<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑193/16</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016CJ0193</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:542">EU:C:2017:542</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>7</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>7</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20170713">13. 7. 2017</DATE> – VEC C‑193/16</P><P>E</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (tretia komora)</P><P>z <DATE ISO="20170713">13. júla 2017</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: španielčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Občianstvo Únie</KEYWORD><KEYWORD>Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 2004/38/ES</KEYWORD><KEYWORD>Článok 27 ods. 2 druhý pododsek</KEYWORD><KEYWORD>Obmedzenie práva vstupu a práva pobytu z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia</KEYWORD><KEYWORD>Vyhostenie z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti</KEYWORD><KEYWORD>Správanie predstavujúce skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti</KEYWORD><KEYWORD>Skutočná a existujúca hrozba</KEYWORD><KEYWORD>Pojem</KEYWORD><KEYWORD>Občan Únie, ktorý sa zdržiava v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom si odpykáva trest odňatia slobody za opakované trestné činy sexuálneho zneužívania maloletých</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑193/16,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Vyšší súd Baskicka, Španielsko) z <DATE ISO="20160308">8. marca 2016</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20160407">7. apríla 2016</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">E</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Subdelegación del Gobierno en Álava,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (tretia komora),</P><P>v zložení: predseda tretej komory L. Bay Larsen, sudcovia M. Vilaras (spravodajca), J. Malenovský, M. Safjan a D. Šváby,</P><P>generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>španielska vláda, v zastúpení: V. Ester Casas, splnomocnená zástupkyňa,</P></ITEM><ITEM><P>belgická vláda, v zastúpení: C. Pochet a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM><ITEM><P>nemecká vláda, v zastúpení: K. Stranz a T. Henze, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM><ITEM><P>estónska vláda, v zastúpení: K. Kraavi‑Käerdi, splnomocnená zástupkyňa,</P></ITEM><?PAGE NO="2"?><ITEM><P>rakúska vláda, v zastúpení: G. Eberhard, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Brandon a C. Crane, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Lask, barrister,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: E. Montaguti a I. Martínez del Peral, splnomocnené zástupkyne,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 27 ods. 2 druhého pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" PAGE.FIRST="77" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/005, s. 46).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi E a Subdelegación del Gobierno en Álava (zastúpenie vlády v Álave, Španielsko) týkajúceho sa rozhodnutia zastúpenia vlády v Álave, ktorým bolo nariadené vyhostenie E z územia Španielskeho kráľovstva so zákazom opätovného vstupu počas desiatich rokov z dôvodov verejnej bezpečnosti.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 27 ods. 1 a 2 smernice 2004/38 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="027.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>S výhradou ustanovení tejto kapitoly členské štáty môžu obmedziť slobodu pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť na základe dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Tieto dôvody sa nesmú využívať pre ekonomické účely.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="027.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Opatrenia prijaté z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti musia byť v súlade s zásadou úmernosti [proporcionality – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] a musia vychádzať výlučne z osobného správania daného jednotlivca. Trestné činy, ku ktorým došlo v minulosti, sa samé [osebe] nepovažujú za dôvody [Existencia skorších odsúdení za trestné činy sa sama osebe nepovažuje za dôvod – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] na prijatie takýchto opatrení.</ALINEA><ALINEA>Osobné správanie daného jednotlivca musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti. Zdôvodnenia, ktoré sú oddelené od podrobností prípadu [Odôvodnenia, ktoré sa priamo netýkajú konkrétneho prípadu – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], alebo ktoré sa spoliehajú na aspekty všeobecnej prevencie, sú neprijateľné.<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 28 ods. 3 uvedenej smernice znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>Rozhodnutie o vyhostení sa nesmie prijať proti občanom Únie [proti občanom Únie bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] s výnimkou prípadu, ak sa toto rozhodnutie zakladá na zásadne dôležitých dôvodoch verejnej bezpečnosti, ako sú definované členskými štátmi, ak:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>dané osoby sa zdržiavali v hostiteľskom členskom štáte počas predchádzajúcich desiatich rokov; alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ide o maloleté osoby, s výnimkou prípadu, keď je vyhostenie potrebné v najlepšom záujme dieťaťa, ako ho stanovuje dohovor Organizácie spojených národov o právach dieťaťa z <DATE ISO="19891120">20. novembra 1989</DATE>.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 33 tej istej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="033.