<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.00-20081231.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="ECRCJ2006SKA.1201191701.case.xml"><NO.CASE>C-97/05</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62005C0097</NO.CELEX><NO.SEQ>0009.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>11920</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11933</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>14</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><LEFT>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-97/05</LEFT><RIGHT>GATTOUSSI</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Dámaso Ruiz-Jarabo Colomer</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20060406">6. apríla 2006</DATE><NOTE NOTE.ID="E0057"><P>Jazyk prednesu: španielčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>I —</NO.P><TXT>Úvod</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Verwaltungsgericht Darmstadt (Správny súd Darmstadt) (Nemecko) žiada Súdny dvor o výklad článku 64 Euro-stredomorskej dohody o pridružení Európskych spoločenstiev a ich členských štátov na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej<NOTE NOTE.ID="E0058" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Dohoda uzavretá v Bruseli <DATE ISO="19950717">17. júla 1995</DATE> a schválená v mene Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele rozhodnutím Rady a Komisie 98/238/ES, ESUO z <DATE ISO="19980126">26. januára 1998</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="097" DATE.PUB="1998" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES L 97, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/028, s. 187).</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Uvedený súd má pochybnosti, pokiaľ ide o dosah predmetnej dohody na skrátenie doby platnosti povolenia na pobyt a na následný príkaz na vyhostenie tuniského štátneho príslušníka, ktorý je držiteľom časovo neobmedzeného pracovného povolenia.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Hoci sa Súdny dvor už vyslovil k dohodám uzavretým medzi Spoločenstvom a tretími krajinami,<NOTE NOTE.ID="E0059" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri najmä rozsudky z <DATE ISO="19980115">15. januára 1998</DATE>, Babahenini, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-113/97" YEAR="1998" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-183">C-113/97, Zb. s. I-183</REF.DOC.ECR> (dohoda o spolupráci s Alžírskom); z <DATE ISO="19991111">11. novembra 1999</DATE>, Mesbah, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-179/98" YEAR="1999" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-7955">C-179/98, Zb. s. I-7955</REF.DOC.ECR>, a z <DATE ISO="20010320">20. marca 2001</DATE>, Fahmi a Esmoris Cerdeiro-Pinedo Amado, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-33/99" YEAR="2001" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-2415">C-33/99, Zb. s. I-2415</REF.DOC.ECR> (dohoda o spolupráci s Marokom); z <DATE ISO="20020129">29. januára 2002</DATE>, Pokrzeptowicz-Meyer, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-162/00" YEAR="2002" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-1049">C-162/00, Zb. s. I-1049</REF.DOC.ECR> (dohoda o pridružení s Poľskou republikou), alebo naposledy z <DATE ISO="20050412">12. apríla 2005</DATE>, Simutenkov, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-265/03" YEAR="2005" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-2579">C-265/03, Zb. s. I-2579</REF.DOC.ECR> (dohoda o partnerstve a spolupráci s Ruskou federáciou), ako aj z <DATE ISO="20050602">2. júna 2005</DATE>, Dörr a Ünal, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-136/03" YEAR="2005" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-4759">C-136/03, Zb. s. I-4759</REF.DOC.ECR>, a zo <DATE ISO="20050707">7. júla 2005</DATE>, Dogan, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-383/03" YEAR="2005" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-6237">C-383/03, Zb. s. I-6237</REF.DOC.ECR>, a Aydinli, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-373/03" YEAR="2005" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-6181">C-373/03, Zb. s. I-6181</REF.DOC.ECR> (asociačná dohoda s Tureckom). V bode 9 rozsudku z <DATE ISO="19870930">30. septembra 1987</DATE>, Demirel (<REF.DOC.ECR NO.CASE="12/86" YEAR="1987" EDITION="GEN" PAGE.ECR="3719">12/86, Zb. s. 3719</REF.DOC.ECR>), bolo kategoricky potvrdené, že Súdny dvor je príslušný na skúmanie ustanovení tejto povahy.</P></NOTE> doposiaľ tak neurobil v súvislosti s dohodou uzavretou s Tuniskom. Súdny dvor teda musí po prvýkrát skúmať Euro-stredomorskú dohodu.<NOTE NOTE.ID="E0060" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>V čase prednesu týchto návrhov je prejednávaná vec Echouikh (C-336/05), týkajúca sa výkladu článkov 64 a 65 Euro--stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, podpísaná <DATE ISO="19960226">26. februára 1996</DATE> v Bruseli (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="070" DATE.PUB="1996" PAGE.FIRST="2">Ú. v. ES L 70, s. 2</REF.DOC.OJ>) a schválenej v mene Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele rozhodnutím Rady a Komisie 2000/204/ES, ESUO z <DATE ISO="20000124">24. januára 2000</DATE> o uzavretí Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="070" DATE.PUB="2000" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES L 70, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/033, s. 175). Súdny dvor tiež prejednáva vec Güzeli (C-4/05), v ktorej nemecké orgány odmietli predĺžiť povolenie na pobyt tureckému pracovníkovi, ktorý získal časovo neobmedzené pracovné povolenie; táto vec si vyžaduje skúmanie dohody s Tureckom.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Existuje však precedens: rozsudok z <DATE ISO="19990302">2. marca 1999</DATE>, El-Yassini<NOTE NOTE.ID="E0061" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P><REF.DOC.ECR NO.CASE="C-416/96" YEAR="1999" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-1209">C-416/96, Zb. s. I-1209</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, ktorý upresnil<?PAGE NO="I-11921"?> obsah článku 40 dohody uzavretej s Marokom v roku 1976<NOTE NOTE.ID="E0062" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Dohoda o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom, podpísaná v Rabate <DATE ISO="19760427">27. apríla 1976</DATE> a schválená v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2211/78 z <DATE ISO="19780926">26. septembra 1978</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="264" DATE.PUB="1978" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES L 264, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/013, s. 155).