(1)

Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (1) spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonávaní postupu pri nadmernom schodku (2) a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov (3). Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa ním aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov (4), ktorým sa účinne zavádza rozpočtové obmedzenie na obdobie trvania plánu vzťahujúce sa na štyri alebo päť rokov (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a to najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach), a ako bude riešiť spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu má Komisia posúdiť, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5)

Chorvátsko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 14. novembra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou. Dôvodom oneskoreného predloženia bola potreba zabezpečiť, aby sa strednodobý fiškálno-štrukturálny plán a návrh rozpočtového plánu navzájom dopĺňali a boli v súlade so štátnym rozpočtom na roky 2025 – 2027, ktorého prijatie bolo naplánované na 14. novembra 2024, pričom sa v plnej miere využili údaje zverejnené v rámci referenčnej štatistickej revízie. Chorvátsko 21. novembra 2024 predložilo dodatok s cieľom zrevidovať v pláne trajektóriu rastu čistých výdavkov, aby sa uplatnil konzervatívny prístup pri plánovaní fiškálnej politiky (výdavkov) počas obdobia úprav a aby sa zabezpečilo, že predpokladaný verejný dlh zostane hodnoverne na obozretnej úrovni.

(6)

Pred predložením svojho plánu Chorvátsko požiadalo o technické informácie (5), ktoré Komisia poskytla 21. júna 2024 a uverejnila 14. novembra (6). V technických informáciách sa uvádza, akú úroveň štrukturálneho primárneho salda je potrebné dosiahnuť v 2028, aby sa v strednodobom horizonte deficit verejných financií udržal pod úrovňou 3 % HDP a aby verejný dlh zostal v strednodobom horizonte pod úrovňou 60 % HDP, ak sa neprijmú ďalšie rozpočtové opatrenia po skončení štvorročného obdobia úprav. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. Technické informácie boli pripravené a zaslané členskému štátu podľa dvoch scenárov: scenár zahŕňajúci súlad s ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu (7) v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/126 a scenár bez tohto ochranného opatrenia.

V technických informáciách určených Chorvátsku sa stanovuje, že ak sa má dosiahnuť súlad s platnými fiškálnymi pravidlami počas štvorročného obdobia úprav a na základe predpokladov Komisie, z ktorých vychádzajú predchádzajúce usmernenia zaslané v júni 2024, štrukturálne primárne saldo by malo byť na úrovni aspoň -0,4 % HDP na konci obdobia úprav (2028; scenár bez ochranného opatrenia týkajúceho sa odolnosti deficitu), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Pre informáciu uvádzame, že štrukturálne primárne saldo by malo na konci obdobia úprav (2028) dosiahnuť aspoň -0,4 % HDP aj v prípade, že sa vezme do úvahy ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu. Ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu sa však v prípade Chorvátska, ktoré spĺňa kritériá na poskytnutie technických informácií, nepožaduje.

Tabuľka 1: Technické informácie, ktoré Komisia poskytla Chorvátsku

(7)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Chorvátsko od septembra do novembra 2024 s Komisiou technický dialóg. V technickom dialógu sa zohľadnili technické informácie poskytnuté Komisiou a bol zameraný na diskusiu o daňovej reforme, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2025, ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných kapacít.

(8)

V novembri 2024 sa Chorvátsko v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263 zapojilo do konzultačného procesu s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami. Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán bol predmetom diskusií v Hospodárskej a sociálnej rade, ktorá zahŕňa odborové zväzy, združenie zamestnávateľov a zástupcov vlády.

(9)

Komisia pre fiškálnu politiku vydala stanovisko k makroekonomickej prognóze a makroekonomickým predpokladom, z ktorých vychádza viacročná trajektória vývoja čistých výdavkov. Komisia pre fiškálnu politiku dospela k záveru, že predpokladané rozsahy mier rastu reálneho HDP, implicitného deflátora HDP a národného cenového indexu sú primerané a že makroekonomické prognózy sú vo všeobecnosti rovnaké alebo o niečo pozitívnejšie ako v súčasnosti dostupné prognózy ostatných príslušných inštitúcií. Komisia pre fiškálnu politiku schválila makroekonomické prognózy na obdobie do roku 2028, ktoré vypracovalo ministerstvo financií, a poukázala na to, že prognózy sú v prijateľnom rozsahu a sú dobrým základom pre vypracovanie národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu.

