<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-282/19</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62019CC0282</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:217">EU:C:2021:217</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>21</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>21</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – E. Tančev – Vec C‑282/19</HT></P><P><HT TYPE="SC">GILDA‑UNAMS a i.</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Evgeni Tančev</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20210318">18. marca 2021</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P>Vec C‑282/19</P><P>YT,</P><P>ZU,</P><P>AW,</P><P>BY,</P><P>CX,</P><P>DZ,</P><P>EA,</P><P>FB,</P><P>GC,</P><P>IE,</P><P>JF,</P><P>KG,</P><P>LH,</P><P>MI,</P><P>NY,</P><P>PL,</P><P>HD,</P><P>OK</P><P>proti</P><P>Ministero dell'Istruzione, dell'Università e della Ricerca – MIUR,</P><P>Ufficio Scolastico Regionale per la Campania,</P><P>za účasti:</P><P>Federazione GILDA‑UNAMS</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Napoli (Okresný súd Neapol, Taliansko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Pracovný pomer na dobu určitú</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 1999/70/ES</KEYWORD><KEYWORD>Zmluvy uzavreté s učiteľmi katolíckeho náboženstva vo verejnom sektore</KEYWORD><KEYWORD>Neexistencia opatrení zameraných na zabránenie zneužívania zmlúv na dobu určitú</KEYWORD><KEYWORD>Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody, ktorá je prílohou smernice 1999/70/ES</KEYWORD><KEYWORD>Objektívne dôvody oprávňujúce predĺžiť zmluvy na dobu určitú</KEYWORD><KEYWORD>Prostriedky nápravy</KEYWORD><KEYWORD>Článok 17 ods. 1 ZFEÚ<?PAGE NO="2"?> o postavení náboženských skupín</KEYWORD><KEYWORD>Články 20, 21 a 47 Charty základných práv</KEYWORD><KEYWORD>Ústavnoprávne prekážky uplatňovania práva Únie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Napoli (Okresný súd Neapol, Taliansko, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>vnútroštátny súd<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>) je ďalšou z radu vecí týkajúcich sa využívania pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore v Taliansku a vnútroštátnych pravidiel, ktoré bránia zmene týchto zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Marrosu a Sardino</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑53/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:517">EU:C:2006:517</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, <NAME.CASE>Vassallo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑180/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:518">EU:C:2006:518</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180307">7. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>Santoro</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑494/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:166">EU:C:2018:166</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež uznesenie z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101001">1. októbra 2010</DATE>, <NAME.CASE>Affatato</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑3/10</NO.CASE>, nezverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:574">EU:C:2010:574</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a rozsudky uvedené v poznámke pod čiarou 3. Pozri, pokiaľ ide o veci týkajúce sa zamestnávania v súkromnom sektore, rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140703">3. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Fiamingo a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2044">EU:C:2014:2044</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Poznamenávam, že v bode 43 druhého z uvedených rozsudkov Súdny dvor rozhodol, že verejná alebo súkromná povaha zamestnávateľa <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>nemá vplyv na ochranu, ktorá prináleží pracovníkovi v zmysle doložky 5 rámcovej dohody<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>.</P></NOTE> Tento návrh patrí do podskupiny návrhov na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú zamestnávania učiteľov vo verejných školách,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141126">26. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Mascolo a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2401">EU:C:2014:2401</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑494/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:387">EU:C:2019:387</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> pričom sa tiež pýta na vplyv článku 17 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého Únia rešpektuje a nezasahuje do postavenia, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia podľa vnútroštátneho práva, na výsledok konania. Tento aspekt vyplýva zo skutočnosti, že žalobcovia vo veci samej sú učitelia katolíckeho náboženstva na talianskych verejných školách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Dospel som k záveru, že na základe skutkových okolností sporu vo veci samej nie je zabezpečená ochrana priznaná náboženským organizáciám, pokiaľ ide o ich postavenie podľa vnútroštátneho práva, ako ju zaručuje článok 17 ods. 1 ZFEÚ. V dôsledku toho je možné spor vo veci samej vyriešiť odkazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa smernice Rady 1999/70/ES z <DATE ISO="19990628">28. júna 1999</DATE> o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="175" PAGE.FIRST="43" DATE.PUB="1999">Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 368.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>rámcová dohoda<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>), a jej výkladu vo svetle zákazu diskriminácie z dôvodu náboženstva alebo viery chráneného článkom 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Charta<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) a práva na účinný prostriedok, ktorým ho je možné docieliť podľa prvého odseku článku 47 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Spomedzi mnohých rozsudkov týkajúcich sa pravidla, že sekundárne právo Únie sa má vykladať v súlade s Chartou, pozri napr. rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190319">19. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Jawo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑163/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:218">EU:C:2019:218</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210114">14. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>Okražna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑393/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:8">EU:C:2021:8</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má dve hlavné otázky. Po prvé, či okolnosti vo veci samej predstavujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>objektívne dôvody<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> oprávňujúce uzatváranie zmlúv na dobu určitú, ako to stanovuje doložka 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody. Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či je zákaz zmeny zmlúv zo zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý potvrdil Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Rozsudok 248/18 z <DATE ISO="20181023">23. októbra 2018</DATE>.</P></NOTE>, v súlade s doložkou 5 rámcovej dohody alebo či je nezlučiteľný s právom Únie, vrátane článku 21 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Dospel som k záveru, že za okolností sporu vo veci samej nevzniká otázka ovplyvňujúca <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>postavenie<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> katolíckej cirkvi v zmysle článku 17 ods. 1 ZFEÚ a že neexistujú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>objektívne dôvody<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/> podľa doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody, ktoré by odôvodňovali opakované uzatváranie zmlúv na dobu určitú.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>No vzhľadom na to, že doložka 5 bod 1 rámcovej dohody nespĺňa predpoklady na to, aby mala priamy účinok,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a citovaná judikatúra). Pozri tiež v podobnom duchu rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a že právo členského štátu podľa všetkého jednoznačne vylučuje možnosť zmeny zmlúv žalobcov na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Pozri ustanovenia uvedené nižšie v bodoch 12 a 14 nižšie.</P></NOTE> povinnosť vykladať príslušné vnútroštátne pravidlá tak, aby bola zabezpečená účinnosť doložky 5<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0121">121</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0122">122</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a 124 a citovaná judikatúra). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a 68).</P></NOTE>, ktorú súdom členských štátov uložila judikatúra Súdneho dvora, neznamená povinnosť vykladať právo členského štátu <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT>, aby tým bola ohrozená právna istota alebo zásada zákazu retroaktivity.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0123">123</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd tak bude povinný zmeniť zmluvy žalobcov na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú iba v prípade porušenia ich práva, aby neboli diskriminovaní z dôvodu náboženstva alebo viery, chráneného článkom 21 Charty, a práva na účinný prostriedok nápravy so zreteľom na nápravu tohto pochybenia podľa článku 47 ods. 1 Charty, a to v súlade so zásadami stanovenými Súdnym dvorom v rozsudku Egenberger<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Ak sa preukáže vyššie uvedené, potom bude zrušenie zákazu zmeny predmetných zmlúv na dobu určitú vyžadované právom Únie, a to ak v rámci štruktúry dotknutého vnútroštátneho právneho systému<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20131003">3. októbra 2013</DATE>, <NAME.CASE>Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑583/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:625">EU:C:2013:625</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0104">104</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20070313">13. marca 2007</DATE>, <NAME.CASE>Unibet</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑432/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:163">EU:C:2007:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), uvedený v bode 66 nižšie.</P></NOTE> nebude existovať jeden alebo viac právnych prostriedkov nápravy, ktoré by umožňovali, aj nepriamo, zabezpečiť práva žalobcov podľa článkov 21 a 47 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Ide tu o samostatnú žalobu, ktorej cieľom je predovšetkým spochybniť zlučiteľnosť vnútroštátnych ustanovení s právom Únie. Pozri nedávny rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200924">24. septembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>YS (Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑223/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:753">EU:C:2020:753</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0096">96</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právo Únie</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Únia rešpektuje a nezasahuje do postavenia, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia alebo spoločenstvá v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva.<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Doložka 5 rámcovej dohody má názov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Opatrenia proti nezákonnému konaniu<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>. Jej prvý odsek znie:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>V úsilí zabrániť nezákonnému konaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, členské štáty po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi dohodami alebo zaužívanými postupmi a/alebo sociálni partneri sú v prípade [a/alebo sociálnymi partnermi<?PAGE NO="4"?> v prípade – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>], že neexistujú ekvivalentné zákonné opatrenia na zamedzenie nezákonného konania, prijmú spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby príslušných rezortov alebo kategórií pracovníkov, jedno alebo viacero z týchto opatrení:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>na základe objektívnych dôvodov predĺžiť platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>určiť maximálne prípustné celkové obdobie platnosti opakovane uzatvorených pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>určiť, koľkokrát možno platnosť takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov predĺžiť.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Právna úprava členského štátu</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 3 Legge del <DATE ISO="20030718">18 luglio 2003</DATE>, n. 186 – Norme sullo stato giuridico degli insegnanti di religione cattolica degli istituti e delle scuole di ogni ordine e grado (zákon č. 186 z <DATE ISO="20030718">18. júla 2003</DATE> o ustanoveniach týkajúcich sa právneho postavenia učiteľov katolíckeho náboženstva v inštitúciách a školách všetkých typov a stupňov) (GURI č. 170 z <DATE ISO="20030724">24. júla 2003</DATE>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>zákon č. 186/2003<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>) v odseku 3 stanovuje, že uchádzači v prebiehajúcich výberových konaniach na vymenovanie za učiteľov katolíckeho náboženstva musia mať osvedčenie o spôsobilosti, ktoré vydáva diecézny biskup príslušný pre dotknutú oblasť. Podľa článku 3 ods. 8 s úspešnými uchádzačmi pri nástupe do zamestnania uzatvára zmluvy na dobu neurčitú regionálny riaditeľ po dohode s miestne príslušným diecéznym biskupom. Podľa článku 3 ods. 9 je zrušenie osvedčenia o spôsobilosti príslušným diecéznym biskupom dôvodom na skončenie pracovného pomeru.