(-1)

Voda nie je len komerčný produkt ako každý iný, ale aj verejný statok a dedičstvo, ktoré treba chrániť a s ktorým treba ako s takým aj zaobchádzať, aby sa zabezpečilo zachovanie ekosystémov a všeobecný prístup k čistej vode.

(-1a)

V rezolúcii Valného zhromaždenia z 28. júla 2010 sa uznáva právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu ako ľudské právo, ktoré je podmienkou plnohodnotného života a uplatňovania všetkých ľudských práv. V nadväznosti na úspech európskej iniciatívy občanov z roku 2014 s názvom „Right2Water“ Komisia v roku 2018 prijala návrh na revíziu smernice o pitnej vode a príslušná zmenená smernica nadobudla účinnosť 12. januára 2021. V uvedenej smernici sa stanovuje povinnosť členských štátov zlepšiť prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, pričom treba okrem iného využiť získané poznatky a opatrenia vykonané podľa smernice 2000/60/ES. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť účinnosť práva na čistú vodu a sanitáciu zlepšením kvality povrchových a podzemných vôd.

(1)

Znečistenie povrchových a podzemných vôd chemickými látkami predstavuje pre vodné prostredie hrozbu s takými dôsledkami, akými sú akútna a chronická toxicita vodných organizmov, akumulácia znečisťujúcich látok v ekosystéme, strata prírodných biotopov a biodiverzity, ako aj pre ľudské zdravie. Stanovenie noriem environmentálnej kvality pomáha realizovať cieľ nulového znečistenia pre netoxické životné prostredie.

(1)

Znečistenie povrchových a podzemných vôd chemickými látkami predstavuje pre vodné prostredie hrozbu s takými dôsledkami, akými sú akútna a chronická toxicita vodných organizmov, akumulácia znečisťujúcich látok v ekosystéme, strata prírodných biotopov a biodiverzity, ako aj pre ľudské zdravie. Stanovenie environmentálnych noriem kvality pomáha realizovať cieľ nulového znečistenia pre netoxické životné prostredie, ktorý je jedným z prioritných cieľov 8. environmentálneho akčného programu  (1a) .

(1a)

Podľa Európskej environmentálnej agentúry je približne 90 % plochy útvarov podzemnej vody podľa správ v dobrom kvantitatívnom stave, približne 75 % plochy útvarov podzemnej vody je v dobrom chemickom stave, 40 % útvarov povrchovej vody je v dobrom alebo vysoko ekologickom stave a 38 % útvarov povrchovej vody je v dobrom chemickom stave, zatiaľ čo v správe Európskej environmentálnej agentúry zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a výhľad 2020: poznatky potrebné na prechod na udržateľnú Európu sa uvádza, že znížené znečistenie zlepšilo kvalitu vody, ale Únia ani zďaleka nedosiahla dobrý ekologický stav všetkých vodných útvarov do roku 2020.

(1b)

Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode z roku 2019 vo svojom hodnotení dospela k záveru, že ďalšie kolo programov opatrení bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní potrebného pokroku pri dosahovaní environmentálnych cieľov smernice 2000/60/ES v termíne do roku 2027, a uvádza sa v nej, že v súčasnosti je viac ako polovica všetkých európskych vodných útvarov vyňatá podľa smernice 2000/60/ES, čo spôsobuje, že výzva, aby členské štáty dosiahli normy environmentálnej kvality pre prioritné látky v stanovenom termíne, je viac než veľká. Okrem toho kontrola vhodnosti skonštatovala, že ciele rámcovej smernice o vode sa v plnej miere nedosiahli najmä v dôsledku nedostatočného financovania, pomalého vykonávania a nedostatočného začlenenia environmentálnych cieľov do odvetvových politík, a nie v dôsledku nedostatočných právnych predpisov.

(1c)

Vzhľadom na geografické a sociálno-ekonomické faktory sú niektoré skupiny obyvateľstva vrátane pôvodných obyvateľov zraniteľnejšie voči znečisteniu vody. Očakáva sa, že ťažobný sektor v Európskej únii bude rásť, aby sa zabezpečil rozvoj emisne neutrálneho priemyslu. Ako sa uvádza v správe 09/2021 Európskej environmentálnej agentúry1a, ťažobný sektor má priamy vplyv na kvalitu a množstvo vody. Preto je potrebné lepšie implementovať existujúce legislatívne rámce a plánovať a kontrolovať využívanie a vypúšťanie vody aj pri ťažobnej činnosti  (1a) .

(1d)

Mnohé územia v Únii sú vystavené veľkému a rastúcemu nedostatku vody. Veľké a pretrvávajúce suchá v uplynulých rokoch, najmä v stredomorských regiónoch, ohrozujú poľnohospodársku výrobu a spôsobujú vážny pokles zásob povrchovej a podzemnej vody  (1a) .

(1e)

Voda je verejným statkom prospešným všetkým, ktorý ako základný prírodný zdroj, ktorý je nenahraditeľný a životne dôležitý musí byť dôkladne posudzovaný z hľadiska sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozmeru. Zmena klímy vrátane zvýšeného výskytu prírodných katastrof a extrémnych výkyvov počasia a degradácia biodiverzity negatívne ovplyvňujú kvalitu a množstvo vody, čo vedie k tlaku na odvetvia závislé od dostupnosti vody, najmä na poľnohospodárstvo.

(1f)

Hoci Európska environmentálna agentúra (EEA) v správe z roku 2018 nazvanej Európske vodné útvary – posúdenie stavu a záťaže označila niektoré poľnohospodárske postupy za prekážku dosiahnutia dobrého chemického stavu podzemných vôd v Únii, čo vedie k znečisteniu dusičnanmi a pesticídmi, v EÚ sa v posledných desaťročiach pozoroval neustály pokles používania minerálnych hnojív a pokles prebytku živín  (1a). Ďalší významný zdroj znečistenia predstavujú vypúšťanie mimo kanalizáciu, kontaminované lokality alebo opustené priemyselné lokality.

(1g)

Dobrý stav vodných útvarov a efektívne hospodárenie s vodnými zdrojmi predstavujú pre poľnohospodárstvo prioritu, pretože poľnohospodári sú pri svojej činnosti závislí od vody, a preto majú eminentný záujem na udržateľnom využívaní tohto zdroja.

(1h)

S cieľom uľahčiť prechod k udržateľnejšiemu a produktívnejšiemu odvetviu poľnohospodárstva, ktoré je odolné voči nedostatku vody, by sa mali zaviesť stimuly pre poľnohospodárov na zlepšenie hospodárenia s vodami a na modernizáciu zavlažovacích systémov a technológií.

(1i)

Používanie pesticídov môže vážne ovplyvniť kvalitu vody a množstvo vody dostupné na poľnohospodárske použitie, čo vedie k negatívnym vplyvom na vodnú aj suchozemskú biodiverzitu. Je preto vhodné monitorovať účinky a ekotoxikologické správanie pesticídov a ich metabolitov vo vodných útvaroch.

(1j)

Je nevyhnutné vziať do úvahy úsilie, ktoré sa doteraz dosiahlo v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, kde sa podarilo znížiť fytosanitárnu kontamináciu o 14 % v porovnaní s rokmi 2015 – 2017 a o 26 % v prípade najškodlivejších znečisťujúcich látok. Z týchto údajov vyplýva, že používanie chemických látok a ich rizikovosť sa neustále znižuje, pričom rok 2020 bol druhým rokom po sebe, v ktorom došlo k výraznému zníženiu používania pesticídov, najmä tých najnebezpečnejších  (1a) .

(1k)

Chemické znečistenie povrchových a podzemných vôd takisto ohrozuje poľnohospodárstvo tým, že obmedzuje dostupnosť vody vhodnej na zavlažovanie plodín a ešte viac prehlbuje nedostatok vody. Únia a členské štáty by preto mali zvýšiť podporu výskumu a inovácií s cieľom rýchlo zaviesť opatrenia na riešenie nedostatku povrchových a podzemných vôd a znečistenia vrátane digitalizácie, presného poľnohospodárstva, optimalizovaného zavlažovania a modernizácie zavlažovania a obehového využívania zdrojov, a to v záujme lepšieho vodného hospodárstva odolného voči zmene klímy a cielenejšieho používania pesticídov a hnojív v prípade plodín, menej znečisťujúcich a bezpečnejších alternatív poľnohospodárskych vstupov, odolnejších a nutrične bohatších odrôd plodín a zvýšeného využívania upravenej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie. To by malo prispieť k dosiahnutiu udržateľného a odolného potravinového systému Únie a zároveň znížiť difúzne znečistenie z poľnohospodárstva a potrebu odberu vody v poľnohospodárstve.

