Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 22. októbra 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Osobitné chránené územia – Článok 6 ods. 3 – Primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu, ktorý môže ovplyvniť chránenú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany tejto lokality – Vyňatie určitých kategórií činností, plánov alebo projektov z povinnosti vykonať primerané posúdenie “
Vo veci C‑548/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Raad voor Vergunningsbetwistingen (Rada pre spory týkajúce sa povolení, Belgicko) z 31. júla 2025 a doručený Súdnemu dvoru 14. augusta 2025, ktorý súvisí s konaním:
Dryade vzw
proti
Stad Peer, v zastúpení: mestská rada zložená z primátora a zástupcov mestských poslancov,
za účasti:
X vvzrl,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia R. Frendo, N. Jääskinen, M. Condinanzi a A. Kornezov (spravodajca),
generálny advokát: J. Kokott,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Dryade vzw, v zastúpení: M. Van de Poel, advocaat,
– belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens, P. Cottin a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Dewulf, G. Schaiko a B. Schelstraete, advocaten,
– Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Dryade vzw, neziskovým združením, a Stad Peer (mesto Peer, Belgicko), ktoré zastupuje College van burgemeester en schepenen (mestská rada zložená z primátora a zástupcov mestských poslancov), vo veci návrhu tohto združenia na zrušenie rozhodnutia tohto mesta, ktorým sa berie na vedomie oznámenie o odbere podzemnej vody.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 2 smernice o biotopoch stanovuje:
„1. Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy.
2. Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom [v priaznivom – neoficiálny preklad] stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.
…“
4 Článok 6 smernice o biotopoch v odsekoch 2 a 3 stanovuje:
„2. Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.
3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [posúdeniu jeho vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [posúdenia vplyvov – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“
Belgické právo
5 Článok 36 ter ods. 3 a 4 decreet betreffende het natuurbehoud en het natuurlijk milieu (dekrét o ochrane prírody a prírodného prostredia) z 21. októbra 1997 (Belgisch Staatsblad, 10. januára 1998, s. 599), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „dekrét o prírode“), ktorého účelom je prebratie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch do belgického práva, stanovuje:
„3. Činnosť podliehajúca povoleniu, plán alebo program, ktoré samostatne alebo v spojení s jednou alebo viacerými existujúcimi alebo navrhovanými činnosťami, plánmi alebo programami môžu spôsobiť významné zhoršenie prírodných vlastností osobitného chráneného územia, bez toho, aby táto činnosť podliehajúca povoleniu, plán alebo program priamo súviseli so správou územia v danom osobitnom chránenom území alebo pre ňu boli potrebné, musia podliehať primeranému posúdeniu z hľadiska významných vplyvov na osobitné chránené územie.
…
4. Orgán zodpovedný za rozhodovanie o žiadosti o povolenie, pláne alebo programe môže udeliť povolenie alebo schváliť plán alebo program len vtedy, ak plán alebo program vykonávania činnosti nespôsobuje žiadne významné poškodenie dotknutých osobitných chránených území. Príslušný orgán vždy prostredníctvom stanovenia podmienok zabezpečí, aby nedošlo k žiadnemu významnému poškodeniu prírodných vlastností osobitného chráneného územia.“
6 Príloha 1 k Besluit van de Vlaamse regering houdende algemene en sectorale bepalingen inzake milieuhygiëne (nariadenie flámskej vlády, ktorým sa stanovujú všeobecné a odvetvové ustanovenia v oblasti hygieny životného prostredia) z 1. júna 1995 (Belgisch Staatsblad, 31. júla 1995, s. 20526), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „nariadenie Vlarem“), okrem iného uvádza, ktoré zariadenia a prevádzky podliehajú povoleniu a ktoré zariadenia a činnosti podliehajú iba oznamovacej povinnosti. Zariadenia a činnosti zaradené do prvej a druhej triedy podliehajú povoleniu, zatiaľ čo zariadenia a činnosti zaradené do tretej triedy podliehajú iba oznamovacej povinnosti.
