Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 22. októbra 2026(*)
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Nariadenie (EÚ) 2022/1854 – Núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie – Článok 6 ods. 1 – Článok 8 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 2 – Strop trhových príjmov získaných výrobcami elektriny využívajúcimi určité zdroje energie – Vnútroštátny strop nižší než 180 eur za vyrobenú megawatthodinu (MWh) elektriny – Prípustnosť – Strop diferencovaný podľa toho, či k 8. októbru 2022 existovala alebo neexistovala zmluva o kompenzácii s prémiami, zaväzujúca dotknutého výrobcu – Proporcionalita a nediskriminácia – Absencia dostatočných spresnení – Neprípustnosť “
Vo veci C‑187/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv, Bulharsko) zo 7. marca 2025 a doručený Súdnemu dvoru 7. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:
„EVN Bulgaria Renewables“ EOOD
proti
Direktor na Teritorialna direkcija Plovdiv na Nacionalnata agencija za prichodite,
za účasti:
Okrăžna prokuratura gr. Plovdiv,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu deviatej komory, sudcovia N. Jääskinen a M. Condinanzi,
generálny advokát: A. Biondi,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– „EVN Bulgaria Renewables“ EOOD, v zastúpení: G. Petkova, advokat,
– Direktor na Teritorialna direktsia Plovdiv na Nacionalnata agencija za prichodite, v zastúpení: P. Georgiev,
– írska vláda, v zastúpení: M. Browne, Chief State Solicitor, S. Finnegan a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Donnelly, SC, a S. Brittain, BL,
– Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet, T. Scharf a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1, ako aj článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I, 2022, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „EVN Bulgaria Renewables“ EOOD (ďalej len „EVN“) a Direktor na Teritorialna direkcija Plovdiv na Nacionalnata agencija za prichodite (riaditeľ oblastného riaditeľstva Národnej agentúry pre verejné príjmy Plovdiv, Bulharsko) (ďalej len „daňový orgán“) vo veci zákonnosti daňového výmeru.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 12, 25 a 46 nariadenia 2022/1854 stanovovali:
„(12) … Jednotná povinnosť postúpiť nadmerné príjmy spotrebiteľom by umožnila všetkým členským štátom ochrániť svojich spotrebiteľov. Pozitívny účinok na ceny energie bude mať pozitívny vplyv na prepojený trh [Európskej únie] s energiou a by zároveň pomohol zmierniť mieru inflácie. …
…
(25) V situácii, keď sú spotrebitelia vystavení extrémne vysokým cenám, ktoré zároveň poškodzujú hospodárstvo Únie, je potrebné dočasne obmedziť mimoriadne trhové príjmy výrobcov s nižšími marginálnymi nákladmi prostredníctvom uplatnenia stropu trhových príjmov dosiahnut[ých] predajom elektriny v rámci Únie.
…
(46) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nadmerné príjmy vyplývajúce z uplatňovania stropu trhových príjmov v oblasti elektriny preniesli na jej koncových odberateľov s cieľom zmierniť vplyv mimoriadne vysokých cien elektriny. Nadmerné príjmy by sa mali nasmerovať medzi odberateľov vrátane domácností a podnikov, ktoré sú obzvlášť výrazne ovplyvnené vysokými cenami elektriny. …“
4 Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, stanovoval:
„Týmto nariadením sa stanovuje núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie. Cieľom uvedených opatrení je… zaviesť strop trhových príjmov, ktoré určití výrobcovia získavajú z jej výroby, a cielene [ich] prerozdeliť koncovým odberateľom elektriny… [s cieľom – neoficiálny preklad] prispieť k cenovej dostupnosti energie pre domácnosti a podniky.“
5 Článok 6 uvedeného nariadenia s názvom „Povinný strop trhových príjmov“ v odseku 1 stanovoval:
„Trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 sa obmedzia na maximálnu výšku 180 [eur] za [megawatthodinu (MWh)] vyrobenej elektriny.“
6 Článok 7 toho istého nariadenia, nazvaný „Uplatňovanie stropu trhových príjmov na výrobcov elektriny“, spresňoval:
„1. Strop trhových príjmov stanovený v článku 6 sa vzťahuje na trhové príjmy získané z predaja elektriny vyrobenej z týchto zdrojov:
a) veterná energia;
…
2. Strop trhových príjmov stanovený v článku 6 ods. 1 sa nevzťahuje… na výrobcov, ktorých príjmy za MWh vyrobenej elektriny už sú obmedzené v dôsledku vnútroštátnych opatrení alebo opatrení zo strany orgánov verejnej moci, ktoré sa neprijali podľa článku 8.
