo by sa preto stanoviť, že v prípade, že sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie ▌ samostatne alebo spolu s inými nástrojmi riešenia krízovej situácie , by orgány pre riešenie krízových situácií mali stanoviť úroveň MREL pre dotknutý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na základe osobitostí týchto nástrojov riešenia krízovej situácie a rôznych potrieb absorpcie strát a rekapitalizácie, ktoré sú s týmito nástrojmi spojené. |
|
(29) |
Úroveň minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, je súčtom výšky strát, ktoré sa očakávajú pri riešení krízovej situácie, a sumy rekapitalizácie, ktorá umožňuje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, naďalej spĺňať podmienky povolenia, pričom mu umožňuje počas primeraného obdobia vykonávať činnosti. Určité uprednostňované stratégie na riešenie krízovej situácie sú spojené s prevodom aktív, práv a záväzkov na príjemcu ▌, najmä nástroj odpredaja obchodnej činnosti. V týchto prípadoch sa nemusia ciele sledované prvkom rekapitalizácie uplatňovať v rovnakom rozsahu, keďže orgán pre riešenie krízových situácií nebude musieť zabezpečiť, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po opatrení na riešenie krízovej situácie znovu dosiahol súlad s požiadavkami na vlastné zdroje. Straty v takýchto prípadoch by však mali podľa očakávaní presiahnuť požiadavky na vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Preto je vhodné stanoviť, že úroveň minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedených subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, bude naďalej obsahovať sumu rekapitalizácie upravenú tak, aby bola primeraná stratégii riešenia krízovej situácie. |
|
(30) |
Ak sa v rámci stratégie riešenia krízovej situácie predpokladá použitie iných nástrojov riešenia krízovej situácie ako záchrany výlučne pomocou vnútorných zdrojov, potreby rekapitalizácie dotknutého subjektu budú po riešení krízovej situácie vo všeobecnosti nižšie ako v prípade otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov. Kalibrácia MREL by v takýchto prípadoch mala zohľadňovať tento aspekt pri odhadovaní požiadavky na rekapitalizáciu. Preto pri úprave úrovne MREL pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a v ktorých pláne riešenia krízových situácií sa predpokladá nástroj odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroj preklenovacej inštitúcie ▌ samostatne alebo spolu s inými nástrojmi riešenia krízovej situácie , by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť vlastnosti týchto nástrojov vrátane očakávaného rozsahu prevodu na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu, druhov nástrojov, ktoré sa majú previesť, očakávanej hodnoty a predajnosti týchto nástrojov, ako aj na koncepciu uprednostňovanej stratégie riešenia krízovej situácie vrátane doplnkového využitia nástroja oddelenia aktív. Keďže orgán pre riešenie krízových situácií musí rozhodnúť individuálne o každom možnom využití finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie a keďže takéto rozhodnutie nemožno s istotou predpokladať ex ante, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali zohľadňovať potenciálny príspevok systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie počas kalibrovania úrovne minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. ▌ |
|
(32) |
Medzi rámcom riešenia krízovej situácie a rámcom zneužívania trhu existuje vzájomný vzťah. Konkrétne platí, že opatrenia prijaté pri príprave na riešenie krízovej situácie sa môžu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (20) považovať za dôverné informácie a ich predčasné zverejnenie ohrozuje proces riešenia krízovej situácie. Inštitúcie, ktorých krízová situácia sa rieši, môžu prijať kroky na riešenie tohto problému tým, že požiadajú o odloženie zverejnenia dôverných informácií podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014. V čase prípravy riešenia krízovej situácie však nemusia vždy existovať správne stimuly na to, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, o takéto odloženie požiadala. S cieľom vyhnúť sa takýmto situáciám by mali mať orgány pre riešenie krízových situácií právomoc priamo žiadať o odloženie zverejnenia dôverných informácií podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 v mene inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. |
|
(33) |
S cieľom uľahčiť plánovanie riešenia krízovej situácie, posúdenie riešiteľnosti a výkon právomocí na riešenie alebo odstránenie prekážok riešiteľnosti, ako aj posilniť výmenu informácií, by mal orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie s významnými pobočkami v iných členských štátoch zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií, ktorému by mal predsedať. |
|
(34) |
Po počiatočnom období vytvárania mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie uvedenom v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa môžu dostupné finančné prostriedky mechanizmov mierne znížiť pod cieľovú úroveň, a to najmä v dôsledku nárastu krytých vkladov. Za týchto okolností sa bude pravdepodobne požadovať len malá suma príspevkov ex ante. V niektorých rokoch preto príspevky ex ante už nemusia zodpovedať nákladom na ich výber. Orgány pre riešenie krízových situácií by teda mali mať možnosť odložiť na najviac tri roky výber príspevkov ex ante, kým suma, ktorá sa má vybrať, nedosiahne sumu primeranú nákladom na proces výberu, za predpokladu, že takéto odloženie nemá závažný vplyv na schopnosť orgánov pre riešenie krízových situácií využívať mechanizmy financovania riešenia krízovej situácie. |
|
(35) |