(2a)

Pri snahe o dosiahnutie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a pri vykonávaní akčného plánu nulového znečistenia by Únia mala zohľadniť rozmanitosť situácií v rôznych regiónoch, vplyv na potravinovú bezpečnosť, potravinársku výrobu a cenovú dostupnosť potravín, ako aj zdravé a udržateľné stravovanie.

(3a)

Ciele, ktoré spočívajú v dosiahnutí „dobrého stavu vodných útvarov“ a v zabezpečení dostupnosti vody, sú prierezové a často sa nesledujú dostatočne koherentným spôsobom. Dobré hospodárenie s vodami by sa malo začleniť do všetkých politík Únie, ktoré sa týkajú odvetví využívajúcich vodu.

(3b)

Kontrola vhodnosti poukázala na to, že treba lepšie začleniť ciele v oblasti vody do poľnohospodárskej politiky. Nová SPP zaviedla opatrenia, ktorými sa zvýši udržateľnosť hospodárenia s vodami. S cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi poľnohospodárskou a vodohospodárskou politikou by členské štáty mali plne využívať príležitosti, ktoré ponúka nová SPP, a naplno začleniť problematiku vody do svojich strategických plánov vrátanie používania poľnohospodárskych znalostných a inovačných systémov (AKIS) a uľahčiť rozvoj poradenských služieb na podporu najlepších postupov v oblasti hospodárenia s vodami.

(4)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (45) sa stanovuje rámec na ochranu vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd. Tento rámec zahŕňa identifikáciu prioritných látok spomedzi látok, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES (46) sa pre celú Úniu stanovujú environmentálne normy kvality týkajúce sa 45 prioritných látok uvedených v prílohe X k smernici 2000/60/ES a ôsmich ďalších znečisťujúcich látok, ktoré už boli regulované na úrovni Únie pred zavedením prílohy X rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES (47). V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES (48) sa stanovujú normy kvality podzemných vôd platné v celej Únii týkajúce sa dusičnanov a účinných látok v pesticídoch, ako aj kritériá stanovenia vnútroštátnych prahových hodnôt pre iné látky znečisťujúce podzemné vody. Stanovuje sa v nej aj minimálny zoznam 12 znečisťujúcich látok a ich ukazovateľov, v prípade ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby zvážili stanovenie takýchto vnútroštátnych prahových hodnôt. Normy kvality podzemných vôd sa stanovujú v prílohe I k smernici 2006/118/ES.

(4)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (45) sa stanovuje rámec na ochranu vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd. Tento rámec zahŕňa identifikáciu prioritných látok spomedzi látok, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES (46) sa pre celú Úniu stanovujú environmentálne normy kvality týkajúce sa 45 prioritných látok uvedených v prílohe X k smernici 2000/60/ES a ôsmich ďalších znečisťujúcich látok, ktoré už boli regulované na úrovni Únie pred zavedením prílohy X rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES (47). V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES (48) sa stanovujú normy kvality podzemných vôd platné v celej Únii týkajúce sa dusičnanov a účinných látok v pesticídoch, ako aj kritériá stanovenia vnútroštátnych prahových hodnôt pre iné látky znečisťujúce podzemné vody. Stanovuje sa v nej aj minimálny zoznam 12 znečisťujúcich látok a ich ukazovateľov, v prípade ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili takéto vnútroštátne prahové hodnoty. Normy kvality podzemných vôd sa stanovujú v prílohe I k smernici 2006/118/ES.

(4a)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa znečisťovanie vypúšťaním, emisiami alebo únikom prioritných nebezpečných látok ukončilo alebo postupne ukončilo v primeranom časovom rámci a v každom prípade najneskôr do 20 rokov po uvedení danej prioritnej látky ako nebezpečnej v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES. Uvedený harmonogram by sa mal uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších lehôt v akýchkoľvek iných uplatniteľných právnych predpisoch Únie.

(5)

Zaradenie látok do prílohy X k smernici 2000/60/ES alebo do prílohy I či do prílohy II k smernici 2006/118/ES sa zvažuje na základe hodnotenia rizika, ktoré tieto látky predstavujú pre ľudí a vodné prostredie. Kľúčovými zložkami tohto hodnotenia sú poznatky o koncentráciách látok v životnom prostredí vrátane informácií získaných z monitorovania podľa zoznamu sledovaných látok a o (eko)toxikológii látok, ako aj o ich perzistentnosti, bioakumulácii, karcinogenite, mutagenite, reprodukčnej toxicite a potenciáli narušenia endokrinného systému.

(5)

Zaradenie látok do prílohy X k smernici 2000/60/ES alebo do prílohy I či do prílohy II k smernici 2006/118/ES sa zvažuje na základe hodnotenia rizika, ktoré tieto látky predstavujú pre ľudí a vodné prostredie. Kľúčovými zložkami tohto hodnotenia sú poznatky o koncentráciách látok v životnom prostredí vrátane informácií získaných z monitorovania podľa zoznamu sledovaných látok a o (eko)toxikológii látok, ako aj o ich perzistentnosti, bioakumulácii, toxicite, mobilite , karcinogenite, mutagenite, reprodukčnej toxicite a potenciáli narušenia endokrinného systému.

(7)

Na účinné riešenie problémov väčšiny znečisťujúcich látok počas celého ich životného cyklu vrátane, ak je to relevantné, chemického zloženia, autorizácie alebo schvaľovania, regulácie emisií počas výroby a používania alebo iných procesov, ako aj počas nakladania s odpadom sa vyžaduje kombinácia opatrení siahajúcich od kontroly pri zdroji až po koniec reťazca. Stanovenie nových alebo prísnejších noriem kvality týkajúcich sa vodných útvarov je preto doplnkom k iným právnym predpisom Únie, ktoré sa zaoberajú alebo by sa mohli zaoberať problematikou znečistenia v jednej alebo viacerých z týchto etáp, a je v súlade s týmito predpismi vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (49), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (50), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (51), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 (52), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (53), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (54), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (55) a smernice Rady 91/271/EHS (56).

(7)

Na účinné riešenie problémov väčšiny znečisťujúcich látok počas celého ich životného cyklu vrátane, ak je to relevantné, chemického zloženia, autorizácie alebo schvaľovania, regulácie emisií počas výroby a používania alebo iných procesov, ako aj počas nakladania s odpadom sa vyžaduje kombinácia opatrení siahajúcich od kontroly pri zdroji až po koniec reťazca. Stanovenie nových alebo prísnejších noriem kvality týkajúcich sa vodných útvarov je preto doplnkom k iným právnym predpisom Únie, ktoré sa zaoberajú alebo by sa mali zaoberať problematikou znečistenia v jednej alebo viacerých z týchto etáp, a je v súlade s týmito predpismi vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (49), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (50), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (51), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 (52), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (53), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (54), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (55) a smernice Rady 91/271/EHS (56) Aby členské štáty dosiahli environmentálne ciele stanovené v článku 4 smernice 2000/60/ES čo najlepším a nákladovo najefektívnejším spôsobom, mali by pri vypracúvaní svojich programov opatrení zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti kontroly pri zdroji mali prioritu pred opatreniami na konci reťazca a aby tieto opatrenia boli v súlade s príslušnými odvetvovými právnymi predpismi Únie o znečistení. Keď existuje riziko, že sa opatreniami v oblasti kontroly pri zdroji nedosiahne dobrý stav vodných útvarov, mali by sa uplatniť opatrenia na konci reťazca. Komisia by mala vypracovať usmernenia o osvedčených postupoch opatrení na kontrolu pri zdroji a komplementárnosti s opatreniami na konci reťazca.

(7a)

Znečistenie vôd je hlavne výsledkom priemyselnej a poľnohospodárskej činnosti, vypúšťania odpadových vôd a odtoku z miest vrátane dažďovej vody. Komisia a členské štáty by mali vo svojich opatreniach uprednostniť opatrenia na zníženie znečistenia pri zdroji, ako aj ich presadzovanie. Na tento účel by sa mal zabezpečiť súlad všetkých právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa emisií znečisťujúcich látok pri zdroji, aby sa znečistenie znížilo na úrovne, ktoré sa už nepovažujú za škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy.

