(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 13. novembra 2023 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu mobilných plošín s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“ alebo „ČĽR“) na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 29. septembra 2023 podala Koalícia za obnovenie rovnakých podmienok v odvetví mobilných plošín v EÚ (ďalej len „CMAE“ alebo „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho mobilné plošiny v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia 27. marca 2024 začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu mobilných plošín s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(4)

Navrhovateľ 15. januára 2024 a 12. marca 2024 predložil žiadosti o registráciu dovozu mobilných plošín s pôvodom v ČĽR podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(5)

Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/1450 z 23. mája 2024 (4) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) zaviedla registráciu dovozu mobilných plošín s pôvodom v ČĽR.

(6)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia 14. júna 2024 stranám poskytla súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby do troch pracovných dní predložili pripomienky k presnosti výpočtov. Pripomienky boli v náležitých prípadoch zohľadnené.

(7)

Komisia 12. júla 2024 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2024/1915 z 11. júla 2024 (5) (ďalej len „predbežné nariadenie“) na dovoz mobilných plošín s pôvodom v ČĽR predbežné antidumpingové clá.

(8)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), vláda Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“), navrhovateľ, Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) (6), vyvážajúci výrobcovia Hunan Sinoboom Intelligent Equipment Co., Ltd. (ďalej len „Sinoboom“), Oshkosh JLG (Tianjin) Equipment Technology Co. (ďalej len „JLG“), Terex (Changzhou) Machinery Co., Ltd. (ďalej len „Terex“) a Zhejiang Dingli Machinery Co., Ltd. (ďalej len „Dingli“), používateľ Construct Machines S.R.L. a obchodník Norbert Wienold GmbH predložili písomné podania k predbežným zisteniam v lehote stanovenej v článku 2 ods. 1 predbežného nariadenia.

(9)

Okrem pripomienok k predbežným opatreniam sa navrhovateľ odvolával na odôvodnenie 343 predbežného nariadenia, v ktorom Komisia predbežne dospela k záveru, že podmienky na uplatnenie článku 7 ods. 2a neboli splnené. Navrhovateľ požiadal Komisiu, aby pred konečným poskytnutím informácií poskytla dodatočné informácie o zisteniach týkajúcich sa uplatňovania pravidla nižšieho cla. Tvrdil, že uplatňovanie pravidla nižšieho cla bolo kľúčovým prvkom, ktorý mal obrovský vplyv na výrobcov z Únie, ako aj na vývozcov, a tým, že Komisia nezverejnila podrobné zistenia, znemožnila navrhovateľovi poskytnúť dodatočné dôkazy a porušila jeho právo na obhajobu.

(10)

Komisia usúdila, že skoršie poskytnutie informácií navrhovateľovi týkajúce sa jej zistení o uplatňovaní pravidla nižšieho cla nebolo opodstatnené, pretože by diskriminovalo zainteresované strany. Skoršie poskytnutie informácií všetkým zainteresovaným stranám v tej istej veci by viedlo k diskriminačnému zaobchádzaniu s obavami vyjadrenými rôznymi stranami a otvorilo by dvere ďalším žiadostiam o skoré poskytnutie informácií, zatiaľ čo desaťdňová lehota na predloženie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií má zákonnú povahu (článok 20 ods. 5 základného nariadenia) (7). Tým, že sa v konečnom informačnom dokumente uviedli dôvody, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že podmienky článku 7 ods. 2a neboli splnené, a že sa navrhovateľ a všetky zainteresované strany vyzvali, aby sa k týmto zisteniam vyjadrili, boli dodržané práva všetkých strán na obhajobu.

(11)

Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Uskutočnili sa vypočutia navrhovateľa, komory CCCME a spoločností Sinoboom, JLG, Terex a Dingli. Spoločnosť Sinoboom predložila 10. júna 2024 úradníkovi pre vypočutie žiadosť o vypočutie. Žiadosť bola stiahnutá 18. júna 2024 vzhľadom na podobné vypočutie zorganizované s tímom povereným prípadom. Spoločnosť Sinoboom bola informovaná o svojom práve obrátiť sa na úradníka pre vypočutie v prípade, že sa na stretnutí s tímom povereným prípadom nenájde uspokojivé riešenie. Vypočutie spoločnosti Dingli sa uskutočnilo 29. augusta 2024, CCCME a spoločnosti Terex 5. septembra 2024, spoločnosti JLG 6. septembra 2024 a spoločnosti Sinoboom 9. septembra 2024.

(12)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(13)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz mobilných plošín s pôvodom v ČĽR (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(14)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Vypočutie spoločnosti Dingli a navrhovateľa sa uskutočnilo 15. novembra 2024 a spoločnosti JLG a Terex 19. novembra 2024.

(15)

Komisia v nadväznosti na pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií zrevidovala konečné antidumpingové clo uplatniteľné na spoločnosť Dingli, ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe a na všetky ostatné spoločnosti. Boli opätovne poskytnuté podkladové antidumpingové výpočty a spoločnosť Dingli dostala príležitosť predložiť svoje pripomienky. Aj ostatné zainteresované strany dostali príležitosť predložiť pripomienky k novo vypočítaným konečným antidumpingovým clám. Neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky takej povahy, že by sa nimi zmenili zistenia Komisie.

(16)

Po predbežnom poskytnutí informácií CCCME spochybnila zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 14 predbežného nariadenia, že CCCME nemá vo svojom vlastnom mene právo na obhajobu. CCCME zopakovala svoje pripomienky, ktoré sa už riešili v odôvodnení 14 predbežného nariadenia, a dodala, že ak Komisia zamietne CCCME postavenie zainteresovanej strany, má zamietnuť takéto postavenie aj CMAE.

(17)

Komisia potvrdila svoje zistenia a závery v odôvodnení 14 predbežného nariadenia, ale objasnila, že CCCME sa považuje za zainteresovanú stranu, pokiaľ zastupuje vyvážajúcich výrobcov, ktorí jej poskytli plnú moc. V tomto zmysle sa postavenie CCCME nelíšilo od postavenia CMAE.

(18)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa výberu vzorky výrobcov z Únie, dovozcov a vyvážajúcich výrobcov, Komisia potvrdila odôvodnenia 16 až 23 predbežného nariadenia.

(19)

Ako sa uvádza v bode 1.6 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(20)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 33 až 34 predbežného nariadenia, prešetrovaným výrobkom sú mobilné plošiny určené na zdvíhanie osôb, s vlastným pohonom, s maximálnou pracovnou výškou 6 metrov alebo viac, a ich vopred zmontované alebo na montáž pripravené dielce, okrem jednotlivých komponentov, ak sa predkladajú samostatne, a okrem zariadení na zdvíhanie osôb namontovaných na vozidlách 86. a 87. kapitoly harmonizovaného systému (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8427 10 10 , ex 8427 20 19 , ex 8428 90 90 , ex 8431 20 00 a ex 8431 39 00 (kódy TARIC: 8427 10 10 10, 8427 20 19 10, 8428 90 90 20, 8431 20 00 60 a 8431 39 00 10).

(21)

Vymedzenie výrobku zahŕňa stroje používané na zdvíhanie osôb v širokom rozsahu rôznych spôsobov použitia, a to zdvíhacie zariadenia s kĺbovým ramenom, zdvíhacie zariadenia s teleskopickým ramenom, nožnicovo zdvíhané plošiny a vertikálne stĺpové zdvíhacie zariadenia.

(22)

Vopred zmontované alebo na montáž pripravené dielce pozostávajú hlavne zo štyroch kategórií: 1. podvozok, 2. točnica alebo otočná plošina, 3. plošina alebo pracovný kôš, 4. zdvíhací mechanizmus pre mobilné plošiny. Zdvíhací mechanizmus zahŕňa ramená (teleskopické alebo kĺbové, tiež s priehradovými výložníkmi) pre zdvíhacie zariadenia s kĺbovým ramenom, zdvíhacie zariadenia s teleskopickým ramenom alebo vertikálne stĺpové zdvíhacie zariadenia a nožnicové ramená pre nožnicovo zdvíhané plošiny. Tieto dielce nezahŕňajú jednotlivé komponenty, ak sa predkladajú samostatne.

(23)

Ako sa uvádza v odôvodnení 35 predbežného nariadenia, dotknutým výrobkom sú mobilné plošiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(24)

V odôvodneniach 36 až 37 predbežného nariadenia Komisia dospela k záveru, že dotknutý výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu ČĽR a prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie boli preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. K tomuto záveru neboli doručené žiadne pripomienky.

(25)

CCCME a vyvážajúci výrobca, spoločnosť Sinoboom, predložili pripomienky k vymedzeniu výrobku. Ako odpoveď na pripomienky CCCME a spoločnosti Sinoboom navrhovateľ uviedol, že vymedzenie výrobku by malo zostať nezmenené.

(26)

CCCME nesúhlasila s tým, že Komisia zamietla tvrdenie zhrnuté v odôvodneniach 45 až 46 predbežného nariadenia, ktorého cieľom bolo vylúčiť elektrické a hybridné mobilné plošiny z vymedzenia výrobku. Zopakovala, že medzi konvenčnými a elektrickými alebo hybridnými mobilnými plošinami je jasný a zrejmý rozdiel vo fyzikálnych a v technických vlastnostiach. CCCME takisto zopakovala, že tieto dve kategórie mobilných plošín majú základné rozdiely v mechanických komponentoch, používajú odlišný pohon a majú odlišné technické funkcie a použitie. Okrem toho tvrdila, že sa používajú v rozdielnych odvetviach, napríklad v stavebníctve, údržbe, skladovaní alebo vo výrobe. CCCME uviedla príklad dieselových nožnicovo zdvíhaných plošín, ktoré sa podľa jej názoru používajú skôr ako exteriérové zariadenia vzhľadom na to, že takéto stroje majú väčšie motory, pneumatiky a rámy, a preto sa dajú ľahko presúvať po nerovnom teréne. Naopak, elektrické nožnicovo zdvíhané plošiny sa z jej pohľadu používajú skôr ako interiérové zariadenia, pretože sú menšie, obratnejšie a majú menší výkon, preto sa dajú lepšie používať v stiesnených a úzkych priestoroch. Z týchto dôvodov sa CCCME domnievala, že tieto dve kategórie nemajú rovnaké základné vlastnosti a netvoria homogénne výrobky.

(27)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME zopakovala tvrdenie o rozdiele medzi konvenčnými a elektrickými typmi mobilných plošín. Tvrdila, že stanovisko Komisie, podľa ktorého sa elektrické mobilné plošiny „môžu“ postupne používať v prostrediach alebo v odvetviach, v ktorých sa predtým používali mobilné plošiny s konvenčným pohonom, je špekulatívne. Takisto hájila stanovisko, že aj samotné výrobné odvetvie Únie výslovne uznalo, že zásadný rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami výrobkov spočíva v hnacom motore, ktorý určuje podmienky použitia, že spaľovacie motory sú určené na vonkajšie použitie v náročnom teréne a elektrické motory majú vnútornú priemyselnú využiteľnosť. CCCME ďalej tvrdila, že keďže daný argument súvisí s budúcnosťou, z hľadiska OP je irelevantný. Tvrdila teda, že vymedzenie výrobku bolo od začiatku nesprávne definované a zistenia o ujme na základe nesprávnej definície výrobku je tak možné spochybniť.

(28)

Komisia konštatovala, že CCCME nepredložila ďalšie argumenty ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali vylúčenie elektrickej mobilnej plošiny. Preto, ako je vysvetlené v odôvodneniach 45 až 46 predbežného nariadenia, tvrdila, že obe kategórie (konvenčné a elektrické alebo hybridné mobilné plošiny) majú rovnaké základné vlastnosti a že je odôvodnené, aby boli obe súčasťou vymedzenia výrobku. Komisia ďalej poznamenala, že trh s mobilnými plošinami sa neustále vyvíja a vzhľadom na obavy o životné prostredie sa okrem iného elektrické mobilné plošiny môžu postupne používať v prostrediach alebo v odvetviach, v ktorých sa predtým používali mobilné plošiny s konvenčným pohonom. Nebolo by teda racionálne vylúčiť elektrické mobilné plošiny z vymedzenia výrobku, okrem iného preto, že sa používali, a to už v OP, najmä vnútri. Dôležitejšie je, že bez ohľadu na vnútorné alebo vonkajšie použitie mobilných plošín majú elektrické aj konvenčné mobilné plošiny rovnaké základné vlastnosti a použitie a oba typy patria do definície dotknutého výrobku. Komisia preto trvá na tom, že vymedzenie výrobku bolo definované správne.

(29)

CCCME reagovala na predbežné zistenia a po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoj argument, v ktorom zároveň obhajovala, že jej požiadavka vylúčiť hybridné alebo elektrické mobilné plošiny s pracovnou výškou 28 metrov a viac, ktoré neboli vyrobené výrobným odvetvím Únie, bola v rozpore s tvrdeniami Komisie opodstatnená. Ďalej sa domnievala, že skutočnosť, že Komisia uviedla, že tieto mobilné plošiny by bolo možné vyrábať v budúcnosti, nebola relevantná, pretože ak sa tieto mobilné plošiny počas posudzovaného obdobia nedovážali, zistenia o ujme boli skreslené, keďže tieto typy nemohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu. CCCME tvrdila, že spoločnosti Dinolift a Manitou mohli vyrábať len mobilné plošiny s pracovnou výškou do 28 metrov.

(30)

Komisia zohľadnila, že aj podľa informácií uvedených na webovom sídle spoločnosti Dinolift a vo výročnej správe spoločnosti Manitou mohli obe spoločnosti skutočne vyrábať mobilné plošiny s pracovnou výškou do 28 metrov. To však nedokazovalo, že by títo alebo iní výrobcovia na trhu vôbec nemohli vyrábať mobilné plošiny s pracovnou výškou nad 28 metrov, ak by bol o nich dopyt, alebo že by ich nezačali vyrábať v blízkej budúcnosti. Ako už Komisia usúdila v odôvodnení 337 predbežného nariadenia, skutočnosť, že určité druhy výrobku sa vyrábali v menšom rozsahu, nemohla viesť k záveru, že tieto druhy výrobku nekonkurovali dovozu z Číny, ale svedčila skôr o účinku dumpingového dovozu alebo o nízkom dopyte po tomto druhu výrobku. Komisia okrem toho usúdila, že skutočnosť, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky v OP nepredávali všetky druhy výrobku, ktoré existujú na trhu, alebo že výrobcovia z Únie v OP niektoré druhy výrobku vôbec nepredávali, nemala vplyv na celkové závery o ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. – Komisia preto naďalej tvrdila, že neexistuje žiadny dôvod na vylúčenie niektorého z druhov výrobku z vymedzenia výrobku, a zotrvala na svojich záveroch uvedených v odôvodnení 47 predbežného nariadenia.

(31)

V reakcii na predbežné zistenia a po konečnom poskytnutí informácií CCCME zopakovala, že zaradenie vopred zmontovaných dielcov alebo dielcov pripravených na montáž bolo neopodstatnené – pri neexistencii voľného trhu s dielcami mobilných plošín v Únii nemohol čínsky dovoz podobného výrobku spôsobiť výrobcom dielcov mobilných plošín z Únie žiadnu značnú ujmu, ak vôbec nejakú ujmu spôsobil. CCCME ďalej požiadala, aby Komisia v definícii vymedzenia výrobku vo vykonávacej časti opatrení výslovne uviedla príslušné dielce (t. j. podvozok, otočnú plošinu, zdvíhací mechanizmus a plošinu), aby sa zabezpečila konzistentnosť vykonávania a predišlo sa akýmkoľvek nejasnostiam v súvislosti s vymedzením.

(32)

Komisia zistila, že CCCME nepredložila žiadne ďalšie opodstatnené argumenty na vylúčenie dielcov. Komisia preto zotrvala na svojich záveroch uvedených v odôvodnení 52 predbežného nariadenia, že tieto dielce by mali zostať súčasťou vymedzenia výrobku.

(33)

Na druhej strane Komisia považovala požiadavku CCCME na výslovné uvedenie dielcov v definícii vymedzenia výrobku vo vykonávacej časti opatrení za oprávnenú a zodpovedajúcim spôsobom upravila normatívnu časť nariadenia.

(34)

Vyvážajúci výrobca Sinoboom požiadal o vylúčenie pavúkových plošín z vymedzenia výrobku. Tvrdil, že pavúková plošina je veľmi špecifický druh mobilnej plošiny, ktorý sa vyznačuje schopnosťou prejsť úzkymi dverami a nižšou hmotnosťou a tlakom na zem v porovnaní s inými druhmi mobilných plošín. Tvrdil, že pavúková plošina sa dá použiť v rôznych terénoch a situáciách, ale je jedinečná svojou schopnosťou vojsť sa do úzkych priestorov, vďaka čomu je obzvlášť užitočná vo vnútorných priestoroch, ako sú nákupné centrá, štadióny, železničné stanice, hotely a letiská. Spoločnosť Sinoboom takisto tvrdila, že v Únii sa vyrába veľmi málo týchto druhov plošín. Spoločnosť Sinoboom sa zo všetkých týchto dôvodov domnievala, že pavúkové plošiny z Číny nekonkurujú pavúkovým plošinám vyrábaným v Únii a že uložením cla na ich dovoz by sa penalizovali dovozcovia, ako aj následní používatelia a spotrebitelia.

(35)

Komisia usúdila, že žiadosť nie je opodstatnená. Pavúkové plošiny majú napriek svojim špecifikám rovnaké základné vlastnosti ako ostatné druhy mobilných plošín. Samotná spoločnosť Sinoboom poukázala na existenciu dvoch výrobcov pavúkových plošín, čo dokazuje, že v Únii je výroba pavúkových plošín. Na základe zdvíhacieho mechanizmu, tvaru alebo skutočnosti, že sa zmestí do úzkych priestorov, sa nezmenilo použitie plošiny, ktorým je umožniť pracovníkom bezpečne pracovať vo výške. Preto pavúkové plošiny dovážané z Číny konkurovali pavúkovým plošinám vyrábaným v Únii. Tvrdenie, že výroba v Únii nemohla uspokojiť dopyt, nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Aj keby to tak bolo, skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nedokáže uspokojiť dopyt, nie je relevantným kritériom na vylúčenie druhu výrobku z vymedzenia výrobku; cieľom uloženia ciel bolo zabezpečiť, aby sa mobilné plošiny dovážali za primeranú cenu, a nie zabrániť dovozu týchto pavúkových plošín alebo iných mobilných plošín. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(36)

Vzhľadom na uvedené dôvody sa Komisia rozhodla trvať na svojich záveroch uvedených v odôvodnení 52 predbežného nariadenia.

(37)

Po predbežnom poskytnutí informácií Komisia dostala pripomienky k predbežným zisteniam o dumpingu od čínskej vlády, spoločností Dingli, Terex, JLG, Sinoboom a od komory CCCME.

(38)

CCCME a spoločnosť Sinoboom spochybnili rozhodnutie Komisie vybrať plošiny namontované na nákladných vozidlách ako výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako mobilné plošiny. CCCME tvrdila, že odmietnutie malajzijského výrobcu žeriavov ako vhodného zdroja na stanovenie referenčných hodnôt nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku bolo nepodložené. Obe uvedené zainteresované strany poukázali na dôležité rozdiely medzi mobilnými plošinami namontovanými na nákladných vozidlách a mobilnými plošinami a tvrdili, že ich technické vlastnosti a výrobný proces sú odlišné od technických vlastností výrobného procesu mobilných plošín, čo má veľký vplyv na ich výrobné náklady.

(39)

CCCME tvrdila, že ak si Komisia vyberie Brazíliu, mal by sa ako vhodný zdroj na stanovenie referenčných hodnôt nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vybrať iný výrobca zdvíhacích zariadení ako spoločnosť Madal Palfinger S.A. (ďalej len „Madal Palfinger“). Spoločnosť Sinoboom navrhla ako alternatívneho brazílskeho výrobcu jedného výrobcu mobilných a pásových žeriavov.

(40)

Ani Komisia, ani zainteresované strany nevedeli určiť krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja, ako je Čína, v ktorej by sa vyrábali mobilné plošiny. Komisia preto vybrala výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako mobilné plošiny na základe určujúcich vlastností prešetrovaného výrobku, ako sa uvádza v bode 2 oznámenia o začatí konania (8), a to zdvíhacie zariadenia, ktoré sú mobilné, s vlastným pohonom a používajú sa na zdvíhanie osôb. Komisia preto vylúčila statické žeriavy používané na manipuláciu s materiálom. Pokiaľ ide o mobilné pásové žeriavy, keďže z definície prešetrovaného výrobku sú zariadenia na manipuláciu s materiálom výslovne vylúčené (9), nemožno ich považovať za výrobok v rovnakej všeobecnej kategórii ako mobilné plošiny.

