(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 14. novembra 2022 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „ČĽR“) a Turecku (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 30. septembra 2022 podala spoločnosť Laminados Losal S.A.U. (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „Losal“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho oceľové hlavičkové ploché profily v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia 12. júla 2023 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1444 (3), ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v Číne a Turecku (ďalej len „predbežné nariadenie“).

(4)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), turecká vláda, turecký vyvážajúci výrobca spoločnosť Özkan Demir, čínsky vyvážajúci výrobca spoločnosť Longteng a používateľ z Únie spoločnosť Fincantieri S.p.A (ďalej len „Fincantieri“) písomne vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam v lehote stanovenej článkom 2 ods. 1 predbežného nariadenia. Okrem toho spoločnosť Losal predložila pripomienky k podaniu spoločnosti Özkan Demir po uplynutí lehoty stanovenej v bode 8 oznámenia o začatí konania.

(5)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia s tureckou vládou, so spoločnosťou Özkan Demir a so spoločnosťou Fincantieri.

(6)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(7)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v ČĽR a Turecku (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(8)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia so spoločnosťami Longteng a Özkan Demir.

(9)

Po predbežnom poskytnutí informácií žiadna zainteresovaná strana nepredložila nijaké iné tvrdenia ani pripomienky k začatiu konania okrem tých, ktoré sú uvedené v bode 1.4 predbežného nariadenia. Komisia preto potvrdila svoje zistenia a závery uvedené v odôvodneniach 8 až 15 predbežného nariadenia.

(10)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa výberu vzorky výrobcov z Únie, dovozcov a vyvážajúcich výrobcov, Komisia potvrdila odôvodnenia 16 až 23 predbežného nariadenia.

(11)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. októbra 2021 do 30. septembra 2022 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Komisia pripomenula, že podľa odôvodnenia 30 predbežného nariadenia sú dotknutým výrobkom hlavičkové ploché profily z nelegovanej ocele so šírkou do 204 mm (ďalej len „oceľové hlavičkové ploché profily“) s pôvodom v ČĽR a Turecku, ktoré v súčasnosti patria pod číselný znak KN ex 7216 50 91 (kód TARIC 7216509110) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(13)

Oceľové hlavičkové ploché profily sa používajú prevažne v lodiarskom priemysle na zhotovenie oceľových rámov osobných výletných lodí, trajektov, vojenských plavidiel a obchodných plavidiel. Oceľové hlavičkové ploché profily sa môžu používať aj pri výstavbe vrtných plošín na mori a električkových koľajníc, v Únii je však toto použitie oceľových hlavičkových plochých profilov len okrajové z hľadiska množstva.

(14)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, závery v odôvodneniach 31 a 32 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(15)

V nadväznosti na predbežné poskytnutie informácií boli Komisii doručené pripomienky spoločnosti Longteng k predbežným zisteniam o dumpingu.

(16)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, závery v odôvodnení 43 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(17)

Podrobnosti o existencii výrazných deformácií boli uvedené v bode 3.1.2.1 predbežného nariadenia. Keďže k tomuto bodu neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje predbežné závery.

(18)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodnení 84 predbežného nariadenia.

(19)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Longteng predložila pripomienky k referenčným hodnotám použitým v prípade určitých výrobných faktorov a k predajným, všeobecným a administratívnym nákladom použitým na výpočet normálnej hodnoty.

(20)

Spoločnosť Longteng zopakovala svoje tvrdenia uvedené v druhom zázname do spisu, pričom nepredložila nové skutočnosti. Tieto tvrdenia boli zhrnuté a vyvrátené v odôvodneniach 92 až 94 predbežného nariadenia. Spoločnosť takisto tvrdila, že referenčné hodnoty použité v prípade kyslíka a dusíka by nemali byť založené na dovozných cenách do Malajzie, keďže tieto dovozy tvorí najmä dovoz zo Singapuru, v ktorom údajne existuje obmedzená priemyselná výroba, a uvedené referenčné hodnoty nemôžu odrážať náklady spojené s hromadnou výrobou týchto výrobkov. Spoločnosť Longteng ďalej poukázala na oveľa nižšie referenčné hodnoty „nedeformovanej hodnoty“ v prípade kyslíka a dusíka stanovené v iných konaniach, v ktorých bolo ako vhodná reprezentatívna krajina vybrané Mexiko. Spoločnosť Longteng navrhla použiť hodnoty nákladov na kyslík a dusík spolupracujúceho tureckého vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti Özkan Demir.

(21)

Komisia zistila, že z hľadiska objemu vývozu týchto výrobných faktorov sa Singapur radí medzi desiatku najväčších vývozcov na svete (4). Jeho vývoz do Malajzie preto možno použiť ako primeraný základ na stanovenie týchto referenčných hodnôt. Okrem toho hodnoty dovozu do Malajzie majú v dôsledku konkurenčných síl odrážať hodnotu príslušných výrobných faktorov v Malajzii. Všeobecné tvrdenie o výrobných nákladoch vo vyvážajúcej krajine má preto obmedzený význam. Pokiaľ ide o nižšie referenčné hodnoty použité v inom konaní, ako je vysvetlené v odôvodnení 90 predbežného nariadenia, Mexiko sa nepovažovalo za primeranú krajinu na stanovenie referenčných hodnôt pre tieto vstupy, pretože nedovážalo reprezentatívne objemy všetkých troch vstupov (5). Okrem toho tieto hodnoty sa netýkali toho istého obdobia prešetrovania. Napokon, keďže spoločnosť Özkan Demir kyslík a dusík nenakupovala, pretože používala iný výrobný proces, tieto informácie neboli k dispozícii.

(22)

Spoločnosť Longteng tvrdila, že priemerná dovozná cena argónu v Turecku je umelo vysoká, a navrhla použiť skutočné náklady na argón, ktoré uviedla spoločnosť Özkan Demir, alebo presunúť tento výrobný faktor do „spotrebného materiálu“. Pokiaľ však ide o kyslík a dusík, tieto informácie od spoločnosti Özkan Demir neboli k dispozícii. Vzhľadom na reprezentatívne objemy dovozu argónu v Turecku neexistoval objektívny dôvod považovať tieto ceny za nereprezentatívne alebo považovať argón za spotrebný materiál.

(23)

Na základe toho boli tvrdenia týkajúce sa výrobných faktorov zamietnuté.

(24)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Longteng tvrdila, že referenčné hodnoty použité na vytvorenie normálnej hodnoty vápenca, dusíka a kyslíka sa výrazne líšili od jej vlastných jednotkových nákladov. Ďalej spoločnosť Longteng navrhla ako referenčnú hodnotu vápenca použiť dovoznú cenu v Brazílii, zatiaľ čo v prípade dusíka a kyslíka uviedla ako referenčné hodnoty ceny z najväčšej vyvážajúcej krajiny.

(25)

Komisia tieto tvrdenia zamietla, pretože spoločnosť Longteng nepredložila dôkazy, ktoré by umožnili jednoznačne preukázať, že hodnoty predmetných výrobných faktorov sú nedeformované v zmysle článku 2 ods. 6a druhého pododseku základného nariadenia. Akýkoľvek argument založený na porovnávaní s hodnotami, ktoré sú deformované, je neplatný. Navyše, pokiaľ ide o alternatívne referenčné hodnoty, ktoré navrhla spoločnosť Longteng, Komisia poznamenala, že v Brazílii neexistuje dostatočne reprezentatívny objem dovozu dusíka a kyslíka, zatiaľ čo, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 90 predbežného nariadenia a v odôvodnení 22, Komisia vybrala Malajziu ako jedinú reprezentatívnu krajinu, ktorá má reprezentatívne objemy v prípade všetkých troch predmetných výrobných faktorov. Preto sa takýto zdroj nepovažoval za vhodný. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(26)

Spoločnosť Longteng tvrdila, že určité nákladové položky „marketingových, predajných a distribučných výdavkov“, napríklad v spojitosti s nákladnou prepravou, vývozom, dopravou a províziami z predaja, by nemali byť zahrnuté do výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov reprezentatívnej spoločnosti, pretože normálna hodnota sa musí vypočítať na základe cien zo závodu.

(27)

Komisia opätovne preskúmala finančné výkazy tureckého výrobcu, prijala tvrdenie spoločnosti Longteng a odstránila tieto výdavky z výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Na rozdiel od tvrdenia v odôvodnení 109 predbežného nariadenia boli finančné údaje získané z finančných výkazov spoločnosti, ktoré sú verejne dostupné na jej webovom sídle.

(28)

Komisia však zároveň zistila, že rozpätie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskové rozpätie tureckého výrobcu neboli vypočítané správne, keďže určité položky boli zahrnuté/vylúčené pri výpočte rozpätia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ale nie pri výpočte ziskového rozpätia, čo viedlo k nesúladu vo výpočte týchto rozpätí. Podrobné opravy boli oznámené spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi v ČĽR. Percentuálne podiely predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku boli následne prepočítané a výsledné hodnoty boli percentuálne podiely 13,3 %, resp. 16,9 % celkových nedeformovaných výrobných nákladov.

(29)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Longteng tvrdila, že Komisia pri výpočte ziskového rozpätia reprezentatívnej spoločnosti omylom zahrnula do výpočtu zisku náklady na dopravu, ktoré boli z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vyňaté. Okrem toho spoločnosť Longteng tvrdila, že stanovený pomer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku nemožno v oceliarskom priemysle považovať za reálny.

(30)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože neexistovali dôvody na to, aby sa pri výpočte pomeru zisku nezohľadnili riadky „ostatné príjmy/výdavky z hlavnej činnosti“ a „príjmy/výdavky z financovania“, keďže tieto položky boli zohľadnené pri výpočte celkovej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Zohľadnenie alebo nezohľadnenie týchto položiek pri výpočte zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov nemá žiadny vplyv na konečné stanovenie dumpingu, keďže každé zvýšenie/zníženie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov sa prejaví zodpovedajúcim znížením/zvýšením ziskového rozpätia.

(31)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Longteng tvrdila, že Komisia mala z výpočtu rozpätia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vyňať príjmy a výdavky z devízových transakcií, keďže vyplývali z vysokých výkyvov v ocenení tureckej líry počas obdobia prešetrovania.