Neodvolateľné platobné záväzky tvoria jeden z prvkov dostupných finančných prostriedkov mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie. Preto je potrebné špecifikovať okolnosti, za ktorých možno žiadať o tieto platobné záväzky, a platný postup ukončenia záväzkov v prípade, že sa na inštitúciu alebo subjekt prestane uplatňovať povinnosť platiť príspevky do mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie. Okrem toho by s cieľom zabezpečiť lepšiu transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o podiel neodvolateľných platobných záväzkov na celkovej výške príspevkov ex ante, ktoré sa majú získať, mali orgány pre riešenie krízových situácií takýto podiel stanovovať každoročne na základe platných obmedzení. |
|
(36) |
Maximálna ročná výška mimoriadnych príspevkov ex post do mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, o ktorú možno požiadať, sa v súčasnosti obmedzuje na trojnásobok výšky príspevkov ex ante. Po počiatočnom období vytvárania uvedenom v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ budú tieto príspevky ex ante v iných prípadoch, ako je využívanie mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, závisieť iba od odchýlok v úrovni krytých vkladov, a preto budú pravdepodobne malé. Založenie maximálnej výšky mimoriadnych príspevkov ex post na príspevkoch ex ante by preto mohlo mať za následok drastické obmedzenie možnosti získať príspevky ex post v rámci mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie, čím sa zníži ich schopnosť konať. S cieľom zabrániť takémuto výsledku by sa malo stanoviť iné obmedzenie a maximálna výška mimoriadnych príspevkov ex post, o ktoré možno požiadať, by sa mala stanoviť na trojnásobok jednej osminy cieľovej úrovne dotknutého mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie. |
|
(37) |
V smernici 2014/59/EÚ sa čiastočne harmonizuje postavenie vkladov podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa upravuje bežné konkurzné konanie. V týchto pravidlách sa stanovuje trojúrovňová hierarchia vkladov, v ktorej majú kryté vklady najvyššie prioritné postavenie, a po nich nasledujú oprávnené vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov nad úrovňou krytia. V prípade zvyšných vkladov, t. j. vkladov veľkých spoločností, ktoré presahujú úroveň krytia, a vkladov, ktoré nie sú oprávnené na vyplatenie zo systému ochrany vkladov, sa požadovalo nižšie prioritné postavenie, ale ich pozícia nebola inak harmonizovaná. A napokon platí, že pohľadávky systémov ochrany vkladov majú rovnaké vyššie prioritné postavenie ako kryté vklady. Toto riešenie sa však neukázalo ako optimálne na ochranu vkladateľov. Čiastočná harmonizácia vytvorila medzi jednotlivými členskými štátmi rozdiely v zaobchádzaní s týmito zvyšnými vkladateľmi, a to najmä preto, lebo čoraz vyšší počet členských štátov okrem toho udeľuje zvyšným vkladom zákonnú prednosť. Uvedené rozdiely spôsobili aj ťažkosti pri vypracúvaní kontrafaktuálneho scenára konkurzného konania pre cezhraničné skupiny počas oceňovania na účely riešenia krízovej situácie. Okrem toho mala ▌trojúrovňová hierarchia pohľadávok vkladateľov potenciál priniesť problémy s dodržaním zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, a to najmä vtedy, ak vklady s prioritou, ktorá nebola harmonizovaná v smernici 2014/59/EÚ, mali rovnaké postavenie ako nadriadené pohľadávky. V neposlednom rade vysoké prioritné postavenie udeľované pohľadávkam systémov ochrany vkladov znemožňovalo efektívne a účinné využitie dostupných finančných prostriedkov uvedených systémov pri iných intervenciách ako vyplatenie krytých vkladov v prípade konkurzného konania, a to najmä pri riešení krízovej situácie, alternatívnych opatreniach v rámci konkurzného konania alebo preventívnych opatreniach. Ochrana krytých vkladov nevychádza z prioritného postavenia pohľadávok v rámci systému ochrany vkladov, ale zabezpečuje sa prostredníctvom povinných vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov pri riešení krízovej situácie a okamžitého vyplatenia zo systému ochrany vkladov v prípade nedostupnosti vkladov. Preto by sa malo zmeniť postavenie vkladov v súčasnej hierarchii pohľadávok. |
|
(37a) |
Zmenou poradia veriteľov sa nielen zlepšuje dostupnosť systémov ochrany vkladov a jednotného fondu na riešenie krízových situácií namiesto použitia verejnej podpory, ale zároveň sa vytvárajú podmienky pre finančne účinnejšie riešenia pri riešení krízových situácií finančných inštitúcií. To by zase malo znížiť náklady daňových poplatníkov a podporiť efektívne využívanie rôznych nástrojov existujúcich vo finančnom ekosystéme Únie. |
|
(38) |
Postavenie ▌vkladov by sa malo plne harmonizovať zavedením ▌ dvojúrovňového prístupu, pri ktorom ▌vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov majú vyššie prioritné postavenie ako oprávnené vklady veľkých podnikov a ústredných a regionálnych vlád. Tento úrovňový prístup je navrhnutý tak, aby poskytoval zvýšenú ochranu širokému spektru vkladateľov, odrážal jedinečné vlastnosti ich vkladov, a zároveň otváral možnosť riešenia krízových situácií subjektom, na ktoré sa nevzťahuje súčasný rámec. Zároveň by malo využitie systémov ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie, konkurzného konania a preventívnych opatrení vždy podliehať dodržaniu príslušnej podmienky, konkrétne takzvanému „testu najnižších nákladov“. ▌ |
|
(41) |
Zmeny prioritného postavenia vkladov▌ by nemali negatívny vplyv na ochranu udelenú krytým vkladom v prípade zlyhania, keďže táto ochrana by sa zaručovala aj naďalej prostredníctvom povinného vylúčenia krytých vkladov z absorpcie strát v prípade riešenia krízovej situácie, a napokon aj vyplatením zo systému ochrany vkladov v prípade nedostupnosti vkladov. |
