|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/4420 |
10.7.2024 |
Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
(C/2024/4420)
Po tomto uverejnení môžu orgány členského štátu alebo tretej krajiny alebo fyzická či právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a je usadená alebo má bydlisko v tretej krajine, do troch mesiacov odo dňa tohto uverejnenia podľa článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 (1) podať námietku Komisii.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
„Manisa Mesir Macunu“
EÚ č.: PGI-TR-02893 – 5.1.2023
CHOP ( ) CHZO (X)
1. Názov:
„Manisa Mesir Macunu“
2. Členský štát alebo tretia krajina
Turecko
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
3.1. Druh výrobku
Trieda 2.3. Chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky, čajové pečivo a iné pekárske výrobky
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov
„Manisa Mesir Macunu“ je tradičná cukrovinka, ktorá sa vyrába v provincii Manisa. Ide o sladkú pastu vytvorenú zmiešaním 41 rôznych druhov korenia, byliniek a ovocia. Predáva sa ako tekutá pasta v sklenených pohároch alebo ako tuhá tyčinka s dĺžkou 11 až 12 cm alebo 3 až 4 cm zabalená vo fólii. Textúra je veľmi mäkká a má veľmi lepkavú konzistenciu a sladko-korenistú a horkú chuť. Zatiaľ čo štipľavá, horká a výrazná príchuť korenia sa dosahuje najmä pomocou neprchavých látok, vôňa a aróma vznikajú použitím prchavých olejov. Fenoly (katechín: 455,6 – 1 253,6 mg/kg) v paste okrem toho vytvárajú prenikavú chuť. Farba sa pohybuje od jantárovej po tmavohnedú. Tekutá pasta musí obsahovať aspoň 70 % vody, rozpustné tuhé látky a tvrdé tyčinky aspoň 80 %.
3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)
Počas výrobného procesu sa používa cukor, glukózový sirup, kyselina citrónová, voda a 41 druhov korenia, byliniek a ovocia.
Druhy korenia a ich použité časti
|
|
Latinský názov |
Bežný názov |
Použitá časť |
|
1. |
Papaver somniferum |
mak |
semeno |
|
2. |
Alpinia officinarum Hance |
galangal |
pakoreň |
|
3. |
Brassicanigra, Brassica juncea, Sinaps alba |
horčica |
semeno |
|
4. |
Calluna vulgaris L. |
vres |
kvet, kôra, list |
|
5. |
Cassia angustifolia Vahl |
sena |
plod |
|
6. |
Cassia fistula L. |
kasia obyčajná |
plod |
|
7. |
Cinnamomum sp. |
škorica |
kvet |
|
8. |
Citrus sinensis L. Osbeck |
pomaranč |
kvet, šupy |
|
9. |
Citrus limon L. Osbeck |
citrón |
plod, šupy |
|
10. |
Cocos nucifera L. |
kokos |
plod |
|
11. |
Commiphora molmol |
myrha |
živica |
|
12. |
Coriandrum sativum L. |
koriander |
list, plod |
|
13. |
Crocus sativus L. |
šafran |
blizna |
|
14. |
Curcuma zedoaria Roxb. |
zedoár |
pakoreň, koreň |
|
15. |
Elettaria cardamomum L. Manton |
kardamóm |
plod |
|
16. |
Eugenia caryophyllata L. Thunb. |
klinček |
púčik |
|
17. |
Foeniculum vulgare subsp. vulgare |
fenikel |
plod |
|
18. |
Urtica dioica L. |
pŕhľava dvojdomá |
semeno |
|
19. |
Ceratonia siliqua L. |
rohovník obyčajný |
plod |
|
20. |
Cuminum cyminum L. |
rasca |
plod |
|
21. |
Glycyrrhiza glabra L. |
sladké drievko |
extrakt z koreňa (med zo sladkého drievka) |
|
22. |
Hibiscus sabdariffa L. |
ibištek |
kvet, semeno |
|
23. |
Linum usitatissimum L.: |
ľanové semená |
semeno |
|
24. |
Melissa officinalis L |
medovka |
list |
|
25. |
Nigella sativa L. |
rasca čierna |
semeno |
|
26. |
Silybum marianum L. Gaertn |
bodliak |
semeno |
|
27. |
Pimenta officinalis Lind L. |
nové korenie |
plod |
|
28. |
Pimpinella anisum L. |
aníz |
plod |
|
29. |
Piper cubeba Bojer |
kubéba |
plod |
|
30. |
Piper longum L. |
dlhé korenie |
plod |
|
31. |
Piper nigrum L. |
čierne korenie |
plod |
|
32. |
Piper nigrum L. |
biele korenie |
plod |
|
33. |
Rosa canina L. |
šípka |
plod, olej zo semien |
|
34. |
Curcuma longa L. |
kurkuma |
pakoreň |
|
35. |
Rosmarinus officinalis L. |
rozmarín |
list |
|
36. |
Terminalia citrina Retz |
myrobalán (žltý) |
plod |
|
37. |
Terminalia chebula Retz |
myrobalán (čierny) |
plod |
|
38. |
Vanilla fragrans Ames |
vanilka |
plod, semeno |
|
39. |
Vitex agnus-castus L. |
agnacast |
plod |
|
40. |
Vitis vinifera L. |
hrozienka |
plod |
|
41. |
Zingiber officinale Roascoe |
zázvor |
pakoreň |
3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti
Všetky štádiá výroby cukrovinky „Manisa Mesir Macunu“ od zohrievania ingrediencií, ich miešania až po tvarovanie sa musia uskutočniť v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.