(10)

Chorvátsko predložilo 14. novembra 2024 svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2025. Komisia prijala stanovisko k tomuto návrhu rozpočtového plánu 26. novembra (8).

(11)

Rada 21. októbra 2024 adresovala Chorvátsku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (9).

(12)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(13)

Hospodárska činnosť v Chorvátsku v roku 2023 vzrástla o 3,3 % vďaka všetkým zložkám HDP s výnimkou zásob, pričom najväčší pozitívny príspevok pochádzal z investícií a zo spotreby domácností. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa očakáva, že hospodárstvo v roku 2024 vzrastie o 3,6 % vďaka zvyšovaniu domáceho dopytu, primárnej spotrebe domácností a investíciám a so záporným príspevkom čistého vývozu. V roku 2025 sa má reálny HDP zvýšiť o 3,3 % v dôsledku spomalenia rastu domáceho dopytu. Očakáva sa, že reálny HDP sa v roku 2026 zvýši o 2,9 %, keďže domáci dopyt sa naďalej spomaľuje a príspevok čistého vývozu dosiahne neutrálne hodnoty. V prognózovanom období sa očakáva, že sa rast potenciálneho HDP v Chorvátsku v roku 2024 zvýši o 4,2 %, v roku 2025 o 3,6 % a v roku 2026 o 3,3 %, a to vďaka akumulácii kapitálu, celkovej produktivite faktorov a príspevku práce, ktorý sa však bude do roku 2026 viditeľne znižovať v dôsledku klesajúceho počtu obyvateľstva v produktívnom veku, a napriek vyššej miere účasti na trhu práce. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 6,1 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 5,1 %, v roku 2025 úroveň 4,7 % a v roku 2026 úroveň 4,6 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) v roku 2024 sa zníži z 11,7 % zaznamenaných v roku 2023 na 6,6 % v roku 2024 a že dosiahne 3,2 % v roku 2025 a 2,1 % v roku 2026.

(14)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Chorvátska v roku 2023 predstavoval 0,9 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne 2,1 % HDP, pričom v roku 2025 zostane na úrovni 2,1 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky klesne na 1,9 %. Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 zatiaľ nezahŕňa návrh rozpočtu Chorvátska na rok 2025, ktorý v novembri predložila vláda národnému parlamentu. Prognóza Komisie však zahŕňa rozpočtový rámec na obdobie 2025 – 2027, ktorý vláda prijala 31. októbra. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 61,8 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 znížiť na 57,3 % HDP. Predpokladá sa, že na konci roka 2025 sa zníži na úroveň 56,0 % a na konci roka 2026 podľa očakávaní zostane na úrovni 56,0 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(15)

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Chorvátska sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2028 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu štyroch rokov.

(16)

Plán obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(17)

Plán doplnený o dodatok sa zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov na úrovni 4,8 % v priebehu rokov do 2028.

Technické informácie sú (za predpokladu lineárneho postupu úprav) v súlade s priemerným rastom čistých výdavkov na úrovni 4,0 % počas obdobia úprav (2025 – 2028). Trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa krajina zaviazala v pláne, má viesť na konci obdobia úprav (2028) k štrukturálnemu primárnemu saldu vo výške -0,2 % HDP (10). To znamená, že je vyššia než minimálna úroveň štrukturálneho primárneho salda -0,4 % HDP v roku 2028, ktorú Komisia poskytla v technických informáciách 21. júna 2024  (11).

V pláne sa predpokladá, že rast potenciálneho HDP sa zníži na 2,5 % v roku 2028 (zo 4,5 % v roku 2024). Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP klesne na 2,2 % v roku 2028 (zo 6,7 % v roku 2024).

Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Chorvátska

(18)

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Chorvátsko v pláne zaviazalo, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu postupne znižoval z 57,3 % HDP v roku 2024 na 53,1 % na konci obdobia úprav v roku 2028, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. V strednodobom horizonte sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa postupne zníži na úroveň 49 % v roku 2038. Hoci sa v týchto číselných údajoch nezohľadňuje dodatok predložený 21. novembra, jeho konzervatívny prístup k trajektórii vývoja čistých výdavkov zabezpečuje, že predpokladaný verejný dlh zostane hodnoverne na obozretnej úrovni.

Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Chorvátska

Podľa plánu by tak verejný dlh v strednodobom horizonte zostal pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve.

Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(19)

Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by sa deficit verejných financií zvýšil z úrovne 2,1 % HDP v roku 2024 na 2,3 % v roku 2025 a potom by sa postupne znižoval na úroveň 1,5 % v roku 2028. Hoci sa v týchto číselných údajoch nezohľadňuje dodatok predložený 21. novembra 2024, jeho konzervatívny prístup k trajektórii vývoja čistých výdavkov zabezpečuje, že predpokladaný deficit verejných financií zostane v strednodobom horizonte pod úrovňou 3 % HDP.

Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2028).

Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do roku 2038) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP.

Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov uvedených v pláne je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 6 písm. b) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(20)

Plán je založený na súbore predpokladov, ktoré sa líšia od predpokladov Komisie predložených Chorvátsku 21. júna. Konkrétne sa v pláne používajú rôzne predpoklady pre štyri premenné, a to východiskový bod (štrukturálne primárne saldo), rast potenciálneho HDP, rast deflátora HDP a nominálna implicitná úroková sadzba. Tieto rozdiely v predpokladoch treba dôkladne posúdiť s cieľom zabezpečiť, aby boli podložené spoľahlivými ekonomickými argumentmi založenými na údajoch, najmä preto, že priemerný rast čistých výdavkov v pláne je vyšší ako v technických informáciách. Posúdenie týchto rozdielov v predpokladoch sa uvádza ďalej v texte.

Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel posudzuje samostatne.

Celkovo by všetky rozdiely v predpokladoch spolu mohli viesť k priemernému rastu čistých výdavkov v pláne, ktorý je podstatne vyšší ako priemerný rast čistých výdavkov vyplývajúci z technických informácií. Plán Chorvátska doplnený dodatkom však zahŕňa obozretnejšiu trajektóriu vývoja čistých výdavkov vedúcu k priemernému rastu čistých výdavkov, ktorý stále presahuje priemerný rast čistých výdavkov vyplývajúci z technických informácií, ale len o sumu, ktorú možno vysvetliť rozdielmi v predpokladoch, ktoré sa považujú za riadne odôvodnené.

Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s trajektóriou vývoja čistých výdavkov.

(21)

Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, majú splniť obmedzovaním výdavkov a diskrečným zvyšovaním príjmov. V pláne sa uvádza, že ak sa majú dosiahnuť fiškálne ciele, určité kategórie výdavkov, ktoré sú pod kontrolou vlády, budú mať obmedzený rast (napr.: očakáva sa, že výdavky na odmeny zamestnancov sa znížia z 13,0 % HDP v roku 2025 na 12,6 % HDP v roku 2028). Podľa plánu majú diskrečné príjmové opatrenia spojené s daňovou reformou, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2025, priniesť počas celého obdobia úprav dodatočné príjmy vo výške 0,4 % HDP. Zároveň existujú aj opatrenia, ktorými sa zvyšujú výdavky verejnej správy spojené s vykonávaním dôchodkovej reformy (zvýšenie vo vzorci valorizácie dôchodkov) a vykonávaním nových opatrení sociálnej politiky, ako je cenovo dostupné bývanie.

Špecifikácia politických opatrení, ktoré sa majú prijať, sa potvrdí alebo upraví a vyčísli v ročných rozpočtoch. Zároveň v pláne existujú riziká súvisiace s vykonávaním orientačnej fiškálnej stratégie, ktoré vyplývajú z rizík pre makroekonomické predpoklady, z ktorých plán vychádza, z oneskorení v rámci postupu verejného obstarávania, ktoré by mohli spomaliť investície, ako aj z ďalších prekážok pri vykonávaní štrukturálnych reforiem.

V návrhu rozpočtového plánu na rok 2025 sa uvádzajú opatrenia, ktorými sa dosiahne splnenie záväzku čistých výdavkov na rok 2025 (12).

(22)

V pláne sa opisujú zámery týkajúce sa reforiem a investícií, ktorých cieľom je reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, a riešiť spoločné priority EÚ. Plán obsahuje 290 plánovaných reforiem a investičných opatrení, z ktorých 209 je finančne podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a 81 predstavuje novo identifikované opatrenia a opatrenia v rámci iných programov EÚ vrátane politiky súdržnosti. Celkovo boli opatrenia národného plánu obnovy a odolnosti koncipované tak, aby prispeli k plneniu existujúcich odporúčaní pre Chorvátsko. Nové opatrenia doplnené do strednodobého plánu ďalej prispievajú k vykonávaniu odporúčaní z uplynulých rokov, ako aj nových odporúčaní vydaných v roku 2024.

