I.

Úvod

1.

Dňa 17. júla 2014 prišlo o život 298 ľudí, keď sa let MH17 Malaysia Airlines, pravidelný pasažiersky let z Amsterdamu (Holandsko) do Kuala Lumpuru (Malajzia), zrútil neďaleko obce Hrabove na východe Ukrajiny. ( 2 ) RTL Nederland BV a RTL Nieuws BV, dve holandské mediálne spoločnosti (ďalej spolu len „RTL“), požiadali holandskú vládu o informácie, aby zistili, čo vedela o bezpečnosti ukrajinského vzdušného priestoru pred katastrofou. Minister van Infrastructuur en Waterstaat (minister infraštruktúry a vodného hospodárstva, ďalej len „minister“) rozhodol, že vnútroštátne právo a nariadenie č. 376/2014 ( 3 ) zakazujú zverejnenie týchto informácií. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vyplýva z toho, že RTL rozhodnutie spochybnila.

II.

Právny rámec

A.

Právo Únie

2.

V článku 15 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Dôvernosť a náležité používanie informácií“ sa uvádza:

B.

Holandské právo

3.

V § 2 ods. 1 Wet openbaarheid van bestuur [zákon o transparentnosti verejnej správy (prístup verejnosti)] sa stanovuje:

4.

Podľa § 3 zákona o transparentnosti verejnej správy (prístup verejnosti):

5.

Ustanovenie § 1 ods. 1 Wet luchtvaart (zákon o letectve) stanovuje, že:

6.

Podľa § 7 ods. 1 prvého pododseku zákona o letectve sa udalosti musia oznámiť ministrovi infraštruktúry a životného prostredia.

7.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o letectve:

III.

Skutkový stav vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

8.

Dňa 10. januára 2018 RTL požiadala holandskú vládu o dokumenty týkajúce sa katastrofy letu MH17 na základe zákona o transparentnosti verejnej správy (prístup verejnosti). Požadované dokumenty obsahovali „všetky hlásenia ECCAIRS z roku 2014 týkajúce sa Ukrajiny“ ( 4 ).

9.

Minister identifikoval dve relevantné hlásenia, ale rozhodol, že ich nemôže zverejniť, pretože: i) RTL nie je jednou zo zainteresovaných strán, na ktoré sa vzťahuje článok 10 ods. 2 nariadenia č. 376/2014, osobou a organizáciou pôsobiacou v odvetví letectva uvedených v prílohe II tohto nariadenia, a ii) § 7.2 zákona o letectve zakazuje ich zverejnenie. ( 5 )

10.

RTL sa proti rozhodnutiu ministra odvolala. Listom z 31. decembra 2018 informovala Rechtbank Midden‑Nederland (Okresný súd pre centrálne Holandsko, Holandsko), že v záujme procesnej efektívnosti obmedzila svoje odvolanie na všetky dokumenty týkajúce sa hlásení o bezpečnostnej situácii vo vzdušnom priestore nad Ukrajinou pred 17. júlom 2014, vrátane hlásení v systéme ECCAIRS. ( 6 )

11.

Rechtbank (okresný súd, Holandsko) odvolanie RTL zamietol. ( 7 ) Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o letectve, ktorého cieľom je odzrkadľovať povinnosť zachovania dôvernosti podľa článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014, bráni zverejneniu hlásení ECCAIRS. RTL sa nemôže oprieť o článok 10 nariadenia č. 376/2014, pretože ten taxatívne určuje, ako a komu môžu byť informácie poskytnuté. RTL uznala, že nie je zainteresovanou stranou na účely tohto ustanovenia. Nemôže sa odvolávať ani na článok 13 ods. 12 nariadenia č. 376/2014, pretože tento neobsahuje postup pre sprístupňovanie anonymizovaných informácií na žiadosť. RTL sa navyše nemôže odvolávať ani na právo na informácie podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, pretože uvedené obmedzenia sú stanovené zákonom a neexistujú žiadne výnimočné okolnosti v zmysle príslušnej judikatúry, ktoré by naznačovali, že tieto obmedzenia môžu byť nezákonné. V miere, v akej je možné žiadosť RTL vyložiť tak, že zahŕňa akékoľvek dokumenty týkajúce sa hlásení ECCAIRS, sa uplatnia proti ich zverejneniu tie isté úvahy.

12.

Hoci minister poskytol Rechtbank (okresný súd) dve hlásenia, ktoré označil za relevantné, tento súd rozhodol, že by nebolo vhodné ich čítať. Taktiež považoval za nevhodné vyhovieť žiadosti RTL o vecné vyhlásenie o otázke, či holandská vláda dostatočne rýchlo reagovala na akékoľvek varovanie týkajúce sa bezpečnosti ukrajinského vzdušného priestoru.

