<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-325/18 PPU</NO.CASE><NO.CASE>C-375/18 PPU</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62018CJ0325</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:739">EU:C:2018:739</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>17</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>17</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Rozsudok z <DATE ISO="20180919">19. 9. 2018</DATE> – Spojené veci C‑325/18 PPU a C‑375/18 PPU</HT></P><P><HT TYPE="SC">C.E. a N.E.</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (prvá komora)</P><P>z <DATE ISO="20180919">19. septembra 2018</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: angličtina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Naliehavé prejudiciálne konanie</KEYWORD><KEYWORD>Súdna spolupráca v občianskych veciach</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností</KEYWORD><KEYWORD>Medzinárodné únosy detí</KEYWORD><KEYWORD>Nariadenie (ES) č. 2201/2003</KEYWORD><KEYWORD>Článok 11</KEYWORD><KEYWORD>Žiadosť o návrat</KEYWORD><KEYWORD>Haagsky dohovor z <DATE ISO="19801025">25. októbra 1980</DATE></KEYWORD><KEYWORD>Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti</KEYWORD><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Charta základných práv Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Článok 47</KEYWORD><KEYWORD>Právo na účinný opravný prostriedok</KEYWORD><KEYWORD>Lehota na podanie odvolania</KEYWORD><KEYWORD>Uznesenie o vyhlásení vykonateľnosti</KEYWORD><KEYWORD>Výkon rozhodnutia pred jeho doručením</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>V spojených veciach C‑325/18 PPU a C‑375/18 PPU,</P><P>ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Court of Appeal (Odvolací súd, Írsko) zo <DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE> (C‑325/18 PPU) a zo <DATE ISO="20180607">7. júna 2018</DATE> (C‑375/18 PPU) a doručené Súdnemu dvoru <DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE> a <DATE ISO="20180607">7. júna 2018</DATE>, ktoré súvisia s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Hampshire County Council</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">C.E.,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">N.E.,</HT></P><P>za účasti:</P><P><HT TYPE="BOLD">Child and Family Agency,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Attorney General,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (prvá komora),</P><P>v zložení: predsedníčka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. G. Fernlund, J.‑C. Bonichot, A. Arabadžiev (spravodajca) a S. Rodin,</P><P>generálna advokátka: J. Kokott,</P><P>tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,</P></PREAMBLE.INIT><?PAGE NO="2"?><GR.VISA><VISA>so zreteľom na žiadosti vnútroštátneho súdu zo <DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE> (C‑325/18 PPU) a zo <DATE ISO="20180607">7. júna 2018</DATE> (C‑375/18 PPU), doručené Súdnemu dvoru <DATE ISO="20180517">17. mája 2018</DATE> a <DATE ISO="20180607">7. júna 2018</DATE>, o rozhodnutie prejudiciálnych otázok v naliehavom konaní, v súlade s článkom 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,</VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prvej komory z <DATE ISO="20180611">11. júna 2018</DATE> vyhovieť týmto žiadostiam,</VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z <DATE ISO="20180713">13. júla 2018</DATE>,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>Hampshire County Council, v zastúpení: D. Day, barrister, ktorého menoval V. Pearce, solicitor,</P></ITEM><ITEM><P>N.E. a C.E., v zastúpení: N. Jackson, SC, B. Shipsey, SC, B. McKeever, BL, a K. Smyth, solicitor,</P></ITEM><ITEM><P>Attorney General, v zastúpení: M. Browne, J. McCann a M. A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Finn, BL, a G. Durcan, SC,</P></ITEM><ITEM><P>Írsko, v zastúpení: J. McCann, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Durcan, SC, a A. Finn, BL,</P></ITEM><ITEM><P>vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: R. Fadoju a C. Brodie, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci: E. Devereux, QC,</P></ITEM><ITEM><P>česká vláda, v zastúpení: J. Vláčil, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>poľská vláda, v zastúpení: M. Nowak, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin, splnomocnený zástupca,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní <DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>), ako aj článku 11 a článku 33 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z <DATE ISO="20031127">27. novembra 2003</DATE> o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="338" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2003">Ú. v. EÚ L 338, 2003, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 19/006, s. 243).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tieto návrhy boli podané v rámci sporu medzi Hampshire County Council (Rada grófstva Hampshire, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>HCC<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) na jednej strane a C.E. a N.E. na druhej strane (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>dotknutí rodičia<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>) vo veci návratu troch maloletých detí (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>tri deti<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) do Spojeného kráľovstva, ktoré boli premiestnené do Írska dotknutými rodičmi s cieľom vyhnúť sa tomu, aby bol týmto deťom ustanovený opatrovník, a vo veci návrhu podaného týmito rodičmi v Írsku na vydanie nariadenia na účely prerušenia konania o osvojení najmladšieho z týchto troch detí a prípadne ďalších detí v Spojenom kráľovstve.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Medzinárodné právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Cieľom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí uzatvoreného v Haagu <DATE ISO="19801025">25. októbra 1980</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Haagsky dohovor z roku 1980<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>) je, ako vyplýva z jeho úvodných ustanovení, najmä ochrana dieťaťa na medzinárodnej úrovni pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržania a stanovenie postupov na zabezpečenie urýchleného návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Tento dohovor nadobudol účinnosť <DATE ISO="19831201">1. decembra 1983</DATE> a všetky členské štáty Európskej únie sú jeho zmluvnými stranami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 1 Haagskeho dohovoru z roku 1980 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Cieľom tohto dohovoru je:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>zabezpečiť, aby opatrovnícke práva [práva osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Podľa článku 3 tohto dohovoru:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>je porušením opatrovníckeho práva [práva osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA><ALINEA>Opatrovnícke právo [právo osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 12 uvedeného dohovoru stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Odôvodnenia 12, 17, 21 a 33 nariadenia č. 2201/2003 znejú takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>(12)</NO.P><TXT>Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti…</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(17)</NO.P><TXT>V prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor [z roku 1980], doplnený ustanoveniami tohto nariadenia, najmä jeho článkom 11. Súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané, majú mať možnosť zabrániť jeho návratu v osobitných a náležite odôvodnených prípadoch. Takéto rozhodnutie by sa však mohlo nahradiť následným rozhodnutím súdu členského štátu, v ktorom malo dieťa svo[j] obvyklý pobyt predtým, než došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu. Ak by takýto rozsudok ukladal návrat dieťaťa, návrat by sa mal uskutočniť bez potreby osobitného konania o uznaní a výkone takéhoto rozsudku v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(21)</NO.P><TXT>Uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v členskom štáte sa má zakladať na zásade vzájomnej dôvery a dôvody neuznania by sa mali obmedziť na najnutnejšie minimum.