(7b)

S cieľom zabezpečiť aktuálnosť právnych predpisov určených na predchádzanie znečisťovaniu povrchových a podzemných vôd v súvislosti so zrýchľujúcim sa tempom výskytu nových a objavujúcich sa chemických látok, ktoré majú potenciál spôsobiť významné riziká pre ľudské zdravie alebo vodné prostredie ako znečisťujúce látky, by sa mali posilniť politické mechanizmy na zisťovanie a posudzovanie takýchto látok vzbudzujúcich obavy. V tejto súvislosti by sa mal navrhnúť prístup, ktorý by umožnil monitorovanie a analýzu ďalších takýchto látok alebo skupín látok v rámci sledovaných zoznamov pre povrchové a podzemné vody. Látky alebo skupiny látok, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu sledovaných látok, by sa mali vyberať spomedzi látok, v prípade ktorých dostupné informácie naznačujú, že by mohli na úrovni Únie predstavovať významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a v prípade ktorých sú údaje z monitorovania nedostatočné. Počet takýchto látok alebo skupín látok, ktoré sa majú monitorovať a analyzovať v rámci zoznamov sledovaných látok pre povrchové a podzemné vody, by nemal byť obmedzený.

(8)

Nové vedecké poznatky poukazujú na značné riziko, ktoré okrem už regulovaných látok predstavujú viaceré ďalšie znečisťujúce látky nachádzajúce sa vo vodných útvaroch. Osobitný problém sa odhalil dobrovoľným monitorovaním perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (ďalej aj „látky PFAS“) a liekov v podzemnej vode. Látky PFAS boli zistené vo viac ako 70 % meracích bodov podzemnej vody v Únii a v značnom počte lokalít sú zjavne prekročené existujúce vnútroštátne prahové hodnoty, pričom vo veľkej miere sa tam vyskytujú aj farmaceutické látky. Pokiaľ ide o povrchové vody, kyselina perfluóroktánsulfónová a jej deriváty sa už uvádzajú ako prioritné látky, ale v súčasnosti sa uznáva, že riziko predstavujú aj iné látky PFAS. Monitorovanie podľa zoznamu sledovaných látok na základe článku 8b smernice 2008/105/ES potvrdilo riziko, ktoré pre povrchové vody predstavujú viaceré farmaceutické látky, ktoré by sa preto mali doplniť do zoznamu prioritných látok.

(8)

Nové vedecké poznatky poukazujú na značné riziko, ktoré okrem už regulovaných látok predstavujú viaceré ďalšie znečisťujúce látky nachádzajúce sa vo vodných útvaroch. Osobitný problém sa odhalil dobrovoľným monitorovaním perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (ďalej aj „látky PFAS“) a liekov v podzemnej vode. Látky PFAS boli zistené vo viac ako 70 % meracích bodov podzemnej vody v Únii a v značnom počte lokalít sú zjavne prekročené existujúce vnútroštátne prahové hodnoty, pričom vo veľkej miere sa tam vyskytujú aj farmaceutické látky. Do zoznamu látok znečisťujúcich podzemné vody by sa preto mala doplniť podskupina špecifických PFAS, ako aj údaj PFAS spolu. Pokiaľ ide o povrchové vody, kyselina perfluóroktánsulfónová a jej deriváty sa už uvádzajú ako prioritné látky, ale v súčasnosti sa uznáva, že riziko predstavujú aj iné látky PFAS. Do zoznamu prioritných látok by sa preto mala doplniť podskupina špecifických PFAS, ako aj údaj PFAS spolu. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup a rovnaké podmienky v Únii by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť prílohu I k smernici 2006/118/ES stanovením normy kvality pre PFAS spolu. Monitorovanie podľa zoznamu sledovaných látok na základe článku 8b smernice 2008/105/ES potvrdilo aj riziko, ktoré pre povrchové vody predstavujú viaceré farmaceutické látky, ktoré by sa preto mali doplniť do zoznamu prioritných látok.

(8a)

Glyfozát je najčastejšie používaný herbicíd v Únii na poľnohospodárske použitie. Ako účinná látka vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o jej vplyv na ľudské zdravie a toxicitu vo vodnom prostredí. V decembri 2022 Komisia rozhodla udeliť dočasné predĺženie povolenia na uvedenie glyfozátu na trh o ďalší rok, kým Európsky úrad pre bezpečnosť potravín neprehodnotí účinnú látku v júli 2023. Z rôznych nedávnych vedeckých štúdií  (1a) však vyplýva, že na základe toxicity glyfozátu, AMPA a herbicídov na báze glyfozátu vo vodnom prostredí by sa mala zvážiť environmentálna norma kvality (ENK) nižšia ako 0,1  μg/l pre všetky útvary povrchovej vody. Vzhľadom na prebiehajúce posúdenia príslušnými regulačnými orgánmi Únie a vedecké zistenia príslušných štúdií týkajúcich sa vplyvu glyfozátu na vodné organizmy a na účely zabezpečenia dobrého chemického stavu väčšiny vôd Únie na základe zásady predbežnej opatrnosti by sa v súvislosti s glyfozátom mali prijať spoločné a jednotné RP-ENK na úrovni 0,1  μg/l pre vnútrozemské povrchové vody a samostatne pre ostatné povrchové vody.

(8b)

Atrazín je herbicíd používaný na jednoročné širokolisté buriny a jednoročné trávy v obilninách. Používanie atrazínu v prípravkoch na ochranu rastlín už nie je v Únii povolené podľa rozhodnutia Komisie 2004/248/ES  (1a) . Bolo dokázané, že atrazín je endokrinný disruptor, pričom existujú dôkazy o tom, že narušuje reprodukciu a vývoj a môže byť príčinou rakoviny. Európska environmentálna agentúra pri posudzovaní pesticídov z hľadiska prahových hodnôt účinku alebo kvality v rokoch 2013 až 2020 zistila, že prekročenia v prípade jedného alebo viacerých pesticídov, najmä prekročenia obsahu atrazínu a jeho metabolitov, boli zistené na 4 % až 11 % monitorovacích miest podzemných vôd. Vzhľadom na pretrvávajúcu prítomnosť atrazínu v povrchových a podzemných vodách Únie a s cieľom zabezpečiť, aby prahové hodnoty pre atrazín neprekročili celkové environmentálne normy kvality pre pesticídy a metabolity, by sa prahová hodnota pre atrazín v prílohe I k smernici 2008/105/ES mala upraviť, a to aj v súlade s prahovou hodnotou pre rovnakú látku stanovenú v smernici (EÚ) 2020/2184  (1b) .

(8c)

Podľa výboru SCHEER  (1a) a Európskej agentúry pre lieky (EMA)  (1b) bola všeobecná norma kvality 0,1 μg/l a 0,5 μg/l pre podzemné vody, navrhnutá pre jednotlivé pesticídy, resp. pre súčet všetkých pesticídov, ako sa uvádza v smernici 2006/118/ES, stanovená v 80. rokoch 20. storočia na základe chemicko-analytickej citlivosti, ktorá bola dostupná v tom čase. Neukázalo sa, že štandardná hodnota 0,1 μg/l pre jednotlivé pesticídy dostatočne chráni ľudské zdravie a ekosystém podzemných vôd a niekedy je výrazne vyššia v porovnaní s prahovými hodnotami pre mnohé pesticídy a fungicídy uvedené v zozname prioritných látok v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Vzhľadom na stanovisko výboru SCHEER, podľa ktorého by žiadne prahové hodnoty pre podzemné vody nemali byť vyššie než environmentálne normy kvality pre povrchové vody, by Komisia mala preskúmať prahové hodnoty pre jednotlivé pesticídy a súčet všetkých pesticídov vrátane ich príslušných metabolitov v prílohe I k smernici 2006/118/ES s využitím moderných analytických metód a ich porovnaním s najlepšími dostupnými toxikologickými poznatkami. Do tohto preskúmania a v súlade s prístupom založeným na predbežnej opatrnosti vyjadreným dodávateľmi pitnej vody v Európskom memorande o podzemných vodách  (1c) by sa mali stanoviť dočasné prahové hodnoty na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov.

