<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-466/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CC0466</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2022:25">EU:C:2022:25</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>18</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>18</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – G. Pitruzzella – Vec C‑466/20</HT></P><P>HEITEC</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Giovanni Pitruzzella</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20220113">13. januára 2022</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑466/20</P><P>HEITEC AG</P><P>proti</P><P>Heitech Promotion GmbH,</P><P>RW</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Ochranné známky Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia</KEYWORD><KEYWORD>Výpočet päťročného obdobia</KEYWORD><KEYWORD>Prerušenie prekluzívnej lehoty</KEYWORD><KEYWORD>Zaslanie výzvy</KEYWORD><KEYWORD>Účinky preklúzie</KEYWORD><KEYWORD>Odvodené práva na náhradu škody, informácie a vrátenie tovaru na účely jeho zničenia</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>V roku 2006 Medzinárodné združenie na ochranu duševného vlastníctva (AIPPI) konštatovalo, že väčšina európskych skupín, ktoré sa v tom čase podieľali na vypracovaní súhrnnej správy o otázke strpenia konania porušujúceho práva duševného vlastníctva vo všeobecnosti, a osobitne o otázke prerušenia strpenia zo strany majiteľa skoršieho práva <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>uznáva, že táto otázka nebola nijako upravená a že by bolo vhodné ďalej ju objasniť, napokon rovnako ako celú problematiku… obmedzenia práv v dôsledku strpenia<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Medzinárodné združenie na ochranu duševného vlastníctva, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>Súhrnná správa – Otázka Q192 – Uznanie (strpenie) porušenia práva duševného vlastníctva<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>, 2006, dostupná na adrese: https://www.aippi.fr/upload/Gothenburg%202006 %20Q189 %20190 %20191 %20192/sr192french.pdf</P></NOTE>. Takmer o šestnásť rokov neskôr a po tom, ako Súdny dvor vo svojom rozsudku Budějovický Budvar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> položil základy režimu zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia na úrovni Spoločenstva, poskytuje tento návrh na začatie prejudiciálneho konania tomuto súdu novú príležitosť spresniť obrysy tohto právneho režimu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2008/95</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Z odôvodnenia 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z <DATE ISO="20081022">22. októbra 2008</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok vyplýva,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="25" DATE.PUB="2008">Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>[k]vôli právnej istote a kvôli tomu, aby sa neoprávnene nezasiahlo do záujmov majiteľov skorších ochranných známok, je dôležité zakotviť ustanovenie, že títo majitelia skorších ochranných známok už nesmú žiadať o vyhlásenie neplatnosti, ani nesmú napádať používanie ochranných známok, ktoré sa začali používať neskôr než ich ochranné známky, ak ich používanie vedome dostatočne dlhý čas tolerovali, s výnimkou prípadu, keď sa tieto novšie ochranné známky používali v zlej viere.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 4 smernice 2008/95, v ktorom sa uvádzajú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Ďalšie dôvody zamietnutia alebo vyhlásenie neplatnosti týkajúce sa konfliktu so skoršími právami<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="004.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Ochranná známka nebude zapísaná do registra a ak už bola zapísaná, vyhlási sa za neplatnú:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>ak je táto ochranná známka zhodná so skoršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka podaná, alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto skoršia ochranná známka;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ak existuje z dôvodu totožnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totožnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie so skoršou ochrannou známkou.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="004.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Pod <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>skoršími ochrannými známkami<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="2018" ID="QE0006"/> v zmysle odseku 1 sa rozumejú:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>ochranné známky nasledujúcich typov s dátumom podania prihlášky skorším, než je dátum podania prihlášky príslušnej ochrannej známky, pričom sa podľa potreby berú do úvahy nárokované priority v súvislosti s týmito ochrannými známkami:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>ochranné známky Spoločenstva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>ochranné známky zapísané v členskom štáte…;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd účinných v členskom štáte;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ochranné známky Spoločenstva, ktoré si… platne nárokujú senioritu…;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>prihlášky ochranných známok uvedené v písmenách a) a b), s podmienkou ich zápisu;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…</P><?PAGE NO="3"?><PARAG IDENTIFIER="004.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA><P>Okrem toho, každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka nebude zapísaná, alebo ak už je zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú v tom rozsahu, v akom:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>práva k nezapísanej ochrannej známke alebo k inému označeniu používanému v obchodnom styku boli získané pred dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo pred dňom priority nárokovanej vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a táto nezapísaná ochranná známka alebo iné označenie poskytuje svojmu majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>používanie ochrannej známky môže byť zakázané na základe staršieho práva iného, než sú práva uvedené v odseku 2 a v písmene b) tohto odseku, a to najmä:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>práva na meno;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>práva na osobný portrét;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>autorského práva;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iv)</NO.P><TXT>práva priemyselného vlastníctva;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Článok 9 smernice 2008/95 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="009.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak v niektorom členskom štáte majiteľ skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 2 strpel používanie novšej ochrannej známky, zapísanej v tomto členskom štáte počas piatich po sebe idúcich rokov, pričom o tomto používaní vedel, nebude už oprávnený na základe skoršej ochrannej známky požiadať o vyhlásenie novšej ochrannej známky za neplatnú, ani brániť používaniu novšej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa, okrem prípadu, keď sa o zápis novšej ochrannej známky požiadalo v zlej viere.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="009.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Každý členský štát smie stanoviť, že odsek 1 sa vzťahuje <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> na majiteľa skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo skorších práv uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) alebo c).</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="009.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>V prípadoch uvedených v odseku 1 alebo 2 majiteľ novšej zapísanej ochrannej známky nie je oprávnený brániť využívaniu skoršieho práva, i keby toto právo už nemohlo byť proti tejto ochrannej známke použité.