(32)

V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že príjmy a výdavky z devízových transakcií sa pri výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov bežne zohľadňujú za predpokladu, že tieto výdavky súvisia s prešetrovaným výrobkom. Okrem toho v prípade vylúčenia takýchto výdavkov by sa primeraným spôsobom zvýšilo uplatniteľné ziskové rozpätie, takže na kombinovanú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku by to nemalo žiadny vplyv. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(33)

Spoločnosť Longteng takisto tvrdila, že Komisia nemala upraviť percentuálny podiel zisku po odpočítaní výdavkov na dopravu, ako to požadovala spoločnosť Longteng a ako sa uvádza v odôvodnení 29. Zároveň tvrdila, že použité percentuálne podiely predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku nemožno v oceliarskom priemysle považovať za realistické.

(34)

Komisia zastávala názor, že výpočty boli vykonané v súlade so štandardnou praxou Komisie, pričom z argumentov spoločnosti Longteng nevyplýval žiadny platný dôvod na iný postup. Komisia dospela k záveru, že údaje, ktoré predložila spoločnosť Longteng, sa netýkali reprezentatívnej krajiny, a preto ich pri tomto prešetrovaní nebolo možné zohľadniť. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(35)

Po predbežnom poskytnutí informácií Komisia dospela k záveru, že ceny elektrickej energie a zemného plynu v Turecku rástli rýchlejšie než miera inflácie v Turecku. Turecký štatistický úrad navyše nezverejnil informácie o cenách elektrickej energie a zemného plynu v druhom polroku 2022. Komisia sa preto rozhodla použiť nedeformované náklady na elektrickú energiu a zemný plyn v Malajzii. Malajzia je totiž krajina s úrovňou hospodárskeho rozvoja podobnou ČĽR a bola použitá aj pri výpočte referenčnej hodnoty pre kyslík, dusík a vápenec. Okrem toho bola použitá ako reprezentatívna krajina aj v iných podobných prešetrovaniach.

(36)

Ceny elektrickej energie boli v Malajzii verejne dostupné na webovom sídle elektrárenskej spoločnosti TNB (6). Komisia použila tarify uplatňované na odberateľov v kategórii „stredné napätie“. Ceny zemného plynu boli v Malajzii verejne dostupné na webovom sídle komisie pre energiu (7). Komisia použila sadzby za zemný plyn platné pre priemyselných odberateľov vo štvrtom štvrťroku 2021 a zvolila pásmo spotreby na základe spotreby zemného plynu navrhovateľa.

(37)

S výnimkou zmien opísaných v odôvodneniach 26 až 36 Komisia vytvorila normálnu hodnotu, ako bolo uvedené v odôvodneniach 110 až 114 predbežného nariadenia.

(38)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 115 a 116 predbežného nariadenia. Keďže k tomuto bodu neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje predbežné závery.

(39)

Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 117 a 118 predbežného nariadenia. Keďže k tomuto bodu neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje predbežné závery.

(40)

Komisia zrevidovala dumpingové rozpätia na základe záverov týkajúcich sa tvrdení spoločnosti Longteng opísaných v odôvodneniach 23 a 27 a zistení opísaných v odôvodneniach 28 a 36.

(41)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny nákladov, poistného a prepravného (CIF) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(42)

V nadväznosti na predbežné poskytnutie informácií boli Komisii doručené písomné pripomienky tureckej vlády a spoločnosti Özkan Demir k predbežným zisteniam o dumpingu. V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií boli Komisii doručené písomné pripomienky tureckej vlády a spoločnosti Özkan Demir.

(43)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 122 až 133 predbežného nariadenia.

(44)

V nadväznosti na predbežné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir v súvislosti so svojimi doplňujúcimi tvrdeniami, ktoré sa podrobne opisujú v odôvodnení 74, tvrdila, že „test bežného obchodu“ sa mal vykonať na štvrťročnom základe. Spoločnosť Özkan Demir toto tvrdenie odôvodnila podstatným zvýšením výrobných nákladov, ktoré sa počas obdobia prešetrovania viac než zdvojnásobili. Spoločnosť Özkan Demir vysvetlila, že to viedlo k tomu, že niektoré transakcie boli považované za stratové, hoci na štvrťročnom základe boli v skutočnosti ziskové. Spoločnosť Özkan Demir takisto tvrdila, že v prípade podstatných zmien výrobných nákladov Komisia v minulosti počítala dumping na mesačnom alebo štvrťročnom základe. Na podporu svojich tvrdení spoločnosť Özkan Demir pri vypočutí odkázala na správu poroty v spore Dominikánska republika – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa oceľových tyčí (Kostarika) (8).

(45)

Komisia na začiatku poznamenala, že v znení článku 2 ods. 4 základného nariadenia sa nijako nenariaďuje používať štvrťročné údaje o výrobných nákladoch. V článku 2 ods. 4 sa v skutočnosti ako primerané obdobie na určenie toho, či ceny umožňujú pokrytie nákladov, uvádza „vážený priemer nákladov počas obdobia prešetrovania“. Komisia dospela k záveru, že použitie ročných výrobných nákladov je všeobecne akceptované a vo väčšine prípadov sa zdá vhodné, pretože tak dochádza k eliminácii extrémnych hodnôt a krátkodobých výkyvov nákladov aj cien. Dokonca ide o štandardný postup v praxi mnohých orgánov prešetrovania. Od použitia ročných priemerných nákladov sa upustí len za veľmi výnimočných okolností. Komisia dôkladne zvážila toto tvrdenie, aby posúdila, či je odôvodnené odchýliť sa od metódy vykonávania testu bežného obchodu na základe ročných priemerných výrobných nákladov. Dospela však k záveru, že v tomto prípade nedošlo k žiadnym výnimočným okolnostiam.

(46)

Po prvé, ako vysvetlila spoločnosť Özkan Demir, spoločnosť nevyrába prešetrovaný výrobok nepretržite. Počas obdobia prešetrovania sa v skutočnosti vyskytli aj mesiace, keď bola výroba nulová. Použitie relatívne krátkych časových intervalov (tri mesiace v prípade štvrťročného posudzovania) by v takejto situácii neviedlo k priemernému výsledku, ktorý by presne vyjadroval náklady za pokryté obdobie. Inými slovami, keďže v niektorých štvrťrokoch by boli najmenej za jednu tretinu príslušného obdobia zahrnuté údaje o nulovej výrobe, výsledný priemer by presne neodrážal príslušné náklady počas celého štvrťroka. V takomto prípade je vhodnejšie rozšíriť zameranie na dlhšie obdobie jedného roka, pretože ročný priemer presnejšie vyjadruje výrobné náklady za dané obdobie.

(47)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir tvrdila, že je neopodstatnené uprednostniť ročný výpočet pred štvrťročným výpočtom, ak je výroba nulová najviac v jednej tretine príslušného obdobia, pretože táto nulová výroba v daných mesiacoch bude naďalej prítomná. Ako sa uvádza v odôvodnení 46, Komisia dospela k záveru, že použitie ročných priemerných výrobných nákladov umožňuje zohľadniť príslušné náklady počas celého roka, čím sa znižuje vplyv súvisiaci s nulovou výrobou v daných obdobiach. Inými slovami, ročný priemer presnejšie odráža výrobné náklady v pokrytom období, a to aj keď za niektoré mesiace v priebehu roka údaje o nákladoch chýbajú. Spoločnosť Özkan Demir neposkytla žiadne dôkazy o opaku. V tomto prípade jednoznačne nie je vhodné použiť štvrťročný priemer, keď za celú jednu tretinu daného štvrťroka nie sú dostupné údaje o nákladoch. Preto v prípade štvrťrokov, v ktorých chýbala tretina údajov o výrobných nákladoch, Komisia nepovažovala priemerné výrobné náklady za reprezentatívne pre obdobie, ktoré mali pokrývať. Spoločnosť Özkan Demir vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií neuviedla žiadne argumenty ani riešenia, ktoré by tento zjavný nedostatok metódy štvrťročného priemeru v tomto konkrétnom prípade riešili. Okrem toho Komisia zistila, že v prípade viacerých druhov výrobku existoval nesúlad medzi štvrťrokmi, v ktorých sa vyrábali určité modely, a štvrťrokmi, v ktorých sa predávali na domácom trhu. Ak by sa teda prijal štvrťročný prístup, v prípade týchto druhov výrobku by nebolo možné vykonať test bežného obchodu podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Dôvodom je, že za niektoré štvrťroky, v ktorých došlo k predaju, by neboli k dispozícii vôbec žiadne údaje o nákladoch. Inými slovami, štvrťročný prístup by viedol nielen k nereprezentatívnym hodnotám pri všeobecnom posudzovaní, ale v prípade špecifických druhov výrobku by neumožnil porovnanie ceny uplatniteľnej v danom štvrťroku so zodpovedajúcimi nákladmi v tom istom štvrťroku. Na základe toho sa potvrdilo, že použitie ročných priemerných výrobných nákladov pre každý model by umožnilo zohľadniť príslušné náklady počas celého roka a bolo by vhodným východiskom na výpočet dumpingu na ročnom základe. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(48)

Po druhé údaje, ktoré poskytla spoločnosť Özkan Demir, neumožňujú stanoviť presné a overené predajné, všeobecné a administratívne náklady za každý štvrťrok, pretože tieto informácie boli predložené len na ročnom základe a za celé obdobie prešetrovania. Preto neboli k dispozícii žiadne štvrťročné údaje, ktoré by umožnili výpočet dumpingu na štvrťročnom základe alebo test bežného obchodu s použitím zodpovedajúcich informácií týkajúcich sa jednotlivých štvrťrokov z hľadiska predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(49)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady v priebehu obdobia prešetrovania nekolísali, a svoje tvrdenie podporila odkazom na percentuálne podiely predajných, všeobecných a administratívnych nákladov uplatniteľných v roku 2021 a v období prešetrovania. Spoločnosť Özkan Demir takisto tvrdila, že Komisia takéto informácie nepožadovala a žiadala o mesačné výrobné náklady.