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 5 ods. 4a Decreto legislativo del <DATE ISO="20010906">6 settembre 2001</DATE>, n. 368 – Attuazione della direttiva 1999/70/CE relativa all’accordo quadro sul lavoro a tempo determinato concluso dall’UNICE, dal CEEP e dal CES (legislatívny dekrét č. 368 zo <DATE ISO="20010906">6. septembra 2001</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP) (GURI č. 235 z <DATE ISO="20011009">9. októbra 2001</DATE>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>legislatívny dekrét č. 368/2001<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>), uvádzal:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>… ak v dôsledku po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú na vykonávanie rovnocenných úloh trvá pracovný pomer medzi rovnakým zamestnancom a rovnakým pracovníkom celkovo dlhšie ako 36 mesiacov, vrátane akýchkoľvek ich predĺžení a obnovení bez ohľadu na akékoľvek obdobia prerušenia medzi zmluvami, pracovný pomer považuje za pracovný pomer na dobu neurčitú…<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Článok 19 Decreto legislativo del <DATE ISO="20150615">15 giugno 2015</DATE>, n. 81 – Disciplina organica dei contratti di lavoro… (legislatívny dekrét č. 81 z <DATE ISO="20150615">15. júna 2015</DATE> o ustanoveniach, ktorými sa spravujú pracovné zmluvy) (GURI č. 144 z <DATE ISO="20150624">24. júna 2015</DATE>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>legislatívny dekrét č. 81/2015<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>), zrušil a nahradil legislatívny dekrét č. 368/2001 a v podstate preformuloval článok 5 ods. 4a legislatívneho dekrétu č. 368/2001.</P></NOTE></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 10 ods. 4a legislatívneho dekrétu č. 368/2001 vylúčil uplatnenie článku 5 ods. 4a legislatívneho dekrétu č. 368/2001 na zmluvy na dobu určitú uzatvorené z dôvodu obsadenia dočasných pedagogických, administratívnych, technických a pomocných voľných pracovných miest na zabezpečenie nepretržitého poskytovania pedagogických a vzdelávacích služieb.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Článok 10 ods. 4a legislatívneho dekrétu č. 368/2001 bol zrušený legislatívnym dekrétom č. 81/2015 a v podstate prevzatý do článku 29 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 81/2015.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 36 Decreto legislativo del <DATE ISO="20010330">30 marzo 2001</DATE>, n. 165 – Norme generali sull'ordinamento del lavoro alle dipendenze delle amministrazioni pubbliche (legislatívny dekrét č. 165 z <DATE ISO="20010330">30. marca 2001</DATE>, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre organizáciu práce v orgánoch verejnej správy) (riadny dodatok ku GURI č. 106 z <DATE ISO="20010509">9. mája 2001</DATE>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>legislatívny dekrét č. 165/2001<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>), v odseku 1 stanovuje, že orgány verejnej správy majú spravidla zamestnávať zamestnancov výlučne na základe zmlúv na dobu neurčitú. Podľa článku 36 ods. 2 je však možné použiť flexibilné zmluvné dojednania stanovené zákonom na účely naplnenia dočasných alebo výnimočných požiadaviek. Článok 36 ods. 5 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>v každom prípade porušenie záväzných ustanovení týkajúcich sa prijímania alebo zamestnávania pracovníkov orgánmi verejnej správy nemôže viesť k uzavretiu pracovných zmlúv na dobu neurčitú s týmito orgánmi verejnej správy, čím zároveň nie je dotknutá akákoľvek ich zodpovednosť alebo sankcia, ktorá im môže byť uložená. Dotknutý pracovník má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku výkonu práce v rozpore so záväznými ustanoveniami. …<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 309 Decreto legislativo del <DATE ISO="19940416">16 aprile 1994</DATE>, n. 297 – Approvazione del testo unico delle disposizioni legislative vigenti in materia di istruzione, relative alle scuole di ogni ordine e grado (legislatívny dekrét č. 297 zo <DATE ISO="19940416">16. apríla 1994</DATE>, ktorým sa schvaľuje konsolidované znenie príslušných legislatívnych ustanovení o vzdelávaní vzťahujúce sa na všetky typy a stupne škôl) (GURI č. 115 z <DATE ISO="19940519">19. mája 1994</DATE>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>legislatívny dekrét č. 297/1994<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>) s názvom Vyučovanie katolíckeho náboženstva stanovuje v odseku 1, že na verejných neuniverzitných školách všetkých typov a stupňov sa vyučovanie katolíckeho náboženstva riadi dohodou medzi Talianskou republikou a Svätou stolicou a jej dodatkovým protokolom, ktorá bola ratifikovaná zákonom č. 121 z <DATE ISO="19850325">25. marca 1985</DATE>, a dohodami uvedenými v bode 5 písm. b) tohto protokolu. Podľa článku 309 ods. 2 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>na výučbu katolíckeho náboženstva vymenúva vedúci príslušnej vzdelávacej inštitúcie pedagogických zamestnancov na ročné obdobie, t. j. na dobu určitú, po dohode s diecéznym biskupom<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>. Podľa článku 309 ods. 3 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 učitelia katolíckeho náboženstva sú súčasťou pedagogických zamestnancov na školách a majú rovnaké práva a povinnosti ako ostatní učitelia. Zúčastňujú sa však iba pravidelných hodnotení a záverečných hodnotení študentov, ktorí absolvovali výučbu katolíckeho náboženstva. Podľa článku 309 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 musia učitelia vyučujúci katolícke náboženstvo namiesto udeľovania známok a organizovania skúšok pripravovať a zasielať rodinám osobitnú známku, ktorá je súčasťou vysvedčenia alebo triednej knihy a týka sa záujmu študenta o daný predmet a toho, aké vedomosti z neho nadobudol.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Článok 1 ods. 95 Legge n. 107 – Riforma del sistema nazionale di istruzione e formazione e delega per il riordino delle disposizioni legislative vigenti (zákon č. 107 o reforme vnútroštátneho systému odbornej prípravy a o delegácii na zmenu platných právnych predpisov) z <DATE ISO="20150713">13. júla 2015</DATE> (GURI č. 162 z <DATE ISO="20150715">15. júla 2015</DATE>; ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>zákon č. 107/2015<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>) stanovuje, že pre školský rok 2015/16 je Ministero dell’Istruzione dell’università e della ricerca (Ministerstvo pre vzdelávanie, univerzity a výskum, Taliansko) oprávnené zaviesť mimoriadny plán prijímania učiteľov, ktorí budú zamestnaní na dobu neurčitú, na verejné školské inštitúcie všetkých typov a všetkých úrovní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Podľa článku 40 ods. 5 CCNL (Contratto collettivo nazionale di lavoro) Scuola (Národná kolektívna pracovná zmluva pre oblasť školstva) z <DATE ISO="20071127">27. novembra 2007</DATE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>CCNL z <DATE ISO="20071127">27. novembra 2007</DATE><QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>) sú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>učitelia katolíckeho náboženstva zamestnávaní v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 309 [legislatívneho dekrétu č. 297/1994] na základe pracovných zmlúv na dobu jedného roka, ktoré sa považujú za predĺžené v prípade, ak sú naďalej splnené podmienky a požiadavky stanovené platnými právnymi predpismi<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Článok 1 Dohody z <DATE ISO="19840218">18. februára 1984</DATE> medzi Talianskou republikou a Svätou stolicou (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>dohoda z <DATE ISO="19840218">18. februára 1984</DATE><QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>) stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>Talianska republika a Svätá stolica opätovne potvrdzujú, že štát a katolícka cirkev majú nezávislé a zvrchované postavenie a plne uznávajú tieto zásady vo svojich vzťahoch a vzájomnej spolupráci pre povznesenia človeka a dobro krajiny.<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Článok 9 ods. 2 dohody z <DATE ISO="19840218">18. februára 1984</DATE> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>Talianska republika, ktorá uznáva hodnotu náboženskej kultúry a zohľadňuje skutočnosť, že zásady katolíckeho vyznania sú súčasťou historického dedičstva talianskeho ľudu, bude naďalej v rámci cieľa školského vzdelávania zabezpečovať výučbu katolíckeho náboženstva vo verejných školách, ktoré nie sú univerzitami, a to na všetkých kategóriách a všetkých stupňoch.</ALINEA><ALINEA>Z úcty k slobode svedomia a zodpovednosti rodičov v oblasti vzdelávania sa zaručuje každej osobe právo rozhodnúť sa, či toto vzdelávanie absolvuje alebo nie.</ALINEA><ALINEA>V čase zápisu si študenti alebo ich rodičia uplatnia toto právo voči školským úradom, pričom táto voľba nemôže viesť k akejkoľvek forme diskriminácie.<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 5 Intesa tra Autorità scolastica e la Conferenza Episcopale Italiana per l’insegnamento della religione cattolica nelle scuole pubbliche (dohoda medzi talianskym školským úradom a talianskou biskupskou konferenciou o výučbe katolíckeho náboženstva na štátnych školách) zo <DATE ISO="19851216">16. decembra 1985</DATE> stanovuje, že katolícke náboženstvo vyučujú učitelia, ktorí majú osvedčenia o ich spôsobilosti vydané diecéznym biskupom, ktoré im tento biskup neodňal, a ktorí sú vymenovaní po dohode s diecéznym biskupom a príslušnými vzdelávacími orgánmi podľa vnútroštátnych právnych predpisov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri tiež bod 5 dodatkového protokolu k dohode z <DATE ISO="19840218">18. februára 1984</DATE>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Podľa kánonu 804 ods. 2 Kódexu kanonického práva<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Ide skôr o ustanovenie katolíckeho cirkevného práva ako práva členského štátu.</P></NOTE> diecézny biskup zabezpečuje, aby určení učitelia náboženskej výchovy v školách, a to vrátane nekatolíckych škôl, uplatňovali správnu náuku, svedectvo kresťanského života a mali vynikajúce pedagogické schopnosti.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkové okolnosti a prejudiciálna otázka</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>YT a 18 ďalších osôb (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>žalobcovia<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>) sú učitelia katolíckeho náboženstva zamestnaní žalovaným ministerstvom na základe pracovných zmlúv na dobu určitú. Pracovný pomer je založený na pozíciách s dobou trvania jedného roka, ktorá sa automaticky predlžuje v súlade s článkom 40 ods. 5 CCNL z <DATE ISO="20071127">27. novembra 2007</DATE> (bod 15 vyššie). Všetci žalobcovia sú držiteľmi osvedčení o spôsobilosti vydaných diecéznym biskupom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Žalobcovia boli vymenovaní školským úradom na návrh diecézneho biskupa. Každá z predmetných zmlúv na dobu určitú trvá dlhšie ako 36 mesiacov (pozri bod 10 vyššie). V niektorých prípadoch táto doba trvania zmlúv presiahla 20 rokov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Podľa písomných pripomienok žalobcov sa dĺžka odpracovaných rokov pohybovala od 8 do 30 rokov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20150731">31. júla 2015</DATE> podali žalobcovia žalobu na vnútroštátny súd, ktorou sa domáhali i) zmeny ich pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú a subsidiárne, ii) náhrady škody. Súdneho konania sa zúčastnila tiež Federazione GILDA‑UNAMS (Federácia GILDA‑UNAMS), odborový zväz, ktorý bol signatárom CCNL z <DATE ISO="20071127">27. novembra 2007</DATE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Žalované ministerstvo so žalobou nesúhlasilo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že smernica 1999/70 bola do talianskeho práva transponovaná legislatívnym dekrétom č. 368/2001 (body 10 a 11 vyššie). Článok 5 ods. 4a v znení platnom v čase skutkových okolností vo veci samej upravoval najmä zmenu pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú, ak dĺžka trvania pracovného pomeru prekročila celkovú dobu 36 mesiacov v dôsledku po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú medzi tým istým zamestnávateľom a tým istým pracovníkom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Ako je uvedené vyššie v poznámke pod čiarou 14, toto ustanovenie bolo v podstate prevzaté do článku 19 neskoršieho legislatívneho dekrétu č. 81/2015.