</TXT></NP></CONSID><P>…</P><CONSID><NP><NO.P>(33)</NO.P><TXT>Toto nariadenie uznáva základné práva a dodržiava zásady [Charty]. Predovšetkým sa snaží zabezpečiť rešpektovanie základných práv dieťaťa, ako je ustanovené v článku 24 [Charty].<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></TXT></NP></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 1 nariadenia č. 2201/2003, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Rozsah pôsobnosti<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>, vo svojich odsekoch 1 až 3 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></PARAG><?PAGE NO="5"?><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>opatrovníckeho práva [práva osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] a práva styku s dieťaťom;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Toto nariadenie sa nevzťahuje na:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></P></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Podľa článku 2 nariadenia č. 2201/2003:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Na účely tohto nariadenia:</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>pojem ‚súd‘ označuje všetky orgány v členských štátoch s právomocou vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1;</TXT></NP></ITEM></LIST></P><P>…</P><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>rodičovské práva a povinnosti<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="2018" ID="QE0014"/> označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo [právo osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] a právo styku s dieťaťom;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>nositeľ rodičovských práv a povinností<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/> označuje každú osobu, ktorá má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>opatrovnícke právo<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="2018" ID="QE0016"/> [<QUOT.START CODE="201A" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>právo osobnej starostlivosti<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="2018" ID="QE0017"/> – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="2018" ID="QE0018"/> znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:</TXT><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>je porušením opatrovníckeho práva [práva osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním;</TXT><P>a</P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo [právo osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo [právo osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM></LIST></P></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Článok 11 nariadenia č. 2201/2003, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>Návrat dieťaťa<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>, uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="011.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Keď osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo [právo osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu o vydanie rozsudku podľa [Haagskeho dohovoru z roku 1980], aby dosiahla návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa odseky 2 až 8.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="011.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Súd, ktorému sa podala žiadosť o návrat dieťaťa podľa odseku 1, koná o žiadosti urýchlene najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok.</ALINEA><ALINEA>Bez toho, aby bola dotknutá prvá veta tohto odseku, súd vydá rozsudok najneskôr do šiestich týždňov od podania žiadosti, ak tomu nebránia výnimočné okolnosti.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="011.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>Ak súd vydal príkaz o nevrátení podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980, musí okamžite, buď priamo alebo prostredníctvom svojho ústredného orgánu, zaslať odpis súdneho príkazu o nevrátení a súvisiace písomnosti, najmä záznam súdnych pojednávaní, súdu s právomocou alebo ústrednému orgánu členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, podľa vnútroštátneho práva. Súdu sa musia všetky uvedené písomnosti zaslať do jedného mesiaca od dátumu príkazu o nevrátení.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="011.007"><NO.PARAG>7.</NO.PARAG><ALINEA>Ak súdy v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, nezačali konanie na návrh jedného z účastníkov, súd alebo ústredný orgán, ktorému sa zašlú informácie uvedené v odseku 6, musí o tom informovať účastníkov a vyzvať ich, aby urobili svoje podania na súd v súlade s vnútroštátnym právom do troch mesiacov od dátumu oznámenia, aby súd mohol preskúmať otázku opatrovníckeho práva [práva osobnej starostlivosti – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] k dieťaťu.</ALINEA><ALINEA>Bez toho, aby boli dotknuté kritéria právomoci uvedené v tomto nariadení, súd ukončí konanie, ak v uvedenej lehote nedostal žiadne podania.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="011.008"><NO.PARAG>8.</NO.PARAG><ALINEA>Bez ohľadu na rozsudok o nevrátení podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 každý následný rozsudok požadujúci návrat dieťaťa vydaný súdom, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia, sa vykonáva… na účely zabezpečenia návratu dieťaťa.<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 19 nariadenia č. 2201/2003 týkajúci sa prekážky začatej veci vo svojich odsekoch 2 a 3 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="019.002"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa vedú konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="019.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.</ALINEA><ALINEA>V takom prípade účastník, ktorý podal návrh súdu, ktorý začal konať ako druhý, môže podať svoj návrh na súd, ktorý začal konať ako prvý.<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Podľa článku 20 nariadenia č. 2201/2003:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="020.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>V naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="020.