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Nariadenie č. 207/2009</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z <DATE ISO="20090226">26. februára 2009</DATE> o ochrannej známke Európskej únie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="078" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1</REF.DOC.OJ>.</P></NOTE> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="008.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>ak je zhodná so staršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, ktoré sú predmetom prihlášky, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je staršia ochranná známka chránená;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="008.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na účely odseku 1 sa pod pojmom <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>staršie ochranné známky<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="2018" ID="QE0009"/> rozumie:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>ochranné známky nasledujúcich druhov s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky EÚ, berúc do úvahy prípadne právo prednosti uplatnené na podporu týchto ochranných známok:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>ochranné známky EÚ;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>ochranné známky zapísané v členskom štáte…;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iii)</NO.P><TXT>ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v členskom štáte;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>iv)</NO.P><TXT>ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v Únii;</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>prihlášky ochranných známok uvedené v písmene a) s výhradou ich zápisu;</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="008.004"><NO.PARAG>4.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na základe námietok majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, pokiaľ podľa právnych predpisov Únie alebo práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>práva k takémuto označeniu boli nadobudnuté pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky EÚ alebo pred dátumom práva prednosti uplatneného na podporu prihlášky ochrannej známky EÚ;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>takéto označenie udeľuje jeho majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 54 nariadenia č. 207/2009 týkajúci sa zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="054.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak majiteľ ochrannej známky EÚ strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky EÚ v Únii, pričom si bol tohto používania vedomý, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky EÚ nežiadalo v dobrej viere.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="054.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak majiteľ staršej národnej ochrannej známky, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, alebo iného staršieho označenia uvedeného v článku 8 ods. 4 strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky EÚ v členskom štáte, v ktorom je staršia ochranná známka alebo iné staršie označenie chránené, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky alebo iného staršieho označenia žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky EÚ nežiadalo v dobrej viere.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="054.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>V prípadoch uvedených v odsekoch 1 alebo 2 nie je majiteľ neskoršej ochrannej známky EÚ oprávnený brániť používaniu staršieho práva, aj keď sa toho práva už nemožno dovolávať proti neskoršej ochrannej známke EÚ.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 110 nariadenia č. 207/2009 má názov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Zákaz používania ochranných známok EÚ<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>. V jeho prvom odseku sa stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>toto nariadenie, pokiaľ nie je stanovené inak, neovplyvní právo existujúce na základe právnych predpisov členských štátov uplatňovať si nároky za porušenie starších práv v zmysle článku 8 alebo článku 53 ods. 2, pokiaľ ide o používanie neskoršej ochrannej známky EÚ. Nároky za porušenie starších práv v zmysle článku 8 ods. 2 a 4 sa však nemôžu už ďalej uplatňovať, pokiaľ majiteľ staršieho práva nemôže už požiadať o vyhlásenie, že ochranná známka EÚ je neplatná v súlade s článkom 54 ods. 2<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 111 nariadenia č. 207/2009 znie:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="111.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Majiteľ staršieho práva, ktoré sa týka iba určitého územia, môže namietnuť voči používaniu ochrannej známky EÚ na území, na ktorom je jeho právo chránené v rozsahu, v akom to dovoľuje právo dotknutého členského štátu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="111.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Odsek 1 sa prestáva uplatňovať vtedy, ak majiteľ staršieho práva strpel používanie ochrannej známky EÚ na území, na ktorom je jeho právo chránené počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, uvedomujúc si takéto používanie, pokiaľ sa o ochrannú známku EÚ nežiadalo v zlej viere.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="111.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Majiteľ ochrannej známky EÚ nie je oprávnený namietať voči používaniu práva uvedeného v odseku 1, a to dokonca ani vtedy, ak sa už toto právo nemôže naďalej uplatňovať voči ochrannej známke EÚ.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Nemecké právo</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>§ 21 Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (Markengesetz) (zákon o ochrane poskytovanej ochrannými známkami a inými rozlišovacími označeniami) z <DATE ISO="19941025">25. októbra 1994</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>zákon o ochranných známkach<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>BGBl. 1994 I, s. 3082.</P></NOTE> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="021.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Majiteľ ochrannej známky alebo obchodného mena nie je oprávnený brániť používaniu novšej zapísanej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak strpel používanie tejto ochrannej známky počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom si bol jej používania vedomý, okrem prípadu, keď sa o zápis novšej ochrannej známky nežiadalo v dobrej viere.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="021.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Majiteľ ochrannej známky alebo obchodného mena nie je oprávnený brániť používaniu… novšieho obchodného mena…, ak strpel používanie [tohto obchodného mena] počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom si bol tohto používania vedomý, okrem prípadu, keď majiteľ tohto práva nekonal v čase jeho nadobudnutia v dobrej viere.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>§ 125b bod 3 zákona o ochranných známkach stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>ak sa zapísaná ochranná známka EÚ uplatní proti používaniu novšej ochrannej známky zapísanej podľa tohto zákona, uplatní sa <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> § 21 ods. 1 [zákona o ochranných známkach]<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Žalobkyňa vo veci samej bola v roku 1984 zapísaná do obchodného registra pod obchodným menom spoločnosť Heitec Industrieplanung GmbH. V roku 1988 zmenila svoj obchodný názov na spoločnosť HEITEC GmbH. Po zmene svojej právnej formy v roku 2000 vykonáva svoju činnosť pod názvom spoločnosť HEITEC AG. Je majiteľkou slovnej ochrannej známky Európskej únie č. <FT TYPE="NUMBER">774331</FT> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>HEITEC<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>, prihlásenej <DATE ISO="19980318">18. marca 1998</DATE> senioritou z <DATE ISO="19910713">13. júla 1991</DATE> a zapísanej <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Vnútroštátny súd uvádza, že rozhodnutím z <DATE ISO="20180605">5. júna 2018</DATE> Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) vyhlásil zánik práv žalobkyne vo veci samej k ochrannej známke z dôvodu jej nepoužívania. Táto žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Všeobecný súd Európskej únie. V čase vypracovania týchto návrhov konanie o tejto žalobe stále prebieha (T‑520/19).