(1)

Zreformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Hlavným prvkom zreformovaného rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade (1) spolu so zmeneným nariadením (ES) č. 1467/97 o vykonávaní postupu pri nadmernom schodku (2) a zmenenou smernicou Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov (3). Cieľom tohto rámca je podporovať zdravé a udržateľné verejné financie, udržateľný a inkluzívny rast a odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií a predchádzať nadmerným deficitom verejných financií. Podporuje sa v ňom aj preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním pravidiel.

(2)

Stredobodom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré predkladajú členské štáty Rade a Komisii. Plánmi sa majú dosiahnuť dva ciele: i) zabezpečiť, okrem iného, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou, a ii) zabezpečiť, aby sa zrealizovali reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a týkajúce sa spoločných priorít EÚ. V každom pláne sa má na tento účel uviesť strednodobý záväzok k trajektórii vývoja čistých výdavkov (4), ktorým sa účinne zavádza rozpočtové obmedzenie na obdobie trvania plánu vzťahujúce sa na štyri alebo päť rokov (v závislosti od bežnej dĺžky volebného obdobia v danom členskom štáte). Okrem toho by sa malo v pláne vysvetliť, ako členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (vrátane odporúčaní týkajúcich sa v príslušných prípadoch postupu pri makroekonomických nerovnováhach), a ako budú členské štáty riešiť v pláne spoločné priority Únie. Obdobie fiškálnej úpravy sa vzťahuje na obdobie štyroch rokov, ktoré možno predĺžiť najviac o tri roky, ak sa členský štát zaviaže, že zrealizuje súbor príslušných reforiem a investícií, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1263.

(3)

Po predložení plánu má Komisia posúdiť, či plán spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(4)

Na základe odporúčania Komisie má Rada následne prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov dotknutého členského štátu a v príslušných prípadoch schváli súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav.

(5)

Fínsko svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán predložilo Rade a Komisii 10. októbra 2024. Predložilo ho po predĺžení lehoty stanovenej v článku 36 nariadenia (EÚ) 2024/1263, ku ktorému došlo po dohode s Komisiou.

(6)

S cieľom vytvoriť rámec pre dialóg vedúci k predloženiu národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Komisia 21. júna 2024 zaslala Fínsku referenčnú trajektóriu (5) podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1263. Referenčnú trajektóriu Komisia uverejnila 10. októbra 2024 (6). Referenčná trajektória sa zakladá na riziku a zabezpečuje, aby mal verejný dlh na konci obdobia fiškálnych úprav a v prípade neprijatia ďalších rozpočtových opatrení po tomto období úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal v strednodobom horizonte na obozretnej úrovni a aby sa deficit verejných financií počas obdobia úprav znížil pod úroveň 3 % HDP a udržal sa v strednodobom horizonte pod touto referenčnou hodnotou. Strednodobý horizont je vymedzený ako desaťročné obdobie po skončení obdobia úprav. V súlade s článkami 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2024/1263 je referenčná trajektória takisto v súlade s ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby a ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti deficitu. V referenčnej trajektórii Fínska sa stanovuje, že na základe predpokladov Komisie, ktoré tvoria základ pre predbežné usmernenia zaslané v júni 2024, a vychádzajúc zo sedemročného obdobia úprav by rast čistých výdavkov nemal presahovať hodnoty uvedené v tabuľke 1. To zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov o 1,5 % počas obdobia úpravy (2025 – 2031) a o 1,5 % počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán (2025 – 2028).

Tabuľka 1: Referenčná trajektória, ktorú Komisia poskytla Fínsku 21. júna 2024

(7)

V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2024/1263 viedlo Fínsko od júna do septembra 2024 s Komisiou technický dialóg. Dialóg bol zameraný na trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ktorú plánuje Fínsko, a na jej východiskové predpoklady, plánovaný súbor reformných a investičných záväzkov, ktorý tvorí základ na predĺženie obdobia úprav vrátane reforiem a investícií (ako napríklad komplexná reforma sociálneho zabezpečenia vrátane všeobecnej dávky sociálneho zabezpečenia a komplexná reforma sociálnej pomoci), ako aj na plánovanú realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a spoločné priority Únie v oblasti spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných spôsobilostí.

