C‑172/1462014CC0172EU:C:2015:2720001111313

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – N. WAHL – VEC C‑172/14

ING PENSII

<TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Nils Wahl</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20150423">23. apríla 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑172/14</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">ING Pensii – Societate de Administrare a unui Fond de Pensii Administrat Privat SA</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Consiliul Concurenței</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Înalta Curte de Casație și Justiție (Rumunsko)]</HT></P></STI>Prejudiciálne konanieHospodárska súťažKartelySpôsoby rozdelenia klientov na rumunskom trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondovExistencia obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚVplyv na obchod medzi členskými štátmi1.Dôvodom prejednávanej veci je spor medzi ING Pensii – Societate de Administrare a unui Fond de Pensii Administrat Privat SA (ďalej len ING Pensii), správcovskou spoločnosťou súkromného dôchodkového fondu, a Consiliul Concurenței (rumunský Úrad pre dohľad nad hospodárskou súťažou), ktorého predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým bolo tejto spoločnosti uložené zaplatenie pokuty za to, že sa zúčastnila na dohode s cieľom obmedziť hospodársku súťaž na trhu so súkromnými dôchodkovými fondmi. Konkrétnejšie sa táto vec týka dohôd medzi správcami povinných súkromných dôchodkových fondov o rozdelení duplicitných vstupov, teda osôb, ktoré či už v dôsledku nerešpektovania pravidiel, ktoré sa uplatňujú v danej oblasti, alebo nedbanlivosti niektorých obchodných zástupcov vstúpili do dvoch alebo viacerých fondov počas počiatočného obdobia vstupu, ktoré v súlade s právnymi predpismi prebehlo v roku 2007 (ďalej len duplicitné vstupy).2.Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je z veľkej časti odôvodnený existenciou nejednotných výkladov rumunských súdov, vedie Súdny dvor k tomu, aby poskytol určité vysvetlenia pojmu obmedzenie z hľadiska cieľa a pojmu citeľné narušenie hospodárskej súťaže. Predovšetkým ponúka príležitosť pripomenúť skutočnosti, ktoré treba zohľadniť, a metódu analýzy, ktorú treba uplatniť pri určení, či má dohoda protisúťažný cieľ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.<TI><NP><NO.P>I –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Vnútroštátny právny rámec</HT></TXT></NP></TI>3.Systém rozdelenia duplicitných vstupov, o ktorý ide v tomto prípade, patrí do rámca rumunskej vnútroštátnej právnej úpravy vytvárania, organizácie a fungovania trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov.4.Uplatniteľné vnútroštátne právo sa nepopierateľne vyznačuje určitou zložitosťou. Bez snahy o úplnosť a pre potreby analýzy, ktorá nasleduje, treba zdôrazniť tieto skutočnosti.<TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Všeobecné pravidlá vstupu do súkromných dôchodkových fondov</HT></TXT></NP></TI>5.Dôchodkový systém v Rumunsku má tieto zložky:

prvý pilier: povinná zložka, založená na prerozdeľovaní, spravovaná verejne,

druhý pilier: povinná zložka, založená na kapitalizácii, spravovaná súkromne akciovými spoločnosťami, ktorých predmetom činnosti je správa dôchodkových fondov, a upravená zákonom č. 411/2004 o súkromných dôchodkových fondoch (legea privind fondurile e pensii administrate privat)

Zákon č. 411/2004, tak ako bol opätovne uverejnený v Monitorul Oficial al României č. 482 z 18. júla 2007, v znení zmien a doplnení vykonaných neodkladným opatrením vlády č. 112/2007, uverejneným v Monitorul Oficial al României č. 710 z 22. októbra 2007 (ďalej len zákon č. 411/2004).

,

tretí pilier: dobrovoľná zložka, založená na kapitalizácii, tiež spravovaná súkromne.

6.Podľa zákona č. 411/2004 počas obdobia od 25. júla 2007 do 9. októbra 2007 vrátane dostalo 18 obchodných spoločností, ktorých výlučným predmetom činnosti bola správa dôchodkových fondov, povolenie od Comisia de Supraveghere a Sistemului de Pensii Private (Komisia pre dohľad nad súkromným dôchodkovým systémom) (ďalej len CSSPP), pričom každá z týchto spoločností mohla spravovať iba jeden dôchodkový fond v Rumunsku.7.V súlade s článkom 30 ods. 1 zákona č. 411/2004 sú osoby mladšie ako 35 rokov, ktoré sú poistené a platia príspevky do verejného dôchodkového systému (prvý pilier), povinné vstúpiť aj do súkromne spravovaného dôchodkového fondu (druhý pilier).8.Do druhého piliera nemôžu vstúpiť osoby staršie ako 45 rokov alebo osoby, ktoré neplatia príspevky do verejného dôchodkového systému (prvý pilier). Osoby vo veku 35 až 45 rokov, ktoré platia príspevky do prvého piliera, si môžu vybrať, či budú alebo nebudú sporiť v druhom pilieri (článok 30 ods. 2 zákona č. 411/2004). Bez ohľadu na prispievanie do prvého a druhého piliera môže každá fyzická osoba platiť príspevky do tretieho piliera, hoci to nemôže nahradiť príspevok do prvého alebo druhého piliera v prípade osôb, ktoré sú povinné platiť príspevky do týchto dôchodkových systémov.9.Pokiaľ ide o sporiteľov v druhom pilieri, ktorých ako jediných sa týka vec sama, článok 31 zákona č. 411/2004 stanovuje, že osoba nemôže byť súčasne sporiteľom vo viacerých dôchodkových fondoch a môže mať len jeden účet v dôchodkovom fonde, v ktorom je sporiteľom.10.V súlade s článkom 32 ods. 1 zákona č. 411/2004 získava osoba postavenie sporiteľa v dôchodkovom fonde iba podpísaním individuálneho vyhlásenia o vstupe z vlastného podnetu alebo v dôsledku jej pridelenia do fondu orgánom vykonávajúcim registráciu.11.Podľa článku 33 zákona č. 411/2004 každá osoba, ktorá v určitej lehote nevstúpila do súkromného dôchodkového fondu, je náhodným výberom pridelená do niektorého z dôchodkových fondov orgánom vykonávajúcim registráciu. Toto rozdelenie sa vykonalo pomerne k trhovým podielom dosiahnutým každým zo správcov (článok 33 ods. 2).<TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Osobitné pravidlá týkajúce sa počiatočného vstupovania do súkromného dôchodkového fondu, postupu potvrdzovania vstupov a náhodného rozdelenia sporiteľov, ktorí nevstúpili do fondu</HT></TXT></NP></TI>12.Počiatočné vstupovanie do dôchodkového fondu, ako aj postup potvrdzovania a náhodného rozdelenia sporiteľov upravovalo opatrenie č. 18/2007 o počiatočnom vstupe a registrácii sporiteľov do súkromných dôchodkových fondov

