|
16.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 214/77 |
P9_TA(2023)0011
Ľudské práva a demokracia vo svete a politika Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2022
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. januára 2023 k ľudským právam a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2022 (2022/2049(INI))
(2023/C 214/06)
Európsky parlament,
|
— |
so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), |
|
— |
so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, |
|
— |
so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), |
|
— |
so zreteľom na články 17 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), |
|
— |
so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 11 a 17, |
|
— |
so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na ďalšie zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov týkajúce sa ľudských práv, |
|
— |
so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, |
|
— |
so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o zabránení a trestaní zločinu genocída z roku 1948 a na rezolúciu Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva 43/29 z 22. júna 2020 o zabránení genocíde, |
|
— |
so zreteľom na Medzinárodný dohovor Organizácie Spojených národov proti braniu rukojemníkov zo 17. decembra 1979, |
|
— |
so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979, |
|
— |
so zreteľom na Deklaráciu o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, ktorá bola vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 36/55 z 25. novembra 1981, |
|
— |
so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984, |
|
— |
so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z 18. decembra 1992, |
|
— |
so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorá bola prijatá konsenzom 9. decembra 1998, |
|
— |
so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a na jeho dva opčné protokoly, ktoré boli prijaté 25. mája 2000, |
|
— |
so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006, ktorý nadobudol platnosť v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (1), |
|
— |
so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. decembra 2006, |
|
— |
so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva, prijatú 13. septembra 2007 a na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 z roku 1989 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, |
|
— |
so zreteľom na Zmluvu Organizácie Spojených národov o obchode so zbraňami, najmä na článok 7 týkajúci sa vývozu a jeho posudzovania, a na Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, |
|
— |
so zreteľom na Pekinskú deklaráciu z 15. septembra 1995, |
|
— |
so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj prijatú 25. septembra 2015, a najmä na jej ciele č. 1, 4, 5, 8, 10 a 16, |
|
— |
so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii z 19. decembra 2018 a na globálny pakt o utečencoch z roku 2018, |
|
— |
so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 24. marca 2022 o humanitárnych dôsledkoch agresie voči Ukrajine, |
|
— |
so zreteľom na hodnotenie Kancelárie Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 31. augusta 2022 týkajúce sa obáv v oblasti ľudských práv v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang v Čínskej ľudovej republike, |
|
— |
so zreteľom na vyhlásenie predsedníčky k správe nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie Organizácie Spojených národov pre Ukrajinu adresovanú 51. Rade pre ľudské práva z 23. septembra 2022, |
|
— |
so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji z roku 1994 a na výsledky jej hodnotiacich konferencií, |
|
— |
so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (CETS č. 164), ktorý bol prijatý 4. apríla 1997, a jeho protokoly o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197) zo 16. mája 2005 a o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (CETS č. 201) z 25. októbra 2007, |
|
— |
so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 11. mája 2011, ktorý neratifikovali všetky členské štáty, |
|
— |
so zreteľom na Protokol Rady Európy č. 6 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zrušenia trestu smrti, |
|
— |
so zreteľom na uznesenie prijaté Výborom ministrov Rady Európy 16. marca 2022 o ukončení členstva Ruskej federácie v Rade Európy, |
|
— |
so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 30. a 31. mája 2022, |
|
— |
so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/1998 zo 7. decembra 2020 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu ľudských práv (2), |
|
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (3), |
|
— |
so zreteľom na závery Rady z 12. júla 2021 o prioritách EÚ v Organizácii Spojených národov počas 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, september 2021 – september 2022, |
|
— |
so zreteľom na závery Rady z 24. januára 2022 o prioritách EÚ na fórach Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v roku 2022, |
|
— |
so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2022 o prioritách EÚ v Organizácii Spojených národov počas 77. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, september 2022 – september 2023, |
|
— |
so zreteľom na spoločné oznámenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. marca 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu 2020 – 2024 (JOIN(2020)0005) a na príslušné závery Rady z 18. novembra 2020, |
|
— |
so zreteľom na spoločné oznámenie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ (GAP) III: ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101), |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, ktoré Rada prijala 14. júna 2004, |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (4), aktualizované v roku 2009, |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, aktualizované Radou 12. apríla 2013, |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody a náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala 24. júna 2013, |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala 24. júna 2013, |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline, prijaté Radou 12. mája 2014, |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa nediskriminácie vo vonkajšej činnosti, prijaté Radou 18. marca 2019, |
|
— |
so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, prijaté Radou 17. júna 2019, |
|
— |
so zreteľom na revidované usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, prijaté Radou 16. septembra 2019, |
|
— |
so zreteľom na revidované usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s partnerskými/tretími krajinami, schválené Radou 22. februára 2021, |
|
— |
so zreteľom na posúdenie vykonávania usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv z 24. augusta 2022, ktoré vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), |
|
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492), |
|
— |
so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (COM(2022)0071), |
|
— |
so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zákaze výrobkov vyrobených nútenou prácou na trhu Únie (COM(2022)0453), |
|
— |
so zreteľom na správu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2021, |
|
— |
so zreteľom na strategickú iniciatívu európskeho ombudsmana zo 7. júla 2021 o tom, ako Európska komisia zabezpečuje dodržiavanie ľudských práv v kontexte medzinárodných obchodných dohôd, |
|
— |
so zreteľom na svoju Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorá bola v roku 2021 udelená Alexejovi Navaľnému, poprednému ruskému politikovi, právnikovi a protikorupčnému aktivistovi zadržiavanému v Rusku od januára 2021, |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy (5), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (6), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ (7), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2021 s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov (8), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o ochrane ľudských práv a vonkajšej migračnej politike EÚ (9), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2021 o vplyve zmeny klímy na ľudské práva a úlohe ochrancov životného prostredia v tejto oblasti (10), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2021 o globálnom sankčnom režime EÚ v oblasti ľudských práv (Magnitského akt EÚ) (11), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ (12), |
|
— |
so zreteľom na svoje odporúčanie zo 17. februára 2022 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s korupciou a ľudskými právami (13), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti – výročná správa za rok 2021 (14), a na svoje predchádzajúce uznesenia o predchádzajúcich výročných správach, |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o ochrane EÚ poskytovanej deťom a mladým ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine (15), |
|
— |
so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery (16), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2022 s názvom Smerom k stratégii EÚ na podporu vzdelávania detí vo svete: zmierňovanie dosahu pandémie ochorenia COVID-19 (17), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2022 o vplyve vojny proti Ukrajine na ženy (18), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2022 o boji proti beztrestnosti za vojnové zločiny na Ukrajine (19), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o situácii v oblasti ľudských práv v Sin-ťiangu vrátane policajných spisov v Sin-ťiangu (20), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o novom obchodnom nástroji na zákaz výrobkov vyrobených nútenou prácou (21), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenia z 9. júna 2022 o globálnych hrozbách pre práva na umelé prerušenie tehotenstva: možné zrušenie práv na umelé prerušenie tehotenstva v USA Najvyšším súdom (22), a zo 7. júla 2022 o rozhodnutí Najvyššieho súdu USA zrušiť práva na umelé prerušenie tehotenstva v Spojených štátoch amerických a potrebe chrániť tieto práva a zdravie žien v EÚ (23), |
|
— |
so zreteľom na svoje uznesenia o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (označované ako uznesenia o naliehavých otázkach), prijaté v súlade s článkom 144 rokovacieho poriadku od roku 2019, najmä tie, ktoré boli prijaté v rokoch 2021 a 2022, |
|
— |
zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, |
|
— |
so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, |
|
— |
so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0298/2022), |
|
A. |
keďže Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže činnosť Únie na medzinárodnej scéne by sa mala riadiť zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvojom a rozširovaním, a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta, ako je zakotvené v článku 21 Zmluvy o EÚ; |
|
B. |
keďže účinná ochrana a obrana ľudských práv a ľudskej dôstojnosti musí byť jadrom všetkých vonkajších politík EÚ vrátane rozvoja, obchodu, bezpečnosti a obrany, migrácie a rozširovania; |
|
C. |
keďže súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ je nevyhnutnou súčasťou dôveryhodnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; |
|
D. |
keďže Únia pevne verí a plne podporuje multilateralizmus, globálny poriadok, ktorý je založený na dodržiavaní medzinárodného práva a demokratických procesoch, a súbore univerzálnych hodnôt, zásad a noriem stanovených v charte Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“), ktorými sa riadia členské štáty OSN a ich vzájomné vzťahy; |
|
E. |
keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a charte a malo by sa plne rešpektovať; keďže právo na nedotknuteľnosť osoby má podľa článku 3 charty prvoradý význam; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prierezový prístup by sa preto mali ako horizontálna zásada začleniť do všetkých činností a politík EÚ; |
|
F. |
keďže nárast autoritárstva, neliberalizmu, populizmu a porušovania ľudských práv vo svete ohrozuje globálny poriadok založený na pravidlách a hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená; keďže podľa Indexu demokracie 2021 menej ako polovica svetovej populácie (45,7 %) v súčasnosti žije v demokraciách „nejakého typu“ a viac ako 37 % žije v autoritárskych vládach; |
|
G. |
keďže terorizmus zostáva jednou z najvážnejších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť a predstavuje jasné porušenie ľudských práv a základných slobôd; |
|
H. |
keďže pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila zhoršenie ochrany ľudských práv na celom svete v dôsledku nástrojov a politík zavedených pod zámienkou spomalenia šírenia vírusu, ktoré sú v mnohých prípadoch spojené so stratou demokratických zásad vo viacerých štátoch; |
|
I. |
keďže environmentálne núdzové situácie vrátane tých, ktoré sú dôsledkom zmeny klímy a odlesňovania, vedú k porušovaniu ľudských práv a týkajú sa nielen osôb, ktoré sú nimi priamo postihnuté, ale aj celého ľudstva; keďže v posledných rokoch dochádza k nárastu vrážd, agresií a iných foriem násilia voči ľuďom, ktorí bránia ľudské práva, životné prostredie a prístup ľudí k svojej pôde a prírodným zdrojom; keďže zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú dve naliehavé a vzájomne prepojené výzvy, o ktoré sa na celom svete opiera udržateľný rozvoj aj uplatňovanie ľudských práv; |
|
J. |
keďže energetická kríza spolu s výrobnou krízou, ktorej čelí Európa, môže viesť k zvýšeniu chudoby a zraniteľnosti na európskom kontinente, čo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudské práva; |
|
K. |
keďže porušovanie práv na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane práva veriť alebo neveriť, zastávať teistické, agnostické alebo ateistické názory, zmeniť vierovyznanie alebo sa ho vzdať a verejne prejavovať vlastnú vieru je príčinou útlaku, konfliktov a vojen na celom svete; |
Všeobecné trendy a globálne výzvy pre demokraciu a ľudské práva
|
1. |
potvrdzuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a prirodzenú dôstojnosť každej ľudskej bytosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje pevné odhodlanie riešiť výzvy v oblasti ľudských práv vnútri EÚ a na celom svete a pripomína povinnosť EÚ a jej členských štátov usilovať sa o pozíciu globálneho lídra pri presadzovaní a ochrane ľudských práv, slobody a demokracie v súlade so základnými hodnotami Únie; |
|
2. |
trvá na tom, že ochrana ľudských práv, základných slobôd a dôstojnosti každého človeka musí byť základom vonkajšej politiky Únie; dôrazne vyzýva Úniu, aby sa v tejto súvislosti usilovala o pokračovanie ambiciózneho záväzku, ktorým by sa ochrana ľudských práv stala ústrednou súčasťou všetkých politík EÚ, a to racionalizovaným spôsobom, a aby posilnila súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ v tejto oblasti; |
|
3. |
