EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 1. 2018

COM(2018) 39 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní Colného kódexu Únie a vykonávaní právomoci prijímať delegované akty na základe jeho článku 284

1.ÚVOD

Dňa 9. októbra 2013 prijala Európska únia (ďalej len „EÚ“) Colný kódex Únie (ďalej len „CKÚ“). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie 1 nadobudol účinnosť 30. októbra 2013, hoci väčšina jeho vecných ustanovení nadobudla účinnosť 1. mája 2016.

V CKÚ sa vymedzuje právny rámec pre colné predpisy a postupy na colnom území EÚ, ktorý je prispôsobený podmienkam moderného obchodu, ako je globálna integrácia systémov výroby a doručovania, elektronický obchod a moderné komunikačné nástroje. Jeho cieľom je uľahčenie toku tovaru, ktorý sa preváža Úniou alebo sa do nej dováža alebo z nej vyváža, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov a zároveň lepšie chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a členských štátov a bezpečnosť spotrebiteľov v EÚ. Prostriedkom CKÚ na dosiahnutie týchto cieľov je najmä dokončenie prechodu colných postupov na bezpapierové, integrované a plne elektronické prostredie. V CKÚ sa stanovujú spoločné pravidlá a požiadavky na údaje v prípade colných vyhlásení pred príchodom a pred odchodom, oznámení, žiadostí a rozhodnutí. Zahŕňa to modernizáciu alebo vytvorenie sedemnástich elektronických systémov.

Hoci sú legislatívne ustanovenia CKÚ v súčasnosti už v platnosti, sedemnásť elektronických systémov sa zavádza postupne, a preto sa v CKÚ takisto stanovuje prechodné obdobie do konca roka 2020, počas ktorého sa existujúce papierové alebo elektronické systémy môžu naďalej používať pre tie colné záležitosti, pre ktoré nové elektronické systémy zatiaľ nie sú k dispozícii. Prechodné obdobie sa uplatňuje aj na povolenia (napríklad na udelenie statusu schválených hospodárskych subjektov alebo používanie „osobitných colných režimov“) vydávané na základe predchádzajúcich rámcových právnych predpisov v colnej oblasti, Colného kódexu Spoločenstva, ktoré sa môžu naďalej uplatňovať najneskôr do apríla 2019.

Hoci sa CKÚ stále nachádza v tejto prechodnej fáze, Európska komisia vypracovala túto správu s cieľom posúdiť stav vykonávania legislatívnych ustanovení a zavádzania elektronických systémov. Táto správa je reakciou na žiadosť Európskeho parlamentu obsiahnutú v uznesení z 19. januára 2017 2 a na výzvu Rady obsiahnutú v jej záveroch o nadviazaní na Colný kódex Únie z 29. septembra 2016 3 .

Komisia touto správou okrem toho vyhovuje žiadosti Európskeho parlamentu a Rady, aby informovala o tom, ako využíva svoju delegovanú právomoc na prijímanie delegovaných aktov, ktorá sa jej udeľuje v článku 284 CKÚ.

Komisia túto správu vypracovala na základe diskusií s členskými štátmi EÚ a podnikateľmi o otázkach súvisiacich s vykonávaním CKÚ a na základe svojej vlastnej analýzy.

2.SÚVISLOSTI

a.Právna štruktúra

Colný kódex Únie nahrádza Colný kódex Spoločenstva z roku 1992 (ďalej len „CKS“), ktorý bol prvým pokusom o konsolidáciu predpisov EÚ v colnej oblasti. Hoci vtedy predstavoval významný úspech a uľahčenie pre podnikateľov, vychádzali postupy a praktiky vyplývajúce z CKS z používania papierovej dokumentácie, ktorá nebola vhodná na používanie v modernejšom elektronickom podnikateľskom prostredí. Rastúca zodpovednosť colných orgánov v záležitostiach presahujúcich výber colných poplatkov (napríklad zaoberanie sa otázkami ochrany a bezpečnosti, nezákonnými pohybmi hotovosti a falšovaným tovarom) si okrem toho vyžadovali legislatívne ustanovenia umožňujúce účinnejšiu organizáciu colných kontrol.

To viedlo Komisiu k tomu, aby vypracovala komplexné posúdenie vplyvu s cieľom určiť správny prístup k riešeniu budúcich problémov v colnej oblasti 4 a na základe výsledkov tohto posúdenia vplyvu Komisia koncom roka 2005 predložila návrh na modernizovaný Colný kódex EÚ (ďalej len „MCK“) a prijala rozhodnutie o elektronickom colníctve. Z rôznych dôvodov, najmä však preto, lebo Lisabonskou zmluvou 5 sa zaviedla nová právna architektúra s novými pravidlami a postupmi prijímania vykonávacích ustanovení sprevádzajúcich hlavné nariadenia, však Komisia musela MCK ešte pre plánovaným dátumom začiatku jeho uplatňovania „prepracovať“.

Dňa 20. februára 2012 Komisia preto navrhla CKÚ ako prepracovanie MCK, zahŕňajúci články, ktorými sa Komisia oprávňuje na to, aby prijala podrobné doplňujúce a vykonávacie pravidlá, ktorými sa colné predpisy EÚ uvedú do súladu s požiadavkami Lisabonskej zmluvy.

Colný kódex únie nadobudol účinnosť 30. októbra 2013, k tomuto dátumu však nadobudli účinnosť len právomoci Komisie, zatiaľ čo ostatné ustanovenia kódexu nadobudli účinnosť 1. mája 2016. Komisia počas daného medziobdobia svoje právomoci využila na to, aby prijala nasledujúce právne akty, ktoré spolu s kódexom tvoria právny balík CKÚ:

I.„delegovaný akt“ CKÚ, 6 ktorým sa dopĺňajú určité prvky kódexu, ktoré nemajú podstatný charakter;

II.„vykonávací akt“ CKÚ, 7 ktorým sa stanovujú jednotné procesné pravidlá vykonávania CKÚ;

III.„prechodný delegovaný akt“ CKÚ, 8 ktorým sa stanovujú alternatívne spôsoby výmeny a uchovávania colných informácií, pokiaľ elektronické systémy CKÚ nie sú funkčné, a

IV.„pracovný program“ CKÚ 9 , ktorý mal formu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, v ktorom sa stanovuje plánovanie systémov IT.

