<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><DECISION.ECR xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.DECISION.ECR><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T‑384/14</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62014TJ0384</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2016:298">EU:T:2016:298</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>7</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>7</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.DECISION.ECR><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20160512">12. 5. 2016</DATE> – VEC T‑384/14 [<HT TYPE="ITALIC">VÝŇATKY</HT>]</P><P>TALIANSKO/KOMISIA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (šiesta komora)</P><P>z <DATE ISO="20160512">12. mája 2016</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: taliančina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>EPUZF</KEYWORD><KEYWORD>Záručná sekcia</KEYWORD><KEYWORD>EPZF a EPFRV</KEYWORD><KEYWORD>Výdavky vylúčené z financovania</KEYWORD><KEYWORD>Odvetvie hovädzieho dobytka a oviec</KEYWORD><KEYWORD>Paušálna finančná oprava</KEYWORD><KEYWORD>Jednorazová oprava</KEYWORD><KEYWORD>Články 48 a 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003</KEYWORD><KEYWORD>Zvláštne nároky</KEYWORD><KEYWORD>Povinnosť odôvodnenia</KEYWORD></INDEX><DECISION.ECR.INIT><P>Vo veci T‑384/14,</P></DECISION.ECR.INIT><P><HT TYPE="BOLD">Talianska republika</HT>, v zastúpení: G. Palmieri a B. Tidore, splnomocnené zástupkyne,</P><P>žalobkyňa,</P><P>proti</P><P><HT TYPE="BOLD">Európskej komisii</HT>, v zastúpení: P. Rossi a D. Bianchi, splnomocnení zástupcovia,</P><P>žalovanej,</P><P>ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/191/EÚ zo <DATE ISO="20140404">4. apríla 2014</DATE>, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="104" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="2014">Ú. v. EÚ L 104, s. 43</REF.DOC.OJ>), v rozsahu, v akom vylučuje určité výdavky vynaložené Talianskou republikou,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),</P><P>v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins (spravodajca),</P><P>tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20151210">10. decembra 2015</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><?PAGE NO="2"?><CONTENTS.DECISION.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.</P></NOTE></P></TI></TITLE><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Talianska republika návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20140603">3. júna 2014</DATE> podala túto žalobu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní <DATE ISO="20151210">10. decembra 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Talianska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom z neho pre ňu vyplývajú finančné opravy vo výške <FT TYPE="DECIMAL">5026453,43</FT> eura a <FT TYPE="DECIMAL">1860259,60</FT> eura.</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zamietol žalobu ako nedôvodnú,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>Talianska republika uplatňuje proti napadnutému rozhodnutiu žalobné dôvody založené v podstate na porušení pravidiel Únie v oblasti SPP, na porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatku odôvodnenia, ako aj na porušení viacerých všeobecných zásad práva Únie, medzi ktoré patria zásady proporcionality, zákonnosti a právnej istoty, keďže Komisia uplatnila finančné opravy, po prvé v rámci priznania dodatočných platieb v zmysle článku 69 nariadenia č. 1782/2003 a po druhé v rámci určenia zvláštnych nárokov v zmysle článkov 47 a 48 rovnakého nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Počas pojednávania Talianska republika vyhlásila, že berie späť žalobný dôvod týkajúci sa nesprávneho uplatnenia paušálnej opravy vo výške <FT TYPE="NUMBER">3477225</FT> eur, v rozsahu, v akom bol založený na nedodržaní kritérií akreditácie platobnej agentúry. Predmet tohto sporu sa preto obmedzuje na zákonnosť uplatnenia článkov 47, 48 a 69 nariadenia č. 1782/2003 zo strany Komisie ako právneho základu finančných opráv vo výške <FT TYPE="DECIMAL">1860259,60</FT> eura a <FT TYPE="DECIMAL">5026453,43</FT> eura.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Zásadné pripomienky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť, že EPUZF a Fond financujú len výdavky uskutočnené v súlade s právom Únie v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030508">8. mája 2003</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑349/97</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:251">EU:C:2003:251</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050224">24. februára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Grécko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑300/02</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:103">EU:C:2005:103</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120912">12. septembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Grécko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑356/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:418">EU:T:2012:418</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0012">12</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z