9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/41


ODPORÚČANIE RADY

z 11. júla 2017,

ktoré sa týka národného programu reforiem Chorvátska na rok 2017 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2017

(2017/C 261/10)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Chorvátsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Chorvátsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Chorvátska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Chorvátsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Konkrétne pomer verejného dlhu k HDP nabral v roku 2016 klesajúcu tendenciu, avšak verejný dlh je vystavený menovému riziku, pričom riziká pre udržateľnosť verejných financií sú v strednodobom horizonte naďalej vysoké. Dlh súkromného sektora sa znižuje, ale je naďalej vysoký najmä v podnikovom sektore a je veľmi vystavený menovému riziku. Finančný sektor by mohol podporiť oživenie, ale naďalej je vystavený úverovému riziku vytváranému menou, pričom podiel nesplácaných dlhov je naďalej vysoký. Miera nezamestnanosti sa rýchlo znižuje, čo je výsledkom mierneho vytváraniu pracovných miest, ale aj ubúdajúcich pracovných síl. Ťažkopádnosť podnikateľského prostredia v neposlednom rade brzdí investície do výroby a rast produktivity.

(3)

Chorvátsko predložilo 27. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Po zrušení postupu pri nadmernom deficite sa na Chorvátsko vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017 vláda plánuje postupné zlepšenie salda verejných financií z úrovne -0,8 % HDP v roku 2016 na 0,5 % HDP v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ stanovený na úrovni -1,75 % HDP v štrukturálnom vyjadrení bol v roku 2016 splnený s veľkou rezervou a podľa predpokladov má byť (prepočítané (4)) štrukturálne saldo v rokoch 2017 a 2018 na úrovni strednodobého cieľa, avšak bez rezervy. Po tomto období sa predpokladá jeho opätovné nepatrné zlepšenie. V konvergenčnom programe sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP bude ďalej klesať až na úroveň 72,1 % do roku 2020 po tom, ako v roku 2015 dosiahol maximálnu hodnotu 86,7 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené tieto rozpočtové prognózy, je optimistický, najmä s ohľadom na negatívny vplyv finančných ťažkostí, ktorým čelí najväčšia súkromná spoločnosť v Chorvátsku, Agrokor, a ktoré nie sú zohľadnené v prognózach programu. Kríza v súvislosti so spoločnosťou Agrokor takisto predstavuje priame riziká pre rozpočtové prognózy. Okrem toho opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 neboli zatiaľ v plnej miere konkretizované.

(6)

Rada 12. júla 2016 odporučila Chorvátsku dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni aspoň 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Výsledné údaje, ktoré ukazujú výrazné zlepšenie celkového salda za rok 2016, znamenajú, že Chorvátsko už v uvedenom roku splnilo svoj strednodobý rozpočtový cieľ. Podľa prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že štrukturálne saldo v roku 2017 zostane nad strednodobým rozpočtovým cieľom, a to napriek poklesu z úrovne -0,3 % HDP v roku 2016 na úroveň -1,7 % HDP v roku 2017. Chorvátsku sa odporúča, aby sa v roku 2018 držalo na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Podľa prognózy Komisie z jari 2017 sa očakáva, že štrukturálne saldo ďalej poklesne na úroveň -2,1 % HDP, čo poukazuje na riziko určitej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa. Chorvátsko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2017 aj 2018. Rada celkovo zastáva názor, že Chorvátsko musí byť v roku 2018 pripravené prijať ďalšie opatrenia na zaistenie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(7)

Rámec Chorvátska pre fiškálne riadenie vykazuje nedostatky. Doteraz nebo prijatý nový zákon o fiškálnej zodpovednosti, ktorý by mal posilniť rozpočtový rámec, ako aj nezávislosť a mandát Komisie pre fiškálnu politiku. Zatiaľ nedošlo k prijatiu zmeny zákona o rozpočte, ktorej cieľom je posilniť strednodobý rozpočtový rámec a riešiť revízie rozpočtových plánov na ústrednej i miestnej úrovni. Spoľahlivosť prognóz, o ktoré sa opierajú rozpočtové plány, je aj naďalej nízka.

