|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/2378 |
27.3.2024 |
Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33
(C/2024/2378)
Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).
OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY
„Dealurile Munteniei“
PGI-RO-A1085-AM02
Dátum oznámenia: 5. 1. 2024
OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY
Zmena vymedzenej zemepisnej oblasti s cieľom rozšíriť oblasť CHZO
Vymedzenú zemepisnú oblasť CHZO „Dealurile Munteniei“ pôvodne stanovenú v špecifikácii je potrebné rozšíriť tak, aby zahŕňala niektoré obce/mestá, ktoré územne patria pod správu žúp Olt a Buzău:
|
— |
župa Olt, obec Spineni, mestá Spineni a Optășani, |
|
— |
župa Buzău, obec Smeeni, mestá Călțuna a Moisica. |
|
I. |
Obec Spineni s jednotlivými mestami Spineni a Optășani má prospech z eko-pedo-klimatických podmienok vhodných na pestovanie viniča, ktoré sú podobné podmienkam v oblasti CHZO „Dealurile Munteniei“. Klimatické parametre pre vinohradníctvo sa zhodujú s parametrami typickými pre vinohradnícke stredisko Dobroteasa vzdialené 26 km. Dobroteasa je lokalita, ktorá patrí do oblasti CHZO „Dealurile Munteniei“.
Západná časť vinohradníckeho masívu zahŕňajúca oblasť CHZO „Dealurile Munteniei“ (ktorá sa rozprestiera na dĺžku približne 65 km a šírku od 3 do 12 km) sa vyznačuje pôdami tvorenými červeným ílom, hnedým ílom a v menšej miere jemným červenkastým pieskom. Tieto hnedozeme majú vysoký obsah oxidov železa a sú vhodné najmä na výrobu červených vín, ako je napríklad Cabernet Sauvignon. Obec sa nachádza v kopcovitom teréne medzi Dáckou plošinou a Rumunskou nížinou, na Spinenskej planine, v nadmorskej výške viac ako 180 m, pričom najvyššia časť sa nazýva Piscul Dobrei (383 m). Na jej miernych svahoch s južnou orientáciou sa nedrží nadbytočná voda, čo predstavuje vzdušno-vodný a tepelný režim priaznivý pre pestovanie modrých odrôd. Hodnota pH je 6 – 7, k čomu prispieva rieka Vedea, prítok rieky Olt. Vyznačuje sa slabo kyslými pôdami hnedej/hrdzavej farby v dôsledku prítomnosti slabo hydratovaných voľných oxidov železa v celej hĺbke profilu. Klíma, topografia a litológia susedných obcí Dobroteasa (26 km) a Vulpești (30 km) sú zachované aj v obci Spineni, takže rozšírenie oblasti CHZO o obec Spineni môže zaručiť najmä výrobu červených vín, ktoré si vďaka svojmu zemepisnému pôvodu zachovávajú osobité vlastnosti a kvalitu. Rozšírenie vymedzenej oblasti o obec Spineni nemá vplyv na súvislosť medzi oblasťou a vínom vyrobeným v rámci CHZO „Dealurile Munteniei“, pretože pôdne a klimatické podmienky v tejto obci môžu dodať vínam špecifické vlastnosti vzhľadom na ich zemepisný pôvod. Zahrnutie obce Spineni je výhodné pre získavanie akostných vín s CHZO, ktorých zloženie a organoleptické vlastnosti poukazujú na ich zemepisný pôvod, t. j. Spineni. Vďaka pôdnym a klimatickým vlastnostiam sa tu vyrábajú vína rubínovej farby, ktoré sa vyznačujú nádychom červených lesných plodov, eleganciou, ľahkými a jemnými tanínmi, vynikajúcou extraktívnosťou a intenzívnou farbou ovplyvnenou červenkasto-hnedou pôdou, ktorá je bohatá na železnaté soli a má ľahkú štruktúru. Obec Spineni s mestami Spineni a Optășani v župe Olt sa nachádza vo vinohradníckej oblasti III. „Muntenské a Oltské vrchy“, vinohradnícke stredisko Dobroteasa, vinohrady Sâmbureşti (obec Spineni sa nachádza 26 km od strediska Dobroteasa, ktorá patrí do oblasti CHZO). Je zaradená do zoznamu vinohradníckych oblastí, regiónov, vinohradov a stredísk, ktorý je prílohou vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka č. 1205/2018: https://www.onvpv.ro/sites/default/files/ordin_madr_84_2023_modif_om_1205_2018_areale_viticole.pdf |
|
II. |
V mestách Călțuna a Moisica, ktoré sú súčasťou obce Smeeni v župe Buzău, sú niektoré prírodné podmienky vhodné na pestovanie viniča. Agro-pedologické a klimatické podmienky, ktoré sú podobné v celej oblasti, sú vhodné na získavanie vín s CHZO s osobitými vlastnosťami ich zemepisného pôvodu. Obec Smeeni je vzdialená 23 km od obce Merei, ktorá patrí do oblasti CHZO „Dealurile Munteniei“. História pestovania viniča v tejto obci poukazuje na existenciu vinohradov v tejto oblasti, ktoré boli udržiavané určitou formou poľnohospodárskej organizácie, napríklad družstvami počas komunistického režimu. Tieto družstvá v uvedenom období zakladali a spravovali plochy vysadené viničom.
