<!DOCTYPE html PUBLIC "yes" "xhtml1-strict.dtd">
<html xmlns="http://www.w3.org/1999/xhtml">
<!--GENDOC2XHTML # converter_version: 1.2.15-->
  <head>
    <title>2026-07-202607C109202402420-00-TRA-DOC-SK-CONCL-C-0242-24-202510361-07_00</title>
    <meta content="text/html; charset=utf-8" http-equiv="Content-Type"/>
    <meta content="" name="Gendoc_DGTGeneratedDate"/>
    <meta content="0" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_ContentBits"/>
    <meta content="Commission Use" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Name"/>
    <meta content="sk-SK" name="Gendoc_Lang"/>
    <meta content="" name="Gendoc_GenerationDate"/>
    <meta content="" name="IsFlattened"/>
    <meta content="1" name="NumProc"/>
    <meta content="Final" name="Gendoc_EditionType"/>
    <meta content="0001" name="Gendoc_CaseNumberSuite"/>
    <meta content="10/08/2026 11:15:42" name="Gendoc_LastVerificationDate"/>
    <meta content="" name="Gendoc_ProcedureNumber"/>
    <meta content="sk" name="Gendoc_LangCode"/>
    <meta content="CNC" name="TypeDoc"/>
    <meta content="tzyavpnpn2klRJiItgtyQpdFaDKevFlGYVbd9XixufIxtLcaN67uBkONDkX6vQG1nVlcKA3CHdOAe6G/ingVQAP1M4ugJrLsEnAKdven+Tn+1mCkV6f9xgmWkZODJYV7nL8AqiVi2j8SI+7NMwddJG2LPGb4S2XX6hj+ik4Wqy8=" name="GenDocUID"/>
    <meta content="P" name="TypeProc"/>
    <meta content="" name="CreateCustomParts"/>
    <meta content="OK" name="ReadyToPublish"/>
    <meta content="kapalin" name="Gendoc_User"/>
    <meta content="10, 3, 0, 1" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Tag"/>
    <meta content="" name="EP_Mode"/>
    <meta content="" name="Gendoc_DGTGenerated"/>
    <meta content="" name="Gendoc_Vademecum"/>
    <meta content="true" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Enabled"/>
    <meta content="5634fe6d-e872-4700-9333-7ca10145eee3" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_ActionId"/>
    <meta content="0242" name="NumeroOrdre"/>
    <meta content="2024" name="Annee"/>
    <meta content="P" name="Gendoc_ProcedureType"/>
    <meta content="" name="EP_Version"/>
    <meta content="SK" name="Langue"/>
    <meta content="kapalin" name="Gendoc_DGTGeneratedUser"/>
    <meta content="b24c8b06-522c-46fe-9080-70926f8dddb1" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_SiteId"/>
    <meta content="FAST_document_go_ok" name="Gendoc_LastVerificationStatus"/>
    <meta content="CNC_C" name="Gendoc_GendocTemplateType"/>
    <meta content="TRUE" name="WithoutAuthorBlockFlatP"/>
    <meta content="GenDoc 13-10-25 16:10:42" name="Created"/>
    <meta content="" name="Canevas3_Vademecum"/>
    <meta content="2025-10-27T14:55:38Z" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_SetDate"/>
    <meta content="TRUE" name="WithoutAuthorBlock"/>
    <meta content="" name="Gendoc_CaseYear"/>
    <meta content="false" name="Generation_In_Progress"/>
    <meta content="C" name="Juridiction"/>
    <meta content="c74663045b3f4cc5b557b5b79ea99296" name="DocumentIdentifier"/>
    <meta content="0242" name="Gendoc_CaseNumber"/>
    <meta content="ImportedWithoutSource" name="SdlIdentifier"/>
    <meta content="PV" name="NatureAff"/>
    <meta content="PV" name="Gendoc_CaseNature"/>
    <meta content="0001" name="NumSuite"/>
    <meta content="C" name="Gendoc_Juridiction"/>
    <meta content="Standard" name="MSIP_Label_6bd9ddd1-4d20-43f6-abfa-fc3c07406f94_Method"/>
  </head>
  <body>
    <div style="header">
      <div id="rId25" style="first"/>
      <div id="rId21" style="even">Návrhy generálneho advokáta – D. Spielmann – Vec C-242/24 P</div>
      <div id="rId22" style="default">Komisia/Nemecko (Pomoc na kogeneráciu)</div>
    </div>
    <p class="C36Centre" id="para-1" title="page-1">
      NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
    </p>
    <p class="C36Centre" id="para-2" title="page-1">
      DEAN SPIELMANN
    </p>
    <p class="C36Centre" id="para-3" title="page-1">
      prednesené 23. októbra 2025 (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-1" href="#t-1">1</a>
</span>)
      
    </p>
    <p class="C38Centregrasgrandespacement" id="para-4" title="page-1">
      Vec C‑242/24 P
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-5" title="page-1">
      Európska komisia
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-6" title="page-1">
      proti
    </p>
    <p class="C37Centregras" id="para-7" title="page-1">
      Spolkovej republike Nemecko
    </p>
    <p class="C71Indicateur" id="para-8" title="page-1">
      „Odvolanie – Štátna pomoc – Pomoc poskytovaná na základe určitých ustanovení nemeckého zákona o kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinnosť prevádzkovateľom distribučnej siete odoberať elektrickú energiu od výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie za cenu zvýšenú o príplatok, ktorý môže byť doplnený bonusom – Pojem ‚štátna pomoc‘ – Opatrenia poskytnuté zo štátnych prostriedkov“
    </p>
    <p class="C02AlineaAltA" id="para-9" title="page-2">
      
        <br/>
      
    </p>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Úvod</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">1.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 24. januára 2024, Nemecko/Komisia (T‑409/21, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2024:34), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2021) 3918 final z 3. júna 2021 o štátnej pomoci SA.56826 (2020/N) – Nemecko – Reforma schémy na podporu kogenerácie a štátnej pomoci SA.53308 (2019/N) za rok 2020 – Nemecko – Zmena podpory pre existujúce kogeneračné zariadenia na teplo a elektrickú energiu [§ 13 Gesetz zur Neuregelung des Kraft‑Wärme‑Kopplungsgesetzes (zákon o novelizácii zákona o kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie)] z 21. decembra 2015 (BGBl. 2015 I, s. 2498, ďalej len „KWKG z roku 2016“)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“), v ktorom Komisia konštatovala, že niektoré opatrenia (ďalej len „sporné opatrenia“), zamerané na podporu výroby elektrickej energie v zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie (combined heat and power, ďalej len „CHP“), predstavujú štátnu pomoc.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">2.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávanej veci má Súdny dvor objasniť výklad podmienky „štátnych prostriedkov“, stanovenej v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne bude mať príležitosť vyjadriť sa k otázke, či dosah rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra (C‑379/98, ďalej len „rozsudok PreussenElektra“, EU:C:2001:160), ktorý poskytuje právne kritérium na vylúčenie použitia štátnych prostriedkov, treba vykladať reštriktívnejšie, ako vyplýva z napadnutého rozsudku.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okolnosti predchádzajúce sporu, sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">3.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 2 až 26 napadnutého rozsudku. Možno ich zhrnúť nasledujúcim spôsobom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Sporné opatrenia a ich financovanie</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">4.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V dňoch 28. januára 2019 a 23. septembra 2020 nemecké orgány oznámili Komisii súbor opatrení pozmeňujúcich KWKG z roku 2016, z ktorých niektoré boli v decembri 2020 ďalej pozmenené. Všetky tieto opatrenia zodpovedajú právnym predpisom o podpore CHP platným od 1. januára 2021 (ďalej len „KWKG z roku 2020“), ku ktorým sa pripája posledná zmena týkajúca sa obmedzenia výšky poplatku v prospech výrobcov vodíka, ako je stanovené v § 27 KWKG z roku 2020.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">5.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Cieľom KWKG z roku 2020 je najmä zlepšiť energetickú účinnosť a ochranu klímy a životného prostredia zvýšením čistej výroby elektrickej energie pomocou CHP do roku 2025.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">6.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na tieto účely stanovuje súbor opatrení na podporu i) výroby elektrickej energie v novovybudovaných, modernizovaných a obnovených vysokoúčinných zariadeniach CHP, ii) energeticky úsporných sietí diaľkového vykurovania a chladenia, iii) zásobníkov tepla a chladu a iv) výroby elektrickej energie existujúcimi vysokoúčinnými zariadeniami CHP na plyn v odvetví diaľkového vykurovania (ďalej spoločne len „opatrenia na podporu CHP“), ako aj v) opatrení na obmedzenie výšky poplatku v prospech výrobcov vodíka.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">7.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Tieto opatrenia majú buď formu príplatku, ktorý môže byť doplnený bonusom, ktorý sa pripočítava k príjmom z predaja vyrobenej elektrickej energie za trhovú cenu, alebo v prípade výroby priemyselných plynov, v ktorom výroba vodíka predstavuje väčšinu celkovej pridanej hodnoty, majú formu obmedzenia výšky poplatku, ktorý môžu prevádzkovatelia sietí získať späť od výrobcov vodíka.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">8.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podpora sa poskytuje buď prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže organizovanej národným regulačným orgánom, konkrétne Bundesnetzagentur (Spolková agentúra pre reguláciu sieťových odvetví, Nemecko, ďalej len „BNetzA“), alebo priamo na základe KWKG z roku 2020. V poslednom uvedenom prípade sú príjemcovia automaticky oprávnení získať túto podporu, ak spĺňajú kritériá spôsobilosti, čo na žiadosť týchto príjemcov overuje Bundesamt für Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle (Spolkový úrad pre hospodárstvo a kontrolu vývozov, Nemecko, ďalej len „BAFA“). Ak spĺňajú všetky kritériá, BAFA vydá povolenie potvrdzujúce ich spôsobilosť.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">9.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prejednávanej veci má osobitný význam mechanizmus financovania sporných opatrení, ktorý Všeobecný súd opisuje ako mechanizmus pozostávajúci z dvoch úrovní.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">10.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rámci prvej úrovne je dotknutý prevádzkovateľ distribučnej siete alebo prenosovej sústavy zo zákona povinný zaplatiť prevádzkovateľom zariadení CHP, zásobníkov a sietí diaľkového vykurovania a chladenia (ďalej len „prevádzkovatelia zariadení CHP a iných zariadení spojených s CHP“ alebo „príjemcovia CHP“), ktorí sú pripojení k jeho sieti, sumy stanovené KWKG z roku 2020 a títo príjemcovia sú oprávnení ich prijímať (ďalej len „tarifný príplatok KWKG“).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">11.