pripomína, že akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024 by sa mal používať ako plán priorít EÚ v oblasti ľudských práv, a preto by mal byť ústredným prvkom všetkých vonkajších politík EÚ; kladie dôraz na to, že je dôležité, aby členské štáty vzali akčný plán EÚ za svoj a verejne informovali o svojich opatreniach prijatých podľa neho; nabáda národné a regionálne parlamenty, národné inštitúcie pre ľudské práva a organizácie občianskej spoločnosti, aby komunikovali s orgánmi na úrovni členských štátov o ich prínose k vykonávaniu vonkajšej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; žiada, aby bol Európsky parlament zapojený do budúceho preskúmania a aktualizácie akýchkoľvek usmernení EÚ v oblasti ľudských práv zo strany Rady a aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť pri ich vykonávaní; |
|
4. |
vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnym ohrozením ľudských práv a demokracie na celom svete a konštatuje, že počet demokracií naďalej klesá, zatiaľ čo počet autoritárskych režimov rastie a takmer 75 % obyvateľov sveta zažilo v minulom roku zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv vo svojej krajine; so znepokojením zdôrazňuje závažné porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva na čoraz väčšom počte miest na svete, ako aj rozšírenej beztrestnosti za takéto porušovanie; |
|
5. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek potrebe sústrediť sa na reakcie na hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy, a na zotavenie z nepriaznivého dosahu pandémie ochorenia COVID-19 prostredníctvom celosvetovej solidarity niektorí autoritárski vodcovia popri zlom riadení pandémie a globálnych zdrojov zintenzívnili represie proti politickej opozícii, disentu, obhajcom ľudských práv, organizáciám občianskej spoločnosti vrátane komunitných organizácií a organizácií založených na presvedčení alebo viere, mimovládnym organizáciám, obhajcom ľudských práv a nezávislým médiám, ako aj podnecovali a rozširovali existujúce vnútorné a medzinárodné konflikty a vyvolávali nové konflikty s ničivými dôsledkami na ľudské práva; vyjadruje poľutovanie nad niekoľkými prípadmi, keď autoritárski vodcovia zneužili účinky pandémie na odôvodnenie sprísnenia svojich represívnych politík; |
|
6. |
zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty dôsledne konali spoločne a jednotne najmä na mnohostranných fórach s cieľom riešiť globálne výzvy v oblasti ľudských práv a demokracie a aby pritom zachovali konzistentnosť so svojimi vnútornými a vonkajšími politikami; zastáva názor, že zachovanie pravidla jednomyseľnosti pre niektoré zahraničnopolitické rozhodnutia EÚ vrátane sankcií voči porušovateľom ľudských práv môže brániť rozhodným krokom, ktoré si vyžadujú meniace sa geopolitické okolnosti, a preto by sa malo prehodnotiť; |
|
7. |
naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu demokracie a ľudských práv na celom svete; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby samostatne aj v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi zabránili neprijateľným pokusom o oslabenie demokratických inštitúcií a všeobecných ľudských práv a zmenšujú priestor a úlohu občianskej spoločnosti; potvrdzuje hodnotu multilateralizmu ako nástroja na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa otázky demokracie a ľudských práv stali ústredným bodom diplomatických vzťahov EÚ so všetkými partnermi, najmä s krajinami, ktoré sa považujú za strategických partnerov; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa otázky ľudských práv stali ústredným bodom parlamentnej činnosti EÚ, a to aj prostredníctvom povýšenia Podvýboru pre ľudské práva na samostatný výbor; berie na vedomie, že 26. augusta 2022 sa začal pilotný projekt na zriadenie európskej diplomatickej akadémie; |
|
8. |
opakuje, že ambiciózny záväzok a rétorika zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv si vyžaduje, aby išla príkladom s cieľom predísť oslabeniu jej dôveryhodnosti v boji proti globálnemu úpadku demokracie; vyzýva inštitúcie a orgány EÚ vrátane Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby v zahraničnej politike EÚ zabezpečili dôsledné uplatňovanie záväzkov EÚ a členských štátov v oblasti ľudských práv; nabáda ich, aby pritom využili všetky diplomatické nástroje, súkromné aj verejné, na bilaterálnych aj multilaterálnych fórach, na otvorenie otázok ľudských práv s partnerskými krajinami; opakuje výzvu, aby EÚ zvlášť dôkladne posúdila všetky porušenia spojené so svojimi vlastnými politikami, projektmi a financovaním vrátane financovania z Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj v tretích krajinách a aby im zabraňovala, a to aj vytvorením mechanizmu podávania sťažností pre jednotlivcov alebo skupiny, ktorých práva mohli byť porušené činnosťou EÚ v týchto krajinách; |
Útočná vojna Ruska voči Ukrajine
|
9. |
čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, neodôvodnenú a nevyprovokovanú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj zapojenie Bieloruska, ktoré umožnilo Rusku začať smrtiace útoky proti Ukrajine zo svojho územia; v tejto súvislosti vyjadruje hlboký zármutok nad ľudským utrpením a odsudzuje vážne porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré páchajú ruské ozbrojené sily a ich prisluhovači na Ukrajine; |
|
10. |
víta spoločné úsilie EÚ, jej členských štátov a občianskej spoločnosti v reakcii na vojnu; okrem toho víta solidaritu mnohých krajín s Ukrajinou, ktorú zdôraznili svojím postojom počas zasadnutí a hlasovania Valného zhromaždenia OSN o nezákonnej vojne na Ukrajine; opätovne zdôrazňuje potrebu zvýšenia diplomatického úsilia EÚ voči všetkým štátom, ktoré sa zdržali hlasovania alebo hlasovali proti rezolúciám Valného zhromaždenia OSN 2. marca 2022 o agresii proti Ukrajine a nasledujúcim rezolúciám o tejto otázke, s cieľom vysvetliť závažnosť ruskej agresie a potrebu jednomyseľnej reakcie medzinárodného spoločenstva na toto hrubé porušenie medzinárodného práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli ukrajinskému ľudu podporu, ktorú potrebuje na obranu svojej slobody, demokracie, ľudských práv a medzinárodného práva; víta bezprecedentné sankcie uvalené v súvislosti s vojnou a vyzýva na ich koordinované uplatňovanie; ďalej vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vynaložili aj úsilie na podporu a posilnenie organizácií ruskej nezávislej občianskej spoločnosti s cieľom pomôcť položiť základy budúcej demokracie v Rusku; |
|
11. |
dôrazne odsudzuje zverstvá, vojnové zločiny a závažné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane sexuálneho násilia, rodovo motivovaného násilia a mučenia a zabíjania civilistov a vojnových zajatcov, spáchané ruskými ozbrojenými silami a ich prisluhovačmi v rámci ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a vyjadruje hlboké znepokojenie nad týmto stavom; naliehavo žiada, aby sa prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby osoby, ktoré spáchali vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv na Ukrajine, boli čo najskôr identifikované a brané na zodpovednosť, a aby sa zabezpečili účinné nápravné opatrenia za škody, ktoré utrpeli ukrajinskí civilisti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej plne podporovali príslušné zainteresované strany, opatrenia a mechanizmy tento účel vrátane ukrajinských prokurátorov, vyšetrovateľov a súdov, Medzinárodného trestného súdu (MTS), vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a vnútroštátnych vyšetrovaní podľa zásady univerzálnej jurisdikcie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že EÚ poskytuje podporu vyšetrovacím kapacitám MTS, aby mu pomohla rozšíriť vyšetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine; zdôrazňuje, že je dôležité urýchlene zhromažďovať a uchovávať dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, a víta úsilie občianskej spoločnosti v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby v tomto procese poskytla všetku potrebnú pomoc vrátane financovania z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa), a naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa do tohto procesu zapojili samy, kedykoľvek tak budú môcť urobiť; víta zmenu mandátu poradnej misie EÚ na Ukrajine a návrh Komisie na rozšírenie mandátu Eurojustu na podporu boja proti beztrestnosti vo všetkých situáciách; žiada prijať informované rozhodnutie o najvhodnejších riešeniach, ktoré by viedli k vyvodeniu zodpovednosti voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za umožnenie ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a za vojnové zločiny spáchané na ukrajinskom území a ktoré by malo zahŕňať aktivovanie stíhania zločinov agresie do jurisdikcie osobitne vytvoreného medzinárodného súdu alebo do jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu; |
|
12. |
vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na podporu boja za oslobodenie Ukrajiny od okupantov a na pomoc ľudom, ktorí utekajú z Ukrajiny a hľadajú podporu v členských štátoch EÚ; konštatuje, že od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine vstúpilo do EÚ 8,8 milióna Ukrajincov, z čoho 4 milióny požiadali o dočasnú ochranu alebo sa zaregistrovali do podobných vnútroštátnych systémov ochrany v Európe; víta všetky prejavy solidarity a pomoci, ktoré ukrajinskému ľudu preukázali občania EÚ, vrátane ich zapojenia do humanitárnej pomoci, a víta spustenie smernice o dočasnej ochrane (24) s cieľom zabezpečiť okamžitú ochranu a práva vysídlených Ukrajincov prichádzajúcich do EÚ; podčiarkuje, že treba zvýšiť financovanie zo strany hostiteľských krajín a zároveň klásť väčší dôraz na prístup k vzdelávaniu, hospodárskym príležitostiam, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a integrácii do hostiteľských spoločností; zdôrazňuje potrebu podporovať okrem iného obete sexuálneho, rodovo motivovaného a reprodukčného násilia; |
|
13. |
odsudzuje nútené premiestňovanie a deportáciu ukrajinských detí vrátane detí z ústavov zdravotnej starostlivosti do Ruskej federácie a na územia okupované Ruskom na Ukrajine a ich nútené osvojovanie ruskými rodinami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli podporu pri lokalizovaní detí a ich zlučovaní s ich rodinami alebo poručníkmi alebo opatrovníkmi; |
|
14. |
zdôrazňuje, že nezákonná, neodôvodnená a nevyprovokovaná útočná vojna proti Ukrajine má obrovský vplyv na celosvetovú potravinovú bezpečnosť, keďže Ukrajina je piatym najväčším vývozcom obilia na svete; |
|
15. |
vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezpečnosťou jadrových zariadení na Ukrajine, ktorým neustále hrozí vojenské ostreľovanie; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorili bezpečnostné zóny okolo týchto jadrových zariadení; |
Posilnenie politík, nástrojov a diplomacie EÚ na ochranu a podporu ľudských práv a demokracie vo svete
Nástroj NDICI – Globálna Európa a tematický program pre ľudské práva a demokraciu
|
16. |
vyzýva EÚ, aby sa zamyslela nad tým, ako presadzovať a najlepšie uplatňovať prístup založený na ľudských právach vo všetkých nástrojoch a stratégiách EÚ s cieľom posilniť zahraničnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv a formovať meniacu sa geopolitickú situáciu a prispôsobiť sa jej; zdôrazňuje, že NDICI – Globálna Európa vrátane jeho tematického programu pre ľudské práva a demokraciu je jedným z hlavných nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv vo svete a na podporu odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností a zároveň pôsobenie proti vplyvu autoritárskych režimov; zdôrazňuje, že zapojenie miestnych subjektov občianskej spoločnosti je nevyhnutné na ochranu ľudských práv a demokracie v ich krajinách, a opakuje svoju výzvu na ich plné zapojenie do všetkých príslušných vonkajších činností EÚ; v tejto súvislosti víta neoceniteľnú pomoc, ktorá sa v súčasnosti poskytuje organizáciám občianskej spoločnosti a aktivistom na celom svete v rámci tematického programu pre ľudské práva a demokraciu v rámci NDICI – Globálna Európa a v rámci Európskej nadácie na podporu demokracie; zdôrazňuje význam, ktorý nástroj NDICI – Globálna Európa prikladá podpore ľudských práv a demokracie v spolupráci so strategickými medzinárodnými a miestnymi partnermi, okrem iného prostredníctvom volebných pozorovateľských misií EÚ; zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu v procese programovania nástroja a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa včas podelili o všetky relevantné informácie a umožnili tak Európskemu parlamentu plniť úlohu zakotvenú v zmluvách, najmä počas geopolitických dialógov na vysokej úrovni s Komisiou; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa zapojili do dialógu s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť zlepšenie v tejto oblasti; |
|
17. |
zdôrazňuje význam dlhodobého plánovania a pokračovania podpory projektov a iniciatív v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa, najmä pokiaľ ide o oblasti postihnuté konfliktami, vojnami a prírodnými katastrofami; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby začlenili podporu demokracie ako prierezovú prioritu do všetkých tematických a geografických programov NDICI – Globálna Európa; |
|
18. |
pripomína svoju výzvu na väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o ustanovenia finančných dohôd v rámci NDICI – Globálna Európa týkajúce sa ľudských práv, a objasnenie mechanizmu a kritérií na pozastavenie takýchto dohôd v prípade porušenia ľudských práv, demokratických zásad a zásady právneho štátu, ako aj v závažných prípadoch korupcie; vyzýva Komisiu, aby sa dôsledne zdržiavala využívania rozpočtovej podpory vládam tretích krajín ako spôsobu fungovania spolupráce s krajinami, v ktorých dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv a represiám voči obhajcom ľudských práv; |
Osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva
|
19. |
plne podporuje prácu osobitného zástupcu EÚ (ďalej len „OZEÚ“) pre ľudské práva pri obrane a presadzovaní ľudských práv vo svete prostredníctvom angažovanosti v tretích krajinách a spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi a jeho dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti politík EÚ v oblasti ľudských práv prostredníctvom úsilia o zvýšenie ich súdržnosti; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi OZEÚ pre ľudské práva a ostatnými OZEÚ v krajinách a regiónoch s cieľom ďalej zlepšovať túto konzistentnosť a vyzýva na väčšie zviditeľnenie úlohy OZEÚ pre ľudské práva; zdôrazňuje, že je dôležité, aby OZEÚ pre ľudské práva pokračoval v spolupráci s medzinárodnými organizáciami vrátane OSN a jej osobitných spravodajcov vymenovaných Radou OSN pre ľudské práva a so zástupcami alebo vyslancami z iných krajín zodpovednými za ľudské práva; vyzýva OZEÚ, aby sa viac verejne angažoval v súvislosti s jednotlivými obhajcami ľudských práv a aby úzko spolupracoval s organizáciami občianskej spoločnosti so sídlom v EÚ a v jednotlivých krajinách a s obhajcami ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité, aby rôzni OZEÚ v jednotlivých krajinách a regiónoch spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti ochrany ľudských práv a jednotlivých prípadov; nabáda OZEÚ pre ľudské práva, aby pokračoval v diplomatickom úsilí o posilnenie podpory EÚ pre medzinárodné humanitárne právo a medzinárodnú spravodlivosť; |