(8)

Chorvátsko má pomerne nízke príjmy z periodických daní z nehnuteľného majetku. Príjmy vyberajú útvary miestnej správy vo forme poplatkov týkajúcich sa nehnuteľného majetku, pokiaľ však ide o ich výpočet a rozsah, existujú značné rozdiely. Okrem toho tieto príjmy závisia od málo efektívneho zdaňovania pri prevode majetku. V reakcii na opakované odporúčania pre túto krajinu a ako súčasť daňovej reformy z konca roka 2016 sa určité miestne poplatky a dane s účinnosťou od roka 2018 nahradia periodickou daňou z nehnuteľného majetku vypočítanou na základe piatich ukazovateľov, ktorými sa stanoví približná hodnota nehnuteľnosti. Považuje sa to za prvý krok smerom k plnohodnotnej periodickej dani z nehnuteľného majetku založenej na jeho hodnote.

(9)

Potreby Chorvátska v oblasti financovania štátneho dlhu a expozícia jeho štátneho dlhu voči menovému riziku zdôrazňuje význam spoľahlivých zdrojov financovania a obozretného riadenia rizík. V reakcii na odporúčanie pre túto krajinu bola začiatkom roka 2017 prijatá stratégia riadenia dlhu ústrednou štátnou správou na obdobie rokov 2017 – 2019. K prijatiu došlo tri roky po skončení platnosti predchádzajúcej stratégie. Inštitucionálne nastavenie riadenia verejného dlhu, a to vrátane komunikácie s trhmi, riadenia rizík a pravidelnej aktualizácie stratégie, trpí nedostatkami. Takisto sa v nedostatočnej miere zohľadňujú mimorozpočtové transakcie s potenciálnym vplyvom na dlh.

(10)

Hoci sa situácia na trhu práce v poslednom čase naďalej zlepšovala, nezamestnanosť je stále vysoká s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Spolu s nízkou a klesajúcou aktivitou to znamená, že existuje obrovský nevyužitý pracovný potenciál. Pokles aktivity sa v roku 2016 prejavil obzvlášť v kategórii nízkokvalifikovaných pracovníkov v najproduktívnejšom veku a bol spôsobený znižujúcim sa počtom obyvateľov v produktívnom veku v dôsledku starnutia obyvateľstva a emigrácie, pričom oba javy majú rastúcu tendenciu.

(11)

Neaktivita je pomerne vysoká v kategórii osôb oprávnených na predčasný odchod do dôchodku. Krátke obdobia platenia príspevkov sociálneho zabezpečenia majú za následok nízku primeranosť súčasných a budúcich dôchodkov a znamenajú riziká chudoby v starobe. Existuje viacero spôsobov predčasného odchodu do dôchodku, ktorý je možný celých päť rokov pred zákonným vekom odchodu do dôchodku. Finančné stimuly pracovať až do dosiahnutia tohto veku sú nedostatočné. Oznámené opatrenia s cieľom podporiť dlhší produktívny vek neboli uskutočnené. Opatrovateľské povinnosti prispievajú k nízkej účasti na trhu práce najmä v prípade starších žien v najproduktívnejšom veku. Ponuka formálnej starostlivosti o deti je nedostatočná a medzi jednotlivými regiónmi sú obrovské rozdiely, pričom pracovné zmluvy neposkytujú dostatočnú flexibilitu na zabezpečenie rovnováhy medzi zamestnaním a starostlivosťou o deti. V súčasnosti je zákonný vek odchodu do dôchodku 61 rokov a 9 mesiacov pre ženy a 65 rokov pre mužov. Zbližovanie a zvyšovanie zákonného veku odchodu do dôchodku prebieha pomaly, pričom obe pohlavia majú dosiahnuť vekovú hranicu odchodu do dôchodku 67 rokov v roku 2038. Hoci sa o urýchlení tohto procesu uvažuje, zatiaľ nedošlo k jeho schváleniu. Dôchodkový systém oprávňuje osobitné kategórie pracovníkov v povolaniach zaradených medzi namáhavé a rizikové a pracovníkov z niektorých odvetví získať výhodnejšie podmienky. Hoci chorvátske orgány dokončili preskúmanie namáhavých alebo rizikových povolaní, zatiaľ nedošlo k zjednodušeniu príslušných pravidiel.

