27.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 268/29


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 8. marca 2006

vo veci schémy pomoci, ktorú má Taliansko, región Veneto, v úmysle zaviesť na poskytovanie štátnej pomoci na zlepšenie spracovateľských a odbytových podmienok poľnohospodárskych výrobkov

[oznámené pod číslom K(2006) 639]

(Iba taliansky text je autentický)

(Text s významom pre EHP)

(2006/642/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

potom, ako vyzvala všetky zúčastnené strany, aby predložili pripomienky podľa uvedeného článku (1)

keďže:

I.   POSTUP

(1)

Listom z 23. februára 2000, zaprotokolovaným 28. februára 2000 stále zastúpenie Talianskej republiky pri Európskej únii oznámilo Komisii v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy ustanovenia článku 35 regionálneho zákona regiónu Veneto č. 5/2000 (2)(ďalej len RZ 5/2000), ktorým sa stanovuje pomoc určená na vylepšenie spracovateľských a odbytových podmienok poľnohospodárskych výrobkov.

(2)

Listom z 12. mája 2000, zaprotokolovaným 18. mája 2000, listom z 1. augusta 2000, zaprotokolovaným 7. augusta 2000, listom z 15. novembra 2000 zaprotokolovaným 16. novembra 2000 a listom z 24. januára 2001 zaprotokolovaným 30. januára 2001 stále zastúpenie Talianskej republiky pri Európskej únii odovzdalo Komisii doplňujúce informáce požadované od talianskych orgánov listami z 18. apríla 2000, 5. júla 2000 a 21. septembra 2000 a počas spoločného bilaterálneho stretnutia 13. decembra 2000.

(3)

Listom z 2. apríla 2001 oznámila Komisia Taliansku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci tejto pomoci.

(4)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (3) . Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky.

(5)

Talianske orgány predložili pripomienky k príslušným opatreniam listom z 12. júna 2001 a 22. júna 2001. Od ostatných zainteresovaných strán Komisia nedostala žiadne pripomienky.

II.   OPIS

(6)

Článok 35 RZ č. 5/2000 stanovuje štatnu pomoc určenú na zlepšenie spracovateľských a odbytových podmienok poľnohospodárskych produktov v prospech projektov agropriemyselných podnikov, ktoré predložili žiadosť o financovanie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 951/97 z 20. mája 1997 týkajúcom sa zlepšenia spracovateľských a odbytových podmienok poľnohospodárskych produktov (4) počas plánovacieho obdobia 1994-1999 (5), a z ktorých už niektoré začali konkrétne práce, ale nebolo im umožnené využiť štátnu pomoc pre nedostatok finančných prostriedkov.

(7)

Podľa uznesenia regionálnej rady č. 4202 z 14. septembra 1993, v uvedenom období podniky mohli predkladať žiadosti o financovanie takýchto projektov kompetentné regionálne orgány (regionálna rada – oddelenie pre poľnohospodárstvo a styk s EHS) každoročne do 30. apríla a do 30. septembra, aby ich projekty boli zaradené do spolufinancovaného programu. Po ukončení výberového konania pre projekty kompetentné orgány vypracovali poradovník a oznámili potenciálnym beneficientom „schválenie financovania“ zverejnením uznesenia týkajúceho sa schválenia poradovníka regionálnej rady v regionálnom úradnom vestníku. Podniky, ktorých investičné programy neboli prijaté, dostali list s odôvodnením zamietnutia ich žiadosti.

(8)

Zverejnenie uznesenia o schválení uvedeného poradovníka v regionálnom úradnom vestníku malo podľa talianskych orgánov (v súlade so zákonom o zverejňovaní administratívnych aktov (6) platnosť verejného oznámenia štátnej správy žiadateľom o prijatí ich žiadosti o financovanie predložených projektov, čo podľa názoru orgánov vyvolalo oprávnené očakávanie, že podnikom, ktoré boli zaradené do schváleného poradovníka, bude priznaný takýto finančný príspevok.

(9)

Podľa talianskych orgánov investície bolo možno realizovať po oznámení oprávniteľnosti nákladov na realizáciu projektu, a teda v každom prípade až následne po predložení žiadosti o jeho financovanie (7).

(10)

Bolo plánované semestrálne zostavovanie poradovníkov až do vyčerpania dostupných prostriedkov stanovených v regionálnom operačnom programe Veneto (ROP Veneto). Uznesením regionálnej rady z 23. novembra 1999 č. 4108 (8) bol schválený konečný poradovník žiadostí, ktoré boli doručené k 14. júlu 1999. Disponibilné prostriedky boli vyčerpané skôr, ako mohli byť financované všetky projekty zaradené do tohto posledného poradovníka. Viecero projektov (spolu 36) nebolo možné financovať napriek tomu, že boli uverejnené a teda oprávnené.

(11)

V takejto situácii boli aktivizované viaceré finančné zdroje (napríklad prostriedky, ktoré pochádzali z overbookingu, agromonetárnych fondov a prostriedky, ktoré sú disponibilné podľa článku 29 regionálneho zákona č. 88 z 30. októbra 1980 (9)), takže zo 150 prijatých projektov, ktoré boli uvedené v poslednom poradovníku, zostávalo na financovane ešte 36.

(12)

Článok 35 RZ 5/2000 stanovuje presne financovanie 36 projektov, ktoré nemohli získať verejnú pomoc v priebehu plánovacieho obdobia 1994-1999, avšak boli uvedené v zozname vybraných projektov, pričom niektoré sa už začali realizovať.

(13)

Predpokladaný rozpočet na financovanie pomoci dosahuje 5 miliárd LIT (2 582 284 EUR), ale talianske orgány prehlásili, že ak by v budúcnosti boli disponibilné dodatočné finančné zdroje, povolili by ďalšie financovanie tých istých projektov. Schéma by pokračovala až do vyčerpania disponibilného rozpočtu (stanoveného na začiatku alebo následne zvýšeného).