Uverejnené v Monitorul Oficial al României č. 503 z 27. júla 2007.

 v znení zmien a doplnení vykonaných opatrením č. 31/2007

Uverejnené v Monitorul Oficial al României č. 746 z 2. novembra 2007.

 (ďalej len opatrenie č. 18/2007).13.Podľa článku 17 ods. 1 opatrenia č. 18/2007 malo počiatočné vstupovanie do súkromne spravovaného dôchodkového fondu prebiehať počas obdobia štyroch mesiacov, ktoré sa začalo 17. septembra 2007 a skončilo sa 17. januára 2008 (článok 5 ods. 6 opatrenia č. 18/2007). Počas tohto obdobia sú všetky osoby, ktoré do 31. decembra 2007 nedovŕšili vek 35 rokov alebo ktoré tento vek dovŕšili k uvedenému dňu, povinné v prípade, keď okrem toho spĺňajú určité podmienky, vstúpiť do súkromného dôchodkového fondu (článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 3 opatrenia č. 18/2007).14.Pokiaľ ide o postup potvrdzovania a náhodného rozdelenia sporiteľov (články 19 až 31 opatrenia č. 18/2007), opatrenie č. 18/2007 stanovoval, že správcovia sú povinní odovzdať Národnému fondu pre dôchodky a iné dávky sociálneho zabezpečenia (Casa Națională de Pensii și Alte Drepturi de Asigurări Sociale, ďalej len CNPAS) dvakrát mesačne (1. a 15. každého mesiaca) správu obsahujúcu informácie o osobách, ktoré podpísali individuálne vyhlásenie o vstupe počas dvoch týždňov predchádzajúcich zostaveniu tejto správy. Ak sa v rámci správ vyhotovovaných dvakrát mesačne určitá osoba objavila v správach zaslaných jedným alebo viacerými správcami ako osoba, ktorá podpísala niekoľko individuálnych vyhlásení o vstupe, alebo ak sa zistilo, že jej vstup bol dočasne potvrdený v predchádzajúcich správach, CNPAS zapísal túto osobu do elektronickej tabuľky duplicitných vstupov (článok 21 ods. 1 opatrenia č. 18/2007). V tomto prípade mali správcovia fondov právnymi predpismi uloženú povinnosť overiť autenticitu individuálneho vyhlásenia o vstupe a kópie preukazu totožnosti s vlastnoručným podpisom osoby, ktorá sa javila ako osoba, ktorá podpísala niekoľko individuálnych vyhlásení o vstupe, a ak bola zistená autenticita vyhlásenia, mohli správcovia znovu odovzdať CNPAS v nasledujúcej zo správ vyhotovovaných dvakrát mesačne informácie o vstupe dotknutej osoby.15.Na záver postupu počiatočného vstupovania boli osoby, ktorých vstup bol dočasne potvrdený, zaregistrované ako potvrdené, a osoby, o ktorých sa zdalo, že podpísali viac ako jedno vyhlásenie o vstupe, boli zapísané do registra sporiteľov ako nepotvrdené a rozdelené náhodným výberom

Po zmenách vykonaných opatrením č. 31/2007 sa potvrdenie alebo nepotvrdenie osôb, ktoré podpísali viac ako jedno vyhlásenie o vstupe, vykonávalo mesačne, 15. novembra (pre správy vyhotovované dvakrát mesačne z 1. a 15. októbra a z 15. novembra), 15. decembra (pre správy z 1. a 15. decembra) a 17. januára 2008 (pre správy vyhotovované dvakrát mesačne z 1. a [1]5. januára 2008).

. Náhodné rozdelenie sa teda malo vzťahovať na osoby, ktoré napriek tomu, že boli počas fázy počiatočného vstupovania povinné vstúpiť do súkromného dôchodkového fondu, tak neurobili, ako aj na osoby zapísané do registra ako osoby, ktorých vstup nebol potvrdený. Rozdelenie do niektorého zo súkromných fondov vykonal CNPAS v priamej úmere k počtu osôb, ktorých vstup bol potvrdený v každom súkromnom dôchodkovom fonde, v porovnaní s celkovým počtom osôb, ktorých vstup bol potvrdený vo všetkých súkromných dôchodkových fondoch.16.Opatrenie č. 31/2007, ktoré zmenilo a doplnilo opatrenie č. 18/2007, navyše stanovilo, že správcovia boli povinní oznámiť sporiteľom v lehote pätnásť dní odo dňa potvrdenia, v ktorom dôchodkovom fonde bol potvrdený ich vstup. Ak informovaní sporitelia nepodpísali individuálne vyhlásenie o vstupe do tohto fondu, mohli podať písomnú žalobu na CSSPP a po rozhodnutí o tejto žalobe CSSPP informovala správcu o tom, či sporiteľ bol pridelený do súkromného dôchodkového fondu.<TI><NP><NO.P>II –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI>17.ING Pensii je súkromná dôchodková správcovská spoločnosť. Vykonáva činnosť najmä na trhu s povinnými súkromnými dôchodkami v Rumunsku.18.Dôvodom prejednávanej veci je vyšetrovanie, ktoré viedol Consiliul Concurenței a ktorého predmetom bolo možné porušenie článku 5 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže (legea concurenței) č. 21/1996