(41)

Mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách sú samozrejme mobilné a používajú sa v zásade na zdvíhanie osôb. Jediným rozdielom v porovnaní s mobilnými plošinami je ich pohonný mechanizmus, ktorý je v prípade mobilných plošín zabudovaný, zatiaľ čo v prípade mobilných plošín namontovaných na nákladných vozidlách ho zabezpečuje vozidlo. Komisia v druhom zázname o výrobných faktoroch (ďalej len „druhý záznam“) potvrdila svoj záver, že vzhľadom na podobné určujúce vlastnosti a použitie, výrobný proces a vstupný materiál patria mobilné plošiny namontované na nákladných vozidlách do rovnakej všeobecnej kategórie ako mobilné plošiny. Rozdiely, na ktoré poukázali CCCMA a spoločnosť Sinoboom, neboli také, aby oslabili základné podobnosti v určujúcich vlastnostiach týchto dvoch výrobkov. Tvrdenie bolo zamietnuté.

(42)

Zainteresované strany nenavrhli žiadneho výrobcu mobilných plošín montovaných na nákladných vozidlách ako vhodný zdroj na stanovenie referenčných hodnôt nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Z tohto dôvodu bola spoločnosť Madal Palfinger, výrobca v Brazílii, ktorého Komisia identifikovala v druhom zázname, jedinou spoločnosťou, ktorá sa zvažovala pri ďalšej analýze.

(43)

CCCME a spoločnosť Sinoboom tvrdili, že účtovníctvo spoločnosti Madal Palfinger nemožno považovať za spoľahlivé na účely vytvorenia normálnej hodnoty, keďže je vo vlastníctve spoločnosti so sídlom v EÚ (Rakúsko) a niektoré z transakcií, ktoré sú v ňom zaznamenané, sa neuskutočnili v bežnom obchode. Odvolávali sa na poznámky k účtovnej závierke spoločnosti Madal Palfinger za rok 2023, v ktorých sa uvádza, že „zložité hospodárske a politické podmienky v Latinskej Amerike mali vplyv aj na výrobu. Kapacita bola primerane upravená, najmä v Brazílii. Rozšírili sa interné dodávateľské vzťahy s výrobnými závodmi v USA a začal sa proces štandardizácie […].“ (10)

(44)

Komisia zistila, že spoľahlivosť transakcií v účtovníctve spoločnosti Madal Palfinger na účely vytvorenia normálnej hodnoty nebola ohrozená úpravou kapacity v rámci skupiny Palfinger, o ktorej sa zmieňujú poznámky k jej účtovnej závierke za rok 2023, pretože z hľadiska predaja a všeobecných nákladov a zisku zostala veľká väčšina transakcií spoločnosti Madal Palfinger na domácom a medzinárodnom trhu spoľahlivá.

(45)

Komisia potvrdila svoj záver uvedený v odôvodnení 197 predbežného nariadenia, že vlastníctvo spoločnosti Madal Pafinger je z hľadiska prešetrovania irelevantné. Finančné údaje získané od spoločnosti Madal Pafinger odrážajú predajné transakcie, ktoré uskutočnil brazílsky výrobca, a nie jeho európsky vlastník.

(46)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME zopakovala svoje tvrdenia, že účtovníctvo spoločnosti Madal Palfinger je nespoľahlivé z dôvodu vnútroskupinových transakcií. CCCME takisto citovala vyhlásenie z výročnej správy spoločnosti Palfinger Group (11) za rok 2023, v ktorom je namiesto Brazílie uvedená Argentína (12). Uvedenými tvrdeniami sa už zaoberali odôvodnenia 44 a 45.

(47)

Záver v odôvodnení 58 predbežného nariadenia sa potvrdil.

(48)

Podrobnosti o existencii výrazných deformácií boli uvedené v oddiele 3.3 predbežného nariadenia.

(49)

Po uložení predbežných ciel predložila čínska vláda 29. júla 2024 súbor pripomienok, v ktorých uviedla, že: i) v správe existujú nedostatky; ii) článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v rozpore s antidumpingovou dohodou WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“); iii) postupy Komisie pri prešetrovaní podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú v súlade s právom WTO; iv) Komisia by mala komplexne preskúmať, či dochádza k deformáciám na trhu reprezentatívnej krajiny a jej vlastnom trhu. V ten istý deň CCCME predložila pripomienky, podľa ktorých: i) článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s dohodami WTO a rozhodnutím orgánu WTO na urovnávanie sporov vo veci Európska únia – Antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Argentíny (13); ii) v sektore mobilných plošín v Číne nedochádza k žiadnym výrazným deformáciám v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(50)

Konkrétnejšie čínska vláda tvrdila, po prvé, že v aktualizovanej správe pretrváva problém, ktorý už bol v správe, a to, že sa v nej trhové hospodárstvo Číny naďalej posudzuje subjektívne, jednostranne a nesprávne. Podľa názoru čínskej vlády je to najmä z dôvodu, že: a) Čína vytvorila socialistické trhové hospodárstvo v súlade s vlastnou špecifickou realitou a čínske socialistické trhové hospodárstvo sa neustále zdokonaľuje a vyvíja, pričom trh zohráva rozhodujúcu úlohu pri prideľovaní zdrojov a čínska vláda lepšie zastáva úlohu spočívajúcu v celkovom stimulovaní životaschopnosti hospodárstva. Neexistuje len jeden model trhového hospodárstva, trhové hospodárstvo by malo byť neoddeliteľne spojené s históriou, kultúrou a reáliami každej krajiny; b) obsah aktualizovanej správy je nesprávny, jednostranný a závažne sa odchyľuje od objektívnej reality, pričom ako základ na určenie toho, či existuje výrazná deformácia trhu, používa legitímne konkurenčné výhody čínskeho priemyslu a bežné inštitucionálne rozdiely medzi Čínou a Európou, pričom sa úplne vyhýba otázke, či výrazná deformácia trhu existuje v samotnej EÚ; c) Komisia vydala pracovné dokumenty útvarov Komisie len o Číne a Rusku, čo vyvoláva podozrenie, že je to motivované politickými úvahami, ktoré vedú k obavám týkajúcim sa zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod; d) Komisia akceptuje tvrdenia domácich výrobných odvetví o výraznej deformácii hospodárskej súťaže, pričom ako hlavný dôkaz používa (aktualizovanú) správu, čím poskytuje výhody výrobným odvetviam EÚ. Komisia na základe uvedenej správy rozhoduje o začatí konania, vedení prešetrovaní a prijímaní záverov, čo vedie k tomu, že priaznivejšie posudzuje dôkazy predložené výrobnými odvetviami EÚ, pričom tento postup nie je v súlade so základnými právnymi zásadami nestrannosti a spravodlivosti.

(51)

Komisia nesúhlasila. Keďže čínske historické a kultúrne špecifiká sú skutočne mimo kontextu analýzy výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, aktualizovaná správa – ktorá je komplexným dokumentom založeným na rozsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov uverejnených čínskymi orgánmi, správ tretích strán od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých a akademických pracovníkov a iných spoľahlivých nezávislých zdrojov –, sa zameriava na prípady poukazujúce na existenciu deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Príslušné deformácie boli podrobne opísané v bodoch 3.3.2 až 3.3.8 predbežného nariadenia, pričom sa zohľadnila nielen aktualizovaná správa, ale aj celý súbor dôkazov v spise, a čínska vláda nedoplnila žiadne konkrétne informácie, ktoré by túto analýzu spochybnili. Naopak, pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády, že v rámci modelu socialistického trhového hospodárstva zohráva rozhodujúcu úlohu pri prideľovaní zdrojov trh, Komisia poukázala na to, že aj najnovšie príslušné čínske politické dokumenty dokazujú, že takéto prideľovanie zdrojov na základe trhu chýba. Najmä uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Číny o ďalšom komplexnom prehlbovaní reforiem s cieľom pokročiť v modernizácii Číny, prijaté na treťom plenárnom zasadnutí 20. zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny 18. júla 2024 (ďalej len „uznesenie 3. pléna“), jednoznačne potvrdzuje, že vedúcou filozofiou, z ktorej vychádza hospodárska politika čínskej vlády, je marxizmus-leninizmus, a obsahuje výslovný záväzok uskutočňovať politiky, ktoré sú v rozpore s prideľovaním zdrojov na základe trhových zásad (14).

(52)

V súvislosti s tvrdením čínskej vlády týkajúcim sa porušenia zásady zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod Komisia pripomenula, že podľa ustanovení článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa správa o krajine vypracúva pre ktorúkoľvek krajinu, len ak má Komisia podložené informácie naznačujúce možnú existenciu výrazných deformácií v určitej krajine alebo odvetví danej krajiny. Komisia mala po nadobudnutí účinnosti ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v roku 2017 takéto informácie naznačujúce výrazné deformácie v prípade Číny. Komisia v roku 2020 uverejnila aj správu o deformáciách v Rusku a v roku 2024 aktualizovala správu o Číne. V náležitých prípadoch môžu nasledovať ďalšie správy. Ďalej Komisia pripomenula, že pri uplatňovaní článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa správy nevyžadujú. V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sú opísané podmienky, za ktorých Komisia vydáva správy o krajine, pričom podľa článku 2 ods. 6a písm. d) základného nariadenia navrhovatelia nie sú povinní správu využiť a existencia správy o krajine nie je podmienkou na začatie prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Podľa článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v ktorejkoľvek krajine predložené navrhovateľmi, ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, stačia na začatie prešetrovania na tomto základe. Pravidlá týkajúce sa výrazných deformácií špecifických pre jednotlivé krajiny sa preto uplatňujú na všetky krajiny bez rozdielu, a to bez ohľadu na existenciu správy o krajine. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa deformácií v krajine zo svojej podstaty neporušujú zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod.

(53)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že uverejnením správ o deformáciách Komisia údajne poskytuje výhody výrobným odvetviam EÚ, Komisia zopakovala svoje stanovisko, že (aktualizovaná) správa je dokument založený na dôkazoch (pozri predchádzajúce odôvodnenie 51). Správa bola zahrnutá do vyšetrovacieho spisu, aby každá zainteresovaná strana mala dostatok príležitostí vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať skutočnosti a dôkazy, na ktorých je založená. Ako sa uvádza v odôvodnení 55 predbežného nariadenia, čínska vláda sa rozhodla nepredložiť argumenty ani dôkazy, ktoré by vyvrátili zdroje uvedené v správe. Z toho vyplýva, že namiesto toho, aby bol postup Komisie v rozpore so základnými právnymi zásadami spravodlivosti a nestrannosti, to bola čínska vláda, ktorá nevyužila svoje procesné práva na takýto postup.

(54)

Po druhé čínska vláda tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je zlučiteľný s právom WTO, najmä preto, že: a) v antidumpingovej dohode WTO nemožno nájsť pojem výrazné deformácie. Namiesto toho článok 2.2 antidumpingovej dohody obsahuje vyčerpávajúci zoznam situácií, v ktorých možno normálnu hodnotu určiť buď pomocou vytvorenej normálnej hodnoty, alebo pomocou metodiky založenej na cene pri vývoze do tretej krajiny. „Výrazná deformácia trhu“ nepatrí k žiadnej z týchto situácií; b) v článku 2.2 antidumpingovej dohody sa vyžaduje, aby sa normálna hodnota vytvorila pomocou výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu za administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisky. V článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody sa ďalej objasňuje, že náklady sa vypočítajú na základe údajov, ktoré vlastní vývozca alebo výrobca, ktorý je predmetom prešetrovania, za predpokladu, že tieto údaje sú v súlade so všeobecne prijímanými účtovnými zásadami vo vyvážajúcej krajine a primerane odrážajú náklady na výrobu a distribúciu prešetrovaného výrobku. Článok 2 ods. 6a základného nariadenia preto presahuje rámec pravidiel WTO pre používanie vytvorenej normálnej hodnoty.

(55)

Tieto tvrdenia nemohli byť prijaté. Komisia usúdila, že ustanovenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia je plne v súlade so záväzkami Európskej únie voči WTO vrátane možností vytvorenia normálnej hodnoty stanovených v článku 2.2 antidumpingovej dohody. Ako výslovne objasnil Odvolací orgán WTO v spore DS473 (15), v práve WTO sa povoľuje použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, ak je takáto úprava potrebná a podložená. Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu. Rovnaké ustanovenie základného nariadenia takisto umožňuje použiť náklady na domácom trhu, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. V tejto súvislosti mali preto vyvážajúci výrobcovia možnosť poskytnúť dôkazy o tom, že ich individuálne predajné, všeobecné a administratívne náklady a/alebo iné náklady na vstupy boli nedeformované. V bodoch 3.3.2 až 3.3.8 predbežného nariadenia však Komisia zistila, že v odvetví mobilných plošín existujú deformácie, a nebol predložený žiadny nesporný dôkaz o tom, že by výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované. To, či boli záznamy čínskych spoločností vedené v súlade so všeobecne prijímanými účtovnými zásadami Číny, alebo či sa v záznamoch primerane odrážali náklady súvisiace s výrobou a predajom prešetrovaného výrobku v Číne, preto nemôže mať vplyv na záver týkajúci sa uplatnenia metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(56)

Po tretie čínska vláda tvrdila, že vyšetrovacie postupy Komisie sú v rozpore s pravidlami WTO, keďže Komisia neskúmala, či záznamy čínskych vývozcov boli v súlade so všeobecne prijímanými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny alebo či primerane odrážali náklady na výrobu a predaj prešetrovaného výrobku, ale zamietla záznamy čínskych vývozcov z dôvodu tzv. výraznej deformácie trhu, čo je v rozpore s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO a so zisteniami Odvolacieho orgánu vo veci DS473 a poroty vo veci DS494, ktoré v týchto veciach zdôraznili, že podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, pokiaľ záznamy o nákladoch výrobcu presne a spoľahlivo odrážajú všetky skutočne vynaložené náklady a sú skutočne spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku, mali by sa považovať za „primerane odrážajúce náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku“ a prešetrujúci orgán použije tieto záznamy na určenie výrobných nákladov prešetrovaného podniku. Čínska vláda preto vyzvala Komisiu, aby svoj postup upravila tak, aby bol v súlade s týmito požiadavkami WTO.

(57)

Komisia musela tieto tvrdenia zamietnuť. Pokiaľ ide o súlad záznamov čínskych vývozcov so všeobecne prijímanými účtovnými zásadami, týmto argumentom sa už zaoberali odôvodnenia 54 až 56 skôr v texte. Pokiaľ ide o vec DS494, Komisia navyše pripomenula, že EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže ich prostredníctvom rozhodnutia členov WTO nepotvrdil orgán na urovnávanie sporov. V každom prípade sa v správe poroty v uvedenom spore osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú mimo rozsahu pôsobnosti sporu.

(58)

Po štvrté čínska vláda uviedla, že Komisia prijala údaje reprezentatívnej krajiny a použila ich na nahradenie nákladov čínskych výrobcov bez toho, aby komplexne posúdila, či v Brazílii dochádza k výrazným deformáciám v súlade so šiestimi kritériami podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Podľa názoru čínskej vlády by Komisia mala aktívne prešetrovať a dokazovať existenciu narušení v reprezentatívnych krajinách, a nie len pasívne čakať, kým strany zapojené do prípadu predložia dôkazy. Okrem toho napriek podaniam čínskych vyvážajúcich výrobcov týkajúcich sa antidumpingových a/alebo vyrovnávacích opatrení v súvislosti s oceľovými materiálmi v Brazílii Komisia neprešetrovala, či tieto dovozné reštriktívne opatrenia v Brazílii narúšali ceny príslušných brazílskych výrobcov, ale svojvoľne zamietla argumenty čínskych vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o údaje o nákladoch v Brazílii, čínska vláda zastávala stanovisko, že keďže Komisia zistila výrazné deformácie cien výrobkov čínskych podnikov na základe vnútroskupinových transakcií, mala pri výbere reprezentatívnych podnikov takisto prešetriť, či ceny vybraných podnikov v Brazílii neboli „deformované“ v dôsledku vnútroskupinových transakcií, a preukázať to. Čínska vláda okrem toho uviedla, že Komisia by mala komplexne preskúmať, či nedochádza k deformáciám na vnútornom trhu EÚ. Čínska vláda sa domnieva, že k nim dochádza, napríklad vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie EÚ a členské štáty prijali na usmerňovanie svojich ekonomík a výrobných odvetví rôzne prístupy podobné čínskemu prístupu, okrem iného vrátane vydávania usmernení orgánov, vyžadovania od finančného systému, najmä od komerčných bánk, aby prevzali sociálnu zodpovednosť, vykonávania programov hospodárskej pomoci a utvárania energetických politík, ktoré podporujú a usmerňujú energetický sektor.

(59)

Komisia nepovažovala tieto argumenty za správne. Pokiaľ ide o posúdenie údajov v reprezentatívnej krajine, Komisia pripomenula, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia pristupuje k vytvoreniu normálnej hodnoty na základe iných údajov, ako sú domáce ceny a náklady (pokiaľ nie je jednoznačne preukázané, že tieto náklady nie sú deformované) vo vyvážajúcej krajine, len ak zistí, že takéto údaje sú vhodné na vyjadrenie nedeformovaných cien a nákladov. Komisia je v rámci tohto postupu viazaná používaním výhradne nedeformovaných údajov. Z toho vyplýva, že Komisia nie je pasívna, ale vypracúva vlastnú analýzu a vyzýva zainteresované strany, aby pripomienkovali navrhované zdroje na určenie normálnej hodnoty v prvých fázach prešetrovania, a to konkrétne prostredníctvom záznamov o nedeformovaných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť, zverejňovaných na začiatku konania. Komisia vo svojom konečnom rozhodnutí o tom, ktoré nedeformované údaje by sa mali použiť na výpočet normálnej hodnoty, v plnej miere zohľadňuje všetky doručené pripomienky od strán, ako aj vlastný výskum. Všetky príslušné aspekty analýzy sú podrobne opísané v bode 3.4 predbežného nariadenia vrátane odôvodnenia 199, ktoré sa týka vnútroskupinových transakcií, a odôvodnenia 201, ktoré sa týka antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v Brazílii. Pokiaľ ide o údajné deformácie v EÚ, Komisia už v odpovedi na podobný argument CCCME v odôvodnení 179 predbežného nariadenia zdôraznila, že politiky EÚ nie sú v kontexte posúdenia vykonaného podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia relevantné. Komisia opakovane zdôraznila, že podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, sa analyzuje potenciálny vplyv jedného alebo viacerých deformujúcich faktorov vymenovaných v uvedenom ustanovení z hľadiska cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Štruktúra nákladov a mechanizmy cenotvorby na iných trhoch, napríklad v EÚ, nie sú súčasťou tejto analýzy.

(60)

Pokiaľ ide o argumenty CCCME, komora najprv zopakovala svoje predchádzajúce tvrdenie, že ani antidumpingová dohoda, ani Protokol o pristúpení Číny k WTO, ani rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov neumožňujú Komisii odchýliť sa od všeobecnej metodiky stanovovania normálnej hodnoty podľa článku 2.2.1 antidumpingovej dohody, t. j. použiť náklady a ceny vyvážajúceho výrobcu alebo ceny existujúce vo vyvážajúcej krajine, z dôvodu, že sa zistilo, že vo vyvážajúcej krajine existujú výrazné deformácie. CCCME v tejto súvislosti uviedla, že Komisia sa nezaoberala jej argumentom v tomto zmysle, ktorý predložila 3. januára 2024.

(61)

Vzhľadom na to, že argument CCCME je do veľkej miery totožný s argumentom, ktorý uviedla čínska vláda a ktorým sa zaoberajú uvedené odôvodnenia 54 až 57, Komisia odkázala na svoje stanovisko uvedené v týchto odôvodneniach.