(8)

V októbri 2024 sa Fínsko podľa informácií, ktoré poskytlo vo svojom pláne, zapojilo v súlade s článkom 11 ods. 3 a článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263 do konzultačného procesu s občianskou spoločnosťou (vrátane napríklad sociálnych partnerov a regionálnej správy) a Hospodárskou radou Fínska (7). Podľa informácií, ktoré Fínsko poskytlo vo svojom pláne, o pláne rokovala hospodárska rada 2. októbra 2024. Občianska spoločnosť bola pozvaná na verejné vypočutie 3. októbra 2024.

(9)

Plán bol 2. októbra 2024 prerokovaný v národnom parlamente.

(10)

Fínsko 10. októbra 2024 predložilo svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2025. Komisia prijala stanovisko k tomuto návrhu rozpočtového plánu dňa 26. novembra 2024 (8).

(11)

Rada 21. októbra 2024 adresovala Fínsku súbor odporúčaní v kontexte európskeho semestra (9).

(12)

V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2024/1263 Komisia posúdila plán takto:

(13)

Hospodárska činnosť vo Fínsku sa v roku 2023 znížila o 1,2 %, keďže rast spotrebiteľských cien a úrokových sadzieb zaťažil spotrebu a investície, a to najmä v sektore stavebníctva. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa v roku 2024 očakáva pokles hospodárstva o 0,3 % v dôsledku stagnujúcej spotreby a klesajúcich investícií v prvej polovici roka. V roku 2025 by sa mal reálny HDP zvýšiť o 1,5 %, keďže súkromná spotreba a investície by sa mali oživiť vďaka rastu reálnych miezd a nižším nákladom na financovanie, zatiaľ čo rast vývozu by sa mal obnoviť v dôsledku rastúceho zahraničného dopytu. V roku 2026 sa očakáva zvýšenie reálneho HDP o 1,6 %, keďže sa predpokladá pokračujúce rozsiahle oživenie. Očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia (t. j. 2024 – 2026) sa bude potenciálny HDP vo Fínsku každoročne od roku 2024 do roku 2026 zvyšovať v priemere o 0,6 %, a to v dôsledku akumulácie kapitálu a zvýšenia celkovej produktivity faktorov. Miera nezamestnanosti bola v roku 2023 na úrovni 7,2 % a Komisia predpokladá, že v roku 2024 dosiahne úroveň 8,2 %, v roku 2025 7,9 % a v roku 2026 7,5 %. Predpokladá sa, že inflácia (deflátor HDP) sa v roku 2024 zníži z 3,9 % zaznamenaných v roku 2023 na 1,4 % a že v roku 2025 dosiahne 2,1 % a v roku 2026 dosiahne 1,9 %.

(14)

Pokiaľ ide o fiškálny vývoj, deficit verejných financií Fínska v roku 2023 predstavoval 3,0 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že v roku 2024 dosiahne 3,7 % HDP, pričom v roku 2025 sa zníži na 3,0 % HDP a v roku 2026 za predpokladu nezmenenej politiky na 2,5 %. Prognóza Európskej komisie z jesene 2024 zahŕňa návrh rozpočtu Fínska na rok 2025, ktorý vláda predložila národnému parlamentu v septembri. Verejný dlh dosahoval na konci roka 2023 úroveň 77,1 % HDP. Podľa prognózy Európskej komisie z jesene 2024 sa má miera zadlženosti na konci roka 2024 zvýšiť na 82,6 % HDP. Predpokladá sa, že na konci roka 2025 sa ešte zvýši na úroveň 84,7 % a na konci roka 2026 na úroveň 85,3 % HDP. Vo fiškálnej prognóze Komisie sa záväzky uvedené v strednodobých plánoch nezohľadňujú, pokiaľ nie sú podložené dôveryhodne oznámenými a dostatočne špecifikovanými konkrétnymi opatreniami v príslušných oblastiach politiky.

(15)

Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Fínska sa vzťahuje na obdobie 2025 – 2028 a predstavuje fiškálne úpravy v priebehu siedmich rokov.