7 Podľa položky 53.8 bodu 1 písm. a) tejto prílohy 1 patria do tretej triedy vrty studní na odber podzemnej vody a odber podzemných vôd iných než tie, ktoré sú uvedené v položkách 53.1 až 53.7 a 53.12 tejto prílohy, ktorých celkový čerpaný prietok sa rovná alebo je nižší ako 5 000 metrov kubických (m³) ročne a ktorých hĺbka je menšia alebo rovnajúca sa kritériu hĺbky špecifickému pre lokalitu, ako je uvedené v prílohe 2ter k nariadeniu Vlarem, a ktoré nie sú zaradené do tejto položky 53.8 bodu 1 písm. c).
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
8 Dňa 13. novembra 2023 X vvzrl zaslala mestu Peer oznámenie o projekte prevádzkovania zariadenia na čerpanie podzemných vôd v hĺbke 60 metrov s maximálnym prietokom 175 m³ denne a 5 000 m³ ročne. Tento projekt, ktorý patrí do tretej triedy v zmysle prílohy 1 k nariadeniu Vlarem, je situovaný približne 425 metrov od lokality „Abeek s priľahlými mokraďami“, ktorá je označená ako osobitné chránené územie (OCHÚ) v súlade so smernicou o biotopoch.
9 Spoločnosť X k svojmu oznámeniu pripojila „primerané posúdenie/podrobnejší environmentálny prieskum“, v ktorom dospela k záveru, že na dotknuté OCHÚ neexistuje žiadny predvídateľný negatívny vplyv. Podľa tejto spoločnosti je projekt, o ktorý ide vo veci samej, situovaný vo vzdialenosti 201 metrov od najbližšieho odberu podzemnej vody z toho istého vodonosného horizontu. Okruh, v ktorom by sa hladina podzemnej vody v dôsledku realizácie tohto projektu znížila o 1 centimeter (cm), je podľa tejto spoločnosti 137 metrov. Preto podľa nej tento projekt nebude mať žiadny vplyv na uvedený odber podzemnej vody, a teda žiadny významný negatívny vplyv na toto osobitné chránené územie.
10 Rozhodnutím z 24. novembra 2023 mesto Peer vzalo toto oznámenie na vedomie a konštatovalo, že riziká pre vonkajšiu bezpečnosť, ako aj škodlivé vplyvy a vplyvy na životné prostredie, vody, prírodu a človeka mimo uvedeného projektu možno obmedziť na prijateľnú úroveň za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto rozhodnutí, ktoré sa týkajú najmä šetrného využívania odobratých podzemných vôd a obmedzenia odberu dotknutých podzemných vôd najviac na obdobie desiatich rokov.
11 Združenie Dryade podalo žalobu o neplatnosť uvedeného rozhodnutia na Raad voor Vergunningsbetwistingen (Rada pre spory týkajúce sa povolení, Belgicko), ktorá je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.
12 Pred týmto súdom toto združenie v podstate tvrdí, že na predmetný projekt sa vzťahuje článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a preto mal byť predmetom primeraného posúdenia. Podľa združenia Dryade pritom posúdenie pripojené k oznámeniu uvedenému v bode 9 tohto rozsudku nemožno považovať za takéto „primerané“ posúdenie, keďže je neúplné a nevhodné.
13 Podľa uvedeného združenia je kritérium okruhu, v ktorom by sa hladina podzemnej vody znížila o 1 cm, na ktoré sa odvoláva spoločnosť X s cieľom dospieť k záveru o neexistencii významných negatívnych vplyvov tohto projektu, nesprávne a nemá žiadny vedecký základ. Okrem toho neboli zohľadnené kumulatívne účinky štyroch ďalších odberov podzemnej vody situovaných v OCHÚ dotknutom vo veci samej, ktoré sa rozprestiera okolo príslušného miesta odberu. Dryade ďalej usudzuje, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje nesprávne prebratie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.
14 Spoločnosť X zas pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom tvrdí, že v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou sa povinnosť vykonať primerané posúdenie vzťahuje len na projekty podliehajúce povoleniu, a nie na projekty podliehajúce iba oznamovacej povinnosti, ako je projekt, o ktorý ide vo veci samej.