(50)

V tejto súvislosti Komisia zastávala názor, že keď spoločnosť Özkan Demir požiadala Komisiu o vykonanie štvrťročných výpočtov dumpingu, mala Komisii poskytnúť všetky relevantné informácie umožňujúce vykonanie takýchto výpočtov. Keďže Komisia takýmito informáciami nedisponovala, nemohla posúdiť úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov uplatniteľných v jednotlivých štvrťrokoch. Okrem toho ani samotná spoločnosť Özkan Demir neposkytla predajné, všeobecné a administratívne náklady na štvrťročnej báze, keď predložila svoje pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií. Pokiaľ ide o údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch za rok 2021 a obdobie prešetrovania, Komisia poznamenala, že hoci sa príslušné percentuálne podiely môžu zdať podobné, nevzťahujú sa na rôzne štvrťroky obdobia prešetrovania, a preto neposkytujú analytický pohľad na kolísanie týchto hodnôt počas obdobia prešetrovania. Okrem toho vzhľadom na nerovnomerné kolísanie tureckej líry voči euru a americkému doláru počas obdobia prešetrovania možno očakávať, že predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré sú do značnej miery tvorené ziskami a stratami z devízových transakcií, sa nevyvíjali rovnomerne. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(51)

Napokon, ako sa uvádza aj v odôvodnení 77, predaj na domácom trhu nebol koncentrovaný v určitom období, ale bol rovnomerne rozložený na jednotlivé štvrťroky obdobia prešetrovania, pričom najväčšie objemy sa predali v treťom štvrťroku obdobia prešetrovania. Rovnaký vývoj bol zaznamenaný v prípade predaja na vývoz, takže predaj prešetrovaného výrobku bol rovnomerne rozložený na domácom aj vývoznom trhu, vďaka čomu možno vykonať spravodlivé porovnanie predaja na domácom trhu a predaja na vývoz za rovnaké obdobie.

(52)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir tvrdila, že predaj na domácom trhu bol koncentrovaný vo štvrtom štvrťroku 2021, zatiaľ čo predaj na vývoz bol sústredený v prvom štvrťroku 2022. Metodika spoločnosti Özkan Demir však bola chybná, pretože vychádzala z dátumu objednávky, a nie z dátumu faktúry. Okrem toho, ak by Komisia vykonala štvrťročný výpočet dumpingu, na rozlíšenie predaja podľa štvrťrokov by použila dátum faktúry. Štruktúru obchodu preto treba analyzovať rozdelením predaja na štvrťroky podľa dátumu faktúry. Pri uplatnení tohto postupu možno konštatovať, že najväčšie objemy sa predali v treťom štvrťroku obdobia prešetrovania, a to tak v prípade predaja na domácom trhu, ako aj predaja na vývoz. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(53)

Komisia ďalej poznamenala, že Dominikánska republika sa proti správe poroty v spore DS605, ktorú uviedla spoločnosť Özkan Demir, odvolala a orgán WTO na urovnávanie sporov ju preto neprijal. Okolnosti tohto prípadu sú navyše odlišné. V prešetrovaní v rámci sporu DS605 bolo z výpočtu normálnej hodnoty vylúčených viac než 50 % predaja. Okrem toho v spore DS605 sa zvýšenie nákladov týkalo len jednej (hlavnej) suroviny, zatiaľ čo v tejto veci išlo o kombináciu zvýšenia výrobných nákladov, inflácie a devalvácie meny. Naopak, v prípade spoločnosti Özkan Demir sa prevažná väčšina predaja na domácom trhu (približne [70 – 65 %] objemu predaja) podľa zistení uskutočnila v bežnom obchode, a preto sa použila pri výpočte normálnej hodnoty. V tejto veci totiž Komisia zároveň dospela k záveru, že predaj spoločnosti Özkan Demir nebol koncentrovaný v určitom štvrťroku, ale bol rozložený na celé obdobie prešetrovania.

(54)

Na účely článku 2 ods. 4 základného nariadenia je dôležité, aby predajné ceny umožňovali pokrytie nákladov a viedli k udržateľnej ziskovosti v rámci primeraného obdobia, pričom ziskovosť v určitom okamihu nemá až taký zásadný význam.

(55)

V tejto súvislosti a s prihliadnutím na príslušnú prijatú judikatúru WTO Komisia pripomenula, že porota v spore ES – Losos (Nórsko) výslovne uznala, že „zistenie predaja uskutočneného za ceny vyššie než vážené priemerné náklady za obdobie prešetrovania by bolo dostatočné na preukázanie toho, že všetok predaj, pri ktorom sa nezistilo, že je vyšší než vážené priemerné náklady za obdobie prešetrovania, nezabezpečuje pokrytie nákladov v rámci primeraného obdobia“. (9) Porota sa zaoberala aj významom pojmov „v čase predaja“ a v bode 7.243 uviedla, že „v článku 2.2.1 [antidumpingovej dohody] sa nevysvetľuje, čo znamená pojem ‚ceny, ktoré sú nižšie než jednotkové náklady v čase predaja‘ . V tejto súvislosti vidíme podobnosť medzi prvou a druhou vetou článku 2.2.1. Hoci sa v oboch vetách predpokladá výpočet jednotkových nákladov za určité obdobie, ani v jednej z nich sa presne neuvádza, aké by toto obdobie malo byť. Je pravda, že druhá veta ide ďalej ako prvá veta v tom zmysle, že sa v nej predpokladá posúdenie nákladov v ‚čase predaja‘. Podľa nášho názoru to však znamená len to, že príslušné obdobie musí zahŕňať ‚čas predaja‘. Bolo by teda úplne v súlade s článkom 2.2.1 druhou vetou, ak by orgán prešetrovania vypočítal jednotkové náklady v ‚čase predaja‘ za konkrétny deň predaja alebo priemer vrátane daného dňa za týždeň, mesiac alebo obdobie prešetrovania. Porota ďalej rozviedla svoje odôvodnenie v poznámke pod čiarou č. 417, kde uviedla: „V tejto súvislosti považujeme za významné, že zatiaľ čo autori návrhu antidumpingovej dohody použili v článku 2.4.1 slová ‚dátum predaja‘, v článku 2.2.1 druhej vete sa rozhodli použiť ‚čas predaja‘. Podľa nášho názoru tento rozdiel podporuje názor, že ‚čas predaja‘, ktorý sa uvádza v článku 2.2.1 druhej vete, nemusí byť nevyhnutne ‚dátumom predaja‘ a môže zahŕňať aj iné ‚časové‘ úseky.“

(56)

Komisia takisto poznamenala, že v prípade značného podielu predaja na domácom trhu nevzniká žiadny rozdiel na základe toho, či sa ziskovosť predaja na domácom trhu posudzuje na štvrťročnom alebo na ročnom základe, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 81.

(57)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir opäť odkázala na správu poroty v spore DS605. Ako sa uvádza v odôvodnení 52, Dominikánska republika sa proti tejto správe odvolala a orgán WTO na urovnávanie sporov ju preto neprijal. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodneniach 46 až 48, v prípade spoločnosti Özkan Demir nebolo možné vykonať spoľahlivý štvrťročný výpočet, pretože tomu bránili veľmi špecifické dôvody týkajúce sa údajov o spoločnosti za obdobie prešetrovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zamietla žiadosť o vykonanie štvrťročného testu obchodu.

(58)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 134 a 135 predbežného nariadenia. Keďže k tomuto bodu neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje predbežné závery.

(59)

Podrobnosti týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 136 až 138 predbežného nariadenia.

(60)

Po uverejnení predbežného nariadenia sa spoločnosť Özkan Demir vyjadrila k tomu, že na prepočet normálnej hodnoty a vývoznej ceny na turecké líry (TRY) v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia bol použitý dátum nákupnej objednávky.

(61)

Vzhľadom na výraznú devalváciu tureckej líry počas obdobia prešetrovania a na to, že vecné podmienky predaja boli stanovené v čase nákupnej objednávky, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 138 predbežného nariadenia, Komisia pri prepočte ceny predaja na domácom trhu aj predaja na vývoz z eur a amerických dolárov na turecké líry podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia použila výmenný kurz zo dňa nákupnej objednávky (a nie zo dňa vystavenia faktúry).

(62)

Spoločnosť Özkan Demir tvrdila, že Komisia mala na menový prepočet použiť dátum faktúry. Tvrdila, že v čase objednávky neboli stanovené vecné podmienky predaja, keďže niektoré faktúry sa vzťahovali na množstvá mimo tolerancie (+/–5 alebo 10 %) uvedenej v objednávke. Komisia však poznamenala, že zákazníci proti žiadnemu z predajov mimo tolerancií nenamietali, pričom poukázala na skutočnosť, že tolerancie nepatria medzi takéto vecné podmienky predaja, zatiaľ čo základné množstvo a jednotková cena áno. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 138 predbežného nariadenia, analýza konkrétnej praxe tureckého vyvážajúceho výrobcu ukázala, že vecné podmienky predaja vrátane množstiev a ceny boli stanovené v čase nákupnej objednávky.

(63)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia mala na menový prepočet použiť dátum faktúry. Spoločnosť Özkan Demir konkrétne tvrdila, že vecné podmienky predaja, a najmä konečné množstvo a cena, boli stanovené v čase vystavenia faktúry. Argumentovala aj tým, že Komisia uznala, že tolerancie nepredstavujú vecné podmienky predaja, ale napriek tomu si ako určujúci faktor na stanovenie vecných podmienok predaja zvolila práve nákupnú objednávku, v ktorej sa množstvo riadi hlavne toleranciou.