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">S cieľom zabezpečiť, aby každému prevádzkovateľovi sietí mohla byť kompenzovaná dodatočná finančná záťaž vyplývajúca z jeho povinností podľa KWKG z roku 2020, tento zákon zaviedol mechanizmus, prostredníctvom ktorého je toto zaťaženie spravodlivo rozdelené medzi prevádzkovateľov sietí (distribúcia alebo prenos) úmerne k spotrebe odberateľov pripojených k ich sieti a následne kompenzované prostredníctvom poplatku KWKG z roku 2020.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">12.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prvom rade tak prevádzkovatelia prenosových sústav uhradia prevádzkovateľom distribučnej siete celkovú sumu, ktorú títo prevádzkovatelia zaplatili príjemcom CHP. V druhom rade prevádzkovatelia prenosových sústav vypočítajú celkovú výšku platieb, ktoré zaplatili prevádzkovateľom distribučných sietí a príjemcom CHP. Táto celková suma sa následne vydelí celkovou spotrebou elektrickej energie. Výsledok predstavuje priemerné zaťaženie elektrickej energie za kilowatthodinu (KWh) pre sporné opatrenia (ďalej len „poplatok KWKG“). Prevádzkovatelia distribučných sietí sú povinní platiť prevádzkovateľom prenosových sústav poplatok KWKG za každú KWh elektrickej energie, ktorú distribuovali koncovým odberateľom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">13.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Výšku poplatku KWKG každoročne vypočítavajú prevádzkovatelia prenosových sústav podľa metodiky stanovenej v KWKG z roku 2020 a pod kontrolou BAFA a BNetzA. Vyjadrená je v jednotnej cene spotrebovanej elektrickej energie za KWh s výhradou zníženej sadzby, ktorá sa vzťahuje na určité kategórie užívateľov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">14.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rámci druhej úrovne sú prevádzkovatelia sietí oprávnení, bez toho, aby to zákon ukladal, preniesť poplatok KWKG pri výpočte sieťových poplatkov, ktoré požadujú od svojich odberateľov, koncových užívateľov elektrickej energie, za každú KWh elektrickej energie dodávanej v Nemecku prostredníctvom elektrickej siete. Odchylne sú prevádzkovatelia prenosových sústav oprávnení požadovať nižší poplatok KWKG pre energeticky náročných odberateľov, ako sú výrobcovia vodíka.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">15.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">KWKG z roku 2020 stanovuje ročnú rozpočtovú hranicu vo výške 1,8 miliardy eur pre sporné opatrenia, a teda pre celkový poplatok KWKG.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Sporné rozhodnutie</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">16.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Dňa 3. júna 2021 prijala Komisia sporné rozhodnutie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">17.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Týmto rozhodnutím Komisia kvalifikovala sporné opatrenia ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pričom najmä konštatovala, že boli financované zo štátnych prostriedkov. Konkrétne v bodoch 220 a 221 sporného rozhodnutia Komisia na jednej strane dospela k záveru, že podporné opatrenia CHP boli financované príjmami z povinného príspevku de iure uloženého štátom, spravovaného a prerozdeľovaného podľa ustanovení právnych predpisov. Na druhej strane sa domnievala, že opatrenie týkajúce sa obmedzenia výšky poplatku KWKG v prospech výrobcov vodíka predstavuje vzdanie sa štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">18.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia však konštatovala, že sporné opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, takže sa rozhodla nevzniesť námietky.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Napadnutý rozsudok</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">19.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Spolková republika Nemecko podala na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, na podporu ktorej uviedla jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom výklade a uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že podniky dotknuté spornými opatreniami boli príjemcami pomoci poskytnutej zo štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">20.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V bode 36 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 12. januára 2023, DOBELES HES (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-2" href="#t-2">2</a>
</span>), podľa ktorej za štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ možno považovať na jednej strane finančné prostriedky pochádzajúce z dane alebo iných odvodov, ktoré sú podľa vnútroštátnej právnej úpravy povinné a spravované a prerozdeľované v súlade s touto právnou úpravou (prvé kritérium), a na druhej strane finančné prostriedky, ktoré zostávajú pod stálou verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom (druhé kritérium). Tieto dve kritériá predstavujú alternatívne kritériá pojmu „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-3" href="#t-3">3</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">21.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Všeobecný súd najprv v bodoch 41 až 118 napadnutého rozsudku analyzoval, či boli opatrenia na podporu CHP financované zo štátnych prostriedkov, a následne v bodoch 119 až 126 tohto rozsudku skúmal, či to tak bolo v prípade opatrenia týkajúceho sa obmedzenia výšky poplatku KWKG v prospech výrobcov vodíka.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">22.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o opatrenia na podporu CHP, Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 56 až 90 napadnutého rozsudku preskúmal, či poplatok KWKG alebo tarifný príplatok KWKG predstavujú daň alebo iný povinný odvod v zmysle prvého kritéria. V druhom rade v bodoch 91 až 100 tohto rozsudku overil, či sumy tohto poplatku alebo tohto tarifného príplatku zostali pod stálou verejnou kontrolou prostriedkov v zmysle druhého kritéria. Po tretie v bodoch 101 až 117 uvedeného rozsudku zamietol tvrdenia Komisie týkajúce sa uplatnenia judikatúry vyplývajúcej z rozsudku PreussenElektra v prejednávanej veci.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">23.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o prvé kritérium, Všeobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku najskôr konštatoval, že povinné platby zo strany prevádzkovateľov sietí príjemcom CHP, ku ktorým došlo na „prvej úrovni“ dodávateľského reťazca, sa týkali výlučne použitia finančných prostriedkov v súlade so zákonom, keďže títo prevádzkovatelia sú zo zákona povinní poskytovať finančnú podporu príjemcom CHP. Neposkytli však žiadne informácie o pôvode finančných prostriedkov použitých prevádzkovateľmi sietí. Podľa Všeobecného súdu by konštatovanie, že tieto platby predstavujú daň alebo iný povinný odvod v zmysle relevantnej judikatúry, viedlo k záveru, že financovanie opatrení na podporu CHP splýva s poskytnutím finančných prostriedkov príjemcom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">24.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ďalej v bodoch 68 až 71 tohto rozsudku Všeobecný súd odlíšil situáciu v prejednávanej veci, v ktorej prevádzkovatelia sietí nemajú žiadnu zákonnú povinnosť preniesť poplatok KWKG na svojich odberateľov na druhej úrovni dodávateľského reťazca, od situácie skúmanej v judikatúre, na ktorú sa odvoláva Komisia na podporu svojho rozhodnutia. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-4" href="#t-4">4</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">25.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho v bodoch 71 a 72 uvedeného rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nevysvetlila, kedy a kto spravuje finančné prostriedky.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">26.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Napokon Všeobecný súd v bodoch 73 až 77 toho istého rozsudku spresnil, že nemožno tvrdiť, že štát si privlastňuje prostriedky prevádzkovateľov sietí, pretože títo poslední uvedení nie sú nevyhnutne konečnými dlžníkmi znášajúcimi finančnú záťaž spôsobenú opatreniami na podporu CHP. Možnosť prevádzkovateľov sietí preniesť finančnú záťaž týchto opatrení na svojich odberateľov totiž stačila na to, aby títo prevádzkovatelia neboli konečnými dlžníkmi tohto zaťaženia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">27.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na druhé kritérium, teda kontrolu štátu nad predmetnými prostriedkami, Všeobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia ho v spornom rozhodnutí jasne a výslovne nepreskúmala, keďže obe predmetné kritériá sú alternatívne.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">28.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V každom prípade Všeobecný súd v bodoch 98 až 100 tohto rozsudku rozhodol, že toto druhé kritérium nebolo v prejednávanej veci splnené. Okolnosť, že použité finančné prostriedky boli zákonom určené výlučne na plnenie určitých úloh, totiž skôr preukazuje, že v prípade neexistencie akejkoľvek inej skutočnosti svedčiacej o opaku štát práve nemôže disponovať s týmito prostriedkami, to znamená, že štát nemôže rozhodnúť o inom určení, než je účel stanovený zákonom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">29.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o judikatúru vyplývajúcu z rozsudku PreussenElektra, Všeobecný súd v bodoch 101 až 117 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa nesprávne domnievala, že táto judikatúra nie je v prejednávanej veci uplatniteľná z dôvodu, že opatrenia na podporu CHP nepredstavujú „jednoduchú reguláciu cien“ v zmysle tohto rozsudku. Na tento účel mala totiž Komisia bez ohľadu na to, či opatrenia na podporu CHP predstavovali alebo nepredstavovali opatrenie „jednoduchej regulácie cien“, preukázať, že výhodu v prospech príjemcov CHP neposkytli prevádzkovatelia sietí, ktorí sú súkromnými subjektmi z vlastných finančných prostriedkov, ale že boli poverení štátom spravovať štátne prostriedky.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">30.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Keďže podľa Všeobecného súdu opatrenia na podporu CHP neboli financované zo štátnych prostriedkov, v bodoch 119 až 126 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že obmedzenie výšky poplatku KWKG v prospech výrobcov vodíka nemôže predstavovať vzdanie sa štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">31.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na základe tohto odôvodnenia Všeobecný súd vyhovel jedinému žalobnému dôvodu Spolkovej republiky Nemecko a zrušil sporné rozhodnutie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Konanie a návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">32.