Faktory týkajúce sa klímy a reliéfu sa odrážajú vo vlastnostiach červených vín – elegancia, ľahké taníny, živá farba a robustnosť –, ako aj vín z obcí Merei alebo Valea Călugărească, kde na tieto vína takisto vplývajú červeno-hnedé pôdy bohaté na železnaté soli. V kvalite vín sa odrážajú bohaté heliotermálne zdroje tejto oblasti, ako aj jej pôdy s ľahkou štruktúrou. V prípade niektorých odrôd pestovaných v obci Smeeni, ako sú Cabernet Sauvignon a Fetească regală, sa fyzikálne a chemické parametre – napríklad koncentrácia alkoholu – pohybujú v rozmedzí od 11,48 obj. % v prípade Fetească regală (2014, 2015) do 12,13 obj. % v prípade Cabernet Sauvignon (2016), spolu s celkovou kyslosťou (kyselina vínna min. 4,5 % g/l). Vína z odrôd Fetească regală a Cabernet Sauvignon sa vyznačujú sviežosťou, charakteristickou kvetinovou arómou, sú suché, polosuché alebo sladké, s dobrou kyslosťou, zelenkasto-slamovo žltej alebo intenzívnej červenej farby s fialovo-rubínovým nádychom, s arómou voľne rastúcej vegetácie, s dobrou vyváženosťou medzi alkoholom, kyslosťou a tanínmi ako pri víne Cabernet Sauvignon. Vzhľadom na tieto faktory vinohradníckeho ekosystému, ktoré naznačujú, že je vhodný na pestovanie a rozvoj viniča pre vinohrady nachádzajúce sa v obci Smeeni, podobné tým, ktoré sa vyskytujú v oblasti CHZO „Dealurile Munteniei“, by bolo vhodné zahrnúť do tejto oblasti aj obec Smeeni s mestami Călțuna a Moisica, kde sa vinohradníctvo/výroba vína vyznačuje vlastnosťami vyplývajúcimi zo zemepisného pôvodu. Zmena špecifikácie rozšírením vymedzenej oblasti o obec Smeeni nebude mať vplyv na súvislosť medzi oblasťou a vínami vyrábanými v obci Smeeni, ktoré sú vhodné z hľadiska kvality, majú alkoholový potenciál optimálny pre kvetinové a svieže ovocné tóny, ale aj dobrú kyslosť, stredne intenzívnu farbu, stredne intenzívne kvetinové arómy a vyznačujú sa vyváženosťou alkoholu, kyslosti a tanínov. Kapitola III špecifikácie a bod 7 jednotného dokumentu sa menia takto: |
JEDNOTNÝ DOKUMENT
1. Názov
Dealurile Munteniei
2. Druh zemepisného označenia
CHZO – chránené zemepisné označenie
3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov
|
1. |
Víno |
4. Opis vína (vín)
1. Analytické vlastnosti – biele a ružové vína – vyžaduje sa zmena jednotného dokumentu
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
Biele vína sa vyznačujú extraktívnosťou, vyváženou štruktúrou a kyslosťou, za ktorú vďačia svahom orientovaným na juhovýchod, ale aj postupom pestovania, ktoré udržiavajú objem výroby na strednej úrovni. Majú citrónovožltú farbu so zelenými odleskmi, ktorá sa vyzrievaním mení na slamovožltú (zlatú). Komplexný a elegantný buket s tónmi voľne rastúcich kvetov, čerstvých lesných bobuľových plodov, kameňa a kremeňa (premenlivé v závislosti od odrody a použitej technológie výroby vína), uspokojivé, ovocné, s veľmi sviežou a minerálnou koncovkou. Pozornosť púta jemnosť, elegancia a predovšetkým kvetinový buket, ktorý pri ochutnávaní poskytuje príjemnú, pretrvávajúcu a lákavú chuť. Fyzikálne, chemické a výrazné organoleptické vlastnosti zaraďujú biele vína medzi vysoko hodnotené vína zemepisnej oblasti „Dealurile Munteniei“. Ružové vína, hoci z hľadiska množstva predstavujú menšinu, majú spravidla bledoružovú farbu zvýraznenú odleskmi malín a okvetných lístkov šípok. Buket sa vyznačuje arómami čerstvého ovocia (broskyne, marhule, lesných bobuľových plodov). Chuť je jemná, ovocná, svieža a chladivá.