|
(42) |
Mechanizmy financovania riešenia krízovej situácie možno využiť na podporu uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, pričom súbor aktív, práv a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa prevedie na príjemcu. V takom prípade môže mať mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie pohľadávku voči zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovému subjektu pri následnej likvidácii v rámci bežného konkurzného konania. To sa môže stať vtedy, keď sa mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie využije v súvislosti so stratami, ktoré by inak znášali veritelia, a to aj v podobe zaručenia aktív a záväzkov alebo krytia rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. S cieľom zabezpečiť, aby akcionári a veritelia, ktorí zostali vo zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovom subjekte, účinne absorbovali straty inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a zlepšiť možnosť vyplatenia pri konkurznom konaní do záchrannej siete na riešenie krízovej situácie by uvedené pohľadávky mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie voči zvyškovej inštitúcii alebo zvyškovému subjektu a pohľadávky vyplývajúce z odôvodnených výdavkov, ktoré boli riadne vynaložené, mali mať v konkurznom konaní vyššie postavenie ako pohľadávky z vkladov a pohľadávky v rámci systému ochrany vkladov. Keďže kompenzácie vyplatené akcionárom a veriteľom z mechanizmov financovania riešenia krízovej situácie v dôsledku porušenia zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, sú zamerané na náhradu výsledkov opatrenia na riešenie krízovej situácie, nemali by viesť k pohľadávkam voči uvedeným mechanizmom. |
|
(43) |
V záujme zabezpečenia dostatočnej flexibility a uľahčenia intervencií zo systému ochrany vkladov na podporu využitia nástrojov riešenia krízovej situácie, ▌ak sú potrebné na to, aby sa zabránilo tomu, že straty budú znášať vkladatelia, by sa mali špecifikovať určité aspekty využívania systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie. Konkrétne treba špecifikovať, že systém ochrany vkladov sa môže využiť na podporu transakcií prevodu, ktoré zahŕňajú vklady vrátane oprávnených vkladov presahujúcich úroveň krytia poskytovanú systémom ochrany vkladov, ako aj vklady vylúčené z vyplatenia zo systému ochrany vkladov, a to v určitých prípadoch a za jasne stanovených podmienok. Príspevok systému ochrany vkladov by sa mal zameriavať na krytie nedostatočnej hodnoty aktív prevedených na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu v porovnaní s hodnotou prevedených vkladov. Ak sa v rámci transakcie vyžaduje od kupujúceho príspevok s cieľom zabezpečiť kapitálovú neutralitu a zachovať súlad s kapitálovými požiadavkami kupujúceho, malo by sa umožniť, aby systém ochrany vkladov prispel aj k tomu. Podpora opatrenia na riešenie krízovej situácie zo systému ochrany vkladov by mala mať podobu hotovosti alebo inú podobu, ako sú záruky alebo dohody o podiele na strate, ktoré môžu minimalizovať vplyv podpory na dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov a zároveň umožniť, aby sa príspevok zo systému ochrany vkladov vynaložil na jeho účely. |
|
(44) |
Na príspevok systému ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie by sa mali vzťahovať určité obmedzenia. Po prvé je potrebné zabezpečiť, aby žiadna strata, ktorú môže systém ochrany vkladov znášať v dôsledku intervencie pri riešení krízovej situácie, nepresiahla stratu, ktorú by systém ochrany vkladov znášal pri konkurznom konaní, ak by sa z neho vyplatili krytí vkladatelia a prebrali sa ich pohľadávky vo výške presahujúcej aktíva inštitúcie. Táto výška by sa mala určiť na základe testu najnižších nákladov v súlade s kritériami a metodikou stanovenými v smernici 2014/49/EÚ , pričom by sa mali zohľadniť všetky relevantné faktory vrátane časovej hodnoty peňazí, ako aj oneskorenia pri vymáhaní finančných prostriedkov v insolvenčnom konaní . Uvedené kritériá a metodika by sa mali použiť aj pri určovaní zaobchádzania so systémom ochrany vkladov, ak inštitúcia vstúpila do bežného konkurzného konania pri vykonávaní oceňovania ex post na účely posúdenia súladu so zásadou, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, a určenia akejkoľvek kompenzácie, ktorá sa má vyplatiť do systému ochrany vkladov. Po druhé by výška príspevku zo systému ochrany vkladov na krytie rozdielu medzi aktívami a záväzkami, ktoré sa majú previesť na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu, nemala presiahnuť rozdiel medzi prevedenými aktívami a prevedenými vkladmi a záväzkami s rovnakým alebo vyšším prioritným postavením v konkurznom konaní, ako majú uvedené vklady. Tým by sa zabezpečilo, že príspevok zo systému ochrany vkladov sa použije iba na to, aby sa zabránilo znášaniu strát vkladateľmi, ak je to potrebné, a nie na ochranu veriteľov, ktorí majú v konkurznom konaní nižšie postavenie ako vklady. Súčet príspevku zo systému ochrany vkladov na krytie rozdielu medzi aktívami a záväzkami a príspevku zo systému ochrany vkladov na vlastné zdroje príjemcu by však nemal presiahnuť náklady na vyplatenie krytých vkladateľov, ktoré sa vypočítajú na základe testu najnižších nákladov. |
|
(45) |