Okrem toho na základe výsledkov stáleho dialógu so zástupcami obchodu, Európskym parlamentom a členskými štátmi, ktorý viedol k odhaleniu určitých technických problémov, Komisia spolu s Európskym parlamentom a Radou urýchlene konali s cieľom riešiť tieto problémy prijatím nasledujúcich zmien legislatívneho balíka ešte pred tým, ako nové pravidlá nadobudli účinnosť:

V.dve zmeny delegovaného aktu CKÚ:

oPrechodným delegovaným aktom došlo k zmene delegovaného aktu s cieľom zabezpečiť hladký prechod od CKS k CKÚ 1. mája 2016 10 . Ukázalo sa, že niektoré ustanovenia delegovaného aktu sa nemôžu uplatňovať, kým systémy IT nebudú plne funkčné, a preto bolo potrebné prijať určité prechodné opatrenia nielen v rámci CKÚ, ale aj v rámci delegovaného aktu s cieľom umožniť pokračovanie používania systémov založených na papierových dokumentoch alebo alternatívnych systémov, kým systémy IT nebudú funkčné.

oOpravy sa vykonali v dvoch ustanoveniach 11 delegovaného aktu CKÚ, v ktorých došlo k náhodnému vynechaniu ustanovenia CKS týkajúceho sa uľahčenia. Opravou sa zabezpečuje pokračovanie predpokladu vyhlásenia o dočasnom použití alebo spätnom vývoze v prípade dopravy v oblasti cestovného ruchu a v prípade určitých špecifikovaných tovarov, ako sú palety, kontajnery, plavidlá a lietadlá prechádzajúce cez colné územie. Zvlášť v prípade lietadiel prekračujúcich hranice EÚ by sa povinnosť poskytovať ústne alebo písomné vyhlásenia vážne dotkla cezhraničnej dopravy a dopravy v oblasti cestovného ruchu.

VI.technická oprava prílohy 12 k prechodnému delegovanému aktu CKÚ 12 , ktorou sa stanovujú tlačivá žiadostí a povolení.

Napokon Komisia v apríli 2016 využila právomoc, ktorú jej udeľuje článok 50 CKÚ, a prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie 13 , ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá stanovovania kritérií rizík a noriem pre analýzu rizík v oblasti ochrany a bezpečnosti pre harmonizované uplatňovanie určitých colných kontrol v zmysle Colného kódexu Únie.

b.Ciele a legislatívny obsah

Cieľom CKÚ, v súlade s potrebami modernej doby, je poskytnúť väčšiu právnu istotu a jednotnosť v prospech podnikov aj colných správ, zjednodušiť pravidlá a postupy, uľahčiť uskutočňovanie účinnejších colných transakcií a dosiahnuť plnú automatizáciu všetkých colných režimov a procesov. Účelom CKÚ je zároveň lepšia ochrana finančných a hospodárskych záujmov Únie a členských štátov. Jeho cieľom je okrem toho zohľadniť vývoj politík a právnych predpisov v iných oblastiach, ktoré sa môžu dotýkať colných predpisov, napríklad v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou dovozu. Toto sú niektoré z najdôležitejších legislatívnych zmien zavedených v rámci CKÚ v súlade s uvedeným cieľmi:

·Žiadne obmedzenia práva colného zástupcu poskytovať služby v členskom štáte inom, ako je miesto, kde je usadený, aby sa zaručili rovnaké podmienky pre obchod v rámci colnej únie.

·Harmonizované pravidlá rozhodovania členskými štátmi vrátane vydávania povolení colnými orgánmi. Cieľom je pomôcť obchodu zvýšením predvídateľnosti, uľahčením postupov podávania žiadostí a zavedením vylepšených a prísnejších pravidiel týkajúcich sa práva obchodníka byť vypočutý pred prijatím nepriaznivého rozhodnutia.

·Nové zjednodušenia procesov colného konania. Kritériá na udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“) sa môžu použiť na určenie, či hospodárske subjekty, ktoré nie sú AEO, môžu využívať niektoré zjednodušenia, kým ostatné zjednodušenia budú k dispozícii len AEO:

ØNiektoré alebo všetky kritériá na udelenie statusu AEO sa uplatňujú pri týchto zjednodušeniach: i. colný zástupca, ktorý si praje poskytovať služby v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je usadený; ii. zníženie celkovej záruky vo vzťahu k splatnému clu; iii. schválenie iného miesta na predloženie tovaru, než je príslušný colný úrad; iv. povolenie podať colné vyhlásenie formou „zápisu do evidencie deklaranta“; v. povolenie zjednodušení vo vzťahu k tranzitu, vi. povolenie na prevádzkovanie priestorov na dočasné uskladnenie, vii. povolenia na používanie osobitných colných režimov (colné uskladňovanie, konečné použitie, dočasné použitie a aktívny a pasívny zušľachťovací styk).

ØVýhody, na ktoré majú nárok len AEO (ako kompenzácia za to, že obchodníci, ktorí chcú získať status AEO, musia teraz splniť dodatočné kritériá): i. celkové alebo čiastočné zníženie záruky, ktorá sa má poskytnúť, aby bolo možné využívať odklad platby cla; ii. centralizované colné konanie umožňujúce subjektom podávať colné vyhlásenia a platiť clo centrálne z miesta, kde sú usadení, nie v iných členských štátoch, kde sa tovar predloží colným orgánom; iii. upustenie od povinnosti predložiť tovar na základe zjednodušenia vo forme zápisu do evidencie deklaranta; iv. „samovymeriavanie“, ktoré hospodárskym subjektom umožňuje vypočítať výšku cla, ktoré sa má zaplatiť, a vykonať určité kontroly v mene colných orgánov, a v. povolenie prepraviť do iného členského štátu tovar, ktorý je ešte stále v režime dočasného uskladnenia (t. j. ešte skôr, ako sa prepustí do colného režimu).

·Štandardizácia pravidiel týkajúcich sa záväzných colných rozhodnutí o clách a o pôvode: i. platnosť rozhodnutí, ktoré sa týkajú záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „ZINZ“), sa znižuje zo šiestich na tri roky v súlade s obmedzením uplatniteľným na záväznú informáciu o pôvode tovaru, a ii. rozhodnutie ZINZ je teraz záväzné pre držiteľa, čo znamená, že musí colné orgány informovať, že je držiteľom rozhodnutia ZINZ pre uvedený tovar, aby sa zabránilo hľadaniu výhodnejšej ZINZ.

·Zavedenie povinných záruk pre všetky colné režimy na ochranu vlastných zdrojov a finančných záujmov EÚ v spojení s dostupnosťou možnosti znížení pre veľmi spoľahlivé hospodárske subjekty a upustení od povinnosti pre AEO.

·Nové pravidlá bezpečnosti a ochrany, ktorými sa vyžaduje podávanie viacerých vyhlásení na vstupe, t. j. nielen zo strany dopravcu, ale aj zo strany zasielateľa a dokonca aj príjemcu, čím sa postupy zosúlaďujú s medzinárodnými normami (napr. s rámcom noriem pre zabezpečenie a zjednodušenie celosvetového obchodu WCO).

·Zmiernenie pravidiel dočasného uskladnenia vrátane predĺženia doby uskladnenia na 90 dní (na rozdiel od predchádzajúcich 20 alebo 45 dní v závislosti od toho, či sa tovar prepravoval po mori) a umožnenia prepravy dočasne uskladneného tovaru medzi rôznymi priestormi na dočasné uskladnenie bez colného režimu tranzit.