(12)

Na základe najnovších údajov bolo takmer 30 % obyvateľstva v roku 2015 vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Pokiaľ ide o účinnosť a spravodlivosť, systém sociálnej ochrany vykazuje nedostatky, ktoré vyplývajú z nejednotných kritérií oprávnenosti, roztriešteného geografického pokrytia, chýbajúcej koordinácie medzi zodpovednými orgánmi a nízkej transparentnosti. V roku 2016 sa na systém minimálneho príjmu, ktorý sa zameriava na najchudobnejšie domácnosti, vynaložilo len 0,6 % HDP. Reformné plány, ktoré zahŕňajú nové prerozdelenie kompetencií jednotlivých inštitúcií a harmonizáciu kritérií oprávneností, sa nepohli z miesta.

(13)

Nadobúdanie zručností, ktoré sú potrebné na trhu práce, je dôležitou podmienkou zamestnateľnosti. Účasť na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka, podobne aj výdavky na aktívne politiky trhu práce, rekvalifikačné opatrenia a celoživotné vzdelávanie, ako aj ich pokrytie. Odborná príprava sa nezameriava dostatočne na starších a nízkokvalifikovaných pracovníkov a dlhodobo nezamestnaných, ktorí zvyčajne čelia osobitným problémom pri hľadaní zamestnania. Oneskorujú sa aj prípravy, pokiaľ ide o právne predpisy na zvýšenie kvality inštitúcií, programov a vyučovania v oblasti vzdelávania dospelých.

(14)

Dostatočné základné zručnosti ľudia nevyhnutne potrebujú na to, aby si našli a udržali dobré a stále zamestnanie a úspešne sa zúčastňovali na hospodárskom a spoločenskom živote. Údaje z medzinárodného prieskumu poukazujú na to, že 15-ročné školopovinné deti v Chorvátsku majú vážne nedostatky v oblasti základných zručností, v aplikovaných prírodných vedách a matematike. V rámci vykonávania stratégie v oblasti vzdelávania, vedy a technológií bola v roku 2015 spustená reforma školských osnov s cieľom zlepšiť obsah a vyučovanie prierezových zručností. V nadväznosti na nejednoznačné reakcie zainteresovaných strán bola reforma učebných osnov pozmenená a jej vykonávanie sa značne oneskorilo. Tento proces musí teraz pokračovať v súlade s pôvodnými cieľmi. Chorvátsko nedávno prijalo stratégiu odborného vzdelávania a prípravy. Podľa očakávaní to povedie k aktualizácii učebných osnov v odbornom vzdelávaní a príprave a k zvýšeniu úlohy učenia sa na pracovisku a zvýšeniu kvality vyučovania v odbornom vzdelávaní a príprave. Zatiaľ nedošlo k zavedeniu systému uznávania a potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(15)

Územná a funkčná roztrieštenosť verejnej správy negatívne vplýva na poskytovanie služieb a efektívnosť verejných výdavkov. Súčasné právomoci a fiškálne vzťahy medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy neuľahčujú efektívne a spravodlivé poskytovanie verejných služieb, najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej pomoci. Komplexná reforma verejnej správy sa oneskoruje. Zatiaľ nedošlo k prijatiu právnych predpisov na nové prerozdelenie úloh medzi ústrednými a miestnymi orgánmi, ani k zjednodušeniu systému štátnych agentúr. Chorvátske orgány začiatkom roka 2017 oznámili vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej cieľom je pripraviť právne predpisy o financovaní regionálnej a miestnej správy.