13.

RTL podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu na Raad van State (Štátna rada, Holandsko). Tento súd rozhodol o prerušení konania a o predložení nasledujúcich otázok Súdnemu dvoru:

14.

Holandská vláda, Rada a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Na pojednávaní 30. marca 2023 tieto strany predniesli ústne vyjadrenia a odpovedali na písomné a ústne otázky Súdneho dvora.

IV.

Analýza

A.

Zrušenie smernice 2003/42 a prijatie nariadenia č. 376/2014

15.

V roku 2011 Komisia uverejnila oznámenie o vytvorení systému riadenia bezpečnosti letectva v Európe. ( 8 ) Vzhľadom na očakávaný nárast počtu letov konštatovala, že by bolo náročné udržať v Únii nízku nehodovosť bez prijatia konkrétnych opatrení, vrátane identifikácie bezpečnostných rizík, výmeny bezpečnostných informácií a proaktívneho vyšetrovania incidentov.

16.

Bez ohľadu na prijatie smernice 2003/42 ( 9 ) Komisia zistila významný nedostatok v hlásení udalostí súvisiacich s bezpečnosťou, vrátane tých, ktoré boli spôsobené neúplnými údajmi a nízkou kvalitou informácií. S cieľom vyriešiť tento problém bolo nutné zaviesť kultúru otvoreného podávania správ a vytvoriť prostredie, v ktorom jednotlivci budú môcť nahlasovať bezpečnostné udalosti bez obáv z represálií, čo je označované ako „kultúra spravodlivosti“ ( 10 ).

17.

V priebehu preskúmania smernice 2003/42 zo strany Komisie členské štáty uviedli, že považujú účinné hlásenie udalostí za kľúčové pre vytvorenie bezpečnostného systému založeného na dôkazoch. Vyjadrili poľutovanie nad nedostatočnou ochranou dôvernosti oznámených informácií a nízkou úrovňou ochrany zo strany súdnych orgánov. Navrhli, aby sa ustanovenia o ochrane informácií preskúmali tak, aby sa vytvorilo prostredie bez obviňovania, v ktorom by boli jednotlivci motivovaní k tomu, aby nahlasovali nedostatky a chyby súvisiace s bezpečnosťou. ( 11 )

18.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku k návrhu nariadenia č. 376/2014 ( 12 ) súhlasil s tým, že systém hlásenia udalostí by mohol účinne fungovať len vtedy, ak by bol uplatňovaný v kontexte „kultúry spravodlivosti“, ktorá chráni zamestnancov pred krokmi podniknutými proti nim zo strany ich zamestnávateľa a chráni ich pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami alebo právnym postihom v prípade neúmyselných chýb. S cieľom zabrániť šíreniu neopodstatnených obáv a negatívnych reakcií zo strany verejnosti, mali členské štáty zverejňovať informácie v súhrnnej podobe a vo výročných správach o všeobecnej úrovni bezpečnosti letectva.

19.

Tieto úvahy okrem iného viedli k zrušeniu smernice 2003/42. Je zrejmé, že všetky zúčastnené strany považovali dôvernosť informácií za kľúčovú pre účinné fungovanie systému riadenia bezpečnosti letectva. Bez toho, aby bolo dotknuté moje posúdenie príslušných ustanovení nariadenia č. 376/2014, súhlasím s týmto postojom. Hoci existuje mnoho situácií, v ktorých je transparentnosť vo verejnom záujme, pretože zvyšuje legitímnosť a účinnosť a zabezpečuje, že osoby a organizácie môžu byť brané na zodpovednosť za svoje konanie, existujú aj iné situácie, v ktorých toto nemôže byť prvoradým záujmom. Hlásenie udalostí v civilnom letectve jednoznačne patrí do druhej kategórie.

20.

Nariadenie č. 376/2014 stanovuje pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby sa bezpečnostné informácie týkajúce sa civilného letectva ohlasovali, zhromažďovali, uchovávali, ochraňovali, zdieľali medzi odborníkmi a analyzovali a v prípade potreby aby boli na základe analýzy týchto informácií včas prijaté bezpečnostné opatrenia. ( 13 ) Nariadenie sa vzťahuje aj na udalosti týkajúce sa lietadla registrovaného v členskom štáte alebo prevádzkovaného organizáciou usadenou v členskom štáte, aj keď sa udalosť stala mimo územia tohto členského štátu. ( 14 )

21.