(14)

Stanovená pomoc nie je kumulovateľná s inou pomocou určenou na rovnaké účely.

(15)

Regionálna štátna pomoc má mimoriadny charakter a je časovo obmedzená. Týka sa iniciatív, ktoré v okamihu svojho schválenia uverejnením v poradovníku zohľadňovali sektorové limity a predpisy stanovené v ROP Veneto, schválenom Komisiou, ako aj v rozhodnutí Komisie 94/173/ES z 22. marca 1994 (10), ktorým sa stanovujú kritéria výberu, ktoré sa vzťahujú na investície určené na zlepšenia spracovateľských a odbytových podmienok poľnohospodárskych výrobkov a produktov lesného hospodárstva a ktorým sa ruší rozhodnutie 90/342/EHS a nariadenie č. 951/97, právna norma, na podklade ktorej regionálne orgány schválili žiadosti o príspevok.

(16)

Okrem toho talianske orgány upresnili, že aj keď ide o plánovacie obdobie 1994-1999, v skutkovej podstate zlučiteľnosť projektov s pravidlami jednotného trhu mala byť hodnotená podľa usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore (11) (ďalej len „usmernenia“), nakoľko bola schéma štátnej pomoci notifikovaná po tom, ako uvedené usmerenenia nadobudli účinnosť. Uvedené orgány sa konkrétne zaviazali uznávať podmienky, limity a predpisy uvádzané v bode 4.2 usmernení, t. j.:

(a)

výška pomoci nepresiahne 40 % schválených investícií,

(b)

nie je prípustná pomoc podnikom, ktoré majú finančné ťažkosti,

(c)

aby žiadosť mohla byť oprávnená, podniky musia spĺňať minimálne normy týkajúce sa životného prostredia, hygieny a blaha zvierat, pričom platí, že môže byť poskytovaná pomoc, ktorej cieľom je umožniť podnikom, aby sa prispôsobili novým minimálnym normám týkajúcim sa životného prostredia, hygieny a blaha zvierat,

(d)

región preverí existenciu normálneho odbytu produktov spracovávaných v podniku a ich prítomnosť na trhu a overí a prekontroluje zmluvy o komercializácii uvedených produktov.

(17)

Čo sa týka podmienok uvedených pod písmenami b), c), a d) bodu 6, talianske orgány oznámili, že sa prispôsobili inštrukciám plánu rozvoja vidieka regiónu Veneto 2000-2006 (PSR) (12). Pomoc sa bude poskytovať formou kapitálového príspevku, ktorého výška nepresiahne 40 % riadne overených oprávnených nákladov, za súčasného dodržiavania podmienok, limitov a predpisov uvedených v bode 4.2 usmernení. Výdavky spojené s uplatňovaním článku pôjdu v plnej miere na ťarchu regiónu, a nie je prípustné ich kumulovať s nástrojmi a platnými schémami poskytovanej pomoci.

(18)

Nebude povolené poskytovať pomoc projektom, ktoré porušujú zákazy alebo obmedzenia stanovené spoločnými organizáciami trhu, alebo sa týkajú výroby a komercializácie výrobkov, ktoré imitujú alebo nahrádzajú mlieko alebo mliečno-syrové výrobky.

III.   ARGUMENTY KOMISIE VZNESENÉ NA ZAČIATKU KONANIA

(19)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy, pretože mala pochybnosti o zlučiteľnosti novej schémy pomoci ustanovenej článkom 35 RZ 5/2000 s pravidlami jednotného trhu.

(20)

Pochybnosti vyplývali zo skutočnosti, že pomoc mohla byť poskytovaná aj takým podnikom, ktoré už realizovali investície plánnované v rámci projektu, na ktorý podali žiadosť o financovanie v plánovacom období 1994-1999, čiže v rámci schémy spolufinancovania pomoci.

(21)

Komisia preto pri začatí postupu nemohla vylúčiť, že mohlo ísť o poskytovanie pomoci so spätnou účinnosťou na aktivity už skôr realizované prijímateľom pomoci, čiže bez potrebného podielu stimulu, a preto museli byť považované za finančnú pomoc, ktorej jediným cieľom by bolo odbremeniť príjemcu pomoci od finančných nákladov.

(22)

Podľa bodov 3.5 a 3.6 usmernení na to, aby projekty boli zlučiteľné s pravidlami spoločného trhu, opatrenie pomoci musí zahrňovať určitý stimulačný prvok, alebo požadovať kompenzáciu zo strany prijímateľa pomoci (13).

(23)

Oznámená schéma, ako sa zdalo, zasahovala do oblasti pôsobnosti usmernení a aplikácie bodov 3.5 a 3.6. Skutočne, na základe informácií, ktoré mala Komisia pri začatí konania, nepovažovala dôvody uvedené talianskymi orgánmi dostatočné na to, aby preukázali existenciu v rozsahu schémy pomoci poskytovanej v plánovacom období 1994-1999, ani v oznámenej schéme pomoci právneho záväzku voči (prípadným) prijímateľom, ktorý by mohol spôsobiť (a odôvodniť) oprávnené očakávanie zo strany prijímateľov pomoci, a teda predstavovať dostatočný stimulujúci prvok na začatie prác.

(24)

Komisia konštatovala, že pre podniky, ktoré boli zaradené do poradovníka, nemohli byť vytvorené opodstatnené predpoklady na poskytnutie očakávaného financovania v plánovacom období 1994-1999 ani na základe „zákona o zverejňovaní administratívnych aktov“ (14) ani na základe listov zaslaných regionálnymi orgánmi, ktoré potvrdzovali účastníkom prijatie žiadosti o financovanie pomoci (15) a nakoniec ani na základe „praxe“, podľa ktorej regionálne orgány vždy poskytovali predpokladané financovanie v prospech projektov, ktoré po zhodnotení a na základe uznesenia regionálnej rady boli zapísané do poradovníka projektov schválených na verejné financovanie.