Malo by sa špecifikovať, že zo systému ochrany vkladov sa môže pri riešení krízovej situácie prispieť na prevod záväzkov iných ako kryté vklady iba vtedy, ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že vklady iné ako kryté vklady nemôžu byť zachránené z vnútorných zdrojov, ani ponechané vo zvyškovej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá sa bude likvidovať. Konkrétne by sa malo orgánu pre riešenie krízových situácií umožniť, aby zabránil pripísaniu strát uvedeným vkladom, ak je vylúčenie úplne nevyhnutné a je primerané na zachovanie kontinuity zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti alebo ak je potrebné na zabránenie vzniku rozsiahlej nákazy a finančnej nestability, ktorá by mohla spôsobiť závažné narušenie hospodárstva Únie alebo členského štátu. Tie isté dôvody by sa mali uplatňovať aj na začlenenie záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov do prevodu na kupujúceho alebo preklenovaciu inštitúciu s prioritným postavením nižším, ako je postavenie vkladov. V takom prípade by sa prevod uvedených záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov nemal podporiť príspevkom zo systému ochrany vkladov. Ak sa vyžaduje finančná podpora prevodu uvedených záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, mala by sa poskytnúť z mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie. |
|
(46) |
Vzhľadom na možnosť použiť systém ochrany vkladov pri riešení krízovej situácie je potrebné podrobnejšie špecifikovať spôsob, akým možno príspevok zo systému ochrany vkladov započítať do výpočtu požiadaviek na prístup k mechanizmom financovania riešenia krízovej situácie. Ak príspevok akcionárov a veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom znížení, odpisov alebo konverzie ich záväzkov spoločne s príspevkom zo systému ochrany vkladov dosahuje aspoň 8 % celkových záväzkov inštitúcie vrátane jej vlastných zdrojov, inštitúcia by mala mať možnosť získať prístup k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie na získanie ďalších finančných prostriedkov, ak je to potrebné na zabezpečenie účinného riešenia krízovej situácie v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií. Ak sú uvedené podmienky splnené, príspevok zo systému ochrany vkladov by sa mal obmedzovať na sumu potrebnú na umožnenie prístupu k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie , pokiaľ suma, ktorou prispel mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, nepresahuje limit 5 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, pričom v takom prípade by systém ochrany vkladov mal úmerne prispieť k nadmernej sume . V záujme zabezpečenia toho, aby bolo riešenie krízovej situácie naďalej financované predovšetkým z vnútorných zdrojov inštitúcie a aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže, by malo byť využitie príspevku zo systému ochrany vkladov na zabezpečenie prístupu k mechanizmom financovania riešenia krízovej situácie možné iba v prípade inštitúcií, ktorých plán riešenia krízovej situácie alebo plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny neobsahuje riadnu likvidáciu v prípade zlyhania, pričom minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určená orgánmi pre riešenie krízových situácií pre uvedené inštitúcie bola stanovená na úrovni, ktorá obsahuje absorpciu strát aj sumy rekapitalizácie. Možnosť použiť príspevok zo systému ochrany vkladov na zabezpečenie prístupu k mechanizmom financovania riešenia krízových situácií by mala byť dostupná len pre inštitúcie s minimálnym záznamom o súlade s požiadavkami MREL . |
|
(47) |
Keďže úlohou orgánu EBA je ďalej zbližovať postupy orgánov, by mal orgán EBA monitorovať koncepciu a vykonávanie posúdení riešiteľnosti inštitúcií a skupín, ako aj opatrení a príprav orgánov pre riešenie krízových situácií na zabezpečenie účinného vykonávania nástrojov riešenia krízovej situácie a právomocí, a podávať o tom správy. V týchto správach by mal orgán EBA takisto posudzovať úroveň transparentnosti opatrení prijímaných orgánmi pre riešenie krízových situácií pre príslušné externé zainteresované strany, ako aj mieru, akou prispievajú k príprave na riešenie krízovej situácie a riešiteľnosti inštitúcií. Orgán EBA by mal ďalej podávať správy o opatreniach prijatých členskými štátmi na ochranu retailových investorov v prípade dlhových nástrojov, ktoré sú oprávnené na minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ, pričom by v nich mal porovnávať a posudzovať každý potenciálny vplyv na cezhraničné operácie. Rozsah existujúcich regulačných technických predpisov týkajúcich sa odhadu dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje a požiadavky na kombinovaný vankúš v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal subjekty, ktoré neboli určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ak uvedené požiadavky neboli stanovené na rovnakom základe ako minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Vo výročnej správe o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by mal orgán EBA posudzovať aj to, ako orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú politiky nových pravidiel kalibrovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu. Keďže orgán EBA má za úlohu prispievať k zabezpečovaniu súdržného a koordinovaného krízového riadenia a režimu riešenia krízových situácií v Únii, mal by takisto koordinovať krízové simulačné cvičenia a vykonávať nad nimi dohľad. Uvedené simulácie by mali zahŕňať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a systémami ochrany vkladov počas zhoršovania finančnej situácie inštitúcií a subjektov, testovanie uplatňovania súboru nástrojov pri plánovaní ozdravenia a riešenia krízovej situácie, včasnej intervencie a holistického riešenia krízovej situácie. Uvedené postupy by sa mali týkať najmä cezhraničného rozmeru pri spolupráci medzi príslušnými orgánmi a uplatňovania dostupných nástrojov a právomocí. V prípade potreby by sa mali krízové simulačné cvičenia zaoberať aj prijímaním a vykonávaním programov riešenia krízových situácií v rámci bankovej únie podľa nariadenia (EÚ) č. 806/2014. |