Nariadenie č. 376/2014 vyžaduje povinné ohlasovanie udalostí, ktoré predstavujú značné riziko pre bezpečnosť letectva, a dobrovoľné ohlasovanie udalostí, ktoré nie sú zahrnuté v povinnom ohlasovaní. ( 15 ) Príslušné orgány členských štátov majú prístup k svojim príslušným vnútroštátnym databázam, ktoré obsahujú tieto hlásenia. ( 16 ) Komisia spravuje Európsky centrálny register (ďalej len „ECR“), v ktorom sa uchovávajú všetky hlásenia o udalostiach zhromaždené v Únii, ku ktorému majú prístup príslušné orgány členských štátov, agentúra ( 17 ) a Komisia. ( 18 ) Nahlásené informácie musia byť na vnútroštátnej úrovni predmetom nadväzujúcich opatrení spočívajúcich v ich analýze s cieľom identifikovať bezpečnostné riziká, určiť vhodné kroky na zlepšenie bezpečnosti letectva a ak je to potrebné, zaviesť ich a monitorovať ich účinnosť. Agentúra musí byť o tomto vývoji informovaná. Existuje tiež systém nadväzujúcich opatrení na úrovni Únie. ( 19 )

22.

Nariadenie č. 376/2014 obsahuje viacero ustanovení, ktoré sa týkajú dôvernosti a primeraného využívania informácií, ochrany informačných zdrojov, prístupu k dokumentom a ochrany osobných údajov. Informácie sú vo všeobecnosti v maximálnej možnej miere anonymizované a sú prístupné len osobám, ktorých úlohou je udržiavať a zvyšovať bezpečnosť civilného letectva. Na tieto ustanovenia sa podrobnejšie odvolávam nižšie.

B.

Prvá otázka

1.

O výklade článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014

23.

Vnútroštátny súd si nie je istý, čo sa myslí pod pojmom „primeraná úroveň dôvernosti údajov“ v článku 15 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 376/2014. ( 20 ) Domnieva sa, že presný význam tohto pojmu je dôležitý na určenie toho, či minister dve hlásenia, ktoré vo vzťahu k žiadosti RTL o „správy týkajúce sa bezpečnostnej situácie vo vzdušnom priestore nad Ukrajinou pred 17. júlom 2014, vrátane hlásení ECCAIRS“ označil za relevantné, nezverejnil oprávnene.

24.

Pred preskúmaním textu článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 je užitočné zhrnúť informačné toky, ktoré sa týkajú udalostí. ( 21 )

25.

Zamestnanci, dodávatelia a poskytovatelia služieb organizácií vymedzených v článku 2 ods. 8 nariadenia č. 376/2014 zvyčajne ohlasujú udalosti organizácii, ktorá ich zamestnáva alebo využíva ich služby. Prípadne môžu nahlasovať udalosti priamo príslušnému vnútroštátnemu orgánu alebo agentúre. Hlásenia o udalostiach zostavené na základe zhromaždených údajov o udalostiach sa uchovávajú v databázach. ( 22 ) Hlásenia sa prenášajú do databázy príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu. ( 23 ) Orgány bezpečnostného vyšetrovania a orgány civilného letectva členského štátu majú prístup do svojich príslušných vnútroštátnych databáz, aby mohli analyzovať hlásenia o udalostiach, vyvodiť z nich závery a zavádzať opatrenia na podporu bezpečnosti letectva. ( 24 )

26.

Členské štáty a agentúra sprístupňujú všetky informácie o bezpečnosti uchovávané vo svojich príslušných databázach hlásení, vrátane hlásení o udalostiach, príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, agentúre a Komisii prostredníctvom úplného zabezpečeného online prístupu prostredníctvom ECR. ( 25 ) Hlásenia sa analyzujú a prípadné následné opatrenia sa zavádzajú na úrovni Únie. ( 26 )

27.

Pokiaľ ide o analýzu článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014, podľa ustálenej judikatúry ustanovenia práva Únie, ktoré na účely určenia ich zmyslu a pôsobnosti výslovne neodkazujú na právo členských štátov, majú zvyčajne autonómny a jednotný výklad. Tento výklad musí zohľadňovať nielen znenie týchto ustanovení, ale aj ich kontext a cieľ sledovaný dotknutou právnou úpravou. ( 27 )

28.

Článok 15 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že členské štáty, organizácie a agentúra musia zabezpečiť primeranú dôvernosť údajov o udalostiach, ktoré dostali podľa článkov 4, 5 a 10 tohto nariadenia.