(25)

Komisia usudzuje, že neexistuje žiaden právny záväzok regionálnych orgánov vo vzťahu k žiadostiam o financovanie, ktoré boli uznané za oprávnené a zaradené do poradovníka uverejneného v regionálnom úradnom vestníku v období 1994-1999, a preto nemôže byť uznaná oprávnenosť očakávania financovania zo strany zúčastnených podnikov. Neprítomnosť takejto motivačnej položky potvrdzujú aj nasledujúce úvahy: keď nedošlo k uskutočneniu financovania zo strany kompetentných orgánov, podniky, ktorým bolo schválené financovanie, nepožiadali o uznanie svojich nárokov, ktoré región napriek tomu pokladá za nadobudnuté odvolávajúc sa na vnútroštátnu legislatívu v oblasti administratívy. Podľa názoru Komisie neboli podané odvolania v tejto veci, pretože nebol na to právny nárok zo strany regionálnych orgánov, a čakatelia príspevkov na pomoc pravdepodobne nemali nárok požadovať uhradenie čiastky na pomoc.

(26)

Komisia vyjadrila pochybnosti o skutočnosti, že pomoc týkajúca sa výdavkov uskutočnených ešte pred potvrdením schválenia projektov, by ešte mohla byť považovaná za pomoc na rozvoj ekonomických aktivít v znení článku 87 ods. 3 písmeno c) Zmluvy. V súlade s praxou Komisie, potvrdenou Súdnym dvorom (16), pomoc môže byť považovaná za cielenú pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo regiónov len v prípade, že je Komisia schopná potvrdiť, že bez tejto pomoci by trhové zákony samy osebe neumožňovali podnikom, ktorým je poskytovaná pomoc, postupovať tak, aby samy dosiahli plánované ciele. Skutková podstata jasne ukazuje, že podniky investovali bez prijatia pomoci.

(27)

Ďalším bodom, ktorý podľa názoru Komisie vzbudzoval pochybnosti vo veci existencie motivačnej zložky, bola časť, ktorá sa týka vypracovania poradovníkov. Uznesenie regionálnej rady č. 4202 z roku 1993 stanovuje, že žiadosti sa musia predkladať regionálnej rade každoročne do 31. januára a do 30. septembra; následne sa vypracúva poradovník predložených žiadostí s povinnosťou informovať záujemcov o neprijatí tých žiadosti, ktoré nespĺňajú predpísané náležitosti. Ak by sa mechanizmus mal interpretovať v takomto zmysle, mohlo by sa dôjsť k záveru, že vypracovanie semestrálneho poradovníka by umožňovalo regionálnym orgánom urobiť správne výpočty disponibilných zdrojov a pravidelne ich upresňovať, čo by umožnilo vyhnúť sa zverejneniu nových oznamov a prijímať ďalšie žiadosti, ktoré nemohli byť prijaté pre nedostatok disponibilných zdrojov.

(28)

Ďalšie aspekty, ktoré podľa názoru Komisie vzbudzovali pochybnosti vo veci existencie motivačnej zložky, bola finančná dotácia podľa článku 35 predmetného zákona, intenzita a presná čiastka pomoci. Finančná disponibilita oznámená regionálnou radou, ktorá sa rovnala sume 5 miliárd LIT = 2,5 milióna EUR teoreticky mohla postačovať na financovanie len menšej časti už vynaložených nákladov potenciálnymi príjemcami pomoci (asi 70 miliárd LIT = 35 miliónov EUR); zatiaľ nie je jasné, prečo talianske orgány špecifikovali, že „kapitálový príspevok neprekročí overené oprávnené náklady“, vzhľadom na skutočnosť, že na základe čiastočných údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii, intenzita pomoci sa zdala byť menšou ako 10 % (17). Skutočnosť, že sa pre talianske orgány takáto nízka čiastka pomoci zdala byť dostatočnou na to, aby zaručovala účinnú podporu, zatiaľ čo v regionálnom operačnom pláne pre obdobie 1994-1999 sa uvádza, že na rovnaký program je potrebná výrazne vyššia čiastka (18), je dodatočným ukazovateľom nedostatočného motivačného efektu na realizáciu projektov, ktoré majú byť podporované.

(29)

Okrem toho, posledné doplnkové informácie (zaprotokolované 30. januára 2001) poskytovali údaje, ktoré sa nezhodujú s údajmi poskytnutými v predchádzajúcom období:

(a)

predovšetkým, v hlavnom poradovníku sa vraj nachádzalo len 134 projektov uznaných za schválené na financovanie, a nie 150; na financovanie by takto zostalo ešte 34 takýchto projektov;

(b)

okrem toho sa zistili protirečenia, ktoré sa týkajú presnej výšky sumy investovanej príjemcami pomoci: podľa najnovších údajov ide o 120 081 miliónov lír a nie 70 000 miliónov, ako bolo oznámené predtým.

(30)

Ďalším aspektom, ktorý je potrebné objasniť, je frekvencia štátnej pomoci: talianske orgány na začiatku vyhlásili, že štátna pomoc má mimoriadny a časovo obmedzený charakter (pozri bod 15). To protirečí iným vyhláseniam tých istých orgánov (19), týkajúcich sa možnosti dohodnúť financovanie rovnakých projektov v budúcnosti. Zatiaľ čo v prvom oznámení sa vyhlasuje že, „ak sa po skončení dodatočného skúmania žiadostí zistí, že sú potrebné ďalšie financie, tieto budú poskytované v prísne dodržiavaných limitoch na vyčerpanie odložených žiadostí z predchádzajúceho obdobia schválených projektov 1994-1999“. Na tento účel sa tie isté talianske orgány zaviazali oznámiť prípady, ktoré nespadajú pod oblasť pôsobnosti pravidla 20 %, ktoré je uvedené v oznámení Komisie č. 54/94/D24823 (z 22. februára 1994). Táto možnosť dodatočných zdrojov financovania ani prípadné podrobné podmienky platby nikdy neboli predmetom doplňujúcich informácií zo strany uvedených orgánov a zdajú sa byť v rozpore s jednorazovým charakterom pomoci.