(16)

Nejednotnosť v stanovovaní miezd vo verejnej správe aj naďalej bráni transparentnosti v mzdovej oblasti a rovnakému zaobchádzaniu, ako aj vládnej kontrole nad mzdami vo verejnom sektore, čo môže negatívne presahovať do hospodárstva ako celku. Hoci vláda vo februári 2017 prijala spoločné usmernenia na vyjednávanie o kolektívnych zmluvách vo verejnom sektore a ich monitorovanie, zjednodušenie rámcov na stanovovanie miezd bolo odložené na rok 2018.

(17)

Štátne podniky sú v priemere menej produktívne ako súkromné firmy, čo naznačuje nedostatky v ich správe a riadení. Majú negatívny vplyv na alokačnú efektívnosť a prispievajú k nízkemu rastu produktivity v hospodárstve. Kroky vedúce k otvoreniu kontroly štátnych podnikov pre súkromné subjekty napredovali v uplynulom roku pomaly. Lepšie monitorovanie ich výkonnosti a zodpovednosti správnych rád vrátane firiem vo vlastníctve subjektov miestnej správy by pomohlo zlepšiť ich riadenie.

(18)

Chorvátska banka pre obnovu a rozvoj (HBOR) zohráva ústrednú úlohu pri vykonávaní finančných nástrojov Únie, a to najmä Investičného plánu pre Európu. Aby mohla túto úlohu v plnej miere plniť, musí dodržiavať vysoké štandardy v oblasti transparentnosti a zodpovednosti. Podľa plánu chorvátskych orgánov sa má nezávislé posúdenie kvality aktív jej úverového portfólia, ktoré vykonajú nezávislí audítori, dokončiť do konca roka 2017. Na základe ich zistení sa prehodnotí regulačný rámec a štruktúra správy a riadenia banky.

(19)

Na podniky dolieha bremeno vysokých nákladov spojených s reguláciou. Vysoký počet parafiškálnych poplatkov, z ktorých viaceré sú štatisticky považované za dane, komplikujú podnikateľské prostredie. Hoci vláda v reakcii na odporúčanie pre túto krajinu v lete 2016 rozhodla o zrušení 13 a znížení ďalších 11 parafiškálnych poplatkov, vykonávanie tohto rozhodnutia je pomalé. Na podniky naďalej dolieha vysoká administratívna záťaž. Akčný plán na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorý sa vzťahuje na osem regulačných oblastí, bol síce prijatý, ale zatiaľ sa nezačal vykonávať.

(20)

Po prudkom prepade počas krízy došlo v roku 2016 k oživeniu investícií. Napriek priaznivým makroekonomickým podmienkam a podmienkam v oblasti financovania však trvalejšiemu oživeniu v oblasti financovania bránia zásadné prekážky. Podnikateľské prostredie trpí v dôsledku nedostatkov vo verejnej správe, zložitosti podnikateľského rámca, pomalého vykonávania protikorupčnej stratégie, obmedzujúcich regulačných predpisov v hlavných infraštruktúrnych odvetviach a silného zastúpenia štátu v hospodárstve.

(21)

Modernizácia regulácie povolaní môže podporiť mobilitu pracovnej sily a prispieť k nižším cenám odborných služieb, čím by sa zvýšil rastový potenciál. Regulácia Chorvátska v oblasti poskytovateľov služieb a regulovaných povolaní je obmedzujúca, najmä v prípade právnikov. Vláda v lete 2016 prijala akčný plán s cieľom nahradiť a modernizovať nevyhovujúcu reguláciu. Tento plán je však obmedzený z hľadiska jeho rozsahu a detailnosti.