(62)

Po druhé, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu výrazných deformácií v sektore mobilných plošín v Číne, CCCME uviedla, že: a) v uplynulých siedmich rokoch Čína otvorila svoj finančný systém a privítala zahraničné investície na svojom území vrátane amerických a európskych výrobcov mobilných plošín; b) Čína dosiahla významný pokrok v posilňovaní ochrany duševného vlastníctva a uskutočnila aj dôležité reformy rámca štátnom vlastnených podnikov, na základe ktorých sa znižujú nadmerné kapacity a zvyšuje sa ich konkurencieschopnosť; c) 14. päťročný plán sa vzťahuje len na odvetvie stavebných strojov, zatiaľ čo odvetvie mobilných plošín, t. j. priemyselných zariadení s výsuvnými pracovnými plošinami, sa v 14. päťročnom pláne ani nespomína. Skutočnosť, že mobilné plošiny sa často používajú v súvislosti so stavebnými prácami, podľa názoru CCCME neoprávňuje Komisiu na prístup, podľa ktorého považuje odvetvie mobilných plošín za súčasť odvetvia stavebných strojov; d) odôvodnenie Komisie týkajúce sa prítomnosti štátu v podnikoch je pokrytecké, keďže žiadna zo spoločností, na ktoré Komisia poukazuje, napríklad XCMG alebo Liugong, nie je zahrnutá do vzorky tohto prešetrovania, a teda nepredstavuje hlavnú silu čínskeho priemyslu. Okrem toho, ak sa Komisia domnieva, že štátne podiely vo výrobcoch mobilných plošín sú dôvodom deformácie trhu, mala by takisto dospieť k záveru, že členské štáty EÚ, ako sú Francúzsko, Nemecko alebo Poľsko, rovnako narúšajú trh tým, že vlastnia akcie spoločností kótovaných na burze.

(63)

Komisia tieto argumenty nemohla prijať. CCCME neposkytla žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by vyvrátili analýzu Komisie v bodoch 3.3.2, 3.3.5 a 3.3.7 predbežného nariadenia; samotné vyhlásenie, že zahraničné investície sú v Číne vítané alebo že sa uskutočnili reformy rámca štátom vlastnených podnikov, nemôže zmeniť posúdenie Komisie v tomto ohľade. Komisia okrem toho poukázala na to, že nedávne čínske politické dokumenty, ako je uznesenie 3. pléna, dokazujú, že proces reformy štátom vlastnených podnikov je zameraný predovšetkým na konsolidáciu a posilnenie prítomnosti štátom vlastnených podnikov v strategických odvetviach (16). Pokiaľ ide o skutočnosť, že sektor mobilných plošín nie je v 14. päťročnom pláne výslovne uvedený, Komisia v odôvodneniach 130 až 138 predbežného nariadenia opísala čínsky systém plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele pre orgány na ústrednej, provinčnej a miestnej samosprávnej úrovni vrátane toho, že tento systém, aj keď sa v národnom 14. päťročnom pláne výslovne neuvádza sektor mobilných plošín, obsahuje výslovné ustanovenia pre dotknutý výrobok na nižších úrovniach ako ústrednej úrovni. Pokiaľ ide o štáty EÚ, ktoré vlastnia podiely v spoločnostiach, Komisia už v uvedenom odôvodnení 59 poukázala na absenciu relevantnosti tejto argumentácie. Okrem toho Komisia v odôvodneniach 107 až 111 a 171 predbežného nariadenia uviedla, že štátna kontrola v prípade dotknutých čínskych výrobcov mobilných plošín výrazne presahuje len vlastníctvo a predstavuje výraznú deformáciu podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia.

(64)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME zopakovala svoje tvrdenia súvisiace s nezlučiteľnosťou článku 2 ods. 6a s dohodou WTO. Uvedenými tvrdeniami sa už zaoberali odôvodnenia 51 až 61.

(65)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia potvrdila svoje závery, ku ktorým dospela v bode 3.3 predbežného nariadenia.

(66)

Po predbežnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že vzhľadom na to, že neexistuje žiadna iná krajina na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako Čína, ktorá by vyrábala mobilné plošiny, Komisia mala vybrať inú krajinu ako Brazíliu, ktorá je výrobcom podobného výrobku patriaceho do rovnakej všeobecnej kategórie. CCCME zopakovala svoj návrh, aby sa ako alternatívna reprezentatívna krajina vybrala Malajzia.

(67)

V odôvodnení 60 predbežného nariadenia Komisia už vyvrátila toto tvrdenie a v odôvodnení 41 pridala ďalšie prvky.

(68)

Závery v odôvodnení 203 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(69)

Spoločnosť Sinoboom tvrdila, že použitie databázy Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“) (17) viedlo k neprimeranému výsledku pre určité výrobné faktory, ako sú motory a iné materiály (18), v prípade ktorých spoločnosť Sinoboom tvrdila, že medzi jej vlastnými nákladmi a referenčnou hodnotou sú značné cenové rozdiely. Spoločnosť tvrdila, že na získanie nedeformovaných referenčných hodnôt by Komisia mala použiť údaje oznámené spoločnosťou Sinoboom alebo alternatívnu metódu.

(70)

Komisia usúdila, že údaje spoločnosti Sinoboom podliehali výrazným deformáciám stanoveným pre ČĽR, ako sa stanovilo v bode 3.2.1 a v odôvodneniach 64 až 185 predbežného nariadenia. Preto sa nemohli použiť pri výpočte vytvorenej normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne zamietla aj tvrdenie, že existencia rozdielov medzi deformovanými cenami výrobných faktorov, ktoré spoločnosť používa, a referenčnými cenami získanými z databázy GTA dokazuje, že ceny z databázy GTA sú „nereprezentatívne“.

(71)

Spoločnosť Sinoboom tvrdila, že kódy HS, ktoré Komisia vybrala pre určité výrobné faktory, sa líšia od kódov vykázaných počas overovania jej vyplneného dotazníka. Spoločnosť požiadala, aby sa použili vykázané kódy HS.

(72)

Komisia revidovala referenčné hodnoty pre výrobné faktory uvedené v odôvodnení 71 s cieľom zabezpečiť súlad s kódmi HS, ktoré vykázala spoločnosť Sinoboom. Komisia však poznamenala, že používanie alternatívnych kódov HS si občas vyžaduje použitie inej mernej jednotky. Komisia prepočítala príslušné referenčné hodnoty na základe konverznej tabuľky, ktorú poskytla spoločnosť. Informácie o použitých kódoch HS spolu s úpravami boli poskytnuté spoločnosti Sinoboom.

(73)

Spoločnosť Sinoboom uviedla, že v prípade niektorých výrobných faktorov boli ceny v predbežnom poskytnutí informácií vyjadrené v iných merných jednotkách ako ceny vykázané pre príslušné materiály vo vyplnenom dotazníku. Spoločnosť tvrdila, že zmena mernej jednotky môže spôsobiť zjavné deformácie pri vytváraní normálnej hodnoty spoločnosti v prípade Sinoboom, pretože tieto referenčné hodnoty sa budú uplatňovať na miery spotreby materiálu vypočítané na základe rozdielnych merných jednotiek. Výsledkom bol „nesúlad informácií o nákladoch“, ako uvádza spoločnosť Sinoboom. Spoločnosť tvrdila, že v prípade týchto výrobných faktorov mala Komisia použiť alternatívnu databázu.

(74)

Komisia považovala toto tvrdenie za neopodstatnené a odmietla argument, že by sa mala uchýliť k alternatívnej databáze, pretože zabezpečila správne používanie ekvivalentnej mernej jednotky v súlade s jednotkou, ktorú vykázala spoločnosť Sinoboom, vďaka tomu, že sa oprela o sekundárnu jednotku (19), ktorá je uvedená v databáze GTA. V prípadoch, keď to odôvodňovali špecifiká niektorých výrobných faktorov, Komisia použila alternatívnu mernú jednotku a zodpovedajúcim spôsobom prepočítala referenčnú hodnotu.

(75)

Spoločnosť Sinoboom tvrdila, že v rôznych prílohách k skorému predbežnému poskytnutiu informácií týkajúcich sa štyroch výrobných faktorov boli nezrovnalosti v cenách výrobných faktorov (20). Referenčná jednotková cena uvedená v prílohe 4.1 a v prílohe 2.2 k skorému predbežnému poskytnutiu informácií sa líši. Spoločnosť Sinoboom požiadala Komisiu, aby tento nesúlad preskúmala a opravila.

(76)

Komisia v konečnej fáze poskytla novú prílohu 4.1, v ktorej sa opravuje administratívna chyba a z nej vyplývajúci nesúlad medzi cenami výrobných faktorov.

(77)

Spoločnosť Dingli tvrdila, že Komisia použila nesprávnu referenčnú hodnotu pre výrobný faktor, ktorý predstavuje významnú časť ich nákladov. Spoločnosť navrhla použitie inej referenčnej hodnoty.

(78)

Komisia po analýze túto žiadosť prijala. V dôsledku toho Komisia prepočítala normálnu hodnotu pre túto spoločnosť, a výsledkom toho bolo jej zníženie.

(79)

Spoločnosť Terex poznamenala, by sa mali zmeniť ceny dvoch výrobných faktorov (21), aby sa opravila administratívna chyba, ktorú urobila Komisia. Spoločnosť tvrdila, že v predbežnej fáze Komisia v dôsledku administratívnej chyby nesprávne uviedla jeden výrobný faktor a pri druhom použila nesprávnu referenčnú hodnotu.

(80)

Komisia uznala administratívnu chybu a akceptovala tvrdenie týkajúce sa prvého výrobného faktora a zodpovedajúcim spôsobom opravila referenčnú hodnotu. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa ceny druhého výrobného faktora, Komisia toto tvrdenie zamietla a objasnila, že použitá referenčná hodnota vychádza zo sekundárnej jednotky uverejnenej v databáze GTA. V dôsledku toho Komisia upravila normálnu hodnotu.

(81)

CCCME opätovne predložila svoje tvrdenie, že zoskupenie materiálu, ktorý tvorí menej ako 1 % celkových výrobných nákladov, do kategórie spotrebného materiálu je nevhodné, a uviedla, že u niektorých výrobcov zaradených do vzorky môžu tieto vstupy predstavovať až pätinu celkových výrobných nákladov.

(82)

Komisia poznamenala, že CCCME nespochybnila jej ustálenú prax vyjadrovať spotrebný materiál ako percentuálny podiel surovín na základe údajov o nákladoch vykázaných výrobcami. Keďže hlavné nákladové položky, ako sú motory, batérie, ventily, pneumatiky a popruhy, ktoré predstavujú viac ako 80 % celkových nákladov na prevádzku, neboli zoskupené, použitá metodika sa považovala za vhodnú. Okrem toho Komisia usúdila, že počet výrobných faktorov bol mimoriadne vysoký, až 200 položiek, takže určovaním referenčných hodnôt pre každú z nich by sa zbytočne skomplikovalo prešetrovanie a neviedlo by to k inému výsledku vzhľadom na všeobecné deformácie uplatniteľné na trhu ČĽR. Komisia poznamenala, že jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sám vo svojom vyplnenom dotazníku zoskupil výrobné faktory. Z tohto dôvodu bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(83)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dingli tvrdila, že je potrebné opraviť referenčnú hodnotu pre dva výrobné faktory (22).

(84)

Pri prvej referenčnej hodnote spoločnosť Dingli predložila dôkazy preukazujúce, že vstupy použité v jej výrobnom procese patria pod iný colný kód, než aký použila Komisia. Komisia tvrdenie akceptovala a referenčnú hodnotu zmenila. Spoločnosti Dingli bola poskytnutá informácia o novej referenčnej hodnote. V prípade druhej referenčnej hodnoty však neboli predložené žiadne dôkazy na podporu daného tvrdenia. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(85)

CCCME požiadala Komisiu, aby všetkým zainteresovaným stranám poskytla pôvodné údaje získané z databázy GTA týkajúce sa brazílskych referenčných hodnôt, z ktorých vidno automatické spárovanie vykonané algoritmom medzi colnými kódmi z rôznych jurisdikcií, ktoré sa použili na výpočet nedeformovanej hodnoty surovín.

(86)

Žiadosť bola prijatá, Komisia zahrnula požadované údaje do poskytnutia informácií zainteresovaným stranám.

(87)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že poskytnuté údaje z databázy GTA podľa odôvodnenia 86 nestačia na uplatnenie jej práv na obhajobu. Komisia zamietla toto tvrdenie, pretože poskytnuté údaje umožnili všetkým zainteresovaným stranám zistiť, aká metodika, ktoré referenčné hodnoty a ktoré hodnoty boli použité.

(88)

Spoločnosť Sinoboom tvrdila, že v prípade komponentov nakúpených na domácom trhu by Komisia mala používať ceny výrobných faktorov, pričom odpočíta súvisiace náklady na dopravu, poistenie atď. od ceny CIF, ako sa uvádza v databáze GTA. Spoločnosť Sinoboom nakupovala suroviny a iné vstupy na domácom trhu, čo viedlo k tomu, že ceny výrobných faktorov nezahŕňajú náklady na námornú prepravu, poistenie a dovozné clá. Dovozné ceny z databázy GTA, ktoré použila Komisia, zahŕňali náklady na námornú prepravu, náklady na poistenie a v niektorých prípadoch aj dovozné clá.

(89)

Komisia použila na vytvorenie normálnej hodnoty zodpovedajúce náklady na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína, ako sa uvádza v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia (23). Tieto ceny stiahnuté z databázy GTA zahŕňajú dopravu, poistenie a clá a usudzovalo sa, že zodpovedajú výrobným nákladom v reprezentatívnej krajine. Okrem toho Komisia poznamenáva, že skutočnosť, že čínski vyvážajúci výrobcovia nakupujú na výrobu mobilných plošín určité vstupné materiály z domácich zdrojov, neznamená, že brazílski výrobcovia takisto získavajú rovnaké vstupné materiály na brazílskom domácom trhu. Komisia tento argument odmietla.

(90)

Spoločnosť Dingli a komora CCCME opätovne predložili svoje tvrdenie, že na výpočet nákladov práce by sa mala použiť verzia 1.1 tabuľky ročnej priemyselnej štatistiky práce (Pesquisa Industrial Annual, ďalej len „PIA“) v Brazílii (24) namiesto tabuľky 2.2 PIA (25), pretože v nej boli ľahko dostupné údaje priemyselného sektora 28.22 zahŕňajúce výrobu strojov, zariadení a zariadení na prepravu a zdvíhanie bremien a osôb spolu s údajmi osobitne súvisiacimi s výrobnými činnosťami.

(91)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté v odôvodnení 223 predbežného nariadenia s odôvodnením, že tabuľka 2.2 PIA poskytuje údaje o oveľa špecifickejších kategóriách podnikov. Spoločnosť Dingli a komora CCCMA poskytli dôkazy o tom, že toto rozlíšenie je možné aj pri použití tabuľky 1.1 PIA, preto bolo tvrdenie akceptované. Komisia zrevidovala výpočet nákladov práce s použitím údajov v tabuľke 1.1 PIA za rok 2022.

(92)

CCCME opätovne predložila svoju požiadavku, aby Komisia obmedzila náklady na sociálne zabezpečenie na príspevky do Instituto Nacional do Seguro Social (ďalej len „INSS“) a Fundo de Garantia do Tempo de Serviço (ďalej len „FGTS“), pretože v poznámke 17 k účtovnej závierke spoločnosti Madal Palfinger (26) boli na účely výpočtu príspevkov na sociálne zabezpečenie zohľadnené len príspevky do INSS a FGTS.

(93)

V odôvodnení 225 predbežného nariadenia Komisia predbežne zamietla rovnaké tvrdenie, keďže pri prešetrovaní sa odhalilo, že v Brazílii existujú aj iné druhy príspevkov na sociálne zabezpečenie a ich percentuálne sadzby sa môžu líšiť. CCCME nepredložila žiadne ďalšie podstatné prvky, ktoré by dokazovali, že na rozdiel od predbežného záveru Komisie v odôvodnení 225 predbežného nariadenia neexistujú v Brazílii iné možné príspevky na sociálne zabezpečenie ako INSS a FGTS. Komisia potvrdila zamietnutie tvrdenia.

(94)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME zopakovala svoje tvrdenie, že pri výpočte príspevku na sociálne zabezpečenie by sa mali zohľadniť len príspevky INSS a FGTS. Uvedenými tvrdeniami sa už zaoberalo odôvodnenie 93.

(95)

Spoločnosť Dingli uviedla, že pri výpočte nákladov práce by sa mali zohľadniť len sociálne odvody platené zamestnávateľom za zamestnancov vo výrobe, pričom sociálne odvody platené v prípade zamestnancov, ktorí nepracujú vo výrobe, by sa mali odpočítať. Rozdelenie príspevkov by malo byť založené na pomere medzi celkovými mzdami zamestnancov vo výrobe a zamestnancov, ktorí nepracujú vo výrobe.

(96)

Komisia zistila, že argument spoločnosti Dingli je opodstatnený, pretože pri výpočte referenčnej hodnoty pre náklady práce by sa mali zohľadniť len náklady súvisiace s výrobou prešetrovaného výrobku, a podľa toho prepočítala výšku sociálnych odvodov.

(97)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dingli tvrdila, že hoci Komisia tvrdenie akceptovala, ako sa uvádza v odôvodnení 96, v prepočte výšky sociálnych poplatkov to nebolo zohľadnené.

(98)

Komisia dané tvrdenie zamietla, keďže sociálne príspevky boli prepočítané po uverejnení predbežných opatrení. Komisia vypočítala hodnotu príspevkov a vydelila ju počtom zamestnancov vo výrobe, a skutočne pritom nezohľadnila osoby, ktoré sa nepodieľajú na výrobe.

(99)

Spoločnosť Dingli poukázala na to, že pri prepočte hodinových nákladov práce v brazílskych realoch (ďalej len „BRL“) na čínske jüany (ďalej len „CNY“) Komisia neuplatnila výmenný kurz na rok 2021. V predbežných výpočtoch sa výmenný kurz použitý na prepočet BRL na eurá (ďalej len „EUR“) vzťahuje na rok 2022; výmenný kurz použitý na prepočet EUR na CNY sa vzťahuje na OP. V konečnej fáze Komisia s cieľom dospieť k hodinovým nákladom práce počas OP použila index nákladov práce za rok 2023 na najaktuálnejšie dostupné údaje z roku 2022. Výsledné náklady práce sa potom prepočítali na CNY pomocou výmenných kurzov v OP.

(100)

Komisia zamietla tvrdenie, že mala uplatniť výmenný kurz z roku 2021, keďže tvrdenie sa v konečnej fáze stalo bezpredmetným, pretože boli použité údaje z roku 2022.

(101)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dingli tvrdila, že úpravou brazílskych nákladov práce za rok 2022 podľa číselných údajov za rok 2023 a následným prepočtom týchto údajov na CNY pomocou výmenného kurzu uplatniteľného počas OP Komisia dvakrát započítala infláciu. Spoločnosť Dingli tvrdila, že buď by sa mali použiť výmenné kurzy pre OP bez úpravy, alebo ak sa vykonala úprava, tak by sa mali použiť výmenné kurzy z roku 2022.

(102)

Komisia zamietla toto tvrdenie, pretože spoločnosť Dingli nepreukázala, že zmena indexu nákladov práce v rokoch 2022 až 2023 súvisela výlučne s infláciou. V brazílskom indexe nákladov práce sa neuvádzajú zmeny v hodnote miezd, ale celkové hodinové náklady na zamestnávanie pracovnej sily, ktoré môžu byť ovplyvnené aj inými faktormi než len infláciou. Okrem toho súbežná úprava indexu za rok 2022 a použitie výmenného kurzu v OP teda neviedlo k dvojitému započítaniu. Naopak, úpravami sa zabezpečilo, že referenčná hodnota odrážala náklady práce, ktoré sa mali zaplatiť v OP na základe dostupných informácií.

(103)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že Komisia nesprávne použila index spotrebiteľských cien na úpravu nákladov práce z roku 2022 na náklady práce v OP. Podľa CCCME bolo vhodnejšie použiť priemerný index príjmu.

(104)

Komisia pri indexácii nákladov práce použila priemerné národné spotrebiteľské ceny v OP, odvodené zo štatistík Instituto Brasileiro de Geografia e Estatística (27) (IBGE). CCCME nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala, prečo táto metodika nebola správna. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(105)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že metodika výpočtu ročného pracovného času bola nesprávna. Komisia namiesto toho, aby vynásobila priemerný počet skutočne odpracovaných hodín za týždeň v kategórii ekonomickej činnosti 28, výroba strojov a zariadení, získaný zo štatistiky ILOSTAT, celkovým počtom týždňov v kalendárnom roku, najprv vypočítala denný pracovný čas tak, že vydelila počet pracovných hodín za týždeň piatimi pracovnými dňami v týždni a potom takto vypočítaný denný pracovný čas vynásobila údajnými 220 dostupnými pracovnými dňami v roku.

