V Bruseli30. 7. 2024

COM(2024) 349 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vykonávanie nariadenia o technických opatreniach (článok 31 nariadenia (EÚ) 2019/1241)


Obsah

1.Úvod

2.Vykonávanie nariadenia

2.1.Meranie pokroku pri dosahovaní cieľov

2.2.Regionálne vykonávanie

2.2.1.Baltské more

2.2.2.Západné vody

2.2.3.Severné more

2.2.4.Stredozemné a Čierne more

2.3.Ďalšie otázky týkajúce sa vykonávania

2.3.1.Vykonávacie predpisy

2.3.2.Cielený rybolov

3.Inovácie a vedecký výskum

3.1.Práca STEFC

3.2.Odporúčania ICES týkajúce sa inovačného výstroja

3.3.Rybolov na vedecké účely

3.4.Výdavky na inovácie

4.Závery



1.Úvod

V článku 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 1 (ďalej len „nariadenie“) sa od Komisie vyžaduje, aby každé tri roky predložila správu o vykonávaní nariadenia.

V tejto správe sa poskytuje prehľad o vykonávaní nariadenia za posledné tri roky a vychádza z prvej správy prijatej 2 v septembri 2021, ako aj zo správy o využívaní delegovaných právomocí prijatej v septembri 2023 3 . Je vypracovaná na základe prijatých opatrení a vedeckého vývoja, odporúčaní Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (ďalej len „STECF“) a Medzinárodnej rady pre výskum mora (ďalej len „ICES“) a príspevkov členských štátov, poradných rád a vstupov od iných zainteresovaných strán, ktoré odpovedali na verejnú konzultáciu (pripojenú k tejto správe ako dodatok I). Pozornosť sa venuje aj úsiliu vynakladanému v oblasti výskumu a inovácií, ktoré predstavuje potenciál pre ďalší pokrok pri plnení cieľov nariadenia.

2.Vykonávanie nariadenia

Účelom tohto nariadenia je prispievať k cieľom spoločnej rybárskej politiky vymedzeným v nariadení č. 1380/2013 (ďalej len „nariadenie o spoločnej rybárskej politike“) a prispievať k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu, ako sa stanovuje v právnych predpisoch v oblasti životného prostredia, a zároveň nájsť primeranú rovnováhu medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi v rámci spoločnej rybárskej politiky. Rybolov na úrovniach maximálneho udržateľného výnosu s vhodnými technickými opatreniami predstavuje významný príspevok k udržateľnejšej činnosti na mori a k odolnému a konkurencieschopnému odvetviu rybolovu produkujúcemu kvalitné potraviny 4 . Využívanie selektívnejších rybolovných postupov, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, pomáha zvyšovať výnosy z cieľových populácií rýb a zároveň znižovať nechcené (vedľajšie) úlovky a vplyvy na citlivé biotopy.

Udržateľnosť morských zdrojov si vyžaduje ochranu morských ekosystémov a obmedzenie vplyvu rybolovu na ne. K dosiahnutiu cieľov právnych predpisov v oblasti životného prostredia účinne prispievajú technické opatrenia. Sú navrhnuté a regulované s cieľom obmedziť vplyvy na citlivé druhy a biotopy chránené podľa smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, ako sú lokality sústavy Natura 2000, a znížiť vplyvy na morské ekosystémy v medziach príspevku k vykonávaniu rámcovej smernice o morskej stratégii. Je to osobitne dôležité vzhľadom na ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity 5 a akčného plánu pre morské ekosystémy 6 .

Do v súčasnosti platného nariadenia sa preniesli existujúce základné prvky predchádzajúcich technických predpisov, pričom sa Komisii poskytla možnosť vymedziť opatrenia potrebné na jednotné vykonávanie. Okrem toho sa v nariadení členské štáty vyzývajú, aby v rámci regionálnych skupín spolupracovali s cieľom vymedziť opatrenia relevantné na regionálnej úrovni, ktoré môže Komisia prijať delegovanými aktmi, a poskytuje sa v ňom pre jednotlivé členské štáty priestor, aby prijímali vnútroštátne opatrenia pre svoje vody alebo flotily.

Toto nariadenie je dôležitým nástrojom, ktorý prispieva k zmierňovaniu výziev v oblasti klímy a biodiverzity, a preto je nevyhnutné na vykonávanie akčného plánu pre morské ekosystémy prijatého vo februári 2023 ako výsledok stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a predloženého ako súčasť balíka opatrení v oblasti rybárstva a oceánov 7 .

2.1. Meranie pokroku pri dosahovaní cieľov

Táto správa sa zaoberá regionálnym vykonávaním opatrení s cieľom prispievať k cieľom nariadenia: optimalizovať spôsoby využívania populácie, prispieť k minimalizácii náhodných úlovkov citlivých morských druhov a negatívnych environmentálnych vplyvov rybolovu na morské biotopy a zaviesť opatrenia na riadenie rybárstva, ktorými sa dosiahne súlad so smernicami v oblasti životného prostredia 8 .

Na meranie toho, či sú spôsoby využívania populácie optimalizované, výbor STECF v roku 2020 zrevidoval najvhodnejší ukazovateľ, ktorý sa má používať. Tento krok vo februári 2024 doplnilo Spoločné výskumné centrum 9 , ktoré zanalyzovalo 34 populácií rýb zodpovedajúcich druhom uvedeným v nariadení. Na základe tejto analýzy sa zistilo, že v Atlantickom oceáne sa súhrnná selektívnosť za posledných dvadsať rokov zlepšuje. V roku 2021 však takmer polovica populácií, ktoré posúdila rada ICES, vykazovala lepšiu selektívnosť (t. j. vyššiu ochranu rybej mlade), než je selektívnosť zodpovedajúca maximálnemu vyváženému výnosu pri súčasnej miere rybolovnej úmrtnosti. Pokiaľ ide o Stredozemné more, dve z desiatich populácií vykazovali lepšiu selektívnosť, než je selektívnosť zodpovedajúca maximálnemu vyváženému výnosu pri súčasnej miere rybolovnej úmrtnosti.