|
Všeobecné analytické vlastnosti |
|
|
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): |
15 |
|
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): |
9,0 |
|
Minimálna celková kyslosť |
4,5 v miliekvivalentoch na liter |
|
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): |
18 |
|
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter) |
250 |
2. Organoleptické vlastnosti – červené vína – vyžaduje sa zmena jednotného dokumentu
STRUČNÝ SLOVNÝ OPIS
Pre túto oblasť sú charakteristické červené vína. Vďaka osobitným podmienkam v tejto oblasti je výsledný výrobok ľahko rozpoznateľný, pričom podľa aróm je ľahké určiť, že vína pochádzajú z tejto oblasti. Červené vína sa vyznačujú rubínovou farbou (prípadne náznakmi čerešňovej či granátovej) s fialovými odleskmi, ktoré sa vyzrievaním menia na tehlovočervené. Originálny a jemný buket s tónmi červených lesných plodov (čiernych ríbezlí, černíc, višní a voľne rastúcich sliviek) a sladkého korenia (škorice, ružového korenia), ľahká, guľatá a zamatová chuť. Sú známe svojou eleganciou, ľahkými a kvalitnými tanínmi, vynikajúcou extraktívnosťou a živou farbou, pričom je zrejmý vplyv hnedo-červených pôd s vysokým obsahom železnatých solí. Červené vína sú takisto robustnejšie, energickejšie, s vyššou intenzitou farby; tieto vlastnosti sú výsledkom hojných heliotermálnych zdrojov a pôd s ľahkou štruktúrou. Červené vína, ktoré sú spravidla suché, sú vnímané ako súčasť národného dedičstva, ktoré patrí rovnako tak prírode, ako aj človeku. Priaznivý vplyv na červené vína majú dobré eko-pedo-klimatické podmienky špecifické pre túto oblasť.
|
Všeobecné analytické vlastnosti |
|
|
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): |
15 |
|
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %): |
9,0 |
|
Minimálna celková kyslosť |
4,5 v miliekvivalentoch na liter |
|
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter): |
20 |
|
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter) |
200 |
5. Enologické postupy
5.1. Osobitné vinárske výrobné postupy
1. Pestovateľské postupy a vlastnosti výsadby
Pestovateľský postup
|
— |
hustota výsadby – najmenej 3 000 krov viniča na hektár, |
|
— |
prerieďovanie strapcov – znižovanie počtu hroznových strapcov na začiatku dozrievania (tzv. veraison), keď potenciálna produkcia presahuje maximálne hodnoty povolené podľa špecifikácií vzťahujúcich sa na vína so zemepisným označením, |
|
— |
zavlažovanie – je povolené len počas suchých rokov a za predpokladu, že sa oznámi Národnému úradu pre vinič a víno (ONVPV). |
5.2. Maximálne výnosy
1. Muscat Ottonel, Tămâioasă românească, Busuioacă de Bohotin, Traminer roz, Pinot gris, Grasă de Cotnari, Barbera
|
|
12 000 kilogramov hrozna na hektár |
2. Cabernet Sauvignon, Negru aromat
|
|
12 000 kilogramov hrozna na hektár |
3. Chardonnay, Pinot blanc, Fetească albă, Sauvignon, Mourvedre, Cabernet franc, Sangiovese
|
|
14 000 kilogramov hrozna na hektár |