·Zlúčenie colných režimov „aktívny zušľachťovací styk“, „prepracovanie pod colným dohľadom“ a zničenie. Držiteľ povolenia na používanie colného režimu má teraz okrem toho viac času na to, aby sa rozhodol, či konečný tovar spätne vyvezie, nechá ho zničiť alebo ho uvedie do voľného obehu.

c.Elektronické systémy

V CKÚ sa stanovuje, že do roku 2020 musí byť výmena informácií medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi, ako aj medzi colnými orgánmi navzájom založená výlučne na technikách elektronického spracovania údajov. To sa vníma ako významný krok vpred, pokiaľ ide o uľahčovanie legitímneho obchodu, znižovanie administratívneho zaťaženia a zabezpečenie uplatňovania harmonizovaných požiadaviek v celej EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa prebieha v súlade s časovým harmonogramom stanoveným v pracovnom programe CKÚ modernizácia alebo vývoj sedemnástich elektronických systémov. Tieto systémy možno rozdeliť do dvoch kategórií: i. štrnásť transeurópskych systémov, ktoré Komisia má vytvoriť alebo modernizovať v spolupráci s členskými štátmi, vrátane centrálnych systémov a systémov, ktoré majú vnútroštátnu zložku, ktorú musia zaviesť členské štáty, a ii. tri vnútroštátne systémy, ktoré musia vytvoriť alebo modernizovať členské štáty.

Štrnásť transeurópskych systémov (vrátane systémov s vnútroštátnymi zložkami) zahŕňa:

1.systém registrovaných vývozcov – REX (nový): cieľom tohto systému je sprístupňovať aktuálne informácie o registrovaných vývozcoch usadených v krajinách VSP (krajinách, ktoré využívajú všeobecný systém preferencií EÚ, ktorý poskytuje zvýhodnený prístup k trhu EÚ), ako aj subjektoch Európskej únie vyvážajúcich do krajín VSP a určitých iných krajín;

2.záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru – ZINZ (modernizácia): cieľom tohto systému je zosúladiť databázu obsahujúcu všetky záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, ktoré boli vydané colnými orgánmi členských štátov, s CKÚ;

3.systém pre rozhodnutia colných orgánov (CDS) (nový): cieľom tohto systému je v celej Únii zharmonizovať procesy prijímania rozhodnutí colných orgánov týkajúcich sa uplatňovania colných predpisov uľahčením konzultácií počas obdobia prijímania rozhodnutí a riadenia schvaľovacieho procesu;

4.jednotnú správu používateľov a digitálneho podpisu – UUM-DS alebo „portál EÚ pre obchodníkov“ (nový): cieľom tohto systému je na úrovni EÚ harmonizovaným spôsobom poskytovať obchodníkom priamy prístup k rôznym elektronickým colným systémom vymedzeným v CKÚ;

5.schválené hospodárske subjekty – AEO (modernizácia): cieľom tohto systému je zlepšiť obchodné procesy týkajúce sa žiadostí a schvaľovaní v procese udeľovania statusu AEO pri zohľadnení zmien v rámci CKÚ;

6.systém registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov – EORI (modernizácia): cieľom tohto systému je mierna modernizácia existujúceho systému, ktorý umožňuje registráciu a identifikáciu hospodárskych subjektov Únie a osôb z tretích krajín pôsobiacich v colných záležitostiach v Únii;

7.spoločný colný sadzobník a dohľad – Surveillance (modernizácia): cieľom tohto systému je, s cieľom dosiahnuť súlad s požiadavkami CKÚ, modernizovať existujúcu databázu, v ktorej sa zaznamenávajú a centralizujú všetky obchodné údaje EÚ (dovoz a vývoz) každodenne poskytované vnútroštátnymi colnými orgánmi;

8.dôkaz o statuse Únie – PoUS (nový): tento systém bude slúžiť na uchovávanie, správu a vyhľadávanie vyhlásení, ktoré poskytujú obchodníci na preukázanie statusu Únie, pokiaľ ide o ich tovary;

9.nový počítačový tranzitný systém – NCTS (modernizácia): týmto systémom sa existujúci tranzitný systém uvádza do súladu s novými požiadavkami CKÚ, ako sú registrácia udalostí „počas prepravy“, zosúladenie výmeny informácií s požiadavkami CKÚ na údaje a modernizácia a vývoj rozhraní s ostatnými systémami;

10.automatizovaný systém vývozu – AES (modernizácia existujúceho transeurópskeho systému, ako aj existujúcich vnútroštátnych systémov vývozu): cieľom tohto systému je splnenie požiadaviek CKÚ na vývoz a výstup tovarov;

11.štandardizovanú výmenu informácií pre osobitné colné režimy – INF (nový): slúži na vývoj nového systému na podporu a racionalizáciu procesov správy údajov a elektronickej manipulácie s údajmi v oblasti osobitných colných režimov;

12.centralizované colné konanie pre dovoz – CCI (nový): cieľom tohto systému je koordinácia spracovávania colných vyhlásení a povoľovania prepúšťania tovaru do voľného obehu medzi príslušnými colnými úradmi, aby hospodárske subjekty mohli centralizovať colné konania s colnými orgánmi;

13.riadenie záruk – GUM (nový): cieľom tohto systému je prideľovanie a riadenie celkových colných záruk v reálnom čase v celej EÚ, ktoré obchodníci skladajú, ak existuje riziko, že clá by sa nemuseli zaplatiť;

14.systém kontroly dovozu – ICS (modernizácia): cieľom tohto systému je posilnenie bezpečnosti a ochrany dodávateľského reťazca prostredníctvom zlepšenia kvality údajov, archivovania údajov, dostupnosti údajov a výmeny údajov vo vzťahu k predbežným colným vyhláseniam o vstupe a súvisiacim informáciám týkajúcim sa rizík a kontroly.

Členské štáty musia vytvoriť alebo modernizovať tieto tri systémy:

1.harmonizácia a uľahčenie osobitných colných režimov – SP: v rámci vnútroštátnych systémov sa budú musieť vykonať všetky zmeny podľa CKÚ požadované pre colné uskladňovanie, konečné použitie, dočasné použitie a aktívny a pasívny zušľachťovací styk;

2.oznámenie o príchode, oznámenie o predložení tovaru a dočasné uskladnenie - NA, PN, TS: cieľom tohto systému je vymedzenie automatizácie procesov na vnútroštátnej úrovni vo vzťahu k oznámeniu o príchode dopravného prostriedku, predloženiu tovaru a vyhláseniam o dočasnom uskladnení podľa opisu v CKÚ a podpora harmonizácie vo všetkých členských štátoch, pokiaľ ide o výmenu údajov medzi obchodníkmi a colnými orgánmi;

3.vnútroštátne systémy dovozu – NIS: cieľom tohto systému je vykonávanie všetkých procesov a napĺňanie všetkých požiadaviek na údaje vyplývajúcich z CKÚ, ktoré sa týkajú dovozu.