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Dňa 3. apríla 2024 Komisia podala odvolanie proti napadnutému rozsudku. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a zamietol žalobu v prvostupňovom konaní ako nedôvodnú.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">33.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor, pokiaľ ide o opatrenia uvedené v odôvodnení 198 písm. a) až d) sporného rozhodnutia, konkrétne opatrenia na podporu CHP, zrušil napadnutý rozsudok a zamietol žalobu v prvostupňovom konaní ako nedôvodnú.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">34.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V každom prípade Komisia navrhuje uložiť Spolkovej republike Nemecko povinnosť nahradiť trovy v prvostupňovom a odvolacom konaní.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">35.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol, potvrdil napadnutý rozsudok a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">36.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní 11. júna 2025.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O odvolaní</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">37.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na podporu svojho odvolania, ktoré sa týka len opatrení na podporu CHP, Komisia uvádza jediný odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade kritéria „štátnych prostriedkov“ podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ a pri právnej kvalifikácii skutkového stavu. Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí. Skôr než ich preskúmam, však považujem za potrebné uviesť niekoľko úvodných poznámok k relevantnému právnemu rámcu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Úvodné pripomienky</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">38.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba pripomenúť, že kvalifikácia štátnej pomoci predpokladá splnenie štyroch podmienok, medzi ktoré patrí existencia zásahu zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov. Už dávno je ustálené, že takáto podmienka je splnená, ak je jednak opatrenie poskytnuté priamo alebo nepriamo z týchto prostriedkov a jednak je pripísateľné dotknutému členskému štátu. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-5" href="#t-5">5</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">39.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa pripísateľnosti, táto vyžaduje preskúmať, či sa orgány verejnej moci podieľali na prijatí predmetného opatrenia. Je nesporné, že každé opatrenie zavedené legislatívnou cestou je z tohto dôvodu pripísateľné dotknutému členskému štátu. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-6" href="#t-6">6</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">40.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o podmienku, že výhoda musí byť poskytnutá zo štátnych prostriedkov, ktorá je predmetom jediného odvolacieho dôvodu uvedeného Komisiou, Súdny dvor opakovane rozhodol, že splnenie tejto podmienky si vyžaduje osobitnú finančnú záťaž pre štátny rozpočet. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-7" href="#t-7">7</a>
</span>) Následne uviedol, že takáto finančná záťaž existuje nielen v prípade pozitívneho prevodu verejných prostriedkov, ale aj v prípade vzdania sa príjmov, ktoré by za normálnych okolností boli vyplatené štátu, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-8" href="#t-8">8</a>
</span>) a že nie je potrebné, aby táto záťaž bola preukázaná, keďže stačí, ak vznikne konkrétne riziko jej realizácie v budúcnosti. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-9" href="#t-9">9</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">41.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Súdny dvor napokon doplnil „dematerializáciu“ prevodu štátnych prostriedkov vyplývajúcu z tejto judikatúry tým, že rozhodol, že pojem „štátne prostriedky“ zahŕňa všetky peňažné prostriedky, ktoré môžu orgány verejnej moci skutočne použiť na podporu podnikov bez ohľadu na to, či tieto prostriedky trvalo patria alebo nepatria do majetku štátu. Podľa Súdneho dvora, aj keď sumy poskytnuté prostredníctvom opatrenia finančnej podpory nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve štátnej pokladnice, tieto sumy môžu tiež predstavovať štátne prostriedky, ak zostávajú nepretržite pod verejnou kontrolou, a sú teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-10" href="#t-10">10</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">42.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Obmedzenie kritéria verejnej kontroly bolo následne stanovené v rozsudku PreussenElektra. Otázky položené Súdnemu dvoru vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa týkali § 4 ods. 2 a 3 nemeckého zákona o dodávke prúdu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie do verejnej siete. Podľa tohto ustanovenia boli dodávatelia elektrickej energie povinní nakupovať elektrickú energiu vyrobenú v ich zásobovacej oblasti z obnoviteľných zdrojov energie za minimálne ceny založené na priemerných príjmoch za KWh z dodávok elektrickej energie všetkým koncovým odberateľom zo strany dodávateľov elektrickej energie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">43.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na otázku, či boli týmto spôsobom použité štátne prostriedky, Súdny dvor odpovedal záporne. Najprv objasnil, že rozlíšenie uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, medzi „pomocou poskytovanou štátmi“ a pomocou poskytovanou „zo štátnych prostriedkov“ má za cieľ iba začleniť do pojmu „štátna pomoc“ výhody priamo poskytované štátom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných inštitúcií, ktoré tento štát určil alebo založil. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-11" href="#t-11">11</a>
</span>) Na základe tohto zistenia dospel k záveru, že povinnosť súkromných dodávateľov elektrickej energie kupovať za minimálne ceny elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie nespôsobuje žiadny priamy alebo nepriamy presun štátnych prostriedkov na podniky vyrábajúce tento typ elektrickej energie. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-12" href="#t-12">12</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">44.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Právne kritérium vyplývajúce z tohto rozsudku tak predstavuje deliacu čiaru medzi vnútroštátnymi opatreniami, ktoré majú čisto regulačnú povahu, a opatreniami pomoci, pričom iba tieto posledné uvedené opatrenia zahŕňajú použitie štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">45.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Len nedávno bol Súdny dvor požiadaný, aby preskúmal podmienku „štátnych prostriedkov“ v sérii vecí týkajúcich sa vnútroštátnych systémov na podporu výroby elektrickej energie, najmä elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, financovaných prostredníctvom tarifných príplatkov uložených štátom odberateľom elektrickej energie. Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa toho, aby bola výhoda poskytnutá zo štátnych prostriedkov, Súdny dvor uplatnil kritérium, podľa ktorého sa prostriedky súkromného pôvodu musia kvalifikovať ako štátne prostriedky, ak pochádzajú z povinných príspevkov uložených právnou úpravou dotknutého členského štátu a ak sú spravované a rozdeľované v súlade s touto právnou úpravou. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-13" href="#t-13">13</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">46.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V rozsudku DOBELES HES Súdny dvor uviedol, že posledné uvedené kritérium a kritérium verejnej kontroly predstavujú dve alternatívne kritériá pojmu „štátne prostriedky“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-14" href="#t-14">14</a>
</span>).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O prvej časti jediného odvolacieho dôvodu</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zhrnutie argumentácií účastníkov konania</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">47.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prvej časti Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že finančná záťaž vyplývajúca z opatrení na podporu CHP, ktorú znášajú prevádzkovatelia distribučných sietí, nepredstavuje daň alebo iný povinný odvod v zmysle judikatúry Súdneho dvora, a teda že v prejednávanej veci neboli použité štátne prostriedky.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">48.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Domnieva sa, že záver Všeobecného súdu sa zakladá na troch konštatovaniach, z ktorých všetky tri sú založené na nesprávnom právnom posúdení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">49.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V prvom rade Komisia uvádza, že Všeobecný súd v bodoch 65 až 70 a 89 napadnutého rozsudku konštatoval, že na preukázanie existencie štátnych prostriedkov je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek zámene medzi použitím a pôvodom finančných prostriedkov. Je teda potrebné odlíšiť osobu povinnú platiť poplatok, od osoby, ktorá poplatok vybrala a vyplatila ho ako pomoc tretej osobe. Ak sa tieto dve osoby zhodujú, tak ako v prejednávanej veci, pričom každý prevádzkovateľ distribučnej siete je osobou povinnou platiť poplatok KWKG a zodpovedný za platbu tarifného príplatku KWKG príjemcom CHP, žiadne štátne prostriedky neexistujú. Naopak, Komisia zastáva názor, že nič v článku 107 ods. 1 ZFEÚ ani v judikatúre uvedenej Všeobecným súdom neumožňuje vyžadovať existenciu trojstranného vzťahu medzi osobou povinnou platiť poplatok, osobou zodpovednou za poskytnutie pomoci a jej príjemcom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">50.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ďalej podľa Komisie Všeobecný súd v bodoch 71, 72 a 88 napadnutého rozsudku vytkol tejto inštitúcii, že nepreukázala, že finančné prostriedky získané z tarifného príplatku KWKG boli vyberané a spravované v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou. Všeobecný súd považoval tento výber a spravovanie za podmienku, ktorá dopĺňa podmienku týkajúcu sa existencie povinného odvodu. Komisia sa naopak domnieva, že podľa judikatúry nie je potrebné, aby boli splnené ďalšie podmienky, ako je správa a rozdeľovanie finančných prostriedkov v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, keďže samotná povaha poplatku postačuje na preukázanie existencie štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">51.