(31)

Nakoniec talianske orgány vyhlásili, že projekty, ktorých žiadosti o príspevok boli predložené a prijaté počas plánovacieho obdobia 1994-1999, ale práce na nich ešte nezačali, by mali byť po preverení zlučiteľnosti z pohľadu nových predpisov Spoločenstva v poľnohospodárskom sektore financované podľa nového plánu rozvoja vidieka pre región Veneto 2000-2006. Takéto vyhlásenie je iba ťažko zlučiteľné s údajmi týkajúcimi sa konečného všeobecného poradovníka (týkajúcimi sa teda schválených žiadostí o finančnú pomoc) podanými s doplňujúcimi informáciami (zaprotokolovanými 30. januára 2001). Z celkového počtu 134 schválených projektov bolo 20 financovaných z agromonetárnych fondov, 10 ako „overbooking“, 54 podľa regionálneho zákona č. 88/80, 4 v súlade na základe vyhlášky č. 173/98 a 10 projektov bolo zrušených. Na základe uvedených údajov zostáva na dofinancovanie iba 36 projektov: avšak ak by aj boli predpoklady na ich financovanie v rámci nového programu rozvoja vidieka na roky 2000-2006, nie je jasné, na ktoré „žiadosti spadajúce do predchádzajúceho plánovacieho obdobia“ sa odvolávajú talianske orgány.

(32)

Komisia si vyhradila preskúmanie využívania pomoci z agromonetárnych fondov a zdrojov „overbooking“: využívanie takýchto finančných zdrojov by mohlo predstavovať neoprávnené uplatnenie rozhodnutí o schválení pomoci, alebo je dokonca možné, že takáto pomoc nebola vôbec oznamovaná Komisii.

IV.   ZÁVERY TALIANSKA A OSTATNÝCH ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(33)

Listom z 22. júna 2001 Taliansko oznámilo príslušnému oddeleniu Komisie vlastné vyjadrenie o predmetnej pomoci na základe rozhodnutia začať konanie v súlade s článkom 88 ods. 2 Zmluvy. Komisii neboli doručené žiadne vyjadrenia zo strany ostatných zainteresovaných strán.

(34)

Vo svojej odpovedi talianske orgány predovšetkým znova predložili administratívny postup použitý pri priznávaní pomoci v priebehu plánovacieho obdobia 1994-1999, aby preukázali, že práve takýto postup bol dôvodom vzniku právneho záväzku vo vzťahu k potenciálnym prijímateľom finančnej pomoci, ktorý mohol viesť k vzniku (a odôvodniť existenciu) oprávneného predpokladu zo strany žiadateľov, a teda že predstavoval dostatočný stimul na začatie prác ešte pred poskytnutím pomoci. V súvislosti s poskytnutým opisom konania podanom vo fáze, ktorá predchádzala začiatku konania, talianske orgány upresnili, že keď boli žiadatelia o pomoc zaradení do jednotného poradovníka pre agroalimentárny sektor, ostali v ňom zapísaní očakávajúc uvoľnenie finančných zdrojov zo strany regiónu. Postupne, ako sa uvoľňovali finančné zdroje (pochádzajúce buď z rozpočtu regiónu v súlade s článkom 29 regionálneho zákona č. 88/1980, alebo zo zdrojov ROP Veneto – nariadenie Rady (EHS) č. 866/90 z 29. marca 1990, týkajúce sa zlepšenia spracovateľských a odbytových podmienok poľnohospodárskych výrobkov (20) a nariadenie 951/97, alebo zo štátneho rozpočtu – overbooking a agromonetárne fondy), región vyberal z jednotného poradovníka administratívnym postupom ad hoc podniky, ktorým bola pomoc schválená a aplikoval kritérium priority a prednosti u tých, ktorých žiadosti prispievali k plnému využitiu disponibilných zdrojov.

(35)

Región mal uvedeným postupom k dispozícii súbor projektov, ktoré bolo možné okamžite a vo vhodnej chvíli aktivovať, keď sa uvoľnili finančné zdroje. Regionálne orgány sa nazdávajú, že poradovník pre vybrané projekty aj v prípade nedostupnosti okamžite disponibilných zdrojov, s odkladom konkrétneho financovania na neskoršie obdobie, neodporuje žiadnemu predpisu Spoločenstva.

(36)

Článok 35 RZ 5/2005 by sa podľa kompetentných orgánov aplikoval v prípade 36 projektov/podnikov, ktoré zostávajú v poradovníku. Tieto projekty/podniky boli opätovne preskúmané a v prípade dvoch z nich bol započatý proces archivácie, pretože neboli uznané za zlučiteľné s usmerneniami. Kompetentné orgány uvádzajú, že okrem toho 15 podnikov predložilo žiadosti v rámci PRV (plán rozvoja vidieka) pre región Veneto 2000-2006 – opatrenie 7 (Zlepšenie spracovateľských a odbytových podmienok poľnohospodárskych výrobkov) a vzdalo sa predchádzajúcich žiadostí v prípade, že im bude poskytnutá finančná pomoci v novom plánovacom období 2000-2006. Región nevylučuje, že by sa programu pomoci mohli vzdať aj ďalšie podniky, nakoľko už pôvodný projekt pre ne nie je z rôznych dôvodov zaujímavý. Preto by sa počet preverovaných potenciálnych záujemcov znížil o polovicu v porovnaní s počiatočným zoznamom.

(37)

Talianské orgány zastávajú názor, že vyjadrenie Komisie v liste o začastí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy nie je právne podložené a odporuje zaužívanému postupu Komisie.