(64)

Komisia poznamenala, že použitie tolerancie je všeobecnou praxou pri predaji hlavičkových plochých profilov, ale aj pri predaji výrobkov z ocele vo všeobecnosti. Spoločnosti v tomto odvetví sa v čase vykonania objednávky dohodnú na množstvách a jednotkových cenách. Používanie tolerancií je charakteristické práve pre odvetvie ocele, v ktorom sa objednávajú približné množstvá s použitím tolerancií, aby sa zohľadnila neschopnosť výrobcov dodať presné množstvá vzhľadom na povahu výrobku. Použitie týchto tolerancií nemá vplyv na skutočnosť, že vecné podmienky predaja, t. j. množstvá a jednotkové ceny, sú stanovené v okamihu objednávky. Vyvrátenie uvedeného argumentu potvrdzuje aj skutočnosť, že zákazníci proti žiadnemu z predajov mimo tolerancie nenamietali, ako sa uvádza v odôvodnení 62. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(65)

Spoločnosť Özkan Demir takisto tvrdila, že Komisia dostatočne nezdôvodnila, prečo sa odchýlila od svojej štandardnej praxe a na účely prepočtu použila namiesto dátumu faktúry dátum objednávky. Komisia zastávala názor, že úpravu dostatočne zdôvodnila, keď odkázala na okamih stanovenia vecných podmienok predaja, devalváciu tureckej líry a na vplyv cien a porovnania cien. Hoci sa predaj na domácom trhu aj predaj v EÚ oceňuje v cudzej mene, časový odstup medzi dátumom nákupnej objednávky a dátumom faktúry sa pri jednotlivých transakciách rôzni a v prípade predaja v EÚ je v priemere dlhší než v prípade predaja na domácom trhu. Výkyvy výmenného kurzu preto môžu ovplyvniť porovnanie cien, pričom spravodlivé porovnanie si vyžaduje, aby sa pri menovom prepočte na turecké líry použil dátum predaja.

(66)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia nesplnila dôkazné bremeno v spojitosti s vykonaním úpravy a nepreukázala vplyv výkyvov výmenného kurzu na ceny a porovnateľnosť cien. Komisia najprv poznamenala, že úpravou stanovenou v článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia je menový prepočet umožňujúci výpočet dumpingu, pri ktorom sa musia porovnať hodnoty nákladov a cien v rôznych menách. Spoločnosť Özkan Demir nepopiera potrebu tejto úpravy. V rámci tejto úpravy musí Komisia zvoliť dátum pre konverzný kurz. Podľa článku 2 ods. 10 písm. j) možno použiť „[dátum] nákupnej objednávky alebo potvrdenia objednávky, ak tieto vhodnejšie stanovujú vecné podmienky predaja“. Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte a v odôvodnení 138 predbežného nariadenia, v tomto konkrétnom prípade je vhodnejšie vychádzať pri stanovení vecných podmienok predaja z nákupnej objednávky. Spoločnosť Özkan Demir túto skutočnosť vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nevyvrátila. Komisia poznamenala, že počas obdobia prešetrovania dosiahla devalvácia tureckej líry voči euru úroveň približne 74 %. Komisia takisto poznamenala, že v časovom odstupe medzi dátumom objednávky a dátumom faktúry sa vyskytovali výrazné rozdiely: od 0 do 266 dní v prípade predaja na domácom trhu a od 20 do 219 dní v prípade predaja do EÚ. Znamená to, že ak by sa použil výmenný kurz z dátumu faktúry, vecné podmienky predaja (napríklad ceny) stanovené v čase nákupnej objednávky by boli deformované výrazným rozdielom vo výmennom kurze, ktorý vznikol medzi uvedeným dátumom a dátumom faktúry v dôsledku devalvácie tureckej líry. Komisia takisto poznamenala, že spoločnosť Özkan Demir používala na účely predaja na domácom trhu a predaja na vývoz zahraničné meny, čo svedčí o tom, že predpokladala výrazné výkyvy v ocenení svojej domácej meny v porovnaní so zahraničnými menami. Preto samotná spoločnosť zmierňovala účinky devalvácie na cenu dohodnutú v čase nákupnej objednávky a na príjem, ktorý by táto dohodnutá cena mohla zabezpečiť pri fakturácii. Inými slovami, samotná spoločnosť Özkan Demir použila devízové mechanizmy, aby zabránila deformácii cien dohodnutých v nákupných objednávkach v dôsledku devalvácie domácej tureckej meny.

(67)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir poukázala na minulé prešetrovanie (10), v ktorom dvaja tureckí vývozcovia požadovali úpravu týkajúcu sa menového prepočtu podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia, a tvrdila, že Komisia uplatňuje pri „vykonávaní“ úpravy o menový prepočet nižší štandard dôkazov. Na základe okolností tohto prípadu Komisia dospela k záveru, že preukázala existenciu dostatočných skutočností odôvodňujúcich použitie dátumu nákupu ako dátumu výmenného kurzu, ako sa uvádza v odôvodnení 138 predbežného nariadenia a v odôvodneniach 61 až 66. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(68)

Spoločnosť Özkan Demir ďalej tvrdila, že v dôsledku použitia dátumu objednávky sa zmenilo obdobie prešetrovania a vychádzalo sa z neúplného súboru údajov. Komisia s tým nesúhlasila a dospela k záveru, že obdobie prešetrovania zostalo nezmenené. Obdobie prešetrovania sa používalo dôsledne s cieľom vymedziť výpočet dumpingu a založiť ho na úplnom súbore transakcií s dátumom faktúry v období prešetrovania. Použitie dátumu objednávky sa prísne obmedzovalo na úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia.

(69)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia použila neúplné súbory údajov, pretože dátum predaja sa zmenil z dátumu faktúry na dátum objednávky. Keďže v tejto otázke neboli predložené nové skutočnosti, Komisia odkázala na odôvodnenie 68, v ktorom sa tvrdenie spoločnosti Özkan Demir vyvracia.

(70)

Spoločnosť Özkan Demir vo svojich pripomienkach odkazovala aj na pokyny uvedené v antidumpingovom dotazníku zaslanom spoločnosti Özkan Demir, pričom tvrdila, že dostala pokyn „pri určovaní toho, ktorý predaj patrí do obdobia prešetrovania, použiť ako dátum predaja dátum faktúry“, a uviedla, že použitie dátumu objednávky pri výpočte bolo v rozpore s týmito pokynmi a viedlo k zmene súboru údajov. V rovnakej súvislosti spoločnosť Özkan Demir odkázala na spor Dominikánska republika – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa oceľových tyčí (Kostarika) (11), v ktorom EÚ uviedla, že „orgány prešetrovania by mali porovnať vývozné ceny a ceny na domácom trhu patriace do toho istého [obdobia prešetrovania] a uplatňovať pritom rovnaké kritériá (napr. dátum faktúry)“. V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 68, v ktorom sa potvrdzuje, že na určenie obdobia prešetrovania je použitý dátum faktúry, a to pokiaľ ide o predaj na domácom trhu aj predaj na vývoz, ale na účely úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia je použitý dátum objednávky. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(71)

Keďže všetok predaj na vývoz do EÚ a väčšina predaja na domácom trhu sa uskutočňovali v eurách, spoločnosť Özkan Demir uviedla, že výpočet dumpingového rozpätia by sa mohol vykonať v eurách, aby sa predišlo akémukoľvek vplyvu spojenému s menovým prepočtom. Spoločnosť Özkan Demir poznamenala, že v základnom nariadení sa neuvádza nič o mene použitej na výpočet dumpingového rozpätia. Komisia však zastávala názor, že pri tejto metodike by bolo nutné na eurá prepočítať aj výrobné náklady a predajnú cenu pri niektorých predajoch na domácom trhu. Preto sa považovalo za vhodné vykonať výpočty dumpingu v mene vyvážajúcej krajiny.

(72)

Na tomto základe boli tvrdenia spoločnosti Özkan Demir zamietnuté.

(73)

Navrhovateľ tvrdil, že ako základ na menový prepočet by sa mal použiť dátum ponuky (ktorý predchádza dátumu objednávky). V článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia sa však takýto základ na prepočet nestanovuje. Čo je však dôležitejšie, ponuku nemožno považovať za dohodu o vecných podmienkach predaja medzi dvoma stranami. Tvrdenie navrhovateľa sa preto zamietlo.

(74)

Spoločnosť Özkan Demir predložila niekoľko doplňujúcich tvrdení pre prípad, že by Komisia zamietla jej tvrdenia týkajúce sa použitia dátumu nákupnej objednávky na účely úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia.

(75)

Prvé doplňujúce tvrdenie sa týkalo vylúčenia transakcií s dátumom objednávky mimo obdobia prešetrovania. Komisia dospela k záveru, že táto metodika by znamenala nezohľadnenie značného počtu transakcií, ktoré boli fakturované v období prešetrovania. Obdobie prešetrovania a súvisiace transakcie nemožno v priebehu prešetrovania zmeniť, ako správne pripomína aj spoločnosť Özkan Demir vo svojom podaní. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(76)

Druhé doplňujúce tvrdenie sa týkalo vykonania výpočtu dumpingu na štvrťročnom základe.

(77)

Po prvé spoločnosť Özkan Demir toto tvrdenie zdôvodnila vysokou devalváciou a hyperinfláciou v Turecku počas obdobia prešetrovania. Komisia však konštatovala, že v štruktúre predaja na domácom trhu a predaja na vývoz sa nezaznamenali žiadne podstatné rozdiely, ktoré by odôvodňovali štvrťročné výpočty. V skutočnosti boli predaj na domácom trhu aj predaj na vývoz rovnomerne rozložené na jednotlivé štvrťroky, pričom najväčšie objemy sa v prípade predaja na domácom trhu aj predaja na vývoz predali v treťom štvrťroku obdobia prešetrovania. Hoci k rozdielom v rozložení predaja na domácom trhu a predaja na vývoz určite dochádza, možnosť upustiť od ročného prístupu a vykonať štvrťročné výpočty namiesto ročných výpočtov môže Komisia uplatniť len vo výnimočných situáciách. Takáto výnimočná situácia nenastala, a preto tento argument nemohol viesť k zmene metodiky.

(78)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Özkan Demir zopakovala tie isté tvrdenia, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 75 a 76. Keďže v tejto otázke neboli predložené nové skutočnosti, Komisia odkázala na odôvodnenie 77, v ktorom sa tvrdenie spoločnosti Özkan Demir vyvracia.

(79)

Okrem toho pred predbežným poskytnutím informácií spoločnosť Özkan Demir vo svojej odpovedi na druhé písomné upozornenie na nedostatky výslovne uviedla, že mesačný výpočet nemusí byť v tomto prípade vhodný. Komisia nechápe, prečo by mal byť štvrťročný výpočet dumpingu presnejší ako mesačný, keď samotná spoločnosť mesačný výpočet zamietla. V skutočnosti by mesačný výpočet, aspoň teoreticky, mal ešte viac neutralizovať účinky podstatného zvýšenia nákladov v období prešetrovania a/alebo vysokej inflácie a devalvácie tureckej líry. Komisia nemôže byť povinná odchýliť sa od štandardnej metodiky uvedenej v základnom nariadení vždy, keď vyvážajúci výrobca požaduje inú metodiku, ktorá by zlepšila jeho dumpingové rozpätie.