4. Novac, Petit verdot, Nebbiolo, Negru de Drăgăşani, Pinot noir, Fetească neagră
|
|
14 000 kilogramov hrozna na hektár |
5. Riesling italian, Merlot, Viognier, Grenache, Burgund mare, Aligote, Băbească neagră, Crâmpoşie selecţionată, Riesling de Rhin
|
|
16 000 kilogramov hrozna na hektár |
6. Fetească regală, Syrah, Trebbiano, Portugais bleu, Zweigelt
|
|
18 000 kilogramov hrozna na hektár |
7. Muscat Ottonel, Tămâioasă românească, Busuioacă de Bohotin, Barbera, Traminer, Grasă de Cotnari, Pinot gris
|
|
90 hektolitrov na hektár |
8. Cabernet Sauvignon, Negru aromat
|
|
90 hektolitrov na hektár |
9. Chardonnay, Pinot blanc, Fetească albă, Sauvignon, Mourvedre, Cabernet franc, Sangiovese
|
|
105 hektolitrov na hektár |
10. Novac, Petit verdot, Nebbiolo, Negru de Drăgăşani, Pinot noir, Fetească neagră
|
|
105 hektolitrov na hektár |
11. Riesling italian, Merlot, Viognier, Grenache, Burgund mare, Aligote, Băbească neagră, Crâmpoşie selecţionată, Riesling de Rhin
|
|
120 hektolitrov na hektár |
12. Fetească regală, Syrah, Trebbiano, Portugais bleu, Zweigelt
|
|
135 hektolitrov na hektár |
6. Vymedzená zemepisná oblasť
župa Buzău:
|
— |
obec Săpoca, mestá Săpoca, Mătești |
|
— |
obec Cernătești, mesto Cernătești |
|
— |
obec Racoviți, mesto Racoviți |
|
— |
obec Poșta Câlnău, mesto Poșta Câlnău |
|
— |
obec Blăjani, mestá Blăjani a Sorești |
|
— |
obec Zărnești, mestá Comisoaia, Vadu Sorești, Zărnești, Fundeni, Pruneni |
|
— |
obec Breaza, mestá Breaza, Bădeni, Greceanca, Văleanca-Vilăneşti, Vispeşti |
|
— |
obec Năieni, mestá Năieni, Finţeşti, Fântânele, Proşca,Vârf |
|
— |
obec Săhăteni, mestá Săhăteni, Istriţa de Jos |
|
— |
obec Pietroasele, mestá Pietroasele, Şarânga, Dara, Pietroasa Mică, Clondiru de Sus, Câlțești |
|
— |
obec Merei, mestá Merei, Dealul Viei, Izvorul Dulce, Gura Sărăţii, Nenciulești, Dobrilești, Valea Puţului, Ciobănoaia, Ogherzi, Sărata Monteoru |
|
— |
obec Vernești, mestá Vernești, Zorești, Cândești, Nișcov, Săsenii Noi, Săsenii Vechi, Săsenii pe Vale, Cârlomănești, Nenciu |
|
— |
obec Smeeni, mestá Călțuna, Moisica. |
župa Prahova:
|
— |
mesto Boldești Scăieni, Seciu |
|
— |
obec Bucov, mestá Bucov a Pleașa |
|
— |
obec Plopu, mestá Gâlmeia a Plopu |
|
— |
obec Bucov, mestá Bucov, Chițorani, Valea Orlei, Bighilin |
|
— |
obec Valea Călugărească, mestá Valea Călugărească, Valea Popii, Valea Săracă, Răchieri, Valea Mantei, Valea Poieni, Valea Largă, Vârfurile, Schiau, Valea Mieilor |
|
— |
obec Albești Paleologu, mesto Albești Paleologu |
|
— |
mesto Urlaţi, ako aj Arioneştii Noi, Arioneştii Vechi, Cherba, Mărunţiş, Orzoaia de Jos, Orzoaia de Sus, Valea Bobului,Valea Crângului, Valea Nucetului, Valea Pietrei, Valea Seman, Valea Urloi, Valea Mieilor, Jercălăi |
|
— |
obec Ceptura, mestá Ceptura de Jos, Ceptura de Sus, Malu Roșu, Rotari, Șoimești |
|
— |
obec Fântânele, mestá Fântânele, Vadu Săpat, Ghionoaica, Bozieni |
|
— |
obec Gura Vadului, mestá Gura Vadului, Perşunari, Tohani |
|
— |