…
4. Členské štáty môžu rozhodnúť, že strop trhových príjmov sa nevzťahuje na príjmy získané z predaja elektriny na trhu s regulačnou energiou…
…“
7 Článok 8 nariadenia 2022/1854, nazvaný „Vnútroštátne krízové opatrenia“, stanovoval:
„1. Členské štáty môžu:
a) zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1…;
b) stanoviť vyšší strop trhových príjmov pre výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, za predpokladu, že ich investície a prevádzkové náklady presahujú maximálnu sumu stanovenú v článku 6 ods. 1;
…
d) stanoviť osobitný strop trhových príjmov získaných z predaja elektriny vyrobenej z čierneho uhlia;
…
2. Opatrenia uvedené v odseku 1 v súlade s týmto nariadením:
a) musia byť primerané a nediskriminačné;
b) nesmú ohrozovať investičné signály;
c) zabezpečujú pokrytie investícií a prevádzkových nákladov;
d) nenarúšajú fungovanie veľkoobchodných trhov s elektrinou, a najmä neovplyvňujú hodnotové poradie a tvorbu cien na veľkoobchodnom trhu;
e) musia byť v súlade s právom Únie.“
8 Článok 22 tohto nariadenia s názvom „Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“ stanovoval:
„1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zabezpečiť rozdelenie nadmerných príjmov v súlade s článkom 10…, sa toto nariadenie uplatňuje do 31. decembra 2023, s výhradou nasledovného:
…
c) články 6, 7 a 8 sa uplatňujú od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023;
…“
Bulharské právo
Zákon o energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
9 Zakon za energiata ot vazobnobvjaemi iztočnici (zákon o energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov) (DV č. 35 z 3. mája 2011) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (DV č. 29 z 10. apríla 2012) (ďalej len „zákon o energii z obnoviteľných zdrojov“) v článku 31 stanovuje:
„1. Elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov odkúpi verejný dodávateľ alebo koncoví dodávatelia za zvýhodnenú cenu stanovenú Dăržavna Komisija za energijno i vodno regulirane [(Štátna komisia pre reguláciu energetiky a vodného hospodárstva, Bulharsko), teraz Komisija za energijno i vodno regulirane (Komisia pre reguláciu energetiky a vodného hospodárstva, Bulharsko) (ďalej len ‚KEVR‘)] s účinnosťou odo dňa uvedenia… elektrárne do prevádzky…
2. Elektrina z obnoviteľných zdrojov podľa ods. 1 sa kupuje na základe dlhodobých kúpnych zmlúv s nasledovnou platnosťou:
…
(2) dvanásť rokov pre elektrinu z veternej energie;
…“
Zákon o energetike a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike
10 Zakon za energetikata (zákon o energetike) (DV č. 107 z 9. decembra 2003) bol viackrát zmenený, okrem iného prostredníctvom zakon za izmenenie i dopalnenie na zakona za energetikata (zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike) (DV č. 38 z 8. mája 2018). Tento posledný uvedený zákon v § 68 svojich prechodných a záverečných ustanovení stanovuje:
„1. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov s inštalovaným celkovým výkonom energetických zariadení dosahujúcim 4 [megawatty (MW)] alebo viac do 31. októbra 2018 uzavrú s Fond ,Sigurnost na elektroenergijnata sistema‘ [Fond pre bezpečnosť elektrizačnej sústavy, Bulharsko (ďalej len ,FSES‘)] zmluvu o kompenzácii s prémiami pre nimi vyrobenú elektrinu, až do špecifickej výšky čistej vyrobenej elektriny, ktorá je pre nich určená a na základe ktorej sa určila pre nich platná zvýhodnená cena. Zmluvy o kompenzácii nadobudnú platnosť najneskôr k 1. januáru 2019.
2. Prémiu určuje [KEVR] každoročne najneskôr 30. júna, a to vo výške rozdielu medzi zvýhodnenou cenou alebo aktualizovanou zvýhodnenou cenou elektrárne, určenou pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a odhadovanou trhovou cenou elektriny z obnoviteľných zdrojov určenou pre toto obdobie v závislosti od primárnych zdrojov energie.