</P></NOTE>, s obsahom podobným ustanoveniu, ktorého sa týkajú prejudiciálne otázky formulované v tomto prípade. Uplatnenie tohto precedensu však pred vnútroštátny súd postavilo určité prekážky a viedlo tiež k určitým rozporom v tomto konaní.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>II —</NO.P><TXT>Právny rámec</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT>Euro-stredomorská dohoda s Tuniskom</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Vývoj</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>Od začiatku svojej činnosti Spoločenstvo disponuje právnym krytím pre uzatváranie zmlúv s inými medzinárodnými subjektmi. Článok 310 ES mu dáva právomoc <QUOT.START ID="QS0001" REF.END="QE0001" CODE="201E"/>uzavrieť s jedným alebo s viacerými štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, spoločné postupy a osobitné postupy<QUOT.END ID="QE0001" REF.START="QS0001" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0063" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Článok 310 ES vyplýva z článku 238 Zmluvy ES, ktorý, pokiaľ ide o jeho pôvod, vychádza z článku 14 dohody týkajúcej sa prechodných ustanovení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>Dohody o pridružení napĺňajú štyri základné ciele: pripraviť pristúpenie k Európskej únii, ponúknuť alternatívu uvedeného pristúpenia, zabezpečiť spoluprácu s cieľom rozvoja a podporiť medzi-regionálnu spoluprácu.<NOTE NOTE.ID="E0064" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>HANF, D., DENGLER, P.: Accords d'association. In: <HT TYPE="ITALIC">Commentaire Mégret, Le droit de la CE et de l'Union européenne</HT>. zväzok XII (Relations extérieures), Brusel, 2004.</P></NOTE> Medzi dohodami, ktoré smerujú k tejto medzinárodnej pomoci, figurujú dohody uzavreté v 70. rokoch s africkými krajinami na pobreží Stredozemného mora: Marokom<NOTE NOTE.ID="E0065" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Už citovaná v poznámke pod čiarou 6.</P></NOTE>, Alžírskom<NOTE NOTE.ID="E0066" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Dohoda o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Alžírskou ľudovou demokratickou republikou, podpísaná v Alžíri <DATE ISO="19760426">26. apríla 1976</DATE> a schválená v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2210/78 z <DATE ISO="19780926">26. septembra 1978</DATE> o uzatvorení dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Alžírskou ľudovou demokratickou republikou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="263" DATE.PUB="1978" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES L 263, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/013, s. 40).</P></NOTE> a Tuniskom.</TXT></NP><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Dohoda o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Tuniskou republikou bola podpísaná <DATE ISO="19760425">25. apríla 1976</DATE>.<NOTE NOTE.ID="E0067" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="265" DATE.PUB="1978" PAGE.FIRST="2">Ú. v. ES L 265, 1978, s. 2</REF.DOC.OJ>. Dohoda schválená v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2212/78 z <DATE ISO="19780926">26. septembra 1978</DATE> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny</HT> preklad] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="265" DATE.PUB="1978" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES L 265, s. 1</REF.DOC.OJ>). V ten istý deň bola uzavretá ďalšia dohoda medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Tuniskou republikou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="265" DATE.PUB="1978" PAGE.FIRST="119">Ú. v. ES L 265, s. 119</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Podľa jej článku 39 <QUOT.START ID="QS0002" REF.END="QE0002" CODE="201E"/>zaobchádzanie poskytované každým členským štátom pracovníkom tuniskej národnosti zamestnaným na jeho území nesmie vykazovať žiadne prvky diskriminácie založenej na národnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, v porovnaní s jeho vlastnými štátnymi príslušníkmi<QUOT.END ID="QE0002" REF.START="QS0002" CODE="201C"/>.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11922"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Euro-stredomorská dohoda zo <DATE ISO="19950717">17. júla 1995</DATE></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>V roku 1995 sa v Barcelone konala konferencia ministrov zahraničných vecí stredomorských krajín s cieľom podporiť mier, bezpečnosť a spravodlivosť v regióne.</TXT></NP><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>V súlade s výsledkami tejto konferencie Spoločenstvo nahradilo pôvodné dohody a podpísalo iné.<NOTE NOTE.ID="E0068" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Pozri okrem dohody s Tureckom spomenutej vyššie posledné dohody s Marokom, uvedené v poznámke pod čiarou 4, Európsko-stredomorskú dočasnú dohodu o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom, na jednej strane, a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny v prospech palestínskych orgánov Západného brehu a Pásma Gazy, na druhej strane (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="187" DATE.PUB="1997" PAGE.FIRST="3">Ú. v. ES L 187, 1997, s. 3</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/026, s. 124), Euro-stredomorskú dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="147" DATE.PUB="2000" PAGE.FIRST="3">Ú. v. ES L 147, 2000, s. 3</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 11/055, s. 167), Euro-stredomorskú dohodu ustanovujúcu pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na druhej strane (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="129" DATE.PUB="2002" PAGE.FIRST="3">Ú. v. ES L 129, 2002, s. 3</REF.DOC.OJ>; <REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="283" DATE.PUB="2005" PAGE.FIRST="10">Ú. v. EÚ L 283, 2005, s. 10</REF.DOC.OJ>), Egyptskou arabskou republikou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="304" DATE.PUB="2004" PAGE.FIRST="39">Ú. v. EÚ L 304, 2004, s. 39</REF.DOC.OJ>), Alžírskou demokratickou republikou (text dostupný na internetovej stránke http://www.deldza.cec.eu.int/fr/ue_algerie/accord_association.htm) a Libanonskou republikou (text dostupný na internetovej stránke http://www.dellbn.cec.eu.int/fr/eu_and_lebanon/textaa.htm).</P></NOTE> Všetky majú podobnú štruktúru a obsah.<NOTE NOTE.ID="E0069" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>FLAESCH-MOUGIN, C.: Differentiation and association within the Pan-Euro-Mediterranean Area. In: <HT TYPE="ITALIC">The EU-s enlargement and Mediterranean strategies: A Comparative Analysis.</HT> M. Maresceau a E. Lannon (red.), Basingstoke-New York, 2001, s. 85 a nasl., ako aj DEBART, T.: La conclusion d'accords d'association de 2<HT TYPE="SUP">e</HT> génération. In: <HT TYPE="ITALIC">Le partenariat euro-méditerranéen — Le processus de Barcelone: Nouvelles perspectives.