V Bruseli16. 4. 2026

COM(2026) 160 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o nahlasovaní položiek jednorazových plastových výrobkov a rybárskeho výstroja členskými štátmi podľa smernice (EÚ) 2019/904​


Preskúmanie údajov a informácií oznámených v súlade s článkom 13 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie

Obsah

1.    Súvislosti a účel tejto správy    

2.    Výsledky nahlasovania    

Prehľad podľa položiek    

Položka A: Množstvo pohárov na nápoje a nádob na potraviny uvedených na trh    

Položka B: Opatrenia na zníženie spotreby pohárov na nápoje a nádob na potraviny    

Položka C: Triedený zber jednorazových plastových nápojových fliaš    

Položka D: Množstvá rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty uvedeného na trh a zozbieraného ako odpad    

3.    Organizácia zberu údajov a kvalita údajov    

Organizácia zberu údajov    

Kvalita údajov    

Zdroje údajov a metodiky    

Úplnosť    

Spoľahlivosť    

Včasnosť    

Konzistentnosť    

4.    Odporúčania na zlepšenie    

5.    Závery    

6.    Prílohy    

Príloha 1: Opatrenia na zníženie spotreby podľa kategórií a podkategórií [položka b)]    

Príloha 2: Opatrenia, ktorými sa stanovujú kvantitatívne ciele na zníženie spotreby jednorazových plastových pohárov na nápoje a nádob na potraviny [položka b)]    

Príloha 3: Miera triedeného zberu jednorazových plastových fliaš [položka c)] a zavedené systémy zálohovania    

Príloha 4: Jednorazové plastové nápojové fľaše uvedené na trh a zozbierané oddelene, absolútne hodnoty a hodnoty na obyvateľa [položka c)]    

Príloha 5: Nahlásené údaje rozčlenené podľa materiálu a druhu rybárskeho výstroja [položka d)]    

Príloha 6: Rybársky výstroj uvedený na trh a zozbieraný odpad z rybárskeho výstroja [položka d)] v pomere k tonáži rybárskej flotily podľa krajín    

Príloha 7: Inštitúcie zodpovedné za nahlasovanie údajov podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch a dátumy nahlasovania    

Príloha 8: Zhrnutie výsledkov prieskumu vykonaného v krajinách, ktoré nahlasujú údaje    

Príloha 9: Zdroje údajov a metodiky    

Príloha 10: Identifikované metódy overovania a problémy s presnosťou    

1.Súvislosti a účel tejto správy

Smernica Európskej únie a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica o jednorazových plastových výrobkoch“) má tri ciele: i) predchádzať vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie a na ľudské zdravie a tento vplyv znižovať; ii) podporovať obehového hospodárstvo a iii) prispieť k dobre fungujúcemu vnútornému trhu.

Podľa článku 13 smernice o jednorazových plastových výrobkoch sú členské štáty povinné nahlásiť informácie uvedené v tabuľke 1 do 18 mesiacov od konca príslušného referenčného roka spolu so správou o kontrole kvality, v ktorej sa okrem iného opisujú metódy použité na výpočty a overovanie a kontrolu údajov. Komisia prijala sériu vykonávacích rozhodnutí, v ktorých stanovila metodiky a formáty pre nahlasovanie údajov, ako aj pre správy o kontrole kvality.

Táto správa obsahuje posúdenie informácií nahlásených za referenčný rok 2022, ako sa vyžaduje v článku 13 ods. 3 smernice o jednorazových plastových výrobkoch, ktorého znenie sa uvádza ďalej.

Komisia preskúma údaje a informácie nahlásené v súlade s týmto článkom (13) a uverejní správu o výsledkoch svojho preskúmania. V správe sa posudzuje systém zberu údajov a informácií, zdroje údajov a informácií a metodika použitá v členských štátoch, ako aj úplnosť, spoľahlivosť, včasnosť a konzistentnosť týchto údajov a informácií. Posúdenie môže obsahovať aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Správa sa vypracuje po prvom nahlásení údajov a informácií členskými štátmi, a potom v intervaloch určených v článku 12 ods. 3c smernice 94/62/ES.

V správe sa takisto:

·poskytuje prehľad nahlásených údajov a informácií,

·posudzuje kvalita údajov z hľadiska kritérií uvedených v článku 13 ods. 3,

·ponúkajú odporúčania, ako zlepšiť nahlasovanie v nasledujúcich rokoch.

Analýzu, z ktorej táto správa vychádza, podporila Európska environmentálna agentúra. Podrobnejšie analýzy nájdete v rozšírenej správe (EEA, 2025). Okrem členských štátov EÚ táto správa zahŕňa aj údaje a informácie predložené štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré patria do Európskeho hospodárskeho priestoru (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko).

2.Výsledky nahlasovania

V tomto oddiele sa uvádzajú nahlásené údaje podľa nahlasovaných položiek [od položky a) po položku d), ako sa uvádzajú v tabuľke 1], doplnené o dodatočné výpočty hodnôt na obyvateľa a celkových hodnôt. Kompletný súbor nahlásených údajov a informácií je k dispozícii tu .

Predložené informácie by sa mali brať s rezervou vzhľadom na rôzne metodiky, ktoré použili jednotlivé krajiny, ako aj na problémy s presnosťou (pozri kapitolu 3 o kvalite údajov). Preto porovnania medzi jednotlivými krajinami (napr. hodnoty na obyvateľa) nemusia byť obzvlášť výpovedné. Napriek tomu boli v prípade krajín, ktoré nahlásili údaje týkajúce sa príslušnej položky, vypočítané hodnoty na obyvateľa aj celkové hodnoty, aby sa poskytol lepší prehľad o súčasnom stave.

Tabuľka 1: Povinnosti nahlasovania podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch.

Údaje a informácie

V tejto správe označené ako

Právny základ nahlasovania

Referenčný rok

Lehota prvého nahlásenia zo strany členského štátu

Cieľ/zámery

Množstvá uvedené na trh, pokiaľ ide o: 
– poháre na nápoje, 
– nádoby na potraviny.

Položka a)

Smernica o jednorazových plastových výrobkoch, článok 13 písm. a): údaje o jednorazových plastových výrobkoch uvedených v časti A prílohy, ktoré sa uviedli na trh členského štátu každý rok, s cieľom preukázať zníženie spotreby v súlade s článkom 4 ods. 1.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/162  

2022

Koniec júna 2024

Ambiciózne a trvalé zníženie (2022 – 2026).

Okrem toho sa nahlásené údaje použijú pri hodnotení smernice o jednorazových plastových výrobkoch, ktoré bude zahŕňať posúdenie možnosti zavedenia záväzných cieľov zníženia spotreby pohárov na nápoje a nádob na potraviny.

Opatrenia prijaté na zníženie spotreby: 
– pohárov na nápoje, 
– nádob na potraviny.

Položka b)

Smernica o jednorazových plastových výrobkoch, článok 13 písm. b): informácie o opatreniach prijatých členským štátom na účely článku 4 ods. 1.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/162

2022

Koniec júna 2024

Triedený zber jednorazových plastových nápojových fliaš

Položka c)

Smernica o jednorazových plastových výrobkoch, článok 13 písm. c): údaje o jednorazových plastových výrobkoch uvedených v časti F prílohy, ktoré sa zozbierali v rámci triedeného zberu v členskom štáte každý rok, s cieľom preukázať dosiahnutie cieľov v súlade s článkom 9 ods. 1.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1752

2022

Koniec júna 2024

Do roku 2025 77 %.

Do roku 2029 90 %.

(všetko podľa hmotnosti)

Rybársky výstroj obsahujúci plasty: 
– množstvá uvedené na trh, 
– množstvá vyzbierané ako odpad.

Položka d)

Smernica o jednorazových plastových výrobkoch, článok 13 písm. d): údaje o rybárskom výstroji obsahujúcom plasty uvedenom na trh a o odpadovom rybárskom výstroji zozbieranom v členskom štáte každý rok.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/958  

2022

Koniec júna 2024

Žiadne ciele, ale od členských štátov, ktoré majú morské vody, sa vyžaduje, aby od 1. januára 2025 stanovili svoje ročné vnútroštátne miery zberu odpadového rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty na recykláciu. Okrem toho údaje nahlásené v roku 2024 (za rok 2022) poskytnú základ pre posúdenie možných ďalších opatrení v rámci hodnotenia smernice o jednorazových plastových výrobkoch vrátane možného stanovenia záväzných mier zberu odpadového rybárskeho výstroja.

Obsah recyklovaných materiálov v jednorazových plastových nápojových fľašiach

Položka e)

Smernica o jednorazových plastových výrobkoch, článok 13 písm. e): informácie o obsahu recyklovaných materiálov v nápojových fľašiach uvedených v časti F prílohy s cieľom preukázať dosiahnutie cieľov stanovených v článku 6 ods. 5.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/2683  

2023

Koniec júna 2025

Do roku 2025 – 25 % pre jednorazové plastové nápojové fľaše z PET.

Do roku 2030 – 30 % pre všetky jednorazové plastové nápojové fľaše.

Filtre tabakových výrobkov, ktoré po spotrebovaní skončia ako odpad

Položka f)

Smernica o jednorazových plastových výrobkoch, článok 13 písm. f): údaje o jednorazových plastových výrobkoch uvedených v oddiele III časti E prílohy, ktoré po spotrebovaní skončia ako odpad, ktorý sa zozbieral v súlade s článkom 8 ods. 3.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2267

2023

Koniec júna 2025

–

Prehľad podľa položiek

Údaje a informácie podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch za rok 2022 nahlásilo 29 krajín (všetky členské štáty EÚ a 2 krajiny EHP/EZVO). Hlavné výsledky sa uvádzajú v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Súhrnné výsledky podľa nahlasovaných položiek za členské štáty EÚ za rok 2022.