…
4. Prémia sa poskytuje až do uplynutia doby platnosti príslušnej dlhodobej kúpnej zmluvy…, uzavretej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
…
8. Účinnosťou zmluvy podľa bodu 1 sa kúpna zmluva zodpovedajúceho výrobcu podľa bodu 1, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, považuje za ukončenú a verejný dodávateľ, respektíve koneční dodávatelia, elektrinu vyrobenú týmto výrobcom nenakupujú za zvýhodnenú cenu.
9. Od 1. júla 2018 až do času, odkedy je zmluva podľa bodu 1 účinná, verejný dodávateľ nakupuje elektrinu za zvýhodnené ceny od výrobcov podľa bodu 1, ktorí sú napojení na prenosovú sústavu.
…“
11 Doplňujúce ustanovenia zákona o energetike v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej v § 1 bode 42 stanovujú:
„Na účely tohto zákona:
…
42. ,Odhadovaná trhová cena pre skupiny výrobcov podľa primárneho zdroja energie‘ je priemerná ročná cena, ktorú určila [KEVR] podľa metodiky pre elektrinu zo slnečnej energie, veternej energie, z vodných elektrární s inštalovaným výkonom až do 10 MW, z biomasy a iných obnoviteľných zdrojov, ako aj pre elektrinu z vysoko efektívnej kombinovanej výroby tepla a elektriny zo zemného plynu a uhlia.“
Vykonávací zákon o rozpočte na rok 2022
12 Zakon za prilagane na razporedbi na Zakona za dăržavnia bjudžet na Republika Bălgarija za 2022 g., Zakona za bjudžeta na dăržavnoto obštestveno osigurjavane za 2022 g. i Zakona za bjudžeta na Nacionalnata zdravnoosiguritelna kasa za 2022 g. (zákon o uplatňovaní ustanovení zákona o štátnom rozpočte Bulharskej republiky na rok 2022, zákona o rozpočte štátneho sociálneho zabezpečenia na rok 2022 a zákona o rozpočte štátnej zdravotnej poisťovne na rok 2022) (DV č. 104 z 30. decembra 2022), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o uplatňovaní rozpočtu na rok 2022“), v § 8 prechodných a záverečných ustanovení stanovuje:
„1. Výrobcovia elektriny, ktorí majú zariadenia na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom viac ako 1 MW, ktorých trhové príjmy boli dosiahnuté predajom elektriny vyrobenej zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 [nariadenia 2022/1854],… platia do [FSES] účelovo viazané príspevky predstavujúce kladný rozdiel medzi trhovými príjmami bez dane z pridanej hodnoty [(DPH)] a stanoveným príjmovým stropom, vypočítaným na základe hodnôt pre zodpovedajúci druh výrobcu v dodávacom období od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023, s výnimkou transakcií s regulačnou energiou potrebných na pokrytie potrieb vyrovnávania elektrizačnej sústavy spoločnosťou ESO (Elektroenergien sistemen operator [prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy]) EAD. Výška účelovo viazaných príspevkov sa vypočítava pre každú transakciu.
2. Hodnoty, ktoré slúžia ako základ pre výpočet príjmového stropu pre zodpovedajúci druh výrobcu podľa bodu 1, sa určia rozhodnutím Ministerski savet [Rada ministrov, Bulharsko].
3. Výrobcovia so zariadeniami na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom viac ako 1 MW, ktorí uzatvorili zmluvu o kompenzáciách účinnú k 8. októbru 2022 a ktorých trhové príjmy boli dosiahnuté predajom elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia [2022/1854], platia do [FSES] účelovo viazané príspevky z trhových príjmov bez DPH z každej transakcie, ktorá bola vykonaná za voľne dohodnuté ceny v období od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023, s výnimkou transakcií týkajúcich sa regulačnej energie. Výška účelovo viazaných príspevkov za každú transakciu zodpovedá:
(1) kladnému rozdielu medzi trhovými príjmami z voľne dohodnutých cien (dosiahnutá trhová cena) bez [DPH] zo zodpovedajúcich transakcií a stanoveným príjmovým stropom, vypočítaným na základe odhadovanej trhovej ceny podľa rozhodnutia [KEVR] týkajúceho sa určenia cien, ktorým sa určila platná prémia pre daného výrobcu, a to v prípade výrobcov, pre ktorých výška tejto prémie nie je 0,00 BGN za MWh bez [DPH], a
(2) 90 % kladného rozdielu medzi trhovými príjmami z voľne dohodnutých cien (dosiahnutá trhová cena) z príslušnej transakcie bez [DPH] a stanoveným príjmovým stropom, vypočítaným na základe zvýhodnenej ceny určenej rozhodnutím [KEVR] v súlade so zmluvou o kompenzácii s prémiami, a to v prípade výrobcov, pre ktorých je stanovená výška platnej prémie 0,00 BGN za MWh bez [DPH].