|
20. |
opakuje, že vymenovanie OZEÚ pre ľudské práva by malo byť najprv predmetom vypočutia v Európskom parlamente; odporúča zriadiť rámec, v ktorom by sa OZEÚ pre ľudské práva zodpovedal Európskemu parlamentu za dosiahnutie cieľov stanovených v jeho pracovnom programe na začiatku jeho mandátu a musel by pravidelne podávať správu o pokroku pri dosahovaní týchto cieľov; zdôrazňuje, že hoci Európsky parlament udržiava spoluprácu s ESVČ posilnenú rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (25) a vyhlásením podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z roku 2010 o politickej zodpovednosti, je potrebné ďalej posilniť rámec medziinštitucionálnych vzťahov medzi Európskym parlamentom a ESVČ vrátane jeho delegácií v otázkach ľudských práv; zdôrazňuje, že ESVČ musí zapojiť Európsky parlament do vypracúvania usmernení na vykonávanie nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv, ako sú usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv alebo mechanizmy EÚ týkajúce sa, okrem iného, náležitej starostlivosti a boja proti korupcii v tretích krajinách; |
|
21. |
zdôrazňuje význam riešenia výziev, ktoré vznikajú pri koordinácii medzi inštitúciami EÚ pri riadení vonkajších vzťahov EÚ v súvislosti s ľudskými právami; víta zvýšenú koordináciu medzi delegáciami EÚ, ústredím ESVČ a Generálnym riaditeľstvom pre medzinárodné partnerstvá v súvislosti s naliehavými prípadmi jednotlivých obhajcov ľudských práv; |
Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ
|
22. |
berie na vedomie, že funkcia osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ zostáva neobsadená už viac ako rok; opakuje svoju výzvu Rade a Komisii, aby vykonali transparentné a komplexné posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty mandátu osobitného vyslanca, a to aj pokiaľ ide o jeho inštitucionálnu pozíciu, aby poskytli osobitnému vyslancovi primerané personálne a finančné zdroje a adekvátne podporili jeho inštitucionálny mandát, kapacitu a povinnosti; víta skutočnosť, že 7. decembra 2022 bol Frans van Daele vymenovaný za osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ; pripomína, že povinnosti osobitného vyslanca by mali byť zamerané na podporu a ochranu slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ako aj práv na nevieru, odpadlíctvo od viery a právo vyznávať ateistické presvedčenie; zdôrazňuje, že osobitný vyslanec by mal venovať osobitnú pozornosť aj nútenej konverzii, zneužívaniu zákonov o rúhaní a situácii ohrozených neveriacich; |
|
23. |
odporúča, aby osobitný vyslanec úzko spolupracoval s OZEÚ pre ľudské práva a pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM) a aby ich činnosť dopĺňal; okrem toho vyzýva osobitného vyslanca, aby pravidelne konzultoval s Európskym parlamentom a spolupracoval s komisármi, vyslancami a veľvyslancami členských štátov zodpovednými za podporu slobody náboženského vyznania alebo viery s cieľom koordinovať činnosti; |
Dialógy EÚ o ľudských právach a iné bilaterálne kontakty s tretími krajinami
|
24. |
zdôrazňuje, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami predstavujú jedinečnú príležitosť zamerať sa na výzvy v oblasti ľudských práv, a vyzýva na ich vykonávanie spôsobom orientovaným na výsledky, pravidelné hodnotenie a plné využitie ich potenciálu; opakuje svoju výzvu, aby sa dialógy o ľudských právach od začiatku zakladali na jasnom súbore kritérií, ktoré umožnia monitorovať ich účinnosť; vyzýva ESVČ, aby systematicky vykonávala hodnotenia výsledkov dialógov, aby ich oznamovala a na ne nadväzovala; zdôrazňuje, že dialógy sa nesmú používať ako samostatný nástroj, ale mali by sa začleniť do komplexného súboru činností EÚ vrátane tých, ktoré sa týkajú obchodnej politiky, s príslušnými tretími krajinami, čím by sa zefektívnil rozmer ľudských práv a posilnili posolstvá vyjadrené v dialógoch; upriamuje pozornosť na význam upozorňovania na jednotlivé prípady, najmä na tie, ktoré Európsky parlament zdôraznil vo svojich uzneseniach, ako aj na ohrozených laureátov a finalistov Sacharovovej ceny, v rámci dialógov o ľudských právach a na zabezpečenie primeraných následných opatrení a informovanie Európskeho parlamentu o opatrenia prijatých v týchto prípadoch; |
|
25. |
zdôrazňuje význam systematických, skutočných, prístupných a inkluzívnych konzultácií so všetkými organizáciami občianskej spoločnosti a zainteresovanými stranami počas celého procesu dialógu o ľudských právach; |
|
26. |
víta obnovenie dialógov o ľudských právach s tretími krajinami, ktoré vyplývajú z priaznivejšieho kontextu pre angažovanosť; zastáva názor, že ak sa po sérii dialógov o ľudských právach nenahlási žiadny hmatateľný pokrok, ako sa to stalo v mnohých prípadoch, EÚ by mala upraviť svoje ciele, a to aj pokiaľ ide o širšie vedenie dvojstranných vzťahov; |
Delegácie EÚ
|
27. |
považuje za mimoriadne dôležité prijať všetky možné opatrenia na zvýšenie informovanosti o usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv v delegáciách EÚ a naliehavo vyzýva všetky delegácie, aby zabezpečili riadne vykonávanie týchto usmernení; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu adresovanú delegáciám EÚ a ich kontaktným miestam pre ľudské práva v tretích krajinách, aby sa viac zapájali do činnosti tým, že budú poskytovať pravidelnú podporu obhajcom ľudských práv vrátane ohrozených laureátov a finalistov Sacharovovej ceny a dôkladne sa zaoberať témami a jednotlivými prípadmi uvedenými v uzneseniach Európskeho parlamentu o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; vyzýva úradníkov delegácií EÚ, aby upozorňovali na prípady útlaku a prenasledovania obhajcov ľudských práv, demokratickej opozície a aktivistov občianskej spoločnosti štátnym orgánom, a ak sú dotknuté osoby vo väzbe, monitorovali ich situáciu, navštevovali ich vo väzení, zúčastňovali sa na súdnych konaniach a upozorňovali na prípady v rámci dialógov o ľudských právach, ktoré EÚ vedie s dotknutými krajinami; |
|
28. |
upozorňuje na prípady, keď misie členských štátov EÚ a delegácie EÚ zaujali rôzne prístupy k ochrane a podpore ľudských práv v tretích krajinách, hoci členské štáty EÚ majú v tejto veci spoločný záväzok; zdôrazňuje, že veľvyslanectvá členských štátov EÚ by tak ako delegácie EÚ mali zohrávať čoraz väčšiu úlohu pri presadzovaní a ochrane ľudských práv, ako aj pri podpore občianskej spoločnosti v tretích krajinách; vyzýva delegácie EÚ, aby zriadili pracovné skupiny pre ľudské práva združujúce príslušné útvary veľvyslanectiev členských štátov a delegácií EÚ a aby úzko spolupracovali so zástupcami medzinárodných a regionálnych organizácií občianskej spoločnosti v dotknutých tretích krajinách; |
Globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (GHRSR – Magnitského zákon EÚ)
|
29. |
víta skutočnosť, že globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv sa čoraz viac využíva ako základný nástroj, ktorý posilňuje úlohu EÚ ako globálneho aktéra v oblasti ľudských práv prostredníctvom cielených sankcií zo strany Rady; vyzýva na účinné, úplné a koordinované uplatňovanie už prijatých reštriktívnych opatrení a v prípade potreby na prijatie ďalších opatrení; vyzýva EÚ, aby dynamickejšie využívala tento nástroj ako neoddeliteľnú súčasť svojej zahraničnej politiky v oblasti ľudských práv; žiada prísne, dôsledné a jednotné uplatňovanie reštriktívnych opatrení a ich monitorovanie vo všetkých členských štátoch ako predpoklad dôveryhodnosti a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi povzbudzovala viac krajín k prijatiu sankčných režimov a koordinovala prijímanie cielených reštriktívnych opatrení spoločne s cieľom maximalizovať ich účinnosť na celosvetovej úrovni; víta záväzok predsedníčky Komisie v správe o stave Únie za roku 2022 predložiť opatrenia na aktualizáciu legislatívneho rámca EÚ na boj proti korupcii a zahrnúť korupciu do GHRSR EÚ, čo je v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu, s cieľom účinne sa zamerať na hospodárske a finančné faktory, ktoré umožňujú porušovanie ľudských práv; opakuje svoju výzvu na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou pre rozhodnutia Rady a vykonávanie sankcií podľa globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; opakuje svoju výzvu Komisii a Rade, aby sa usilovali o zapracovanie odporúčaní Európskeho parlamentu pre budúce cielené sankcie, ako sa uvádza v jeho uzneseniach a inde; |
|
30. |
víta zaradenia do zoznamu v roku 2021 podľa nového globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; vyzýva Radu, členské štáty a ESVČ, aby vypracovali stratégiu na zlepšenie súčinnosti medzi globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv a geografickými sankčnými režimami, najmä prostredníctvom lepšieho využívania GHRSR EÚ na riešenie prípadov porušovania, ktoré nemožno priamo spájať s určitým štátom, napr. v prípadoch žoldnierov, ktorí porušujú ľudské práva na územiach mimo kontroly vlády, alebo v cezhraničných prípadoch, ako je obchodovanie s ľuďmi; |
|
31. |
je hlboko znepokojený zámernými politikami niektorých štátov, ktoré zatýkajú, svojvoľne zadržiavajú a na základe vykonštruovaných obvinení súdne stíhajú cudzincov vrátane občanov Európskej únie v záujme propagandy, alebo využívajú väzňov ako nástroj pri medzinárodných rokovaniach a na výmenu alebo ako nástroj politického nátlaku, a túto politiku odsudzuje; zdôrazňuje, že uplatňovanie tejto politiky predstavuje bratie rukojemníkov v zmysle vymedzenom v Medzinárodnom dohovore proti braniu rukojemníkov; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie takémuto konaniu, pričom upozornia európskych občanov, hlavne tých s dvojitým občianstvom, že im pri návštevách na územiach určitých štátov hrozí zatknutie; žiada Radu, aby zvážila, že na osoby alebo subjekty zodpovedné za svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie európskych občanov ako „rukojemníkov štátu“ bude uplatňovať reštriktívne opatrenia stanovené v globálnom sankčnom režime EÚ v oblasti ľudských práv; |
Korupcia a ľudské práva
|
32. |
zdôrazňuje, že korupcia vážne oslabuje demokratickú správu vecí verejných, bráni uplatňovaniu ľudských práv na celom svete, uľahčuje a zachováva porušovanie ľudských práv a zásad právneho štátu a neprimerane ovplyvňuje najzraniteľnejšie a marginalizované osoby a skupiny v spoločnosti; žiada, aby sa boj proti korupcii stal súčasťou všetkých snáh a politík EÚ na podporu ľudských práv a demokracie, a to vypracovaním osobitnej globálnej protikorupčnej stratégie vrátane programov v rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ a posilnením kontrolnej úlohy Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ a jej členské štáty išli príkladom napríklad tým, že by bojovali proti korupcii spojenej s aktérmi EÚ, uplatňovali najvyššie normy transparentnosti pri svojom externom financovaní a zintenzívnili podporu organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov a investigatívnych novinárov, ktorí sa angažujú v boji proti korupcii; |
|
33. |
vyzýva EÚ, aby sa usilovala o navrhnutie vytvorenia súboru protikorupčných noriem, ktoré by boli jednotne uplatniteľné na celom svete, s cieľom podporiť zriadenie účinných protikorupčných orgánov a prijatie spoľahlivých regulačných rámcov a zaoberať sa jurisdikciami a daňovými rajmi, ktoré sú tajné; nabáda na podporu spolupráce EÚ, jej členskými štátmi, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä na úrovni súdnictva, orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb s cieľom výmeny osvedčených postupov a účinných nástrojov v boji proti korupcii a jej predchádzaní; vyzýva na vytvorenie medzinárodného protikorupčného súdu pod dohľadom OSN, na ktorom by sa malo pracovať; |
Ustanovenia o ľudských právach v medzinárodných dohodách
|
34. |
opakuje svoju výzvu, aby sa do dohôd medzi EÚ a tretími krajinami zahrnuli prísne ustanovenia o ľudských právach, ktoré by boli podporené jasným súborom kritérií a postupov, ktoré sa majú dodržiavať v prípade ich porušenia; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby aktívne uvažovali o tom, ako zabezpečiť účinné monitorovanie a presadzovanie ustanovení o ľudských právach v existujúcich medzinárodných dohodách; zdôrazňuje, že EÚ by mala rýchlo a rozhodne reagovať na pretrvávajúce porušovanie ustanovení o ľudských právach tretími krajinami, a to aj pozastavením platnosti príslušných dohôd, ak sa iné možnosti ukážu ako neúčinné; zdôrazňuje, že preskúmanie všeobecného systému preferencií EÚ (ďalej len „VSP“), prebiehajúci legislatívny proces týkajúci sa nového nariadenia o VSP a preskúmania vykonávania medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ľudských práv vrátane pracovných práv zo strany zvýhodnených krajín podľa VSP ponúkajú príležitosť na posilnenie záväzku dodržiavať ľudské práva v dotknutých tretích krajinách; |
|
35. |
vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami od nich požadovala ratifikáciu hlavných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ľudských práv, pracovných práv a životného prostredia vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; zdôrazňuje, že k ratifikácii týchto dohovorov tretími krajinami by v ideálnom prípade malo dôjsť pred uzavretím rokovaní o dohodách o voľnom obchode, aby sa dodržiavanie týchto dohovorov povýšilo na základný aspekt dohôd o voľnom obchode a aby sa dohodli osobitné doložky; ďalej žiada, aby sa v podstatných ustanoveniach dohôd o voľnom obchode uznalo, že zmluvné štáty musia rešpektovať a chrániť ľudské práva, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v obyčajovom práve a v medzinárodných dohovoroch, ktorých sú zmluvnou stranou; |
|
36. |
zdôrazňuje význam a žiada podstatné zlepšenia kvalitných posúdení vplyvu na udržateľnosť ex ante a ex post; zdôrazňuje, že cieľom posúdení vplyvu na udržateľnosť by malo byť zabezpečiť, aby dohoda, o ktorej sa rokuje, vo svojich podrobných a formulovaných doložkách poskytovala dostatočné nástroje na zabránenie negatívnemu vplyvu na ľudské práva; odporúča, aby organizácie občianskej spoločnosti boli súčasťou riadenia posúdení vplyvu na udržateľnosť, aby hodnotenia vykonávali odborníci na ľudské a pracovné práva a aby sa zohľadnili príspevky organizácií občianskej spoločnosti; |
Činnosti na podporu demokracie
|
37. |
