Vo veci T‑489/13,
La Rioja Alta, SA, so sídlom v Haro (Španielsko), v zastúpení: F. Pérez Álvarez, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: M. Ó. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Aldi Einkauf GmbH & Co. OHG, so sídlom v Essene (Nemecko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 9. júla 2013 (vec R 1190/2011‑4), týkajúcemu sa konania o vyhlásení neplatnosti medzi Aldi Einkauf GmbH & Co. OHG a La Rioja Alta, SA,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory M. Prek (spravodajca), sudcovia I. Labucka a V. Kreuschitz,
tajomník: I. Drăgan, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 16. septembra 2013,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 28. marca 2014,
po pojednávaní zo 14. januára 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok (1)
Okolnosti predchádzajúce sporu
1. Žalobkyňa, spoločnosť La Rioja Alta, SA, podala 3. júna 2003 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2. Prihlasovanou ochrannou známkou je slovné označenie VIÑA ALBERDI.
3. Dňa 26. novembra 2004 bolo označenie zapísané pod číslom 3189065 ako ochranná známka Spoločenstva.
4. Tovary, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná, sú zaradené predovšetkým do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v znení zmien a doplnení a zodpovedajú, pre túto triedu, tomuto opisu: „Alkoholické nápoje (okrem piva)“.
5. Dňa 5. novembra 2009 ďalší účastník konania pred ÚHVT, spoločnosť Aldi Einkauf GmbH & Co. OHG, podal na ÚHVT návrh na vyhlásenie čiastočnej neplatnosti napadnutej ochrannej známky podľa článku 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia pre tovary uvedené v bode 4 vyššie.
6. Na podporu svojho návrhu na vyhlásenie neplatnosti sa spoločnosť Aldi Einkauf odvolávala na nemeckú skoršiu obrazovú ochrannú známku č. 2056141, zapísanú 7. februára 1994 a obnovenú do 30. septembra 2012, zobrazenú takto:
>image>7
7. Skoršia ochranná známka bola zapísaná pre tovary zaradené do triedy 33 zodpovedajúce tomuto popisu: „vína z Talianska“.
8. Rozhodnutím z 11. apríla 2011 vyhovelo zrušovacie oddelenie návrhu na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky.
9. Dňa 6. júna 2011 podala žalobkyňa na ÚHVT podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia. V rámci toho podala 5. augusta 2011 návrh, aby „vína z Talianska“ boli vylúčené z tovarov zaradených do triedy 33 uvedených v napadnutej ochrannej známke.
10. Rozhodnutím z 9. júla 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie podané žalobkyňou. Odvolací senát:
– rozhodol, že obmedzenie požadované žalobkyňou, pokiaľ ide o tovary opísané v napadnutej ochrannej známke, sa posudzuje ako vzdanie sa v zmysle článku 50 nariadenia č. 207/2009 a je preto platné,
– sa domnieval, že používanie skoršej ochrannej známky, pokiaľ ide o „vína z Talianska“, sa preukázalo a zamietol tvrdenie žalobkyne založené na tom, že toto používanie sa preukázalo len pre určité označenia pôvodu,
– uviedol, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká nemecká verejnosť, ktorá pri nadobúdaní predmetných tovarov preukazuje priemernú mieru pozornosti,
– sa domnieval, že dotknuté tovary sú vo veľkej miere podobné, ak nie zhodné, keďže napadnutá ochranná známka vylučuje „vína z Talianska“, nie však iné vína,
– zistil, že kolidujúce označenia vykazujú prinajmenšom určitý stupeň vizuálnej podobnosti a priemerný stupeň fonetickej podobnosti a nevykazujú koncepčnú podobnosť,
– poznamenal, že skoršia ochranná známka má priemernú rozlišovaciu spôsobilosť,
– rozhodol o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
Návrhy účastníkov konania
11. Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vyhlásil napadnutú ochrannú známku za platnú,
– zaviazal ÚHVT a ďalšieho účastníka konania pred ÚHVT na náhradu trov konania.