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Subsidiárne Komisia dodáva, že tieto prvé dve konštatovania Všeobecného súdu sú v každom prípade založené na inom nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že mechanizmus rozdelenia finančnej záťaže medzi prevádzkovateľov sietí nemožno považovať za „správu finančných prostriedkov“ z dôvodu, že tento mechanizmus zavádza len kompenzáciu záťaže medzi prevádzkovateľmi sietí.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">52.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia sa napokon domnieva, že Všeobecný súd v bodoch 73 až 76 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nepreukázala, že prevádzkovatelia distribučnej siete skutočne podliehali povinnému poplatku, keďže títo prevádzkovatelia mali možnosť preniesť poplatok na svojich odberateľov. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že v súlade s judikatúrou je samotná možnosť preniesť dodatočné náklady na tretie osoby irelevantná na účely konštatovania existencie štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">53.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Spolková republika Nemecko odmieta všetky tieto tvrdenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Posúdenie</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">54.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V záujme prehľadnosti mojej analýzy sa moje posúdenie zameria na výhrady Komisie týkajúce sa rôznych konštatovaní Všeobecného súdu, na základe ktorých dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že sporné rozhodnutie treba zrušiť.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">–</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O výhrade prvého konštatovania Všeobecného súdu</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">55.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o prvé z týchto konštatovaní, treba opäť pripomenúť predpoklad odôvodnenia, ktoré Všeobecný súd rozvinul v tejto časti napadnutého rozsudku.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">56.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Všeobecný súd po tom, čo poznamenal, že existencia dane alebo iného povinného odvodu podľa zákona umožňuje konštatovať, že na financovanie takto poskytnutej výhody boli použité štátne prostriedky, potvrdil, že povinné platby prevádzkovateľov sietí prevádzkovateľom zariadení CHP a iných zariadení súvisiacich s CHP, ku ktorým dochádza na „prvej úrovni“ dodávateľského reťazca, neposkytujú „žiadne informácie“ o pôvode finančných prostriedkov, ktoré prevádzkovatelia sietí používajú na účely poskytovania finančnej podpory príjemcom. Podľa názoru Všeobecného súdu záver, že predmetné platby predstavujú daň alebo iný povinný odvod, znamená, že financovanie opatrení na podporu CHP splýva s poskytnutím finančných prostriedkov príjemcom. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-15" href="#t-15">15</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">57.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa názoru Všeobecného súdu judikatúra týkajúca sa opatrení štátnej pomoci na podporu výroby elektrickej energie, najmä výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, potvrdzuje toto konštatovanie. V relevantných rozsudkoch totiž finančné prostriedky pochádzali z povinných poplatkov za elektrickú energiu uložených odberateľom elektrickej energie, čo preukazuje financovanie opatrení štátom. Naopak, skutočnosť, že prevádzkovatelia sietí sú povinní vyplácať sumy príjemcom, umožňuje len konštatovať, že finančné prostriedky boli použité v súlade so zákonom. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-16" href="#t-16">16</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">58.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Proti tejto analýze Všeobecného súdu podľa môjho názoru nemožno nič namietať.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">59.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba totiž uviesť, že táto judikatúra je založená na výklade rozsudku PreussenElektra, podľa ktorého štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ nie sú použité, ak je finančná podpora poskytnutá určeným podnikom zo strany verejnej moci výlučne z poplatkov uložených súkromným prevádzkovateľom a príjemcom vyplácaná priamo týmito prevádzkovateľmi. Z toho vyplýva, že „prvá úroveň“ dodávateľského reťazca spočívajúca v zákonnej povinnosti prevádzkovateľov siete nakupovať za cenu zvýšenú o príplatok, ktorý môže byť doplnený bonusom, nemôže sama osebe znamenať použitie štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">60.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Potreba existencie trojstranného vzťahu medzi osobou povinnou platiť poplatok, subjektom povereným poskytovaním finančnej podpory a príjemcom tejto podpory možno vysvetliť tým, že judikatúra podmieňuje štátny pôvod použitých prostriedkov existenciou povinného poplatku na „druhej úrovni“ dodávateľského reťazca.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">61.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Rozsudky Essent, FVE Holýšov a DOBELES HES, ktoré Komisia cituje na podporu svojho tvrdenia, v skutočnosti umožňujú potvrdiť, že závery Všeobecného súdu v tejto súvislosti sú dôvodné.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">62.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Essent, bol predmetný tarifný príplatok platený spotrebiteľmi prevádzkovateľom prenosovej sústavy, vyberaný spoločnosťou určenou na tento účel zákonom a prevedený na štyri vnútroštátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu ako kompenzáciu nákladov, ktoré znášali tie isté podniky pred liberalizáciou trhu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">63.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Súdny dvor vo svojom rozsudku konštatoval, že sporný tarifný príplatok predstavuje jednostranný poplatok uložený zákonom spotrebiteľom, ktorí sú povinní ho zaplatiť. Tento tarifný príplatok bol teda daňou v zmysle článkov 30 a 110 ZFEÚ, a teda pochádzal zo štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-17" href="#t-17">17</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">64.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok FVE Holýšov, išlo o opatrenia v prospech výrobcov elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie vo forme minimálnej kúpnej ceny alebo príplatku zvýšeného o trhovú cenu zaplatenej prevádzkovateľmi elektrickej siete. Tieto opatrenia boli financované z osobitného odvodu vo forme príplatku, ktorý týmto prevádzkovateľom platili koncoví spotrebitelia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">65.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo svojom rozsudku vydanom v odvolacom konaní, v reakcii na tvrdenie predložené navrhovateľkami, Súdny dvor konštatoval, že skutočnosť, že prostriedky pochádzajú z povinného poplatku, stačí na to, aby boli charakterizované ako štátne prostriedky. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-18" href="#t-18">18</a>
</span>) Z jednoduchého výkladu bodov rozsudku Všeobecného súdu, na ktoré sa odvolávajú tieto navrhovateľky, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-19" href="#t-19">19</a>
</span>) však vyplýva, že Súdny dvor týmto zamietol ich výhradu týkajúcu sa kvalifikácie uvedeného osobitného odvodu parafiškálnej dane.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">66.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z týchto rozsudkov vyvodzujem, že každý povinný odvod na „druhej úrovni“ dodávateľského reťazca, ktorý slúži na kompenzáciu dodatočných nákladov vyplývajúcich zo zákonnej povinnosti prevádzkovateľov sietí a prenosových sústav elektrickej energie nakupovať elektrickú energiu za určitú cenu na „prvej úrovni“ dodávateľského reťazca, je nevyhnutný na konštatovanie existencie dane alebo povinného príspevku spĺňajúceho podmienku „štátnych prostriedkov“. Naopak, takáto zákonná povinnosť zahŕňa použitie štátnych prostriedkov len vtedy, ak je kombinovaná s uvedeným povinným odvodom. Tento výklad potvrdzuje aj súhrnný rozsudok vo veci DOBELES HES, ktorý sa týka dvojúrovňového systému financovania podobného schéme o akú ide v prejednávanej veci. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-20" href="#t-20">20</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">67.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Inými slovami, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojom odvolaní, vo veciach, ktoré patria pod túto líniu judikatúry, „druhá úroveň“ nespadá len do skutkového rámca, ale predstavuje rozhodujúci prvok v právnom posúdení Súdneho dvora.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">68.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno podľa môjho názoru tvrdiť, že prvé konštatovanie vyplývajúce z bodov 65 až 70 napadnutého rozsudku je založené na nesprávnom právnom posúdení.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">–</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O výhrade týkajúcej sa druhého konštatovania Všeobecného súdu</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">69.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o druhé konštatovanie Všeobecného súdu, treba pripomenúť, že Komisia mu vytýka, že predpokladal, že tarifný príplatok KWKG musí byť nielen povinným odvodom, ale musí byť aj spravovaný v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-21" href="#t-21">21</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">70.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia totiž nesúhlasí s výkladom bodu 35 rozsudku DOBELES HES, ktorý podal Všeobecný súd, podľa ktorého „finančné prostriedky sa teda musia považovať za ‚štátne prostriedky‘…, ak pochádzajú z povinných príspevkov uložených právnou úpravou dotknutého členského štátu a ak sú spravované a rozdeľované v súlade s touto právnou úpravou“. Podľa názoru Komisie treba tento bod a judikatúru, na ktorú odkazuje, chápať v tom zmysle, že samotná povaha dane alebo povinného odvodu postačuje na preukázanie existencie štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Toto tvrdenie Komisie je založené na dvoch hlavných dôvodoch.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">71.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Po prvé výklad, ktorý navrhuje, je v súlade s judikatúrou nasledujúcou po rozsudku Essent, najmä s bodom 46 rozsudku FVE Holýšov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">72.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">S tým nesúhlasím.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">73.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Cieľom bodu 46 rozsudku FVE Holýšov, už citovaného v bode 65 vyššie, je totiž jasne objasniť význam bodov 65 až 72 rozsudku EEG 2012, v ktorých Súdny dvor skúmal otázku, či sumy získané platbou, ktorú boli prevádzkovatelia prenosovej sústavy elektrickej energie oprávnení požadovať od dodávateľov elektrickej energie, predstavujú štátne prostriedky porovnateľné s daňou. Odpoveď Súdneho dvora bola záporná z dôvodu, že predmetná právna úprava neukladala dodávateľom povinnosť preniesť takto zaplatené sumy na koncových odberateľov. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-22" href="#t-22">22</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">74.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V bode 46 rozsudku FVE Holýšov Súdny dvor uviedol, že skutočnosť, že prostriedky pochádzajú z odvodu, ktorý zahŕňa povinné prenesenie nákladov, stačí na to, aby sa považovali za štátne prostriedky. To už bolo uvedené vyššie. Treba dodať, že Súdny dvor týmto zamietol výklad, ktorý v tejto veci uviedli navrhovateľky, podľa ktorého povinnosť platby jednostranne uložená štátom v spojení s príslušným znížením štátneho rozpočtu znamená použitie štátnych prostriedkov, (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-23" href="#t-23">23</a>