zdôrazňuje, že v roku 2022 si pripomíname 10. výročie rozhodnutia Európskeho parlamentu vykonávať politické vodcovstvo a zaviazať sa k výraznému pokroku vo svojich aktivitách na podporu demokracie, ktoré od roku 2014 realizuje prostredníctvom komplexného prístupu k podpore demokracie; víta najmä jeho podporu budovania kapacít pre partnerské parlamenty, mediáciu a podporu kultúry dialógu a kompromisu, a to aj medzi mladými politickými lídrami, ako aj posilnenie postavenia žien v parlamente, obhajcov ľudských práv a zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a slobodných médií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v aktivitách v týchto oblastiach a zintenzívnila ich a aby posilnila financovanie a pomoc orgánom a agentúram EÚ, ako aj iným organizáciám, ktoré poskytujú granty, a dodržiavala pritom zásadu nediskriminácie; zdôrazňuje, že v súčasnom kontexte zvýšeného globálneho napätia a represií v čoraz väčšom počte krajín je priama podpora organizácií občianskej spoločnosti, obrancov ľudských práv a osôb, ktoré vyjadrujú kritické a nesúhlasné názory, mimoriadne dôležitá; |
|
38. |
zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií EÚ a príspevok Európskeho parlamentu k rozvoju a zlepšeniu ich metodiky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila aktualizáciu metodiky pozorovania volieb, ktorá by odrážala vývoj v posledných dvoch desaťročiach; vyzýva tretie krajiny, aby vykonali odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ s cieľom zlepšiť organizáciu a prostredie budúcich volebných procesov a prispieť tak k ich transparentnosti a zákonnosti s cieľom posilniť demokratické normy dotknutých štátov; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť podporu EÚ miestnym volebným pozorovateľom, najmä pokiaľ ide o ochranu; pripomína svoju výzvu EÚ, aby úzko spolupracovala s domácimi a medzinárodnými organizáciami, ako sú Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Rada Európy a organizácie podporujúce Deklaráciu zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií; |
Multilateralizmus a práca EÚ na multilaterálnej úrovni
|
39. |
opätovne potvrdzuje, že účinná ochrana ľudských práv na celom svete si vyžaduje silnú medzinárodnú spoluprácu na multilaterálnej úrovni; zdôrazňuje mimoriadne dôležitú úlohu OSN a jej orgánov ako hlavného fóra, ktoré musí byť schopné účinne presadzovať úsilie o mier a bezpečnosť, udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej politicky a finančne podporovali činnosť OSN vrátane všetkých orgánov pre ľudské práva, najmä orgánov podľa zmluvy a osobitných postupov; vyzýva generálneho tajomníka OSN, aby na tento účel poskytol primerané zdroje z rozpočtu OSN, a naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili svoje dobrovoľné príspevky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ a jej členské štáty snažili vystupovať jednotne na pôde OSN aj na iných multilaterálnych fórach a aby podporovali najvyššie normy v oblasti ľudských práv; pripomína záväzky všetkých členských štátov OSN podporovať a chrániť všetky ľudské práva a základné slobody, ako sú zakotvené v zakladajúcej Charte OSN a v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 60/251; odsudzuje skutočnosť, že dvaja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN sú zodpovední za hrubé porušovanie ľudských práv, ktoré sa rovná vojnovým zločinom a dokonca genocíde; vyzýva členské štáty OSN, aby sa zdržali prijímania krokov späť, ktoré oslabujú ochranu ľudských práv; zdôrazňuje zodpovednosť Rady OSN pre ľudské práva za riešenie všetkých závažných porušení ľudských práv na celom svete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko členov Rady OSN pre ľudské práva vykazuje flagrantné nedodržiavanie ich záväzkov v oblasti ľudských práv, majú dokázanú históriu vážneho porušovania ľudských práv a nespolupracujú s mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti vyzýva na zásadnú reformu kritérií pre členov Rady OSN pre ľudské práva; vyzýva ESVČ, aby iniciovala a viedla úsilie o koordinované stanovisko EÚ a členských štátov k členstvu v Rade OSN pre ľudské práva, ktoré by podporovalo väčšiu transparentnosť volebného procesu, najmä zverejnením hlasovania členských štátov EÚ a poskytnutím odôvodnenia tohto hlasovania, – skutočne konkurenčný proces zabezpečením toho, aby tri regionálne bloky, ktorých členmi sú členské štáty EÚ, predstavili viac kandidátov ako miest, a – zodpovednosť kandidátov preskúmaním ich dobrovoľných záväzkov a výsledkov spolupráce s Radou OSN pre ľudské práva, zmluvnými orgánmi OSN a osobitnými postupmi; |
|
40. |
dôrazne odsudzuje všetky útoky na držiteľov mandátov v rámci osobitných postupov OSN a na nezávislosť ich mandátov; vyzýva členské štáty EÚ a jej demokratických partnerov, aby rozhodne čelili takýmto snahám a aby prijali všetky možné opatrenia na pomoc so zaistením bezpečného a otvoreného priestoru na interakciu jednotlivcov a organizácií občianskej spoločnosti s OSN, jej zástupcami a mechanizmami; vyzdvihuje prácu vyšetrovacích komisií a vyšetrovacích misií s mandátom OSN, ktoré sa čoraz častejšie využívajú na riešenie situácií závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva, medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a na boj proti beztrestnosti; |
|
41. |
vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali posilnenie regionálnych systémov ľudských práv, a to aj prostredníctvom finančnej pomoci a výmeny skúseností medzi regiónmi; zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu monitorovacích orgánov a súdnych mechanizmov zriadených v rámci týchto regionálnych systémov a ich komplementárnosť so systémom OSN v oblasti ľudských práv; |
|
42. |
vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na multilaterálnych fórach viedli úsilie o prijatie všeobecne uznávanej definície terorizmu, pričom by sledovali cieľ boja proti tejto hrozbe; ďalej ich vyzýva, aby v súvislosti s ôsmim globálnym preskúmaním stratégie OSN v oblasti boja proti terorizmu v roku 2023 viedli úsilie o vloženie dôraznej formulácie, v ktorej sa uzná negatívny vplyv zneužívania protiteroristických zákonov a politík na občiansky priestor, a naliehavo vyzvali všetky štáty, aby prijali potrebné kroky na reformu alebo zrušenie svojich protiteroristických právnych predpisov s cieľom zabezpečiť, aby nemali negatívny vplyv na občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci fór OSN viedli úsilie o nadviazanie konštruktívneho dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a obhajcami ľudských práv a zabezpečili ich zmysluplné zapojenie do všetkých fáz vývoja a vykonávania protiteroristických politík; |
|
43. |
je hlboko znepokojený rastúcimi útokmi autoritárskych režimov proti globálnemu poriadku založenému na pravidlách, a to aj napadnutím univerzálnosti ľudských práv, ich relativizáciou, vyhlásením, že sú nástrojom kultúrnej hegemónie nasadzovaným západnými krajinami, narúšaním medzinárodného práva v oblasti ľudských práv jeho novým výkladom a oslabovaním fungovania orgánov a mechanizmov OSN na vyvodenie zodpovednosti štátov za porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že EÚ musí presadzovať ochranu univerzálnosti ľudských práv ako hlavnú prioritu a na tento účel viesť pakt a spolupracovať s inými demokraciami a podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom posilniť multilaterálne organizácie a brániť globálny poriadok založený na pravidlách proti rastúcim autoritárskym mocnostiam; zdôrazňuje, že znížená účinnosť orgánov OSN so sebou prináša skutočnú cenu v podobe konfliktov, stratených životov a ľudského utrpenia a vážne oslabuje všeobecnú schopnosť krajín riešiť globálne výzvy; vyzýva členské štáty EÚ a podobne zmýšľajúcich partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie o zvrátenie tohto trendu; |
|
44. |
zdôrazňuje, že treba vykonať nestranné, spravodlivé a transparentné preskúmanie žiadostí mimovládnych organizácií (MVO) o poradný status v Hospodárskej a sociálnej rade OSN (ECOSOC); žiada, aby sa podnikli kroky na vytvorenie vlastného kresla Únie na každom multilaterálnom fóre vrátane Bezpečnostnej rady OSN, okrem už existujúceho stáleho kresla jedného z členských štátov v Bezpečnostnej rade, čo by posilnilo schopnosť EÚ konať, ako aj jej konzistentnosť a dôveryhodnosť vo svete; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zúčastnili na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN a naliehavo žiadajú členov rady ECOSOC, aby sa naďalej zaoberali neodôvodnenými prekážkami, ktoré bránia mimovládnym organizáciám získať akreditáciu ECOSOC, najmä tým, ktorých žiadosti sú už veľmi dlho nevybavené; |
Dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva
|
45. |
so znepokojením konštatuje rastúce nerešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, najmä v prebiehajúcich konfliktoch na celom svete; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby agentúry humanitárnej pomoci a charitatívne organizácie mohli poskytovať úplnú, včasnú a nerušenú pomoc všetkým zraniteľným skupinám obyvateľstva, a vyzýva všetky strany ozbrojených konfliktov, aby chránili civilné obyvateľstvo a humanitárnych, zdravotníckych, mediálnych a vzdelávacích pracovníkov; vyzýva na systematické vytváranie humanitárnych koridorov vo vojnových regiónoch a v bojových situáciách, aby sa ohrozeným civilistom umožnil únik z konfliktu, a dôrazne odsudzuje akékoľvek útoky na ne; |
|
46. |
pripomína, že medzinárodné humanitárne právo by malo usmerňovať politiky EÚ v súvislosti so situáciami okupácie alebo anexie územia, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť konzistentnosť, pokiaľ ide o tieto situácie; zdôrazňuje zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ za uplatňovanie najprísnejších politík náležitej starostlivosti v súvislosti s akoukoľvek hospodárskou alebo finančnou činnosťou na týchto dotknutých územiach alebo v spolupráci s nimi a za zabezpečenie prísneho dodržiavania medzinárodného práva a politiky EÚ v oblasti sankcií, ak sa na tieto situácie vzťahujú; |
Boj proti beztrestnosti a posilnenie medzinárodného trestného súdnictva
|
47. |
zdôrazňuje súvislosť medzi porušovaním ľudských práv a rozsiahlou beztrestnosťou a nezodpovednosťou v regiónoch a krajinách postihnutých konfliktmi; dôrazne víta pokračujúce prispievanie MTS k boju proti beztrestnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli Medzinárodnému trestnému súdu dostatočnú podporu, ktorá mu umožní vykonávať jeho činnosť; opätovne odsudzuje pokračujúce úsilie o oslabenie legitímnosti a práce MTS; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí bojovať proti nemu a reagovať na hrozby a sankcie voči obhajcom ľudských práv a svedkom, ktorí spolupracujú s MTS; zdôrazňuje kľúčovú úlohu MTS pri vyšetrovaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s MTS v boji proti takýmto trestným činom a v ich predchádzaní; víta pokračujúcu podporu EÚ a jej členských štátov MTS a vyzýva členské štáty EÚ, aby tento záväzok podporili udržateľným financovaním potrebným na zabezpečenie spravodlivosti vo všetkých situáciách, ktoré sa dostanú pred MTS; |
|
48. |
vyzýva EÚ, aby podporila prokurátora MTS pri vyšetrovaní a stíhaní podozrivých páchateľov vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a prípadne genocídy, a to poskytovaním politickej podpory, sprístupnením všetkých dôkazov, ktoré sú k dispozícii, vrátane spravodajských informácií z otvorených zdrojov, informácií a údajov, satelitných snímok a zachytenej komunikácie a poskytovaním primeraných ľudských a finančných zdrojov do všeobecného rozpočtu MTS s cieľom plne chrániť jeho nezávislosť a nestrannosť; |
|
49. |
vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby povzbudili svoje partnerské krajiny k ratifikácii Rímskej zmluvy, a tým rozšírili právomoc MTS; vyzýva EÚ, aby konala v súlade s rozhodnutím Rady 2011/168/SZBP o Medzinárodnom trestnom súde (26) s dôraznou pozíciou k trestnému činu agresie, ako sa požaduje v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o trestnom čine agresie (27); |
|
50. |
opätovne vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný akčný plán EÚ na boj proti beztrestnosti, ktorý by mal obsahovať okrem iného kapitoly o dôležitej úlohe organizácií občianskej spoločnosti v boji proti beztrestnosti a ich ochrane, o všetkých situáciách, ktoré si to vyžadujú, a o opatreniach na boj proti beztrestnosti v prípade rodovo motivovaného a sexuálneho násilia vrátane porušovania, sexuálnych a reprodukčných práv v konfliktných situáciách; vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby v plnej miere využívali všetky príslušné nástroje na boj proti beztrestnosti vrátane podpory univerzálnej jurisdikcie na vnútroštátnej úrovni, osobitných tribunálov na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni vrátane tribunálov pre zločiny agresie, ako aj vytvorenia pružných mechanizmov spolupráce a financovania na rýchle zhromažďovanie a analýzu dôkazov o trestných činoch; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordinované a komplementárne uplatňovanie týchto nástrojov s ostatnými príslušnými nástrojmi EÚ a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala program na budovanie kapacít členských štátov, ale aj tretích krajín na uplatňovanie zásady univerzálnej jurisdikcie v ich vnútroštátnych právnych systémoch; |
Dosiahnutie pokroku smerom k všeobecnému zrušeniu trestu smrti a predchádzaniu mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania
|
51. |
opakuje svoj zásadný nesúhlas s trestom smrti, ktorý je krutým, neľudským a ponižujúcim trestom a je nezvratný; zdôrazňuje, že EÚ sa musí neúnavne usilovať o všeobecné zrušenie trestu smrti ako hlavného cieľa svojej zahraničnej politiky v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby hájili zrušenie trestu smrti na všetkých medzinárodných fórach a zasadzovali sa za čo najširšiu podporu tejto pozície; podporuje pokračujúce úsilie orgánov OSN o všeobecné zrušenie trestu smrti v súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia OSN; dôrazne odsudzuje presadzovanie zákonov o rúhaní, ktoré zahŕňajú možnosť trestu smrti v prípade odsúdenia na celom svete; pripomína, že sloboda zvoliť si náboženstvo, ako aj či veriť alebo neveriť, zostáva základným ľudským právom, ktoré nemožno trestať smrťou ani ponižujúcim zaobchádzaním; vyzýva všetky krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby zrušili trest smrti alebo zaviedli okamžité moratórium ako prvý krok k jeho zrušeniu; okrem toho vyzýva príslušné krajiny, aby obmedzili zoznam trestných činov alebo trestných činov, za ktoré možno uložiť trest smrti; vyzýva na transparentnosť v súvislosti s rozsudkami smrti a popravami v krajinách, ktoré tieto štatistiky nezverejňujú; |
|
52. |
odsudzuje všetky prípady mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, nútené zmiznutia, svojvoľné zadržiavanie, mimosúdne popravy a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sú v mnohých krajinách stále bežné; s veľkým znepokojením konštatuje trend nárastu prípadov mučenia na celom svete a rozšírenú beztrestnosť jeho páchateľov; uznáva význam organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv v boji proti mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania; |
Riešenie globálnych výziev v oblasti ľudských práv a demokracie
Reakcia na pandémiu ochorenia COVID-19 a obnova po nej
|
53. |
