EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2021

COM(2021) 295 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o výsledku pilotného projektu informačného systému o vnútornom trhu (IMI) v oblasti elektronického obchodu

Obsah

Úvod    

Základné informácie o IMI    

Rozsah pilotného projektu – právne ustanovenia podporované IMI    

Príprava a začiatok realizácie pilotného projektu    

Príslušné orgány    

Používanie IMI počas pilotného projektu    

Spätná väzba od členských štátov    

Ochrana údajov    

Prekladateľské funkcie    

Záver    

Úvod

Táto správa sa vzťahuje na výsledok pilotného projektu týkajúceho sa používania informačného systému o vnútornom trhu (IMI) na podporu administratívnej spolupráce podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (ďalej len „smernica o elektronickom obchode“) 1 . Správa vychádza z článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „nariadenie o IMI“) 2 . Podľa tohto článku musí Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie výsledku pilotného projektu vrátane záležitostí súvisiacich s ochranou údajov a účinných prekladateľských funkcií. Cieľom tejto správy je preto posúdiť výsledok pilotného projektu týkajúceho sa používania IMI na technické vykonávanie výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou. Cieľom správy je vykonať toto posúdenie ako súčasť mechanizmu administratívnej spolupráce, ktorý je stanovený v článku 3 smernice o elektronickom obchode. Táto správa neposudzuje celkové fungovanie systému administratívnej spolupráce, ako sa stanovuje v uvedenom článku, keďže to je predmetom osobitného posúdenia v rámci hodnotiacej správy o smernici o elektronickom obchode 3 . Podobne sa táto správa netýka osobitného mechanizmu administratívnej spolupráce uplatniteľného na sprostredkovateľov, ako je navrhnuté v rámci aktu o digitálnych službách 4 , ktorý by sa po prijatí mal osobitne uplatňovať na presadzovanie týchto harmonizovaných pravidiel o poskytovaní sprostredkovateľských služieb na vnútornom trhu.

Základné informácie o IMI

Systém IMI bol zriadený nariadením o IMI a vyvinutý Komisiou v úzkej spolupráci s členskými štátmi (systém používajú aj krajiny EHP: Nórsko, Island a Lichtenštajnsko). Je to IT nástroj, ktorý je bezpečný, viacjazyčný a flexibilný. Je aj používateľsky ústretový a spĺňa pravidlá na ochranu údajov. IMI je rovnako štandardnou voľbou pre mnohé iniciatívy na vnútornom trhu, ktoré požadujú systém na administratívnu spoluprácu. Systém IMI pomáha orgánom plniť si záväzky v súvislosti s cezhraničnou administratívnou spoluprácou v mnohých oblastiach politiky jednotného trhu a v súčasnosti podporuje postupy administratívnej spolupráce v 17 rôznych oblastiach politiky. K januáru 2021 bolo v systéme registrovaných viac než 12 000 verejných orgánov, ktoré navzájom spolupracujú. IMI je možné jednoducho alebo s vynaložením malého úsilia v oblasti vývoja prispôsobiť tak, aby podporoval iné oblasti politiky. Úspešne sa podieľa na modernizácii cezhraničnej administratívnej spolupráce a zabezpečovaní fungovania jednotného trhu v praxi. Hoci koncovými používateľmi systému sú vnútroštátne verejné orgány, prospech z tejto zlepšenej spolupráce majú podniky a občania.

IMI možno používať vo všetkých jazykoch EÚ: štandardizovaný obsah, otázky, odpovede, správy a polia vo formulároch sú vopred preložené. Pre informácie uvádzané vo voľných textových poliach (kde si používatelia nevyberajú zo stanoveného počtu možností, ale môžu priamo zadať text) je navyše dostupný automatizovaný preklad. Systém je flexibilný a môže sa prispôsobiť akejkoľvek vnútroštátnej administratívnej štruktúre: centralizovanej, úplne decentralizovanej alebo rôznym kombináciám. Výmena informácií prostredníctvom IMI je úplne bezpečná a spĺňa všetky pravidlá o ochrane údajov. Všetci používatelia môžu okrem toho profitovať z existujúcej siete národných koordinátorov IMI pre odbornú prípravu a podporu. Používaním systému nevznikajú členským štátom ani krajinám EHP žiadne náklady v oblasti IT. Všetky pilotné projekty v rámci IMI vrátane pilotného projektu pre elektronický obchod sú predmetom hodnotenia.