15 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že na určitý počet urbanistických aktov a klasifikovaných činností, ktoré predtým podľa vnútroštátneho práva podliehali povinnosti získať povolenie, sa teraz vzťahuje len oznamovacia povinnosť. Podľa tohto súdu projekt dotknutý vo veci samej vzhľadom na to, že podľa položky 53.8 bodu 1 písm. a) prílohy 1 k nariadeniu Vlarem patrí do tretej triedy, podlieha len oznamovacej povinnosti. Preto sa naň nevzťahuje pôsobnosť článku 36 ter ods. 3 a 4 dekrétu o prírode, ktorý sa uplatňuje len na činnosti podliehajúce povoleniu. Podľa týchto ustanovení by pritom mali byť posledné uvedené činnosti predmetom primeraného posúdenia len vtedy, ak môžu samostatne alebo v spojení s jednou alebo viacerými existujúcimi alebo navrhovanými činnosťami, plánmi či programami spôsobiť výrazné znehodnotenie prírodných vlastností osobitného chráneného územia. Projekty, na ktoré sa vzťahuje len oznamovacia povinnosť, by tak boli vyňaté z povinnosti vykonať primerané posúdenie, aj keď môžu spôsobiť takéto znehodnotenie.
16 Predkladajúci vnútroštátny súd poukazuje na to, že flámsky zákonodarca tak vyňal projekty podliehajúce oznamovacej povinnosti z povinnosti systematicky vykonávať primerané posúdenie na základe vopred stanovených kritérií alebo prahových hodnôt. Podľa tohto súdu tieto kritériá a prahové hodnoty zrejme nevychádzajú z vedeckých štúdií, ktoré umožňujú vylúčiť akékoľvek pochybnosti o tom, či takéto projekty môžu spôsobiť významné poškodenie prirodzených vlastností OCHÚ.
17 Za týchto okolností Raad voor Vergunningsbetwistingen (Rada pre spory týkajúce sa povolení) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Bráni článok 6 ods. 3 smernice [o biotopoch] takej právnej úprave, podľa ktorej projekty, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť získať povolenie, schválenie alebo súhlas, ale len oznamovacia povinnosť, ako sú napríklad menšie projekty odberu podzemnej vody, nepodliehajú povinnosti vykonať primerané posúdenie vplyvov napriek tomu, že môžu významne ovplyvniť [OCHÚ] ako celok?“
O prejudiciálnej otázke
18 Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá určité kategórie plánov alebo projektov vyníma na základe vopred stanovených kritérií a prahových hodnôt z povinnosti vykonať primerané posúdenie, pokiaľ tieto kritériá a prahové hodnoty neumožňujú vylúčiť, že akýkoľvek plán alebo projekt patriaci do týchto kategórií môže mať samostatne alebo v spojení s inými plánmi a projektmi významný vplyv na OCHÚ.
19 Na úvod treba pripomenúť, že článok 6 smernice o biotopoch ukladá členským štátom súbor povinností a osobitných postupov, ktoré majú zabezpečiť, ako vyplýva z článku 2 ods. 2 tejto smernice, zachovanie alebo prípadne obnovenie prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry európskeho významu v priaznivom stave s cieľom dosiahnuť všeobecnejší cieľ tejto istej smernice, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o lokality chránené v zmysle tejto smernice (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 116, ako aj citovaná judikatúra).
20 V tomto rámci článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch upravuje postup posúdenia, ktorého cieľom je pomocou predchádzajúcej kontroly zabezpečiť, aby sa plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nie je potrebný, ale pritom ju môže významne ovplyvniť, povolil len za predpokladu, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality (pozri rozsudok z 15. júna 2023, Eco Advocacy, C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 34 a citovanú judikatúru).