(8d)

Bisfenol A by sa mal považovať za prioritnú rizikovú látku a mal by sa doplniť do zoznamu v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Vedecké správy ukazujú, že aj iné bisfenoly než bisfenol A majú preukázaný potenciál narúšať endokrinný systém a zmesi týchto bisfenolov predstavujú ekotoxikologické riziko. Vzhľadom na to, že tieto vedecké zistenia vyvolávajú obavy týkajúce sa bezpečného používania alternatívnych látok k bisfenolom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie, mala by Komisia stanoviť parameter „Bisfenoly spolu“ a príslušné environmentálne normy kvality pre celkový obsah látok na báze bisfenolu.

(8e)

Podľa Európskej agentúry pre lieky (EMA)  (1a) sú ekosystémy podzemných vôd veľmi odlišné, a preto môžu byť zraniteľnejšie voči stresorom ako ekosystémy povrchových vôd, pretože im chýba schopnosť zotaviť sa z porúch. Pri stanovovaní prahových hodnôt podzemných vôd by sa mal uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti s cieľom chrániť ekosystémy podzemných vôd, ľudské zdravie a ekosystémy závislé od podzemných vôd. V súlade s odporúčaním agentúry EMA by v dôsledku tejto zraniteľnosti mali byť prahové hodnoty platné pre podzemné vody 10-krát nižšie ako zodpovedajúce prahové hodnoty pre povrchové vody. Ak však možno zistiť skutočné riziko pre ekosystémy podzemných vôd, mohlo by byť vhodné stanoviť prahové hodnoty pre podzemné vody na inej úrovni.

(9a)

Podľa uplatniteľného práva Únie sú členské štáty povinné identifikovať postihnuté a ohrozené vody, určiť pásma ohrozené dusičnanmi, vypracovať akčné programy a vykonávať príslušné opatrenia. V tejto súvislosti existuje naďalej potreba zlepšiť harmonizáciu kontrolných opatrení a systémov merania kvality vody medzi členskými štátmi, aby bolo možné v celej Únii zaviesť harmonizované normy, ktoré by umožnili porovnateľnosť medzi členskými štátmi, čím by sa predišlo problémom s hospodárskou súťažou v európskom odvetví poľnohospodárstva, ktoré by viedli k narušeniu vnútorného trhu.

(10)

Boli vyjadrené obavy v súvislosti s rizikom vzniku antimikrobiálnej rezistencie v dôsledku prítomnosti mikroorganizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam a génov antimikrobiálnej rezistencie vo vodnom prostredí, ale monitorovanie sa uskutočnilo len v malom rozsahu. Príslušné gény antimikrobiálnej rezistencie by sa mali zahrnúť aj do zoznamov sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách a mali by sa začať monitorovať, hneď ako sa vypracujú vhodné metódy monitorovania. Je to v súlade s Európskym akčným plánom „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii, ktorý Komisia prijala v júni 2017, a s farmaceutickou stratégiou pre Európu, ktorá sa takisto zaoberá touto otázkou.

(10)

Odhaduje sa, že v roku 2019 bolo 900 000 až 1,7 milióna úmrtí na celom svete pripísaných infekciám z dôvodu antimikrobiálnej rezistencie (AMR)  (1a) . Zároveň boli vyjadrené obavy v súvislosti s rizikom vzniku antimikrobiálnej rezistencie v dôsledku prítomnosti mikroorganizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam a génov antimikrobiálnej rezistencie vo vodnom prostredí, ale monitorovanie sa uskutočnilo len v malom rozsahu. Príslušné gény antimikrobiálnej rezistencie by sa mali zahrnúť aj do zoznamov sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách a mali by sa začať monitorovať, hneď ako sa vypracujú vhodné metódy monitorovania. Je to v súlade s Európskym akčným plánom „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii, ktorý Komisia prijala v júni 2017, a s farmaceutickou stratégiou pre Európu, ktorá sa takisto zaoberá touto otázkou.

(10a)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2020/1729, ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie 2013/652/EÚ1a, sa stanovuje rámec na získanie porovnateľných a spoľahlivých údajov o antimikrobiálnej rezistencii v Európskej únii, a to aj monitorovaním odpadových vôd z bitúnkov ako potenciálneho nosiča baktérií rezistentných voči antibiotikám, a teda možnej cesty kontaminácie životného prostredia. Vo vode vypúšťanej bitúnkami boli nájdené baktérie rezistentné voči antibiotikám.

(10b)

Boli vyjadrené obavy z rizika síranov a xantátov vo vodnom prostredí. Sírany nielen zhoršujú kvalitu pitnej vody, ale ovplyvňujú aj materiálové cykly uhlíka, dusíka a fosforu. Okrem iného sa tým zvyšuje záťaž živinami vo vodných útvaroch, a tým aj rast rastlín a rias, ako aj dodávky potravy pre vodné organizmy, čo vedie k zníženiu obsahu kyslíka vo vode. Sírany a produkty ich rozkladu, najmä sulfidy, môžu mať za určitých podmienok toxický účinok na vodné organizmy. Výsledky štandardných testov naznačujú, že niektoré xantáty a produkty ich rozkladu sú toxické pre vodné bezstavovce a druhy rýb a že sa môžu bioakumulovať. Sírany sú už zaradené do zoznamu znečisťujúcich látok pre podzemné vody, ale vykonávané monitorovanie bolo nedostatočné. Sírany by preto mali byť zaradené do zoznamov sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách. Xantáty by mali byť zaradené do zoznamu sledovaných látok v povrchových vodách.

(10c)

Látky, napr. mikroplasty, predstavujú jasné riziko pre verejné zdravie a životné prostredie, ale aj pre základné činnosti, ako je rozvoj poľnohospodárstva. Prítomnosť týchto a iných častíc môže mať vplyv nielen na vodu, ktorú prijímajú hospodárske zvieratá a plodiny, ale aj na úrodnosť pôdy, čo ohrozuje zdravie a dobrý vývoj súčasných a budúcich plodín  (1a) .

(11)

Vzhľadom na rastúcu informovanosť o význame zmesí, a teda aj monitorovania založeného na účinkoch na určenie chemického stavu, a vzhľadom na to, že pre estrogénové látky už existujú dostatočne spoľahlivé metódy monitorovania založeného na účinkoch, by členské štáty mali uplatňovať takéto metódy na posúdenie kumulatívnych účinkov estrogénových látok v povrchových vodách počas obdobia najmenej dvoch rokov. Umožní sa tým porovnanie výsledkov založených na účinkoch s výsledkami získanými použitím konvenčných metód monitorovania troch estrogénových látok uvedených v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Toto porovnanie sa použije pri posúdení, či sa metódy monitorovania založené na účinkoch môžu použiť ako spoľahlivé skríningové metódy. Použitie takýchto skríningových metód by malo tú výhodu, že by sa mohlo vzťahovať na účinky všetkých estrogénových látok, ktoré majú podobné účinky, a nielen tých, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Vymedzenie normy environmentálnej kvality v smernici 2000/60/ES by sa malo upraviť tak, aby sa zabezpečilo, že sa v budúcnosti môže vzťahovať aj na spúšťacie hodnoty, ktoré by sa mohli stanoviť na posúdenie výsledkov monitorovania založeného na účinkoch.

(11)

Súčasné a konvenčné metódy monitorovania chemického stavu vodných útvarov nie sú schopné vo všeobecnosti určovať vplyv komplexných zmesí chemikálií na kvalitu vody. Vzhľadom na rastúcu informovanosť o význame zmesí, a teda aj monitorovania založeného na účinkoch na určenie chemického stavu, a vzhľadom na to, že pre estrogénové látky už existujú dostatočne spoľahlivé metódy monitorovania založeného na účinkoch, by členské štáty mali uplatňovať takéto metódy na posúdenie kumulatívnych účinkov estrogénových látok v povrchových vodách počas obdobia najmenej dvoch rokov. Umožní sa tým porovnanie výsledkov založených na účinkoch s výsledkami získanými použitím konvenčných metód monitorovania troch estrogénových látok uvedených v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Toto porovnanie by sa malo zahrnúť do hodnotiacej správy, ktorú zverejní Komisia a v ktorej posúdi, či metódy monitorovania založené na účinkoch poskytujú spoľahlivé a presné údaje a či sa môžu použiť ako spoľahlivé skríningové metódy. Použitie takýchto skríningových metód by malo tú výhodu, že by sa mohlo vzťahovať na účinky všetkých estrogénových látok, ktoré majú podobné účinky, a nielen tých, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie smernice 2008/105/ES s cieľom stanoviť spôsoby, ako by členské štáty mali používať metódy založené na účinkoch na vykonávanie monitorovania s cieľom posúdiť prítomnosť aj iných látok vo vodných útvaroch pred tým, ako sa v budúcnosti prípadne stanovia spúšťacie hodnoty založené na účinkoch. Vymedzenie normy environmentálnej kvality v smernici 2000/60/ES by sa malo upraviť tak, aby sa zabezpečilo, že sa v budúcnosti môže vzťahovať aj na spúšťacie hodnoty, ktoré by sa mohli stanoviť na posúdenie výsledkov monitorovania založeného na účinkoch.