je hlboko znepokojený dlhodobými negatívnymi dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19 na všeobecný stav demokracie a ľudských práv vo svete; zdôrazňuje neprimeraný nepriaznivý vplyv na skupiny v najzraniteľnejších situáciách vrátane žien, detí, osôb so zdravotným postihnutím, osôb s určitými chronickými ochoreniami, starších ľudí, lesieb, gayov, bisexuálov, transrodových, nebinárnych, intersexuálnych a queer (LGBTIQ) osôb, chudobných ľudí, osôb patriacich k etnickým, svetonázorovým a náboženským menšinám, utečencov a migrantov a osôb vo väzení alebo vo väzbe; ďalej je znepokojený oneskoreniami a prekážkami v prístupe k službám v oblasti zdravia a nárastom neplánovaných tehotenstiev, sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, neodborne vykonaného prerušenia tehotenstva a úmrtí matiek a novorodencov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia na predchádzanie ochoreniu COVID-19 sú používané ako zámienka na odopretie návštev rodinných príslušníkov alebo právnikov v detenčných zariadeniach a na porušovanie práv zadržiavaných osôb; oceňuje úlohu, ktorú zohrali obhajcovia ľudských práv a novinári, ktorí niekedy dokonca riskovali svoje životy, keď informovali o porušovaní ľudských práv počas pandémie alebo sa mu snažili zabrániť; |
|
54. |
opakuje, že využívanie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne zdravia a všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti patria medzi základné práva každej ľudskej bytosti bez rozdielu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali obranu tohto práva, najmä v krajinách a regiónoch, v ktorých sú zdravotnícke služby najmenej dostupné, a vyzýva krajiny, aby dosiahli pokrok v uľahčovaní prístupu k zdravotníckym službám; domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo financovaní vývoja a celosvetovej dodávky vakcín proti ochoreniu COVID-19, vzdelávania o prínosoch očkovania a zvyšovania dostupnosti, prístupnosti a cenovej dostupnosti očkovania s cieľom zabrániť chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním; |
|
55. |
opakuje, že osobná sloboda a sloboda zhromažďovania, sloboda myslenia, svedomia, náboženstva a presvedčenia a sloboda prejavu sú základnými kameňmi demokracie; je hlboko znepokojený rastúcim využívaním technológií masového sledovania najmä autoritárskymi režimami na obmedzovanie týchto slobôd, ktoré sa ešte viac rozšírilo pod zámienkou preventívnych opatrení proti pandémii ochorenia COVID-19; vyzýva na prísny a účinný zákaz predaja technológií masového sledovania; vyzýva k väčšej reakcii na masové prenikanie dezinformácií a konšpiračných teórií do digitálnej sféry, ktoré vo veľkej miere, ale nie výlučne, šíria autoritárske režimy, ako aj neštátni aktéri; |
Práva žien, posilnenie postavenia žien a rodová rovnosť
|
56. |
odsudzuje skutočnosť, že v žiadnej krajine sveta sa ešte nedosiahla rodová rovnosť; zdôrazňuje pretrvávanie rozšíreného rodovo motivovaného násilia a prelínajúcej sa diskriminácie v každom regióne sveta; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú naďalej hlavnými obeťami násilných kríz a že sexuálne, rodovo motivované a reprodukčné násilie pretrváva na mnohých miestach na svete, pričom sa využíva najmä v ozbrojených konfliktoch ako vojnová zbraň; zdôrazňuje, že terčom útoku sa stali najmä obhajkyne ľudských práv, aktivistky, novinárky a právničky, pričom čelia rýchlo rastúcemu obťažovaniu a zastrašovaniu online a hrozbám a útokom; |
|
57. |
s hlbokým znepokojením zdôrazňuje nárast rodovo motivovaného a domáceho násilia a vyjadruje poľutovanie nad neúspechmi v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v rozvojových aj rozvinutých krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby plne podporovali právo žien na telesnú integritu, dôstojnosť a samostatné rozhodovanie a na účinný boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu; upozorňuje na skutočnosť, že napriek úsiliu EÚ sú ženy vo vedúcich pozíciách naďalej menšinou, poberajú nižší plat ako muži za plnenie rovnakých úloh a ich kompetencie a zručnosti sú z dôvodu ich pohlavia podhodnotené alebo oslabené; |
|
58. |
vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby posilnili svoje úsilie o zabezpečenie plného dodržiavania ľudských práv žien, dievčat a zraniteľných skupín a zabezpečili rovnaké príležitostí pre všetkých; vyzýva na celosvetové odstránenie právnych predpisov a postupov, ktoré ženám bránia v uplatňovaní ich práv, najmä práv na vzdelanie, prácu a účasť na politickom a verejnom rozhodovaní; vyjadruje poľutovanie nad situáciami, keď sa ženám a domácnostiam vedeným ženami, najmä v oblastiach humanitárnej krízy, odopiera prístup k humanitárnej pomoci a základným službám, pretože vnútroštátne a miestne orgány trvajú na tom, aby tieto služby poskytovali pracovníčky, a zároveň obmedzujú prístup žien k zamestnaniu; vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a implementovali Istanbulský dohovor; |
|
59. |
dôrazne odsudzuje využívanie manželstiev maloletých a nútených manželstiev, domáceho väzenia, znásilňovania a iného ponižujúceho zaobchádzania so ženami; vyzýva Komisiu a OZEÚ pre ľudské práva, aby riešili otázku manželstiev maloletých a nútených manželstiev; |
|
60. |
pripomína, že štáty sú povinné zaručiť prístup ku komplexným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane moderných metód antikoncepcie, bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, zdravotnej starostlivosti o matky a prenatálnej a postnatálnej zdravotnej starostlivosti, asistovanej reprodukcie a prístupu k vzdelávaniu a informáciám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane komplexnej sexuálnej výchovy bez akejkoľvek formy diskriminácie; vyzýva na ďalšie posilnenie zákonných práv a ochrany a na odstránenie prekážok prístupu k SRZP na celom svete; opakuje svoju výzvu, aby sa právo na bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva začlenilo do charty; víta uverejnenie aktualizovaných usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré poskytujú kľúčové odporúčania pre systémy zdravotnej starostlivosti týkajúce sa poskytovania starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v mnohostranných a dvojstranných vzťahoch plne podporovali a presadzovali SRZP vrátane prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva v súlade s medzinárodným právom a normami v oblasti ľudských práv; |
|
61. |
vyzýva na väčšie úsilie o odstránenie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a na boj proti beztrestnosti páchateľov takéhoto násilia; vyzýva Komisiu aby pokračovala v úsilí o úplné odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete; požaduje silnejší záväzok a podporu EÚ v oblasti ochrany práv žien v tretích krajinách v rámci jej úsilia o predchádzanie konfliktom a ich riešenie, ako aj o udržiavanie mieru, humanitárnu pomoc a obnovu po skončení konfliktu, spravodlivosť v prechodnom období a presadzovanie ľudských práv a demokratických reforiem, s osobitným zameraním na práva žien, ktoré trpia nepriateľstvom, diskrimináciou alebo stigmatizáciou, sú tehotné alebo majú novonarodené deti, sú nezamestnané alebo žijú v chudobe; |
|
62. |
opätovne zdôrazňuje potrebu rozhodných opatrení na zabezpečenie úplného vykonávania akčného plánu pre rodovú rovnosť III; vyzýva EÚ, ako sa uvádza v akčnom pláne pre rodovú rovnosť III, aby dôrazne riešila prierezovosť vypracovaním politiky boja proti viacnásobnej diskriminácii, ktorej čelia milióny žien a dievčat, ktoré sú obeťami porušovania občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv na základe príslušnosti ku kaste, vrátane sexuálneho zneužívania a násilia, vysídľovania, nútenej práce, prostitúcie a obchodovania s ľuďmi; |
|
63. |
opakuje, že odsudzuje prax komerčného náhradného materstva, čo je globálny jav, pri ktorom sú ženy na celom svete vystavené vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi a ktorý je zameraný najmä na finančne a sociálne zraniteľné ženy; zdôrazňuje jeho závažný vplyv na ženy, práva žien, zdravie žien a rodovú rovnosť a podčiarkuje jeho cezhraničné dôsledky; požaduje európsky právny rámec na riešenie negatívnych dôsledkov komerčného náhradného materstva; |
|
64. |
odsudzuje právne predpisy, politiky a postupy, ktoré umožňujú výber detí na základe pohlavia, rasy, zdravotného postihnutia alebo akéhokoľvek iného dôvodu; |
Práva dieťaťa
|
65. |
žiada systematický a konzistentný prístup k podpore a ochrane práv detí v rámci vonkajších politík EÚ; vyzýva k väčšiemu zosúladeniu úsilia o ochranu práv detí v krízových alebo núdzových situáciách a víta závery Rady na túto tému; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúci počet takýchto krízových situácií vo svete spolu s dlhotrvajúcimi dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19 viedol k čoraz častejšiemu porušovaniu práv detí na celom svete vrátane násilia, skorých a nútených manželstiev, sexuálneho zneužívania vrátane mrzačenia pohlavných orgánov, obchodovania s ľuďmi, núteného odlúčenia detí od rodičov a naopak v prípadoch moderného otroctva, detskej práce, nútenej detskej práce, náboru detí za vojakov, nedostatočného prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, podvýživy a extrémnej chudoby; zdôrazňuje neprimerané a dlhodobé účinky potravinovej neistoty na deti, ktorá priamo ovplyvňuje nielen ich zdravie a vývoj, ale aj ich vzdelanie, a takisto zvyšuje poburujúcu prax skorých manželstiev; zdôrazňuje, že vo svete je stále veľké množstvo detí, ktoré sú nútené pracovať, zvyčajne v nebezpečných podmienkach, na ťažko dostupných miestach, ako sú banské šachty, pri ťažbe surovín vrátane vzácnych nerastov, v priemysle a v poľnohospodárstve; zdôrazňuje, že rok 2021 je Medzinárodným rokom za odstránenie detskej práce, a pripomína politiku nulovej tolerancie EÚ voči tejto praktike; vyzýva zostávajúce krajiny, ktoré ešte neratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, aby tak urýchlene urobili; |
|
66. |
vyjadruje poľutovanie nad neustálym zameriavaním sa na deti ako nástroj vojny; opakuje, že vzhľadom na svoju zraniteľnosť sú neplnoletí často prvými obeťami násilia na územiach zasiahnutých vojnou, najmä pokiaľ ide o etnické odvety bojujúcich kmeňov, skupín a etník; odsudzuje nútené nábory neplnoletých detí v oblastiach vojny, ako aj ich inštrumentalizáciu a zacielenie sexuálneho násilia voči nim; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spôsoby reintegrácie a odškodnenia detí, ktorých práva boli porušené, a že program OSN o deťoch a ozbrojených konfliktoch sa musí začleniť do všetkých vonkajších činností EÚ; vyzýva príslušné členské štáty, aby zabezpečili ochranu detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi týchto členských štátov a ktoré sú uväznené alebo zadržiavané v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v boji proti beztrestnosti vojnových zločinov proti deťom, posilnila svoju spoluprácu s humanitárnymi organizáciami zameranými na deti a MVO, a aby chránila práva detí v rámci svojej spolupráce a partnerstva s tretími krajinami; |
|
67. |
zdôrazňuje, že právo na vzdelanie utrpelo osobitné škody, keďže v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, ale aj náboženského extrémizmu a rodovej diskriminácie dievčat došlo k bezprecedentnému narušeniu vzdelávania; vyjadruje znepokojenie nad vylučovaním tehotných dospievajúcich zo škôl; pripomína, že každé dieťa má právo na komplexnú sexuálnu výchovu, ktorá je nediskriminačná, založená na dôkazoch, vedecky presná, primeraná veku a zaoberá sa škodlivými rodovými normami; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu vrátane inovatívnych spôsobov, ako obísť prekážky, ktoré kladú vnútroštátne orgány; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili svoju podporu tretím krajinám s cieľom pomôcť im prispôsobiť sa výzvam, ktorým čelia počas pandémie ochorenia COVID-19 v oblasti vzdelávania; zdôrazňuje, že táto podpora by mohla mať podobu zvýšených finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom nástroja NDICI – Globálna Európa, ale mohla by zahŕňať aj poskytovanie budovania kapacít a najlepších postupov na základe získaných poznatkov prostredníctvom delegácií EÚ na celom svete; zdôrazňuje, že meniace sa medzinárodné prostredie si môže vyžadovať finančné riešenie, ktoré umožní reakciu viacerých darcov na krytie rastúceho nedostatku financovania záujme dosiahnutia cieľa udržateľného rozvoja OSN č. 4, inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania a podpory príležitosti celoživotného vzdelávania pre všetkých; |
|
68. |
vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zachovali stabilné financovanie vzdelávania prostredníctvom všetkých vonkajších finančných nástrojov EÚ, v súlade s referenčnou hodnotou vo výške 10 % pre vzdelávanie v rámci nástroja NDICI – Globálna Európa; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali vlády tretích krajín pri budovaní a ďalšom rozvoji silnejších a inkluzívnejších vzdelávacích systémov zohľadňujúcich rodovú rovnosť; pripomína, že OSN stanovila prístup žien k vzdelaniu ako základné právo; domnieva sa, že zvyšovanie prístupu dievčat k vzdelávaniu a podpora účasti žien na vzdelávaní a kariére v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky by mali byť prioritne hlavným politickým cieľom EÚ; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné, aby dievčatá mohli dokončiť svoje vzdelanie a mali prístup k informáciám a službám primeraným ich veku bez diskriminácie, bez rodových predsudkov a s rovnakými príležitosťami na využitie svojho potenciálu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť rodovo podmienené prekážky vo vzdelávaní, ako sú zákony, politiky a škodlivé spoločensko-kultúrne normy, ktoré bránia dievčatám pokračovať vo vzdelávaní v prípade tehotenstva, manželstva a materstva; nabáda na riešenie rodových stereotypov a škodlivých spoločensko-kultúrnych noriem prostredníctvom vzdelávania a na predchádzanie násiliu prostredníctvom vzdelávania, ktoré zohľadňuje rodové hľadisko; |
Práva starších osôb
|
69. |
vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili nové možnosti na posilnenie práv starších osôb; zdôrazňuje problémy, ktoré bránia v plnom dodržiavaní všetkých ľudských práv starších osôb, vrátane diskriminácie z dôvodu veku, chudoby, násilia, nedostatku sociálnej ochrany, zdravotnej starostlivosti a iných základných služieb, ako aj prekážok v zamestnaní; zdôrazňuje prácu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva na právne záväznom nástroji na posilnenie ochrany ľudských práv starších osôb a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvážili aktívnu podporu tejto práce; |
Práva osôb so zdravotným postihnutím
|
70. |
víta prijatie stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 ako nástroja na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím a ich práv na celom svete, najmä chudoby a diskriminácie, ale aj problémov s prístupom k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu a účasti na politickom živote; požaduje systematické vnútorné a vonkajšie vykonávanie tejto stratégie; zdôrazňuje, že povinnosť starať sa o osoby so zdravotným postihnutím nesú zvyčajne ich rodiny, najmä ženy, a vyzýva EÚ, aby pomáhala tretím krajinám pri vytváraní politík na podporu opatrovateľov osôb so zdravotným postihnutím; |