(106)

Komisia poukázala na výpočty sprístupnené zainteresovaným stranám, v ktorých sa podrobne uvádza, ako bola vypočítaná referenčná hodnota týkajúca sa nákladov práce. Komisia konkrétne použila celkové ročné náklady práce na zamestnanca pre spoločnosti s viac ako 30 zamestnancami a upravila ich pomocou priemeru národného indexu spotrebiteľských cien za rok 2022 v porovnaní s priemerom za OP. Na výpočet priemerného týždenného pracovného času v Brazílii za rok 2022 v tomto odvetví (činnosť 28 na úrovni 2 ISIC) boli použité štatistiky ILO. Priemerné ročné náklady na zamestnanca súvisiace s výrobou (indexované) sa vydelili uvedeným priemerným týždenným počtom hodín, čím sa získala hodnota nákladov práce. Na tomto základe a z dôvodu nepredloženia konkrétnejších pripomienok bolo tvrdenie zamietnuté. Na základe uvedených skutočností Komisia stanovila hodinové náklady práce v reprezentatívnej krajine na 70,60 CNY.

(107)

CCCME a spoločnosť Dingli opätovne predložili tvrdenie, že Komisia by mala od nákladov na elektrinu a plyn odpočítať 17,5 % DPH, a odvolali sa na nedávnu prax Komisie, v ktorej bolo toto tvrdenie akceptované.

(108)

Komisia žiadosť akceptovala a odpočítala sumu DPH od nákladov na elektrinu a zemný plyn, pretože zistila, že brazílske spoločnosti majú nárok na daňové úľavy v prípade ICMS (28) na elektrinu a plyn používané na priemyselnú výrobu.

(109)

Po konečnom poskytnutí informácií CMAE tvrdila, že Komisia mala použiť platné sadzby ICMS za plyn a elektrickú energiu v štáte Rio Grande do Sul, kde sídli spoločnosť Madal Palfinge.

(110)

Komisia zistila, že každý tovar má pri preprave do iného štátu v rámci Brazílie svoju vlastnú sadzbu ICMS podľa svojho pôvodu. Sadzby ICMS v štáte Rio Grande do Sul pre zemný plyn a elektrinu, ktoré boli získané z vnútroštátnej siete, sa preto nepovažovali za relevantné pre tieto výrobné faktory. Okrem toho v dôkaze predloženom CMAE na doloženie tvrdenia, že ICMS na elektrinu bola 17 %, sa uvádzalo, že v roku 2024 sa táto sadzba netýkala elektriny na priemyselné využitie (29). Komisia preto použila priemernú sadzbu ICMS pre Brazíliu ako celok, a to 17,5 % pre elektrinu aj zemný plyn, čo považovala za presné. Toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(111)

Komisia na tomto základe stanovila cenu elektrickej energie na priemyselné využitie v reprezentatívnej krajine na 0,89 CNY/kWh a cenu plynu na priemyselné využitie na 0,452 CNY/kWh.

(112)

CCCME opätovne predložila tvrdenie, že odstránenie „úpravy súčasnej hodnoty“ z finančných výdavkov spoločnosti Madal Palfinger, keďže ju nemožno považovať za vynaloženú v bežnom obchode, by sa malo uplatňovať aj na finančné príjmy. CCCME považuje toto asymetrické zaobchádzanie za chybné. Komisia tvrdenie akceptovala.

(113)

Spoločnosť Dingli opätovne predložila tvrdenie, že keďže vývozná cena čínskych výrobcov bola stanovená na úrovni ceny zo závodu, vzhľadom na to, že Komisia má ľahko dostupné údaje týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenia prepravy a provízií, mali by sa odstrániť z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Madal Palfinger, aby sa zabezpečilo, že vytvorená normálna hodnota bude zodpovedajúcim spôsobom stanovená na úrovni ceny zo závodu. Spoločnosť Dingli uviedla, že povinnosť porovnávať ceny na úrovni cien zo závodu platí bez ohľadu na tvrdenie Komisie v odôvodnení 245 predbežného nariadenia, že nemala dostatok informácií o identifikácii príjmov a nákladov súvisiacich s prepravou, poistením prepravy a províziami, ktoré by umožnili oddeliť náklady spojené s vývozom a predajom na domácom trhu.

(114)

V nadväznosti na toto tvrdenie Komisia v poznámke 17 v účtovnej závierke spoločnosti Madal Palfinger za rok 2023 určila konkrétne hodnoty nákladov na prepravu a provízií (30). S cieľom dospieť k úrovni zo závodu pre normálnu hodnotu Komisia odpočítala náklady na dopravu a provízie od predajných výdavkov použitých na výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(115)

Po konečnom poskytnutí informácií CMAE tvrdila, že pri vytváraní normálnej hodnoty by sa nemali odpočítavať náklady na dopravu a provízie od predajných výdavkov použitých na určenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(116)

Komisia nedospela k záveru, že by tvrdenie bolo opodstatnené, a nezmenila záver uvedený v odôvodnení 113. Predajné náklady spoločnosti Madal Palfinger zahŕňali sumu pokrývajúcu náklady na prepravu a províziu, ktorú bolo potrebné odpočítať, aby sa zabezpečilo porovnanie vývoznej ceny zo závodu s vytvorenou normálnou hodnotou zo závodu. Tvrdenie bolo zamietnuté.

(117)

Po konečnom poskytnutí informácií CMAE tvrdila, že ak sa Komisia rozhodla vylúčiť náklady na dopravu pri vstupoch, musí takisto upraviť náklady na predaný tovar na účely výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov tak, že od „nákladov na predaný tovar a služby“, ktoré vykázala spoločnosť Madal Palfinger, odpočíta sumu nákladov na dopravu na nákup surovín a vstupov vyvážajúcich výrobcov.

(118)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté, keďže v súlade s vysvetlením uvedeným v odôvodnení 115 Komisia porovnala vytvorenú normálnu hodnotu s vývoznou cenou na úrovni zo závodu. Keďže normálna hodnota zo závodu musí vyjadrovať náklady k bráne závodu, pri jej vytvorení nie je možné zohľadniť náklady súvisiace s prepravou prešetrovaného výrobku. Okrem toho CMAE nepredložila podporný dôkaz toho, že náklady na dopravu takisto súvisia so vstupmi. V skutočnosti sú náklady na dopravu surovín použitých pri výrobe prešetrovaného výrobku skutočnou nákladovou položkou, ktorá sa musí zohľadniť pri tvorbe normálnej hodnoty a ktorá sa zvyčajne spája s nákladmi na vstupy a nevykazuje sa osobitne.

(119)

Po konečnom poskytnutí informácií CMAE tvrdila, že keďže finančné účty spoločnosti Madal Palfinger neumožnili rozlišovať medzi predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, náklady na dopravu a provízie by sa nemali odpočítať od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(120)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže normálna hodnota sa musela stanoviť na úrovni ceny zo závodu, takže tieto náklady sa museli odpočítať, aby sa stanovili predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v reprezentatívnej krajine bez ohľadu na miesto určenia predaného tovaru.

(121)

CCCME uviedla, že Komisia by na extrapoláciu nedeformovanej hodnoty spotrebného materiálu a režijných nákladov nemala používať vypočítaný percentuálny podiel spotrebného materiálu na celkových nákladoch na suroviny a percentuálny podiel výrobných režijných nákladov na priamych výrobných nákladoch, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia skutočne vynaložili. CCCME ďalej tvrdila, že Komisia pochybila, keď vyjadrila skutočné náklady na dopravu čínskych vyvážajúcich výrobcov pri dodávke surovín ako percentuálny podiel skutočných nákladov na každú surovinu a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tú istú surovinu, aby získala nedeformované náklady na dopravu. CCCME spochybnila výsledok uplatňovania tejto metódy tvrdením, že nevyhnutne vedie k deformovanej referenčnej hodnote, keďže je vyjadrená ako percento údajne deformovaných nákladov na suroviny alebo priamych nákladov. Komisia by mala buď určiť referenčnú hodnotu spotrebného materiálu, výrobných režijných nákladov a nákladov na dopravu oddelene od ostatných vstupných surovín, alebo akceptovať skutočné náklady čínskych vyvážajúcich výrobcov na spotrebný materiál, výrobné režijné náklady a náklady na dopravu.

(122)

CCCME spochybnila argument Komisie uvedený v odôvodnení 237 predbežného nariadenia, že pripočítanie percentuálneho podielu výrobných režijných nákladov k nedeformovaným priamym výrobným nákladom vypočítaným na základe podielu režijných nákladov vyjadrených v priamych výrobných nákladoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vedie k presnejším výsledkom ako prevzatie hodnoty režijných nákladov z účtovnej závrierky spoločnosti Madal Palfinger. CCCME dodala, že to isté možno povedať o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku a Komisia by mala rovnakým spôsobom vypočítať aj nedeformovanú výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a nespoliehať sa na finančné údaje spoločnosti Madal Palfinger.

(123)

Komisia v odôvodnení 82 uviedla, že nákladové položky so zanedbateľnou hodnotou, ako ich uviedli vyvážajúci výrobcovia, boli zoskupené do spotrebného materiálu. Režijné náklady boli vyjadrené ako percento hodnoty, ktorú vyvážajúci výrobcovia uviedli pre všetky priame náklady. Náklady na dopravu boli vyjadrené ako percentuálny podiel vykázaných nákladov na suroviny.

(124)

Komisia zamietla návrh na použitie nákladov oznámených vyvážajúcimi výrobcami na spotrebný materiál, výrobné režijné náklady a dopravu, pretože podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia (31) možno domáce náklady použiť len v takom rozsahu, v akom je s určitosťou preukázané, že nie sú deformované. V tomto prípade to nebolo preukázané.

(125)

Tvrdenie CCCME neobsahovalo žiadny platný argument, ktorý by odôvodňoval, prečo by sa Komisia mala odchýliť od svojej zaužívanej praxe získavať finančné údaje od výrobcov určených v reprezentatívnej krajine. Vzhľadom na skutočnosť, že vyvážajúci výrobcovia pôsobili v deformovanom hospodárskom prostredí, percentuálny podiel ich predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku nemožno považovať za odraz bežných prevádzkových podmienok. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(126)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na úrovni obchodu zodpovedajúcej cene zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia (32), ako sa opisuje v odôvodneniach 247 až 251 predbežného nariadenia.

(127)

Na výrobné náklady, ktoré boli stanovené spôsobom opísaným v predchádzajúcich odôvodneniach, Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Madal Palfinger.

(128)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady predstavovali 20,37 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady predstavoval 7,62 %. Komisia považovala tieto sumy za primerané v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pre úroveň obchodu zodpovedajúcu cene zo závodu.

(129)

V odôvodnení 26 predbežného nariadenia sa Komisia predbežne rozhodla čiastočne uplatniť dostupné skutočnosti na vytvorenie normálnej hodnoty spoločnosti JLG, keďže počas overovania na mieste Komisia nemohla overiť, či údaje predložené vo vyplnenom dotazníku pochádzajú z účtovného systému spoločnosti. Po dodatočných vysvetleniach poskytnutých spoločnosťou JLG a ďalšom overení jej účtovníctva na mieste Komisia zistila, že informácie pôvodne predložené vo vyplnenom dotazníku spoločnosti JLG pochádzajú priamo z účtovného systému spoločnosti. Vzhľadom na toto ďalšie preskúmanie Komisia neuplatnila dostupné skutočnosti.

(130)

V prípade spoločnosti Sinoboom, ako je vysvetlené v odôvodnení 25 predbežného nariadenia, sa počas overovania na mieste vyskytol problém týkajúci sa vykazovania konštrukčných dielcov vlastnej výroby a nakúpených konštrukčných dielcov. Komisia dospela k záveru, že údaje týkajúce sa nákladov, ktoré predložila spoločnosť Sinoboom, neboli presným odrazom skutočne vynaložených nákladov.

(131)

Komisia potvrdila svoje predbežné závery v odôvodneniach 25 a 27 predbežného nariadenia o čiastočnom uplatňovaní článku 18 základného nariadenia (33) na určité údaje, ktoré nebolo možné overiť vo vyplnenom dotazníku spoločnosti Sinoboom. Táto metodika bola stanovená v odôvodnení 267 predbežného nariadenia.

(132)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodnení 252 predbežného nariadenia. Komisia poskytla konkrétne údaje o tomto výpočte v osobitných informáciách poskytnutých jednotlivým spoločnostiam po uložení predbežných ciel. Žiadna zainteresovaná strana nepoukázala v tejto súvislosti na žiadny problém. Predbežné zistenia, ku ktorým sa dospelo v odôvodnení 252 predbežného nariadenia, boli teda potvrdené.

(133)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dingli tvrdila, že na základe správy o transferovom oceňovaní, predloženej v podobe prílohy k vyplnenému dotazníku spoločnosti Magni Nemecko (34), vyjadrovala zisková úroveň vykázaná spoločnosťou Magni Nemecko nezávislé transakcie, a preto by sa rozpätie zisku vykázané spoločnosťou Magni Nemecko malo použiť pri vytváraní vývoznej ceny.

(134)

Komisia zamietla toto tvrdenie, keďže podkladová správa o transferovom oceňovaní sa týkala roku 2021, a nie OP. Okrem toho sa táto správa zakladala na informáciách, ktoré poskytlo vedenie spoločnosti Magni, a nebola overená. Navyše v článku 2 ods. 9 sa vyžaduje vytvorenie vývoznej ceny na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky prvýkrát ďalej predajú nezávislému kupujúcemu. V takom prípade sa cena musí upraviť na úroveň ceny na hranici Únie odpočítaním zisku neprepojeného dovozcu. V predmetnom prípade spoločnosť Magni Nemecko nespĺňa požiadavky na označenie za neprepojeného dovozcu.

(135)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dingli tvrdila, že pri ďalšom predaji realizovanom spoločnosťou Magni Taliansko spoločnosti Magni Nemecko sa malo uplatniť nižšie ziskové rozpätie ako 5 %, pretože spoločnosť Magni Taliansko sa nepodieľala na colnom konaní, skladovaní a preprave tovaru. Tieto úkony vykonala spoločnosť Magni Nemecko sama.

(136)

Komisia zamietla toto tvrdenie z dôvodu, že neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by umožnili rozlišovať zisk, ktorý sa má odpočítať, na základe skutočných funkcií vykonávaných prepojeným dovozcom. Na základe tejto skutočnosti Komisia usúdila, že 5 % zisk je primeraný odhad založený na rozpätí neprepojených dovozcov, ktorý sa používa v podobných prípadoch.

(137)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dingli tvrdila, že pri ďalšom predaji realizovanom spoločnosťou Magni Taliansko neprepojeným zákazníkom bez ohľadu na to, či išlo o zákazníka, ktorý vykonal colné konanie, by sa Komisia pri stanovovaní ceny CIF mala opierať o predajnú cenu medzi spoločnosťou Magni Taliansko a zákazníkom.

(138)

Keďže chýbajú podporné dôkazy týkajúce sa hodnoty CIF deklarovanej neprepojenými zákazníkmi spoločnosti Magni Taliansko, Komisia zamietla toto tvrdenie.

(139)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dingli tvrdila, že hodnota CIF, ktorá sa má použiť pri transakciách prostredníctvom spoločnosti Magni Nemecko s konečnými používateľmi, by mala vychádzať z hodnoty, ktorú deklarovala colným orgánom spoločnosť Magni Nemecko. Po analýze informácií uvedených v spise Komisia akceptovala toto tvrdenie a zodpovedajúcim spôsobom upravila vývoznú cenu a dumpingové rozpätie.

(140)

Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 253 a 263 predbežného nariadenia. Komisia poskytla konkrétne údaje o tomto výpočte v osobitných informáciách poskytnutých jednotlivým spoločnostiam po uložení predbežných ciel.

(141)

Spoločnosť Dingli tvrdila, že namiesto použitia ziskového rozpätia 5 %, mala Komisia použiť primerané ziskové rozpätie pre spoločnosti v skupine Dingli vykonávajúce podobné operácie. Komisia zamietla toto tvrdenie z dôvodu, že navrhované ziskové rozpätie sa týkalo transakcií medzi prepojenými stranami a nebolo možné z neho vychádzať.

(142)

Potvrdili sa teda predbežné zistenia uvedené v odôvodnení 253 predbežného nariadenia.

(143)

Tvrdenie, že rôzne subjekty spoločnosti Terex zapojené do výroby a predaja mobilných plošín pôsobia ako jeden hospodársky subjekt, bolo predbežne zamietnuté v odôvodnení 263 predbežného nariadenia.

(144)

Po uverejnení predbežného nariadenia spoločnosť Terex tvrdila, že jej pridružené spoločnosti zapojené do predaja mobilných plošín do EÚ sú pod spoločnou kontrolou, že všetku výrobu a predaj skupiny Terex pre EÚ riadi spoločnosť TGG so sídlom vo Švajčiarsku a že finančné riziká znáša TGG. Spoločnosť Terex predložila tvrdenie o jednom hospodárskom subjekte pre celú skupinu spoločností pozostávajúcu zo spoločností Terex Changzhou, TGG a dvoch prepojených obchodníkov so sídlom v EÚ: Genie France a Terex Italia.

(145)

Okrem toho spoločnosť Terex vyjadrila pripomienky k dôvodom uvedeným v odôvodneniach 258 až 262 predbežného nariadenia, ktorými sa predbežne zamietla jej žiadosť o postavenie jedného hospodárskeho subjektu.

(146)

V predbežnej fáze Komisia dospela k záveru, že ani spoločnosti Terex Changzhou a TGG, ani TGG a dvaja prepojení distribútori (Genie France a Terex Italia) netvoria jeden hospodársky subjekt, pretože ich zmluvy obsahujú platbu trhovej prirážky, doložku o tom, že strany konajú ako nezávislí dodávatelia, doložku o voľbe práva a súdnej právomoci v prípade sporu a doložku definujúcu vzťah medzi stranami ako „predávajúci a kupujúci“.

(147)

Spoločnosť Terex tvrdila, že záväzok a postup spoločnosti Terex Changzhou v súvislosti s vrátením peňazí spoločnosti TGG v prípade výrobkov, ktoré nespĺňajú potrebné špecifikácie, je veľmi obmedzený, že riešenie sporov prostredníctvom externého rozhodcovského konania medzi rôznymi subjektmi spoločnosti Terex je spôsobené používaním štandardného vzoru zmluvy a nikdy nedošlo k jeho využitiu, že napriek tomu, že sa v zmluvách dohodli na nezávislej trhovej cene, odmena medzi spoločnosťami TGG a Terex Changzhou predstavuje zaručenú prirážku k nákladom, že spoločnosť TGG nepredáva v EÚ mobilné plošiny vyrobené žiadnym neprepojeným subjektom a že spoločnosť Terex Changzhou nemá priamy zmluvný vzťah s pridruženými predajnými spoločnosťami v EÚ, Terex Italia a Genie France.

(148)

Komisia zvážila vysvetlenia opísané v uvedenom odôvodnení 146, ale zistila, že namiesto preukázania existencie jedného hospodárskeho subjektu medzi spoločnosťami v skupine Terex bolo zdôraznené, že spoločnosti Terex Changzhou, TGG, Genie France a Terex Italia sú úzko prepojené spoločnosti patriace do tej istej skupiny, ktoré majú spoločné viaceré interné riadiace a účtovné protokoly. To však Komisia nikdy nespochybnila. Tieto spoločné riadiace a účtovné protokoly môžu veľmi dobre existovať medzi prepojenými spoločnosťami v tej istej skupine bez toho, aby tvorili jeden hospodársky subjekt.

(149)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Terex, že v hospodárskom vzťahu medzi spoločnosťami Terex Changzhou a TGG je vrátenie peňazí zriedkavé a k urovnaniam sporu nedochádza, Komisia uviedla, že napriek tejto praxi zmluvný rámec medzi týmito subjektmi umožňuje takéto náhrady (ktoré sú síce zriedkavé, ale spoločnosť sama priznáva, že k nim dochádza) a urovnanie sporu a poukazuje na skutočnosť, že ich vzťah sa líši od vzťahu výrobcu a jeho „obchodného oddelenia“. Z príslušných ustanovení vyplýva, že medzi stranami neexistovala solidarita.

