EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 8. 2016

COM(2016) 543 final

2016/0259(COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom roku kultúrneho dedičstva

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Ideály, zásady a hodnoty zakotvené v európskom kultúrnom dedičstve predstavujú spoločný zdroj spomienok, porozumenia, identity, dialógu, súdržnosti a kreativity v Európe. Od prijatia európskej stratégie pre kultúru 1 v roku 2007 je kultúrne dedičstvo prioritou následných pracovných plánov Rady v oblasti kultúry vrátane súčasného plánu na roky 2015 – 2018 2 . Spolupráca na európskej úrovni prebieha najmä prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie. V roku 2014 bola úloha politík kultúrneho dedičstva zameraných na spoločenské a hospodárske prínosy zdôraznená v záveroch Rady o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu 3 (21. mája 2014) a v oznámení Komisie Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy 4 . Toto oznámenie uvítal Výbor regiónov vo svojom stanovisku zo 16. apríla 2015 5 a Európsky parlament, ktorý prijal 8. septembra 2015 uznesenie 6 .

Výzva, aby Komisia vyhlásila Európsky rok kultúrneho dedičstva, je súčasťou záverov Rady o participatívnej správe kultúrneho dedičstva z 25. novembra 2014 7 . Podobnú výzvu vyslovil vo svojom uznesení aj Európsky parlament, ktorý vyzval Komisiu, aby vyhlásila „pokiaľ možno, rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva“. Túto výzvu zopakoval aj Výbor regiónov vo svojom stanovisku, ktorý tiež zdôraznil, že Európsky rok kultúrneho dedičstva prispeje k splneniu spoločných cieľov v celoeurópskom kontexte.

Ako Komisia zdôraznila vo svojom oznámení, prínos kultúrneho dedičstva k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti v Európe nie je dostatočne známy a často sa podceňuje. Zároveň sa v sektore kultúrneho dedičstva v Európe vyskytujú mnohé problémy. Tieto problémy zahŕňajú: znižujúci sa verejný rozpočet, klesajúcu účasť na tradičných kultúrnych činnostiach, narastajúci environmentálny a fyzický tlak na pamiatky kultúrneho alebo prírodného dedičstva, zmeny v hodnotových reťazcoch v dôsledku prechodu na digitálne technológie a nelegálne obchodovanie s kultúrnymi artefaktmi.

Hlavným cieľom je, rovnako ako pri ostatných Európskych rokoch, zlepšiť informovanosť o problémoch a príležitostiach a zdôrazniť úlohu EÚ pri podpore spoločných riešení. V súlade s cieľmi európskej stratégie pre kultúru by mal mať Európsky rok kultúrneho dedičstva tieto celkové ciele:

–Prispeje k podpore úlohy európskeho kultúrneho dedičstva ako kľúčového prvku kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu. Mal by zdôrazňovať najlepšie prostriedky na zabezpečenie jeho zachovania a ochrany a jeho využívania širšou a rôznorodejšou verejnosťou. K tomu patria opatrenia na rozširovanie okruhu návštevníkov a vzdelávania v oblasti kultúrneho dedičstva pri úplnom rešpektovaní právomocí členských štátov, v dôsledku čoho sa podporí sociálne začlenenie a integrácia.

–Mal by zvyšovať hospodársky a spoločenský prínos európskeho kultúrneho dedičstva prostredníctvom svojho priameho a nepriameho ekonomického potenciálu. K tomu patrí schopnosť podporiť kultúrne a tvorivé odvetvia a inšpirovať tvorbu a inovácie, podporiť udržateľný cestovný ruch a prispieť k dlhodobej miestnej zamestnanosti.

–Mal by prispieť k podpore kultúrneho dedičstva ako dôležitej súčasti medzinárodného rozmeru EÚ a nadviazať na záujem o európske kultúrne dedičstvo a znalosti v partnerských krajinách. Kultúrne dedičstvo zohráva významnú úlohu vo viacerých programoch v oblasti vonkajších vzťahov, najmä (ale nielen) na Blízkom východe. Podpora hodnoty kultúrneho dedičstva je tiež reakciou na úmyselné ničenie kultúrneho bohatstva v konfliktných zónach 8 .

Európsky rok kultúrneho dedičstva poskytne európskym občanom príležitosť lepšie pochopiť prítomnosť prostredníctvom rozsiahlejšej a spoločnej interpretácie minulosti. Bude motivovať k lepšiemu hodnoteniu spoločenského a hospodárskeho prínosu kultúrneho dedičstva a jeho prínosu k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti. Možno to napríklad posudzovať z pohľadu podpory udržateľného cestovného ruchu a obnovy miest. Bude zdôrazňovať problémy a príležitosti spojené s digitalizáciou. Prispeje tiež k riešeniu zistených problémov šírením najlepších postupov týkajúcich sa: ochrany, riadenia, zveľaďovania, správy a výskumných a inovačných činností. Zdôrazní sa najnovší pokrok v technologických a sociálnych inováciách v oblasti kultúrneho dedičstva, ako aj iniciatívy EÚ v týchto oblastiach.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v oblasti tejto politiky

Európsky rok kultúrneho dedičstva sa bude realizovať prostredníctvom existujúcich programov EÚ. Kultúrne dedičstvo má v súčasnosti nárok na značné finančné prostriedky EÚ z viacerých programov EÚ na zachovanie, digitalizáciu, infraštruktúru, výskum a inovácie, zveľaďovanie a zručnosti. K týmto programom patria: program Kreatívna Európa, európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020, Erasmus+, program Európa pre občanov. V rámci programu Kreatívna Európa sa financujú tri činnosti EÚ, ktoré sú osobitne venované kultúrnemu dedičstvu: Dni európskeho dedičstva, cena EÚ za kultúrne dedičstvo, značka „Európske dedičstvo“.