3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
Pasta: Pojmom „pasta“ sa označuje lepkavá a hustá hmota bežne používaná v súvislosti s cukrovinkou „Manisa Mesir Macunu“. Pasta používaná pri výrobe cukrovinky „Manisa Mesir Macunu“ zvyčajne obsahuje rôzne korenia, rastlinné extrakty a cukor.
Tyčinky: Cukrovinka „Manisa Mesir Macunu“ sa tradične pripravuje v tvare známom ako „šúľok“. Pasta sa teda tvaruje do dlhého a tenkého oválneho tvaru. Tento dlhý šúľok cukrovinky „Manisa Mesir Macunu“ sa následne rozdelí na menšie kúsky (tyčinky) určené na konzumáciu. Pasta v tvare tyčinky v tomto prípade konzumentom umožňuje jednoduchšie prenášanie a ľahšiu konzumáciu. Cukrovinka „Manisa Mesir Macunu“ v tvare tyčinky je často obľúbená na tradičných festivaloch či špeciálnych podujatiach.
Pasta, ktorá miesením získala požadovanú konzistenciu na vytvorenie tuhej cukrovinky „Manisa Mesir Macunu“, sa vytvaruje do dlhého šúľka a upraví do konečnej podoby. Šúľok, ktorý sa následne nareže a zabalí, váži 8 – 10 g (21 – 23 g v prípade dlhšej veľkosti: „dlhá tyčinka“). Tekutá pasta sa okrem toho zabalí do 200, 400 alebo 1000 g pohárov.
3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
–
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti
Vymedzená zemepisná oblasť výroby cukrovinky „Manisa Mesir Macunu“ je provincia Manisa v Turecku.
5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou
Súvislosť cukrovinky „Manisa Mesir Macunu“ so zemepisnou oblasťou je založená na povesti výrobku. Cukrovinku Mesir Macunu v provincii Manisa po prvýkrát vyrobili v 16. storočí v časoch Osmanskej ríše. Cukrovinka „Manisa Mesir Macunu“ sa vo veľkej miere konzumuje dodnes.
Známy tvorca výrobku v osmanskej kultúre, histórii a civilizácii je Muslihiddin Merkez Efendi. Lekár v nemocnici Merkez Efendi vytvoril cukrovinku „Mesir Macunu“ v roku 1527. Keď Hafsa Sultanová, matka Sülejmana I., ochorela v čase, keď bol princom v provincii Manisa, Merkez Efendi jej pomohol podaním cukrovinky „Mesir Macunu“, ktorú pripravil. Keď sa Hafsa Sultanová zotavila, chcela sa o túto pastu podeliť s ďalšími. Keďže žiadostí od ľudí pribúdalo, Sultanová požiadala Merkeza Efendiho, aby pastu každý rok rozdelil ľuďom počas festivalu. Vybrali na to dátum 21. marca, lebo symbolizoval začiatok jari, a ako miesto, z ktorého sa cukrovinky rozdeľujú, vybrali vrcholy kupol a minaretov Sultanovej mešity. Tak sa okolo rokov 1527 až 1528 začala oslava cukrovinky Mesir. Odvtedy sa 21. marca každého roku alebo okolo tohto dátumu, ktorý je známy tým, že sa vtedy koná festival Nevruz, tisíce ľudí zhromaždia pred Sultanovej mešitou v provincii Manisa, aby chytili cukrovinku „Mesir Macunu“ zabalenú do papiera, ktorá sa rozhadzuje zo strechy mešity.