21 Tento článok 6 ods. 3 rozlišuje dve fázy v rámci postupu posúdenia, ktorý stanovuje.
22 Prvá fáza, ktorá je uvedená v prvej vete tohto ustanovenia, vyžaduje, aby členské štáty vykonali primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na chránenú lokalitu, ak existuje pravdepodobnosť, že tento plán alebo projekt môže mať na ňu významný vplyv. Druhá fáza, zmienená v druhej vete uvedeného ustanovenia, ktorá nasleduje po tomto primeranom posúdení, umožňuje takýto plán alebo projekt povoliť len pod podmienkou, že s výhradou ustanovení článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch nepriaznivo neovplyvní integritu dotknutej lokality (rozsudok z 15. júna 2023, Eco Advocacy, C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 36 a citovaná judikatúra), pričom uvedený článok 6 ods. 4 smernice o biotopoch nie je v prejednávanej veci relevantný.
23 V tejto súvislosti po prvé z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že požiadavka primeraného posúdenia vplyvu plánu alebo projektu stanovená v článku 6 ods. 3 smernice 92/43 podlieha podmienke, že existuje pravdepodobnosť alebo riziko, že významným spôsobom ovplyvní predmetnú lokalitu. Vzhľadom najmä na zásadu predchádzania škodám sa usudzuje, že takéto riziko existuje, ak na základe najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti nemožno vylúčiť, že by dotknutý plán alebo projekt mohol ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. Posúdenie rizika sa musí vykonať najmä s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo projekt týka (rozsudok z 15. júna 2023, Eco Advocacy, C‑721/21, EU:C:2023:477, bod 37 a citovaná judikatúra).
24 Podľa ustálenej judikatúry primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu predpokladá, že pred jeho schválením musia byť pomocou týchto najlepších vedeckých poznatkov zistené všetky aspekty tohto plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo spoločne s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany chránenej lokality. Toto posúdenie nemôže mať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť o vplyvoch plánovaných prác na dotknutú lokalitu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2023, Eco Advocacy, C‑721/21, EU:C:2023:477, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru).
25 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že článok 6 ods. 3 prvá veta smernice o biotopoch vo všeobecnosti vyžaduje individuálne skúmanie plánov alebo projektov (rozsudok zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, bod 94).
26 Súdny dvor najmä konštatoval, že možnosť v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou všeobecne vylúčiť určité činnosti z potreby posúdenia vplyvov na predmetnú lokalitu nie je spôsobilá zabezpečiť, aby tieto činnosti nepoškodzovali integritu tejto lokality (rozsudok z 26. mája 2011, Komisia/Belgicko, C‑538/09, EU:C:2011:349, body 41 a 42).
27 Podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch preto členský štát v zásade nemôže systematicky a všeobecne vynímať určité kategórie plánov alebo projektov z povinnosti posúdenia ich vplyvov na chránené lokality v závislosti od oblasti činnosti alebo zavedením ohlasovacieho režimu (rozsudok z 26. mája 2011, Komisia/Belgicko, C‑538/09, EU:C:2011:349, bod 45).
28 O uplatnení ohlasovacieho režimu členským štátom, ktorý vyníma určité kategórie plánov alebo projektov z povinnosti vykonať primerané posúdenie ich vplyvov na chránenú lokalitu, možno uvažovať len ako o výnimke z tohto všeobecného pravidla, no pod podmienkou, že sa preukáže, že uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia umožňujú na základe objektívnych skutočností s istotou vylúčiť, že akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci tomuto režimu významne ovplyvní chránenú lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2011, Komisia/Belgicko, C‑538/09, EU:C:2011:349, bod 52 a citovanú judikatúru).
29 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že článok 36 ter ods. 3 dekrétu o prírode ukladá povinnosť vykonať primerané posúdenie len vo vzťahu k činnostiam podliehajúcim povoleniu, ktoré môžu spôsobiť významné znehodnotenie prírodných vlastností OCHÚ. Podľa tohto súdu tak flámsky zákonodarca systematicky oslobodzuje od vykonania primeraného posúdenia určité kategórie projektov, na ktoré sa vzťahuje len oznamovacia povinnosť, definované v závislosti od kritérií alebo prahových hodnôt stanovených uplatniteľnou vnútroštátnou právnou úpravou.