(38)

Komisia začala konanie vo veci predmetnej pomoci, nakoľko takáto pomoc mohla byť poskytovaná aj podnikom, ktoré sú ešte uvedené v zozname, ktoré však začali, alebo realizovali investície po predložení žiadosti o pomoc v plánovacom období 1994-1999. Komisia totiž usudzuje, že vzhľadom na chýbajúci právny záväzok, ktorý by región právne zaväzoval voči prípadným príjemcom pomoci, spätne poskytnutá pomoc nemá nevyhnutný stimulačný charakter a mala by sa preto považovať za pomoc na prevádzku, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom.

(39)

Talianske orgány usudzujú, že bod 3.6 usmernení (21), ako aj jeho konkrétna aplikácia Komisiou (22), od samého začiatku vytvárala pre čakateľov oprávnené očakávanie na získanie finančnej pomoci už od chvíle predloženia svojich žiadosti kompetentným orgánom.V konkrétnom prípade ronaké uznesenie regionálnej rady č. 4202/93, ktorým sa stanovil spôsob predkladania žiadostí a vytvorenia poradovníkov podľa ustanovení regionálneho zákona 1/1991 (23), ubezpečovalo potencionálnych príjemcov pomoci o tom, že investície realizované po predložení žiadosti, ale ešte pred prisúdením štátnej pomoci môžu byť schválené. Okrem toho legitímna dôvera, ktorú žiadateľ nadobudol pri predkladaní žiadosti, bola posilnená jeho zaradením do zoznamu subjektov schválených na financovanie.

(40)

Okrem toho možní príjemcovia pomoci, boli presvedčení, že predložili svoje žiadosti, ktoré obsahovali náležitosti vyžadované zákonom požadovaným spôsobom, a preto mohli odôvodnene očakávať schválenie svojich žiadostí, čo sa neskoršie potvrdilo ich zaradením do poradovníka, napriek tomu, že ešte museli čakať na poskytnutie žiadanej pomoci.

(41)

Talianske orgány pripomínajú, že aj Komisia vo svojej praxi schvaľuje predĺženie platnosti schém už schválenej pomoci, aby umožnila realizáciu cieľov (24), ktoré sledujú, ako je v podstate rovnako požadované od vnútroštátnych orgánov pri predkladaní schém pomoci, zriaďovaných v súlade s predmetným článkom 35 RZ 5/2000. Inak povedané, podľa talianskych orgánov, tieto pomoci boli zlučiteľné so Zmluvou, ak boli poskytnuté do roku 1999, čiže počas obdobia platnosti schémy alebo schém, v rámci ktorých boli podané žiadosti o financovanie.

(42)

Vnútroštátne orgány vysvetľujú, že z pohľadu talianskeho správneho práva je možnosť odvolať sa na správnom súde a napadnúť akty verejnej správy, ktoré nielen že poškodzujú subjektívne nároky, ale aj oprávnené záujmy. Oprávnené záujmy sa definujú ako záujmy súkromných osôb na správny výkon moci verejnou správou, pretože sa to týka nielen očakávaného rozšírenia právnej sféry súkromných osôb (požadované nároky), ale aj správnej aplikácie procedurálnych postupov, ktorým podliehajú (procedurálne požiadavky) predovšetkým podľa noriem stanovených zákonom o zverejňovaní postupu pri verejnom konaní. V súlade s judikatúrou talianskeho odvolacieho súdu (25) súkromná osoba sa môže odvolať na verejný súd nie iba kvôli zrušeniu aktu verejnej správy, ktoré poškodzuje jeho oprávnené nároky alebo subjektívne práva, ale aj na prijatie očakávaného vykonania nápravy a náhradu škôd spôsobených takýmto konaním, alebo neprijatím správneho rozhodnutia.

(43)

V tomto prípade oprávnený záujem žiadateľov (o verejné financovanie), ktorí sú ešte uvedení v zozname, by malo charakter zámeru, nakoľko sa vzťahuje na opodstatnené očakávania na základe opatrenia poskytovania pomoci.

(44)

Na základe uvedenej judikatúry odvolacieho súdu, talianske orgány nevylučujú, že poverený správny sudca prípadne rozhodne odsúdiť regionálnu správu k úhrade vzniknutej škody.

(45)

Talianske orgány tvrdia, že žiadny z podnikov uvedených v zozname, ktorým bolo schválená financovanie, nepodal odvolanie na správny súd, pretože oprávnene očakával poskytnutie pomoci. Na začatie konania proti regiónu Veneto by uvedené podniky museli preukázať význam takéhoto konania z dôvodu aktu, ktorý im spôsobuje skutočnú škodu. Talianske orgány vidia takéto konanie v tom, že nebolo poskytnuté financovanie a bol zrušený poradovník: len zrušenie príspevku alebo zrušenie uznesenia 4102/99 by mohlo byť legitímne napadnuté, pretože by poškodilo ich oprávnenú a skutočnú snahu získať pridelenú pomoc.

(46)

Čo sa týka výhrad Komisie vo veci pravidiel využívania agromonetárnej pomoci a pomoci typu „overbooking“, uvádzaných v bode 31 listu o začatí konania, talianske orgány upresňujú:

(a)

Schéma pomoci iniciatívam v agropotravinárskom sektore v súlade s nariadením (ES) č. 951/97, v ktorej sa využívali zdroje vyplývajúce z revalvácie talianskej líry podľa nariadenia Rady (ES) č. 724/97 (26), vstúpi do akčného programu v Taliansku, ktorý potvrdila Komisia oznamom 5372 z 2. júla 1998,

(b)

Suma pochádzajúca zo zdrojov overbooking je odvodená z financovania dodatkových kvót v pomere k čiastkam prideleným Rotačným fondom určeným na vykonávanie politiky Spoločenstva pre ROP Veneto v súlade s nariadením (ES) č. 951/97, pričom ROP Veneto bol prijatý ako právny základ, ktorý schválila Komisia rozhodnutím (ES) C/96 2598 z 2. októbra 1996.