obec Călugăreni, mestá Călugăreni, Valea Scheilor |
|
— |
obec of Jugureni, mestá Jugureni, Boboci |
|
— |
obec Apostolache, mestá Apostolache, Buzota, Valea Cricovului, Mârlogea, Udrești |
|
— |
obec Gornet-Cricov, mestá Gornet-Cricov, Priseaca, Valea Seacă, Dobrota, Coșerele, Țărculești |
|
— |
obec Chiojdeanca, mestá Chiojdeanca, Trenu, Nucet |
|
— |
obec Sângeru, mestá Sângeru, Tisa, Mireșu Mare, Mireșu Mic |
|
— |
obec Tătaru, mestá Tătaru, Siliștea, Podgoria |
|
— |
obec Podenii Noi, mestá Podenii Noi, Valea Dulce, Popeşti |
|
— |
obec Iordăcheanu, mestá Iordăcheanu, Valea Cucului, Moceşti, Străoşti, Plavia. |
župa Argeș:
|
— |
obec Ștefănești, mestá Valea Mare-Podgoria, Ștefănești Noi, Izvorani, Ștefănești, Viișoara, Golești, Enculești, Zăvoi |
|
— |
obec Călinești, mestá Ciocănești, Văleni-Podgoria, Radu-Negru, Vrănești, Gorganu, Calinești, Râncciov, Urlucea, Glodu, Udeni-Zăvoi, Cârstieni |
|
— |
mesto Topoloveni, ako aj Ţigăneşti, Boţârcani, Crinteşti, Gorăneşti |
|
— |
obec Priboieni, mestá Priboieni, Sămăila, Valea Mare, Pitoi, Valea Popii, Paraschivești, Valea Neni |
|
— |
obec Leordeni, mestá Leordeni, Băila, Budişteni, Ciulnișa, Cârciumărești, Glâmbocata, Schitu Scoicești, Ciolceşti, Bântău, Glodu, Moara Mocanului |
|
— |
obec Bogați, mestá Glâmboceiu, Chiţeşti, Bogaţi, Glâmbocel, Bârloi |
|
— |
mesto Costești, ako aj Broșteni, Stârci, Smei, Podu Broșteni, Lăceni, Pârvu Roșu |
|
— |
obec Lunca Corbului, mestá Lunca Corbului, Silișteni, Lăngești, Mârghia de Jos, Mârghia de Sus, Cătane, Ciești, Pădureți |
|
— |
obec Stolnici, mestá Stolnici, Vlăşcuţa, Fâlfani, Izbăşeşti, Cotmeana, Cochineşti |
|
— |
obec Buzoiești, mestá Buzoiești, Vulpeşti, Redea, Ioneşti, Tomşanca, Bujoreni, Şerboieni, Cornăţel, Curteanca, Podeni,Vlăduţa |
|
— |
obec Suseni, villages of Suseni, Ţuţuleşti, Odăieni, Strâmbeni, Cerşani, Burdeşti, Găleşeşti |
|
— |
obec Mirosi, mestá Mirosi, Surdulești |
|
— |
obec Negrași, mestá Negrași, Bârlogu, Mozacu |
|
— |
obec Ungheni, mestá Ungheni, Colțu, Satu Nou, Găujani, Humele |
|
— |
obec Recea, mestá Recea, Deagu de Sus, Deagu de Jos |
|
— |
obec Izvoru, mesto Izvorul |
|
— |
obec Popeşti, mestá Popeşti, Palanga, Slobozia, Purcăreni, Bucov, Râca, Adunaţi |
|
— |
obec Căldăraru, mestá Strâmbeni, Căldăraru, Burdea |
|
— |
obec Rociu, mestá Rociu, Gliganu de Sus, Şerbăneşti. |
župa Dâmbovița:
|
— |
obec Valea Mare, mestá Valea Mare, Feţeni, Saru, Valea Caselor, Livezile, Gârleni |
|
— |
obec Gura Foii, mestá Gura Foii, Catane, Făgetu |
|
— |
obec Dragodana, mestá Dragodana, Cuparu, Străoști, Burduca |
|
— |
obec Bucșani, mesto Bucșani |
|
— |
obec Răzvad, mestá Răzvad, Valea Voievozilor |
župa Olt:
|
— |
obec Sâmburești, mestá Sâmburești, Mănulești |
|
— |
obec Dobroteasa, mestá Dobroteasa, Vulpește, Câmpu Mare, Batia |
|
— |
obec Spineni, mestá Spineni, Optășani. |
7. Muštové odrody
|
|
Aligoté B – Plant de trois, Plant gris, Vert blanc, Troyen blanc |
|
|
Barbera N |
|
|