 

Uvedené na trh

[položka a)]

Opatrenia na zníženie spotreby

[položka b)]

Poháre na nápoje a nádoby na potraviny

[položky a) a b)]

Na základe hmotnosti (údaje z 20 členských štátov EÚ):

·152 037 ton plastov z pohárov na nápoje (0,46 kg na obyvateľa),

·524 003 ton z nádob na potraviny (1,60 kg na obyvateľa).

Na základe počtu výrobkov (údaje z 11 členských štátov EÚ):

·17 miliárd pohárov na nápoje (97 na obyvateľa),

·111 miliárd nádob na potraviny (636 na obyvateľa).

·Hospodárske nástroje (27 členských štátov EÚ)

·Zvyšovanie informovanosti (25 členských štátov EÚ)

·Podpora udržateľných alternatív (25 členských štátov EÚ)

·Kvantitatívne ciele na zníženie počtu pohárov na nápoje a nádob na potraviny uvádzaných na trh (14 členských štátov)

 

Uvedené na trh

Triedený zber

Nápojové fľaše

[položka c)]

2,54 milióna ton (5,7 kg na obyvateľa) (údaje z 27 členských štátov EÚ)

1,8 milióna ton, čo predstavuje celkovú mieru triedeného zberu 71 % (údaje z 26 členských štátov EÚ; cieľ do roku 2025: 77 %)

Rybársky výstroj [položka d)]

22 900 ton (údaje z 23 členských štátov EÚ)

7 500 ton, čo predstavuje celkovú mieru zberu 32,7 % (údaje z 20 členských štátov EÚ)

Položka A: Množstvo pohárov na nápoje a nádob na potraviny uvedených na trh

Z 27 krajín (25 členských štátov EÚ a 2 krajiny EHP/EZVO), ktoré nahlásili množstvá pohárov na nápoje a nádob na potraviny uvedených na trh, 15 krajín nahlásilo iba hmotnosť, 6 krajín iba počet výrobkov a 6 krajín nahlásilo obidva údaje. Žiadna krajina nevyužila možnosť upraviť tieto množstvá pre pohyby do a z iných členských štátov alebo krajín mimo EÚ.

Nahlásené hodnoty sa v jednotlivých krajinách veľmi líšia podľa výrobku, metriky (hmotnosť plastov v položkách a celková hmotnosť položiek) a spôsobu nahlasovania (podľa hmotnosti alebo počtu výrobkov). V prípade hodnôt založených na hmotnosti [obrázok 1(a)] bolo v roku 2022 nahlásených ako uvedených na trh celkovo 526 482 ton nádob na potraviny (z toho 524 003 ton z členských štátov EÚ) a 152 290 ton pohárov na nápoje (152 037 z členských štátov EÚ). To zodpovedá hodnotám 1,60 kg plastov z nádob na potraviny a 0,46 kg z pohárov na nápoje na obyvateľa 1 (tieto hodnoty sa vzťahujú aj na podskupinu zahŕňajúcu len členské štáty EÚ). Celková hmotnosť vrátane neplastových súčastí bola 637 456 ton z nádob na potraviny (z toho 634 744 z členských štátov EÚ) a 218 469 ton z pohárov na nápoje (z toho 218 092 z členských štátov EÚ). V prípade predmetov čiastočne vyrobených z plastu bol priemerný obsah plastu (priemer krajín EÚ a EHP/EZVO) 27,8 % celkovej hmotnosti v prípade pohárov na nápoje a takmer 30 % v prípade nádob na potraviny (tieto hodnoty sú takmer rovnaké pre podskupinu zahŕňajúcu len členské štáty EÚ). Hodnoty týkajúce sa nádob na potraviny boli silne ovplyvnené malým počtom krajín, ktoré uviedli veľmi vysoké hodnoty (pozri obrázok 2 a obrázok 3). Celkovo uvedené množstvá predstavujú 7,9 % objemu odpadu z plastových obalov 2 , ktorý vznikol v tých istých krajinách.

Podľa počtu výrobkov [obrázok 1(b)] bolo v roku 2022 na trh uvedených 17,3 miliardy pohárov na nápoje (z toho 17 miliárd z členských štátov EÚ) a 111,1 miliardy nádob na potraviny (111,06 z členských štátov EÚ). Tieto celkové údaje zodpovedajú 95,9 pohárom na nápoje (97 v prípade členských štátov EÚ) a 616,7 nádobám na potraviny (636 v prípade členských štátov EÚ) na obyvateľa. 88,5 % (88,8 % pre členské štáty EÚ) z celkového počtu tvorili výrobky úplne vyrobené z plastu.

(a)

Obrázok 1: Jednorazové plastové poháre na nápoje (CfB) a nádoby na potraviny (FC) uvedené na trh v EÚ v roku 2022, celkové absolútne hodnoty na základe hmotnosti (a) a na základe počtu výrobkov (b).

(b)

Poznámka: Obrázok 1(a) vychádza z údajov z 20 členských štátov EÚ. Obrázok 1(b) je založený na údajoch z 11 členských štátov EÚ. Pozri rozdelenie podľa krajín na obrázku 2.

Obrázok 2: Jednorazové plastové poháre (CfB) na nápoje a nádoby (FC) na potraviny uvedené na trh v roku 2022 (v prípade členských štátov EÚ a krajín EHP/EZVO), absolútne hodnoty podľa krajín na základe hmotnosti (a) a hodnoty na obyvateľa (b). Krajiny, ktoré v grafe chýbajú, údaje založené na tomto prístupe nenahlásili.

Na obrázku 2(a) sú uvedené údaje nahlásené jednotlivými krajinami a na obrázku 2(b) hodnoty na obyvateľa, pričom medzi jednotlivými krajinami sú značné rozdiely.

(a)

(b)

Poznámka: * Krajiny EHP/EZVO.

Obrázok 3: Jednorazové plastové poháre (CfB) na nápoje a nádoby na potraviny (FC) uvedené na trh v roku 2022 (v prípade členských štátov EÚ a krajín EHP/EZVO), absolútne hodnoty podľa krajín na základe počtu výrobkov (a) a hodnoty na obyvateľa (b). Krajiny, ktoré v grafe chýbajú, údaje založené na tomto prístupe nenahlásili.

(a)

Na obrázku 3 sú uvedené údaje nahlásené na základe počtu výrobkov v absolútnych hodnotách (a) a v hodnotách na obyvateľa (b).

(b)

Poznámka: * Krajiny EHP/EZVO.

Položka B: Opatrenia na zníženie spotreby pohárov na nápoje a nádob na potraviny

V nahlasovacom vzore bol uvedený zoznam opatrení rozdelených podľa kategórií a podkategórií a krajiny mali uviesť, ktoré z týchto opatrení uplatňujú. Všetky krajiny vyhlásili, že používajú hospodárske nástroje, a väčšina uviedla, že prijala opatrenia na zvýšenie informovanosti a podporu udržateľných alternatív (obrázok 4). Vo väčšine krajín boli opatrenia uvádzané pre poháre na nápoje a nádoby na potraviny rovnaké.

Obrázok 4: Počet krajín s platnými opatreniami na zníženie spotreby jednorazových pohárov na nápoje a nádob na potraviny v roku 2022 (členské štáty EÚ a krajiny EHP/EZVO).

Opatrenia sú často spojené s politikami týkajúcimi sa obalov alebo s vykonávaním smernice o jednorazových plastových výrobkoch. Niektoré oznámené opatrenia nadobudnú účinnosť neskôr a v tejto správe ešte nie sú zohľadnené.

Často uvádzanými podkategóriami opatrení boli: i) povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcu (20 členských štátov EÚ); ii) kampane na zvýšenie informovanosti o negatívnych vplyvoch na životné prostredie (21 členských štátov EÚ); iii) podpora udržateľných alternatív k týmto jednorazových plastovým výrobkom (napr. opakovane použiteľné nádoby na potraviny) (19 členských štátov EÚ); iv) povinnosti alebo stimuly pre podniky, aby poskytovali udržateľné alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom v mieste predaja konečnému spotrebiteľovi (17 členských štátov EÚ); v) podpora bezplatných verejných zdrojov pitnej vody, aby ľudia boli motivovaní priniesť si opätovne použiteľný pohár alebo pili vodu z vodovodu (14 členských štátov EÚ). 14 členských štátov EÚ uviedlo, že zaviedli kvantitatívne ciele na zníženie množstva jednorazových plastových pohárov na nápoje a nádob na potraviny uvedených na trh. Úplný súbor opatrení podľa kategórií a podkategórií je uvedený v prílohe 1 a podrobnosti o kvantitatívnych cieľoch v prílohe 2.

Celkový počet platných opatrení sa v jednotlivých krajinách líšil (obrázok 5). Je pozoruhodné, že krajiny veľmi často uvádzali ten istý politický nástroj v rámci rôznych kategórií a podkategórií opatrení. Niektoré krajiny uviedli ako referenciu pre konkrétnu podkategóriu viac ako jednu politiku.

Obrázok 5: Opatrenia na zníženie spotreby platné pre jednorazové plastové poháre na nápoje (CfB) a nádoby na potraviny (FC) v roku 2022 (členské štáty EÚ a krajiny EHP/EZVO).

Poznámka: * Krajiny EHP/EZVO.

Tieto údaje neposkytujú žiadnu informáciu o stupni presadzovania a úrovni vykonávania uvedených opatrení. Okrem toho nie je možné posúdiť, či sú oznámené opatrenia primerané a nediskriminačné.