(22)

Kvalita a efektívnosť justičného systému je hlavným určujúcim činiteľom podnikateľského prostredia. Napriek zníženiu množstva nevyriešených prípadov sú konania v obchodných, občianskych a trestných veciach na súdoch prvého stupňa zdĺhavé. Hoci má elektronické predkladanie a doručovanie súdnych písomností potenciál výrazne zlepšiť justičný systém, nebolo ešte zavedené. Sudcovia na obchodných súdoch nemajú on-line prístup k registrom, čo zaťažuje efektívnosť insolvenčných konaní. Súdne rozsudky sú len zriedka dostupné on-line a na obchodných súdoch prvého stupňa existuje stále priestor na ďalšie zdokonalenie pracovných postupov.

(23)

Kapitalizácia bankového sektora je naďalej dobrá a v roku 2016 došlo k obnove jeho ziskovosti po tom, ako boli v roku 2015 úvery denominované vo švajčiarskych frankoch prevedené na úvery v eurách. Podiel nesplácaných úverov na hrubých úveroch v poslednom čase klesal, je však stále vysoký, a to najmä u nefinančných korporácií. Podľa všetkého je tento pokles dôsledkom predajov, ako aj zavedenia postupných a automatických požiadaviek na tvorbu rezerv v roku 2013. V rámci nedávno zavedenej daňovej reformy vláda v reakcii na odporúčanie pre túto krajinu zaviedla novú daňovú úpravu pre odpisy nesplácaných úverov. Jej účinky si vyžadujú podrobné monitorovanie. Takisto treba podrobne monitorovať efektívnosť nedávno reformovaného rámca pre platobnú neschopnosť pri uľahčovaní riešenia nesplácaných úverov.

(24)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Chorvátska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Chorvátsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Chorvátsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(25)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a jej stanovisko (5) je zohľadnené najmä v odporúčaní (1),

(26)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a konvergenčný program na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Chorvátsko v rokoch 2017 a 2018 prijalo opatrenia s týmto cieľom:

1.

Realizovať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená zostať v roku 2018 na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Do septembra 2017 posilniť rozpočtové plánovanie a viacročný rozpočtový rámec vrátane posilnenia nezávislosti a mandátu Komisie pre fiškálnu politiku. Podniknúť kroky potrebné na zavedenie dane z nehnuteľného majetku založenej na jeho hodnote. Posilniť rámec pre riadenie verejného dlhu okrem iného zabezpečením každoročných aktualizácií stratégie riadenia dlhu.

2.

Odrádzať pracovníkov od predčasného odchodu do dôchodku, urýchliť prechod na vyšší zákonný vek odchodu do dôchodku a zosúladiť ustanovenia o dôchodkoch pre osobitné kategórie pracovníkov s pravidlami všeobecného systému. Zlepšiť koordináciu a transparentnosť sociálnych dávok.

3.

Zlepšiť vzdelávanie dospelých, a to najmä starších pracovníkov, nízkokvalifikovaných osôb a dlhodobo nezamestnaných. Urýchliť reformu systému vzdelávania.

4.

Znížiť fragmentáciu a zvýšiť funkčné rozdelenie právomocí orgánov verejnej správy pri súčasnom zvýšení efektívnosti a znížení regionálnych rozdielov pri poskytovaní verejných služieb. Po porade so sociálnymi partnermi zjednotiť rámce stanovovania miezd v celej verejnej správe a verejných službách.

5.

Urýchliť odpredaj štátnych podnikov a iných štátnych aktív a zlepšiť správu a riadenie v sektore štátnych podnikov. Výrazne znížiť zaťaženie podnikov plynúce z nákladov na reguláciu a z administratívnej záťaže. Odstrániť regulačné obmedzenia brániace prístupu k regulovaným povolaniam a odborným službám a službám pre podniky, ako aj ich vykonávaniu, resp. poskytovaniu. Zvýšiť kvalitu a efektívnosť justičného systému, najmä skrátením dĺžky trvania súdnych sporov v občianskoprávnych a obchodných veciach.

V Bruseli 11. júla 2017

Za Radu

predseda

T. TÕNISTE


(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(4)  Saldo očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie podľa spoločne dohodnutej metodiky.

(5)  Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.