Pokiaľ ide o ciele spojené s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, konkrétne ciele vychádzajú zo smernice o vtáctve a smernice o biotopoch, ktoré zahŕňajú osobitnú ochranu lokalít sústavy Natura 2000 a určitých druhov, ako aj z prahových hodnôt prijatých v rámcovej smernici o morskej stratégii. V posledných rokoch sa dosiahol značný pokrok pri prijímaní takýchto prahových hodnôt, najmä pokiaľ ide o deskriptory na určenie toho, či sú biotopy morského dna v dobrom environmentálnom stave 10 . Ešte stále treba prijať prahové hodnoty podľa rámcovej smernice o morskej stratégii týkajúce sa náhodných úlovkov citlivých morských druhov, a teda ešte nie sú k dispozícii konkrétne cieľové hodnoty pre tento cieľ.

Hoci merateľné cieľové hodnoty nie sú v plnej miere k dispozícii, vedecké odporúčania ponúkajú relevantné informácie o zraniteľnej situácii určitých druhov a biotopov, a teda aj o prvkoch potrebných na podporu prijatia konkrétnych opatrení.

2.2.Regionálne vykonávanie

Základným kameňom tohto nariadenia je regionálne vykonávanie, ktoré napreduje rôznou rýchlosťou a na rôznej úrovni, pričom sa zameriava na potreby a okolnosti každej morskej oblasti. Opatrenia sa môžu prijímať ako vnútroštátne opatrenia alebo ako delegovaný akt na základe spoločného odporúčania predloženého dotknutými členskými štátmi.

Pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia, všetky členské štáty informovali Komisiu o prijatí opatrení, ktoré majú ich flotily vykonať na splnenie konkrétnych cieľov vo vodách, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo právomoc.

V správe zo septembra 2023 o využívaní delegovania právomocí podľa nariadenia sa zdôraznilo, že v období od 14. augusta 2019 do 30. júna 2023 bolo prijatých 12 delegovaných aktov a jeden bol v procese prijímania. Odvtedy boli prijaté ďalšie dva delegované akty, čím sa celkový počet zvýšil na súčasných 14 delegovaných aktov prijatých v súvislosti so širokou škálou opatrení.

Prístup, rýchlosť a obsah regionálneho vykonávania sa značne líšia v dôsledku pomerne odlišných okolností a výziev v každej morskej oblasti a rozsahu a potenciálu, ktorý proces regionalizácie ponúka. Napríklad v Stredozemnom a Čiernom mori je najúčinnejším prístupom to, že opatrenia prijíma Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (ďalej len „GFCM“), a teda sa uplatňujú na všetky štáty ležiace na pobreží týchto morí, čím sa zabezpečujú rovnaké podmienky. V dôsledku toho existuje obmedzená potreba alebo obmedzený priestor na využívanie regionalizácie podľa nariadenia o spoločnej rybárskej politike. V prípade potreby členské štátny na transpozíciu opatrení GFCM alebo na ich doplnenie využívali prevažne vnútroštátne opatrenia. V prípade Severného mora a západných vôd je situácia odlišná. Hoci sa regionalizácia môže využívať v plnom rozsahu, členské štáty, ako aj príslušné poradné rady vítajú prebiehajúcu technickú prácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na technických opatreniach.

Spoločné odporúčania členských štátov sa môžu zakladať na článku 11 nariadenia o spoločnej rybárskej politike aj na nariadení o technických opatreniach, pričom cieľom v obidvoch prípadoch je prispievať k cieľom spoločnej rybárskej politiky, a tým aj k vykonávaniu právnych predpisov v oblasti životného prostredia, a napríklad obmedziť vplyv rybárstva na citlivé morské biotopy alebo minimalizovať vedľajšie úlovky citlivých druhov. Pokiaľ ide o minimalizáciu vedľajších úlovkov citlivých druhov, v nariadení sa členským štátom takisto poskytuje možnosť predložiť spoločné odporúčania na zavedenie zmierňujúcich opatrení na ochranu citlivých druhov, ako to bolo v prípade ochrany sviňuchy tuponosej v Baltskom mori.

Okrem toho sa nariadením poskytuje osobitná ochrana niektorým druhom rýb uvedených v prílohe I tým, že sa lov týchto druhov zakazuje. Hoci tento zoznam možno meniť a doplniť doň ďalšie druhy, doteraz k tomu nedošlo.

V odpovedi na konzultáciu, ktorá sa uskutočnila na účely tejto správy, poradné rady prispeli podrobnými informáciami o práci vykonanej počas tohto vykazovaného obdobia s cieľom preukázať angažovanosť a odhodlanie pri prijímaní dobrovoľných opatrení, ako aj v procese regionalizácie.

Niektoré zainteresované strany uviedli, že regionalizácia nenapreduje správnym tempom, zatiaľ čo iné poukázali na zložitosť nariadenia.

2.2.1.Baltské more

Pokiaľ ide o selektívnosť, vďaka úzkej spolupráci medzi členskými štátmi a poradnou radou (BSAC) sa v najbližšom čase očakáva regionálna spolupráca v otázkach selektívneho výstroja s cieľom výrazne znížiť vedľajšie úlovky tresky škvrnitej v Baltskom mori, ako aj prijatie delegovaného aktu a súvisiaceho vykonávacieho aktu.

V oblasti minimalizácie vedľajších úlovkov citlivých druhov pokračovali práce zamerané na lepšiu ochranu sviňuchy tuponosej v Baltskom mori (na tento účel boli predložené dve spoločné odporúčania) vrátane dodatočných kontrolných opatrení. Uvažuje sa aj o vypracovaní opatrení pre východné Baltské more so zákazom rybolovu v reálnom čase. Okrem toho niektoré členské štáty pripravujú opatrenia zamerané na minimalizáciu vplyvu škôd na úlovku spôsobených tuleňmi a interakcie s rybármi a prijali dobrovoľné opatrenia na obmedzenie vplyvu rybolovu na citlivé druhy. Poradná rada pre Baltské more (BSAC) informovala aj o tom, že rybári, ktorí sú jej členmi, sa jednotlivo zapájajú do výskumných projektov.

Pokiaľ ide o širší príspevok k environmentálnym cieľom a biotopom morského dna, členské štáty Baltského mora zavádzajú určité vnútroštátne obmedzenia rybolovu pri dne a používania statických sietí v lokalitách sústavy Natura 2000. Niektoré členské štáty okrem toho vypracovali spoločné odporúčanie na ochranu morského dna v nemeckej časti Baltského mora (pripravuje sa delegovaný akt na základe spoločného odporúčania na ochranu šiestich chránených morských oblastí v nemeckej výhradnej hospodárskej zóne Baltského mora).