(47)

Talianske orgány nesúhlasia s metódou výpočtu pomoci a logikou Komisie predloženou v bode 27 listu o začatí konania. Pridelená suma (5 miliárd lír, alebo 2,5 miliónov eur) by mala byť použitá tak, aby sa zachovala významnosť pomoci, t. j. 30 % objemu schválených investícií, čo by predstavovalo 15 miliárd lír, t. j. 7,5 milióna eur. Uvedený objem schválených investícií je čisto teoretický, pretože podlieha technickej previerke projektov, novej prípravnej analýze, novej previerke oprávnenosti prijímateľov pomoci, novému stanovovaniu investičných objemov atď.... Takáto previerka by sa mala uskutočňovať, keď budú určené konkrétne perspektívy, pokiaľ ide o možnosti financovania tak, aby nedochádzalo k ďalšej ujme podnikov, ktoré sú potenciálnymi príjemcami pomoci.

(48)

Čo sa týka financovania investícií, ktoré sú ešte uvedené v zozname, z disponibilných fondov PRV určených pre región Veneto na obdobie 2000-2006 (15 podnikov uvedených v zozname podalo žiadosť v rozsahu uvedeného PRV, pozri bod 32) kompetentné orgány potvrdili, že tieto bude možné financovať podľa toho, do akej miery zodpovedajú požiadavkám uvedeného PRV, medzi ktorými je aj požiadavka, že ešte neboli začaté práce, pre ktoré sa žiada pomoc.

V.   VYHODNOTENIE POMOCI

(49)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je nezlučiteľná s pravidlami jednotného trhu do tej miery, do akej ovplyvňuje výmenu medzi členskými štátmi, pomoc poskytovaná štátmi alebo. zo štátnych zdrojov, v akejkoľvek podobe, ktorá by zvýhodňovala niektoré podniky alebo niektoré výroby a ktorá by tak ohrozovala alebo by mohla ohrozovať hospodársku súťaž. Opatrenia obsiahnuté v predmetnom rozhodnutí sú v súlade s touto definíciou z dôvodov uvedených v nasledujúcich bodoch.

(50)

Predmetné opatrenia, financované zo zdrojov regiónu Veneto, zvýhodňujú niektoré podniky a subjekty (podniky v sektore spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov) a môžu ovplyvňovať výmenu tovarov, nakoľko podiel Talianska predstavuje približne 14,7 % európskej poľnohospodárske produkcie (27).

(51)

Napriek tomu v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 87 ods. 2 a 3 Zmluvy, niektoré opatrenia, ak bola schválená výnimka, môžu byť považované za zlučiteľné s pravidlami spoločného trhu.

(52)

V takomto prípade, po zohľadnení povahy uvádzaných opatrení je povolená jediná výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, podľa ktorého za zlučiteľnú s pravidlami jednotného trhu môže byť považovaná len taká pomoc, ktorá je určená na podporu rozvoja istých aktivít alebo hospodárskych oblastí len vtedy, ak nemení podmienky obchodnej výmeny tak, že by odporovali záujmom Spoločenstva.

(53)

Na udelenie výnimky na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy pomoc pri investíciách v sektore spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov musí byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Komisie (ES) č. 1/2004 z 23.decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (28). Kde by toto nariadenie nebolo aplikovateľné, alebo by neboli splnené požadované náležitosti, pomoc musí byť hodnotená podľa príslušných usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárskom sektore.

(54)

Keďže sa uvedená schéma neobmedzuje na malé a stredné podniky, nariadenie (ES) č. 1/2004 nie je možné aplikovať. Preto hodnotenie zlučiteľnosti pomoci musí byť vykonávané v súlade s usmerneniami, presnejšie podľa bodov 3.5, 3.6 a 4.2 uvedených usmernení.

(55)

V súlade s bodmi 3.5 a 3.6 usmernení Komisia zastáva názor, že na to, aby pomoc bola zlučiteľná s pravidlami jednotného trhu, musia opatrenia obsahovať motivačnú zložku, alebo musí byť zo strany príjemcu pomoci poskytnutá kompenzácia a že pomoc poskytnutá na už začaté aktivity zo strany príjemcu pomoci takúto nevyhnutnú položku neobsahuje a považuje sa preto za poskytnutie pomoci na vykonávanie činnosti. V prípade všetkých schém pomoci, s výnimkou schém, ktoré majú kompenzačný charakter, je potrebné zakázať poskytovanie pomoci na už začaté práce alebo aktivity, ktoré začali ešte predtým, ako bola kompetentným orgánom podaná náležitá žiadosť o poskytnutie pomoci.

(56)

Cieľom schémy pomoci v súlade s článkom 35 RZ 5/2000 je financovať projekty, ktoré sa týkajú výlučne agropriemyselných podnikov, ktoré podali žiadosti o poskytovanie spolufinancovanej pomoci počas plánovaného obdobia 1994-1999 a financovanie im bolo schválené zapísaním do zoznamu vypracovaného regionálnymi orgánmi, a ktorým napriek schváleniu nebolo poskytnuté financovanie pre nedostatok verejných finančných prostriedkov (ďalej len projekty zostávajúce v zozname). Pre niektoré z projektov, ktoré zostali v zozname, sa po podaní príslušnej žiadosti o financovanie v plánovanom období 1994-1999, začali realizovať investície.

(57)

Komisia na základe informácií zhromaždených počas formálneho preverovacieho postupu usudzuje, že oznámená schéma je zlučiteľná s pravidlami jednotného trhu, ale na využitie pomoci podľa oznámenej schémy všetky projekty, ktoré zostali v zozname, musia spĺňať podmienky bodu 4.2 usmernení. Pomoc môže byť teda poskytnutá len:

(a)

hospodársky rentabilným podnikom;

(b)

podnikom, ktoré dodržiavajú minimálne normy týkajúce sa životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá;

(c)

ak intenzita pomoci neprekročí 50 % investícií schválených pre pomoc v oblastiach s cieľom 1 a 40 % v ostatných oblastiach;

(d)

ak sa oprávnené výdavky týkajú výstavby, nákupu alebo zlepšenia nehnuteľného majetku, nových strojov a vybavenia a celkové výdavky dosiahnu najviac 12 % uvedených nákladov;

(e)

ak je dostatočne overený normálny výstup uvedených výrobkov na trh. Pri poskytovaní pomoci talianske orgány musia brať do úvahy eventuálne obmedzenia týkajúce sa výroby alebo obmedzenia podpory Spoločenstva v rámci spoločných organizácií trhu. Konkrétne nebude poskytovaná žiadna pomoc, ktorá by porušovala zákazy alebo obmedzenia stanovené spoločnými organizáciami trhu, ani žiadna iná pomoc, ktoré by sa týkala výroby a komercializácie produktov, ktoré napodobňujú alebo nahrádzajú mlieko alebo mliečno-syrové výrobky.