3.ZHODNOTENIE

a.Stav vykonávania legislatívneho balíka CKÚ

Balík CKÚ bol vykonaný načas 1. mája 2016. Komisia zatiaľ v jeho uplatňovaní nezistila žiadne vážne problémy, hoci je jasné, že prínosy aj účinok CKÚ sa plne prejavia až po zavedení všetkých súvisiacich systémov IT.

Od nadobudnutia účinnosti CKÚ pokračuje Komisia v procese pravidelných stretnutí s členskými štátmi a zástupcami obchodu s cieľom určiť problémy v oblasti právnych predpisov, riešiť ich, pomáhať s ich výkladom a skúmať možnosti ďalšieho zjednodušovania procesov. Tento proces konzultácií je v súlade so záväzkami, ktoré Komisia prijala prostredníctvom svojho oznámenia o rozvíjaní colnej únie EÚ a jej riadenia 14 . Mimoriadnu pozornosť Komisia zakaždým venovala potrebe realistických časových plánov a nákladom a všeobecnému vplyvu zmien na colnú oblasť a obchod.

Členské štáty a zástupcovia obchodu okrem toho spolupracovali s Komisiou na viacerých usmerňovacích dokumentoch, ktorými sa rieši praktické uplatňovanie nových pravidiel.

Komisia v rámci akčného programu Colníctvo 2020 zriadila niekoľko projektových skupín 15 , do ktorých sú zapojené členské štáty, ako aj zástupcovia obchodu, s cieľom preskúmať niekoľko konkrétnych obchodných prípadov:

·projektová skupina pre zjednodušovanie s cieľom rozvinúť prínosy samovymeriavania, zápisu do evidencie deklaranta a centralizovaného colného konania,

·projektová skupina pre dovoz s nízkou hodnotou s cieľom zanalyzovať najvhodnejší spôsob zabezpečenia rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov poštových služieb a poskytovateľov expresných kuriérskych služieb vzhľadom na zvýšenie predaja cez internet a z toho vyplývajúcu povinnosť colných orgánov zabezpečiť vhodné kontrolné mechanizmy a chrániť občanov a finančné záujmy EÚ bez narúšania legitímneho obchodu,

·projektová skupina pre tranzit s cieľom pracovať na používaní elektronického prepravného dokumentu (ETD) ako tranzitného vyhlásenia pre leteckú alebo námornú dopravu,

·projektová skupina pre záruky s cieľom skúmať, ako by mohli podmienky umožňujúce využívanie celkového alebo čiastočného zníženia úrovne celkovej záruky lepšie zohľadňovať hospodársku realitu.

Okrem toho sa prostredníctvom pilotného testovania prebiehajúceho v spojení s obchodom a členskými štátmi, ako sa stanovuje v CKÚ, testujú nové metódy a hľadajú lepšie spôsoby riešenia problémov vyplývajúcich napríklad zo zvyšovania predaja cez internet, nedostatočnej dostupnosti údajov a potreby systémových prístupov.

Tento proces pravidelného dialógu so zainteresovanými stranami viedol od 1. mája 2016 k niekoľkým ďalším zmenám a doplneniam právneho balíka CKÚ, konkrétne k týmto:

I.zmena článku 136 CKÚ týkajúceho sa tovaru, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo vzdušnou cestou. Táto zmena 16 bola potrebná na zabezpečenie riadneho colného dohľadu v prípade určitých tovarov, ktoré vstúpia do Únie cez jeden prístav, ale pokračujú v ceste na kontajnerovej lodi do druhého prístavu v Únii a vyložia sa až v tomto druhom prístave. Výsledkom danej zmeny je, že tovar sa musí predložiť colným orgánom aj v druhom prístave;

II.zmena vykonávacieho aktu CKÚ 17 prijatá s cieľom lepšie prispôsobiť právne predpisy potrebám orgánov a obchodu a lepšie zaručiť účinné a jednotné uplatňovanie pravidiel. Najpodstatnejšie zmeny, ktoré boli zavedené na žiadosť zástupcov obchodu, možno zhrnúť takto:

ospriehľadnili a zjednodušili sa pravidlá upravujúce dlhodobé vyhlásenie dodávateľa. Zástupcovia obchodu privítali najmä znovuzavedenie možnosti pre obchodníkov kedykoľvek počas roka vydať jedno vyhlásenie, ktoré sa bude vzťahovať na celý kalendárny rok,

ovývozcom sa poskytlo viac času na získanie čísla registrovaného vývozcu (REX) (ktoré vývozcom umožňuje vykonávať vlastnú certifikáciu pôvodu tovaru) na účely obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA), a

ozlepšili sa pravidlá na určenie colného úradu výstupu v prípade vývozu, po ktorom nasleduje tranzit tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

III.prijatie vykonávacieho aktu 18 o technických opatreniach na vývoj, údržbu a používanie elektronických systémov na výmenu informácií a na uchovávanie takýchto informácií v súlade s Colným kódexom Únie. Stanovujú sa v ňom pravidlá upravujúce systém pre rozhodnutia colných orgánov a systém jednotnej správy používateľov a digitálneho podpisu (pozri oddiel b nižšie);

IV.je pravdepodobné, že delegovaný akt a vykonávací akt bude v roku 2018 znovu potrebné zmeniť s cieľom riešiť tieto skutočnosti:

oNové vymedzenie pojmu vývozca v článku 1 ods. 19 delegovaného aktu, podľa ktorého bude vývozca stále musieť byť usadený v EÚ, ale podmienka, že vývozca musí mať kúpnu zmluvu, bude zmiernená. Zástupcovia obchodu tvrdia, že súčasné vymedzenie dostatočne neodráža existujúce obchodné modely, napríklad keď je predajca usadený mimo EÚ.

oZmena článkov 114 a 134 delegovaného aktu CKÚ s cieľom vniesť pružnosť do colných formalít uplatňujúcich sa na transakcie medzi osobitným daňovým územím a jeho pevninou (napr. v prípade transakcií v rámci jedného členského štátu).

oPredĺženie lehoty na uvedenie tovaru uskladneného na inom mieste, než je priestor na dočasné uskladnenie, stanovenej v článku 115 delegovaného aktu CKÚ tak, aby bola dlhšia ako jeden deň. Účelom tejto zmeny by bolo zabezpečiť, aby bolo toto časové obdobie zvládnuteľnejšie pre obchodníkov aj pre colné orgány, ale aby bolo zároveň dosť krátke ne to, aby sa zabránilo zneužitiam.