29.

V článku 2 ods. 7 nariadenia č. 376/2014 sa pojem „udalosť“ definuje ako „každá udalosť súvisiaca s bezpečnosťou, ktorá ohrozuje alebo by v prípade, že nedôjde k jej náprave alebo vyriešeniu, mohla ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu a ktorá zahŕňa predovšetkým nehodu alebo vážny incident“.

30.

V nariadení č. 376/2014 nie je definovaný pojem „údaje“. Slovníkové definície tohto pojmu zahŕňajú „časť informácie alebo fakt týkajúci sa niečoho“, „podriadená časť“ alebo „malé prvky, ktoré tvoria celok“. Slovo „renseignements“, ktoré sa používa vo francúzskej jazykovej verzii, sa v anglickom jazyku často prekladá ako „details“ alebo „information“. V španielskej, českej, nemeckej a portugalskej jazykovej verzii sa podobne používajú slová s významom „informácie“, „údaje“ alebo „podrobnosti“. Je zaujímavé, že v holandskej jazykovej verzii sa používa slovo „bijzonderheden“, ktoré vyjadruje myšlienku „podrobností“, „špecifík“ alebo „výrazných rysov“, ako aj „detailu“ alebo „informácie“. To sa podobá zneniu talianskej jazykovej verzie, ktorá odkazuje na „informazioni dettagliate“, „podrobné informácie“. Z tejto porovnávacej textovej analýzy vyplýva, že „údaje o udalostiach“ znamenajú všetky informácie o udalostiach, ku ktorým majú príslušné organizácie, členské štáty alebo agentúra prístup podľa článkov 4, 5 alebo článku 10 nariadenia č. 376/2014.

31.

Slovo „primeraná“ v slovnom spojení „primeraná úroveň dôvernosti“ v článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 nie je definované. Jeho bežný význam „vhodný alebo náležitý za daných okolností“ ( 28 ) si podľa definície vyžaduje kontextuálnu analýzu.

32.

V odôvodnení 33 nariadenia č. 376/2014 sa uvádza, že „ohlasovanie udalostí a využívanie informácií o udalostiach na účely zlepšenia bezpečnosti je závislé od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií. To si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôvernosti. Účelom ochrany informácií o bezpečnosti pred nevhodným používaním a obmedzeného prístupu do [ECR] iba pre zainteresované strany zapojené do zvyšovania úrovne bezpečnosti civilného letectva je zaistenie nepretržitej dostupnosti informácií o bezpečnosti, aby sa mohli prijímať vhodné a včasné preventívne opatrenia a aby sa zvyšovala bezpečnosť letectva. V tejto súvislosti by sa mali náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti a ich zhromažďovanie by sa malo zabezpečiť zaručením ich dôvernosti, ochranou ich zdroja a zabezpečením dôvery zamestnancov pracujúcich v civilnom letectve v systémy ohlasovania udalostí. Mali by sa zaviesť primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie dôvernosti informácií zhromaždených prostredníctvom systémov ohlasovania udalostí a obmedziť prístup do [ECR]. V rámci vnútroštátnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám by sa mala zohľadniť potrebná dôvernosť takýchto informácií. Zhromaždené informácie by mali byť náležite chránené pred neoprávneným použitím alebo zverejnením. Mali by sa používať výlučne na účel udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva a nemali by sa používať na určovanie viny alebo zodpovednosti“.

33.

Článok 1 ods. 2 nariadenia č. 376/2014 uvádza, že „jediným cieľom ohlasovania udalostí je prevencia nehôd a incidentov, a nie určovanie viny alebo zodpovednosti“.

34.

Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že organizácia určí jednu alebo niekoľko osôb, aby sa zaoberali zhromažďovaním, hodnotením, spracúvaním, analýzou a uchovávaním údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5. článok 13 ods. 1 tohto nariadenia vyžaduje vytvorenie postupu analýzy zhromaždených informácií o udalostiach, aby sa určili bezpečnostné nebezpečenstvá. V článku 6 ods. 3 nariadenia č. 376/2014 sa vyžaduje, aby príslušné orgány zriadili mechanizmus nezávislého zhromažďovania, hodnotenia, spracúvania, analýzy a uchovávania údajov o udalostiach hlásených podľa článkov 4 a 5.

35.

Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že k informáciám o udalostiach obsiahnutým v ECR má zabezpečený úplný online prístup každý subjekt poverený reguláciou bezpečnosti civilného letectva alebo akýkoľvek orgán bezpečnostného vyšetrovania v Únii.