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Tieto ustanovenia, najmä požiadavka zmeny zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú, sa však neuplatňujú na pracovníkov vo verejnom sektore. Ako je uvedené vyššie (bod 12 vyššie), u týchto pracovníkov článok 36 legislatívneho dekrétu č. 165/2001 stanovuje najmä, že orgány verejnej správy môžu zamestnávať pracovníkov na základe zmlúv na dobu určitú len na účely naplnenia dočasných alebo mimoriadnych požiadaviek a že porušenie záväzných ustanovení nemôže v žiadnom prípade viesť k vzniku pracovných pomerov na dobu neurčitú. Zamestnanci môžu v takomto prípade žiadať od orgánov verejnej správy náhradu škody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Legislatívny dekrét č. 165/2001 sa však nevzťahuje na zmluvy na dobu určitú uzatvorené v školskom sektore na obsadenie dočasných voľných pracovných miest pedagogických, administratívnych, technických a pomocných (ATA) pracovníkov (bod 11 vyššie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Zákazy a sankcie týkajúce sa opakovaného použitia zmlúv na dobu určitú stanovené talianskym právom sa teda neuplatňujú na školský sektor.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že pracovné pomery žalobcov sú úplne neisté a nechránené. Článok 309 legislatívneho dekrétu č. 297/1994 totiž stanovuje, že vedúci vzdelávacích inštitúcií zodpovedajú za každoročné vymenovanie pracovníkov, ktorí budú vyučovať katolícke náboženstvo, po dohode s diecéznym biskupom, v súlade s ustanoveniami dohody medzi Talianskou republikou a Svätou stolicou, ako aj dohodami medzi talianskym školským úradom a talianskou biskupskou konferenciou o výučbe katolíckeho náboženstva na štátnych školách (bod 13 vyššie). Tieto dohody stanovujú, že učitelia katolíckeho náboženstva musia byť držiteľmi osvedčenia potvrdzujúceho ich spôsobilosť, ktoré vydal diecézny biskup a nebolo odňaté, a že po dohode s diecéznym biskupom sú vymenovaní príslušnými školskými úradmi (bod 18 vyššie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>V prípade, ak príslušný diecézny biskup odníme osvedčenie učiteľom katolíckeho náboženstva, ktorí boli zamestnaní na základe jediného výberového konania, ktoré sa kedy uskutočnilo, je to tiež dôvodom na ukončenie pracovného pomeru podľa článku 3 ods. 9 zákona č. 186/2003 (bod 9 vyššie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd tiež poukazuje na skutočnosť, ktorú pomenúva ako rozpor medzi judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Súdneho dvora vo veci Sciotto<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> týkajúcou sa výkladu doložky 5 rámcovej dohody a judikatúrou Corte constituzionale (Ústavný súd), ktorý vo svojom<?PAGE NO="8"?> rozsudku 248/18<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Poznámka pod čiarou 6 vyššie.</P></NOTE> rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>je možné iba zopakovať, že v celom verejnom sektore nie je možné zmeniť pracovný pomer na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú, a to v súlade s ustálenou judikatúrou EÚ a Talianskej republiky<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>. Z toho uvedenému súdu vyplynulo, že vnútroštátny súd nemôže v rôznych odvetviach verejnej správy vôbec rozhodnúť o vzniku pracovných pomerov na dobu neurčitú, a to ani v prípade, ak podľa názoru vnútroštátneho súdu neexistuje opatrenie, ktoré by mu v tom bránilo v zmysle doložky 5 rámcovej dohody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Rozsudok 248/2018 sa týkal ústavného preskúmania článku 10 ods. 4a legislatívneho dekrétu č. 368/2001 (bod 11 vyššie) a článku 36 ods. 5 (5b a 5c) legislatívneho dekrétu č. 165/2001 (bod 12 vyššie), a odkazuje najmä na rozsudky zo <DATE ISO="20180307">7. marca 2018</DATE>, Santoro<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑494/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:166">EU:C:2018:166</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, a zo <DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE>, Marrosu a Sardino<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑53/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:517">EU:C:2006:517</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd kladie otázku týkajúcu sa zlučiteľnosti talianskej právnej úpravy, ktorou sa vykonáva smernica 1999/70, a najmä doložka 5 rámcovej dohody, s článkom 21 Charty a smernicou Rady 2000/78/ES z <DATE ISO="20001127">27. novembra 2000</DATE>, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/004, s. 79.</P></NOTE>, pokiaľ ide o rozdielne zaobchádzanie s učiteľmi katolíckeho náboženstva v porovnaní s ostatnými učiteľmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd poukazuje na skutočnosť, že všetci učitelia s výnimkou učiteľov katolíckeho náboženstva boli prijatí do zamestnania a v dôsledku toho majú teraz zmluvy na dobu neurčitú, a to podľa mimoriadneho plánu prijímania pedagogických pracovníkov zavedeného zákonom č. 107/2015 (bod 14 vyššie), a pýta sa, či je možné na základe článku 21 Charty, doložky 4 rámcovej dohody a článku 1 smernice 2000/78 upustiť od uplatnenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré bránia automatickej zmene zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, ak pracovný pomer presiahne určitú dobu trvania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Z týchto dôvodov vnútroštátny súd žiada o poskytnutie odpovedí na tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>1.</NO.P><TXT>Predstavuje odlišné zaobchádzanie vyhradené iba učiteľom katolíckeho náboženstva, akými sú žalobcovia, diskrimináciu na základe náboženského vyznania podľa článku 21 Charty základných práv Európskej únie a smernice 2000/78/ES, alebo je okolnosť, že osvedčenie o spôsobilosti, ktorého pracovník je už držiteľom, možno odňať, spôsobilým dôvodom na to, aby sa iba s učiteľmi katolíckeho náboženstva, akými sú žalobcovia, zaobchádzalo odlišne ako s ostatnými pedagogickými pracovníkmi, bez toho aby mali úžitok zo zamedzovacieho opatrenia stanoveného v doložke 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej <DATE ISO="19990318">18. marca 1999</DATE> a uvedenej v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z <DATE ISO="19990628">28. júna 1999</DATE> o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>V prípade priamej diskriminácie podľa článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78/ES na základe náboženského vyznania (článok 1), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie sa kladie Súdnemu dvoru otázka o prostriedkoch, ktoré môže vnútroštátny súd použiť na odstránenie následkov tejto diskriminácie vzhľadom na to, že všetkým učiteľom iným ako učiteľom katolíckeho náboženstva bol určený mimoriadny plán prijímania pedagogických<?PAGE NO="9"?> pracovníkov podľa zákona č. 107/2015 a boli zaradení do stálej služby s nadväzujúcou zmluvou na dobu neurčitú, a teda, má vnútroštátny súd vo vzťahu k žalovanému orgánu verejnej správy založiť pracovný vzťah na dobu neurčitú?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Má sa doložka 5 rámcovej dohody uvedená v smernici 1999/70/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je tá, o ktorú ide, podľa ktorej sa všeobecné právne predpisy upravujúce pracovné vzťahy a zamerané na sankcionovanie zneužívania po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú prostredníctvom automatickej zmeny zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, ak pracovný pomer trvá aj po určitom dátume, neuplatňujú na školské odvetvie – osobitne na pedagogických pracovníkov vyučujúcich katolícke náboženstvo –, čím sa umožní časovo neobmedzené opakované uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú; predovšetkým môže potreba dohody s diecéznym biskupom predstavovať objektívny dôvod v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody alebo naopak, má sa považovať za zakázanú diskrimináciu podľa článku 21 Charty základných práv Európskej únie?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku umožnia článok 21 Charty základných práv Európskej únie, doložka 4 rámcovej dohody uvedenej v smernici 1999/70/ES a/alebo článok 1 smernice 2000/78/ES neuplatniť právne predpisy, ktoré bránia automatickej zmene zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, ak pracovný vzťah trvá aj po uplynutí určitého obdobia?<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Federácia GILDA‑UNAMS (ku ktorej sa pripojilo všetkých 18 žalobcov), Talianska republika a Európska komisia. Pojednávanie sa nekonalo.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">A.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Úvodné poznámky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Úloha článku 17 ods. 1 ZFEÚ pri vyriešení sporu</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo tvrdí Talianska republika vo svojich písomných pripomienkach, nemajú okolnosti vo veci samej vplyv na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>postavenie<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, ktoré majú v súlade s právom členského štátu náboženské organizácie podľa v článku 17 ods. 1 ZFEÚ. Tvrdenie Talianskej republiky týkajúce sa prípustnosti je preto nutné odmietnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Po prvé, ako bolo uvedené v písomných pripomienkach Komisie, vydanie osvedčenia o spôsobilosti pre učiteľov katolíckeho náboženstva nemá vplyv na určenie doby trvania zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú. Je to tak preto, lebo osvedčenie sa vyžaduje tak pre učiteľov katolíckeho náboženstva so zmluvami na dobu určitú, ako aj pre učiteľov katolíckeho náboženstva so zmluvami na dobu neurčitú (pozri body 9 a 18 vyššie). Okrem toho dôsledky odňatia takéhoto osvedčenia diecéznym biskupom sú rovnaké pre učiteľov s oboma typmi zmlúv.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Ďalej dve skoršie rozhodnutia, ktoré sa zaoberali výkladom článku 17 ods. 1 ZFEÚ, obsahovali jasné vyjadrenie straty <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>postavenia<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, pre náboženskú organizáciu podľa článku 17 ods. 1 ZFEÚ v prípade, ak sa na ne uplatní príslušná právna úprava Únie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>V rozsudku zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), sa žalovaný domáhal ochrany obmedzeného súdneho preskúmania podľa nemeckého práva, ktoré sa týkalo rozhodnutia cirkví podľa článku 4 ods. 2 smernice 2000/78 o tom, či môže zamestnávateľ, akým je Evangelisches Werk für Diakonie und Entwicklung eV, alebo cirkev v jeho mene, samostatne určiť, či určité náboženské vyznanie uchádzača o zamestnanie predstavuje z povahy pracovných činností alebo podmienok ich výkonu základnú, oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania s ohľadom na etické pravidlá Evangelisches Werk für Diakonie und Entwicklung eV. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180911">11. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>IR</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑68/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:696">EU:C:2018:696</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), v ktorom si vnútroštátny súd nebol istý, či cirkvi alebo iné verejné alebo súkromné organizácie, ktoré sú založené na náboženstve alebo viere, môžu samostatne určiť, čo sa rozumie pod konaním v dobrej viere a lojalitou <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>s duchom organizácie<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2000/78, a či v tejto súvislosti môžu tiež, ako ich k tomu oprávňujú nemecké ústavné zákony, samostatne stanoviť škálu požiadaviek na lojalitu pre tie isté vedúce pozície, ktoré zohľadňujú iba náboženskú príslušnosť zamestnanca.</P></NOTE> pričom článok 17 ods. 1 ZFEÚ obsahuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>vyňatie<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> z takého uplatnenia. O taký prípad však nejde vo veci samej. Nielen, že nie je spochybňované oprávnenie diecézneho biskupa vydávať osvedčenie o spôsobilosti, ale toto oprávnenie zostáva v platnosti bez ohľadu na to, či žalobcovia dosiahnu alebo nedosiahnu zmenu svojich zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Všeobecné obavy s ohľadom na nezávislosť cirkví vyplývajúce z Ústavy členského štátu (pozri bod 16 vyššie) a úlohy cirkvi pri schvaľovaní učiteľov katolíckeho náboženstva (pozri body 9, 13 a 18 vyššie), uvedené v písomných pripomienkach Talianskej republiky nie sú dostatočné na to, aby sa na ich základe uplatnil článok 17 ods. 1 ZFEÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>V podaniach Talianskej republiky sa ďalej uvádza, že ak 30 % učiteľov katolíckeho náboženstva nebude mať zmluvy na dobu určitú, konkrétny dopad takého legislatívneho mechanizmu uvedeného v časti I (B) vyššie bude ten, že z dôvodu potreby flexibility bude ohrozené vyučovanie tohto náboženstva na talianskych verejných školách. Všetci žalobcovia sú však už dlhú dobu stabilnými zamestnancami žalovaného,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri poznámku pod čiarou 18.</P></NOTE> pričom niektorí z nich sú zamestnaní už viac ako 20 rokov. Ani v tomto prípade nie je úplne jasné o čo ide v zmysle <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>postavenia<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> podľa článku 17 ods. 1 ZFEÚ, keďže v praxi tu bola neustála požiadavka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Použitie rámcovej dohody na okolnosti sporu vo veci samej neumožňuje prijať záver o voliteľnej povahe vyučovania katolíckeho náboženstva na talianskych verejných školách, ako je to naznačené v písomných pripomienkach Talianska. Týka sa skôr podmienok zamestnávania osôb, ktoré vyučujú voliteľný predmet.