</HT> Bruylant, Brusel, 2003, s. 161 a nasl.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Do tohto kontextu zapadá aj Euro--stredomorská dohoda s Tuniskom, ktorá od nadobudnutia účinnosti nahradila dohodu z roku 1976.<NOTE NOTE.ID="E0070" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Článok 96 ods. 2 predmetnej dohody.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 1 uvádza jej ciele: vytvárať vhodný rámec pre politický dialóg; postupne liberalizovať obchod s tovarmi, službami a kapitálom; podporovať obchod a rozširovanie harmonických hospodárskych a spoločenských vzťahov, najmä prostredníctvom dialógu a spolupráce; podporovať integráciu krajín Maghrebu a podporovať hospodársku, spoločenskú, kultúrnu a finančnú spoluprácu.</TXT></NP><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 64 ods. 1 predmetnej dohody, ktorý sa nachádza v kapitole I (<QUOT.START ID="QS0003" REF.END="QE0003" CODE="201E"/>Pracovníci<QUOT.END ID="QE0003" REF.START="QS0003" CODE="201C"/>) hlavy VI (<QUOT.START ID="QS0004" REF.END="QE0004" CODE="201E"/>Spolupráca v sociálnych a kultúrnych záležitostiach<QUOT.END ID="QE0004" REF.START="QS0004" CODE="201C"/>), uvádza, že <QUOT.START ID="QS0005" REF.END="QE0005" CODE="201E"/>zaobchádzanie poskytované každým členským štátom pracovníkom tuniskej národnosti zamestnaným na jeho území nesmie vykazovať žiadne prvky diskriminácie založenej na národnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, v porovnaní s jeho vlastnými štátnymi príslušníkmi<QUOT.END ID="QE0005" REF.START="QS0005" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0071" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Podľa článku 66 tej istej dohody ustanovenia tejto kapitoly I <QUOT.START ID="QS0006" REF.END="QE0006" CODE="201E"/>sa nevzťahujú na štátnych príslušníkov strán zdržiavajúcich sa alebo pracujúcich na území svojich hostiteľských krajín nelegálne<QUOT.END ID="QE0006" REF.START="QS0006" CODE="201C"/>. Toto kritérium legality je uvádzané rovnako v iných dohodách o pridružení, napríklad vo vyššie uvedených dohodách s Marokom (články 64 a 66) alebo Izraelom (článok 64).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>Toto pravidlo je potrebné chápať vo svetle <QUOT.START ID="QS0007" REF.END="QE0007" CODE="201E"/>Spoločnej deklarácie<QUOT.END ID="QE0007" REF.START="QS0007" CODE="201C"/> pripojenej k záverečnému aktu tejto dohody, podľa ktorej <QUOT.START ID="QS0008" REF.END="QE0008" CODE="201E"/>so zreteľom na absenciu diskriminácie týkajúcej sa nadbytočnosti, na účel získania obnovenia povolenia na pobyt sa nemožno dovolávať článku 64, ods. 1. Poskytovanie, obnovovanie alebo zamietnutie<?PAGE NO="I-11923"?> povolenia na pobyt sa bude riadiť legislatívou každého členského štátu a platnými bilaterálnymi dohodami medzi Tuniskom a týmto členským štátom<QUOT.END ID="QE0008" REF.START="QS0008" CODE="201C"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>Spory, ktoré vyvstanú v rámci tejto dohody, sú preskúmavané asociačnou radou, paritným orgánom, ktorý má rozhodovaciu právomoc,<NOTE NOTE.ID="E0072" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Články 79 a 80 predmetnej dohody.</P></NOTE> ktorému vypomáha asociačný výbor, ktorý má rovnako rozhodovaciu právomoc,<NOTE NOTE.ID="E0073" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Články 81 až 83 predmetnej dohody.</P></NOTE> hoci, pokiaľ mám vedomosti, neboli upravené aspekty týkajúce sa práce tuniských štátnych príslušníkov v Spoločenstve,<NOTE NOTE.ID="E0074" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Asociačná rada prijala rozhodnutia č. 1/98 zo <DATE ISO="19980714">14. júla 1998</DATE>, ktorým schválila svoj rokovací poriadok, ako aj rokovací poriadok výboru <HT TYPE="ITALIC">[neoficiálny</HT> preklad] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="300" DATE.PUB="1998" PAGE.FIRST="20">Ú. v. ES L 300, s. 20</REF.DOC.OJ>); č. 1/1999 z <DATE ISO="19991025">25. októbra 1999</DATE> o uplatnení ustanovení týkajúcich sa prepracovaných poľnohospodárskych výrobkov stanovených v článku 10 dohody <HT TYPE="ITALIC">[neoficiálny</HT> preklad] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="298" DATE.PUB="1999" PAGE.FIRST="16">Ú. v. ES L 298, s. 16</REF.DOC.OJ>); č. 1/2003 z <DATE ISO="20030930">30. septembra 2003</DATE>, ktorým sa zriaďujú podvýbory asociačného výboru <HT TYPE="ITALIC">[neoficiálny preklad</HT>] (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="311" DATE.PUB="2003" PAGE.FIRST="14">Ú. v. EÚ L 311, s. 14</REF.DOC.OJ>), a rozhodnutie Asociačnej Rady EÚ-Tunisko č. 1/2005 zo <DATE ISO="20050714">14. júla 2005</DATE>, ktorým sa ustanovuje výnimka z ustanovení týkajúcich sa vymedzenia pojmu <QUOT.START ID="QS0009" REF.END="QE0009" CODE="201E"/>pôvodné výrobky<QUOT.END ID="QE0009" REF.START="QS0009" CODE="201C"/> a metód administratívnej spolupráce stanovených Euro-stredomorskou dohodou o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Tuniskou republikou (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="190" DATE.PUB="2005" PAGE.FIRST="3">Ú. v. EÚ L 190, s. 3</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> a rozdiel od toho, čo sa stalo v rámci asociačnej rady s Tureckom.<NOTE NOTE.ID="E0075" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozhodnutie Asociačnej rady č. 1/80 z <DATE ISO="19800919">19. septembra 1980</DATE> o vývoji pridruženia medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom, ktorého sa týka početná judikatúra. Hoci jeho znenie nebolo úradne uverejnené, je uvádzané v <HT TYPE="ITALIC">Dohode</HT> o pridružení a protokoloch EHS Turecko a iných základných dokumentoch, Rada Európskych spoločenstiev, Brusel, 1992, s. 327 a nasl.</P></NOTE></TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT>Nemecká právna úprava</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Povolenie na pobyt</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>Zákon o vstupe a pobyte cudzincov na spolkovom území (Ausländergesetz, ďalej len <QUOT.START ID="QS0010" REF.END="QE0010" CODE="201E"/>AuslG<QUOT.END ID="QE0010" REF.START="QS0010" CODE="201C"/>)<NOTE NOTE.ID="E0076" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Gesetz über die Einreise und den Aufenthalt von Ausländern im Bundesgebiet (BGBl. 1990 I, s. 1354).</P></NOTE> umožňuje rodinné zlúčenie cudzinca s jeho nemeckým manželom/manželkou vydaním povolenia na pobyt na nemeckom území, ktoré, ak nie je udelené na neobmedzenú dobu,<NOTE NOTE.ID="E0077" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>§ 25 v spojení s § 24 AuslG.</P></NOTE> je najprv udelené na tri roky, s možnosťou obnovenia na obmedzené obdobia.<NOTE NOTE.ID="E0078" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>§ 23 AuslG.