|
71. |
vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie na podporu rovnakých práv pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje potrebu štruktúrovaného dialógu s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím v partnerských krajinách s cieľom zabezpečiť zmysluplnú účasť a úspešné zapojenie do plánovania, vykonávania a monitorovania nástrojov vonkajšieho financovania EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné naliehať na kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby vykonali reformy na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím, a vyzýva Komisiu, aby im pomohla pri rozvoji štruktúrovaného procesu konzultácií s osobami so zdravotným postihnutím a organizáciami, ktoré ich zastupujú; žiada, aby sa delegáciám EÚ poskytli investície, odborná príprava a budovanie kapacít s cieľom vykonávať ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím týkajúce sa humanitárnej činnosti a medzinárodnej spolupráce; |
Neznášanlivosť, xenofóbia a diskriminácia
|
72. |
zdôrazňuje svoj nesúhlas a odsúdenie neznášanlivosti, xenofóbie a diskriminácie na základe rasy, etnického pôvodu, národnosti, sociálnej triedy, zdravotného postihnutia, kasty, náboženstva, viery, veku, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ktoré v mnohých regiónoch sveta vedú k zabíjaniu a prenasledovaniu najmä v situáciách konfliktu; zdôrazňuje, že rasizmus, diskriminácia, xenofóbia, náboženské prenasledovanie a s nimi spojená neznášanlivosť sú naďalej veľkým celosvetovým problémom, ktorý vedie k porušovaniu práv vo všetkých oblastiach života vrátane prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, práci a spravodlivosti, a že pandémia ochorenia COVID-19 tieto problémy ešte viac zhoršila; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby viedli celosvetový boj proti antisemitizmu, a víta prijatie stratégie EÚ na tento účel; vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie EÚ, aby v spolupráci s členskými štátmi a s podnetmi Európskeho parlamentu vypracovali konkrétne miestne stratégie na pomoc v boji proti diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste v krajinách, ktoré sú ňou najviac postihnuté, a to v dialógu s miestnymi zástupcami a organizáciami občianskej spoločnosti, a aby ich pozývala na konzultácie vyplývajúce z dohôd alebo nástrojov EÚ vrátane dialógov o ľudských právach; |
|
73. |
odporúča, aby sa Európsky parlament zaoberal diskrimináciou na základe príslušnosti ku kaste vo všetkých svojich príslušných výboroch (Výbor pre zahraničné veci, Výbor pre rozvoj a medzinárodný obchod a Podvýbor pre ľudské práva) a v delegáciách, aby vymenoval kontaktnú osobu pre diskrimináciu na základe príslušnosti ku kaste a aby pri návštevách krajín, ktorých sa táto otázka týka, konzultoval s organizáciami Dalitov, nastolil otázku diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste partnerom Európskeho parlamentu a usporiadal vypočutie s cieľom preskúmať opatrenia a pokrok EÚ pri príležitosti Medzinárodného dňa boja za odstránenie rasovej diskriminácie; |
Národnostné, etnické a jazykové menšiny
|
74. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé krajiny napriek svojim záväzkom chrániť menšiny presadzujú politiky nútenej asimilácie národnostných, etnických a jazykových menšín tým, že nerešpektujú ich práva; zdôrazňuje, že menšiny by sa nemali stať cieľom ani nástrojom žiadneho vojenského napätia alebo konfliktu; pripomína povinnosti štátov vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd chrániť práva týchto menšín na ich príslušných územiach; vyzýva vlády partnerských krajín EÚ, aby rešpektovali práva národnostných, etnických a jazykových menšín vrátane ich kultúr, jazykov, náboženstiev, tradícií a histórií s cieľom chrániť rozmanitosť a jazykovú a kultúrnu identitu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby poskytli aktívnu podporu týmto partnerským krajinám na tento účel; vyzýva Komisiu, aby podporovala ochranu ľudských práv a základných slobôd patriacich k menšinám na celom svete, a to aj v rámci tematických programov pre ľudské práva a demokraciu NDICI – Globálna Európa; |
Práva LGBTIQ osôb
|
75. |
dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv vrátane diskriminácie, stigmatizácie, svojvoľného zadržiavania, mučenia, prenasledovania a zabíjania, ktorým naďalej čelia LGBTIQ osoby na celom svete; domnieva sa, že násilné praktiky a činy páchané voči jednotlivcom z dôvodu ich skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového prejavu alebo pohlavných znakov by nemali zostať bez trestu a je nutné ich odstrániť; zdôrazňuje, že LGBTIQ osoby a ich obhajcovia na celom svete naďalej čelia porušovaniu ľudských práv vrátane diskriminácie, stigmatizácie, prenasledovania, násilia a vrážd; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o zabezpečenie toho, aby LGBTIQ osoby mohli v plnej miere požívať svoje ľudské práva na vnútornej aj vonkajšej úrovni, a aby zohrávala vedúcu úlohu pri obrane ich ochrany vo svojich vonkajších politikách; vyzýva na úplné vykonávanie stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 ako nástroja EÚ na zlepšenie situácie LGBTIQ osôb na celom svete; vyzýva inštitúcie EÚ, aby išli príkladom a aktívne obhajovali práva LGBTIQ osôb na celom svete a prísne a dôsledne uplatňovali usmernenia EÚ v celej zahraničnej politike EÚ s cieľom presadzovať a chrániť uplatňovanie všetkých ľudských práv LGBTIQ osôb; |
Sloboda prejavu, sloboda tlače a právo na informácie
|
76. |
zdôrazňuje mimoriadny význam slobody prejavu online aj offline a prístupu k spoľahlivým informáciám pre demokraciu a rozkvet občianskeho priestoru; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcimi obmedzeniami a nad porušovaním práv na súkromie, slobodu prejavu, slobodu informácií a slobodu združovania a zhromažďovania zo strany štátnych a neštátnych subjektov v mnohých krajinách sveta, najmä novinárov, prostredníctvom cenzúry alebo potreby autocenzúry a zneužívania zákonov o boji proti terorizmu, praní špinavých peňazí, hanobení a korupcii, ktoré slúžia na umlčanie novinárov, organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; odsudzuje používanie príliš širokej terminológie, ktorá orgánom umožňuje legalizovať nespočetné množstvo činov a kriminalizovať legitímnu prácu v oblasti ľudských práv, a nedostatok dostatočných záruk v oblasti ľudských práv v mnohých z týchto právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces; okrem toho odsudzuje využívanie technológií, ako je špionážny softvér, na prenasledovanie novinárov alebo narušovanie či kontrolu ich práce; okrem toho vyjadruje hlboké znepokojenie nad fyzickou bezpečnosťou novinárov, útokmi na nich vrátane mimosúdnych popráv a svojvoľného zadržiavania a nad skutočnosťou, že v roku 2022 bolo doteraz zabitých viac ako 61 novinárov a pracovníkov médií; |
|
77. |
vyzýva Komisiu, aby chránila slobodu prejavu a zabezpečila prístup verejnosti k informáciám prostredníctvom internetu ako spôsobu na dosiahnutie slobody prejavu; odsudzuje brutálne zásahy a použitie sily, obťažovanie, svojvoľné zadržiavanie a mimosúdne popravy pokojných demonštrantov vo viacerých tretích krajinách; |
|
78. |
vyzýva EÚ, aby podporovala dôveryhodné médiá a informačné zdroje, ktoré prispievajú k zodpovednosti orgánov a k prechodu k demokracii; vyjadruje znepokojenie nad rozšíreným používaním strategických žalôb proti verejnej účasti (SLAPP) na umlčanie novinárov, aktivistov, odborárov a obhajcov ľudských práv vrátane obhajcov environmentálnych ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje, že táto prax ešte viac obmedzuje priestor pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv na celom svete v kontexte, keď sa občiansky priestor už niekoľko rokov neustále zmenšuje, pričom verejné orgány, ako aj súkromné subjekty čoraz viac napádajú práva na slobodu prejavu a slobodu združovania a zhromažďovania; v tejto súvislosti víta návrh smernice Komisie zameraný na ochranu novinárov a obhajcov ľudských práv pred zneužívaním súdnych konaní a strategických žalôb proti verejnej účasti; |
|
79. |
naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v koordinácii s členskými štátmi vypracovali stratégiu na riešenie rozšíreného využívania strategických žalôb proti verejnej účasti proti obhajcom ľudských práv, novinárom, aktivistom a odborárom na celom svete; ďalej vyzýva Komisiu a ESVČ, aby do takejto stratégie zahrnula usmernenia o spôsoboch poskytovania účinnej ochrany obetiam strategických žalôb proti verejnej účasti, a to aj prostredníctvom finančnej pomoci na pokrytie právnych poplatkov; vyzýva delegácie EÚ, aby dokumentovali strategické žaloby proti verejnej účasti a zahrnuli ich do svojich činností monitorovania, podávania správ a posudzovania; vyzýva zákonodarcov z tretích krajín, aby v rámci všeobecných iniciatív zameraných na podporu a ochranu slobody prejavu vrátane slobody a plurality médií vypracovali zákony s rovnakým cieľom; |
|
80. |
víta zámer Komisie financovať projekty na pomoc novinárom v právnych a praktických otázkach, a to aj mimo EÚ, prostredníctvom akčného plánu pre európsku demokraciu; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o pomoc cieľovým novinárom na celom svete s cieľom zaistiť ich bezpečnosť, a to aj poskytnutím bezpečného útočiska a prostriedkov na pokračovanie v práci v prípade, že by museli opustiť svoje miesto pobytu, a úzkou spoluprácou s partnerskými krajinami v tejto otázke, najmä v rámci partnerských dohôd EÚ s tretími krajinami; víta úlohu, ktorú v tomto smere zohrávajú programy ako Media4Democracy a aktivity Európskej nadácie na podporu demokracie financované EÚ; |
|
81. |
vyjadruje vážne znepokojenie nad obmedzeniami akademickej slobody a nárastom cenzúry a väznenia vedcov na celom svete, čo má významné dôsledky pre právo na vzdelávanie; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje diplomatické úsilie prostredníctvom dvojstranného a viacstranného zapojenia v súvislosti s hrozbami alebo útokmi štátnych a neštátnych subjektov na akademickú slobodu; vyzýva EÚ, aby zabezpečila nepretržitú podporu Globálnemu kampusu pre ľudské práva na vysokej úrovni, ako vlajkovému príkladu podpory EÚ pre vzdelávanie v oblasti ľudských práv na celom svete; |
Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery
|
82. |
poznamenáva, že v roku 2021 mala 40. výročie Deklarácia OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery; pripomína, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery je základným právom každej ľudskej bytosti a vzťahuje sa na všetky osoby rovnako; s vážnym znepokojením konštatuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, právo mať vieru alebo neveriť, identifikovať sa ako ateista alebo agnostik, vrátane práva prejavovať nenáboženské alebo nenáboženské presvedčenie prostredníctvom prejavu, výučby a praktizovania, a právo opustiť svoje náboženstvo, je stále porušované v mnohých krajinách sveta; zdôrazňuje negatívny vplyv pandémie ochorenia COVID-19, keďže niektoré vlády ju stále využívajú ako zámienku na ďalšie diskriminačné praktiky vrátane násilia voči náboženským menšinám a zaobchádzania s nimi ako s obetnými baránkami; odsudzuje násilie voči príslušníkom menšín z dôvodu ich viery alebo náboženského vyznania; odsudzuje, že tento fenomén zasahuje mnoho komunít náboženstiev a presvedčení, ako aj skupiny, ako sú ateisti, humanisti a agnostici alebo osoby, ktoré sa nepriznávajú k žiadnemu náboženskému vyznaniu; s hlbokým znepokojením konštatuje, že nenáboženské, sekulárne a humanistické organizácie čelia v mnohých krajinách rastúcemu prenasledovaniu vrátane bezprecedentných vĺn podnecovania násilia voči nim, nenávisti a zabíjania; |
|
83. |
odsudzuje útoky na nespočetné množstvo jednotlivcov a organizácií občianskej spoločnosti za pokojné spochybňovanie, kritizovanie alebo satiru náboženského presvedčenia a pripomína, že vyjadrenie kritických názorov na náboženstvo je legitímnym vyjadrením slobody myslenia alebo umeleckej tvorby; |
|
84. |
ďalej vyjadruje znepokojenie nad zneužívaním a inštrumentalizáciou náboženského vyznania na podnecovanie neznášanlivosti alebo oslabovanie ľudských práv, ako sú práva LGBTIQ osôb a práva žien, najmä SRZP, ako aj práv detí na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; |
|
85. |
vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, aby nastolili tieto otázky na fórach OSN o ľudských právach a spolupracovali s príslušnými mechanizmami a výbormi OSN; vyzýva Komisiu a Radu, aby realizovali ambiciózne programy na ochranu tohto práva na celom svete vrátane povzbudzovania a podpory medzinárodného úsilia o zhromažďovanie dôkazov o krutých zločinoch založených na presvedčení alebo náboženstve, postavenie páchateľov pred súd, uvalenie účinných trestných rozsudkov a odškodnenie obetí; vyzýva Radu, Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby spolupracovali s tretími krajinami na prijatí opatrení na predchádzanie trestným činom z nenávisti a boj proti nim vo všetkých vonkajších politikách EÚ; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby v prípade potreby zahrnuli náboženské organizácie do svojich dialógov s občianskou spoločnosťou s cieľom prispôsobiť politiky v oblasti ľudských práv náboženskému a kultúrnemu kontextu špecifickému pre jednotlivé krajiny, a to okrem iného vzhľadom na úlohu niektorých náboženských organizácií v reakcii na humanitárne krízy; konštatuje, že by sa nemalo opomínať obyvateľov, ktorí sa nestotožňujú so žiadnym náboženstvom, v politickom rámci EÚ v oblasti slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery; vyzýva na hodnotenie usmernení EÚ z roku 2013 týkajúcich sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania a viery, ako sa stanovuje v ich článku 70; |
Obhajcovia ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti
|
86. |
dôrazne podporuje prácu obhajcov ľudských práv a zdôrazňuje riziká, ktorým čelia pri svojom úsilí o ochranu ľudských práv, vrátane hrozieb voči nim a ich rodinám, obťažovania a násilia; odsudzuje skutočnosť, že stovky obhajcov ľudských práv boli zabité pre svoju prácu, pričom väčšina z nich boli ochrancovia životného prostredia; víta úsilie EÚ podporovať obhajcov ľudských práv v ich práci vrátane mechanizmu ProtectDefenders.eu; vyzýva na zintenzívnenie tohto úsilia s cieľom zmierniť rastúce riziká, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv na celom svete, vrátane svojvoľného zadržiavania a väznenia, verbálnych a fyzických útokov, právneho obťažovania a obmedzení a medzinárodných hrozieb alebo represie; vyzýva členské štáty, aby pozastavili všetky aktívne zmluvy o vydávaní osôb s krajinami, v ktorých je situácia v oblasti ľudských práv nezlučiteľná s medzinárodnými záväzkami členských štátov týkajúcimi sa zákazu vyhostenia alebo vrátenia; |