(80)

Takisto, ako už bolo uvedené v odôvodnení 77, predaj na domácom trhu aj predaj na vývoz boli rovnomerne rozložené na jednotlivé štvrťroky, pričom najväčšie objemy sa v prípade predaja na domácom trhu aj predaja na vývoz predali v treťom štvrťroku obdobia prešetrovania. To svedčilo o tom, že sa vykonalo spravodlivé porovnanie medzi predajmi uskutočnenými v čo najkratšom časovom odstupe v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Skutočnosť, že podľa tvrdenia spoločnosti Özkan Demir sa percentuálne podiely objemov predaja na vývoz a predaja na domácom trhu v prípade určitých druhov výrobku v jednotlivých štvrťrokoch mierne líšili, na tomto závere nič nemenila. Aj teoretické príklady, ktoré uviedla spoločnosť Özkan Demir (12), skutočne ukazujú, že rozdiely v načasovaní predaja sú relevantné, ale inak ide o zjednodušenie reality, keďže sa napríklad neberie do úvahy devalvácia tureckej líry vo vzťahu k euru.

(81)

Okrem toho výpočtom dumpingu na štvrťročnom základe by sa len vo veľmi obmedzenej miere riešili obavy spoločnosti Özkan Demir spojené s tým, že predaj na domácom trhu by sa považoval za stratový, hoci pri použití štvrťročných alebo mesačných výpočtov bol v určitom čase vo veľmi obmedzenej miere ziskový. Aj keby Komisia vykonala štvrťročný výpočet dumpingu, podiel predaja na domácom trhu, ktorý by sa považoval za ziskový, by vo výsledku nebol v porovnaní s ročným výpočtom dumpingu výrazne vyšší (zvýšil by sa o menej než 10 %).

(82)

Komisia preto po dôkladnom uvážení dospela k záveru, že v tomto prípade neexistujú dostatočné dôvody na odchýlenie sa od ročného výpočtu dumpingu a použitie inej metódy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(83)

Po druhé posledným doplňujúcim tvrdením bolo, že Komisia mala prepočítať náklady na príspevky zaúčtované v tureckých lírach, ktoré sa týkali najmä nákladov na dopravu, a to uplatnením výmenného kurzu v deň objednávky, a nie v deň vystavenia faktúry, v súlade s výpočtom hodnoty predaja. Komisia poznamenala, že použitie dátumu objednávky sa týkalo úpravy v súvislosti s menovým prepočtom podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia, zatiaľ čo úpravy týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a vedľajších nákladov sa riadia článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia, podľa ktorého sa použijú vzniknuté náklady. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(84)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny nákladov, poistného a prepravného (CIF) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(85)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 143 až 145 predbežného nariadenia.

(86)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 146 až 149 predbežného nariadenia.

(87)

Turecká vláda tvrdila, že preskúmanie dovozu by sa malo vykonávať v prípade každej dotknutej krajiny zvlášť. Podľa tureckej vlády Komisia uskutočnila súhrnnú analýzu dovozu, „aby mohla určiť nárast dovozu a prijať opatrenie“. Turecká vláda navyše tvrdila, že zvýšenie podielu dotknutých krajín na trhu o 4 % nepredstavuje podstatné zvýšenie dovozu, ako sa uvádza v antidumpingovej dohode WTO.

(88)

Rozhodnutie Komisie preskúmať dovoz z Číny a Turecka súhrnne bolo v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia a článkom 3.3 antidumpingovej dohody WTO. Oba tieto články obsahujú dve podmienky, na základe ktorých môže Komisia vykonať súhrnné vyhodnotenie: „a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3 [základného nariadenia a článku 5 ods. 8 antidumpingovej dohody WTO], a […] objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a b) súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným [domácim] výrobkom Únie.“

(89)

„Podstatné zvýšenie dovozu“, na ktoré odkazuje turecká vláda, medzi tieto podmienky nepatrí. Turecká vláda nenamietala proti skutočnosti, že v tomto prípade boli tieto dve podmienky splnené. Záver uvedený v odôvodneniach 150 až 153 predbežného nariadenia, že podmienky pre súhrnné vyhodnotenie boli splnené, bol preto potvrdený.

(90)

Ako sa uvádza v odôvodnení 87, turecká vláda tvrdila, že nárast podielu dotknutých krajín na trhu o 4 % medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania uvedený v tabuľke 3 v predbežnom nariadení nemožno považovať za podstatný. Podľa WTO by sa však slovo podstatný malo vykladať tak, ako sa vymedzuje v Oxfordskom slovníku, a to vo význame „pozoruhodný, významný, vplyvný“. Okrem toho v článku 3.2 antidumpingovej dohody WTO (ekvivalent článku 3 ods. 3 základného nariadenia), v ktorom sa uvádza potreba zvážiť, či došlo k podstatnému zvýšeniu dumpingového dovozu, „sa nestanovuje minimálna hranica v otázke toho, čo možno považovať za ‚podstatné‘ zvýšenie; to, či je zvýšenie ‚podstatné‘, závisí od konkrétnych okolností prípadu“ (13) .

(91)

V tomto prípade Komisia považovala zvýšenie o 4 % za podstatné, najmä vzhľadom na oveľa vyššie zvýšenia v predchádzajúcich rokoch posudzovaného obdobia. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 157 predbežného nariadenia, nižší podiel na trhu v období prešetrovania v porovnaní s rokmi 2020 a 2021 bol spôsobený osobitnou situáciou na trhu Únie, ktorá nebola štrukturálna ani pravdepodobne nebude pokračovať po období prešetrovania. Komisia preto zamietla toto tvrdenie a potvrdila odôvodnenia 154 až 157 predbežného nariadenia.

(92)

Po uverejnení predbežného nariadenia spoločnosť Özkan Demir spochybnila metodiku, ktorú Komisia použila na výpočet cenového podhodnotenia. Podľa tohto tvrdenia Komisia vykonala „dvojitý prepočet“ predaja v EÚ tým, že sumy v eurách na faktúrach spoločnosti Özkan Demir prepočítala na turecké líry výmenným kurzom z dátumu objednávky a potom ich prepočítala späť na eurá iným výmenným kurzom, t. j. kurzom z mesiaca vystavenia faktúry. Komisia uznala túto chybu a vykonala potrebnú opravu tým, že na výpočet dovozných cien použila sumy v eurách uvedené na faktúrach spoločnosti Özkan Demir (upravené na frankocenu CIF na hranici Únie po preclení).

(93)

V dôsledku toho bola opravená aj priemerná dovozná cena pre Turecko v období prešetrovania uvedená v tabuľke 4 v predbežnom nariadení, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(94)

Po tejto oprave sa priemerné rozpätie podhodnotenia ceny v prípade Turecka stalo rozpätím de minimis, pričom rozpätie podhodnotenia ceny v prípade Turecka bolo 15,41 %. Ako sa uvádza v bode 4.3.3 predbežného nariadenia, Komisia zistila existenciu stlačenia cien. Vzhľadom na výrazný cenový tlak spôsobený dumpingovým dovozom na trh Únie vo veľmi vysokých objemoch nemohlo výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období zvýšiť svoje predajné ceny, aby dosiahlo ziskovosť.

(95)

Turecká vláda sa spýtala, či Komisia zohľadnila zaťaženie dovážaných oceľových hlavičkových plochých profilov spôsobené ochrannými opatreniami, ktoré boli zavedené voči výrobkom z ocele (14) vrátane dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania. V prípade vyčerpania colnej kvóty v prípade skupiny výrobkov, ktorá zahŕňa oceľové hlavičkové ploché profily, by dovozcovia museli zaplatiť 25 % ochranné clo uložené na dovoz presahujúci kvótu.

(96)

Pri analýze účinku ochranných ciel Komisia zohľadnila dočasný charakter ochranných ciel, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 252 predbežného nariadenia. Navyše sa dospelo k záveru, že počas obdobia prešetrovania sa ochranné clo zaplatilo len v prípade 18,5 % všetkého dovozu oceľových hlavičkových plochých profilov do Únie. Na základe dostupných colných údajov za toto obdobie však nebolo možné rozlišovať medzi prešetrovaným výrobkom a inými oceľovými hlavičkovými plochými profilmi s rozmermi nad rámec vymedzenia výrobku v tomto prešetrovaní. Keďže sa však oceľové hlavičkové ploché profily väčších rozmerov v Únii nevyrábajú, je pravdepodobné, že tvorili väčšiu časť objemu dovozu než prešetrovaný výrobok. Potvrdili to informácie, ktoré počas overovania na mieste poskytol spolupracujúci používateľ z Únie, spoločnosť Fincantieri.

(97)

Keďže 1. ochranným clám nepodliehalo viac než 80 % dovážaných oceľových hlavičkových plochých profilov z Turecka; 2. veľká časť oceľových hlavičkových plochých profilov, za ktoré boli zaplatené ochranné clá, pravdepodobne nepatrila do rozsahu súčasného prešetrovania; 3. neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce vplyv ochranných ciel na vývozné ceny tureckých vyvážajúcich výrobcov a 4. ochranné clá majú dočasný charakter, Komisia dospela k záveru, že úprava cien CIF s cieľom zohľadniť ochranné clá nie je opodstatnená. Pokiaľ ide o uplatňovanie ochranných ciel na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov z ČĽR, v žiadnom zo štvrťrokov počas obdobia prešetrovania nedošlo k vyčerpaniu kvót.

(98)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií turecká vláda zopakovala svoje pripomienky k zahrnutiu ochranných opatrení do výpočtu rozpätia ujmy. Podľa tureckej vlády by zahrnutie ochranných opatrení do výpočtu mohlo potenciálne znížiť rozpätie ujmy na úroveň pod dumpingovým rozpätím. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 96 – 97, počas obdobia prešetrovania sa ochranné opatrenia vzťahovali len na obmedzený objem vývozu. Nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že takýto obmedzený objem by v plnej miere podliehal platbe 25 % ochranného cla. Preto je nepravdepodobné, že by ochranné opatrenie malo nejaký vplyv na vývozné ceny.