36.

Z posúdenia kontextu vyplýva, že slovné spojenie „primeraná ochrana dôvernosti“ vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že údaje o udalostiach budú prístupné len určeným osobám v rámci organizácií, určeným príslušným orgánom, subjektom povereným riadením bezpečnosti civilného letectva a orgánom bezpečnostného vyšetrovania, ako to výslovne stanovuje nariadenie č. 376/2014, a potom na účely udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva. Dôsledkom toho je, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 neumožňuje sprístupniť na žiadosť údaje o udalostiach členovi verejnosti alebo mediálnemu podniku.

37.

Pre úplnosť poznamenávam, že nie je hodnoverné, že mediálny podnik, akým je RTL, môže získavaním a šírením príslušných informácií verejnosti akýkoľvek zmysluplným spôsobom prispieť k udržaniu alebo zvyšovaniu úrovne bezpečnosti letectva. Tým nechcem znevažovať nezávislé a nestranné novinárske úsilie, ktoré má zásadný význam pri odhaľovaní nedostatkov verejných a súkromných inštitúcií a orgánov. Vyjadruje to len skutočnosť, že normotvorca Únie v rámci komplexného systému dohľadu, ktorého súčasťou je nariadenie č. 376/2014, rozhodol, že verejný záujem najlepšie uspokojí, ak sa príslušné informácie nezverejňujú mimo okruh odborníkov v oblasti letectva a bezpečnosti, ktorých úlohou je tieto informácie analyzovať a zavádzať prípadné nadväzné opatrenia.

38.

Obe sporné hlásenia o udalostiach sú uložené v príslušnej vnútroštátnej databáze a v ECR. ( 29 ) Preto sú relevantné aj povinnosti týkajúce sa dôvernosti a náležitého použitia informácií uvedené v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 376/2014.

39.

Článok 15 ods. 3 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že informácie uvedené v ECR musia byť dôverné. Ich použitie je obmedzené na plnenie povinností Komisie, agentúry a príslušných orgánov členských štátov týkajúcich sa bezpečnosti. Článok 10 ods. 2 nariadenia č. 376/2014 stanovuje postup podávania žiadostí o informácie v ECR pre „zainteresované strany“, ktoré sú v jeho článku 2 ods. 14 definované ako osoby, ktoré sa môžu zúčastňovať na zvyšovaní úrovne bezpečnosti letectva tým, že majú prístup k informáciám o udalostiach vymieňaným medzi členskými štátmi, a ktoré spadajú do jednej z kategórií zainteresovaných strán stanovených v prílohe II. Rozhodnutie o šírení informácií podľa článku 11 sa obmedzí na to, čo je nevyhnutne potrebné na účely ich používateľa. ( 30 ) Zainteresované strany môžu získané informácie použiť iba na účel uvedený vo formulári žiadosti, ktorý by mal byť zlučiteľný s cieľom uvedeným v článku 1 nariadenia č. 376/2014. Takto získané informácie nesmú zverejniť bez písomného súhlasu poskytovateľa informácií. ( 31 ) Článok 11 nariadenia č. 376/2014 stanovuje spôsob podávania a vybavovania žiadostí o informácie v ECR. Článok 20 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že jeho články 10 a 11 ustanovujú prísnejšie pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám obsiahnutým v ECR, než stanovuje nariadenie č. 1049/2001. ( 32 ) Článok 10 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že používanie informácií uložených v ECR musí byť v súlade s jeho článkom 15.

40.

Zo znenia článku 15 ods. 3 nariadenia č. 376/2014 vyplýva, že možnosť získať prístup k hláseniam o udalostiach uloženým v ECR je obmedzená na osoby, ktoré úspešne využijú postup podľa článku 10. Podľa informácií uvedených vo vnútroštátnom spise, RTL súhlasí s tým, že nemôže využiť postup podľa článku 10, pretože nie je zainteresovanou stranou v zmysle článku 2 ods. 14 nariadenia č. 376/2014. ( 33 )

41.

Účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, sa stotožňujú s názorom, že „údaje o udalostiach“ v zmysle článku 15 ods. 1 tohto nariadenia nemožno na žiadosť poskytnúť verejnosti alebo mediálnemu podniku. Argumenty RTL pred prvostupňovým súdom a vnútroštátnym súdom, ktorý predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania, ako sú zhrnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, toto stanovisko nespochybňujú.

42.