Položka C: Triedený zber jednorazových plastových nápojových fliaš

Všetkých 29 krajín (27 krajín EÚ a 2 krajiny EHP/EZVO) nahlásilo údaje o hmotnosti jednorazových plastových nápojových fliaš uvedených na trh. Niektoré krajiny vo vykazovaných údajoch uviedli vplyv pohybu týchto fliaš medzi krajinami EÚ a vývozu/dovozu z krajín mimo EÚ 3 , ale tieto krajiny nenahlásili samostatné údaje ani pre jeden z uvedených javov 4 . Štyri členské štáty EÚ využili možnosť uvedenú vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2021/1752 na odhad množstva fliaš uvedených na trh ako hmotnosť odpadu z tohto výrobku. V tomto prípade sa od krajín vyžadovalo, aby nahlasovali množstvá na základe štyroch tokov odpadu: i) odpad zbieraný oddelene v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici o jednorazových plastových výrobkoch 5 ; ii) odpad, ktorý sa zbiera oddelene, ale nie v súlade s požiadavkami smernice o jednorazových plastových výrobkoch; iii) zmesový komunálny odpad; iv) odpad vyhodený ako odpadky. Údaje boli poskytnuté o všetkých tokoch okrem bodu ii).

V roku 2022 bolo na trh uvedených celkovo 2,56 milióna ton jednorazových plastových fliaš na nápoje (z toho 2,54 milióna z členských štátov EÚ), čo zodpovedá 5,7 kg na obyvateľa (platí aj pre podskupinu členských štátov EÚ). 1,83 milióna ton (z toho 1,8 milióna z členských štátov EÚ) bolo nahlásených ako triedený zber podľa požiadaviek stanovených v smernici o jednorazových plastových výrobkoch, čo predstavuje celkovú mieru triedeného zberu 71 % v prípade členských štátov EÚ (71,2 %, ak sa zohľadnia aj krajiny EHP/EZVO) (obrázok 6). 12 (10 členských štátov EÚ) z 26 nahlasujúcich krajín uviedlo mieru triedeného zberu vyššiu ako cieľová hodnota 77 % stanovená v smernici o jednorazových plastových výrobkoch na rok 2025, zatiaľ čo 6 členských štátov EÚ uviedlo mieru triedeného zberu dokonca vyššiu ako cieľová hodnota 90 % na rok 2029 (obrázok 7).

Obrázok 6: Jednorazové plastové nápojové fľaše uvedené na trh a triedene vyzbierané (členské štáty EÚ), celkové hodnoty v roku 2022.



Obrázok 7: Miera triedeného zberu jednorazových plastových nápojových fliaš podľa krajín v roku 2022 (členské štáty EÚ a krajiny EHP/EZVO).

Poznámka: Krajiny sú zoradené podľa miery triedeného zberu. Slovinsko údaje nevykázalo.

Pozoruhodné je, že 10 z 12 krajín, ktoré už v roku 2022 dosiahli cieľ na rok 2025, má zavedené systémy zálohovania jednorazových plastových nápojových fliaš. To svedčí o účinnosti systému zálohovania, ktoré budú musieť členské štáty zaviesť podľa nového nariadenia o obaloch a odpade z obalov. Mnohé krajiny už tieto typy systémov zavádzajú alebo ich plánujú zaviesť v blízkej budúcnosti (viac informácií nájdete v prílohe 3).

Množstvo jednorazových plastových nápojových fliaš uvedených na trh sa v roku 2022 v jednotlivých krajinách výrazne líšilo (pozri absolútne hodnoty a hodnoty na obyvateľa v prílohe 4). Podľa očakávania krajiny s najväčším počtom obyvateľov vykázali najvyššie absolútne sumy (Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Poľsko a Španielsko). Najvyššie hodnoty na obyvateľa však vykázali Malta a Cyprus. Pokiaľ ide o triedený zber, 23 krajín (22 členských štátov EÚ) vykázalo triedený zber jednorazových plastových nápojových fliaš, ktoré sa zbierajú spolu s inými tokmi odpadu. 18 krajín nahlásilo množstvá jednorazových plastových fliaš, ktoré sa zbierajú oddelene od akéhokoľvek iného toku odpadu, väčšinou prostredníctvom systému zálohovania. Zvyšné krajiny nenahlásili iné hodnoty ako nulu, a to z niektorého z týchto dôvodov: i) nezavedenie systémov na triedený zber oddelený od akéhokoľvek iného toku odpadu; ii) zber fliaš sa uskutočňuje spolu s ostatnými tokmi suchého odpadu alebo iii) niektoré krajiny si nie sú isté, či ich systémy umožňujú zbierať fľaše úplne oddelene od iných tokov odpadu.

Položka D: Množstvá rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty uvedeného na trh a zozbieraného ako odpad

Celkovo 25 krajín (23 členských štátov EÚ a 2 krajiny EHP/EZVO) nahlásilo údaje o rybárskom výstroji obsahujúcom plasty uvedenom na trh a 22 z týchto krajín (20 členských štátov EÚ a 2 krajiny EHP/EZVO) nahlásilo údaje o zozbieranom odpade z rybárskeho výstroja. Väčšina krajín nahlásila len povinné údaje, t. j. celkové množstvo rybárskeho výstroja bez ďalšieho členenia. Šesť krajín (5 členských štátov EÚ) však poskytlo ďalšie členenie údajov, a to buď podľa typu rybárskeho výstroja, alebo podľa materiálu (plast, kov, guma) (rozčlenené údaje pozri v prílohe 5).

Za rok 2022 bolo nahlásených celkovo 67 000 ton rybárskeho výstroja uvedeného na trh (z toho 22 900 z členských štátov EÚ) a 24 700 ton zozbieraného odpadu z rybárskeho výstroja (z toho 7 500 z členských štátov EÚ) 6 . To znamená celkovú mieru zberu 32,7 % pre členské štáty EÚ (36,8 %, ak sa zahrnú aj krajiny EHP/EZVO) (obrázok 8). Miera zberu sa v jednotlivých krajinách pohybovala od 0 % až po hodnoty nad 100 % (obrázok 9) (posledná hodnota sa vo všeobecnosti týka krajín s rozsiahlym pobrežím). Vnútrozemské krajiny celkovo vykázali 0 % hodnoty pre množstvá uvedené na trh aj zozbierané množstvá, hoci rybársky výstroj by sa mohol na ich trh uviesť. Hoci sa v smernici o jednorazových plastových výrobkoch nestanovujú záväzné kvantitatívne ciele zberu, od členských štátov s morskými vodami sa vyžaduje, aby od 1. januára 2025 stanovili ročné vnútroštátne miery zberu odpadu z rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty na recykláciu. Údaje nahlásené v tomto roku budú základom pre posúdenie možnosti stanovenia záväzných cieľov zberu po hodnotení smernice o jednorazových plastových výrobkoch v roku 2027.

Množstvá rybárskeho výstroja uvedené na trh a zozbierané množstvá sa v jednotlivých krajinách značne líšili (obrázok 10), pričom medzi nimi existovala silná korelácia medzi: i) množstvami uvedenými na trh a zozbieranými množstvami a ii) týmito hodnotami a tonážou rybárskej flotily v jednotlivých krajinách (údaje o veľkosti rybárskej flotily pozri v prílohe 6). Hodnoty v jednotlivých krajinách sa pohybovali od niekoľkých ton až po viac ako 42 000 ton uvedených na trh a až po 15 000 ton zozbieraného odpadu z rybárskeho výstroja. Najvyššie množstvá uvedené na trh nahlásili Nórsko, Litva, Francúzsko a Portugalsko. Zdá sa, že to čiastočne odráža odlišnú situáciu v jednotlivých krajinách, ale čiastočne aj rozdiely v úsilí pri zhromažďovaní údajov (pozri oddiel „Zdroje údajov a metodiky“), keďže krajiny často uvádzali ťažkosti pri nahlasovaní presných údajov (pozri oddiel „Spoľahlivosť“).

Obrázok 8: Rybársky výstroj uvedený na trh a zozbieraný odpad z rybárskeho výstroja, celkové hodnoty za rok 2022 (členské štáty EÚ a krajiny EHP/EZVO).

Poznámka: Údaje, v prípade ktorých sa vyžaduje, aby zostali dôverné, sú z číselných hodnôt vylúčené.



Obrázok 9: Miera zberu odpadu z rybárskeho výstroja podľa krajín, 2022 (členské štáty EÚ a krajiny EHP/EZVO). Zdroj: vlastný výpočet na základe nahlásených údajov ako podiel množstiev uvedených na trh a zozbieraných množstiev.

Poznámka: Krajiny, ktoré nahlásili údaje, sú zoradené podľa miery zberu.

Obrázok 10: Rybársky výstroj uvedený na trh a zozbieraný odpad z rybárskeho výstroja nahlásené v položke d), absolútne hodnoty podľa krajín, 2022 (členské štáty EÚ a krajiny EHP/EZVO).

3.Organizácia zberu údajov a kvalita údajov

Organizácia zberu údajov

Vymenovanie hlavných nahlasovateľov trvalo od 1 do 8 mesiacov, pričom v niektorých krajinách došlo k oneskoreniu z dôvodu nedostatku zamestnancov alebo reštrukturalizácie inštitúcií. Najčastejšie zapojenými inštitúciami boli ministerstvá zodpovedné za životné prostredie a národné environmentálne agentúry (zoznam inštitúcií národných nahlasovateľov pozri v prílohe 7).

Európska environmentálna agentúra v mene Komisie a v úzkej spolupráci s ňou k 1. štvrťroku 2024 vypracovala a otestovala nahlasovacie vzory. Agentúra takisto vytvorila podporné materiály vrátane príručky pre nahlasovateľov a zorganizovala tri webové semináre na vysvetlenie procesu. Agentúra vytvorila webové sídlo , na ktorom informuje krajiny o právnom rámci a poskytuje prístup k podporným materiálom týkajúcim sa vzorov. Prostredníctvom asistenčného strediska sa poskytovala nepretržitá podpora.

Európska environmentálna agentúra v mene Komisie a v úzkej spolupráci s ňou dôkladne zrevidovala nahlásené údaje a informácie po ich doručení a spolu s národnými spravodajcami ich vylepšila, aby sa zabezpečilo, že prvky boli nahlásené správne, povinné polia boli vyplnené a vysvetlenia v správe o kontrole kvality boli úplne zrozumiteľné. Po fáze zberu údajov boli krajiny požiadané o spätnú väzbu prostredníctvom dotazníka. Z odpovedí vyplynula vysoká miera spokojnosti s procesom a poukázalo sa na problémy s údajmi na vykazovanie za rok 2025 (podrobnosti pozri v prílohe 8).

