<!DOCTYPE html PUBLIC "yes" "xhtml1-strict.dtd">
<html xmlns="http://www.w3.org/1999/xhtml">
<!--GENDOC2XHTML # converter_version: 1.2.15-->
  <head>
    <title>2026-07-202607C116202400960-00-TRA-DOC-SK-ARRET-C-0096-24-202606878-07_00</title>
    <meta content="text/html; charset=utf-8" http-equiv="Content-Type"/>
    <meta content="true" name="ParExtraits_2021"/>
    <meta content="" name="Gendoc_DGTGeneratedDate"/>
    <meta content="0" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_ContentBits"/>
    <meta content="Commission Use" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Name"/>
    <meta content="sk-SK" name="Gendoc_Lang"/>
    <meta content="" name="Gendoc_GenerationDate"/>
    <meta content="" name="IsFlattened"/>
    <meta content="1" name="NumProc"/>
    <meta content="Final" name="Gendoc_EditionType"/>
    <meta content="0001" name="Gendoc_CaseNumberSuite"/>
    <meta content="13/08/2026 17:01:16" name="Gendoc_LastVerificationDate"/>
    <meta content="" name="Gendoc_ProcedureNumber"/>
    <meta content="sk" name="Gendoc_LangCode"/>
    <meta content="ARR" name="TypeDoc"/>
    <meta content="ZqdFUZ6l/EVbDEHw1xCwbLx+fTA0dr7jYfnqETZyWuw5Y+UFUDdBH/R+yBd33J3v2tis4l/9jnx/65qIfa+QQJgK2CN9x2hOV42R06ZTgW6hmR37X/7ztP97BGxWxa70kxZ0RK2IHAxh4r1sJaUz5ttGkg8Qxw8fync+XjOUulM=" name="GenDocUID"/>
    <meta content="P" name="TypeProc"/>
    <meta content="" name="CreateCustomParts"/>
    <meta content="OK" name="ReadyToPublish"/>
    <meta content="chovaiv" name="Gendoc_User"/>
    <meta content="10, 3, 0, 1" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Tag"/>
    <meta content="" name="EP_Mode"/>
    <meta content="" name="Gendoc_DGTGenerated"/>
    <meta content="" name="Gendoc_Vademecum"/>
    <meta content="true" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Enabled"/>
    <meta content="4378ebdf-d6dd-47a7-ad20-ec100fce937c" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_ActionId"/>
    <meta content="0096" name="NumeroOrdre"/>
    <meta content="2024" name="Annee"/>
    <meta content="P" name="Gendoc_ProcedureType"/>
    <meta content="" name="EP_Version"/>
    <meta content="SK" name="Langue"/>
    <meta content="chovaiv" name="Gendoc_DGTGeneratedUser"/>
    <meta content="b24c8b06-522c-46fe-9080-70926f8dddb1" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_SiteId"/>
    <meta content="FAST_document_go_ok" name="Gendoc_LastVerificationStatus"/>
    <meta content="ARR_C" name="Gendoc_GendocTemplateType"/>
    <meta content="TRUE" name="WithoutAuthorBlockFlatP"/>
    <meta content="GenDoc 07-08-26 15:25:13" name="Created"/>
    <meta content="" name="Canevas3_Vademecum"/>
    <meta content="2026-08-13T12:46:22Z" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_SetDate"/>
    <meta content="TRUE" name="WithoutAuthorBlock"/>
    <meta content="" name="Gendoc_CaseYear"/>
    <meta content="false" name="Generation_In_Progress"/>
    <meta content="C" name="Juridiction"/>
    <meta content="d99f76b2f5f4436094bb4a986b568723" name="DocumentIdentifier"/>
    <meta content="0096" name="Gendoc_CaseNumber"/>
    <meta content="ImportedWithoutSource" name="SdlIdentifier"/>
    <meta content="RP" name="NatureAff"/>
    <meta content="RP" name="Gendoc_CaseNature"/>
    <meta content="0001" name="NumSuite"/>
    <meta content="C" name="Gendoc_Juridiction"/>
    <meta content="Standard" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Method"/>
  </head>
  <body>
    <div style="header">
      <div id="rId25" style="first"/>
      <div id="rId21" style="even">Rozsudok zo 16. 7. 2026 – Spojené veci C-96/24, C-103/24 a C-112/24</div>
      <div id="rId22" style="default">Rzecznik Dyscyplinarny Sądu Najwyższego</div>
    </div>
    <p class="C19Centre" id="para-1" title="page-1">
      ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
    </p>
    <p class="C19Centre" id="para-2" title="page-1">
      zo 16. júla 2026 (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-1" href="#t-1">*</a>
</span>)
    </p>
    <p class="C71Indicateur" id="para-3" title="page-1">
      „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právny štát – Nezávislosť sudcov – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca overiť dodržanie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu pôsobiaceho na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) – Zloženie rozhodovacieho zloženia, ktoré má kontrolovať dodržanie týchto požiadaviek – Nezrovnalosti v podmienkach vymenovania člena takého zloženia – Dôsledky, ktoré treba vyvodiť z tejto nezrovnalosti – Nestrannosť – Prednosť práva Únie“
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-4" title="page-1">
      V spojených veciach C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24,
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-5" title="page-1">
      ktorých predmetom sú tri návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) z 11. januára 2024 a doručené Súdnemu dvoru 6., 7. a 12. februára 2024, ktoré súvisia s konaniami:
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-6" title="page-1">
      X. Y. (C‑96/24),
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-7" title="page-1">
      X. Y. (C‑103/24),
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-8" title="page-1">
      L. S. (C‑112/24)
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-9" title="page-1">
      za účasti:
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-10" title="page-1">
      Prokuratura Krajowa,
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-11" title="page-1">
      Rzecznik Dyscyplinarny Sądu Najwyższego,
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-12" title="page-1">
      Zastępca Rzecznika Dyscyplinarnego przy Sądzie Okręgowym w Piotrkowie Trybunalskim,
    </p>
    <p class="C19Centre" id="para-13" title="page-1">
      SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-14" title="page-1">
      v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen a R. Frendo,
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-15" title="page-1">
      generálny advokát: N. Emiliou,
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-16" title="page-1">
      tajomník: A. Calot Escobar,
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-17" title="page-1">
      so zreteľom na písomnú časť konania,
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-18" title="page-1">
      so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">–</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">–</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-21" title="page-1">
      so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-22" title="page-1">
      vyhlásil tento
    </p>
    <p class="C75Debutdesmotifs" id="para-23" title="page-1">
      Rozsudok
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tieto návrhy boli podané v rámci konania týkajúceho sa X. Y., sudcu na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) (vec C‑96/24), pred Izba Odpowiedzialności Zawodowej (senát pre profesijnú zodpovednosť), ktorý patrí pod tento súd, v nadväznosti na žiadosť prokuratúry o povolenie začať trestné konanie proti tomuto sudcovi, ako aj v rámci disciplinárnych konaní začatých proti X. Y. a L. S, sudcom na Sąd Rejonowy w P. (Okresný súd P., Poľsko) (veci C‑103/24 a C‑112/24), pred senátom pre profesijnú zodpovednosť.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Právny rámec</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zákon o Najvyššom súde</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">3</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 29 ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 (Dz. U. z roku 2018, položka 5), v znení ustawa o zmianie ustawy o Sądzie Najwyższym oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony) z 9. júna 2022 (Dz. U. z roku 2022, položka 1259) (ďalej len „zákon o Najvyššom súde“), stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-29" title="page-2">
      „…
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-30" title="page-2">
      2. V rámci činnosti [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)] alebo jeho orgánov nie je dovolené spochybňovať legitimitu [súdov], ústavných orgánov štátu alebo orgánov zodpovedných za preskúmanie a ochranu práva.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-31" title="page-2">
      3. [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] ani iný orgán moci nemôže určiť ani posudzovať zákonnosť vymenovania sudcu alebo právomoc plniť úlohy v oblasti výkonu spravodlivosti, ktorá vyplýva z tohto vymenovania.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-32" title="page-2">
      4. Okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] nemôžu byť výlučným dôvodom na napadnutie rozhodnutia prijatého za účasti tohto sudcu alebo na spochybnenie jeho nezávislosti a nestrannosti.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-33" title="page-2">