pravidiel týkajúcich sa EPUZF‑u a Fondu vyplýva, že členské štáty sú povinné vykonávať súbor administratívnych kontrol a kontrol na mieste, ktoré umožnia zabezpečiť riadne dodržiavanie hmotnoprávnych a procesných podmienok na poskytovanie pomoci. Ak takéto opatrenia neboli zorganizované alebo ak je kontrola uskutočnená členským štátom do takej miery nedostatočná, že vyvoláva pochybnosti o dodržaní uvedených podmienok, Komisia je oprávnená neuznať niektoré výdavky dotknutého členského štátu (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900612">12. júna 1990</DATE>, <NAME.CASE>Nemecko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑8/88</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:241">EU:C:1990:241</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050414">14. apríla 2005</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑468/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:221">EU:C:2005:221</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090930">30. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Portugalsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑183/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:370">EU:T:2009:370</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Z judikatúry tiež vyplýva, že aj keď relevantná právna úprava týkajúca sa poskytovania prémií neukladá členským štátom výslovne povinnosť prijať opatrenia dozoru a spôsoby kontroly, ako ich uviedla Komisia počas zúčtovania výdavkov EPUZF‑u a Fondu, táto povinnosť môže členským štátom vyplynúť prípadne implicitne zo skutočnosti, že na základe právnej úpravy týkajúcej sa EPUZF‑u a Fondu sú členské štáty povinné vytvoriť účinný systém kontroly a dozoru (rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, už citovaný v bode <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> vyššie, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:221">EU:C:2005:221</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080424">24. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Belgicko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑418/06 P</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:247">EU:C:2008:247</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090904">4. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Rakúsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑368/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:305">EU:T:2009:305</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena v oblasti zúčtovania výdavkov, povinnosťou Komisie pri preukazovaní existencie porušenia pravidiel SPP nie je dokázať vyčerpávajúcim spôsobom nedostatočné kontroly vykonané vnútroštátnymi orgánmi alebo nesprávnosť číselných údajov, ktoré predložili, ale predložiť dôkaz o závažných a odôvodnených pochybnostiach, ktoré Komisia má vo vzťahu k týmto kontrolám alebo údajom. Toto zmiernenie dôkazného bremena pre Komisiu sa vysvetľuje skutočnosťou, že práve členský štát má najlepšie postavenie pre získanie a overenie údajov potrebných na zúčtovanie výdavkov Fondu (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20010111">11. januára 2001</DATE>, <NAME.CASE>Grécko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑247/98</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:4">EU:C:2001:4</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0009">9</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090701">1. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑259/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2009:232">EU:T:2009:232</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0112">112</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Grécko/Komisia</NAME.CASE>, už citovaný v bode <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> vyššie, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:418">EU:T:2012:418</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Spravovanie financovania Fondu totiž spočíva hlavne na vnútroštátnych správnych orgánoch, ktoré sú poverené dohľadom nad prísnym dodržiavaním pravidiel Únie. Tento režim založený na dôvere medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie nezahŕňa žiadnu systematickú kontrolu zo strany Komisie, ktorú by napokon Komisia z materiálneho hľadiska ani nemohla zabezpečiť. Iba členský štát môže poznať a s presnosťou určiť, ktoré údaje sú potrebné na zostavenie účtov Fondu, keďže Komisia nie je dostatočne blízko na to, aby mohla od hospodárskych subjektov získať potrebné informácie (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19981001">1. októbra 