</span>) v prípade neexistencie povinného prenesenia na ďalšie články dodávateľského reťazca.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">75.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Odmietnutie tohto výkladu bolo potvrdené v rozsudku WEPA Hygieneprodukte a i./Komisia (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-24" href="#t-24">24</a>
</span>). Vo veci, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, navrhovateľky tvrdili, že Všeobecný súd mal uplatniť pojem „daň“ v zmysle jednostranne a aktom orgánu verejnej moci uloženú platobnú povinnosť, ako aj kritérium týkajúce sa existencie dostatočne priamej súvislosti medzi štátnym rozpočtom a dotknutou prirážkou. V tejto súvislosti Súdny dvor okrem iného konštatoval, že judikatúra týkajúca sa daní alebo povinných príspevkov zaťažujúcich spotrebiteľov alebo koncových odberateľov „takýto pojem ani takéto kritérium nezahŕňa“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-25" href="#t-25">25</a>
</span>).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">76.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Stručne povedané, nemožno tvrdiť, že povinné platby prevádzkovateľmi siete podnikom vyrábajúcim elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, ku ktorým dochádza na „prvej úrovni“, predstavujú použitie štátnych prostriedkov len z toho dôvodu, že boli jednostranne uložené zákonom. Práve naopak, štátna povaha prostriedkov môže byť stanovená len na základe existencie povinného prenesenia sumy zodpovedajúcej týmto platbám na koncových odberateľov na „druhej úrovni“.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">77.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Po identifikácii tohto povinného odvodu, z logiky verejnej kontroly, ktorá je základom tejto judikatúry, vyplýva, že je potrebné overiť, či sa takto vybraté sumy použijú na účely poskytnutia výhody príjemcom v súlade s právnou úpravou.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">78.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z toho vyplýva, že ak dotknutá vnútroštátna právna úprava zahŕňa „prvú úroveň“, ako je to v prejednávanej veci, podmienka týkajúca sa správy a rozdelenia finančných prostriedkov získaných z povinného príspevku v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou je nevyhnutná na to, aby tieto prostriedky mohli byť kvalifikované ako „štátne prostriedky“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">79.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V druhom rade Komisia tvrdí, že v rozsudku Essent, na ktorý odkazuje bod 34 rozsudku DOBELES HES, Súdny dvor v plnom rozsahu a bez ďalšej kvalifikácie prevzal pojem „daň“ alebo „zdanenie“ v zmysle súčasných článkov 30 (dane s rovnakým účinkom ako clo) a 110 (diskriminačné vnútroštátne zdanenie) ZFEÚ, aby dospel k záveru, že predmetný tarifný príplatok sa podobá dani, a teda pochádza zo štátnych prostriedkov. Komisia poznamenáva, že tento pojem vyžaduje len to, aby „peňažná záťaž bola uložená prevádzkovateľovi na základe jednostranného aktu orgánu verejnej moci“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-26" href="#t-26">26</a>
</span>).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">80.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Toto tvrdenie nemôže vyvrátiť záver, ku ktorému som dospel v bode 78 vyššie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">81.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba totiž uviesť, že v rozsudku Essent, ktorý predchádzal uplatneniu kritéria týkajúceho sa existencie dane alebo povinného príspevku v tejto oblasti (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-27" href="#t-27">27</a>
</span>), body, ktoré nasledujú po úvahe pripomenutej Komisiou, odhaľujú potrebu správy a rozdelenia finančných prostriedkov v súlade so štátnou právnou úpravou. Z týchto bodov totiž vyplýva, že v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou bola predmetná daň platená prevádzkovateľovi siete a následne prevedená na spoločnosť určenú zákonom, ktorá nemala žiadnu možnosť použiť uvedené prostriedky na iné účely, než sú účely použitia stanovené touto právnou úpravou. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-28" href="#t-28">28</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">82.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z rozsudku Essent teda nemožno vyvodiť, že štátna povaha prostriedkov závisí výlučne od výkonu verejnej moci spojeným s uložením povinnosti platby, bez ohľadu na správu a rozdelenie prostriedkov vyplývajúcich z tejto povinnosti v súlade s právnou úpravou dotknutého členského štátu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">83.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V každom prípade si nemyslím, že skutočnosť, že články 30 a 110 ZFEÚ na jednej strane a článok 107 ZFEÚ na druhej strane sa v prejednávanej veci týkajú daňového opatrenia štátu, ktoré narúša vnútorný trh, môže odôvodniť jednotný výklad pojmu „daň“. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prvé dve ustanovenia majú v porovnaní s posledným uvedeným ustanovením iný cieľ. Zatiaľ čo cieľom článkov 30 a 110 ZFEÚ je totiž zachovanie voľného pohybu tovaru a hospodárskej súťaže medzi domácimi a dovážanými výrobkami, cieľom článku 107 ZFEÚ je všeobecnejšie chrániť hospodársku súťaž medzi podnikmi prostredníctvom zákazu akejkoľvek pomoci poskytnutej členským štátom, ktorá zodpovedá podmienkam, ktoré sú v ňom uvedené.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">84.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Okrem toho Komisia tvrdí, že podmienku týkajúcu sa správy a rozdelenia dotknutých prostriedkov v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou nemožno analyzovať ako samostatnú podmienku, keďže znamená, že iniciatíva zaviesť povinný odvod musí patriť štátu, a nie dvom súkromnoprávnym združeniam. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudky Pearle a i. a Doux Élevage et Coopérative agricole UKL‑ARREE (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-29" href="#t-29">29</a>
</span>).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">85.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Je pravda, že v rozsudkoch vydaných v týchto dvoch veciach Súdny dvor konštatoval, že povinnosť platby, ktorá sa stala záväznou pre platiteľa v dôsledku zásahu štátu, neznamená použitie štátnych prostriedkov z dôvodu, že táto povinnosť nebola zavedená štátom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">86.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Výklad navrhovaný Komisiou však vedie k zámene podmienky, podľa ktorej sa má výhoda poskytnúť „zo štátnych prostriedkov“, s podmienkou pripísateľnosti štátu. Domnievam sa teda, že podmienka týkajúca sa správy a rozdelenia finančných prostriedkov v súlade so vnútroštátnou právnou úpravou vyžaduje overiť nielen to, či táto právna úprava vopred stanovuje podmienky poskytnutia finančnej podpory, ale aj to, či tie isté podmienky vylučujú akúkoľvek možnosť, že by dotknuté finančné prostriedky boli použité na iné účely, než je stanovené v uvedenej právnej úprave.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">87.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z toho vyplýva, že Komisia nesprávne tvrdila, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď po prvé konštatoval, že podmienka týkajúca sa správy a rozdelenia finančných prostriedkov v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou predstavuje nevyhnutnú podmienku na použitie štátnych prostriedkov, a po druhé, že iniciatíva zavedenia tarifného príplatku KWKG pochádzajúca od nemeckého štátu nepostačuje na preukázanie použitia jeho prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">88.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na vyššie uvedené sa nestotožňujem s názorom Komisie, že body 71, 72, 80 až 85, 88 a 97 až 99 napadnutého rozsudku obsahujú tieto dve nesprávne právne posúdenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">–</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Subsidiárne o výhrade týkajúcej sa prvého a druhého konštatovania Všeobecného súdu</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">89.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba pripomenúť, že Komisia subsidiárne tvrdí, že prvé dve tvrdenia Všeobecného súdu sú založené na nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností v rozsahu, v akom Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že mechanizmus rozdelenia finančnej záťaže medzi prevádzkovateľov sietí stanovený v KWKG nemožno považovať za „správu finančných prostriedkov“ z dôvodu, že tento mechanizmus zaviedol len kompenzáciu záťaže medzi prevádzkovateľmi sietí. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-30" href="#t-30">30</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">90.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa Komisie na jednej strane finančná záťaž prevádzkovateľov distribučných sietí nevyplýva zo zaplatenia tarifného príplatku KWKG, za ktorý bola týmto prevádzkovateľom poskytnutá náhrada prevádzkovateľmi prenosových sústav, ale zo zaplatenia poplatku KWKG, ktorý prevádzkovatelia distribučných sietí platia prevádzkovateľom prenosových sústav. Títo poslední uvedení prevádzkovatelia používajú príjmy z tohto poplatku na kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so zaplatením uvedenej platby tarifného príplatku príjemcom CHP. Na druhej strane Všeobecný súd nezohľadnil úlohu BAFA a BNetzA pri výbere príjemcov a stanovení výšky tarifného príplatku KWKG podľa zákona. Takýto mechanizmus by prevádzkovateľom sietí umožnil „spravovať a rozdeľovať“ finančnú záťaž spojenú s opatreniami na podporu CHP.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">91.