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
13 EVN je výrobca elektriny so sídlom v Bulharsku. Vlastní elektráreň na výrobu veternej energie nachádzajúcu sa v Kavarne (Bulharsko) s celkovým inštalovaným výkonom 16 MW, ktorá bola uvedená do prevádzky 8. júna 2012. V súlade s článkom 31 zákona o energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, uzavrela EVN 28. júna 2012 zmluvu o nákupe elektriny vyrobenej touto elektrárňou so spoločnosťou Nacionalna električeska kompanija AD (ďalej len „zmluva o nákupe elektriny“) na obdobie do 28. júna 2024, a to za zvýhodnenú cenu 191 BGN (približne 98 eur) za MWh.
14 V nadväznosti na legislatívne zmeny systému nákupu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bola táto zmluva nahradená zmluvou o kompenzácii s prémiami, ktorá bola uzavretá 28. septembra 2018, a zmluva o nákupe elektriny bola ukončená podľa § 68 bodu 8 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike. Podľa zmluvy o kompenzácii s prémiami sa FSES zaviazal spoločnosti EVN zaplatiť prémiu za množstvo elektriny vyrobené veternou elektrárňou Kavarna, pre ktoré EVN vykonávala transakcie na vyrovnávacom trhu. Prémia za MWh zodpovedá rozdielu medzi zvýhodnenou cenou podľa zmluvy o nákupe elektriny a odhadovanou cenou, určenou pre relevantné obdobie rozhodnutím KEVR.
15 Posledná prémia podľa uvedenej zmluvy o kompenzácii s prémiami bola spoločnosti EVN vyplatená za október 2021. Po tomto mesiaci odhadovaná cena stanovená KEVR prekročila zvýhodnenú cenu stanovenú v zmluve o nákupe elektriny. V dôsledku toho bola prémia za elektrinu vyrobenú touto elektrárňou stanovená na 0 BGN za MWh.
16 Vzhľadom na to, že zmluva o kompenzácii s prémiami prestala platiť 30. novembra 2021, EVN zaplatila účelovo viazané príspevky v súlade s § 8 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022 za elektráreň Kavarna, pokiaľ ide o obdobie od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023, pričom tieto príspevky boli vypočítané na základe príjmového stropu 350 BGN (približne 180 eur) stanoveného podľa tohto § 8 bodov 1 a 2.
17 Platobným výmerom z 27. júna 2024 boli na ťarchu spoločnosti EVN stanovené rôzne sumy účelovo viazaných príspevkov za to isté obdobie, pričom ako strop bola stanovená zvýhodnená cena 191 BGN za MWh vyrobenej elektriny. Podľa tohto platobného výmeru je EVN povinná zaplatiť účelovo viazané príspevky vo výške 1 818 884,99 BGN (približne 929 980 eur), ako aj úroky z omeškania vo výške 320 462 BGN (približne 163 850 eur).
18 EVN spochybnila uvedený platobný výmer v správnom konaní pred daňovým orgánom, pričom najmä tvrdila, že je v rozpore s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 2 písm. a) nariadenia 2022/1854. Rozhodnutím z 12. septembra 2024 tento orgán potvrdil uvedený platobný výmer. EVN sa preto obrátila na Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie.
19 Predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že daňový orgán odôvodňuje uplatnenie stropu trhových príjmov stanoveného podľa § 8 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022 tým, že toto vnútroštátne ustanovenie preberá článok 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854. Dodáva, že tento orgán vykladá toto posledné uvedené ustanovenie tak, že stanovuje len hornú hranicu stropu, a teda ponecháva členským štátom možnosť stanoviť strop nižší ako 180 eur za MWh bez zohľadnenia požiadaviek článku 8 ods. 2 tohto nariadenia. EVN tento výklad spochybňuje.