Zákon v znení zmien a doplnení, v opätovne uverejnenom znení (Monitorul Oficial al României č. 240 z 3. apríla 2014). Podľa tohto ustanovenia sú zakázané… všetky výslovné alebo konkludentné dohody medzi hospodárskymi subjektmi alebo združeniami hospodárskych subjektov, ako aj všetky rozhodnutia združení hospodárskych subjektov a zosúladené postupy, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže na rumunskom trhu alebo jeho časti, najmä ak: …

c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania…

 a článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ) na rumunskom trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov (druhý pilier).19.Na konci tohto vyšetrovania dospel Consiliul Concurenței okrem iného k záveru, že na uvedenom trhu existovali protisúťažné kartelové dohody, ktorých cieľom bolo rozdelenie klientov medzi obchodné správcovské spoločnosti týchto fondov.20.Rozhodnutím č. 39 zo 7. septembra 2010 Consiliul Concurenței uložil sankciu štrnástim z týchto spoločností, medzi ktorými sa nachádza žalobkyňa. Dotknuté dohody, ktoré boli najčastejšie uzatvárané dvojstranne a mali rôzne formy, sa týkali duplicitných vstupov. Uzavretím takýchto dohôd si správcovia súkromných dôchodkových fondov medzi sebou rozdelili duplicitné vstupy rovným dielom (podľa pravidla 50/50), čím sa chceli vyhnúť rozdeleniu duplicitných vstupov, ktoré vykonával CNPAS.21.Dňa 4. októbra 2010 navrhla ING Pensii na Curtea de Apel București (Odvolací súd v Bukurešti) v prvom rade zrušenie tohto rozhodnutia a subsidiárne čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia s cieľom dosiahnuť zníženie sumy uloženej pokuty.22.Žalujúca spoločnosť tvrdila, že dohoda, o ktorú ide, nebola v rozpore s článkom 5 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a že neboli splnené ani podmienky na uplatnenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Tvrdila najmä, že rozdelenie sporiteľov zapísaných do registra ako duplicitné vstupy nemalo za následok žiadne obmedzenie, vylúčenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže na rumunskom trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov alebo jeho podstatnej časti. ING Pensii tiež tvrdila, že hospodárska súťaž medzi správcami súkromných dôchodkových fondov nebola vylúčená, keďže boli v súťažnom vzťahu počas počiatočného obdobia vstupu.23.Consiliul Concurenței uviedol, že na preukázanie protisúťažnej povahy dojednania, ktoré uzavreli správcovia súkromných dôchodkových fondov, vrátane ING Pensii, bolo treba zohľadniť právny rámec, ktorý bol základom vytvorenia a fungovania trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov, ako aj osobitosti trhu, na ktorom bolo toto dojednanie uzavreté.24.Rozsudkom č. 749 zo 6. februára 2012 Curtea de Apel București zamietol žalobu, ktorú podala ING Pensii.25.Žalujúca spoločnosť potom podala odvolanie na vnútroštátny súd. Tvrdila najmä, že výber iného algoritmu na výpočet duplicitných vstupov, než stanovoval zákon, nepredstavoval porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ale nanajvýš porušenie osobitnej právnej úpravy v oblasti povinných súkromných dôchodkov. Navyše, keďže kartel sa obmedzoval na rozdelenie duplicitných vstupov, nemohol narušiť hospodársku súťaž na relevantnom trhu vzhľadom na to, že duplicitné vstupy, ktoré predstavovali menej ako 1,5 % trhu, neboli predmetom hospodárskej súťaže medzi správcami súkromných dôchodkových fondov.26.ING Pensii tiež uviedla, že nemala žiaden praktický alebo ekonomický záujem na rozdelení duplicitných vstupov rovným dielom, keďže k 15. októbru 2007 už mala najväčší trhový podiel. Navyše dohoda mala pozitívne následky tým, že viedla k väčšej efektívnosti procesu vstupovania do povinných súkromných dôchodkových fondov, pretože sporitelia mali vyššie šance, že ich výber bude rešpektovaný, ako v prípade náhodného rozdelenia.27.Odvolateľka napokon uviedla, že v tomto prípade nebol preukázaný žiadny následok spočívajúci v uzavretí vnútroštátneho trhu s povinnými súkromnými dôchodkovými fondmi spôsobenom výberom iného algoritmu na výpočet duplicitných vstupov. Pokiaľ ide o dohodu vzťahujúcu sa na nepodstatné percento rumunského trhu, je zjavné, že jej skutočné alebo potenciálne následky sú bezvýznamné a v žiadnom prípade nemôže mať následky na trhu Európskej únie.28.Consiliul Concurenței navrhol zamietnutie odvolania, pričom v podstate tvrdil, že dohoda o rozdelení duplicitných vstupov mohla skresliť hospodársku súťaž na trhu s povinnými súkromnými dôchodkovými fondmi a že sama osebe mala protisúťažný cieľ. Podľa jeho názoru schopnosť dohody vyvolať negatívne následky a zistenie porušenia spočívajúceho v rozdelení trhu a zdrojov zásobovania nezávisia od počtu skutočne rozdelených klientov, keďže tento aspekt patrí medzi konkrétne následky kartelu.29.Za týchto okolností sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

Je v prípade uplatňovania praxe rozdeľovania klientov skutočný a konečný počet klientov relevantný z hľadiska posudzovania splnenia podmienky v súvislosti s významným narušením hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. l písm. c) ZFEÚ?