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Jedna z dvoch strán žalovaných vo veci samej<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Žaloba vo veci samej smeruje aj proti RW, ktorý je konateľom žalovanej vo veci samej. Ak nie je uvedené inak, budem v týchto návrhoch súhrnne odkazovať na Heitech ako žalovanú vo veci samej.</P></NOTE> bola <DATE ISO="20030416">16. apríla 2003</DATE> zapísaná do obchodného registra pod obchodným menom spoločnosť HEITECH Promotion GmbH, čo je zároveň názov, pod ktorým vykonáva svoju činnosť (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>Heitech<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>). Je majiteľkou nemeckej obrazovej ochrannej známky prihlásenej <DATE ISO="20020917">17. septembra 2002</DATE> a zapísanej <DATE ISO="20030204">4. februára 2003</DATE>, ktorú používa najneskôr od <DATE ISO="20040929">29. septembra 2004</DATE>. Ďalej je majiteľkou obrazovej ochrannej známky EÚ č. <FT TYPE="NUMBER">6647432</FT> obsahujúcej slovný prvok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>HEITECH<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, prihlásenej <DATE ISO="20080206">6. februára 2008</DATE> a zapísanej <DATE ISO="20081120">20. novembra 2008</DATE>, ktorú používa najneskôr od <DATE ISO="20090506">6. mája 2009</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20041129">29. novembra 2004</DATE> sa Heitech listom obrátila na zástupcov spoločnosti Heitec s návrhom na uzatvorenie dohody o vymedzení a dohody o prednostnom práve. Dňa <DATE ISO="20080707">7. júla 2008</DATE> EUIPO informoval Heitec o podaní prihlášky ochrannej známky EÚ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>HEITECH<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>. Dňa <DATE ISO="20090422">22. apríla 2009</DATE><?PAGE NO="7"?> Heitec zaslala spoločnosti Heitech výzvu z dôvodu, že táto spoločnosť používala obchodné označenie a ochrannú známku obsahujúcu slovný prvok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>HEITECH<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Heitech vo svojej odpovedi zo <DATE ISO="20090506">6. mája 2009</DATE> opäť navrhla uzavretie dohody o vymedzení a dohody o prednostnom práve.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20121231">31. decembra 2012</DATE> bola na Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth, Nemecko) faxom doručená žaloba z <DATE ISO="20121215">15. decembra 2012</DATE> podaná žalobkyňou vo veci samej. Dňa <DATE ISO="20130104">4. januára 2013</DATE> tento súd vyzval žalobkyňu vo veci samej, aby uhradila preddavok na trovy súdneho konania. Tento preddavok nebol zaplatený ani do <DATE ISO="20130312">12. marca 2013</DATE>, keď Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) upozornil žalobkyňu vo veci samej, že nebol zložený preddavok na trovy súdneho konania, ani neboli doručené originály žalôb.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130923">23. septembra 2013</DATE> Heitec listom informovala Heitech, že s ňou odmieta uzatvoriť dohodu o vymedzení a dohodu o prednostnom práve. Navrhla jej uzatvorenie licenčnej zmluvy a zároveň jej oznámila, že podala na súd opravný prostriedok. V ďalšom liste zaslanom spoločnosti Heitech <DATE ISO="20131229">29. decembra 2013</DATE> Heitec informovala žalovanú vo veci samej, že sa dovoláva svojho obchodného menom a že je majiteľkou ochrannej známky EÚ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>HEITEC<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>. Uviedla tiež, že prebieha súdne konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20131230">30. decembra 2013</DATE> bola na Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) doručená žaloba spoločnosti Heitec z <DATE ISO="20131212">12. decembra 2013</DATE> aj so zúčtovacím šekom na trovy súdneho konania, ako aj nová žaloba zo <DATE ISO="20131004">4. októbra 2013</DATE>. Dňa <DATE ISO="20140114">14. januára 2014</DATE> tento súd upozornil Heitec, že doručiť treba aj žalobu z <DATE ISO="20121215">15. decembra 2012</DATE>, s tým, že uvedená spoločnosť doposiaľ nedoručila originály určené súdu a žalovanej vo veci samej. Na základe tejto výzvy na predloženie predmetných dokumentov Heitec <DATE ISO="20140222">22. februára 2014</DATE> zaslala uvedené originály na Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20140224">24. februára 2014</DATE> Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) upozornil Heitec, že návrhy v origináloch žaloby doručených <DATE ISO="20140222">22. februára 2014</DATE> sa nezhodujú s návrhmi v žalobe podanej <DATE ISO="20121231">31. decembra 2012</DATE>. Dňa <DATE ISO="20140516">16. mája 2014</DATE> Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) konečne začal konanie a vyzval na zaslanie odpisov opravného prostriedku z <DATE ISO="20121215">15. decembra 2012</DATE> žalovaným vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20140521">21. mája 2014</DATE> boli na Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) zaslané originálne dokumenty a následne <DATE ISO="20140523">23. mája 2014</DATE> bola žaloba z <DATE ISO="20121215">15. decembra 2012</DATE> doručená žalovaným vo veci samej.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri bod 12 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Heitec v prvom rade podala návrhy založené na porušení jej práv z jej obchodného menom HEITEC a subsidiárne návrhy založené na porušení jej ochrannej známky EÚ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>HEITEC<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>. Navrhuje, aby súd uložil spoločnosti Heitech povinnosť upustiť od označovania svojej obchodnej prevádzky označením <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>HEITECH Promotion GmbH<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> (návrh I), od uvádzania označenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>HEITECH PROMOTION<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>HEITECH<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> na tovaroch, ponúkania tovarov a služieb pod týmto označením, používania týchto označení v obchodnej dokumentácii, na internetových stránkach alebo v reklame (návrh II), od používania alebo prevodu internetovej domény <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>heitech‑promotion.de<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> používanej na obchodné účely (návrh III), ako aj poskytnúť súhlas s výmazom jej obchodného mena z obchodného registra (návrh VII). Heitec si ďalej voči obom žalovaným uplatňuje právo na informácie, určenie náhrady škody, zničenie tovaru porušujúceho jej práva a na zaplatenie nákladov na výzvu (návrhy IV, V, VI a VIII).