20 Uvedený súd v druhom rade uvádza, že § 8 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022 pri jeho uplatnení daňovým orgánom zavádza rôzne hodnoty pre príjmové stropy výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov v závislosti od toho, či k 8. októbru 2022 mali alebo nemali s FSES uzavretú zmluvu o kompenzácii s prémiami.
21 V tejto súvislosti spresňuje, že v prípade výrobcov, ktorí nemali uzavretú zmluvu alebo ktorých zmluvy už k tomuto dátumu prestali platiť, predstavuje príjmový strop 350 BGN za MWh vyrobenej elektriny, a to podľa tohto § 8 bodu 1 v spojení s jeho bodom 2, ako aj s rozhodnutím Rady ministrov. Naopak, podľa uvedeného § 8 bodu 3 ods. 2 v prípade výrobcov, ktorí boli zmluvnými stranami zmlúv o kompenzácii s prémiami, ktoré boli k 8. októbru 2022 stále platné a ktorých výška prémie splatnej na základe zmluvy je 0 BGN za MWh, príjmový strop zodpovedá zvýhodnenej cene stanovenej v zmluve o nákupe elektriny, pričom účelovo viazaný príspevok dosahuje 90 % kladného rozdielu medzi trhovými príjmami z voľne dohodnutých cien z príslušnej transakcie bez DPH a takto určeným stropom.
22 Predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý uvádza, že táto právna úprava znižuje cenový strop zavedený článkom 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854, poukazuje na to, že vzniká otázka, či uvedená úprava porušuje zásady proporcionality a nediskriminácie, keďže strop príjmov získaných z výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorý zodpovedá zvýhodnenej cene podľa zmluvy o nákupe elektriny, ktorá prestala platiť, závisí od toho, či k 8. októbru 2022 platila zmluva o kompenzácii s prémiami, podľa ktorej aj tak nie je splatná žiadna prémia.
23 Za týchto okolností Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 6 ods. 1 nariadenia [2022/1854] vykladať v tom zmysle, že ním zavedený povinný strop pre trhové príjmy z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 [tohto nariadenia] vo výške 180 eur za MWh vyrobenej elektriny predstavuje jediný strop pre trhové príjmy v celej Európskej únii, ktorý sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch, a tieto štáty si môžu ponechať alebo zaviesť ďalšie opatrenia, ktoré ďalej obmedzia trhové príjmy, pričom okrem iného v prípadoch podľa článku 8 ods. 1 písm. a) môžu pri dodržaní požiadaviek článku 8 ods. 2 [tohto nariadenia] stanoviť nižší strop?
2. Spĺňa úprava v § 8 bode 3 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení [vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022], podľa ktorej pre trhové príjmy získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia [2022/1854], ktoré boli dosiahnuté výrobcami, ktorých zmluvy o kompenzácii s prémiami podľa § 68 bodu 1 v spojení s § 68 bodom 9 [prechodných a záverečných ustanovení] zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike, týkajúce sa dotknutej elektrárne, neprestali platiť k 8. októbru 2022, platí strop pre príjmy vo výške zvýhodnenej ceny podľa zmluvy o nákupe elektriny podľa článku 31 [zákona o energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej], požiadavky článku 8 ods. 2 nariadenia a najmä požiadavky proporcionality a nediskriminácie podľa článku 8 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia?“
O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania
24 Daňový orgán tvrdí, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je bezpredmetný z dôvodu, že vnútroštátne pravidlá uplatniteľné na účelovo viazané príspevky stanovené vo vykonávacom zákone o rozpočte na rok 2022 sa uplatňujú striktne a nemožno ich vykladať. V podstate tak spochybňuje prípustnosť tohto návrhu.
25 Treba pripomenúť, že podľa článku 267 ZFEÚ oprávnenie predložiť návrh Súdnemu dvoru prináleží vnútroštátnemu súdu a nie účastníkom konania vo veci samej. Keďže právomoc určiť otázky, ktoré sa majú predložiť Súdnemu dvoru, prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, strany nemôžu dosiahnuť, že sa tieto otázky vyhlásia za bezpredmetné (rozsudok z 9. decembra 1965, Singer, 44/65, EU:C:1965:122, s. 1198).
26 Okrem toho pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženom vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 24. júna 2008, Commune de Mesquer, C‑188/07, EU:C:2008:359, bod 30, a zo 4. júna 2026, Darašev, C‑312/24, EU:C:2026:449, bod 53, ako aj citovaná judikatúra).