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>Manžel s cudzou štátnou príslušnosťou však získa samostatné právo pobytu, ak životné spoločenstvo medzi manželmi v Nemecku trvá aspoň dva roky.<NOTE NOTE.ID="E0079" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>§ 19 ods. 1 bod 1 AuslG.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>Doba platnosti povolenia na pobyt môže byť so spätnou účinnosťou skrátená, pokiaľ jedna z podstatných podmienok, ktorými je podriadené jeho vydanie, obnovenie, alebo určenie doby platnosti, už nie je splnená.<NOTE NOTE.ID="E0080" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>§ 12 ods. 2 AuslG.</P></NOTE></TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Pracovné povolenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Podmienky požadované pre udelenie pracovných víz pre manžela/manželku, ktorí<?PAGE NO="I-11924"?> nie sú nemeckými štátnymi príslušníkmi, sú uvedené v tretej knihe sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch, ďalej len <QUOT.START ID="QS0011" REF.END="QE0011" CODE="201E"/>SGB III<QUOT.END ID="QE0011" REF.START="QS0011" CODE="201C"/>)<NOTE NOTE.ID="E0081" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tretia kniha (III) — Pomoc zamestnanosti, z <DATE ISO="19970324">24. marca 1997</DATE> (BGBl. 1997 I, s. 594), následne zmenená a doplnená a účinná až do <DATE ISO="20041231">31. decembra 2004</DATE>.</P></NOTE> a v nariadení o udeľovaní pracovných povolení cudzincom (Arbeitsgenehmigungsverordnung, ďalej len <QUOT.START ID="QS0012" REF.END="QE0012" CODE="201E"/>ArGV<QUOT.END ID="QE0012" REF.START="QS0012" CODE="201C"/>)<NOTE NOTE.ID="E0082" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Verordnung über die Arbeitsgenehmigung für ausländische Arbeitnehmer, zo <DATE ISO="19980917">17. septembra 1998</DATE> (BGBl. 1998 I, s. 2899).</P></NOTE> .</TXT></NP><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>Podľa SGB III cudzinci potrebujú na výkon zamestnania v Nemecku predchádzajúce povolenie, podmienené držbou povolenia na pobyt.<NOTE NOTE.ID="E0083" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>§ 284 SGB III.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>Podľa ArGV môže byť doba platnosti pracovného povolenia z osobitných dôvodov skrátená,<NOTE NOTE.ID="E0084" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>§ 4 ArGV.</P></NOTE> pričom toto právo zaniká v prípade zániku práva na pobyt,<NOTE NOTE.ID="E0085" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>§ 8 ods. 1 ArGV.</P></NOTE> čo dokazuje, že v nemeckom právnom poriadku závisí pracovné povolenie vždy od povolenia na pobyt.<NOTE NOTE.ID="E0086" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Nemecká vláda zdôrazňuje túto charakteristiku vo svojich pripomienkach.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>Okrem toho nemecká judikatúra vyžaduje, aby pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú iba vtedy, ak na to existuje objektívny dôvod.<NOTE NOTE.ID="E0087" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Ako to zdôrazňuje generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch prednesených vo veciach, ktoré viedli k rozsudkom z <DATE ISO="19931020">20. októbra 1993</DATE>, Spotti (<REF.DOC.ECR NO.CASE="C-272/92" YEAR="1993" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-5185">C-272/92, Zb. s. I-5185</REF.DOC.ECR>), a Pokrzeptowicz-Meyer, už citovanému.</P></NOTE></TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>III —</NO.P><TXT>Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Pán Gattoussi uzavrel <DATE ISO="20020830">30. augusta 2002</DATE> manželstvo s nemeckou štátnou príslušníčkou v Tunisku, ktorého je štátnym príslušníkom.</TXT></NP><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20020921">21. septembra 2002</DATE> pricestoval do krajiny svojej manželky vďaka vízam vydaným na účel zlúčenia rodiny, platným až do <DATE ISO="20021220">20. decembra 2002</DATE>, avšak krátko po jeho príchode mu primátor mesta Darmstadt udelil povolenie na pobyt s platnosťou do <DATE ISO="20050923">23. septembra 2005</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20021022">22. októbra 2002</DATE> získal na Arbeitsamt Darmstadt (úrad práce Darmstadt) časovo neobmedzené pracovné povolenie a <DATE ISO="20030311">11. marca 2003</DATE> podpísal pracovnú zmluvu na dobu určitú so spoločnosťou TNT Express GmbH, ktorá po jej predĺžení uplynula <DATE ISO="20050331">31. marca 2005</DATE>.</TXT></NP><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20040623">23. júna 2004</DATE> primátor mesta Darmstadt obmedzil platnosť povolenia na pobyt, ktorým disponoval pán Gattoussi, počnúc dňom oznámenia uvedeného správneho aktu, s povinnosťou opustiť nemecké územie do troch mesiacov od podpisu uvedeného rozhodnutia. Z hľadiska skutkového stavu zdôraznil, že manželka pána Gattoussiho preukázala na úrade pre<?PAGE NO="I-11925"?> evidenciu obyvateľstva, že od <DATE ISO="20040401">1. apríla 2004</DATE> žijú oddelene. Po právnej stránke uviedol, že ak je životné spoločenstvo manželov ukončené, § 12 AuslG upravuje dodatočné obmedzenie práva na pobyt, keďže dotknutá osoba nemá žiadne samostatné právo na pobyt podľa § 19 AuslG.</TXT></NP><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20040917">17. septembra 2004</DATE> Regierungspräsidium Darmstadt zamietol odvolanie podané proti uvedenému rozhodnutiu.</TXT></NP><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Bola podaná žaloba na Verwaltungsgericht Darmstadt, ktorý rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START ID="QS0013" REF.END="QE0013" CODE="201E"/>1.</NO.P><TXT>Má článok 64 Euro-stredomorskej dohody… účinok z hľadiska práva na pobyt?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno zo zákazu diskriminácie zakotveného v článku 64 Euro-stredo-morskej dohody… vyvodiť právne postavenie týkajúce sa práva na pobyt, ktoré bráni obmedzeniu tohto práva lehotou, keď štátny príslušník Tuniskej republiky je držiteľom časovo neobmedzeného pracovného povolenia, zamestnanie skutočne vykonáva a v čase rozhodnutia cudzineckých úradov mal priznané časovo obmedzené právo na pobyt?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, možno sa na účely zistenia právneho postavenia týkajúceho sa práva na pobyt a vyplývajúceho z článku 64 Euro-stredomorskej dohody uzavretej s Tuniskom odvolať na okamih po vydaní rozhodnutia, ktoré patrí do oblasti práv cudzincov a ktoré obmedzuje právo na pobyt lehotou?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, treba na účely konkretizácie výhrady z dôvodu ochrany oprávneného záujmu štátu použiť zásady vyplývajúce z článku 39 ods. 3 ES?