Členské štáty v súčasnosti pracujú na dvoch spoločných odporúčaniach, v ktorých navrhujú opatrenia na ochranu približne 25 lokalít sústavy Natura 2000 alebo oblastí Severného mora a Baltského mora chránených podľa rámcovej smernice o morskej stratégii (krátkodobé, strednodobé a dlhodobé).

2.2.2.Západné vody

V rámci príspevku k selektívnosti členské štáty vykonávajú opatrenia na minimalizáciu vedľajších úlovkov tresky škvrnitej v Keltskom mori a v súvislosti s podobnými výsledkami v Severnom mori prebiehajú diskusie o zvýšení veľkosti ôk siete pri love kalmárovitých (zo 40 mm na 80 mm alebo 90 mm v závislosti od rybolovnej oblasti). Delegovanými aktmi boli zavedené ďalšie opatrenia na zvýšenie ochrany pagela bledého v Biskajskom zálive (zvýšenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí a zákazy rybolovu).

Pokiaľ ide o potrebu minimalizovať vedľajšie úlovky citlivých druhov v Biskajskom zálive, Francúzsko a Španielsko prijali v roku 2021 vnútroštátne opatrenia na ochranu delfína obyčajného akustickými odplašovačmi v Biskajskom zálive v prípade určitých plavidiel na lov vlečnou sieťou. Okrem používania akustických odplašovačov na plavidlách na lov vlečnou sieťou Francúzsko čoraz viac využíva kamery na palube a iné monitorovacie opatrenia na zlepšenie poznatkov o populácii delfínov v Biskajskom zálive. Francúzsko takisto pracuje na niekoľkých projektoch týkajúcich sa technických opatrení s cieľom predchádzať tomu, aby sa delfíny lovili ako vedľajšie úlovky v žiabrovkách. Portugalsko a Španielsko vypracúvajú technické zmierňujúce opatrenia, ako je používanie akustických odplašovačov, pre žiabrovky v rámci projektu Cetambicion 11 . Je však potrebný ďalší pokrok, keďže ochranu delfína obyčajného by zlepšilo prijatie regionálnych opatrení vo všetkých oblastiach.

Členské štáty organizujú aj kurzy a odbornú prípravu pre odvetvie rybolovu zamerané na lepšie pochopenie a rozpoznávanie vedľajších úlovkov spojených s určitými druhmi rybolovu.

Pokiaľ ide o budúce projekty na ochranu citlivých druhov, niekoľko členských štátov je zapojených do projektu CIBBRiNA 12 a do rôznych výskumných činností zameraných na ochranu citlivých druhov pri rybolove, ktorý upravujú regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, ako je Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov. Niektoré členské štáty takisto informovali o projekte, ktorý bude zahŕňať prieskumy kyseliny deoxyribonukleovej (DNA) a pasívne akustické monitorovanie.

V oblasti prispievania k ochrane životného prostredia členské štáty rozšírili súčasné chránené morské oblasti a spolupracujú s orgánmi v oblasti životného prostredia na vypracovaní plánov riadenia pre niekoľko chránených morských oblastí v rámci sústavy Natura 2000.

2.2.3.Severné more

Členské štáty oblasti Severného mora zaviedli niekoľko opatrení týkajúcich sa selektívnosti na doplnenie výnimiek z povinnosti vylodiť úlovky. Komisia nedávno rozhodla o období zákazu rybolovu počas vrcholu obdobia neresenia halibuta svetlého 13 . Okrem toho členské štáty vykonávajú ďalšie opatrenia týkajúce sa svojich flotíl, ktoré presahujú rámec súčasných záväzných ustanovení (napr. používanie flámskeho panelu v plavidlách loviacich vlečnými sieťami s rozperným rahnom zameraných na lov kreviet, dodatočný program spoločného odberu vzoriek na monitorovanie vedľajších úlovkov druhov, na ktoré sa vzťahujú kvóty, pri love kreviet).

Členské štáty oblasti Severného mora oznámili niekoľko vnútroštátnych opatrení zameraných na zníženie vplyvu na citlivé druhy, ako sú priestorovo-časové opatrenia v chránených morských oblastiach alebo obmedzenie určitého výstroja. Informovali aj o zvýšenom rozsahu pozorovania s cieľom zaistiť rozsiahle a spoľahlivé údaje.

Členské štáty oblasti Severného mora sa zúčastňujú na projekte CIBBRiNA (ktorý zahŕňa aj Poľsko, Portugalsko a Španielsko), ktorého hlavným cieľom je znížiť úmrtnosť náhodných vedľajších úlovkov citlivých druhov. Tento projekt sa začal v decembri 2023 a bude prebiehať do roku 2029.

V oblasti prispievania k ochrane životného prostredia boli prijaté dva delegované akty na základe piatich spoločných odporúčaní, v ktorých sa navrhujú opatrenia na ochranu 18 lokalít sústavy Natura 2000 alebo oblastí chránených podľa rámcovej smernice o morskej stratégii v Severnom mori: delegované nariadenie (EÚ) 2022/952 a delegované nariadenie (EÚ) 2023/340.

Súčasné diskusie členských štátov sa zameriavajú na štyri spoločné odporúčania. Jedno predložilo Nemecko a Holandsko pre oblasť Doggerbank (nedávno ho vyhodnotil STECF na jarnom plenárnom zasadnutí – PLEN 24-01 14 ), druhé pripravuje Holandsko pre šesť chránených morských oblastí v holandskej časti Severného mora (Klaverbank, Doggerbank Süd, Centrale Oestergronden, Friese Front MSFD, Bruine Bank a Borkum-Riffgrund), jedno pripravuje Belgicko pre tri oblasti hospodárenia v belgickej časti Severného mora a jedno pripravuje Dánsko pre päť lokalít sústavy Natura 2000 v Severnom mori a Skagerraku.

2.2.4.Stredozemné a Čierne more

V oblasti selektívnosti členské štáty s rybolovnými záujmami v Čiernom mori vykonávajú opatrenia prijaté na úrovni Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) odporúčaniami GFCM vrátane zákazu rybolovu vlečnými sieťami na ochranu rybej mlade a používania monofilových žiabroviek.