(99)

Komisii navyše neboli predložené žiadne dôkazy o vplyve ochranných opatrení na vývozné ceny. V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií turecká vláda tvrdila, že ani turecká vláda, ani tureckí vývozcovia nemajú informácie o vplyve ochranných ciel na ceny vývozcov, pretože takéto informácie majú len dovozcovia. Tvrdila, že Komisia by mala namiesto toho vychádzať z dovozných transakcií a colných vyhlásení. Ceny sa však stanovujú medzi dodávateľom a zákazníkom. Ak by ochranné clá mali vplyv na vývozné ceny, táto otázka by pravdepodobne bola súčasťou rokovaní o cene. Ich vplyv na vývozné ceny by bol preto vyvážajúcim výrobcom dobre známy. Žiadny dovozca ani vyvážajúci výrobca však o takúto úpravu nepožiadal a nebol ani predložený žiadny dôkaz, ktorý by sa mohol použiť na výpočet takejto úpravy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(100)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 164 až 167 predbežného nariadenia.

(101)

Turecká vláda uviedla, že Komisia „predpokladá, že konkurz spoločnosti Lamonirul súvisí so zvýšením dovozu a údajným dumpingom“, a že Komisia by mala príčiny konkurzu spoločnosti Laminorul dôkladne zanalyzovať. Turecká vláda sa okrem toho spýtala, či boli údaje spoločnosti Laminorul zohľadnené pri určení miery výroby, kapacity a využitia kapacity.

(102)

Komisia nikdy neuviedla žiadne tvrdenie o príčinách zániku spoločnosti Laminorul. Konkurz tejto spoločnosti bol v skutočnosti zohľadnený len ako holý fakt. Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 11 a 12 predbežného nariadenia, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Laminorul bola počas posudzovaného obdobia súčasťou výrobného odvetvia Únie, a preto ju Komisia zahrnula do svojich údajov a analýzy.

(103)

Ako sa takisto vysvetľuje v odôvodnení 12 predbežného nariadenia, účinok zahrnutia údajov spoločnosti Laminorul do analýzy bol výslovne zohľadnený vo viacerých bodoch predbežného nariadenia. Platí to aj pre výrobu a kapacitu, v prípade ktorých Komisia v odôvodneniach 169 a 170 predbežného nariadenia preukázala, že bez zahrnutia spoločnosti Laminorul boli objemy výroby a miery využitia kapacity počas posudzovaného obdobia nižšie, zatiaľ čo kapacita zostala stabilná. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(104)

Keďže neboli predložené žiadne iné súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 168 až 170 predbežného nariadenia.

(105)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 171 až 172 predbežného nariadenia.

(106)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodnení 173 predbežného nariadenia.

(107)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 174 až 176 predbežného nariadenia.

(108)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 177 až 178 predbežného nariadenia.

(109)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 179 až 181 predbežného nariadenia.

(110)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 182 až 183 predbežného nariadenia.

(111)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 184 až 185 predbežného nariadenia.

(112)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 186 až 190 predbežného nariadenia.

(113)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené žiadne iné súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 191 až 198 predbežného nariadenia.

(114)

Turecká vláda uviedla, že podiel Turecka na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil a v období prešetrovania klesol na úroveň, ktorá bola nižšia než v roku 2019. Okrem toho poukázala na to, že výrobca z Únie mal možnosť zvýšiť svoj predaj zvýšením ceny nad výrobné náklady. Podľa tureckej vlády to preukazuje, že výrobné odvetvie Únie nie je konkurencieschopné.

(115)

Komisia však zistila, že podiel Turecka na trhu bol v rokoch 2020 aj 2021 vyšší než v roku 2019 a v období prešetrovania bol len mierne pod touto úrovňou. Ako už bolo vysvetlené v predchádzajúcom odôvodnení 91 a v odôvodnení 157 predbežného nariadenia, tento mierny pokles podielu na trhu v období prešetrovania súvisel najmä s neštrukturálnou situáciou v tomto období, ktorá po období prešetrovania pravdepodobne nebude pokračovať. V každom prípade, keďže Komisia analyzovala ujmu na základe kumulovaného dovozu z Turecka a ČĽR, špecifické zmeny týkajúce sa tureckého dovozu nie sú relevantné.

(116)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií turecká vláda tvrdila, že Komisia by nemala „ignorovať pozitívny trend v ukazovateľoch výrobného odvetvia Únie tým, že ho označí za neštrukturálne prvky trhu, a nemala by tvrdiť, že výrobné odvetvie čelí značnej ujme“. Ako však vyplýva zo záveru o ujme v bode 4.4.4 predbežného nariadenia, v ukazovateľoch výrobného odvetvia Únie nebol badať žiadny pozitívny trend. Neštrukturálne prvky trhu, na ktoré odkazovala turecká vláda, sa týkali len zvýšenia podielu Únie na trhu medzi rokom 2020 a obdobím prešetrovania, ktoré, ako bolo vysvetlené, malo pravdepodobne dočasný charakter. Okrem toho bol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v období prešetrovania stále nižší než v roku 2019, teda na začiatku posudzovaného obdobia.

(117)

Pokiaľ ide o zvýšenie cien nad výrobné náklady, ktoré uviedla turecká vláda, priemerná jednotková predajná cena v Únii bola počas celého obdobia prešetrovania trvalo nižšia než výrobné náklady. Po prvé analýza Komisie sa neobmedzovala len na turecký dovoz, ale zahŕňala aj dovoz z Číny a po druhé Komisia poznamenala, že neustály prílev dumpingového dovozu za nízke ceny z Turecka aj z ČĽR bránil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť ceny na úroveň potrebnú na dosiahnutie ziskovosti. Túto skutočnosť žiadna zo zainteresovaných strán nespochybnila. Toto tvrdenie tureckej vlády sa preto zamietlo.

(118)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 200 až 206 predbežného nariadenia.

(119)

Turecká vláda naliehavo vyzvala Komisiu, aby preskúmala vplyv iných faktorov, napríklad vplyv zmien v technológii, preferencií zákazníkov a konkurenčného tlaku nedumpingového dovozu, ktoré boli podľa nej z analýzy Komisie vylúčené.

(120)

Po prvé nebolo jasné, na aké zmeny v technológii turecká vláda odkazuje, a zároveň žiadna zainteresovaná strana nepredložila k tejto otázke nijaké podporné dôkazy.

(121)

Po druhé do analýzy v bode 2.3 predbežného nariadenia bol zahrnutý vplyv preferencií zákazníkov, pokiaľ ide o porovnanie medzi dovážanými oceľovými hlavičkovými plochými profilmi a oceľovými hlavičkovými plochými profilmi vyrábanými v Únii. V uvedenom oddiele sa vysvetlilo, že oceľové hlavičkové ploché profily vyrábané v dotknutých krajinách aj tie vyrábané v Únii majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitie. Preferencie zákazníkov môžu existovať, ale v analýze dumpingu ani ujmy nehrajú úlohu. Cieľom uložených opatrení v žiadnom prípade nie je uzavrieť trh ani vylúčiť účastníkov z trhu. Tento argument bol preto irelevantný.

(122)

Po tretie konkurenčný tlak nedumpingového dovozu bol podrobne analyzovaný v bode 5.2.1 predbežného nariadenia. V uvedenom oddiele sa dospelo k záveru, že vzhľadom na osobitosti výroby oceľových hlavičkových plochých profilov v Spojenom kráľovstve a relatívne vysoké dovozné ceny nedosahoval konkurenčný tlak tohto dovozu takú mieru, aby oslabil príčinnú súvislosť medzi ujmou výrobného odvetvia Únie a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(123)

Spolupracujúci používateľ z Únie spoločnosť Fincantieri tvrdila, že Komisia podcenila vplyv konkurzu spoločnosti Laminorul a pandémie COVID-19 na výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Podľa spoločnosti Fincantieri Komisia dospela k chybnému záveru, že tieto faktory nemohli oslabiť príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín. V tejto súvislosti spoločnosť Fincantieri poukázala najmä na zánik spoločnosti Laminorul ako na príčinu ujmy pre celé výrobné odvetvie Únie.

(124)

Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 103, v celom predbežnom nariadení sa preukázalo, že ujma existovala tak so zahrnutím, ako aj bez zahrnutia spoločnosti Laminorul do analýzy ujmy. Z údajov je zrejmé, že nemožno povedať, že „negatívne ukazovatele výkonnosti výrobného odvetvia Únie v roku 2019“ – resp. počas zvyšnej časti posudzovaného obdobia – boli spôsobené „predovšetkým, ak nie výlučne“ konkurzom spoločnosti Laminorul, ako tvrdí spoločnosť Fincantieri.

(125)

Napríklad v roku 2019 bola miera využitia kapacity so zahrnutím aj bez zahrnutia spoločnosti Laminorul nižšia než 50 % (odôvodnenie 170 predbežného nariadenia), podiel na trhu bol nižší než 50 % (odôvodnenia 171 a 172), priemerná predajná cena v Únii bola nižšia než výrobné náklady (tabuľka 8 predbežného nariadenia), navrhovateľ bol v strate (tabuľka 11 predbežného nariadenia) a návratnosť investícií bola záporná (takisto tabuľka 11). Ako sa uvádza aj v bode 4.4.4 predbežného nariadenia, tento negatívny stav ujmy existoval súčasne so značnými objemami dumpingového dovozu z dotknutých krajín.

(126)

Spoločnosť Fincantieri takisto odkázala na tvrdenie uvedené v odôvodnení 172 predbežného nariadenia, že časť predaja spoločnosti Laminorul bola nahradená dovozom, a nie predajom iných výrobcov z Únie.

(127)

V tejto súvislosti spoločnosť Fincantieri tvrdila, že po prvé výrobcovia z Únie naďalej predstavujú hlavný zdroj dodávok pre lodiarsky priemysel Únie.