27 Dôvod neprípustnosti uvedený daňovým orgánom preto nemôže mať za následok vyhlásenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania za neprípustný, a teda musí byť zamietnutý.
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
28 Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázku, ktorá je mu predložená (pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Krüger, C‑334/95, EU:C:1997:378, body 22 a 23; z 28. novembra 2000, Roquette Frères, C‑88/99, EU:C:2000:652, bod 18, ako aj z 21. mája 2026, Utiledulci, C‑545/24, EU:C:2026:412, bod 16).
29 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že opatrenie spočívajúce v zastropovaní príjmov niektorých výrobcov elektriny stanovené v § 8 prechodných a záverečných ustanovení vykonávacieho zákona o rozpočte na rok 2022, ktorého uplatnenie na spoločnosť EVN je príčinou sporu vo veci samej, sa v súlade s tým, čo stanovuje toto ustanovenie, uplatnilo na dodávky elektriny uskutočnené v období od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023.
30 Okrem toho podľa znenia článku 22 ods. 2 písm. c) nariadenia 2022/1854 sa ustanovenia tohto nariadenia, o ktorých výklad predkladajúci vnútroštátny súd svojou prvou otázkou žiada, uplatňovali od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023. Súdny dvor navyše už rozhodol, že z nijakého ustanovenia uvedeného nariadenia nevyplýva, že by sa uplatňovalo na opatrenie príjmového stropu, zavedené vnútroštátnou právnou úpravou na obdobie pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a už vôbec nie že by takáto právna úprava mala spĺňať podmienky stanovené v uvedenom nariadení (rozsudok z 18. decembra 2025, Electrabel a i., C‑633/23, EU:C:2025:991, bod 58). Vzhľadom na jednoznačné znenie tohto článku 22 ods. 2 písm. c) to isté nevyhnutne platí aj pre opatrenie príjmového stropu zavedené vnútroštátnou právnou úpravou na obdobie po dátume ukončenia uplatňovania týchto ustanovení.
31 Za týchto okolností treba preformulovať prvú predloženú otázku a vychádzať z toho, že predkladajúci vnútroštátny súd sa ňou v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia 2022/1854 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát stanovil na obdobie od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023 strop trhových príjmov získaných výrobcami elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia vo výške nižšej ako strop 180 eur za MWh vyrobenej elektriny, stanovený v prvom z týchto ustanovení, a to za dodržania požiadaviek stanovených v článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia.
32 Podľa ustálenej judikatúry treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, ako aj zo 4. júna 2026, Landkreis Schweinfurt, C‑621/24, EU:C:2026:450, bod 56).
33 Pokiaľ ide o znenie ustanovení, ktorých výklad sa požaduje, treba uviesť, že článok 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854 stanovuje, že trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia sa obmedzia na maximálnu výšku 180 eur za MWh vyrobenej elektriny. Pokiaľ ide o článok 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, tento článok spresňuje, že členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa „ďalej obmedzujú“ trhové príjmy výrobcov vyrábajúcich elektrinu zo zdrojov vymenovaných v tomto článku 7 ods. 1. Článok 8 ods. 2 uvedeného nariadenia vymenúva podmienky, ktoré musia spĺňať opatrenia uvedené v tomto článku 8 ods. 1.
34 Treba teda konštatovať, že zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že členské štáty môžu pri dodržaní podmienok stanovených v článku 8 ods. 2 nariadenia 2022/1854 prijať okrem iného opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy týchto výrobcov. Okrem toho nič v tomto znení nenaznačuje, že takéto opatrenie nemôže mať formu opatrenia stanovenia príjmového stropu stanoveného v nižšej sume, než je suma stanovená v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia, pokiaľ sú splnené podmienky vymenované v tomto článku 8 ods. 2. Naopak, vzhľadom na to, že článok 8 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia umožňuje prijať opatrenia, ktorými sa „ďalej obmedzujú“ trhové príjmy dotknutých výrobcov, z uvedeného znenia vyplýva, že opatrenia zastropovania príjmov, prijaté na základe tohto článku 8 ods. 1 písm. a), môžu stanoviť nižší strop, než je strop stanovený v tomto článku 6 ods. 1 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2025, Electrabel a i., C‑633/23, EU:C:2025:991, body 29 a 30, ako aj z 22. januára 2026, Secab, C‑423/23, EU:C:2026:32, bod 42).