<QUOT.END ID="QE0013" REF.START="QS0013" CODE="201C"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>IV —</NO.P><TXT>Konanie pred Súdnym dvorom</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Pán Gattoussi, nemecká vláda a grécka vláda, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev predložili písomné pripomienky<?PAGE NO="I-11926"?> v lehote stanovenej v článku 23 Štatútu Súdneho dvora.</TXT></NP><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>Pojednávania, ktoré sa konalo <DATE ISO="20060309">9. marca 2006</DATE>, sa zúčastnili zástupcovia účastníkov písomnej časti konania.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>V —</NO.P><TXT>Skúmanie prejudiciálnych otázok</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>Na otázky, ktoré formuloval Verwaltungsgericht Darmstadt, je potrebné dať jednu odpoveď, keďže všetky smerujú k určeniu, či je potrebné uplatniť na spor, ktorý má tento súd v prejednávanom prípade rozhodovať, už citovaný judikát El-Yassini.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT>Rozsudok El-Yassini</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Zhrnutie obsahu predmetného rozsudku</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>Odkaz na právne predpisy vo veci El--Yassini je obmedzený na článok 40 prvý odsek dohody s Marokom z roku 1976,<NOTE NOTE.ID="E0088" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>V súčasnej dobe je platnou dohoda uvedená v poznámke pod čiarou 4, ktorá bola s touto krajinou uzavretá v roku 1996.</P></NOTE> podľa ktorého <QUOT.START ID="QS0014" REF.END="QE0014" CODE="201E"/>zaobchádzanie poskytované každým členským štátom pracovníkom marockej národnosti zamestnaným na jeho území nesmie vykazovať žiadne prvky diskriminácie založenej na národnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, v porovnaní s jeho vlastnými štátnymi príslušníkmi<QUOT.END ID="QE0014" REF.START="QS0014" CODE="201C"/> [<HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>].</TXT></NP><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>Problém spočíval v určení, či uvedené ustanovenie bráni tomu, aby bolo zamietnuté obnovenie povolenia na pobyt pre maghreb-ského občana, ktorému bolo povolené vstúpiť do členského štátu a vykonávať tam zamestnanie, pokiaľ v čase uplynutia doby platnosti predmetného povolenia, ktorá predstavuje dvanásť mesiacov, zanikol pôvodný dôvod jeho práva na pobyt.<NOTE NOTE.ID="E0089" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok El-Yassini, už citovaný, bod 23.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>Súdny dvor preskúmal uvedený článok 40 v dvoch aspektoch: jeho priameho účinku a dosahu zákazu nerovnosti zaobchádzania, ktorý obsahuje.</TXT></NP><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prvý aspekt, Súdny dvor nepotreboval žiadnu dlhú argumentáciu na to, aby poprel čisto programovú povahu tohto ustanovenia a vyhlásil ho za priamo<?PAGE NO="I-11927"?> uplatniteľné, pretože spĺňa podmienky požadované judikatúrou,<NOTE NOTE.ID="E0090" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P><QUOT.START ID="QS0015" REF.END="QE0015" CODE="201E"/>Ustanovenie dohody uzavretej Spoločenstvom s tretími krajinami musí byť považované za priamo uplatniteľné, pokiaľ vzhľadom na svoje znenie a predmet a povahu dohody obsahuje jasnú a presnú povinnosť, ktorej vykonanie alebo účinky nie sú podriadené prijatiu žiadneho ďalšieho aktu<QUOT.END ID="QE0015" REF.START="QS0015" CODE="201C"/> (rozsudok Demirel, už citovaný, bod 14). Pozri tiež rozsudky z <DATE ISO="19910131">31. januára 1991</DATE>, Kziber, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-18/90" YEAR="1991" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-199">C-18/90, Zb. s. I-199, bod 15</REF.DOC.ECR>, a zo <DATE ISO="19980616">16. júna 1998</DATE>, Racke, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-162/96" YEAR="1998" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-3655">C-162/96, Zb. s. I-3655, bod 31</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> keďže jasne, presne a bezpodmienečne stanovuje zákaz diskriminácie migrujúcich marockých pracovníkov na základe ich štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky a odmeňovanie.<NOTE NOTE.ID="E0091" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok El-Yassini, už citovaný, body 25 až 32. Pozri tiež BLÁSQUEZ RODRÍGUEZ, I.: Alcance del principio de no discriminación en cuanto a las condiciones de trabajo y de remuneración de los nacionales marroquíes. In: <HT TYPE="ITALIC">La</HT> Ley, 1999-3, s. 1994; MELIS, B.: Case C-416/96, Nour Eddline El-Yassini v. Secretary of State for the Home Department, Judgment of the European Court of Justice of <DATE ISO="19990302">2 March 1999</DATE>. In: <HT TYPE="ITALIC">Common</HT> Market Law Review, č. 36, 1999, s. 1360; ROGERS, N.: Comments on Nour Eddline El-Yassini v. Secretary of State for the Home Department, <DATE ISO="19990302">2 March 1999</DATE> (Case C-416/96). In: <HT TYPE="ITALIC">European</HT> Journal of Migration and Law, č. 1, 1999, s. 367 a 368.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>Druhý, závažnejší aspekt vyvolal pozornosť Súdneho dvora, ktorý mu venoval nasledujúce vysvetlenia.</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>Opatrenia týkajúce sa povolenia na pobyt v niektorej krajine nie sú, vzhľadom na svoju povahu, uplatniteľné na štátnych príslušníkov členských krajín, keďže orgány nemajú právomoc na to, aby ich vyhostili alebo aby im zakázali vstup na dané územie. Táto zásada medzinárodného práva znamená, že pokiaľ ide o rovnosť, postavenie cudzích pracovníkov nemôže byť porovnávané s postavením štátnych príslušníkov členského štátu.<NOTE NOTE.ID="E0092" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok El-Yassini, už citovaný, body 45 a 46.</P></NOTE></P></ITEM><ITEM><P>Judikatúra týkajúca sa dohody s Tureckom nemôže byť prebratá na dohodu uzavretú s Marokom, a to vzhľadom na významné rozdiely v znení a cieľoch oboch týchto dohôd.<NOTE NOTE.ID="E0093" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tamže, body 49 až 61.</P></NOTE></P></ITEM><ITEM><P>Orgány teda môžu zamietnuť obnovenie povolenia na pobyt marockému štátnemu príslušníkovi, ktorému povolili vstúpiť na svoje územie a vykonávať tam zamestnanie, pokiaľ v čase ukončenia platnosti víza zanikol dôvod udelenia tohto víza,<NOTE NOTE.ID="E0094" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tamže, bod 62.</P></NOTE> hoci toto rozhodnutie núti dotknutú osobu ukončiť svoj pracovný pomer pred uplynutím doby dohodnutej s jeho zamestnávateľom.<NOTE NOTE.ID="E0095" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tamže, bod 63.</P></NOTE></P></ITEM><ITEM><P>Ak by boli cudziemu štátnemu príslušníkovi, pokiaľ ide o výkon zamestnania, priznané širšie práva než práva, ktoré mu boli priznané, pokiaľ ide o pobyt,<NOTE NOTE.ID="E0096" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tamže, bod 64.