(16)

Plán obsahuje informácie požadované podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(17)

Plán sa zaväzuje k trajektórii vývoja čistých výdavkov uvedenej v tabuľke 2, ktorá zodpovedá priemernému rastu čistých výdavkov na úrovni 2,2 % v priebehu rokov 2025 – 2028. Okrem toho sa Fínsko zaväzuje k súboru reforiem a investícií s cieľom predĺžiť obdobie úprav na sedem rokov (2025 – 2031), počas ktorých sa plánuje priemerný rast čistých výdavkov o 2,4 %. Priemerný rast čistých výdavkov uvedený v pláne počas obdobia úprav (2025 – 2031) je vyšší ako referenčná trajektória, ktorú Komisia zaslala 21. júna 2024. V pláne sa predpokladá vyrovnaný rast potenciálneho HDP o 0,9 % za každý rok obdobia úprav. Okrem toho sa v pláne očakáva, že miera rastu deflátora HDP sa zvýši z 1,7 % v roku 2024 na 2,1 % v roku 2025 a postupne sa do konca obdobia úprav zvýši na 2,4 %.

Tabuľka 2: Trajektória vývoja čistých výdavkov a hlavné predpoklady v pláne Fínska

(18)

Ak sa trajektória vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa Fínsko zaviazalo v pláne, a východiskové predpoklady naplnia, verejný dlh by sa podľa plánu znížil z 81,7 % v roku 2024 na 78,2 % HDP na konci obdobia úprav v roku 2031, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Očakáva sa, že po úprave bude v strednodobom horizonte (t. j. do roku 2041) miera zadlženosti podľa plánu klesať až pod úroveň 60 % HDP v roku 2039 a v roku 2041 dosiahne úroveň 52,7 %.

Tabuľka 3: Vývoj verejného dlhu a salda verejných financií v pláne Fínska

Podľa plánu by sa tak verejný dlh v strednodobom horizonte dostal pod referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve. Je to realistické, keďže na základe predpokladov plánu sa predpokladá, že dlh bude do 2041 nižší ako 60 % HDP podľa všetkých deterministických záťažových testov analýzy udržateľnosti dlhovej služby vypracovanej Komisiou. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s požiadavkou na dlh stanovenou v článku 6 písm. a) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(19)

Na základe trajektórie vývoja čistých výdavkov a predpokladov uvedených v pláne by deficit verejných financií klesol pod úroveň 0,6 % HDP v prvom roku obdobia úprav (t. j. 2025), potom by naďalej klesal a v roku 2031 by sa zmenil na prebytok. Podľa plánu by tak saldo verejných financií nepresiahlo referenčnú hodnotu 3 % HDP na konci obdobia úprav (2031). Okrem toho počas desiatich rokov nasledujúcich po období úprav (t. j. do roku 2041) by deficit verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s požiadavkou na deficit stanovenou v článku 6 písm. b) a článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(20)

Časový profil fiškálnej úpravy meraný ako zmena štrukturálneho primárneho salda, ako sa opisuje v pláne, sa uskutočňuje v počiatočných fázach v porovnaní s lineárnou trajektóriou vývoja, ktorá sa ako pravidlo uvádza v článku 6 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Je to spôsobené väčšou fiškálnou konsolidáciou, ktorá sa uskutoční v roku 2025, a zaznamenaním verejného obstarávania v oblasti obrany do národných účtov v rokoch 2025 a 2027, čo vedie k ďalším odchýlkam od lineárneho profilu. V dôsledku toho je fiškálna úprava počas prvých štyroch rokov plánu viac ako úmerná celkovému úsiliu o úpravu. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov, ktorá je uvedená v pláne, v súlade so zásadou zakazujúcou odloženie úsilia stanovenou v článku 6 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Tabuľka 4: Vývoj štrukturálneho primárneho salda v pláne Fínska

(21)

Ak sa predpoklady a záväzky plánu naplnia, štrukturálny deficit by počas celého obdobia úprav zostal pod úrovňou 1,5 % HDP. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu sa preto bude naďalej dodržiavať spoločná rezerva odolnosti uvedená v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1263, a preto sa nevyžaduje dodatočné zlepšenie štrukturálneho primárneho salda uvedené v článku 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(22)

Keďže sa podľa plánu dlh verejnej správy bude počas obdobia úprav pohybovať od 60 % do 90 % HDP, v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) 2024/1263 musí miera zadlženosti v priemere klesnúť minimálne o 0,5 percentuálneho bodu ročne, kým neklesne pod 60 %. Tento priemerný pokles sa vypočíta za obdobie rokov 2024 – 2031 a rovná sa 0,5 percentuálneho bodu v pláne. Na základe záväzkov v príslušných oblastiach politiky a makroekonomických predpokladov plánu je preto trajektória vývoja čistých výdavkov uvedená v pláne v súlade s ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby.