Kvalita údajov

Krajiny používali rôzne zdroje údajov a metodiky a často upozorňovali na problémy s presnosťou. Proces zabezpečenia kvality takisto odhalil časté problémy s konzistentnosťou, ktoré boli v čo najväčšej miere odstránené poskytnutím zjednodušených pokynov pre nahlasovateľov. Napriek tomu si národní nahlasovatelia mohli požiadavky na údaje a informácie vykladať rôzne, napríklad pri výbere najvhodnejších opatrení na zníženie spotreby jednorazových plastových výrobkov v rámci položky b). Keďže nebolo povinné vyplniť dôležité polia, ktoré boli potrebné na pochopenie určitých vlastností a obmedzení údajov, v rámci procesu zabezpečenia kvality sa nemuseli identifikovať všetky relevantné obmedzenia údajov. Preto by sa výsledky tohto prvého roka nahlasovania mali posudzovať opatrne. Dôležité je najmä upustiť od porovnávania nahlasovaných údajov medzi jednotlivými krajinami.

Zdroje údajov a metodiky

Krajiny vychádzali z rôznych zdrojov, často z viacerých, a niektoré krajiny nahlasovali svoje zdroje údajov s použitím inej klasifikácie, než aká sa uvádza vo formáte nahlasovania 7 . Mnohé krajiny upozornili na problémy s kvalitou údajov a uviedli, že očakávajú, že v budúcom roku poskytnú lepšie odhady. V niektorých prípadoch krajiny poskytli údaje za iné roky ako za rok 2022, a to z dôvodu nedostatku údajov za rok 2022.

V prípade položky a) boli hlavným zdrojom systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov a špecializované prieskumy (pozri prílohu 9). Iba jedna krajina (Litva) použila údaje zo systému zálohovania (týkajúce sa pohárov na nápoje). Vo väčšine prípadov krajiny použili rovnaké zdroje údajov a metodiky pre poháre na nápoje ako pre nádoby na potraviny a často sa spoliehali na údaje o odpadovom hospodárstve. Väčšina krajín, ktoré použili údaje zo systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu, nahlasovala údaje na základe hmotnosti. V rámci formátu nahlasovania pre položku b) sa od nahlasovateľov nepožadovalo, aby špecifikovali metodiku použitú pri nahlasovaní tejto položky. Rôznorodosť nahlásených opatrení 8 naznačuje pomerne rozdielne metodiky v jednotlivých krajinách. V prípade položky c) (jednorazové plastové nápojové fľaše uvedené na trh a zbierané oddelene) boli najčastejšie uvádzanými zdrojmi údajov systémy zálohovania a rozšírenej zodpovednosti výrobcu a štatistiky o odpadoch (pozri prílohu 9).

V prípade položky d) (rybársky výstroj uvedený na trh a zozbieraný odpad z rybárskeho výstroja) boli najčastejšie používanými zdrojmi a zdrojmi, ktoré používali krajiny nahlasujúce najvyššie množstvá, prieskumy výrobcov výstroja a prevádzkovateľov prístavov, ako aj obchodné štatistiky (pozri prílohu 9). Štyri krajiny uviedli, že používajú údaje zo systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Žiadna krajina neuviedla, že na získanie údajov použila konverzné faktory.

Úplnosť

Údaje a informácie na splnenie svojich povinností nahlasovania za rok 2024 nahlásilo celkovo 29 krajín – všetky členské štáty EÚ a 2 krajiny EHP/EZVO (Island a Nórsko). Všetky tieto krajiny uviedli údaje pre položky b) a c), zatiaľ čo 27 krajín uviedlo údaje pre položku a) a 25 krajín uviedlo údaje pre položku d). Väčšina krajín nahlásila len povinné údaje. Celkovo žiadna krajina neposkytla údaje, ktoré by umožnili posúdiť vplyv pohybov, obchodu, subjektov, ktoré si neplnia povinnosti, online predaja alebo pravidiel de minimis. V prípade položky b) boli povinné údaje veľmi obmedzené, čo sťažilo identifikáciu a pochopenie platných opatrení 9 . Pri nahlasovaní položky a) chýbali v správach o jednotlivých krajinách niektoré povinné polia údajov, často buď z dôvodu: i) obmedzených údajov o položkách čiastočne vyrobených z plastu alebo ii) štatistík, v ktorých sa nerozlišovalo medzi položkami úplne vyrobenými z plastu a položkami čiastočne vyrobenými z plastu. V položke c) boli vykázané nulové alebo žiadne hodnoty v prípade odpadu, ktorý bol zbieraný oddelene spôsobom, ktorý nebol v súlade s požiadavkami smernice o jednorazových plastových výrobkoch. V prípade položky d): i) nie všetky krajiny nahlásili množstvá zozbieraného odpadu z rybárskeho výstroja, pričom tieto množstvá sú potrebné na výpočet miery zberu; ii) len niekoľko krajín poskytlo dobrovoľné údaje rozčlenené podľa materiálu a druhu rybárskeho výstroja.

Krajiny často uvádzali, že v nasledujúcich rokoch očakávajú zlepšenie úplnosti pri nahlasovaní, a to najmä vďaka systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcu, ktoré sa majú zaviesť od 1. januára 2025.

Spoľahlivosť

Krajiny často poukazovali na obmedzenia a problémy s presnosťou údajov. Metódy overovania údajov použil len obmedzený počet krajín [17 pre položku a), 22 pre položku b) a 9 pre položku d)], pričom najčastejšie používanými metódami boli kontroly úplnosti údajov a krížové kontroly. Zistilo sa niekoľko problémov s presnosťou (pozri prílohu 10), najmä v prípade údajov o pohároch na nápoje a nádobách na potraviny, pričom najčastejšie sa uvádzali problémy s výberom vzorky a pokrytím. Obmedzenia údajov a problémy s presnosťou si vyžadujú opatrnosť pri interpretácii údajov.

Pri posudzovaní spoľahlivosti údajov pomáha aj porovnanie nahlásených údajov v jednotlivých krajinách. Napríklad hodnoty na obyvateľa vykazovali veľké rozdiely, čo naznačuje buď: i) možné nedostatočné nahlasovanie údajov (napríklad v dôsledku obmedzeného úsilia pri zhromažďovaní údajov) alebo ii) nadmerné nahlasovanie údajov niektorými krajinami (napríklad údaje, ktoré pokrývajú širší rozsah, ako je zámerom smernice o jednorazových plastových výrobkoch). Nahlásené údaje o rybárskom výstroji takisto vykazovali veľmi rozdielne hodnoty v jednotlivých krajinách, z ktorých mnohé oznámili značné obmedzenia údajov za tento prvý rok nahlasovania.

Hoci sa rozsah nahlasovania a štatistiky o plastových obaloch nahlasované podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch čiastočne líšia 10 , porovnanie nahlasovaných hodnôt so štatistikami o odpadoch z plastových obalov 11 [v prípade položiek a) a c)] môže umožniť posúdiť spoľahlivosť údajov.

Rozdiely medzi týmito dvoma súbormi údajov môžu poukazovať na možné problémy s presnosťou. Napríklad zatiaľ čo celková hmotnosť plastov 12 v pohároch na nápoje a nádobách na potraviny nahlasovaná v rámci položky a) predstavuje v priemere takmer 8 % objemu odpadu z plastových obalov, ktorý vznikol v rovnakej skupine krajín, hodnoty v jednotlivých krajinách sa pohybovali v rozmedzí od 2 % do 23 %. Podobne celkové množstvo jednorazových plastových fliaš uvedených na trh predstavuje 19 % objemu odpadu z plastových obalov vyprodukovaného v priemere vo všetkých krajinách (pričom hodnoty za každú krajinu sa zvyčajne približujú hodnotám týkajúcim sa plastových obalov danej krajiny uvedených na trh), ale hodnoty tohto ukazovateľa sa stále pohybujú od 0 % do 69 %.

Pokiaľ ide o položku b), uvedené informácie by sa mali považovať za prvý pokus o prehľad o tom, aký druh opatrení krajiny zavádzajú, keďže prístup v jednotlivých krajinách bol dosť rôznorodý a informácie, ktoré by umožnili posúdiť nahlásené opatrenia, boli obmedzené.

Problémy s presnosťou oznámené v prípade položky d), v rámci ktorej sa vo všeobecnosti zameriavalo len na veľkých hráčov/prístavy, poukazujú na možné podhodnotenie skutočných hodnôt.

Včasnosť

Termín na nahlásenie bol 30. jún 2024, pričom do tohto termínu údaje nahlásilo 18 krajín (16 krajín EÚ a 2 krajiny EHP/EZVO) (príloha 7). Ďalšie tri krajiny nahlásili údaje s malým oneskorením (menej ako mesiac) a ostatné hlásenia prišli neskôr, pričom posledná krajina predložila svoje súbory koncom novembra 2024. Jedna krajina plne neukončila proces zabezpečenia kvality.

Z dôvodu oneskoreného nahlásenia údajov v niektorých krajinách sa museli rôzne kroky procesu vykonávať paralelne pre rôzne podskupiny krajín. Mnohé krajiny uviedli, že ich nahlásenie oneskoril proces zhromažďovania údajov o konkrétnych položkách, ako je napríklad rybársky výstroj.

Konzistentnosť

Počas procesu vykazovania sa napríklad vyskytlo niekoľko problémov s konzistentnosťou: i) rôzny výklad obsahu, ktorý sa má nahlásiť; ii) hodnoty nahlásené ako nula, ktoré boli v skutočnosti chýbajúcimi hodnotami alebo iii) použitie iných jednotiek, ako sú uvedené v nahlasovacích vzoroch. Tieto problémy boli v čo najväčšej miere odstránené počas procesu zabezpečenia kvality. Výsledné hlásenia však stále vykazujú určitú mieru rozdielov.