</P></NOTE> a pred uplynutím doby platnosti pracovného povolenia by mu bolo zamietnuté<?PAGE NO="I-11928"?> obnovenie povolenia na pobyt bez toho, aby to bolo odôvodnené dôvodmi ochrany oprávneného záujmu štátu, akými sú dôvody verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia,<NOTE NOTE.ID="E0097" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tamže, bod 65.</P></NOTE> riešenie by bolo odlišné vzhľadom na to, že článok 40 prvý odsek dohody s Marokom sa uplatní počas celého obdobia platnosti pracovného povolenia.<NOTE NOTE.ID="E0098" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tamže, bod 66. Tento bod odkazuje na body 63 až 66 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Léger v tejto veci.</P></NOTE></P></ITEM></LIST></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Skúmanie uplatniteľnosti na prejednávaný prípad</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Úvodné posúdenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Rozsudok El-Yassini určil, že dohoda uzatvorená s Marokom nebráni tomu, aby mali členské štáty právomoc upravovať pobyt cudzích štátnych príslušníkov, okrem prípadu, ak bolo týmto cudzím štátnym príslušníkom udelené pracovné povolenie na dobu dlhšiu ako doba povolenia na pobyt.</TXT></NP><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Prejednávaný prípad patrí úplne pod výnimku uvedenú v predchádzajúcom bode, keďže na jednej strane článok 64 prvý odsek dohody s Tuniskom je podobný ako článok skúmaný v už citovanom rozsudku El-Yassini a na druhej strane nemecké orgány udelili pánovi Gattoussimu povolenie na pobyt na dobu určitú a pracovné povolenie na dobu neurčitú. Udelili mu teda povolenie na pobyt na nemeckom území na dobu kratšiu, než je doba, aká zodpovedala pracovnému povoleniu, pričom následne skrátili dobu platnosti prvého uvádzaného povolenia z dôvodov, ktoré sa nevzťahovali na verejný poriadok, verejnú bezpečnosť a verejné zdravie, a prinútili ho opustiť nemecké územie, čo je povinnosť, ktorá so sebou prináša ukončenie zamestnania pánom Gattoussim.</TXT></NP><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Nemecká vláda a grécka vláda však upozorňujú na rozdiely medzi skutkovými a právnymi postulátmi v oboch konaniach. Je ich teda potrebné preskúmať s cieľom overenia, či vyvracajú predchádzajúce stanovisko.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Skutkové porovnanie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Už citovaná vec El-Yassini sa týkala obnovenia povolenia na pobyt marockého štátneho príslušníka, ktorého zamietnutie znamenalo ukončenie jeho pracovného pomeru, bez toho, aby bola stanovená doba platnosti pracovného povolenia, zatiaľ čo v prejednávanej veci ide o zrušenie pracovného povolenia v dôsledku obmedzenia doby platnosti povolenia na pobyt.</TXT></NP><?PAGE NO="I-11929"?><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>Predsa však, pokiaľ ide o pobyt, obe posudzované hypotézy — obnovenie aj zrušenie — majú rovnaký základ: prítomnosť na štátnom území. Nezáleží pritom na tom, či opustenie územia vyplýva z neobnovenia víza, alebo zo skrátenia doby jeho platnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zamestnanie, oba prípady boli skúmané v už citovanom rozsudku El--Yassini, ktorý formuloval všeobecnú zásadu, že zmluva uzavretá medzi cudzím štátnym príslušníkom a zamestnávateľom nemá vplyv na uplatnenie cudzineckých predpisov, pričom zdôraznil zvláštnosť, ktorú predstavuje pracovné povolenie udelené na dobu dlhšiu, než je povolený pobyt.</TXT></NP><NP><NO.P>42.</NO.P><TXT>V dôsledku toho nijaký z rozdielov konštatovaných zo skutkového hľadiska si nevyžaduje prístup odlišný od prístupu, ktorý vyplýva z už citovaného rozsudku El-Yassini.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>Právne porovnanie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>43.</NO.P><TXT>Rozsudok z <DATE ISO="19930701">1. júla 1993</DATE>, Metalsa<NOTE NOTE.ID="E0099" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-312/91" YEAR="1993" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-3751">C-312/91, Zb. s. I-3751, bod 11</REF.DOC.ECR>. Pozri rovnako rozsudky z <DATE ISO="20010927">27. septembra 2001</DATE>, Gloszczuk, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-63/99" YEAR="2001" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-6369">C-63/99, Zb. s. I-6369, bod 49</REF.DOC.ECR>; Kondova, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-235/99" YEAR="2001" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-6427">C-235/99, Zb. s. I-6427, bod 52</REF.DOC.ECR>; Barkoci a Malik, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-257/99" YEAR="2001" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-6557">C-257/99, Zb. s. I-6557</REF.DOC.ECR>, ako aj Pokrzepto-wicz-Meyer, už citovaný, bod 33.</P></NOTE> , podriadil možnosť rozšírenia výkladu ustanovenia Zmluvy na iné ustanovenie, ktoré je uvedené v dohode uzavretej medzi Spoločenstvom a tretími krajinami a ktoré má podobné, takmer zhodné znenie, cieľu, ktorý sleduje každé z týchto ustanovení v rámci jeho vlastného kontextu, pričom <QUOT.START ID="QS0016" REF.END="QE0016" CODE="201E"/>porovnanie cieľov a kontextu dohody na strane jednej a cieľov a kontextu Zmluvy na strane druhej [má] v tejto súvislosti značnú dôležitosť<QUOT.END ID="QE0016" REF.START="QS0016" CODE="201C"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>44.</NO.P><TXT>Toto pravidlo sa uplatňuje na analogické ustanovenia uvádzané v dohodách rovnakej povahy.</TXT></NP><NP><NO.P>45.</NO.P><TXT>Znenie článku 64 ods. 1 dohody s Tuniskom je takmer zhodné so znením článku 40 prvým odsekom dohody podpísanej s Marokom. <QUOT.START ID="QS0017" REF.END="QE0017" CODE="201E"/>Ciele a kontext<QUOT.END ID="QE0017" REF.START="QS0017" CODE="201C"/> týchto dvoch dohôd sú tiež rovnaké. V dôsledku toho sú v zásade úvahy Súdneho dvora, najmä úvahy týkajúce sa priameho účinku, potrebného účinku a dosahu zásady rovnakého zaobchádzania v zásade uplatniteľné na obe dohody.</TXT></NP><NP><NO.P>46.</NO.P><TXT>Jediné rozdiely spočívajú v tom, že článok 64 ods. 1 rozširuje zákaz nerovnakého zaobchádzania na podmienky prepúšťania<NOTE NOTE.ID="E0100" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Článok 64 dohody uzavretej s Marokom v roku 1996 účinnej v súčasnosti, ktorý už bol citovaný, zhodný s článkom 64 dohody podpísanej s Tuniskom, to uvádza rovnako.</P></NOTE> a že k záverečnému aktu dohody s Tuniskom<?PAGE NO="I-11930"?