Slávny festival cukrovinky Mesir v Manise sa slávi v deň konania festivalu Nevruz. Táto tradícia siaha do čias Merkeza Muslihiddina Efendiho, ktorému zverili riadenie nemocnice v Manise, ktorú založil Sülejman I. Najdôležitejšia časť tohto ceremoniálu sa odohráva počas festivalu Nevruz. Ide konkrétne o to, že kúsky cukrovinky „Mesir Macunu“ pripravenej z rôznych druhov byliniek a korenia zabalené do papierikov sa rozhadzujú z minaretov Sultanovej mešity v provincii Manisa, pod ktorou čakajú ľudia, aby si jednu uchmatli.
V roku 2012 bola cukrovinka „Mesir Macunu“ (pasta Mesir) z provincie Manisa zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Cukrovinka „Manisa Mesir Macunu“ sa pripravuje tradičným spôsobom, ktorý sa odovzdával z generácie na generáciu. Výber najkvalitnejších ingrediencií, príprava cukrovej pasty, trvanie varenia a teplota, pri ktorej sa pasta varí, ovplyvňujú očakávanú chuť a konzistenciu výrobku.
Medzi charakteristické vlastnosti cukrovinky „Manisa Mesir Macunu“ patrí:
|
— |
jemná textúra, |
|
— |
veľmi lepkavá konzistencia, |
|
— |
intenzívna korenistá aróma a sladko-korenistá chuť, |
|
— |
farba, ktorá sa pohybuje od jantárovej po hnedú, |
|
— |
možnosť predávať ju ako tekutú pastu alebo tuhé tyčinky. |
Povesť výrobku potvrdzujú storočia nespočetných zmienok v archívoch, publikáciách, kuchárskych knihách, článkoch v tlači a na internete a mnohé podujatia, ktoré sa konajú na propagáciu tradičných miestnych výrobkov.
Baytop vo svojej knihe o cukrovinke Manisa Mesir Macunu vydanej v roku 1963 uviedol, že 41 ingrediencií, ktoré sa nachádzajú v cukrovinke „Manisa Mesir Macunu“, bolo prevzatých z kombinácie 60 ingrediencií, ktorú vytvoril známy lekár Ibn-i Sina, počet ingrediencií sa však zmenšil a pasta sa potom skladala zo 41 druhov korenia a byliniek, lebo vo flóre v Anatólii bol problém získať niektoré ingrediencie zmesi Ibn-i Sina a číslo 41 má okrem toho mystický význam.
Medzi ďalšie publikácie o cukrovinke „Manisa Mesir Macunu“ patria: Gastronomik Bir Değer ve Kültürel Miras Olarak Mesir Macunu (Pasta Mesir ako gastronomická hodnota a kultúrne dedičstvo) (Yurdakul a Çekal, 2022); Mesir macunu ve terkibine giren maddeler (Pasta Mesir a jej ingrediencie) (Yörükoğlu, 1985); Manisa Mesir Bayramı ve Dârüşşifa'sı (Festival cukrovinky Mesir v provincii Manisa a nemocnica) (Bayat, 1981); Mesir ve Manisa (Mesir a Manisa) (Karaöz, 1954) a Geçmişten Günümüze Manisa (Manisa od minulosti po súčasnosť) (Tepekaya a Atar, 2018).
Yurdakul a Çekal vo svojom výskume pasty Mesir ako gastronomickej hodnoty a kultúrneho dedičstva uverejnenom v roku 2022 uviedli, že festival cukrovinky Mesir sa v provincii Manisa koná medzi 21. a 27. marcom v spolupráci s guvernérstvom provincie Manisa, so samosprávou provincie Manisa a so združením cestovného ruchu a propagácie provincie Manisa a Mesiru, čo má významný prínos v oblasti kultúry, cestovného ruchu a hospodárskeho života. Uviedli tiež, že festival pasty Mesir v provincii Manisa bol v roku 2012 zaradený do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Pasta „Manisa Mesir Macunu“ nie je len súčasťou kultúrnej pamäti obyvateľov provincie Manisa, ale používa sa aj ako názov ulíc, parkov a obchodných priestorov (Yurdakul a Çekal, 2022).
Nihat Yörükoğlu vo svojej knihe tvrdí, že dôvodom na začatie festivalov pasty Mesir bolo umožniť mestu nachádzajúcemu sa v kopcoch prosperovať a zísť do nížiny, ktorá je prívetivejšia.
Tepekaya a Atar uviedli, že podľa klasifikácie štyroch funkcií folklóru Williama Bascoma festival cukrovinky Mesir v provincii Manisa poskytol účastníkom možnosť príjemne stráviť čas, získať podporované hodnoty a zvyky a zabezpečiť prenos kultúry na ďalšie generácie jej udržiavaním pri živote.
Odkaz na uverejnenie špecifikácie
Oficiálny elektronický bulletin tureckého patentového a známkového úradu č. 26, 2.4.2018, strany 31 – 34.
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1143/oj).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4420/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)