Konzistentnosť v čase sa bude posudzovať pri nahlasovaní v budúcom roku. Očakáva sa, že kvalita údajov sa na základe skúseností získaných v tomto roku zlepší.

4.Odporúčania na zlepšenie

Nahlasovatelia veľmi ocenili podporu, ktorú im počas procesu nahlasovania poskytla Európska environmentálna agentúra v úzkej spolupráci s Komisiou (pozri prílohu 8). Napriek tomu by sa v budúcich nahlasovaniach mohlo zlepšiť niekoľko aspektov, z ktorých sa päť uvádza v bodoch ďalej.

·Vymenovanie hlavných nahlasovateľov. Krajiny by mali zabezpečiť kontinuitu procesov, informovať Komisiu o zmenách v nahlasovacích tímoch a zabezpečiť včasné nahlásenie vzhľadom na značné oneskorenia v tomto roku.

·Zber údajov podľa krajín. Krajiny vo všeobecnosti nahlasovali len povinné údaje. Aspekty, ako sú pohyby, obchodné toky, subjekty, ktoré si neplnia povinnosti atď., neboli nahlasované napriek ich významu v niektorých krajinách. Opis opatrení, ktoré krajiny prijali na zníženie spotreby [položka b)], bol takisto celkovo dosť slabý, čo znemožnilo riadne posúdenie. Z výsledkov prieskumu uskutočneného na konci sledovaného obdobia v tomto roku (pozri prílohu 8) okrem toho vyplýva, že: i) väčšina krajín neočakáva, že údaje zo systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu zriadených podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch budú k dispozícii na nahlasovanie v roku 2025 (referenčný rok 2023); ii) len niekoľko krajín už identifikovalo zdroje údajov pre dve dodatočné povinnosti nahlasovania v roku 2025 [t. j. položky e) a f) v tabuľke 1]. Preto sa odporúča zlepšiť nahlasovanie povinných a dobrovoľných údajov pre všetky položky, ktoré sa majú nahlásiť v roku 2025. Odporúča sa výmena najlepších postupov medzi krajinami a užšia spolupráca v rámci krajín medzi kolegami, ktorí pracujú na štatistikách týkajúcich sa priemyslu a odpadu.

·Vypĺňanie nahlasovacích vzorov. V plnej miere sa odporúča využívať podporu, ktorú Komisia poskytuje nahlasovateľom, s cieľom: i) zvýšiť konzistentnosť a zrozumiteľnosť nahlasovaných údajov a informácií; ii) znížiť zaťaženie procesu zabezpečenia kvality. Osobitná pozornosť by sa mala venovať obom oblastiam, ktoré predstavovali väčšie výzvy počas prvého roka nahlasovania 13 a novým povinnostiam nahlasovania v rámci položiek e) a f).

·Zjednodušenie formátu nahlasovania Vzhľadom na cieľ Komisie znížiť záťaž spojenú s nahlasovaním by sa vzory správ o kontrole kvality mohli zjednodušiť. Používanie rovnakej štruktúry na nahlasovanie zdrojov údajov/metodík, metód overovania a otázok presnosti by zvýšilo konzistentnosť medzi rôznymi tokmi údajov a krajinami.

·Porovnanie v čase. Očakáva sa, že zdroje údajov a metodiky použité na nahlasovanie niektorých údajov, ktoré sú zahrnuté v tomto roku, sa v budúcnosti zmenia. Bude dôležité, aby krajiny úplne transparentne informovali o zmenách v zdrojoch údajov a metodikách a podrobne vysvetlili rozdiely, pričom budú rozlišovať medzi možným vplyvom platných opatrení a zmenami v základných zdrojoch údajov a metodikách.

5.Závery

Toto prvé nahlasovanie údajov za referenčný rok 2022 poskytuje prvé informácie o úrovni spotreby a miere triedeného zberu troch zahrnutých položiek jednorazových plastových výrobkov (poháre na nápoje, nádoby na potraviny a nápojové fľaše) a rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty v jednotlivých krajinách.

Podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch sa má týmto prvým kolom nahlasovania stanoviť východisková úroveň na meranie spotreby jednorazových plastových pohárov na nápoje a nádob na potraviny s cieľom možného zavedenia záväzných cieľov zníženia spotreby na úrovni EÚ. Toto prvé kolo nahlasovania má takisto poskytnúť základ pre posúdenie možnosti ďalších opatrení týkajúcich sa rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty po vyhodnotení smernice o jednorazových plastových výrobkoch (v roku 2027) vrátane možného stanovenia záväzných mier zberu pre odpad z rybárskeho výstroja. Z posúdenia údajov a informácií uvedených v tejto správe vyplýva niekoľko kľúčových prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť pri posudzovaní týchto východiskových údajov, ako napríklad značná variabilita metodík v jednotlivých krajinách a časté problémy s presnosťou.

Údaje z budúceho roka poskytnú prvé východiskové body, ktoré umožnia sledovať trendy. Vďaka tomu bude ľahšie pochopiť, či sa znižovanie spotreby uskutočňuje s vysokou úrovňou ambícií pre poháre na nápoje a nádoby na potraviny, ako sa stanovuje v smernici o jednorazových plastových výrobkoch. Umožní to takisto sledovať, ktoré opatrenia na zníženie spotreby sú stále v platnosti, a všetky nové opatrenia, najmä tie, ktoré sa týkajú smernice o jednorazových plastových výrobkoch. Na pochopenie prepojenia medzi trendmi v pozorovanej spotrebe a zavedenými opatreniami bude potrebná špecializovanejšia analýza, keďže tieto trendy nie je možné posúdiť len na základe informácií poskytnutých nahlasovateľmi v rámci súčasných formátov nahlasovania.

Pokiaľ ide o triedený zber nápojových jednorazových plastových fliaš, výsledky ukazujú, že mnohé krajiny majú dobré predpoklady na dosiahnutie cieľa na rok 2025. Údaje z budúceho roka umožnia pokrok krajín ďalej sledovať. Údaje takisto umožnia: i) posúdiť trendy zberu odpadu z rybárskeho výstroja; ii) lepšie pochopiť skutočné silné stránky a problémy, pokiaľ ide o údaje pochádzajúce z novozriadených systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Informácie získané z tohto prvého nahlasovania údajov a z nahlasovania v nasledujúcich rokoch poskytnú relevantné informácie pre hodnotenie smernice o jednorazových plastových výrobkoch (ktoré sa má uskutočniť v júli 2027).

6.Prílohy

Príloha 1: Opatrenia na zníženie spotreby podľa kategórií a podkategórií [položka b)]

Platné hospodárske opatrenia zahŕňali:

·povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcu (21 krajín), ktoré sa väčšinou týkali vykonávania záväzných ustanovení smernice o jednorazových plastových výrobkoch,

·zelené verejné obstarávanie (14 krajín) spojené s povinnými systémami, dobrovoľnými systémami a širšími vnútroštátnymi politikami v oblasti zeleného verejného obstarávania. V hláseniach o jednotlivých krajinách nebolo vždy úplne jasné, aké sú konkrétne ustanovenia zeleného verejného obstarávania v prípade jednorazových plastových pohárov na nápoje a nádob na potraviny,

·nástroje na zabezpečenie zliav pre spotrebiteľov, ktorí používajú opakovane použiteľné alternatívy (12 nástrojov pre poháre na nápoje a 7 nástrojov pre nádoby na potraviny). Tieto opatrenia boli často dobrovoľné a v niektorých prípadoch sa uplatňovali na nižšej ako celoštátnej úrovni,

·odvody pre podniky uvádzajúce tento druh tovaru na trh (11 krajín), ktoré boli vo všeobecnosti povinné a uplatňovali sa na vnútroštátnej úrovni,

·dotácie/znížené poplatky pre prevádzkovateľov s opakovane použiteľnými alternatívami (5 krajín ich malo v prípade pohárov na nápoje a 6 krajín v prípade nádob na potraviny).

Najčastejšie opatrenia na zvýšenie informovanosti boli:

·kampane na zvýšenie informovanosti o negatívnych vplyvoch jednorazových plastových pohárov na nápoje (21 krajín) a jednorazových plastových nádob na potraviny (20 krajín),

·podpora udržateľných alternatív k jednorazovým plastovým nádobám na potraviny (napr. opakovane použiteľné nádoby na potraviny) (20 krajín ich zaviedlo v prípade pohárov a 18 krajín v prípade nádob na potraviny).

Najčastejšími opatreniami na podporu udržateľných alternatív boli:

·podpora bezplatných verejných zdrojov pitnej vody, aby ľudia boli motivovaní priniesť si opätovne použiteľný pohár alebo pili vodu z vodovodu (16 krajín),

·opatrenia na podporu opakovane použiteľných alternatív k jednorazovým plastovým pohárom na nápoje/nádobám na potraviny vo verejnej správe (16 krajín ich zaviedlo v prípade pohárov na nápoje a 15 krajín v prípade nádob na potraviny),

·podpora obchodných modelov, ktoré poskytujú opakovane použiteľné alternatívy k jednorazovým plastovým pohárom na nápoje/nádobám na potraviny (14 krajín ich zaviedlo v prípade pohárov na nápoje a 13 krajín v prípade nádob na potraviny),

·opatrenia, ktorými sa stanovujú povinnosti alebo stimuly pre podniky: i) aby konečnému spotrebiteľovi poskytovali udržateľné alternatívne poháre na nápoje/nádoby na potraviny v mieste predaja (17 krajín ich zaviedlo v prípade pohárov na nápoje a 16 krajín v prípade nádob na potraviny) alebo ii) aby spotrebiteľom na veľkých verejných podujatiach sprístupňovali opakovane použiteľné alternatívy k jednorazovým plastovým pohárom na nápoje/nádobám na potraviny (13 krajín).