(23)

Plán vychádza zo súboru predpokladov, ktorý sa líši od predpokladov Komisie zaslaných Fínsku 21. júna 2024. Konkrétne sa v pláne používajú odlišné predpoklady pre východiskovú pozíciu v roku 2024, rast potenciálneho HDP a zosúladenie dlhu a deficitu. Okrem toho sa fiškálna úprava uskutočňuje v počiatočných fázach. Tieto rozdiely v predpokladoch treba dôkladne posúdiť s cieľom zabezpečiť, aby boli podložené spoľahlivými ekonomickými argumentmi založenými na údajoch, najmä preto, že priemerný rast čistých výdavkov v pláne je vyšší ako v referenčnej trajektórii. Ďalej v texte sú uvedené rozdiely v predpokladoch, ktoré majú najväčší vplyv na priemerný rast čistých výdavkov, pričom sa každý rozdiel v zohľadnených predpokladoch posudzuje samostatne.

Zostávajúci rozdiel v predpokladoch sa týka revidovanej východiskovej pozície v roku 2024 a zodpovedá o niečo menšiemu štrukturálnemu primárnemu deficitu, než sa očakávalo na jar. To nemá veľký vplyv na priemerný rast čistých výdavkov v porovnaní s predpokladmi Komisie. Celkovo sa rozdiel medzi trajektóriou vývoja čistých výdavkov uvedenou v pláne a referenčnou trajektóriou vysvetľuje rozdielmi v predpokladoch, ktoré sú riadne odôvodnené v súlade s článkom 13 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Celkovo všetky rozdiely v predpokladoch spolu vedú k priemernému rastu čistých výdavkov v pláne, ktorý je vyšší ako referenčná trajektória. Komisia zohľadní uvedené posúdenie predpokladov plánu pri svojich budúcich posúdeniach súladu s trajektóriou vývoja čistých výdavkov.

(24)

Podľa orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne sa záväzky, ktoré sa vzťahujú na čisté výdavky, splnia obmedzovaním výdavkov a diskrečným zvyšovaním príjmov. Vláda realizuje dva balíky opatrení, ktorých fiškálny výnos sa odhaduje na 9 miliárd EUR (3,8 % HDP). Vo všeobecnosti sú rozdelené na 3,5 miliardy (1,5 % HDP) z vyšších príjmov (t. j. priamych príjmov zo zvýšenej sadzby DPH a nepriamych príjmov zo zvýšenej dane z príjmu a sociálnych odvodov v dôsledku vyššej zamestnanosti spôsobenej inými opatreniami) a 5,5 miliardy (2,3 % HDP) z nižších výdavkov (t. j. úspor pochádzajúcich z okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života, zo zníženia sociálnych dávok a zníženia ostatných výdavkov). Väčšina politických opatrení týkajúcich sa týchto dvoch konsolidačných balíkov je už prijatá, ostatné sa majú potvrdiť alebo upraviť a vyčísliť v ročných rozpočtoch. Prijalo sa už niekoľko opatrení na strane príjmov aj výdavkov, ktoré budú mať v roku 2025 značný vplyv. Zároveň existujú riziká, ktoré ohrozujú vykonávanie orientačnej fiškálnej stratégie uvedenej v pláne, vyplývajúce z možnosti, že úspory dosiahnuté vďaka opatreniam zameraným na okresy poskytujúce služby na zlepšenie kvality života budú nižšie, ako sa očakávalo, a že aj účinky vládnych reforiem trhu práce na zamestnanosť budú neočakávane nižšie. Okrem toho sa v návrhu rozpočtového plánu na rok 2025 zohľadňujú diskrečné politické opatrenia na podporu dosiahnutia záväzku čistých výdavkov na rok 2025 (10).

(25)

Fínsko sa v pláne zaväzuje k súboru reforiem a investícií zameraných na zlepšenie potenciálneho rastu a fiškálnej udržateľnosti, ktoré majú opodstatňovať predĺženie obdobia fiškálnej úpravy zo 4 na 7 rokov. Súbor reforiem a investícií pozostáva z viacerých záväzkov z plánu obnovy a odolnosti; jedného záväzku z plánu obnovy a odolnosti s dodatočnými špecifikáciami na obmedzenie prekročenia rozpočtu, ako aj dvoch nových reforiem. Patria sem tieto opatrenia:

(26)

Opatrenia, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav a ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti (vrátane dodatočnej špecifikácie na obnovenie zákonných povinností a administratívnych postupov okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života), sú v súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1263, keďže sú dostatočne podrobné, uskutočňované v počiatočných fázach, časovo ohraničené a overiteľné. Dve opatrenia týkajúce sa komplexnej reformy sociálnej pomoci a zavedenia všeobecnej dávky sociálneho zabezpečenia ešte neboli uzákonené, preto sa v súčasnosti podrobne neopisujú. Plán obsahuje orientačný časový harmonogram ich prijatia a kvalitatívne cieľové ukazovatele na monitorovanie ich vykonávania.