30 Konkrétne, pokiaľ ide o projekty odberu podzemnej vody, z tejto vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že tieto projekty sú rozdelené do troch rôznych tried v podstate v závislosti od ich prietoku, hĺbky a čerpacieho systému dotknutého vrtu, a že povoleniu, a teda povinnosti vykonať primerané posúdenie stanovené v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, podliehajú len projekty patriace do prvej a druhej triedy. Vrty studní, ktoré rovnako ako projekt dotknutý vo veci samej patria do tretej triedy, podliehajú len jednoduchej oznamovacej povinnosti, a preto sú vyňaté z povinnosti vykonať primerané posúdenie.
31 Treba teda skúmať, či v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 23 až 28 tohto rozsudku takéto kritériá a prahové hodnoty umožňujú na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci režimu, o ktorý ide vo veci samej, významne ovplyvní chránenú lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi a projektmi.
32 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že aj projekt malého rozsahu môže mať samostatne alebo v spojení s inými plánmi a projektmi vážne dôsledky na životné prostredie, ak je situovaný na mieste, kde sú faktory životného prostredia, ako sú živočíchy, rastliny, pôda, voda, podnebie alebo kultúrne dedičstvo, citlivé na najmenšiu zmenu (rozsudok z 26. mája 2011, Komisia/Belgicko, C‑538/09, EU:C:2011:349, bod 55).
33 V špecifickom kontexte projektov využívania vôd mal už Súdny dvor príležitosť konštatovať, že skutočnosť, že ide o využívanie týkajúce sa malých množstiev vody, nemôže sama osebe vylúčiť, že niektoré z týchto použití môžu mať významný vplyv na chránenú lokalitu. Dokonca aj za predpokladu, že by takéto využívanie vody nemalo významný vplyv na stav vodného útvaru, z toho nevyplýva, že by nemohlo mať významný vplyv na susedné chránené lokality (rozsudok z 10. januára 2006, Komisia/Nemecko, C‑98/03, EU:C:2006:3, bod 44).
34 Členský štát teda nemôže považovať za preukázané, že kategórie plánov alebo projektov, definované podľa oblastí činnosti a veľkosti dotknutých činností, budú mať už zo svojej podstaty malý vplyv na chránené lokality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2011, Komisia/Belgicko, C‑538/09, EU:C:2011:349, bod 56).
35 V druhom rade s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, sa nezdá, že kritériá a prahové hodnoty stanovené vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej na účely uplatnenia výnimky, ktorú stanovuje, umožňujú zohľadniť prípadné iné plány alebo projekty, najmä tie, ktoré sa týkajú danej chránenej lokality alebo sú situované v blízkosti dotknutej oblasti, ako aj ich prípadné kumulatívne účinky na túto lokalitu. Tieto kritériá a prahové hodnoty totiž odkazujú len na vlastnosti dotknutého plánu alebo projektu.
36 Ako však výslovne vyplýva zo znenia článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, toto ustanovenie sa uplatňuje na plány alebo projekty, ktoré samostatne „alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi“ môžu mať významný vplyv na chránenú lokalitu. Cieľom tohto ustanovenia je teda zabrániť aj poškodeniam biotopov, ktoré môžu vyplývať z kumulatívnych účinkov viacerých plánov alebo projektov, vrátane tých, ktoré síce majú obmedzený význam, ale môžu sa realizovať súčasne v tej istej chránenej lokalite alebo v jej blízkosti.
37 Za týchto podmienok sa s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, zdá, že kritériá a prahové hodnoty stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, neumožňujú vylúčiť, že akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci režimu stanovenému touto právnou úpravou a vyňatý z povinnosti vykonať primerané posúdenie môže mať významný vplyv na chránenú lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi a projektmi.