V Stredozemnom mori členské štáty zaviedli širokú škálu vnútroštátnych technických opatrení na ochranu komerčných druhov, ako sú priestorové a časové opatrenia na ochranu neresísk kľúčových druhov (merlúzy európskej, homára štíhleho), obmedzenia rybolovu vlečnou sieťou na lov pri dne podľa odporúčaní GFCM alebo v súlade s riadením viacročného plánu pre západnú časť Stredozemného mora 15 a prísnejšie pravidlá týkajúce sa špecifikácií výstroja (niektoré členské štáty zavádzajú väčšie veľkosti ôk siete na lov malých pelagických druhov), zákaz kruhových a zdvíhacích pásov a minimálna dĺžka koncového rukávca 3 m.

V rokoch 2022 – 2024 začali členské štáty vykonávať skúšky s cieľom vyvinúť selektívnejší a efektívnejší výstroj, pričom tieto skúšky prinesú výsledky v nasledujúcom vykazovanom období. Tieto prieskumy zahŕňajú testovanie rôznych konfigurácií veľkostí ôk výstroja na lov pri dne a statických sietí alebo dokonca úplne nového inovačného výstroja. Predpokladá sa aj zvýšenie rozsahu pozorovania a využívania informácií získaných diaľkovým elektronickým monitorovaním a kamerovými systémami.

Pokiaľ ide o citlivé druhy, GFCM prijala niekoľko odporúčaní týkajúcich sa veľrybotvarých cicavcov, pásožiabrovcov, morských vtákov a korytnačiek, plánovania pilotných projektov, prijatia zmierňujúcich opatrení a prijatia regionálneho akčného plánu na monitorovanie a zmierňovanie interakcií medzi rybolovom a zraniteľnými druhmi v Stredozemnom a Čiernom mori 16 . Cieľom tohto plánu je vyvinúť vhodné systémy monitorovania, ako aj testovať zmierňujúce opatrenia v prípade náhodných úlovkov zraniteľných druhov a škôd spôsobených na úlovku v rybárskom výstroji morskou megafaunou.

Čiernomorské členské štáty okrem toho zaviedli niekoľko vnútroštátnych opatrení na minimalizáciu vplyvu rybolovu na sviňuchu tuponosú, ako je používanie monofilových žiabroviek pri love kalkana veľkého, s cieľom znížiť vedľajšie úlovky veľrybotvarých cicavcov, ktorého postupné zavádzanie trvalo dva roky, a kampane na zvyšovanie informovanosti na ochranu sviňuchy tuponosej v Čiernom mori. Viaceré chránené morské oblasti sa zriaďujú aj vo vnútroštátnych vodách, v ktorých bude používanie žiabroviek na lov kalkana veľkého povolené len vtedy, keď budú takéto siete vybavené akustickými odplašovačmi. Treba však poznamenať, že všetky opatrenia zamerané na tento cieľ by sa mali uviesť do regionálneho kontextu, najmä s prebiehajúcou prácou GFCM, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky ako v iných pobrežných krajinách.

S cieľom chrániť citlivé druhy v Stredozemnom mori členské štáty dosahujú pokrok, pokiaľ ide o vnútroštátne právne predpisy na ochranu druhov vystavených vyššiemu riziku, ako je víchrovník baleársky, vrátane riadiacich opatrení týkajúcich sa rybolovu a identifikácie lokalít sústavy Natura 2000, ako aj ZEPAS (územia osobitnej ochrany vtáctva) a v súčasnosti sa pripravujú riadiace opatrenia pre tieto oblasti.

Okrem opatrení, ktoré prijíma GFCM a členské štáty, sa zainteresované strany a členské štáty zapájajú do projektov na zvyšovanie informovanosti o vedľajších úlovkoch, šírenia osvedčených postupov medzi rybármi, vypracúvania a prekladania príručiek osvedčených postupov týkajúcich sa obmedzovania vedľajších úlovkov, testovania zariadení na odplašovanie morských vtákov (šarkany a bóje), výskumu týkajúceho sa šnúr na odplašovanie vtákov používaných na plavidlách Spojeného kráľovstva loviacich merlúzu európsku v oblasti Gran Sol 17 .

Pokiaľ ide o prínos k ochrane životného prostredia v Stredozemnom a Čiernom mori, viaceré členské štáty uplatňujú zákaz rybolovu vlečnou sieťou na lov pri dne a používanie dredží v chránených morských oblastiach a desiatimi oblasťami obmedzenia rybolovu podľa GFCM sa v Stredozemnom a Čiernom mori chránia oblasti s rozlohou viac ako 1,75 milióna km2 morských biotopov. V Stredozemnom mori je chránených približne 31 000 km2 bentických morských biotopov, ktoré dopĺňa jedna veľká hlbokomorská oblasť obmedzenia rybolovu predstavujúca približne 60 % celkového morského dna v Stredozemnom mori, v ktorej je zakázané používať vlečné dredže a vlečné siete vo všetkých vodách hlbších ako 1 000 metrov s cieľom chrániť hlbokomorské bentické biotopy. Vlečné siete vo všetkých vodách hlbších ako 1 000 metrov sú zakázané v záujme ochrany hlbokomorských bentických biotopov.

Prebiehajú práce na vytvorení nových oblastí obmedzenia rybolovu, ako aj na preskúmaní hĺbkového limitu v hlbokomorských oblastiach obmedzenia rybolovu na 800 m v budúcnosti na základe výsledkov pilotného projektu GFCM. Súbežne sa vyvíja úsilie zamerané na vybudovanie jednotných a účinných sietí chránených morských oblastí a GFCM začala interné posúdenie s cieľom plniť Dohodu v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci.

2.3.Ďalšie otázky týkajúce sa vykonávania

2.3.1.Vykonávacie predpisy

Okrem regionalizovaného vykonávania sa v nariadení Komisii udeľujú aj niektoré vykonávacie právomoci na stanovenie špecifikácií určitých prvkov, ktoré sú relevantné alebo potrebné 18 na zachovanie noriem selektívnosti.

Takéto podrobné pravidlá sa vypracúvajú a sú dôležité na zabezpečenie rovnakých podmienok pri vykonávaní nariadenia medzi členskými štátmi a na zabezpečenie jednotnej a účinnej kontroly. Týkajú sa špecifikácií zariadení používaných na zabránenie výskytu rybej mlade v úlovku a špecifikácií niektorých zariadení, ktoré sa používajú na zabránenie opotrebovaniu vlečeného výstroja.