Rozsah pilotného projektu – právne ustanovenia podporované IMI

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia o IMI môže Komisia vo všeobecnosti realizovať pilotné projekty na posúdenie účinnosti IMI pri vykonávaní ustanovení o administratívnej spolupráci v aktoch EÚ, ktoré nie sú uvedené v prílohe k uvedenému nariadeniu.

Právnym rámcom pre poskytovanie služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu je smernica o elektronickom obchode. Účelom smernice je odstrániť prekážky pri cezhraničnom poskytovaní uvedených služieb v EÚ a poskytnúť podnikom a občanom právnu istotu. V smernici sa stanovujú harmonizované pravidlá pre tieto oblasti: i) požiadavky na transparentnosť a informácie pre poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti; ii) komerčná komunikácia; iii) elektronické zmluvy a iv) obmedzenie zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Rovnako zlepšuje administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje samoreguláciu.

Pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu, v článku 3 smernice o elektronickom obchode sa stanovuje mechanizmus spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v prípadoch, keď sa zvažuje uloženie obmedzení slobody poskytovať cezhraničné služby informačnej spoločnosti. Tento mechanizmus spolupráce existuje popri iných nástrojoch uplatniteľných na vnútroštátne požiadavky a opatrenia týkajúce sa služieb informačnej spoločnosti (ktoré v členských štátoch často zahŕňajú rôznych aktérov), ako sú TRIS (informačný systém o technických predpisoch) alebo CPC (sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa), ktoré boli oba prijaté a/alebo vyvinuté po prijatí smernice o elektronickom obchode.

Predmetom pilotného projektu je článok 3 ods. 4, 5 a 6 smernice o elektronickom obchode. Tieto ustanovenia upravujú postup, podľa ktorého môže členský štát prijať reštriktívne opatrenia voči poskytovateľovi danej služby informačnej spoločnosti, ktorý nemá sídlo na jeho území. Prijatie takých reštriktívnych opatrení je predmetom vecných a procesných požiadaviek. Vecné požiadavky sú stanovené v článku 3 ods. 4 písm. a) smernice o elektronickom obchode. V súvislosti s procesnými podmienkami, ktoré sú stanovené v článku 3 ods. 4 písm. b) smernice o elektronickom obchode, musí členský štát pred prijatím predmetných opatrení a bez dosahu na súdne konania, vrátane prejudiciálnych konaní a aktov vykonávaných v rámci vyšetrovania trestných činov požiadať členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo, o prijatie opatrení voči danej službe informačnej spoločnosti. Ak sú prijaté opatrenia neprimerané alebo ak členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo, neprijme opatrenia, musí členský štát, ktorý zamýšľa prijať reštriktívne opatrenia, oznámiť svoj úmysel prijať také opatrenia tak Komisii, ako aj členskému štátu, v ktorom má poskytovateľ sídlo. V článku 3 ods. 5 sú stanovené podmienky pre postup pre naliehavé prípady. Žiadosti o opatrenia a oznámenia stanovené v článku 3 smernice o elektronickom obchode sú v súčasnosti implementované v IMI: systém podporuje administratívnu spoluprácu prostredníctvom technických prostriedkov modulu žiadosti a oznamovacieho modulu. Oznamovací modul takisto zahŕňa oznámenia opatrení v rámci postupu pre naliehavé prípady.