(27)

Záväzky uvedené v pláne obnovy a odolnosti, ktoré tvoria základ pre predĺženie, obsahujú významné reformy a investície zamerané na zlepšenie fiškálnej udržateľnosti a zvýšenie rastového potenciálu hospodárstva. Okrem toho sa Fínsko zaväzuje pokračovať v reformnom úsilí počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, a zachovať úroveň investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov, ktorá sa dosiahla počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán obnovy a odolnosti (pozri tabuľku 5). Záväzky sa budú monitorovať počas celého vykonávania plánu. V súlade s tým sa záväzky v rámci plánu obnovy a odolnosti môžu zohľadniť pri predĺžení obdobia úpravy, ako sa stanovuje v článku 36 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(28)

Očakáva sa, že súborom reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, sa zlepší potenciál rastu a odolnosti hospodárstva Fínska udržateľným spôsobom, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Očakáva sa, že opatreniami sa zlepší fungovanie trhu práce, podporia sa inovácie, zlepší sa prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu a zmodernizuje sa sociálne zabezpečenie, čím sa zlepší potenciál rastu a odolnosti fínskeho hospodárstva. Očakáva sa, že predloženými reformami trhu práce sa podporia nezamestnaní pri hľadaní práce a zvýši sa miera ekonomickej aktivity starších pracovníkov. V pláne sa odhaduje, že týmito dvoma opatreniami by sa mohlo v rokoch 2025 – 2029 vytvoriť približne 20 000 pracovných miest. Očakáva sa, že investíciami do výskumu a vývoja obsiahnutými v pláne obnovy a odolnosti sa zlepší rastový potenciál, ako aj odolnosť Fínska, a to zvýšením produktivity (v pláne sa konzervatívne odhaduje, že zvýšením investícií do výskumu a vývoja o 1 % sa zvýši produktivita o 0,02 %), prilákaním súkromných investícií a podporou zelenej transformácie a dekarbonizácie energetického systému. Podľa fínskej vlády sa očakáva, že zriadením okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života a rozvojom elektronických zdravotníckych služieb sa zlepší prístup k lekárskej starostlivosti, čo je obzvlášť dôležité, keďže miera neuspokojenia potrieb lekárskej starostlivosti presahuje priemer EÚ a Fínsko je rýchlo starnúcou spoločnosťou. Cieľom reforiem zameraných na zavedenie všeobecnej dávky sociálneho zabezpečenia a reformy sociálnej pomoci je optimalizovať sociálnu politiku, znížiť administratívne náklady, zaistiť spravodlivejšie sociálne zabezpečenie a zvýšiť motiváciu pracovať, a tým podporiť zamestnanosť. Bude potrebné monitorovať účinky na sociálnu súdržnosť. Okrem toho sa ešte musia prejaviť vplyvy reformy trhu práce na zamestnanosť alebo zvýšenia produktivity v dôsledku investícií do výskumu a vývoja. Okresy poskytujúce služby na zlepšenie kvality života navyše v prvých rokoch svojej činnosti čelia viacerým ťažkostiam a vláda v pláne predložila dodatočné špecifikácie k jednému záväzku plánu obnovy a odolnosti, ktorý sa týka obnovenia zákonných povinností a administratívnych postupov okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života s cieľom obmedziť ich deficit. Celkovo sa predpoklady týkajúce sa vplyvu reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie, na rast javia ako realistické, ale treba dôkladne monitorovať budúci vývoj a presný vplyv. To si vyžaduje aj zmysluplné konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti a posúdenie distribučných a kumulatívnych účinkov opatrení.