Ich cieľom je obnoviť niektoré z predtým uplatňovaných podmienok, ktoré sú nevyhnutné na účinné vykonávanie nariadenia. S cieľom opierať sa o najnovšie vedecké odporúčania a po technických diskusiách s členskými štátmi sa uskutočnili konzultácie s výborom STECF o niektorých z týchto prvkov a výbor vydal v marci 2024 svoje odporúčanie 19 .

Prebiehajú konzultácie s členskými štátmi s cieľom bezodkladne predložiť návrh vykonávacieho nariadenia Výboru pre rybolov a akvakultúru.

2.3.2.Cielený rybolov

Ďalším dôležitým aspektom vykonávania nariadenia je presnejšie vymedziť pojem cielený rybolov určitých druhov, ako sa uvádza v článku 6 ods. 3 a článku 27 ods. 7 nariadenia: „rybolovné úsilie zamerané na konkrétny druh alebo skupinu druhov a môže sa ďalej spresniť na regionálnej úrovni v delegovaných aktoch“.

Je to relevantné pre mnohé druhy rybolovu, ale nie pre všetky. V prípade niektorých druhov rybolovu sú normy jasné a neexistuje riziko, že by postupy vykonávania viedli k zníženiu noriem selektívnosti, napríklad používaním triediacej mriežky alebo iného selektívneho zariadenia. V prípade druhov rybolovu, pre ktoré nie sú stanovené normy ani ďalšie ustanovenia upravujúce používanie sietí s najmenšou veľkosťou ôk, sa v článku 27 ods. 7 nariadenia členské štáty, ktoré majú priamy hospodársky záujem na príslušných druhoch rybolovu, vyzývajú, aby predložili spoločné odporúčania po prvýkrát najneskôr 15. augusta 2020 20 .

V nariadení sa stanovuje základná veľkosť ôk, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu na zabezpečenie najlepších noriem selektívnosti, a poskytujú sa dve možnosti odchýlky od tejto základnej veľkosti ôk siete: členské štáty môžu buď vymedziť úpravy selektívnosti s (minimálnymi) rovnakými normami selektívnosti, ako sú normy stanovené v súčasných právnych predpisoch a posúdené výborom STECF, alebo v prípade určitých druhov rybolovu, a pokiaľ sú splnené podmienky a zloženie úlovkov stanovené v nariadení, vymedziť siete so špecifickými veľkosťami ôk (zvyčajne selektívne zariadenia).

Tejto téme sa venujú regionálne skupiny členských štátov a Komisia uskutočnila niekoľko konzultácií s výborom STECF s cieľom pomôcť vnútroštátnym orgánom dosiahnuť pokrok, ako aj v nadväznosti na predloženie spoločných odporúčaní štyroch regionálnych skupín členských štátov. Doteraz však nie sú dostupné žiadne vedecky potvrdené opatrenia prijaté vo forme právnych predpisov.

Ďalší aspekt, ktorý môže mať vplyv na celkové dosiahnutie cieľov, sa týka toho, že v žiadnom regióne neexistujú takmer žiadne systémy povoľovania akýchkoľvek sietí so špecifickými veľkosťami ôk. Keďže neexistujú systémy udeľovania povolení, ktorými by sa regulovalo používanie sietí so špecifickými veľkosťami ôk, všetky rybárske plavidlá sú štandardne oprávnené kedykoľvek používať akékoľvek siete so špecifickými veľkosťami ôk.

Tieto témy môžu priniesť významné dôsledky pre ochranu prírody, a preto Komisia vyzýva členské štáty, aby sa týmito otázkami zaoberali v rámci svojich regionálnych skupín a témou povolení sa zaoberali na vnútroštátnej úrovni.

3.Inovácie a vedecký výskum

Súčasné výzvy, ktoré ovplyvňujú naše morské ekosystémy, nemožno riešiť len tradičným výstrojom. V tejto súvislosti sú kľúčové inovácie a nariadenie poskytuje pevný základ na podnietenie tejto zmeny, pretože umožňuje členským štátom zaviesť výnimky pre testovanie nových technológií a následne vypracovať uplatniteľné opatrenia v rámci regionalizácie.

Na dosiahnutie výsledkov je kľúčové a nevyhnutné zapojenie a účasť všetkých prevádzkovateľov, ktorí pôsobia v morskom prostredí. Zainteresované strany, ktoré sa zúčastnili na konzultácii (od členských štátov po poradné rady, mimovládne organizácie a iné združenia), zdôraznili svoj záväzok zúčastňovať sa na výskume a inováciách.

Dobrými príkladmi celoeurópskych projektov zoskupujúcich vedecké inštitúcie, rybárske organizácie a zainteresované strany sú projekty ako CIBBRiNA (zameraný na minimalizáciu vplyvu na citlivé druhy), Marine Beacon 21 (ktorého cieľom je vyvinúť a otestovať inovačné nástroje a techniky na lepšie monitorovanie významných druhov a zmiernenie rizík vedľajších úlovkov) a DecarbonyT 22 (posúdenie používania optimalizovaného výstroja na rybolov vlečnou sieťou v Stredozemnom a Čiernom mori s cieľom znížiť spotrebu paliva).

V rámci týchto projektov sa ukáže, ako zlepšiť súčasné rybolovné techniky (od úprav výstroja až po priestorovo-časové opatrenia) s cieľom minimalizovať vplyv rybolovnej činnosti na životné prostredie. Výsledky projektov sa prejavia počas nasledujúceho vykazovaného obdobia.

3.1.Práca STEFC

Od prijatia nariadenia sa výbor STECF prostredníctvom špecializovanej pracovnej skupiny odborníkov každoročne stretáva, aby diskutoval o vykonávaní technických opatrení, posudzoval ho a poskytoval súvisiace poradenstvo s cieľom budovať vedeckú základňu na zlepšenie vykonávania.

V rámci odporúčaní výboru STECF sa v tejto oblasti pokračovalo v práci na ukazovateľoch selektívnosti (pozri kapitolu 2.1), pričom sa skúmal nesúlad medzi súčasnou a optimálnou selektívnosťou poskytujúcou najvyšší možný udržateľný výnos. V roku 2021 23 výbor STECF posúdil selektívnosť populácií príslušných druhov z hľadiska veku 24 a porovnal ju s optimálnou selektívnosťou (t. j. s tou, ktorá prináša najvyššie dlhodobé výnosy). V roku 2022 25 sa výbor STECF zameral na hodnotenie selektívnosti populácií týchto druhov z hľadiska veľkosti, aby ju bolo možné prepojiť so skutočnou selektívnosťou rybárskeho výstroja na základe veľkosti a ponúknuť riešenia na optimalizáciu.