35 Takýto výklad je podporený kontextom, do ktorého patria článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia 2022/1854. Na jednej strane totiž tento článok 8 ods. 1 písm. b) stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť vyšší strop trhových príjmov pre výrobcov vyrábajúcich elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia pod podmienkou, že ich investície a prevádzkové náklady presahujú maximálnu sumu stanovenú v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia. Na druhej strane uvedený článok 8 ods. 1 písm. d) stanovuje, že členské štáty môžu stanoviť osobitný strop trhových príjmov získaných z predaja elektriny vyrobenej z čierneho uhlia.
36 Tieto skutočnosti tak potvrdzujú, že medzi opatreniami, ktoré môžu členské štáty prijať na základe článku 8 ods. 1 nariadenia 2022/1854, sa nachádzajú opatrenia na obmedzenie trhových príjmov stanovené na iných úrovniach, než je úroveň stanovená v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.
37 Výklad uvedený v bode 34 tohto rozsudku je podporený aj cieľom sledovaným nariadením 2022/1854, ako je vyjadrený v jeho článku 1, podľa ktorého je cieľom tohto nariadenia najmä zaviesť strop trhových príjmov, ktoré určití výrobcovia získavajú z výroby elektriny, a cielene ich prerozdeliť koncovým odberateľom elektriny, a to, ako sa uvádza v odôvodnení 12 uvedeného nariadenia, s cieľom chrániť spotrebiteľov tým, že sa zníži miera inflácie. V tejto súvislosti odôvodnenie 25 toho istého nariadenia spresňuje, že v situácii, keď sú spotrebitelia vystavení extrémne vysokým cenám, ktoré zároveň poškodzujú hospodárstvo Únie, je potrebné dočasne obmedziť mimoriadne trhové príjmy výrobcov s nižšími marginálnymi nákladmi prostredníctvom uplatnenia stropu trhových príjmov dosiahnutých predajom elektriny v rámci Únie. V tomto zmysle aj odôvodnenie 46 nariadenia 2022/1854 stanovuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nadmerné príjmy vyplývajúce z uplatňovania stropu trhových príjmov v oblasti elektriny preniesli na jej koncových odberateľov s cieľom zmierniť vplyv mimoriadne vysokých cien elektriny.
38 Ak by pritom opatrenia, ktoré ešte viac obmedzujú trhové príjmy, ktoré môžu členské štáty prijať na základe článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia 2022/1854, nezahŕňali opatrenia spočívajúce v stanovení nižšieho stropu, než je strop stanovený v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia, hoci normotvorca Únie takéto opatrenie zastropovania v zásade považoval za osobitne vhodné na dosiahnutie tohto cieľa, bol by ohrozený plný potrebný účinok tohto nariadenia. Za takých podmienok by totiž členské štáty boli zbavené nástroja, ktorý pritom normotvorca Únie považoval za osobitne vhodný na dosiahnutie uvedeného cieľa.
39 Článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia 2022/1854 teda nebránia tomu, aby členský štát prijal na základe druhého z týchto ustanovení opatrenie na zastropovanie trhových príjmov, ktoré dosahujú výrobcovia elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, ktorého výška je stanovená na nižšej úrovni, než je úroveň stanovená v prvom z týchto ustanovení, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia.
40 Okrem toho na jednej strane vzhľadom na to, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že účelovo viazané príspevky, o ktoré ide vo veci samej, sú splatné z transakcií uskutočnených na trhu s regulačnou energiou, treba zdôrazniť, že podľa článku 7 ods. 4 nariadenia 2022/1854 môžu členské štáty rozhodnúť, že strop trhových príjmov sa neuplatňuje na príjmy pochádzajúce okrem iného z predaja elektriny na trhu s regulačnou energiou. Ak teda dotknutý členský štát túto možnosť nevyužil, opatrenie zastropovania príjmov stanovené v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia alebo prípadne zavedené členským štátom na základe článku 8 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia sa v zásade uplatňuje na príjmy pochádzajúce z predaja elektriny uskutočneného na tomto trhu. Z toho vyplýva, že aj keby túto okolnosť predkladajúci vnútroštátny súd potvrdil, nemala by vplyv na výklad uvedený v bodoch 33 až 39 tohto rozsudku.