Ďalšie pozoruhodné druhy opatrení boli:

·kvantitatívne ciele na zníženie podielu jednorazových plastových pohárov na nápoje uvedených na trh a sprístupnených spotrebiteľom (15 krajín ich zaviedlo pre poháre a 14 krajín pre nádoby na potraviny, prehľad pozri v rámčeku 1),

·obmedzenia týkajúce sa používania jednorazových plastových výrobkov pri podávaní nápojov alebo poskytovaní potravín spotrebiteľom (10 krajín ich zaviedlo v prípade pohárov na nápoje a 9 krajín v prípade nádob na potraviny).

Medzi ďalšie nahlásené opatrenia, ktoré úplne nezapadali do žiadnej z daných kategórií, patrili:

·vládna finančná podpora na zlepšenie technológií a budovanie kapacít pre alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia uvádzania na trh,

·strategické plánovanie a usmerňujúce dokumenty,

·vytvorenie okrúhlych stolov.



Úplný prehľad platných opatrení podľa kategórií a podkategórií pozri v tabuľkách ďalej:


Príloha 2: Opatrenia, ktorými sa stanovujú kvantitatívne ciele na zníženie spotreby jednorazových plastových pohárov na nápoje a nádob na potraviny [položka b)]

Smernica o jednorazových plastových výrobkoch neobsahuje kvantitatívne ciele na zníženie spotreby jednorazových plastových pohárov na nápoje a nádob na potraviny, ale krajiny sa v nej vyzývajú, aby v období rokov 2022 až 2026 dosiahli „ambiciózne a udržateľné zníženie“ spotreby týchto kategórií.

Podľa údajov oznámených v tomto roku si už 15 krajín stanovilo kvantitatívne ciele na obmedzenie jednorazových plastových pohárov na nápoje uvádzaných na trh a už 14 krajín na obmedzenie jednorazových plastových nádob na potraviny uvádzaných na trh (ciele Lotyšska sa týkajú len pohárov na nápoje). Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad kvantitatívnych cieľov a odkazov na politiky, ktoré krajiny uviedli v súboroch nahlásených údajov, pričom v niektorých prípadoch sú tieto súbory neúplné. Je to preto, že polia na opis opatrení (napr. opis opatrenia, URL odkaz na politiku, rok nadobudnutia účinnosti, geografická úroveň atď.) boli podľa formátu nahlasovania dobrovoľné, a preto ich nevyplnili všetky krajiny.

Krajina

Cieľ

Odkaz/URL

Rakúsko

20 % zníženie v prípade jednorazových plastových obalov uvádzaných na trh v období 2025 – 2018

https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=20002086.

Česko

Nižšie hodnoty v roku 2026

Národný plán odpadového hospodárstva

Dánsko

50 % zníženie do roku 2026

https://mim.dk/media/ouwjnpp5/aftaletekst-ofoelgning-paa-aftale-om-klimaplan-for-en-groen-affaldssektor.pdf.

Francúzsko

15 % zníženie od 1. januára 2022 a 8 % zníženie od 1. januára 2024.

https://www.legifrance.gouv.fr/jorf/id/JORFTEXT000044205692.

Grécko

30 % zníženie v období 2024 – 2022 a 60 % v období 2026 – 2022

Zákon 4736/2020

Írsko

–

Stratégia obehového hospodárstva, ako sa vyžaduje v akte o obehovom hospodárstve, musí zahŕňať ciele opätovného použitia pre rôzne sektory vrátane obalov. Stratégia sa aktualizuje.

Taliansko

–

Aggiornamento 2021 – 2026 del Piano regionale di Gestione dei Rifiuti e delle Bonifiche 2015

Lotyšsko

–

Zákon o znížení spotreby výrobkov obsahujúcich plasty, https://likumi.lv/ta/en/en/id/323733-law-on-the-reduction-of-consumption-of-products-containing-plastic.

Holandsko

Najmenej 40 % zníženie v období 2026 – 2022.

https://open.overheid.nl/documenten/ronl-9b1cda6564e27b4ef7267c9a13aff00e46cba6e1/pdf.

Nórsko

50 % zníženie do roku 2026.

Národný cieľ týkajúci sa zníženia spotreby pohárov na nápoje a nádob na potraviny. Pozri bod 4 tejto dohody: https://www.regjeringen.no/contentassets/e83f4f1084b740c48bcbe79d8c6de05a/2024-04-02-signert-plastpartnerskap-med-vedlegg.pdf.

Portugalsko 14

80 % zníženie v období 2026 – 2022

90 % zníženie v období 2030 – 2022

Národné ciele na zníženie spotreby jednorazových výrobkov: poháre na nápoje a nádoby na potraviny určené na okamžitú spotrebu, https://diariodarepublica.pt/dr/detalhe/decreto-lei/78-2021-171871496

Článok 5 zákonného dekrétu č. 78/2021 (v platnom znení)

Rumunsko

5 % zníženie v roku 2023, 10 % v roku 2024, 15 % v roku 2025 a 20 % v roku 2026 v porovnaní s východiskovým rokom 2022

Nariadenie vlády č. 6/2021 o znížení vplyvu niektorých plastových výrobkov na životné prostredie: https://www.mmediu.ro/articol/ordonanta-6-2021-privind-reducerea-impactului-anumitor-produse-din-plastic-asupra-mediului-directiva-904-2019-a-parlamentului-european-si-a-consiliului-privind-reducerea-impactului-anumitor-produse-din-plastic-asupra-mediului/3122; https://www.afm.ro/legislatie_declaratii_produse_plastic_unica_folosinta.php.

Slovinsko

20 % zníženie v období 2026 – 2022

Vyhláška o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Úradný vestník č. 132/22 a 49/24, článok 4 ods. 1).

Španielsko

50 % zníženie hmotnosti v období 2026 – 2022

70 % zníženie hmotnosti v období 2022 – 2030

Článok 5 https://www.boe.es/eli/es/l/2022/04/08/7/con.

Švédsko

50 % zníženie v období 2026 – 2022

–

Nahlasovanie v budúcom roku prinesie nové informácie, pokiaľ ide o: i) pokrok, ktorý krajiny dosahujú pri plnení týchto kvantitatívnych cieľov, ako aj ii) hlavný cieľ smernice o jednorazových plastových výrobkoch, ktorým je výrazné a udržateľné zníženie spotreby. Niektoré problémy sa dajú predvídať už teraz. Napríklad: i) skutočnosť, že niektoré krajiny s cieľmi na nedávne roky nenahlásili údaje o množstvách uvedených na trh (Francúzsko a Slovinsko); ii) skutočnosť, že niektoré krajiny s deklarovanou vysokou úrovňou ambícií neuviedli, že majú zavedené obzvlášť ambiciózne opatrenia (Dánsko, Holandsko, Nórsko a Portugalsko); iii) skutočnosť, že niektoré krajiny považovali za referenčný rok iný rok, ako je rok, ktorý sa zohľadňuje v smernici o jednorazových plastových výrobkoch (2022) (Francúzsko, Rakúsko).

Príloha 3: Miera triedeného zberu jednorazových plastových fliaš [položka c)] a zavedené systémy zálohovania

Krajina

Triedený zber jednorazových plastových nápojových fliaš

Používanie údajov zo systému zálohovania ako zdroja pre triedený zber jednorazových plastových nápojových fliaš

(ako sa uvádza v správe o kontrole kvality týkajúcej sa nahlasovania údajov podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch)

Existencia systému zálohovania pre plastové nápojové fľaše

(EEA, 2025 a EEA, 2024)

Estónsko

100,66

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Poľsko

100,00

Nie

Systém zálohovania v roku 2025

Fínsko

98,83

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Nemecko

97,11

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Dánsko

91,94

Nešpecifikované

Zavedený systém zálohovania

Švédsko

90,33

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Nórsko*

89,74

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Litva

86,94

Nešpecifikované

Zavedený systém zálohovania

Chorvátsko

86,62

Nešpecifikované

Zavedený systém zálohovania

Island*

84,31

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Slovensko

78,98

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Belgicko

78,21

Nie (rozšírená zodpovednosť výrobcu)

Nie

Rakúsko

75,98

Nešpecifikované

Systém zálohovania sa má zriadiť v roku 2025

Česko

74,20

Nie (rozšírená zodpovednosť výrobcu)

Systém zálohovania sa má zriadiť v roku 2026

Holandsko

67,73

Systém zálohovania

Zavedený systém zálohovania

Taliansko

67,03

Nie (rozšírená zodpovednosť výrobcu)

Nie

Luxembursko

61,63

Nešpecifikované

Nie

Rumunsko

60,07

Žiadne údaje

Nie

Lotyšsko

56,84

Nie (rozšírená zodpovednosť výrobcu)

Systém zálohovania rozšírený v roku 2023

Francúzsko

53,28

Nie (rozšírená zodpovednosť výrobcu)

O systéme zálohovania sa diskutuje

Írsko

48,66

Žiadny systém zálohovania

Systém zálohovania zavedený v roku 2024

Cyprus

45,62

Nie (rozšírená zodpovednosť výrobcu)

Systém zálohovania sa zriaďuje

Portugalsko

43,12

Nešpecifikované

Systém zálohovania zavedený v roku 2024

Španielsko

39,52

Nie

Nie

Grécko

38,68

Nie

Systém zálohovania sa plánoval, ale je odložený na rok 2025

Bulharsko

38,21

Nešpecifikované

Nie

Malta

24,96

Nie

Plánovaný systém zálohovania

Maďarsko

19,17

Nie

Systém zálohovania začal fungovať v roku 2024

Slovinsko

–

Nešpecifikované

Nie

Poznámky: Krajiny sú zoradené podľa hodnôt triedeného zberu jednorazových plastových fliaš na základe nahlásených údajov. Krajiny, ktoré splnili cieľ triedeného zberu do roku 2025, sú zvýraznené hrubým písmom.