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) uložil spoločnosti Heitech povinnosť zaplatiť spoločnosti Heitec náklady na výzvu vo výške <FT TYPE="DECIMAL">1353,80</FT> eura vrátane úrokov a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Heitec podala odvolanie na Oberlandesgericht Nürnberg (Vyšší krajinský súd Norimberg, Nemecko). Tento súd rozhodol, že žaloba je nedôvodná, lebo práva uplatňované spoločnosťou Heitec zanikli. V tejto súvislosti uviedol, že Heitech používala svoje neskoršie označenia nepretržite najmenej počas piatich rokov a že Heitec toto používanie strpela, lebo hoci si ho bola vedomá, neprijala v lehote piatich rokov dostatočné opatrenia na to, aby dosiahla upustenie od predmetného používania. Podľa uvedeného súdu nebolo súdnou žalobou podanou na Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) prerušené obdobie strpenia, pretože žaloba bola doručená žalovaným vo veci samej až po uplynutí piatich rokov od doručenia výzvy. Odvolací súd tiež rozhodol, že nemožno usudzovať, že strpenie bolo ukončené ku dňu výzvy, lebo žaloba nebola podaná v krátkej lehote po doručení výzvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Heitec podala na vnútroštátny súd opravný prostriedok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>Revision<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>. Podľa vnútroštátneho súdu závisí výsledok konania o tomto opravnom prostriedku od toho, či nastal zánik práv preklúziou spoločnosti Heitec, pokiaľ ide o právo na upustenie od používania, a nadväzujúce práva podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o ochranných známkach, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že zánik práv spoločnosti Heitec týkajúcich sa používania nemeckej ochrannej známky, ktorej majiteľkou je Heitech, zo strany tejto poslednej uvedenej spoločnosti (návrh II, pokiaľ ide o označenie HEITECH PROMOTION) sa riadi § 21 ods. 1 zákona o ochranných známkach v spojení s § 125b bodom 3 tohto zákona, a to v rozsahu, v akom sú tieto práva založené na ochrannej známke EÚ, ktorej majiteľkou je Heitec.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Uvedený súd spresňuje, že prostredníctvom § 21 ods. 1 zákona o ochranných známkach sa do nemeckého práva prebralo ustanovenie o zániku práv preklúziou obsiahnuté v článku 9 smernice 2008/95, ktoré stanovuje zánik práva brániť používaniu zapísanej ochrannej známky vychádzajúceho z ochrannej známky (článok 9 ods. 1 smernice 2008/95) a iných označení – okrem iného obchodných mien – používaných v obchodnom styku (článok 9 ods. 2 smernice 2008/95).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>V rozsahu, v akom smerujú návrhy spoločnosti Heitec proti obchodného mena Heitech (návrhy I, II, III a VII), podľa záverov vnútroštátneho súdu je zánik práv preklúziou upravené v § 21 ods. 2 zákona o ochranných známkach. V tejto súvislosti uvedený súd spresnil, že bez ohľadu na to, že normatívny obsah tohto ustanovenia presahuje rámec normatívneho obsahu smernice 2008/95, a v článku 54 nariadenia č. 207/2009 sa už neodráža, musí jeho výklad zodpovedať výkladu § 21 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktorý je v súlade s touto smernicou. Okrem toho v rozsahu, v akom sa Heitec dovoláva svojej ochrannej známky EÚ, podľa uvedeného súdu sa uplatní § 21 ods. 2 zákona o ochranných známkach, a to na základe odkazu na vnútroštátne právo uvedeného v článku 101 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>vo všetkých otázkach, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, súd uplatní svoje vnútroštátne právo vrátane svojho medzinárodného práva súkromného<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o práva spoločnosti Heitec týkajúce sa používania ochrannej známky EÚ, ktorej majiteľkou je Heitech, zo strany tejto spoločnosti (návrh II v rozsahu, v akom sa týka označenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>HEITECH<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>), vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že relevantnými ustanoveniami sú články 54, 110 a článok 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd následne pripomína nasledujúce zistenia odvolacieho súdu. Na jednej strane Heitech skutočne používala svoj obchodný názov na označenie svojej obchodnej činnosti a svoje ochranné známky pre tovary a služby na území, pre ktoré boli chránené spôsobom zodpovedajúcim tomu, ktorý sa uvádza v žalobných návrhoch. Skutočne teda dochádzalo k používaniu, a to najneskôr <DATE ISO="20090506">6. mája 2009</DATE>, kedy Heitech poslala spoločnosti Heitec list s návrhom na uzatvorenie dohody o vymedzení a dohody o prednostnom práve. Na druhej strane treba vychádzať z toho, že najneskôr v tento deň sa Heitec zároveň dozvedela o používaní predmetných označení. Napokon ani pred Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth), ani pred odvolacím súdom nebolo spochybnené, že Heitech konala v dobrej viere.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu je však potrebné spresniť podmienky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>strpenia<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, a predovšetkým určiť, či päťročné obdobie strpenia možno prerušiť iba opravným prostriedkom podaným na orgán alebo súd, ako by sa dalo usudzovať z rozsudku Budějovický Budvar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, alebo či na tento účel postačuje taký postup, akým je zaslanie výzvy, po ktorej nemusí nevyhnutne alebo bezprostredne nasledovať podanie opravného prostriedku na vyššie uvedené orgány. Vnútroštátny súd má konkrétne pochybnosti, či taký postup, ako je postup spoločnosti Heitec v kontexte súdneho konania vo veci samej, možno považovať za postup, ktorým došlo k ukončeniu strpenia v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Nakoniec v prípade, že bol napokon podaný súdny opravný prostriedok, si vnútroštátny súd kladie otázku, od ktorého okamihu sa má obdobie strpenia považovať za prerušené, ak bol opravný prostriedok zavinením majiteľa staršej ochrannej známky doručený žalovanej oneskorene až po uplynutí päťročnej lehoty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a rozhodnutím doručeným do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20200925">25. septembra 2020</DATE> položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>1.</NO.P><TXT>Možno strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vylúčiť nielen procesným prostriedkom podaným na orgáne alebo súde, ale aj postupom realizovaným bez zapojenia správneho orgánu alebo súdu?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Predstavuje výzva, ktorou majiteľ skoršieho označenia pred začatím súdneho konania žiada od majiteľa neskoršieho označenia upustenie od používania označenia a uzavretie dohody o zaplatení zmluvnej pokuty pre prípad porušenia, postup, ktorý bráni strpeniu v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Je na účely výpočtu päťročného obdobia strpenia v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v prípade žaloby podstatný okamih podania žaloby na súd alebo okamih jeho doručenia odporcovi? Má v tejto súvislosti význam, že k doručeniu žaloby odporcovi došlo zavinením majiteľa staršej ochrannej známky až po uplynutí päťročnej lehoty?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Vzťahuje sa zánik práv z dôvodu preklúzie podľa článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 okrem práva na upustenie od používania aj na nadväzujúce práva v oblasti ochranných známok, napríklad na náhradu škody, informácie a zničenie tovaru (porušujúceho práva)?<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="10"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Heitec, Heitech a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky. Súdny dvor okrem toho zaslal všetkým účastníkom písomnej časti prebiehajúceho prejudiciálneho konania otázky na písomné zodpovedanie, na ktoré všetci účastníci zaslali Súdnemu dvoru svoje odpovede.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Úvodné spresnenia</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o rozhodné právo, prejudiciálne otázky položené Súdnemu dvoru sa týkajú výkladu ustanovení smernice 2008/95 a nariadenia č. 207/2009. Hoci boli tieto dva akty zrušené a nahradené,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Smernica 2008/95 prestala byť účinná <DATE ISO="20190114">14. januára 2019</DATE> a nahradila ju smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo <DATE ISO="20151216">16. decembra 2015</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="336" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2015">Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1</REF.DOC.OJ>). Nariadenie č. 207/2009 prestalo byť účinné <DATE ISO="20170930">30. septembra 2017</DATE> a nahradilo sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo <DATE ISO="20170614">14. júna 2017</DATE> o ochrannej známke Európskej únie (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="154" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2017">Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1</REF.DOC.OJ>). Ustanovenia smernice 2015/2436 a nariadenia 2017/1001 o obmedzení práv v dôsledku strpenia sú však veľmi podobné ustanoveniam obsiahnutým v smernici 2008/95 a nariadení č. 207/2009: pre porovnanie pozri článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2015/2436, ako aj článok 61 ods. 1 a 2 a článok 138 ods. 2 nariadenia 2017/1001.