(1)

Bolo preukázané, že využívaním úpravy jednotného kontaktného miesta pre dovoz (ďalej len „úprava IOSS“) sa uľahčuje a zaručuje lepšie dodržiavanie predpisov v oblasti DPH v súvislosti s dovozom, a tým sa zabezpečuje, že nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže na úkor zásob tovaru z Únie prostredníctvom menej účinného výberu daní z dovozu zásielok s nízkou hodnotou z tretích krajín spotrebiteľom v Únii. Vzhľadom na exponenciálne rastúci dovoz je potrebné využívanie úpravy IOSS ďalej stimulovať. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by preto dodávatelia alebo domnelí dodávatelia, ktorí nie sú registrovaní v úprave IOSS, ale ktorí uskutočňujú dodania v rozsahu pôsobnosti úpravy IOSS, mali byť spravidla povinní platiť DPH pri dovoze a DPH z predaja dovážaného tovaru na diaľku v členských štátoch konečného určenia tovaru, čo by si vyžadovalo registráciu v každom z uvedených členských štátov.

(2)

S cieľom chrániť daňové príjmy členských štátov by dodávatelia alebo domnelí dodávatelia, ktorí nie sú usadení v Únii a nevyužívajú úpravu IOSS, mali byť povinní určiť daňového zástupcu, ktorý prevezme všetky povinnosti týkajúce sa DPH v súvislosti so všetkými oprávnenými dovážanými zásielkami. Uvedená povinnosť by sa však nemala uplatňovať, ak je dodávateľ alebo domnelý dodávateľ usadený v krajine uvedenej vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2021/942 (3) alebo v krajine, s ktorou Únia alebo členský štát dovozu uzavreli dohodu o vzájomnej pomoci. V záujme posilnenia presadzovania práva je povinnosť využívať služby daňového zástupcu vhodným a primeraným opatrením pre dodávateľov alebo domnelých dodávateľov, ktorí nie sú usadení v Únii a nevyužívajú úpravu IOSS.

(3)

Podmienky určenia takéhoto daňového zástupcu pre platbu DPH by sa mali zosúladiť s podmienkami, ktorými sa riadi povinnosť dodávateľov alebo domnelých dodávateľov usadených mimo Únie určiť sprostredkovateľa na využívanie úpravy IOSS, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre výber DPH z oprávneného predaja dovážaného tovaru na diaľku. Niektorí dodávatelia alebo domnelí dodávatelia, ktorí nie sú usadení v Únii, by preto boli povinní mať daňového zástupcu pre DPH pri dovoze aj pre DPH z predaja dovážaného tovaru na diaľku v každom členskom štáte, v ktorom sa takéto dodania uskutočňujú. Ak sa však plán IOSS nevyužíva, členský štát dovozu a členský štát konečného určenia tovaru v prípade predaja dovážaného tovaru na diaľku bude ten istý členský štát, a teda by nebolo nutné určiť dvoch rôznych daňových zástupcov v danom členskom štáte.

(4)

Ak sa úprava IOSS nepoužíva, DPH pri dovoze oprávnených zásielok vyberá priamo členský štát konečného určenia tovaru, teda členský štát, v ktorom sa dovoz uskutočňuje. Naopak, v prípadoch, keď sa úprava IOSS používa, je dovoz oslobodený od DPH pri dovoze a DPH z predaja dovážaného tovaru na diaľku vyberá dodávateľ alebo domnelý dodávateľ a platí ju svojmu členskému štátu identifikácie, ktorý zašle DPH príslušným členským štátom spotreby. Pri stanovovaní podmienok na vymenovanie daňového zástupcu v prípade, že sa úprava IOSS nepoužíva, by sa preto táto situácia mala zohľadniť. Pri stanovovaní podmienok na vymenovanie sprostredkovateľa, keď sa úprava IOSS používa, môžu členské štáty vyžadovať záruky, ktoré sú adekvátne a primerané rizikám spojeným so zdaniteľnými osobami a transakciami, vo vzťahu ku ktorým sprostredkovateľ koná.