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Rozhodnutia o vyhostení nesmie hostiteľský členský štát vydávať ako trest alebo právny dôsledok trestu odňatia slobody, ak nie sú splnené požiadavky článkov 27…</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="033.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa rozhodnutie o vyhostení, ako je stanovené v odseku 1, vykoná neskôr ako dva roky po jeho vydaní, členský štát overí, či dotknutá osoba stále a skutočne predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo verejnú bezpečnosť a posúdi, či nedošlo k podstatnej zmene okolností od vydania rozhodnutia o vyhostení.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Španielske právo</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 10 real decreto 240/2007, sobre entrada, libre circulación y residencia en España de ciudadanos de los Estados miembros de la Unión europea y de otros Estados parte en el Acuerdo sobre el Espacio Económico Europeo (kráľovský dekrét č. 240/2007 o vstupe, voľnom pohybe a pobyte občanov členských štátov Európskej únie a iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v Španielsku) zo <DATE ISO="20070216">16. februára 2007</DATE> (BOE č. 51 z <DATE ISO="20070228">28. februára 2007</DATE>, s. 8558, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>kráľovský dekrét č. 240/2007<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) vo svojom odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Právo na trvalý pobyt majú občania niektorého z členských štátov Európskej únie alebo niektorého zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi niektorého z týchto štátov, ktorí sa legálne zdržiavali počas nepretržitého obdobia piatich rokov v Španielsku. Toto právo nepodlieha podmienkam uvedeným v kapitole III tohto kráľovského dekrétu.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 15 kráľovského dekrétu č. 240/2007 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="015.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Ak si to vyžadujú dôvody verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, vo vzťahu k občanom niektorého členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo vzťahu k ich rodinným príslušníkom možno prijať niektoré z nasledujúcich opatrení:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>nariadiť vyhostenie alebo vrátenie zo španielskeho územia.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>Rozhodnutie o vyhostení vo vzťahu k občanom niektorého členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo vzťahu k ich rodinným príslušníkom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ktorí majú právo na trvalý pobyt<?PAGE NO="4"?> v Španielsku, možno prijať len vtedy, ak existujú vážne dôvody verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Skôr než sa prijme rozhodnutie v tomto zmysle, zohľadní sa tiež dĺžka pobytu a sociálna a kultúrna integrácia dotknutej osoby v Španielsku, jej vek, zdravotný stav, rodinná a ekonomická situácia a rozsah väzieb s jej krajinou pôvodu.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="015.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA>V prípadoch, keď sa rozhodnutie o vyhostení vykoná neskôr ako dva roky po jeho vydaní, príslušné orgány musia overiť a posúdiť prípadné zmeny okolností, ku ktorým mohlo dôjsť od vydania rozhodnutia o vyhostení, ako aj okolnosť, či dotknutá osoba skutočne predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo verejnú bezpečnosť.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="015.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA><P>Jedno z opatrení uvedených v odsekoch 1 až 4 sa prijme na základe nasledujúcich kritérií:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>musí sa prijať v súlade s právnymi predpismi, ktoré upravujú verejný poriadok a verejnú bezpečnosť, a platnými vykonávacími predpismi v tejto oblasti;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>keď pominú dôvody, pre ktoré bolo prijaté, možno ho z úradnej moci alebo na návrh účastníka konania zrušiť;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>nemožno ho prijať na ekonomické účely;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>keď sa prijme z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, musí vychádzať výlučne z osobného správania toho, koho sa toto opatrenie týka, ktoré v každom prípade musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti, ktorú orgán príslušný na vydanie rozhodnutia posúdi na základe správ policajných orgánov, prokuratúry a súdov, ktoré sú založené v spise. Existencia skorších odsúdení za trestné činy sa sama osebe nepovažuje za dôvod na prijatie takýchto opatrení.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>E je taliansky štátny príslušník. Dňa <DATE ISO="20030414">14. apríla 2003</DATE> bol zaregistrovaný ako občan Únie, ktorý sa zdržiava v Španielsku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20131113">13. novembra 2013</DATE> zastúpenie vlády v Álave prijalo na základe článku 15 ods. 1 písm. c) kráľovského dekrétu č. 240/2007 rozhodnutie, ktorým sa z dôvodov verejnej bezpečnosti nariaďuje vyhostenie E z územia Španielskeho kráľovstva (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>rozhodnutie o vyhostení<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>) so zákazom opätovného vstupu počas desiatich rokov z dôvodu, že E bol odsúdený troma právoplatnými rozsudkami na trest odňatia slobody v dĺžke dvanásť rokov za opakované trestné činy sexuálneho zneužívania maloletých, ktorý si odpykáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>E podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n<HT TYPE="SUP">o</HT> 3 de Vitoria‑Gasteiz (Správny súd na provinčnej úrovni č. 3, Vitoria‑Gasteiz, Španielsko). Dňa <DATE ISO="20140912">12. septembra 2014</DATE> tento súd uvedenú žalobu zamietol s odôvodnením, že rozhodnutie o vyhostení bolo riadne odôvodnené, najmä s ohľadom na psychologický posudok vypracovaný ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ako aj rodinnú a ekonomickú situáciu dotknutej osoby v hostiteľskom členskom štáte.