|
(48) |
Kvalitné posúdenie vplyvu je mimoriadne dôležité na vypracovanie riadnych a na dôkazoch založených legislatívnych návrhov, keďže fakty a dôkazy predstavujú kľúčové informácie na prijímanie rozhodnutí počas legislatívneho postupu. Z uvedeného dôvodu by mali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, ECB, ostatní členovia Európskeho systému centrálnych bánk a orgán EBA poskytovať Komisii na jej žiadosť všetky informácie, ktoré potrebuje na plnenie úloh súvisiacich s tvorbou politík, ako aj na vypracúvanie posúdení vplyvu, prípravu legislatívnych návrhov a rokovanie o nich. |
|
(49) |
Smernica 2014/59/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
|
(50) |
Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť účinnosť a efektívnosť rámca pre ozdravenie a riešenie krízovej situácie inštitúcií a subjektov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu existencie rizík, že odlišné vnútroštátne prístupy by mohli mať vplyv na integritu jednotného trhu, ale lepšie ich možno dosiahnuť na úrovni Únie zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2014/59/EÚ
Smernica 2014/59/EÚ sa mení takto:
|
1. |
Článok 2 ods. 1 sa mení takto:
|
|
2. |
V článku 5 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto: „2. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho podstatnú zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie. Ak sa do 12 mesiacov od poslednej ročnej aktualizácie plánu ozdravenia nevyskytnú žiadne zmeny uvedené v prvom pododseku, príslušné orgány môžu výnimočne až do nasledujúceho 12-mesačného obdobia upustiť od povinnosti aktualizovať plán ozdravenia. Takáto výnimka sa neudelí na viac ako dve po sebe nasledujúce 12-mesačné obdobia. 3. V plánoch ozdravenia sa nepočíta s možnosťou prístupu ani so získaním týchto prostriedkov:
4. V príslušných prípadoch zahŕňajú plány ozdravenia analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti plánu ozdravenia podľa odseku 3, a určuje tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.“ |
|
3. |
V článku 6 sa odsek 5 nahrádza takto: „5. Ak príslušný orgán usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi svoje závery posudzovanej inštitúcii alebo materskej spoločnosti skupiny a požiada inštitúciu, aby v lehote troch mesiacov, ktorú možno so súhlasom orgánov o jeden mesiac predĺžiť, predložila prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok.“ |
|
4. |
V článku 8 ods. 2 sa tretí pododsek nahrádza takto: „Orgán EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“ |
|
5. |
▌Článok 10 sa mení takto :
|
|
6. |
Článok 12 sa mení takto:
|
|
7. |
V článku 13 ods. 4 sa štvrtý pododsek nahrádza takto: „Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“ |
|
8. |
V článku 15 sa dopĺňa tento odsek 5: „5. Orgán EBA monitoruje vypracúvanie vnútorných politík a vykonávanie posúdení riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín stanovených v tomto článku a v článku 16 orgánmi pre riešenie krízových situácií. Orgán EBA predloží Komisii správu o existujúcich postupoch posúdení riešiteľnosti krízových situácií a možných rozdieloch medzi členskými štátmi do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade potreby monitoruje vykonávanie každého odporúčania uvedeného v tejto správe. Správa uvedená v prvom pododseku zahŕňa aspoň tieto aspekty:
|
|
9. |
V článku 16a sa dopĺňa tento odsek 7: „7. Ak sa na subjekt nevzťahuje požiadavka na kombinovaný vankúš na rovnakom základe ako na základe, na ktorom je povinný dodržiavať požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d, orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú odseky 1 až 6 tohto článku na základe odhadu požiadavky na kombinovaný vankúš vypočítaného v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1118 (*3). Uplatňuje sa článok 128 štvrtý odsek smernice 2013/36/EÚ. Orgán pre riešenie krízových situácií zahŕňa odhadovanú požiadavku na kombinovaný vankúš uvedenú v prvom pododseku do rozhodnutia, ktorým sa určujú požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d tejto smernice. Subjekt zverejní odhadovanú požiadavku na kombinovaný vankúš spolu s informáciami uvedenými v článku 45i ods. 3. (*3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1).“ " |
|
10. |
▌Článok 17 sa mení takto :
|
|
11. |
Článok 18 sa mení takto:
|
|
12. |
Články 27 a 28 sa nahrádzajú takto: „Článok 27 Opatrenia včasnej intervencie 1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne zvážili a v náležitých prípadoch prijali opatrenia včasnej intervencie, ak inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:
Príslušný orgán môže v prípade, že dochádza k výraznému zhoršovaniu podmienok, alebo ak vzniknú nepriaznivé okolnosti alebo boli získané nové informácie o subjekte , rozhodnúť o tom, že podmienka uvedená v prvom pododseku písm. a) bode ii) je splnená, bez toho, aby predtým prijal iné nápravné opatrenia vrátane vykonávania právomocí uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 39 smernice (EÚ) č. 2019/2034. Na účely prvého pododseku písm. b) tohto odseku členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány podľa smernice 2014/65/EÚ alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 alebo v náležitých prípadoch orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali príslušný orgán o porušení alebo pravdepodobnom porušení.
