Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem Nemecka na rok 2012,ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Nemecka na roky 2012 – 2016 /* COM/2012/0305 final */
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY týkajúce sa národného programu reforiem
Nemecka na rok 2012,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Nemecka na roky 2012 – 2016
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1],
a najmä na jeho článok 5 ods. 2, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[3], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po porade s Hospodárskym a finančným
výborom, keďže: (1) Európska rada 26.
marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre
zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej
koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové
oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v
oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti. (2) Rada 13. júla 2010 prijala
odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky
členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala
rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských
štátov[4],
ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané,
aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej
hospodárskej politike a politike zamestnanosti. (3) Rada 12. júla 2011 prijala
odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Nemecka na rok
2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Nemecka na roky
2011 – 2014. (4) Komisia 23. novembra 2011
prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého
európskeho semestra ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá
je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na
základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[5], v ktorej
neurčila Nemecko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku
ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie. (5) Európska rada 2.
marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability,
fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu
presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať
rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a
konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych
dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. (6) Európska rada 2. marca 2012
takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro
Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť
zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do
ich národných programov reforiem. (7) Nemecko 18. apríla 2012
predložilo svoj program stability na roky 2012 – 2016 a 12. apríla 2012 svoj
národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť
prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. (8) Podľa prvých oznámení
Nemecka z roku 2012 o výške deficitu a dlhu za roky 2008 – 2011 na uplatnenie
postupu pri nadmernom deficite bol deficit verejných financií v roku 2011 pod
referenčnou hodnotou 3 % HDP uvedenou v zmluve. V prognóze Komisie z jari
2012 sa navyše odhaduje, že deficit verejných financií zostane pod
referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve a počas prognózovaného obdobia
sa bude ďalej znižovať. V dôsledku toho a v súlade s ustanoveniami
Paktu o stabilite a raste Komisia 30. mája prijala odporúčanie na
rozhodnutie Rady, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o existencii nadmerného
deficitu podľa článku 126 ods. 12 zmluvy. (9) Vychádzajúc z posúdenia
programu stability podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 Rada zastáva
názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové
prognózy programu, je realistický. Prognózy programu na obdobie 2012 – 2013 sú
vo všeobecnosti v súlade s prognózou Komisie z jari 2012, pokiaľ ide o
tempo a štruktúru hospodárskeho rastu, ako aj vývoj na trhu práce. Prognózy
programu v prípade hospodárskeho rastu v neskorších rokoch sú vo všeobecnosti v
súlade s odhadom Komisie týkajúcim sa miery strednodobého potenciálneho rastu v
Nemecku. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe je
splniť strednodobý rozpočtový cieľ už v roku 2012 a
dosiahnuť prakticky vyrovnaný nominálny rozpočet od roku 2014,
pričom nominálny deficit bude 1,0 % HDP v roku 2011, a bude tak pod
referenčnou hodnotou 3 % HDP uvedenou v zmluve s výrazným predstihom pred
termínom v roku 2013. V programe sa špecifikuje predchádzajúci strednodobý
rozpočtový cieľ štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP (vykladaný
ako úzke rozmedzie okolo 0,5 % HDP), ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o
stabilite a raste, čo znamená deficit neprevyšujúci 0,5 % HDP. Riziká pre
ciele týkajúce sa deficitu a dlhu môžu vzniknúť najmä vtedy, ak sa ukáže,
že sa vyžadujú dodatočné opatrenia na stabilizáciu finančného
sektora. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho deficitu[6] Nemecko
plánuje počas programového obdobia dodržať svoj strednodobý
rozpočtový cieľ, čomu by tak malo byť aj po zohľadnení
posúdenia rizika. Podľa údajov uvedených v programe a takisto s
prihliadnutím na posúdenie rizík by miera rastu výdavkov verejnej správy po
zohľadnení diskrečných opatrení na strane príjmov prekročila
referenčnú hodnotu pre výdavky stanovenú v Pakte o stabilite a raste v
roku 2012, pričom v roku 2013 by sa dodržala. Hrubý dlh sa v roku 2012
zvýši o 0,8 percentuálneho bodu na 82,0 % HDP a v roku 2013 klesne pod 80 %
HDP, a potom sa bude znižovať. Po náprave nadmerného deficitu sa Nemecko
nachádza v prechodnom období a podľa plánov dosahuje dostatočný
pokrok smerom k dosiahnutiu súladu s referenčnou hodnotou pre zníženie
dlhu stanovenou v Pakte o stabilite a raste. (10) Spolková vláda prijala
opatrenia na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov na zdravotnú
starostlivosť a navrhla reformu dlhodobej starostlivosti. Na zvládnutie
očakávaného ďalšieho zvýšenia výdavkov bude potrebné vyvinúť
dodatočné úsilie zamerané na zvýšenie účinnosti v sektore
zdravotníctva. Navrhovaná reforma dlhodobej starostlivosti je takisto
nedostatočná na zvládnutie očakávaných budúcich zvýšených nákladov.