41 Na druhej strane podľa článku 7 ods. 2 nariadenia 2022/1854 sa strop trhových príjmov stanovený v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia nevzťahuje na výrobcov, ktorých príjmy za MWh vyrobenej elektriny už sú obmedzené v dôsledku vnútroštátnych opatrení alebo opatrení zo strany orgánov verejnej moci, ktoré sa neprijali podľa článku 8 uvedeného nariadenia. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však nevyplýva, že by to tak bolo vo veci samej.
42 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia 2022/1854 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát stanovil na obdobie od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023 strop trhových príjmov získaných výrobcami elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia vo výške nižšej ako strop 180 eur za MWh vyrobenej elektriny, stanovený v prvom z týchto ustanovení, a to za dodržania požiadaviek stanovených v článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia.
O druhej otázke
43 Treba uviesť, že doslovné znenie druhej otázky položenej predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyzýva Súdny dvor, aby sa vyjadril k zlučiteľnosti ustanovenia vnútroštátneho práva s právom Únie. V rámci systému spolupráce zavedeného článkom 267 ZFEÚ však Súdnemu dvoru neprináleží vyjadrovať sa k zlučiteľnosti noriem vnútroštátneho práva s ustanoveniami práva Únie, a Súdny dvor tak nemôže odpovedať na túto otázku tak, ako je formulovaná. Súdny dvor má však právomoc poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov s právnou úpravou Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2007, Placanica a i., C‑338/04, C‑359/04 a C‑360/04, EU:C:2007:133, body 36 a 37, ako aj citovanú judikatúru, a z 12. marca 2026, Zirvatta, C‑597/24, EU:C:2026:198, bod 37).
44 Z článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a z ustálenej judikatúry však vyplýva, že na to, aby bolo možné dospieť k výkladu práva Únie, ktorý bude pre predkladajúci vnútroštátny súd užitočný, musí návrh na začatie prejudiciálneho konania po prvé obsahovať stručné zhrnutie predmetu sporu vo veci samej, ako aj relevantné skutočnosti, ako ich zistil predkladajúci vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú. Po druhé musí obsahovať znenie vnútroštátnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru. Po tretie musí predkladajúci vnútroštátny súd uviesť dôvody, pre ktoré sa rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. júna 2014, Municipiul Piatra Neamț, C‑13/14, EU:C:2014:2000, bod 10 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok zo 4. júna 2026, Darašev, C‑312/24, EU:C:2026:449, bod 56).
45 Je pravda, že v prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uviedol znenie vnútroštátnych ustanovení uplatniteľných na spor vo veci samej, ako aj stručné zhrnutie predmetu tohto sporu. Ako však uviedla aj Európska komisia, návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadne vysvetlenie dôvodov rozdielneho zaobchádzania s výrobcami elektriny, na ktorých sa vzťahovalo opatrenie zastropovania príjmov, o ktoré ide vo veci samej, v závislosti od toho, či boli alebo neboli k 8. októbru 2022 viazaní zmluvou o kompenzácii s prémiami. Predkladajúci vnútroštátny súd predovšetkým nevysvetľuje, v čom sa situácia tých výrobcov, ktorí k danému dátumu boli viazaní takouto zmluvou, odlišuje alebo neodlišuje od výrobcov, ktorí takto viazaní neboli. Neuvádza ani ciele, ktoré prípadne sledoval vnútroštátny zákonodarca, keď zaviedol toto rozlišovanie, ani dôvody, prečo sa pýta na výklad článku 8 ods. 2 písm. a) nariadenia 2022/1854, ani súvislosť, ktorú vidí medzi týmto ustanovením a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej.
46 Aj za predpokladu, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 2 písm. a) nariadenia 2022/1854 vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je opísaná v znení tejto druhej otázky, treba konštatovať, že Súdny dvor nemá k dispozícii skutočnosti potrebné na to, aby na ňu poskytol užitočnú odpoveď.
47 V dôsledku toho treba túto druhú otázku vyhlásiť za neprípustnú.
O trovách
48 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby členský štát stanovil na obdobie od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023 strop trhových príjmov získaných výrobcami elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia vo výške nižšej ako strop 180 eur za megawatthodinu (MWh) vyrobenej elektriny, stanovený v prvom z týchto ustanovení, a to za dodržania požiadaviek stanovených v článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia.
Podpisy
* Jazyk konania: bulharčina.