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Toto nesprávne posúdenie Všeobecného súdu môže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku, keďže, ako uviedol Všeobecný súd vo svojom prvom konštatovaní, ak by sa vyžadoval trojstranný vzťah medzi osobou povinnou platiť daň alebo povinný príspevok, subjektom povereným poskytnutím finančnej podpory a príjemcom tejto podpory, táto požiadavka by bola v prejednávanej veci splnená. Úloha prevádzkovateľov prenosových sústav v kompenzačnom mechanizme totiž zakladá tento trojstranný vzťah.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">92.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti, ktorú voči tejto kritike vzniesla Spolková republika Nemecko, poznamenávam, že na rozdiel od tvrdenia tohto členského štátu sa táto námietka týka konštatovania Všeobecného súdu, že tok platieb medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a prevádzkovateľmi distribučných sietí nepredstavuje správu finančných prostriedkov v zmysle judikatúry týkajúcej sa pojmu daň alebo povinný príspevok. Podľa ustálenej judikatúry však preskúmanie právnej kvalifikácie tohto vnútroštátneho práva v rámci odvolania zo strany Všeobecného súdu vzhľadom na ustanovenie práva Únie predstavuje právnu otázku patriacu do právomoci Súdneho dvora. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-31" href="#t-31">31</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">93.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Pokiaľ ide o odôvodnenosť tejto výhrady, zastávam názor, že odkaz na „správu finančných prostriedkov“ vyžaduje, aby subjekt, ktorý vyberá daň alebo povinný príspevok, bol podľa zákona povinný vykonávať akúkoľvek činnosť súvisiacu so správou finančných prostriedkov získaných z tejto dane. Práve tento prvok tu chýba.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">94.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Takúto činnosť správy nevykonávajú prevádzkovatelia sietí v rámci mechanizmu rozdeľovania finančnej záťaže, keďže predmetné finančné prostriedky nemožno považovať za finančné prostriedky pochádzajúce z dane alebo povinného príspevku. Uvedenú činnosť nemôžu vykonávať ani subjekty, ktoré sú príjemcami platby tarifného príplatku KWKG, teda prevádzkovatelia zariadení CHP a iných zariadení súvisiacich s CHP, keďže tieto subjekty sú príjemcami predmetnej finančnej podpory.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">95.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa v bodoch 71 a 72 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri právnej kvalifikácii skutkového stavu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">–</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O výhrade týkajúcej sa tretieho konštatovania Všeobecného súdu</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">96.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ani výhrada Komisie voči tretiemu konštatovaniu Všeobecného súdu nemôže uspieť.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">97.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Všeobecný súd totiž správne konštatoval, že na preukázanie existencie povinného príspevku nestačí, aby Komisia preukázala, že platitelia mali možnosť preniesť ekonomickú záťaž vyplývajúcu z tohto príspevku na tretie osoby. V tejto súvislosti len odkážem na analýzu, ktorú som rozvinul vo vzťahu k prvým dvom konštatovaniam Všeobecného súdu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">98.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z konštatovaní Všeobecného súdu v bodoch 73 až 76 napadnutého rozsudku teda podľa môjho názoru nevyplýva žiadne nesprávne právne posúdenie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O druhej časti jediného odvolacieho dôvodu</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zhrnutie argumentácií účastníkov konania</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">99.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia vo svojom odvolaní v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa pri výklade rozsudku PreussenElektra dopustil nesprávneho právneho posúdenia.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">100.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia mu konkrétne vytýka, že konštatoval, že dosah tohto rozsudku nie je obmedzený na prípady, v ktorých štát reguluje trhovú cenu transakcie, ale že sa vzťahuje aj na situácie, v ktorých štát ukladá povinnosť priamej platby medzi súkromnými subjektmi bez toho, aby boli tieto povinnosti založené na akomkoľvek transakčnom vzťahu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">101.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia zastáva názor, že judikatúra vyplývajúca z rozsudku PreussenElektra sa obmedzuje na vylúčenie toho, aby sa regulácia cien zo strany členského štátu mohla považovať za použitie štátnych prostriedkov. Uplatňuje sa teda len na stanovenie minimálnych cien pre kupujúceho alebo maximálnych cien pre predávajúceho, a teda na vzťah protiplnenia medzi súkromnými osobami. V prejednávanej veci sa však nemecká právna úprava neobmedzuje na stanovenie takejto cenovej regulácie. Prevádzkovatelia sietí sú totiž povinní zaplatiť tarifný príplatok KWKG príjemcom CHP nezávisle od akéhokoľvek nákupu elektrickej energie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">102.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia napokon pripomína judikatúru týkajúcu sa pojmu „daň“ v zmysle článkov 30 a 110 ZFEÚ, z ktorej možno vyvodiť, že rozhodujúcim faktorom je to, či platba predstavuje protihodnotu za určitú službu skutočne a individuálne poskytnutú hospodárskemu subjektu, pričom v takom prípade táto platba nespadá pod pojem „daň“, alebo či slúži na financovanie plnenia úlohy vo verejnom záujme, pričom v takom prípade pod neho spadá.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">103.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Spolková republika Nemecko nesúhlasí so všetkými tvrdeniami Komisie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Posúdenie</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">104.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na úvod treba poznamenať, že táto časť jediného odvolacieho dôvodu predloženého Komisiou predstavuje výhradu vo vzťahu k celému odôvodneniu Všeobecného súdu v bodoch 101 až 118 napadnutého rozsudku.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">105.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Konkrétne vytýka Všeobecnému súdu jeho tvrdenie, že rozsudok PreussenElektra sa vzťahuje výlučne na opatrenia finančnej podpory financované prostredníctvom uloženia poplatkov súkromným podnikom a vyplácané príjemcom priamo týmito podnikmi. Nevzal pritom do úvahy skutočnosť, že takéto opatrenie musí spočívať v regulácii trhových cien. Komisia teda považuje túto reguláciu za ďalší prvok právneho kritéria stanoveného v rozsudku PreussenElektra.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">106.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na podporu tohto výkladu Komisia cituje rozsudky EEG 2012 a ENEA (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-32" href="#t-32">32</a>
</span>). Tvrdí, že v týchto rozsudkoch predmetné vnútroštátne opatrenia, ktoré zahŕňali povinnosť nakupovať výrobky za určitú cenu alebo v určitých množstvách, predstavovali reguláciu trhových cien. Táto skutočnosť odôvodňovala konštatovanie, že nedošlo k použitiu štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">107.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Domnievam sa však, že tieto rozsudky nemôžu podporiť výklad navrhovaný Komisiou, a to z dôvodov uvedených v nasledujúcich bodoch.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">108.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok EEG 2012, predmetná právna úprava ukladala prevádzkovateľom distribučných sietí povinnosť platiť výrobcom elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie odmenu stanovenú zákonom alebo trhovú prémiu a predávať túto elektrickú energiu prevádzkovateľom prenosových sústav. Ako protihodnotu boli prevádzkovatelia medziregionálnych prenosových sústav s vysokým a veľmi vysokým napätím, ktorí sa nachádzajú v sieti vyššie povinní platiť prevádzkovateľom miestnych distribučných sietí s nízkym alebo stredným napätím ekvivalent odmien a trhových prémií, ktoré títo poslední uvedení prevádzkovatelia zaplatili uvedeným výrobcom, a predávať elektrickú energiu dodanú do ich siete na trhu. Ak im takto získaná cena neumožňuje pokryť finančnú záťaž, ktorá im vyplýva zo zákonnej povinnosti platiť za túto elektrickú energiu za tarify stanovené zákonom, PPS mali právo požadovať od dodávateľov zásobujúcich koncových odberateľov, aby im zaplatili rozdiel („príplatku EEG“). Títo dodávatelia mali právo preniesť sumy zaplatené na základe tohto príplatku na koncových odberateľov. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-33" href="#t-33">33</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">109.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Ako už bolo uvedené vyššie, Súdny dvor konštatoval, že na účely kvalifikácie tohto príplatku ako „dane“ nepostačuje jednoduché právo preniesť sumy zaplatené na základe príplatku EEG. Vyjadril sa tak len k „druhej úrovni“ dodávateľského reťazca elektrickej energie bez toho, aby konštatoval, že „prvá úroveň“ tohto reťazca sa vyznačuje reguláciou trhových cien. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-34" href="#t-34">34</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">110.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ENEA, právna úprava dotknutá vo veci samej zaviedla schému podpory výroby elektrickej energie vyrábanej kogeneráciou prostredníctvom povinnosti nákupu. Táto povinnosť spočívala v tom, že podnikom predávajúcim elektrickú energiu koncovým odberateľom sa uložila povinnosť, aby časť ich celkového ročného predaja elektrickej energie, v prejednávanej veci 15 %, pochádzala z výroby uvedenej kategórie elektrickej energie. Predseda vnútroštátneho energetického regulačného orgánu schválil maximálne tarify za predaj elektrickej energie, takže za určitých okolností dodávatelia elektrickej energie nakupovali elektrickú energiu vyrobenú kogeneráciou za vyššiu cenu, než bola cena pri predaji koncovým odberateľom, čo v ich prípade viedlo k dodatočným nákladom. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-35" href="#t-35">35</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">111.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Súdny dvor vo svojom rozsudku nekonštatoval, že predmetné opatrenie predstavuje reguláciu cien. Okrem toho aj za predpokladu, že by toto opatrenie patrilo do takejto kategórie, záporná odpoveď, pokiaľ ide o použitie štátnych prostriedkov, bola odôvodnená výlučne „neexistenci[o]u možnosti úplného prenesenia takýchto dodatočných nákladov na koncových odberateľov formou ich financovania prostredníctvom povinného príspevku uloženého členskému štátu alebo prípadne aj pomocou mechanizmu úplnej náhrady“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-36" href="#t-36">36</a>