2. Príslušné orgány zvolia vhodné a včasné opatrenia včasnej intervencie na základe toho, čo je primerané sledovaným cieľom, so zreteľom na závažnosť porušenia alebo pravdepodobného porušenia a rýchlosť zhoršenia finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), a to okrem iných relevantných informácií. 3. Pre každé z opatrení uvedených v odseku 1a príslušné orgány stanovia lehotu, ktorá je primeraná na dokončenie uvedeného opatrenia a ktorá príslušnému orgánu umožňuje vyhodnotiť jeho účinnosť. Vyhodnotenie opatrenia sa vykoná bezodkladne po dosiahnutí lehoty a poskytne sa orgánu pre riešenie krízových situácií. Ak sa pri hodnotení zistí, že opatrenia neboli vykonané v plnom rozsahu alebo nie sú účinné, príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií vykoná posúdenie podmienky uvedenej v článku 32 ods. 1 písm. a). 4. Orgán EBA do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] vydá návrh regulačných technických noriem na podporu jednotného uplatňovania spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Článok 28 Výmena vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu Na účely článku 27 ods. 1a písm. e) členské štáty zabezpečia, aby nový vrcholový manažment alebo riadiaci orgán alebo jednotliví členovia uvedených orgánov boli vymenovaní v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom a aby podliehali schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.“ |
|
13. |
Článok 29 sa mení takto:
|
|
14. |
Článok 30 sa mení takto:
|
|
15. |
Vkladá sa tento článok 30a: „Článok 30a Príprava na riešenie krízovej situácie 1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne oznámili orgánom pre riešenie krízových situácií každý z týchto úkonov:
2. Príslušné orgány čo najskôr oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií, ak sa domnievajú, že existuje závažné riziko, že by sa vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uplatnila jedna alebo viacero okolností uvedených v článku 32 ods. 4. Uvedené oznámenie musí obsahovať:
3. Príslušné orgány poskytujú orgánom pre riešenie krízových situácií všetky informácie požadované orgánmi pre riešenie krízových situácií potrebné na všetky tieto úkony:
Ak príslušné orgány takéto informácie ešte nemajú k dispozícii, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány spolupracujú a koordinujú svoju činnosť s cieľom získať tieto informácie. Na tento účel majú príslušné orgány právomoc požadovať od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby takéto informácie poskytli, a to aj prostredníctvom kontrol na mieste, a aby uvedené informácie poskytli orgánom pre riešenie krízových situácií. 4. Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií zahŕňajú právomoc uviesť na trh inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) pre potenciálnych kupujúcich, alebo prijať opatrenia na takéto uvedenie na trh pre potenciálnych kupujúcich, alebo požadovať, aby tak urobili inštitúcia alebo subjekt, a to na tieto účely:
4a. Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní právomoci uvedenej v odseku 4 rozhodne uviesť subjekt na trh priamo potenciálnym kupujúcim, náležite zohľadní okolnosti prípadu a potenciálny vplyv výkonu tejto právomoci na celkovú pozíciu subjektu. 5. Na účely odseku 4 majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoc požiadať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby zaviedli digitálnu platformu na výmenu informácií, ktoré sú potrebné na uvedenie tejto inštitúcie alebo subjektu na trh, s potenciálnymi kupujúcimi alebo poradcami a odhadcami, ktorých orgán pre riešenie krízových situácií angažoval. V takom prípade sa uplatňuje článok 84 ods. 1 písm. e). 6. Určenie toho, že podmienky stanovené v článku 27 ods. 1 sú splnené, a predchádzajúce prijatie opatrení včasnej intervencie nie je pre orgány pre riešenie krízových situácií nevyhnutnou podmienkou na prípravu na riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo na výkon právomoci uvedenej v odsekoch 4 a 5 tohto článku. 7. Orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informujú príslušné orgány o každom opatrení prijatom podľa odsekov 4 a 5. 8. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracovali:
|
|
16. |
V článku 31 ods. 2 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:
|
|
17. |
Článok 32 sa mení takto:
|
|
18. |
Články 32a a 32b sa nahrádzajú takto: „Článok 32a Podmienky pre riešenie krízovej situácie pre ústredný orgán a úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií ▌prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, len ak ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, alebo skupina, ktorej krízová situácia sa rieši a ku ktorej patria, spĺňa ako celok podmienky stanovené v článku 32 ods. 1. Článok 32b Konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom, na ktoré sa nevzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie 1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b), ale nie podmienku stanovenú v článku 32 ods. 1 písm. c), príslušný vnútroštátny správny alebo justičný orgán mal právomoc bezodkladne začať postup na riadnu likvidáciu inštitúcie alebo subjektu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. 2. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sa riadne likvidujú v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, opustili trh alebo ukončili svoje bankové činnosti v primeranom časovom rámci. 3. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b), ale nie podmienku uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. c), určenie, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), bolo podmienkou na odňatie povolenia príslušným orgánom podľa článku 18 smernice 2013/36/EÚ. 4. Členské štáty zabezpečia, aby odňatie povolenia inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) bolo dostatočnou podmienkou pre to, aby príslušný vnútroštátny správny alebo justičný orgán mal možnosť bezodkladne začať postup na riadnu likvidáciu inštitúcie alebo subjektu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.“ |
|
19. |
Vkladá sa tento článok 32c: „Článok 32c Mimoriadna verejná finančná podpora 1. Členské štáty zabezpečia, aby sa inštitúcii alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) výnimočne mohla poskytnúť v nasledujúcich prípadoch mimoriadna verejná finančná podpora mimo opatrenia na riešenie krízovej situácie za predpokladu, že mimoriadna verejná finančná podpora spĺňa podmienky a požiadavky stanovené v rámci Únie pre štátnu pomoc:
2. Podporné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) musia spĺňať všetky tieto podmienky:
3. Orgán EBA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa typu testov, preskúmaní alebo činností uvedených v odseku 2 štvrtom pododseku, ktoré môžu viesť k podporným opatreniam uvedeným v odseku 1 písm. a) bode iii).“ |
|
20. |
V článku 33 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak daný subjekt spĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1. Na uvedené účely sa subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) považuje za subjekt, ktorý zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá za ktorejkoľvek z týchto okolností:
|
|
21. |
Článok 33a sa mení takto:
|
|
22. |
Článok 35 sa mení takto:
|
|
23. |
Článok 36 sa mení takto:
|
|
24. |
V článku 37 sa dopĺňa tento odsek 11: „11. Orgán EBA monitoruje opatrenia a prípravu orgánov pre riešenie krízových situácií, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí v prípade riešenia krízových situácií. Orgán EBA predloží Komisii správu o aktuálnom stave existujúcich postupov a možných rozdieloch medzi členskými štátmi do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade potreby monitoruje vykonávanie každého odporúčania uvedeného v tejto správe. Správa uvedená v prvom pododseku zahŕňa aspoň tieto aspekty:
|
|
25. |
Článok 40 sa mení takto:
|
|
26. |
V článku 42 ods. 5 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
|
27. |
Článok 44 sa mení takto:
|
|
28. |
▌Článok 44a sa mení takto :
|
|
29. |
V článku 45 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a subjekty v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nepretržite spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, keď sa to vyžaduje a je to určené orgánom pre riešenie krízových situácií v tomto článku a článkoch 45a až 45i a v súlade s týmito článkami.“ |
|
30. |
Článok 45b sa mení takto:
|
|
31. |
Článok 45c sa mení takto:
|
|
32. |
Vkladá sa tento článok 45ca: „Článok 45ca Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre stratégie prevodu▌ 1. Pri uplatňovaní článku 45c na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorého uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií predpokladá, samostatne alebo spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízovej situácie, ▌použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie▌, orgán pre riešenie krízových situácií stanoví primeranú výšku rekapitalizácie stanovenú v článku 45c ods. 3 na základe týchto kritérií, pokiaľ to je relevantné:
3. Výsledkom uplatnenia odseku 1 nesmie byť suma, ktorá je vyššia ako hodnota vyplývajúca z uplatnenia článku 45c ods. 3 alebo hodnota, ktorá je nižšia ako 13,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej podľa článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nižšia ako 5 % celkovej expozície príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítanej podľa článkov 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 .“ |
|
33. |
V článku 45d ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto: „Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je subjektom G-SII, pozostáva z:“. |
|
34. |
V článku 45f ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto: „Odchylne od prvého a druhého pododseku tohto odseku materské spoločnosti v Únii, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov z tretích krajín, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45c a 45d na konsolidovanom základe.“ |
|
35. |
Článok 45l sa mení takto:
|
|
35. |
V článku 45m sa vkladá tento odsek: „1a. Odchylne od článku 45 ods. 1, orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobia pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) s cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky v článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, ak inštitúcie alebo subjekty podliehajú týmto požiadavkám v dôsledku nadobudnutia účinnosti... [tejto pozmeňujúcej smernice]. Lehota pre inštitúcie a subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 je... [dva roky od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice]. Podľa toho, čo je vhodné, stanoví orgán pre riešenie krízových situácií predbežné cieľové úrovne požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, ktoré sú inštitúcie alebo subjekty uvedené v prvom pododseku tohto odseku povinné dosiahnuť do... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice]. Úrovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov potrebných na splnenie požiadavky. Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť prechodné obdobie, ktoré sa skončí po... [štyroch rokoch odo dňa začatia uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice], ak je to riadne odôvodnené a primerané na základe kritérií uvedených v odseku 7, pričom sa zohľadní:
|
|
36. |
V článku 45m sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Požiadavky uvedené v článku 45b ods. 4 a 7 a prípadne v článku 45c ods. 5 a 6 sa neuplatňujú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dátume, keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo skupina, ktorej súčasťou je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, boli identifikované ako G-SII alebo G-SII mimo EÚ alebo subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, začal byť v situácii uvedenej v článku 45c ods. 5 alebo 6.“ |
|
37. |
V článku 46 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „V posúdení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví suma, ktorou sa záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov musia odpísať alebo konvertovať s cieľom:
|
|
38. |
V článku 47 ods. 1 písmeno b) sa bod i) nahrádza takto:
|
|
39. |
Článok 52 sa mení takto:
|
|
40. |
V článku 53 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži istinu záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku vrátane záväzku, ktorý spôsobuje účtovnú rezervu, na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré v čase výkonu tejto právomoci ešte neexistovali, sa na všetky účely považujú za uhradené a nie sú prípustné v žiadnych následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo k akémukoľvek následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii.“ |
|