1998</DATE>, <NAME.CASE>Írsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑238/96</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1998:451">EU:C:1998:451</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050707">7. júla 2005</DATE>, <NAME.CASE>Grécko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑5/03</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:426">EU:C:2005:426</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0097">97</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121017">17. októbra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑491/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:550">EU:T:2012:550</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Je preto úlohou členského štátu, aby predniesol čo najpodrobnejší a najúplnejší dôkaz o skutočnostiach súvisiacich s jeho kontrolami alebo jeho číselnými údajmi, prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie (rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Grécko/Komisia</NAME.CASE>, už citovaný v bode <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> vyššie, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:418">EU:T:2012:418</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Dotknutý členský štát nemôže vyvrátiť zistenia Komisie bez tvrdení, ktoré podloží dôkazom o spoľahlivosti a funkčnosti kontrolného systému. Ak sa mu teda nepodarí preukázať, že zistenia Komisie sú nesprávne, majú tieto zistenia za následok vznik závažných pochybností týkajúcich sa vytvorenia primeraného a účinného systému opatrení pre dohľad a kontrolu (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19991028">28. októbra 1999</DATE>, <NAME.CASE>Taliansko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑253/97</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:527">EU:C:1999:527</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, už citovaný v bode <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> vyššie, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:251">EU:C:2003:251</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110712">12. júla 2011</DATE>, <NAME.CASE>Slovinsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑197/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2011:348">EU:T:2011:348</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Grécko/Komisia</NAME.CASE>, už citovaný v bode <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> vyššie, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2012:418">EU:T:2012:418</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>Práve z hľadiska týchto úvah je potrebné preskúmať dôvody predložené Talianskou republikou na podporu žaloby v rozsahu, v akom je zameraná na dve kategórie finančných opráv uplatnených v napadnutom rozhodnutí.</TXT><?PAGE NO="4"?><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">2. O žalobnom dôvode zameranom na jednorazovú opravu týkajúcu sa určenia a platby zvláštnych nárokov stanovených v článkoch 47 a 48 nariadenia č. 1782/2003</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>Talianska republika tvrdí, že správne uplatnila články 43 a 48 nariadenia č. 1782/2003 vo všetkých situáciách, v ktorých išlo o prevod alebo prechod platobných nárokov z jedného poľnohospodára na druhého, a na ktoré sa napadnuté rozhodnutie vzťahovalo. Podľa nej boli tieto zvláštne platobné nároky vypočítané správne, a to tak, že boli oddelené na jednej strane referenčné čiastky na chov a na druhej strane platobné nároky viazané na plochu. Systém opätovného rozdelenia týchto nárokov je v súlade s právnou úpravou Únie, keďže dodržiava požiadavku kontroly platobných nárokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>Komisia spochybňuje tvrdenia Talianskej republiky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Na úvod treba poukázať na to, že v bode 4.16 žaloby Talianska republika tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, lebo <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>porušuje všeobecné zásady proporcionality, zákonnosti, právnej istoty, legitímnej dôvery, ako aj povinnosť odôvodnenia<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>. Je potrebné konštatovať, že Talianska republika v súvislosti s údajne porušenými zásadami a povinnosťami neuvádza nijakú argumentáciu, a to ani súhrnnej povahy. Keďže Talianska republika sa odvoláva na chýbajúce úplné a primerané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom neuvádza skutočnosti, v súvislosti s ktorými podľa nej odôvodnenie chýba, ani nespresňuje právne a skutkové okolnosti, ktoré podľa nej vyžadujú doplňujúce odôvodnenie, nespĺňa jej žaloba požiadavky vyplývajúce z článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, takže je potrebné tieto jednotlivé výhrady vyhlásiť za neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081015">15. októbra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Mote/Parlament</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑345/05</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2008:440">EU:T:2008:440</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že