(58)

Výnimočne môže byť schvaľovaná pomoc pre investičné programy, ktorých žiadosti boli podané počas plánovacieho obdobia ukončeného 31.12.1999 a v tom období im bola schválená pomoc, ktorá im ale nebola poskytnutá pre nedostatok finančných zdrojov. Platí teda, že pomoc môžu prijímať iba tie investičné programy, ktoré sa začali realizovať po predložení žiadosti o financovanie pomoci kompetentným orgánom.

(59)

Po preverení príslušnej dokumentácie týkajúcej sa aplikovaného administratívneho postupu zo strany orgánov kompetentných na poskytovanie pomoci pre plánovacie obdobie1994-1999, ktorý zodpovedá vtedajšej výkladovej praxi (29), Komisia považuje za oprávnené investície, ktoré sú uvedené v bode 57. Podľa tejto praxe v rozsahu schémy pomoci, prezentovanej ako doplnok predchádzajúcej schémy, pomoc schválená príjemcom pre činnosti začaté po podaní žiadosti o financovanie v rámci predchádzajúcej verejnej súťaže, a ktorá má vyžadovanú stimulačnú zložku, a preto nemôže byť považovaná za prevádzkovú pomoc pod podmienkou, že práce alebo aktivity začali až po podaní žiadosti o poskytnutie pomoci, ktorá bolo riadne predložená kompetentným orgánom a bola nimi posúdená ako vhodná na financovanie.

(60)

Komisia považuje za potrebné pripomenúť talianskym orgánom, že súčasná interpretačná prax je taká, že pokladá za pomoc bez motivačnej zložky tie príspevky, ktoré boli priznané na aktivity ktoré sa začali po predložení žiadosti o pomoc kompetentným orgánom, ale ešte pred prijatím žiadosti formou právne záväzného aktu zo strany verejnej správy vo vzťahu k (čakateľom) príjemcom pomoci (30).

(61)

Čo sa týka využívania agromonetárnej pomoci a pomoci zo zdrojov overbooking talianskymi orgánmi určených na financovanie projektov, ktoré zostali na zozname pred 31.12.1999, talianske orgány potvrdili, že využitie fondov pochádzajúcich z revalvácie talianskej líry podľa nariadenia (ES) č. 724/97 týkajúceho sa opatrení ROP Veneto, boli Komisiou schválené oznamom č. 5372 z 2. júla 1998, zatiaľ čo sumy pochádzajúce z overbooking boli odvodené z financovania doplnkových čiastok, ktorými boli doplnené sumy poskytnuté Rotačným fondom na uskutočňovanie politiky Spoločenstva pre ROP Veneto. Preto Komisia dospela k názoru, že nedošlo k neoprávnenému rozhodnutiu o schválení pomoci ani nenotifikovaných pomocí, pretože tieto boli financované na základe vtedy platných opatrení ROP.

(62)

Pokiaľ ide o jednorázový charakter tejto schémy, kompetentné orgány vysvetlili, že takýto výraz bol použitý na základe toho, že schému nie je možné kumulovať s ostatnými schémami, je určená priamo pre podniky, ktoré zostali na zozname a táto schéma nemôže byť použitá pre iné akcie: keď bude zoznam vyčerpaný, schéma prestane mať svoju legislatívnu a finančnú účinnosť. Kompetentné orgány stanovili začiatočnú finančnú dotáciu vo výške cca 2,5 milióna eur s výhradou, že ju bude možné doplniť o iné zdroje v prípade, že nebude uvedená čiastka stačiť na to, aby udržala podiel verejnej pomoci projektom, ktorým bola pomoc schválená na dostatočnej úrovni. Kompetentné orgány sa zaviazali, že oznámia Komisii každé zvýšenie, ktoré prekročí výšku 20 % počiatočnej dotácie.

(63)

Obvyklou praxou Komisie je uznávať zvýšenie pôvodných dotácií existujúci schém. Táto prax bola potvrdená článkom 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (31). Komisia usudzuje, že na základe uvedenej normy zvýšenie pomoci o čiastku, ktorá nepresahuje 20 % pôvodnej dotácie schémy pomoci, sa nepovažuje za modifikáciu existujúcej pomoci a že v prípadoch, keď národné orgány prekročia percento tejto úpravy, musia to oznámiť spôsobom stanoveným v článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 794/2004. Preto talianskym orgánom nič nebráni v tom, aby zvyšovali pôvodnú dotáciu uvedenej schémy, pokiaľ konajú v súlade s procedurálnymi pravidlami.

VI.   ZÁVERY

(64)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že pomoc ustanovená v článku 35 RZ 5/2000, ktorá je určená podnikom na spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov, je v súlade s bodom 4.2 usmernení Spoločenstva pre poľnohospodársky sektor. Opatrenie pomoci teda môže využiť výnimku podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pomoc, ktorú má Talianska republika v úmysle poskytovať na základe ustanovení článku 35 regionálneho zákona regiónu Veneto č. 5/2000, je pri dodržiavaní podmienok uvedených v bode 2 zlučiteľná s pravidlami jednotného trhu.

Článok 2

Talianske orgány oznámia Komisii každé zvýšenie pôvodnej výšky dotácie schémy pomoci stanovenej článkom 35 regionálneho zákona č. 5/2000 presahujúce 20 %.