Začiatok realizácie pilotného projektu v oblasti smernice o elektronickom obchode bol odsúhlasený pred prijatím nariadenia o IMI. Z tohto dôvodu sa realizácia pilotného projektu nezačala na základe prijatia vykonávacieho aktu, ako sa to zvyčajne požaduje podľa článku 4 ods. 1 nariadenia o IMI. Namiesto toho sa pilotný projekt výnimočne odkazuje na článok 29 ods. 1 nariadenia, podľa ktorého môže Komisia začať s realizáciou pilotného projektu s cieľom posúdiť, či je systém IMI účinným, nákladovo efektívnym a používateľsky ústretovým nástrojom na vykonávanie článku 3 ods. 4, 5 a 6 smernice o elektronickom obchode.

Táto správa sa opiera o: i) štatistické informácie získané z IMI; ii) spätnú väzbu od členov skupiny expertov zodpovednej za oblasť elektronického obchodu a iii) odpovede na dva dotazníkové prieskumy o používaní systému, ktoré Komisia adresovala členským štátom v rokoch 2017 a 2019.

Príprava a začiatok realizácie pilotného projektu

Pilotný projekt zameraný na používanie IMI na účely administratívnej spolupráce v oblasti elektronického obchodu sa začal realizovať koncom novembra 2013.

Komisia pripravila štruktúrované formuláre IMI pre obsah výmen v systéme (t. j. polia, do ktorých majú odosielatelia a prijímatelia žiadostí a oznámení zadať informácie). Na výmenu informácií boli navrhnuté dva formuláre: jeden formulár žiadosti o prijatie opatrení členským štátom, v ktorom má poskytovateľ sídlo, a druhý formulár, ktorým členský štát určenia oznamuje svoje opatrenia (vrátane naliehavých prípadov).

Formuláre, ktoré navrhla Komisia, boli konzultované s členskými štátmi. Na základe prijatej spätnej väzby boli formuláre dokončené, preložené do všetkých úradných jazykov a implementované do príslušných modulov IMI.

Komisia 14. októbra 2013, pred začiatkom realizácie pilotného projektu, zorganizovala školenie pre odborníkov zapojených do modulu elektronického obchodu v členských štátoch. Technickú podporu a asistenčné služby odvtedy používateľom poskytuje asistenčné pracovisko Komisie pre IMI. Komisia takisto pravidelne poskytuje členským štátom informácie o aktuálnom stave pilotného projektu.

Príslušné orgány

V rámci oblasti elektronického obchodu je v IMI v súčasnosti zaregistrovaných 80 príslušných orgánov s prístupom do modulu žiadosti vrátane národných koordinátorov IMI 5 v niekoľkých krajinách. Členské štáty majú v tejto oblasti vo všeobecnosti registrovaný jeden až štyri príslušné orgány. Niektoré krajiny ich však majú zaregistrovaných viac. Napríklad Chorvátsko zaregistrovalo päť príslušných orgánov pre žiadosti, kým Cyprus zaregistroval jedenásť.

Pokiaľ ide o oznamovací modul, členské štáty zaregistrovali 68 príslušných orgánov vrátane 17 národných koordinátorov IMI. Väčšina krajín zaregistrovala jeden až štyri príslušné orgány, ale Nemecko zaregistrovalo sedem orgánov a Cyprus jedenásť.

Niektoré príslušné orgány sú registrované pre oba moduly (modul žiadosti a oznamovací modul). To znamená, že celkovo je v tejto oblasti politiky registrovaných 85 rôznych príslušných orgánov vrátane 27 národných koordinátorov IMI.

Používanie IMI počas pilotného projektu

Štatistické údaje získané zo systému ukazujú, že používanie IMI bolo počas pilotného projektu skôr obmedzené, čo znamená, že bolo zaznamenané malé množstvo výmen.

V rokoch 2013 až 2019 bol celkový počet výmen uskutočnených členskými štátmi 255, z ktorých bolo 149 žiadostí a 106 oznámení. Príloha k aktuálnej správe zahŕňa podrobnú štatistiku o počte výmen, ktoré boli zaslané do konca roka 2019.