      5. Dodržanie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] alebo sudcu delegovaného na [tento] súd možno preskúmať s prihliadnutím na okolnosti súvisiace s jeho vymenovaním a jeho správanie po jeho vymenovaní, a to na návrh osoby podliehajúcej súdnej právomoci uvedenej v odseku 7, ak by to za okolností danej veci mohlo viesť k porušeniu zásady nezávislosti alebo nestrannosti, ktoré má vplyv na výsledok veci, s prihliadnutím na situáciu osoby podliehajúcej súdnej právomoci a povahu veci.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-34" title="page-2">
      6. Návrh na určenie toho, či sú dodržané požiadavky podľa odseku 5 [(ďalej len ‚test nezávislosti a nestrannosti‘)], možno podať proti sudcovi [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] alebo sudcovi delegovanému na tento súd, pridelenému do rozhodovacieho zloženia, ktoré preskúmava:
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-35" title="page-2">
      (1) opravný prostriedok;
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-36" title="page-2">
      …
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-37" title="page-2">
      7. Každý účastník konania pred [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] v prípadoch uvedených v odseku 6 má právo podať takýto návrh.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-38" title="page-2">
      …
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-39" title="page-2">
      9. Návrh musí spĺňať požiadavky stanovené pre procesný úkon a okrem toho musí obsahovať:
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-40" title="page-2">
      (1) návrh na určenie, či sú v danom prípade dodržané podmienky uvedené v odseku 5;
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-41" title="page-2">
      (2) okolnosti odôvodňujúce návrh a podporné dôkazy na podloženie týchto okolností.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-42" title="page-2">
      10. Návrh, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v článku 29 ods. 9 zákona o Najvyššom súde, sa zamietne ako neprípustný bez výzvy na odstránenie formálnych nedostatkov. Návrh podaný po uplynutí lehoty alebo neprípustný z iného dôvodu sa takisto zamietne ako neprípustný
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-43" title="page-3">
      …
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-44" title="page-3">
      15. Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] preskúma návrh na neverejnom zasadnutí v rozhodovacom zložení pozostávajúcom z piatich sudcov, ktorí boli náhodne vybratí spomedzi všetkých členov [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)], a to po vypočutí sudcu, ktorého sa návrh týka, pokiaľ výsluch nie je nemožný alebo veľmi zložitý. Sudca môže predložiť svoje pripomienky písomne. Dotknutý sudca je z náhodného výberu vylúčený.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-45" title="page-3">
      …
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-46" title="page-3">
      18. Ak Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) návrhu vyhovie, vylúči príslušného sudcu z konania v danej veci. Vylúčenie sudcu v jednej veci nemôže byť dôvodom na vylúčenie tohto sudcu v iných veciach, ktoré sa prejednávajú za jeho účasti.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-47" title="page-3">
      …
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-48" title="page-3">
      21. Proti uzneseniu vydanému po preskúmaní návrhu možno podať opravný prostriedok na [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] rozhodujúci v rozhodovacom zložení siedmich sudcov, ktorí boli náhodne vybratí spomedzi všetkých členov [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)]. Dotknutý sudca a sudca, ktorý sa podieľal na vydaní napadnutého uznesenia, sú z náhodného výberu vylúčení.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-49" title="page-3">
      …
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-50" title="page-3">
      24. Vo veciach, ktoré nie sú upravené zákonom, sa pravidlá týkajúce sa prekážok konania, ktoré sa uplatňujú na konanie o návrhu, uplatňujú mutatis mutandis na konanie začaté na základe návrhu a na odvolacie konanie.
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-51" title="page-3">
      …“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zákon o organizácii všeobecných súdov</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">4</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 128 ustawa Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 (Dz. U. č. 98, položka 1070), v znení uplatniteľnom na spory vo veciach samých, stanovuje:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-54" title="page-3">
      „Ustanovenia všeobecnej časti trestného zákona a ustanovenia trestného poriadku s výnimkou článku 344a a článku 396a sa uplatňujú mutatis mutandis na veci, ktoré nie sú upravené v tejto kapitole, pričom sa zohľadňujú osobitosti vyplývajúce z povahy disciplinárneho konania.“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Trestný poriadok</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">5</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Články 40 a 41 ustawa – Kodeks postępowania karnego (zákon, ktorým sa stanovuje trestný poriadok) zo 6. júna 1997 (Dz. U. z roku 1997, č. 89, položka 555) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) stanovuje prípady, v ktorých sa sudca zo zákona považuje za nespôsobilého rozhodovať vo veci (judex inhabilis, článok 40 Trestného poriadku), ako aj prípady, v ktorých je možné podať návrh na vylúčenie, najmä ak existuje okolnosť, ktorá môže vyvolať dôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti vo veci, ktorú prejednáva (judex suspectus, článok 41 Trestného poriadku).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Konania vo veci samej a prejudiciálne otázky</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vec C‑96/24</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">6</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Senát pre profesijnú zodpovednosť na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) bol poverený konaním, ktorého cieľom bolo povoliť začatie trestného stíhania proti sudcovi X. Y. pôsobiacemu na tomto súde, čo malo za následok zbavenie jeho imunity.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">7</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rámci tohto konania sudca X. Y. podal na základe článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde návrh na overenie, či sudkyňa A. K., ktorá zasadala ako samosudkyňa v senáte pre profesijnú zodpovednosť, spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti. Tvrdil najmä, že táto sudkyňa bola vymenovaná na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko) (ďalej len „KRS“) v jej novom zložení a poukázal na vyhlásenie uvedenej sudkyne zverejnené v médiách, v ktorom rozlišovala medzi „starými“ a „novými“ sudcami a zdôraznila, že prví sudcovia „sa správajú nekultúrne a nenáležite, [čím] poškodzujú dôstojnosť funkcie sudcu“.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">8</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V súlade s postupom stanoveným v článku 29 zákona o Najvyššom súde mal byť tento návrh preskúmaný osobitným rozhodovacím zložením pozostávajúcim z piatich sudcov náhodne vybratých spomedzi členov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd). V prejednávanej veci toto rozhodovacie zloženie pozostáva z troch sudcov vymenovaných na návrh bývalej KRS a dvoch sudcov, Z. B. a A. S., vymenovaných na návrh KRS v jej novom zložení, a to podľa rovnakého postupu, akým bola vymenovaná sudkyňa A. K.