Po mojom liste z 28. septembra 2017, v ktorom som Vás informovala o začatí vyšetrovania v nadväznosti na Vašu [prvú] žiadosť o pomoc pre psychické obťažovanie [zo strany]… vedúceho oddelenia…, Vás teraz chcem informovať o závere vyšetrovania a o postupe, ktorý s tým súvisí. Správu externého vyšetrovateľa, [B], som dostala koncom januára. Výsledok vyšetrovania preberá Vaše tvrdenia a tvrdenia ďalšieho sťažovateľa, ktoré sú podporené aj viacerými svedeckými výpoveďami. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že podľa jeho názoru je možné vyhovieť obom sťažnostiam na obťažovanie.

Ako viete, [vedúci oddelenia] nebol prítomný v prvej časti roka, a preto som mohla k záveru postupu dospieť až teraz. Závery vyšetrovacej správy som [vedúcemu oddelenia] oznámila v apríli, po jeho návrate na pracovisko, a v súlade s postupom som mu dala príležitosť oboznámiť ma s jeho pohľadom na výsledok vyšetrovania.

Po prečítaní správy a po zohľadnení informácií, ktoré mám k dispozícii, som dospela k záveru, že boli prítomné prvky psychického obťažovania. Okrem toho môžem konštatovať, že správa obsahuje niekoľko faktických chýb. Hoci si uvedomujem skutočnosť, že [vedúci oddelenia] vo svojej úlohe musel konať vo veciach týkajúcich sa istých problémov, domnievam sa, že spôsob, akým pristúpil k týmto ťažkostiam a jeho metóda riadenia spôsobili zamestnancom zbytočný stres a úzkosť. V dôsledku toho som uvažovala o vhodných opatreniach, ale medzičasom [vedúci oddelenia] odstúpil zo svojho pracovného miesta a už sa na pracovisko nedostaví. Vzhľadom na jeho predchádzajúcu neprítomnosť a jeho následné preloženie do kancelárie riaditeľky, a vzhľadom na odstúpenie z funkcie, dúfam, že Vaša [prvá] žiadosť o pomoc bola vypočutá a že situácia, ktorá Vám spôsobovala úzkosť, už neexistuje.

Uviedli ste, že žiadosť [Vášho klienta] sa zakladá na skutočnosti, že sa cíti byť poškodený [prvým napadnutým] rozhodnutím, ktoré mu bolo oznámené listom z 18. mája 2018. Po náležitom vyhodnotení predložených tvrdení neviem, ako mohol byť ovplyvnený záujem Vášho klienta, pretože [prvú] žiadosť o pomoc som nezamietla ako nedôvodnú. Okrem toho mal Váš klient možnosť vyjadriť svoje stanovisko v priebehu vyšetrovania. Ani [druhá] žiadosť o pomoc…, ktorú Váš klient podal 10. apríla 2018, nemôže takúto žiadosť odôvodniť, pretože v súvislosti s touto žiadosťou ešte nebol vyvodený žiadny záver.

Preto sa domnievam, že nie je potrebné poskytnúť prístup k správe a k ostatným dokumentom podľa článku 41 Charty [základných práv].

Verím, že tento záver je v súlade s judikatúrou [Únie], podľa ktorej na účely výkladu rozsahu práva na obranu nemožno situáciu, v ktorej bolo vyšetrovanie začaté na základe žiadosti o pomoc z dôvodu obťažovania zo strany zamestnanca, v žiadnom prípade považovať za ekvivalentnú s postupom vyšetrovania začatému proti tomuto zamestnancovi. V podobných prípadoch bolo žiadateľom zamietnuté právo na prístup k spisu založené na Charte základných práv aj v prípade, že sa dospelo k záveru, že existenciu obťažovania nemožno preukázať.