</P></NOTE> obsahujú, ako uviedol vnútroštátny súd, ustanovenia uplatniteľné <HT TYPE="ITALIC">ratione temporis</HT> na spor vo veci samej, lebo v tejto veci treba v podstate určiť, akým postupom možno ukončiť strpenie porušovaní skorších práv, ktorých si je majiteľka týchto práv vedomá, v situácii, keď majiteľka týchto práv – žalobkyňa vo veci samej – napokon podala žalobu, a keď bola táto žaloba doručená žalovanej vo veci samej najneskôr <DATE ISO="20140523">23. mája 2014</DATE>, teda v čase uplatniteľnosti oboch vyššie uvedených aktov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o vyššie uvedené akty, pripomínam, že nariadenie č. 207/2009 definuje právny režim uplatniteľný na ochranné známky Európskej únie, ktorými sa rozumejú ochranné známky pre tovary alebo služby, ktoré sú zapísané za podmienok stanovených v tomto nariadení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri článok 1 nariadenia č. 207/2009.</P></NOTE> V tejto súvislosti treba uviesť, že Heitec je majiteľkou slovnej ochrannej známky EÚ únie HEITEC, zapísanej <DATE ISO="20050704">4. júla 2005</DATE>, a že žalovaná vo veci samej je majiteľkou obrazovej ochrannej známky EÚ obsahujúcej slovný prvok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>HEITECH<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, zapísanej <DATE ISO="20081120">20. novembra 2008</DATE>. Smernica 2008/95 sa vzťahuje na individuálne ochranné známky, kolektívne známky, garančné alebo certifikačné známky pre tovary alebo služby, ktoré boli okrem iného predmetom zápisu alebo prihlášky v členskom štáte.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri článok 1 smernice 2008/95.</P></NOTE> Žalovaná vo veci samej je majiteľkou nemeckej obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>HEITECH PROMOTION<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>, zapísanej <DATE ISO="20030204">4. februára 2003</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Jednotlivé návrhy podané v konaní vo veci samej smerujú jednak proti používaniu nemeckej ochrannej známky, ktorej majiteľkou je Heitech, jednak proti používaniu ochrannej známky EÚ, ktorej majiteľkou je Heitech, zo strany tejto spoločnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Podrobnosti o týchto jednotlivých návrhoch pozri v bode 23 vyššie a nasl.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvej a druhej prejudiciálnej otázke</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Podľa prvej a druhej prejudiciálnej otázky položenej Súdnemu dvoru – ktoré je podľa môjho názoru potrebné posúdiť spoločne – vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o objasnenie právneho režimu zániku práv preklúziou z dôvodu strpenia stanoveného tak v smernici 2008/95, ako aj v nariadení č. 207/2009.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Na úvod treba uviesť, že znenie článku 9 ods. 1 smernice 2008/95<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Keďže článok 9 ods. 2 smernice 2008/95 umožňuje členským štátom stanoviť, že článok 9 ods. 1 tejto smernice sa vzťahuje aj na prípady, ktoré sú v ňom uvedené, výklad tohto posledného ustanovenia sa uplatní aj v prípade, že členské štáty uplatnili článok 9 ods. 2 tejto smernice.</P></NOTE> je prakticky zhodné so znením článku 54 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Tieto dve ustanovenia upravujú podobný mechanizmus: majiteľ staršej ochrannej známky (národnej alebo Európskej únie), ktorý vedome strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky v inom členskom štáte alebo všeobecne na území Únie, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú, ani brániť používaniu neskoršej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala. Zániku práv preklúziou možno zabrániť prinajmenšom v dvoch prípadoch: keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky Európskej únie nežiadalo v dobrej viere alebo keď už nemožno konštatovať strpenie zo strany majiteľa staršej ochrannej známky. Článok 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje podobný mechanizmus.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Čo je známe o strpení</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Prvé dve prejudiciálne otázky smerujú k tomu, aby Súdny dvor objasnil, aký druh udalosti alebo aký postup môže ukončiť strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Pred zodpovedaním týchto otázok je najprv potrebné vymedziť pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>strpenie<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>. V tejto súvislosti obsahuje množstvo užitočných záverov rozsudok Budějovický Budvar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor v ňom bol požiadaný okrem iného o výklad článku 9 ods. 1 smernice 89/104/EHS<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19881221">21. decembra 1988</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="040" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="1989">Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/001, s. 92).</P></NOTE>, teda ustanovenia, ktoré bolo v zhodnom znení prebraté do článku 9 ods. 1 smernice 2008/95, takže tvrdenia obsiahnuté vo vyššie uvedenom rozsudku, ktoré sa týkajú smernice 89/104, sa uplatnia <HT TYPE="ITALIC">mutatis mutandis</HT> aj na výklad článku 9 ods. 1 smernice 2008/95.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Z uvedeného rozsudku tak možno vyvodiť, že pojem strpenie uvedený v článku 9 ods. 1 smernice 2008/95, ktorý nie je vymedzený ani v tomto ustanovení, ktoré na tento účel výslovne neodkazuje na vnútroštátne právne predpisy, ani v žiadnom inom ustanovení tejto smernice, je autonómnym pojmom práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Súdny dvor ďalej rozhodol predovšetkým so zreteľom na tretie, siedme, deviate a jedenáste odôvodnenie smernice 89/104<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, že z článku 9 smernice 89/104 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>vyplýva úplná harmonizácia podmienok, za ktorých si majiteľ novšej zapísanej ochrannej známky môže v rámci zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia udržať právo na túto ochrannú známku, ak majiteľ zhodnej staršej<?PAGE NO="12"?> ochrannej známky žiada o vyhlásenie neplatnosti alebo napáda používanie tejto novšej ochrannej známky<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Keďže tieto odôvodnenia boli prebraté v odôvodneniach 4, 8, 10 a 12 smernice 2008/95, treba prijať rovnaký záver.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Súdny dvor nakoniec konštatoval, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>strpenie<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> bol použitý aj v článku 54 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>a to v rovnakom zmysle ako v článku 9 ods. 1 smernice 89/104<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE><QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, a teda v článku 9 ods. 1 smernice 2008/95. Strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 je teda pojem práva Únie, ktorého zmysel a pôsobnosť musia byť rovnaké vo všetkých členských štátoch a ktorý musí byť vykladaný v rámci právneho poriadku Únie autonómne a jednotne.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Súdny dvor, ktorý bol požiadaný o spresnenie výkladu autonómneho pojmu práva Únie, pre ktorý právo Únie neobsahuje definíciu, vykonal klasickú analýzu spočívajúcu v určení významu a pôsobnosti tohto pojmu odkazom na obvyklý význam pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>strpenie<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> v bežnom jazyku, pričom zohľadnil súvislosti, v ktorých bol tento pojem použitý, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádza.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Z tejto analýzy vyplynulo, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>strpiteľ je pasívny a <HT TYPE="ITALIC">neprijíma opatrenia, ktoré má k dispozícii</HT>, aby napravil situáciu, ktorej si je vedomý a nemusí si ju nevyhnutne želať. … Pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>strpenie<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="2018" ID="QE0041"/> naznačuje, že strpiteľ zostáva pasívny v situácii, proti ktorej <HT TYPE="ITALIC">by mohol namietať</HT>.<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Na jednej strane tak majiteľ staršej ochrannej známky musel dlhý čas <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>vedome tolerovať<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> používanie novšej ochrannej známky, teda <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>zámerne<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>so znalosťou veci<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Na druhej strane, keďže smernica 89/104, ako aj smernica 2008/95 majú za cieľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>všeobecným spôsobom nastoliť rovnováhu medzi záujmom majiteľa ochrannej známky na zachovaní jej základnej funkcie a záujmom ostatných hospodárskych subjektov na dostupnosti označení, ktoré môžu označovať ich tovary a služby<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, tento cieľ <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>poukazuje na to, že na zabezpečenie uvedenej základnej funkcie musí mať majiteľ staršej ochrannej známky… možnosť napadnúť používanie novšej ochrannej známky, ktorá je zhodná s jeho ochrannou známkou<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor tak v bode 49 rozsudku Budějovický Budvar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>následkom akéhokoľvek súdneho alebo správneho podania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky počas obdobia stanoveného v článku 9 ods. 1 smernice 89/104 [a teda v článku 9 ods. 1 smernice 2008/95] je prerušenie lehoty na zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O nutnosti formalizovania ukončenia strpenia porušovania práv</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Povedané slovami Súdneho dvora, podanie takého opravného prostriedku predstavuje jednoznačne najkrajnejšiu a najformálnejšiu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>možnosť brániť používaniu<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>. Zo samotného znenia bodu 49 rozsudku Budějovický Budvar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> však nevyplýva, že by Súdny dvor usúdil, že iba podanie takého opravného prostriedku môže viesť k prerušeniu lehoty na zánik práv preklúziou<?PAGE NO="13"?> v dôsledku strpenia. Podľa môjho názoru to nie je výslovná požiadavka normotvorcu Únie vzhľadom na samotné znenie článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Heitech tvrdí, že tieto ustanovenia by sa mali vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú len na opravné prostriedky, ktoré boli skutočne podané s cieľom ukončiť strpenie, a na podporu svojej argumentácie sa odvoláva na rôzne ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="157" PAGE.FIRST="45" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 17/002, s. 32.</P></NOTE>. Tieto ustanovenia podľa nej často odkazujú na vnútroštátne súdne orgány príslušné vo veciach duševného vlastníctva. Poznamenávam však, že cieľom smernice 2004/48 je zblížiť vnútroštátne právne poriadky, ktoré doposiaľ poskytovali rozdielnu úroveň ochrany, pokiaľ ide o prostriedky vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, takže jej predmetom sú podľa jej článku 1 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>. Všetky takéto opatrenia, postupy a prostriedky nápravy sú súdnej povahy. Ďalej treba konštatovať, že smernica 2004/48 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa zaoberalo otázkou zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia, takže zo znenia tejto smernice nemožno v skutočnosti vyvodiť žiadny užitočný záver pre náš prípad.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Ak by sme teda bez ďalšieho spresnenia vychádzali zo znenia oboch noriem, ktoré sú predmetom posúdenia v prejednávanej veci, mohli by sme ľahko dospieť k záveru, že akýkoľvek postup majiteľa staršej ochrannej známky smerujúci k určitému aktívnemu vyjadreniu nesúhlasu s používaním dotknutej neskoršej ochrannej známky a/alebo dotknutého označenia majiteľom neskoršej ochrannej známky, by mohol postačovať na prerušenie obdobia strpenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Keďže textový výklad oboch ustanovení, ktoré sú predmetom tohto posúdenia, vec neobjasňuje, treba sa zamerať na sledovaný <HT TYPE="ITALIC">telos</HT>. V tejto súvislosti treba konštatovať, že normotvorca Únie jasne uviedol, že zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia bolo zavedené <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>pre právnej istote a pre tomu, aby sa neoprávnene nezasiahlo do záujmov majiteľov starších ochranných známok<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Odôvodnenie 12 smernice 2008/95.</P></NOTE>. S cieľom vyplniť medzery ponechané normotvorcom je preto potrebné náležite zohľadniť jeho vôľu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>všeobecným spôsobom nastoliť rovnováhu medzi záujmom majiteľa ochrannej známky na zachovaní jej základnej funkcie a záujmom ostatných hospodárskych subjektov na dostupnosti označení, ktoré môžu označovať ich tovary a služby<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Budějovický Budvar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež bod 34 tohto rozsudku a citovanú judikatúru.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že strpenie je ukončené v okamihu, keď majiteľ staršej ochrannej známky <HT TYPE="ITALIC">prijme opatrenia</HT>, ktoré má k dispozícii, aby <HT TYPE="ITALIC">dosiahol ukončenie</HT> porušovania svojich práv. A keďže ide o nastolenie rovnováhy medzi záujmami pri dodržaní právnej istoty všetkých strán, musí byť takáto obrana proti používaniu formalizovaná s využitím dostupných právnych prostriedkov s cieľom dosiahnuť záväzné riešenie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Formalizovanie obrany je v skutočnosti nevyhnutné, ako správne tvrdia Heitech a Komisia, na zabezpečenie potrebného účinku článku 9 ods. 1 smernice 2008/95, článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Ak by totiž na prerušenie obdobia strpenia mohla postačovať neformálna výmena, ako napríklad zaslanie jednoduchého listu, nemohlo by nikdy dôjsť ku konsolidácii právnej situácie majiteľa neskoršej ochrannej známky (za predpokladu splnenia ostatných požadovaných podmienok). To však zjavne nie je, ako som uviedol, zámerom normotvorcu Únie. Napríklad list obsahujúci hrozbu podania žaloby bez toho, aby došlo<?PAGE NO="14"?> k naplneniu tejto hrozby, by z hľadiska majiteľa staršej ochrannej známky znamenal, že tento majiteľ neprijíma v zmysle rozsudku Budějovický Budvar<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110922">22. septembra 2011</DATE> (<NO.CASE>C‑482/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:605">EU:C:2011:605</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> opatrenia, ktoré má k dispozícii, aby napravil situáciu, ktorej si je nepochybne vedomý, a teda tým predlžuje obdobie strpenia namiesto toho, aby ho prerušil. Ani zaslanie výzvy neposkytuje v tomto ohľade žiadne záruky, pokiaľ ide o vážnosť úmyslu domáhať sa svojich práv záväzným spôsobom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Formalizovanie obrany je nevyhnutné, lebo zásada právnej istoty vyžaduje, aby bol presne stanovený tak začiatok lehoty na zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri, avšak v úplne inom kontexte, rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20000516">16. mája 2000</DATE>, <NAME.CASE>Preston a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑78/98</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2000:247">EU:C:2000:247</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ako aj okamih jeho prerušenia alebo uplynutia. Na to, aby to tak skutočne bolo, strpenie môže ukončiť iba udalosť jednoznačne svedčiaca o jasnom a vážnom úmysle domáhať sa svojich práv, ako je podanie opravného prostriedku na orgán alebo na súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že jedine jednoznačné vyjadrenie jasného a vážneho úmyslu ukončiť strpenie prostredníctvom podania opravného prostriedku na orgán alebo na súd majiteľom skorších práv môže ukončiť strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, pokiaľ je toto vyjadrenie urobené v lehote piatich rokov od okamihu, kedy sa majiteľ práv dozvedel o používaní neskoršej ochrannej známky.