Po prvé RTL sa opiera o skutočnosť, že v odôvodnení 33 nariadenia č. 376/2014 sa uvádza, že by sa mali „náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti“, aby tvrdila, že existuje kategória bezpečnostných informácií, ktoré síce spadajú do povinného alebo dobrovoľného hlásenia udalostí v kontexte tohto nariadenia, ale nie sú citlivé, a preto môžu byť zverejnené.

43.

Vzhľadom na to, že v operatívnych ustanoveniach nariadenia č. 376/2014 nie sú žiadne náznaky, ktoré by tento argument podporovali, nie som presvedčený, že odkaz na „citlivé informácie o bezpečnosti“ v odôvodnení 33 obmedzuje rozsah ochrany, ktorú článok 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 uplatňuje na údaje o udalostiach. ( 34 )

44.

Po druhé RTL sa na účely tvrdenia, že je oprávnená získať údaje o udalostiach, ktoré boli anonymizované, opiera o ustanovenia nariadenia č. 376/2014, týkajúce sa ochrany osobných údajov osôb, ktoré nahlásili udalosti alebo ktoré sú uvedené v súvislosti s udalosťami. ( 35 ) Nie je to tak. Anonymizácia udalostí nemusí nevyhnutne vylučovať identifikáciu osôb, ktoré sa na nich podieľali alebo ktoré ich nahlásili. Výklad, ktorý RTL presadzuje, by narušil účinnosti nariadenia č. 376/2014.

45.

Udalosti okrem toho pravdepodobne hlásia tí, ktorí za ne mohli niesť určitú zodpovednosť alebo sa nejakým spôsobom podieľali na tom, keď sa stali. Nariadenie č. 376/2014 prikladá osobitný význam ochrane osobných údajov týchto osôb. Odôvodnenie 33 vysvetľuje, že prísna ochrana dôvernosti má zásadný význam pre účinné fungovanie systému, pretože závisí „od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií“. Odôvodnenia 34 až 45 nariadenia vysvetľujú význam zavedenia „kultúry spravodlivosti“, v rámci ktorej sú jednotlivci podporovaní ohlasovať udalosti tým, že sú chránení pred nepriaznivými dôsledkami takéhoto konania bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie vnútroštátneho trestného práva a riadny výkon spravodlivosti. V odôvodnení 35 sa uvádza, že by sa z hlásení o udalostiach mali odstrániť identifikačné údaje ( 36 ) a podrobnosti týkajúce sa totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach by sa nemali ukladať do databáz. Článok 15 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že členské štáty, organizácie a agentúra spracúvajú osobné údaje iba v rozsahu potrebnom na účely tohto nariadenia. Jeho článok 16 stanovuje podrobné pravidlá ochrany informačného zdroja. ( 37 )

46.

Na základe vyššie uvedeného som dospel k záveru, že k uchovávaniu osobných údajov v databázach, ktoré obsahujú údaje o udalostiach, dochádza len za výnimočných okolností. Z ustanovení a cieľov nariadenia č. 376/2014 navyše nie je možné vyvodiť, že by údaje o udalostiach, za predpokladu, že boli anonymizované, mohli byť sprístupnené na žiadosť verejnosti alebo mediálnemu podniku.

47.

Po tretie RTL sa odvoláva na článok 13 ods. 12 nariadenia č. 376/2014, podľa ktorého „členské štáty môžu uverejňovať aj anonymizované hlásenia o udalostiach a výsledky analýzy rizika“, aby tvrdila, že minister jej môže požadované informácie poskytnúť. Ako uvádzajú všetky strany, ktoré predložili pripomienky, znenie tohto ustanovenia jasne poskytuje členským štátom diskrečnú právomoc určité anonymizované informácie zverejniť. ( 38 ) Nestanovuje však režim prístupu, na základe ktorého by verejnosť alebo mediálny podnik mohli požiadať o anonymizované údaje o udalostiach a získať ich. Výklad tohto ustanovenia zo strany RTL je opäť v rozpore so znením nariadenia č. 376/2014 a zároveň oslabuje jeho účinnosť.

2.

Článok 11 Charty a článok 10 EDĽP

48.

V druhej časti prvej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či článok 11 Charty a článok 10 EDĽP v rozsahu, v ktorom sa tieto ustanovenia týkajú práva na informácie, majú vplyv na výklad článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014. ( 39 ) Účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, sa stotožnili s názorom, že tento prístup spochybňuje platnosť tohto nariadenia.

49.