Počas pilotného projektu 72 % žiadostí predložilo Spojené kráľovstvo, kým Španielsko predložilo 19 % žiadostí. Pomerne aktívnymi odosielateľmi boli aj ďalšie tri členské štáty: Belgicko, Nemecko a Írsko. Každá z týchto krajín zaslala 3 % žiadostí (t. j. tieto tri krajiny spolu odoslali 9 % žiadostí). Tri členské štáty, ktoré prijali najviac žiadostí, boli Cyprus (33 % všetkých žiadostí), Nemecko (17 %) a Holandsko (17 %).

V rámci oznamovacieho modulu oznamovalo najviac Taliansko (58 % zaslaných oznámení), po ktorom nasleduje Spojené kráľovstvo s 35 % zaslaných oznámení. Belgicko oznámilo opatrenia v 4 % prípadov zaznamenaných v systéme, kým Írsko zaslalo 2 % oznámení.

Štatistické údaje ukazujú, že niektoré členské štáty sa na výmene cez IMI ešte nezúčastnili. Rovnako sú krajiny, ktoré sa nepodieľali na oznámeniach elektronického obchodu zaslaných cez IMI.

Pokiaľ ide o stav prípadov v module žiadosti, zodpovedaných a formálne uzavretých bolo 74 % žiadostí zaslaných do 31. decembra 2019 (110). Okrem toho bolo 9 % žiadostí zamietnutých a 8 % žiadostí stiahnutých.

V rámci oznamovacieho modulu boli všetky výmeny formálne uzavreté. Pokiaľ ide o oznámené opatrenia, trvanie opatrení bolo v 94 % prípadov trvalé a v 4 % prípadov dočasné.

Údaje za rok 2020 neukazujú žiaden výrazný nárast v používaní systému. V roku 2020 bolo cez IMI zaslaných 16 žiadostí o opatrenia a 18 nových oznámení. Nemecko zaslalo šesť žiadostí o opatrenia, Spojené kráľovstvo iniciovalo päť žiadostí o opatrenia, Taliansko tak urobilo trikrát, kým Holandsko požiadalo o opatrenia dvakrát. Členské štáty, ktoré prijali tieto žiadosti, sú rôzne: Írsko, Taliansko, Cyprus a Luxembursko prijali po dve žiadosti, kým Francúzsko, Rakúsko, Portugalsko, Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Luxembursko a Belgicko prijali po jednej žiadosti. Taliansko ostalo najaktívnejším odosielateľom oznámení s 15 zaslanými oznámeniami z celkového počtu 18, kým Holandsko zaslalo dve oznámenia a Spojené kráľovstvo zaslalo jedno oznámenie. Začiatkom roka 2021 bol stav piatich žiadostí uzavretý, kým päť žiadostí bolo prijatých, päť žiadostí bolo stiahnutých a jedna žiadosť čakala na prijatie. Pokiaľ ide o stav oznámení, 12 bolo uzavretých, dve ostali otvorené na pripomienkovanie a pre štyri oznámenia bol stav nastavený na „neaktívny – osobné údaje skryté“.

Spätná väzba od členských štátov

Komisia od začiatku pilotného projektu v roku 2013 vykonala dva používateľské prieskumy o používaní IMI, jeden v roku 2017 a druhý v roku 2019. Cieľom týchto prieskumov bolo zabezpečiť, aby sa pri hodnotení pilotného projektu mohla zohľadniť spätná väzba od členských štátov. Členské štáty boli v oboch prípadoch požiadané, aby na prieskum zaslali jednu odpoveď obsahujúcu zhrnutie spätnej väzby od ich orgánov registrovaných v module elektronického obchodu v IMI.

V roku 2017 sa na prieskume zúčastnilo 18 členských štátov, pričom 12 z týchto 18 respondentov uviedlo, že IMI používa na výmenu informácií v oblasti elektronického obchodu. V 55 % odpovedí bola celková skúsenosť s výmenou informácií cez systém hodnotená ako pozitívna alebo skôr pozitívna. V 38 % odpovedí však bolo uvedené, že od roku 2014 používali aj iné komunikačné prostriedky ako IMI: i) na požiadanie členského štátu, v ktorom má poskytovateľ sídlo, o prijatie opatrení týkajúcich sa činnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti alebo ii) keď oznámili opatrenie týkajúce sa činnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti.