Výbor STECF na týchto riešeniach na optimalizáciu teraz pracuje, pretože treba načrtnúť, aké zmeny by boli potrebné (a uskutočniteľné) na dosiahnutie týchto najvyšších výnosov. Podľa prístupu, ktorý sa má uplatňovať v nasledujúcich rokoch, by bolo potrebné určiť kroky potrebné na sfunkčnenie bioekonomického posúdenia zmien v rybolovných technikách/štruktúrach rybolovu, ktoré sú uskutočniteľné, a aké by mohli byť ich dôsledky (sociálno-ekonomické – zmeny v úlovkoch, hodnota úlovkov – a environmentálne).

3.2.Odporúčania ICES týkajúce sa inovačného výstroja    

Na žiadosť Komisie rada ICES v roku 2023 aktualizovala svoj katalóg inovačného výstroja na rok 2020 26 a poskytla posúdenie úrovne využívania inovačného výstroja v odvetví EÚ (podľa jednotlivých morských oblastí a druhu rybolovu). V prípade nezavedených inovácií sa identifikovali hlavné faktory, ktoré bránili ich využívaniu, vrátane analýzy sociálno-ekonomických kompromisov, a navrhli sa spôsoby, ako uľahčiť ich zavádzanie. V danom odporúčaní 27 sa poskytujú veľmi dôležité závery, najmä pokiaľ ide o využívanie odvetvím. Napríklad v prípade jednej tretiny predstavených inovačných technológií si príslušný výstroj vyžaduje nízke investície a vedie ku kladnej návratnosti investícií, čo znamená, že je ekonomicky životaschopný.

Na hodnotenie prekážok a príležitostí, pokiaľ ide o systematické využívanie inovačného výstroja, rada ICES použila rámec PESTEL 28 , pričom sa zamerala na:

•politické faktory (political): úroveň podpory rybárov, pokiaľ ide o politiky a predpisy zhora nadol, ako aj ich vnímaná legitimita, chýbajúce rovnaké podmienky pri dobrovoľnom používaní výstroja,

•hospodárske faktory (economic): náklady na nákup výstroja, dostupnosť kapitálu, ktorý možno použiť na investície, zmena prevádzkových nákladov a výnosov, uprednostnenie krátkodobých výhod pred dlhodobými výhodami vyplývajúcimi z používania nového výstroja, existencia grantov alebo dotácií, finančná odolnosť,

•sociálne faktory (social): neochota uskutočniť zmeny, využívanie výstroja inými, účinnosť osvety o novom výstroji, strata motivácie v dôsledku vývoja politiky, rozdielne chápanie problému medzi rybármi a inými zainteresovanými stranami (napr. odhadzovanie úlovkov, vplyv rybolovu vlečnou sieťou na lov pri dne), zapojenie do rozhodovacieho procesu, dôvera medzi rybármi a inými zainteresovanými stranami (napr. tvorcami politiky alebo vedcami),

•technologické faktory (technological): technické vedomosti, používanie výstroja je náročné alebo si vyžaduje odborné vedomosti či odbornú prípravu, na nastavenie a vyladenie výstroja je potrebný čas, aby účinne fungoval, rozsah prispôsobiteľnosti výstroja rôznym konštrukciám plavidiel,

•environmentálne faktory (environmental): zníženie množstva paliva, zníženie nechcených vedľajších úlovkov rýb, zníženie nechcených úlovkov iných morských druhov (bentos, morské cicavce, morské vtáky), zníženie vplyvu na morské dno,

•právne faktory (legal): výstroj, ktorý nie je v súčasnosti povolený (napr. testovaný na základe výnimky, regionálne obmedzenia), požiadavky na splnenie minimálnych zákonných noriem pre výstroj a existencia vhodného presadzovania.

Hoci odporúčanie rady ICES poskytuje dôležité informácie, je zrejmé, že skutočnú úroveň využívania v odvetví je ešte potrebné preskúmať. V odpovediach na konzultáciu členské štáty a zainteresované strany poukázali na ťažkosti pri prijímaní inovačných technológií. Súhlasia síce s tým, že regionalizácia má v tomto smere zásadný význam a uprednostňuje sa pred dobrovoľnými prístupmi, ale domnievajú sa, že prechod na používanie nového výstroja je stále príliš zdĺhavý a zložitý. Využívanie procesu regionalizácie zahŕňa v priemere dva roky na schválenie výstroja vrátane procesu rokovaní s regionálnymi skupinami, konzultácií s výborom STECF a procesu schvaľovania.

3.3.Rybolov na vedecké účely

V článku 25 nariadenia sa poskytuje členským štátom možnosť umožniť výnimky z uplatňovania pravidiel na účely vykonávania rybolovu na vedecké účely. Cieľom tohto článku je motivovať prevádzkovateľov, aby sa zapájali do vedeckého výskumu. Hoci v nariadení sú aj ďalšie články 29 , ktoré možno použiť na zavedenie inovačných riešení, najviac sa využíva článok 25.

Výskum organizuje, vykonáva a uzatvára vedecká inštitúcia členských štátov. Za posledné tri roky sa zvýšila účasť komerčných plavidiel v členských štátoch na vedeckom výskume a Komisia 6. júla 2023 zorganizovala technické stretnutie s členskými štátmi s cieľom zvýšiť transparentnosť medzi nimi a pripomenúť im ich povinnosť informovať Komisiu o prieskumoch.

Vo väčšine oznámených projektov sa skúmajú alternatívne metódy na minimalizáciu úlovkov rybej mlade a ich cieľom je nájsť riešenia na zmiernenie vplyvu na citlivé druhy alebo obmedziť negatívne vplyvy na životné prostredie.

Hoci článok 25 pôsobí ako pozitívna hnacia sila na stimulovanie výskumu a testovania inovačných technológií, pri ktorých uplatňujú výnimku z technických požiadaviek nariadenia, členské štáty a zainteresované strany konštatovali, že takéto možnosti v iných právnych predpisoch o spoločnej rybárskej politike chýbajú, čo môže v niektorých prípadoch obmedzovať možnosti a odďaľovať zavedenie zmien. Konštatujú napríklad, že nemožno udeliť výnimky na účely výskumu týkajúce sa povolení loviť, ponechať na palube alebo vylodiť moronu európsku pod minimálnou ochrannou referenčnou veľkosťou, aj keď je to na vhodné na účely monitorovacích programov.