Európsky rok bude príležitosťou podporiť členské štáty v tom, aby nadviazali spoluprácu medzi so zainteresovanými stranami pri vytváraní pevnejšieho a lepšie integrovaného prístupu ku kultúrnemu dedičstvu. Cieľom tohto prístupu by bolo podporovať a chrániť kultúrne dedičstvo Európy a maximalizovať jeho vlastnú a spoločenskú hodnotu a prínos k zamestnanosti a rastu. Tento cieľ sa bude dosahovať pri úplnom dodržiavaní zásady subsidiarity.

Podobne ako v prípade ostatných Európskych rokov budú k opatreniam patriť informačné a propagačné kampane, podujatia a iniciatívy na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Ich úlohou bude odovzdávať kľúčové posolstvá a šíriť informácie o príkladoch osvedčených postupov.

Vyvinie sa maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa činnosti organizované v priebehu Európskeho roka prispôsobili potrebám a okolnostiam v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby vymenovali národného koordinátora zodpovedného za organizáciu svojej účasti na Európskom roku kultúrneho dedičstva. Zriadi sa európska riadiaca skupina, ktorej členmi budú aj zástupcovia národných koordinátorov. Komisia zvoláva zasadnutia národných koordinátorov s cieľom koordinovať priebeh Európskeho roka a vymieňať si informácie o jeho realizácii na vnútroštátnej a európskej úrovni.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Stanovuje sa v ňom, že EÚ „prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo“. Únia tiež podporuje „spoluprácu medzi členskými štátmi“ v oblasti kultúry a v prípade potreby podporuje a doplňuje ich činnosť.

•Subsidiarita

Ciele návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť len činnosťou členských štátov. Dôvodom je, že pri činnosti len na vnútroštátnej úrovni by sa nemohol využívať európsky rozmer výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi. V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že Európska únia rešpektuje bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť členských štátov a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva. Únia dosahuje svoje ciele primeranými prostriedkami podľa rozsahu, v akom boli na ňu zmluvami prenesené príslušné právomoci. Pri činnostiach členských štátov sa navyše môžu využiť výhody informovanosti a zviditeľnenia v rámci EÚ a mimo nej.

•Proporcionalita

Navrhovaný postup je jednoduchý. Vychádza z existujúcich programov a opätovného zamerania komunikačných činností na témy Európskeho roka. Pre vlády, ktoré budú tento návrh vykonávať, nepredstavuje žiadne neprimerané obmedzenie riadenia.

Činnosť EÚ bude podporovať a dopĺňať úsilie členských štátov. Touto činnosťou sa v prvom rade zlepší účinnosť vlastných nástrojov EÚ. Zároveň bude pôsobiť ako hnací motor, keďže sa ňou podporí súčinnosť a spolupráca medzi členskými štátmi, kultúrnymi organizáciami a nadáciami, ako aj súkromnými a štátnymi podnikmi.

Činnosť EÚ sa bude zameriavať len na riešenie zistených problémov.

•Výber nástroja

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady predstavuje najvhodnejší nástroj na zabezpečenie úplného zapojenia legislatívneho orgánu do vyhlásenia roku 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pri príprave návrhu Komisia realizovala celý rad cielených konzultácií za účasti širokého spektra zainteresovaných strán, pričom zohľadnila povahu sektora kultúrneho dedičstva a vysokú mieru jeho organizácie a špecializácie, právomoci členských štátov, ako aj úlohu profesijných orgánov a medzinárodných organizácií. Komisia navyše osobitne zohľadnila uvedené závery Rady, uznesenie Európskeho parlamentu a stanovisko Výboru regiónov.

K tvorbe politiky v oblasti kultúrneho dedičstva v poslednom čase prispela rozsiahla diskusia na úrovni EÚ. Tú umožnila činnosť subjektov, ktoré združujú orgány poverené politikami zameranými na kultúrne dedičstvo v členských štátoch. Patria k nim napríklad skupina pre reflexiu „EÚ a kultúrne dedičstvo“ a Fórum riaditeľov európskych pamiatkových inštitúcií. Ďalšími medzivládnymi a mimovládnymi organizáciami sú Medzinárodná rada múzeí (ICOM), Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Medzinárodné centrum pre štúdium ochrany a zachovania kultúrnych pamiatok (ICCROM), Rada Európy. K ďalším významným sietiam pôsobiacim v tejto oblasti patria Europa Nostra, Aliancia pre európske dedičstvo 3.3 9 a Sieť európskych múzejných organizácií (NEMO).

Dosiahol sa aj pokrok v ďalších oblastiach. V apríli 2015 prijali ministri kultúry Rady Európy vyhlásenie Namur. Privítali v ňom nápad Rady Európskej únie zorganizovať Európsky rok kultúrneho dedičstva. Žiadali, aby boli Rada Európy a všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho kultúrneho dohovoru, vyzvané na účasť na tomto podujatí.