(29)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, podporí fiškálnu udržateľnosť, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Tieto opatrenia dopĺňajú už prijaté balíky fiškálnej konsolidácie, ako sa uvádza vyššie pri predstavovaní fiškálnej stratégie. Očakávaný hlavný priamy účinok týchto dodatočných opatrení spočíva v tom, že vykonaním opatrení sa zníži deficit okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života, ktorý v roku 2023 dosiahol 1,4 miliardy EUR, a to v dôsledku obnovenia zákonných povinností a administratívnych postupov okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života. Konkrétne vláda prijíma opatrenia na zníženie výdavkov okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života o 685 miliónov EUR v rokoch 2025 – 2028, zatiaľ čo samotné okresy poskytujúce služby na zlepšenie kvality života majú za cieľ zaviesť opatrenia na zníženie svojich výdavkov o 874 miliónov EUR do roku 2028. Okrem toho vláda očakáva, že vďaka reforme sociálnej pomoci dosiahne ročné úspory vo výške 100 miliónov EUR. Ďalšie priame úspory môžu pochádzať z nižších administratívnych nákladov na jednu žiadosť o dávku, ktoré sú výsledkom prijatia modelu jednotnej dávky, a z nižších platieb súvisiacich so zrušením dodatočných dní dávky v nezamestnanosti. Nepriame fiškálne úspory súvisia najmä s očakávaným pozitívnym vplyvom reforiem trhu práce na zamestnanosť (t. j. zavedenie severského modelu služieb zamestnanosti a zrušenie dodatočných dní poskytovania podpory v nezamestnanosti), čo by zvýšilo potenciálny rast a vytvorilo daňové príjmy. Komplexná reforma sociálneho zabezpečenia vrátane všeobecnej dávky sociálneho zabezpečenia a komplexná reforma sociálnej pomoci môžu mať vplyv aj na zamestnanosť, pretože zvyšujú motiváciu pracovať, takže môžu mať aj nepriamy pozitívny fiškálny vplyv. Hoci realizované úspory z opatrení by mohli byť nižšie, ako sa očakávalo, fiškálne úspory vyplývajúce z dodatočnej špecifikácie uvedenej v pláne obnovy a odolnosti, ktorá sa týka obnovenia zákonných povinností a administratívnych postupov okresov poskytujúcich služby na zlepšenie kvality života, budú vzhľadom na veľkosť odhadovaných úspor (t. j. 1,6 miliardy EUR) pravdepodobne nezanedbateľné. Dosiahnutie nepriamych úspor celkovo závisí najmä od vplyvu reforiem trhu práce na zamestnanosť.

(30)

Očakáva sa, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie, bude riešiť spoločné priority EÚ, ako sa to vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Reformy sociálneho zabezpečenia a trhu práce prispievajú k sociálnej odolnosti najmä tým, že sú v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, akými sú aktívna podpora zamestnanosti, sociálna ochrana a dávky v nezamestnanosti. Očakáva sa, že investície do výskumu a vývoja uvedené v pláne obnovy a odolnosti, ktoré sú určené na zaistenie zelenej transformácie, zvýšia inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a energetickej infraštruktúry, čím prispejú k spravodlivej zelenej transformácii a zaisteniu energetickej bezpečnosti. Zavádzanie digitálnych inovácií v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti prispieva k spravodlivej digitálnej transformácii tým, že sa zvyšuje digitalizácia verejných služieb. Ďalšia spoločná priorita EÚ, a to budovanie obranných spôsobilostí, sa súborom reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie, nerieši.

(31)

Súbor reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie, reaguje na príslušné (11) odporúčania adresované Fínsku vydané v rámci európskeho semestra, ako sa to vyžaduje v článku 14 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) 2024/1263. Súbor reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie, reaguje najmä na tieto odporúčania adresované Fínsku zamerané na:

(32)

Plán zabezpečuje zachovanie plánovanej celkovej úrovne verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov, ktoré sa v priemere realizujú počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje plán obnovy a odolnosti, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1263.

Tabuľka 5: Verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov v rámci plánu (% HDP)

(33)

A napokon sa môže súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré tvoria základ pre predĺženie, považovať za zlučiteľný so záväzkami z plánu obnovy a odolnosti a partnerskej dohody uzavretej v rámci viacročného finančného rámca, ako sa to vyžaduje v článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1263. Zavedenie modelu jednotnej dávky a reforma sociálnej pomoci nie sú v rozpore so záväzkami z plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo ostatné opatrenia vyplývajú priamo zo záväzkov prijatých v rámci plánu obnovy a odolnosti.