12. Na pojednávaní vzala žalobkyňa svoj druhý žalobný návrh späť, čo Všeobecný súd vzal na vedomie.
13. ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
[ omissis ]
O veci samej
[ omissis ]
O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009
[ omissis ]
– O pravdepodobnosti zámeny
68. Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, predstavuje pravdepodobnosť zámeny. Podľa tej istej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma predmetné označenia a tovary alebo služby, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä na vzájomnú závislosť podobnosti označení a podobnosti označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb., EU:C:1998:442, body 16, 17 a 29 a citovanú judikatúru, a GIORGIO BEVERLY HILLS, vyššie uvedený bod 38, EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].
[ omissis ]
70. Na základe relevantných okolností uvedených v bode 68 vyššie sa okrem toho môže prípadne zohľadniť koexistencia dvoch ochranných známok na trhu, keďže, ako je pripustené judikatúrou, môže spolu s inými prvkami viesť k zníženiu pravdepodobnosti zámeny medzi týmito ochrannými známkami zo strany príslušnej verejnosti (rozsudok z 3. septembra 2009, Aceites del Sur‑Coosur/Koipe, C‑498/07 P, Zb., EU:C:2009:503, bod 82; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar, C‑482/09, Zb., EU:C:2011:605, body 75 až 82).
71. V prejednávanej veci odvolací senát v bode 44 napadnutého rozhodnutia usúdil, že skoršia ochranná známka mala priemerný stupeň vnútornej rozlišovacej spôsobilosti. S prihliadnutím na podobnosť dotknutých tovarov a kolidujúce označenia dospel v bode 51 uvedeného rozhodnutia k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. V rámci svojho posúdenia zamietol tvrdenie založené na mierovej koexistencii uvedených ochranných známok v Nemecku.
72. Žalobkyňa kritizuje odvolací senát za to, že nepreukázal právne dostatočným spôsobom existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami zo strany príslušnej verejnosti. Domnieva sa, že spotrebiteľ ich môže jasne odlíšiť. Takisto v podstate tvrdí, že odvolací senát neprávom zamietol jej tvrdenie založené na mierovej koexistencii skoršej ochrannej známky s napadnutou ochrannou známkou v Nemecku, hoci tam od roku 1983 obchoduje s vínami pod španielskou slovnou ochrannou známkou VIÑA ALBERDI.
[ omissis ]
77. Odvolací senát napokon v bode 39 napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že sa stotožnil so „závermi zrušovacieho oddelenia, podľa ktorých nebolo preukázané, že koexistencia vyplývala z neexistencie pravdepodobnosti zámeny a že žiaden z prvkov predložených ako dôkaz nepreukazuje, že koexistencia dvoch označení je vzájomné uznaná, a že nemecká verejnosť sa dozvedela a presne vedela, že kolidujúce označenia jasne znázorňovali rôzny obchodný pôvod“.
78. Žalobkyňa v rozpore s týmto posúdením tvrdí, že nie je možné dokázať mierovú koexistenciu medzi ochrannými známkami založenú na neexistencii pravdepodobnosti zámeny medzi uvedenými ochrannými známkami. V podstate sa domnieva, že dôkazy predložené v konaní sú postačujúce na preukázanie mierovej povahy koexistencie španielskej ochrannej známky VIÑA ALBERDI a skoršej ochrannej známky uvedenej na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti v Nemecku.
79. Tvrdenie žalobkyne založené na nemožnosti preukázania mierovej koexistencie ochranných známok z dôvodu neexistencie pravdepodobnosti zámeny medzi uvedenými ochrannými známkami treba preto priamo odmietnuť.
80. Hoci prináleží majiteľovi napadnutej ochrannej známky, aby v konaní týkajúcom sa relatívnych dôvodov zamietnutia pred ÚHVT preukázal, že uvedená koexistencia je založená na neexistencii pravdepodobnosti zámeny pre príslušnú verejnosť medzi ochrannou známkou, na ktorú sa odvoláva, a skoršou ochrannou známkou, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. mája 2005, Grupo Sada/ÚHVT – Sadia (GRUPO SADA), T‑31/03, Zb., EU:T:2005:169, bod 86, a z 10. apríla 2013, Höganäs/ÚHVT – Haynes (ASTALOY), T‑505/10, EU:T:2013:160, bod 48], môže to preukázať predložením súboru nepriamych dôkazov v tomto ohľade. V tejto súvislosti sú osobitne relevantné prvky preukazujúce znalosť každej z dotknutých ochranných známok príslušnou verejnosťou pred dátumom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky GRUPO SADA, už citovaný, EU:T:2005:169, bod 89, a z 25. mája 2005, TeleTech Holdings/ÚHVT – Teletech International (TELETECH GLOBAL VENTURES), T‑288/03, Zb., EU:T:2005:177, bod 100]. Keďže navyše z judikatúry vyplýva, že koexistencia dvoch ochranných známok musí byť dostatočne dlhá na to, aby mohla ovplyvniť vnímanie príslušného spotrebiteľa [pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. marca 2005, Fusco/ÚHVT – Fusco International (ENZO FUSCO), T‑185/03, Zb., EU:T:2005:73, bod 64, a ASTALOY, už citovaný, EU:T:2013:160, bod 47], predstavuje trvanie koexistencie tiež podstatný prvok.