41. |
Článok 55 sa mení takto:
|
|
42. |
článok 59 sa mení takto:
|
|
43. |
článok 63 sa mení takto:
|
|
44. |
V článku 71a sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Odsek 1 sa uplatňuje na akúkoľvek finančnú zmluvu, ktorá spĺňa všetky tieto aspekty:
|
|
45. |
V článku 74 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno d):
|
|
45. |
V článku 84 sa vkladá tento odsek: „6a. Tento článok nebráni výmene informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ je takáto výmena stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť zverejnené len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol.“ |
|
46. |
V článku 88 sa vkladá tento odsek 6a: „6a. Na uľahčenie úloh uvedených v článku 10 ods. 1, článku 15 ods. 1 a článku 17 ods. 1 a na výmenu všetkých relevantných informácií orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie s významnými pobočkami v iných členských štátoch zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií a predsedá mu. Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku rozhodne, ktoré orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní dôležitosť činnosti, ktorá sa má pre uvedené orgány plánovať alebo ktorú majú uvedené orgány koordinovať, najmä potenciálny vplyv na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch a úlohy uvedené v prvom pododseku. Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku vopred v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o organizovaní takýchto zasadnutí, hlavných bodoch, ktoré sa majú prerokovať, a činnostiach, ktoré sa majú zvážiť. Orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie uvedenej v prvom pododseku včas a v plnom rozsahu informuje všetkých členov kolégia aj o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach alebo o vykonaných opatreniach.“ |
|
46. |
V článku 90 sa dopĺňa tento odsek: „4a. Článok 84 nebráni výmene informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ je takáto výmena stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, môžu byť zverejnené len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, ktorý ich poskytol.“ |
|
47. |
Článok 91 sa mení takto:
|
|
48. |
V článku 92 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“ |
|
49. |
V článku 97 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Orgány pre riešenie krízových situácií v prípade potreby uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci s relevantnými orgánmi tretích krajín uvedenými v odseku 2 tohto článku . Tieto dohody musia byť v súlade s rámcovou dohodou orgánu EBA. Príslušné orgány v prípade potreby uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci s relevantnými orgánmi tretích krajín uvedenými v odseku 2 tohto článku . Tieto opatrenia musia byť v súlade s rámcovou dohodou orgánu EBA a musia zabezpečiť, aby informácie zverejňované orgánmi z tretej krajiny podliehali záruke, že sú splnené požiadavky na služobné tajomstvo, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 84 .“ |
|
50. |
V článku 98 sa odsek 1 mení takto:
|
|
51. |
V článku 101 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Ak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií na účely uvedené v odseku 1 tohto článku pravdepodobne povedie k čiastočnému preneseniu strát inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, uplatnia sa zásady upravujúce použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií stanovené v článku 44.“ |
|
52. |
V článku 102 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 tohto článku znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky získané v súlade s článkom 103 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu odložiť výber pravidelných príspevkov získaných v súlade s článkom 103 najviac o tri roky , ak suma, ktorá sa má vybrať, dosiahne sumu, ktorá je úmerná nákladom na postup výberu, za predpokladu, že takýto odklad zásadne neovplyvní schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií používať mechanizmy financovania riešenia krízových situácií podľa článku 101. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz a keď sa disponibilné finančné prostriedky následne znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedený príspevok sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do štyroch rokov.“ |
|
53. |
Článok 103 sa mení takto:
|
|
54. |
V článku 104 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Tieto mimoriadne príspevky ex post nesmú presiahnuť trikrát 12,5 % cieľovej úrovne stanovenej v článku 102.“ |
|
55. |
Článok 108 sa mení takto:
|
|
56. |
Článok 109 sa mení takto:
|
|
57. |
V článku 111 ods. 1 sa dopĺňa tento bod e):
|
|
58. |
Článok 128 sa mení takto:
|
|
59. |
Vkladá sa tento článok 128a: „Článok 128a Simulácie krízového riadenia 1. Orgán EBA koordinuje pravidelné celoúniové cvičenia na testovanie uplatňovania tejto smernice, nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a smernice 2014/49/EÚ v cezhraničných situáciách týkajúce sa všetkých týchto aspektov:
2. Orgán EBA vypracuje správu, v ktorej uvedie kľúčové zistenia a závery z cvičení. Táto správa sa zverejní.“ |
Článok 2
Transpozícia
1. Členské štáty najneskôr do [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
Tieto ustanovenia uplatňujú od... [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 1 deň od dátumu transpozície tejto pozmeňujúcej smernice].
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V …
Za Európsky parlament
predsedníčka
Za Radu
predseda/predsedníčka
(*1) Zmeny v celom texte vyplývajú z prijatia pozmeňujúceho návrhu 1. Nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(1) Ú. v. EÚ C,, s..
(2) Ú. v. EÚ C,, s..
(3) Rada pre finančnú stabilitu, Key Attributes of Effective Resolution Regimes for Financial Institutions (Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie), 15. októbra 2014.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1118 z 26. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa upresňuje metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 8.7.2021, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(14) COM(2018) 133 final.
(15) COM(2020) 822 final.
(16) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 226).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 296).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3753/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)