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">9</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Sudca X. Y. podal na základe článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde návrhy na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti týkajúce sa sudcov Z. B. a A. S. Tieto návrhy boli vyhlásené za neprípustné dvoma uzneseniami predsedu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorý tiež predsedá senátu pre profesijnú zodpovednosť, z dôvodu, že konanie o preskúmaní dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sa neuplatňuje na sudcov náhodne vybratých do rozhodovacieho zloženia povereného rozhodovať o tomto druhu návrhu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">10</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V súlade s článkom 29 ods. 24 zákona o Najvyššom súde a článkom 40 a nasl. Trestného poriadku sudca spravodajca rozhodovacieho zloženia pozostávajúceho z piatich sudcov, ktoré rozhoduje o návrhu uvedenom v bode 7 tohto rozsudku, ktorý bol sám vymenovaný na návrh bývalej KRS a ktorý je sudcom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, požiadal o vylúčenie sudcov Z. B. a A. S., keďže sa domnieval, že títo sudcovia pravdepodobne nespĺňajú požiadavky nezávislosti a nestrannosti. Zdôraznil tiež, že tento návrh na vylúčenie nemôže preskúmať sudca Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorého vymenovanie sa uskutočnilo v rámci nového postupu vymenovania sudcov, do ktorého bola zapojená KRS v jej novom zložení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">11</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Uvedený návrh na vylúčenie bol vyhlásený za neprípustný uznesením zo 14. decembra 2023 na základe článku 29 ods. 4 zákona o Najvyššom súde, ako aj článku 41 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a analogicky s článkom 128 zákona o organizácii všeobecných súdov v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej. Toto uznesenie vydal sudca Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vymenovaný do tejto funkcie v rámci postupu vymenovania na základe uznesenia KRS v jej novom zložení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">12</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu možnosť podať návrh na overenie nezávislosti a nestrannosti sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) stanovená v článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde neumožňuje napraviť porušenie požiadavky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, a to tým skôr, že táto možnosť bola poľským zákonodarcom značne obmedzená. Článok 29 ods. 4 tohto zákona totiž zakazuje spochybniť nezávislosť alebo nestrannosť sudcu len na základe okolností súvisiacich s jeho vymenovaním.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">13</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že skutočnosť, že v návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sú uvedené okolnosti týkajúce sa správania dotknutého sudcu po jeho vymenovaní, nemôže mať za následok neprípustnosť tohto návrhu. Ak však takéto okolnosti neumožňujú preukázať porušenie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti, tento návrh možno zamietnuť, a to aj vtedy, ak bol dotknutý sudca vymenovaný v rámci postupu poznačeného závažnými nezrovnalosťami.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">14</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho článok 29 ods. 6 zákona o Najvyššom súde obmedzuje rozsah vecí, v ktorých možno takýto návrh podať a v ktorých môže byť úspešný.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">15</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu poľský zákonodarca neodôvodnene predpokladal, že každé vymenovanie sudcu na návrh KRS v jej novom zložení automaticky spĺňa požiadavku nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom. Táto legislatívna konštrukcia tak vyvoláva nielen logické nezrovnalosti, ale je tiež založená na kruhovom odôvodnení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">16</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tento súd zastáva názor, že napriek zjavnému rozporu článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde s právom Únie a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), je potrebné, aby Súdny dvor rozhodol o položených otázkach. Právny mechanizmus stanovený v článku 29 ods. 5 a nasl. zákona o Najvyššom súde totiž zodpovedá hybridnému legislatívnemu riešeniu, ktorého cieľom je de facto legalizácia sudcov vymenovaných na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) protiprávne vzhľadom na požiadavku nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">17</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Predkladajúci vnútroštátny súd dodáva, že je potrebné, aby Súdny dvor uviedol, akým spôsobom sa majú návrhy na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti posudzovať z hľadiska práva Únie, a to najmä sudcom členského štátu, ktorý bol pridelený do rozhodovacieho zloženia, ktoré je poverené o nich rozhodovať, pričom toto rozhodovacie zloženie je protiprávne zložené a tento sudca už vyčerpal všetky vnútroštátne právne možnosti na dosiahnutie jeho riadneho zloženia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">18</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto okolností Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v jednočlennom rozhodovacom zložení rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-72" title="page-6">
      „1. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkom 47 [prvým a druhým odsekom] [Charty] vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-73" title="page-6">
      a) vnútroštátny Najvyšší súd v osobitnom konaní začatom dotknutým účastníkom konania na základe návrhu na preskúmanie, či sudca na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), pridelený do rozhodovacieho zloženia rozhodujúceho o návrhu na povolenie trestného stíhania [iného] sudcu Najvyššieho súdu, spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, je povinný ex offo preskúmať, či rozhodovacie zloženie, ktorého sudcovia boli náhodne vybratí spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu a ktoré rozhoduje o uvedenom návrhu na povolenie trestného stíhania sudcu, je súdom ‚vopred zriadeným zákonom‘, [zatiaľ čo] vnútroštátne právo stanovuje len preskúmanie nezávislosti a nestrannosti sudcu[?]
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-74" title="page-6">
      b) ak je taký návrh na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu založený na výhrade, že tento sudca bol do tejto funkcie vymenovaný postupom vymenovania poznačeným nezrovnalosťou (zásadnej povahy), rozhodovacie zloženie [rozhodujúce o tomto návrhu a] pozostávajúce z piatich sudcov náhodne vybratých spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu nemôže byť zložené zo sudcov Najvyššieho súdu, ktorí boli vymenovaní týmto istým protiprávnym postupom vymenovania, pretože takéto rozhodovacie zloženie Najvyššieho súdu nemožno považovať za nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom[?]
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-75" title="page-7">
      c) ak vo veci týkajúcej sa preskúmania nezávislosti a nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu zasadajúceho v rozhodovacom zložení, ktoré rozhoduje o návrhu na povolenie trestného stíhania sudcu Najvyššieho súdu, bolo preukázané, že v dôsledku nezrovnalosti (zásadnej povahy), ktorou je poznačené vymenovanie sudcu [rozhodujúceho o návrhu na povolenie trestného stíhania], rozhodovacie zloženie, v ktorom zasadá tento sudca, nemožno považovať za nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, už nie je potrebné na účely tohto preskúmania nezávislosti a nestrannosti uvedeného sudcu, skúmať, ako to vyžaduje vnútroštátne právo, správanie tohto sudcu po jeho vymenovaní ani povahu veci [v ktorej rozhoduje] (t. j. o povolení trestného stíhania), takže uvedený návrh na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti nemožno zamietnuť len z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že správanie tohto sudcu po jeho vymenovaní spochybňuje jeho nezávislosť a nestrannosť[?]
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-76" title="page-7">
      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b):
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-77" title="page-7">
      2. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [prvým a druhým odsekom] [Charty] vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C10Marge1" id="para-78" title="page-7">
      sudca zasadajúci v rozhodovacom zložení, ktoré rozhoduje o návrhu na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti sudcu (rozhodujúceho o návrhu na povolenie trestného stíhania [iného] sudcu Najvyššieho súdu), môže po prvé podať návrh na vylúčenie iného sudcu alebo viacerých iných sudcov z rozhodovacieho zloženia rozhodujúceho [o tomto návrhu na preskúmanie], ktorý(‑í) bol(‑i) náhodne vybratý(‑í) spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu a ktorý(‑í) bol(‑i) vymenovaný(‑í) za sudcu(‑ov) Najvyššieho súdu postupom vymenovania poznačeným nezrovnalosťou (zásadnej povahy), čo vylučuje, aby súd, na ktorom pôsobí(‑ia), bol považovaný za nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom, a po druhé podať návrh, aby tento návrh [na preskúmanie] nebol preskúmaný sudcom, ktorý bol tiež vymenovaný za sudcu Najvyššieho súdu takýmto protiprávnym postupom vymenovania[?]
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-79" title="page-7">
      3. Ak návrh(‑y) uvedený(‑é) v [druhej otázke] nebude(‑ú) prejednaný(‑é) (z dôvodu uznesenia vnútroštátneho súdu), môže sudca, ktorý tento(‑ieto) návrh(‑y) podal, odmietnuť konať vo veci preskúmania nezávislosti a nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu, alebo sa musí tiež podieľať na vydaní rozhodnutia, pričom je na zvážení účastníka konania, či ho napadne z dôvodu, že porušuje jeho právo na prejednanie veci súdom, ktorý spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku [ZEÚ] a článku 47 [prvého a druhého pododseku] [Charty]?
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-80" title="page-7">
      4. Má na protiprávne zloženie celého rozhodovacieho zloženia, [ktoré rozhoduje] o preskúmaní nezávislosti a nestrannosti sudcu, vplyv z hľadiska článku 19 ods. 1 druhého pododseku [ZEÚ] a článku 47 [prvého a druhého odseku] [Charty] okolnosť, že z piatich sudcov rozhodovacieho zloženia [rozhodujúceho o návrhu na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti] boli len dvaja sudcovia vymenovaní za sudcov Najvyššieho súdu postupom vymenovania, ktorý je poznačený nezrovnalosťou (zásadnej povahy); inými slovami, je v takom prípade napriek tomu možné pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie, ak vymenovanie väčšiny členov určeného rozhodovacieho zloženia za sudcov Najvyššieho súdu nie je poznačené nezrovnalosťou?“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vec C‑103/24</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">19</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V nadväznosti na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi X. Y. pôsobiacemu na Sąd Rejonowy w P. (Okresný súd P.) pred senátom pre profesijnú zodpovednosť na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), boli sudcovia K. B. a C. W., ako aj M. M., ktorý je prísediacim, pridelení do rozhodovacieho zloženia povereného vedením tohto konania.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">20</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rámci tohto konania sudca X. Y., proti ktorému sa toto konanie vedie, podal na základe článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde návrh na overenie, či sudca K. B., člen tohto disciplinárneho rozhodovacieho zloženia, spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že bol vymenovaný na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh KRS v jej novom zložení. Sudca X. Y. tiež podal návrh na vylúčenie sudcu K. B. v rámci tohto disciplinárneho konania.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">21</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na účely rozhodnutia o tomto návrhu bolo vytvorené osobitné rozhodovacie zloženie pozostávajúce z piatich sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorí boli náhodne vybratí. Pozostáva z troch sudcov vymenovaných na návrh bývalej KRS a dvoch sudcov, C. W. a B. Z., vymenovaných na návrh KRS v jej novom zložení, a to podľa rovnakého postupu, akým bola vymenovaný sudca K. B.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">22</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na rozdiel od ďalších dvoch vecí, ktoré sú predmetom tohto rozsudku, sudca spravodajca v tomto rozhodovacom zložení, ktorý bol sám vymenovaný na návrh bývalej KRS a ktorý je sudcom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa rozhodol nepodať návrh na vylúčenie sudcov vymenovaných na návrh KRS v jej novom zložení, v tomto prípade sudcov C. W. a B. Z., keďže podobné návrhy boli zamietnuté bez meritórneho preskúmania, čo podľa neho spôsobuje, že akýkoľvek nový návrh v tomto zmysle nie je potrebný.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">23</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto okolností Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v jednočlennom rozhodovacom zložení rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-87" title="page-8">
      „1. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkom 47 prvým a druhým odsekom [Charty] vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-88" title="page-8">
      a) vnútroštátny Najvyšší súd v osobitnom konaní začatom účastníkom konania na základe návrhu na preskúmanie, či sudca na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), pridelený do rozhodovacieho zloženia rozhodujúceho v disciplinárnej veci týkajúcej sa sudcu všeobecného súdu, spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, je povinný ex offo preskúmať, či rozhodovacie zloženie, ktorého sudcovia boli náhodne vybratí spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu, je tiež súdom ‚vopred zriadeným zákonom‘[?]
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-89" title="page-9">
      b) ak je návrh na preskúmanie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcom Najvyššieho súdu založený na výhrade, že tento sudca bol do tejto funkcie vymenovaný postupom vymenovania poznačeným nezrovnalosťou (zásadnej povahy), rozhodovacie zloženie [rozhodujúce o tomto návrhu a] pozostávajúce z piatich sudcov náhodne vybratých spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu nemôže byť zložené zo sudcov Najvyššieho súdu, ktorí boli vymenovaní týmto istým protiprávnym postupom vymenovania, pretože takéto rozhodovacie zloženie Najvyššieho súdu nemožno považovať za nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom[?]
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-90" title="page-9">
      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b):
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-91" title="page-9">
      2. Má na protiprávne zloženie rozhodovacieho zloženia, [ktoré rozhoduje] o preskúmaní nezávislosti a nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu, vplyv z hľadiska článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 [Charty] okolnosť, že z piatich sudcov rozhodovacieho zloženia boli len dvaja sudcovia vymenovaní za sudcov Najvyššieho súdu postupom vymenovania, ktorý je poznačený nezrovnalosťou (zásadnej povahy); inými slovami, je v takom prípade napriek tomu možné pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie, ak vymenovanie väčšiny členov určeného rozhodovacieho zloženia za sudcov Najvyššieho súdu nie je poznačené nezrovnalosťou[‑ami]?
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-92" title="page-9">
      V prípade, že odpoveď na druhú otázku znie tak, že ak päťčlenné rozhodovacie zloženie stanovené podľa vnútroštátneho práva zahŕňa dvoch alebo dokonca len jedného protiprávne vymenovaného sudcu Najvyššieho súdu, takýto súd nie je súdom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 [Charty], v rozsahu v akom majú nezrovnalosti, ktoré poznačili postup vymenovania, zásadnú povahu:
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-93" title="page-9">
      3. [S cieľom] zaručiť účastníkom konania právo na prejednanie veci v primeranej lehote súdom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 [Charty], môže sudca spravodajca, ktorý tvorí jednočlenné rozhodovacie zloženie a ktorého postup vymenovania nie je poznačený nezrovnalosťami, preskúmať návrh na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu (prideleného na prejednanie disciplinárnej veci týkajúcej sa sudcu všeobecného súdu), ako [keby išlo o] návrh na vylúčenie sudcu Najvyššieho súdu podaný podľa všeobecných pravidiel?“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vec C‑112/24</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">24</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V nadväznosti na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi L. S. pôsobiacemu na Sąd Rejonowy w P. (Okresný súd P.) pred senátom pre profesijnú zodpovednosť na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), bol sudca K. B. pridelený do rozhodovacieho zloženia povereného vedením tohto konania.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">25</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rámci tohto konania sudca, proti ktorému sa toto konanie vedie, podal na základe článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde návrh na overenie, či sudca K. B., člen tohto disciplinárneho rozhodovacieho zloženia, spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, keďže tento sudca bol vymenovaný na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh KRS v jej novom zložení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">26</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V súlade s postupom stanoveným v článku 29 ods. 15 zákona o Najvyššom súde bolo na rozhodnutie o tomto návrhu vytvorené osobitné rozhodovacie zloženie pozostávajúce z piatich sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorí boli náhodne vybratí. Toto rozhodovacie zloženie pozostáva zo štyroch sudcov vymenovaných na návrh bývalej KRS, zatiaľ čo piaty sudca X. Y. bol vymenovaný do svojej funkcie na návrh KRS v jej novom zložení za rovnakých okolností, ako sú okolnosti, za ktorých bol vymenovaný sudca K. B.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">27</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Jeden z členov uvedeného rozhodovacieho zloženia, vymenovaný na návrh bývalej KRS, podal návrh na vylúčenie sudcu X. Y. podľa článku 29 ods. 5 zákona o Najvyššom súde v spojení s článkom 40 a nasl. Trestného poriadku z dôvodu, že účasť sudcu X. Y. ohrozovala nestrannosť predmetného rozhodovacieho zloženia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">28</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tento návrh na vylúčenie bol vyhlásený za neprípustný uznesením z 29. novembra 2023, ktoré vydal sudca Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorý bol tiež vymenovaný na návrh KRS v jej novom zložení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">29</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto okolností Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v jednočlennom rozhodovacom zložení rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-101" title="page-10">
      „1. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [prvým a druhým odsekom] [Charty] vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-102" title="page-10">
      a) vnútroštátny Najvyšší súd v osobitnom konaní začatom účastníkom konania na základe návrhu na preskúmanie, či sudca na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), pridelený do rozhodovacieho zloženia rozhodujúceho v disciplinárnej veci týkajúcej sa sudcu všeobecného súdu, spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, je povinný ex offo preskúmať, či rozhodovacie zloženie, ktorého sudcovia boli náhodne vybratí spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu, je tiež súdom ‚vopred zriadeným zákonom‘[?]
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-103" title="page-11">
      b) ak je návrh na preskúmanie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcom Najvyššieho súdu založený na výhrade, že tento sudca bol do tejto funkcie vymenovaný postupom vymenovania poznačeným nezrovnalosťou (zásadnej povahy), rozhodovacie zloženie [rozhodujúce o tomto návrhu a] pozostávajúce z piatich sudcov náhodne vybratých spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu nemôže byť zložené zo sudcov Najvyššieho súdu, ktorí boli vymenovaní týmto istým protiprávnym postupom vymenovania, pretože takéto rozhodovacie zloženie Najvyššieho súdu nemožno považovať za nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom[?]
    </p>
    <p class="C11Marge1avecretrait" id="para-104" title="page-11">
      c) ak vo veci týkajúcej sa preskúmania nezávislosti a nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu zasadajúceho v rozhodovacom zložení (rozhodujúcom v disciplinárnej veci týkajúcej sa sudcu všeobecného súdu) bolo preukázané, že v dôsledku nezrovnalosti (zásadnej povahy), ktorou je poznačené vymenovanie sudcu [rozhodujúceho v disciplinárnej veci], rozhodovacie zloženie, v ktorom zasadá tento sudca, nemožno považovať za nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, už nie je potrebné na účely tohto preskúmania nezávislosti a nestrannosti uvedeného sudcu, skúmať, ako to vyžaduje vnútroštátne právo, správanie tohto sudcu po jeho vymenovaní ani povahu disciplinárnej veci [v ktorej rozhoduje], takže skutočnosť, že v uvedenom návrhu na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti nie sú uvedené okolnosti týkajúce sa [správania] tohto sudcu po jeho vymenovaní za sudcu Najvyššieho súdu neumožňuje zamietnuť tento návrh ako neprípustný na základe ustanovení vnútroštátneho práva [článok 29 ods. 10 zákona o Najvyššom súde][?]
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-105" title="page-11">
      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. b):
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-106" title="page-11">
      2. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [prvým a druhým odsekom] [Charty] vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C10Marge1" id="para-107" title="page-11">
      sudca zasadajúci v rozhodovacom zložení, ktoré rozhoduje o návrhu na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti sudcu (rozhodujúceho v disciplinárnej veci týkajúcej sa sudcu všeobecného súdu), môže po prvé podať návrh na vylúčenie iného sudcu alebo viacerých iných sudcov z rozhodovacieho zloženia rozhodujúceho [o tomto návrhu na preskúmanie], ktorý(‑í) bol(‑i) náhodne vybratý(‑í) spomedzi všetkých členov Najvyššieho súdu a ktorý(‑í) bol(‑i) vymenovaný(‑í) za sudcu(‑ov) Najvyššieho súdu postupom vymenovania poznačeným nezrovnalosťou (zásadnej povahy), čo vylučuje, aby súd, na ktorom pôsobí(‑ia), bol považovaný za nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom, a po druhé podať návrh, aby tento návrh [na preskúmanie] nebol preskúmaný sudcom, ktorý bol tiež vymenovaný za sudcu Najvyššieho súdu takýmto protiprávnym postupom vymenovania[?]
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-108" title="page-11">
      3. Ak návrh(‑y) uvedený(‑é) v [druhej otázke] nebude(‑ú) prejednaný(‑é) (z dôvodu uznesenia vnútroštátneho súdu), môže sudca, ktorý tento(‑ieto) návrh(‑y) podal, odmietnuť konať vo veci preskúmania nezávislosti a nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu, alebo sa musí tiež podieľať na vydaní rozhodnutia, pričom je na zvážení účastníka konania, či ho napadne z dôvodu, že porušuje jeho právo na prejednanie veci súdom, ktorý spĺňa požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku [ZEÚ] a článku 47 [Charty]?
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-109" title="page-12">
      4. Má na protiprávne zloženie rozhodovacieho zloženia, [ktoré rozhoduje] o preskúmaní nezávislosti a nestrannosti sudcu, vplyv z hľadiska článku 19 ods. 1 druhého pododseku [ZEÚ] a článku 47 [prvého odseku] [Charty] okolnosť, že z piatich sudcov rozhodovacieho zloženia [rozhodujúceho o návrhu na preskúmanie nezávislosti a nestrannosti] bol len jeden sudca vymenovaný za sudcu Najvyššieho súdu postupom vymenovania, ktorý je poznačený nezrovnalosťou (zásadnej povahy); inými slovami, je v takom prípade napriek tomu možné pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie, ak vymenovanie väčšiny členov určeného rozhodovacieho zloženia za sudcov Najvyššieho súdu nie je poznačené nezrovnalosťou?“
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Konanie na Súdnom dvore</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">30</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 26. marca 2024 boli veci C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24 spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O právomoci Súdneho dvora</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">31</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží Súdnemu dvoru, aby na účely preverenia svojej právomoci alebo prípustnosti návrhu, ktorý mu bol predložený, sám preskúmal podmienky, za akých vnútroštátny súd podal návrh [rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 59 a citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">32</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ môže Súdny dvor vykladať právo Únie iba v hraniciach právomocí, ktoré mu boli priznané [rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 77, ako aj citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">33</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávanej veci otázky položené v každej z troch spojených vecí vykazujú vo svojom znení určité rozdiely, pokiaľ ide o ustanovenia práva Únie, ktorých výklad sa požaduje. Niektoré otázky sa totiž týkajú výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty, zatiaľ čo iné sa týkajú článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. Treba teda spresniť pôsobnosť tohto posledného uvedeného ustanovenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">34</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti je pôsobnosť Charty, pokiaľ ide o konanie členských štátov, vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie, pričom toto ustanovenie potvrdzuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 78, ako aj citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">35</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide v prejednávanej veci konkrétne o článok 47 Charty, predkladajúci vnútroštátny súd neposkytol žiadnu informáciu o tom, že by sa spory vo veci samej týkali výkladu alebo uplatnenia pravidla práva Únie, vykonávaného na vnútroštátnej úrovni.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">36</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V súlade s článkom 51 ods. 1 Charty sa preto článok 47 Charty ako taký v týchto sporoch neuplatňuje.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">37</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Keďže však článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá všetkým členským štátom povinnosť stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany najmä v zmysle článku 47 Charty, toto posledné uvedené ustanovenie sa musí na účely výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ náležite zohľadniť (rozsudky z 3. júla 2025, Lita a Jeszek, C‑646/23 a C‑661/23, EU:C:2025:519, bod 54, ako aj citovaná judikatúra, a zo 4. septembra 2025, AW „T“, C‑225/22, EU:C:2025:649, bod 34).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">38</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V druhom rade treba pripomenúť, že podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ členské štáty stanovia pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie ich práva na účinnú súdnu ochranu. Členským štátom teda prináleží, aby vytvorili systém opravných prostriedkov a postupov zabezpečujúcich účinné súdne preskúmanie v uvedených oblastiach (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">39</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o pôsobnosť článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ ratione materiae, uvedené ustanovenie sa týka „oblastí, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, bez ohľadu na situáciu, v ktorej členské štáty vykonávajú toto právo (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 35, ako aj citovaná judikatúra).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">40</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má uplatniť najmä voči všetkým vnútroštátnym orgánom spôsobilým rozhodovať ako súd v otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie, a teda patriacich do oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto právo (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 34, ako aj citovaná judikatúra).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">41</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Je to tak v prípade predkladajúceho vnútroštátneho súdu, ktorý môže rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie, a ktorý ako „súdny orgán“ v zmysle tohto práva patrí do poľského systému opravných prostriedkov v „oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, takže tento súd musí spĺňať požiadavky účinnej súdnej ochrany (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 37, ako aj citovanú judikatúru).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">42</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávaných veciach má preto Súdny dvor právomoc vykladať článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prejudiciálnych otázkach</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prvých otázkach písm. c) vo veciach C‑96/24 a C‑112/24</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">43</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Prvými otázkami písm. c) vo veciach C‑96/24 a C‑112/24 sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu môžu samy osebe viesť k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">44</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, hoci organizácia súdnictva v členských štátoch, najmä zriadenie, zloženie, právomoci a fungovanie vnútroštátnych súdov, patrí do právomoci týchto štátov, tieto štáty sú pri výkone tejto právomoci povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, a najmä z článku 19 ZEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 44, ako aj citovanú judikatúru, a z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 28].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">45</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti zásada účinnej súdnej ochrany, na ktorú odkazuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá bola zakotvená najmä v článku 6 ods. 1 EDĽP, ktorému zodpovedá článok 47 druhý odsek Charty. Ako bolo pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku, toto posledné uvedené ustanovenie sa preto musí náležite zohľadniť na účely výkladu tohto článku 19 ods. 1 druhého pododseku [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 45, ako aj citovanú judikatúru, a z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 42].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">46</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Záruky prístupu k nezávislému a nestrannému súdu vopred zriadenému zákonom, a najmä záruky, ktoré vymedzujú tento pojem, ako aj zloženie tohto súdu, predstavujú základný kameň práva na spravodlivý proces. Overenie toho, či je súd z hľadiska svojho zloženia takýmto súdom, pokiaľ v tejto otázke vzniknú vážne pochybnosti, je nevyhnutné vzhľadom na dôveru, ktorú musia súdy demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 69 a citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">47</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa ustálenej judikatúry záruky nezávislosti a nestrannosti takto vyžadované podľa práva Únie stanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie dotknutého orgánu, menovanie, funkčné obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu vonkajšími činiteľmi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [rozsudky zo 6. októbra 2021, W.Ż.(Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 109, ako aj z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 70].