(11a)

Mali by sa stanoviť prísnejšie prahové hodnoty tam, kde by normy kvality podzemných vôd mohli viesť k nedosiahnutiu environmentálnych cieľov smernice 2000/60/ES pre súvisiace vodné útvary, ako sa vyžaduje v smernici 2006/118/ES. Uvedená požiadavka podľa smernice 2006/118/ES by sa mala ďalej rozšíriť, aby sa lepšie chránili zraniteľné lokality pred znečistením.

(12)

V hodnotení právnych predpisov Únie o vodách (58) (ďalej len „hodnotenie“) sa dospelo k záveru, že proces identifikácie a zostavovania zoznamu znečisťujúcich látok ovplyvňujúcich povrchové a podzemné vody a stanovovania alebo revízie noriem kvality týkajúcich sa týchto látok by sa vzhľadom na nové vedecké poznatky mohol urýchliť. Ak by tieto úlohy vykonávala Komisia, a teda by neprebiehali v rámci riadneho legislatívneho postupu, ako sa v súčasnosti stanovuje v článkoch 16 a 17 smernice 2000/60/ES a v článku 10 smernice 2006/118/ES , mohlo by sa zlepšiť fungovanie mechanizmov zoznamu sledovaných látok v prípade povrchových a podzemných vôd, najmä pokiaľ ide o harmonogram a postupnosť zaraďovania do zoznamu, či o monitorovanie a hodnotenie výsledkov, mohlo by sa posilniť prepojenie medzi mechanizmom zoznamu sledovaných látok a preskúmaním zoznamov znečisťujúcich látok a pri zmenách zoznamov znečisťujúcich látok by sa mohol rýchlejšie zohľadňovať vedecký pokrok. Z tohto dôvodu a vzhľadom na potrebu urýchlene zmeniť zoznamy znečisťujúcich látok a ich normy environmentálnej kvality na základe nových vedeckých a technických poznatkov by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť prílohu I k smernici 2008/105/ES, pokiaľ ide o zoznam prioritných látok a zodpovedajúce normy environmentálnej kvality stanovené v časti A uvedenej prílohy, a zmeniť prílohu I k smernici 2006/118/ES, pokiaľ ide o zoznam znečisťujúcich látok v podzemných vodách a normy kvality stanovené v uvedenej prílohe.  V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť výsledky monitorovania látok uvedených v zoznamoch sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách. V dôsledku toho by sa mali vypustiť články 16 a 17 smernice 2000/60/ES a príloha X k uvedenej smernici, ako aj článok 10 smernice 2006/118/ES.

(12)

V hodnotení právnych predpisov Únie o vodách (58) (ďalej len „hodnotenie“) sa dospelo k záveru, že proces identifikácie a zostavovania zoznamu znečisťujúcich látok ovplyvňujúcich povrchové a podzemné vody a stanovovania alebo revízie noriem kvality týkajúcich sa týchto látok by sa vzhľadom na nové vedecké poznatky mohol urýchliť. Preto by sa v rámci každého budúceho preskúmania prílohy I k smernici 2008/105/ES, pokiaľ ide o zoznam prioritných látok a zodpovedajúce ENK stanovené v časti A uvedenej prílohy a prílohy I k smernici 2006/118/ES, malo zlepšiť fungovanie mechanizmov zoznamu sledovaných látok v prípade povrchových a podzemných vôd, najmä pokiaľ ide o harmonogram a postupnosť zaraďovania do zoznamu, či o monitorovanie a hodnotenie výsledkov, malo by sa posilniť prepojenie medzi mechanizmom zoznamu sledovaných látok a preskúmaním zoznamov znečisťujúcich látok a  malo by sa upraviť obdobie na preskúmanie zoznamov znečisťujúcich látok s cieľom rýchlejšie zohľadniť vedecký pokrok. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť výsledky monitorovania látok uvedených v zoznamoch sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách. V dôsledku toho by sa mali vypustiť články 16 a 17 smernice 2000/60/ES a príloha X k uvedenej smernici, ako aj článok 10 smernice 2006/118/ES, pričom by sa mala zachovať povinnosť prijať opatrenia zamerané na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných rizikových látok .

(12a)

Zo záverov kontroly vhodnosti celkovo vyplýva, že smernice sú vo všeobecnosti vhodné na daný účel, pričom existuje priestor na zlepšenie vrátane urýchlenia riadneho vykonávania ich cieľov, čo by sa mohlo dosiahnuť väčším objemom finančných prostriedkov Únie. Z hodnotenia vyplýva, že doposiaľ smernice vo všeobecnosti viedli k vyššej úrovni ochrany vodných útvarov a k lepšiemu manažmentu povodňových rizík.

(13a)

Každé rozhodnutie pri výbere, preskúmaní látok a stanovovaní environmentálnych noriem kvality by malo byť založené na hodnotení rizika a malo by sa riadiť primeraným, transparentným a vedecky podloženým prístupom a zohľadňovať odporúčania Európskeho parlamentu, členských štátov a príslušných zainteresovaných strán.

(13b)

Hoci smernica 2000/60/ES stanovila pravidlá potrebné na dosiahnutie pokroku v oblasti množstva a kvality vody, z kontroly vhodnosti vyplynulo, že pomalý pokrok pri dosahovaní cieľov tejto smernice možno okrem iného pripísať nedostatku finančných zdrojov, ako aj regulačnej a ekologickej zložitosti vrátane možných oneskorení v dôsledku pomalej reakcie podzemných vôd na opatrenia a harmonogramu podávania správ. Opatrenia, ktoré zlepšujú stav vodných útvarov prostredníctvom obnovy riek a ekosystémových služieb, prinášajú finančné výhody, ktoré prevyšujú náklady, a mohli by znížiť nadbytočné výdavky členských štátov. Hodnotenie okrem toho poukazuje na nedostatočné vykonávanie, nedostatočný rozsah pôsobnosti a nepostačujúce alebo neprimerané opatrenia na obnovu, ktoré by zabezpečovali hydrologickú a ekologickú konektivitu  (1a) .

(15)

S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup a rovnaké podmienky v Únii by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť časť B prílohy II k smernici 2006/118/ES úpravou zoznamu znečisťujúcich látok, v prípade ktorých musia členské štáty zvážiť stanovenie vnútroštátnych prahových hodnôt.

(15)

S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup a rovnaké podmienky v Únii by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť časť B prílohy II k smernici 2006/118/ES úpravou zoznamu znečisťujúcich látok, v prípade ktorých musia členské štáty stanoviť vnútroštátne prahové hodnoty.

(20a)

S cieľom zabezpečiť primerané normy ochrany pre oblasti s vysokou ekologickou hodnotou, zraniteľnosťou alebo znečistením, ako sú jaskyne a krasové oblasti, ktoré obsahujú ekosystémy, ktoré patria medzi najviac ohrozené kontamináciou a predstavujú dôležité zdroje zásobovania pitnou vodou, ako aj pre bývalé priemyselné lokality a iné oblasti so známou historickou kontamináciou, by Komisia mala uverejniť posúdenie chemického stavu takýchto oblastí a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na príslušnú revíziu smernice 2006/118/ES.