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 23 tohto nariadenia, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Dôvody neuznania rozsudkov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>, vymenúva okolnosti, za ktorých sa rozsudok vydaný vo veci rodičovských práv a povinností neuzná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>V súlade s článkom 26 uvedeného nariadenia sa rozsudok za žiadnych okolností nesmie preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>V kapitole III oddiele 2 nariadenia č. 2201/2003 článok 28, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Vykonateľné rozsudky<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>, uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="028.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Rozsudok o výkone rodičovských práv a povinností k dieťaťu vydaný v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v tomto členskom štáte a ktorý bol doručený, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Podľa článku 31 nariadenia č. 2201/2003:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="031.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Súd, na ktorý bol podaný návrh [na vyhlásenie vykonateľnosti], vydá bezodkladne rozhodnutie. Osoba, proti ktorej sa o výkon žiada, ani dieťa, nemá v tomto štádiu právo robiť žiadne podania k návrhu.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="031.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Návrh možno zamietnuť len z niektorého z dôvodov uvedených v článkoch 22, 23 a 24.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="031.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Článok 33 nariadenia č. 2201/2003, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>Odvolanie proti rozhodnutiu<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>, uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="033.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="033.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Vo veci odvolania sa koná v súlade s procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="033.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA>Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa musí podať do jedného mesiaca od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je dva mesiace a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do jej vlastných rúk alebo do miesta jej pobytu. Predĺženie tejto lehoty s ohľadom na vzdialenosť nie je prípustné.<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Podľa článku 60 nariadenia č. 2201/2003:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>Vo vzťahoch medzi členskými štátmi má toto nariadenie prednosť pred týmito dohovormi v rozsahu, v ktorom sa týka otázok upravených týmto nariadením:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z <DATE ISO="19801025">25. októbra 1980</DATE>.<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Írske právo</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑325/18, predpis 42A Rokovacieho poriadku vyšších súdov, ktorý zaviedol Statutory Instrument č. 9 z roku 2016 [Rokovací poriadok vyšších súdov (právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí z roku 2016)], ukladá v pôvodnom znení z roku 1989 automatické prerušenie výkonu rozhodnutia o nariadení výkonu až do rozhodnutia o opravnom prostriedku. Pravidlo o automatickom prerušení konania sa však vo veciach patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003 nepovažovalo za vhodné. Uvedený predpis 42A pravidlo 10 ods. 2 bod ii) teraz uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>k výkonu rozsudku alebo rozhodnutia môže dôjsť pred uplynutím<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> predmetnej lehoty na podanie opravného prostriedku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>V súlade s predpisom 42A pravidlom 10 ods. 2 bodom iii) Rokovacieho poriadku vyšších súdov má rozhodnutie konštatujúce vykonateľnosť obsahovať informáciu, ktorá uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>výkon rozsudku alebo rozhodnutia možno odložiť na žiadosť podanú súdu, pokiaľ bol v členskom štáte pôvodu podaný riadny opravný prostriedok<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Dotknutí rodičia, britskí štátni príslušníci, ktorí sú manželmi a žili spolu v Spojenom kráľovstve, prišli <DATE ISO="20170905">5. septembra 2017</DATE> trajektom do Írska s troma deťmi, z ktorých sa jedno narodilo dva dni predtým. Pani E. je matkou troch detí a pán E. je otcom len najmladšieho z troch detí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>Dve staršie deti boli predmetom rozhodnutí o dočasnej starostlivosti prijatých v Spojenom kráľovstve v júni 2017. HCC už totiž vyjadrila o túto rodinu svoje obavy, najmä z hľadiska úrovne hygieny v domácnosti, schopnosti rodičov usmerňovať správanie svojich detí, domáceho násilia v priebehu predošlých vzťahov a problémov s návykovými látkami. Ukázalo sa tiež, že jedno z detí bolo zranené spôsobom, ktorý nebol náhodný, a nebolo možné vylúčiť, že ho spôsobil pán E.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170908">8. septembra 2017</DATE> z dôvodu obáv britských verejných orgánov týkajúcich sa bezpečnosti detí High Court of Justice (England and Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Spojené kráľovstvo] vydal uznesenie o ustanovení súdneho opatrovníka všetkým trom deťom, pričom práva osobnej starostlivosti o deti priznal HCC (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>uznesenie o ustanovení opatrovníka<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/>), ktoré zahŕňa aj súdny príkaz na návrat uvedených troch detí (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>príkaz na návrat<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>V ten istý deň HCC kontaktovala svoj írsky náprotivok, Child and Family Agency (Úrad ochrany detí a rodiny, Írsko, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>úrad<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>), ktorý oboznámila o svojom úmysle navrhnúť High Court (England and Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales)] vydanie rozhodnutia o návrate uvedených troch detí. Úrad odpovedal, že také rozhodnutie bude musieť byť vykonané v súlade s nariadením č. 2201/2003. Neskôr, v ten istý deň, HCC informovala úrad, že rozhodnutie o návrate bolo v ten istý deň týmto súdom prijaté.