Zdroj: Vlastné vypracovanie na základe nahlásených hodnôt, EEA (2025) a „Profilov krajín v oblasti odpadového hospodárstva“ pre krajiny EÚ a  EEA (2024) pre krajiny EHP/EZVO.

Príloha 4: Jednorazové plastové nápojové fľaše uvedené na trh a zozbierané oddelene, absolútne hodnoty a hodnoty na obyvateľa [položka c)]

Obrázok 11: Jednorazové plastové nápojové fľaše uvedené na trh a zozbierané oddelene, absolútne hodnoty podľa krajín.

Obrázok 12: Jednorazové plastové nápojové fľaše uvedené na trh a zozbierané oddelene, hodnoty na obyvateľa podľa krajín.

Poznámka: Hodnoty na obyvateľa v krajine boli vypočítané ako podiel nahlásených množstiev a počtu obyvateľov krajiny [priemerný počet obyvateľov krajiny za rok 2022, Eurostat (2024 a)].

Príloha 5: Nahlásené údaje rozčlenené podľa materiálu a druhu rybárskeho výstroja [položka d)]

Formát nahlasovania stanovený vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/958 dáva krajinám možnosť nahlasovať údaje rozčlenené podľa materiálu a druhu rybárskeho výstroja. Úplné rozčlenené údaje poskytla jedna krajina (Francúzsko) a ďalších 5 krajín poskytlo čiastočne rozčlenené údaje, najmä pokiaľ ide o množstvá uvedené na trh a obsah plastov. Nahlásené hodnoty sa uvádzajú v tabuľkách ďalej.



Rybársky výstroj uvedený na trh



Zozbieraný odpad z rybárskeho výstroja

Príloha 6: Rybársky výstroj uvedený na trh a zozbieraný odpad z rybárskeho výstroja [položka d)] v pomere k tonáži rybárskej flotily podľa krajín

Obrázok 13: Rybársky výstroj uvedený na trh a zozbieraný odpad z rybárskeho výstroja nahlásený v rámci položky d), hodnoty v pomere k tonáži rybárskej flotily podľa krajín.

Poznámka: Zobrazené údaje sú pomerom medzi množstvami uvedenými na trh alebo zozbieranými v jednotlivých krajinách na jednej strane a tonážou rybárskej flotily v jednotlivých krajinách v roku 2022 na strane druhej, t. j. celkovou veľkosťou ich rybárskej flotily, prevzaté z  Eurostatu (2024b) .

Príloha 7: Inštitúcie zodpovedné za nahlasovanie údajov podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch a dátumy nahlasovania

Krajina

Zodpovedná inštitúcia

Dátum nahlasovania

Rakúsko

Spolkové ministerstvo pre opatrenia v oblasti klímy

15. júla 2024

Belgicko

Federálna verejná služba (FPS) Zdravie, bezpečnosť potravinového reťazca a životné prostredie (Životné prostredie – politika v oblasti výrobkov)

OVAM [flámska verejná odpadová spoločnosť (región Flámsko)] – podpora

3. júla 2024

Bulharsko

Ministerstvo životného prostredia a vodných zdrojov Bulharska

28. augusta 2024 (proces zabezpečenia kvality nebol ukončený)

Chorvátsko

Ministerstvo hospodárstva a udržateľného rozvoja, Inštitút pre životné prostredie a prírodu

25. júna 2024

Cyprus

Ministerstvo poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a životného prostredia – odbor lesov

30. septembra 2024

Česko

Ministerstvo životného prostredia

11. septembra 2024

Dánsko

Agentúra na ochranu životného prostredia

28. júna 2024

Estónsko

Agentúra životného prostredia

28. júna 2024

Fínsko

Centrum pre hospodársky rozvoj, dopravu a životné prostredie pre Pirkanmaa

27. júna 2024

Francúzsko

Ministerstvo pre ekologickú transformáciu a územnú súdržnosť

28. júna 2024

Nemecko

Environmentálna agentúra (Umweltbundesamt, UBA)

Spolkový štatistický úrad Nemecka (Statistisches Bundesamt, Destatis) – podpora

28. júna 2024

Grécko

Ministerstvo životného prostredia a energetiky, Generálny sekretariát pre koordináciu odpadového hospodárstva, Riaditeľstvo pre odpadové hospodárstvo Odbor evidencie, licencií a štatistiky odpadov

Grécka recyklačná agentúra – podpora

1. októbra 2024

Maďarsko

Ministerstvo energetiky

28. júna 2024

Island*

Islandský recyklačný fond

Environmentálna agentúra – podpora

28. júna 2024

Írsko

Agentúra na ochranu životného prostredia

28. júna 2024

Taliansko

Inštitút ochrany a výskumu životného prostredia (ISPRA)

28. júna 2024

Lotyšsko

Ministerstvo ochrany životného prostredia a regionálneho rozvoja

28. júna 2024

Litva

Agentúra pre ochranu životného prostredia, oddelenie pre udeľovanie licencií na odpad

30. júna 2024

Luxembursko

Environmentálna agentúra

27. júna 2024

Malta

Úrad pre životné prostredie a zdroje

28. októbra 2024

Holandsko

Generálne riaditeľstvo pre verejné práce a vodné hospodárstvo

28. júna 2024

Nórsko*

Nórska environmentálna agentúra.

25. júna 2024

Poľsko

Ministerstvo klímy a životného prostredia, odbor odpadového hospodárstva

25. júla 2024

Portugalsko

Environmentálna agentúra

28. júna 2024

Rumunsko

Ministerstvo životného prostredia, vôd a lesov

Ministerstvo hospodárstva, podnikania a cestovného ruchu

Národná agentúra pre rybolov a akvakultúru – nahlasovanie údajov týkajúcich sa položky d) (rybársky výstroj)

28. júna 2024

Slovensko

Agentúra životného prostredia

10. októbra 2024

Slovinsko

Agentúra životného prostredia (ARSO)

14. augusta 2024

Španielsko

Ministerstvo pre ekologickú transformáciu a demografické výzvy

21. novembra 2024

Švédsko

Švédska agentúra na ochranu životného prostredia

27. júna 2024

* Krajiny EHP/EZVO.

Príloha 8: Zhrnutie výsledkov prieskumu vykonaného v krajinách, ktoré nahlasujú údaje

Prehľad

V prieskume sa zisťovala spätná väzba od 12 krajín o ich skúsenostiach s procesom nahlasovania údajov podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch v roku 2024 a o ich názoroch na ďalšie kolo nahlasovania. Nahlasovatelia hodnotili spokojnosť krajín s procesom, podelili sa o problémy, ktorým čelili, a predložili návrhy na zlepšenie procesu. Hlavné zistenia sa uvádzajú ďalej.

Spokojnosť s procesom nahlasovania

Spokojnosť sa pohybovala v rozmedzí od 4 do 10 bodov, pričom väčšina respondentov hodnotila 7 až 9 bodmi. Priemerné skóre spokojnosti bolo približne 7,7, čo naznačuje celkovo pozitívnu spätnú väzbu s možnosťou zlepšenia.

Najužitočnejšie podporné prvky

Nahlasovatelia označili za najprospešnejšie tieto podporné prvky:

·príručka pre nahlasovateľov: často uvádzaná ako základný zdroj usmernenia,

·podpora z poradenského strediska: chválená za pohotovosť,

·webináre: oceňované za vysvetľovanie zložitých požiadaviek a poskytovanie najlepších postupov.

Hlavné výzvy, ktorým krajiny čelili

Krajiny poukázali na viacero problémov:

·problémy so zberom údajov: mnohé krajiny mali problémy so zhromažďovaním úplných a presných údajov,

·zložité formáty nahlasovania: niekoľko krajín považovalo formát nahlasovania v programe Excel za ťažkopádny,

·časové obmedzenia: oneskorenia pri uverejňovaní vykonávacích aktov, ktoré boli nevyhnutné pre zber údajov, a ktoré oneskorili vypracovanie vnútroštátnych právnych predpisov umožňujúcich špecializovaný zber údajov.

Návrhy na zlepšenie

Nahlasovatelia navrhli niekoľko zlepšení, napríklad: i) zjednodušenie nahlasovacích vzorov a zosúladenie s praktickými možnosťami zberu údajov; ii) zavedenie modulárnych formulárov, ktoré sa rozširujú na základe počiatočných vstupov s cieľom znížiť zložitosť; iii) poskytnutie ďalších usmernení a príkladov, prípadne nahradenie webinárov komplexnejšími príručkami pre tých, ktorí sa na týchto webinároch nemôžu zúčastniť.

Očakávania do budúcnosti

Väčšina krajín uviedla, že plánuje doplniť povinné a dobrovoľné polia, ktoré boli tento rok vynechané.

Záujem o webinár týkajúci sa roku 2025, na ktorom by sa preskúmali výsledky tohto prvého roka nahlasovania a prediskutovali zlepšenia, bol veľký, pričom viac ako polovica respondentov vyjadrila podporu.

Údaje na nahlasovanie položiek a), b), c) a d) za rok 2025 a pripravenosť systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu

Medzi identifikované zdroje údajov na nahlasovanie v budúcom roku patria vnútroštátne regulačné akty, správy výrobcov a systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu, hoci niektoré zdroje údajov zostávajú neúplné. Niekoľko krajín zaznamenalo oneskorenie pri zavádzaní systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu, čo malo vplyv na dostupnosť údajov pre nahlasovanie o jednorazových plastových výrobkoch v budúcom roku.

Údaje pre dve dodatočné povinnosti nahlasovania v roku 2025    

Odpovede na otázku týkajúcu sa určenia zdrojov údajov pre dve dodatočné povinnosti nahlasovania na budúci rok (filtre pre tabakové výrobky a recyklovaný obsah v jednorazových plastových nápojových fľašiach) naznačujú rôznorodú pripravenosť, pričom medzi nahlasovateľmi panuje určitá neistota.