Dňa 29. júna 2015, v predvečer 40. výročia Európskeho roka architektonického dedičstva, organizovaného v roku 1975 pod záštitou Rady Európy, usporiadal Nemecký výbor pre kultúrne dedičstvo (Deutsches Nationalkomitee für Denkmalschutz) v Bonne pri príležitosti zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo verejnú diskusiu o návrhu na Európsky rok.

Ďalšiu významnú diskusiu usporiadala v apríli 2015 kancelária organizácie Europa Nostra v Bruseli s vybranou skupinou výkonných riaditeľov členských organizácií. Všetci členovia organizácie Europa Nostra diskutovali na valnom zhromaždení v júni 2015 o účele Európskeho roka kultúrneho dedičstva a hlavných činnostiach, ktoré by sa mohli pripraviť. Zasadnutie sa uskutočnilo v Osle za prítomnosti Európskej komisie.

Konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočnili aj v rámci otvorenej pracovnej skupiny EYCH 2018, ktorej organizátormi bol Nemecký výbor pre kultúrne dedičstvo a komisár spolkovej vlády pre kultúru a médiá. Vypracoval sa koncepčný dokument [Sharing Heritage (Spoločné dedičstvo) 10 ], ktorý sa zohľadnil pri príprave tohto návrhu. Uskutočnila sa diskusia s členmi skupiny pre reflexiu „EÚ a kultúrne dedičstvo“ a odborníkmi z vnútroštátnych správnych orgánov Belgicka, Bulharska, Francúzska, Grécka, Holandska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Španielska, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, Švédska a Talianska. Ďalší experti prišli z Estónska, Portugalska, Rakúska a Slovenska, ako aj z rôznych organizácií so štatútom pozorovateľa, ako napríklad Európskej siete pre riadenie kultúry a politiku (ENCATC), Europa Nostra a Siete európskych múzejných organizácií a pod.

Seminár o Európskom roku kultúrneho dedičstva: na tému Európsky rok kultúrneho dedičstva: spoločné dedičstvo, spoločná výzva zorganizovali 28. októbra 2015 v Bruseli Stále zastúpenia Talianska a Španielska v EÚ. Zúčastnili sa ho aj organizácie zainteresovaných strán ako Europa Nostra, vnútroštátne orgány a odborníci.

O návrhu sa ďalej rokovalo 23. – 24. septembra 2015 v Luxemburgu na zasadnutí uvedenej skupiny pre reflexiu, 30. novembra – 1. decembra 2015 v Ríme, 9. mája 2016 v Haagu a 19. – 20. mája 2016 na zasadnutí Fóra riaditeľov európskych pamiatkových inštitúcií v Berne. Ďalšie rokovania sa uskutočnili 19. apríla 2016 v rámci Európskeho kultúrneho fóra 2016.

•Získavanie a využívanie odborných poznatkov

Táto iniciatíva bude vychádzať z nezávislých analýz a štúdií, najmä zo správy Cultural Heritage Counts for Europe (Kultúrne dedičstvo má význam pre Európu) 11 . Ide o výsledok dvojročného komplexného projektu, financovaného z európskeho programu Kultúra, cieľom ktorého je zhromaždenie podkladov týkajúcich sa hodnoty kultúrneho dedičstva a jeho vplyvu na európske hospodárstvo, kultúru, spoločnosť a životné prostredie.

Bude sa tiež opierať o správu skupiny expertov programu Horizont 2020 o kultúrnom dedičstve Getting cultural heritage to work for Europe 12 (Kultúrne dedičstvo pre Európu) a program strategického výskumu, ktorý vypracovala Iniciatíva spoločnej tvorby programov Kultúrne dedičstvo a globálna zmena 13 . Táto iniciatíva bude vychádzať zo Sociálnej platformy pre kultúrne dedičstvo a európsku identitu programu Horizont 2020, CULTURALBASE, viacročnej iniciatívy konzultácií so zainteresovanými stranami 14 ako aj z vytvorenia nových európskych výskumných infraštruktúr, napríklad DARIAH-ERIC (digitálna výskumná infraštruktúra pre umenie a humanitné vedy) a E-RIHS (európska výskumná infraštruktúra pre vedecký výskum v oblasti kultúrneho dedičstva) 15 .

Z pracovného balíka 9: Kultúra a cestovný ruch hodnotenia ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF) vyplýva, že investovaním do kultúry a cestovného ruchu sa môže posilniť hospodárstvo regiónu a zlepšiť sociálne začlenenie.

Z hodnotenia ex post 7. rámcového programu EÚ na roky 2007 – 2013 (RP7), programu EÚ na financovanie výskumu v období rokov 2007 až 2013 vyplýva, že program bol účinný pri podpore excelentnej vedy a posilnení priemyselnej konkurencieschopnosti Európy. Prispel tak k rastu a zamestnanosti v Európe v oblastiach, ktoré zvyčajne patria do pôsobnosti štátov. Zo 7. rámcového programu sa podporil výskum vo výške viac než 180 mil. EUR v rôznych aspektoch európskeho kultúrneho dedičstva (hmatateľné, nehmatateľné a digitálne) v rámci tém ako životné prostredie, spoločenské a humanitné vedy, digitálne kultúrne dedičstvo, priemyselné technológie, medzinárodná spolupráca a elektronická infraštruktúra. Tento existujúci súbor poznatkov treba ďalej využívať.