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>V bydlisku rodiny E. v Írsku sa uskutočnilo viacero návštev, ale úrad neobjavil vo vzťahu k deťom nič znepokojujúce. Dotknutí rodičia úradu uviedli, že dostali odporúčanie dostaviť sa do Írska, aby sa vyhli orgánom sociálnej starostlivosti a umiestneniu svojich troch detí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Úrad týchto rodičov informoval, že bude požadovať vydanie rozhodnutia o dočasnom umiestnení týchto troch detí založené na informáciách poskytnutých HCC. Rovnako ich informoval, že HCC by mohla navrhnúť High Court (Vyšší súd, Írsko), aby pristúpil k uznaniu príkazu na návrat troch detí, a že ak by súd tomuto návrhu vyhovel, tieto deti by sa museli vrátiť do Spojeného kráľovstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170914">14. septembra 2017</DATE> District Court (Okresný súd, Írsko) zveril tri deti do dočasnej starostlivosti úradu, ktorý ich umiestnil do pestúnskej starostlivosti. Dotknutí rodičia s týmto dočasným umiestnením súhlasili, ale bez toho, aby uznali jeho opodstatnenosť. Úrad zorganizoval stretnutie týkajúce sa plánu starostlivosti s rodičmi. Rodičia boli výslovne informovaní o tom, že HCC má v úmysle navrhnúť výkon rozhodnutia o návrate, ktoré bolo práve prijaté High Court (England and Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales)] prostredníctvom návrhu v nesporovom konaní podanom na High Court (Vyšší súd, Írsko) s cieľom, aby sa deti vrátili do Spojeného kráľovstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20170921">21. septembra 2017</DATE> High Court (Vyšší súd, Írsko) prijal v súlade s kapitolou III nariadenia č. 2201/2003 uznesenie, ktorým uznal uznesenie o ustanovení opatrovníka a nariadil, aby toto rozhodnutie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>bolo na tomto území vykonané<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>uznesenie <HT TYPE="ITALIC">ex parte</HT><QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>). V ten istý deň boli všetky tri deti odovzdané sociálnym pracovníkom HCC a vrátili sa do Spojeného kráľovstva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Orgány sociálnej starostlivosti HCC výslovne svoj írsky náprotivok požiadali, aby nekontaktoval dotknutých rodičov, pretože sa domnievali, že existuje riziko úteku. Dotknutí rodičia teda boli telefonicky informovaní až následne, konkrétne v deň návratu troch detí, a uznesenie <HT TYPE="ITALIC">ex parte</HT> im bolo formálne doručené až v nasledujúci deň.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>Títo rodičia sa usilovali podať proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka odvolanie, ale <DATE ISO="20171009">9. októbra 2017</DATE> im Court of Appeal (England and Wales) [Odvolací súd (Anglicko a Wales)] odmietol vydať povolenie na podanie odvolania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20171124">24. novembra 2017</DATE> podali na High Court (Vyšší súd, Írsko) odvolanie proti uzneseniu <HT TYPE="ITALIC">ex parte</HT>. Dňa <DATE ISO="20180118">18. januára 2018</DATE> bolo toto odvolanie, ktoré bolo podané dva dni po uplynutí lehoty upravenej v článku 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003, odmietnuté ako oneskorene podané z toho dôvodu, že lehota upravená týmto ustanovením je lehotou verejného poriadku a konajúci súd nemá právomoc ju predĺžiť. Proti tomuto rozhodnutiu dotknutí rodičia podali ďalší opravný prostriedok na vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Za týchto okolností Court of Appeal (Odvolací súd, Írsko) vo veci C‑325/18 rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>1.</NO.P><TXT>Ak sa tvrdí, že deti boli neoprávnene premiestnené z krajiny ich obvyklého pobytu do inej krajiny ich rodičmi a/alebo inými rodinnými príslušníkmi v rozpore so súdnym rozhodnutím vydaným na základe žiadosti verejného orgánu tohto štátu, je tento verejný orgán oprávnený požiadať súdy iného členského štátu o výkon súdneho rozhodnutia nariaďujúceho návrat týchto detí na dané územie v súlade s ustanoveniami kapitoly III nariadenia [č. 2201/2003] alebo by taký postup viedol k neoprávnenému obchádzaniu článku 11 daného nariadenia a [Haagskeho dohovoru z roku 1980], alebo by to iným spôsobom predstavovalo zneužitie práv vyplývajúcich zo zákona zo strany predmetného štátneho orgánu?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Má vo veci týkajúcej sa ustanovení o výkone rozhodnutia uvedených v nariadení č. 2201/2003 vnútroštátny súd oprávnenie predĺžiť lehotu na podanie odvolania upravenú v článku 33 ods. 5 v prípade, keď je omeškanie minimálne a predĺženie lehoty by v zmysle vnútroštátneho práva bolo inak umožnené?</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="10"?><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Bez toho, aby bola dotknutá druhá otázka, v prípade, ak cudzí verejný orgán premiestni deti, ako je to vo veci samej, z územia členského štátu na základe rozhodnutia na vykonanie vydaného <HT TYPE="ITALIC">ex parte</HT> v súlade s článkom 31 nariadenia č. 2201/2003, ale urobí tak predtým, ako bolo toto rozhodnutie doručené rodičom, na základe čoho im boli odňaté práva požiadať o odklad výkonu až do rozhodnutia o odvolaní, ohrozuje takého konanie podstatu rodičovských práv v zmysle článku 6 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE>] alebo článku 47 Charty, a teda na základe toho by malo byť predĺženie lehoty (upravené v článku 33 ods. 5 tohto nariadenia) umožnené?<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>Dotknutí rodičia následne podali na vnútroštátny súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia na účely prerušenia konania o osvojení troch detí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>HCC oznámila svoj úmysel pristúpiť len k osvojeniu najmladšieho dieťaťa, keďže dve ďalšie deti v súčasnosti bývajú v Spojenom kráľovstve s otcom jedného z nich.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>HCC bola označená za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>účastníka konania<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> sporu vo veci samej, ale sa na tomto konaní pred vnútroštátnym súdom nezúčastnila a nevykonala ani svoje právo byť vnútroštátnym súdom vypočutá.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Za týchto podmienok Court of Appeal (Odvolací súd, Írsko) vo veci C‑375/18 rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>Je v súlade s právom Únie a najmä s ustanoveniami [nariadenia č. 2201/2003], ak súdy jedného členského štátu nariadia predbežné opatrenie (ochranné opatrenia) povahy <HT TYPE="ITALIC">in personam</HT> voči verejnému orgánu iného členského štátu, ktoré zakazuje tomuto orgánu začať konanie o adopcii detí na súdoch iného členského štátu v prípade, keď nariadenie <HT TYPE="ITALIC">in personam</HT> vyplýva z potreby chrániť práva účastníkov konania o výkone rozhodnutia podľa kapitoly III tohto nariadenia?<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z <DATE ISO="20180611">11. júna 2018</DATE> boli veci C‑325/18 a C‑375/18 spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O naliehavom prejudiciálnom konaní</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd požiadal, aby sa na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vzťahovali ustanovenia o naliehavom konaní podľa článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40</NO.P><TXT>Na podporu svojej žiadosti vnútroštátny súd zdôrazňuje naliehavú povahu veci C‑325/18 vzhľadom na konanie o osvojení detí, ktoré má začať HCC a proti ktorému matka troch detí namieta. Pokiaľ ide o najmladšie dieťa, jeho otec proti tomuto konaniu tiež namieta.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41</NO.P><TXT>Na druhej strane vnútroštátny súd tvrdí, že návrh na začatie naliehavého prejudiciálneho konania vo veci C‑375/18 vyplýva z konania o nariadení predbežného opatrenia, ktoré by pri nezačatí naliehavého prejudiciálneho konania Súdnym dvorom stratilo svoj potrebný účinok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia č. 2201/2003, ktoré bolo prijaté najmä na základe článku 61 písm. c) ES, teraz článku 67 ZFEÚ, ustanovenia nachádzajúceho sa v hlave V tretej časti ZFEÚ, ktorá sa týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Možno teda naň uplatniť naliehavé prejudiciálne konanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43</NO.P><TXT>V druhom rade treba uviesť, že konania vo veci samej sa týkajú troch detí vo veku menej ako šesť rokov, odlúčených od ich matky už takmer rok a že HCC podnikla v Spojenom kráľovstve kroky na osvojenie najmladšieho dieťaťa.