|
87. |
vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zaoberali legislatívnymi alebo administratívnymi pokusmi o uzavretie priestoru na ochranu ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali strategickú víziu na vysokej úrovni na boj proti rastúcim globálnym útokom na obhajcov ľudských práv, a to aj prijímaním dôrazných záverov Rady EÚ pre zahraničné veci, v ktorých sa stanoví kolektívna stratégia na vysokej úrovni pre globálnu činnosť EÚ v oblasti obhajcov ľudských práv, a aby v plnej miere plnili svoje politické záväzky týkajúce sa ochrany ohrozených obhajcov ľudských práv, ako sú záväzky zahrnuté v akčnom pláne EÚ pre demokraciu a ľudské práva na roky 2020 – 2024 a v usmerneniach EÚ o ochrancoch ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne podporovali rozvoj a vykonávanie vhodných a účinných systémov ochrany pre obhajcov ľudských práv v ohrození alebo v zraniteľných situáciách, a to aj prostredníctvom zmysluplných konzultácií s nimi a na základe komplexných kvalitatívnych analýz rizík, pričom sa zabezpečí, aby boli takéto mechanizmy komplexné, primerane vybavené zdrojmi, posudzovali a riadili riziká preventívnym prístupom a vytvorili plány ochrany, ktoré skutočne zodpovedajú potrebám ochrany jednotlivcov, skupín a komunít; vyzýva EÚ a jej členské štáty, najmä OZEÚ pre ľudské práva a stálych predstaviteľov pri EÚ, aby boli aktívnejší pri zverejňovaní verejných vyhlásení a iných foriem verejnej a súkromnej politickej angažovanosti na podporu ohrozených a dlhodobo väznených obhajcov ľudských práv, ako aj aby pomáhali pri návštevách väzňov a umožňovali externé návštevy ich rodín; trvá na tom, aby ESVČ a delegácie EÚ venovali osobitnú pozornosť situácii ohrozených laureátov a finalistov Sacharovovej ceny a aby v koordinácii s členskými štátmi a Európskym parlamentom podnikli rozhodné kroky s cieľom zabezpečiť ich dobré životné podmienky, bezpečnosť alebo oslobodenie; vyzýva ESVČ, aby pravidelne podávala správy o opatreniach prijatých v súvislosti s prípadmi laureátov Sacharovovej ceny a finalistov, ktorí sú zadržiavaní, čelia obmedzeniam svojich slobôd alebo ktorých miesto pobytu zostáva neznáme; |
|
88. |
vyjadruje znepokojenie nad prekážkami, s ktorými sa stretávajú obhajcovia ľudských práv na celom svete pri prístupe k humanitárnym a/alebo krátkodobým vízam EÚ; pripomína význam tohto základného nástroja bezpečnosti a ochrany, ktorý umožňuje obhajcom ľudských práv v prípade potreby prístup k bezpečnému útočisku, ako aj využiť existujúce príležitosti pre odpočinok a dočasnú úľavu a dočasné relokačné programy alebo vykonávanie základných medzinárodných činností v oblasti presadzovania, mobilizácie alebo vytvárania sietí na území EÚ; požaduje celoeurópsky systém vydávania krátkodobých humanitárnych víz na dočasné premiestnenie obhajcov ľudských práv v ohrození, ako aj koordinovanejšiu politiku EÚ týkajúcu sa vydávania núdzových víz pre obhajcov ľudských práv členskými štátmi; vyzýva EÚ, aby vypracovala predvídateľnejšiu, koordinovanejšiu a konzistentnejšiu politiku v oblasti víz pre obhajcov ľudských práv, ktorá umožní flexibilné a reaktívne protokoly, a to aj v kritických situáciách; |
|
89. |
vyjadruje poľutovanie nad rôznymi formami zákazov a obmedzení organizácií občianskej spoločnosti a ich činností, ako sú zákony vrátane protiteroristických zákonov, ktorých cieľom je zmenšovať priestor občianskej spoločnosti a umlčať nesúhlasné hlasy alebo podporovať organizácie sponzorované vládami tretích krajín (vládne mimovládne organizácie (GONGO)); vyjadruje poľutovanie nad rozsiahlym prijímaním zákonov o tzv. zahraničných agentoch v mnohých krajinách, ktoré nútia jednotlivcov a subjekty, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako zahraniční agenti; vyjadruje osobitné znepokojenie nad používaním týchto zákonov na stigmatizáciu a obmedzovanie práce občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a to aj prostredníctvom obmedzení práva na prístup k financovaniu; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi s cieľom dosiahnuť zrušenie alebo revíziu takýchto právnych predpisov, a vyzýva inštitúcie a orgány EÚ, najmä ESVČ v koordinácii s Komisiou, aby na tento účel vypracovali koordinovanú stratégiu; |
|
90. |
ľutuje, že obhajkyne ľudských práv sú vystavené rodovo motivovanému násiliu a trpia nedostatočným prístupom k primeraným zdrojom a mechanizmom ochrany; odsudzuje, že obhajkyne ľudských práv a aktivisti za práva žien sú aj naďalej sexuálne obťažovaní, ohrozovaní, zastrašovaní, kriminalizovaní, či dokonca zabíjaní; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že obhajkyne ľudských práv, ktoré pracujú v oblasti SRZP, sú obzvlášť terčom útokov na celom svete, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby verejne a súkromne odsúdili útoky a hrozby voči obhajcom ľudských práv pracujúcim v tejto oblasti a aktívne zabezpečili primerané zastúpenie obhajcov SRZP v konzultáciách; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ politicky a finančne podporovala organizácie občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú práva žien a dievčat vo všetkých oblastiach; |
Migranti a utečenci
|
91. |
opätovne potvrdzuje neodňateľné ľudské práva migrantov, utečencov a násilne vysídlených osôb, ktoré sa musia odzrkadľovať v migračnej a azylovej politike EÚ a v jej spolupráci s tretími krajinami v tejto oblasti; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o uznanie a rozvoj spôsobov riešenia základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania, zameriavajúc sa najmä na ženy, deti, etnické, náboženské a konfesionálne menšiny a osoby so zdravotným postihnutím, ktoré patria k najzraniteľnejším osobám, budovať odolnosť komunít pôvodu migrantov a pomáhať im v tom, aby svojim príslušníkom vedeli ponúkať možnosť dôstojného a bezpečného života v ich domovskej krajine; vyzdvihuje dôležitosť toho, aby sa migračné a azylové politiky riadili uplatňovaním zásad solidarity, rovnováhy a spoločnej zodpovednosti krajín; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali krajiny, ktoré prijímajú väčšinu utečencov, ako aj tranzitné krajiny a krajiny pôvodu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že európske financovanie, odborná príprava alebo iné formy podpory tretích krajín súvisiace s migráciou nebudú priamo ani nepriamo uľahčovať páchanie porušovania ľudských práv, ani posilňovať alebo udržiavať beztrestnosť takéhoto porušovania; opakuje, že úzka spolupráca s tretími krajinami a ich angažovanosť sú naďalej kľúčom k predchádzaniu prevádzačstva migrantov a obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje najmä potrebu rozšíriť boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré obchodujú s ľuďmi, prísne v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že šírenie informácií a kampane na zvyšovanie informovanosti o rizikách prevádzačstva majú zásadný význam; vyzýva, aby sa pri humanitárnych operáciách financovaných EÚ zohľadňovali osobitné potreby detí a iných zraniteľných skupín a aby sa zabezpečila ich ochrana počas vysídľovania; v tejto súvislosti odsudzuje umiestňovanie detí migrantov do zariadení určených na zaistenie, najmä ak sú oddelené od svojich rodičov alebo zákonných opatrovníkov; zdôrazňuje význam rozvoja účinného rámca bezpečných a legálnych ciest do EÚ a v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o prilákaní zručností a talentov do EÚ vrátane rozvoja partnerstiev zameraných na talenty s partnerskými krajinami; |
|
92. |
pripomína svoj záväzok dodržiavať práva utečencov, ako sa stanovuje v medzinárodných právnych predpisoch v oblasti ľudských práv a utečencov, najmä v Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokole z roku 1967; pripomína záväzky štátov chrániť utečencov a rešpektovať ich práva v súlade s príslušným medzinárodným právom; vyjadruje poľutovanie nad počtom úmrtí migrantov, ku ktorým došlo na migračných trasách, a nad nezákonným zavracaním (tzv. push-back) migrantov v rozpore s medzinárodným právom; pripomína, že EÚ a jej členské štáty by mali vo svojich vonkajších a extrateritoriálnych opatreniach, dohodách a spolupráci v oblasti migrácie, hraníc a azylu dodržiavať a chrániť ľudské práva, najmä tie, ktoré sú zakotvené v charte vrátane práva na život, slobodu a práva na azyl, konkrétne na individuálne posúdenie žiadostí o azyl a uplatňovanie zásady nevyhostenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty išli príkladom tým, že budú prísne dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného utečeneckého práva, a že podstatne zvýšia svoju pomoc pre tých, ktorí utekajú pred represiami alebo vojnou, hostiteľské kapacity a prísľuby presídlenia; |
|
93. |
vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby boli plne transparentné, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov tretím krajinám na spoluprácu v otázkach migrácie; opakovane žiada Komisiu, aby zabezpečila transparentné ex ante hodnotenia rizík, ktoré vykonajú nezávislé orgány EÚ a odborníci, týkajúce sa vplyvu akejkoľvek formálnej, neformálnej alebo finančnej spolupráce EÚ s tretími krajinami na práva migrantov, utečencov a násilne vysídlených osôb, a v plnej miere zohľadnila tieto hodnotenia, ako aj monitorovacie mechanizmy s cieľom vyhodnotiť vplyv spolupráce s tretími krajinami na ľudské práva; so znepokojením konštatuje, že počet násilne vysídlených osôb na celom svete v dôsledku prenasledovania, konfliktov, násilia, porušovania ľudských práv alebo udalostí vážne ohrozujúcich verejný poriadok dosiahol do konca roka 2021 bezprecedentných 89 miliónov, z čoho 36,5 milióna tvorili deti; pripomína, že utečenci a migranti, najmä migranti bez dokladov, čelia prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti na celom svete, že sexuálne a rodovo motivované násilie sa často vyskytuje počas vysídľovania a že v mnohých prostrediach nie je osobám, ktoré prežili sexuálne a rodovo motivované násilie, poskytovaná základná starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorú potrebujú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzinárodná činnosť a spolupráca sú na zabezpečenie ochrany utečencov nevyhnutnejšie ako kedykoľvek predtým; |
Pôvodné obyvateľstvo
|
94. |
s poľutovaním konštatuje, že pôvodné obyvateľstvo naďalej čelí rozsiahlej a systematickej diskriminácii a prenasledovaniu na celom svete vrátane núteného vysídľovania; odsudzuje svojvoľné zatýkanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv a pôdy, ktorí sa zasadzujú za práva pôvodného obyvateľstva; pripomína, že pôvodné obyvateľstvo zohráva dôležitú úlohu pri udržateľnom riadení prírodných zdrojov a ochrane biodiverzity; naliehavo žiada vlády, aby realizovali rozvojové a environmentálne politiky, ktoré rešpektujú hospodárske, sociálne a kultúrne práva a ktoré zapájajú pôvodné a miestne obyvateľstvo v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja; pripomína požiadavku, aby EÚ, jej členské štáty a ich partneri v rámci medzinárodného spoločenstva prijali všetky potrebné opatrenia na úplné uznanie, ochranu a presadzovanie práv pôvodných obyvateľov a na ochranu vrátane ich jazyka, pôdy, území a zdrojov, ako sa uvádza v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva, najmä v súvislosti so slobodným, predchádzajúcim a informovaným súhlasom; odporúča, aby EÚ a jej členské štáty zahrnuli odkazy na pôvodné obyvateľstvo a práva obsiahnuté v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva do príslušných a vznikajúcich rámcov pre náležitú starostlivosť; opätovne potvrdzuje, že je potrebné vytvoriť mechanizmus na podávanie sťažností týkajúcich sa porušovania a zneužívania práv pôvodného obyvateľstva v dôsledku činností štátnych a neštátnych aktérov; odporúča, aby krajiny, ktoré tak ešte neurobili, ratifikovali ustanovenia Dohovoru MOP č. 169 z 27. júna 1989 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve; |
Vojny a konflikty na celom svete a ich vplyv na ľudské práva
|
95. |
vyjadruje vážne znepokojenie nad pretrvávaním vojen a vojenských konfliktov na celom svete; zdôrazňuje množstvo hrozieb pre ľudské práva spôsobených súčasnými modernými vojnami a konfliktmi na celom svete; zdôrazňuje, že do takýchto konfliktov sú okrem samotných štátov často zapojené aj neštátni aktéri vrátane súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, ako aj teroristických organizácií; zdôrazňuje katastrofálne humanitárne dôsledky týchto konfliktov a ich ničivý vplyv na civilistov, ktorí sú priamymi terčmi útokov, musia znášať závažné porušovanie ľudských práv a často nemajú žiadny alebo majú obmedzený prístup k spravodlivosti alebo právnym prostriedkom nápravy; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo vývoji a zavádzaní nástrojov, ktoré jej umožnia rýchlo a účinne reagovať na takéto konflikty, a to aj tak, že bude riešiť ich základné príčiny, investovať do predchádzania konfliktom a mediácie, hľadať a udržiavať priestor pre politické riešenia, vytvárať spojenectvá s podobne zmýšľajúcimi krajinami a regionálnymi organizáciami, poskytovať ďalšiu finančnú a technickú podporu a personál civilným misiám na udržiavanie mieru a misiám vojenských operácií a podporovať iniciatívy na budovanie dôvery medzi bojujúcimi stranami; vyzýva EÚ, aby pomohla ukončiť porušovanie ľudských práv a poskytnúť pomoc obetiam; |
|
96. |
odsudzuje nárast porušovania demokratických ústav vo svete; opakuje svoje znepokojenie nad hrozbou, ktorú predstavujú vojenské prevraty na úkor života, bezpečnosti a mieru civilistov; zdôrazňuje potrebu posilniť zodpovednosť a bojovať proti beztrestnosti porušovania ľudských práv a vojnových zločinov, ktoré boli spáchané v dôsledku násilných zmien režimu; |
|
97. |
opakuje, že humanitárne krízy ešte väčšmi prehlbujú problémy súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, a pripomína, že v krízových zónach sú zraniteľné skupiny, ako sú utečenci a migranti, ženy a dievčatá obzvlášť vystavené sexuálnemu násiliu, sexuálne prenosným chorobám, sexuálnemu vykorisťovaniu, znásilňovaniu ako vojnovej zbrani a neželaným tehotenstvám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojej humanitárnej pomoci považovali za vysokú prioritu rodovú rovnosť a otázky sexuálneho a reprodukčného zdravia, a to aj pokiaľ ide o odbornú prípravu humanitárnych aktérov a budúce financovanie; vyzýva EÚ, aby prijala rodovo citlivú perspektívu, aby pochopila, ako konflikty ovplyvňujú komunitu LGBTIQ a integrovala ju do celého svojho úsilia v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, ako aj mierových operácií, humanitárnej pomoci a operácií obnovy po skončení konfliktu, spravodlivosti v prechodnom období a podpory ľudských práv a demokratických reforiem; |
|
98. |