(128)

Po druhé spoločnosť Fincantieri tvrdila, že skutočnosť, že sa neprihlásil výrobca z Únie, spoločnosť Olifer s.p.l. (ďalej len „Olifer“), preukazuje, že hospodárska situácia tejto spoločnosti nebola dovozom z dotknutých krajín negatívne dotknutá. Podľa spoločnosti Fincantieri to dokazuje, že problém spočíva na strane navrhovateľa, spoločnosti Losal. Spoločnosť Fincantieri tvrdila, že obchodný model spoločnosti Losal bol ovplyvnený vážnymi štrukturálnymi nedostatkami. Podľa spoločnosti Fincantieri spoločnosť Losal trpela rovnakými štrukturálnymi a logistickými problémami, aké viedli ku konkurzu spoločnosti Laminorul, pričom boli dôsledkom faktorov nesúvisiacich s dovozom z dotknutých krajín.

(129)

Hoci výrobcovia z Únie boli skutočne dôležitým zdrojom dodávok pre lodiarsky priemysel Únie, [57,0 – 64,0 %] trhu získavalo počas obdobia prešetrovania dodávky prostredníctvom dovozu z Turecka a ČĽR. Dotknuté krajiny boli preto hlavným zdrojom dodávok pre lodiarske spoločnosti Únie, nie pre výrobné odvetvie Únie.

(130)

Komisii nie je známe, prečo spoločnosť Olifer nespolupracovala, ale dôvodom mohol byť napríklad čas a úsilie potrebné na spoluprácu pri prešetrovaní, čo nie je zanedbateľný faktor, najmä pre malý a stredný podnik ako spoločnosť Olifer. Mohlo to byť aj zo strachu, že si spoločnosť znepriatelí svojich hlavných zákazníkov, medzi ktorými je aj spoločnosť Fincantieri. V každom prípade neexistoval žiadny dôkaz, že nespolupráca spoločnosti Olifer svedčí o jej hospodárskej situácii. Okrem toho, pokiaľ ide o používateľov z Únie, pri prešetrovaní spolupracovala len samotná spoločnosť Fincantieri. Ak argument spoločnosti Fincantieri platí pre spoločnosť Olifer, to isté možno povedať aj o lodiarskom priemysle Únie, ktorý popri spoločnosti Fincantieri tvorí veľký počet ďalších spoločností. Okrem toho sa analýza Komisie zakladala aj na makroekonomických ukazovateľoch uvedených v bode 4.4.2 predbežného nariadenia. Pri tejto analýze nebolo dôležité, kto spolupracoval a kto nie.

(131)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že súčasnú situáciu spoločnosti Losal spôsobili štrukturálne problémy porovnateľné so situáciou spoločnosti Laminorul pred jej konkurzom, Komisia situáciu týchto dvoch spoločností nemohla porovnať. Z verejne dostupných informácií, ako aj z pripomienok spoločností Losal a Fincantieri vyplynulo, že neexistuje zhoda o príčinách zániku spoločnosti Laminorul a jej výsledného konkurzu.

(132)

Z informácií, ktoré poskytli spoločnosti Losal aj Fincantieri, však bolo zrejmé, že počas obdobia prešetrovania mala spoločnosť Losal skutočne určité problémy s dodávkami. Na základe vyjadrení spoločnosti Fincantieri v jej podaní k začatiu prešetrovania, ako aj vyjadrení spoločnosti Losal počas overovania na mieste sa však zdá, že tieto problémy sa obmedzovali na dve konkrétne objednávky a ovplyvnili len časť týchto objednávok. Príčinou týchto problémov boli najmä ťažkosti s dopravou, ktoré boli spôsobené štrajkmi niektorých dopravných spoločností a ťažkosťami pri hľadaní spoločností, ktoré by realizovali dodávky do Palerma v Taliansku. V každom prípade bol následne zavedený systém určený osobitne pre spoločnosť Fincantieri, ktorý používateľovi umožňoval sledovať stav objednávok na týždennej báze. Okrem toho spoločnosť Fincantieri bola síce významným, ale nie jediným zákazníkom spoločnosti Losal a žiadny iný zákazník/používateľ sa neprihlásil, aby toto tvrdenie podporil.

(133)

Spoločnosť Fincantieri takisto tvrdila, že spoločnosť Losal nemala pravidelný priebežný výrobný harmonogram a s výrobou začala, až keď dostala od zákazníkov značný počet objednávok. Na základe dôkazov získaných počas overovania na mieste v spoločnosti Losal sa však ukázalo, že to tak nebolo.

(134)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Fincantieri zopakovala svoje pripomienky týkajúce sa štrukturálnych problémov spoločnosti Losal a uviedla, že Komisia podhodnotila vplyv týchto problémov na spoločnosť Fincantieri. Okrem toho spoločnosť Fincantieri zopakovala svoje tvrdenie, že negatívne výsledky boli výsledkom faktorov, ktoré nesúviseli s dovozom z dotknutých krajín. Na podporu týchto tvrdení neboli predložené žiadne nové skutočnosti.

(135)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že argumenty, ktoré predložila spoločnosť Fincantieri v súvislosti s účinkom konkurzu spoločnosti Laminorul a so štrukturálnymi a logistickými problémami na strane navrhovateľa, neboli také, aby oslabili príčinnú súvislosť medzi ujmou výrobného odvetvia Únie a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(136)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky iné než tie, ktorým sa venuje odôvodnenie 122, potvrdili sa závery v odôvodneniach 207 až 211 predbežného nariadenia.

(137)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 212 až 214 predbežného nariadenia.

(138)

Turecká vláda aj spoločnosť Fincantieri zopakovali svoje tvrdenie, že pandémia COVID-19 zohrala dôležitú úlohu v negatívnej situácii výrobného odvetvia Únie, najmä pokiaľ ide o vplyv na objemy predaja. Keďže neboli predložené žiadne nové skutočnosti v porovnaní so skutočnosťami uvedenými v odôvodneniach 215 a 216 predbežného nariadenia, záver uvedený v predmetných odôvodneniach bol potvrdený.

(139)

Turecká vláda zopakovala svoje tvrdenie týkajúce sa vplyvu zvýšených cien energií na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobného odvetvia Únie. Keďže neboli predložené žiadne nové argumenty v porovnaní s argumentmi uvedenými v odôvodneniach 217 až 220, záver uvedený v predmetných odôvodneniach bol potvrdený.

(140)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 221 až 225 predbežného nariadenia.

(141)

Komisia posúdila vplyv iných faktorov na základe pripomienok zainteresovaných strán a dospela k záveru, že uvedené faktory neoslabili príčinnú súvislosť. Na výkonnosť výrobného odvetvia Únie skutočne mohli mať vplyv faktory ako konkurz spoločnosti Laminorul, pandémia COVID-19 alebo ktorýkoľvek z iných faktorov, ktoré uvádzajú rôzne strany. Týmito faktormi sa však nevysvetľuje stláčanie cien, ktorým trpelo výrobné odvetvie Únie počas celého posudzovaného obdobia, a najmä počas obdobia prešetrovania. V normálnom konkurenčnom prostredí by výrobné odvetvie Únie malo byť schopné zvýšiť predajné ceny na ziskovú úroveň alebo aspoň pokryť výrobné náklady. Vplyv uvedených faktorov, ak vôbec existuje, nemohol vysvetliť neschopnosť výrobného odvetvia Únie tak urobiť.

(142)

Komisia preto potvrdila svoj záver uvedený v odôvodneniach 226 až 228 predbežného nariadenia.

(143)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 229 až 235 predbežného nariadenia.

(144)

Ako sa stanovuje v článku 9 ods. 4 treťom pododseku základného nariadenia a vzhľadom na to, že Komisia počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií neregistrovala dovoz, analyzovala vývoj objemu dovozu s cieľom zistiť, či v období skorého predbežného poskytnutia informácií opísanom v bode 1.2 predbežného nariadenia došlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, aby pri stanovení rozpätia ujmy mohla zohľadniť dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia.

(145)

Na základe údajov z databázy Surveillance 2 bol objem dovozu z ČĽR a Turecka počas štvortýždňového obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií o 831,8 %, resp. 13,7 % vyšší než priemerný objem dovozu v období prešetrovania na štvortýždňovej báze. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií došlo v oboch krajinách k podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý bol predmetom prešetrovania.

(146)

S cieľom zohľadniť dodatočnú ujmu spôsobenú zvýšením dovozu sa Komisia rozhodla, že úroveň odstránenia ujmy upraví na základe nárastu objemu dovozu, ktorý sa považuje za príslušný váhový koeficient podľa ustanovení článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Preto vypočítala násobiaci koeficient tak, že súčet objemu dovozov počas štyroch týždňov obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií [1 400 – 1 800] ton (v prípade ČĽR) a [2 100 – 2 500] ton (v prípade Turecka) a 52 týždňov obdobia prešetrovania vydelila objemom dovozu v období prešetrovania extrapolovanom na 56 týždňov. Výsledné hodnoty 59,3 % v prípade ČĽR a 1 % v prípade Turecka vyjadrovali dodatočnú ujmu spôsobenú ďalším zvýšením dovozu. Predbežné rozpätia ujmy boli teda vynásobené týmto koeficientom.

(147)

Ako sa opisuje v odôvodneniach 92 a 94, Komisia zrevidovala rozpätia ujmy. Konečná úroveň odstránenia ujmy pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a všetky ostatné spoločnosti je preto takáto:

(148)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by konečné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(149)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 238 až 241 predbežného nariadenia.

(150)

Spoločnosť Fincantieri uviedla, že skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie malo počas posudzovaného obdobia voľnú kapacitu, nemusí nevyhnutne dokazovať, že výrobné odvetvie Únie mohlo skutočne vyrábať viac. Spoločnosť Fincantieri takisto namieta, že Komisia predpokladala, že dopyt zostane stabilný, zatiaľ čo spotreba bola výrazne ovplyvnená pandémiou COVID-19. Okrem toho sa spoločnosť Fincantieri zrejme domnievala, že Komisia v predbežnom nariadení tvrdila, že výrobcovia z Únie by mohli vyrábať dostatočné objemy na uspokojenie potrieb lodiarskeho priemyslu. Podobne aj turecká vláda spochybnila, či výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie postačuje na uspokojenie domácej spotreby.