Článok 3

Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Taliansko oboznámi Komisiu s opatreniami, ktoré prijalo na dosiahnutie súladu s jeho ustanoveniami.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 8. marca 2006.

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)   Ú. v. ES C 140, 12.5.2001, s. 3.

(2)  Regionálny zákon regiónu Veneto č. 5 z 28.1.2000, o refinancovaní a zmene a doplnení regionálnych zákonov na vytvorenie ročného a viacročného regionálneho rozpočtu (zákon o rozpočte pre rok 2000).

(3)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(4)   Ú. v. ES L 142, 2.6.1997, s. 22.

(5)  Schválenie operačného programu pre región Veneto bolo predmetom rozhodnutia Komisie z 2. októbra 1996.

(6)  Zákon č. 241 z 7.8.1990, Úradný vestník, všeobecná séria č.. 192, z 18.8.1990, ktorá stanovuje „Nové pravidlá administratívneho postupu a prístupu k verejným dokumentom“.

(7)  Podľa znenia článku 11 regionálneho zákona č. 1 z 8. januára 1991 (oznámeného Komisii ako štátna pomoc č. N100/91, schváleného Komisiou rozhodnutím SG (91) D/7024), realizácia iniciatív, pri ktorých sa žiada verejná podpora z akéhokoľvek dôvodu, musí byť začatá následne po predložení žiadosti o príspevok.

(8)  Úradný vestník regiónu Veneto č. 112 z 28.12.1999.

(9)  Uvedený zákon stanovuje pomoc v prospech štruktúr určených na valorizáciu a ochranu poľnohospodárskej a zootechnickej produkcie (pomoci schválené oznámením Komisie č. 16065 zo 17. októbra 1980).

(10)   Ú. v. ES L 79, 23.3.1994, s. 29.

(11)   Ú. v. ES C 232 zo dňa 12.8.2000, str. 19

(12)  Schválené Komisiou rozhodnutím č. K(2000) 2904 z 29. septembra 2000.

(13)  Pozri hlavne prípady: C1/98 (ex N750/B/95), ktorý sa týka schémy štátnej pomoci stanovenej Talianskom na výrobu, spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o založení ES (zákon regiónu Sicília č. 68 z 27. septembra 1995); C 36/98, ktorý sa vzťahuje na schému pomoci, ktorú Taliansko chce zriadiť v prospech malých a stredných podnikov, ktoré vykonávajú činnosť v oblastiach cieľa 1; C70/98, vzťahujúci sa na schému pomoci oznámenú Talianskom (región Marche), ktorý sa vzťahuje na zmeny jednotného dokumentu plánovania pre obdobie 1994-99 vo veci štátnej pomoci zo Štrukturálnych fondov Spoločenstva pre regióny cieľa 5b.

(14)  Pozri poznámku pod čiarou 6.

(15)  Talianske orgány sa uspokojili so zaslaním kópie listu (z 1. apríla 1999) správy regiónu Veneto, ktorým informovali potenciálnych príjemcov pomoci o prijatí ich žiadosti zo strany špeciálneho úradu (zodpovedného za štrukturálne intervencie v agropriemyselnom sektore), na účely bežného technicko-administratívneho prieskumu, čo bolo ich povinnosťou vyplývajúcou zo zákona o zverejňovaní administratívneho postupu (pozri poznámku pod čiarou 6).

(16)  Pozri najmä rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev 17. septembra 1980 vo veci C-730/79 Philip Morris proti Komisii, Zbierka [1980], s. 2671.

(17)  Položka 5 miliárd lír, ktorá bola daná k dispozícii regiónu, predstavuje menej ako 10 % celkovej investovanej čiastky realizovanej príjemcami pomoci (70 miliárd lír).

(18)  Nariadenie 951/97 povolilo maximálny podiel pomoci do 55 % pre investície realizované mimo oblastí regionov s cieľom 1.

(19)  Pozri bod 9 listu o začatí konania.

(20)   Ú. v. ES L 91, 6.4.1990, s. 1.

(21)  Bod 3.6 usmernení ustanovuje, že „pomoc udelená so spätnou platnosťou na aktivity, ktoré začal prijímateľ pomoci, neobsahuje požadovanú motivačnú zložku, a preto bude posudzovaná ako prevádzková pomoc, pretože jej jediným cieľom je odbremeniť prijímateľa pomoci od finančného zaťaženia. Vo všetkých schémach pomoci, s výnimkou pomoci, ktorá ma kompenzačný charakter, pomoc nesmie byť poskytnutá na už začaté práce, alebo začatú činnosť predtým, ako bola žiadosť o pomoc riadne podaná kompetentným orgánom“.

(22)  Rozhodnutia z 28. novembra 2000 SG (2000) D/108799 (Pomoc N 226/2000), z 13. marca 2001, SG (2001) D 286857 (Pomoc N 729/a/2000), z 28. februára 2001 SG (2001) D/286508 a zo 4. augusta 2000, SG (2000) D/105958.

(23)  Článok 11 uvedeného zákona ustanovuje, že „realizácia iniciatív zaradených do podnikového plánu sa môže uskutočniť pred poskytnutím pomoci pod podmienkou, že sa začali realizovať po predložení žiadosti o vydanie príslušnú pomoc.“.

(24)  Pomoc N 63/2001 a pomoc N 24/2001.

(25)  Odvolací súd Spojené sekcie 500/1999.

(26)   Ú. v. ES L 108, 25.4.1997, s. 9.

(27)  Najnovšie údaje Eurostatu pochádzajúce z roku 2003, t. j. EÚ-15.

(28)   Ú. v EÚ L 1, 1.1.2004 s. 1.

(29)  Takto sa už vyslovila Komisia pri pomoci N 715/1999, listy SG (2000) D/105754 z 2. augusta 2000.

(30)  Na základe článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2004, pozri poznámku pod čiarou 20.

(31)   Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1.