</span>). Inými slovami, v prípade neexistencie mechanizmu povinného prenesenia uvedených dodatočných nákladov sa uplatnilo právne kritérium rozsudku PreussenElektra, ktoré vylučuje použitie štátnych prostriedkov.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">112.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia tiež tvrdí, že Všeobecný súd, najmä v bodoch 108, 109 a 114 napadnutého rozsudku, prijal príliš široký výklad judikatúry týkajúcej sa režimov podpory výroby elektrickej energie. Konkrétnejšie, táto výhrada sa týka konštatovania, že rozhodujúcim faktorom pre záver o použití štátnych prostriedkov je skutočnosť, že dotknuté súkromné podniky „sú poverené štátom, aby spravovali štátne prostriedky, a nemajú iba povinnosť nákupu z vlastných finančných prostriedkov“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-37" href="#t-37">37</a>
</span>). Podľa Komisie pojem „povinnosť nákupu“ v skutočnosti opisuje reguláciu trhových cien. Tento pojem naopak nezahŕňa povinnosť platby, ktorú má jeden súkromný subjekt vo vzťahu k inému subjektu, bez ohľadu na zmluvný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi. Ak by Súdny dvor chcel zahrnúť takéto povinnosti platby, dalo by sa legitímne očakávať, že uvedie, že tieto súkromné subjekty „nemajú iba povinnosť platby z vlastných prostriedkov“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-38" href="#t-38">38</a>
</span>).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">113.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Sémantický rozdiel medzi „povinnosťou nákupu“ a „povinnosťou platby“ ma však nepresvedčil. Zdá sa mi totiž jasné, že použitie prvého pojmu Súdnym dvorom je čisto náhodné, keďže vnútroštátne systémy na podporu výroby elektrickej energie, ktoré sú predmetom tejto judikatúry, obvykle zahŕňajú povinnosti nákupu uložené prevádzkovateľom dodávateľského reťazca elektrickej energie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">114.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Treba dodať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tento rozdiel nie je podporený rozsudkom Fallimento Esperia a GSE (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-39" href="#t-39">39</a>
</span>).</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">115.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">V tomto rozsudku Súdny dvor preskúmal vnútroštátnu schému podpory výroby zelenej energie, ktorej cieľom bolo zabezpečiť každoročné dodávanie kvóty zelenej elektrickej energie do vnútroštátnej elektrickej siete.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">116.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa Súdneho dvora bezplatné poskytnutie zelených certifikátov vnútroštátnym výrobcom zelenej elektrickej energie nemohlo viesť k použitiu štátnych prostriedkov, keďže hospodárska hodnota týchto certifikátov vyplývala len zo zákonnej povinnosti niektorých výrobcov a dovozcov tieto certifikáty kúpiť. Výhoda spočívajúca v bezplatnom poskytovaní zelených certifikátov, bola teda zrejme financovaná z prostriedkov pochádzajúcich od týchto výrobcov alebo dovozcov (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-40" href="#t-40">40</a>
</span>). Súdny dvor však tiež uviedol, že tá istá schéma ukladá subjektu kontrolovanému ministerstvom hospodárstva a financií povinnosť nakupovať prebytočné zelené certifikáty nad rámec tých, ktoré boli určité hospodárske subjekty povinné kúpiť. Tento nákup sa podľa názoru Súdneho dvora javil ako uskutočnený subjektom podobným štátu na základe splnomocnenia, ktoré mu udeľuje vnútroštátneho právna úprava, prostredníctvom príjmu pochádzajúceho z tarifnej zložky uhrádzanej na tento účel spotrebiteľmi. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-41" href="#t-41">41</a>
</span>) V dôsledku toho predmetná vnútroštátna schéma predstavovala prevod štátnych prostriedkov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-42" href="#t-42">42</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">117.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia zastáva názor, že prvý mechanizmus zavedený touto schémou stanovil povinnosť nákupu ročnej kvóty zelenej elektrickej energie, a teda reguláciu trhových cien. Druhý mechanizmus však išiel nad rámec jednoduchej regulácie trhových cien, keďže verejnému orgánu kontrolovanému ministerstvom hospodárstva a financií ukladal povinnosť nakupovať prebytočné zelené certifikáty vlastnené vnútroštátnymi výrobcami z prostriedkov financovaných z dane platenej spotrebiteľmi.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">118.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z rovnakého dôvodu nemožno podľa Komisie tarifný príplatok KWKG v prejednávanej veci považovať za reguláciu trhových cien z dôvodu, že nemecký štát ukladá prevádzkovateľom sietí povinnosť platiť prevádzkovateľom zariadení CHP sumu nezávislú od akejkoľvek obchodnej transakcie medzi týmito dvoma subjektmi.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">119.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Zdá sa mi však ťažké prijať tvrdenie, podľa ktorého v rozsudku Fallimento Esperia záviselo konštatovanie existencie prevodu štátnych prostriedkov od skutočnosti, že predmetná schéma stanovovala povinnosť priamej platby, ako je opísaná v dvoch predchádzajúcich bodoch.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">120.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Z tohto rozsudku totiž jasne vyplýva, že právnym kritériom uplatneným v súlade s relevantnou judikatúrou je kritérium verejnej kontroly. Podľa Súdneho dvora sumy prijaté domácimi výrobcami z predaja zelených certifikátov neboli len výsledkom finančného prerozdelenia „od jedného súkromného subjektu k druhému“ (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-43" href="#t-43">43</a>
</span>). Výhoda spočívajúca v poskytnutí zelených certifikátov domácim výrobcom zelenej elektrickej energie bola totiž prinajmenšom čiastočne financovaná znížením finančných prostriedkov pod kontrolou štátu v dôsledku povinnosti nakúpiť prebytočné zelené certifikáty subjektom kontrolovaným štátom.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">121.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia sa nemôže účinne dovolávať ani judikatúry týkajúcej sa pojmov „daň“ alebo „vnútroštátne zdanenie“ v zmysle súčasných článkov 30 a 110 ZFEÚ, najmä rozsudku Dubois et Général cargo services (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-44" href="#t-44">44</a>
</span>), na podporu rozlíšenia medzi povinnosťou nákupu a povinnosťou priamych platieb. V tejto súvislosti odkazujem na predchádzajúce úvahy uvedené v týchto návrhoch.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">122.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Na záver sa domnievam, že odôvodnenie Všeobecného súdu v bodoch 101 až 118 napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie. Všeobecný súd totiž správne rozhodol, že pôsobnosť rozsudku PreussenElektra nie je obmedzená na prípady, keď štát reguluje trhovú cenu transakcie, ale že sa vzťahuje aj na situácie, v ktorých štát ukladá povinnosť priamej platby, ktorá je nezávislá od akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi súkromnými subjektmi.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">123.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Napriek tomu by som chcel spresniť, že som si plne vedomý doktrinálnej diskusie o rozsahu rozsudku PreussenElektra (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-45" href="#t-45">45</a>
</span>). Uvedomujem si, že široké chápanie tohto rozsahu niekedy vedie k rozporu medzi právnou a ekonomickou realitou, ktorý sa môže javiť ako neuspokojivý. V tejto súvislosti je legitímne položiť si otázku, či v prípade, ak splnenie podmienky „štátnych prostriedkov“ podlieha dvojitej požiadavke pripísateľnosti a použitia štátnych prostriedkov, nadmerný počet vnútroštátnych opatrení v konečnom dôsledku prestane spadať pod zákaz poskytovania štátnej pomoci. (<span class="note footnote notemarker">
<a id="c-46" href="#t-46">46</a>
</span>)
      </p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">124.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Komisia vo svojom odvolaní v podstate tvrdí, že Súdny dvor by mal zohľadniť mieru vplyvu štátu na obchodnú slobodu podnikov. Aj keď s týmto prístupom možno súhlasiť, nezdá sa, že by ho bolo možné prejednávanej veci dalo prijať. Viedlo by to totiž k odvolávaniu sa na zmenu paradigmy pri posudzovaní toho, či prevody prostriedkov stanovené vnútroštátnou právnou úpravou majú alebo nemajú štátnu povahu. Ako som sa pokúsil preukázať v týchto návrhoch, právne kritérium uplatňované judikatúrou Súdneho dvora sa týka vplyvu štátu na správu súkromných finančných prostriedkov, ako aj na ich určenie, a nie všeobecne na obchodnú slobodu týchto podnikov. Zastávam preto názor, že v odôvodnení Všeobecného súdu v bodoch 101 až 118 napadnutého rozsudku nemožno konštatovať žiadne nesprávne právne posúdenie.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">125.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že aj druhú časť jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">126.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Navrhujem teda zamietnuť odvolanie v celom rozsahu.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">O trovách</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">127.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa s článkom 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">128.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Podľa článku 138 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatňuje na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spolková republika Nemecko navrhla uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Spolková republika Nemecko.</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count"/>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Návrh</p>
</td>
</tr>
</table>
    <table cellpadding="0" cellspacing="0" border="0" width="100%">
<col width="5%"/>
<col width="95%"/>
<tr>
<td valign="top">
<p class="count">129.</p>
</td>
<td valign="top">
<p class="normal">Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:</p>
</td>
</tr>
</table>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-159" title="page-25">