(151)

Komisia na základe overených údajov spoločnosti Losal a dostupných informácií o spoločnosti Olifer dospela k záveru o existencii značnej voľnej kapacity. Výrobné odvetvie Únie využívalo na výrobu oceľových hlavičkových plochých profilov menej než polovicu svojej kapacity. Z ekonomického hľadiska je nelogické mať a udržiavať kapacitu na výrobu a predaj väčšieho množstva výrobku, ale v skutočnosti nezvyšovať výrobu; vzhľadom na nedostatočný dopyt po výrobku to však logické je. Na základe overených skutočností bolo jasné, že výrobné odvetvie Únie bolo schopné a ochotné dodávať svojim zákazníkom väčšie objemy oceľových hlavičkových plochých profilov.

(152)

Komisia ale nikdy netvrdila, že výrobné odvetvie Únie je schopné dodávať dostatok oceľových hlavičkových plochých profilov na úplné uspokojenie potrieb lodiarskeho priemyslu Únie. Ako vyplýva z údajov uvedených v tabuľkách 2 a 5 v predbežnom nariadení, spotreba v Únii bola počas celého posudzovaného obdobia trvalo vyššia než výrobná kapacita Únie. V odôvodnení 246 predbežného nariadenia sa takisto jednoznačne uvádza, že cieľom antidumpingových opatrení nie je uzavrieť trh Únie voči dovozu z tretích krajín, ale odstrániť účinky dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktorý narúša obchod. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nemohlo uspokojiť celý dopyt v Únii, však neznamená, že by sa mal povoliť dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov za dumpingové ceny. Tento záver platí bez ohľadu na vývoj dopytu. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(153)

Spoločnosť Fincantieri takisto spochybnila tvrdenie v odôvodneniach 249 a 250 predbežného nariadenia, že výrobcovia z Únie môžu prehodnotiť svoje investičné stratégie a zamerať sa na iné, výnosnejšie skupiny výrobkov, keďže akékoľvek riziko zániku výrobného odvetvia Únie je čisto hypotetické a nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Ak je však výrobné odvetvie neustále stratové a neexistuje možnosť zvýšiť ceny na úroveň, ktorá by mu umožnila pokryť náklady, nehovoriac o dosiahnutí primeraného zisku, je veľmi nepravdepodobné, že by takáto situácia mohla pretrvávať dlhšie obdobie.

(154)

Okrem toho je rovnako nepravdepodobné, že by uloženie antidumpingových opatrení na dovoz z dotknutých krajín „drasticky znížilo počet dostupných dodávateľov“, ako tvrdila spoločnosť Fincantieri. Ako uviedla samotná spoločnosť Fincantieri, kapacita výrobného odvetvia Únie nestačí na pokrytie celého dopytu, čo znamená, že je naďalej potrebná diverzifikovaná ponuka oceľových hlavičkových plochých profilov. Je známe, že na svete je len niekoľko dodávateľov oceľových hlavičkových plochých profilov, predovšetkým dvaja výrobcovia z Únie, spoločnosť Özkan Demir a spoločnosť Longteng. Zvýšenie nákladov na oceľové hlavičkové ploché profily nezníži potrebu dovozu od týchto dodávateľov. Je to tak najmä preto, že dopyt po oceľových hlavičkových plochých profiloch má rastúci trend, ako uviedla spoločnosť Fincantieri. Takisto to nebude brániť zákazníkom v Únii dovážať oceľové hlavičkové ploché profily, aj keď za vyššiu cenu. Hoci po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Longteng tvrdila, že úroveň antidumpingových ciel pre Čínu by mala na dovoz z Číny prohibitívny účinok, žiadna zainteresovaná strana neposkytla dôkazy o tom, že uloženie antidumpingových ciel by malo prohibitívny účinok na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov z Číny alebo z Turecka. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(155)

V tejto súvislosti spoločnosť Fincantieri takisto tvrdila, že uloženie antidumpingových ciel by jednoznačne poškodilo používateľov, keďže vplyv opatrení nie je zanedbateľný a lodiarske spoločnosti nie sú schopné preniesť zvýšenie nákladov na svojich konečných zákazníkov.

(156)

Spoločnosť Fincantieri poukázala na to, že skupina Fincantieri zaznamenala v roku 2022 čistú stratu vo výške 323 miliónov EUR, a preto by bol negatívny vplyv zvýšenia nákladov na oceľové hlavičkové ploché profily významný. Z vyplneného dotazníka, ktorý spoločnosť Fincantieri predložila v rámci tohto prešetrovania a ktorý bol overený na mieste, však vyplýva značný zisk vo výške [8 – 10 %] v roku 2021 aj počas obdobia prešetrovania, a to tak pre spoločnosť Fincantieri S.p.A., ako aj z hľadiska výrobkov, v ktorých sú začlenené oceľové hlavičkové ploché profily. Z finančných účtov spoločnosti Fincantieri za rok 2022 (15) vyplynulo, že skupina Fincantieri bola v roku 2021 naďalej zisková. Zdá sa, že významné straty v roku 2022 do veľkej miery súviseli s mimoriadnymi a jednorazovými príjmami a výdavkami, napríklad so stratami zo zníženia hodnoty, s iným nehmotným majetkom a so súdnymi spormi, ktoré nesúviseli s prešetrovaným výrobkom.

(157)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť Fincantieri tvrdila, že na účely posúdenia ujmy Únie nie je dôležité, či tieto straty súvisia s prešetrovaným výrobkom. Aj keby sa však tento argument prijal, nezmenilo by sa tým nič na skutočnosti, že straty, na ktoré odkazuje spoločnosť Fincantieri, sa týkajú skupiny Fincantieri, a nie overovanej spoločnosti Italian Fincantieri S.p.A. Skupina Fincantieri zahŕňala niekoľko subjektov mimo Únie, medzi ktorými boli lodenice, doky a dcérske spoločnosti v Ázii, Oceánii a Amerike. Považovať výsledky skupiny za ukazovateľ finančnej životaschopnosti subjektov v Únii by bolo prinajmenšom nepresné a nesprávne.

(158)

Spoločnosť Fincantieri ďalej vo svojich pripomienkach uviedla, že „Komisia nepreukázala, že straty v roku 2022 súviseli s ‚mimoriadnymi a jednorazovými príjmami‘ “. Vo finančných účtoch za rok 2022 sa však v súvislosti so samotnou skupinou Fincantieri uvádza toto: „čistý výsledok ovplyvnili náklady, ktoré sú považované za mimoriadne a ktoré súvisia so súdnymi spormi týkajúcimi sa vystavenia azbestu v predchádzajúcich finančných rokoch (52 mil. EUR), zníženie hodnoty nehmotného majetku (164 mil. EUR), pravdepodobné riziká v spojitosti s neplnením záväzkov plynúcich z dohôd o vyrovnaní (20 mil. EUR) a iné náklady (2 mil. EUR)“. (16) Z finančných účtov skupiny Fincantieri za prvý polrok 2023 (17) takisto vyplynulo, že tieto náklady už skutočne z veľkej časti nehrajú rolu a koncom júna 2023 znížila skupina Fincantieri svoje straty na 22 miliónov EUR. Okrem toho existoval pozitívny výhľad vzhľadom na oživenie sektora výletných plavieb po pandémii COVID-19 a zvýšené investície v oblasti obrany v dôsledku globálnej politickej situácie, ako aj v oblasti výroby veternej energie na mori.

(159)

Navyše dodatočné náklady na antidumpingové clá, ktoré uvádza spoločnosť Fincantieri, by predstavovali len veľmi malú časť celkových nákladov spoločnosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 248 predbežného nariadenia, náklady na oceľové hlavičkové ploché profily predstavovali zanedbateľnú časť (menej ako 0,5 %) celkových výrobných nákladov spoločnosti Fincantieri na výrobky, v ktorých sú začlenené oceľové hlavičkové ploché profily. Nemožno odôvodnene tvrdiť, že zvýšenie nákladov na takú malú časť celkových výrobných nákladov by poškodzovalo používateľov.

(160)

Spoločnosť Fincantieri tvrdila, že nemôže preniesť žiadne zvýšenie nákladov na svojich konečných zákazníkov, pretože po uzavretí zmluvy s vlastníkom lode neexistuje možnosť opätovne prerokovať alebo upraviť zmluvné podmienky. Ako sa však uvádza v odôvodnení 156, z vyplneného dotazníka spoločnosti bolo zrejmé, že spoločnosť bola naďalej zisková napriek nárastu nákladov na suroviny a energie v posledných rokoch. To, či používateľ môže alebo nemôže preniesť na svojich zákazníkov akékoľvek zvýšenie cien v dôsledku uloženia antidumpingových ciel, preto nie je z hľadiska otázky, či spoločnosť Fincantieri dokáže zvýšenie cien absorbovať, relevantné. Navyše neexistovali žiadne dôkazy o tom, že by sa zvýšené náklady nedali preniesť na zákazníkov lodiarskych spoločností pri uzatváraní budúcich zmlúv. Spoločnosť Fincantieri vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nepredložila žiadne nové skutočnosti týkajúce sa tejto otázky. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(161)

Vzhľadom na uvedené Komisia potvrdila záver v odôvodnení 253 predbežného nariadenia, že neexistovali žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré by nebolo v záujme Únie uložiť opatrenia na dovoz oceľových hlavičkových plochých profilov s pôvodom v dotknutých krajinách.

(162)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(163)

Na základe uvedených skutočností by sadzby konečného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(164)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(165)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (18). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(166)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 95 až 97, oceľové hlavičkové ploché profily patria do kategórie výrobkov z ocele, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie. (19) Ak sa teda prekročia colné kvóty stanovené v rámci ochranného opatrenia, bolo by z toho istého dovozu splatné tak clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení s ochrannými opatreniami môže ovplyvniť obchod viac, než je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla a cla pri prekročení kvóty na dotknutý výrobok počas obdobia, kým je uložené ochranné clo.

(167)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/159 (20) začne uplatňovať na dotknutý výrobok a presahuje úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberie sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v danom článku. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa pozastaví výber ciel uložených podľa tohto nariadenia.

(168)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až do úrovní stanovených podľa tohto nariadenia.

(169)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (21), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(170)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,