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">48</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Súdny dvor s odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodol, že hoci právo na „súd vopred zriadený zákonom“ predstavuje samostatné právo, toto právo má veľmi úzke väzby so zárukami „nezávislosti“ a „nestrannosti“. Konkrétne v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená najmä nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 72 a citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">49</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Navyše cieľom požiadavky „súdu vopred zriadeného zákonom“ v zmysle práva Únie je zabrániť tomu, aby bola organizácia súdneho systému ponechaná na voľnú úvahu výkonnej moci, a zabezpečiť, aby sa táto oblasť spravovala zákonom prijatým zákonodarnou mocou spôsobom, ktorý je v súlade s normami vymedzujúcimi výkon jej právomoci. Tento výraz odráža najmä hodnotu dodržiavania zásad právneho štátu a týka sa nielen právneho základu samotnej existencie súdu, ale tiež zloženia rozhodovacieho zloženia v každej veci, ako aj každého iného ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorého nedodržanie spôsobuje protiprávnosť účasti jedného alebo viacerých sudcov na preskúmaní veci, čo zahŕňa najmä ustanovenia týkajúce sa nezávislosti a nestrannosti členov príslušného súdu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Réexamen Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 73, ako aj citovanú judikatúru; zo 6. októbra 2021, W.Ż.(Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 129, a z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 73].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">50</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Je teda nevyhnutné, aby hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi prijímanie rozhodnutí o vymenovaní sudcov, boli také, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemohli po vymenovaní dotknutých osôb vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k jednotlivým záujmom, o ktorých rozhodujú. Na tento účel je dôležité najmä to, aby boli uvedené podmienky a postupy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky pripomenuté v predchádzajúcom bode tohto rozsudku [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 74 a citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">51</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide konkrétnejšie o postup vymenovania sudcov, Súdny dvor rozhodol, že so zreteľom na vážne dôsledky, ktoré má tento proces pre riadne fungovanie a legitimitu súdnej moci v demokratickom štáte, ktorý sa riadi vládou práva, takýto proces nevyhnutne predstavuje prvok vlastný pojmu „súd vopred zriadený zákonom“ v zmysle článku 47 druhého odseku Charty, pričom treba spresniť, že nezávislosť súdu sa v zmysle tohto ustanovenia meria najmä spôsobom, akým boli jeho členovia menovaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 75 a citovanú judikatúru].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">52</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Je pravda, že akékoľvek pochybenie, ku ktorému môže dôjsť v priebehu postupu vymenovania sudcu, nemôže spochybniť nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu, a teda ani postavenie rozhodovacieho zloženia, v ktorom sudca zasadá, ako „nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom“ v zmysle práva Únie [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 76 a citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">53</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z ustálenej judikatúry vyplýva, že nezrovnalosť, ku ktorej došlo pri vymenovaní sudcov v rámci príslušného súdneho systému, predstavuje porušenie požiadavky na súd zriadený zákonom, najmä ak má táto nezrovnalosť takú povahu a závažnosť, že vytvára skutočné riziko, že iné zložky moci, najmä výkonná moc, by mohli vykonávať nenáležitú diskrečnú právomoc, ktorá ohrozuje integritu výsledku, ku ktorému vedie postup vymenovania, a teda vyvoláva legitímnu pochybnosť v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť dotknutého sudcu alebo sudcov, čo je prípad, keď sú dotknuté základné pravidlá, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vytvárania a fungovania tohto súdneho systému [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Réexamen Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 75, ako aj z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 77 a citovanú judikatúru].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">54</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Konštatovanie týkajúce sa existencie porušenia požiadavky na „súd vopred zriadený zákonom“ a dôsledkov takéhoto porušenia podlieha celkovému posúdeniu viacerých skutočností, ktoré posudzované ako celok prispievajú ku vzniku oprávnených pochybností u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť sudcov [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 78 a citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">55</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na základe judikatúry pripomenutej v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku Súdny dvor v bode 77 rozsudku z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii) (C‑718/21, EU:C:2023:1015), v súvislosti s posúdením, či Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych (senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné, Poľsko) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) má postavenie „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, konštatoval, že tak systémové, ako aj konkrétne skutočnosti, posudzované spoločne, ktoré charakterizovali vymenovanie viacerých sudcov v rámci tohto orgánu, majú za následok, že tento orgán nemá postavenie „nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom“ v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, AW „T“, C‑225/22, EU:C:2025:649, body 49 a 50).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">56</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Rovnako v bodoch 35 a 37 rozsudku zo 7. novembra 2024, Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (C‑326/23, EU:C:2024:940), Súdny dvor konštatoval, že nedostatky, ktoré ovplyvnili postup vymenovania samosudcu tvoriaceho orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorý bol vymenovaný do občianskoprávneho senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), sú totožné s nedostatkami, ktoré ovplyvnili postup vymenovania sudcov senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné, a sú samy osebe dostatočné na to, aby vyvolali oprávnené a vážne pochybnosti u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu, takže tento sudca nie je „súdnym orgánom“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">57</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Niektoré nedostatky v postupe vymenovania sudcov tak môžu samy osebe naznačovať, že dotknutí sudcovia nespĺňajú požiadavky nezávislosti a nestrannosti. V takýchto prípadoch nemožno od účastníka konania, ktorý nastoľuje otázku splnenia týchto požiadaviek, vyžadovať, aby predložil dodatočné dôkazy na podporu údajného porušenia týchto požiadaviek.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">58</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o návrh na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sudcu, ktorý je súčasťou rozhodovacieho zloženia, s cieľom určiť, či toto zloženie spĺňa požiadavky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, účastník konania, ktorý podal takýto návrh, by teda mal mať možnosť uviesť tvrdenia založené výlučne na okolnostiach súvisiacich s vymenovaním tohto sudcu a preukazujúcich, že pri tejto príležitosti došlo k nezrovnalosti takej povahy a závažnosti, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o jeho nezávislosť a nestrannosť vo vzťahu k výkonnej alebo zákonodarnej moci, bez toho, aby bolo potrebné odvolávať sa na iné skutočnosti.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">59</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Rozhodovacie zloženie Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktoré má na základe článku 29 zákona o Najvyššom súde preskúmať otázku nezávislosti a nestrannosti sudcu tohto súdu, tak musí spĺňať požiadavky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle ustanovení článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">60</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvé otázky písm. c) vo veciach C‑96/24 a C‑112/24 odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu môžu samy osebe viesť k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, ak tieto okolnosti zahŕňajú nezrovnalosť takej povahy a závažnosti, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť alebo nestrannosť tohto sudcu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prvých otázkach písm. b) vo veciach C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">61</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Prvými otázkami písm. b) v týchto troch veciach sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bolo overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti týkajúcich sa sudcu pôsobiaceho na súde, a tým aj práva na súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, zverené rozhodovaciemu zloženiu tohto súdu zahŕňajúcemu jedného alebo viacerých sudcov, ktorí sa z dôvodu podmienok svojho vymenovania nachádzajú v rovnakej situácii ako sudca, ktorý je predmetom tohto overenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">62</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 45 tohto rozsudku, zásada účinnej súdnej ochrany, na ktorú odkazuje článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vyplývajúcu z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ktorá bola zakotvená najmä v článku 6 ods. 1 EDĽP, ktorému zodpovedá článok 47 druhý odsek Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">63</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Navyše v rozsahu, v akom Charta stanovuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným EDĽP, cieľom článku 52 ods. 3 Charty je zabezpečiť potrebnú koherenciu medzi právami obsiahnutými v Charte a zodpovedajúcimi právami zaručenými EDĽP, a to bez toho, aby tým bola narušená autonómia práva Únie. Podľa Vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17) článok 47 druhý odsek Charty zodpovedá článku 6 ods. 1 EDĽP. Súdny dvor preto musí dbať na to, aby výklad, ktorý podáva v prejednávanej veci, zabezpečil takú úroveň ochrany, ktorá nie je v rozpore s úrovňou zaručenou článkom 6 ods. 1 EDĽP, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 46, ako aj citovanú judikatúru).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">64</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na základe toho treba pripomenúť, že každý členský štát má podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby orgány, ktoré v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva, a z tohto dôvodu patria do jeho systému opravných prostriedkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany, vrátane požiadavky nezávislosti (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">65</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je vnútornou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať ako súd, patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré majú zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 49, ako aj citovaná judikatúra).