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>E podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Predovšetkým uviedol, že už šesť rokov je umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za trestné činy sexuálneho zneužívania maloletých. Podľa neho tieto okolnosti neumožňujú domnievať sa, že v čase prijatia rozhodnutia o vyhostení predstavoval skutočnú a existujúcu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že správanie E je dostatočne vážne na to, aby bolo kvalifikované ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>hrozba pre verejnú bezpečnosť<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>. Má však pochybnosti o tom, či E predstavuje skutočnú a existujúcu hrozbu, keďže je umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody a zostáva mu odpykať ešte dlhú dobu trestu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa taktiež pýta na súlad rozhodnutia o vyhostení s článkom 27 ods. 1 a 2 smernice 2004/38.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Vyšší súd Baskicka, Španielsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Predstavuje E, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody v dĺžke 12 rokov za opakované trestné činy zneužívania maloletých, skutočnú a existujúcu hrozbu pre verejnú bezpečnosť v súlade s ustanoveniami článku 27 ods. 1 a 2 smernice 2004/38, s prihliadnutím na skutočnosť, že je umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody a že po tom, ako si odpykal šesť rokov, mu zostáva odpykať si ešte niekoľko rokov trestu, než bude prepustený na slobodu?<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O prejudiciálnej otázke</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 27 ods. 2 druhý pododsek smernice 2004/38 vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že osoba je v čase prijatia rozhodnutia o vyhostení umiestnená v ústave na výkon trestu odňatia slobody bez perspektívy prepustenia na slobodu v blízkej budúcnosti, vylučuje, že jej správanie prípadne predstavuje hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti hostiteľského členského štátu, ktorá je skutočná a existujúca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť, že právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov na pobyt v Únii nie je nepodmienečné, ale môže podliehať obmedzeniam a podmienkam stanoveným v Zmluve, ako aj v predpisoch, ktoré boli prijaté na jej vykonanie (pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080710">10. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Jipa</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑33/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:396">EU:C:2008:396</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160913">13. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Rendón Marín</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑165/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:675">EU:C:2016:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>V tejto súvislosti obmedzenia práva na pobyt vyplývajú najmä z článku 27 ods. 1 smernice 2004/38, ktorý umožňuje členským štátom obmedziť právo občanov Únie alebo ich rodinných príslušníkov na pobyt bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť najmä z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti (pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080710">10. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Jipa</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑33/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:396">EU:C:2008:396</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160913">13. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Rendón Marín</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑165/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:675">EU:C:2016:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Z ustálenej judikatúry vyplýva, že výhrada verejného poriadku predstavuje výnimku z práva občanov Únie alebo ich rodinných príslušníkov na pobyt, ktorú treba vykladať reštriktívne a ktorej rozsah členské štáty nemôžu určovať jednostranne (pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19741204">4. decembra 1974</DATE>, <NAME.CASE>van Duyn</NAME.CASE>, <NO.CASE>41/74</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:133">EU:C:1974:133</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19771027">27. októbra 1977</DATE>, <NAME.CASE>Bouchereau</NAME.CASE>, <NO.CASE>30/77</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1977:172">EU:C:1977:172</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Orfanopoulos a Oliveri</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑482/01 a C‑493/01</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:262">EU:C:2004:262</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160913">13. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Rendón Marín</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑165/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:675">EU:C:2016:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Ako vyplýva z článku 27 ods. 2 prvého pododseku smernice 2004/38, pokiaľ majú byť opatrenia obmedzujúce právo občana Únie alebo jeho rodinného príslušníka na pobyt, konkrétne opatrenia prijaté z dôvodov verejného poriadku, odôvodnené, musia byť v súlade so zásadou proporcionality a vychádzať výlučne z osobného správania daného jednotlivca (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160913">13. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Rendón Marín</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑165/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:675">EU:C:2016:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ sexuálne zneužívanie detí patrí do oblastí obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom, v ktorých sa predpokladá zásah normotvorcu Únie. Preto členské štáty môžu trestné činy, aké sú uvedené v článku 83 ods. 1 druhom pododseku ZFEÚ, považovať za mimoriadne závažný zásah do základného záujmu spoločnosti, ktorého riziko opakovania priamo ohrozuje pokoj a fyzickú bezpečnosť obyvateľstva, a teda môže patriť pod pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>dôležité dôvody verejnej bezpečnosti<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> umožňujúci odôvodniť rozhodnutie o vyhostení na základe článku 28 ods. 3 smernice 2004/38, pod podmienkou, že spôsob, akým boli také trestné činy spáchané, má obzvlášť závažnú povahu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu na základe individuálneho posúdenia prípadu, o ktorom rozhoduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120522">22. mája 2012</DATE>, <NAME.CASE>I</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑348/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:300">EU:C:2012:300</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Prípadné konštatovanie vnútroštátneho súdu na základe hodnôt, ktoré sú vlastné právnemu poriadku jeho členského štátu, že také trestné činy, aké spáchal E, predstavujú takú hrozbu, však nemusí nevyhnutne viesť k vyhosteniu dotknutej osoby (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120522">22. mája 2012</DATE>, <NAME.CASE>I</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑348/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:300">EU:C:2012:300</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Zo znenia článku 27 ods. 2 smernice 2004/38 totiž vyplýva, že opatrenia prijaté z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti musia vychádzať výlučne z osobného správania daného jednotlivca.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Okrem toho článok 27 ods. 2 druhý pododsek tejto smernice podmieňuje akékoľvek rozhodnutie o vyhostení tým, že takéto správanie predstavuje skutočnú a existujúcu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti alebo hostiteľského členského štátu, čo v prípade dotknutého jednotlivca vo všeobecnosti predpokladá existenciu sklonu pokračovať v tomto správaní aj v budúcnosti (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120522">22. mája 2012</DATE>, <NAME.CASE>I</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑348/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:300">EU:C:2012:300</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Okolnosť, že dotknutá osoba je v čase prijatia rozhodnutia o vyhostení umiestnená v ústave na výkon trestu odňatia slobody bez perspektívy prepustenia na slobodu v nasledujúcich niekoľkých rokoch, nemožno považovať za okolnosť, ktorá sa vzťahuje na osobné správanie dotknutej osoby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že článok 33 ods. 1 smernice 2004/38 stanovuje možnosť, aby hostiteľský členský štát prijal, najmä pri dodržaní požiadaviek vyplývajúcich z článku 27 tejto smernice, rozhodnutie o vyhostení ako právny dôsledok trestu odňatia slobody. Normotvorca Únie teda výslovne upravil možnosť členských štátov prijať rozhodnutie o vyhostení voči osobe odsúdenej na trest odňatia slobody, ak sa preukáže, že jej správanie predstavuje skutočnú a existujúcu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti tohto členského štátu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Taktiež je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor už rozhodoval o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa výkladu smernice 2004/38, ktoré boli položené vo veciach týkajúcich sa osoby odsúdenej na trest odňatia slobody a vyžadujúcich si preskúmanie podmienok, za akých bolo možné správanie takej osoby považovať za také správanie, ktoré odôvodňuje prijatie rozhodnutia o jej vyhostení (pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101123">23. novembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Tsakouridis</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑145/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:708">EU:C:2010:708</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120522">22. mája 2012</DATE>, <NAME.CASE>I</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑348/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:300">EU:C:2012:300</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné na otázku odpovedať tak, že článok 27 ods. 2 druhý pododsek smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že osoba je v čase prijatia rozhodnutia o vyhostení umiestnená v ústave na výkon trestu odňatia slobody bez perspektívy<?PAGE NO="7"?> prepustenia na slobodu v blízkej budúcnosti, nevylučuje, že jej správanie prípadne predstavuje hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti hostiteľského členského štátu, ktorá je skutočná a existujúca.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 27 ods. 2 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že osoba je v čase prijatia rozhodnutia o vyhostení umiestnená v ústave na výkon trestu odňatia slobody bez perspektívy prepustenia na slobodu v blízkej budúcnosti, nevylučuje, že jej správanie prípadne predstavuje hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti hostiteľského členského štátu, ktorá je skutočná a existujúca.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>