Podľa prieskumu malo 11 % respondentov ťažkosti rozhodnúť sa, či by oznámenie malo byť zaslané: i) cez IMI na základe článku 3 smernice o elektronickom obchode; ii) použitím oznamovacích opatrení stanovených v nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa 6 alebo iii) použitím oznamovacích opatrení stanovených v smernici o transparentnosti jednotného trhu 7 .

V prieskume sa ukázalo, že 77 % členských štátov súhlasí alebo skôr súhlasí s tým, že pilotný projekt preukázal, že IMI je vhodným nástrojom na podporu administratívnej spolupráce podľa článku 3 ods. 4, 5 a 6 smernice o elektronickom obchode 8 . 83 % je toho názoru, že pilotný projekt IMI v oblasti elektronického obchodu by mal pokračovať, ale s niekoľkými vylepšeniami, napríklad by sa mala poskytovať lepšia podpora používateľom.

Komisia uskutočnila svoj druhý online prieskum v roku 2019, na ktorom sa zúčastnilo 25 členských štátov a Nórsko.

Z odpovedí prijatých počas tohto druhého prieskumu vyplynulo, že IMI na výmenu informácií požadovaných podľa smernice o elektronickom obchode použilo 16 krajín (61 %). Krajiny, ktoré systém na tento účel nepoužili, ako možný dôvod uvideli skutočnosť, že orgány jednoducho nemali potrebu použiť IMI v tejto oblasti.

57 % respondentov (15 krajín) v rámci druhého prieskumu uviedlo, že prostredníctvom IMI prijali žiadosti o prijatie opatrení voči poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti, a 11 z týchto 15 krajín zhodnotilo celkovú skúsenosť s výmenou informácií ako pozitívnu alebo skôr pozitívnu. Osem z krajín, ktoré sa zúčastnili na druhom prieskume, prijalo prostredníctvom IMI oznámenia o opatreniach prijatých v danej krajine týkajúcich sa činnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti a 50 % z týchto ôsmich krajín (t. j. štyri krajiny) považovalo celkovú skúsenosť s IMI za pozitívnu alebo skôr pozitívnu. 53 % (14 krajín) respondentov druhého prieskumu súhlasilo alebo rozhodne súhlasilo s tým, že systém IMI poskytuje bezpečné riešenie na výmenu informácií s ostatnými krajinami.

Šesť krajín (23 % respondentov) v druhom prieskume uviedlo, že mali ťažkosti rozhodnúť sa, či by oznámenie malo byť zaslané: i) cez IMI; ii) použitím oznamovacích opatrení stanovených v nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo iii) použitím oznamovacích opatrení stanovených v smernici o transparentnosti jednotného trhu.

18 krajín (66 % tých, ktoré sa zúčastnili na druhom prieskume) súhlasilo alebo skôr súhlasilo s tvrdením, že pilotným projektom sa dokázalo, že IMI je vhodným nástrojom na podporu administratívnej spolupráce podľa článku 3 ods. 4, 5 a 6 smernice o elektronickom obchode. Z krajín, ktoré sa zúčastnili na druhom prieskume, 14 zastávalo názor, že s pilotným projektom IMI v oblasti elektronického obchodu by sa malo pokračovať, pričom by sa mala poskytovať lepšia podpora používateľom a zaviesť vylepšenia.

Komisia sa 8. októbra 2019 v rámci stretnutia skupiny expertov v oblasti elektronického obchodu pýtala členských štátov na ich praktické skúsenosti s IMI. Komisia sa členských štátov pýtala: i) či zaznamenali nejaké obmedzenia pri spolupráci na základe daného článku smernice o elektronickom obchode; ii) či majú návrhy na zlepšenie mechanizmu spolupráce, ktorý je stanovený v smernici, a iii) aké prípadné ustanovenia o spolupráci navrhujú ako súčasť potenciálnej novej legislatívnej iniciatívy.