(150)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že namiesto nezávislých trhových cien uvedených v zmluve medzi subjektmi hospodárska realita počas OP poukázala na to, že spoločnosť Terex Changzhou dostala od spoločnosti TGG za svoje výrobky výrobný poplatok vo výške nákladov a prirážky, Komisia zistila, že zaručený zisk a z neho vyplývajúci vnútorný finančný prevod medzi rôznymi subjektmi zapojenými do predaja môže byť charakteristickým znakom partnerstva bez toho, aby v ňom spoločnosti boli jedným hospodárskym subjektom. Okrem toho existencia pravidelne opätovne dohodnutých cien v zmluve medzi subjektmi, ako je opísané v odôvodnení 146, nie je vyvrátená predchádzajúcou praxou stanovovania cien s prirážkou k nákladom medzi subjektmi.

(151)

Komisia overila a prijala tvrdenie, že spoločnosť TGG nepredáva v EÚ mobilné plošiny vyrobené niektorým neprepojeným subjektom, ale poznamenala, že okrem mobilných plošín vyrobených spoločnosťou Terex Changzhou v Číne spoločnosť TGG predáva mobilné plošiny vyrobené prepojenými spoločnosťami v Mexiku, Taliansku, USA a Indii. Pre Komisiu je to skôr náznak veľmi úzkeho partnerstva medzi rôznymi prepojenými spoločnosťami v skupine než vzťah, v ktorom sú spoločnosti TGG, Genie France a Terex Italia výhradnými „predajnými oddeleniami“ spoločnosti Terex Changzhou.

(152)

Nejasné a neopodstatnené bolo tvrdenie, že priamy zmluvný vzťah s pridruženými predajnými spoločnosťami v EÚ, Terex Italia a Genie France, má spoločnosť TGG, a nie Terex Changzhou. Na jednej strane spoločnosť Terex tvrdila, že všetky tieto subjekty tvoria jeden hospodársky subjekt, na druhej strane spoločnosť Terex naznačuje, že existujúci zmluvný vzťah medzi spoločnosťou TGG a spoločnosťami Terex Italia a Genie France nemá žiadny vplyv na určenie postavenia jedného hospodárskeho subjektu medzi nimi.

(153)

Vzhľadom na odôvodnenia 147 až 151 bolo tvrdenie, že rôzne subjekty spoločnosti Terex zapojené do výroby a predaja mobilných plošín pôsobia ako jeden hospodársky subjekt, zamietnuté.

(154)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Terex tvrdila, že Komisia pri posudzovaní tvrdenia o jednom hospodárskom subjekte musí prekročiť rámec formálnych náležitostí, podľa ktorých sú prepojené subjekty právne nezávislé, a musí zvážiť „hospodársku realitu“ ich vzťahu.

(155)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Komisia analyzovala zmluvné ustanovenia medzi subjektmi a dospela k záveru, že medzi nimi neexistuje hospodárska solidarita. Neboli poskytnuté žiadne ďalšie informácie o zmluvnom vzťahu medzi danými subjektmi. Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že vzťah opísaný v zmluvnom dojednaní bol nepresný. Komisia preto dospela k záveru, že v príslušných zmluvách sa uvádzali ustanovenia, ktoré neboli v súlade s tvrdením, že hospodárska realita vzťahu medzi prepojeným obchodníkom a výrobcom odrážala vzťah medzi výrobcom a vnútorným oddelením predaja.

(156)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Terex zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa ustanovení o záruke a urovnávaní sporov v zmluvách medzi členmi skupiny, odmeňovania medzi subjektmi spoločnosti Terex a predaja mobilných plošín vyrobených výrobcami zo skupiny Terex inými ako Terex Changzhou, ktorý realizovala spoločnosť TGG. Spoločnosť Terex takisto objasnila svoje predchádzajúce tvrdenie týkajúce sa vzťahu medzi spoločnosťou Terex Changzhou a spoločnosťou Genie France, ako aj spoločnosťou Terex Italy. Spoločnosť Terex vo všetkých bodoch tvrdila, že Komisia by sa pri posudzovaní vplyvu na tvrdenie o jedinom hospodárskom subjekte mala opierať skôr o hospodársku realitu než o podrobnosti zmlúv.

(157)

Konkrétnymi tvrdeniami sa už zaoberali odôvodnenia 148 až 151. Realitu vzťahu medzi týmito jednotlivými subjektmi charakterizovali zmluvné ustanovenia, ktoré medzi nimi platili. Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že vzťah bol v zmluvných podmienkach opísane nepresne. Komisia preto dané tvrdenie zamietla.

(158)

Ďalšiu požiadavku považovať niekoľko spoločností za jeden hospodársky subjekt predložila spoločnosť JLG. Tvrdila, že spoločnosti JLG Industries, Inc., JLG EMEA, JLG Tianjin a pridružené spoločnosti Oddelenia predaja a služieb (SSO) v EÚ (35) zapojené do predaja do EÚ pôsobia ako jeden hospodársky subjekt, pretože pridružené spoločnosti JLG zapojené do predaja mobilných plošín do EÚ sú pod spoločnou kontrolou, všetku výrobu a predaj skupiny JLG riadi spoločnosť JLG Industries, Inc. zo svojho ústredia v USA a finančné riziká znáša spoločnosť JLG Industries, Inc.

(159)

Spoločnosť JLG Tianjin vyrába mobilné plošiny, ktoré sa predávajú spoločnosti JLG Industries (so sídlom v USA). V prípade predaja v EÚ spoločnosť JLG Industries tieto mobilné plošiny ďalej predáva spoločnosti JLG EMEA v Holandsku. Tá predáva buď konečným nezávislým zákazníkom, alebo prepojeným obchodníkom: JLG Deutschland GmbH, JLG Francúzsko, JLG Sverige AB, JLG Industries (Taliansko) a Plataformas Elevadoras (JLG Španielsko). Spoločnosť tvrdila, že všetky subjekty zapojené do výroby a predaja mobilných plošín tvoria jeden hospodársky subjekt.

(160)

Komisia zistila, že distribučná zmluva medzi spoločnosťami JLG EMEA a JLG Industries obsahuje ustanovenia, ktoré naznačujú, že medzi nimi neexistuje jeden hospodársky subjekt, napríklad ich zmluvy obsahujú rozhodcovské doložky: „zmluvné strany sú oprávnené uplatniť všetky dostupné opravné prostriedky vrátane všetkých právnych prostriedkov nápravy“. Spoločnosť JLG EMEA je oprávnená vykonávať všetky svoje povinnosti distribútora pri predaji mobilných plošín podľa zmluvy samostatne a podľa vlastného uváženia a zabezpečí, aby si jej zákazníci boli vedomí skutočnosti, že pôsobí a predáva vo vlastnom mene. Vymenovanie spoločnosti JLG EMEA za distribútora nie je exkluzívne a spoločnosť JLG Industries sa ničím v zmluve neobmedzuje, aby vymenovala ďalších distribútorov pre trh Únie. Spoločnosť JLG EMEA môže poskytovať nekonkurenčné služby tretím stranám na vlastný účet alebo na účet tretích strán.

(161)

Okrem toho Komisia zistila, že štandardná distribučná zmluva medzi spoločnosťou JLG EMEA a oddeleniami SSO obsahuje ustanovenia, ktoré poukazujú na absenciu solidarity a v dôsledku toho na neexistenciu jedného hospodárskeho subjektu. Napríklad rozhodcovská doložka, v ktorej sa uvádza, že rozhodcovské konanie sa musí viesť v súlade s pravidlami rozhodcovského konania Holandského arbitrážneho inštitútu, odporúčaný cenník spoločnosti JLG EMEA, ktorý majú distribútori používať, ale umožňuje im účtovať rôzne ceny, pevne stanovený percentuálny podiel finančného vyrovnania, na ktorý majú distribútori nárok za každý predaj bez ohľadu na konečnú cenu.

(162)

Komisia zistila, že vysvetlenie o spoločnej kontrole, riadení predaja a finančnom riziku, ktoré znáša spoločnosť JLG Industries, Inc., preukázalo, že medzi zúčastnenými subjektmi existuje úzke hospodárske partnerstvo bez toho, aby nevyhnutne tvorili jeden hospodársky subjekt. Druh riadenia a kontroly, ktorý opisuje spoločnosť JLG, môže existovať medzi prepojenými spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny, ktoré majú vopred definované povinnosti ako obchodník, výrobca a distribútor.

(163)

Spoločnosť JLG tvrdila, že vyvrátenie argumentov uvedených v odôvodneniach 258 až 262 predbežného nariadenia, ktorými sa zamietlo tvrdenie spoločnosti Terex o jednom hospodárskom subjekte, sa na spoločnosť JLG nevzťahuje.

(164)

Komisia podrobne nepreskúmala tvrdenie, že dôvody zamietnutia postavenia jedného hospodárskeho subjektu spoločnosti Terex nie sú uplatniteľné na spoločnosť JLG. Argumenty, o ktoré sa opiera zamietnutie žiadosti spoločnosti JLG, sú samostatné a špecifické pre danú spoločnosť, ako je podrobne opísané v odôvodneniach 159, 160 a 161.

(165)

Vzhľadom na uvedené odôvodnenia 159, 160 a 161 bolo tvrdenie, že rôzne subjekty spoločnosti JLG zapojené do výroby a predaja mobilných plošín pôsobia ako jeden hospodársky subjekt, zamietnuté.

(166)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť JLG zopakovala svoje tvrdenie, že skupina JLG pôsobila ako jeden hospodársky subjekt. Spoločnosť JLG trvala na „hospodárskej realite“ v rámci pôsobenia skupiny a tvrdila, že Komisia by nemala zohľadňovať zmluvné ustanovenia medzi rôznymi subjektmi skupiny.

(167)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Na zmluvných ustanoveniach sa slobodne dohodli zmluvné strany. Spoločnosť JLG neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý by sa tieto ustanovenia nemali uplatňovať. Komisia analyzovala zmluvné ustanovenia medzi subjektmi a dospela k záveru, že medzi nimi neexistuje hospodárska solidarita. Neboli poskytnuté žiadne ďalšie informácie o zmluvnom vzťahu medzi danými subjektmi. Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že vzťah opísaný v zmluvných podmienkach bol nepresný. Komisia preto dospela k záveru, že v príslušných zmluvách sa uvádzali ustanovenia, ktoré neboli v súlade s tvrdením, že hospodárska realita vzťahu medzi prepojeným obchodníkom a výrobcom zodpovedala vzťahu medzi výrobcom a vnútorným oddelením predaja.

(168)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(169)

Po predbežnom poskytnutí informácií CCCME zopakovala, že faktory ujmy a príčinnej súvislosti v prešetrovaní sa mali posudzovať osobitne pre mobilné plošiny s elektrickými alebo hybridnými motormi a konvenčnými motormi ako podskupinu alebo čiastkový trhový segment, pretože tvrdila, že tieto mobilné plošiny nie sú zameniteľné vzhľadom na ich zásadné rozdiely vo vlastnostiach výrobku, konečnom použití a vo vnímaní trhu. Ďalej tvrdila, že ak tak Komisia neurobila, nezabezpečila objektívne preskúmanie prvkov ujmy, ako sa vyžaduje článkom 3 ods. 2 základného nariadenia. CCCME zopakovala tento argument po konečnom poskytnutí informácií, ale nedoplnila žiadny nový prvok na podporu svojho tvrdenia.

(170)

Ako sa podrobne uvádza v bode 2.4.1, Komisia dospela k záveru, že obe kategórie (konvenčné a elektrické alebo hybridné mobilné plošiny) majú rovnaké základné vlastnosti a že je preto odôvodnené, aby boli obe súčasťou vymedzenia výrobku a posudzovali sa ako rovnaký trhový segment. Rozdiely medzi týmito dvoma kategóriami neboli také, aby odôvodňovali samostatnú analýzu ujmy a príčinnej súvislosti, keďže oba druhy si konkurovali. Ako je vysvetlené v bode 2.4.1, v budúcnosti by sa viac mobilných plošín s konvenčným motorom mohlo postupne nahradiť elektrickými alebo hybridnými mobilnými plošinami a vo väčšej miere by sa mohli využívať vonku. Oblasť použitia týchto dvoch kategórií mobilných plošín sa teda vyvíjala, čo bol ďalší argument proti ich samostatnému posúdeniu. Komisia preto dospela k záveru, že nie je opodstatnené vykonať samostatné posúdenie faktorov ujmy a príčinnej súvislosti pre tieto dve kategórie mobilných plošín.

(171)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie, potvrdili sa odôvodnenia 273 až 275 predbežného nariadenia.

(172)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, potvrdili sa odôvodnenia 276 až 278 predbežného nariadenia

(173)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dovozu z dotknutej krajiny, potvrdili sa odôvodnenia 279 až 281 predbežného nariadenia.

(174)

V odôvodneniach 286 až 288 predbežného nariadenia Komisia podrobne opísala metodiku na určenie cenového podhodnotenia a dospela k záveru, že čínsky dovoz podhodnotil a stlačil ceny výrobného odvetvia Únie.

(175)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť JLG tvrdila, že pokiaľ ide o JLG EMEA, metodika, ktorú Komisia použila na stanovenie hodnoty CIF, neumožnila spravodlivé porovnanie predajných cien spoločnosti JLG v EÚ s cenami výrobného odvetvia EÚ. Keďže všetky predajné aktivity súvisiace s EÚ organizovala len spoločnosť JLG EMEA, Komisia by pri vytváraní vývoznej ceny nemala odpočítať jej zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady. Spoločnosť JLG ďalej tvrdila, že transferová cena v rámci spoločnosti, ktorú účtovala spoločnosť JLG Tianjin, pokrývala len priame výrobné náklady, režijné náklady závodu a ziskovú prirážku vo výške 7 % (na základe nákladov), ktorá nebola rovnaká ako cieľová cena výrobného odvetvia EÚ stanovená na základe cieľového zisku a skutočných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vyjadrených v percentách predajných cien.

(176)

Komisia zamietla tento argument, keďže na stanovenie spoľahlivej dovoznej ceny na základe nezávislého vzťahu je potrebné, aby sa takáto cena najprv vytvorila pomocou ceny ďalšieho predaja prepojeného dovozcu prvému nezávislému zákazníkovi. Pri uskutočňovaní tejto rekonštrukcie sú relevantné a primerane sa uplatňujú pravidlá vytvárania vývoznej ceny obsiahnuté v článku 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia. V článku 2 ods. 9 základného nariadenia sa stanovuje povinnosť prešetrovacieho orgánu stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu na hraniciach Únie úpravou o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, ako aj o dosiahnutý zisk. Primerané uplatnenie článku 2 ods. 9 základného nariadenia umožňuje dosiahnuť cenu, ktorá je v plnej miere porovnateľná s cenou používanou pri skúmaní predaja neprepojeným zákazníkom, ako aj s predajnou cenou výrobného odvetvia Únie.

(177)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Terex tvrdila, že pokiaľ ide o spoločnosť TGG, Komisia by pri vytváraní vývoznej ceny nemala odpočítať zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady s cieľom umožniť spravodlivé porovnanie predajnej ceny spoločnosti Terex v EÚ s cenou výrobného odvetvia EÚ. Transferová cena v rámci spoločnosti medzi spoločnosťami Terex Changzhou a TGG pokrývala len priame výrobné náklady, režijné náklady závodu a zisk. Nebola taká istá ako cieľová cena výrobného odvetvia EÚ, stanovená na základe cieľového zisku a skutočných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré boli vyjadrené ako percentá predajných cien.

(178)

Komisia zamietla tento argument, keďže na stanovenie spoľahlivej dovoznej ceny na základe nezávislého vzťahu je potrebné, aby sa takáto cena najprv vytvorila pomocou ceny ďalšieho predaja prepojeného dovozcu prvému nezávislému zákazníkovi. Pri uskutočňovaní tejto rekonštrukcie sú relevantné a primerane sa uplatňujú pravidlá vytvárania vývoznej ceny obsiahnuté v článku 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia. V článku 2 ods. 9 základného nariadenia sa stanovuje povinnosť prešetrovacieho orgánu stanoviť spoľahlivú vývoznú cenu na hraniciach Únie úpravou o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, ako aj o dosiahnutý zisk. Analogickým uplatňovaním článku 2 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia sa umožňuje dospieť k cene, ktorá je plne porovnateľná s cenou používanou pri skúmaní predaja neprepojeným zákazníkom a takisto porovnateľná s predajnou cenou výrobného odvetvia Únie.

(179)

Po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ, CCCME a spoločnosti Sinoboom a Dingli uviedli, že z predbežného poskytnutia informácií nebolo jasné, či Komisia pri výpočte cenového podhodnotenia (a predaja pod cenu) upravila cenu výrobcov z Únie v prípade, že predávali prostredníctvom prepojených subjektov, ako to urobila s cenou čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(180)

Komisia objasnila, že rovnaké úpravy sa vykonali v prípade vyvážajúcich výrobcov v Číne aj výrobcov z Únie, a preto Komisia porovnala ceny na rovnakej úrovni obchodu.

(181)

Po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že Komisia nemala systematicky upravovať vývoznú cenu o clo vo výške 4,5 %, pretože dovoz pod kódom TARIC 8428.90.90.20 vôbec nepodliehal clu. Tvrdila, že úprava by sa mala vykonať len v prípade vývozu podliehajúceho clám na základe údajov predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a v prípade, že informácie neboli vykázané, na základe údajov po začatí konania, a to určením podielu dovozu podliehajúceho clám v porovnaní s dovozom, pri ktorom bolo clo nulové. Komisia toto tvrdenie prijala a zodpovedajúcim spôsobom znížila vývoznú cenu.

(182)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME uviedla, že Komisia by sa mala opierať o skutočné údaje o vývoze každého z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a nie na údaje o dovoze v období po OP. Komisia objasnila, že úprava vychádzala zo skutočných údajov vyvážajúcich výrobcov v OP, ktoré umožnili určiť, či predaj na vývoz podlieha alebo nepodlieha clu.

(183)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Sinoboom a navrhovateľ predložili pripomienky k zatriedeniu a porovnateľnosti výrobku.

(184)

Spoločnosť Sinoboom poukázala na predbežné poskytnutie informácií a na skutočnosť, že Komisia na účely výpočtu rozpätia ujmy zlúčila kontrolné čísla výrobku (ďalej len „PCN“), čo malo za následok, že Komisia porovnávala zdvíhacie zariadenia s kĺbovým ramenom s výrazne odlišnými pracovnými výškami, čo údajne viedlo k nadhodnoteniu rozpätia ujmy.

(185)

Komisia toto tvrdenie akceptovala, vykonala porovnanie na základe PCN a podľa toho upravila výpočty. V dôsledku toho sa rozpätie ujmy znížilo.

(186)

Spoločnosť Sinoboom ďalej poukázala na to, že jej predbežné dumpingové rozpätie bolo vyššie ako rozpätia ostatných vyvážajúcich výrobcov. Podľa spoločnosti Sinoboom takýto rozdiel mohol byť spôsobený metodikou, ktorú Komisia zvolila pre porovnanie cien a analýzu rozpätia ujmy. Odvolávala sa na poskytnutie informácií o zatriedení podľa kontrolných čísel výrobku (PCN) a tvrdila, že zainteresované strany nemali dostatok času na predloženie pripomienok k porovnaniu PCN, ktoré strany predložili len jeden deň pred uplynutím lehoty na predloženie pripomienok k predbežným opatreniam. Domnievala sa, že v zatriedení podľa PCN zo strany výrobcov z Únie sa vyskytli nezrovnalosti, a poukázala na druhy výrobku, ktoré boli pravdepodobne nesprávne zatriedené alebo pri ktorých nemohla overiť správne zatriedenie na základe opisu druhov výrobku.

(187)

Na druhej strane navrhovateľ sa v reakcii na pripomienky CCCME domnieval, že tvrdenia boli nepodložené, pretože výrobky boli buď dobre zatriedené, alebo sa nevyrábali či nepoužívali na porovnanie.

(188)

Komisia overila údajné nesprávne zatriedenie a zistila, že jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky skutočne vykázal dva druhy mobilných plošín pod nesprávnym PCN. Komisia zodpovedajúcim spôsobom opravila zatriedenie podľa PCN.

(189)

Spoločnosť Sinoboom takisto tvrdila, že výrobcovia z Únie mohli predávať niektoré druhy výrobku v nereprezentatívnych objemoch, čo mohlo viesť k umelo vysokým cenám týchto výrobkov. Keby to tak bolo, Komisia by mala predmetný predaj preklasifikovať a zahrnúť ho do najbližšieho samostatného PCN, v prípade ktorého mali výrobcovia z Únie počas OP reprezentatívny predaj.