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">C.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O tretej prejudiciálnej otázke</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Ak by Súdny dvor rozhodol, ako navrhujem, že prerušiť päťročné obdobie, a teda ukončiť strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2008/95 a článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 možno len podaním opravného prostriedku na orgán alebo na súd, vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby ešte určil presný okamih, kedy sa má táto lehota považovať za uplynutú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti poznamenávam, že z mojej analýzy prvej a druhej prejudiciálnej otázky vyplýva, že rozhodujúci je postoj majiteľa staršej ochrannej známky. Podľa môjho názoru je preto pri určovaní, či obdobie strpenia uplynulo, potrebné vychádzať zo stanoviska tohto majiteľa, a posúdiť, či zo subjektívneho hľadiska prijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania svojich práv prostredníctvom podania opravného prostriedku na súd. V okamihu podania tohto opravného prostriedku je už celkom zjavné, že majiteľ staršej ochrannej známky má vážny a jednoznačný úmysel domáhať sa svojich práv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Okrem toho na rozdiel od premlčacej lehoty, ktorá má vplyv na uplatnenie subjektívneho práva, ktorého sa dotknutá osoba už viac nemôže účinne dovolávať na súde,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121108">8. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Evropaïki Dynamiki/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑469/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:705">EU:C:2012:705</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa obdobie strpenia priamo a bezprostredne dotýka procesnej spôsobilosti. Právo podať žalobu teda nezanikne, ak sa žaloba podá v lehote piatich rokov odo dňa, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o používaní, a preto je podľa môjho názoru logické, aby k prerušeniu obdobia strpenia došlo dňom podania žaloby, presnejšie povedané návrhu na začatie konania. Hoci právo Únie harmonizuje obdobie strpenia ako také a v zásade aj účinky tohto strpenia, ponecháva na členských štátoch, aby upravili procesné podmienky súdnej žaloby (ako aj podmienky jej prípustnosti alebo jej doručenia), ktorá smeruje práve k ukončeniu strpenia. Za týchto podmienok sa domnievam, že vychádzať z toho, že okamihom prerušenia obdobia strpenia je okamih podania súdnej žaloby, je za súčasného stavu práva Únie najuspokojivejším riešením, ktoré je najlepšie schopné vyrovnať<?PAGE NO="15"?> rozdiely vo vnútroštátnych úpravách, ktoré by sa mohli v jednotlivých fázach súdneho konania postupne prehlbovať. Ku dňu podania žaloby sa dá preukázať úmysel majiteľa staršej ochrannej známky s relatívnou istotou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Táto istota je nevyhnutne relatívna dovtedy, kým súd nerozhodne vo veci samej, lebo žalobu je napríklad možné vziať späť ešte v priebehu konania.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Naproti tomu použitie dátumu doručenia žaloby žalovanému by podľa mňa so sebou nieslo väčšie riziko, a to vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych postupoch, ktoré som už spomenul. V tejto otázke súhlasím s výhradami Komisie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Napokon sa rovnako ako Komisia domnievam, že hoci sa obdobie strpenia v zásade prerušuje dňom podania žaloby na príslušný súd, v konečnom dôsledku prináleží súdom rozhodujúcim vo veci, aby určili, či je to skutočne tak. Keďže je potrebné prihliadnuť aj na záujmy majiteľa neskoršej ochrannej známky, k prerušeniu obdobia strpenia môže dôjsť len za určitých podmienok, z ktorých prvou je prípustnosť podanej žaloby. Stále so zreteľom na nutnosť zohľadniť tieto záujmy, musí byť žalovaný upovedomený o existencii žaloby v pomerne krátkom čase po jej podaní. Žalobca, ktorý je napríklad v omeškaní s odstránením nedostatkov žaloby, ktorá je z hľadiska formy nesprávna, alebo ktorý tak či onak bráni konaniu tým, že by nevyjadril jasne svoj skutočný úmysel riešiť vec súdnou cestou (napríklad nezaplatí trovy konania), alebo, ako uvádza vnútroštátny súd, vlastným zavinením je v omeškaní s informovaním žalovaného, čo u žalovaného v dôsledku uplynutia času vyvolalo legitímne očakávanie, že sa môže dovolávať strpenia, by za týchto veľmi osobitných okolností nemal mať právo uplatniť si prerušenie obdobia strpenia dovtedy, kým neodstráni nedostatky svojej žaloby, neuhradí trovy konania alebo kým napokon nesplní výzvy súdu, na ktorý sa obrátil, tak, aby bolo možné v konečnom dôsledku považovať jeho žalobu za účinne podanú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Pripomínam, že podľa práva Únie je lehota na zánik práv päť rokov a že začína plynúť od okamihu, kedy sa majiteľ staršej ochrannej známky dozvedel o používaní majiteľom neskoršej ochrannej známky. Táto päťročná lehota umožňuje majiteľom skorších práv domáhať sa svojich práv v situácii, o ktorej už dlho vedia, a neodkladať podanie žaloby až do okamihu tesne pred uplynutím lehoty. Ak by tak urobili, bolo by v ich záujme podať žalobu čo najrýchlejšie na príslušný súd a v riadnej forme tak, aby bola platná, lebo inak hrozí, že im bude vytýkaná nedbanlivosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Aj v tomto prípade bude všetko závisieť od posúdenia všetkých skutkových okolností prejednávanej veci zo strany súdu. Napríklad v prípade opravného prostriedku podaného až na konci päťročnej lehoty, keď pritom ale zatiaľ obe zúčastnené strany už dlho rokovali alebo sa podnikali kroky smerujúce k mimosúdnemu riešeniu sporu, by sa oneskorené podanie opravného prostriedku samozrejme nemuselo vykladať ako nedbanlivosť na strane majiteľa skoršej ochrannej známky.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Ak za týchto okolností uplynulo obdobie strpenia, a to v čase medzi podaním predmetnej žaloby a jej doručením žalovanému, prináleží súdu, ktorý danú vec prejednáva, aby posúdil, či bol žalovaný informovaný oneskorene, a ak áno, či toto oneskorenie možno pripísať postupu žalobcu v priebehu konania. V takom prípade bude musieť súd, ktorý vec prejednáva, ďalej posúdiť, či takýto postup môže spochybniť vážnosť žaloby, ktorá naň bola podaná, a bude z toho musieť vyvodiť všetky dôsledky, pokiaľ ide o výpočet obdobia strpenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak majiteľ staršej ochrannej známky podal na súd žalobu, v zásade treba vychádzať z toho, že deň podania tejto žaloby je dňom prerušenia päťročnej lehoty na zánik práv v dôsledku strpenia stanovenej v článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj v článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Ak táto lehota uplynie v čase medzi podaním žaloby a jej doručením žalovanému, prináleží súdu, ktorý vec prejednáva, aby posúdil, či bol žalovaný upovedomený oneskorene, a ak je to tak, či toto oneskorenie možno<?PAGE NO="16"?> pripísať postupu žalobcu v priebehu konania. V takom prípade bude musieť súd, ktorý vec prejednáva, ešte posúdiť, či takýto postup môže spochybniť vážnosť žaloby, ktorá naň bola podaná, a bude z toho musieť vyvodiť všetky dôsledky, pokiaľ ide o výpočet obdobia strpenia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">D.