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu nie je potrebné, pretože ciele navrhovanej iniciatívy patria medzi ciele existujúcich programov Únie. Európsky rok kultúrneho dedičstva možno realizovať v rámci existujúcich rozpočtových obmedzení prostredníctvom programov, ktorých súčasťou je stanovenie finančných priorít na ročnom alebo viacročnom základe. Navrhovaná iniciatíva nezaväzuje Komisiu k žiadnym konkrétnym opatreniam legislatívneho charakteru. Nebude mať ani významný spoločenský, hospodársky či environmentálny vplyv nad rámec existujúcich nástrojov.

4.VPLYV NA ROZPOČET

2016/0259 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom roku kultúrneho dedičstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 167,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 16 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Ideály, zásady a hodnoty zakotvené v európskom kultúrnom dedičstve predstavujú spoločný zdroj spomienok, porozumenia, identity, dialógu, súdržnosti a kreativity v Európe. Kultúrne dedičstvo má v Európskej únii svoj význam, ako je uvedené v preambule Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorej sa uvádza, že signatári čerpajú „inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy“.

(2)V článku 3 ods. 3 ZEÚ sa stanovuje, že Európska únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(3)V článku 167 ods. 1 ZFEÚ sa Európskej únii stanovuje úloha prispievať „k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo“. Činnosť Únie sa má zamerať na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti, a to, okrem iného, v oblasti zlepšovania vedomostí a šírenia kultúry a histórie európskych národov, ako aj v oblasti zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu (článok 167 ods. 2 ZFEÚ).

(4)Ako Európska komisia zdôraznila vo svojom oznámení s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy 17 , kultúrne dedičstvo sa považuje za spoločný zdroj a spoločné vlastníctvo, ktoré zachovávame pre budúce generácie, a za starostlivosť oň sú spoločne zodpovedné všetky zainteresované strany.

(5)Kultúrne dedičstvo predstavuje pre európsku spoločnosť z kultúrneho, environmentálneho, spoločenského a hospodárskeho hľadiska veľkú hodnotu. Preto je jeho udržateľná správa strategickou voľbou pre 21. storočie, ako zdôraznila Rada vo svojich záveroch z 21. mája 2014 o „kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu“ 18 . Jeho prínos z hľadiska tvorby hodnôt, zručností, pracovných miest a kvality života sa podhodnocuje.

(6)Kultúrne dedičstvo je základným aspektom európskej stratégie pre kultúru 19 . Tvorí jednu zo štyroch priorít európskej spolupráce v oblasti kultúry na obdobie rokov 2015 – 2018, ako sa uvádza v aktuálnom pracovnom pláne pre kultúru, ktorý prijala Rada 25. novembra 2014 20 .

(7)Kultúrne dedičstvo zahŕňa široké spektrum „zdrojov zdedených z minulosti, vo všetkých formách a aspektoch – hmatateľných, nehmatateľných a digitálnych (vytvorených digitálne a zdigitalizovaných) vrátane pamätníkov, pamätných miest, krajiny, zručností, postupov, znalostí a vyjadrenia ľudskej tvorivosti, ako aj zbierok chránených a spravovaných verejnými a súkromnými orgánmi, ako sú múzeá, knižnice a archívy“, ako sa uvádza v záveroch Rady z 21. mája 2014.

(8)Kultúrne dedičstvo vzniklo v priebehu času spojením a kombináciou kultúrnych prejavov rôznych civilizácií, ktoré žili v Európe. Európsky rok podnieti a podporí chápanie významu ochrany a podpory rôznorodosti kultúrnych prejavov. Jedným zo spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa sú vzdelávacie programy a programy na zlepšovanie informovanosti verejnosti v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov 21 , ktorý prijalo UNESCO 20. októbra 2005 a ktorého je EÚ zmluvnou stranou.

(9)V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je EÚ a väčšina členských štátov zmluvnou stranou, sa v článku 30 týkajúcom sa účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe uvádza, že zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote a prijmú všetky primerané opatrenia, ktorými zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím, okrem iného, mali prístup k miestam určeným na kultúrne predstavenia alebo služby, ako sú divadlá, múzeá, kiná, knižnice a služby cestovného ruchu, a v najväčšej možnej miere mali prístup k historickým pamiatkam a k významným miestam národného kultúrneho dedičstva.

(10)Európska cena Access City potvrdila uskutočniteľnosť a osvedčené postupy na sprístupnenie kultúrneho dedičstva v mestách pre osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou alebo iným dočasným postihnutím spôsobmi, ktoré rešpektujú jeho charakter a hodnoty.

(11)Kultúrne dedičstvo môže mať veľký význam pre súdržnosť spoločenstva v čase, keď sa kultúrna rozmanitosť v európskych spoločnostiach zvyšuje. Nové participatívne a medzikultúrne prístupy k politikám kultúrneho dedičstva a vzdelávacím iniciatívam, podľa ktorých sa všetkým druhom kultúrneho dedičstva prisudzuje rovnaká dôstojnosť, majú potenciál zvýšiť dôveru, vzájomné uznanie a sociálnu súdržnosť.

(12)Uvádza sa to aj v programe udržateľného rozvoja do roku 2030 22 , v ktorom sa stanovuje globálne občianstvo, kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg ako hlavné zásady trvalo udržateľného rozvoja. Uznáva sa, že k trvalo udržateľnému rozvoju môžu prispieť a sú preň nevyhnutným hnacím motorom všetky kultúry a civilizácie. Kultúra sa výslovne uvádza vo viacerých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja programu do roku 2030: napríklad v cieli 4 (vzdelávanie), cieli 5 (rodová rovnosť), cieli 8 a cieli 12 v súvislosti s cestovným ruchom (udržateľný rast/modely spotreby), a najmä v cieli 11 (mestá – dedičstvo).

(13)Vyšší dôraz, ktorý sa na medzinárodnej úrovni kladie na potrebu umiestniť ľudí a ľudské hodnoty do centra rozšíreného a interdisciplinárneho pojmu kultúrneho dedičstva, so sebou prináša intenzívnejšiu potrebu podporovať širší prístup ku kultúrnemu dedičstvu. Možno to dosiahnuť oslovením rôznych skupín verejnosti a zvýšením dostupnosti miest, budov, výrobkov a služieb so zohľadnením osobitných potrieb a dôsledkov demografických zmien.

(14)Za politiky na udržiavanie, obnovu, zachovanie, opätovné využitie, prístupnosť a podporu kultúrneho dedičstva a s ním súvisiacich služieb sú v prvom rade zodpovedné vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány. Kultúrne dedičstvo má však jasný európsky rozmer a zameriavajú sa naň viaceré politiky EÚ nad rámec kultúrnych politík. Patria k nim tieto politiky: vzdelávanie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj, sociálna súdržnosť, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, digitálna agenda, výskum a inovácie a komunikácia.

(15)S cieľom v plnej miere využiť ich potenciál pre európske hospodárstvo a spoločnosť je na ochranu, zveľaďovanie a spravovanie zdrojov kultúrneho dedičstva, ktoré patria do pôsobnosti viacerých verejných politík, potrebné účinné viacúrovňové riadenie a lepšia medzisektorová spolupráca. Týka sa to všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov verejnej moci, jednotlivcov, organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a dobrovoľníckeho sektora.

(16)Rada vo svojich záveroch z 25. novembra 2014 23 vyzvala Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu na Európsky rok kultúrneho dedičstva.

(17)Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. septembra 2015 odporučil vyhlásiť, pokiaľ možno, rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva 24 .

(18)Európsky výbor regiónov vo svojom stanovisku zo 16. apríla 2014 25 uvítal návrh Rady na Európsky rok kultúrneho dedičstva a zdôraznil jeho prínos k dosiahnutiu spoločných cieľov v celoeurópskom kontexte.

(19)Vyhlásenie Európskeho roka kultúrneho dedičstva predstavuje účinný spôsob na zlepšovanie informovanosti verejnosti, šírenie informácií o osvedčených postupoch a podporu výskumu a inovácií, ako aj diskusie o politikách. Vytvorením prostredia na súčasné propagovanie týchto cieľov na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sa môže dosiahnuť lepšia súčinnosť a využitie zdrojov.

(20)Kultúrne dedičstvo predstavuje oblasť pôsobnosti aj vo viacerých programoch v oblasti vonkajších vzťahov, najmä (ale nielen) na Blízkom východe. Podpora hodnoty kultúrneho dedičstva je tiež reakciou na úmyselné ničenie kultúrneho bohatstva v konfliktných zónach 26 . Bude dôležité zabezpečiť komplementárnosť medzi Európskym rokom kultúrneho dedičstva a všetkými vonkajšími vzťahmi v príslušných rámcoch. Opatrenia na ochranu a propagáciu kultúrneho dedičstva v rámci príslušných nástrojov vonkajších vzťahov by mali okrem iného odrážať vzájomný záujem spojený s výmenou skúseností a hodnôt s tretími krajinami. Podporí sa tým vzájomné poznávanie, úcta a porozumenie medzi príslušnými kultúrami.

(21)Aj keď je toto rozhodnutie určené členským štátom, na činnostiach spojených s Európskym rokom kultúrneho dedičstva by sa mali zúčastňovať aj krajiny zapojené do procesu rozširovania. Je potrebné usilovať sa aj o zapojenie krajín európskej susedskej politiky a iných partnerských krajín, ak je to vhodné. Možno to dosiahnuť v príslušných rámcoch spolupráce a dialógu, a to najmä v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou medzi EÚ a týmito krajinami.

(22)Ochrana, zachovanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva patria k cieľom existujúcich programov Únie. Európsky rok preto možno realizovať v rámci existujúcich opatrení týchto programov, ktorých súčasťou je stanovenie finančných priorít na ročnom alebo viacročnom základe. Programy a politiky v oblastiach, ako je kultúra, vzdelávanie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj, sociálna súdržnosť, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, stratégia jednotného digitálneho trhu, výskum a inovácie a komunikácia, priamo i nepriamo prispievajú k ochrane, zveľaďovaniu, inovatívnemu opätovnému využitiu a propagácii európskeho kultúrneho dedičstva a môžu podporovať túto iniciatívu v súlade s príslušnými právnymi rámcami.