(34)

Na záver možno konštatovať, že súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, sa posudzuje ako súbor reforiem a investícií, ktoré ako celok spĺňajú kritériá uvedené v článku 14 nariadenia (EÚ) 2024/1263. V dôsledku toho sa obdobie úprav môže predĺžiť zo 4 na 7 rokov, ako sa uvádza v pláne.

(35)

Okrem súboru reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav, sa v pláne opisujú zámery týkajúce sa ostatných reforiem a investícií, ktorých cieľom je reagovať na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach adresovaných Fínsku, a riešiť spoločné priority EÚ. Plán zahŕňa desať reforiem a investícií.

(36)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii vrátane cieľov v oblasti klímy stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, plán zahŕňa reformu zameranú na zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj na 4 % HDP do roku 2030, pričom tretina finančných prostriedkov by pochádzala z verejných zdrojov, čo by znamenalo zvýšenie približne o 280 miliónov EUR ročne do roku 2030. Dodatočné verejné prostriedky na výskum a vývoj budú okrem iného vyčlenené na podporu podnikového výskumu a vývoja, na spoluprácu medzi podnikmi a výskumníkmi, na financovanie výskumných projektov a na výskumné infraštruktúry. Opatrenie reaguje na odporúčania, ktoré boli adresované Fínsku v rokoch 2019 a 2020 v oblasti výskumu a inovácií, a je v súlade s fínskym Digitálnym kompasom a vnútroštátnym strategickým plánom digitálneho desaťročia.

(37)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, plán zahŕňa opatrenia na zníženie dávok, ktoré odrádzajú od práce (napr. zmeny v dávkach v nezamestnanosti, ktoré by mali zvýšiť zamestnanosť o 40 000 pracovníkov počas funkčného obdobia vlády, a indexové zníženie dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré by malo v rovnakom období zvýšiť zamestnanosť o 18 600 pracovníkov), opatrenia na zmiernenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov (napr. zvýšenie finančných prostriedkov aj dostupných miest v oblastiach, v ktorých je nedostatok pracovnej sily, ako je medicína), a opatrenia na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a zníženie počtu čakateľov (napr. zvýšením finančných prostriedkov na úhradu výdavkov na súkromnú zdravotnú starostlivosť). Opatrenia reagujú na odporúčania, ktoré boli Fínsku adresované v rokoch 2019, 2020, 2022 a 2023 v súvislosti s aktívnymi politikami trhu práce, stimulmi k práci a účasťou na trhu práce, zdravotnou starostlivosťou a vzdelávaním.

(38)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v energetickej bezpečnosti, plán neobsahuje ďalšie reformy a investície.

(39)

Pokiaľ ide o spoločnú prioritu spočívajúcu v obranných spôsobilostiach, plán obsahuje podstatné reformy a investície.

(40)

V pláne sa uvádzajú informácie o súlade a vo vhodných prípadoch o komplementarite s fondmi politiky súdržnosti, ako aj s plánom obnovy a odolnosti Fínska. V pláne sa náležite odkazuje na národný program reforiem Fínska do roku 2024, v ktorom sa opisuje synergia a komplementarita s politikou súdržnosti a plánom obnovy a odolnosti.

(41)

V pláne sa uvádza prehľad potrieb Fínska v oblasti verejných investícií z hľadiska spoločných priorít EÚ. V súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou sa v pláne zdôrazňuje potreba investícií do čistej energie s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív a do prelomových technológií, ako je umelá inteligencia, s cieľom ďalej posilniť zelenú transformáciu. V súvislosti so sociálnou a hospodárskou odolnosťou sa v pláne zdôrazňuje potreba investícií do zvyšovania úrovne vzdelania a kontinuálneho vzdelávania. V súvislosti s energetickou bezpečnosťou sa v pláne zdôrazňuje potreba investícií zameraných na zníženie závislosti EÚ od tretích krajín. V súvislosti s budovaním obranných spôsobilostí sa v pláne zdôrazňuje potreba investícií na posilnenie obranných spôsobilostí Fínska v súlade so záväzkami voči NATO.

(42)

Komisia celkovo zastáva názor, že plán Fínska spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1263.

(43)

Rada víta strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Fínska a domnieva sa, že jeho úplné vykonávanie by prispelo k zabezpečeniu zdravých verejných financií a podpore udržateľnosti verejného dlhu, ako aj udržateľného a inkluzívneho rastu.