30.ING Pensii, Consiliul Concurenței, rumunská vláda a Európska komisia predložili písomné pripomienky Súdnemu dvoru a boli vypočuté na pojednávaní 11. februára 2015.<TI><NP><NO.P>III –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza prejudiciálnej otázky</HT></TXT></NP></TI>31.Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania je pre Súdny dvor výzvou, aby uviedol, či a v akej miere je počet osôb dotknutých takými dohodami o rozdelení, o aké ide vo veci samej, relevantnou skutočnosťou na účely určenia, či sa na uvedené dohody vzťahuje zákaz kartelov uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ.32.Vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom sa najprv vyžadujú dve spresnenia.33.V prvom rade si myslím, že hoci sa zdá, že v spore vo veci samej je priamo spochybňované iba uplatnenie vnútroštátnych ustanovení rumunského práva v oblasti hospodárskej súťaže, a to najmä článku 5 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, treba jasne uznať prípustnosť otázky. V tomto prípade ING Pensii spochybnila, že sa vo veci samej uplatňuje článok 101 ZFEÚ, ale vnútroštátny súd túto námietku zamietol. Keďže vo veci ide práve o podmienky uplatniteľnosti tohto ustanovenia, možno iba súhlasiť s jeho názorom.34.Okrem toho treba podotknúť, že uvedené vnútroštátne ustanovenie v znení účinnom v súčasnosti takmer doslovne opakuje zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Za týchto okolností sa domnievam, že pri doplnení riešení prijatých v mnohých súdnych precedensoch týkajúcich sa obmedzujúcich postupov podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže

Pozri najmä rozsudky Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569, body 12 až 22), Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio (C‑217/05, EU:C:2006:784, body 13 až 23), ETI a i. (C‑280/06, EU:C:2007:775, body 19 až 29) a Allianz Hungária Biztosító a i. (C‑32/11, EU:C:2013:160, body 17 až 23).

, treba privítať prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania. Existuje totiž konkrétny záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predchádzať budúcim rozdielnym výkladom vykladali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie jednotne, a to bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť.

Pozri rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i. (C‑32/11, EU:C:2013:160, bod 20 a citovanú judikatúru).

35.V druhom rade treba uviesť, že hoci v centre diskusie sa zdá a predmetom najrozsiahlejších úvah v týchto návrhoch naozaj bude otázka, či vo veci samej existuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, všeobecnosť výrazov použitých vnútroštátnym súdom vo formulácii jeho prejudiciálnej otázky je tiež výzvou všeobecnejšie sa pozrieť na podmienku týkajúcu sa významného narušenia hospodárskej súťaže. Vnútroštátny súd okrem toho zdôraznil, že v tomto prípade treba rozhodnúť tak o protiprávnej povahe daného kartelu, ako aj o otázke, či dohody o rozdelení duplicitných vstupov mohli zmeniť štruktúru trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov tým, že ho významne narušili.<TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O relevancii počtu osôb, ktorých sa konkrétne týkajú sporné dohody, pri určení cieľa obmedzujúceho hospodársku súťaž</HT></TXT></NP></TI>36.V tomto prípade sa mi na zodpovedanie otázky položenej vnútroštátnym súdom zdá nevyhnutné po pripomenutí relevantnej judikatúry preskúmať sporné dohody o rozdelení. Hoci v konečnom dôsledku prináleží iba vnútroštátnemu súdu, aby rozhodol, či sú tieto dohody také, že sa na ne vzťahuje pôsobnosť zákazu kartelov uvedeného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, Súdny dvor je napriek tomu požiadaný, aby poskytol vnútroštátnemu súdu vysvetlenia s cieľom určiť, či tieto dohody majú protisúťažný cieľ, alebo ak ho nemajú, či majú protisúťažné následky.<TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Pripomenutie poznatkov z judikatúry</TXT></NP></TI>37.Treba pripomenúť, že na to, aby sa uplatnil zákaz upravený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup musia mať za cieľ alebo následok

Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

 vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.38.Podľa judikatúry ustálenej už od rozsudku vo veci LTM

56/65, EU:C:1966:38.

 vedie alternatívna povaha tejto podmienky, ktorá vyplýva zo spojky alebo, najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. Keď sa teda dokáže protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky na hospodársku súťaž.39.Pokiaľ ide o rozdiel medzi porušeniami z hľadiska cieľa a porušeniami z hľadiska následku, z ustálenej judikatúry, ktoré bola ešte nedávno dôrazne pripomenutá vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok CB/Komisia

C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 49.

, vyplýva, že judikatúra vychádza z toho, že niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby sa bolo možné domnievať, že preskúmanie ich následkov nie je nevyhnutné.40.V tejto súvislosti je v súčasnosti nepopierateľné, že niektoré formy koordinácie medzi podnikmi možno na základe ich samotnej povahy považovať za škodlivé pre riadne fungovanie normálnej hospodárskej súťaže. Treba teda uznať, že niektoré dohodnuté správanie, ako je napríklad to, ktoré vedie k horizontálnemu určeniu cien kartelmi, sa dá považovať za natoľko spôsobilé vyvolať negatívne následky predovšetkým na cenu, množstvo alebo kvalitu tovarov a služieb, že je zbytočné na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ preukazovať, že má konkrétne následky na trhu. Skúsenosť totiž ukazuje, že takéto správanie má za následok zníženie produkcie a zvýšenie cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov predovšetkým na úkor spotrebiteľov

Rozsudok CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, body 49 až 51 a citovaná judikatúra).

.41.Na účely posúdenia, či majú dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie združenia podnikov dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby ich bolo možné považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, sa odporúča sústrediť sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia tohto kontextu treba zohľadniť i povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru relevantného trhu alebo trhov. Navyše, hoci úmysel účastníkov nie je nevyhnutným kritériom na určenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, nič nebráni orgánom hospodárskej súťaže alebo súdom členských štátov a Únie, aby ho zohľadnili

Rozsudok CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, body 53 a 54, ako aj citovaná judikatúra).

.42.Ako som už spomenul vo svojich návrhoch vo veci CB/Komisia

C‑67/13 P, EU:C:2014:1958, bod 40.