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44</NO.P><TXT>Za týchto podmienok prvá komora Súdneho dvora <DATE ISO="20180611">11. júna 2018</DATE> na základe návrhu sudcu spravodajcu a po vypočutí generálnej advokátky vyhovela návrhu vnútroštátneho súdu, aby sa tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prerokoval v rámci naliehavého prejudiciálneho konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O prejudiciálnych otázkach</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prvej otázke vo veci C‑325/18</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa všeobecné ustanovenia kapitoly III nariadenia č. 2201/2003 majú vykladať v tom zmysle, že ak sa tvrdí, že deti boli premiestnené neoprávnene, rozhodnutie súdu členského štátu, v ktorom mali deti svoj obvyklý pobyt, nariaďujúce návrat týchto detí možno vyhlásiť za vykonateľné v hostiteľskom členskom štáte v súlade s jeho všeobecnými ustanoveniami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46</NO.P><TXT>Tento súd sa predovšetkým pýta, či HCC mala vyčerpať opravné prostriedky dostupné na základe Haagskeho dohovoru z roku 1980 v hostiteľskom členskom štáte predtým, ako sa pokúsila, tak ako to urobila, dosiahnuť uznanie a výkon uznesenia o ustanovení opatrovníka na základe kapitoly III nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47</NO.P><TXT>V prvom rade treba konštatovať, že hoci je cieľom tohto nariadenia, ako to vyplýva z jeho preambuly, vytvorenie justičného priestoru založeného na zásade vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí zavedením pravidiel upravujúcich právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností, zatiaľ čo cieľom dohovoru je podľa jeho článku 1 písm. a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, existuje úzka súvislosť medzi týmito dvoma nástrojmi, ktoré majú v zásade spoločný cieľ odrádzať od únosov detí medzi štátmi a v prípade únosu dosiahnuť okamžitý návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080711">11. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Rinau</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑195/08 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:406">EU:C:2008:406</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48</NO.P><TXT>Treba uviesť, že odôvodnenie 17 nariadenia č. 2201/2003 zdôrazňuje doplnkovú povahu tohto nariadenia, keď uvádza, že to dopĺňa ustanovenia Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré sa však naďalej uplatňujú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49</NO.P><TXT>Článok 34 tohto dohovoru okrem toho stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>nebráni použitiu iného medzinárodného zmluvného nástroja platného medzi štátom pôvodu a dožiadaným štátom alebo inej právnej normy dožiadaného štátu na účely dosiahnutia návratu dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, alebo na zabezpečenie práva styku<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50</NO.P><TXT>Prepojenie týchto dvoch predmetných nástrojov je spresnené v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu musia uplatňovať odseky 2 až 8 tohto článku na konanie o návrate upravené Haagskym dohovorom z roku 1980.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51</NO.P><TXT>Treba konštatovať, že tieto ustanovenia nevyžadujú, aby sa osoba, subjekt alebo orgán v prípade údajného medzinárodného únosu dieťaťa opierali o Haagsky dohovor z roku 1980 vtedy, keď žiadajú o okamžitý návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52</NO.P><TXT>Tento výklad je potvrdený článkom 60 nariadenia č. 2201/2003, z ktorého vyplýva, že toto nariadenie má prednosť pred Haagskym dohovorom z roku 1980 (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080711">11. júla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Rinau</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑195/08 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:406">EU:C:2008:406</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="12"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53</NO.P><TXT>Nositeľ rodičovských práv a povinností teda môže v súlade s ustanoveniami kapitoly III nariadenia č. 2201/2003 požiadať o uznanie a výkon rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností a návratu detí prijatého príslušným súdom podľa kapitoly II oddielu 2 nariadenia č. 2201/2003, hoci nepredložil žiadosť o návrat založenú na Haagskom dohovore z roku 1980.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54</NO.P><TXT>V druhom rade treba preskúmať, či príkaz na návrat patrí do vecnej pôsobnosti tohto nariadenia, čo C.E. spochybňuje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55</NO.P><TXT>Z článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 vyplýva, že nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú konkrétne na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. V tomto rámci pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>občianske veci<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> nemožno vykladať reštriktívne, ale ako samostatný pojem práva Únie, ktorý pokrýva najmä všetky žiadosti, opatrenia alebo rozhodnutia v oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>rodičovských práv a povinností<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> v zmysle uvedeného nariadenia v súlade s cieľom, ktorý je pripomenutý v jeho odôvodnení 5 (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151021">21. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gogova</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑215/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:710">EU:C:2015:710</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia č. 2201/2003 uvádza, že záležitosti vzťahujúce sa na rodičovské práva a povinnosti sa týkajú najmä práva osobnej starostlivosti, opatrovníctva, určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú, ako aj umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>rodičovské práva a povinnosti<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> je v článku 2 ods. 7 nariadenia č. 2201/2003 predmetom širokej definície v tom zmysle, že zahŕňa všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071127">27. novembra 2007</DATE>, <NAME.CASE>C</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑435/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:714">EU:C:2007:714</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120426">26. apríla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Health Service Executive</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑92/12 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:255">EU:C:2012:255</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58</NO.P><TXT>Treba konštatovať, že z výkonu právomoci ustanoviť opatrovníka súdom vyplýva výkon práv viažucich sa na blaho a výchovu detí, ktoré by za obvyklých okolností vykonávali rodičia, v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2201/2003 alebo aspekty viažuce sa na opatrovníctvo a poručníctvo v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia. Ako uviedol vnútroštátny súd, presun práva starostlivosti na správny orgán takisto patrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59</NO.P><TXT>V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že uznesenie <HT TYPE="ITALIC">ex parte</HT>, prijaté High Court (Vyšší súd, Írsko) v súlade s kapitolou III nariadenia č. 2201/2003, uznalo uznesenie o ustanovení opatrovníka a vyhlásilo ho za vykonateľné v Írsku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60</NO.P><TXT>Je nesporné, že žiadosť o návrat troch detí nebola založená na Haagskom dohovore z roku 1980 a že výrok uznesenia o ustanovení opatrovníka pozostáva z viacerých prvkov vrátane ustanovenia súdneho opatrovníka týmto deťom a príkazu na návrat. Zdá sa tak, že tento druhý uvedený výrok je dôsledkom rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností a je od neho neoddeliteľný.