(21)

S cieľom zabezpečiť účinné a jednotné rozhodovanie a rozvíjať synergie s prácou vykonávanou v rámci iných právnych predpisov Únie o chemikáliách by Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra ECHA“) mala mať trvalú a jasne vymedzenú úlohu pri priorizácii látok, ktoré sa majú zaradiť do zoznamov sledovaných látok a do zoznamov látok v prílohách I a II k smernici 2008/105/ES a prílohách I a II k smernici 2006/118/ES, ako aj pri odvodzovaní príslušných a vedecky podložených noriem kvality. Vykonávanie určitých úloh zverených agentúre ECHA by mal poskytovaním stanovísk uľahčiť Výbor pre hodnotenie rizík (RAC) a výbor ECHA pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC). Agentúra ECHA by mala takisto zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi rôznymi environmentálnymi právnymi predpismi zvýšenou transparentnosťou, pokiaľ ide o znečisťujúce látky v zozname sledovaných látok, alebo vypracovanie celoúnijných či vnútroštátnych noriem environmentálnej kvality alebo prahových hodnôt, a to zverejňovaním príslušných vedeckých správ.

(21)

S cieľom zabezpečiť účinné a jednotné rozhodovanie a rozvíjať synergie s prácou vykonávanou v rámci iných právnych predpisov Únie o chemikáliách by Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra ECHA“) mala mať trvalú a jasne vymedzenú úlohu pri priorizácii látok, ktoré sa majú zaradiť do zoznamov sledovaných látok a do zoznamov látok v prílohách I a II k smernici 2008/105/ES a prílohách I a II k smernici 2006/118/ES, ako aj pri odvodzovaní príslušných a vedecky podložených noriem kvality. Vykonávanie určitých úloh zverených agentúre ECHA by mal poskytovaním stanovísk uľahčiť Výbor pre hodnotenie rizík (RAC) a výbor ECHA pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC). Agentúra ECHA by mala takisto zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi rôznymi environmentálnymi právnymi predpismi zvýšenou transparentnosťou, pokiaľ ide o znečisťujúce látky v zozname sledovaných látok, alebo vypracovanie celoúnijných či vnútroštátnych noriem environmentálnej kvality alebo prahových hodnôt, a to zverejňovaním príslušných vedeckých správ. V súvislosti s posudzovaním prahových hodnôt pre farmaceutické látky by agentúra ECHA mala spolupracovať s Európskou agentúrou pre lieky (EMA).

(23)

Lepšia integrácia tokov údajov nahlasovaných agentúre EEA v zmysle právnych predpisov Únie o vodách, a najmä súpisov emisií požadovaných smernicou 2008/105/ES, s tokmi údajov nahlasovanými na portáli priemyselných emisií podľa smernice 2010/75/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006  (61) , zjednoduší a zefektívni nahlasovanie súpisov v súlade s článkom 5 smernice 2008/105/ES. Zároveň sa tým zníži administratívna a pracovná záťaž pri príprave plánov manažmentu povodia. V kombinácii so zrušením priebežného hlásenia o napredovaní programových opatrení, ktoré sa ukázalo ako neúčinné, táto jeho zjednodušená forma umožní členským štátom vynaložiť väčšie úsilie pri nahlasovaní emisií, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy o priemyselných emisiách, ale na ktoré sa vzťahuje nahlasovanie emisií podľa článku 5 smernice 2008/105/ES.

(31)

Treba zohľadniť vedecký a technický pokrok v oblasti monitorovania stavu vodných útvarov v súlade s požiadavkami na monitorovanie stanovenými v prílohe V k smernici 2000/60/ES. Členským štátom by sa preto malo povoliť použitie údajov a služieb vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov.

(31)

Treba zohľadniť vedecký a technický pokrok a najlepšie dostupné metódy v oblasti monitorovania stavu vodných útvarov v súlade s požiadavkami na monitorovanie stanovenými v prílohe V k smernici 2000/60/ES. Členským štátom by sa preto malo povoliť použitie údajov a služieb vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov.

(31a)

Priemyselné činnosti súvisiace s energetickou transformáciou by mohli zvýšiť nepriaznivé vplyvy na kvalitu vody. Zmiernenie takýchto budúcich vplyvov, ako sú zmeny prirodzených tokov a teploty a znečistenie vody, si vyžaduje posúdenie celej škály potenciálnych faktorov, ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie a udržanie dobrej kvality vody. Členské štáty by preto mali pravidelne hodnotiť vplyv priemyselných činností súvisiacich s energetickou transformáciou na kvalitu vody a informovať Komisiu o nových identifikovaných hrozbách s cieľom zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať zoznam sledovaných látok. Hodnotenie by malo byť ľahko prístupné verejnosti a aktualizácia by sa mala umožniť mimo všeobecných cyklov aktualizácie, aby sa zabezpečilo neprestajné zlepšovanie hodnotenia kvality vody.

(31b)

Komisia sa vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode a vo svojom oznámení zo 14. októbra 2020 o zlepšení prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaviazala prijať opatrenia na zlepšenie prístupu k spravodlivosti na vnútroštátnych súdoch vo všetkých členských štátoch pre občanov a environmentálne mimovládne organizácie, ktorí majú konkrétne obavy o zlučiteľnosť správnych aktov, ktoré majú účinky na životné prostredie, s právom životného prostredia. V poslednom uvedenom oznámení Komisia potvrdzuje, že „prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prostredníctvom Súdneho dvora EÚ (ďalej len ‚SDEÚ‘) a vnútroštátnych súdov ako súdov Únie predstavuje dôležité podporné opatrenie prispievajúce k dosiahnutiu transformácie podľa Európskej zelenej dohody a spôsob, ako posilniť úlohu strážcu, ktorú občianska spoločnosť môže v demokratickom priestore zohrávať“. Tieto záväzky by sa mali vykonávať aj podľa smernice 2000/60/ES.

(31c)

Ako potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora  (1a) , environmentálne mimovládne organizácie a priamo dotknuté osoby by mali mať právnu spôsobilosť na napadnutie rozhodnutia prijatého verejným orgánom, ktoré je v rozpore s environmentálnymi cieľmi uvedenými v článku 4 smernice 2000/60/ES. Na účely zlepšenia prístupu k spravodlivosti v príslušných veciach pred vnútroštátnymi súdmi v celej Únii a na to, aby sa nevládne environmentálne organizácie a priamo dotknutí jednotlivci mohli pri napadnutí rozhodnutí, ktoré sú v rozpore so smernicou 2000/60/ES, odvolávať na vnútroštátne právne predpisy, by sa mali v smernici 2000/60/ES stanoviť ustanovenia na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti.

(32)

Vzhľadom na nárast nepredvídateľných poveternostných javov, najmä extrémnych povodní a dlhotrvajúceho sucha, a závažných incidentov znečistenia, ktoré spôsobujú alebo zhoršujú cezhraničné havarijné znečistenie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zabezpečili okamžité informovanie o takýchto incidentoch ostatným potenciálne postihnutým členským štátom a aby s takýmito členskými štátmi účinne spolupracovali s cieľom zmierniť účinky udalosti alebo incidentu. Takisto je potrebné posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a zefektívniť postupy cezhraničnej spolupráce v prípade štrukturálnejších, t. j. nenáhodných a dlhodobejších cezhraničných problémov, ktoré nemožno vyriešiť na úrovni členských štátov, v súlade s článkom 12 smernice 2000/60/ES. V prípade, že je potrebná európska pomoc, príslušné vnútroštátne orgány môžu zasielať žiadosti o pomoc Koordinačnému centru Komisie pre reakcie na núdzové situácie, ktoré bude koordinovať možné ponuky pomoci a ich realizáciu prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany v súlade s článkom 15 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 1313/2013  (64).