(44)

Rada berie na vedomie posúdenie plánu zo strany Komisie. Rada však vyzýva Komisiu, aby predložila svoje posúdenie budúcich plánov v samostatnom dokumente, ktorý neobsahuje odporúčania Komisie na odporúčania Rady.

(45)

Rada berie na vedomie posúdenie Komisie týkajúce sa trajektórie vývoja čistých výdavkov a hlavných makroekonomických predpokladov v pláne, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcim usmerneniam Komisie, ako aj dôsledky trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu pre deficit verejných financií a verejný dlh. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, že makroekonomické a fiškálne predpoklady, hoci sa v niektorých prípadoch líšia od predpokladov Komisie, vrátane zohľadnenia aktualizovaných makroekonomických a fiškálnych údajov, sú celkovo riadne odôvodnené a podložené spoľahlivými hospodárskymi argumentmi. Rada berie na vedomie širokú fiškálnu stratégiu plánu a riziká ohrozujúce výhľad, ktoré by mohli ovplyvniť naplnenie makroekonomického scenára a východiskové predpoklady a plnenie trajektórie vývoja čistých výdavkov plánu. Rada víta skutočnosť, že relevantné zainteresované strany sa pred predložením plánu zapojili do spolupráce na vnútroštátnej úrovni. Rada tiež konštatuje, že geopolitické riziká môžu vyvíjať tlak na výdavky na obranu. Rada predovšetkým konštatuje, že zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine má vplyv na hospodárstvo s dôsledkami pre verejné financie vo Fínsku.

(46)

Rada očakáva, že Fínsko bude pripravené upraviť svoju fiškálnu stratégiu podľa potreby s cieľom zabezpečiť dodržanie trajektórie vývoja čistých výdavkov. Rada sa rozhodla pozorne monitorovať hospodársky a fiškálny vývoj vrátane vývoja, z ktorého vychádza scenár plánu.

(47)

Rada sa domnieva, že ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu o vplyvoch kumulatívnych mier rastu čistých výdavkov na každoročný dohľad by sa mali uskutočniť včas pred ďalším kolom fiškálneho dohľadu.

(48)

Rada schvaľuje súbor reformných a investičných záväzkov, ktoré Fínsko predložilo vo svojom strednodobom pláne, ktorý je základom predĺženia obdobia úprav, a víta úsilie o vyčíslenie vplyvu na rast a fiškálnu udržateľnosť. Rada súhlasí s Komisiou, že súbor reformných a investičných záväzkov, ktorý predložilo Fínsko, odôvodňuje predĺženie obdobia úprav zo 4 na 7 rokov. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, v ktorom sa poukazuje na úplné splnenie kritérií uvedených v článku 14, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenie článku 36 ods. 1d nariadenia (EÚ) 2024/1263, súborom reforiem a investícií, ktoré toto predĺženie opodstatňujú. Rada berie na vedomie posúdenie Komisie, v ktorom sa uvádza, že reformné a investičné záväzky by mali udržateľným spôsobom zlepšiť rastový potenciál a odolnosť hospodárstva a podporiť fiškálnu udržateľnosť. Rada odporúča Fínsku, aby v plnej miere vykonalo súbor reformných a investičných záväzkov s cieľom zachovať predĺženie obdobia úprav.

(49)

Rada berie na vedomie opis Komisie týkajúci sa reforiem a investičných potrieb a zámerov, okrem posúdenia súboru reformných a investičných záväzkov, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav a reagujú na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť realizáciu takýchto reforiem a investícií. Rada na základe správ predložených Komisiou posúdi takéto reformy a investície a bude monitorovať ich vykonávanie v rámci európskeho semestra.

(50)

Rada so záujmom očakáva výročnú správu Fínska o pokroku, ktorá bude obsahovať najmä informácie o pokroku pri implementácii trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou, uskutočňovaní širších reforiem a investícií v kontexte európskeho semestra a v príslušných prípadoch pri uskutočňovaní súboru reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia úprav.

(51)

V súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2024/1263 by Rada mala Fínsku odporučiť trajektóriu vývoja čistých výdavkov, ako sa stanovuje v pláne, a mala by schváliť súbor reforiem a investícií, ktoré opodstatňujú predĺženie obdobia fiškálnych úprav na sedem rokov.

1.

2.