treba dospieť k záveru, že Talianska republika prejednávaným žalobným dôvodom v zásade uvádza porušenie článkov 47 a 48 nariadenia č. 1782/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>Je tiež potrebné sa domnievať, že posúdenie tohto žalobného dôvodu sa týka iba dôvodnosti výkladu článku 48 nariadenia č. 1782/2003, ktorý zvolila v napadnutom rozhodnutí Komisia, a na ktorý treba nazerať spolu s písomnosťami predloženými počas správneho konania. Ako totiž vyplýva z výmeny stanovísk počas pojednávania, účastníci konania majú k výkladu tohto ustanovenia odlišné postoje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Jednorazová oprava vo výške <FT TYPE="DECIMAL">1860259,60</FT> eura, ktorú Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí z dôvodu neoprávneného stanovenia a pridelenia zvláštnych platobných nárokov, nebola predmetom zmierovacieho konania a súhrnná správa preto v tejto súvislosti neobsahuje nijaké vysvetlenie. Nedostatky vytýkané Talianskej republike boli vysvetlené v listoch Komisie z <DATE ISO="20101222">22. decembra 2010</DATE> a <DATE ISO="20121213">13. decembra 2012</DATE> (pozri body 12 a 14 vyššie). Uvedené nedostatky sa týkajú jednak pridelenia zvláštnych nárokov v prípade existencie nárokov súvisiacich s ovcami, hovädzím dobytkom a plochami a jednak rozdelenia zvláštnych nárokov z odvetvia pestovania olív v období rokov žiadosti 2006 až 2009. V uvedených listoch Komisia vytýka talianskym orgánom, že nesprávne spracovali kumuláciu nárokov na pomoc. Situácie, ktorých sa týka tento žalobný dôvod, sú v uvedených listoch opísané takto:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>ak poľnohospodár, ktorému boli na základe referenčného obdobia pridelené zvláštne nároky, získal od iného poľnohospodára (prevodom alebo dedičstvom) zodpovedajúce hektáre a čiastky ešte pred prvým rokom zavedenia režimu jednotnej platby, talianske orgány nerozdelili hodnotu jeho zvláštnych nárokov medzi normálne nároky (až do <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur),</P></ITEM><?PAGE NO="5"?><ITEM><P>ak poľnohospodár, ktorému boli na základe referenčného obdobia pridelené normálne nároky, získal od iného poľnohospodára čiastky pochádzajúce z prémie na hovädzí dobytok bez zodpovedajúcich hektárov (získaných prevodom alebo dedičstvom) ešte pred prvým rokom zavedenia režimu jednotnej platby, talianske orgány nepridelili hodnotu získaných zvláštnych nárokov jeho normálnym nárokom (až do <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur).</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86</NO.P><TXT>Podľa Komisie správne uplatnenie článku 48 nariadenia č. 1782/2003 vyžaduje prideliť zvláštne nároky normálnym nárokom až do výšky <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur na hektár a následne prideliť zvyšok zvláštnym nárokom. Počas celého správneho konania Komisia tvrdila, že nároky na dodatočné (zvláštne) platby pri sume, ktorá je nižšia ako <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur sa nemajú vo vzťahu k jednotnej platbe používať samostatným spôsobom, ale že majú byť pridelené normálnym nárokom, aby bolo možné určiť platobný nárok na hektár, pričom takýto výpočet spočíva v tom, že platby získané počas referenčného obdobia sa vydelia hektármi, ktoré prispeli k vytvoreniu uvedených platieb, a to tak, akoby tieto hektáre tiež prispeli k vytvoreniu dodatočných platieb (až do výšky <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur). Naopak talianske orgány tým, že oddelili normálne nároky a zvláštne nároky (bez akéhokoľvek opätovného rozdelenia), vytvorili viac zvláštnych nárokov, a preto vypočítali menej referenčných normálnych nárokov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87</NO.P><TXT>Talianska republika vo svojich písomnostiach uznala, že sa v praxi odchýlila od uplatnenia predmetných ustanovení, ktoré zastáva Komisia. Tvrdí, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>články 43 a 48 boli uplatnené len na časť referenčných čiastok každého prevádzajúceho poľnohospodára, pričom na nadobúdajúceho poľnohospodára boli tieto články uplatnené len v súvislosti s časťou súm vyplývajúcich z jeho poľnohospodárskej činnosti, pričom zastávala názor, že každý má v priebehu referenčného obdobia právo na priame platby<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> a že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>talianske orgány sa rozhodli nepristúpiť k [opätovnému rozdeleniu nárokov na zvláštne platby] len v prípadoch, v ktorých výška všetkých referenčných čiastok… dosahovala jednotnú výšku na hektár, ktorá presahuje <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>. Podľa Talianskej republiky takéto uplatnenie je v súlade s článkom 48 nariadenia č. 1782/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88</NO.P><TXT>Je potrebné