(32)

Vzhľadom na nárast nepredvídateľných poveternostných javov, najmä extrémnych povodní a dlhotrvajúceho sucha, a závažných incidentov znečistenia, ktoré spôsobujú alebo zhoršujú cezhraničné znečistenie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zabezpečili okamžité informovanie o takýchto incidentoch ostatným potenciálne postihnutým členským štátom a aby s takýmito členskými štátmi účinne spolupracovali s cieľom zmierniť účinky udalosti alebo incidentu. Takisto je potrebné posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a zefektívniť postupy cezhraničnej spolupráce v prípade štrukturálnejších, t. j. nenáhodných a dlhodobejších cezhraničných problémov, ktoré nemožno vyriešiť na úrovni členských štátov, v súlade s článkom 12 smernice 2000/60/ES. V prípade, že je potrebná európska pomoc, príslušné vnútroštátne orgány môžu zasielať žiadosti o pomoc Koordinačnému centru Komisie pre reakcie na núdzové situácie, ktoré bude koordinovať možné ponuky pomoci a ich realizáciu prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany v súlade s článkom 15 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 1313/2013/EÚ  (64). Vzhľadom na to, že správne územia povodia môžu presahovať aj územie Únie, k cieľom stanoveným v smernici 2000/60/ES pre tieto konkrétne správne územia povodia, ako sa uvádza v článku 3 ods. 5 smernice 2000/60/ES, by prispelo aj zabezpečenie účinného vykonávania príslušných ustanovení o ochrane vôd podľa smernice 2000/60/ES, ako aj primeraná koordinácia s príslušnými nečlenskými štátmi. Okrem toho by sa ozbrojené konflikty, ku ktorým dochádza v tesnej geografickej blízkosti Únie, mali takisto považovať za výnimočné udalosti z dôvodu ich rozsiahleho cezhraničného vplyvu na životné prostredie vrátane znečistenia ovzdušia, pôdy a vody. Keďže povodia postihnuté takýmito konfliktmi presahujú hranice Únie, Komisia a členské štáty by mali zvýšiť úsilie o primeranú koordináciu s príslušnými nečlenskými štátmi, ako sa uvádza v článku 3 ods. 5 smernice 2000/60/ES.

(32a)

Európsky dvor audítorov vo svojej správe z 19. mája 2021 s názvom Zásada znečisťovateľ platí: nejednotné uplatňovanie v rámci politík a opatrení EÚ v oblasti životného prostredia“ konštatuje, že členské štáty už vynakladajú približne 100 miliárd EUR ročne na zásobovanie vodou a sanitáciu a že tieto výdavky sa podľa očakávaní zvýšia o viac ako 25 %, aby sa splnili ciele právnych predpisov Únie o čistení odpadových vôd a pitnej vode, pričom táto suma nezahŕňa investície potrebné na obnovu existujúcej infraštruktúry alebo splnenie cieľov rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach. Okrem toho v Únii platia používatelia v priemere približne 70 % nákladov na poskytovanie vodohospodárskych služieb prostredníctvom poplatkov za vodu, zatiaľ čo z verejných financií sa financuje zvyšných 30 %, hoci medzi regiónmi a členskými štátmi existujú značné rozdiely Domácnosti v Únii zvyčajne platia väčšinu nákladov na zásobovanie vodou a sanitačné služby, aj keď spotrebujú len 10 % vody, zatiaľ čo hospodárske odvetvia, ktoré vyvíjajú najväčší tlak na obnoviteľné sladkovodné zdroje, prispievajú k hradeniu týchto nákladov najmenej.

(32b)

Náklady na monitorovacie programy na určenie stavu povrchových a podzemných vôd sa financujú výlučne z rozpočtov členských štátov. Keďže počet chemických látok zistených vo vodnom prostredí sa neustále mení, keďže sa zvyšuje počet nových znečisťujúcich látok, ktoré sa v poslednom období objavujú vo vodnom prostredí, a je potrebné neustále zlepšovať metódy chemickej analýzy s cieľom odhaliť tieto vznikajúce a nové znečisťujúce látky a správne posúdiť ich ekologický vplyv, pričom treba vyvinúť aj nové metódy monitorovania s cieľom lepšie posúdiť účinky chemických zmesí, očakáva sa, že tieto náklady na monitorovanie sa ešte zvýšia. Na pokrytie týchto nákladov a v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ podľa článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je nevyhnutné, aby výrobcovia uvádzajúci na trh Únie výrobky obsahujúce látky, ktoré majú preukázateľný alebo potenciálny negatívny vplyv na ľudské zdravie a vodné prostredie, prevzali finančnú zodpovednosť za opatrenia potrebné na kontrolu látok vytvorených v rámci ich obchodných činností a vyskytujúcich sa v povrchových a podzemných vodách. Najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je pravdepodobne systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu, pretože by sa tým obmedzilo finančné zaťaženie daňovníkov a zároveň by sa poskytol stimul na vývoj ekologickejších výrobkov. Komisia by preto mala vypracovať posúdenie vplyvu, v ktorom preskúma začlenenie mechanizmu rozšírenej zodpovednosti výrobcu do smernice 2006/118/ES a smernice 2008/105/ES uplatniteľného na prioritné látky vymedzené v smernici 2006/118/ES a podľa smernice 2008/105/ES, ako aj na vznikajúce a nové znečisťujúce látky vymedzené v zoznamoch sledovaných látok podľa smernice 2006/118/ES a smernice 2008/105/ES. K posúdeniu vplyvu by mal byť v prípade potreby priložený legislatívny návrh na revíziu smerníc 2006/118/ES a 2008/105/ES.

(32c)

Monitorovanie zvýšeného počtu látok alebo skupín látok si vyžaduje zvýšené náklady, ale aj potrebu posilniť administratívne kapacity v členských štátoch, najmä v tých, ktoré majú obmedzené zdroje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by Komisia mala zriadiť spoločný európsky monitorovací nástroj na riadenie požiadaviek na monitorovanie, ak o to požiadajú členské štáty, čím sa zníži ich finančná a administratívna záťaž. Komisia by mala vymedziť spôsoby fungovania monitorovacieho zariadenia. Využívanie tohto nástroja by malo byť dobrovoľné a nemalo by sa dotýkať opatrení, ktoré už členské štáty zaviedli.

(32d)

Dôkazy ukazujú, že v sektore vodného hospodárstva sú potrebné investície a financovanie Únie je pre niektoré členské štáty nevyhnutné na splnenie právnych záväzkov ustanovených v smernici 2000/60/ES, smernici 2008/105/ES a smernici 2006/118/ES. Aby dosiahli normy EÚ v oblasti vody, musia všetky členské štáty zvýšiť svoje výdavky aspoň o 20 %, pričom súhrnný deficit vo financovaní dosiahne do roku 2030 289 miliárd EUR  (1a) . Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa na účely vykonávania monitorovania a inšpekcií vodných útvarov vo všetkých členských štátoch poskytli dostatočné finančné a ľudské zdroje, a to aj prostredníctvom príslušných štrukturálnych fondov a programov Únie, ako aj prostredníctvom príspevkov zo súkromného sektora, a to aj v rámci mechanizmu rozšírenej zodpovednosti výrobcu, keď sa zavedie.

(34a)

Členské štáty by mali podporovať synergie medzi požiadavkami príslušných smerníc, pokiaľ ide o získavanie údajov aj o zavádzanie digitálnych nástrojov, ako sú technológie diaľkového snímania alebo pozorovanie Zeme (služby Copernicus).

(34b)

Príslušné orgány by mali podporovať odbornú prípravu, programy rozvoja zručností a investície do ľudského kapitálu, aby sa tak v rámci smerníc podporilo účinné zavádzanie najlepších technológií a inovačných riešení. Informácie by mali byť dostupné v jednotlivých štátnych jazykoch, aby sa v celej Európe zlepšil prístup príslušných miestnych subjektov a občanov k relevantným údajom.

(1)

V článku 1 sa štvrtá zarážka nahrádza takto:

(1)

V článku 1 písm. e) sa štvrtá zarážka nahrádza takto:

(30a)

„Prioritné rizikové látky“ sú prioritné látky, ktoré sú označené ako „rizikové“ na základe toho, že sú vo vedeckých správach, v príslušných právnych predpisoch Únie alebo v príslušných medzinárodných dohodách uznané ako toxické, perzistentné a náchylné na bioakumuláciu alebo ako vzbudzujúce rovnakú úroveň obáv, ak je táto obava relevantná pre vodné prostredie.

(30a)

„Prioritné rizikové látky“ sú prioritné látky, ktoré sú označené ako „rizikové“ na základe toho, že sú vo vedeckých správach, v príslušných právnych predpisoch Únie alebo v príslušných medzinárodných dohodách uznané ako toxické, perzistentné a náchylné na bioakumuláciu (PBT) alebo veľmi perzistentné a veľmi akumulatívne (vPvB), alebo perzistentné, mobilné a toxické (PMT), alebo veľmi perzistentné a veľmi mobilné (vPvM), alebo ako vzbudzujúce rovnakú úroveň obáv, ak je táto obava relevantná pre vodné prostredie, a v prípade ktorých treba prijať opatrenia v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) bodom iv).