(190)

Komisia overila a potvrdila, že pri druhoch výrobku predávaných výrobným odvetvím Únie a porovnávaných s rovnakými druhmi výrobku predávanými spoločnosťou Sinoboom nešlo o nereprezentatívne množstvá. Preto nebola potrebná zmena zatriedenia podľa PCN.

(191)

Navrhovateľ sa domnieval, že došlo k zjavne nesprávnemu zatriedeniu určitých druhov výrobku deklarovaných spoločnosťou JLG, pokiaľ ide o priemyselné alebo terénne použitie vybraných vysokozdvižných ramien a o pracovnú výšku niektorých vertikálnych stĺpových zdvíhacích zariadení.

(192)

Počas procesu overovania prepojených spoločností v konečnej fáze spoločnosti súhlasili so zmenou zatriedenia týchto výrobkov pod správne PCN.

(193)

Po úpravách výpočtov rozpätia podhodnotenia ceny (a predaja pod cenu), ako je vysvetlené v predchádzajúcom texte a v bode 3.3.2, Komisia stanovila vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny vo výške 11,9 %.

(194)

Okrem cenového podhodnotenia zostalo rozpätie predaja pod cenu na vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky značné. Na základe toho Komisia trvala na závere uvedenom v odôvodnení 288, že čínsky dovoz výrazne stlačil ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré muselo počas OP predávať za ceny nižšie, než boli jeho výrobné náklady.

(195)

V predbežnom nariadení (bod 4.5) Komisia podrobne uviedla makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období. V odôvodnení 320 predbežného nariadenia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(196)

Komisia nedostala žiadne pripomienky k úrovni makroekonomických a mikroekonomických ukazovateľov. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa úrovne týchto ukazovateľov, potvrdzujú sa odôvodnenia 289 až 316 predbežného nariadenia.

(197)

Po predbežnom poskytnutí informácií sa CCCME, čínska vláda a navrhovateľ vyjadrili k záverom Komisie, pokiaľ ide o posúdenie ukazovateľov ujmy a ujmy.

(198)

CCCME sa domnievala, že z ukazovateľov ujmy vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie vyrábajúce mobilné plošiny rastie a že neexistujú žiadne nesporné dôkazy o značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Poukázala na rast výroby o 100 %, zvýšenie využitia kapacity o 88 % a objemu predaja výrobného odvetvia Únie o 62 %. Takisto tvrdila, že zvýšenie cien o 16 % bolo vyššie ako zvýšenie nákladov, ktoré predstavovalo 14 %. Okrem toho tvrdila, že zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa zvýšila o 40 %, produktivita o 43 % a konečný stav zásob vo výrobe sa znížil o 35 %. CCCME po konečnom poskytnutí informácií zopakovala podobné argumenty a tvrdila, že údaje o ukazovateľoch ujmy poskytnuté zainteresovaným stranám neposkytli presvedčivý stav značnej ujmy výrobného odvetvia Únie v OP. Neposkytla však nové dôkazy, ktorými by svoje tvrdenie podložila.

(199)

CCCME ďalej poukázala na finančné správy spoločnosti Manitou, v ktorých sa uvádza výrazný nárast zisku a predaja v severnej a južnej Európe (36), a na dva články, v ktorých sa uvádza, že spoločnosť Haulotte zvýšila svoj predaj (37). Po konečnom poskytnutí informácií CCCME doplnila, že v účtovnej závierke spoločnosti Manitou sú odkazy na „výrobnú divíziu“, ktorá zahŕňa mobilné plošiny a ktorá podľa výkazov „naplno využila účinok zvýšenia cien, ktoré prispelo 13 % k rastu predaja v roku 2023“. Tvrdila aj to, že v závierke sa takisto uvádza, že „[v]šetky trhy a podnikové sektory sa veľmi dobre zotavili“ (38).

(200)

Čínska vláda sa takisto odvolávala na zvýšenie výrobnej kapacity, objemu výroby, objemu predaja, počtu zamestnancov, predajnej ceny a ďalších ukazovateľov výrobcov z Únie. Tvrdila, že Komisia nezohľadnila skutočné príčiny poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(201)

Navrhovateľ sa na druhej strane domnieval, že je normálne, že aj odvetvie, ktoré utrpelo ujmu, vykázalo určité zvýšenie objemu výroby a objemu predaja, keďže stagnácia alebo pokles v kontexte zvýšenia spotreby o 122 % by spôsobili, že by výrobné odvetvie pravdepodobne neprežilo. Tvrdil, že je preto potrebné zohľadniť dôležitý rozmach trhu.

(202)

Navrhovateľ takisto zdôraznil, že dovoz z Číny sa od roku 2020 do OP zvýšil viac ako o 226 %, čo bolo viac ako nárast spotreby, a podiel na trhu sa zvýšil o 47 %, čo poukazuje na agresívny a rýchly príchod čínskeho dovozu na trh Únie. Preto napriek zvýšeniu výroby výrobného odvetvia Únie medzi rokom 2020 a OP zostal v situácii, ktorá mu spôsobovala ujmu. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že to bolo preto, lebo rok 2020 bol ovplyvnený pandemickou situáciou a že úroveň výroby v roku 2020 bola nízka. Následný nárast výroby zostal výrazne nižší ako nárast spotreby, čo znamená, že výrobné odvetvie Únie nemohlo vyrábať a predávať v súlade s dopytom na trhu. Navrhovateľ zdôraznil aj to, že zamestnanosť rástla menej ako výroba z dôvodu potreby znižovania nákladov.

(203)

Navrhovateľ takisto tvrdil, že účtovná závierka, z ktorej citovala CCCME, sa týkala celej činnosti spoločnosti Manitou, zatiaľ čo dotknutý výrobok predstavoval len 11,6 % jej činností v roku 2023. Tvrdil, že v článku, v ktorom sa spomínal zvýšený predaj spoločnosti Haulotte, sa takisto uvádzalo, že spoločnosť Haulotte nedokáže splácať svoje dlhy, že nie je schopná stanoviť ceny na úrovni rentability a že čínski výrobcovia sú príčinou finančných a predajných problémov spoločnosti Haulotte.

(204)

Okrem toho výrobné odvetvie Únie zdôraznilo, že rok 2022 bol bezprecedentne dramatickým rokom, pokiaľ ide o ujmu spôsobenú Únii, a že mierne zlepšenie v roku 2023 nesvedčí o tom, že by už netrpelo ujmou.

(205)

Komisia posúdila tvrdenia jednotlivých strán. Domnievala sa, že v rozpore s tým, čo tvrdili CCCME a čínska vláda, skutočnosť, že niektoré ukazovatele, ako je výroba, využitie kapacity, objem predaja, ceny a zamestnanosť výrobného odvetvia Únie, vykazovali v posudzovanom období pozitívny trend, sa nemohla vykladať izolovane ako znak rastúceho výrobného odvetvia v dobrom stave. Komisia odkázala na odôvodnenie 318 predbežného nariadenia, v ktorom vysvetlila, že pandemická situácia v roku 2020 ovplyvnila všetky ukazovatele výrobného odvetvia Únie, ako aj mnohých iných odvetví. Výroba, využitie kapacity, predaj a zamestnanosť výrobného odvetvia Únie boli teda v roku 2020 na výnimočne nízkej úrovni, a preto, keďže rok 2020 bol referenčným rokom, vykazovali nárast.

(206)

Na ilustráciu uvedených skutočností možno uviesť, že pred pandémiou v roku 2019 boli objem výroby a výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie vyššie ako v roku 2020 a na podobnej úrovni ako v OP. Výroba výrobného odvetvia Únie v roku 2019 predstavovala 34 669 jednotiek v porovnaní s 35 402 jednotkami v OP a predaj výrobného odvetvia Únie v roku 2019 predstavoval 27 765 jednotiek v porovnaní s 23 794 jednotkami v OP. Predaj zaznamenal medzi rokom 2019 a OP pokles o 14 %. Podobne medzi rokom 2019 a OP klesla zamestnanosť o 7 %.

(207)

Komisia sa preto domnievala, že skutočnosť, že niektoré ukazovatele medzi rokom 2020 a OP vykazovali nárast, nebola znakom zdravého rastúceho odvetvia, ale skôr znakom návratu na úrovne pred pandémiou ochorenia COVID-19, najmä na trhu, kde spotreba medzi rokom 2020 a OP vzrástla o 122 %, z 28 481 jednotiek v roku 2020 na 63 086 jednotiek v OP. Za normálnych trhových podmienok by predaj výrobného odvetvia Únie rástol v súlade s rastúcou spotrebou. To sa však nestalo, keďže medzi rokom 2020 a OP sa predaj zvýšil len o 62 % v porovnaní s nárastom spotreby o 122 %. Hoci sa úroveň zamestnanosti medzi rokom 2020 a OP zvýšila o 40 %, bola o 60 % nižšia ako nárast výroby, ktorá sa v tom istom období zvýšila o 100 %.

(208)

Komisia ďalej pripomenula, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo v období od roku 2020 do OP značné straty. Aj keď sa straty od roku 2022 do OP znížili, výrobné odvetvie bolo naďalej stratové, zatiaľ čo na trhu mobilných plošín, ktorý je na vzostupe, by sa za normálnych trhových podmienok malo vrátiť do ziskovej situácie.

(209)

Komisia takisto usúdila, že účtovná závierka skupiny Manitou zahŕňala všetky činnosti skupiny Manitou, pričom mobilné plošiny boli len jej malou súčasťou, a nesúvisela osobitne s predajom mobilných plošín. Všetky údaje za OP týkajúce sa konkrétne mobilných plošín pre každého výrobcu z Únie zaradeného do vzorky posúdila a overila Komisia. Preto tento typ vyhlásení v účtovnej závierke Manitou nebol relevantný pre posúdenie ekonomických ukazovateľov, ktoré sa overovali a posudzovali vo vzťahu k dotknutému výrobku a konkrétne k OP (ktoré sa nezhodovalo s finančným rokom spoločnosti). Z týchto vyhlásení preto nebolo možné vyvodiť žiadne závery týkajúce sa dotknutého výrobku. To isté sa týkalo informácií vykázaných o skupine Haulotte. Komisia založila svoje zistenia na overených údajoch od oboch spoločností, ktoré odrážajú hospodársku situáciu týkajúcu sa len výroby a predaja mobilných plošín v posudzovanom období.

(210)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME takisto tvrdila, že odkaz Komisie na ukazovatele v roku 2019 sa týkal len makroekonomických ukazovateľov, a nie mikroekonomických údajov, a preto existoval zrejmý nesúlad v časovom období posúdenia ujmy. Preto podľa jej názoru nebolo možné vylúčiť, že analýza ukazovateľov ujmy týkajúca sa nekonzistentného posudzovaného obdobia vedie k skreslenému stavu ujmy. CCCME ďalej tvrdila, že Komisia by mala zohľadniť obdobie blízke OP, pretože takéto posúdenie by najpresnejšie odrážalo, či výrobné odvetvie Únie utrpelo v OP značnú ujmu, ako aj preto, lebo dumping, cenové podhodnotenie a predaj pod cenu boli stanovené len pre OP.

(211)

Skutočnosť, že Komisia odkazovala na situáciu výrobného odvetvia Únie v roku 2019, neznamenala predĺženie posudzovaného obdobia, ani to, že by sa na posúdenie mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov použilo iné obdobie. Odkaz na situáciu v roku 2019 bol doplnený na podporu záverov o situácii v OP a posudzovanom období, najmä vzhľadom na skutočnosť, že rok 2020, ktorý bol prijatý ako referenčný pre analýzu, bol ovplyvnený pandemickou situáciou. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie, na základe ktorých boli vyvodené závery, sa nezmenili (pozri bod 1.7). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(212)

Vzhľadom na významné straty, ktoré výrobné odvetvie Únie utrpelo počas posudzovaného obdobia, výraznú stratu podielu na trhu (približne 14 percentuálnych bodov) a zhoršenie iných finančných ukazovateľov, ako je peňažný tok, investície a návratnosť investícií (pozri odôvodnenie 313 predbežného nariadenia), nebolo možné považovať výrobné odvetvie Únie vyrábajúce mobilné plošiny za zdravé výrobné odvetvie.

(213)

Preto Komisia zotrvala na závere, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(214)

V odôvodnení 323 predbežného nariadenia Komisia dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená značná ujma dumpingovým dovozom dotknutého výrobku z Číny.

(215)

Po predbežnom poskytnutí informácií predložili CCCME, čínska vláda a navrhovateľ pripomienky k tomuto záveru.

(216)

CCCME tvrdila, že ak sa nevezme do úvahy rok 2020, ktorý bol ovplyvnený pandemickou situáciou, podiel čínskeho dovozu na trhu zostal pomerne stabilný s malým nárastom o 3 percentuálne body, zatiaľ čo cenová úroveň sa zvýšila takmer o 50 %. Tvrdila, že v tom istom období sa ukazovatele výrobného odvetvia Únie zvýšili. Po vylúčení roku 2020 ako neobvyklého roku ovplyvneného pandémiou zostal podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v zostávajúcom posudzovanom období pomerne stabilný s malým poklesom o 2 percentuálne body. Zároveň bol podiel čínskeho dovozu na trhu stabilný a jeho cena sa zvýšila takmer o 50 %.

(217)

Komisia najprv uviedla, že nárast podielu čínskeho dovozu na trhu od roku 2021 do OP bol skutočne len 3 percentuálne body. Vzhľadom na výrazne zvýšenú spotrebu v tom istom období však v absolútnom vyjadrení tieto 3 percentuálne body zvýšenia podielu na trhu predstavovali zvýšenie dovozu o 104 %, z 23 124 jednotiek dovezených v roku 2021 na 33 946 jednotiek dovezených v OP, čo bolo podstatné zvýšenie. Skutočnosť, že pokiaľ ide o podiel čínskeho dovozu na trhu, k hlavnému nárastu došlo na začiatku posudzovaného obdobia, a nie na jeho konci, neoslabila príčinnú súvislosť, ale skôr vysvetlila, prečo bolo výrobné odvetvie Únie počas celého posudzovaného obdobia stratové.

(218)

Okrem toho v porovnaní s rokom pred pandémiou predstavoval v roku 2019 objem dovozu z Číny približne 8 800 jednotiek. Preto sa od roku 2019 do OP objem dovozu z Číny zvýšil o 285 %, z 8 800 jednotiek dovezených v roku 2019 na 33 946 jednotiek dovezených v OP, čo predstavuje veľmi výrazný nárast. Hoci sa ceny čínskeho dovozu skutočne zvýšili, zostali hlboko pod predajnými cenami výrobného odvetvia Únie.

(219)

Pokiaľ ide o ziskovosť, CCCME tvrdila, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo od začiatku posudzovaného obdobia záporný zisk. Usúdila, že tvrdenie, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie už bola ovplyvnená nárastom čínskeho dovozu, ktorý sa začal v roku 2018, nepodporujú žiadne dôkazy, a preto je nepodložené.

(220)

Ako sa uvádza v odôvodnení 281 predbežného nariadenia, už na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2020 bol dovoz z Číny významný a predstavoval viac ako 10 000 jednotiek. Z údajov, ktoré poskytli čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, vyplynul podobný objem dovozu aj v roku 2019. Z toho jasne vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie bolo ovplyvnené dovozom za nízke ceny už od roku 2018.

(221)

CCCME sa takisto domnievala, že návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie bola počas celého posudzovaného obdobia nestála, keďže v roku 2021 výrazne vzrástla až na 35 – 40 % a potom v roku 2022 klesla do záporných hodnôt, a následne v OP sa mierne zlepšila. Poukázala na to, že k výraznému zvýšeniu návratnosti investícií výrobného odvetvia Únie došlo v roku, keď sa výrazne zvýšil aj čínsky dovoz, zatiaľ čo k poklesu návratnosti investícií došlo v roku do OP, keď zostal podiel čínskeho dovozu na trhu pomerne stabilný. CCCME sa preto trvala na tom, že nie je možné dospieť k záveru, že takáto slabá výkonnosť bola spôsobená zvýšením dovozu z Číny.

(222)

Komisia usúdila, že skutočnosť, že v rokoch 2020 až 2021 došlo k zvýšeniu návratnosti investícií, ktoré bolo zaznamenané v tom istom roku ako výrazný nárast čínskeho dovozu, nemá vplyv na záver Komisie, že čínsky dumpingový dovoz spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie, pretože vplyv čínskeho dovozu sa nemusí nevyhnutne prejaviť na návratnosti investícií v tom istom roku a mal by sa skúmať za dlhšie obdobie. Komisia dospela k záveru, že jej vývoj bol dôsledkom čínskeho dovozu v predchádzajúcich rokoch a skutočnosti, že výrobné odvetvie Únie nebolo v tom istom období ziskové. Celkovo sa návratnosť investícií v posudzovanom období znížila viac ako o 400 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 313 predbežného nariadenia, od roku 2020 sa úroveň investícií výrobcov z Únie znížila o 64 %, čo bol významný pokles.

(223)

Čínska vláda ďalej uviedla, že počas OP sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie v porovnaní s rokom 2022 podstatne zlepšila a vzrástla približne o 10 percentuálnych bodov. Tvrdila, že to dokazuje, že čínske ceny dovozu neboli príčinou poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(224)

Komisia zopakovala, že skutočnosť, že medzi rokom 2022 a OP sa straty zlepšili z [(–15 %) až (–10 %)] na [(–5 %) až (0 %)], nemožno považovať za znak oživenia. Podľa údajov výrobného odvetvia Únie bol pokles ziskovosti výrobného odvetvia Únie v roku 2022 spôsobený 25 – 30 % nárastom nákladov na suroviny a skutočnosťou, že spoločnosti nemohli zvýšiť ceny za už dohodnuté objednávky. Preto boli straty v roku 2022 mimoriadne vysoké. Ako však bolo uvedené v predchádzajúcom texte, skutočnosť, že medzi rokom 2022 a OP sa straty následne znížili, nemožno považovať za znak oživenia, keďže výrobné odvetvie Únie stále utrpelo významné straty, ktoré boli dôsledkom hlavne stlačenia cien spôsobeného dovozom z Číny za nízke ceny. Tvrdenie preto považovala za nepodložené.

(225)

CCCME sa domnievala, že príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie bolo zvýšenie cien surovín a iných nákladov, ako sú náklady práce.

(226)

Čínska vláda takisto tvrdila, že pokles ziskovosti spoločností v Únii v roku 2022 nemožno vysvetliť cenami dovážaných výrobkov, najmä preto, že ceny dovážaných výrobkov drasticky nekolísali. Čínska vláda tvrdila, že Komisia nezohľadnila negatívny vplyv neustáleho zvyšovania cien surovín počas obdobia prešetrovania na ziskovosť výrobcov z Únie a mylne pripísala ujmu čínskemu dovozu.

(227)

Na druhej strane navrhovateľ tvrdil, že ceny počas obdobia prešetrovania prudko vzrástli v dôsledku zvýšenia nákladov, a to na celom svete a na trhu Únie, a že výrobné odvetvie Únie nemohlo preniesť zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov z dôvodu tlaku čínskych vývozcov. Domnieval sa však, že samotné zvýšenie nákladov by nebolo pre spoločnosti nepriaznivé, pokiaľ by mali rovnaké podmienky. Cenový tlak čínskeho dumpingového dovozu znemožnil výrobcom z Únie dostatočne zvýšiť ceny, opätovne prerokovať existujúce zmluvy a pokryť zvýšenie nákladov. V dôsledku toho bolo toto odvetvie stratové.

(228)

Komisia vo svojej analýze zohľadnila negatívny vplyv neustáleho zvyšovania cien surovín, ale dospela k záveru, že toto zvýšenie nezmiernilo príčinnú súvislosť. Za normálnych trhových podmienok by mohlo v obmedzenom období dôjsť k poklesu ziskovosti, ak by výrobné odvetvie v dôsledku existujúcich zmlúv nemohlo zvýšiť ceny v rovnakom rozsahu, ako sa zvyšujú náklady, ale po určitom čase by sa zmluvy mohli opätovne dohodnúť tak, aby pokryli aspoň náklady, najmä na rýchlo rastúcom trhu, akým je tento. Vzhľadom na to, že ceny čínskeho dovozu boli počas celého posudzovaného obdobia podstatne nižšie ako ceny Únie, a vzhľadom na obrovský nárast objemu dumpingového dovozu v tom istom období výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť ceny v súlade so zvýšením nákladov. Komisia preto usúdila, že zvýšenie nákladov nemohlo zmierniť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a že ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená najmä zvýšením dovozu za nízke ceny.