> je pripojená <QUOT.START ID="QS0018" REF.END="QE0018" CODE="201E"/>spoločná deklarácia<QUOT.END ID="QE0018" REF.START="QS0018" CODE="201C"/>, podľa ktorej <QUOT.START ID="QS0019" REF.END="QE0019" CODE="201E"/>so zreteľom na absenciu diskriminácie týkajúcej sa nadbytočnosti, na účel získania obnovenia povolenia na pobyt sa [ho] nemožno dovolávať<QUOT.END ID="QE0019" REF.START="QS0019" CODE="201C"/>, keďže poskytovanie, obnovovanie alebo zamietnutie povolenia na pobyt sa bude riadiť legislatívou každého členského štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>47.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o význam tohto dodatočného prejavu, postačí poukázať na článok 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z <DATE ISO="19690523">23. mája 1969</DATE><NOTE NOTE.ID="E0101" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P><HT TYPE="ITALIC">Zbierka</HT> zmlúv OSN, zv. 1155, č. 18232, s. 331. Hoci sa uvedený dohovor podľa jeho článku 1 vzťahuje na zmluvy medzi štátmi - dohovor pre zmluvy uzavreté medzi a s medzinárodnými organizáciami stále nie je platný - platí ako základná zásada, pretože kodifikuje zásady medzinárodného zvykového práva (DIENELT, K.: Rechte aus den Europa-Mittelmeer-Abkommen. In: <HT TYPE="ITALIC">Informationsbrief</HT> Ausländerrecht 2004, s. 49).</P></NOTE> , ktorý ukladá zohľadniť deklarácie takejto povahy pri výklade medzinárodnej dohody.<NOTE NOTE.ID="E0102" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Článok 91 už citovanej dohody s Tuniskom zavádza do jej textu <QUOT.START ID="QS0020" REF.END="QE0020" CODE="201E"/>protokoly 1 až 5 a prílohy 1 až 7 ako aj vyhlásenia<QUOT.END ID="QE0020" REF.START="QS0020" CODE="201C"/>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>48.</NO.P><TXT>V dohode uzavretej s Marokom v roku 1976 nie je uvádzané takéto vyhlásenie, je však nepochybné, že Súdny dvor z neho vychádzal pri rozsudku v roku 1999, pretože podobné vyhlásenie sa uvádza v záverečnom akte dohody uzavretej v roku 1996, ktorá nahradila dohodu uzavretú v roku 1976.<NOTE NOTE.ID="E0103" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Generálny advokát Léger upriamil pozornosť na jej existenciu, uvádzajúc ju v bode 57 svojich návrhov vo veci El-Yassini, už citovanej.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>49.</NO.P><TXT>Okrem toho pravidlo výkladu nerozširuje zákaz diskriminácie na tri oblasti uvedené v článku 64 ods. 1, a to na prácu, odmeňovanie a prepúšťanie, keďže vyhlásenie sa týka iba tretej oblasti.</TXT></NP><NP><NO.P>50.</NO.P><TXT>V rovnakej myšlienkovej línii bol zámer vyjadrený v spoločnej deklarácii posudzovaný v už citovanom rozsudku El-Yassini, pretože Súdny dvor po tom, čo poznamenal, že odmietnutie obnovenia povolenia na pobyt nie je zakázané, ak pôvodný dôvod udelenia zanikol, uprel akýkoľvek význam skutočnosti, že toto opatrenie zaväzuje dotknutú osobu ukončiť <QUOT.START ID="QS0021" REF.END="QE0021" CODE="201E"/>pred uplynutím doby dohodnutej v zmluve so svojím zamestnávateľom svoj pracovný pomer v hostiteľskom členskom štáte<QUOT.END ID="QE0021" REF.START="QS0021" CODE="201C"/>.<NOTE NOTE.ID="E0104" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Body 62 a 63.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>51.</NO.P><TXT>Sledovaným cieľom je zabrániť tomu, aby individuálne zmluvy zasahovali do verejných právomocí, alebo dokonca do záujmov Spoločenstva.<NOTE NOTE.ID="E0105" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>V celom rozsahu sa stotožňujem s úvahami, ktoré v tejto súvislosti predniesol generálny advokát Léger vo svojich návrhoch v už citovanej veci El-Yassini, keď uviedol, že pokiaľ by štát bol povinný udeliť povolenie na pobyt, pretože zamestnávateľ podpísal s cudzím štátnym príslušníkom pracovnú zmluvu na dobu dlhšiu, než je doba povolená príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, viedlo by to po prvé k <QUOT.START ID="QS0022" REF.END="QE0022" CODE="201E"/>vážnemu obmedzeniu právomocí, ktoré členské štáty majú v oblasti imigračnej politiky…<QUOT.END ID="QE0022" REF.START="QS0022" CODE="201C"/> a okrem toho k <QUOT.START ID="QS0023" REF.END="QE0023" CODE="201E"/>priznaniu práva jednotlivcom porušiť všetky ustanovenia<QUOT.END ID="QE0023" REF.START="QS0023" CODE="201C"/>, ktoré sú zohľadňované pri stanovení uvedenej politiky (bod 60); okrem toho by tento štát <QUOT.START ID="QS0024" REF.END="QE0024" CODE="201E"/>už nebol schopný zaistiť dodržiavanie prednosti v prístupe k dostupným zamestnaniam, ktorú priznáva Zmluva… pracovníkom Spoločenstva, a ktorú rozhodnutie č 1/80 priznáva tureckým pracovníkom v menšej miere<QUOT.END ID="QE0024" REF.START="QS0024" CODE="201C"/> (bod 61).</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-11931"?><NP><NO.P>52.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci neexistuje žiadny aspekt týkajúci sa ukončenia pracovného pomeru. Preto uvedená spoločná deklarácia nebráni uplatneniu už citovaného judikátu El-Yassini.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT>Povolenie na pobyt <QUOT.START ID="QS0025" REF.END="QE0025" CODE="201E"/>verzus<QUOT.END ID="QE0025" REF.START="QS0025" CODE="201C"/> pracovné povolenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>53.</NO.P><TXT>Okrem toho zastávam názor, že Súdny dvor by sa nemal vzďaľovať od vytýčenej trasy.</TXT></NP><NP><NO.P>54.</NO.P><TXT>Povolenia, ktoré štát udeľuje cudzím štátnym príslušníkom na vstup, pobyt a prácu na jeho území, sú úzko spojené, hoci spĺňajú rozličné podmienky.<NOTE NOTE.ID="E0106" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Čo bolo uznané, pokiaľ ide o tureckých pracovníkov, aj v rozsudkoch z <DATE ISO="19900920">20. septembra 1990</DATE>, Sevince, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-192/89" YEAR="1990" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-3461">C-192/89, Zb. s. I-3461, bod 29</REF.DOC.ECR>, a zo <DATE ISO="19921216">16. decembra 1992</DATE>, Kus, <REF.DOC.ECR NO.CASE="C-237/91" YEAR="1992" EDITION="GEN" PAGE.ECR="I-6781">C-237/91, Zb. s. I-6781, bod 29</REF.DOC.ECR>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>55.</NO.P><TXT>Existujú mnohé spôsoby, ako upraviť tieto povolenia, od ich individualizácie podľa ich predmetu až po udelenie jediného povolenia, ktoré zahŕňa všetky tri povolenia.<NOTE NOTE.ID="E0107" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Nemecký zákon o imigrácii (Zuwanderungsgesetz) z <DATE ISO="20040730">30. júla 2004</DATE> (BGBl. 2004 I, s. 1950), ktorý sa stal účinným <DATE ISO="20050101">1. januára 2005</DATE>, vychádza čiastočne z druhej voľby, keďže obvykle je pracovné povolenie zahrnuté v povolení na pobyt.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>56.</NO.P><TXT>Výber konfigurácie samostatných povolení vo všeobecnosti znamená, že pracovné povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ dotknutá osoba vopred nedisponuje povolením na pobyt,<NOTE NOTE.ID="E0108" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Ako je to v nemeckom práve na základe § 284 SGB III a § 8 ArGV.