Existuje priestor na zlepšenie efektívnosti daňového systému. Spolková
vláda je na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku, ktorým je zvýšenie výdavkov
podporujúcich rast v oblasti vzdelávania a výskumu. Je však aj naďalej
dôležité, aby aj spolkové krajiny (Länder) a obce, ktoré znášajú
väčšinu výdavkov na vzdelávanie a výskum, zabezpečili primerané a
efektívne vynakladanie výdavkov v týchto oblastiach. Zavedením novej ústavnej
dlhovej brzdy sa ďalej posilnil fiškálny rámec Nemecka. Pri vykonávaní
rozpočtového pravidla na úrovni jednotlivých spolkových krajín však nebol
dosiahnutý žiadny významný pokrok. (11) Vďaka významnej verejnej
podpore finančného sektora v spojení s jeho vlastným úsilím o nápravu a
priaznivými účinkami oživenia nemeckého hospodárstva došlo k stabilizácii
sektora ako celku. Napriek celkovo relatívne stabilnému finančnému sektoru
a tomu, že nedošlo k úverovej kríze, naďalej existujú nedostatky, hlavne
štrukturálne problémy niektorých regionálnych bánk (Landesbanken), a to
najmä nedostatočne životaschopný podnikateľský model, slabé štruktúry
správy a riadenia a zraniteľnosť v dôsledku vysokej miery
závislosti od medzibankových zdrojov finančných prostriedkov. (12) Dobrá výkonnosť nemeckého
trhu práce, zvýšenie zamestnanosti a mierna nezamestnanosť
nepriniesla všetkým účastníkom rovnaký prospech a mzdy sa nie vždy
zvyšovali v súlade s produktivitou. Fiškálne prekážky vyplývajúce z vysokého
daňovo-odvodového zaťaženia, najmä vzhľadom na vysoké odvody do
systému sociálneho zabezpečenia, aj naďalej bránia integrácii
predovšetkým pracujúcich s nízkymi zárobkami na trhu práce. Rozsiahle
využívanie „mini zamestnaní“ vedie k nízkemu nadobúdaniu dôchodkových práv.
Preto je potrebné zlepšiť prechod z „mini zamestnaní“ na stabilnejšie typy
zmlúv. Nedávna reforma nástrojov trhu práce by mala podporiť pracovné
príležitosti pre všetkých. Hlavnou výzvou pre Nemecko je zlepšenie účinnosti
vzdelávacieho systému a zvýšenie dosiahnutého vzdelania v prípade
znevýhodnených skupín. V strednodobom až dlhodobom horizonte bude pre
zmiernenie negatívnych dôsledkov demografických zmien na potenciálny rast
mimoriadne dôležité zabezpečenie dostupnosti kvalifikovanej pracovnej
sily. Problémom je nízka účasť žien v rámci plného pracovného
úväzku na trhu práce. Fiškálne prekážky pre druhé zárobkovo činné osoby v
rodine a nedostatok celodenných zariadení starostlivosti o deti, ako aj celodenných
škôl bránia účasti žien na trhu práce. (13) Nemecko uskutočňuje
zásadnú reformu energetického systému. Celkové hospodárske náklady na
transformáciu energetického systému by sa mali minimalizovať rýchlejším
rozširovaním vnútroštátnych a cezhraničných sietí, a to aj prostredníctvom
nepretržitého zvyšovania nákladovej efektívnosti politík v oblasti klímy a
energie z obnoviteľných zdrojov, prijatím rozhodných opatrení na
ďalšiu podporu energetickej efektívnosti a zvýšením hospodárskej
súťaže na trhoch s energiou. Vzhľadom na centrálnu geografickú polohu
Nemecka má nemecký železničný systém značný vplyv na celkový európsky
železničný systém. Hospodárska súťaž na trhu nákladnej a osobnej
železničnej dopravy zostáva veľmi nízka, hlavne pre chýbajúce
účinné oddelenie manažéra infraštruktúry od železničnej
holdingovej spoločnosti. Napriek určitému pokroku, ktorý sa dosiahol
v uplynulých rokoch okrem iného prostredníctvom vykonávania smernice o
službách, existuje priestor na ďalšiu stimuláciu hospodárskej súťaže
a rast produktivity v niektorých sektoroch služieb (napríklad v stavebníctve). (14) Nemecko prijalo v rámci Paktu
Euro Plus niekoľko záväzkov. Záväzky a plnenie záväzkov predstavených v
roku 2011 sa vzťahuje na podporu zamestnanosti, zlepšenie hospodárskej
súťaže, posilnenie udržateľnosti verejných financií a finančnej
stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus.
Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach. (15) Komisia vykonala v kontexte
európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Nemecka. Posúdila
program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam
pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Slovensku, ale
aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu
posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Európskej únie tým, že sa
poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej
odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených
odporúčaní (1) až (4). (16) Rada na základe tohto
posúdenia preskúmala program stability Nemecka na rok 2012 a jej stanovisko[7] je
premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1), TÝMTO ODPORÚČA, aby Nemecko
prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom: 1. Naďalej vykonávať
zdravé fiškálne politiky na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa
do roku 2012. Na tento účel zaviesť plánovanú rozpočtovú
stratégiu, ktorou sa zabezpečí splnenie referenčnej hodnoty pre
výdavky, ako aj dostatočný pokrok smerom k splneniu referenčnej
hodnoty pre zníženie dlhu. Pokračovať v konsolidácii podporujúcej
rast prostredníctvom ďalšieho úsilia na zlepšenie efektívnosti verejných
výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a
využívaním nevyužitého potenciálu na zlepšenie efektívnosti daňového
systému; využiť dostupný priestor na zvýšené a efektívnejšie výdavky
podporujúce rast v oblasti vzdelávania a výskumu na všetkých úrovniach verejnej
správy. Ukončiť vykonávanie dlhovej brzdy konzistentným spôsobom vo
všetkých spolkových krajinách (Länder), ktorá zabezpečí včasné
a náležité monitorovacie postupy a mechanizmy nápravy. 2. Riešiť zostávajúce
štrukturálne nedostatky vo finančnom sektore, okrem iného prostredníctvom
ďalšej reštrukturalizácie tých regionálnych bánk (Landesbanken),
ktoré potrebujú primerane financovaný životaschopný podnikateľský model, a
zároveň zamedziť nadmernému znižovaniu pákového efektu. 3. Rozpočtovo neutrálnym
spôsobom znížiť vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, najmä v
prípade osôb s nízkymi mzdami, a zachovať primerané aktivačné a
integračné opatrenia, najmä pre dlhodobo nezamestnaných. Vytvoriť
podmienky pre to, aby sa mzdy zvyšovali v súlade s produktivitou. Prijať
opatrenia na zlepšenie vzdelávacích výsledkov znevýhodnených skupín, najmä
prostredníctvom zabezpečenia rovných príležitostí v systémoch vzdelávania
a odbornej prípravy. Postupne zrušiť fiškálne prekážky pre druhé zárobkovo
činné osoby v rodine a zvýšiť dostupnosť zariadení s celodennou
starostlivosťou o deti a celodenných škôl. 4. Naďalej pokračovať
v úsilí o minimalizáciu celkových ekonomických nákladov na transformáciu
energetického systému, a to aj urýchlením rozšírenia vnútroštátnych a
cezhraničných elektrických a plynových sietí. Zabezpečiť, aby
inštitucionálny mechanizmus zaručil účinnú hospodársku súťaž na
železničných trhoch. Prijať opatrenia s cieľom ďalej
stimulovať hospodársku súťaž v sektore služieb vrátane
profesionálnych služieb a určitých remesiel, osobitne v sektore
stavebníctva. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES
L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] COM(2012)
305 final. [3] P7_TA(2012)0048
a P7_TA(2012)0047 [4] Rozhodnutie
Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 [5] COM(2012)
68 final. [6] Saldo
očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných
opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v
programe a za použitia spoločne dohodnutej metodiky. [7] Podľa
článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.