(229)

Čínska vláda tvrdila, že keďže priemerné vývozné ceny výrobného odvetvia Únie boli nižšie ako jeho predajné ceny na trhu Únie a tento predaj na vývoz bol ziskový, ukázalo sa, že neexistuje žiadny dôvod na tvrdenie, že čínsky dovoz za nízke ceny nútil výrobné odvetvie Únie predávať mobilné plošiny za nízke ceny, čo ovplyvnilo jeho ziskovosť.

(230)

Komisia však usúdila, že z toho, že vývozné ceny boli nižšie ako predajné ceny na domácom trhu, ale ziskové, nemožno vyvodiť záver, že čínsky dovoz za nízke ceny neovplyvnil ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Dôvodom prevažne ziskového predaja na vývoz bol rozdiel v sortimente výrobkov predávaných na vývoznom a domácom trhu v tom istom období. V každom prípade, keďže predaj na vývoz bol ziskový, neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(231)

CCCME takisto tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné ponúknuť celý sortiment elektrických mobilných plošín, najmä elektrické mobilné plošiny s vyššou maximálnou výškou.

(232)

Na druhej strane sa navrhovateľ domnieval, že tvrdenia o tom, že výrobcovia z Únie nemohli uspokojiť dopyt po elektrických mobilných plošinách, boli nepodložené a nepravdivé. Tvrdil, že nie je pravda, že čínski výrobcovia sa zameriavajú najmä na elektrické mobilné plošiny: výrobcovia z Únie takisto vyrábali a predávali elektrické mobilné plošiny vo veľkých množstvách. Napríklad viac ako 70 % strojov predaných spoločnosťou Haulotte v rokoch 2020 až 2022 (posledné verejne dostupné údaje) bolo elektrických. Tvrdil, že spoločnosť Haulotte ponúka široký sortiment elektrických strojov: napríklad jej vertikálne stĺpové zdvíhacie zariadenia sú k dispozícii len v elektrickom vyhotovení a jej nožnicové vozíky a zariadenia s kĺbovým ramenom boli k dispozícii ako elektrické, aj so spaľovacím motorom.

(233)

Ako sa uvádza v odôvodnení 336 predbežného nariadenia, Komisia zopakovala, že z porovnania druhov výrobku dovážaných vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a druhov výrobku predávaných výrobným odvetvím Únie vyplýva, že vo všeobecnosti bolo viac ako 90 % druhov výrobku predávaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky porovnateľných s druhmi výrobku dovážanými z Číny. Okrem toho v OP sa viac než 60 % predaja výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na dotknutom trhu Únie týkalo elektrických mobilných plošín. Komisia preto usúdila, že sortiment výrobkov predávaných vyvážajúcimi výrobcami je porovnateľný so sortimentom výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie. Akékoľvek údajné rozdiely v sortimente výrobkov teda nemohli byť príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(234)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME zopakovala, že výrobné odvetvie Únie nebolo konkurencieschopné, pretože ponúkalo obmedzený sortiment elektrických mobilných plošín. Odvolávala sa na vyhlásenie v správe čínskeho výrobcu Xiamen Liteng Engineering Machinery Co., Ltd, v ktorom sa uvádza, že spoločnosti majú v súvislosti s oživením po pandémii problém udržať krok s dopytom trhu po nových strojoch, najmä profesionálnych a elektrických, ako aj s dlhšími dodacími lehotami. CCCME ďalej poukázala na správu spoločnosti Manitou z roku 2022, v ktorej sa v tej istej súvislosti (obnova po pandémii ochorenia COVID-19) uvádzalo narušenie dodávok a ťažkosti s dopravou, ako aj správu spoločnosti Haulotte, v ktorej sa ako riziká pre spoločnosť uvádzajú ťažkosti v dodávateľskom reťazci, inflácia, oneskorenie výroby a hodnota zásob.

(235)

Komisia najprv uviedla, že vyhlásenie čínskeho výrobcu sa týkalo celosvetového trhu, a nie konkrétne trhu Únie. Takisto podobne ako citované správy spoločností Manitou a Haulotte poukazovala na obdobie 2020 až 2022 ovplyvnené na celom svete situáciou celosvetovej pandémie, ktorá však mala obmedzené trvanie. Ako sa podrobne uvádza v predchádzajúcom texte, výrobcovia z Únie mali v OP k dispozícii celý sortiment elektrických výrobkov a pandemická situácia už nemala na ich hospodársku situáciu žiadny vplyv. Komisia preto zamietla tvrdenie, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie v OP bola výsledkom toho, že odvetvie nebolo konkurencieschopné.

(236)

CCCME sa ďalej domnievala, že ďalšou príčinou ujmy výrobného odvetvia Únie bolo to, že nebolo schopné držať krok s objednávkami, čo spôsobilo (dlhé) dodacie lehoty a spomalenie stavebného trhu Únie. Svoje tvrdenie zopakovala po konečnom poskytnutí informácií a poukázala na vyhlásenia v účtovnej závierke spoločnosti Manitou, v ktorých sa spomínalo dočasné pozastavenie objednávok. Komisia považovala uvedené argumenty za neopodstatnené. Naopak, ako sa uvádza v odôvodnení 277 predbežného nariadenia, medzi rokom 2020 a OP vzrástla spotreba o 122 %, z čoho vyplýva, že dopyt po mobilných plošinách výrazne rástol a nebol ovplyvnený údajným spomalením stavebného trhu Únie. Aj vo finančnej správe spoločnosti Manitou a článkoch v tlači, na ktoré sa odvoláva CCCME, sa jasne uvádza, že dlhšie dodacie lehoty súviseli s obdobím po pandémii ochorenia COVID-19, ktorá bola len dočasná (39). Záver o príčinnej súvislosti

(237)

Komisia posúdila vplyv všetkých ostatných známych faktorov na základe pripomienok zainteresovaných strán a dospela k záveru, že uvedené faktory neoslabili príčinnú súvislosť. Komisia preto potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 339 až 340 predbežného nariadenia, že existuje príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Číny, ktorá nebola oslabená uvedenými faktormi.

(238)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(239)

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že existujú deformácie trhu so surovinami v zmysle článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V odôvodnení 343 predbežného nariadenia Komisia predbežne stanovila, že nenastali podmienky na uplatnenie článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Posúdenie prítomnosti deformácií trhu so surovinami je podrobnejšie uvedené ďalej.

(240)

V predbežnom nariadení (odôvodnenia 347 až 354) Komisia podrobne opísala metodiku použitú na stanovenie rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(241)

Po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že keďže spoločnosti Haulotte France a Haulotte Arges v Rumunsku obe predávali takmer výlučne prostredníctvom prepojených distribučných spoločností, cieľová cena by sa mala zvýšiť o predajné, všeobecné a administratívne náklady týchto prepojených predajných subjektov. Okrem toho tvrdil, že k cieľovej cene neboli pripočítané žiadne predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Haulotte Arges.

(242)

Komisia nesúhlasila s tým, že na stanovenie primeranej cieľovej ceny mala pripočítať dodatočné predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojených distribútorov. Pri vytváraní cieľovej ceny sa pripočítavajú len predajné, všeobecné a administratívne náklady výrobcu, a nie náklady prepojených subjektov. K vývoznej cene neboli pripočítané ani predajné, všeobecné a administratívne náklady predávajúcich subjektov vyvážajúcich výrobcov, a preto by pripočítanie dodatočných nákladov na strane výrobcov z Únie ovplyvnilo spravodlivé porovnanie. Na druhej strane spoločnosť Haulotte Arges pôvodne nevykázala žiadne predajné, všeobecné a administratívne náklady podľa úrovne PCN na účely vytvorenia cieľovej ceny, a preto sa takéto náklady predbežne nezahrnuli. Komisia preto vykonala úpravu s cieľom zvýšiť cieľovú cenu podľa PCN o predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré spoločnosť Haulotte Arges uviedla vo všeobecnej časti vyplneného dotazníka, ktorý bol overený.

(243)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vykázala spoločnosť Haulotte Arges, sa týkali len dopravných nákladov, a preto by sa nemali brať do úvahy. Navrhol, aby sa namiesto nich použili predajné, všeobecné a administratívne náklady vykázané spoločnosťou Haulotte France, ktoré boli vyššie.

(244)

Komisia usúdila, že cieľová cena spoločnosti Haulotte Arges by mala vychádzať z údajov, ktoré poskytla spoločnosť Haulotte Arges, a z nákladov, ktoré vznikli tejto spoločnosti, a nie z údajov inej spoločnosti, aj keď táto iná spoločnosť je súčasťou tej istej skupiny. Nesúhlasila preto s tým, že na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Haulotte Arges by sa mali použiť údaje spoločnosti Haulotte France. V každom prípade, aj keby sa tieto sumy zvýšili na úroveň, ktorú vykázala spoločnosť Haulotte France, vplyv tejto zmeny na rozpätie predaja pod cenu by bol nepodstatný. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(245)

Po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ takisto uviedol, že Komisia stanovila cieľový zisk na úrovni ziskovosti pred zvýšením dovozu z Číny, t. j. v roku 2018. Domnieval sa, že to je v rozpore so základným nariadením, v ktorom sa stanovuje, že úroveň ziskovosti musí byť na úrovni, ktorá pokrýva všetky náklady a investície, výskum a vývoj a inovácie, a že by mala spoločnosti umožniť inovovať, investovať a rásť. Domnieval sa, že úroveň ziskovosti v roku 2018 je neprimeraná, pretože trh Únie sa v rokoch 2018 až 2023 štrukturálne zmenil. Navrhovateľ takisto uviedol príklady niekoľkých ďalších výrobných odvetví, a to v predchádzajúcom aj v ďalšom článku výrobného reťazca, aby dôvodil, že 7 % stanovených Komisiou je príliš nízky podiel. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odvetvie mobilných plošín čelilo v posledných rokoch historicky vysokým investíciám a prevádzkovým nákladom z dôvodu zelenej a digitálnej transformácie, ako je vývoj nových technológií, napríklad lítiových batérií, a elektrifikácia mobilných plošín. Podľa jeho názoru mala Komisia zohľadniť, že tieto investície boli potrebné, a vziať ich do úvahy pri stanovení cieľovej ceny.

(246)

Komisia nesúhlasila. Cieľový zisk vychádzal z údajov poskytnutých samotným výrobným odvetvím a považoval sa za zisk pred tým, ako výrobné odvetvie utrpelo ujmu v dôsledku dumpingového dovozu, a preto by mal v normálnej situácii pokryť náklady na investície, výskum a vývoj a inovácie. Neustály vývoj druhov mobilných plošín nebol špecifický pre toto výrobné odvetvie a vzťahoval sa aj na mnohé iné výrobné odvetvia, preto sa ním nemohol odôvodniť vyšší cieľový zisk bez akejkoľvek spätosti so ziskami dosiahnutými v minulosti. Tvrdenie navrhovateľa bolo takisto široké a spoločnosti nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by Komisii umožnili založiť cieľový zisk odvetvia na inom základe. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(247)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že cieľový zisk, ktorý použila Komisia, bol založený na hodnote obratu skutočných predajných cien tovaru po distribúcii, zatiaľ čo v skutočnosti bol použitý na výrobné náklady výrobcu zaradeného do vzorky, ktoré nezahŕňali náklady na distribúciu. Navrhovateľ sa preto domnieval, že náklady na distribúciu nemali byť zahrnuté do výpočtu cieľového zisku. Komisia tvrdenie akceptovala. Upravený cieľový zisk predstavoval 7,7 %.

(248)

Navrhovateľ sa vyjadril aj k budúcim sociálnym a environmentálnym nákladom. Domnieval sa, že výška budúcich sociálnych a environmentálnych nákladov, ktoré Komisia pripočítala k cieľovej cene, je príliš nízka a že Komisia mala zahrnúť náklady spojené s CO2 zahrnuté do výroby elektrickej energie a náklady vyplývajúce z vykonávania smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov.

(249)

Komisia zopakovala, že v tomto prešetrovaní zohľadnila nepriame náklady spojené s CO2 pri spotrebe energie, ale nezohľadnila náklady, v prípade ktorých spoločnosti nepredložili dostatočné dôkazy o skutočných sumách, napríklad v prípade nepriamych nákladov zahrnutých do výroby ocele alebo v prípade, že náklady nevyplývali zo žiadnych záväzných požiadaviek podľa mnohostrannej environmentálnej dohody alebo dohovorov MOP. To bol prípad nákladov na výrobu elektrických mobilných plošín a nákladov súvisiacich s vykonávaním smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov. Komisia však vykonala opravy administratívnych chýb a celková suma budúcich sociálnych a environmentálnych nákladov pripočítaných k cieľovej cene predstavovala 2,1 až 41,5 EUR/jednotku v závislosti od spoločnosti.

(250)

Navrhovateľ po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že Komisia mala akceptovať aj náklady spojené s nákladmi na CO2 zahrnutými do výroby ocele, ktoré vykázala spoločnosť Manitou, pretože na určenie týchto nákladov navrhovateľ použil rovnaký zdroj informácií ako na určenie CO2 pri energii (francúzska verejná agentúra zodpovedná za životné prostredie ADEME), a pretože Komisia akceptovala náklady na CO2 pri energii.

(251)

Komisia sa domnievala, že skutočnosť, že agentúra ADEME informovala o nákladoch na CO2 pri výrobe energie aj pri výrobe ocele, neodôvodňovala prístup navrhovaný navrhovateľom. Zatiaľ čo energiu spotrebovala priamo spoločnosť Manitou a jej spotreba sa dala vypočítať, oceľ bol materiál, ktorý sa používa v častiach a súčastiach používaných pri výrobe mobilných plošín. Spoločnosť teda nemohla dostatočne preukázať, aké vysoké boli náklady a či sa preniesli na spoločnosť Manitou alebo ich absorbovali výrobcovia častí a súčastí, ktorí kupovali oceľ.

(252)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Sinoboom tvrdila, že došlo k chybe v písaní v jednej z tabuliek predložených pri konečnom poskytnutí informácií. Komisia opravila chybu, ktorá však nemala vplyv na rozpätie ujmy spoločnosti Sinoboom.

(253)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 353 predbežného nariadenia, Komisia potom určila úroveň rozpätia predaja pod cenu na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny jednotlivých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou nespôsobujúcou ujmu za podobný výrobok, ktorý v období prešetrovania predávali na trhu Únie výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(254)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či by predbežne stanovené dumpingové rozpätie bolo vyššie ako rozpätie primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Na tento účel Komisia porovnala váženú priemernú dovoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie. Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

(255)

Keďže rozpätie predaja pod cenu v prípade vyvážajúcich výrobcov JLG a Terex bolo nižšie ako dumpingové rozpätie, Komisia podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia zhodnotila, či existujú deformácie v súvislosti so surovinami, pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(256)

Komisia v odôvodnení 375 predbežného nariadenia stanovila, že podmienky na uplatnenie článku 7 ods. 2a základného nariadenia neboli splnené.

(257)

Navrhovateľ po uverejnení predbežného nariadenia uviedol, že v Číne sú deformované ceny železa alebo ocele, že medzi čínskymi výrobkami z ocele a výrobkami z ocele v EÚ je značný cenový rozdiel a že železo a oceľ sú hlavnými vstupmi pri výrobe mobilných plošín, ktoré predstavujú viac ako 17 % výrobných nákladov. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala zvážiť aj železo a oceľ zahrnuté do iného vstupu alebo komponentu prešetrovaného výrobku.

(258)

Komisia zistila, že navrhovateľ svojimi pripomienkami rozšíril rozsah tvrdenia o deformácii v súvislosti so surovinami z ocele valcovanej za tepla, ako sa uvádza v bode 4.2 oznámenia o začatí konania (40), na železo a oceľ vo všeobecnosti.

(259)

S cieľom posúdiť, či boli splnené podmienky článku 7 ods. 2a základného nariadenia, Komisia najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky zistila existenciu výrobných faktorov vykázaných pod kódmi HS 720837, 720851, 720852, 720853 a 7208 54 (t. j. výrobky z ocele valcované za tepla) a potom porovnala ich celkovú hodnotu na základe brazílskych referenčných hodnôt s overenými priamymi výrobnými nákladmi jednotlivých spoločností. Komisia zistila, že oceľ valcovaná za tepla používaná pri výrobe mobilných plošín predstavuje menej ako 17 % príslušných výrobných nákladov všetkých štyroch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Pri žiadnom inom výrobnom faktore, ktorý by predstavoval viac ako 17 % výrobných nákladov, sa nezistili žiadne iné narušenia v súvislosti so surovinami.

(260)

Komisia zamietla tvrdenie, že pri uplatňovaní článku 7 ods. 2a základného nariadenia (41) by sa mali zohľadniť železo a oceľ zahrnuté do iného vstupu alebo komponentu výrobku, pretože v uvedenom článku sa jasne uvádza, že najmenej 17 % nákladov musí predstavovať jedna surovina, a nie všeobecná kategória výrobkov.

(261)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia stanovila, že neboli splnené podmienky na uplatnenie článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(262)

Po konečnom poskytnutí informácií CMAE tvrdila, že Komisia správne nepreskúmala deformácie trhu so surovinami v prípade železa a ocele a že pri posudzovaní 17 % prahu by takisto mala zohľadniť výrobky z ocele valcované za tepla zahrnuté do iných vstupov, ako sú časti a súčasti alebo komponenty.

(263)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Po prvé, posudzovala výrobky, ktoré patria v harmonizovanom systéme („HS“) do 72. kapitoly Železo a oceľ a 73. kapitoly Výrobky zo železa alebo z ocele. V tejto súvislosti sa Komisia zamerala na materiály, ktoré vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vykázali ako vstupy. Po druhé, Komisia overila, či sa týchto materiálov týkajú deformácie uvedené v článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Ďalej Komisia zistila, že spis neobsahoval dôkazy o tom, že surovina, vrátane ocele valcovanej za tepla zahrnutej do častí a súčastí a komponentov, ktorú nakupovali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky od svojich dodávateľov, predstavovala viac ako 17 % výrobných nákladov výrobcov, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(264)

Po uverejnení predbežných opatrení predložili navrhovateľ, čínska vláda, CCCME, používateľ – spoločnosť Construct Machines S.R.L. a predajca/veľkoobchodník – spoločnosť Norbert Wienold Gmnb pripomienky k záujmu Únie.

(265)

Po predbežnom poskytnutí informácií CCCME uviedla, že nič nenasvedčuje tomu, že by uloženie antidumpingových opatrení Komisiou malo pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Usúdila, že z údajov, ktoré predložila Komisia, vyplýva, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo výrazný rast, a preto sa rozširuje.

(266)

Komisia sa odvolala na predchádzajúci bod 4.3, v ktorom dospela k záveru, že napriek pozitívnemu vývoju niektorých ukazovateľov ujmy mal čínsky dumpingový dovoz na výrobné odvetvie Únie negatívny vplyv. Neprijatie opatrení bude mať na výrobné odvetvie Únie pravdepodobne ďalšie významné negatívne účinky, pokiaľ ide o nižší objem predaja, objem výroby a využitie kapacity, ako aj ďalšie stlačenie cien, ktoré povedie k ďalšiemu finančnému zhoršeniu jeho hospodárskej situácie z hľadiska ziskovosti a investícií. Všetky tieto okolnosti by spoločne ohrozili životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(267)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené žiadne iné súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 356 až 360 predbežného nariadenia.

(268)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené žiadne iné súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 361 až 362 predbežného nariadenia.

(269)

CCCME tvrdila, že uloženie antidumpingových opatrení nie je v záujme dovozcov a konečných používateľov z Únie, aby mali široký výber výrobcov, ako aj cien. Domnievala sa, že uložením antidumpingových opatrení by sa ďalej obmedzil prístup prenajímateľských spoločností k celej škále druhov mobilných plošín za primeranú cenu a s primeraným časom dodania. CCCME takisto tvrdila, že obmedzenie prístupu k čínskym výrobkom, ktoré sa v podstate zameriavajú na modely poháňané elektrickou energiou, by ohrozilo dosiahnutie cieľa zelenej transformácie tohto priemyselného odvetvia, keďže podľa nej výrobné odvetvie Únie nie je schopné vyplniť túto medzeru. CCCME zopakovala tento argument po konečnom poskytnutí informácií. Ďalej sa domnievala, že vzhľadom na nedostatočnú ponuku mobilných plošín na trhu Únie, najmä elektrických modelov, nie je zaručená bezpečnosť pracovných podmienok vo výškach.