Príspevky členských štátov do diskusie na stretnutí zdôraznili tieto body:

-Používanie IMI v rámci oblasti politiky elektronického obchodu bolo zatiaľ obmedzené.

-Dôvodom, prečo niektoré členské štáty systém nikdy nepoužili, by mohla byť nedostatočná informovanosť o systéme. Niektoré členské štáty však poukázali na skutočnosť, že neexistovalo opatrenie, ktoré by im malo byť oznámené, ani nevznikla potreba žiadať o opatrenia.

-Je potrebné objasniť, kedy sa majú používať rôzne mechanizmy spolupráce (IMI/CPC/TRIS).

-Členské štáty uvítali a dôrazne podporili rozšírenie IMI do siete CPC od roku 2020. Očakávajú, že toto rozšírenie pomôže objasniť rozdiel medzi výmenami v module elektronického obchodu IMI a podobnými typmi spolupráce v rámci siete CPC.

-Mnohé členské štáty tento systém považovali za nápomocný a jednoduchý na používanie. Tvrdia však, že používateľom nemusí byť vždy zrejmé, kto sú kontakty IMI v ostatných členských štátoch alebo kto sú národní koordinátori IMI (títo národní koordinátori IMI môžu poskytnúť podporu pre konkrétne záležitosti nastolené v oblasti elektronického obchodu).

-Niektoré členské štáty sa domnievali, že používanie IMI môže spôsobiť záťaž, najmä miestnym orgánom, keďže daný systém nepoznajú. Tieto členské štáty sa však domnievali, že správne fungovanie akéhokoľvek nástroja možno zabezpečiť náležitým riadením, napr. zo strany „ústredného orgánu“ zodpovedného za konkrétny modul elektronického obchodu.

-Niektoré členské štáty sa vyjadrili, že účinné a úspešné používanie IMI je otázkou vnútornej organizácie a riadenia.

Ochrana údajov

Spracovanie osobných údajov v IMI je v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 9 a nariadenia (EÚ) 2018/1725 (nariadenie o ochrane údajov spracúvaných inštitúciami Únie) 10 . Bezpečné spracúvanie osobných údajov je zabezpečené článkom 14 nariadenia o IMI, v ktorom sa stanovujú jasné lehoty na spracúvanie osobných údajov v systéme. Výmena informácií cez IMI preto zaručuje ochranu osobných údajov a je v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov, keďže samotné nariadenie o IMI zaručuje potrebný súlad.

Hlavné ustanovenia na spracúvanie osobných údajov a na zaistenie bezpečnosti sú stanovené v kapitole III nariadenia o IMI. Podľa týchto ustanovení si aktéri IMI (príslušné orgány, koordinátori IMI, Komisia a orgány, úrady a agentúry Únie) musia vymieňať osobné údaje a spracúvať ich len na účely stanovené v príslušných ustanoveniach aktov Únie týkajúcich sa oblastí politík, ktoré sú podporované systémom. Údaje, ktoré IMI predložili dotknuté osoby, sa musia používať len na účely, na ktoré boli predložené.

Osobné údaje spracúvané v IMI musia byť navyše v systéme zablokované (stále v systéme, ale nedostupné na zobrazenie)hneď ako už nie sú ďalej potrebné na účel, na ktorý boli získané, v závislosti od osobitostí každého typu administratívnej spolupráce. Vo všeobecnosti platí, že osobné údaje spracované v IMI musia byť zablokované najneskôr šiestich mesiacov po formálnom uzavretí postupu administratívnej spolupráce. Systém odstráni osobné údaje zo žiadostí a oznámení automaticky. To znamená, že zablokované údaje sa z IMI automaticky vymažú tri roky po formálnom uzavretí postupu administratívnej spolupráce.