, hoci štandardizovanejšie posúdenie, ku ktorému vedie použitie pojmu obmedzenia z hľadiska cieľa, predpokladá dôkladné a individuálne preskúmanie spornej dohody, toto preskúmanie sa musí jasne odlišovať od preskúmania skutočných alebo potenciálnych následkov správania dotknutých podnikov.43.Domnievam sa, že aby nedošlo k významovému posunu na úkor správneho výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je zohľadnenie hospodárskeho a právneho kontextu pri hľadaní protisúťažného cieľa potrebné jasne odlíšiť od preukázania protisúťažných následkov podľa druhej časti alternatívy uvedenej v tomto ustanovení. Zohľadnenie kontextu pri identifikácii protisúťažného cieľa môže len potvrdiť alebo neutralizovať preskúmanie samotného znenia údajnej kartelovej dohody. Nemôže nijako napraviť absenciu skutočnej identifikácie protisúťažného cieľa prostredníctvom preukázania potenciálnych následkov dotknutých opatrení. Inými slovami a bez ohľadu na pojmovú podobnosť medzi dvomi časťami tejto alternatívy, zohľadnenie hospodárskeho a právneho kontextu pri identifikácii obmedzenia z hľadiska cieľa nemôže viesť ku kvalifikácii priťažujúcej dotknutým podnikom v prípade dohody, ktorej znenie sa nejaví ako škodlivé z hľadiska hospodárskej súťaže

Tamže, body 44 a 45.

.44.S prihliadnutím na tieto spresnenia preskúmam sporné dohody po stručnom pripomenutí všeobecného kontextu a podmienok ich vypracovania.<TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Opis všeobecného kontextu a podmienok vypracovania sporných dohôd</TXT></NP></TI>45.Dvojstranné dohody o rozdelení duplicitných vstupov uzavreté medzi správcami súkromných dôchodkových fondov, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, sú súčasťou kontextu vstupovania do niektorého z 18 súkromných dôchodkových fondov, ktoré dostali povolenie na tento účel, pričom tento vstup sa stal od roku 2007 povinným pre osoby mladšie ako 35 rokov (osoby v druhom pilieri).46.Vzhľadom na povinnosť osôb v druhom pilieri vstúpiť do jedného (a iba do jedného) z dôchodkových fondov nebolo možné uvažovať o tom, aby na konci počiatočného obdobia vstupu trvajúceho približne štyri mesiace neboli dotknuté osoby považované za osoby, ktoré vstúpili do konkrétneho fondu.47.V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že v súlade s účinnou právnou úpravou sa vstup do dôchodkového fondu stáva právne potvrdeným, až keď je zapísaný do registra, ktorý vedie CNPAS. Pred touto registráciou neexistuje žiadne potvrdenie alebo domnienka vstupu do konkrétneho fondu. Rovnako treba zdôrazniť, že nie je možné, aby osoba, ktoré vstúpila do súkromne spravovaného dôchodkového fondu a ktorá tak bola zapísaná do registra v CNPAS, zmenila svoje rozhodnutie o vstupe pred uplynutím obdobia dvoch rokov, pod hrozbou vystavenia sa vysokým poplatkom, čo určitým spôsobom zmrazuje vstupy do budúcnosti.48.Pre prípad, keď boli sporitelia uvedení v správach viacerých správcov (duplicitné vstupy) alebo keď nebolo z akéhokoľvek dôvodu možné overiť vyhlásenie o vstupe, zákonodarca stanovil, že sporitelia majú byť rozdelení náhodným výberom a v priamej úmere k počtu osôb, ktorých vstup bol potvrdený v každom súkromnom dôchodkovom fonde, v porovnaní s celkovým počtom osôb, ktorých vstup bol potvrdený vo všetkých súkromných dôchodkových fondoch.49.Zdá sa, že toto rozdelenie v podstate odrážalo hospodársku súťaž medzi zúčastnenými dôchodkovými fondmi počas obdobia vstupu, pretože sa vykonalo pomerne k počtu osôb potvrdených pre každý fond v okamihu rozdelenia. Z informácií, ktoré Súdnemu dvoru poskytol Consiliul Concurenței, vyplýva, že rozdelenie v závislosti od počtu potvrdených vyhlásení o vstupe bolo opatrením, ktoré mohlo povzbudiť aktívnejšiu účasť aktérov na trhu s cieľom pritiahnuť sporiteľov a zabezpečiť štruktúru trhu na konkurenčnom základe.50.Napokon podľa informácií, ktoré rovnako poskytol Consiliul Concurenței, neformálne uzatváranie sporných dohôd o rozdelení sa začalo pred počiatočným obdobím vstupu, ktoré plynulo od 14. septembra 2007.

Podľa informácií získaných počas vyšetrovania, ktoré viedol Consiliul Concurenței, jeden zo správcov 15. augusta 2007 navrhol konkurenčným spoločnostiam uzavretie dvojstranných a mnohostranných kartelových dohôd upravujúcich vzájomné kritériá potvrdenia v prípade viacnásobných vstupov do viacerých fondov a ukladajúcich finančné sankcie spoločnostiam, ktoré nebudú rešpektovať tieto kritériá. Dohody o rozdelení duplicitných vstupov odchyľujúce sa od mechanizmu upraveného zákonom boli navrhnuté aj na stretnutí Asociația pentru Pensiile Administrate Privat din România (Asociácia pre súkromné dôchodky v Rumunsku).