Burgund Mare N – Grosser Burgunder, Blaufränkisch, Kekfrankos, Frankovka, Limberger |
|
|
Busuioacă de Bohotin Rs – Schwarzer Muscat, Muscat fioletovii, Muscat violet cyperus, Muscat rouge de Frontignan |
|
|
Băbească neagră N – Grossmuttertraube, Hexentraube, Crăcana, Rară neagră, Căldărușă, Serecsia |
|
|
Cabernet Franc N |
|
|
Cabernet Sauvignon N – Petit Vidure, Burdeos tinto |
|
|
Chardonnay B – Gentil blanc, Pinot blanc Chardonnay |
|
|
Crâmpoşie selecţionată B |
|
|
Fetească albă B – Păsărească albă, Poama fetei, Mädchentraube, Leanyka, Leanka |
|
|
Fetească neagră N – Schwarze Mädchentraube, Poama fetei neagră, Păsărească neagră, Coada rândunicii |
|
|
Fetească regală B – Königliche Mädchentraube, Königsast, Kiralyleanka, Dănășană, Galbenă de Ardeal |
|
|
Grasă de Cotnari B – Dicktraube, Grasă, Köver szölö |
|
|
Grenache Noir N |
|
|
Merlot N – Bigney rouge, Plant Medoc |
|
|
Mourvèdre N |
|
|
Muscat Ottonel B – Muscat Ottonel blanc |
|
|
Nebbiolo N |
|
|
Negru Aromat N |
|
|
Negru de Drăgășani N |
|
|
Novac N |
|
|
Petit Verdot N |
|
|
Pinot Gris G – Affumé, Grauer Burgunder, Grauburgunder, Grauer Mönch, Pinot cendré, Pinot Grigio, Ruländer |
|
|
Pinot Blanc B – Weisser Burgunder, Weiss Burgunder, Pinot Bianco, Weissburgunder |
|
|
Pinot noir N – Blauer Spätburgunder, Blauer Burgunder, Burgund mic, Burgunder roter, Klăvner Morillon Noir |
|
|
Pinot noir N – Spätburgunder, Pinot nero |
|
|
Portugais Bleu N – Blauer Portugieser, Oporto, Portugieser |
|
|
Riesling de Rhin B – Weisser Riesling, White Riesling, Riesling Renano, Rheinriesling |
|
|
Riesling italian B – Olasz Riesling, Olaszriesling, Welschriesling |
|
|
Saint Emilion B – Trebbiano Toscano, Ugni blanc, Trebbiano |
|
|
Sangiovese N – Brunello di Montalcino, Morellino |
|
|
Sauvignon B – Sauvignon blanc |
|
|
Syrah N – Shiraz, Petit Syrah |
|
|
Traminer Roz Rs – Rosetraminer, Savagnin roz, Gewürztraminer |
|
|
Tămâioasă românească B – Busuioacă de Moldova, Muscat blanc à petit grains |
|
|
Tămâioasă românească B - Rumänische Weihrauchtraube, Tamianka, Tămâioasă albă de Drăgășani |
|
|
Viognier B – Bergeron, Barbin, Rebolot, Greffou, Picotin Blanc, Vionnier |
|
|
Zweigelt N – Blauerzweigelt, Negru de Zweigelt, Zweigelt blau |
8. Description of the link(s)
8.1. Súvislosť s vymedzenou oblasťou
Vplyv ľudských faktorov založených na tradíciách.
Existenciu vinohradov v tejto oblasti potvrdzujú archeologické vykopávky, úlomky keramiky a toponymia, ktoré dokazujú, že vinohrady sa tu nachádzajú už od staroveku.
Dôkazom sú dokumenty z archeológie, paleontológie, mytológie, numizmatiky, lingvistiky a histórie v písomnej aj ústnej podobe, ktoré jednak dokazujú, že v tejto časti sveta existovali osobitné prírodné podmienky ideálne na rozvoj a pestovanie viniča a že táto činnosť bola v súlade s vierou, zvykmi a vôbec životom obyvateľov tejto oblasti.
Uznáva sa, že v tejto oblasti sa už od začiatku neogénu vyskytovali formy, z ktorých sa vyvinuli druhy rodu Vitis.