      1. Odvolanie sa zamieta.
    </p>
    <p class="C09Marge0avecretrait" id="para-160" title="page-25">
      2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Spolková republika Nemecko.
    </p>
    <div/>
  <hr class="note"/>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-1" href="#c-1">1</a>
</span>) Jazyk konania: francúzština.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-2" href="#c-2">2</a>
</span>) C‑702/20 a C‑17/21, ďalej len „rozsudok DOBELES HES“, EU:C:2023:1.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-3" href="#c-3">3</a>
</span>) Rozsudok DOBELES HES (body 38, 39 a 42).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-4" href="#c-4">4</a>
</span>) Pozri rozsudky zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. (C‑206/06, ďalej len „rozsudok Essent“, EU:C:2008:413); z 15. mája 2019, Achema a i. (C‑706/17, EU:C:2019:407), a zo 16. septembra 2021, FVE Holýšov I a i./Komisia (C‑850/19 P, ďalej len „rozsudok FVE Holýšov“, EU:C:2021:740).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-5" href="#c-5">5</a>
</span>) Pozri rozsudok z 26. septembra 2024, Covestro Deutschland a Nemecko/Komisia (C‑790/21 P a C‑791/21 P, EU:C:2024:792, bod 147 a citovaná judikatúra).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-6" href="#c-6">6</a>
</span>) Pozri napríklad rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia (C‑405/16 P, ďalej len „rozsudok EEG 2012“, EU:C:2019:268, bod 50).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-7" href="#c-7">7</a>
</span>) Pozri rozsudky z 24. januára 1978, van Tiggele (82/77, EU:C:1978:10); z 30. novembra 1993, Kirsammer‑Hack (C‑189/91, EU:C:1993:907), a zo 7. mája 1998, Viscido a i. (C‑52/97 až C‑54/97, EU:C:1998:209).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-8" href="#c-8">8</a>
</span>) Pozri rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de España (C‑387/92, EU:C:1994:100, bod 14).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-9" href="#c-9">9</a>
</span>) Pozri rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade (C‑200/97, EU:C:1998:579, bod 41).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-10" href="#c-10">10</a>
</span>) Pozri rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 37).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-11" href="#c-11">11</a>
</span>) Rozsudok PreussenElektra (bod 58).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-12" href="#c-12">12</a>
</span>) Rozsudok PreussenElektra (bod 59).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-13" href="#c-13">13</a>
</span>) Toto kritérium, ktoré bolo prvýkrát formulované v rozsudku z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia (173/73, EU:C:1974:71), sa dôsledne používa od rozsudku z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i. (C‑262/12, EU:C:2013:851).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-14" href="#c-14">14</a>
</span>) Bod 42 tohto rozsudku.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-15" href="#c-15">15</a>
</span>) Body 65 až 67 napadnutého rozsudku.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-16" href="#c-16">16</a>
</span>) Body 68 až 70 napadnutého rozsudku.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-17" href="#c-17">17</a>
</span>) Rozsudok Essent (bod 66).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-18" href="#c-18">18</a>
</span>) Rozsudok FVE Holýšov (bod 46).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-19" href="#c-19">19</a>
</span>) Rozsudok z 20. septembra 2019, FVE Holýšov I a i./Komisia (T‑217/17, EU:T:2019:633). Pozri najmä poslednú vetu bodu 119 tohto rozsudku, podľa ktorej „v danej veci je [osobitný] poplatok povinný pre konečných spotrebiteľov a v podstate predstavuje parafiškálnu daň“.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-20" href="#c-20">20</a>
</span>) Rozsudok DOBELES HESS (najmä body 36 a 37).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-21" href="#c-21">21</a>
</span>) Bod 64 napadnutého rozsudku.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-22" href="#c-22">22</a>
</span>) Rozsudok EEG 2012 (body 70 a 71).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-23" href="#c-23">23</a>
</span>) Rozsudok FVE Holýšov (bod 43).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-24" href="#c-24">24</a>
</span>) Rozsudok z 26. septembra 2024 (C‑795/21 P a C‑796/21 P, EU:C:2024:807).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-25" href="#c-25">25</a>
</span>) Rozsudok WEPA Hygieneprodukte a i./Komisia (C‑795/21 P a C‑796/21 P, EU:C:2024:807, bod 129).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-26" href="#c-26">26</a>
</span>) Pozri rozsudok z 11. augusta 1995, Dubois et Général cargo services (C‑16/94, EU:C:1995:268, bod 20).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-27" href="#c-27">27</a>
</span>) Ako je vysvetlené v poznámke pod čiarou 13 vyššie. Pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colère! a i. (C‑262/12, EU:C:2013:851, bod 25).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-28" href="#c-28">28</a>
</span>) Rozsudok Essent (body 67 až 70).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-29" href="#c-29">29</a>
</span>) Rozsudky z 15. júla 2004, Pearle a i. (C‑345/02, EU:C:2004:448), a z 30. mája 2013, Doux Élevage et Coopérative agricole UKL‑ARREE (C‑677/11, EU:C:2013:348).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-30" href="#c-30">30</a>
</span>) Bod 72 napadnutého rozsudku.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-31" href="#c-31">31</a>
</span>) Rozsudok zo 6. októbra 2021, Prosegur Compañía de Seguridad/Komisia (C‑55/19 P, EU:C:2021:797, body 94 a 95, ako aj citovaná judikatúra).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-32" href="#c-32">32</a>
</span>) Rozsudok z 13. septembra 2017 (C‑329/15, ďalej len „rozsudok ENEA“, EU:C:2017:671).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-33" href="#c-33">33</a>
</span>) Rozsudok EEG 2012 (bod 3).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-34" href="#c-34">34</a>
</span>) Ako uviedol Všeobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-35" href="#c-35">35</a>
</span>) Rozsudok ENEA (body 8, 28 a 29).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-36" href="#c-36">36</a>
</span>) Rozsudok ENEA (bod 30).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-37" href="#c-37">37</a>
</span>) Pozri bod 107 napadnutého rozsudku a citovanú judikatúru.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-38" href="#c-38">38</a>
</span>) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-39" href="#c-39">39</a>
</span>) Rozsudok zo 7. marca 2024 (C‑558/22, ďalej len „rozsudok Fallimento Esperia“, EU:C:2024:209).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-40" href="#c-40">40</a>
</span>) Rozsudok Fallimento Esperia (body 37 a 74).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-41" href="#c-41">41</a>
</span>) Rozsudok Fallimento Esperia (body 75 a 77).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-42" href="#c-42">42</a>
</span>) Rozsudok Fallimento Esperia (bod 78).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-43" href="#c-43">43</a>
</span>) Rozsudok Fallimento Esperia (bod 74).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-44" href="#c-44">44</a>
</span>) Rozsudok z 11. augusta 1995 (C‑16/94, EU:C:1995:268).</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-45" href="#c-45">45</a>
</span>) Pozri najmä, RUBINI, L.: The Definition of Subsidy and State Aid: WTO and EC Law in Comparative Perspective. New York: Oxford University Press, 2009, s. 165; DE CECCO, F.: State Aid and the European Economic Constitution, Oxford and Portland, Oregon: Hart Publishing, 2013, najmä body 114 a 115, ako aj WERNER., P., CARAMAZZA, M.: „State“ Aid or Not – This Is The Question. In: European State Aid Law Quarterly, zv. 18, č. 4, 2019, s. 525.</p>
<p class="note footnote">(<span class="note footnote notemarker">
<a id="t-46" href="#c-46">46</a>
</span>) Nedomnievam sa však, že by výklad rozsudku PreussenElektra, ako vyplýva z napadnutého rozsudku, mohol narušiť užitočný účinok článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako to tvrdí Komisia vo svojom odvolaní.</p>
</body>
</html>