oZmena existujúceho ustanovenia, ktorým sa vyžaduje predloženie výtlačku rybárskeho denníka vrátane dôverných obchodných informácií colným orgánom tretích krajín, aby tieto orgány mohli overiť, že sa s produktmi morského rybolovu prekladanými a prepravovanými cez ich krajinu alebo územie nemanipulovalo. Odvetvie rybolovu upozornilo Komisiu na problém, že sa vyžaduje zverejňovanie dôverných obchodných informácií o tom, kde boli ryby ulovené, takže zmenou by sa zabezpečilo, aby sa nemuseli sprístupňovať dôverné informácie patriace plavidlám EÚ.

oZmena delegovaného aktu s cieľom obnoviť ustanovenie, ktoré existovalo v rámci právnych predpisov CKS. Zástupcovia obchodu poukázali na to, že balík CKÚ neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by držiteľovi povolení na konečné použitie umožňovalo skladovať v jednej cisterne energetické výrobky zaradené do rôznych podpoložiek. Z dôvodov súvisiacich s technickými charakteristikami týchto výrobkov dané obmedzenie znemožňuje používať takéto povolenia na konečné použitie v praxi.

oZmena regulačného rámca, ktorý sa uplatňuje na automobily prenajímané mimo EÚ občanmi EÚ. V súčasnosti, ak nemajú automobily poznávaciu značku z EÚ, podliehajú pri vstupe na colné územie EÚ dovoznému clu (okrem prípadu, keď sa obyvateľ EÚ prenajatým autom vracia do svojho bydliska). To bolo považované za príliš obmedzujúce v prípade obyvateľov EÚ, ktorí si prenajímajú automobily na krátke obdobia, takže zmenou delegovaného aktu by sa tento problém mohol napraviť.

oZmena pravidiel pôvodu, aby sa preferenčné sadzobné zaobchádzanie mohlo udeliť aj pre spracované výrobky, ktoré boli získané z dovezeného tovaru, ktorý samotný spĺňal podmienky na udelenie preferenčného sadzobného zaobchádzania v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Touto zmenou by sa dotknutým hospodárskym subjektom poskytlo sadzobné zaobchádzanie rovnocenné tomu, ktoré mohli využívať, a to v rámci colného režimu známeho ako prepracovanie pod colným dohľadom, keď bol v platnosti CKS.

oNiekoľko technických zmien s cieľom lepšie prispôsobiť pravidlá registrácie pre elektronický systém REX situácii vývozcov.

Okrem uvedených všeobecnejších zmien balíka CKÚ Komisia, tak ako to urobila aj v prípade CKS, svoje právomoci vyplývajúce jej z CKÚ niekoľkokrát využila na prijatie vykonávacích aktov na konkrétne alebo technické účely, napríklad na účely nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a dočasných výnimiek z pravidiel o preferenčnom pôvode.

b.Stav vykonávania pracovného programu CKÚ

Prvou lehotou sprevádzkovania niektorých zo sedemnástich systémov IT uvedených v pracovnom programe CKÚ bol rok 2017 a táto lehota sa dodržala:

·Dňa 1. januára 2017 Komisia spustila systém registrovaných vývozcov (REX). Táto nová databáza obsahuje údaje o registrovaných vývozcoch v krajinách, ktoré využívajú všeobecný systém preferencií EÚ, a o niektorých registrovaných subjektoch v EÚ, a to aj v súvislosti s dohodou o voľnom obchode s Kanadou. To hospodárskemu subjektu umožňuje skontrolovať, či má dodávateľ registráciu na vydávanie vyhlásení o pôvode, a takisto to colným úradom EÚ umožní overovať čísla REX uvádzané v colných vyhláseniach podľa centrálnej databázy. Asi 20 000 dovozcov bolo zaregistrovaných v EÚ a asi 11 000 vývozcov bolo zaregistrovaných v krajinách VSP, v ktorých sa systém už uplatňuje. Spätná väzba získaná od hospodárskych subjektov, od colných orgánov EÚ a od príslušných orgánov v krajinách využívajúcich VSP bola zatiaľ veľmi pozitívna bez akýchkoľvek sťažností.

·V októbri 2017 Komisia spustila systém pre rozhodnutia colných orgánov a systém jednotnej správy používateľov a digitálneho podpisu (ďalej len „UUM-DS“). Systém pre rozhodnutia colných orgánov predstavuje významný krok v harmonizácii spôsobu správy colných povolení v 28 členských štátoch. Systém má spoločné zložky (portál EÚ pre obchodníkov, centrálny systém správy rozhodnutí colných orgánov a služby informácií o zákazníkoch) a vnútroštátne zložky (vnútroštátny portál pre obchodníkov a vnútroštátny systém správy rozhodnutí colných orgánov). Umožňuje spracovanie dvadsiatich dvoch colných povolení, ako sú povolenia na zjednodušené colné vyhlásenia, centralizované colné konanie, aktívny a pasívny zušľachťovací styk, celkové záruky, odklad platby cla, tranzit a viacero ďalších. Hospodársky subjekt môže žiadosti o povolenia podávať prostredníctvom UUM-DS, ktorý mu poskytuje prístup k systému pre rozhodnutia.

·Prvá fáza systému záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZINZ) sa dokončila v októbri 2017, čo bol cieľový dátum pre dokončenie tejto fázy.

Aj väčšina ostatných elektronických systémov by sa mala dokončiť do dátumov stanovených v pracovnom programe. V zásade sa očakáva, že takmer osemdesiat percent práce Komisie na transeurópskych systémoch sa dokončí do roku 2020.

Takisto sa však ukázalo, že nie všetky systémy je možné plne dokončiť pred vypršaním lehoty stanovenej na rok 2020. Uvedená lehota bola vždy ambicióznou lehotou vzhľadom na zložitosť úlohy a náklady na zavádzanie nových systémov IT v celej EÚ. Pri stanovovaní danej lehoty sa predpokladalo, že sa pravidlá na doplnenie a vykonanie CKÚ (delegovaný akt, vykonávací akt a prechodný delegovaný akt) prijmú veľmi rýchlo po prijatí CKÚ v roku 2013, takže ich ustanovenia sa budú môcť zohľadňovať pri vývoji systémov IT. Diskusie o doplňujúcich a vykonávacích ustanoveniach však trvali oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo, a akty sa v konečnej podobe prijali až koncom roku 2015/začiatkom roku 2016. To následne viedlo k oneskoreniu vo vypracovaní funkčných špecifikácií pre elektronické systémy na spracovávanie oznámení a vyhlásení, ktoré sú založené na požiadavkách na údaje stanovených v prílohách B k delegovaným a vykonávacím aktom CKÚ. Zložitosť týchto systémov sa stala plne zrejmou až pri dokončení týchto technických špecifikácií.