(23)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu, ktorá spočíva v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán obsahuje súbor opatrení na podporu klimatickej neutrálnosti a riešenie výziev spojených s adaptáciou na zmenu klímy. S cieľom zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľa pre rok 2030 a vykonávanie integrovaného národného energetického a klimatického plánu sa zriadi plánovací rámec na vykonávanie stratégie nízkouhlíkového rozvoja vrátane návrhu záväzných odvetvových cieľov znižovania emisií pre odvetvia, ktoré sa dekarbonizujú najťažšie, a vytvorenia štruktúr potrebných na zavedenie Sociálno-klimatického fondu. Na posilnenie odolnosti proti zmene klímy sa prijme akčný plán vrátane ukazovateľov, a to s cieľom urýchliť vykonávanie stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní na rok 2023 v oblasti účinného čerpania fondov EÚ a odporúčania na rok 2023 v oblasti znižovania celkovej závislosti od fosílnych palív.

Plán obsahuje opatrenia plánu obnovy a odolnosti na podporu posilnenia verejnej správy, súdnictva a štátnych aktív, a to digitalizáciou a zjednodušením správnych a súdnych postupov, posilnením štátnej IKT infraštruktúry, rozšírením siete digitálnych služieb a rozšírením širokopásmového pripojenia a prístupu k 5G pre domácnosti. Reformy a investície do štátnej IKT infraštruktúry a digitálnych služieb súvisia s odporúčaniami na rok 2020 týkajúcimi sa lepšieho prístupu k digitálnej infraštruktúre a službám, podpory získavania zručností a zefektívňovania a zvyšovania schopnosti verejnej správy navrhovať a vykonávať verejné projekty a politiky na centrálnej a miestnej úrovni. Plán zahŕňa opatrenia nad rámec plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú zamerané na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, ďalšiu digitalizáciu verejných služieb a posilnenie správy údajov v rámci verejnej správy. Tieto opatrenia sa týkajú odporúčaní na roky 2019 a 2020 o zlepšení elektronickej komunikácie na súdoch, zvýšení efektívnosti súdnictva a zlepšení prístupu k digitálnej infraštruktúre a službám. Plán okrem toho zahŕňa dôležité reformy na zvýšenie atraktívnosti výskumnej kariéry v oblasti IKT, a to v súvislosti s odporúčaniami na roky 2019 a 2020 týkajúcimi sa lepšieho prístupu k digitálnej infraštruktúre a službám, ako aj zamerania investícií na zelenú a digitálnu transformáciu. Plán takisto zahŕňa súbor opatrení plánu obnovy a odolnosti v odvetví dopravy, ktoré sa okrem iného zameriavajú na odporúčania týkajúce sa zlepšenia prístupu k digitálnej infraštruktúre a službám, podpory zelenej a digitálnej transformácie, zníženia dopytu po energii a závislosti od fosílnych palív v doprave a podpory udržateľných dopravných riešení. Plán okrem toho zahŕňa opatrenia týkajúce sa energetickej obnovy a obnovy budov po zemetrasení, rozvoja seizmologickej dátovej siete, obehového využívania stavebného odpadu z budov so statusom kultúrnej pamiatky a rozvoja stratégií zelenej mestskej obnovy. Uvedené opatrenia reagujú na odporúčania v oblasti energetickej efektívnosti, zelenej transformácie, znižovania závislosti od fosílnych palív a pokračovania vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