Prvé písomné dokumenty, v ktorých sa hovorí o pestovaní viniča v týchto častiach krajiny, pochádzajú zo 14. a z 15. storočia. Uvádza sa v nich, že lokality Ceptura, Valea Călugărească, Valea Mantei a Valea Popii boli známe a cenené pre kvalitu vyrábaných miestnych vín.
Význam tejto oblasti z hľadiska výroby vína vyplýval z veľkých plôch zaštepeného viniča a z jej veľkej rozlohy a táto oblasť bola považovaná za „najväčšiu a najkompaktnejšiu z rumunských oblastí výroby vína, ktorá tvorí ústredný bod rumunského vinárskeho priemyslu“.
V starých dokumentoch sa uvádza, že v tejto oblasti sa vyrábalo „mastné“, silné a trváce víno, pričom sa porovnávalo s najlepšími vínami vyrábanými v iných krajinách.
Výroba vína je povolanie, ktoré si vyžaduje, aby vinohradníci vytvorili technické prostriedky potrebné na výrobu vín najvyššej možnej kvality.
V priebehu času sa vinohradníctvo v Rumunsku začalo vyznačovať osobitnými znakmi, ktoré sa líšia podľa vinohradníckych oblastí v súlade s tradíciami odovzdávanými z generácie na generáciu. Takto sa vyvinuli typy vín, ktoré obsahujú muštové odrody dobre prispôsobené miestnym podmienkam, v jednotlivých regiónoch sa zaviedli osobitné pestovateľské postupy, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o kry viniča a prerezávanie, a zvýraznili sa špecifické vlastnosti vín.
Založili sa plantáže s hodnotnými odrodami, podporili sa nové pestovateľské techniky založené na mechanizácii, vybudovali sa moderné zariadenia na výrobu, skladovanie a balenie vína a zvýšila sa kvalita vín.
Vinohradníci majú radosť zo zberu plodov a vedie ich túžba vyrábať dobré víno s typickým charakterom danej oblasti.
Výnimočná a osobitá kvalita vín z vymedzenej zemepisnej oblasti Dealurile Munteniei je výsledkom kvalifikovanej práce, tradícií a racionálneho uplatňovania nových technológií pestovania hrozna a výroby vína.
Vplyv prírodných faktorov
Rozvoj vinohradníctva je spôsobený veľmi priaznivými podmienkami, ktoré má vinič v celej krajine. Klíma v našich kopcoch je priaznivá pre vinohradníctvo, a to vďaka hojnosti heliotermálnych zdrojov počas vegetačného obdobia viniča (apríl – október), dlhých a slnečných jesení, absencii nadmerných zrážok, najmä v lete a na jeseň, a vo všeobecnosti absencii akýchkoľvek klimatických extrémov, ktoré by mohli spôsobiť problémy z hľadiska kvality vín.
Vymedzená zemepisná oblasť Dealurile Munteniei sa vyznačuje pôdnou rozmanitosťou. Vymedzená oblasť obsahuje pôdy skladajúce sa z červeného ílu, slieňovca a v menšej miere z jemných červenkastých pieskov, čo sú pôdy vhodné na pestovanie odrôd na výrobu červených vín.
Reliéf
Kopcovitý masív je pretkaný údoliami, všeobecne otvorenými na juhovýchod a ohraničenými radom takmer rovnobežných kopcov. Čo sa týka druhu pôdy, kým na západe dominujú erodované hnedo-červené lesné pôdy, východ je charakteristický rendzinami, pseudo rendzinami a v menšej miere pieskovými pôdotvornými pôdami. Skeletnaté pôdy sa vyskytujú aj v niektorých oblastiach, kde sa skalné podložie nachádza blízko povrchu. Majú vysoký obsah uhličitanu vápenatého, ktorý je vhodný na výrobu červených a aromatických vín.
Orientácia údolí vytvára pre vinohradníctvo veľmi priaznivé podmienky. Hrozno sa väčšinou pestuje na svahoch so sklonom od 8 do 30 % a v menšom rozsahu aj na strmších svahoch.
Hlavné rieky majú značné prietoky, a to aj v obdobiach s nízkymi zrážkami. Celkovo možno tieto vinohrady považovať za oblasť s dostatočnými zásobami kvalitnej vody.
Topografia, najmä prevažne južná orientácia pozemkov, vytvára mikroklímu veľmi priaznivú pre pestovanie odrôd na výrobu červených vín.