Harmonizácia požiadaviek na údaje (t. j. údaje, ktoré colné orgány členských štátov vyžadujú od hospodárskych subjektov) sa navyše ukázala ako jeden z hlavných problémov pri vývoji systémov IT. Harmonizácia údajov má kľúčový význam pre interoperabilitu rôznych elektronických systémov a pre harmonizované uplatňovanie právnych noriem. Má takisto kľúčový význam pre zabezpečenie súladu s medzinárodnými dátovými modelmi, ako je napríklad dátový model Svetovej colnej organizácie, a tým pre zabezpečenie prepojenia so systémami IT tretích krajín a uľahčenie obchodu. Táto práca si však z časového aj finančného hľadiska vyžaduje oveľa väčšie investície do plného preprogramovania niektorých existujúcich elektronických systémov, než sa očakávalo.

Ďalším problémom je to, že vzhľadom na to, že elektronické systémy sú navzájom úzko prepojené, je dôležité zavádzať ich v správnom poradí (sekvencovanie), aby sa zabezpečilo rešpektovanie vzájomných závislostí a štruktúrované a koherentné zavádzanie zmien pre správne orgány a obchod.

Konkrétne problémy vznikajú v súvislosti s modernizáciou systému kontroly dovozu (ďalej len „ICS“). Tento systém bol vytvorený ako reakcia na obavy o bezpečnosť po útokoch z 11. septembra 2001 a v rámci noriem pre medzinárodný obchod, za ktoré sa zasadzovala Svetová colná organizácia. Od dopravcov sa ním vyžaduje, aby elektronicky odoslali určité množstvo dátových prvkov colnému úradu EÚ prvého vstupu pred vstupom tovaru na územie a vo väčšine prípadov dokonca ešte pred tým, ako tovar opustí krajinu vývozu. Cieľom v rámci CKÚ je zlepšenie existujúceho ICS. Systémom „ICS2“ by sa napríklad zaviedol centrálny európsky register umožňujúci zhromažďovanie vysokokvalitných predbežných informácií o náklade v reálnom čase; stanovilo by sa ním podávanie viacerých vyhlásení (t. j. aby potrebné údaje o tovare vstupujúcom do colnej únie mohol podať nielen dopravca, ale aj dovozca, príjemca alebo iné príslušné osoby); stanovilo by sa ním harmonizované rozhranie obchodníkov umožňujúce hospodárskym subjektom predkladať predbežné informácie o náklade štandardizovaným a harmonizovaným spôsobom; a poskytli by sa ním nástroje, ktoré by colným orgánom pomohli preverovať na účely riadenia rizík veľké objemy informácií uchovávaných v registri. Ukázalo sa však, že ICS si vyžaduje oveľa viac práce, ako sa očakávalo, a to najmä z dôvodu vysokých požiadaviek na zabezpečenie údajov v centrálnom registri, vysokých prevádzkových nákladov, uvedenej potreby harmonizácie požiadaviek na údaje a potreby väčšieho množstva spoločných funkcií na úrovni EÚ, aby sa znížila požiadavka na súbežné nákladné vnútroštátne investície.

c.Ďalšie kroky

Komisia bude pokračovať v procese pravidelných diskusií s členskými štátmi a podnikmi s cieľom zabezpečiť, aby CKÚ uľahčoval obchod. Už sa prejavuje pozitívny vplyv zjednodušenia colných predpisov a postupov zavedeného prostredníctvom CKÚ, ktorý väčšina hospodárskych subjektov uvítala. Niektorí však tvrdia, že CKÚ v uľahčovaní obchodu nejde dosť ďaleko. Poukazujú na to, že status AEO je teraz povinný, ak chce niekto využívať určité zjednodušenia, a že to znevýhodní malé spoločnosti, ktoré nedokážu investovať do získania statusu AEO, hoci to boli podniky, kto požadoval určité osobitné výhody pre AEO ako protihodnotu za investície a úsilie, ktoré dané hospodárske subjekty investujú do získania schválenia statusu AEO. Mnohí zástupcovia obchodu takisto zdôrazňujú, že potrvá dlho, kým sa prínosy CKÚ plne prejavia, a to z dôvodu dlhých prechodných období, počas ktorých je umožnené pokračovanie koexistencie papierových systémov v niektorých členských štátoch, hoci iní žiadajú dlhšie prechodné obdobia na dokončenie všetkých nových elektronických požiadaviek. Niektorí zástupcovia obchodu okrem toho poukazujú na pokračujúce rozdiely medzi členskými štátmi vo výklade pravidiel.

Komisia bude takisto pokračovať v úzkych konzultáciách so zainteresovanými stranami s cieľom zistiť chyby a technické anomálie v legislatívnom balíku. Právne akty CKÚ majú viac ako 2 000 strán, čo znamená, že legislatívny balík si bude aj naďalej vyžadovať prispôsobenia. Predchádzajúci CKS a jeho zodpovedajúce vykonávacie ustanovenia si vyžadovali viacero zmien.

Na strane colných orgánov kritickú funkciu predstavujú ochrana príjmov a zabezpečenie bezpečnosti a ochrany. To znamená, že je takisto potrebné pokračovať v úsilí o zabezpečenie správnej vyváženosti mechanizmov kontroly a uľahčovania obchodu a rýchleho riešenia akýchkoľvek problémov v tomto smere. Táto práca si bude vyžadovať pokračovanie intenzívnej spolupráce s Európskym parlamentom, Európskym dvorom audítorov a útvarmi v rámci Komisie zodpovednými za ochranu vlastných zdrojov EÚ a za boj proti podvodom.

Pokiaľ ide o elektronické systémy CKÚ, Komisia sa domnieva, že je potrebné predĺžiť lehotu pre niektoré systémy, aby sa zabezpečilo hladké zavedenie ostatných do cieľového dátumu v roku 2020. Členské štáty a podniky potrebujú realistické časové harmonogramy a právnu istotu, pokiaľ ide o mechanizmy výmeny a uchovávania colných informácií, pričom potrebujú v priemere dva roky na prijatie opatrení pre každý elektronický systém. Ak je nepravdepodobné, že niektoré systémy budú zavedené k danému dátumu, musí sa to objasniť do roku 2018 a je potrebné poskytnúť istotu vo vzťahu k právnym normám, ktoré sa budú uplatňovať pri neexistencii takýchto systémov.