</P></NOTE> vydaným po vstupe, hoci v niektorých prípadoch sú tieto povolenia požadované a vydávané súčasne. Môžu byť stanovené aj ďalšie vzťahy podmienenosti, alebo naopak môže byť dohodnuté, že zvolené spôsoby budú odlišné.</TXT></NP><NP><NO.P>57.</NO.P><TXT>Táto úloha, ktorá sa týka cudzineckej politiky, v zásade prislúcha členským štátom, ktoré majú širokú právomoc posúdenia, ktorej hranice sú vymedzené ich právnymi poriadkami, povinnosťami dohodnutými v medzinárodných zmluvách a právom Spoločenstva.</TXT></NP><NP><NO.P>58.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o právo Spoločenstva, členské štáty musia dodržiavať právne predpisy Únie, hoci vnútroštátna právna úprava má v danej oblasti tiež vplyv, pokiaľ, ako je to v oblasti zamestnávania, oblasť patrí pod jednu zo základných slobôd. Nie je možné tolerovať, aby členské štáty porušovali prostredníctvom svojich imigračných opatrení zásady Spoločenstva týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov a medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Spoločenstvo zaviazalo.<NOTE NOTE.ID="E0109" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Rozsudok z <DATE ISO="19821026">26. októbra 1982</DATE>, Kupferberg (<REF.DOC.ECR NO.CASE="104/81" YEAR="1982" EDITION="GEN" PAGE.ECR="3641">104/81, Zb. s. 3641, body 11 až 14</REF.DOC.ECR>), vyslovil zákaz obmedzovania účinku ustanovení zmlúv vnútroštátnymi opatreniami.</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-11932"?><NP><NO.P>59.</NO.P><TXT>Inými slovami, zrušenie, skrátenie alebo neobnovenie povolenia na pobyt, ako aj jeho spojenie s pracovným povolením nepatria v súčasnosti<NOTE NOTE.ID="E0110" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Po uzavretí Zmluvy o Európskej únii (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="191" DATE.PUB="1992" PAGE.FIRST="1">Ú. v. ES C 191, 1992, s. 1</REF.DOC.OJ>) a na podnet Európskej rady, ktorá zasadala v Tampere (Fínsko) <DATE ISO="19991015">15.</DATE> a <DATE ISO="19991016">16. októbra 1999</DATE>, začal proces zavádzania spoločnej migračnej politiky, v rámci ktorej vstup, pohyb a pobyt cudzích štátnych príslušníkov v členských štátoch závisí od jednotných ukazovateľov s pôvodom v Spoločenstve. Výsledkom tohto podnetu je smernica Rady 2003/109/ES z <DATE ISO="20031125">25. novembra 2003</DATE> o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="016" DATE.PUB="2004" PAGE.FIRST="44">Ú. v. EÚ L 16, 2004, s. 44</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/006, s. 272).</P></NOTE> do práva Spoločenstva, ak sa tieto akty netýkajú právomocí alebo záväzkov, o dodržiavanie ktorých musí právo Spoločenstva dbať, napríklad, ak vnútroštátne orgány skrátia dobu platnosti pracovného povolenia, ktoré bolo udelené <HT TYPE="ITALIC">sine die</HT>, a podmieňujú ho dobou platnosti povolenia na pobyt, pričom neuznávajú dlhšiu dobu platnosti, na ktorú bolo vydané pracovné povolenie, a spochybňujú právo na výkon zamestnania, ktoré bolo udelené. V takýchto typoch situácií by nemalo dochádzať k podobnej absolútnej závislosti.<NOTE NOTE.ID="E0111" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Tento názor zastáva aj RITTSTIEG, H.: Gerichtshof der Europäischen Gemeinschaften, Urteil vom <DATE ISO="19990302">2.3.1999</DATE> — Rs. C-416/96 (El-Yassini). In: <HT TYPE="ITALIC">Informationsbrief</HT> Ausländerrecht, č. 5, 1999, s. 222. Naopak GUTMANN, R.: Europarechtliches Diskriminierungsverbot und Aufenthaltsrecht. In: <HT TYPE="ITALIC">Neue</HT> Zeitschrift für Verwaltungsrecht, č. 3, 2000, s. 282, nezastáva názor, že by povolenie na pobyt záviselo od pracovného povolenia, a nie naopak. MELIS, B.: c. d., s. 1362 a nasl., upriamuje pozornosť na koherenciu, ktorá musí byť požadovaná pri oboch typoch povolení.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>60.</NO.P><TXT>Právo Spoločenstva nezaväzuje členský štát k tomu, aby konkrétnym spôsobom spájal na svojom území povolenie na pobyt a pracovné povolenie, ani k tomu, aby vydával tieto povolenia cudziemu štátnemu príslušníkovi na dobu určitú alebo neurčitú, ak tak ale členský štát urobí, musí prebrať následky. Táto myšlienka je v pozadí už citovaného rozsudku El-Yassini a odkazuje na zásadu legitímnej dôvery, keďže pracovné povolenie dáva podľa podmienok udelenia svojmu držiteľovi právne postavenie, ktoré je buď dočasné — ak je podmienené lehotou — alebo trvalé — ak nie je stanovená doba platnosti. V prípade uvádzanom na poslednom mieste nadobúda predmetná zásada veľký význam.</TXT></NP><NP><NO.P>61.</NO.P><TXT>Okrem toho skutočnosť, že pracovné povolenie závisí od povolenia na pobyt, vyvoláva neistotu, pokiaľ ide o postavenie dotknutej osoby, ktorá zasahuje do pracovnej oblasti, keďže obmedzuje ustanovenia podpísaných zmlúv, najmä pokiaľ ide o dobu ich platnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>62.</NO.P><TXT>Je však potrebné, aby vyššie uvedené úvahy boli v realite uplatnené flexibilne. Vydanie trvalého pracovného povolenia teda neznamená, že musí byť zachované trvalo, jeho doložky musia byť menené v prípade existencie niektorého z dôvodov výslovne uvedených Súdnym dvorom: verejný poriadok, verejná bezpečnosť alebo verejné zdravie. V prejednávanej veci sa však zdá, že nemecké orgány sa nedovolávali ochrany niektorého z týchto oprávnených záujmov.<NOTE NOTE.ID="E0112" NUMBERING.CONTINUED="YES"><P>Na pojednávaní zástupkyňa nemeckej vlády v odpovedi na otázku formulovanú v tejto súvislosti poprela, že by bol niektorý z týchto dôvodov uvádzaný.</P></NOTE></TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="I-11933"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P>VI —</NO.P><TXT>Návrh</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>63.</NO.P><TXT>V súlade s vyššie uvedenými úvahami navrhujem, aby Súdny dvor spoločne odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré predložil Verwaltungsgericht Darmstadt, takto:</TXT><P>Článok 64 Euro-stredomorskej dohody o pridružení Európskych spoločenstiev a ich členských štátov na jednej strane a Tuniskou republikou na strane druhej, uzavretej v Bruseli <DATE ISO="19950717">17. júla 1995</DATE> a schválenej v mene Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele rozhodnutím Rady a Komisie 98/238/ES, ESUO z <DATE ISO="19980126">26. januára 1998</DATE>, bráni tomu, aby členský štát v dôsledku skrátenia doby platnosti povolenia na pobyt zbavil účinku pracovné povolenie na dobu neurčitú, ktoré bolo udelené tuniskému štátnemu príslušníkovi, bez toho, aby takéto opatrenie odôvodnil dôvodmi ochrany oprávneného záujmu štátu, akými sú dôvody verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.</P></NP></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>