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Aj keď Súdny dvor uznal, že článok 17 ods. 1 ZFEÚ vyjadruje neutralitu Európskej únie voči tomu, ako členské štáty organizujú svoje vzťahy s cirkvami a náboženskými združeniami a spoločenstvami,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:43">EU:C:2019:43</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180911">11. septembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>IR</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑68/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:696">EU:C:2018:696</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> rozhodol tiež, že vnútroštátne ustanovenia, ktorých cieľom je priznať pracovníkom, ktorí sú členmi niektorých cirkví, dodatočný sviatok zhodujúci sa s náboženskými slávnosťami, ktoré sú pre tieto cirkvi dôležité, nemajú za cieľ organizovať vzťahy medzi členským štátom a takýmito cirkvami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Tamže.</P></NOTE> Rovnako tak vnútroštátne pravidlá, ktoré umožňujú členskému štátu, aby 30 % učiteľov danej viery pracovalo na základe opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, a ktoré bránia zmene týchto zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú, a to aj v prípade zneužitia podľa doložky 5 rámcovej dohody, nemajú za cieľ organizovať vzťahy medzi týmto členským štátom a katolíckou cirkvou.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Článok 351 ZFEÚ nespôsobuje neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Na rozdiel od toho, čo tvrdí Talianska republika vo svojich pripomienkach, prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania nemôže byť spochybnená prostredníctvom článku 351 ods. 1 ZFEÚ. Podľa tohto ustanovenia práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv patriacich do medzinárodného práva verejného, uzavretých členským štátom pred dňom pristúpenia k Európskej únii s tretím štátom, nie sú dotknuté právom Únie. Dohody so Svätou stolicou alebo s ňou súvisiace však nie sú dotknuté sporom vo veci samej, keďže sa týkajú právomocí diecéznych biskupov vydávať a odnímať osvedčenia o spôsobilosti (pozri body 9 a 18 vyššie), teda oprávnenia, ktoré nie je dotknuté doložkou 5 rámcovej dohody. Článok 351 ZFEÚ poskytuje členským štátom možnosť pokračovať v plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva verejného, ktoré vznikli pred ich pristúpením k Únii.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:135">EU:C:2017:135</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0097">97</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pričom odkazuje na rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19950328">28. marca 1995</DATE>, <NAME.CASE>Evans Medical a Macfarlan Smith</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑324/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:84">EU:C:1995:84</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970114">14. januára 1997</DATE>, <NAME.CASE>Centro‑Com</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑124/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:8">EU:C:1997:8</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111221">21. decembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Air Transport Association of America a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑366/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:864">EU:C:2011:864</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Článok 351 ZFEÚ sa však vzťahuje iba na medzinárodné zmluvy, ktoré majú vplyv na uplatňovanie práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑74/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:135">EU:C:2017:135</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0096">96</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri ďalej stanovisko 2/15 (Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou) zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170516">16. mája 2017</DATE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:376">EU:C:2017:376</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0253">253</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0256">256</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To však nie prípad sporu vo veci samej.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2000/78 je subsidiárnou normou na vyriešenie sporu vo veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Nie smernica 2000/78, ale rámcová dohoda je dominantným opatrením práva Únie, ktorým sa riadi spor vo veci samej. Za okolností sporu vo veci samej je potrebné vyriešiť údajnú diskrimináciu, ako aj prostriedky nápravy s odkazom na primárne právo Únie, konkrétne na články 21 a 47.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Doložka 5 rámcovej dohody je relevantným zdrojom judikatúry na vyriešenie sporu vo veci samej. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či zákaz diskriminácie z dôvodu náboženstva uvedený v článku 21 Charty, čo je ustanovenie, s ktorým doložka 5 rámcovej dohody musí byť v súlade, vyžaduje od vnútroštátneho súdu, aby odstránil legislatívny zákaz uvedený v talianskom práve, ktorý bráni zmene pracovných zmlúv žalobcov na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú. Ďalej vzhľadom na to, že doložka 5 rámcovej dohody nespĺňa predpoklady na to, aby mala priamy účinok,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0118">118</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri tiež v podobnom duchu rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0080">80</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> je potrebné vo veci samej uskutočniť analýzu s odkazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci Egenberger<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Priamy účinok bol v uvedenej veci rovnako vylúčený, keďže išlo o horizontálny spor medzi dvoma súkromnými účastníkmi, takže sa účastníci konania odvolávali na článok 21 Charty a tiež aj na článok 47 Charty, a to na účely odstránenia legislatívnej bariéry zabraňujúcej využitiu prostriedku nápravy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Situácia vo veci samej sa preto odlišuje od rozhodnutí, v ktorých Súdny dvor posudzoval súčasne rámcovú dohodu a smernicu 2000/78 a v ktorých nebola pri posúdení nastolená otázka primárneho práva Únie, akou je ustanovenie Charty, a ani nebol podaný návrh na upustenie od uplatnenia ustanovenia členského štátu, ktoré bolo v rozpore so smernicou. Pozri napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201008">8. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Universitatea <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>Lucian Blaga<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> Sibiu a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑644/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:810">EU:C:2020:810</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180228">28. februára 2018</DATE>, <NAME.CASE>John</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑46/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:131">EU:C:2018:131</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Zo spisu v tejto veci vyplýva, že kritizované rozdielne zaobchádzanie spočíva v tom, že 30 % učiteľov katolíckeho náboženstva pracuje na základe zmlúv na dobu určitú, ktoré podľa práva členských štátov nie je možné zmeniť na zmluvy na dobu neurčitú, čo vedie k diskriminačnému<?PAGE NO="12"?> prístupu k prostriedkom nápravy, ak sú títo učitelia porovnávaní s inými učiteľmi vo verejnom sektore. Taktiež nie je zhoda v objektívnom dôvode, ktorý umožňuje opakované uzatváranie zmlúv na dobu určitú podľa doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Podľa judikatúry Súdneho dvora sa však na tieto záležitosti vzťahuje doložka 5 rámcovej dohody (pozri body 59 až 62 nižšie). Vzhľadom na to, že podstata sporu spočíva v tom, či sa právne predpisy členského štátu brániace zmene zmlúv žalobcov na zmluvy na dobu neurčitú nemajú, ako záležitosť práva Únie, použiť, a aká je úloha doložky 5 rámcovej dohody pri takomto rozhodovaní, tvrdenia žalobcu o diskriminácii z dôvodu náboženstva je potrebné posúdiť s ohľadom na primárne právo Únie, konkrétne článok 21<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201217">17. decembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑336/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:1031">EU:C:2020:1031</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Charty, a zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je chránená článkom 20<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pozri napríklad rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201217">17. decembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑336/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:1031">EU:C:2020:1031</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210203">3. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>Fussl Modestraße Mayr</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑555/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:89">EU:C:2021:89</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Charty. Prvá a druhá otázka položená vnútroštátnym súdom s ohľadom na smernicu 2000/78 sa obmedzuje na prostriedky nápravy v kontexte priamej diskriminácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri, pokiaľ ide o priamu diskrimináciu podľa smernice 2000/78, rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:43">EU:C:2019:43</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ochrana poskytovaná primárnym právom Únie, a konkrétne článkami 20 a 21 Charty, v každom prípade zahŕňa nepriamu diskrimináciu (pozri body 71 až 75 nižšie). V judikatúre Súdneho dvora už bolo dávno stanovené, že všetky právne predpisy Únie sa majú vykladať v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá je v súčasnosti uvedená v článku 20 Charty,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110301">1. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Association Belge des Consommateurs Test‑Achats a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑236/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:100">EU:C:2011:100</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a rovnako je to aj v prípade právnych predpisov členského štátu, ktorými sa opatrenia Únie vykonávajú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri najnovšie napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210203">3. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>Fussl Modestraße Mayr</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑555/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:89">EU:C:2021:89</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0095">95</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Konkrétne k diskriminácii z dôvodu náboženstva pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Tu obhajovaný prístup má podporu v ustálenej praxi Súdneho dvora, ak sa uvádza, že došlo k porušeniu článkov 20 a 21 Charty, v kontexte, ktorý ide nad rámec smernice 2000/78. Súdny dvor sa v rozsudku Léger<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150429">29. apríla 2015</DATE> (<NO.CASE>C‑528/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:288">EU:C:2015:288</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> pri posudzovaní otázky, či bol žalobca diskriminovaný z dôvodu svojej sexuálnej orientácie tým, že členský štát vykonal bod 2.1 prílohy III smernice Komisie 2004/33/ES z <DATE ISO="20040322">22. marca 2004</DATE>, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES týkajúca sa niektorých technických požiadaviek na krv a zložky z krvi<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="091" PAGE.FIRST="25" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 91, 2004, s. 25</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 15/007, s. 346.</P></NOTE>, opieral o články 20 a 21 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Podobným spôsobom boli v rozsudku Súdneho dvora vo veci Glatzel<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140522">22. mája 2014</DATE> (<NO.CASE>C‑356/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> tvrdenia o porušení článkov 20, 21 a 26 Charty, pokiaľ ide o diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, predmetom diskusie o smernici 2000/78 iba v rozsahu nevyhnutnom na určenie významu pojmu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>zdravotné postihnutie<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Tamže, bod 45.</P></NOTE> Bolo to tak preto, lebo k údajnému rozdielnemu zaobchádzaniu došlo<?PAGE NO="13"?> v súvislosti s implementáciou bodu 6.4 prílohy III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z <DATE ISO="20061220">20. decembra 2006</DATE> o vodičských preukazoch<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P><REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="403" PAGE.FIRST="18" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 403, 2006, s. 18</REF.DOC.OJ>. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170705">5. júla 2017</DATE>, <NAME.CASE>Fries</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:513">EU:C:2017:513</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), týkajúci sa spochybnenia platnosti bodu FCL.065 písm. b) prílohy I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z <DATE ISO="20111103">3. novembra 2011</DATE>, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="311" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2011">Ú. v. ES L 311, 2011, s. 1</REF.DOC.OJ>). Podstatou tohto konania bolo porušenie zákazu diskriminácie na základe veku chráneného článkom 21 Charty. Súdny dvor v bode 42 odkázal na článok 2 ods. 5 a článok 4 ods. 1 smernice 2000/78, ale len aby pripomenul, že už rozhodol, že cieľ zaručenia bezpečnosti letovej prevádzky predstavuje legitímny cieľ v zmysle týchto ustanovení. Súdny dvor odkázal na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110913">13. septembra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Prigge a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑447/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:573">EU:C:2011:573</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> (údajne neplatné ustanovenia), takže diskriminácia bola posudzovaná podľa článkov 20 a 21 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Je preto potrebné zdôrazniť, že smernica 2000/78 nie je jedinou normou práva Únie, ktorá chráni pred nezákonnou diskrimináciou, či už z dôvodu náboženstva, sexuálnej orientácie, alebo akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného v článku 21 Charty. Význam rozsudku vo veci Léger pre spor vo veci samej a iné veci spočíva v tom, že všetky ustanovenia rámcovej dohody, vrátane doložky 5 a príslušným noriem o prostriedkoch nápravy, ktoré s ňou súvisia (pozri body 63 až 77 nižšie), sa majú vykladať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa článku 20 Charty a zákazmi uvedenými v článku 21 ods. 1 Charty, vrátane zákazu diskriminácie z dôvodu náboženstva alebo viery, pretože je chránená primárnym ustanovením práva Únie, ktorým je článok 21 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa majú sekundárne právne predpisy Únie vykladať v súlade s Chartou. Pozri napríklad rozsudky zo <DATE ISO="20210114">14. januára 2021</DATE>, Okražna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv (<REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑393/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:8">EU:C:2021:8</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190319">19. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Jawo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑163/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:218">EU:C:2019:218</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> To isté platí pre článok 47 Charty, a to vzhľadom na relevantnosť ustálenej judikatúry týkajúcej sa pravidiel pre prostriedky nápravy súvisiacich s doložkou 5 rámcovej dohody, na ktoré sa vzťahuje článok 47, na vyriešenie sporu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Pozri napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Santoro</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑494/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:822">EU:C:2017:822</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktoré odkazujú na rozsudky, v ktorých bolo právo na účinnú súdnu ochranu relevantné v súvislosti s doložkou 5 rámcovej dohody. Sú nimi rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090423">23. apríla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Angelidaki a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑378/07 až C‑380/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:250">EU:C:2009:250</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0176">176</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a uznesenia z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080612">12. júna 2008</DATE>, <NAME.CASE>Vassilakis a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑364/07</NO.CASE>, nezverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:346">EU:C:2008:346</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0149">149</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090424">24. apríla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Koukou</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑519/08</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:269">EU:C:2009:269</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Členské štáty majú ďalej podľa článku 51 Charty povinnosť dodržiavať Chartu, a to vrátane článkov 20, 21 a 47, keď <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>vykonávajú<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> doložku 5 rámcovej dohody<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150429">29. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Léger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑528/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:288">EU:C:2015:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež veci uvedené v poznámke pod čiarou 38. O koncepte vykonávania práva Únie pozri napríklad najnovšie rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201006">6. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>État luxembourgeois (Súdna ochrana proti žiadostiam o informácie v daňovom práve)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑245/19 a C‑246/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:795">EU:C:2020:795</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>, teda povinnosť, ktorá zahŕňa určenie prostriedkov nápravy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101222">22. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>DEB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑279/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:811">EU:C:2010:811</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri z nedávnej doby napr. návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>R.N.N.S. a K.A.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑225/19 a C‑226/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:679">EU:C:2020:679</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Talianska republika má preto povinnosť pri umožňovaní využívania prostriedkov nápravy určených na ochranu pred zneužívaním zmlúv na dobu určitú postupovať takým spôsobom, ktorý rešpektuje právo žalobcov, aby neboli diskriminovaní z dôvodu náboženstva alebo viery, ako to zaručuje článok 21 Charty a zabezpečiť, aby boli dostupné prostriedky nápravy účinné, ako to vyžaduje článok 47 ods. 1 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Úloha článkov 21 a 47 Charty pri hľadaní riešenia tejto veci bude bližšie rozvinutá nižšie (body 63 až 77).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Budem preto odpovedať iba na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="14"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">4.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Prístup k odpovedi na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Podstatou tretej prejudiciálnej otázky je, či existuje nejaký objektívny dôvod oprávňujúci využívať opakované uzatváranie zmlúv na dobu určitú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Písomné pripomienky Talianskej republiky obsahujú tvrdenia, že využívanie opakujúcich sa zmlúv na dobu určitú vo veci samej nie je zneužívaním práva. Vzhľadom na to, že k tejto otázke nebola predložená žiadna doplňujúca otázka, navrhujem, aby sa akýmikoľvek pochybnosťami o tejto otázke zaoberal vnútroštátny súd, ktorý má výhodu v tom, že pozná všetky relevantné skutkové okolnosti.</P></NOTE> Aké budú potom dôsledky z hľadiska prostriedkov nápravy, ak sa nezistí takýto objektívny dôvod? Podstatou štvrtej prejudiciálnej otázky je, ako sa má naložiť s právnymi predpismi členského štátu, ktoré neumožňujú využiť prostriedok nápravy, ktorý vyžaduje právo Únie, vrátane noriem so silou ústavy? Na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku je teda potrebné odpovedať spoločne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Ako uvádza vnútroštátny súd, žalobcovia predovšetkým namietajú, že boli diskriminovaní v porovnaní s učiteľmi, na ktorých sa vzťahovala reforma prijatá zákonom č. 107/2015 (bod 14 vyššie), v rámci ktorej boli zmluvy učiteľov na dobu určitú zmenené na zmluvy na dobu neurčitú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Poznamenávam však, že Súdny dvor konkrétne v kontexte zákona č. 107/2015 (bod 14 vyššie) rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>na rozdielne zaobchádzanie medzi dvoma kategóriami pracovníkov na dobu určitú, ktoré vyplýva zo zmeny právnych predpisov, sa nevzťahuje zásada zákazu diskriminácie zakotvená v doložke 4 rámcovej dohody<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Rossato a Conservatorio di Musica F.A. Bonporti</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑494/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:387">EU:C:2019:387</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181121">21. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Viejobueno Ibáñez a de la Vara González</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑245/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:934">EU:C:2018:934</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Porovnaj rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201008">8. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Universitatea <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>Lucian Blaga<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> Sibiu a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑644/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:810">EU:C:2020:810</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Z tohto dôvodu je doložka 4 pre vec samu irelevantná a nebude zohľadnená v rámci odpovede na štvrtú prejudiciálnu otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Rozhodnutie Súdneho dvora v tejto súvislosti neoslabuje širšiu povinnosť vnútroštátneho súdu potvrdiť právo žalobcov, aby neboli diskriminovaní z dôvodu ich náboženstva, ktoré je chránené článkami 20 a 21 Charty, pričom článok 20 predstavuje vyjadrenie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v práve Únie (pozri body 63 až 77 nižšie).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">B.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Odpoveď na prejudiciálne otázky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedať v tom zmysle, že povinnosť učiteľov katolíckeho náboženstva získať súhlas diecézneho biskupa ako podmienky pre vyučovanie na verejných školách nepredstavuje objektívny dôvod v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody, ktorý odôvodňuje obnovovanie zmlúv na dobu určitú. Za okolností sporu vo veci samej a vzhľadom na to, že doložka 5 rámcovej dohody nespĺňa predpoklady na to, aby mala priamy účinok, je vnútroštátny súd povinný upustiť od uplatnenia absolútneho legislatívneho zákazu uvedeného vo vnútroštátnom práve, ktorý bráni zmene zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú, avšak len vtedy, ak absencia zmeny bude mať za následok diskrimináciu z dôvodu náboženstva alebo viery v rozpore s článkom 21 Charty alebo nedostupnosť účinného prostriedku nápravy na nápravu tohto pochybenia v rozpore s článkom 47 ods. 1 Charty, čo prináleží rozhodnúť vnútroštátnemu súdu. V takom prípade sa musí upustiť od uplatnenia všetkých pravidiel práv členského štátu, ktoré nie je možné vykladať v súlade so zákazom diskriminácie z dôvodu náboženstva alebo viery chráneným článkom 21 Charty, a prostriedkom nápravy za jeho porušenie, ktorý je garantovaný článkom 47 ods. 1 Charty, a to vrátane pravidiel ústavnej povahy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="15"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>Rámcová dohoda sa uplatňuje na pracovníkov v oblasti vzdelávania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141126">26. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Mascolo a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2401">EU:C:2014:2401</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Talianska republika nezaviedla opatrenia obmedzujúce maximálnu celkovú dobu trvania zmlúv alebo počet ich obnovení v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. b) a c) rámcovej dohody. Nezdá sa tiež, že talianska právna úprava obsahuje opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú uvedené v doložke 5 bode 1 rámcovej dohody.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Tamže, body 84 a 85.</P></NOTE> Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody predsa len ukladá členským štátom povinnosť, aby v úsilí predísť zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv alebo pomerov na dobu určitú, účinne a záväzne prijali najmenej jedno z opatrení, ktoré sú v nej uvedené, ak rovnocenné zákonné opatrenia ich vnútroštátne právo ešte neobsahuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160914">14. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pérez López</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑16/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:679">EU:C:2016:679</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri ďalej napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>Objektívne dôvody, ktoré oprávňujú obnovovanie takýchto zmlúv alebo pomerov<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> podľa doložky 5 bodu 1 písm. a) je teda potrebné považovať za určitý spôsob, ako zneužívaniu predísť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141126">26. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Mascolo a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2401">EU:C:2014:2401</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0086">86</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20060704">4. júla 2006</DATE>, <NAME.CASE>Adeneler a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑212/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:443">EU:C:2006:443</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140703">3. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Fiamingo a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2044">EU:C:2014:2044</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Neexistencia objektívneho dôvodu na obnovenie zmlúv</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>pojem <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>objektívne dôvody<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="2018" ID="QE0040"/> treba chápať tak, že označuje presné a konkrétne okolnosti charakterizujúce určenú činnosť, a preto v tomto osobitnom kontexte môže odôvodniť použitie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú. Tieto okolnosti môžu vyplývať najmä z osobitného charakteru úloh, na ktorých plnenie boli takéto zmluvy uzatvorené, a z charakteristických vlastností, ktoré sú s nimi spojené, prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Je potrebné overiť, či obnovenie takýchto zmlúv naozaj zodpovedá skutočnej potrebe, je spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a je na tento účel nevyhnutné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri najnovší rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Kritériá však nemôžu byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>objektívne<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>, ak sa významne nelíšia od kritérií uplatňovaných na zamestnancov so zmluvami na dobu neurčitú, ktorí vykonávajú rovnakú úlohu ako zamestnanci so zmluvami na dobu určitú. Tu mám na mysli požiadavku, aby učitelia katolíckeho náboženstva boli držiteľmi aktuálneho osvedčenia o spôsobilosti od diecézneho biskupa, ktoré je spoločné pre učiteľov katolíckeho náboženstva so zmluvami na dobu určitú a zmluvami na dobu neurčitú (pozri body 9 a 18 vyššie). Faktory, akými sú osobitné pravidlá pre hodnotenie študentov katolíckeho náboženstva (pozri bod 13 vyššie), a skutočnosť, že ide o voliteľný predmet (pozri bod 17 vyššie), nie sú dostatočné na odlíšenie učiteľov týchto predmetov od ostatných učiteľov, pokiaľ ide o základné úlohy (bod 13 vyššie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Aj keď to nebolo uvedené v tretej prejudiciálnej otázke, tvrdenia Talianskej republiky odkazujú na potrebu flexibility<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Súdny dvor to uznal za legitímne v kontexte odvetvia vzdelávania. Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141126">26. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Mascolo a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2401">EU:C:2014:2401</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0095">95</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> pri vyučovaní voliteľného predmetu. Z praktického hľadiska<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Tamže, body 97, 99, 104 a 108; rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> je však ťažké uznať potrebu flexibility ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>skutočnú<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> potrebu, keďže mnohí žalobcovia sú<?PAGE NO="16"?> zamestnaní na základe zmlúv na dobu určitú už viac ako 20 rokov. Nie je naplnená potreba dočasného charakteru,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141126">26. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Mascolo a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2401">EU:C:2014:2401</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0091">91</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0100">100</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> o čom svedčí <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>počet uvedených zmlúv opakovane uzatvorených s tou istou osobou alebo na účely vykonania tej istej práce<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Tamže, bod 102. Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20120126">26. januára 2012</DATE>, <NAME.CASE>Kücük</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑586/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:39">EU:C:2012:39</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor rozhodol, že pracovné zmluvy na dobu určitú nemôžu byť obnovované, pokiaľ ide o stále a dlhodobé plnenie úloh, ktoré patria k obvyklým činnostiam v dotknutom odvetví.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Doba trvania pracovných pomerov v spore vo veci samej preukazuje, že účelom opakovaného využívania zmlúv na dobu určitú je uspokojovanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>trvalých a dlhodobých potrieb v personálnej oblasti<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> žalovaného zamestnávateľa, a to bez ohľadu na voliteľnú povahu vyučovania katolíckeho náboženstva ako predmetu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:874">EU:C:2019:874</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktoré odkazujú na rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160914">14. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pérez López</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑16/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:679">EU:C:2016:679</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0049">49</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Napokon predmetná právna úprava nestanovuje akúkoľvek podmienku na konkrétne overenie, či je účelom obnovovania opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú pokrytie dočasných potrieb,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0050">50</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a ani nesleduje sociálno‑politický cieľ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Podľa ustálenej judikatúry medzi ne patrí ochrana tehotenstva a materstva a umožnenie mužom a ženám zosúladiť ich pracovné a rodinné povinnosti. Napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141126">26. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE>Mascolo a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑22/13, C‑61/13 až C‑63/13 a C‑418/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2401">EU:C:2014:2401</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0093">93</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Dôsledky nápravy</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>Vec sama sa vyznačuje troma zložitými otázkami. Po prvé z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobcovia nemajú podľa práva členského štátu k dispozícii akékoľvek prostriedky nápravy, ktoré by im umožnili domáhať sa svojich práv podľa doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody, keďže obsahuje ustanovenia, že žalobcovia nemajú nárok na zmenu svojich zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú a ani na náhradu škody (bod 27 vyššie).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P>Porovnaj napríklad so situáciou, ktorou sa zaoberal Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom Talianska republika uviedla, že vyvodenie zodpovednosti riadiacich pracovníkov by mohlo predstavovať účinný prostriedok nápravy.</P></NOTE> Po druhé v dôsledku uvedeného sa vec týka článku 47 ods. 1 Charty. Po tretie úlohu tu zohráva záruka rovnosti zaobchádzania uvedená v článku 20 Charty a tiež zákaz diskriminácie na základe náboženstva, ktorý je chránený článkom 21 ods. 1 Charty, pretože doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v súlade s ustanoveniami Charty<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Pozri napríklad rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210114">14. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>Okražna prokuratura – Chaskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑393/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:8">EU:C:2021:8</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190319">19. marca 2019</DATE>, <NAME.CASE>Jawo</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑163/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:218">EU:C:2019:218</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0078">78</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a členské štáty sú povinné dodržiavať články 20 a 21 ods. 1 v súvislosti s akýmikoľvek opatreniami členských štátov, ktorými sa vykonáva doložka 5,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150429">29. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Léger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑528/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:288">EU:C:2015:288</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210203">3. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>Fussl Modestraße Mayr</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑555/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:89">EU:C:2021:89</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). O koncepte vykonávania práva Únie pozri napríklad v poslednej dobe rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201006">6. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>État luxembourgeois (Súdna ochrana proti žiadostiam o informácie v daňovom práve)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑245/19 a C‑246/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:795">EU:C:2020:795</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> vrátane nápravných opatrení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20101222">22. decembra 2010</DATE>, <NAME.CASE>DEB</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑279/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:811">EU:C:2010:811</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Pozri v poslednej dobe napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>R.N.N.S. a K.A.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑225/19 a C‑226/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:679">EU:C:2020:679</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Opatrenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>prijaté vnútroštátnym zákonodarcom na sankcionovanie zneužívania zmlúv [na dobu určitú] zamestnávateľmi v súkromnom sektore vykonávajú právo Únie<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180307">7. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>Santoro</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑494/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:166">EU:C:2018:166</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Žalobcovia sa sťažujú na nepriaznivý systém na dosiahnutie nápravy, ktorý majú k dispozícii podľa právnych predpisov členského štátu, v porovnaní so systémom dostupným iným učiteľom vo verejnom sektore, ktorí pracovali na základe zmlúv na dobu určitú počas doby dlhšej ako 36 mesiacov. Žalobcovia tvrdia, že toto rozdielne zaobchádzanie súvisí s ich náboženstvom.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>Ak chýbajú tieto tri faktory, rámcová dohoda nebude zaväzovať vnútroštátny súd, aby neuplatnil jednoznačný zákonný zákaz zmeny zmlúv žalobcov na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú. Je potrebné pripomenúť, že článok 36 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 165/2001 stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>porušenie záväzných ustanovení týkajúcich sa prijímania alebo zamestnávania pracovníkov orgánmi verejnej správy <HT TYPE="ITALIC">nemôže</HT> viesť k uzavretiu pracovných zmlúv na dobu neurčitú s týmito orgánmi verejnej správy, čím zároveň nie je dotknutá akákoľvek ich zodpovednosť alebo sankcia, ktorá im môže byť uložená<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> (bod 12 vyššie, kurzívou zvýraznil generálny advokát). Zdá sa, že ani na reformy osobitne určené na školský rok 2015 až 2016 (bod 14 vyššie) nie je možné uplatniť výklad, ktorý by zahŕňal žalobcov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Relevantné zásady pre sankcionovanie zneužívania zmlúv na dobu určitú vyplývajú z ustálenej judikatúry. Vnútroštátne orgány musia prijať sankcie, ktoré sú primerané, dostatočne účinné a dostatočne odstrašujúce od porušovania,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> aby tak odstránili následky porušenia práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0088">88</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Rámcová dohoda nestanovuje všeobecnú povinnosť členských štátov zaviesť právnu úpravu zmeny pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú. Vnútroštátne právo dotknutého členského štátu však musí napriek tomu obsahovať iné účinné opatrenie, ktoré zabráni zneužívaniu opakujúcich sa pracovných zmlúv na dobu určitú, prípadne ho bude sankcionovať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakované zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Toto je záležitosť vnútroštátnej procesnej autonómie, ktorá podlieha zásadám ekvivalencie<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Zásada ekvivalencie neumožňuje prijať záver, že postavenie žalobcu je <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>analogické<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> postaveniu učiteľov vo verejnom sektore, ktorých zmluvy na dobu určitú sa už zmenili na zmluvy na dobu neurčitú. Je to tak z toho dôvodu, že zásada ekvivalencie sa týka vnútroštátnych nárokov <HT TYPE="ITALIC">čisto domácej povahy</HT>, a nie opatrení prijatých členským štátom na účely presadzovania práv vyplývajúcich z práva Únie. Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180307">7. marca 2018</DATE>, <NAME.CASE>Santoro</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑494/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:166">EU:C:2018:166</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> a efektivity.