81. Takisto treba poukázať na to, že každé tvrdenie založené na koexistencii požaduje najprv jednak preukázanie zhody skorších ochranných známok s kolidujúcimi ochrannými známkami (pozri v tomto zmysle rozsudok GRUPO SADA, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:T:2005:169, body 86 a 88) a jednak skutočné používanie ochrannej známky, ktorého sa žalobkyňa na relevantnom území dovoláva [rozsudok z 21. apríla 2005, PepsiCo/OHMI – Intersnack Knabber‑Gebäck (RUFFLES), T‑269/02, Zb., EU:T:2005:138, body 23 až 25].
82. Keďže okrem toho možno vziať do úvahy len samotnú mierovú koexistenciu dotknutých ochranných známok, bráni existencia sporu medzi majiteľmi skorších ochranných známok tomu, aby sa prihliadlo na koexistenciu [pozri v tomto zmysle rozsudky ARTHUR ET FELICIE, už citovaný v bode 15 vyššie, EU:T:2005:420, bod 64, a z 8. decembra 2005, Castellblanch/ÚHVT – Champagne Roederer (CRISTAL CASTELLBLANCH), T‑29/04, Zb., EU:T:2005:438, bod 74].
83. Práve s prihliadnutím na tieto úvahy je potrebné preskúmať, či sa odvolací senát mohol stotožniť s posúdením zrušovacieho oddelenia, keď zamietol tvrdenie žalobkyne založené na koexistencii španielskej ochrannej známky VIÑA ALBERDI a skoršej ochrannej známky uvedenej na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti v Nemecku.
84. Treba konštatovať, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza v konaní pred ÚHVT, neumožňujú preukázať, že španielska ochranná známka VIÑA ALBERDI bola príslušnej verejnosti natoľko známa, že by umožňovala znížiť pravdepodobnosť zámeny kolidujúcich ochranných známok.
85. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že príslušná verejnosť bola zadefinovaná v bode 23 vyššie ako pozostávajúca zo širokej nemeckej verejnosti.
86. Hoci žalobkyňa preukazuje vývoz vína pod španielskou ochrannou známkou ALBERDI do Nemecka medzi rokom 1983 a dátumom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, vyplýva však z toho, že tieto vývozy boli vždy relatívne obmedzené, pokiaľ ide o objem, konkrétne medzi 6 000 až 28 000 fliaš za rok pre celý nemecký trh.
87. Navyše, hoci žalobkyňa predložila početné články z novín a prospektov týkajúcich sa vína predávaného pod španielskou ochrannou známkou VIÑA ALBERDI, iba dva z týchto dokumentov pochádzajú z nemeckých publikácií a obsahujú iba veľmi obmedzené odkazy na dotknuté vína.
88. Napokon, pokiaľ ide o potvrdenia poskytnuté nemeckými dovozcami vín, s ktorými obchoduje žalobkyňa, treba konštatovať, že, hoci je v nich potvrdené, že „[ako pre] dovozcu tak [pre] jeho zákazníkov“ je španielska ochranná známka VIÑA ALBERDI „známou ochrannou známkou, ktorá označuje španielske akostné víno patriace do chráneného označenia pôvodu Rioja“, môžu takéto potvrdenia preukázať znalosť spornej ochrannej známky predovšetkým dovozcami, ktorí vydali uvedené potvrdenia, ale nie širokou nemeckou verejnosťou.
89. Za týchto podmienok odvolací senát správne zamietol tvrdenie žalobkyne založené na mierovej koexistencii kolidujúcich ochranných známok v Nemecku.
[ omissis ]
(1) .
(1) – Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. La Rioja Alta, SA je povinná nahradiť trovy konania.