Komisia preto navrhuje tieto kroky:

i. Po zavedení všetkých elektronických systémov do konca roka 2021 vykoná predbežné hodnotenie CKÚ a komplexnú kontrolu vhodnosti. Kontrola vhodnosti Komisii umožní z dlhodobejšieho hľadiska rozhodnúť, či je potrebné vykonať nejaké významné zmeny politík, aby CKÚ aj naďalej spĺňal svoj účel v prostredí globálneho obchodu a aby aj naďalej zabezpečoval vhodnú vyváženosť medzi uľahčovaním obchodu a mechanizmami kontroly.

ii. Pred vykonaním kontroly vhodnosti môže Komisia pokračovať v predkladaní návrhov na akékoľvek opravy alebo technické zmeny právneho balíka CKÚ, ktoré sa ukážu ako potrebné, s cieľom zabezpečiť pokračovanie hladkého fungovania legislatívneho rámca.

iii. Komisia zváži, či začiatkom roka 2018 predloží legislatívny návrh na predĺženie lehoty na pokračovanie v uplatňovaní prechodného režimu vzhľadom na obmedzený počet elektronických systémov, ktoré nie je možné plne zaviesť do vypršania lehoty stanovenej na rok 2020. Za tým bude nasledovať vykonávacie rozhodnutie Komisie s príslušnou aktualizáciou pracovného programu. V súčasnosti sa zdá, že po roku 2020 bude potrebné ďalej pracovať na týchto systémoch:

-modernizácia systému kontroly dovozu (ICS), nového počítačového tranzitného systému (NCTS) a automatizovaného systému vývozu (AES), ako aj vývoznej zložky systému osobitných colných režimov a

-zavedenie systémov centralizovaného colného konania pre dovoz (CCI), dôkazu o statuse Únie (PoUS) a riadenia záruk (GUM).

Komisia uskutočnila s členskými štátmi konzultácie o týchto elektronických systémoch, na ktorých je potrebné ďalej pracovať, a na základe odpovedí získaných od členských štátov vypracovala tento predbežný plán. Takisto uskutočnila konzultácie so zástupcami obchodu na pravidelných stretnutiach kontaktnej skupiny pre obchod, v ktorej sú zoskupení predstavitelia z rôznych obchodných združení.

4.VYKONÁVANIE PRÁVOMOCI PRIJÍMAŤ DELEGOVANÉ AKTY

Článkom 284 CKÚ sa Komisii na obdobie piatich rokov od 30. októbra 2013 udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s postupom stanoveným v článku 290 ZFEÚ s cieľom dopĺňať alebo meniť určité nepodstatné prvky nariadenia o CKÚ. V článku 284 ods. 2 sa od Komisie vyžaduje, aby vypracovala správu pre Európsky parlament a Radu týkajúcu sa uplatňovania právomoci prijímať delegované akty. Komisia musí túto správu vypracovať najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia, konkrétne do 30. januára 2018.

V CKÚ sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty týmito ustanoveniami: články 2, 7, 10, 20, 24, 31, 36, 40, 62, 65, 75, 88, 99, 106, 115, 122, 126, 131, 142, 151, 156, 160, 164, 168, 175, 180, 183, 186, 196, 206, 212, 216, 221, 224, 231, 235, 253, 265 a 279.

Do novembra 2017 Komisia vykonala svoju právomoc prijímať delegované akty štyrikrát (pozri oddiel 2.a):

a)aby prijala delegovaný akt CKÚ 19 . V tabuľke v prílohe sa uvádzajú spojitosti ustanovení delegovaného aktu CKÚ s právomocami prenesenými na Komisiu kódexom;

b)aby na základe prenesenej právomoci stanovenej v článku 279 kódexu prijala prechodný delegovaný akt CKÚ 20 ;

c)aby na základe prenesenej právomoci stanovenej v článku 160 kódexu vykonala opravu článkov 136 a 141 delegovaného aktu CKÚ 21 a

d)aby na základe prenesenej právomoci stanovenej v článku 279 kódexu vykonala opravu prílohy 12 k prechodnému delegovanému aktu CKÚ 22 .

Počas prípravy delegovaných aktov uskutočnila Komisia konzultácie so všetkými dôležitými zainteresovanými stranami, najmä s odborníkmi z členských štátov a hospodárskymi subjektmi z odvetví obchodu, logistiky a podnikania. Odborníci z členských štátov a podnikateľskej obce diskutovali o ustanoveniach delegovaných aktov a podporili ich.

Prostredníctvom procedurálneho a rozhodovacieho procesu Komisia zabezpečila včasné a primerané predloženie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Európsky parlament a Rada nevzniesli námietky proti prijatiu žiadnemu z daných aktov.

Komisia sa domnieva, že ak sa má zabezpečiť, aby sa colné predpisy EÚ neustále prispôsobovali technickým požiadavkám a technologickému pokroku v colnej činnosti, právomoc prijímať delegované akty, ktorá sa jej udeľuje v CKÚ, by sa mala v súlade s článkom 284 ods. 2 CKÚ predĺžiť o ďalšie päťročné obdobie.

5.ZÁVER

Touto správou Komisia i. vyhovuje žiadosti Európskeho parlamentu o predloženie správy o vykonávaní CKÚ a ii. plní si povinnosť podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o uplatňovaní svojich delegovaných právomocí podľa článku 284 ods. 2 nariadenia o CKÚ.

Pokiaľ ide o vykonávanie CKÚ, Komisia považuje za významný úspech to, že CKÚ, ktorým sa zaviedli takéto významné zmeny, počas prvých osemnástich mesiacov svojho vykonávania nenarazil na žiadne vážne legislatívne problémy. Proces pravidelných konzultácií s členskými štátmi a zástupcami obchodu viedol k rýchlemu vyriešeniu všetkých technických chýb, ktoré sa odhalili od prijatia kódexu v roku 2013. Zároveň je jasné, že účinok CKÚ sa musí v budúcnosti komplexne skúmať, aby sa mohlo posúdiť, či sa splnili ciele CKÚ, na ktoré bol určený, alebo či sú potrebné nejaké úpravy politík. Komisia preto navrhuje:

·vykonať do roku 2021 predbežné hodnotenie právneho rámca CKÚ a elektronických systémov, ktoré sa dovtedy zavedú,

·po zavedení všetkých elektronických systémov vykonať komplexnejšiu kontrolu vhodnosti,

·pokračovať v navrhovaní opráv alebo technických zmien právneho balíka CKÚ potrebných na zabezpečenie pokračovania hladkého fungovania legislatívneho rámca,

·zvážiť, či sa začiatkom roka 2018 predloží legislatívny návrh na zmenu CKÚ s cieľom predĺžiť najneskôr do roku 2025 obdobie, počas ktorého sa bude môcť uplatňovať prechodný režim vo vzťahu k colným formalitám spracovávaným systémami IT, ktoré nie je možné plne zaviesť do roku 2020,

·aktualizovať pracovný program CKÚ prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia Komisie.

Pokiaľ ide o vykonávanie právomoci prijímať delegované akty, ktorá sa jej udeľuje na základe článku 284 ods. 2 nariadenia o CKÚ, Komisia sa domnieva, že tieto právomoci vykonávala aktívne a vhodne. Komisia sa zároveň domnieva, že toto delegovanie právomoci by sa malo predĺžiť s cieľom umožniť jej navrhnúť všetky ďalšie opatrenia potrebné na prispôsobenie colných predpisov technickému a technologickému pokroku, ako aj dynamike obchodu.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto správu vzali na vedomie.

Príloha

Splnomocňujúce ustanovenia CKÚ	Ustanovenia delegovaného aktu CKÚ prijaté v súlade s delegovaním právomoci
Článok 2	Články 114, 134, 188
Článok 7 (prostriedky výmeny a uchovávania informácií a spoločné požiadavky na údaje)	Články 2, 3, 4, 9, 19, 21, 38, 39, 40, 82, 85, 86, 87, 92, 93, 94, 95, 96, 116, 124, 124a, 125, 126, 126a, 127, 129a, 129b, 130, 131, 132, 133, 144, 154, 157, 160, 163, 164, 165, 175, 178, 181, 184, 185, 190, 196, 238, 241, 246, 247, 249
Článok 10	Články 5, 6, 7
Článok 20	Článok 210
Článok 24 (rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov)	Články 5, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 26, 27, 28, 29, 30, 82, 92, 97, 121, 123, 156, 162, 171, 172, 173, 186, 192, 194, 205
Článok 31 (zrušenie a zmena rozhodnutí vydaných v prospech dotknutej osoby)	Delegovaná právomoc zatiaľ neuplatnená: Ustanovenie sa týka 1) prípadov, v ktorých sa rozhodnutia vydané v prospech viacerých osôb môžu zrušiť vo vzťahu k osobe, ktorá neplní povinnosť uloženú na základe uvedeného rozhodnutia, ako aj vo vzťahu k iným zúčastneným osobám; 2) výnimočných prípadov, v ktorých môžu colné orgány účinnosť zrušenia alebo zmeny odložiť.
Článok 36 (právny režim rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií)	Delegovaná právomoc zatiaľ neuplatnená: Ustanovenie sa týka 1) osobitných prípadov uvedených v článku 34 ods. 7 písm. b) a v článku 34 ods. 8, v ktorých sa majú zrušiť rozhodnutia o záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZINZ) a o záväznej informácii o pôvode tovaru (ZIPT), 2) prípadov uvedených v článku 35, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií s ohľadom na iné faktory, na základe ktorých sa uplatňuje dovozné alebo vývozné clo a iné opatrenia týkajúce sa obchodu s tovarom.
Článok 40	Články 23, 24, 25
Článok 62	Články 31, 32, 33, 34, 35, 36
Článok 65 (preferenčný pôvod)	Články 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70
Článok 75	Článok 71
Článok 88 (colný dlh)	Články 72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 168
Článok 99	Články 81, 82, 83, 84, 85, 86
Článok 106	Články 88, 92
Článok 115	Články 89, 90, 91
Článok 122	Články 98, 99, 100, 101, 102
Článok 126	Článok 103
Článok 131 (vrátenie a odpustenie)	Články 104, 105, 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 113
Článok 142 (určené miesta na predloženie tovaru prepraveného na colné územie EÚ)	Článok 115
Článok 151 (podmienky a povolenia týkajúce sa dočasného uskladnenia tovaru)	Články 115, 116, 117, 118
Článok 156 (colný status tovaru)	Články 119, 120, 121, 122, 122a, 128, 129, 129c, 129d, 182
Článok 160 (prepustenie tovaru do colného režimu)	Články 135, 136, 137, 138, 139, 140, 141, 142, 143
Článok 164	Článok 155
Článok 168 (zjednodušené vyhlásenia)	Články 145, 146, 147, 183
Článok 175	Články 148, 248
Článok 180	Článok 149
Článok 183 (zápis do evidencie deklaranta)	Článok 150
Článok 186	Články 151, 152
Článok 196	Článok 153
Článok 206	Články 158, 159
Článok 212 (všeobecné ustanovenia o osobitných colných režimoch)	Články 161, 163, 165, 166, 167, 170, 175, 176, 177, 178, 201, 202, 203, 204, 206, 207, 218, 239, 240, 242, 243
Článok 216	Články 174, 217, 218, 237
Článok 221	Články 179, 180
Článok 224	Článok 169
Článok 231	Články 187, 189
Článok 235 (tranzit Únie)	Články 191, 193, 195, 197, 198, 199, 200
Článok 253 (osobitné použitie)	Články 206, 208, 209, 210, 211, 212, 213, 214, 215, 216, 219, 220, 221, 222, 223, 224, 225, 226, 227, 228, 229, 230, 231, 232, 233, 234, 235, 236
Článok 265	Články 244, 245

(1)

 Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1. Korigendom (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 90) sa opravila typografická chyba v texte z 10 októbra, v ktorom sa ako dátum vykonania uvádzal 1. jún 2016. V texte, o ktorom hlasovali Európsky parlament a Rada, sa ako dátum vykonania stanovoval 1. máj 2016. 

(2)

 Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2017 o riešení výziev spojených s vykonávaním Colného kódexu Únie a odpoveď Komisie – 2016/3024 (RSP).

(3)

Závery Rady o nadviazaní na Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ C 357, 29.9.2016, s. 2).

(4)

SEK(2005)1543.

(5)

 Ú. v. EÚ C 306, 17.12.2007, s. 1 – 271.

(6)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).

(7)

  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).

(8)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/341 zo 17. decembra 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o prechodné pravidlá pre určité ustanovenia Colného kódexu Únie, keď príslušné elektronické systémy ešte nie sú funkčné, a ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 (Ú. v. EÚ L 69, 15.3.2016, s. 1).

(9)

 Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/578 z 11. apríla 2016, ktorým sa stanovuje pracovný program týkajúci sa vývoja a zavedenia elektronických systémov stanovených v Colnom kódexe Únie (Ú. v. EÚ L 99, 15.4.2016, s. 6), ktorým sa nahrádza predchádzajúca verzia pracovného programu stanovená vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2014/255 z 29. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 134, 7.5.2014, s. 46 – 53).

(10)

 Prechodným delegovaným aktom došlo k zmene článkov 2, 3, 104, 106, 112, 113, 128, 138, 141, 144, 146, 181 a 184 delegovaného aktu CKÚ a pridaniu článkov 122a, 124, 124a, 126, 126a a článkov 129a až 129d.

(11)

 Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/651 z 5. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 111, 27.4.2016, s. 1) sa opravili články 136 a 141 delegovaného aktu CKÚ. 

(12)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/698 z 8. apríla 2016, ktorým sa opravuje prechodný delegovaný akt.

(13)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie C 2016/2422 z 27. apríla 2016 o stanovovaní spoločných kritérií rizík pre analýzu rizík v oblasti ochrany a bezpečnosti.

(14)

COM/2016/0813 final.

(15)

Pozri register expertných skupín Komisie na adrese http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=search.result&page=1&Lang=SK .  

(16)

 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2339 zo 14. decembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 32).

(17)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/989 z 8. júna 2017, ktorým sa opravuje a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 149, 13.6.2017, s. 19 – 56).

(18)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2089 zo 14. novembra 2017 o technických opatreniach na vývoj, údržbu a používanie elektronických systémov na výmenu informácií a na uchovávanie takýchto informácií v súlade s Colným kódexom Únie.

(19)

Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(20)

Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(21)

Pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(22)

Pozri poznámku pod čiarou č. 12.