Okrem toho členské štáty, poradné rady a zainteresované strany upozornili na ťažkopádny proces, ktorý treba dodržiavať od momentu, keď sa vyvinie nová technika alebo technológia výstroja, až po jej konečné schválenie právnymi predpismi.

3.4.Výdavky na inovácie

Hoci sa v článku 25 uvádza, ako môže nariadenie stimulovať účasť na vedeckom výskume, využívanie finančných prostriedkov EÚ poskytuje širšiu škálu projektov, do ktorých sú zapojené komerčné plavidlá, čo presahuje rámec výnimky z uplatňovania technických opatrení. Súvisí to skôr s rôznymi opatreniami, ktoré členské štáty zavádzajú, aby prispievali k cieľom spoločnej rybárskej politiky, a s ich úlohou pri podpore vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia.

Výskum a inovácie zahŕňajúce testovanie podľa tohto nariadenia sa v súčasnosti finančne podporujú z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ďalej len „ENRAF“), pričom predtým sa podporovali z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“). Tieto fondy obsahujú rôzne možnosti poskytovania finančnej podpory na podporu inovácií v odvetví rybárstva prostredníctvom inovačných projektov, podpory partnerstiev medzi vedcami a rybármi, podpory navrhovania a vykonávania ochranných opatrení a regionálnej spolupráce, obmedzenia vplyvu rybolovu na morské prostredie, ako aj prispievania k vykonávaniu právnych predpisov v oblasti životného prostredia (vrátane lokalít Natura 2000).

Tieto projekty sa zamerajú na dosiahnutie výsledkov ponúkajúcich nové a inovačné riešenia, ako možno pri rybolovnej činnosti minimalizovať vplyv na životné prostredie.

Pri pohľade na programové obdobie ENRF (2014 – 2020) bolo na inovačné opatrenia v oblasti rybného hospodárstva vyčlenených celkovo 438 038 353 EUR, čo predstavuje 7,87 % všetkých viazaných prostriedkov ENRF, ktoré boli rozdelené takto:

Celkovo bolo v rámci ENRF finančne podporených 5 592 projektov, do ktorých bolo zapojených takmer 2 000 plavidiel.

Opatrenie (článok) 

Počet operácií 

Počet plavidiel financovaných podľa článku 

Viazané prostriedky z ENRF (v EUR) 

Článok 26: Inovácia 

336 

130 

51 038 696 

Článok 28: Partnerstvá 

200 

128 

54 311 695 

Článok 37: Ochranné opatrenia a regionálna spolupráca 

373 

1 

32 563 570 

Článok 38: Morské prostredie, ochrana druhov 

1 774 

1 545 

23 865 290 

Článok 39: Inovácia spojená s ochranou 

195 

66 

40 103 657 

Článok 40 ods. 1 písm. b) až g) a písm. i): Ochrana a obnova morskej biodiverzity 

2 714 

38 

236 155 446 

Spolu: 

5 592 

– 

438 038 353 

Na podporu prípravy tejto správy vypracovala sieť FAMENET aj informačné listy obsahujúce niektoré príklady inovácií, ktoré sú vo vývoji a priamo súvisia s cieľmi nariadenia 30 .

Nové programy ENRAF členských štátov 31 prijaté na obdobie 2021 – 2027 ponúkajú široké možnosti podpory rôznych typov akcií zameraných na výskum a inovácie a mohli by podporiť vykonávanie predmetného nariadenia. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili svoje úsilie.

Okrem osobitných opatrení v oblasti rybárstva sa členské štáty zamerali aj na iné možnosti financovania. Z rámcového programu pre výskum Horizont Európa (2021 – 2027) sa podporujú výskumné a inovačné činnosti v oblasti udržateľného rybolovu a akvakultúry. Patrí sem napríklad digitálna transformácia podporujúca inšpekciu a kontrolu rybárstva zameranú na zníženie vplyvu rybárskeho výstroja na životné prostredie, minimalizáciu vplyvu klímy na rybárstvo a pochopenie a zníženie vedľajších úlovkov chránených druhov.

Predchádzajúci program Horizont 2020, program EÚ na financovanie výskumu a inovácie na roky 2014 – 2020, prispel k zlepšeniu udržateľného rybolovu. V  záverečnom hodnotení programu Horizont 2020 , ktoré bolo prijaté 29. januára 2024, sa uvádza, že fond významne prispieval k spoločenským vplyvom v mnohých oblastiach, čím preukázal svoj ďalekosiahly vplyv a účinnosť, a medzi tieto oblasti patrí udržateľný rybolov so zlepšením rybolovných metód a s obmedzením vyhadzovania úlovkov, čo prispelo k udržateľnejším rybolovným postupom a k zosúladeniu hospodárskych záujmov s ochranou životného prostredia.

A napokon misia EÚ „Obnoviť naše vody a oceány do roku 2030“ 32 podporuje činnosti v oblasti výskumu a inovácií, napr. v súvislosti s inteligentným rybárskym výstrojom s menším vplyvom na životné prostredie a energeticky účinnými malými rybárskymi flotilami. Pracovný program misie na rok 2024, ktorý sa má čoskoro prijať, bude naďalej podporovať demonštračné činnosti in situ s cieľom zosúladiť rybárstvo a ochranu morí.

4.Závery

V procese dosahovania cieľov nariadenia členské štáty zdôraznili, že prijímajú vnútroštátne opatrenia a odvetvie oznámilo, že sa čoraz viac využívajú dobrovoľné opatrenia, pričom niektoré zainteresované strany zdôraznili, že sú potrebné nepoľavujúce ambície.

Pokrok pri dosahovaní cieľov nariadenia nezávisí (a nemal by závisieť) len od prijatia sekundárnych právnych predpisov. Zlepšenie znalostí a ich spoločné využívanie, odhodlanie a angažovanosť zainteresovaných strán a dobrovoľné iniciatívy majú stále zásadný význam a dopĺňajú prijímanie spoločných pravidiel prostredníctvom regionalizácie. Okrem toho treba dynamicky riešiť meniace sa a náročné rybolovné činnosti, preto je nevyhnutné neustále diskutovať a zvažovať najvhodnejšie opatrenia.