Záver

Hoci spokojnosť s procesom nahlasovania bola vo všeobecnosti pozitívna, existujú zreteľné príležitosti na zefektívnenie zberu údajov a formátov nahlasovania. Hlavnými odporúčaniami na zlepšenie procesu pre ďalší cyklus nahlasovania sú lepšie usmernenia a zjednodušené formuláre.

Príloha 9: Zdroje údajov a metodiky

V usmerneniach Komisie o jednorazových plastových výrobkoch v súlade so smernicou o jednorazových plastových výrobkoch (2021/C 216/01) sa poskytujú vysvetlenia týkajúce sa položiek, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o jednorazových plastových výrobkoch, vrátane položiek, na ktoré sa vzťahuje povinnosť nahlasovania. V usmerneniach sa okrem iného objasňuje, čo možno považovať za jednorazové použitie a čo sa považuje za plast podľa smernice o jednorazových plastových výrobkoch. V usmerneniach sa uvádzajú aj špecifikácie na lepšiu identifikáciu výrobkov a ich uzáverov/krytov/viečok. Pokiaľ ide o rybársky výstroj, ďalšie podrobnosti na podporu nahlasovania údajov sa uvádzajú v štúdii Study to support the implementation of obligations set out in the Single Use Plastics and Port Reception Facilities Directives (Štúdia na podporu vykonávania povinností stanovených v smernici o jednorazových plastových výrobkoch a smernici o prístavných zberných zariadeniach) z roku 2020, v ktorej sa uvádzajú špecifikácie o rozsahu nahlasovania, možných zdrojoch údajov, druhoch rybárskeho výstroja atď.

Okrem týchto usmerňujúcich dokumentov sa v každom vykonávacom rozhodnutí Komisie uvádzajú podrobnosti o formáte nahlasovania pre všetky položky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť nahlasovania. To zahŕňa aj formát nahlasovania zdrojov údajov a použitých metodík. V prípade položky a) sa vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2022/162 a v prípade položky d) vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2021/958 od krajín požaduje, aby oznámili zdroje údajov/metodiky použité na nahlasovanie, pričom zoznam možných zdrojov a metodík je uvedený v prílohách k uvedeným rozhodnutiam. V prípade položky b) sa pri nahlasovaní spolieha na informovanosť krajín o opatreniach a vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2022/162 sa nestanovujú žiadne kritériá, ktoré musia opatrenia spĺňať, aby mohli byť nahlásené. Pokiaľ ide o položku c), v usmerneniach sa od krajín požaduje, aby poskytli podrobné informácie, niektoré dobrovoľne a niektoré povinne, o konkrétnych prvkoch údajov, ale v usmerneniach sa neuvádza konkrétny referenčný zoznam zdrojov údajov, z ktorých si krajiny môžu vybrať. Na obrázkoch nižšie sú uvedené podrobnosti o zdrojoch údajov/metodikách, ktoré krajiny použili pri jednotlivých položkách nahlasovania jednorazových plastových výrobkov. Na zdroje údajov a metodiky odkazujeme spoločne, pretože takto sa na tieto informácie odkazuje vo vykonávacích rozhodnutiach Komisie.

Obrázky uvedené ďalej poskytujú prehľad zdrojov údajov/metodík, ktoré krajiny nahlasujú v prípade položiek, pre ktoré formát nahlasovania poskytuje vložené kategórie, ktoré môžu nahlasovatelia uviesť [položka a) a položka d)]:



Obrázok 14: Zdroje údajov/metodiky, ktoré krajiny používajú na nahlasovanie položky a). Zdroj: Správy o kontrole kvality.

Obrázok 15: Zdroje údajov/metodiky, ktoré krajiny používajú na nahlasovanie položky d). Zdroj: Správy o kontrole kvality.

Príloha 10: Identifikované metódy overovania a problémy s presnosťou

Obrázok 16: Metódy overovania (vľavo) a problémy s presnosťou (vpravo) zistené pri nahlasovaní položky a). Zdroj: Správy o kontrole kvality.

Obrázok 17: Metódy overovania a problémy s presnosťou zistené pri nahlasovaní položky c). Zdroj: Správy o kontrole kvality.

Obrázok 18: Metódy overovania a problémy s presnosťou zistené pri nahlasovaní položky d). Zdroj: Správy o kontrole kvality.

(1)

     V celej správe sa hodnoty na obyvateľa vypočítavajú ako pomer medzi súčtom hmotnosti vydeleným celkovým počtom obyvateľov v krajinách, ktoré dané údaje nahlásili. Údaje o obyvateľstve pochádzajú z Eurostatu [priemerný počet obyvateľov krajiny za rok 2022, Eurostat ( 2024a )].

(2)

     Vypočítané ad hoc pre toto posúdenie ako podiel hmotnosti plastov z výrobkov zahrnutých v položke a) a vzniknutého odpadu z obalov, pričom sa berie do úvahy podskupina krajín, ktoré túto položku uviedli. V hmotnosti plastov v položke sa zohľadňuje hmotnosť položiek, ktoré sú úplné vyrobené z plastu a obsah plastov v položkách čiastočne vyrobených z plastu. Vzniknutý odpad z plastových obalov je prevzatý zo štatistiky Eurostatu „ Odpad z obalov podľa činností nakladania s odpadmi “. Toto porovnanie by sa malo brať len ako obmedzený ukazovateľ. Odpad z plastových obalov môže byť v niektorých krajinách ešte stále podhodnotený, ako sa zistilo v hodnoteniach včasného varovania (EEA, 2022) .

(3)

     Napríklad Estónsko uviedlo toky zo susedných krajín ako dôvod, prečo má vyššie údaje o triedenom zbere ako o umiestnení na trh, a Malta uviedla, že je dôležité zohľadniť toky z iných krajín počas letnej sezóny.

(4)

     Iba Španielsko vykázalo nulové hodnoty na základe predpokladu, že toky do krajiny a z nej sú vyrovnané.

(5)

     Ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a) odpadové jednorazové fľaše boli zozbierané v rámci triedeného zberu na účely recyklácie, a to oddelene od akéhokoľvek iného druhu odpadu;

b) odpadové jednorazové fľaše boli zozbierané spolu s inými frakciami komunálneho odpadu tvorenými odpadmi z obalov alebo spolu s inými frakciami komunálneho odpadu, ktoré nemajú charakter obalov a ktoré tvoria plastové, kovové, papierové či sklené odpady zozbierané v rámci triedeného zberu na účely recyklácie, a: i) v rámci daného systému zberu sa nezbiera odpad, pri ktorom existuje pravdepodobnosť, že obsahuje nebezpečné látky; ii) cieľom koncepcie a realizácie zberu odpadu a jeho následného triedenia je minimalizovať, aby sa zozbierané odpadové jednorazové fľaše kontaminovali vplyvom plastového odpadu, ktorý nepochádza z takýchto fliaš, či vplyvom iného odpadu; iii) prevádzkovatelia v oblasti nakladania s odpadom zriaďujú systémy zabezpečenia kvality s cieľom overiť splnenie podmienok stanovených v bodoch i) a ii).

(6)

     Údaje, v prípade ktorých sa vyžaduje, aby zostali dôverné, sú z číselných a celkových hodnôt vylúčené.

(7)

     Ako príklad možno uviesť Maďarsko, ktoré vo svojej správe o kontrole kvality pre položku a) uviedlo problémy s údajmi o rozšírenej zodpovednosti výrobcu, hoci systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu neboli uvedené ako zdroje údajov, na základe ktorých sa nahlasovalo.

(8)

     Napríklad s rôznymi úrovňami ambícií, cieľových aktérov a sektorov a geografického rozsahu.

(9)

     Štyri krajiny vyplnili len povinné informácie, t. j. uviedli (áno/nie), či v krajine platia jednotlivé druhy opatrení. Ostatné krajiny takisto poskytli aspoň niektoré dobrovoľné informácie, ktoré umožnili identifikovať konkrétne opatrenie (URL/odkaz na politický dokument) alebo rok nadobudnutia účinnosti. 20 krajín vyplnilo aj ďalšie dobrovoľné informačné polia, t. j. geografický rozsah opatrenia, cieľové subjekty, povinný/dobrovoľný charakter opatrenia atď. Napriek tomu boli informácie vo všeobecnosti poskytované s častými nedostatkami.

(10)

     Predmety, ktoré nie sú na jedno použitie, patria do rozsahu údajov o odpadoch z obalov, avšak nevzťahuje sa na ne smernica o jednorazových plastových výrobkoch, a naopak. Napríklad na opakovane použiteľné obaly sa nevzťahuje smernica o jednorazových plastových výrobkoch, ale považujú sa za obaly. Podobne aj jednorazové plastové poháre na nápoje a jednorazové plastové nádoby na potraviny, ktoré sa predávajú prázdne bez zámeru naplniť ich na mieste predaja, sú jednorazové plastové výrobky, ale nepovažujú sa za obaly.

(11)

     Štatistika Eurostatu „ Odpad z obalov podľa činností nakladania s odpadom “. Treba takisto poznamenať, že: i) odpad z obalov môže byť v niektorých krajinách ešte stále podhodnotený, ako sa zistilo v hodnoteniach včasného varovania (EEA, 2022) na základe údajov z roku 2019; ii) od roku 2009 sa množstvo odpadu z plastových obalov neustále zvyšuje.

(12)

     Súčet hmotnosti položiek úplne vyrobených z plastu a obsahu plastu v prípade položiek čiastočne vyrobených z plastu.

(13)

     Napríklad rôzne dátové polia pre nahlasovanie položky a), klasifikácia opatrení v prípade položky b), nahlasovanie zdrojov údajov/metodík v prípade položky c) alebo členenie a konverzné faktory pre nahlasovanie položky d).

(14)

     Na základe hmotnosti plastu obsiahnutého vo výrobku.