Aktéri IMI sú navyše v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov zodpovední za prijatie všetkých procesných a organizačných opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti osobných údajov, ktoré spracúvajú v IMI.

Počas pilotného projektu nebola v prípade žiadnej výmeny v oblasti elektronického obchodu podaná žiadosť o predčasné odstránenie údajov. Komisia nebola kontaktovaná v súvislosti s poskytnutím prístupu k zablokovaným údajom (v súlade s nariadením o IMI) alebo opravou osobných údajov uložených v IMI.

Vyhlásenie o ochrane osobných údajov týkajúce sa systému je zverejnené na domovskej stránke IMI 11 .

Prekladateľské funkcie

IMI je viacjazyčný nástroj. Uľahčuje výmenu informácií používaním vopred preložených formulárov, súborov polí, otázok, odpovedí a správ. Všetky výmeny v systéme môžu byť doplnené informáciami v podobe voľného textu, pre ktoré systém ponúka strojový preklad.

V oblasti elektronického obchodu sa voľný text v rámci vopred preložených formulárov najčastejšie používa na poskytovanie informácií o podrobnom opise opatrení alebo o teste proporcionality.

Integrovaná funkcia na preklad voľného textu sa od začatia realizácie pilotného projektu významne zlepšila po tom, čo sa predtým pripojená služba mt@EC vyvinula do súčasnej služby eTranslation 12 .

Služba eTranslation bola do IMI pridaná v roku 2014. Odvtedy sa kvalita výsledkov prekladu a čas odozvy služby neustále zlepšujú. Strojový preklad je dostupný pre všetky možné dvojice úradných jazykov EÚ.

Do IMI bolo zavedených niekoľko systémových zlepšení s cieľom uľahčiť používanie integrovaného mechanizmu na strojový preklad:

-preklady voľného textu sa teraz zobrazujú vo svojom kontexte (t. j. na obrazovke sa zobrazuje pôvodný text),

-všetok voľný text obsiahnutý vo výmene informácií môže byť preložený do preferovaného jazyka používateľa IMI jedným kliknutím/akciou,

-dočasné uchovanie prekladov zabezpečuje a umožňuje rýchlu odpoveď na žiadosti o preklad.

Do budúcnosti sa plánujú ďalšie vylepšenia ako začlenenie výsledkov strojového prekladu do správ (vizuálne odlíšených od vopred preloženého obsahu) alebo strojový preklad príloh. Tieto vylepšenia a funkcie však nebudú určené osobitne pre modul elektronického obchodu systému, ale budú všeobecnými prvkami celého systému.

Záver

IMI je od roku 2013 technickým systémom, ktorý podporuje mechanizmus spolupráce stanovený v článku 3 smernice o elektronickom obchode. Príslušným orgánom rôznych členských štátov umožňuje: i) komunikovať priamo, rýchlo a jednoducho prostredníctvom zabezpečenej online platformy a ii) prekonať jazykové bariéry sprístupnením vopred preložených súborov štandardných otázok a odpovedí 13 .

Na základe informácií poskytnutých v tejto správe môže Komisia dospieť k týmto záverom:

-IMI je zatiaľ bezpečným a viacjazyčným nástrojom na: i) spracúvanie a uchovávanie žiadostí a oznámení medzi vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do mechanizmu administratívnej spolupráce, ktorý je stanovený v článku 3 smernice o elektronickom obchode, a ii) sledovanie interakcií orgánov v tejto oblasti.

-V súčasnom regulačnom rámci by pilotný projekt IMI týkajúci sa smernice o elektronickom obchode mal pokračovať.

-Mali by sa zaviesť technické vylepšenia na zvýšenie používateľskej ústretovosti postupov žiadania o opatrenia a oznamovania opatrení v súlade s celkovým systémom spolupráce, ktorý je stanovený v smernici o elektronickom obchode, a pri zohľadnení skúseností získaných pri vykonávaní uvedenej smernice 14 .

-Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi pri vykonávaní činností na zvyšovanie informovanosti o pilotnom projekte a pri zlepšovaní podpory poskytovanej používateľom IMI.

Na základe všeobecných prvkov systému je potrebné analyzovať a preskúmať zavedenie týchto technických zlepšení:

-reštrukturalizácia informácií v rozhraní,

-upozornenia na nevybavené odpovede na žiadosti (neprijaté a/alebo nezodpovedané),

-lepšie uvádzanie informácií o tom, kedy má aktér odpovedať,

-vylepšený nástroj vyhľadávania pre žiadosti,

-funkcia kopírovania údajov zo žiadostí do oznámení,

-možnosť prepojenia s inými výmenami v IMI.

Pokiaľ ide o posledný akčný bod, IMI je od januára 2020 zavedený ako nový IT nástroj pre sieť CPC. Systém od jeho zavedenia podporuje aj oznamovaciu povinnosť podľa smernice o službách. Skutočnosť, že systém podporuje tieto oblasti, naznačuje, že existujú synergie, ktoré by sa mali preskúmať a využiť počas druhej fázy pilotného projektu. Synergie so sieťou CPC môžu jednoznačne lepšie objasniť to, ktorý postup použiť v rámci oblasti elektronického obchodu.

Podpora pre používateľov IMI zapojených v pilotnom projekte by mohla byť zlepšená prostredníctvom:

-štruktúrovaných nadväzujúcich krokov po výmenách,

-podávania pravidelných štatistických správ o žiadostiach a oznámeniach,

-odbornej prípravy a usmernení pre používateľov.

Touto správou Komisia spĺňa požiadavku na vypracovanie správy podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 1024/2012.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto správu vzali na vedomie.

(1)

 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16).

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(3)

Pozri SWD(2020) 348 final, časť 2, prílohu 5 týkajúcu sa celkovej hodnotiacej správy o smernici o elektronickom obchode a prílohu 8 s osobitným ohľadom na mechanizmus cezhraničnej spolupráce.

(4)

 Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES, COM(2020) 825 final. 

(5)

 Každý členský štát má v systéme IMI jedného národného koordinátora IMI, ktorého zodpovednosti sú stanovené v článku 6 nariadenia o IMI. Národní koordinátori IMI sú hlavné kontaktné osoby pre aktérov IMI vo svojom členskom štáte. Ich úlohou je zabezpečiť hladké fungovanie IMI okrem iného prostredníctvom: i) registrácie náležitých orgánov; ii) správy prístupu k rôznym modulom; iii) podpory používateľov a iv) zabezpečovania účinného fungovania IMI.

(6)

 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1 – 26).

(7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1 – 15).

(8)

Tieto čísla sa nevzťahujú na hodnotenie základných pravidiel, ale skôr na technické aspekty systému IMI.

(9)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

(10)

 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 – 98).

(11)

  https://ec.europa.eu/internal_market/imi-net/_docs/data_protection/privacy_statement_sk.pdf .

(12)

 eTranslation je základným prvkom Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Jeho hlavným cieľom je pomôcť európskym a vnútroštátnym orgánom verejnej správy pri výmene informácií napriek jazykovým prekážkam v EÚ. Orgány verejnej správy, občania a podniky v EÚ budú prostredníctvom jeho používania schopné využívať digitálne služby v jazyku, ktorý si zvolia. https://ec.europa.eu/cefdigital/wiki/display/CEFDIGITAL/eTranslation .

(13)

 Treba poznamenať, že základné prvky mechanizmu spolupráce sú stanovené v smernici o elektronickom obchode a nie sú predmetom tejto správy. Pozri aj poznámku pod čiarou č. 3.

(14)

Hodnotiaca správa o smernici o elektronickom obchode v tomto ohľade ukázala potrebu objasniť určité aspekty oznamovacieho systému. Preto by budúce technické prispôsobenia systému IMI mali umožniť potrebné objasnenia v súvislosti s fungovaním tohto oznamovacieho systému.