(5)

V postupoch pri dovoze zásielok zohrávajú významnú úlohu nepriami colní zástupcovia. Ich činnosť sa týka predovšetkým colných predpisov, no môžu zohrávať aktívnu úlohu aj pri zabezpečovaní výberu DPH pri dovoze. Dané je v súčasnosti možné, ak je nepriamy colný zástupca určený ako osoba povinná platiť DPH pri dovoze. Podľa opatrení na stimulovanie využívania úpravy IOSS zavedených touto smernicou by však nepriamy colný zástupca mohol byť považovaný za povinného zaplatiť DPH pri dovoze, ak koná ako daňový zástupca osoby povinnej platiť DPH pri dovoze. Keďže konať ako daňový zástupca je pre nepriameho colného zástupcu možnosťou, ale nie povinnosťou, je vhodné členským štátom umožniť, aby v záujme zabezpečenia zaplatenia DPH pri dovoze stanovili, že nepriami colní zástupcovia, ktorí nekonajú ako daňoví zástupcovia, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za DPH pri dovoze. Členské štáty by naviac mali mať možnosť uložiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za DPH pri dovoze aj iným osobám, napríklad osobám povinným zaplatiť colný dlh v prípade colných nezrovnalostí.

(6)

V rámci opatrení na podporu využívania úpravy IOSS zavedených touto smernicou je dodávateľ alebo domnelý dodávateľ systematicky povinný platiť DPH pri dovoze. V dôsledku toho, ak dodávateľ, domnelý dodávateľ a v príslušných prípadoch nimi určený daňový zástupca alebo osoba, ktorá môže byť spoločne a nerozdielne zodpovedná za DPH pri dovoze, nesplní povinnosti týkajúce sa DPH vzťahujúce sa na určité dovezené tovary, takéto tovary nebudú prepustené do voľného obehu. S cieľom zabrániť tomu, aby to bol zákazník, kto čelí negatívnym dôsledkom nesplnenia povinností zo strany osoby povinnej zaplatiť DPH pri dovoze, členské štáty môžu umožniť, aby zákazník na základe svojho súhlasu zaplatil DPH pri dovoze splatnú dodávateľom alebo domnelým dodávateľom, ak si tento dodávateľ alebo domnelý dodávateľ nesplní registračnú a platobnú povinnosť a nie je osobe podávajúcej colné vyhlásenie v čase dovozu známy. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť vhodné podmienky a postupy na uplatňovanie uvedenej možnosti s cieľom zabrániť tomu, aby platba DPH pri dovoze zo strany zákazníka oslabila účinnosť opatrenia, ktorého cieľom je stimulovať využívanie úpravy IOSS zavedenej touto smernicou. Uvedenou platbou by nemala byť dotknutá možnosť zákazníka požadovať od dodávateľa alebo domnelého dodávateľa vrátanie DPH pri dovoze podľa príslušného občianskeho práva. Keďže uvedenou možnosťou sa majú prekonať ťažkosti vyplývajúce z prechodu zo zodpovednosti zákazníka na zodpovednosť dodávateľa alebo domnelého dodávateľa v súvislosti s dovážanými zásielkami, Komisia by mala posúdiť, či je zachovanie týchto pravidiel po dokončení colnej reformy odôvodnené.

(7)

V súlade s osobitnými úpravami uvedenými v hlave XII kapitole 7 smernice Rady 2006/112/ES (4) sa stanovuje, že osobou povinnou platiť DPH pri dovoze v súvislosti s oprávneným predajom dovážaného tovaru na diaľku je zákazník. Dané je v rozpore s cieľom presunúť zodpovednosť zo zákazníka na dodávateľa alebo domnelého dodávateľa a uložiť im systematicky povinnosť za DPH pri dovoze súvisiacu s týmto tovarom. Aj v prípadoch, keď DPH pri dovoze zaplatí zákazník, zostáva v zásade zodpovedným dodávateľ alebo domnelý dodávateľ. Uvedené osobitné úpravy by sa preto nemali ďalej uplatňovať a mali by sa vypustiť.

(8)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (5) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(9)

Keďže cieľ tejto smernice, teda podporiť koncepciu jednotnej registrácie pre DPH v Únii, je možné dosiahnuť len na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku neprekračuje táto smernica rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(10)

Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 201 sa nahrádza takto:

(*1)  Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/24/oj).“ "

2.

Vkladá sa tento článok:

3.

Článok 204 ods. 1 sa mení takto:

4.

V článku 205 sa dopĺňa tento odsek:

„Okrem toho v situáciách uvedených v článku 201 ods. 2 a ods. 3 môžu členské štáty stanoviť, že za platbu DPH pri dovoze nesie spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť iná osoba ako zákazník a osoba povinná platiť DPH pri dovoze.“

5.

Vkladá sa tento článok:

6.

Kapitola 7 hlavy XII sa vypúšťa.