(270)

Čínska vláda sa domnievala, že opatrenia by mali negatívny vplyv na úroveň hospodárskej súťaže na trhu Únie, pretože by spôsobili, že čínski konkurenti opustia trh Únie. Takisto uviedla, že uloženie opatrení by malo negatívny vplyv na dovozcov a následných používateľov a spôsobilo by, že prenajímateľské spoločnosti by zvýšili svoje ceny, a toto zvýšenie by teda preniesli na spotrebiteľov. Tvrdila aj to, že prítomnosť čínskych vyvážajúcich výrobcov poskytne odvetviam v ďalšom článku výrobného reťazca a spotrebiteľom väčší výber a lepšie výrobky a služby. Takisto sa domnievala, že opatrenia nie sú v súlade s politikami Únie v oblasti ekologického rozvoja a zvyšovania konkurencieschopnosti výrobných odvetví.

(271)

Navrhovateľ na druhej strane tvrdil, že clá by nemali za následok zákaz vstupu čínskych mobilných plošín na trh Únie, ale len odstránenie účinkov nekalých obchodných praktík. Okrem toho sa domnieval, ako sa uvádza v podnete, že ponuka z tretích krajín iných ako Únia a Čína bola bohatá a rôznorodá.

(272)

Používateľ, spoločnosť Construct Machines S.R.L., uviedol, že vďaka mobilným plošinám sa podstatne zlepšili bezpečnostné normy. Domnieval sa, že uloženie opatrení by spôsobilo zvýšenie cien za prenájom mobilných plošín, čo by malo negatívny vplyv na stredne veľké spoločnosti. Spoločnosť však pri prešetrovaní nespolupracovala a nepredložila vyplnený dotazník.

(273)

Spoločnosť Norbert Wienold GmbH, predajca/veľkoobchodník s mobilnými plošinami vyrábanými spoločnosťou Sinoboom, sa domnievala, že výrobné odvetvie Únie nevyrába dostatočný objem štandardných zdvíhacích zariadení s teleskopickým/kĺbovým ramenom (pracovná výška 12 – 24 m) a nožnicovo zdvíhaných plošín (pracovná výška 6 – 16 m) a že výrobné odvetvie Únie nie je konkurencieschopné.

(274)

Spoločnosť Norbert Wienold GmbH ďalej tvrdila, že predbežné antidumpingové opatrenia na dovoz mobilných plošín by mali významný vplyv na výkonnosť predajcov, malých a stredne veľkých prenajímateľských spoločností a koncových zákazníkov, pričom výrobnému odvetviu Únie by nepriniesli takmer žiadne výhody. Tvrdila, že v prípade uloženia opatrení by sa ceny mobilných plošín v celej Európe zvýšili, čo by ovplyvnilo dodávateľský reťazec, ako sú predajcovia, prenajímateľské spoločnosti a koncoví používatelia. Spoločnosť však pri prešetrovaní nespolupracovala a ani nepredložila vyplnený dotazník.

(275)

Jediný spolupracujúci používateľ, spoločnosť Kiloutou, nepredložil pripomienky k predbežným opatreniam.

(276)

Komisia usúdila, že tvrdenie o údajnom nedostatočnom objeme výroby štandardných zdvíhacích zariadení s teleskopickým/kĺbovým ramenom (pracovná výška 12 – 24 m) a nožnicovo zdvíhaných plošín (pracovná výška 6 – 16 m) výrobným odvetvím Únie nebolo podložené a že samotná spoločnosť uviedla, že výrobcovia z Únie Manitou a Haulott vyrábajú oba tieto druhy.

(277)

Okrem toho Komisia odkázala na svoje závery v odôvodneniach 364 až 373 predbežného nariadenia. Zopakovala, že hoci sa očakáva zvýšenie celkovej cenovej úrovne mobilných plošín, vplyv na používateľov, ktorými sú najmä prenajímateľské spoločnosti, je menej významný, ako keby boli priamymi spotrebiteľmi. Každé zvýšenie ceny mobilných plošín by sa priamo odrazilo v náraste aktív prenajímateľskej spoločnosti a v dôsledku skutočnosti, že stroje sa používajú dlhšie obdobie, sa podľa názoru Komisie znižuje aj negatívny účinok prípadného zvýšenia ceny.

(278)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že opatrenia nebudú mať neprimeraný vplyv na prenajímateľské spoločnosti a že celkové výhody opatrení prevážia nad potenciálnym negatívnym vplyvom na dovozcov a používateľov. Komisia sa ďalej domnievala, že keďže cieľom ciel je obnoviť rovnaké podmienky, očakáva sa, že budú mať pozitívny vplyv na úroveň hospodárskej súťaže na trhu Únie, a pre hlavných používateľov – prenajímateľské spoločnosti – je takisto dôležité, aby sa výroba mobilných plošín naďalej uskutočňovala na trhu Únie, aby sa diverzifikovali ich vozové parky mobilných plošín. Uloženie ciel by preto neohrozilo dosiahnutie cieľa zelenej transformácie v tomto priemyselnom odvetví.

(279)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Sinoboom uviedla, že niektoré aspekty prípadu týkajúce sa mimoriadne širokej definície výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ako aj významných rozdielov v portfóliách mobilných plošín čínskych vyvážajúcich výrobcov a výrobcov z Únie vyvolali vážne obavy týkajúce sa príčinných súvislostí a záujmu Únie, ktoré neboli vyriešené. Tvrdila, že nízka úroveň účasti používateľov z Únie bránila zmysluplnejšej diskusii o očakávanom vplyve antidumpingových opatrení na trh Únie, keďže čínski dodávatelia ponúkali širší sortiment výrobkov než výrobcovia z Únie, najmä pokiaľ ide o modely, pracovnú výšku a pohon, čo spôsobilo, že účinná prítomnosť čínskych spoločností na trhu Únie je nutná.

(280)

Spoločnosť Sinoboom sa ďalej domnievala, že Komisia nebola schopná riadne osloviť a kontaktovať prenajímateľské spoločnosti, ktoré mali potenciálny záujem o plnohodnotnú účasť na prešetrovaní ako zainteresované strany, a že jedna z prenajímateľských spoločností, ktorá predložila písomné podanie a zúčastnila sa na vypočutí, nebola uvedená vo všeobecnom informačnom dokumente. Takisto uviedla, že používateľ vysvetlil, že štrukturálne stlačené rozpätia a dlhodobé záväzky prenajímateľských spoločností by po uložení antidumpingových opatrení priviedli tieto spoločnosti do mimoriadne neistej situácie.

(281)

Komisia pri začatí konania kontaktovala štrnásť používateľov uvedených v podnete. V prešetrovaní nespolupracoval žiadny používateľ s výnimkou jednej spoločnosti (Kiloutou). Po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií nepredložil pripomienky k spisu sprístupnenému stranám v lehote stanovenej na predkladanie pripomienok žiadny iný používateľ, a ani spoločnosť, ktorú uviedla spoločnosť Sinoboom. Komisia vo svojej analýze záujmu Únie aj tak zohľadnila skutočnosť, že uloženie ciel by mohlo mať vplyv na prenajímateľské spoločnosti a ich rozpätia zisku. Pokiaľ ide o výber druhov mobilných plošín, Komisia usúdila, že clá sa uplatňujú s cieľom obnoviť rovnaké podmienky, a nie brániť dovozu mobilných plošín z ČĽR.

(282)

Vzhľadom na túto skutočnosť Komisia trvala na tom, že celkové výhody opatrení prevažujú nad možným negatívnym vplyvom na dovozcov a používateľov, a preto sa potvrdili závery uvedené v odôvodneniach 363 až 368 predbežného nariadenia.

(283)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia potvrdila závery v odôvodnení 373 predbežného nariadenia, že neexistovali žiadne presvedčivé dôvody, aby sa dospelo k záveru, že nie je v záujme Únie uložiť opatrenia na dovoz mobilných plošín s pôvodom v ČĽR.

(284)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(285)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ poukázal na chybu v písaní v odôvodnení 233 všeobecného informačného dokumentu, v ktorom bolo nesprávne uvedené antidumpingové clo pre „všetky ostatné spoločnosti“, keďže toto clo nezodpovedalo nižšej úrovni spomedzi hodnôt rozpätia ujmy a dumpingového rozpätia stanoveného pre „všetky ostatné spoločnosti“. V odôvodnení 205 bolo uvedené rozpätie ujmy vo výške 54,9 % a dumpingové rozpätie 66,7 %. Komisia akceptovala túto pripomienku a príslušným spôsobom upravila colnú sadzbu pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(286)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by konečné antidumpingové clá vyjadrené na základe ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(287)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(288)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (42). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(289)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel je možné len po predložení platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Kým sa takáto faktúra nepredloží, na dovoz by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Číne“.

(290)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(291)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(292)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo na všetok ostatný dovoz s pôvodom v ČĽR nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(293)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí v období prešetrovania nevyvážali dotknutý výrobok do Únie, by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby sa na nich vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas OP; ii) nie je prepojený so žiadnym vyvážajúcim výrobcom, ktorý v OP dotknutý výrobok do Únie vyvážal, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(294)

Štatistické údaje týkajúce sa mobilných plošín sú často vyjadrené v počte kusov. V kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (43) však nie je uvedená žiadna takáto doplnková jednotka pre mobilné plošiny. Je preto nevyhnutné stanoviť, že v prípade dovozu dotknutého výrobku sa do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu musí zapísať nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj počet kusov. Kusy by mali byť uvedené pre kódy TARIC: 8427 10 10 10, 8427 20 19 10, 8428 90 90 20, 8431 20 00 60 a 8431 39 00 10.

(295)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až do úrovní stanovených podľa tohto nariadenia.

(296)

Ako sa uvádza v bode 1.2, Komisia zaviedla registráciu dovozu prešetrovaného výrobku.

(297)

Po predbežnom poskytnutí informácií sa navrhovateľ odvolal na závery nariadenia o registrácii, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že Komisia považovala kritériá pre retroaktívny výber za splnené. Predovšetkým sa domnieval, že nárast dovozu po začatí konania bol obrovský a že nereagoval na žiadnu logiku dopytu na trhu. Navrhovateľ predložil odhady, z ktorých vyplýva nárast z 33 % až na 121 %, a fotografie zásob mobilných plošín, ktoré dokazujú, že dochádza k hromadeniu zásob.

(298)

Na druhej strane CCCME sa domnievala, že analýza dovozu navrhovateľa bola nesprávna a že nárast dovozu po začatí prešetrovania v porovnaní s OP nebol podstatný. Tvrdila, že výroba mobilných plošín sa zakladá na objednávkach šitých na mieru pre konkrétneho zákazníka, a preto nemá praktický zmysel, aby si akýkoľvek hospodársky subjekt hromadil zásoby. Po druhé CCCME tvrdila, že na správne posúdenie údajov v tomto prešetrovaní bol veľmi dôležitý čas medzi objednávkami a dodávkami, keďže cyklus od zadania objednávky, cez výrobný proces, odoslanie až po dodanie do Únie zvyčajne trvá 4 až 6 mesiacov, a preto vrchol dovozu, ktorý nastal v januári až marci 2024, nesúvisel so začatím prešetrovania, ale skôr s dlhým časom realizácie objednávok, ktoré sa zadali dlho pred začatím prešetrovania.

(299)

Komisia posúdila údaje zozbierané počas konečnej fázy prešetrovania s cieľom analyzovať, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ ide o retroaktívny výber konečných ciel.

(300)

Komisia posúdila najmä to, či okrem úrovne dovozu, ktorá spôsobila ujmu počas obdobia prešetrovania, došlo k ďalšiemu podstatnému nárastu dovozu, ktorý by vzhľadom na načasovanie, objem a ďalšie okolnosti mohol vážne narušiť nápravný účinok konečných opatrení, ako je predpísané v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia.

(301)

Komisia konkrétne porovnala priemerný mesačný objem dovozu v OP (október 2022 až september 2023) s priemerným mesačným objemom dovozu v období po OP (november 2023 až júl 2024). Komisia takisto porovnala priemerný mesačný objem dovozu v období po OP (november 2023 až júl 2024) s priemerným mesačným objemom dovozu v priebehu OP na základe tých istých mesiacov (november 2022 až júl 2023) pri oboch obdobiach, s cieľom zohľadniť sezónnosť. V prípade OP Komisia použila údaje spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (44) a v prípade obdobia po OP použila údaje z databázy Surveillance (45).

(302)

Overené údaje vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky preukázali, že objemy dovozu sa značne líšili v závislosti od mesiaca v roku. Napríklad dovoz v mesiacoch ako december, marec a apríl bol v OP viac ako trikrát vyšší než priemerný dovoz v júli až septembri. Preto Komisia s cieľom zohľadniť tieto rozdiely, ako aj vplyv sezónnosti nepovažovala za vhodné porovnávať mesačný priemer OP založený na 12 mesiacoch s mesačným priemerom za obdobie po OP založenom na 8 mesiacoch. Objem dovozu v období od začatia tohto prešetrovania do uloženia predbežných opatrení (november 2023 až júl 2024) sa preto porovnal s objemom dovozu v tom istom období počas OP (november 2022 až júl 2023). Na základe toho Komisia vypočítala, že v období po OP sa objem dovozu znížil o 3 %. Ceny mobilných plošín zostali počas oboch období stabilné.

(303)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že po začatí prešetrovania sa objem dovozu dotknutého výrobku z Číny nezvýšil.

(304)

Okrem toho ďalšie údaje v spise potvrdzujú záver, že po začatí konania nedošlo k podstatnému hromadeniu zásob. Ako sa uvádza v predbežnom nariadení, výrobcovia z Únie vyrábali len na objednávku a neudržiavali žiadne významné zásoby hotových mobilných plošín. Dôvod spočíval v tom, že v OP sa podľa odhadov 75 % až 90 % mobilných plošín predalo na trhu Únie prenajímateľským spoločnostiam, ktoré požadujú mobilné plošiny upravené na mieru (natreté vo farbách spoločnosti s logom). Komisia preto usúdila, že hromadenie zásob mobilných plošín, ktoré neboli vyrobené na zákazku ani pre konkrétneho zákazníka, bolo veľmi nepravdepodobné, pretože takéto mobilné plošiny by nezodpovedali dopytu na trhu.

(305)

Pri posudzovaní údajov sa zohľadnil aj čas medzi objednávkami a dodávkami mobilných plošín, ktorý je zvyčajne 4 až 6 mesiacov – dodávky vo februári a v marci 2024 by s najväčšou pravdepodobnosťou boli objednávky, ktoré boli prijaté pred začatím prešetrovania v novembri 2023. Tie dva mesiace, február a marec 2024, boli zároveň mesiacmi s najvyšším dovozom, po týchto mesiacoch začal dovoz klesať. Preto zvýšenie dovozu v týchto mesiacoch, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom objednávok pred začatím prešetrovania, nemalo za cieľ hromadenie zásob.

(306)

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že vzhľadom na pokles dovozu v období po OP, obmedzenú možnosť hromadenia zásob v dôsledku dlhých dodacích lehôt a výroby na objednávku nebol nápravný účinok konečných opatrení vážne narušený vývojom dovozu po OP. Komisia preto dospela k záveru, že retroaktívny výber ciel nie je oprávnený.

(307)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že neboli k dispozícii dostatočné dôkazy o sezónnosti dovozu. Ďalej tvrdil, že Komisia v prípade OP nesprávne použila menej reprezentatívny mesačný priemer na základe 8 mesiacov namiesto vhodnejšieho mesačného priemeru na základe 12 mesiacov. Navrhovateľ takisto tvrdil, že Komisia pri posudzovaní dovozu v OP použila nesprávne obdobie, keďže dovoz porovnávala na základe dátumu predaja a posudzovala dodávky od marca 2023 do novembra 2023 namiesto dodávok od novembra 2022 do júla 2023.

(308)

Navrhovateľ uvádzal aj to, že Komisia nezohľadnila skresľujúci účinok hrozby registrácie a skutočnej registrácie. Navrhovateľ sa domnieval, že Komisia takisto nadhodnotila dĺžku dodacích lehôt a poukázal na to, že dodanie tovaru z ČĽR do Únie trvá 30 až 45 dní.

(309)

Navrhovateľ ďalej obhajoval názor, že preukázal existenciu hromadenia zásob. Tvrdil, že Komisia mylne predpokladala, že keďže výrobcovia z Únie nevyrábali na sklad, nerobili tak ani čínski výrobcovia. Uviedol takisto, že z najnovších údajov jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyplynulo, že veľká väčšina mobilných plošín predávaných v Únii nebola upravená na mieru. Navrhovateľ takisto uviedol, že objem mobilných plošín dovezených po registrácii zostal naďalej podstatný. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe článku 9 ods. 4 základného nariadenia, ak Komisia neregistrovala dovoz, rozpätie ujmy by malo zohľadňovať dodatočnú ujmu spôsobenú zvýšením dovozu po začatí prešetrovania. Komisia by preto mala na kompenzovanie dodatočného účinku vyplývajúceho z obrovského hromadenia zásob opätovne posúdiť rozpätie ujmy v záujme zohľadnenia hromadenia zásob.

(310)

Komisia nesúhlasila s tým, že mala porovnať mesačný priemer na základe 12-mesačného obdobia v OP s obdobím 8 mesiacov po OP. Ako uznal aj navrhovateľ, objemy dovozu sa v jednotlivých mesiacoch výrazne líšili, a Komisia preto považovala za presnejšie porovnávať obdobia rovnakej dĺžky, než porovnávať obdobie 12 mesiacov s obdobím 8 mesiacov. Vzhľadom na tieto okolnosti a na významné rozdiely objemu dovozu v jednotlivých mesiacoch bolo účelom porovnania období rovnakej dĺžky vylúčenie akejkoľvek sezónnosti. Komisia nesúhlasila s tým, že mala preukázať opakujúci sa a pevný model, aby obhájila dôvod na použitie porovnania založeného na priemernom dovoze v rovnako dlhých obdobiach.

(311)

Pokiaľ ide o použitie obdobia v OP, Komisia skutočne vychádzala z údajov vyvážajúcich výrobcov, ktorí uviedli vývoz v Únii k dátumu vystavenia faktúry, pričom išlo o najpresnejšie dostupné údaje za dané obdobie. Obdobie ôsmich mesiacov, ktoré Komisia použila, bolo dostatočne dlhé na to, aby sa zohľadnil aj (prípadný) účinok registrácie dovozu, ktorá trvala len jeden a pol mesiaca (od 23. mája 2024 do 12. júla 2024). Od uvedeného okamihu však dodanie mobilných plošín podľa informácií strán vrátane navrhovateľa trvalo 30 až 45 dní. Vzhľadom na tento obmedzený časový úsek bolo porovnanie Komisie založené na najlepších dostupných informáciách a považovalo sa za dostatočne presné na to, aby umožnilo dospieť k záveru, či po začatí prešetrovania došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu alebo nie.

(312)

Komisia takisto usúdila, že nemôže vyvodzovať závery o existencii hromadenia zásob na základe anekdotických dôkazov vo forme fotografií alebo e-mailov, ktoré predložil navrhovateľ. Namiesto toho vychádzala zo štatistík dovozu za obdobie po OP a zo všetkých ostatných dostupných údajov v spise, vrátane údajov od používateľov a dovozcov, ktoré nepoukazovali na hromadenie zásob v takom rozsahu, že by to oslabilo nápravné účinky ciel. Preto napriek skutočnosti, že podľa navrhovateľa jedna zo spoločností zaradených do vzorky predávala väčšinu mobilných plošín, ktoré neboli vyrobené na zákazku, nemalo to vplyv na záver, podľa ktorého nedošlo k obrovskému zvýšeniu dovozu.

(313)

Komisia sa ďalej domnievala, že ustanovenia článku 9 ods. 4 sa neuplatňujú. Dovoz bol zaregistrovaný a dospelo sa k záveru, že po začatí prešetrovania nedošlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu.

(314)

Na základe týchto skutočností Komisia zotrvala na tom, že retroaktívny výber ciel nie je oprávnený.

(315)

Podľa článku 109 nariadenia 2024/2509 (46), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(316)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,