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O štvrtej prejudiciálnej otázke</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Touto otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či sa prípadný zánik práv preklúziou vzťahuje nielen na právo na upustenie od používania neskoršej ochrannej známky, ale takisto na nadväzujúce alebo súvisiace práva, ako sú právo na určenie povinnosti nahradiť škodu, právo na informácie alebo na zničenie tovaru porušujúceho práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Najprv treba odpovedať na námietku žalobkyne v konaní vo veci samej, podľa ktorej, keďže v konaní vo veci samej nedošlo k zániku práv preklúziou, nie je potrebné, aby Súdny dvor na túto štvrtú prejudiciálnu otázku odpovedal. Pripomínam, že hoci úlohou Súdneho dvora je poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočný výklad ustanovení, ktoré tento súd zamýšľa uplatniť, Súdny dvor nie je oprávnený rozhodovať o skutkovom stave vo veci samej alebo použiť ním vykladané predpisy Spoločenstva na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, lebo tieto otázky patria výlučne do príslušnosti vnútroštátneho súdu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Z rozsiahlej judikatúry pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Jehle, Weinhaus Kiderlen</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑489/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:527">EU:C:2006:527</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Súdny dvor teda nemôže vychádzať z predpokladu, že právo žalobkyne vo veci samej podať predmetnú žalobu na tento súd zaniklo, a z tohto dôvodu odmietnuť poskytnúť odpoveď na položenú otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>K tejto štvrtej otázke v prvom rade poznamenávam, že ani znenie článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ani znenie článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 konkrétne nespresňujú účinky zániku práv preklúziou. Zo znenia týchto ustanovení však vyplýva, že ak sú inak splnené podmienky na určenie zániku práv preklúziou stanovené v uvedených ustanoveniach, majiteľ staršej ochrannej známky <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>nebude už oprávnený na základe staršej ochrannej známky požiadať o vyhlásenie novšej ochrannej známky za neplatnú, ani brániť používaniu novšej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Článok 9 ods. 1 smernice 2008/95. Znenie článku 54 nariadenia č. 207/2009 je podobné, avšak nie úplne zhodné.</P></NOTE>. <HT TYPE="ITALIC">A contrario</HT> teda platí, že predtým, ako dôjde k zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia, je majiteľ ochrannej známky oprávnený tak požiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú, ako aj podať námietku proti jej používaniu na základe žaloby pre porušenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150310">10. marca 2015</DATE>, <NAME.CASE>Rosa dels Vents Assessoria</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑491/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:161">EU:C:2015:161</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o ochrannú známku EÚ, následky vyhlásenia neplatnosti sú spresnené v článku 55 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>ochranná známka EÚ nemá od začiatku účinky uvedené<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> v tomto nariadení, ktoré sú stanovené v hlave II oddiele 2 tohto nariadenia. Smernica 2008/95 neobsahuje rovnocenné ustanovenia a z odôvodnenia 6 tejto smernice vyplýva, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>členské štáty by mali mať naďalej možnosť určovať dôsledky zrušenia ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Rovnako ako pri analýze vykonanej v rámci prvej a druhej prejudiciálnej otázky musí byť znenie článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 spresnené teleologickým výkladom týchto ustanovení. Hoci zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia predstavuje mechanizmus, ktorý má zabezpečiť vyváženie dotknutých záujmov pri zachovaní požiadavky právnej istoty, podľa môjho názoru by bolo<?PAGE NO="17"?> v rozpore s touto požiadavkou, ak by po piatich rokoch strpenia majiteľ staršej ochrannej známky sa už nemohol domáhať vyhlásenia neplatnosti neskoršej ochrannej známky alebo brániť jej používaniu, ale naďalej by mal právo na náhradu škody v dôsledku používania, ktorému nebránil, aj keď tak mohol urobiť, a ktorému už nemôže brániť, lebo toto jeho právo zaniklo. Požadovaná právna istota by totiž bola ohrozená, ak by mal majiteľ staršej ochrannej známky počas neobmedzenej doby strpeného súbežného používania oboch ochranných známok naďalej právo na náhradu škody. Okrem toho práve z dôvodu tohto strpenia by bolo z právneho hľadiska absurdné, ak by existovalo právo na zničenie tovaru, ktorý nemožno považovať za tovar porušujúci práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Prikláňam sa preto k záveru, že nemožnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>brániť používaniu neskoršej ochrannej známky<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95 a článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 by sa mala vykladať široko tak, že okamihom vyhlásenia zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia stráca majiteľ staršej ochrannej známky všetky svoje výsady spojené so staršou ochrannou známkou voči majiteľovi neskoršej ochrannej známky, ktorej používanie strpel, a že v dôsledku toho sa má zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia chápať tak, že sa vzťahuje nielen na právo na upustenie od používania, ale takisto na nadväzujúce práva plynúce z práva ku staršej ochrannej známky, ako sú práva na náhradu škody, informácie alebo zničenie tovaru porušujúceho práva.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z <DATE ISO="20081022">22. októbra 2008</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ako aj článok 54 ods. 1 a 2, ako aj článok 111 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z <DATE ISO="20090226">26. februára 2009</DATE> o ochrannej známke Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že iba jednoznačné vyjadrenie jasného a vážneho úmyslu ukončiť strpenie urobené podaním opravného prostriedku na orgán alebo na súd majiteľom skorších práv môže ukončiť obdobie strpenia, pokiaľ je urobené v lehote piatich rokov od okamihu, kedy sa tento majiteľ práv dozvedel o používaní neskoršej ochrannej známky.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ak majiteľ staršej ochrannej známky podal súdny opravný prostriedok, treba v zásade vychádzať z toho, že dňom podania tohto opravného prostriedku je deň, ku ktorému dochádza k prerušeniu päťročnej lehoty na zánik práv preklúziou stanovenej v článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Ak táto lehota uplynula v čase medzi podaním uvedeného súdneho opravného prostriedku a jeho doručením odporcovi, prináleží súdu, ktorý danú vec prejednáva, aby posúdil, či bol odporca informovaný oneskorene, a ak je to tak, či toto oneskorené informovanie možno pripísať postupu navrhovateľa v priebehu konania. Súd, ktorý vec prejednáva, bude v takom prípade musieť ďalej preskúmať, či takýto postup môže spochybniť vážnosť opravného prostriedku, ktorý bol naň podaný, a bude z toho musieť vyvodiť všetky dôsledky, pokiaľ ide o výpočet obdobia strpenia.</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="18"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článok 54 ods. 1 a 2 a článok 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že okamihom vyhlásenia zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia stráca majiteľ staršej ochrannej známky všetky svoje výsady spojené so staršou ochrannou známkou voči majiteľovi neskoršej ochrannej známky, ktorej používanie strpel, a že teda zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia v zmysle týchto ustanovení sa má chápať tak, že sa vzťahuje nielen na právo na upustenie od používania, ale aj na nadväzujúce práva vychádzajúce z práva ku staršej ochrannej známke.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>