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že také rozhodnutie o ustanovení opatrovníka deťom a o ich návrate, o aké ide v spore vo veci samej a ktorého vyhlásenie vykonateľnosti bolo požadované na High Court (Vyšší súd, Írsko), sa vzťahuje na nadobudnutie a/alebo výkon a/alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 a že sa týka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>práva osobnej starostlivosti<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> a/alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>opatrovníctva<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> v zmysle odseku 2 tohto článku. Preto také rozhodnutie patrí do vecnej pôsobnosti tohto nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že všeobecné ustanovenia kapitoly III nariadenia č. 2201/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa tvrdí, že deti boli neoprávnene premiestnené, rozhodnutie súdu členského štátu, v ktorom mali tieto deti svoj obvyklý<?PAGE NO="13"?> pobyt, nariaďujúce návrat uvedených detí, ktoré je dôsledkom rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností, možno vyhlásiť za vykonateľné v hostiteľskom členskom štáte v súlade s týmito všeobecnými ustanoveniami.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O druhej a tretej otázke vo veci C‑325/18</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63</NO.P><TXT>Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 33 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, bráni výkonu rozhodnutia súdu členského štátu, ktorým sa nariaďuje ustanovenie opatrovníka a návrat detí a ktoré je vyhlásené za vykonateľné v dožiadanom členskom štáte pred tým, než došlo k doručeniu vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia dotknutým rodičom, a či lehota na podanie odvolania upravená v odseku 5 tohto článku 33 musí byť uplatnená voči osobe, voči ktorej sa výkon uvedeného rozhodnutia požaduje.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64</NO.P><TXT>Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, predpis 42A pravidlo 10 ods. 2 písm. ii) Rokovacieho poriadku vyšších súdov stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>k výkonu rozsudku alebo rozhodnutia môže dôjsť pred uplynutím<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> lehoty na podanie odvolania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65</NO.P><TXT>Súdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom vyhnúť sa tomu, aby odkladný účinok odvolania podaného proti rozhodnutiu týkajúcemu sa vyhlásenia vykonateľnosti mohol spochybniť krátku lehotu stanovenú v článku 31 nariadenia č. 2201/2003, sa rozhodnutie o umiestnení stáva vykonateľným v okamihu, keď súd dožiadaného členského štátu vyhlásil v súlade s článkom 31 vykonateľnosť tohto rozhodnutia (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120426">26. apríla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Health Service Executive</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑92/12 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:255">EU:C:2012:255</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0125">125</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Súdny dvor teda rozhodol, že s cieľom zachovať potrebný účinok nariadenia č. 2201/2003 musí byť rozhodnutie dožiadaného členského štátu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti prijatý obzvlášť rýchlo, pričom odvolaniam podaným proti takémuto rozhodnutiu dožiadaného štátu nemožno priznať odkladný účinok (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120426">26. apríla 2012</DATE>, <NAME.CASE>Health Service Executive</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑92/12 PPU</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:255">EU:C:2012:255</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0129">129</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66</NO.P><TXT>Toto tvrdenie však nedáva odpoveď na osobitnú otázku, či rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené za vykonateľné v štádiu konania <HT TYPE="ITALIC">ex parte</HT>, možno vykonať pred tým, ako bolo doručené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67</NO.P><TXT>V tomto ohľade treba konštatovať, že znenie článku 33 nariadenia č. 2201/2003 samo osebe neumožňuje odpovedať na položené otázky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68</NO.P><TXT>Hoci totiž toto ustanovenie uvádza, že lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o výkone začína plynúť od doručenia tohto rozhodnutia, nespresňuje, či k výkonu môže dôjsť pred týmto doručením.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69</NO.P><TXT>V tomto ohľade treba pripomenúť, že funkciou požiadavky doručenia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje výkon, je jednak chrániť práva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, jednak z hľadiska dokazovania umožniť presné počítanie záväznej a kogentnej lehoty stanovenej v článku 33 nariadenia č. 2201/2003 (pozri analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060216">16. februára 2006</DATE>, <NAME.CASE>Verdoliva</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑3/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:113">EU:C:2006:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70</NO.P><TXT>Táto požiadavka doručenia, rovnako ako aj s tým spojené zaslanie informácií vzťahujúcich sa na odvolanie umožňujú zabezpečiť, aby účastník konania, proti ktorému sa výkon rozhodnutia požaduje, mal právo na účinný opravný prostriedok. Čiže aby bolo možné domnievať sa, že dotknutý účastník mohol v zmysle článku 33 nariadenia č. 2201/2003 proti rozhodnutiu o vyhlásení vykonateľnosti podať odvolanie, musí spoznať obsah tohto rozhodnutia, čo predpokladá, že toto rozhodnutie mu bolo doručené (pozri analogicky rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20061214">14. decembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>ASML</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑283/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:787">EU:C:2006:787</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="14"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71</NO.P><TXT>V tomto ohľade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade s predpisom 42A pravidlom 10 ods. 2 písm. iii) Rokovacieho poriadku vyšších súdov musí rozhodnutie konštatujúce vykonateľnosť obsahovať informáciu, ktorá uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>výkon rozsudku alebo rozhodnutia možno pozastaviť na žiadosť podanú súdu, pokiaľ bol v členskom štáte pôvodu podaný riadny opravný prostriedok<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72</NO.P><TXT>Možnosť požiadať v súlade s vnútroštátnym právom o odklad výkonu takého rozhodnutia totiž predstavuje podstatnú záruku základného práva na účinný opravný prostriedok a, všeobecnejšie, práva na obhajobu, ktorej možno vyhovieť, najmä ak hrozí, že výkon rozhodnutia vyvolá zjavne neprimerané následky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73</NO.P><TXT>Zatiaľ čo za takých okolností, ako uviedla generálna advokátka v bode 119 jej návrhov, musí mať osoba, proti ktorej sa o výkon žiada, možnosť podať odvolanie, aby mohla vzniesť najmä jeden z dôvodov neuznania upravených v článku 23 uvedeného nariadenia, treba konštatovať, že výkon príkazu na návrat, dokonca pred doručením uznesenia dotknutým rodičom, im neumožňuje sa v dostatočnom čase brániť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>vyhláseniu vykonateľnosti<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> v zmysle článku 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003 ani v nijakom prípade požiadať o odklad výkonu rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74</NO.P><TXT>Okrem toho treba uviesť, že na pojednávaní pred Súdnym dvorom HCC uviedla, že okamžitý výkon rozhodnutia sa stal nevyhnutným kvôli <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>riziku úteku vo všeobecnosti<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>. Treba však konštatovať, že deti boli od <DATE ISO="20170914">14. septembra 2017</DATE> umiestnené v Írsku do pestúnskej starostlivosti. V dôsledku toho sa nezdá, že by výkon rozhodnutia nariaďujúceho ich návrat do Spojeného kráľovstva bol charakterizovaný osobitnou naliehavosťou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75</NO.P><TXT>Za týchto okolností treba konštatovať, že výkon rozhodnutia súdu členského štátu, ktoré nariaďuje ustanovenie opatrovníka a návrat detí a ktoré je vyhlásené za vykonateľné v dožiadanom členskom štáte pred tým, než dôjde k doručeniu vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia dotknutým rodičom, je v rozpore s článkom 33 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 v spojení s článkom 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či sa má za takých okolností článok 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003 vykladať v tom zmysle, že voči dotknutým rodičom treba uplatniť lehotu na podanie odvolania upravenú v tomto ustanovení.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77</NO.P><TXT>V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry premlčacie lehoty vo všeobecnosti plnia funkciu zabezpečenia právnej istoty (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160707">7. júla 2016</DATE>, <NAME.CASE>Lebek</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑70/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:524">EU:C:2016:524</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Okrem toho tiež najlepšiemu záujmu dieťaťa zodpovedá to, aby rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, bolo možné napadnúť len počas obmedzeného obdobia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78</NO.P><TXT>V spore vo veci samej je nesporné, že rozhodnutie o vykonateľnosti bolo skutočne dotknutým rodičom doručené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79</NO.P><TXT>Je pravda, že keďže k doručeniu došlo po výkone tohto rozhodnutia, rodičia boli zbavení svojho práva požiadať o odklad výkonu príkazu na návrat. Toto porušenie ich práva na obranu však nemá vplyv na lehotu na podanie odvolania, ktorá začala plynúť doručením tohto rozhodnutia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80</NO.P><TXT>Za takých podmienok teda konajúci súd nemôže predĺžiť lehotu na podanie odvolania upravenú v článku 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81</NO.P><TXT>Vzhľadom na úvahy uvedené v bode 75 tohto rozsudku je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či mu vnútroštátne právo umožňuje pristúpiť k späťvzatiu predtým prijatého rozhodnutia vzťahujúceho sa na žiadosť o vyhlásenie vykonateľnosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82</NO.P><TXT>Na druhú a tretiu otázku teda treba odpovedať tak, že článok 33 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, toto ustanovenie bráni výkonu rozhodnutia súdu členského štátu, ktoré nariaďuje ustanovenie opatrovníka a návrat detí a ktoré je vyhlásené za vykonateľné v dožiadanom členskom štáte predtým, než dôjde k doručeniu vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia dotknutým rodičom. Článok 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že lehotu na podanie odvolania upravenú v tomto ustanovení nemôže konajúci súd predĺžiť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">O prejudiciálnej otázke vo veci C‑375/18</HT></HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83</NO.P><TXT>Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 2201/2003 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v takej situácii, o akú ide vo veci samej, súd členského štátu prijal ochranné opatrenia v podobe nariadenia voči verejnému orgánu iného členského štátu, ktoré zakazuje tomuto orgánu začať na súdoch tohto iného členského štátu konanie o osvojení detí, ktoré v ňom bývajú, alebo v ňom pokračovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84</NO.P><TXT>Treba pripomenúť, že článok 20 nariadenia č. 2201/2003 umožňuje tam uvedeným súdom nariadiť predbežné alebo ochranné opatrenia pod podmienkou, že tieto súdy nezakladajú svoju právomoc, pokiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, na jednom z článkov uvedených v kapitole II oddiele 2 tohto nariadenia (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100715">15. júla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Purrucker</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑256/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:437">EU:C:2010:437</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85</NO.P><TXT>Tieto súdy môžu nariadiť predbežné alebo ochranné opatrenia len pri dodržaní troch kumulatívnych podmienok, konkrétne:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>dotknuté opatrenia musia byť naliehavé,</P></ITEM><ITEM><P>musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo veciam, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte, v ktorom majú tieto súdy sídlo, a</P></ITEM><ITEM><P>musia mať dočasnú povahu (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100715">15. júla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Purrucker</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑256/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:437">EU:C:2010:437</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že na každé rozhodnutie, z ktorého nevyplýva, že bolo prijaté súdom, ktorý má právomoc alebo údajne má právomoc vo veci samej, sa nevyhnutne nevzťahuje článok 20 nariadenia č. 2201/2003, ale vzťahuje sa na neho len vtedy, keď spĺňa ním stanovené podmienky (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100715">15. júla 2010</DATE>, <NAME.CASE>Purrucker</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑256/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:437">EU:C:2010:437</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87</NO.P><TXT>Pritom treba konštatovať, že návrh na nariadenie, o ktoré ide vo veci samej, sa netýka osôb prítomných v členskom štáte, v ktorom sídli vnútroštátny súd, a nespĺňa teda podmienku uvedenú v bode 85 tohto rozsudku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že také ochranné opatrenie, ako je nariadenie vo veci samej, ktorého vydanie sa navrhuje súdu členského štátu voči verejnému orgánu iného členského štátu a ktorým sa má tomuto orgánu zakázať začať na súde tohto iného členského štátu konanie o osvojení detí, ktoré v ňom bývajú, alebo v tomto konaní pokračovať, nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 20 nariadenia č. 2201/2003.