poukázať na to, že výklad článku 48 nariadenia č. 1782/2003 stanovujúceho spôsoby uplatnenia výnimky, ktorá je uvedená v jeho článku 47, zo všeobecného pravidla zakotveného v článku 43 rovnakého nariadenia, musí nevyhnutne podliehať reštriktívnemu výkladu (pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011213">13. decembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Heininger</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑481/99</NO.CASE>, Zb., <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:684">EU:C:2001:684</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89</NO.P><TXT>Na úvod je potrebné pripomenúť všeobecný cieľ nariadenia č. 1782/2003, ktorým je zavedenie režimu jednotnej platby. Vzhľadom na doslovný výklad článku 48 nariadenia č. 1782/2003 a berúc do úvahy susedné ustanovenia, sa uvedené ustanovenie uplatňuje na poľnohospodára, ktorý získal <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>platby, ktoré zakladajú platobné nároky podliehajúce zvláštnym podmienkam<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, tak ako sú uvedené v článku 47 uvedeného nariadenia, teda na poľnohospodára, ktorý <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>nevlastnil počas referenčného obdobia žiadne hektáre v zmysle článku 43 [rovnakého nariadenia]<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> na účely stanovenia nárokov na jednotnú platbu alebo ktorého výška nároku na hektár presahuje <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur. Tento poľnohospodár, ktorý buď nemá hektáre, alebo ich má, ale nárok na hektár v súvislosti s nimi presahuje <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur, má nárok a) na platbu rovnajúcu sa jeho (základnej) <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>referenčnej čiastke<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> zodpovedajúcej priamym platbám, ktoré získal počas trojročného priemerného obdobia a b) na platby <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>pre každú splátku <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> EUR alebo zlomok referenčnej čiastky<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> (teda zvláštne platby), ktoré získal počas trojročného priemerného obdobia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že zvláštne platby sú pridelené referenčným čiastkam na hektár do výšky <FT TYPE="NUMBER">5000</FT> eur a od tejto hranice predstavujú (zvláštny) ďalší platobný nárok. V tejto súvislosti článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003 stanovuje, že čiastky, ktoré vymenúva, musia byť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>začlenené do<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> referenčnej čiastky v súlade s podmienkami upravenými v článku 48 rovnakého nariadenia. Z článku 47 ods. 2 nariadenia č. 1782/2003 tiež vyplýva, že počínajúc rokom 2007 a odlišne od článkov 33, 43 a 44 rovnakého nariadenia sa do režimu jednotnej platby podľa podmienok stanovených v článkoch 48 až 50 <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>zahrnú<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/><?PAGE NO="6"?> čiastky, ktoré pochádzajú z prémie pre mliečne výrobky a z dodatočných platieb (stanovených v článkoch 95 a 96 nariadenia č. 1782/2003). Relevantná právna úprava tak stanovuje zásadu kumulácie platieb získaných z rôznych titulov do jednotnej platby.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91</NO.P><TXT>Talianska republika preto nesprávne tvrdí, že z článku 48 nariadenia č. 1782/2003 vyplýva povinnosť ponechať platby vyplývajúce z rôznych nárokov oddelené. Okrem toho tézu, ktorú obhajuje Talianska republika, nemožno oprieť ani o odkaz na článok 49 uvedeného nariadenia, ktorý vo svojej žalobe Talianska republika uviedla. Toto ustanovenie, ktoré sa nazýva <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Podmienky<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> a týka sa zvláštnych platobných nárokov, upravuje výnimku z článku 36 ods. 1 a z článku 44 ods. 1 rovnakého nariadenia spočívajúcu v tom, že poľnohospodár, ktorý má takéto platobné nároky, pre ktoré nemal počas referenčného obdobia hektáre, je oprávnený odchýliť sa od povinnosti dodať prípustný počet hektárov, ktorý je rovnaký ako počet nárokov. Táto výnimka je podmienená zachovaním aspoň 50 % poľnohospodárskej činnosti, ktorú poľnohospodár vykonával počas referenčného obdobia, a ktorá je vyjadrená vo veľkých dobytčích jednotkách. Je potrebné konštatovať, že toto ustanovenie nestanovuje nijakú alternatívnu metódu určenia zvláštnych platobných nárokov ani nijakú povinnosť ponechať platby vyplývajúce z rôznych nárokov oddelené. Článok 49 ods. 3 nariadenia č. 1782/2003 totiž spresňuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>platobné nároky stanovené v súlade s článkom 48 sa nemenia<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92</NO.P><TXT>Rovnako treba