(24)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán zahŕňa komplexnú reformu vzdelávacieho systému zameranú na rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a vysokoškolskému vzdelávaniu a na zlepšenie kvality primárneho a vysokoškolského vzdelávania, a to aj zavedením jednozmennej výučby a prípravou prechodu na celodennú školu v primárnom vzdelávaní. Reforma vzdelávacieho systému reaguje na odporúčanie na rok 2019 v oblasti zlepšenia prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, ich kvality a relevantnosti pre trh práce, odporúčanie na rok 2020 v oblasti podpory získavania zručností, odporúčanie na rok 2024 týkajúce sa znižovania nedostatku zručností posilnením základných zručností a zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, ako aj na odporúčania na roky 2023 a 2024 týkajúce sa pokračovania stabilného vykonávania plánu obnovy a odolnosti. Plán takisto zahŕňa dôležité reformy trhu práce s cieľom zlepšiť právny rámec a zvýšiť zamestnanosť zlepšením dostupnosti a kvality odborného vzdelávania a vzdelávania dospelých, zabezpečením cielených aktívnych politík trhu práce a posilnením systému začleňovania a monitorovania zraniteľných skupín. Tieto reformy sa týkajú odporúčaní na roky 2019 a 2020 v oblasti posilnenia opatrení a inštitúcií trhu práce, zlepšenia ich spolupráce so sociálnymi službami a zlepšenia primeranosti dávok v nezamestnanosti a minimálnych garantovaných dávok. Pokiaľ ide o sociálnu odolnosť, plán zahŕňa reformu dôchodkového systému s cieľom zvýšiť primeranosť dôchodkov, ako aj komplexné reformy systému sociálneho zabezpečenia zamerané na zníženie rizika chudoby a sociálneho vylúčenia zraniteľných skupín, a to integráciou sociálnych dávok a zlepšením kvality, dostupnosti a dosiahnuteľnosti deinštitucionalizovaných komunitných sociálnych služieb, najmä služieb dlhodobej starostlivosti. Tieto reformy sociálneho zabezpečenia reagujú na odporúčanie na rok 2019 o konsolidácii sociálnych dávok a zlepšení ich vplyvu na znižovanie chudoby, odporúčania na rok 2020 o zlepšení primeranosti dávok v nezamestnanosti a minimálnych garantovaných dávok, a odporúčanie na rok 2024 o znížení nedostatku pracovnej sily a zručností uľahčením prístupu k formálnej dlhodobej starostlivosti doma a v komunite. Plán obsahuje v rámci Európskej záruky pre deti aj viaceré opatrenia na ochranu detí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.

Súčasťou plánu sú okrem toho aj opatrenia na ďalšie zlepšenie výkonnosti a konkurencieschopnosti verejného výskumu, vývoja a inovácií znížením fragmentácie verejných výskumných ústavov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a poskytovaním grantov na výskumné projekty v novom programovom rámci v súlade s odporúčaniami na rok 2019 týkajúcimi sa hospodárskej politiky súvisiacej s investíciami na výskum a inovácie a zlepšenia kapacít vnútroštátnych orgánov navrhovať verejné projekty a politiky, s odporúčaním na rok 2020 týkajúcim sa zvyšovania efektívnosti a kapacity verejnej správy navrhovať a vykonávať verejné projekty, ako aj s odporúčaniami na rok 2024 týkajúcimi sa pokračovania vo vykonávaní plánu obnovy a odolnosti a zlepšovania konkurencieschopnosti riešením vysokej fragmentácie verejných výskumných inštitúcií. Plán okrem toho zahŕňa reformy na zlepšenie fungovania verejnej správy zvýšením schopností zamestnancov verejnej správy v súlade s odporúčaním na rok 2020 týkajúcim sa zvýšenia efektívnosti a kapacity verejnej správy navrhovať a vykonávať verejné projekty, s odporúčaniami na roky 2022 a 2024 týkajúcimi sa pokračovania vo vykonávaní plánu obnovy a odolnosti, ako aj s odporúčaním na rok 2024 v oblasti znižovania nedostatku zručností. Do plánu sú okrem toho zahrnuté opatrenia plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú súčasťou komponentu „obnova budov“. Zameriavajú sa na rozvoj zručností pre rekonštrukciu po zemetrasení a energetickú obnovu a zavádzajú sa nimi nové programy vzdelávania dospelých v stavebníctve pre pracovníkov z krajín mimo EÚ. Reagujú tak na odporúčania v oblasti podpory získavania zručností pre zelenú transformáciu, zabezpečenia účinného čerpania finančných prostriedkov a pokračovania vo vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.