Podnebie
Priemerná ročná teplota sa pohybuje približne od 10,8 °C na západe vinohradníckej oblasti do približne 11,2 °C na východe. Zimy sú pomerne krátke, priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca je –2,1 °C a priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je +22,4 °C.
Vo všeobecnosti sú heliotermálne zdroje hojné, čo podporuje dobré dozrievanie plodov a dreva viniča. Na svahoch sú minimálne teploty približne o 3 °C vyššie ako na rovinách a mrazivé zimy sa vyskytujú omnoho menej. Vinič pestovaný na svahoch preto môže prezimovať bez ochrany.
Zrážky sú vyššie na západe vinohradníckej oblasti (587,7 mm) a nižšie smerom na východ (508 mm). Voda, ktorá sa počas zimy hromadí v pôde, podporuje prvú časť vegetačného obdobia s intenzívnym rastom výhonkov. Dážď na začiatku leta podnecuje rast hrozna, zatiaľ čo vo fáze dozrievania (august – september) je dažďa menej, čo podporuje zrenie.
Vďaka priaznivej klíme sa v tejto oblasti vyrábajú najlepšie rumunské červené vína s plným telom a dobrou farbou, ako aj vynikajúce, veľmi atraktívne biele vína.
Celková kyslosť muštu je výrazne ovplyvnená zvýšeným množstvom tepelných zdrojov.
So stúpajúcimi tepelnými ukazovateľmi možno dosiahnuť vyššiu koncentráciu cukrov, aromatických, farebných a fenolických látok.
8.2. Príčinná súvislosť
Klíma vo vymedzenej oblasti, ktorá je priaznivá pre vinohradníctvo, zabezpečuje dostatok heliotermických zdrojov počas obdobia rastu viniča (od apríla do októbra). Dlhé a slnečné jesene, absencia nadmerných zrážok, najmä v lete a na jeseň, a vo všeobecnosti absencia akýchkoľvek klimatických extrémov, ktoré by mohli spôsobovať problémy, sa odráža v kvalite vín, pokiaľ ide o arómu a zamatovú chuť červených vín a guľatosť a plnosť bielych vín.
Veľmi priaznivá pre pestovanie odrôd na výrobu červených a bielych vín je prevažne južná orientácia pozemkov, ako aj rozmanitosť pôd, najmä tých, ktoré sú tvorené červenými ílmi, slieňmi a jemne červenkastými pôdami, ktoré sú vhodné najmä na výrobu červených vín.
Pôdy s ílovitými vrstvami s vysokým obsahom oxidov železa, ktoré sa nachádzajú v západnej časti vinohradníckeho masívu (vinice na svahoch kopcov a v priľahlých nížinách – Ceptura, Valea Călugărească, Valea Mantei a Valea Popii), sú takisto veľmi vhodné na pestovanie modrých muštových odrôd. Hoci len v malej miere, v niektorých lokalitách sa vyskytujú aj skeletnaté pôdy s vysokým obsahom uhličitanu vápenatého, ktoré takisto prajú výrobe aromatických vín (s dlhotrvajúcimi arómami).
Heliotermálne zdroje sú hojné a vhodné na dobré dozrievanie, minimálne teploty na svahoch sú približne o 3 °C vyššie ako na rovinách a mrazivé zimy sú tu omnoho menej časté. Odrody pestované na svahoch preto môžu prezimovať bez ochrany, čo vedie k optimálnym úrovniam kvalitatívnej výroby.
Vo fáze dozrievania hrozna (august až september) je menej zrážok, čo vytvára pre dozrievanie dobré podmienky. So stúpajúcimi tepelnými ukazovateľmi možno dosiahnuť vyššiu koncentráciu cukrov, aromatických, farebných a fenolických látok. Zber sa vykonáva v takom stupni zrelosti, ktorý je potrebný na dosiahnutie dobrej kvality, najmä na zvýraznenie aromatických vlastností odrôd, obzvlášť tých s vyšším potenciálom, vďaka čomu vznikajú vína vyznačujúce sa stálou rovnováhou kyslosti, identity, výraznosti a originality, a v príslušných prípadoch na zachovanie kvetinovej alebo ovocnej osobitosti vín.
9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)
—
Odkaz na špecifikáciu výrobku
https://www.onvpv.ro/sites/default/files/caiet_de_sarcini_ig_dl_munteniei_modif_cf_cererii_1628_21.08.2023_notrack_changes.pdf
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2378/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)