Vo vysvetlivkách týkajúcich sa Charty základných práv ( 40 ) sa uvádza, že článok 11 Charty zodpovedá článku 10 EDĽP. Podľa článku 52 ods. 3 Charty je význam a rozsah práv zaručených v článku 11 rovnaký ako ten, ktorý zaručuje EDĽP, ako ich vykladá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). ( 41 ) Hoci sa v článku 6 ods. 3 ZEÚ potvrdzuje, že základné práva zakotvené v EDĽP sú všeobecnými zásadami práva Únie, Európska únia k EDĽP nepristúpila, a preto tento dohovor formálne nezačlenila do svojho právneho poriadku. Súdny dvor poukázal na to, že článok 52 ods. 3 Charty nenarušuje autonómiu práva Únie a Súdneho dvora Európskej únie. Je teda povinnosťou Súdneho dvora zabezpečiť, aby jeho výklad článku 11 Charty neporušil úroveň ochrany, ktorú zaručuje článok 10 EDĽP, ako ho vykladá ESĽP. ( 42 )

50.

Je zrejmé, a všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, s tým súhlasia, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 obmedzuje právo mediálneho podniku, akým je RTL, prijímať, a teda šíriť určité informácie. ( 43 )

51.

Podľa článku 52 ods. 1 Charty ( 44 ) musí byť každé obmedzenie výkonu práv a slobôd stanovené zákonom a musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Podľa zásady proporcionality musia takéto obmedzenia byť nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných. ( 45 )

52.

Nariadenie č. 376/2014 a príslušné vnútroštátne právo stanovujú predmetné obmedzenie dostatočne jasne a predvídateľne. ( 46 ) Požiadavka, aby takéto obmedzenie bolo stanovené zákonom, je teda splnená.

53.

Pokiaľ ide o to, či je dodržaná podstata slobody prijímať a šíriť informácie, nariadenie č. 376/2014 nijako neobmedzuje právo mediálnych podnikov získavať informácie o bezpečnosti letectva z iných zdrojov, alebo o povedomí holandskej vlády v tomto smere, alebo šíriť tieto informácie podľa vlastného uváženia. Článok 13 ods. 11 tohto nariadenia okrem toho členským štátom ukladá povinnosť aspoň raz ročne zverejniť prehľad o bezpečnosti s cieľom informovať verejnosť o úrovni bezpečnosti v oblasti civilného letectva. Zdá sa teda, že napadnuté opatrenie rešpektuje podstatu práv a slobôd, ktorých sa RTL dovoláva.

54.

Pokiaľ ide o odôvodnenie obmedzenia zverejňovania a o to, či je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa, článok 10 ods. 2 EDĽP odkazuje konkrétne na skutočnosť, že výkon práva na slobodu prejavu môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú nevyhnutné v záujme verejnej bezpečnosti. ( 47 ) Ako sa uvádza v bodoch 15 až 19 vyššie, otázka verejnej bezpečnosti bola dôkladne zvážená v rámci procesu, ktorý viedol k zrušeniu smernice 2003/42, a táto úvaha mala na režim ochrany dôvernosti stanovený nariadením č. 376/2014 zásadný vplyv. Nemám pochybnosti o tom, že pravidlá týkajúce sa neuverejňovania hlásení o udalostiach sú potrebné. Zverejňovanie hlásení o udalostiach na žiadosť verejnosti alebo mediálneho podniku by malo negatívny vplyv na motiváciu hlásiť udalosti, čím by sa znížil počet hlásení, ako aj kvalita a úplnosť takto nahlásených informácií, čím by sa v neprijateľnej miere narušilo účinné fungovanie systému riadenia bezpečnosti letectva Únie.

55.

Vzhľadom na vyššie uvedené je mi jasné, že obmedzenie týkajúce sa zverejňovania, o ktoré ide v dotknutej veci, sa vyžaduje na účinné fungovanie systému riadenie bezpečnosti letectva Únie a je nevyhnutným a primeraným obmedzením práv mediálnych podnikov. ( 48 ) Článok 11 Charty neovplyvňuje výklad článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014, ktorý navrhujem. Nemá ani žiadny vplyv na platnosť tohto ustanovenia. V tomto bode súhlasia všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky.

3.

Článok 42 Charty

56.

Pred pojednávaním Súdny dvor vyzval účastníkov konania, ktorí predložili pripomienky, aby sa zaoberali vzťahom medzi článkami 11 a 42 Charty, najmä: i) rozsahom práv zakotvených v týchto ustanoveniach vzhľadom na článok 52 ods. 3 Charty a judikatúru ESĽP k článku 10 EDĽP a ii) dôsledkami koexistencie článkov 11 a 42 Charty na výklad nariadenia č. 376/2014. Podľa účastníkov konania, ktorí odpovedali na otázky Súdneho dvora na pojednávaní, je táto vec relevantná, pretože žiadosť RTL o informácie sa týka hlásení uložených vo vnútroštátnej databáze, ako aj v ECR, ( 49 ) ku ktorým má zabezpečený úplný online prístup každý subjekt poverený reguláciou bezpečnosti civilného letectva alebo akýkoľvek orgán bezpečnostného vyšetrovania v Únii.