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">66</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa ustálenej judikatúry má táto požiadavka nezávislosti dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy úplne samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal alebo nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 121, ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 50].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">67</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Druhé, vnútorné hľadisko, súvisí s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich jednotlivých záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 122, ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 51].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">68</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti vyžadujú existenciu pravidiel týkajúcich sa najmä zloženia dotknutého orgánu, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti u osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími činiteľmi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 123, ako aj z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21, EU:C:2024:594, bod 52].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">69</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide konkrétnejšie o zásadu nestrannosti, táto zásada si vyžaduje, aby sudcovia nemali žiadne osobné záujmy, zaujatosť alebo predpojatosť v sporoch, ktoré prejednávajú, a aby so všetkými účastníkmi zaobchádzali rovnako a spravodlivo.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">70</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že nestrannosť zvyčajne znamená absenciu predpojatosti alebo zaujatosti, čo sa dá overiť rôznymi spôsobmi. Podľa tohto súdu sa existencia nestrannosti musí posudzovať na základe subjektívneho prístupu spočívajúceho v zohľadnení osobného presvedčenia a správania daného sudcu s cieľom overiť, či tento sudca prejavil nejakú predpojatosť alebo zaujatosť vo veci, ktorá mu bola predložená, ale aj na základe objektívneho prístupu spočívajúceho v posúdení, či samotný súd a okrem iného jeho zloženie poskytli dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností, pokiaľ ide o jeho nestrannosť (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. októbra 2009, Micallef v. Malta, CE:ECHR:2009:1015JUD001705606, bod 93).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">71</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rámci objektívneho posúdenia nestrannosti je potrebné položiť si otázku, či nezávisle od osobného správania sudcov niektoré overiteľné skutočnosti oprávňujú spochybniť ich nestrannosť. V danej oblasti môžu byť dôležité aj dojmy. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pri rozhodovaní, či existujú dôvody pochybovať o tom, že tieto požiadavky nezávislosti alebo objektívnej nestrannosti nie sú v konkrétnej veci splnené, zohľadní názor účastníka konania, ktorý však nezohráva rozhodujúcu úlohu. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či predmetné obavy možno považovať za objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. októbra 2009, Micallef v. Malta, CE:ECHR:2009:1015JUD001705606, body 96 a 98, ako aj rozsudok z 19. decembra 2024, Vivacom Bulgaria, C‑369/23, EU:C:2024:1043, bod 33 a citovanú judikatúru).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">72</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva tiež v podstate rozhodol, že účasť sudcov na rozhodnutí týkajúcom sa vylúčenia jedného z ich kolegov, ktorý je členom toho istého rozhodovacieho zloženia, môže odôvodniť výhradu založenú na porušení článku 6 ods. 1 EDĽP, ak sú sami predmetom takejto žiadosti o vylúčenie (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 22. septembra 1994, Debled v. Belgicko, CE:ECHR:1994:0922JUD002681891, bod 37).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">73</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Členovia rozhodovacieho zloženia, ktoré má rozhodnúť o otázke, či účasť sudcu v danom orgáne môže porušovať požiadavku súdu vopred zriadeného zákonom, sa teda nemôžu nachádzať v rovnakej situácii ako tento sudca. Totožnosť okolností súvisiacich s ich vlastným vymenovaním za sudcov a s jeho vymenovaním totiž môže u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neutralitu tohto zloženia vo vzťahu k protichodným záujmom. Z toho vyplýva, že členovia uvedeného zloženia nemôžu skúmať otázku nezávislosti a nestrannosti uvedeného sudcu, ak sa nachádzajú v rovnakých situáciách.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">74</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa konania o preskúmaní dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu pôsobiaceho na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nadobudli účinnosť v priebehu roka 2022 v dôsledku zmeny zákona o Najvyššom súde s cieľom zaručiť právo osôb podliehajúcich súdnej právomoci na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. Toto konanie umožňuje účastníkom konania na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) podať návrh na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sudcu tohto súdu povereného rozhodovaním vo veci, ktorá sa ich týka, s cieľom zistiť, či sudca určený na rozhodovanie v ich veci spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, pričom preskúmanie tohto návrhu je zverené osobitnému rozhodovaciemu zloženiu pozostávajúcemu z piatich sudcov, ktorí boli náhodne vybratí spomedzi sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), s vylúčením sudcu, ktorého sa uvedený návrh týka.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">75</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ako už pritom bolo uvedené v bode 59 tohto rozsudku, rozhodovacie zloženie na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktoré má na základe článku 29 zákona o Najvyššom súde preskúmať otázku nezávislosti a nestrannosti sudcu tohto súdu, tak musí spĺňať požiadavky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle ustanovení článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">76</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Predkladajúci vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či sudca vymenovaný na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh KRS v jej novom zložení môže byť členom päťčlenného rozhodovacieho zloženia, ktoré má rozhodovať o návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sudcu podaného podľa článku 29 zákona o Najvyššom súde, ak sú podmienky jeho vlastného vymenovania zhodné s podmienkami vymenovania sudcu, ktorý je predmetom tohto návrhu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">77</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tejto súvislosti z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rámci rozhodovacích zložení na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktoré sú poverené preskúmaním návrhov na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti v troch konaniach vo veciach samých, bol aspoň jeden sudca vymenovaný konkrétne na návrh KRS v jej novom zložení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">78</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ako teda bolo uvedené v bode 73 tohto rozsudku, ak bol sudca pôsobiaci na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vymenovaný za rovnakých okolností, ako sú okolnosti, ktoré súviseli s vymenovaním sudcu, ktorý je predmetom návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti, a ktoré práve tento návrh odôvodňujú, nemožno pripustiť, aby tento prvý sudca mohol zasadať v rozhodovacom zložení tohto súdu, ktoré je poverené rozhodnúť o tomto návrhu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">79</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvé otázky písm. b) vo veciach C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24 odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bolo overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti týkajúcich sa sudcu pôsobiaceho na súde, a tým aj práva na súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, zverené rozhodovaciemu zloženiu tohto súdu zahŕňajúcemu jedného alebo viacerých sudcov, ktorí sa z dôvodu podmienok svojho vymenovania nachádzajú v rovnakej situácii ako sudca, ktorý je predmetom tohto overenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prvých otázkach písm. a) a druhých otázkach vo veciach C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24, tretej otázke vo veci C‑103/24, ako aj štvrtých otázkach vo veciach C‑96/24 a C‑112/24</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">80</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Týmito otázkami sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty ukladá Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) povinnosť preskúmať ex offo, či rozhodovacie zloženie, ktoré má rozhodovať o návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti týkajúceho sa sudcu pôsobiaceho na súde, spĺňa požiadavku nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom. Pýta sa tiež na jednej strane, či člen tohto rozhodovacieho zloženia, ktorý má pochybnosti o tom, či iný člen tohto rozhodovacieho zloženia spĺňa tieto požiadavky nezávislosti a nestrannosti, musí požiadať o vylúčenie tohto iného člena, a na druhej strane, či posúdenie tohto návrhu môže vykonať rozhodovacie zloženie, v ktorom len menšina jeho členov bola vymenovaná na základe postupu poznačeného nezrovnalosťami.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">81</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba uviesť, že uvedenými otázkami sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate snaží určiť opatrenia, ktoré môžu zaručiť, že návrhy na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti týkajúce sa sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) preskúma rozhodovacie zloženie tohto súdu, ktoré spĺňa požiadavky nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">82</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Za týchto podmienok treba preformulovať prvé otázky písm. a) a druhé otázky vo veciach C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24, tretiu otázku vo veci C‑103/24, ako aj štvrté otázky vo veciach C‑96/24 a C‑112/24 tak, že týmito otázkami sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak rozhodovacie zloženie súdu, ktoré má rozhodovať o návrhu na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena tohto súdu, samo porušuje právo na súd vopred zriadený zákonom z dôvodu prítomnosti sudcu v jeho zložení, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, je predmetný súd povinný dbať na to, aby sa takýto sudca nezúčastnil na preskúmaní tohto návrhu, a v prípade potreby musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnych pravidiel určujúcich zloženie tohto rozhodovacieho zloženia, aby uvedený návrh mohol byť preskúmaný orgánom, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami práva Únie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">83</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na úvod treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že základné právo na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom vyžaduje, aby mal každý vnútroštátny súd, ktorý má uplatňovať právo Únie, povinnosť overiť, či svojím zložením predstavuje takýto súd, ak o tejto otázke vzniknú vážne pochybnosti, keďže toto overenie je nevyhnutné pre dôveru, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci, alebo aj to, aby mal takýto vnútroštátny súd za určitých okolností možnosť overiť, či procesná vada pri vymenovaní sudcu mohla mať za následok porušenie tohto základného práva [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Réexamen Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 57, ako aj z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 276].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">84</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba tiež pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že prítomnosť čo i len jediného sudcu v rozhodovacom zložení, ktorý nie je nezávislý, nestranný alebo nebol vopred vymenovaný zákonným spôsobom, postačuje na to, aby toto rozhodovacie zloženie nemalo postavenie nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 2020, Réexamen Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, body 69 až 75, ako aj zo 4. septembra 2025, AW „T“, C‑225/22, EU:C:2025:649, bod 57 a citovanú judikatúru].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">85</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na to treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie tohto práva pred právom členských štátov. Táto zásada preto ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie, pričom právo členských štátov nemôže mať vplyv na účinok priznaný týmto rôznym normám na území uvedených štátov [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 61, ako aj citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">86</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Uvedená zásada tak najmä vyžaduje, aby každý vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, zabezpečil plný účinok požiadaviek tohto práva v spore, o ktorom rozhoduje, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akúkoľvek vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax, ktorá je v rozpore s ustanovením práva Únie, ktoré má priamy účinok, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom. Dodržiavanie uvedenej povinnosti je nevyhnutné najmä na zaručenie rovnosti členských štátov pred Zmluvami a je vyjadrením zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 62, ako aj citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">87</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Súdny dvor pritom už rozhodol, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vykladaný s prihliadnutím na článok 47 Charty, ktorý ukladá členským štátom jasnú a presnú povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorá nie je spojená s nijakou podmienkou, najmä pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť súdov, ktoré majú vykladať a uplatňovať právo Únie, a o požiadavku, aby tieto súdy boli zriadené zákonom, má takýto priamy účinok, ktorý znamená, že sa neuplatní akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, vnútroštátna judikatúra alebo prax, ktoré sú v rozpore s týmito ustanoveniami práva Únie, ako ich vykladá Súdny dvor [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 63, ako aj citovaná judikatúra].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">88</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že aj v prípade neexistencie vnútroštátnych legislatívnych opatrení, ktorými by sa ukončilo nesplnenie povinnosti konštatované Súdnym dvorom, vnútroštátnym súdom prináleží prijať všetky opatrenia na uľahčenie dosiahnutia plného účinku práva Únie v súlade so závermi uvedenými v rozsudku, ktorým sa konštatuje toto nesplnenie povinnosti. Okrem toho uvedené súdy sú podľa zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ povinné odstrániť protiprávne dôsledky takéhoto porušenia práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 2022, Grossmania, C‑177/20, EU:C:2022:175, body 38 a 63, ako aj citovanú judikatúru, a z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 64].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">89</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na účely splnenia povinností pripomenutých v bodoch 85 až 88 tohto rozsudku musí vnútroštátny súd v čo najväčšej možnej miere vykladať príslušnú vnútroštátnu právnu úpravu spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie. Ak však takýto výklad neumožňuje vyhnúť sa porušeniu práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom, tento súd je na účely zaručenia prednosti práva Únie povinný neuplatniť predmetné vnútroštátne ustanovenia, najmä ak by tieto ustanovenia viedli k tomu, že vec by bola preskúmaná sudcami, ktorí by mohli byť alebo sa javia byť bez požadovanej nestrannosti [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2021, W.Ż.(Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, body 159 a 161, ako aj z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20, EU:C:2023:562, bod 65].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">90</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ však neukladá členským štátom jednotný model na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany ani na obnovenie dôvery v súdny systém, ktorú verejnosť stratila z dôvodu systémových nezrovnalostí pri vymenúvaní na miesta sudcu [rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C‑521/21, EU:C:2026:242, bod 64].</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">91</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Právnemu poriadku dotknutého členského štátu teda prináleží stanoviť procesné pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby návrh na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena súdu bol preskúmaný rozhodovacím zložením, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">92</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvé otázky písm. a) a na druhé otázky v týchto troch veciach, na tretiu otázku vo veci C‑103/24, ako aj na štvrté otázky vo veciach C‑96/24 a C‑112/24 odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak rozhodovacie zloženie súdu, ktoré má rozhodovať o návrhu na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena tohto súdu, samo porušuje právo na súd vopred zriadený zákonom z dôvodu prítomnosti sudcu v jeho zložení, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, je predmetný súd povinný dbať na to, aby sa takýto sudca nezúčastnil na preskúmaní tohto návrhu, a v prípade potreby musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnych pravidiel určujúcich zloženie tohto rozhodovacieho zloženia, aby uvedený návrh mohol byť preskúmaný orgánom, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami práva Únie. Z rozhodovacieho zloženia povereného vykonaním tohto preskúmania musia byť najmä vylúčení sudcovia, ktorí nespĺňajú požiadavky požadovanej nestrannosti. Právnemu poriadku dotknutého členského štátu prináleží stanoviť procesné pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby taký návrh bol prejednaný rozhodovacím zložením, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O tretích otázkach vo veciach C‑96/24 a C‑112/24</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">93</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na odpoveď na prvé otázky písm. a) a na druhé otázky vo veciach C‑96/24, C‑103/24 a C‑112/24, na tretiu otázku vo veci C‑103/24 a na štvrté otázky vo veciach C‑96/24 a C‑112/24 nie je potrebné odpovedať na tretie otázky vo veciach C‑96/24 a C‑112/24.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O trovách</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">94</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C41DispositifIntroduction" id="para-183" title="page-25">
      Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C32Dispositifmarge1" id="para-185" title="page-25">
      sa má vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C32Dispositifmarge1" id="para-186" title="page-25">
      okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcu môžu samy osebe viesť k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, ak tieto okolnosti zahŕňajú nezrovnalosť takej povahy a závažnosti, že u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvoláva oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť alebo nestrannosť tohto sudcu.
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C32Dispositifmarge1" id="para-188" title="page-25">
      sa má vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C32Dispositifmarge1" id="para-189" title="page-25">
      bráni tomu, aby bolo overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti týkajúcich sa sudcu pôsobiaceho na súde, a tým aj práva na súd vopred zriadený zákonom v zmysle týchto ustanovení, zverené rozhodovaciemu zloženiu tohto súdu zahŕňajúcemu jedného alebo viacerých sudcov, ktorí sa z dôvodu podmienok svojho vymenovania nachádzajú v rovnakej situácii ako sudca, ktorý je predmetom tohto overenia.
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">3.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C32Dispositifmarge1" id="para-191" title="page-25">
      sa má vykladať v tom zmysle, že:
    </p>
    <p class="C32Dispositifmarge1" id="para-192" title="page-26">
      v prípade, ak rozhodovacie zloženie súdu, ktoré má rozhodovať o návrhu na overenie dodržania požiadaviek nezávislosti a nestrannosti člena tohto súdu, samo porušuje právo na súd vopred zriadený zákonom z dôvodu prítomnosti sudcu v jeho zložení, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, je predmetný súd povinný dbať na to, aby sa takýto sudca nezúčastnil na preskúmaní tohto návrhu, a v prípade potreby musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnych pravidiel určujúcich zloženie tohto rozhodovacieho zloženia, aby uvedený návrh mohol byť preskúmaný orgánom, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami práva Únie. Z rozhodovacieho zloženia povereného vykonaním tohto preskúmania musia byť najmä vylúčení sudcovia, ktorí nespĺňajú požiadavky požadovanej nestrannosti. Právnemu poriadku dotknutého členského štátu prináleží stanoviť procesné pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby taký návrh bol prejednaný rozhodovacím zložením, ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.
    </p>
    <div class="signatures">
<p class="C77Signatures" id="para-193" title="page-26">
<span class="signatory">Podpisy</span>
</p>
</div>
    <div/>
  <hr class="note"/>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-1" href="#c-1">*</a>
</span>) Jazyk konania: poľština.</p>
</body>
</html>