(23)Cieľom tohto rozhodnutia je podporiť úsilie členských štátov o ochranu, zachovanie, zveľaďovanie, opätovné využitie a propagáciu európskeho kultúrneho dedičstva. Keďže to vzhľadom na nevyhnutnosť nadnárodnej výmeny informácií a šírenia osvedčených postupov v celej Únii nie je možné uspokojivo dosiahnuť len na úrovni členských štátov, no lepšie to možno dosiahnuť na úrovni Únie, Európska únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet

Rok 2018 sa vyhlasuje za „Európsky rok kultúrneho dedičstva“ (ďalej len “Európsky rok“).

Článok 2

Ciele

1. V súlade s cieľmi európskej stratégie pre kultúru sú celkovými cieľmi Európskeho roka podnietenie a podpora úsilia Únie, členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov o ochranu, zachovanie, opätovné využitie, zveľaďovanie, zhodnotenie a propagáciu európskeho kultúrneho dedičstva v Európskej únii (EÚ), a to najmä formou výmeny skúseností a osvedčených postupov. Najmä:

a)Prispeje k podpore úlohy európskeho kultúrneho dedičstva ako kľúčového prvku kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu. Mal by zdôrazňovať najlepšie prostriedky na zabezpečenie jeho zachovania a ochrany a jeho využívania širšou a rôznorodejšou verejnosťou. K tomu patria opatrenia na rozširovanie okruhu návštevníkov a vzdelávania v oblasti kultúrneho dedičstva pri úplnom rešpektovaní právomocí členských štátov, v dôsledku čoho sa podporí sociálne začlenenie a integrácia.

b)Zvýši hospodársky a spoločenský prínos európskeho kultúrneho dedičstva prostredníctvom svojho priameho a nepriameho ekonomického potenciálu. K tomu patrí schopnosť podporiť kultúrne a tvorivé odvetvia a inšpirovať tvorbu a inovácie, podporiť udržateľný cestovný ruch, zlepšiť sociálnu súdržnosť a dosiahnuť dlhodobú zamestnanosť.

c)Prispeje k podpore kultúrneho dedičstva ako dôležitej súčasti medzinárodného rozmeru Únie a nadviaže na záujem o európske kultúrne dedičstvo a znalosti v partnerských krajinách.

2. Európsky rok kultúrneho dedičstva má tieto osobitné ciele:

a)podporovať prístupy, ktoré sa zameriavajú na ľudí, sú inkluzívne, výhľadové, integrovanejšie a medzisektorové, s cieľom zabezpečiť dostupnosť dedičstva pre všetkých a ochranu, zachovanie, inovatívne opätovné využitie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva;

b)podporovať inovatívne modely viacúrovňového riadenia a spravovania kultúrneho dedičstva za účasti všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov verejnej moci, jednotlivcov, organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a dobrovoľníckeho sektora;

c)podporovať diskusiu, výskum a inovácie, ako aj výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa kvality zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva a súčasných zásahov do historického prostredia, ako aj podpory riešení, ktoré sú prístupné pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

d)zdôrazňovať a stimulovať pozitívny prínos kultúrneho dedičstva pre spoločnosť a hospodárstvo prostredníctvom výskumu a inovácií vrátane informačnej základne na úrovni EÚ a prostredníctvom tvorby ukazovateľov a referenčných hodnôt;

e)podporovať stratégie miestneho rozvoja, ktoré využívajú potenciál kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom podpory udržateľného kultúrneho cestovného ruchu;

f)podporovať rozvoj špecializovaných zručností a zlepšovať riadenie poznatkov a prenos poznatkov v odvetví kultúrneho dedičstva, a pritom zohľadniť dôsledky prechodu na digitálne technológie;

g)podporovať kultúrne dedičstvo ako zdroj inšpirácie pre súčasnú tvorbu a inováciu a zdôrazňovať potenciál výmeny poznatkov a skúseností a silnejšej spolupráce medzi kultúrnymi a tvorivými sektormi a spoločenstvami a sektorom kultúrneho dedičstva;

h)zlepšovať informovanosť o význame európskeho kultúrneho dedičstva prostredníctvom vzdelávania a celoživotného vzdelávania, a to najmä zameraním na mladých ľudí a miestne spoločenstvá;

i)vyzdvihovať potenciál medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva na vytvorenie silnejších väzieb s krajinami mimo EÚ a podporovať medzikultúrny dialóg, zmierenie po konflikte a predchádzanie konfliktom;

j)podporovať výskum a inovácie v oblasti kultúrneho dedičstva, uľahčiť šírenie a využívanie výsledkov výskumu všetkým zainteresovaným stranám, najmä orgánom verejnej moci a súkromnému sektoru, a uľahčiť šírenie výsledkov výskumu medzi širokou verejnosťou a

k)podporovať synergie medzi Úniou a členskými štátmi vrátane posilnenia iniciatív na predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s s tovarom kultúrneho charakteru.