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89</NO.P><TXT>Okrem toho si vnútroštátny súd želá zistiť, či by také nariadenie predstavovalo pre HCC zákaz obrátiť sa na príslušné anglické súdy, a podobalo by sa teda na formu <HT TYPE="ITALIC">anti‑suit injunction</HT> zakázaného rozsudkami z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040427">27. apríla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Turner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑159/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:228">EU:C:2004:228</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), rovnako ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090210">10. februára 2009</DATE>, <NAME.CASE>Allianz a Generali Assicurazioni Generali</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑185/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:69">EU:C:2009:69</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="16"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90</NO.P><TXT>Súdny dvor v týchto rozsudkoch rozhodol, že <HT TYPE="ITALIC">anti‑suit injunction</HT>, konkrétne nariadenie smerujúce k zákazu začať alebo pokračovať v konaní pred súdmi iného členského štátu, je nezlučiteľné s Dohovorom z <DATE ISO="19680927">27. septembra 1968</DATE> o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="299" PAGE.FIRST="32" DATE.PUB="1972">Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32</REF.DOC.OJ>), rovnako ako aj s nariadením č. 44/2001, pretože také nariadenie nerešpektuje zásadu, podľa ktorej každý súd sám určuje v zmysle platných pravidiel, či má právomoc vyriešiť spor, ktorý sa mu predložil. Taký zásah do právomoci súdu iného členského štátu je okrem toho nezlučiteľný so zásadou vzájomnej dôvery, ktorá je základom zavedenia povinného systému právomocí, ktorý musia rešpektovať všetky súdy patriace do rozsahu pôsobnosti týchto právnych nástrojov (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040427">27. apríla 2004</DATE>, <NAME.CASE>Turner</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑159/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:228">EU:C:2004:228</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>; z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090210">10. februára 2009</DATE>, <NAME.CASE>Allianz a Generali Assicurazioni Generali</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑185/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:69">EU:C:2009:69</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, rovnako ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150513">13. mája 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gazprom</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑536/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:316">EU:C:2015:316</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91</NO.P><TXT>V prejednávanom prípade treba v súlade s touto judikatúrou usudzovať, že nariadenie č. 2201/2003, najmä jeho článok 26, neumožňuje vydať nariadenie smerujúce k udeleniu zákazu HCC začať súdne konanie v Spojenom kráľovstve týkajúce sa osvojenia detí alebo k spochybneniu právomoci anglických súdov v tejto oblasti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92</NO.P><TXT>Treba však konštatovať, že cieľom ani účinkom takého nariadenia, aké navrhujú dotknutí rodičia, by podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, a ako uviedla generálna advokátka v bodoch 153 a 154 jej návrhov, nebolo zabrániť HCC obrátiť sa na anglický súd v tom istom predmete, ako je predmet súdneho sporu prebiehajúceho na vnútroštátnom súde, pretože súdne konanie o osvojení začaté alebo prebiehajúce v Spojenom kráľovstve má predmet a účinky, ktoré sú odlišné od predmetu a účinkov konania na základe nariadenia č. 2201/2003 týkajúceho sa návratu detí, ktoré smeruje k zachovaniu práva na opravný prostriedok dotknutých rodičov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93</NO.P><TXT>Navyše podľa samotného znenia článku 1 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 nepatrí rozhodnutie o tomto osvojení ani opatrenia, ktoré mu predchádzajú, do rozsahu pôsobnosti nariadenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v takej situácii, o akú ide vo veci samej, súd členského štátu prijal ochranné opatrenia v podobe nariadenia verejnému orgánu iného členského štátu, ktorým sa zakáže tomuto orgánu začať na súdoch tohto iného členského štátu konanie o osvojení detí, ktoré v tomto členskom štáte bývajú, alebo v tomto konaní pokračovať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:</INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Všeobecné ustanovenia kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z <DATE ISO="20031127">27. novembra 2003</DATE> o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa tvrdí, že deti boli neoprávnene premiestnené, rozhodnutie súdu členského štátu, v ktorom mali tieto deti svoj obvyklý pobyt, nariaďujúce návrat uvedených detí a ktoré je dôsledkom rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností, možno vyhlásiť za vykonateľné v hostiteľskom členskom štáte v súlade s týmito všeobecnými ustanoveniami.</HT></TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="17"?><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Článok 33 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, toto ustanovenie bráni výkonu rozhodnutia súdu členského štátu, ktoré nariaďuje ustanovenie opatrovníka a návrat detí a ktoré je vyhlásené za vykonateľné v dožiadanom členskom štáte predtým, než dôjde k doručeniu vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia dotknutým rodičom. Článok 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že lehotu na podanie odvolania upravenú v tomto ustanovení nemôže konajúci súd predĺžiť.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Nariadenie č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v takej situácii, o akú ide vo veci samej, súd členského štátu prijal ochranné opatrenia v podobe vydania nariadenia verejnému orgánu iného členského štátu, ktorým sa zakazuje tomuto orgánu začať na súdoch tohto iného členského štátu konanie o osvojení detí, ktoré v tomto členskom štáte bývajú, alebo v tomto konaní pokračovať.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>