(35)

„Norma environmentálnej kvality“ je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, sedimente alebo biote, ktorá sa nesmie prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, alebo spúšťacia hodnota takejto znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok v prípade nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie alebo životné prostredie nameraná metódou založenou na účinkoch.“;

(35)

„Norma environmentálnej kvality“ je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, sedimente alebo biote, ktorá sa nesmie prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, alebo spúšťacia hodnota takejto znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok v prípade nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie alebo životné prostredie nameraná vhodnou a  vedecky podloženou metódou založenou na účinkoch.’;

da)

Bod 37 sa nahrádza takto:

37.

„Voda určená na ľudskú spotrebu“ má ten istý význam ako podľa smernice 80/778/EHS v znení smernice 98/83/ES .

db)

V článku 2 bode 40 sa prvý pododsek nahrádza takto:

40.

„Limitné hodnoty emisií“ znamenajú množstvo vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentráciu a/alebo úroveň emisie, ktorá sa nesmie prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období. Limitné hodnoty emisií môžu byť stanovené aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok, najmä pre látky identifikované podľa článku 16 .

iv)

členské štáty zavedú potrebné opatrenia na postupné znižovanie znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a znečisťujúcimi látkami špecifickými pre povodie a na zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných rizikových látok.;

iv)

členské štáty zavedú potrebné opatrenia na postupné znižovanie znečistenia spôsobeného vypúšťaním, emisiami a únikmi prioritných látok a znečisťujúcich látok špecifických pre povodie a na zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných rizikových látok v primeranom harmonograme a v každom prípade najneskôr do 20 rokov od zaradenia prioritnej látky do zoznamu nebezpečných látok v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES. Uvedený harmonogram sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších lehôt v akýchkoľvek iných uplatniteľných právnych predpisoch Únie .

ba)

v písmene c) sa dopĺňa nový pododsek 1a, ktorý znie:

aa)

Dopĺňa sa tento odsek:

(7a)

(7b)

c)

opatrení na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vody, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov ustanovených článkom 4;

(8a)

—

primerané preskúmanie a revíziu príslušných povolení a oprávnení,

„—

primerané preskúmanie a revíziu príslušných povolení a oprávnení a v odôvodnených prípadoch ich zrušenie ,“

(9a)

V článku 13 sa vkladá tento odsek:

(9a)

a)

plánov a projektov, ktoré môžu byť v rozpore s požiadavkami článku 4, a to aj s cieľom zabrániť zhoršeniu stavu vodných útvarov a dosiahnuť dobrý stav vody, dobrý ekologický potenciál a/alebo dobrý chemický stav vody, pokiaľ tieto požiadavky ešte nie sú stanovené v článku 11 smernice 2011/92/EÚ;

b)

programov opatrení uvedených v článku 11, plánov manažmentu povodia členských štátov podľa článku 13 ods. 1 a doplnkových programov alebo plánov manažmentu členského štátu podľa článku 13 ods. 5.

(10)

(10a)

b)

Odsek 4 sa vypúšťa;

(18a)

(20)

Príloha X sa vypúšťa.

(20)

Prílohy IX a X sa vypúšťajú.

ba)

kritériá na posudzovanie dobrého ekologického stavu podzemných vôd.

aa)

v odseku 1 sa vkladá tento pododsek:

aa)

v odseku 5 sa vkladá tento pododsek:

(4a)

f)

výskumné projekty a vedecké publikácie vrátane informácií o trendoch a prognózach založených na modelovaní alebo iných prognostických hodnoteniach a údajoch a informáciách z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov;

f)

výskumné projekty a vedecké publikácie a dôkazy vrátane informácií o vplyve materiálových a tepelných kontaminantov, ako aj o vplyve nadzemných a podzemných ťažobných a infraštruktúrnych aktivít na ekosystémy podzemných vôd a ekosystémy závislé od podzemných vôd a ich biodiverzitu, informácií o trendoch a prognózach založených na modelovaní alebo iných prognostických hodnoteniach, ako aj o informáciách a údajoch získaných technológiami diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré otvára umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov;

(6a)

(6b)

(6c)

(6d)

a)

dobrovoľný charakter používania monitorovacieho nástroja, ktorým nie sú dotknuté opatrenia, ktoré už členské štáty zaviedli;

b)

prevádzkové postupy pre členské štáty, ktoré majú v úmysle využiť monitorovací nástroj, ktoré okrem iného zahŕňajú požadované oznámenie Komisii o ich presných potrebách alebo schopnostiach monitorovania, presných protokoloch na riadenie vzoriek, ako aj trvaní, počas ktorého majú v úmysle zostať súčasťou mechanizmu;

c)

zdroje financovania, ktoré môžu zahŕňať príslušné štrukturálne fondy a programy Únie, ako aj príspevky zo súkromného sektora, a to aj v rámci mechanizmu rozšírenej zodpovednosti výrobcu po zavedení v súlade s článkom 6ac.

f)

výskumné programy a vedecké publikácie Únie vrátane informácií vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ a/alebo údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov;

f)

výskumné programy a vedecké publikácie Únie vrátane aktualizovaných informácií vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ a/alebo údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúkajú najlepšie dostupné techniky, ktoré by mohli zahŕňať umelú inteligenciu a pokročilú analýzu a spracovanie údajov;

g)

pripomienky a informácie od príslušných zainteresovaných strán.

g)

pripomienky a informácie od príslušných zainteresovaných strán vrátane národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov ;

(1a)

(4a)

V článku 7a sa odsek 2 nahrádza takto :

a)

riziko, ktoré predstavujú tieto znečisťujúce látky, vrátane ich nebezpečnosti, ich koncentrácie v životnom prostredí a koncentráciu, pri prekročení ktorej možno očakávať účinky;

a)

riziko, ktoré predstavujú tieto znečisťujúce látky, vrátane ich nebezpečnosti, ich koncentrácie v životnom prostredí, koncentráciu, pri prekročení ktorej možno očakávať účinky, a ich kumulatívne účinky ;

e)

výskumné projekty a vedecké publikácie vrátane informácií o trendoch a  prognózach založených na modelovaní alebo iných prognostických hodnoteniach a údajoch a informáciách z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov.

e)

výskumné projekty a vedecké publikácie a dôkazy vrátane informácií o trendoch a prognózach založených na modelovaní alebo iných prognostických hodnoteniach, ako aj informáciách a údajoch získaných z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), in situ snímačov a zariadení in situ alebo údajov občianskej vedy, pričom sa využívajú možnost i, ktoré predstavuje umelá inteligencia a pokročilá analýza a spracovanie údajov.

(7a)

(7b)

a)

dobrovoľný charakter používania monitorovacieho nástroja, ktorým nie sú dotknuté opatrenia, ktoré už členské štáty zaviedli;

b)

prevádzkové postupy pre členské štáty, ktoré majú v úmysle využiť monitorovací nástroj, ktoré okrem iného zahŕňajú požadované oznámenie Komisii o ich presných potrebách alebo schopnostiach monitorovania, presných protokoloch na správu vzoriek, ako aj trvaní, počas ktorého majú v úmysle zostať súčasťou mechanizmu;

c)

zdroje financovania, ktoré môžu zahŕňať príslušné štrukturálne fondy a programy Únie, ako aj príspevky zo súkromného sektora, a to aj v rámci mechanizmu rozšírenej zodpovednosti výrobcu po zavedení v súlade s článkom 8ba.“

(8 a)

(8b)

(8c)

(8d)

(10a)

V bode 1.3.4 sa odsek 4 mení takto :

10.

Nerozpustené látky vrátane mikro/nanoplastov.

10.

Nerozpustené látky vrátane mikro/nanoplastov, ako aj materiály, o ktorých sa vie, že produkujú mikro/nanoplasty .

(1a)

10.

Nerozpustené látky vrátane mikro/nanoplastov.

10.

Nerozpustené látky vrátane mikro/nanoplastov, ako aj materiály, z ktorých mikro/nanoplasty vznikajú.

da)

pri stanovovaní ENK pre kovy sa zohľadňujú modely biologickej dostupnosti, aby sa zohľadnili rôzne parametre kvality vody, ktoré ovplyvňujú biologickú dostupnosť kovov.