Článok 3

Obsah opatrení

1. Medzi opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 2, patria tieto činnosti na európskej, vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni súvisiace s cieľmi Európskeho roka:

a)konferencie, podujatia a iniciatívy na podporu dialógu, zvyšovanie povedomia o význame a hodnote kultúrneho dedičstva a zjednodušenie zapájania občanov a zainteresovaných strán; 

b)informačné a vzdelávacie kampane a kampane na zlepšovanie informovanosti zamerané na sprostredkovanie hodnôt, ako sú rozmanitosť a medzikultúrny dialóg, pomocou dôkazov o bohatom kultúrnom dedičstve Európy, vedenie širokej verejnosti k ochrane a spravovaniu kultúrneho dedičstva a vo všeobecnejšej rovine k dosahovaniu cieľov Európskeho roka;

c)spoločné využívanie skúseností a osvedčených postupov národných, regionálnych a miestnych správnych orgánov a iných organizácií s cieľom šíriť informácie o kultúrnom dedičstve a

d)realizovanie štúdií a výskumných a inovačných činností a šírenie ich výsledkov na európskej alebo vnútroštátnej úrovni.

2. Komisia a členské štáty môžu určiť ďalšie činnosti, ktoré by mohli byť prínosné pre ciele Európskeho roka stanovené v článku 2, a umožniť, aby sa odkazy na Európsky rok používali na propagáciu týchto činností, ak prispejú k dosiahnutiu uvedených cieľov.

Článok 4

Koordinácia na vnútroštátnej úrovni

Každý členský štát vymenuje národného koordinátora zodpovedného za organizáciu účasti daného členského štátu na Európskom roku. Koordinátor zabezpečuje koordináciu príslušných činností na vnútroštátnej úrovni.

Článok 5

Koordinácia na úrovni EÚ

Komisia zvoláva zasadnutia národných koordinátorov s cieľom koordinovať priebeh Európskeho roka a vymieňať si informácie o jeho realizácii na vnútroštátnej a európskej úrovni.

Článok 6

Medzinárodná spolupráca

Na účely Európskeho roka Komisia spolupracuje s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s organizáciou UNESCO a Radou Európy, pričom zabezpečuje viditeľnosť účasti EÚ.

Článok 7

Financovanie

Spolufinancovanie činností na európskej úrovni na podporu Európskeho roka je v súlade s platnými pravidlami a v rámci existujúcich možností stanovovania priorít na ročnom alebo viacročnom základe s existujúcimi programami, najmä s programom Kreatívna Európa. Na podporu Európskeho roka sa môžu použiť aj ďalšie programy a politiky v rámci existujúcich právnych a finančných ustanovení, ak je to vhodné.

Článok 8

Monitorovanie a hodnotenie

Do 31. decembra 2019 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o realizácii, výsledkoch a celkovom posúdení iniciatív ustanovených v tomto rozhodnutí.

Článok 9

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 10

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 27  

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 28  

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

X Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–X    Návrh/iniciatíva je v platnosti od 01/01/2018 do 31/12/2018.

–X    Finančný vplyv trvá od 2017 do 2018.

◻ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 29  

X Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Okruh 3: Bezpečnosť a občianstvo	DRP/NRP 30	krajín EZVO 31	kandidátskych krajín 32	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
3	15 04 02 – Podprogram Kultúra — Podporovanie cezhraničných akcií a propagovanie nadnárodnej cirkulácie a mobility	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
		DRP/NRP	krajín EZVO	kandidátskych krajín	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

[Tento oddiel sa vyplní použitím tabuľky s rozpočtovými údajmi administratívnej povahy (druhý dokument v prílohe k tomuto finančnému výkazu) a na účely konzultácie medzi útvarmi sa vloží do aplikácie CISNET.]

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

[3] Okruh Bezpečnosť a občianstvo

GR: EAC				Rok N 33	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
		(1)
		(2)
15 04 02 – Kreatívna Európa – Podprogram Kultúra	Záväzky	(1a)		1,000	3,000						4,000
	Platby	(2a)		0,500	1,900	1,100	0,500				4,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 34
Číslo rozpočtového riadka		(3)
Rozpočtové prostriedky pre DG EAC* SPOLU	Záväzky	=1+1a +3
	Platby	=2+2a +3

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	1,000	3,000						4,000
	Platby	(5)	0,500	1,900	1,100	0,500				4,000
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	=4+ 6
	Platby	=5+ 6

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)
	Platby	(5)
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Záväzky	=4+ 6	1,000	3,000						4,000
	Platby	=5+ 6	0,500	1,900	1,100	0,500				4,000

Okruh viacročného finančného rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			Rok N	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			SPOLU
GR: EAC
•Ľudské zdroje			p.m.	p.m.	p.m.	p.m.				p.m.
•Ostatné administratívne výdavky			p.m.	p.m.	p.m.	p.m.				p.m.
GR EAC SPOLU	Rozpočtové prostriedky		p.m.	p.m.	p.m.	p.m.				p.m.

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

p.m.

p.m.

p.m.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			Rok N 35	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5* viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky
	Platby

*Okruh 5: Administratívne náklady vrátane nákladov na ľudské zdroje sa zabezpečia vnútorným prerozdelením v rámci GR EAC.