38 Tento záver nevyvracajú tvrdenia belgickej vlády, podľa ktorých po prvé iné vnútroštátne ustanovenia, najmä ustanovenia prijaté v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch, môžu napraviť absenciu povinnosti vykonať primerané posúdenie vo vzťahu k plánom alebo projektom podliehajúcim jednoduchej oznamovacej povinnosti, hoci by mohli mať významný vplyv na chránenú lokalitu, po druhé príslušné správne orgány môžu odmietnuť vziať na vedomie oznámenie alebo pripojiť k svojim rozhodnutiam určité podmienky a po tretie sa v prípade výkonu činností podliehajúcich oznamovacej povinnosti údajne uplatňujú vnútroštátne trestnoprávne ustanovenia, ak by tieto činnosti mohli mať významný vplyv na OCHÚ.
39 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že odseky 2 a 3 článku 6 smernice o biotopoch síce tvoria celok, ktorý je v súlade s cieľmi ochrany stanovenými touto smernicou, keďže ich cieľom je zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman, C‑323/17, EU:C:2018:244, bod 24), nemení to nič na skutočnosti, že majú odlišný účel. Tento odsek 2 totiž stanovuje povinnosť všeobecnej ochrany spočívajúcu v zabránení poškodeniu, ako aj rušeniu, ktoré by mohlo mať významné účinky z hľadiska cieľov uvedenej smernice, zatiaľ čo tento odsek 3 stanovuje postup posúdenia, ktorého cieľom je prostredníctvom predchádzajúcej kontroly zabezpečiť, aby bol plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nie je potrebný, ale môže ju významne ovplyvniť, povolený len za predpokladu, že nepriaznivo neovplyvní integritu tejto lokality (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C‑127/02, EU:C:2004:482, bod 38). Uvedené odseky 2 a 3 majú teda odlišnú pôsobnosť, a preto ich nemožno zamieňať, inak by bol ohrozený ich príslušný potrebný účinok.
40 Z toho vyplýva, že prijatie vnútroštátnych opatrení podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch neumožňuje dospieť k záveru, že sú splnené požiadavky vyplývajúce z článku 6 ods. 3 tejto smernice.
41 Po druhé stačí uviesť, že na jednej strane, ako bolo pripomenuté v bode 22 tohto rozsudku, právomoc správneho orgánu odmietnuť realizáciu plánu alebo projektu alebo podmieniť svoj súhlas s týmto plánom alebo projektom patrí do druhej fázy spomenutej v tomto bode 22, ktorej sa týka článok 6 ods. 3 druhá veta smernice o biotopoch, a teda nie je relevantná v rámci prvej fázy spomenutej v uvedenom bode, ktorá sa týka podmienok uplatniteľných na primerané posúdenie upravené v tomto článku 6 ods. 3 prvej vete. Predmetom prejednávanej veci je pritom práve táto prvá fáza.
42 Po tretie, ako bolo pripomenuté v bodoch 20 a 39 tohto rozsudku, článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch upravuje postup posúdenia založený na predchádzajúcej kontrole. Preto je irelevantná aj možnosť uložiť sankcie, vrátane trestnoprávnych, ktorú upravuje vnútroštátne právo, pokiaľ nie je dodržaný zákaz vykonávať činnosti podliehajúce oznamovacej povinnosti, ktoré majú významný vplyv na OCHÚ.
43 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá určité kategórie plánov alebo projektov vyníma na základe vopred stanovených kritérií a prahových hodnôt z povinnosti vykonať primerané posúdenie, pokiaľ tieto kritériá a prahové hodnoty neumožňujú na základe objektívnych skutočností s istotou vylúčiť, že tieto plány alebo tieto projekty môžu mať samostatne alebo v spojení s inými plánmi a projektmi významný vplyv na OCHÚ.
O trovách
44 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá určité kategórie plánov alebo projektov vyníma na základe vopred stanovených kritérií a prahových hodnôt z povinnosti vykonať primerané posúdenie, pokiaľ tieto kritériá a prahové hodnoty neumožňujú na základe objektívnych skutočností s istotou vylúčiť, že tieto plány alebo tieto projekty môžu mať samostatne alebo v spojení s inými plánmi a projektmi významný vplyv na osobitné chránené územie.
Podpisy
* Jazyk konania: holandčina.