 V tom čase však nebolo možné vyčísliť a dokonca ani odhadnúť konečný počet sporiteľov zapísaných do registra ako duplicitné vstupy. Inými slovami, správcovia dôchodkových fondov sa uzavretím uvedených dohôd rozhodli odchýliť od zákonného systému rozdelenia duplicitných vstupov tým, že si sami rozdelili svojich klientov bez toho, aby poznali presný počet osôb, ktoré budú v konečnom dôsledku dotknuté.51.Napokon rozdelenie sporiteľov zapísaných do registra ako duplicitné vstupy sa medzi väčšinou správcovských spoločností dôchodkových fondov najčastejšie vykonávalo na dvojstrannom základe. Toto rozdelenie, ktoré sa robilo medzi správcov rovným dielom, viedlo k tomu, že dotknuté osoby boli vyňaté z registra duplicitných vstupov a ich vstup do jedného z dvoch fondov bol potvrdený v CNPAS. Správcovia sa tým, že nepristúpili ku kontrole autenticity vstupov upravenej právnymi predpismi a vykonali rozdelenie 50/50, vedome vyhli pravidlám vyjadrujúcim výsledok hospodárskej súťaže, ktorá mala medzi nimi existovať.52.S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať, či dotknuté dohody možno považovať za dohody, ktoré majú samy osebe dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, a teda sú obmedzujúce z hľadiska cieľa.<TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Preskúmanie otázky, či sporné dohody o rozdelení duplicitných vstupov prinášajú obmedzenie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>z hľadiska cieľa<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ</TXT></NP></TI>53.Na tento účel sa vrátim ku schéme analýzy, ktorú som vysvetlil už skôr, tým, že sa budem snažiť postupne preskúmať obsah dohôd o rozdelení, ciele, ktoré sa snažia dosiahnuť, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patria.<TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O obsahu sporných dohôd o rozdelení</TXT></NP></TI>54.Spornými dohodami sa niektorí správcovia fondov na prvý pohľad dohodli, že si na dvojstrannom základe rozdelia osoby, ktorých vstup nebol definitívny a ktoré boli zapísané do registra ako osoby, ktoré podpísali viacero vyhlásení o vstupe do rôznych dôchodkových fondov.55.Správcovia súkromných dôchodkových fondov, o ktorých sporiteľoch sa zdalo, že podpísali viacero individuálnych vyhlásení o vstupe, sa tak dohodli na dvojstrannom rozdelení duplicitných vstupov (ktoré predstavovali potenciálnych klientov všetkých správcovských spoločností) podľa pravidla 50/50, hoci boli najprv povinní overiť skutočný úmysel sporiteľov, o ktorých sa zdalo, že podpísali dve vyhlásenia o vstupe, prípadne oznámiť CNPAS každé vyhlásenie o vstupe do CNPAS, pričom títo sporitelia nemali byť potvrdení a mali byť zaradení do systému náhodného rozdelenia.56.Hoci, ako to uviedla ING Pensii vo svojich pripomienkach, bolo možné istým spôsobom predpokladať, že tieto osoby dali najavo určitú preferenciu pre vstup do jedného z dvoch dotknutých fondov, napriek tomu platí, ako to vyplýva z príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy, že osoba získava postavenie sporiteľa v dôchodkovom fonde iba podpísaním individuálneho vyhlásenia o vstupe, ktoré musí byť následne riadne registrované v príslušnom orgáne (článok 32 ods. 1 až 4 zákona č. 411/2004).<TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O objektívnych cieľoch sporných dohôd</TXT></NP></TI>57.Je úplne zjavné, že cieľom sledovaným uzavretím sporných dohôd bolo odchýliť sa od systému náhodného rozdelenia duplicitných vstupov stanoveného uplatniteľnou právnou úpravou.58.Podľa tejto právnej úpravy totiž duplicitné vstupy nemali byť potvrdené a mali byť rozdelené náhodným výberom medzi všetkých správcov, ktorých bolo počas obdobia počiatočného vstupu 18. Uzavretím sporných dohôd si dotknutí správcovia medzi sebou zabezpečili rozdelenie rovným dielom.59.Vzhľadom na obsah a objektívne ciele sporných dohôd sa zdá, že tieto dohody patria k dohodám o rozdelení zákazníkov, ktoré už na základe svojej povahy môžu mať dostatočný stupeň škodlivosti. Zdá sa totiž, že tieto dohody sú spôsobilé skresliť hospodársku súťaž na trhu s povinnými súkromnými dôchodkami v kľúčovej etape vytvárania trhu.60.V tejto súvislosti sa mi zdá dôležité pripomenúť, že v okamihu uzatvárania dohôd o rozdelení medzi správcami, ku ktorému často dochádzalo dokonca pred začiatkom obdobia vstupu, existovala neistota o počte osôb, ktoré budú uvedené v registri duplicitných vstupov. Schopnosť týchto dohôd vyvolať citeľné následky na trhu však treba preskúmať vzhľadom na skutočnosti známe počas ich uzatvárania a nemožno zohľadniť neskoršie skutkové zistenia po ich uzavretí.61.V tomto prípade nemožno poprieť schopnosť sporných dohôd zmeniť štruktúru trhu vyňatím určitého počtu klientov z hospodárskej súťaže medzi dôchodkovými fondmi. Táto schopnosť existuje bez ohľadu na konkrétne následky, ktoré boli a mohli byť pozorované.62.V tomto štádiu môjho preskúmania si teda myslím, že uvedené dohody na prvý pohľad obmedzujú hospodársku súťaž už na základe svojho cieľa.63.Nezdá sa mi, že by zohľadnenie relevantného hospodárskeho a právneho kontextu, ako ho vysvetlím ďalej, mohlo vyvrátiť tento prvý záver.<TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>O zohľadnení hospodárskeho a právneho kontextu vypracovania sporných dohôd</TXT></NP></TI>64.Ako som už skôr spomenul, nevyhnutnosť skutočne odlíšiť identifikáciu obmedzenia z hľadiska cieľa od identifikácie obmedzenia z hľadiska následku znamená, že preskúmanie kontextu vypracovania sporných dohôd nemožno spájať s preskúmaním samotných následkov dohody. Hoci vnútroštátny súd musí vo všetkých prípadoch individuálne posúdiť dohody v právnom a hospodárskom kontexte ich uzavretia, toto posúdenie nie je presným posúdením skutočných a potenciálnych následkov vyvolaných týmito dohodami, prípadne ich významnosti.65.Zohľadnenie kontextu pri identifikácii protisúťažného cieľa tak môže len potvrdiť alebo neutralizovať preskúmanie samotného znenia a objektívnych cieľov údajnej kartelovej dohody. Nemôže nijako napraviť absenciu skutočnej identifikácie protisúťažného cieľa prostredníctvom preukázania potenciálnych následkov dotknutých opatrení. Myslím si, že tento záver možno úplne prirodzene vyvodiť z formulácie používanej Súdnym dvorom, ktorý dosť jasne uvádza, že v prípade, keď analýza obsahu dohody neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, potom treba preskúmať jej následky a na uplatnenie zákazu vyžadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola buď skutočne vylúčená, obmedzená, alebo skreslená citeľným spôsobom