opätovne vyzýva členské štáty, aby prispeli k obmedzeniu ozbrojených konfliktov a závažného porušovania ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva tým, že budú striktne dodržiavať ustanovenia článku 7 zmluvy OSN o obchodovaní so zbraňami týkajúcom sa vývozu a hodnotenia vývozu a spoločnej pozície EÚ o vývoze zbraní (28) vrátane odmietnutia akéhokoľvek prenosu zbraní a sledovacieho zariadenia, čo by malo za následok riziko, že dovážajúci aktéri sa môžu dopustiť porušovania ľudských práv alebo medzinárodného humanitárneho práva alebo ich umožniť; |
Právo na výživu a potravinová bezpečnosť
|
99. |
opakuje, že právo na ochranu pred hladom je ľudským právom; zdôrazňuje svoje vážne znepokojenie nad výzvami, ktoré sú spojené s právom na výživu, potravinovou bezpečnosťou a cenovou dostupnosťou potravín v mnohých krajinách sveta; vyzýva EÚ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite zintenzívnili svoje úsilie o zastavenie trendu vznikajúceho vážneho nedostatku potravín; zdôrazňuje, že hoci má neistá potravinová bezpečnosť niekoľko príčin, zhoršilo ju mnoho konfliktov na celom svete vrátane súčasných konfliktov v krajinách, ktoré sú veľkými svetovými vývozcami primárnych potravinových výrobkov, s obrovskými dôsledkami vo viacerých oblastiach sveta; dôrazne odsudzuje využívanie alebo hrozbu potravinovej neistoty ako politického nástroja vojny; |
|
100. |
so znepokojením poukazuje na skutočnosť, že náboženské vyznanie, vieru či etnický pôvod možno použiť ako diskriminačný faktor pri distribúcii potravín a humanitárnej pomoci v súvislosti s potravinovou neistotou a humanitárnymi krízami; nabáda EÚ, jej členské štáty a Komisiu, aby na túto otázku upozornili vlády dotknutých tretích krajín; |
Zmena klímy a životné prostredie
|
101. |
zdôrazňuje, že ľudské práva, zdravé životné prostredie a boj proti zmene klímy sú od seba navzájom závislé; víta pokrok smerom k uznaniu práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako sa uvádza v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN 76/300; zdôrazňuje svoje uznanie kritickej práce obhajcov environmentálnych ľudských práv vrátane obhajcov pôdy a vody, novinárov, investigatívnych novinárov, oznamovateľov, právnikov a domorodých aktivistov s cieľom zachovať a chrániť životné prostredie napriek hrozbám násilia voči nim a ohrozeniu ich života; okrem toho uznáva dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti, ako aj pôvodného obyvateľstva, za ich neoceniteľnú prácu pri zachovávaní a ochrane životného prostredia; |
|
102. |
zdôrazňuje, že zmena klímy ohrozuje aj uplatňovanie iných ľudských práv vrátane práva na potravinovú bezpečnosť, bezpečnú pitnú vodu, sanitáciu, zdravie, primerané bývanie, ako aj práva miestnych komunít; odmieta nezákonné využívanie prírodných zdrojov, ktoré predstavuje veľkú výzvu v oblasti udržateľnosti a životného prostredia; okrem toho upozorňuje na riziká, ktoré zmena klímy predstavuje pre mier a bezpečnosť, keďže potravinová neistota a nedostatok vody môžu viesť k súpereniu o prírodné zdroje a následne k nestabilite a konfliktom v rámci štátov a medzi nimi vzájomne; zdôrazňuje, že biodiverzita a ľudské práva sú vzájomne prepojené a vzájomne závislé, a pripomína povinnosti štátov v oblasti ľudských práv, aby chránili biodiverzitu, od ktorej tieto práva závisia, a to aj umožnením účasti občanov na rozhodnutiach súvisiacich s biodiverzitou a poskytnutím prístupu k účinným nápravám v prípadoch straty a degradácie biodiverzity; |
|
103. |
naliehavo vyzýva EÚ, aby sa usilovala bojovať proti účinkom klimatických zmien okrem iného zavedením účinných a udržateľných politických opatrení a aby konala v súlade s cieľmi Parížskej dohody; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoj príspevok k boju proti zmene klímy a strate biodiverzity na celom svete, najmä tým, že zabezpečia, aby sa tovar dovážaný do EÚ vyrábal v súlade s ľudskými právami chránenými podľa medzinárodného práva vrátane práv pôvodného obyvateľstva a neprispieval k ničeniu alebo poškodzovaniu prírodných ekosystémov, najmä primárnych a starých lesov, s použitím vyváženého prístupu, ktorý nepoškodzuje obyvateľstvo v tretích krajinách; zdôrazňuje, že najmenej rozvinuté krajiny sú najviac ohrozené zmenou klímy, pretože je pre ne najťažšie odolať jej ničivým vplyvom, a to aj napriek tomu, že produkujú menej skleníkových plynov ako bohatšie krajiny; |
Podnikanie, obchod a ľudské práva
|
104. |
zdôrazňuje, že obchodné dohody často poskytujú EÚ možnosť spolupracovať s tretími krajinami na riešení ich domácej situácie poskytnutím určitých podmienok, ktoré by slúžili na zvýšenie životnej úrovne, ako aj umožnením podmienenosti na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách; konštatuje však, že v niektorých prípadoch došlo v príslušných krajinách len k malému alebo žiadnemu zlepšeniu; konštatuje, že nadmerné a vykorisťujúce podnikateľské činnosti majú často škodlivý vplyv na ľudské práva v tretích krajinách; pripomína, že v základných ustanoveniach zahrnutých do obchodných dohôd sa stanovuje, že zmluvné štáty musia dodržiavať, chrániť a uplatňovať ľudské práva, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, obyčajovom práve a medzinárodných dohovoroch, ku ktorých dodržiavaniu sa pripojili; |
|
105. |
vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby čo najdôraznejšie odsúdili zásahy proti občianskej spoločnosti, najmä ak k nim dochádza v krajinách, s ktorými EÚ uzavrela dohody o voľnom obchode, a aby účinne spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi v týchto krajinách, a to aj na najvyššej úrovni, s cieľom zabezpečiť, aby občianska spoločnosť mohla konať slobodne, zúčastňovať sa na verejných záležitostiach a monitorovať a dokumentovať vykonávanie dohôd o voľnom obchode; vyzýva EÚ, aby riešila akékoľvek porušenie záväzkov vyplývajúcich z dohôd o voľnom obchode vrátane tých, ktoré sú uvedené v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji a v doložkách o základných prvkoch dohôd o partnerstve a spolupráci; v prípadoch závažného alebo rozsiahleho porušovania sa domnieva, že EÚ by mala aktivovať doložky o ľudských právach, pričom by mala na tomto základe zvážiť osobitnú podmienenosť a primerané opatrenia vrátane zriadenia špecializovaného orgánu na monitorovanie ľudských práv s cieľom posúdiť dodržiavanie záväzkov v oblasti ľudských práv v rámci dohôd o voľnom obchode a poskytnúť zmluvným stranám odporúčania; |
|
106. |
vyzýva EÚ, aby dôslednejšie využívala doložky v obchodných dohodách, ktoré chránia ľudské práva, vrátane dôkladnejšieho monitorovania a presadzovania záväzkov v oblasti ľudských práv, a aby v plnej miere využila potenciál podmienenosti v oblasti ľudských práv na udelenie preferenčného prístupu na svoj trh tretím krajinám; požaduje najmä užšie prepojenie medzi preferenčným zaobchádzaním a pokrokom v oblasti ľudských práv v aktualizovanom nariadení o všeobecnom systéme preferencií (ďalej len „VSP+“); požaduje väčšiu transparentnosť vo všetkých krokoch postupu udeľovania štatútu VSP+ vrátane lepšej spolupráce s občianskou spoločnosťou a opatrení nadväzujúcich na akékoľvek možné porušenia; vyzýva Komisiu, aby primerane informovala Európsky parlament o týchto otázkach; vyzýva strany zapojené do rokovaní o dohodách EÚ, ktorými sa nadväzujú alebo posilňujú vzťahy EÚ s treťou krajinou, aby preskúmali možnosť rozšírenia bilaterálneho stáleho pozvania na pozorovanie svojich príslušných volieb; zdôrazňuje, že táto možnosť by sa mala riešiť aj v už existujúcich dohodách; opätovne vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala posúdenia vplyvu na ľudské práva zamerané na riziká porušovania ľudských práv pred udelením preferenčného režimu krajine a aby rýchlo vyšetrovala akékoľvek porušenia a reagovala na ne, a to aj zrušením štatútu VSP+, ak je to opodstatnené; zdôrazňuje potrebu primeraných zdrojov a jasných postupov na riadne vykonávanie posúdení vplyvu na ľudské práva a monitorovanie uplatňovania medzinárodných dohovorov o ľudských právach; požaduje zvýšenie ľudských zdrojov dotknutých delegácií EÚ s cieľom prispieť k týmto posúdeniam a k monitorovaniu preferenčného obchodného prístupu na trh EÚ v rámci systému VSP+ zo strany EÚ; |
|
107. |
víta návrh Komisie na smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti podnikov ako krok smerom k podpore zodpovedného správania podnikov so zreteľom na ľudské, pracovné a environmentálne práva; zdôrazňuje, že je dôležité brať spoločnosti na zodpovednosť vrátane občianskoprávnej zodpovednosti, a to prostredníctvom súdnych mechanizmov; zdôrazňuje, že požiadavky smernice týkajúce sa podávania správ o stratégiách udržateľnosti a náležitej starostlivosti by sa mali vzťahovať na všetky verejne kótované veľké podniky a na malé a stredné podniky pôsobiace vo vysokorizikových regiónoch sveta a hospodárskych odvetviach; žiada, aby sa do smernice o začlenil osobitný článok o konzultáciách so zainteresovanými stranami, najmä s dotknutými osobami a miestnymi komunitami, odborovými zväzmi, zástupcami pracovníkov a obhajcami ľudských práv; |
|
108. |
odsudzuje všetky formy nútenej práce a moderného otroctva; zdôrazňuje, že podľa najnovších globálnych odhadov moderného otroctva sa počet ľudí vykonávajúcich nútenú prácu v rokoch 2016 až 2021 zvýšil len v súkromnom sektore o 2,7 milióna, a to na 17,3 milióna; víta návrh nariadenia Komisie o zákaze výrobkov vyrobených nútenou prácou na trhu Únie; zdôrazňuje tiež, že pandémia ochorenia COVID-19 tento trend ešte zhoršila; zdôrazňuje, že kríza viedla aj k zhoršeniu pracovných podmienok mnohých pracovníkov, čo v niektorých prípadoch viedlo k nútenej práci; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na mnohonárodných fórach predložili opatrenia na odstránenie nútenej práce a moderného otroctva; pripomína členským štátom, že treba stíhať a odsudzovať tieto činnosti vykonávané v krajinách pôvodu, ako aj v skupinách s medzinárodnou mobilitou; opäť vyzýva, aby všetky krajiny plne uplatňovali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a vyzýva tie členské štáty EÚ, ktoré ešte neprijali národné akčné plány v oblasti obchodných práv, aby tak urobili čo najskôr; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne a aktívne podieľali na činnosti medzivládnej otvorenej pracovnej skupiny OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami a prijali na tento účel mandát na rokovanie; považuje to za nevyhnutný krok vpred pri presadzovaní a ochrane ľudských práv; |
|
109. |
odsudzuje čoraz častejšiu prax autoritárskych štátov usporadúvať obrovské športové alebo kultúrne podujatia s cieľom výrazne zvýšiť svoju medzinárodnú legitimitu pri súčasnom obmedzovaní domáceho disentu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby diskutovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti o spôsoboch ich účasti na týchto podujatiach; požaduje vytvorenie politického rámca EÚ pre športy a ľudské práva; |
Ľudské práva a digitálne technológie
|
110. |
zdôrazňuje, že ľudské práva musia v plnej miere zahŕňať digitálnu oblasť a musia byť chránené pred nezákonným používaním technológií tak zo strany štátnych, ako aj neštátnych subjektov, ktoré tieto technológie poskytujú alebo ich využívajú; zdôrazňuje riziká, ktoré digitálne technológie vrátane umelej inteligencie predstavujú pre osobnú slobodu, právo na súkromie a demokraciu vo všeobecnosti, a odsudzuje úlohu digitálnych technológií pri porušovaní ľudských práv, a to aj najmä prostredníctvom sledovania, monitorovania, obťažovania a obmedzovania slobody prejavu; zdôrazňuje najmä hrozbu, ktorú predstavujú dezinformačné kampane v kombinácii s digitálnymi nástrojmi; zdôrazňuje aj osobitnú hrozbu, ktorú nové digitálne technológie predstavujú pre obhajcov ľudských práv, predstaviteľov opozície, novinárov a iných osôb pri kontrole, obmedzovaní a oslabovaní ich činností; vyzýva na intenzívnejšie úsilie o vytvorenie komplexného globálneho právneho rámca pre digitálne technológie, ktorý by mal využiť možné prínosy takýchto technológií pre blahobyt ľudí, a zároveň prísne dodržiavať ľudské práva; trvá na tom, že je dôležitý otvorený, slobodný, stabilný a bezpečný kybernetický priestor, v ktorom sa presadzujú základné hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu; dôrazne podporuje dobrovoľné, nezáväzné normy zodpovedného správania štátov v kybernetickom priestore, zahŕňajúce rešpektovanie súkromia a základných práv občanov; vyzýva na urýchlené prijatie aktu o umelej inteligencii ako účinného nástroja na zaručenie toho, aby sa umelá inteligencia používala na tento účel, s osobitným zameraním na vysokorizikovú umelú inteligenciu; vyzýva na začlenenie tzv. ekonomiky pozornosti, ktorú využívajú okrem iného platformy sociálnych médií, do rozsahu pôsobnosti vysokorizikovej umelej inteligencie s cieľom chrániť zraniteľné skupiny pred tým, aby neboli terčom dezinformácií a manipulácie verejnej mienky; |
|
111. |
vyjadruje poľutovanie nad praktikami okrem iného autoritárskych režimov, ktorých cieľom je obmedziť prístup občanov k internetu vrátane výpadkov internetu počas verejných zhromaždení a protestov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci s inými demokratickými krajinami investovali do výskumu a technológií umožňujúcich nerušený a cenovo dostupný globálny prístup k internetu; vyzýva EÚ, aby financovala výskum zameraný na hľadanie účinných digitálnych spôsobov filtrovania falošných správ, dezinformácií a škodlivej propagandy a boja proti nim; |
o
o o
|
112. |
poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 78. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ. |
(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
(2) Ú. v. EÚ L 410 I, 7.12.2020, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12.
(5) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 15.
(6) Ú. v. EÚ C 411, 27.11.2020, s. 30.
(7) Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 202.
(8) Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 11.
(9) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 70.
(10) Ú. v. EÚ C 15, 12.1.2022, s. 111.
(11) Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 152.
(12) Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 88.
(13) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 295.
(14) Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 191.
(15) Ú. v. EÚ C 434, 15.11.2022, s. 50.
(16) Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 33.
(17) Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 44.
(18) Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 155.
(19) Ú. v. EÚ C 479, 16.12.2022, s. 68.
(20) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 96.
(21) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 132.
(22) Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 120.
(23) Prijaté texty, P9_TA(2022)0302.
(24) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).
(25) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
(26) Rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP (Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56).
(27) Ú. v. EÚ C 224, 21.6.2016, s. 31.
(28) Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99).