(25)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, plán zahŕňa kľúčové investície plánu obnovy a odolnosti zamerané na modernizáciu elektrických sietí, zvýšenie kapacity spätného splyňovania skvapalneného zemného plynu (LNG) a rozšírenie cezhraničnej infraštruktúry na prepravu plynu. Okrem toho zahŕňa opatrenia, ktorými sa má podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, energetická obnova budov, energetická efektívnosť v priemysle a udržateľná doprava s nulovými emisiami a zároveň riešiť energetická chudoba. Tieto opatrenia reagujú na odporúčania na rok 2019 týkajúce sa zamerania investičnej politiky na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a environmentálnu infraštruktúru, odporúčanie na rok 2020 týkajúce sa zamerania investícií do zelenej a digitálnej transformácie, najmä do environmentálnej infraštruktúry, čistej a efektívnej výroby a využívania energie, odporúčania na rok 2022 týkajúce sa diverzifikácie dovozu fosílnych palív a zníženia celkovej závislosti od fosílnych palív a urýchlenia zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, odporúčania na roky 2022, 2023 a 2024 o pokračovaní vo vykonávaní plánu obnovy a odolnosti, ako aj odporúčanie na rok 2023 o znížení závislosti od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov.

(26)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu v oblasti obranných spôsobilostí, plán neobsahuje podrobnosti o investíciách alebo reformách zameraných na túto spoločnú prioritu.

(27)

Plán okrem toho zahŕňa ďalšie politické opatrenia, ktoré presahujú rámec spoločných priorít EÚ, vrátane opatrení na zlepšenie správy štátnych aktív znížením počtu štátom vlastnených podnikov, zlepšením ich správy a riadenia, a to aj zosúladením vnútroštátnych noriem s medzinárodnými najlepšími postupmi, a posilnením ľudských kapacít na monitorovanie správy a riadenia štátom vlastnených podnikov. Tieto opatrenia reagujú na odporúčania na rok 2019 s cieľom zlepšiť správu a riadenie štátom vlastnených podnikov a zintenzívniť predaj štátom vlastnených podnikov a neaktívnych aktív. Okrem toho plán ďalej zahŕňa liberalizáciu trhov so službami, zníženie administratívneho a fiškálneho zaťaženia a posilnenie podpory rastu startupov. Tieto opatrenia reagujú na odporúčanie na rok 2019 týkajúce sa nadmernej regulácie trhu s výrobkami a službami a zníženia najviac zaťažujúcich parafiškálnych poplatkov; a odporúčania na rok 2020 týkajúce sa ďalšieho znižovania parafiškálnych poplatkov a regulačných obmedzení na trhoch s tovarom a službami a podpory súkromných investícií na podporu obnovy hospodárstva. Súčasťou plánu sú takisto opatrenia, ako je poskytovanie úverov a bonifikácií úrokových sadzieb mikropodnikom, malým a stredným podnikom, podpora projektov v spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou a vo veľkých podnikoch a investovanie do kapitálových a kvázi kapitálových nástrojov, ktoré reagujú na odporúčania na rok 2020 o zachovaní opatrení na poskytovanie likvidity malým a stredným podnikom, ako aj na odporúčanie na rok 2024 o urýchlení investícií podporovaných z fondov EÚ. Zahrnuté sú aj opatrenia na podporu efektívnejšieho fungovania kapitálových trhov, a to v súlade s najnovším odporúčaním na rok 2024 týkajúcim sa zlepšenia prístupu k rôznym zdrojom financovania a podpory kapitálových trhov. Do plánu sú takisto zahrnuté opatrenia plánu obnovy a odolnosti, ktoré sa týkajú modernizácie námorných prístavov, prispôsobenia plne autonómnych a elektrických vozidiel a infraštruktúry potrebám cestujúcich so zdravotným postihnutím, čím sa ďalej reaguje na odporúčanie na rok 2020 v oblasti zlepšenia prístupu k digitálnej infraštruktúre a službám. Plán okrem toho zahŕňa opatrenia plánu obnovy a odolnosti týkajúce sa energetickej obnovy budov so statusom kultúrnej pamiatky, integrácie seizmologických údajov do odborných východísk pre priestorové plány, ako aj prijatia usmernení na uplatňovanie modelu monitorovania spotreby energie vo viacbytových domoch, ktorými sa okrem iného reaguje na odporúčanie na rok 2020 v oblasti zlepšenia prístupu k digitálnej infraštruktúre a službám.