Pozri najmä rozsudky LTM (56/65, EU:C:1966:38, s. 359) a Football Association Premier League a i. (C‑403/08 a C‑429/08, EU:C:2011:631, bod 135, ako aj citovanú judikatúru).

.66.Toto spresnenie sa mi zdá dôležité v tomto prípade, pretože na záver preskúmania obsahu a objektívnych cieľov sporných dohôd sa javí, že tieto dohody majú na základe svojej povahy taký stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, že treba uznať, že a priori prinášajú obmedzenie z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.67.Za takých okolností, aké existujú vo veci samej, musí preskúmanie kontextu tiež slúžiť na určenie, či sa správcovské spoločnosti súkromných dôchodkových fondov môžu napriek ich na prvý pohľad protisúťažnej povahe vyviniť vzhľadom na hospodársky a právny kontext uzavretia sporných dohôd o rozdelení, alebo naopak, či preskúmanie tohto kontextu vedie k potvrdeniu záveru prijatého na konci preskúmania znenia a cieľov sledovaných uzavretím týchto dohôd, podľa ktorého majú tieto dohody protisúťažný cieľ.68.Pokiaľ však ide o hospodársky a právny kontext, ktoré sú v tomto prípade silne previazané, z informácií, ktoré poskytol tak vnútroštátny súd, ako aj dotknutí účastníci konania, vyplýva, že kontext vypracovania sporných dohôd o rozdelení sa vyznačuje týmito skutočnosťami.69.Po prvé dohody boli uzatvárané v kontexte objavenia sa nového trhu (infant market) v Rumunsku, konkrétne trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov, ktorého vytváranie sa začalo v roku 2007 tým, že CSSPP udelila povolenie určitému počtu spoločností, ktorých výlučným predmetom činnosti bola táto správa. V rámci vytvárania tohto trhu, ktorý sa podľa informácií, ktoré poskytol Consiliul Concurenței, týkal približne štyroch miliónov osôb, bolo počiatočné obdobie vstupu nepopierateľne rozhodujúcou etapou určujúcou štruktúru tohto trhu a podiely každej z povolených správcovských spoločností.70.Z tohto pohľadu malo právnymi predpismi stanovené aritmetické pravidlo náhodného a pomerného rozdelenia osôb, ktoré nevstúpili do dôchodkového fondu alebo sa nejavili ako osoby, ktoré urobili platný výber (ako napríklad duplicitné vstupy), a ktorých počet nemohol byť známy, v kontexte stimulovania hospodárskej súťaže medzi správcami za cieľ najmä zachovať a garantovať štruktúru tohto nového trhu so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov, ktorá zodpovedá úsiliu vynaloženému každým správcom na pritiahnutie najvyššieho počtu sporiteľov počas počiatočnej fázy vstupu a výberu, ktorý skutočne a v súlade s právnymi predpismi urobili tieto osoby.71.Po druhé treba uviesť, že trh so súkromnou správou povinných dôchodkových fondov bol vytvorený počas relatívne krátkeho obdobia, a to štyroch mesiacov, na ktorého konci má postavenie každého zo správcov fondov potenciálne rozhodujúci vplyv na trhové podiely, ktoré budú mať potom. Samotná povaha tohto trhu a skutočnosť, že sporitelia sa vystavujú vysokej peňažnej sankcii (pokuty za prestup upravené zákonom č. 411/2004) v prípade, ak zmenia svoj výber fondu, znamená zníženú mobilitu dotknutých spotrebiteľov a určitým spôsobom ustaľuje trhové podiely držané dotknutými spoločnosťami na konci obdobia vstupu.72.Po tretie, hoci, ako to spomenula ING Pensii, niektorí správcovia uviedli, že dohody o rozdelení mali zmierniť praktické ťažkosti a nevyhnutnosť napraviť zákonný mechanizmus rozdelenia považovaný v praxi za neefektívny, treba uviesť, že sporné dohody boli so všetkou pravdepodobnosťou uzavreté dokonca predtým, ako sa prejavil akýkoľvek problém spojený s realizáciou počiatočného procesu vstupu.73.Aj keby bolo treba zohľadniť argumentáciu uvádzanú žalobkyňou, podľa ktorej sa legislatívny rámec, ktorý sprevádzal zavedenie trhu so súkromnou správou dôchodkových fondov, vyznačoval množstvom medzier, táto argumentácia nemôže vyvrátiť zistenie, že títo správcovia sa vedome vyhli pravidlám rozdelenia sporiteľov stanoveným v právnych predpisoch, a to spôsobom, ktorý mohol zmeniť štruktúru trhu vyplývajúcu z úsilia, ktoré je skutočne vynaložené a ktoré sa prejavilo vstupmi platnými podľa právnych predpisov.74.Pripomínam totiž, že podľa relevantnej právnej úpravy duplicitné vstupy nemali byť potvrdené a mali byť pridelené náhodne a pomerne trhovým podielom držaným na konci procesu potvrdzovania vstupov. Dvojstranným uzatváraním dohôd o rozdelení duplicitných vstupov medzi seba bez toho, aby sa ich jasne týkal výber platný podľa právnych predpisov, sa správcovia fondov vyhli uplatneniu transparentných pravidiel na úkor slobodnej hospodárskej súťaže.75.Z týchto úvah vyplýva, že okolnosti vo veci samej sa mi nezdajú spôsobilé vyvrátiť záver, že dohody o rozdelení majú protisúťažný cieľ, ale naopak, tento záver potvrdzujú.76.Myslím si, že tento typ dohôd zjavne odporuje predstave vlastnej ustanoveniam ZFEÚ týkajúcim sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej každý hospodársky subjekt musí samostatne určovať politiku, ktorú chce sledovať na trhu, a súťažiť slobodne o každého zákazníka na trhu. Uzavretím týchto dohôd sa správcovia fondov skoordinovali, aby tak minimalizovali riziká hospodárskej súťaže

Pozri v tomto zmysle rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers (C‑209/07, EU:C:2008:643, bod 34).