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Tamže, bod 30 a citovaná judikatúra. Pozri tiež napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160914">14. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pérez López</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑16/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:679">EU:C:2016:679</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Výklad práva členského štátu v tomto ohľade teda prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý musí určiť, či právo členského štátu primeraným spôsobom zabraňuje zneužívaniu zmlúv na dobu určitú podľa doložky 5 rámcovej dohody a sankcionuje ho.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160914">14. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pérez López</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑16/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:679">EU:C:2016:679</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0035">35</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri tiež napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0089">89</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0090">90</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Súdny dvor však môže poskytnúť usmernenie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20160914">14. septembra 2016</DATE>, <NAME.CASE>Pérez López</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑16/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2016:679">EU:C:2016:679</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0091">91</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Ak neexistuje aspekt týkajúci sa práv vyplývajúcich z Charty, judikatúra stanovuje obmedzenia výkladových povinností vnútroštátneho súdu; vyplývajú zo skutočnosti, že doložka 5 nespĺňa predpoklady na to, aby mala priamy účinok.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri tiež v podobnom duchu rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vnútroštátny súd je povinný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>urobiť všetko<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> čo je v jeho právomoci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> rámcovej dohody.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri tiež napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110310">10. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Deutsche Lufthansa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑109/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:129">EU:C:2011:129</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0121">121</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0124">124</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra); pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vnútroštátny súd však nie je povinný neuplatňovať <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT> ustanovenia práva členského štátu, ako je ustanovenie uvedené v bode 64 vyššie, ktoré výslovne vylučuje nárok žalobcov na zmenu ich zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú, pretože takáto povinnosť by bola nezlučiteľná s právnou istotou a zákazom<?PAGE NO="18"?> retroaktivity práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0123">123</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, a citovaná judikatúra). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0067">67</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Zdá sa byť nemožné vykladať slovo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/><HT TYPE="ITALIC">nemôže</HT><QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> (pozri bod 64 vyššie) v súlade s dôsledkami prostriedkov nápravy, ktoré sú spojené s nesplnením povinností vyplývajúcich z doložky 5 rámcovej dohody. Súdny dvor nedávno tvrdil, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>v prípade, že by vnútroštátny súd dospel k záveru, že zmena pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú… by nebola možná, pretože by viedla k výkladu článku 103 ods. 7 a 8 Ústavy Helénskej republiky <HT TYPE="ITALIC">contra legem</HT>, musel by overiť, či v gréckom práve existujú na tento účel iné účinné opatrenia<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Pokiaľ by však vyššie uvedené predstavovalo celkový obraz danej veci, súhlasil by som s tvrdením Corte costituzionale (Ústavný súd) v tom zmysle, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>je možné iba zopakovať, že v celom verejnom sektore nie je možné zmeniť pracovný pomer na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú, a to v súlade s ustálenou judikatúrou EÚ a Talianskej republiky<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Bod 30 vyššie.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Hneď ako však príde k uplatneniu článkov 21 a 47 Charty, súdy členských štátov sú povinné urobiť vo veci viac. V rozsudku Súdneho dvora vo veci Egenberger<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0081"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> bolo uvedené, že články 21 a 47 Charty samy osebe stačili na to, aby jednotlivcom priznali právo, na ktoré sa ako také môžu odvolávať, a to bez nutnosti ich spresnenia ustanoveniami vnútroštátneho práva alebo práva Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0082"><P>Tamže, bod 78. Pokiaľ ide o zákaz diskriminácie na základe náboženstva alebo viery chránený článkom 21 ods. 1 Charty, pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> V dôsledku toho bolo rozsudkom vo veci Egenberger rozhodnuté, že vnútroštátny súd je povinný upustiť od uplatnenia ustanovení vnútroštátneho práva, ak je to potrebné na zabezpečenie účinnosti práv chránených článkami 21 a 47 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0083"><P>Tamže, bod 79.</P></NOTE> Tieto zásady sa uplatňujú na vec samu bez ohľadu na skutočnosť, že doložka 5 rámcovej dohody nemá priamy účinok,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0084"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0119">119</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri tiež podobne rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0079">79</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri najnovšie rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> pretože vo veci Egenberger išlo o horizontálny spor medzi dvomi súkromnými stranami, v ktorom bol priamy účinok rovnako irelevantný.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0085"><P>O pokračujúcom zákaze horizontálneho priameho účinku smerníc pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171010">10. októbra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Farrell</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑413/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:745">EU:C:2017:745</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180807">7. augusta 2018</DATE>, <NAME.CASE>Smith</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑122/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:631">EU:C:2018:631</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>Ak teda potom, ako si vnútroštátny súd splní povinnosť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>urobiť všetko<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>, čo je v jeho právomoci <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané s cieľom zaručiť<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> úplnú účinnosť rámcovej dohody,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0086"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080415">15. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE>Impact</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑268/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:223">EU:C:2008:223</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0101">101</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). Pozri tiež napríklad rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110310">10. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Deutsche Lufthansa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑109/09</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:129">EU:C:2011:129</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200319">19. marca 2020</DATE>, <NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:219">EU:C:2020:219</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0121">121</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0124">124</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> vnútroštátny súd naďalej zastáva názor, že mu právna úprava členského štátu bráni presadiť dodržiavanie práv žalobcov vyplývajúcich z článku 21 alebo prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty, potom by musel upustiť od uplatnenia príslušných ustanovení práva členského štátu. Ak jediný prostriedok nápravy stanovený právom členského štátu, ktorý môže zabezpečiť dodržiavanie zákazu diskriminácie na základe náboženstva chráneného článkom 21 ods. 1 Charty a súvisiaceho práva na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty, spočíva v zmene zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú, potom musí byť tento prostriedok nápravy k dispozícii.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Zopakujem, že doterajšia judikatúra týkajúca sa nápravy dôsledkov zneužívania zmlúv na dobu určitú v rozpore s doložkou 5 rámcovej dohody, keď neexistuje akýkoľvek aspekt týkajúci sa presadzovania práv uvedených v Charte, je stále nejasná. Nezahŕňa nárok na zmenu zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0087"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Ako nedávno uviedla generálna advokátka Kokott, ak by sa ponechalo na vnútroštátne súdy, aby na účely sankcionovania zneužívania v konkrétnom prípade uznali vymenovanie dočasného zamestnanca za pracovný pomer stáleho zamestnanca, malo by to závažné dôsledky na prístup k verejnej službe ako celku a vážne by to spochybnilo funkciu výberového konania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0088"><P>Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Sánchez Ruiz a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑103/18 a C‑429/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:874">EU:C:2019:874</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0084">84</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vnútroštátne právo dotknutého členského štátu však musí obsahovať iné účinné opatrenie, ktoré zabráni zneužívaniu opakujúcich sa pracovných zmlúv na dobu určitú, prípadne ho bude sankcionovať.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0089"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210211">11. februára 2021</DATE>, <NAME.CASE>M.V. a i. (Opakovane uzatvárané zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑760/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:113">EU:C:2021:113</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci je teda návrh, pokiaľ ide o zmenu zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú v prípade zneužitia zmlúv na dobu určitú v rozpore s doložkou 5 rámcovej dohody, obmedzený na neobvyklú okolnosť, keď neuskutočnenie zmeny môže mať za následok porušenie článku 21 ods. 1 a požiadavky na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o článok 21 ods. 1 Charty, prináleží vnútroštátnemu súdu rozhodnúť, či za skutkových okolností konania, aké sú vo veci samej, a trochu neobvykle, či právo žalobcov nebyť diskriminovaný z dôvodu ich náboženského presvedčenia, je ohrozené režimom nápravy platným v Taliansku, ktorý sa v tejto veci preskúmava. Zákaz diskriminácie z dôvodu náboženstva je všeobecnou zásadou práva Únie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0090"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> ktorá má imperatívnu povahu, ktorú musia členské štáty dodržiavať pri vykonávaní práva Únie podľa článku 51 ods. 1 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0091"><P>Tamže, bod 34.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Ako Súdny dvor nedávno zopakoval v súvislosti s článkom 21 Charty, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>zákaz diskriminácie je iba osobitným vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí k základným zásadám práva Únie, a táto zásada vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0092"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201217">17. decembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Centraal Israëlitisch Consistorie van België a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑336/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:1031">EU:C:2020:1031</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0085">85</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ktorý odkazuje na rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19771019">19. októbra 1977</DATE>, <NAME.CASE>Ruckdeschel a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>117/76 a 16/77</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1977:160">EU:C:1977:160</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0007">7</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, <NAME.CASE>Arcelor Atlantique et Lorraine a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑127/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:728">EU:C:2008:728</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0023">23</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Marrosu a Sardino</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑53/04</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:569">EU:C:2005:569</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Generálny advokát odkazoval na rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890713">13. júla 1989</DATE>, <NAME.CASE>Wachauf</NAME.CASE> (<NO.CASE>5/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:321">EU:C:1989:321</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20041214">14. decembra 2004</DATE>, <NAME.CASE>Arnold André</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑434/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:800">EU:C:2004:800</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0068">68</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Ďalej pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181121">21. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Diego Porras</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑619/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:936">EU:C:2018:936</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0060">60</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Všeobecný zákaz diskriminácie je uvedený v článku 21 ods. 1 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0093"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Smernica 2000/78 je iba jeho <HT TYPE="ITALIC">vyjadrením</HT>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0094"><P>Tamže. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>Uskutočnenie tejto analýzy prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má k dispozícii všetky relevantné skutkové okolnosti všetkých 18 žalobcov a ktorý je schopný posúdiť praktický dopad predmetného nápravného systému na zaobchádzanie so žalobcami s ohľadom na ich náboženské presvedčenie. Nižšie uvedené však predkladám ako určité usmernenie.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="20"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má rozhodnúť, či obmedzenia členského štátu týkajúce sa prostriedkov nápravy, ktoré majú žalobcovia k dispozícii v prípade zneužívania zmlúv na dobu určitú, vedú k tomu, že sa s nimi bude z faktického alebo právneho hľadiska zaobchádzať na základe ich náboženstva inak než s porovnateľnou skupinou bez toho, aby to bolo objektívne odôvodnené.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0095"><P>Pozri napríklad prístup Súdneho dvora k otázkam diskriminácie napr. v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140522">22. mája 2014</DATE>, <NAME.CASE>Glatzel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑356/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:350">EU:C:2014:350</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140705">5. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Fries</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑190/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:513">EU:C:2017:513</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150429">29. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Léger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑528/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:288">EU:C:2015:288</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Vnútroštátny súd musí posúdiť, či došlo rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré je priamo alebo nepriamo založené na náboženstve.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0096"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež návrhy, <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>ktoré predniesol generálny advokát Hogan</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:325">EU:C:2020:325</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0075">75</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Aj keď sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza iba priama diskriminácia z dôvodu náboženstva alebo viery podľa smernice 2000/78, ktorú naposledy posudzoval Súdny dvor v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190122">22. januára 2019</DATE>, <NAME.CASE>Cresco Investigation</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑193/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:43">EU:C:2019:43</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), judikatúra týkajúca sa nepriamej diskriminácie z dôvodu náboženstva podľa smernice 2004/78 je stále relevantná, pretože je rovnako chránená podľa článku 21 Charty. Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20170314">14. marca 2017</DATE>, <NAME.CASE>Bougnaoui a ADDH</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑188/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:204">EU:C:2017:204</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, či bolo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>prepustenie pani Bougnaoui založené na nedodržaní interného pravidla, ktoré platilo v rámci tohto podniku, zakazujúce nosenie akéhokoľvek viditeľného symbolu politického, filozofického alebo náboženského presvedčenia, a keby sa zistilo, že toto pravidlo, javiace sa ako neutrálne, vedie v skutočnosti k osobitnej nevýhode v prípade takých osôb patriacich k danému náboženstvu alebo viere, akou je pani Bougnaoui, bolo by treba dospieť k záveru, že ide o rozdielne zaobchádzanie nepriamo založené na náboženstve alebo viere v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 (pozri v tomto zmysle rozsudok z dnešného dňa G4S Secure Solutions C‑157/15, body 30 a 34)<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>.</P></NOTE> Rozdiel v zaobchádzaní je odôvodnený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>ak je založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená, ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou a tento rozdiel je primeraný cieľu, ktorý dotknuté zaobchádzanie sleduje<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0097"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20201029">29. októbra 2020</DATE>, <NAME.CASE>Veselības ministrija</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑243/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:872">EU:C:2020:872</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE>. Ako som však uviedol vyššie, už som vylúčil, že by aspekty, ako je vydávanie osvedčení o spôsobilosti diecéznymi biskupmi (bod 61 vyššie), voliteľná povaha katolíckeho náboženstva ako ponúkaného predmetu (bod 61 vyššie) a údajná potreba flexibility, teda, že 30 % učiteľov katolíckeho náboženstva, vrátane žalobcov, musí pracovať na zmluvy na dobu určitú (bod 62 vyššie), predstavovali <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>objektívne dôvody<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> podľa doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody. To isté podľa všetkého platí, pokiaľ ide o objektívne odôvodnenie, čo však musí overiť vnútroštátny súd.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>Aj keď je potrebné uznať osobitosti úlohy vyučovania katolíckeho náboženstva, akými sú skutočnosti, že ide o voliteľný predmet (bod 17 vyššie), ktorý má svoj vlastný samostatný a odlišný systém hodnotenia (bod 13 vyššie) a že vymenovania sa uskutočňujú v spolupráci s orgánmi katolíckej cirkvi (body 9, 18 a 19 vyššie), rozhodujúce je, že učitelia katolíckeho náboženstva sú súčasťou pedagogického zboru školy a majú rovnaké práva a povinnosti ako ostatní učitelia (bod 13 vyššie). Zdá sa teda, že skupinou porovnateľnou so žalobcami je skupina učiteľov verejnej školy, ktorí pracovali po dobu dlhšiu ako 36 mesiacov na zmluvu na dobu určitú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Na záver zastávam názor, že vec sama je neobvyklá v tom zmysle, že právo vyplývajúce z Charty, a to konkrétne zákaz diskriminácie na základe náboženstva alebo viery chránený článkom 21 ods. 1 Charty, sa používa ako kritérium, na základe ktorého sa posudzuje zlučiteľnosť prostriedkov nápravy dostupných na úrovni členských štátov s právnymi predpismi Únie na účely presadzovania hmotnoprávneho ustanovenia práva Únie, a to doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody. K posudzovaniu prostriedkov nápravy z hľadiska ich zlučiteľnosti s Chartou zvyčajne dochádza v kontexte článku 47. Pre úplnosť poznamenávam, že uloženie povinnosti členským štátom, aby dodržiavali zákazy uvedené v článku 21 Charty, keď určia prostriedky nápravy na presadzovanie práv Únie, nepredstavuje rozšírenie právomoci Únie s odkazom na Chartu, v rozpore s článkom 6 ZEÚ a článkom 51 ods. 2 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0098"><P>O tejto otázke pozri súhrnnú analýzu, ktorú vypracoval generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Maďarsko (Právo na užívanie poľnohospodárskych pozemkov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑235/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:971">EU:C:2018:971</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0112">112</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Je to tak preto, lebo právo Únie sa rozšírilo na určovanie parametrov diskrečnej právomoci členských štátov, pokiaľ ide o procesné pravidlá<?PAGE NO="21"?> a prostriedky nápravy pri presadzovaní práva Únie, už dávno predtým, ako v roku 2009 nadobudla Charta účinnosť, a to už od roku 1976.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0099"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19761216">16. decembra 1976</DATE>, <NAME.CASE>Comet</NAME.CASE> (<NO.CASE>45/76</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1976:191">EU:C:1976:191</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Nezdá sa, že by tu uvedený návrh teda rozširoval právomoci Únie v rozpore s článkom 51 ods. 2 Charty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0100"><P>Rozhodujúce je, či otázky týkajúce sa Charty vznikajú v súvislosti s vykonávaním práva Únie. Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Anodiki Services EPE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:864">EU:C:2018:864</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty, Súdny dvor vo veci Sciotto rozhodol, že ak zamestnanci, ktorí sú obeťami zneužívania týkajúceho sa opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, nemôžu podľa vnútroštátneho práva dosiahnuť zmenu svojej zmluvy na zmluvu na dobu neurčitú a ani náhrady škody, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v medziach svojich právomocí našiel iný, dostatočne účinný a odradzujúci prostriedok nápravy na zabezpečenie úplnej účinnosti ustanovení prijatých na základe rámcovej dohody.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0101"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0070">70</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Neexistencia prostriedku nápravy podľa právnych predpisov členského štátu môže ohroziť cieľ a potrebný účinok doložky 5 rámcovej dohody.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0102"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181025">25. októbra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Sciotto</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑331/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:859">EU:C:2018:859</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0066">66</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Za týchto okolností by sa podľa zásad vypracovaných v rozsudku Egenberger<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0103"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180417">17. apríla 2018</DATE>, <NAME.CASE>Egenberger</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑414/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:257">EU:C:2018:257</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> malo upustiť od uplatnenia akýchkoľvek pravidiel práv členských štátov, ktoré bránia zmene zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Navrhujem teda odpovedať na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku, ktoré položil Tribunale di Napoli (Okresný súd Neapol), takto:</TXT><P>Požiadavka, ktorá sa vzťahuje na učiteľov katolíckeho náboženstva, aby dosiahli dohodu s diecéznym biskupom ako predpoklad na vyučovanie na verejných školách, nepredstavuje objektívny dôvod v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody uvedenej v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z <DATE ISO="19990628">28. júna 1999</DATE> o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, ktorý by odôvodňoval obnovovanie zmlúv na dobu určitú. Za okolností veci samej a vzhľadom na to, že doložka 5 rámcovej dohody nespĺňa predpoklady priameho účinku, vnútroštátny súd je povinný neuplatniť absolútny legislatívny zákaz podľa práva členského štátu, ktorý bráni zmene zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú, a to iba ak neuskutočnenie zmeny povedie k diskriminácii z dôvodu náboženstva alebo viery v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie a k nedostupnosti účinného prostriedku nápravy tohto pochybenia v rozpore s prvým odsekom článku 47 Charty, o čom prináleží rozhodnúť vnútroštátnemu súdu. V takom prípade sa musí upustiť od uplatnenia všetkých pravidiel podľa práva členského štátu, ktoré nie je možné vykladať v súlade so zákazom diskriminácie z dôvodu náboženstva alebo viery chráneným článkom 21 Charty, a prostriedkom nápravy za jeho porušenie, ktorý je garantovaný prvým odsekom článku 47 Charty, a to vrátane pravidiel ústavnej povahy.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>