Cieľom plánu ďalej je posilniť odolnosť systému zdravotnej starostlivosti rozšírením prístupu k službám prostredníctvom inovačných modelov, investícií do špičkového vybavenia a infraštruktúry, ako aj do digitalizácie postupov predpisovania a výdaja liekov a zároveň zvýšiť kvalitu starostlivosti harmonizáciou klinických usmernení a špecializovanej odbornej prípravy. Cieľom tohto úsilia je riešiť kľúčové výzvy v oblasti zdravia, ako sú onkológia a čakacie zoznamy, a zároveň zlepšiť nakladanie s odpadom a zdrojmi v rámci zdravotníckych zariadení, čo prispeje k plneniu odporúčaní na rok 2020 týkajúcich sa zlepšenia odolnosti systému zdravotnej starostlivosti a presadzovania vyváženej distribúcie zdravotnej starostlivosti a elektronického zdravotníctva, ako aj odporúčania na rok 2021 týkajúceho sa fiškálnej reformy pre udržateľnú zdravotnú starostlivosť. Aspekty súvisiace s odbornou prípravou sú takisto prepojené s odporúčaním pre Chorvátsko na rok 2020 v oblasti podpory získavania zručností. Mimo plánu obnovy a odolnosti Chorvátsko uskutočňuje opatrenia, ktoré sa týkajú aj rozvoja elektronického zdravotníctva, paliatívnej starostlivosti a hodnotenia zdravotníckych technológií, ako aj podpory zdravého životného štýlu a prevencie chorôb.

(28)

V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a vo vhodných prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Chorvátska. Investície v rámci politiky súdržnosti zamerané na posilnenie výskumných a inovačných kapacít dopĺňajú investície a reformy v rámci plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú zamerané na zlepšenie výkonnosti verejného výskumného sektora, ako aj inovačných výstupov podnikov. Investície do vzdelávacích zariadení, ktoré pokrývajú všetky úrovne vzdelávania, dopĺňajú investície v rámci plánu obnovy a odolnosti a prispievajú k rozšíreniu prístupu k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve a vysokoškolskému vzdelávaniu a k zlepšeniu kvality primárneho vzdelávania.

(29)

Plán poskytuje prehľad verejných investičných potrieb Chorvátska súvisiacich so spoločnými prioritami EÚ s výnimkou 4. priority týkajúcej sa budovania obrannej spôsobilosti. Cieľom plánu je prispieť k uspokojeniu potrieb Chorvátska v oblasti verejných investícií z hľadiska spoločných priorít EÚ. Pokiaľ ide o prvú spoločnú prioritu v oblasti spravodlivej, zelenej a digitálnej transformácie vrátane súladu s európskym právnym predpisom v oblasti klímy, v pláne sa opisujú investičné potreby v prípade 78 opatrení. Opatrenia sa okrem iného týkajú investícií do zelených a vodíkových technológií, energetickej efektívnosti a podpory čistej energie, investícií do udržateľnej mestskej a železničnej dopravy, digitalizácie verejnej správy a justičného systému, podpory a propagácie vedy a výskumu. V súvislosti s prioritou týkajúcou sa sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv sa v pláne opisujú investičné potreby pre 30 opatrení. Týkajú sa okrem iného opatrení na zlepšenie prístupu k cenovo dostupnému bývaniu, programov vzdelávania dospelých, poukážok na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie, aktívnych politík trhu práce, výstavby a modernizácie zariadení pre vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, základných a stredných škôl vrátane dokončenia prechodu na jednozmennú výučbu na základných školách a demografických revitalizačných opatrení na podporu rodín s deťmi a predchádzanie vyľudňovaniu. Pokiaľ ide o prioritu spojenú s energetickou bezpečnosťou, v pláne sa opisujú investičné potreby pre 15 opatrení, ktoré sa okrem iného týkajú zlepšenia energetickej efektívnosti obnovou budov, podpory čistej energie rozvojom kapacít na výrobu vodíka a nabíjacích staníc, ako aj modernizácie elektrizačnej prenosovej sústavy.

(30)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Chorvátska spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(31)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Chorvátska a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti verejného dlhu, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(32)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(33)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov uvedených v pláne, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcim usmerneniam Komisie, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedených v pláne pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov uvedenej v pláne. Rada tiež víta najmä skutočnosť, že relevantné zainteresované strany sa pred predložením plánu zapojili do spolupráce na vnútroštátnej úrovni. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu.

(34)

Rada očakáva, že Chorvátsko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(35)

Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(36)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, ktoré reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(37)

Rada so záujmom očakáva výročné správy Chorvátska o pokroku, ktoré majú obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou a pri vykonávaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra.

(38)

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Chorvátsku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne,

1.