.77.V dôsledku toho si myslím, že dohody o rozdelení sporiteľov, ktorí podpísali niekoľko vyhlásení o vstupe, uzavreté medzi správcami súkromne spravovaných dôchodkových fondov odchýlením sa od pravidiel stanovených v právnych predpisoch spĺňajú všetky podmienky na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako obmedzujúce z hľadiska cieľa.78.Zostáva ešte preskúmať, či počet osôb konkrétne dotknutých dohodami o rozdelení môže byť prípadne relevantný pre záver o existencii citeľného narušenia hospodárskej súťaže.<TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O relevancii počtu konkrétne dotknutých osôb pri preskúmaní existencie významného alebo citeľného narušenia hospodárskej súťaže</HT></TXT></NP></TI>79.Po zvážení všetkého a vzhľadom na okolnosti veci sa otázka položená v tomto prípade rovná určeniu, či sa konkrétny následok sporných dohôd o rozdelení, o ktorých sa zdá, že skutočne majú protisúťažný cieľ, môže ukázať relevantným pre záver o existencii obmedzenia hospodárskej súťaže.80.Myslím si, že na túto otázku treba odpovedať záporne. Pokiaľ sa dospeje k záveru, že dohoda má protisúťažný cieľ, nie je vôbec potrebné preskúmať jej konkrétne následky.81.Len čo je totiž preukázaný protisúťažný cieľ uvedených dohôd, už netreba skúmať otázku, či tieto dohody citeľne narúšajú hospodársku súťaž na trhu. Keďže protisúťažné správanie je zakázané z dôvodu jeho samotnej povahy vzhľadom na stupeň škodlivosti, ktorý má pre hospodársku súťaž, nie je vôbec potrebné bližšie ho určovať prostredníctvom ekonomického vplyvu alebo presného geografického rozsahu.82.Ešte treba pripomenúť, že kartel obmedzujúci z hľadiska cieľa je zakázaný bez ohľadu na následky, ktoré v konečnom dôsledku vyvolá, už z dôvodu potenciálneho nebezpečenstva, ktoré predstavuje pre hospodársku súťaž. Ako Súdny dvor zdôraznil najmä vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Expedia

C‑226/11, EU:C:2012:795.

, treba sa domnievať, že dohoda, ktorá môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi a ktorá má protisúťažný cieľ, predstavuje svojou povahou a bez ohľadu na jej akýkoľvek konkrétny následok citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže (bod 37 rozsudku).83.Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že za takých okolností, aké existujú vo veci samej, je počet klientov (duplicitných vstupov), ktorí boli skutočne rozdelení medzi správcov súkromných dôchodkových fondov, irelevantný, keďže táto otázka patrí medzi konkrétne následky kartelu, následky, ktoré v prípade dohôd obmedzujúcich z hľadiska cieľa netreba skúmať. Protisúťažný cieľ dohody o rozdelení, konkrétnejšie schopnosť tejto dohody vyvolať negatívne následky na trhu, nemôže závisieť od konkrétneho počtu skutočne rozdelených klientov, ale len od znenia a objektívnych cieľov tejto dohody s prihliadnutím na hospodársky a právny kontext jej uzavretia.84.Hoci na preukázanie, že existuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je potrebné vykonať úplnú analýzu následkov dohody, zároveň platí, že daná dohoda musí byť objektívne spôsobilá vyvolať také obmedzenie. Inými slovami, súd nijako nemôže v rámci hospodárskeho a právneho kontextu dohôd úplne ignorovať ich potenciálne následky vzhľadom na údaje známe k dátumu ich uzavretia.85.Myslím si totiž, že požiadavku, podľa ktorej musí byť dané obmedzenie citeľné, nemožno vylúčiť v prípade obmedzenia z hľadiska cieľa, ale že táto požiadavka je istým spôsobom súčasťou preskúmania hospodárskeho a právneho kontextu vykonaného s cieľom potvrdiť skutočnú schopnosť danej dohody mať za následok takéto obmedzenie. Ak by súd na záver preskúmania hospodárskeho a právneho kontextu dospel k názoru, že daná dohoda môže potenciálne vyvolať iba bezvýznamné následky na hospodársku súťaž, najmä vzhľadom na slabé postavenie účastníkov na trhu s relevantným tovarom, môže dospieť k záveru, že na uvedenú dohodu sa nevzťahuje uplatňovanie článku 101 ods. 1 ZFEÚ.86.V tomto prípade sa nezdá, že právne a hospodárske okolnosti opísané vyššie, do ktorých patria dohody, môžu vyvolať pochybnosti o existencii obmedzenia spôsobilého citeľne narušiť hospodársku súťaž.<TI><NP><NO.P>IV –</NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI>87.Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Înalta Curte de Casație și Justiție (Rumunsko), odpovedal takto:

Článok 101 ods. 1 písm. c) ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade takej dohody o rozdelení klientov, ako boli uzavreté medzi dôchodkovými fondmi vo veci samej, ktorá svojou povahou predstavuje porušenie s protisúťažným cieľom, nie je konkrétny konečný počet rozdelených klientov relevantný, pokiaľ ide o splnenie podmienky týkajúcej sa obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 písm. c) ZFEÚ.