vylúčiť tvrdenie uvedené v bode 32 repliky, podľa ktorého sa čiastky, na ktoré sa vzťahuje článok 48 ods. 1 nariadenia č. 1782/2003, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>pridávajú<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> k referenčnej čiastke. Porovnanie rôznych jazykových verzií článku 47 ods. 1 uvedeného nariadenia, najmä talianskej, anglickej a nemeckej verzie potvrdzuje význam výrazu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>začlenené do<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>sono inclusi<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>; <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>included in<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>; <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>in die Berechnung des Referenzbetrags aufgenommen<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>). V každom prípade Talianska republika na pojednávaní toto tvrdenie vzala späť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93</NO.P><TXT>Nemožno prijať tvrdenie, že metóda určenia nárokov, ktorú použili talianske orgány, nezohľadnila rozdiely v celkovej hodnote platobných nárokov priznaných dotknutým poľnohospodárom, a že povinnosť zachovania veľkých dobytčích jednotiek bola v súvislosti so zvláštnymi nárokmi dodržaná, tak ako to vyplýva z článku 49 nariadenia č. 1782/2003. Keďže uvedené nariadenie stanovuje na tieto účely osobitnú metódu výpočtu platobných nárokov, Talianska republika bola povinná ju uplatniť, a to aj s cieľom zabezpečiť oprávnenosť nárokov priznávaných vo všetkých členských štátoch. Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že článok 48 nariadenia č. 1782/2003 má záväznú povahu a členským štátom nepriznáva nijakú mieru voľnej úvahy. Z toho vyplýva, že Talianska republika nemôže tvrdiť, že jej alternatívna metóda je rovnako účinná a spôsobilá zabrániť podvodom, či dokonca že je pre poľnohospodárov priaznivejšia (pozri v tomto zmysle rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, už citovaný v bode <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> vyššie, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2002:192">EU:C:2002:192</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0087">87</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070328">28. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Španielsko/Komisia</NAME.CASE>, <NO.CASE>T‑220/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2007:97">EU:T:2007:97</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94</NO.P><TXT>To isté platí v prípade tvrdenia, podľa ktorého konanie talianskych orgánov nespôsobilo Fondu nijaké riziko. Je nutné konštatovať, že Talianskej republike sa nepodarilo predniesť dôkaz, ktorým by dokázala spochybniť výpočet presných súm – tak ako k nemu dospeli útvary Komisie – predstavujúcich pre Fond riziko. Zo zápisnice dvojstranného stretnutia z <DATE ISO="20110208">8. februára 2011</DATE>, ako aj z listu z <DATE ISO="20121213">13. decembra 2012</DATE> totiž vyplýva, že talianske orgány na základe metodológie schválenej Komisiou <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>predložili výpočet, z ktorého vyplýva skutočné riziko pre Fond vyplývajúce z nesprávneho uplatnenia článkov 43 a 48 nariadenia č. 1782/2003, pričom uvedenému výpočtu zodpovedala suma <FT TYPE="DECIMAL">1813699,96</FT> eura na štyri roky<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia neuviedla konkrétne účinky nesprávneho uplatnenia článkov 43 a 48 nariadenia č. 1782/2003 zo strany talianskych orgánov, je rovnako potrebné ho odmietnuť. V zmysle úvah uvedených v bode 31 vyššie je povinnosťou Komisie predniesť dôkaz o závažnej pochybnosti a nie dokazovať, že sa naplnili riziká.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy, predovšetkým tie, ktoré sú uvedené v bodoch 89 a 90 vyššie, je potrebné konštatovať, že výklad článku 48 nariadenia č. 1782/2003, ktorý obhajuje Talianska republika, je v rozpore s jeho znením, ako aj s jeho štruktúrou. Keďže všetky tvrdenia Talianskej republiky boli zamietnuté, je potrebné odmietnuť tento jej žalobný dôvod vzťahujúci sa na jednorazovú opravu týkajúcu sa určenia a platby zvláštnych nárokov ako nedôvodný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97</NO.P><TXT>Na základe vyššie uvedeného je potrebné žalobu zamietnuť ako celok.</TXT><P><HT TYPE="ITALIC">[omissis]</HT></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)</P><P>rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Žaloba sa zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.DECISION.ECR><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Frimodt Nielsen</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Dehousse</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Collins</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20160512">12. mája 2016</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></DECISION.ECR>