Inovácie sú kľúčové nielen na splnenie cieľov nariadenia, ale aj pre odolné a konkurencieschopné odvetvie rybárstva EÚ, ktoré poskytuje európskym spotrebiteľom morské potravinové výrobky najvyššej kvality.

Členské štáty a zainteresované strany investujú do vývoja nových technológií na plnenie cieľov nariadenia. Hoci významnejšie výsledky sa prejavia až v nasledujúcom období, Komisia, členské štáty a zainteresované strany by mali naďalej spolupracovať s cieľom nájsť najúčinnejšie spôsoby, ako ďalej realizovať a naďalej podporovať výskum v oblasti výstroja a inovácie, ako aj ich zavádzanie a skutočné využívanie v praxi.



DODATOK I: ZHRNUTIE KONZULTÁCIE

1. Konzultačná stratégia

Cieľom konzultácie bolo získať stanovisko príslušných zainteresovaných strán k vykonávaniu nariadenia (EÚ) 2019/1241 v súlade s požiadavkami článku 31 ods. 1. Aby sa zabezpečila úplná spätná väzba, konzultáciu s členskými štátmi a poradnými radami dopĺňala cielená online konzultácia.

2. Metodika a nástroje na spracovanie údajov

Použitá metodika sa líšila v závislosti od typu zainteresovanej strany, s ktorou sa konzultovalo.

Za vykonávanie a presadzovanie nariadenia sú zodpovedné členské štáty. Preto im bol zaslaný osobitný dotazník 33 .

Podobne bol osobitný dotazník zaslaný poradným radám vzhľadom na ich osobitnú úlohu v procese regionalizácie a úlohu hlavných zastupiteľských orgánov 34 .

Online konzultácia sa uskutočnila na platforme „EUSurvey“ 35 . V tomto prípade sa propagácia uskutočnila prostredníctvom webovej stránky GR MARE, informačného bulletinu a sociálnych sietí GR MARE, ako je Twitter.

Vo všetkých troch prípadoch sa konzultácia začala 2. októbra 2023 a trvala do 24. novembra 2023.

Vo všetkých troch konzultáciách bolo možné pripojiť podporné dokumenty.

3. Výsledky

Vyplnené dotazníky poskytlo 18 členských štátov, päť poradných rád a desať iných organizácií (v rámci online konzultácie).

Vzhľadom na účel tejto správy boli prijaté odpovede zhrnuté a ich podstatné prvky podľa možnosti zahrnuté do samotnej správy. Keďže v listoch zaslaných členským štátom a poradným radám to nebolo výslovne uvedené, jednotlivé odpovede sa nezobrazujú.

Odpovede členských štátov sú označené skratkou „MS“ a odpovede poradných rád skratkou „AC“. Na pripomienky získané z cielenej online konzultácie sa odkazuje ako na pripomienky „zainteresovaných strán“.

(1)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013, (EÚ) 2016/1139, (EÚ) 2018/973, (EÚ) 2019/472 a (EÚ) 2019/1022 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005 (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105).
(2)    Správa: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021DC0583 a pracovný dokument útvarov Komisie:     
  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=SWD:2021:268:FIN .
(3)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52023DC0520 .
(4)    Pozri COM(2024) 235 final – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Udržateľný rybolov v EÚ: aktuálny stav a smerovanie na rok 2025.
(5)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A52020DC0380 .
(6)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52023DC0102 .
(7)     https://oceans-and-fisheries.ec.europa.eu/policy/common-fisheries-policy-cfp_en .
(8)    Článok 3 nariadenia 2019/1241.
(9)     https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC137030 .
(10)    Prehľad prahových hodnôt nájdete v oznámení Komisie k prahovým hodnotám stanoveným v rámcovej smernici o morskej stratégii 2008/56/ES a v rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/848 [COM(2024) 2078].
(11)     https://www.cetambicion-project.eu/?lang=es .
(12)    Financovaný v rámci programu LIFE:       https://webgate.ec.europa.eu/life/publicWebsite/project/LIFE22-NAT-NL-LIFE-CIBBRiNA-101114301/coordinated-development-and%E2%80%AFimplementation-of%E2%80%AFbest-practice-in%E2%80%AFbycatch%E2%80%AFreduction%E2%80%AFin-the%E2%80%AFnorth-atlantic-baltic-and-mediterranean-regions .
(13)    Delegované nariadenie (EÚ) 2024/1060, pokiaľ ide o technické opatrenia týkajúce sa halibuta svetlého.
(14)    Plenárne zasadnutie výboru STECF 24-01.
(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1022 z 20. júna 2019, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 508/2014.
(16)    Uznesenie GFCM/46/2023/4.
(17)    Projekt MedBycatch.
(18)    Článok 8 ods. 5 a článok 24 ods. 1 nariadenia.
(19)    Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) – správa zo 75. plenárneho zasadnutia (STECF-PLEN-24-01).
(20)    Článok 27 nariadenia.
(21)     https://marinebeacon.eu/ .
(22)     https://decarbonyt.eu/ .
(23)    STECF-21-07.
(24)    Druhy uvedené v prílohe XIV k nariadeniu.
(25)    STECF 22-19.
(26)     https://www.ices.dk/news-and-events/news-archive/news/Pages/InnovativeFishingGear.aspx .
(27)     https://www.ices.dk/news-and-events/news-archive/news/Pages/InnovativeGear.aspx .
(28)    Politické, hospodárske, sociálne, technologické, environmentálne a právne (faktory).
(29)    Článok 20, inovačný rybársky výstroj, článok 23, pilotné projekty týkajúce sa úplnej dokumentácie úlovkov a odhodených úlovkov.
(30)     Fisheries innovations under the European Maritime and Fisheries Fund 2014-2020 - European Commission (europa.eu) .
(31)     EMFAF programmes 2021 - 2027 - European Commission (europa.eu) .
(32)     Mission Ocean and Waters service portal | Research and Innovation (europa.eu) .
(33)    List zaslaný členským štátom 2. októbra 2023 [ARES (2023)6664125].
(34)    List zaslaný poradným radám 2. októbra 2023 [ARES(2023)6664226)].
(35)     https://oceans-and-fisheries.ec.europa.eu/consultations/targeted-stakeholder-consultation-technical-measures-regulation-fisheries-2023_en .