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ⇩			Rok N		Rok N+1		Rok N+2		Rok N+3			Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)							SPOLU
	VÝSTUPY
	Druh 36	Priemerné náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady		Počet	Náklady	Počet	Náklady		Počet	Náklady	Počet spolu	Náklady spolu
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 37 …
‒ Výstup	Komunikácia	0,3	2	0,600	0	0														0,600
‒ Výstup	Semináre	0,25	4	1,000	0	0														1,000
‒ Výstup
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet			6	1,600	0	0														1,600
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…
‒ Výstup	Komunikácia	0,3	2	0,600	0	0														0,600
‒ Výstup	Semináre a konferencie	0,25	3	0,750	0	0														0,750
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet			5	1,350	0	0														1,350
OSOBITNÝ CIEĽ č. 3…
‒ Výstup	Komunikácia	0,3	1	0,300	0	0														0,300
‒ Výstup	Semináre a konferencie	0,25	3	0,750	0	0														0,750
Osobitný cieľ č. 3 medzisúčet			4	1,050	0	0														1,050
NÁKLADY SPOLU																				4,000

Výstupy

Komunikačná kampaň: môže zahŕňať videozáznamy správ, videoklipy, vizuálnu identitu, webové sídlo, činnosti v oblasti PR, sociálne médiá, propagačný materiál, publikácie a tlačené materiály, štúdie a iné aktivity na zvyšovanie informovanosti

Semináre a konferencie môžu zahŕňať otváracie a záverečné konferencie, prednášky, workshopy, podujatia na vysokej úrovni, semináre pre novinárov, sprievodné podujatia a iné stretnutia v Bruseli alebo v členských štátoch

Štruktúra nákladov

Na základe prechádzajúcich skúseností z iných kultúrnych činností, najmä v rámci programu Kreatívna Európa, sa odhaduje, že priemerné náklady na komunikačnú kampaň na úrovni EÚ predstavujú približne 300 000 EUR a náklady na semináre od 100 000 EUR do 400 000 EUR, v závislosti od rozsahu a počtu účastníkov, preto sa predpokladá, že priemerné náklady na semináre, ktoré sa organizujú v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva, môžu predstavovať 250 000 EUR.

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok N 38

Rok N+1

Rok N+2

Rok N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

KAPITOLA 5 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	p.m.	p.m.	p.m.	p.m.
Ostatné administratívne výdavky	p.m.	p.m.	p.m.	p.m.
OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet	p.m.	p.m.	p.m.	p.m.

Mimo OKRUHU 5 39 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet

SPOLU

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		Rok N	Rok N+1	Rok N+2	Rok  N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		1	1	1
XX 01 01 02 (delegácie)
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
10 01 05 01 (priamy výskum)
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE) 40
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 04 yy  41	‒ ústredie
	– delegácie
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		1	1	1

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci	Formulácia a koordinácia pracovného plánu roku s ďalšími útvarmi; vypracúvanie príslušných podmienok zmlúv o poskytnutí služby a kúpnopredajných zmlúv a sprievodné výberové konania; zabezpečovanie medziinštitucionálnej koordinácie; príprava brífingov a prejavov pre komisára a GR; zabezpečovanie vstupov pre tlačovú činnosť; sprievodné hodnotenia ex-post
Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–X    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 42
		Rok N	Rok N+1	Rok N+2	Rok N+3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (2007/C 287/01), Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(2) Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2015 – 2018 (2014/C/463/02).

(3) Závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu (2014/C 183/08), Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36.

(4) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. júla 2014 Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy, COM(2014) 477 final.

(5) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (2015/C 195/04), Ú. v. EÚ C 195, 12.6.2015, s. 22.

(6) Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (2014/2149(INI)), P8_TA(2015)0293.

(7) Závery Rady o participatívnej správe kultúrneho dedičstva (2014/C 463/01), Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 1.

(8) Ako sa zdôrazňuje v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy, JOIN(2016) 29 final.

(9) Aliancia združujúca siete a organizácie pôsobiace v danej oblasti, ktorú koordinuje Europa Nostra. Aliancia 3.3 odkazuje na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

(10) http://www.sharingheritage.de/en/main/.

(11) http://ec.europa.eu/culture/news/2015/0612-cultural-heritage-counts_en.htm .

(12) http://bookshop.europa.eu/en/getting-cultural-heritage-to-work-for-europe-pbKI0 115128/ .

(13) http://www.jpi-culturalheritage.eu/wp-content/uploads/SRA-2014-06.pdf .

(14) http://www.culturalbase.eu .

(15) ESFRI, Správa o stratégii pre výskumné infraštruktúry – plán na rok 2016.

(16) Ú. v. EÚ C , , s. .

(17) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. júla 2014 Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy, COM(2014) 477 final.

(18) Závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu (2014/C 183/08), Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36.

(19) Uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (2007/C 287/01), Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(20) Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018) (2014/C 463/02), Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.

(21) Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005, Paríž, 20. októbra 2005.

(22) Rezolúcia Organizácie Spojených národov prijatá valným zhromaždením 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

(23) Závery Rady o participatívnej správe kultúrneho dedičstva (2014/C 463/01), Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 1.

(24) Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (2014/2149(INI)), P8_TA(2015)0293.

(25) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (2015/C 195/04), Ú. v. EÚ C 195, 12.6.2015, s. 22.

(26) Ako sa zdôrazňuje v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy, JOIN(2016) 29 final.

(27) ABM: riadenie podľa činností ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(28) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(29) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.testa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx.

(30) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(31) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(32) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(33) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(34) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(35) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(36) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(37) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

(38) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(39) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(40) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(41) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(42) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.