57.

Článok 42 Charty poskytuje právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. ( 50 ) Právo na prístup verejnosti k dokumentom Únie zakotvené v tomto ustanovení ( 51 ) je konkrétnym prejavom práva na prístup k informáciám, ktoré obsahuje článok 11 Charty. Podľa vysvetlení týkajúcich sa Charty základných práv bolo právo zaručené v článku 42 Charty prevzaté z článku 255 ES, teraz článku 15 ods. 3 ZFEÚ. ( 52 ) Ten odkazuje na právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie „bez ohľadu na ich nosič“. Stanovuje, že všeobecné zásady a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktoré upravujú výkon tohto práva, stanovuje Európsky parlament a Rada formou nariadenia. Nariadenie č. 1049/2001 prijaté na základe článku 255 ods. 2 ES a nariadenie č. 376/2014 takéto všeobecné zásady a obmedzenia obsahujú.

58.

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami v ňom určenými. Článok 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia obsahuje výnimku, podľa ktorej inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa verejnej bezpečnosti. Obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií uvedené v nariadení č. 376/2014 možno považovať za konkrétne prejavy výnimky týkajúcej sa verejnej bezpečnosti. ( 53 )

59.

Článok 20 nariadenia č. 376/2014 stanovuje, že nariadenie č. 1049/2001 sa nevzťahuje na články 10 a 11 nariadenia č. 376/2014, v ktorých sa stanovujú prísnejšie pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám obsiahnutým v ECR. Článok 10 nariadenia č. 376/2014 s názvom „Šírenie informácií uchovávaných v [ECR]“ v druhom pododseku stanovuje, že informácie o udalostiach obsiahnuté v ECR sa používajú okrem iného v súlade s jeho článkom 15. článok 15 nariadenia č. 376/2014 preto predstavuje konkrétny prípad výnimky z verejného záujmu zo všeobecného práva na prístup k dokumentom Únie obsiahnutého v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001. ( 54 )

60.

Článok 52 ods. 1 Charty je relevantný pre obmedzenia výkonu všetkých práv a slobôd, ktoré tento dokument uznáva, vrátane obmedzenia uvedeného v článku 15 nariadenia č. 376/2014 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na prístup k dokumentom v ECR. Úvahy a závery zhrnuté v bodoch 51 až 55 vyššie sú relevantné mutatis mutandis v kontexte článku 42 Charty. Účastníci konania, ktorí odpovedali na príslušnú písomnú otázku na pojednávaní, sa s týmto názorom stotožňujú.

C.

Druhá otázka

61.

V článku 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014 sa členským štátom a organizáciám ukladá povinnosť zabezpečiť primeranú dôvernosť údajov o udalostiach v súlade s ich vnútroštátnym právom. ( 55 )

62.

Druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že žiadne prijaté informácie o ohlásených udalostiach nesmú byť zverejnené, v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014.

63.

V tomto kontexte sa „zverejnenie“ vzťahuje na zverejnenie informácií pre širokú verejnosť.

64.

Z navrhovanej analýzy prvej otázky vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že žiadne informácie získané z ohlásených udalostí nesmú byť zverejnené, je v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia č. 376/2014.

D.

O tretej a štvrtej otázke

65.

Vzhľadom na navrhované odpovede na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku. Ako zdôraznili účastníci konania, ktorí predložili relevantné pripomienky, tieto otázky vyžadovali odpovede len v prípade zápornej odpovede na druhú otázku.

66.

Pre vylúčenie pochybností dodávam, že z odpovede na prvú a druhú otázku vyplýva, že pokiaľ sú informácie, ktoré členské štáty, organizácie a agentúra získali podľa článkov 4, 5 a 10 nariadenia č. 376/2014, obsiahnuté v iných vládnych dokumentoch, článok 15 ods. 1 tohto nariadenia bráni tomu, aby boli tieto informácie na žiadosť sprístupnené verejnosti alebo mediálnemu podniku. ( 56 )

V.

Návrh

67.

Vzhľadom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prvú a druhú prejudiciálnu otázku položenú Raad van State (Štátna rada, Holandsko) odpovedal takto: