EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 7. 2021
COM(2021) 558 final
PRÍLOHY
k
návrhu
SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (prepracované znenie)
{SEC(2021) 558 final} - {SWD(2021) 623 final} - {SWD(2021) 624 final} - {SWD(2021) 625 final} - {SWD(2021) 626 final} - {SWD(2021) 627 final}
⇩ nový
PRÍLOHA I
PRÍSPEVKY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV K DOSIAHNUTIU CIEĽOVÝCH HODNÔT ÚNIE V OBLASTI ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI V ROKU 2030 TÝKAJÚCICH SA KONEČNEJ A/ALEBO PRIMÁRNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBY
1.Výška príspevkov členských štátov sa vypočíta na základe orientačného vzorca:
kde CEU je korekčný faktor, Target je úroveň ambícií konkrétneho členského štátu a FECB2030, PECB2030 je referenčný scenár z roku 2020 použitý ako základný scenár pre rok 2030.
2.Nasledujúci orientačný vzorec predstavuje objektívne kritériá odrážajúce faktory uvedené v článku 4 ods. 3 písm. d) bodoch i) až iv), z ktorých každé sa používa na vymedzenie úrovne ambícií konkrétnych členských štátov v % (Target) a vo vzorci má rovnakú váhu (0,25):
a)paušálny príspevok („Fflat“);
b)príspevok v závislosti od HDP na obyvateľa („Fwealth“);
c)príspevok v závislosti od energetickej náročnosti („Fintensity“);
d)príspevok podľa potenciálu nákladovo efektívnych úspor energie („Fpotential“).
3.Fflat predstavuje cieľovú hodnotu Únie na rok 2030, ktorá zahŕňa dodatočné úsilie potrebné na dosiahnutie cieľových hodnôt Únie v oblasti energetickej efektívnosti v rámci konečnej energetickej spotreby (FEC) a primárnej energetickej spotreby (PEC) v porovnaní s prognózami referenčného scenára z roku 2020 na rok 2030.
4.Fwealth sa vypočíta pre každý členský štát na základe pomeru jeho trojročného priemerného reálneho HDP na obyvateľa podľa Eurostatu k trojročnému priemeru Únie za obdobie 2017 – 2019, vyjadreného ako parita kúpnej sily (PKS).
5.Fintensity sa vypočíta pre každý členský štát na základe pomeru jeho trojročnej priemernej konečnej energetickej náročnosti (FEC alebo PEC na reálny HDP v PKS) k trojročnému priemeru Únie za obdobie 2017 – 2019.
6.Fpotential sa vypočíta pre každý členský štát na základe úspor konečnej alebo primárnej energie podľa scenára PRIMES MIX 55 % na rok 2030. Úspory sú vyjadrené vo vzťahu k prognózam referenčného scenára z roku 2020 na rok 2030.
7.Vzhľadom na každé kritérium stanovené v bode 2 písm. a) až d) sa uplatňuje dolná a horná hranica. Úroveň ambícií pre každý faktor sa obmedzí na 50 % a 150 % priemernej úrovne ambícií Únie v rámci daného faktora.
8.Pokiaľ nie je uvedené inak, zdrojom vstupných údajov používaných na výpočet faktorov je Eurostat.
9.Ftotal sa vypočíta ako vážený súčet všetkých štyroch faktorov (Fflat, Fwealth, Fintensity a Fpotential). Cieľová hodnota sa potom vypočíta ako súčin celkového faktora Ftotal a cieľovej hodnoty EÚ.
10.Korekčný faktor primárnej a konečnej energie CEU sa uplatňuje na všetky členské štáty s cieľom kalibrovať súčet všetkých príspevkov členských štátov na cieľové hodnoty Únie v oblasti primárnej a konečnej energetickej spotreby do roku 2030. Faktor CEU je pre všetky členské štáty rovnaký.
_____________
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
⇨ nový
PRÍLOHA III
VŠEOBECNÉ ZÁSADY VÝPOČTU MNOŽSTVA ELEKTRINY VYROBENEJ KOMBINOVANOU VÝROBOU
Časť I
Všeobecné zásady
Hodnoty používané pri výpočte množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou sa určujú na základe očakávanej alebo skutočnej prevádzky zariadenia v bežných podmienkach používania. V prípade zariadení kombinovanej výroby veľmi malých výkonov môže byť tento výpočet založený na atestovaných hodnotách.
a)Množstvo elektriny vyrobené kombinovanou výrobou sa považuje za rovné celkovej ročnej výrobe elektriny vyrobenej v danom zariadení meranej na výstupe z hlavných generátorov ⌦ , ak sú splnené tieto podmienky ⌫:
i)v zariadeniach kombinovanej výroby typu b), d), e), f), g) a h) uvedených v časti II s celkovou ročnou účinnosťou stanovenou členskými štátmi na úrovni najmenej 75 %; a
ii)v zariadeniach kombinovanej výroby typu a) a c) uvedených v časti II s celkovou ročnou účinnosťou stanovenou členskými štátmi na úrovni najmenej 80 %.
b)V zariadeniach kombinovanej výroby s celkovou ročnou účinnosťou nižšou ako hodnota uvedená v písmene a) bode i) [zariadenia kombinovanej výroby typov b), d), e), f), g) a h) uvedené v časti II] alebo s celkovou ročnou účinnosťou nižšou ako hodnota uvedená v písmene a) bode ii) [zariadenia kombinovanej výroby typu a) a c) uvedené v časti II] sa ⌦ množstvo elektriny vyrobenej ⌫ kombinovanou výroboukombinovaná výroba vypočíta podľa tohto vzorca:
EKVET = HKVET * C
kde:
EKVET je množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou;
C je pomer elektriny a tepla;
HKVET je množstvo využiteľného tepla vyrobeného kombinovanou výrobou (vypočítané na tento účel ako celková výroba tepla znížená o akékoľvek množstvo tepla vyrobené v samostatných kotloch alebo odberom ostrej pary z parného generátora pred turbínou).
Výpočet množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou musí byť založený na skutočnom pomere elektriny a tepla. Ak skutočný pomer elektriny a tepla zariadenia kombinovanej výroby nie je známy, je možné pre zariadenia typu a), b), c), d) a e) uvedené v časti II používať ďalej uvedené predvolené hodnoty najmä na štatistické účely za predpokladu, že vypočítané množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou je menšie alebo sa rovná celkovému množstvu elektriny vyrobenej v zariadení:
|
Typ zariadenia
|
Predvolená hodnota pomeru elektriny a tepla, C
|
|
Plynová turbína s kombinovaným cyklom a s regeneráciou tepla
|
0,95
|
|
Protitlaková parná turbína
|
0,45
|
|
Kondenzačná parná turbína s odberom pary
|
0,45
|
|
Spaľovacia turbína s regeneráciou tepla
|
0,55
|
|
Spaľovací motor
|
0,75
|
Ak členské štáty zavedú predvolené hodnoty pomerov elektriny a tepla pre zariadenia typov f), g), h), i), j) a k) uvedené v časti II, tieto predvolené hodnoty zverejnia a oznámia ich Komisii.
c)Ak je časť energetického obsahu paliva na vstupe do procesu kombinovanej výroby získaná späť v chemikáliách a znova použitá, túto časť je možné odčítať od množstva paliva na vstupe pred výpočtom celkovej účinnosti použitým v písmenách a) a b).
d)Členské štáty môžu určiť pomer elektriny a tepla ako pomer elektriny a využiteľného tepla pomocou prevádzkových údajov konkrétneho zariadenia pri prevádzke v režime kombinovanej výroby na nižšom výkone.
e)Členské štáty môžu na účel výpočtov podľa písmen a) a b) použiť iné intervaly predkladania správ než jeden rok.
Časť II
Technológie kombinovanej výroby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica
a)Plynová turbína s kombinovaným cyklom a s regeneráciou tepla.
b)Protitlaková parná turbína.
c)Kondenzačná parná turbína s odberom pary.
d)Spaľovacia turbína s regeneráciou tepla.
e)Spaľovací motor.
f)Mikroturbína.
g)Stirlingov motor.
h)Palivový článok.
i)Parný stroj.
j)Rankinov organický cyklus.
k)Akýkoľvek iný typ technológie alebo ich kombinácia, na ktorú sa vzťahuje vymedzenie pojmu uvedené v článku 2 bode ods. 30.
Pri zavádzaní a uplatňovaní všeobecných zásad výpočtu množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou použijú členské štáty podrobné usmernenia, ktoré sa ustanovujú rozhodnutím Komisie 2008/952/ES z 19. novembra 2008, ktorým sa zavádzajú podrobné usmernenia na vykonávanie a uplatňovanie prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES.
_____________
🡻 2012/27/EÚ
PRÍLOHA IIIII
METODIKA URČOVANIA ÚČINNOSTI PROCESU KOMBINOVANEJ VÝROBY
Hodnoty používané na výpočet účinnosti kombinovanej výroby a úspor primárnej energie sa určujú na základe očakávanej alebo skutočnej prevádzky zariadenia v bežných podmienkach používania.
a)Vysokoúčinná kombinovaná výroba
Na účely tejto smernice spĺňa vysokoúčinná kombinovaná výroba tieto kritériá:
–výroba kombinovanou výrobou v zariadeniach kombinovanej výroby prináša úspory primárnej energie vypočítané podľa písm. b) vo výške najmenej 10 % v porovnaní s referenčnými hodnotami pre samostatnú výrobu tepla a elektriny,
–výroba v malých zariadeniach kombinovanej výroby a v zariadeniach kombinovanej výroby veľmi malých výkonov prinášajúca úspory primárnej energie sa môže považovať za vysokoúčinnú kombinovanú výrobu,.
⇩ nový
–priame emisie oxidu uhličitého z kombinovanej výroby, pri ktorej sa používajú fosílne palivá, sú nižšie ako 270 g CO2 na 1 kWh energie z kombinovanej výroby (vrátane vykurovania/chladenia, elektriny a mechanickej energie).
–Členské štáty pri výstavbe alebo významnej obnove zariadenia kombinovanej výroby zabezpečia, aby v existujúcich zdrojoch tepla nedošlo v porovnaní s priemernou ročnou spotrebou za predchádzajúce tri kalendárne roky plnej prevádzky pred obnovou k zvýšeniu využívania iných fosílnych palív ako zemného plynu a aby žiadne nové zdroje tepla v tomto systéme nevyužívali iné fosílne palivá ako zemný plyn.
🡻 2012/27/EÚ
b)Výpočet úspor primárnej energie
Výška úspor primárnej energie, ktorá vznikla kombinovanou výrobou vymedzenou v súlade s prílohou III, sa vypočíta podľa tohto vzorca:
kde:
PES sú úspory primárnej energie;
KVET Hη je tepelná účinnosť kombinovanej výroby definovaná ako ročné vyrobené množstvo využiteľného tepla delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva využiteľného tepla a elektriny kombinovanou výrobou;
Ref Hη je referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby tepla;
KVET Eη je elektrická účinnosť kombinovanej výroby definovaná ako ročné množstvo elektriny vyrobené kombinovanou výrobou delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva využiteľného tepla a elektriny kombinovanou výrobou. V prípade, že zariadenie kombinovanej výroby vyrába mechanickú energiu, je možné zvýšiť ročné množstvo elektriny vyrobené kombinovanou výrobou o dodatočný prvok predstavujúci množstvo elektriny, ktoré zodpovedá množstvu mechanickej energie. Tento dodatočný prvok nezakladá právo vydávať záruky pôvodu v súlade s článkom 2414 ods. 10.
Ref Eη je referenčná hodnota účinnosti samostatnej výroby elektriny.
c)Výpočet úspor energie pomocou alternatívneho výpočtu
Členské štáty môžu vypočítať úspory primárnej energie z ďalej uvedenej výroby tepla a elektriny a mechanickej energie bez toho, aby uplatnili prílohu III, s cieľom vylúčiť časti tepla a elektriny, ktoré neboli vyrobené kombinovanou výrobou, ale ktoré sú súčasťou toho istého procesu. Takúto výrobu je možné považovať za vysokoúčinnú kombinovanú výrobu za predpokladu, že spĺňa kritériá účinnosti uvedené v písmene a) tejto prílohy a že v prípade zariadení kombinovanej výroby s elektrickým výkonom vyšším ako 25 MW je jej celková účinnosť vyššia ako 70 %. Množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou, ktorá bola vyrobená uvedeným typom výroby, sa však pre potreby vydania záruky pôvodu a na štatistické účely určí v súlade s prílohou III.
Ak sa úspory primárnej energie pre daný proces počítajú už uvedeným alternatívnym výpočtom, úspory primárnej energie sa vypočítajú pomocou vzorca uvedeného v písmene b) tejto prílohy, pričom hodnota „KVET Hη“ sa nahradí hodnotou „Hη“ a hodnota „KVET Eη“ sa nahradí hodnotou „Eη“, kde:
Hη je tepelná účinnosť procesu definovaná ako ročné vyrobené množstvo tepla delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva tepla a množstva elektriny,
Eη je elektrická účinnosť procesu definovaná ako ročné vyrobené množstvo elektriny delené množstvom paliva na vstupe použitým na výrobu súčtu množstva tepla a množstva elektriny. V prípade, že zariadenie kombinovanej výroby vyrába mechanickú energiu, je možné zvýšiť ročné množstvo elektriny vyrobené kombinovanou výrobou o dodatočný prvok predstavujúci množstvo elektriny, ktoré zodpovedá množstvu mechanickej energie. Tento dodatočný prvok nezakladá právo vydávať záruky pôvodu v súlade s článkom 2414 ods. 10.
d)
Členské štáty môžu na účely výpočtov podľa písmen b) a c) tejto prílohy používať iné intervaly predkladania správ než jeden rok.
e)
V prípade zariadení kombinovanej výroby veľmi malých výkonov môže byť výpočet úspor primárnej energie založený na atestovaných údajoch.
f)Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby tepla a elektriny
Harmonizované referenčné hodnoty účinnosti sa skladajú z matice hodnôt rozlíšených podľa relevantných faktorov vrátane roku výroby a druhu paliva a musia sa zakladať na podloženej analýze zohľadňujúcej okrem iného údaje o použití v prevádzke za reálnych podmienok, palivový mix a klimatické podmienky, ako aj použité technológie kombinovanej výroby.
Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby tepla a elektriny v súlade so vzorcom stanoveným v písmene b) určujú prevádzkovú účinnosť samostatnej výroby tepla a elektriny, ktorá sa má nahradiť kombinovanou výrobou.
Referenčné hodnoty účinnosti sa vypočítajú podľa týchto zásad:
i)1.vV prípade zariadení kombinovanej výroby sa porovnanie so samostatnou výrobou elektriny opiera o zásadu porovnania rovnakých druhov paliva;.
ii)2.kKaždé zariadenie kombinovanej výroby sa porovnáva s najlepšou dostupnou a ekonomicky zdôvodnenou technológiou samostatnej výroby tepla a elektriny na trhu v roku výroby zariadenia kombinovanej výroby;.
iii)3.rReferenčné hodnoty účinnosti zariadení kombinovanej výroby starších ako 10 rokov sa určia ako referenčné hodnoty 10-ročných zariadení;.
iv)4.rReferenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a výroby tepla odrážajú klimatické rozdiely medzi členskými štátmi.
_____________
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
⇨ nový
PRÍLOHA IVIII
POŽIADAVKY NA ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ PRI OBSTARÁVANÍ PRODUKTOV, SLUŽIEB A BUDOV ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI ŠTÁTNEJ SPRÁVY
Ústredné orgány štátnej správy, ktoré ⇨ Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí ⇦ obstarávajú produkty, služby, alebo budovy ⇨ a práce, pri postupoch zadávania verejných zákaziek a koncesií ⇦ pokiaľ je to v súlade s nákladovou efektívnosťou, ekonomickou realizovateľnosťou, udržateľnosťou zo širšieho hľadiska, technickou vhodnosťou, ako aj dostatočnou hospodárskou súťažou:
a)obstarávajú iba tie produkty, ktoré spĺňajú ⌦ kritérium stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1369 ⌫ kritériá najvyššej možnej triedy energetickej účinnosti, a prihliadajú na potrebu zabezpečiť dostatočnú hospodársku súťaž, ak ide o produkt, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa uvedeného nariadenia alebo súvisiaca vykonávacia smernicasmernice 2010/30/EÚ alebo vykonávacej smernice Komisie;
b)obstarávajú iba tie produkty, ktoré sú v súlade s referenčnými hodnotami energetickej účinnosti stanovenými v uvedenom vo vykonávacom opatrení podľa smernice 2009/125/ES prijatom po nadobudnutí jej účinnosti, ak ide o produkt, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) a vzťahuje sa naň uvedené vykonávacie opatrenie podľa smernice 2009/125/ES prijaté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice;
c)obstarávajú produkty kancelárskeho zariadenia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady 2006/1005/ES z 18. decembra 2006 o uzavretí Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskym spoločenstvom o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení
, ktoré spĺňajú aspoň také náročné požiadavky na energetickú účinnosť ako požiadavky uvedené v prílohe C k dohode priloženej k uvedenému rozhodnutiu;
⇩ nový
c)vynakladajú maximálne úsilie na to, aby obstarávali iba také produkty a služby, ktoré spĺňajú aspoň technické špecifikácie stanovené na „základnej“ úrovni v príslušných kritériách Únie týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania, a to okrem iného v kritériách pre dátové centrá, serverovne a cloudové služby, kritériách Únie týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania osvetlenia pozemných komunikácií a dopravnej signalizácie a kritériách Únie týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania počítačov, monitorov, tabletov a smartfónov, ak sa na produkt alebo službu vzťahujú kritériá Únie týkajúce sa zeleného verejného obstarávania, ktoré majú význam z hľadiska energetickej efektívnosti produktu alebo služby;
🡻 2012/27/EÚ
⇨ nový
d)obstarávajú iba pneumatiky, ktoré spĺňajú kritérium triedy najvyššej energetickej úspornosti palív, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre
nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740
. Táto požiadavka nebráni verejným orgánom obstarávať pneumatiky s najvyššou triedou priľnavosti za mokra alebo triedou vonkajšieho hluku valenia, ak je takéto obstarávanie zdôvodnené bezpečnosťou alebo zdravím obyvateľstva;
e)vo svojich výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa zákaziek na poskytovanie služieb požadujú od poskytovateľov služieb, aby na účely poskytovania predmetných služieb používali iba produkty, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) až d). Táto požiadavka sa uplatňuje len na nové produkty, ktoré poskytovatelia služieb obstarali čiastočne alebo úplne na účely poskytovania predmetnej služby;
f)obstarávajúobstarávali iba také budovy alebo uzatvárajú nové zmluvy len o prenájme len takých budov, ktoré spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené v článku 5 ods. 1 ⇨ 4 ods. 1 smernice 2010/31/EÚ ⇦, okrem prípadov, ak predmetom obstarávania je:
i)podniknúť hĺbkovú obnovu alebo demoláciu;
ii)v prípade verejných orgánov budovu ďalej predať bez toho, aby ju využíval na vlastné účely verejný orgán, alebo
iii)zachovať budovu úradne chránenú ako súčasť označeného prostredia alebo pre jej osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu.
Súlad s týmito požiadavkami sa overí prostredníctvom energetických certifikátov uvedených v článku 11 smernice 2010/31/EÚ.
_____________
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2 (prispôsobené)
PRÍLOHA V
Spoločné metódy a zásady na výpočet vplyvu povinných schém energetickej efektívnosti alebo iných politických opatrení v zmysle článkov 87, 97a a 107b a článku 28 ods. 1120 ods. 6
1.Metódy na výpočet úspor energie okrem úspor vyplývajúcich z daňových opatrení na účely článkov 87, 97a a 107b a článku 28 ods. 1120 ods. 6
Povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty alebo vykonávajúce orgány verejnej moci môžu na výpočet úspor energie použiť tieto metódy:
a)predpokladané úspory na základe výsledkov predchádzajúcich nezávisle monitorovaných energetických zlepšení v podobných zariadeniach. Tento všeobecnýVšeobecný prístup sa označuje ako prístup „ex ante“;
b)merané úspory, pri ktorých sa úspory zo zavedenia opatrenia alebo balíka opatrení určujú zaznamenávaním skutočného zníženia spotreby energie, pričom sa náležite zohľadnia faktory, ako je doplnkovosť, miera využívania, úrovne výroby a počasie, ktoré môže ovplyvňovať spotrebu. Tento všeobecnýVšeobecný prístup sa označuje ako prístup „ex post“;
c)pomerné úspory, pri ktorých sa používajú technické odhady úspor. Tento prístup sa môže použiť len v prípade, ak je získanie dostatočne podrobných meraných údajov pre konkrétne zariadenie náročné alebo neprimerane nákladné, napríklad nahradenie kompresora alebo elektromotora s iným ⌦ menovitým výkonom ⌫ rozsahom výroby v kWh, ako je ten, pri ktorom sa merali nezávislé informácie o úsporách, alebo v prípade, keď tieto odhady vykonávajú podľa vnútroštátne stanovených metodík a referenčných hodnôt kvalifikovaní alebo akreditovaní odborníci, ktorí sú nezávislí od príslušných povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov;
d)úspory na základe prieskumu, pri ktorých sa určuje reakcia spotrebiteľov na rady, informačné kampane, systémy označovania energetickým štítkom aleboa certifikácie alebo na inteligentné meranie. Tento prístup sa môže použiť len pri úsporách vyplývajúcich zo zmien správania spotrebiteľa. Nepoužije sa pri úsporách vyplývajúcich zo zavedenia fyzických opatrení.
2.Pri určovaní úspor energie v prípade opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti na účely článkov 87, 97a a 107b a článku 28 ods. 1120 ods. 6 sa uplatňujú tieto zásady:
⇩ nový
a)členské štáty preukážu, že politické opatrenie sa vykonalo na účely splnenia povinnosti úspor energie a dosiahnutia úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa článku 8 ods. 1. Členské štáty poskytnú dôkazy a dokumentáciu (vrátane dobrovoľných dohôd) o tom, že úspory energie sa dosiahli politickým opatrením;
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2
⇨ nový
ba)preukazuje sa, že ide o dodatočné úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci. Na účely určenia úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty zohľadnia, ako by sa spotreba energie a dopyt po nej vyvíjali za absencie daného politického opatrenia, pričom vezmú do úvahy aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni;
cb)úspory vyplývajúce z uplatňovania záväzného práva Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade, takže sa nesmú nárokovať ako úspory energie na účely článku 87 ods. 1. Odchylne od uvedenej požiadavky úspory súvisiace s obnovou existujúcich budov možno nárokovať ako úspory energie na účely článku 87 ods. 1 za predpokladu, že kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) tejto prílohy je splnené. Úspory vyplývajúce z vykonávania minimálnych vnútroštátnych požiadaviek stanovených pre nové budovy pred transpozíciou smernice 2010/31/EÚ možno nárokovať ako úspory energie na účely článku 7 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) tejto prílohy je splnené a že členské štáty tieto úspory oznámili vo svojich národných akčných plánoch energetickej efektívnosti v súlade s článkom 24 ods. 2; ⇨ Opatrenia, ktorými sa podporujú zlepšenia energetickej efektívnosti vo verejnom sektore podľa článkov 5 a 6, možno zohľadniť na účely splnenia úspor energie požadovaných podľa článku 8 ods. 1 za predpokladu, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa. Výpočet úspor energie musí spĺňať požiadavky tejto prílohy; ⇦
⇩ nový
d)opatrenia prijaté podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov možno považovať za podstatné, no členské štáty musia preukázať, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa. Výpočet úspor energie musí spĺňať požiadavky tejto prílohy;
e)členské štáty nemôžu do plnenia povinnosti úspor energie podľa článku 8 ods. 1 započítať zníženú spotrebu energie v odvetviach vrátane odvetvia dopravy a stavebníctva, ktorá by sa aj tak dosiahla v dôsledku obchodovania s emisiami podľa smernice o EU ETS. Ak subjekt predstavuje povinný subjekt podľa národnej povinnej schémy energetickej efektívnosti v zmysle článku 9 tejto smernice a v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami pre budovy a cestnú dopravu [odkaz na návrh], systémom monitorovania a overovania sa zabezpečí, aby sa pri výpočte a vykazovaní úspor energie vyplývajúcich z jeho opatrení na úsporu energie zohľadnila cena uhlíka prenesená pri uvoľnení paliva na spotrebu [podľa článku XX smernice XX].
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2
⇨ nový
fc)uznávať sa môžu len úspory, ktoré prekračujú tieto úrovne:
i)emisné normy Únie pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá v nadväznosti na vykonávanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009
a (EÚ) č. 510/2011;
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631
. ⇨ Na preukázanie doplnkovosti k požiadavkám Únie na emisie CO2 z nových vozidiel musia členské štáty poskytnúť dôkazy, svoje predpoklady a svoju metodiku výpočtu; ⇦
ii)požiadavky Únie týkajúce sa stiahnutia určitých energeticky významných výrobkov z trhu v súlade s vykonávaním vykonávacích opatrení podľa smernice 2009/125/ES;. ⇨ Na preukázanie doplnkovosti musia členské štáty poskytnúť dôkazy, svoje predpoklady a svoju metodiku výpočtu; ⇦
gd)povoľujú sa politiky zamerané na podporu vyšších úrovní energetickej efektívnosti výrobkov, zariadení, dopravných systémov, vozidiel a palív, budov a ich prvkov, procesov či trhov ⇨ , s výnimkou politických opatrení týkajúcich sa využívania technológií priameho spaľovania fosílnych palív zavedených od 1. januára 2024 ⇦;
⇩ nový
h)úspory energie vo výrobkoch, zariadeniach, dopravných systémoch, vo vozidlách, v budovách alebo pri prácach, ktoré sa dosiahli v dôsledku politických opatrení týkajúcich sa využívania priameho spaľovania fosílnych palív, sa od 1. januára 2024 nezapočítavajú do plnenia povinnosti úspor energie;
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2 (prispôsobené)
⇨ nový
ie)opatrenia, ktorými sa podporujú technológie na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v nich, môžu byť oprávnené, aby boli zohľadnené na účely splnenia požadovaných úspor energie podľa článku 87 ods. 1 za predpokladu, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie ⇨ u konečného spotrebiteľa ⇦. Výpočet úspor energie ⌦ musí spĺňať ⌫ spĺňa požiadavky tejto prílohy;
⇩ nový
j)opatrenia, ktorými sa podporuje zavádzanie slnečných tepelných technológií, možno zohľadniť na účely splnenia požadovaných úspor energie podľa článku 8 ods. 1 za predpokladu, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa. Okolité teplo, ktoré solárne technológie zachytia, možno vylúčiť z ich spotreby energie u konečného spotrebiteľa;
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2 (prispôsobené)
⇨ nový
kf)v prípade politík, ktoré urýchľujú zavedenie a využívanie efektívnejších výrobkov a vozidiel, ⇨ s výnimkou tých, ktoré sa týkajú využívania priameho spaľovania fosílnych palív, ⇦ možno nárokovať celé úspory, pokiaľ sa preukáže, že k takémuto využívaniu došlo pred uplynutím priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla alebo jeho zvyčajného intervalu náhrady, a úspory sa nárokujú len za obdobie do konca priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla, ktoré sa má nahradiť;
lg)pri podpore prijímania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby sa zachovali štandardy kvality produktov, služieb a zavádzaných opatrení, alebo ak tieto štandardy neexistujú, aby sa zaviedli;
mh)s cieľom zohľadniť klimatické rozdiely medzi regiónmi si môžu členské štáty vybrať, či upravia úspory na štandardizovanú hodnotu alebo udelia rôzne úspory energie v súlade s teplotnými rozdielmi medzi regiónmi;
ni)pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení a miera, v akej úspory časom klesajú. Uvedený výpočet počíta úspory, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym opatrením v období od dátumu začatia jeho vykonávania do ⇨ konca každého povinného obdobia ⇦ 31. decembra 2020 alebo prípadne do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri použití inej metódy členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím uvedenej metódy nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho opatrenia v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020 alebo do 31. decembra ⌦ roku ⌫ 2030. Členské štáty podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch podrobne opíšu inú metódu a ustanovenia prijaté na zaistenie splnenia záväznej požiadavky výpočtu.
3.Členské štáty zabezpečia splnenie týchto požiadaviek na politické opatrenia prijaté podľa článku 1087b a článku 28 ods. 1120 ods. 6:
a)politické opatrenia a individuálne opatrenia prinášajú overiteľnú úsporu ⌦ energie u konečného spotrebiteľa ⌫ konečnej energetickej spotreby;
b)zodpovednosť každého zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci je jasne vymedzená;
c)úspory energie, ktoré sa dosahujú alebo majú dosiahnuť, sa určia transparentne;
d)objem úspor energie, ktoré sa vyžadujú politickým opatrením alebo ktoré sa ním majú dosiahnuť, sa vyjadrí buď ako konečná, alebo primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov ⇨ dolnej výhrevnosti alebo primárnej energie ⇦ uvedených v ⌦ článku 29 ⌫ prílohe IV;
e)predloží sa a verejne sa sprístupní výročná správa o úsporách energie, ktoré dosiahli poverené subjekty, zúčastňujúce sa subjekty a vykonávajúce orgány verejnej moci, ako aj údaje o ročnom trende úspor energie;
f)ak pokrok nie je uspokojivý, vykoná sa monitorovanie výsledkov a prijatie vhodných opatrení;
g)úspory energie z individuálneho opatrenia si nenárokuje viac než jeden subjekt;
h)je preukázané, že na dosiahnutie nárokovaných úspor energie sú podstatné činnosti zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci;.
⇩ nový
i)činnosti zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci nemajú nepriaznivé účinky na zraniteľných odberateľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a prípadne na ľudí žijúcich v sociálnych bytoch.
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2
⇨ nový
4.Pri určovaní úspor energie vyplývajúcich z politických opatrení, ktoré súvisia so zdaňovaním, zavedených podľa článku 107b sa uplatňujú tieto zásady:
a)uznávajú sa len úspory energie vyplývajúce z daňových opatrení, ktoré prekračujú minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na palivá, ako sa požaduje v smernici Rady 2003/96/ES alebo 2006/112/ES;
b)⇨ krátkodobá ⇦ cenová pružnosť pre výpočet vplyvu daňových opatrení (energia) vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien a odhaduje sa na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov; ⇨ vzťahujúcich sa na daný členský štát a prípadne na základe sprievodných štúdií nezávislého inštitútu. Ak sa použije iná ako krátkodobá cenová pružnosť, členské štáty vysvetlia, ako boli do základného scenára použitého na odhad úspor energie zahrnuté zlepšenia energetickej efektívnosti v dôsledku vykonávania iných právnych predpisov Únie alebo ako sa zabránilo dvojitému započítaniu úspor energie z iných právnych predpisov Únie; ⇦
c)úspory energie zo sprievodných nástrojov daňovej politiky vrátane daňových stimulov či odvodov do fondu sa započítajú osobitne;.
⇩ nový
d)na posúdenie úspor energie vyplývajúcich z daňových opatrení by sa mali použiť odhady krátkodobej pružnosti, aby sa zabránilo prekrývaniu s právom Únie a inými politickými opatreniami;
e)členské štáty určia distribučné účinky daňových a rovnocenných opatrení na zraniteľných odberateľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a prípadne ľudí žijúcich v sociálnych bytoch a preukážu účinky zmierňujúcich opatrení vykonávaných v súlade s článkom 22 ods. 1 až 3;
f)členské štáty poskytnú dôkazy vrátane metodík výpočtu, že v prípade prekrývania vplyvu opatrení v oblasti zdaňovania energie alebo uhlíka alebo obchodovania s emisiami podľa smernice o EU ETS nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2 (prispôsobené)
5.Oznámenie metodiky
Členské štáty v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999 oznámia Komisii svoju navrhovanú podrobnú metodiku na realizáciu povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení uvedených v článkoch 97a a 107b a v článku 28 ods. 1120 ods. 6. S výnimkou prípadu zdaňovania toto oznámenie obsahuje podrobnosti o:
a)úrovni úspor energie požadovanej podľa článku 87 ods. 1 prvého pododseku písm. b) alebo úspor, ktorých dosiahnutie sa očakáva za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030;
⇩ nový
b)spôsobe postupného zavádzania vypočítaného množstva nových úspor energie požadovaných podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku alebo očakávaných úspor energie počas povinného obdobia;
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2
cb)povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektoch alebo vykonávajúcich orgánoch verejnej moci;
dc)cieľových odvetviach;
ed)politických opatreniach a individuálnych opatreniach vrátane predpokladaného celkového objemu kumulatívnych úspor energie v prípade každého opatrenia;
⇩ nový
f)informáciách o politických opatreniach alebo programoch, alebo opatreniach financovaných z národného fondu energetickej efektívnosti vykonávaných prioritne medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi a prípadne ľuďmi žijúcimi v sociálnych bytoch;
g)podiele a objeme úspor energie, ktoré sa majú dosiahnuť medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi a prípadne ľuďmi žijúcimi v sociálnych bytoch;
h)prípadne informácie o použitých ukazovateľoch, priemernom aritmetickom podiele a výsledku politických opatrení stanovených podľa článku 8 ods. 3;
i)prípadne informácie o vplyvoch a nepriaznivých účinkoch politických opatrení vykonávaných podľa článku 8 ods. 3 na ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a prípadne ľudí žijúcich v sociálnych bytoch;
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2
je)trvaní povinného obdobia pre danú povinnú schému energetickej efektívnosti;
⇩ nový
k)prípadne o objeme úspor energie alebo cieľových hodnotách zníženia nákladov, ktoré majú dosiahnuť povinné subjekty medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi a prípadne ľuďmi žijúcimi v sociálnych bytoch;
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 2
⇨ nový
lf)činnostiach stanovených v politickom opatrení;
mg)metodike výpočtu vrátane toho, ako sa určila doplnkovosť a podstatnosť a ktoré metodiky a referenčné hodnoty sa používajú pre predpokladané a pomerné úspory ⇨ , a prípadne o použitých hodnotách dolnej výhrevnosti a prevodných koeficientoch ⇦;
nh)životnosti opatrení a o tom, ako sa počíta alebo z čoho vychádza;
oi)prístupe k riešeniu klimatických rozdielov v danom členskom štáte;
pj)systémoch monitorovania a overovania pre opatrenia podľa článkov 97a a 107b a spôsobe zaistenia ich nezávislosti od povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov;
qk)v prípade zdaňovania o:
i)cieľových odvetviach a segmente daňovníkov;
ii)vykonávajúcom orgáne verejnej moci;
iii)úsporách, ktorých dosiahnutie sa očakáva;
iv)trvaní daňového opatrenia a
v)metodike výpočtu vrátane použitej cenovej pružnosti a spôsobu, akým sa určila;.
⇩ nový
vi)spôsobe, akým sa zabránilo prekrývaniu s obchodovaním s emisiami v súlade so smernicou o EU ETS a odstránilo riziko dvojitého započítania.
_____________
🡻 2012/27/EÚ
⇨ nový
PRÍLOHA VI
Minimálne kritériá pre energetické audity vrátane tých auditov, ktoré sa vykonávajú v rámci systémov energetického manažérstva
Energetické audity uvedené v článku 118 vychádzajú z týchto usmernení ⇨ kritérií ⇦:
a)zakladajú sa na aktuálnych, nameraných, sledovateľných prevádzkových údajoch o spotrebe energie a (v prípade elektriny) profiloch zaťaženia;
b)obsahujú podrobné preskúmanie profilu spotreby energie budov alebo skupín budov, priemyselných činností alebo zariadení vrátane dopravy;
⇩ nový
c)identifikujú opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti na zníženie spotreby energie;
d)identifikujú potenciál nákladovo efektívneho využívania alebo výroby energie z obnoviteľných zdrojov;
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
ec)vychádzajú vždy, keď je to možné, z analýzy nákladov založenej na životnom cykle (LCCA) namiesto jednoduchých období návratnosti (SPP) s cieľom zohľadniť dlhodobé úspory, zostatkové hodnoty dlhodobých investícií a diskontné sadzby;
fd)sú vyvážené a dostatočne reprezentatívne, aby umožňovali vytvorenie spoľahlivého obrazu o celkovom hospodárení s energiou a spoľahlivo určili najvýznamnejšie príležitosti na zlepšenie.
Energetické audity umožňujú podrobné a overené výpočty pre navrhované opatrenia, aby bolo možné poskytovať jednoznačné informácie o potenciálnych úsporách.
Údaje použité v rámci energetického auditu musia byť uchovateľné, aby bola možná spätná analýza v čase a ⌦ sledovanie hospodárnosti ⌫ ich spätné vyhľadanie.
⇩ nový
Minimálne požiadavky na monitorovanie a uverejňovanie energetickej hospodárnosti dátových centier
Pokiaľ ide o energetickú hospodárnosť dátových centier uvedených v článku 11 ods. 10, monitorujú a uverejňujú sa tieto minimálne informácie:
a)názov dátového centra, meno/názov vlastníka a prevádzkovateľov dátového centra, obec, v ktorej sa dátové centrum nachádza;
b)podlahová plocha dátového centra, inštalovaný výkon, ročná prichádzajúca a odchádzajúca dátová prevádzka a množstvo údajov uložených a spracovávaných v dátovom centre;
c)hospodárnosť dátového centra počas posledného celého kalendárneho roka v súlade s kľúčovými ukazovateľmi hospodárnosti, ktoré sa okrem iného týkajú spotreby energie, využívania energie, nastavených hodnôt teploty, využívania odpadového tepla, využívania vody a využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
_____________
🡻 2012/27/EÚ
PRÍLOHA VII
🡻 2019/944 článok 70 ods. 6
Minimálne požiadavky na vyúčtovanie a informácie o vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby zemného plynu
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
1.Minimálne požiadavky na vyúčtovanie
1.1.Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby
Aby koncoví odberatelia mohli regulovať vlastnú spotrebu energie, vyúčtovanie by sa malo uskutočniť na základe skutočnej spotreby aspoň raz ročne a informácie o vyúčtovaní by sa mali sprístupniť aspoň raz štvrťročne, a to na požiadanie alebo v prípade, že si zákazníci zvolili možnosť dostávať vyúčtovanie v elektronickej podobe, inak dvakrát ročne. Plyn používaný len na varenie môže byť z tejto požiadavky vyňatý.
1.2.Minimálne informácie uvádzané vo vyúčtovaní
Členské štáty zabezpečia, aby sa tam, kde je to vhodné, koncovým odberateľom vo vyúčtovaní, v zmluvách, transakciách a potvrdeniach na distribučných staniciach alebo spolu s týmito dokumentmi jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom sprístupnili tieto informácie:
a)skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie;
b)porovnania súčasnej spotreby energie koncového odberateľa so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, pokiaľ možno v grafickej forme;
c)kontaktné informácie organizáciío organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach alebo podobných orgánoch vrátane adries webových stránok, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily ⌦ konečných ⌫ koncových spotrebiteľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúce energiu.
Okrem toho členské štáty vždy, keď to je možné a užitočné, zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom sprístupnili porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným koncovým odberateľom v rovnakej kategórii spotrebiteľov, a to jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vo vyúčtovaní, v zmluvách, transakciách a potvrdeniach na distribučných staniciach, spolu s týmito dokumentmi alebo tým, že sa v nich uvedie odkaz na tieto informácie.
1.3.Poučenie o energetickej efektívnosti sprevádzajúce vyúčtovania a ďalšie spätné informácie pre koncových odberateľov
Pri zasielaní zmlúv a zmien v zmluvách, ako aj vo vyúčtovaniach, ktoré odberatelia dostávajú, alebo prostredníctvom webových stránok určených jednotlivým spotrebiteľom distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti informujú svojich odberateľov jasným a zrozumiteľným spôsobom o kontaktných informáciách nezávislých zákazníckych poradenských centier, energetických agentúr alebo podobných inštitúcií vrátane ich internetových adries, kde môžu získať informácie o dostupných opatreniach energetickej efektívnosti, referenčných profiloch pre svoju spotrebu energie a technických špecifikáciách spotrebičov využívajúcich energiu, ktoré môžu slúžiť na zníženie spotreby týchto spotrebičov.
_____________
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 4 (prispôsobené)
PRÍLOHA VIIIVIIa
Minimálne požiadavky na vyúčtovanie a informácie o spotrebe v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody
1.Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby tepla alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov
Aby mohli koneční spotrebitelia regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov najmenej raz za rok.
2.Minimálna frekvencia vyúčtovania alebo informácií o spotrebe
⌦ Do 31. decembra 2021 ⌫ Od 25. októbra 2020 sa v prípade, že sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňujúce diaľkový odpočet, informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe, ktoré sa zakladajú na skutočnej spotrebe alebo hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, poskytujú konečným spotrebiteľom najmenej štvrťročne na požiadanie alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne.
Od 1. januára 2022 sa v prípade, že sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňujúce diaľkový odpočet, informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe, ktoré sa zakladajú na skutočnej spotrebe alebo hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, poskytujú konečným spotrebiteľom aspoň raz mesačne. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj na internete a aktualizované tak často, ako to umožňujú použité meracie zariadenia a systémy. Vykurovanie a chladenie možno mimo obdobia vykurovania/chladenia z uvedenej požiadavky vyňať.
3.Minimálne informácie uvádzané vo vyúčtovaní
Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným spotrebiteľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili nasledujúce informácie, ak sa zakladajú na skutočnej spotrebe alebo hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov:
a)skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie alebo celkové náklady na vykurovanie a hodnoty odčítané z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov;
b)informácie o použitom palivovom mixe a súvisiacich ročných emisiách skleníkových plynov, a to aj pre konečných spotrebiteľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, a vysvetlenie jednotlivých daní, odvodov a sadzieb. Členské štáty môžu obmedziť rozsah požiadavky na poskytovanie informácií o emisiách skleníkových plynov tak, aby zahŕňali iba dodávky zo systémov centralizovaného zásobovania teplom s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW;
c)grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie konečných spotrebiteľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, v prípade vykurovania a chladenia korigované na klimatické podmienky;
d)kontaktné informácie organizácií koncových odberateľov, energetických agentúr alebo podobných subjektov vrátane adries webových sídel, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily konečných spotrebiteľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia spotrebujúce energiu;
e)informácie o súvisiacich postupoch podávania sťažností, službách ombudsmana alebo mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov platných v členských štátoch;
f)porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným konečným spotrebiteľom v rovnakej kategórii spotrebiteľov. V prípade elektronického vyúčtovania sa takéto porovnania môžu namiesto toho dať k dispozícii online a označiť na vyúčtovaniach ⌦ sa na ne môžu uviesť odkazy ⌫.
Vyúčtovania, ktoré sa nezakladajú na skutočnej spotrebe alebo hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie výpočtu sumy uvedenej vo vyúčtovaní a aspoň informácie uvedené v písmenách d) a e).
_____________
🡻 826/2019 článok 1 ods. 1 a príloha I (prispôsobené)
PRÍLOHA IXVIII
Potenciál efektívnosti pri vykurovaní a chladení
Komplexné posúdenie národného potenciálu vykurovania a chladenia uvedené v článku 2014 ods. 1 obsahuje tieto prvky, z ktorých zároveň aj vychádza:
Časť I
PREHĽAD O VYKUROVANÍ A CHLADENÍ
1.Dopyt po vykurovaní a chladení z hľadiska posudzovanej užitočnej energie a kvantifikovanej konečnej energetickej spotreby v GWh za rok podľa sektorov:
a)domácnosti;
b)služby;
c)priemysel;
d)akýkoľvek iný sektor, ktorý jednotlivo spotrebuje viac ako 5 % z celkového domáceho dopytu po využiteľnom vykurovaní a chladení.
2.Určenie alebo v prípade bodu 2 písm. a) bodu i) určenie alebo odhad súčasných dodávok vykurovania a chladenia:
a)podľa technológie, v GWh za rok, ak je to možné v sektoroch uvedených v bode 1, rozlišujúc medzi energiou získanou z fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov:
i)na mieste v obytných priestoroch a v priestoroch poskytovania služieb získané pomocou:
–výlučne tepelných kotlov,
–vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,
–tepelných čerpadiel,
–iných technológií a zdrojov na mieste;
ii)na mieste v priestoroch, kde sa neposkytujú služby, a v nebytových priestoroch získané pomocou:
–výlučne tepelných kotlov,
–vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,
–tepelných čerpadiel,
–iných technológií a zdrojov na mieste;
iii)mimo miesta získané pomocou:
–vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny,
–odpadového tepla,
–iných technológií a zdrojov mimo miesta;
b)určenie zariadení, ktoré vyrábajú odpadové teplo alebo chlad a ich potenciálne dodávky tepla alebo chladu, v GWh za rok:
i)zariadenia na výrobu tepelnej energie, ktoré sú schopné dodávať odpadové teplo s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 50 MW alebo môžu byť na takéto dodávky dodatočne vybavené;
ii)zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny využívajúce technológie uvedené v časti II prílohy III s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW;
iii)spaľovne odpadu;
iv)zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW okrem zariadení uvedených v bode 2 písm. b) bode i) a ii), ktoré vyrábajú teplo alebo chlad s využitím energie z obnoviteľných zdrojov;
v)priemyselné zariadenia s celkovým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, ktoré môžu dodávať odpadové teplo;
c)nahlásený podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla alebo chladu na konečnej energetickej spotrebe v sektore centralizovaného zásobovania teplom a chladom za posledných 5 rokov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001.
3.Mapa obsahujúca celé územie štátu, v ktorej sa pri zachovaní utajenia citlivých obchodných informácií vyznačia:
a)oblasti dopytu po vykurovaní a chladení na základe analýzy v bode 1, pričom sa použijú konzistentné kritériá s dôrazom na oblasti s veľkou mierou dopytu po energii v obciach a mestských aglomeráciách;
b)existujúce miesta dodávky vykurovania a chladenia určené podľa bodu 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom;
c)plánované miesta dodávky vykurovania a chladenia opísané v bode 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom.
4.Prognóza trendu dopytu po vykurovaní a chladení s výhľadom na nasledujúcich 30 rokov v GWh a pri zohľadnení najmä odhadov na nasledujúcich 10 rokov, zmena dopytu týkajúceho sa budov a rôznych sektorov priemyslu a vplyv politík a stratégií týkajúcich sa riadenia dopytu, ako sú dlhodobé stratégie obnovy budov podľa smernice (EÚ) 2018/844.
Časť II
CIELE, STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA
5.Plánovaný príspevok členského štátu k národným zámerom, ⌦ cieľovým hodnotám ⌫ cieľom a príspevkom v prípade piatich rozmerov energetickej únie stanovených v článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/1999, ktoré sa dosiahnu prostredníctvom efektívnosti pri vykurovaní a chladení, najmä v súvislosti s článkom 4 písm. b) bodmi 1 až 4 a článkom 15 ods. 4 písm. b), pričom sa uvedie, ktoré z týchto prvkov sú v porovnaní s integrovanými národnými ⌦ energetickými a klimatickými ⌫ plánmi v oblasti energetiky a klímy dodatočné.
6.Všeobecný prehľad existujúcich politík a opatrení opísaných v najnovšej správe predloženej v súlade s článkami 3, 20, 21 a článkom 27 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Časť III
ANALÝZA EKONOMICKÉHO POTENCIÁLU EFEKTÍVNOSTI PRI VYKUROVANÍ A CHLADENÍ
7.Analýza ekonomického potenciálu rôznych technológií vykurovania a chladenia sa vykonáva na celom území štátu analýzou nákladov a prínosov uvedenou v článku 2014 ods. 3, pričom sa ňou určia alternatívne scenáre pre efektívnejšie technológie a technológie vykurovania a chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov energie, prípadne rozlišujúc medzi energiou získanou z fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov.
Mali by sa zvážiť tieto technológie:
a)priemyselné odpadové teplo a chlad;
b)spaľovanie odpadu;
c)vysokoúčinná kombinovaná výroba;
d)obnoviteľné zdroje energie (ako je geotermálna energia, slnečná tepelná energia a biomasa) okrem tých, ktoré sa využívajú na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu;
e)tepelné čerpadlá;
f)zníženie tepelných strát a strát chladu z existujúcich centralizovaných sietí.
8.Táto analýza ekonomického potenciálu zahŕňa tieto kroky a aspekty:
a)Aspekty:
i)analýza nákladov a prínosov na účely článku 2014 ods. 3 zahŕňa ekonomickú analýzu, ktorá zohľadňuje sociálno-ekonomické a environmentálne faktory a finančnú analýzu vykonanú s cieľom posúdiť projekty z hľadiska investorov. V ekonomických aj finančných analýzach sa ako kritérium na posúdenie používa čistá súčasná hodnota;
ii)základný scenár by mal slúžiť ako referenčný bod a mal by zohľadňovať existujúce politiky v čase vypracovania tohto komplexného posúdenia a mal by byť spojený s údajmi zhromaždenými podľa časti I a časti II bodu 6 tejto prílohy;
iii)alternatívy základného scenára zohľadňujú ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Každý scenár obsahuje v porovnaní so základným scenárom tieto prvky:
–ekonomický potenciál technológií preskúmaný pomocou kritéria čistej súčasnej hodnoty,
–zníženie emisií skleníkových plynov,
–úspory primárnej energie v GWh za rok,
–vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe.
Scenáre, ktoré nie sú realizovateľné z technických dôvodov, finančných dôvodov alebo z dôvodu vnútroštátnych právnych predpisov, možno vylúčiť v skorej fáze analýzy nákladov a prínosov, ak je to opodstatnené, a to na základe dôkladných, jednoznačných a podložených úvah.
V analyzovaných scenároch by sa pri posudzovaní a rozhodovaní mali zohľadňovať náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálneho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.
b)Náklady a prínosy:
Náklady a prínosy uvedené v bode 8 písm. a) zahŕňajú aspoň tieto prínosy a náklady:
i)Prínosy:
–hodnota výstupu pre spotrebiteľa (vykurovanie, chladenie a elektrina),
–externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia, emisií skleníkových plynov, ako aj prínosy z hľadiska zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu,
–vplyv na pracovný trh, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť, a to v maximálnom rozsahu.
ii)Náklady:
–kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie,
–kapitálové náklady na pridružené energetické siete,
–variabilné a fixné prevádzkové náklady,
–náklady na energiu,
–environmentálne náklady a náklady týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu,
–náklady týkajúce sa pracovného trhu, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť, a to v maximálnom rozsahu.
c)Relevantné alternatívy základného scenára:
Zohľadňujú sa všetky relevantné alternatívy základného scenára vrátane úlohy efektívneho individuálneho vykurovania a chladenia.
i)analýza nákladov a prínosov sa môže vzťahovať na posúdenie projektu alebo skupiny projektov v rámci širšieho posúdenia na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, a to s cieľom určiť na účely plánovania v porovnaní so základným scenárom čo najviac nákladovo efektívne a prínosné riešenie vykurovania alebo chladenia pre danú geografickú oblasť.;
ii)členské štáty určia príslušné orgány zodpovedné za vykonanie analýzy nákladov a prínosov podľa článku 14. V súlade s touto prílohou poskytujú podrobnú metodiku a predpoklady a zavádzajú a zverejňujú postupy pre ekonomickú analýzu.
d)Vymedzenia a integrovaný prístup:
i)geografické vymedzenie zahŕňa vhodnú presne ohraničenú geografickú oblasť;
ii)analýzy nákladov a prínosov zohľadňujú všetky relevantné centralizované alebo decentralizované zdroje dodávok, ktoré sú k dispozícii v rámci systému a geografického vymedzenia, vrátane technológií posudzovaných podľa časti III bodu 7 tejto prílohy, a trendy a charakteristiky dopytu po vykurovaní a chladení.
e)Predpoklady:
i)členské štáty poskytnú na účely analýz nákladov a prínosov predpokladané ceny hlavných vstupných a výstupných faktorov a predpokladanú diskontnú sadzbu;
ii)diskontná sadzba použitá v ekonomickej analýze na výpočet čistej súčasnej hodnoty sa zvolí na základe európskych alebo vnútroštátnych usmernení;
iii)členské štáty používajú vnútroštátne, európske alebo medzinárodné prognózy vývoja cien energie, ak je to vhodné v ich celoštátnom a/alebo regionálnom/miestnom kontexte;
iv)ceny použité v ekonomickej analýze odrážajú sociálno-ekonomické náklady a prínosy. Externé náklady, ako sú environmentálne účinky a účinky týkajúce sa zdravia, by sa mali zahrnúť v maximálnom rozsahu, t. j. keď existuje trhová cena alebo keď je už zahrnutá do európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov.
f)Analýza citlivosti:
i)zahrnie sa analýza citlivosti s cieľom posúdiť náklady a prínosy projektu alebo skupiny projektov a založí sa na premenných faktoroch, ktoré majú významný vplyv na výsledok výpočtov, ako sú rôzne ceny energie, úrovne dopytu, diskontné sadzby a ostatné.
Časť IV
POTENCIÁLNE NOVÉ STRATÉGIE A POLITICKÉ OPATRENIA
9.Prehľad nových legislatívnych a nelegislatívnych politických opatrení s cieľom využiť ekonomický potenciál určený v súlade s bodmi 7 a 8, spolu s prognózami na:
a)zníženie emisií skleníkových plynov;
b)úspory primárnej energie v GWh za rok;
c)vplyv na podiel vysokoúčinnej kombinovanej výroby;
d)vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe a v sektore vykurovania a chladenia;
e)prepojenia na vnútroštátne finančné plánovanie a úspory nákladov pre verejný rozpočet a účastníkov trhu;
f)odhadované opatrenia verejnej podpory, ak existujú, s ich ročným rozpočtom a určenie potenciálneho prvku pomoci.
_____________
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
⇨ nový
PRÍLOHA XIX
ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV
Časť 2
Zásady na účely článku 24 ods. 414 ods. 5 a 67
V analýze nákladov a prínosov sa poskytujú informácie na účely opatrení v článku 2414 ods. 45 a 67:
Ak sa plánuje zariadenie vyrábajúce iba elektrinu alebo zariadenie bez ⌦ regenerácie ⌫ rekuperácie tepla, porovnajú sa plánované zariadenia alebo plánovaná ⌦ obnova ⌫ modernizácia a rovnocenné zariadenie vyrábajúce rovnaké množstvo elektriny alebo procesného tepla, ktoré však spätne získava odpadové teplo a dodáva teplo prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby a/alebo sietí účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.
V rámci ⌦ daného ⌫ geografického vymedzenia sa v posúdení zohľadní plánované zariadenie a všetky príslušné existujúce alebo potenciálne miesta dopytu po teple ⇨ alebo chlade ⇦, ktoré by sa z neho mohli zásobovať, pričom sa vezmú do úvahy racionálne možnosti (napríklad technická uskutočniteľnosť a vzdialenosť).
Vymedzenie systému sa stanoví tak, aby zahŕňalo plánované zariadenie a tepelné ⇨ a chladiace ⇦ zaťaženie, ako je budova (budovy) a priemyselné procesy. V rámci tohto vymedzenia systému sa celkové náklady na poskytnutie tepla a elektriny určia pre obidva prípady a porovnajú sa.
Tepelné ⇨ alebo chladiace ⇦ zaťaženie zahŕňa existujúce tepelné ⇨ alebo chladiace ⇦ zaťaženie, ako sú priemyselné zariadenia alebo existujúce systémy centralizovaného zásobovania teplom ⇨ alebo chladom ⇦, a v mestských oblastiach aj tepelné ⇨ alebo chladiace ⇦ zaťaženie a náklady, ktoré by existovali, ak by skupina budov alebo časť mesta boli vybavené novou sieťou centralizovaného zásobovania teplom ⇨ alebo chladom ⇦ a/alebo by boli do takej siete pripojené.
Analýza nákladov a prínosov vychádza z opisu plánovaného zariadenia a z porovnateľného zariadenia/zariadení, pričom tento opis zahŕňa elektrický a tepelný výkon (podľa potreby), typ paliva, plánované využívanie a plánovaný ročný počet prevádzkových hodín, umiestnenie a dopyt po elektrine a teple.
⇩ nový
Pri posudzovaní využívania odpadového tepla sa zohľadnia súčasné technológie. V posúdení sa zohľadní priame využitie odpadového tepla alebo jeho prispôsobenie na vyššie teplotné úrovne, alebo oboje. V prípade rekuperácie odpadového tepla na mieste sa posúdi aspoň používanie výmenníkov tepla, tepelných čerpadiel a technológií premeny tepla na elektrickú energiu. V prípade rekuperácie odpadového tepla mimo miesta sa ako potenciálne miesta dopytu posudzujú aspoň priemyselné zariadenia, poľnohospodárske lokality a siete centralizovaného zásobovania teplom.
🡻 2012/27/EÚ
⇨ nový
Na účely porovnania sa zohľadní dopyt po tepelnej energii a druhy vykurovania a chladenia použité v blízkych miestach dopytu po teple ⇨ alebo chlade ⇦. Porovnanie sa vzťahuje na náklady súvisiace s infraštruktúrou pre plánované zariadenie a pre zariadenie, s ktorým sa porovnáva.
Analýzy nákladov a prínosov na účely článku 24 ods. 414 ods. 5 obsahujú ekonomickú analýzu zahŕňajúcu finančnú analýzu, v ktorej sa odrážajú skutočné transakcie peňažných tokov v dôsledku investovania do jednotlivých zariadení a ich prevádzky.
Projekty s kladným výsledkom nákladov a prínosov sú tie, v prípade ktorých súčet diskontovaných prínosov v ekonomickej a finančnej analýze prevyšuje súčet diskontovaných nákladov (prevaha prínosov nad nákladmi).
Členské štáty stanovia pre potreby ekonomickej analýzy hlavné zásady, pokiaľ ide o metodiku, predpoklady a časový horizont.
Členské štáty môžu požadovať, aby spoločnosti zodpovedné za prevádzku tepelných zariadení na výrobu elektriny, priemyselné spoločnosti, siete centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo iné subjekty, ktorých sa dotýka dané systémové a geografické vymedzenie, prispievali údajmi, ktoré sa použijú pri posudzovaní nákladov a prínosov individuálneho zariadenia.
_____________
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
PRÍLOHA XIX
Záruka pôvodu elektriny vyrobenej z vysokoúčinnej kombinovanej výroby
a)Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby:
i)záruka pôvodu elektriny vyrobenej z vysokoúčinnej kombinovanej výroby:
–umožnila výrobcom preukázať, že elektrina, ktorú predávajú, je vyrobená vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, a aby sa na tieto účely vydávala na žiadosť výrobcu,
–bola presná, dôveryhodná a chránená voči podvodom,
–bola vydávaná, prenášaná a rušená elektronicky;
ii)sa tá istá jednotka energie z vysokoúčinnej kombinovanej výroby počítala iba raz.
b)Záruka pôvodu uvedená v článku 2414 ods. 10 obsahuje prinajmenšom tieto informácie:
i)identifikačné údaje, umiestnenie, typ a výkon (tepelný a elektrický) zariadenia, v ktorom sa energia vyrobila;
ii)dátumy a miesta výroby;
iii)dolnú výhrevnosť palivového zdroja, z ktorého sa elektrina vyrobila;
iv)množstvo a využitie tepla vyrobeného spolu s elektrinou;
v)množstvo elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby v súlade s prílohou IIIII, na ktoré sa táto záruka vzťahuje;
vi)úspory primárnej energie vypočítané v súlade s prílohou IIIII na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti uvedených v prílohe IIIII písm. f);
vii)menovitú elektrickú a tepelnú účinnosť zariadenia;
viii)či a do akej miery zariadenie využilo investičnú podporu;
ix)či a do akej miery jednotka energie akýmkoľvek iným spôsobom využila národné systémy podpory a o aký druh systému podpory ide;
x)dátum sprevádzkovania zariadenia a
xi)dátum a krajinu vydania a ⌦ jedinečné ⌫ individuálne identifikačné číslo.
Záruka pôvodu sa vzťahuje na štandardné množstvo 1 MWh. Vzťahuje sa na čistú výrobu elektriny meranú na hranici zariadenia a dodanú do sústavy.
_____________
🡻 2012/27/EÚ
PRÍLOHA XIIXI
Kritériá energetickej efektívnosti pre reguláciu energetických sietí a tarify elektrických sietí
1.Sieťové tarify odrážajú úspory nákladov v sieťach dosiahnuté na strane spotreby a na základe opatrení reakcie strany spotreby a distribuovanej výroby vrátane úspor zo znižovania nákladov na dodávku alebo investícií do sietí a optimálnejšej prevádzky siete.
2.Sieťová regulácia a tarify nebránia prevádzkovateľom siete ani maloobchodným energetickým spoločnostiam sprístupniť systémové služby pre opatrenia strany spotreby, pre riadenie spotreby a pre distribuovanú výrobu na organizovaných trhoch s elektrinou, najmä:
a)presunom zaťaženia koncových odberateľov z času špičky na čas mimo špičky, berúc do úvahy dostupnosť energie z obnoviteľných zdrojov, energie z kombinovanej výroby a distribuovanej výroby;
b)úsporami energie z riadenia spotreby zo strany rozptýlených spotrebiteľov prostredníctvom energetických agregátorov;
c)znížením dopytu na základe opatrení energetickej efektívnosti prijatých poskytovateľmi energetických služieb vrátane spoločností poskytujúcich energetické služby;
d)pripojením a využívaním zdrojov výroby na nižších úrovniach napätia;
e)pripojením zdrojov výroby umiestnených bližšie k miestu spotreby a
f)uskladnením energie.
Na účely tohto ustanovenia pojem „organizované trhy s elektrinou“ zahŕňa mimoburzové trhy a burzy s elektrinou na obchodovanie s energiou, výkonom, vyrovnávacími a podpornými službami vo všetkých časových rámcoch vrátane termínovaných trhov, denných a vnútrodenných trhov.
3.Sieťové alebo maloobchodné tarify môžu podporovať dynamickú cenotvorbu pre opatrenia v rámci reakcie strany spotreby, ktoré prijímajú koncoví odberatelia, ako sú napríklad:
a)tarify podľa doby využívania;
b)cenotvorba v čase kritickej špičky;
c)cenotvorba v reálnom čase a
d)zľavy v čase špičky.
_____________
🡻 2012/27/EÚ
PRÍLOHA XIIIXII
POŽIADAVKY NA ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ PRE PREVÁDZKOVATEĽOV PRENOSOVÝCH SÚSTAV A PREVÁDZKOVATEĽOV DISTRIBUČNÝCH SÚSTAV
Prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav:
🡻 2018/2002 článok 1 ods. 16 a príloha 6
a)stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdelenie nákladov na technické úpravy, akými sú napr. pripojenie do sústavy, posilnenie sústavy a zavedenie nových sústav, zlepšenie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy;
🡻 2012/27/EÚ
b)poskytnú každému novému výrobcovi elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorý chce byť pripojený do predmetnej sústavy, komplexné a nevyhnutné informácie, o ktoré tento výrobca požiada, vrátane:
i)komplexného a podrobného odhadu nákladov spojených s pripojením;
ii)primeraného a presného harmonogramu prijímania a spracúvania žiadostí o pripojenie do sústavy;
iii)primeraného orientačného harmonogramu pre každé navrhované pripojenie do sústavy. Celý proces pripájania do sústavy by nemal presiahnuť 24 mesiacov, pričom by sa malo prihliadať na praktickú uskutočniteľnosť a nediskriminačný prístup;
c)zabezpečia štandardizované a zjednodušené postupy pre zapojenie rozptýlených výrobcov elektriny vysokoúčinnou kombinovanou výrobou s cieľom uľahčiť ich pripojenie do sústavy.
Štandardné pravidlá uvedené v písmene a) sa zakladajú na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách s osobitným zohľadnením všetkých nákladov a prínosov spojených s pripojením týchto výrobcov do sústavy. Tieto pravidlá sa môžu vzťahovať na rôzne typy pripojenia.
_____________
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
PRÍLOHA XIVXIII
Minimálne položky, ktoré sa majú zahrnúť do zmlúv o energetickej efektívnosti uzatvorených s verejným sektorom alebo do špecifikácií súvisiacich výziev na predkladanie ponúk
⇩ nový
–Zistenia/odporúčania analýzy/auditu vykonaných pred uzatvorením zmluvy, ktoré sa vzťahujú na využitie energie v budove, s cieľom zaviesť opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti.
🡻 2012/27/EÚ
–Jasný a transparentný zoznam opatrení efektívnosti, ktoré sa majú realizovať, alebo výsledkov v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sa majú dosiahnuť.
–Garantované úspory, ktoré sa majú dosiahnuť realizáciou opatrení v zmluve.
–Trvanie a dôležité medzníky zmluvy, podmienky a výpovedná lehota.
–Jasný a transparentný zoznam povinností každej zmluvnej strany.
–Referenčný dátum alebo dátumy stanovené na dosiahnutie úspor.
–Jasný a transparentný zoznam krokov, ktoré sa majú podniknúť v záujme realizácie opatrenia alebo balíka opatrení, a v príslušných prípadoch súvisiace náklady.
–Povinnosť v plnej miere realizovať opatrenia v zmluve a dokumentácia všetkých zmien uskutočnených počas projektu.
–Predpisy upravujúce zahrnutie rovnocenných požiadaviek do všetkých subdodávateľských zmlúv s tretími stranami.
–Jasné a transparentné informácie o finančných dôsledkoch projektu a rozdelenie podielu oboch zmluvných strán na dosiahnutých peňažných úsporách (t. j. odmena poskytovateľovi služieb).
–Jasné a transparentné ustanovenia o meraní a overovaní dosiahnutých garantovaných úspor, kontrolách kvality a zárukách.
–Ustanovenia objasňujúce postup pri meniacich sa rámcových podmienkach, ktoré ovplyvňujú obsah a výsledok zmluvy (t. j. meniace sa ceny energií, intenzita používania zariadenia).
–Podrobné informácie o povinnostiach každej zmluvnej strany a sankciách v prípade ich porušenia.
_____________
🡻 2012/27/EÚ (prispôsobené)
PRÍLOHA XV
Tabuľka zhody
|
Smernica 2004/8/ES
|
Táto smernica
|
|
článok 1
|
článok 1 ods. 1
|
|
článok 2
|
článok 1 ods. 1
|
|
článok 3 písm. a)
|
článok 2 bod 30
|
|
článok 3 písm. b)
|
článok 2 bod 32
|
|
článok 3 písm. c)
|
článok 2 bod 31
|
|
článok 3 písm. d)
|
článok 2 bod 33
|
|
článok 3 písm. e) a f)
|
–
|
|
článok 3 písm. g)
|
článok 2 bod 35
|
|
článok 3 písm. h)
|
–
|
|
článok 3 písm. i)
|
článok 2 bod 34
|
|
článok 3 písm. j)
|
–
|
|
článok 3 písm. k)
|
článok 2 bod 36
|
|
článok 3 písm. l)
|
článok 2 bod 37
|
|
článok 3 písm. m)
|
článok 2 bod 39
|
|
článok 3 písm. n)
|
článok 2 bod 38
|
|
článok 3 písm. o)
|
–
|
|
–
|
článok 2 body 40, 41, 42, 43 a 44
|
|
článok 4 ods. 1
|
príloha II písm. f) prvý pododsek
|
|
článok 4 ods. 2
|
článok 14 ods. 10 druhý pododsek
|
|
článok 4 ods. 3
|
–
|
|
článok 5
|
článok 14 ods. 10 prvý pododsek a príloha X
|
|
článok 6
|
článok 14 ods. 1 a 3, príloha VIII a IX
|
|
článok 7 ods. 1
|
článok 14 ods. 11
|
|
článok 7 ods. 2 a 3
|
–
|
|
článok 8
|
článok 15 ods. 5
|
|
–
|
článok 15 ods. 6, 7, 8 a 9
|
|
článok 9
|
–
|
|
článok 10 ods. 1 a 2
|
článok 14 ods. 1 a článok 24 ods. 2, príloha XIV časť 2
|
|
článok 10 ods. 3
|
článok 24 ods. 6
|
|
článok 11
|
článok 24 ods. 3
|
|
–
|
článok 24 ods. 5
|
|
článok 12 ods. 1 a 3
|
–
|
|
článok 12 ods. 2
|
príloha II písm. c)
|
|
článok 13
|
článok 22 ods. 2
|
|
článok 14
|
–
|
|
článok 15
|
článok 28
|
|
článok 16
|
–
|
|
článok 17
|
článok 29
|
|
článok 18
|
článok 30
|
|
príloha I
|
príloha I časť II
|
|
príloha II
|
príloha I časť I a časť II posledný pododsek
|
|
príloha III
|
príloha II
|
|
príloha IV
|
príloha VIII
|
|
–
|
príloha IX
|
|
Smernica 2006/32/ES
|
Táto smernica
|
|
článok 1
|
článok 1 ods. 1
|
|
článok 2
|
článok 1 ods. 1
|
|
článok 3 písm. a)
|
článok 2 bod 1
|
|
článok 3 písm. b)
|
článok 2 bod 4
|
|
článok 3 písm. c)
|
článok 2 bod 6
|
|
článok 3 písm. d)
|
článok 2 bod 5
|
|
–
|
článok 2 body 2 a 3
|
|
článok 3 písm. e)
|
článok 2 bod 7
|
|
článok 3 písm. f), g), h) a i)
|
–
|
|
–
|
článok 2 body 8 až 19
|
|
článok 3 písm. j)
|
článok 2 bod 27
|
|
–
|
článok 2 bod 28
|
|
článok 3 písm. k)
|
–
|
|
článok 3 písm. l)
|
článok 2 bod 25
|
|
–
|
článok 2 bod 26
|
|
článok 3 písm. m)
|
–
|
|
článok 3 písm. n)
|
článok 2 bod 23
|
|
článok 3 písm. o)
|
článok 2 bod 20
|
|
článok 3 písm. p)
|
článok 2 bod 21
|
|
článok 3 písm. q)
|
článok 2 bod 22
|
|
článok 3 písm. r) a s)
|
–
|
|
–
|
článok 2 body 24, 29, 44 a 45
|
|
–
|
článok 3
|
|
–
|
článok 4
|
|
článok 4
|
–
|
|
článok 5
|
Články 5 a 6
|
|
článok 6 ods. 1 písm. a)
|
článok 7 ods. 8 písm. a) a b)
|
|
článok 6 ods. 1 písm. b)
|
článok 18 ods. 3
|
|
článok 6 ods. 2
|
článok 7 ods. 1, 5, 6, 7, 9, 10, 11 a 12
|
|
–
|
článok 7 ods. 2 a 3
|
|
článok 6 ods. 3
|
článok 18 ods. 2 písm. b) a c)
|
|
článok 6 ods. 5
|
–
|
|
článok 7
|
článok 17
|
|
článok 8
|
článok 16 ods. 1
|
|
–
|
článok 16 ods. 2 a 3
|
|
článok 9 ods. 1
|
článok 19
|
|
článok 9 ods. 2
|
článok 18 ods. 1 písm. d) bod i)
|
|
–
|
článok 18 ods. 1 písm. a), b), c), d) bod ii) a písm. e)
|
|
článok 10 ods. 1
|
článok 15 ods. 4
|
|
článok 10 ods. 2
|
článok 15 ods. 3
|
|
–
|
článok 15 ods. 7, 8 a 9
|
|
článok 11
|
článok 20
|
|
článok 12 ods. 1
|
článok 8 ods. 1
|
|
článok 12 ods. 2
|
–
|
|
–
|
článok 8 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7
|
|
článok 12 ods. 3
|
–
|
|
článok 13 ods. 1
|
článok 9
|
|
článok 13 ods. 2
|
článok 10 a príloha VII bod 1.1
|
|
článok 13 ods. 3
|
príloha VII body 1.2 a 1.3
|
|
–
|
článok 11
|
|
–
|
článok 12
|
|
–
|
článok 13
|
|
–
|
článok 15 ods. 1 a 2
|
|
–
|
článok 18 ods. 2 písm. a) a d)
|
|
–
|
článok 21
|
|
článok 14 ods. 1 a 2
|
článok 24 ods. 1 a 2
|
|
článok 14 ods. 3
|
–
|
|
článok 14 ods. 4 a 5
|
článok 24 ods. 3
|
|
–
|
článok 24 ods. 4 a ods. 7 až 11
|
|
–
|
článok 22 ods. 1
|
|
článok 15 ods. 1
|
článok 22 ods. 2
|
|
článok 15 ods. 2, 3 a 4
|
–
|
|
–
|
článok 23
|
|
–
|
článok 25
|
|
článok 16
|
článok 26
|
|
článok 17
|
článok 27
|
|
článok 18
|
článok 28
|
|
článok 19
|
článok 29
|
|
článok 20
|
článok 30
|
|
príloha I
|
–
|
|
príloha II
|
príloha IV
|
|
príloha III
|
–
|
|
príloha IV
|
–
|
|
príloha V
|
–
|
|
príloha VI
|
príloha III
|
|
–
|
príloha V
|
|
–
|
príloha VI
|
|
–
|
príloha VII
|
|
–
|
príloha XI
|
|
–
|
príloha XII
|
|
–
|
príloha XIII
|
|
–
|
príloha XIV
|
|
–
|
príloha XV
|
🡹
PRÍLOHA XV
Časť A
Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien
(podľa článku 36)
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ
(Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1)
|
|
|
Smernica Rady 2013/12/EÚ
(Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2013, s. 28)
|
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844
(Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75)
|
iba článok 2
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002
(Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210)
|
|
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999
(Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1)
|
iba článok 54
|
|
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/504
(Ú. v. EÚ L 85I, 27.3.2019, s. 66)
|
iba článok 1
|
|
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826
(Ú. v. EÚ L 137, 23.5.2019, s. 3)
|
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944
(Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125)
|
iba článok 70
|
Časť B
Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva
(podľa článku 36)
|
Smernica
|
Lehota na transpozíciu
|
|
2012/27/EÚ
|
5. jún 2014
|
|
(EÚ) 2018/844
|
10. marec 2020
|
|
(EÚ) 2018/2002
|
25. jún 2020 s výnimkou článku 1 ods. 5 až 10 a bodov 3 a 4 prílohy
25. október 2020, pokiaľ ide o článok 1 ods. 5 až 10 a body 3 a 4 prílohy
|
|
(EÚ) 2019/944
|
31. december 2019, pokiaľ ide o článok 70 ods. 5 písm. a)
25. október 2020, pokiaľ ide o článok 70 ods. 4
31. december 2020, pokiaľ ide o článok 70 ods. 1 až 3, 5 písm. b) a ods. 6
|
_____________
PRÍLOHA XVI
Tabuľka zhody
|
Smernica 2012/27/EÚ
|
Táto smernica
|
|
článok 1
|
článok 1
|
|
článok 2 úvodná časť
|
článok 2 úvodná časť
|
|
článok 2 bod 1
|
článok 2 bod 1
|
|
–
|
článok 2 body 2 a 3
|
|
článok 2 bod 2
|
článok 2 bod 4
|
|
článok 2 bod 3
|
článok 2 bod 5
|
|
článok 2 bod 4
|
článok 2 bod 6
|
|
článok 2 bod 5
|
článok 2 bod 7
|
|
článok 2 bod 6
|
článok 2 bod 8
|
|
článok 2 bod 7
|
článok 2 bod 9
|
|
článok 2 bod 8
|
článok 2 bod 10
|
|
článok 2 bod 9
|
–
|
|
článok 2 bod 10
|
článok 2 bod 11
|
|
–
|
článok 2 body 12 a 13
|
|
článok 2 bod 11
|
článok 2 bod 14
|
|
článok 2 bod 12
|
článok 2 bod 15
|
|
článok 2 bod 13
|
článok 2 bod 16
|
|
článok 2 bod 14
|
článok 2 bod 17
|
|
článok 2 bod 15
|
článok 2 bod 18
|
|
článok 2 bod 16
|
článok 2 bod 19
|
|
článok 2 bod 17
|
článok 2 bod 20
|
|
článok 2 bod 18
|
článok 2 bod 21
|
|
článok 2 bod 19
|
článok 2 bod 22
|
|
článok 2 bod 20
|
článok 2 bod 23
|
|
článok 2 bod 21
|
článok 2 bod 24
|
|
článok 2 bod 22
|
článok 2 bod 25
|
|
článok 2 bod 23
|
článok 2 bod 26
|
|
článok 2 bod 24
|
článok 2 bod 27
|
|
článok 2 bod 25
|
článok 2 bod 28
|
|
článok 2 bod 26
|
–
|
|
článok 2 bod 27
|
článok 2 bod 29
|
|
článok 2 bod 28
|
článok 2 bod 30
|
|
článok 2 bod 29
|
článok 2 bod 31
|
|
článok 2 bod 30
|
článok 2 bod 32
|
|
článok 2 bod 31
|
článok 2 bod 33
|
|
článok 2 bod 32
|
článok 2 bod 34
|
|
článok 2 bod 33
|
článok 2 bod 35
|
|
článok 2 bod 34
|
článok 2 bod 36
|
|
článok 2 bod 35
|
článok 2 bod 37
|
|
článok 2 bod 36
|
článok 2 bod 38
|
|
článok 2 bod 37
|
článok 2 bod 39
|
|
článok 2 bod 38
|
článok 2 bod 40
|
|
článok 2 bod 39
|
článok 2 bod 41
|
|
článok 2 bod 40
|
–
|
|
článok 2 bod 41
|
článok 2 bod 42
|
|
článok 2 bod 42
|
článok 2 bod 43
|
|
článok 2 bod 43
|
článok 2 bod 44
|
|
–
|
článok 2 bod 45
|
|
článok 2 body 44 a 45
|
článok 2 body 46 a 47
|
|
–
|
článok 2 body 48, 49 a 50
|
|
–
|
článok 3
|
|
–
|
článok 4 ods. 1
|
|
článok 3 ods. 1 prvý pododsek
|
článok 4 ods. 2 prvý pododsek
|
|
článok 3 ods. 1 druhý pododsek úvodná časť
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek úvodná časť
|
|
článok 3 ods. 1 druhý pododsek písm. a) a b)
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. a) a b)
|
|
článok 3 ods. 1 druhý pododsek písm. c)
|
–
|
|
článok 3 ods. 1 druhý pododsek písm. d)
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. c)
|
|
článok 3 ods. 1 tretí pododsek úvodná časť
|
–
|
|
–
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. d) úvodná časť
|
|
–
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. d) bod i), ii) a iii)
|
|
článok 3 ods. 1 tretí pododsek písm. a)
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. d) bod iv)
|
|
–
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. e) úvodná časť
|
|
článok 3 ods. 1 tretí pododsek písm. b)
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. e) bod i)
|
|
článok 3 ods. 1 tretí pododsek písm. c)
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. e) bod ii)
|
|
článok 3 ods. 1 tretí pododsek písm. d)
|
článok 4 ods. 2 druhý pododsek písm. e) bod iii)
|
|
článok 3 ods. 1 tretí pododsek písm. e)
|
–
|
|
článok 3 ods. 2 a 3
|
–
|
|
článok 3 ods. 4
|
článok 33 ods. 6
|
|
článok 3 ods. 5 a 6
|
–
|
|
–
|
článok 4 ods. 3
|
|
–
|
článok 4 ods. 4
|
|
–
|
článok 5
|
|
článok 5 ods. 1 prvý pododsek
|
článok 6 ods. 1 prvý pododsek
|
|
článok 5 ods. 1 druhý pododsek
|
–
|
|
článok 5 ods. 1 tretí pododsek
|
článok 6 ods. 1 druhý pododsek
|
|
článok 5 ods. 1 štvrtý a piaty pododsek
|
–
|
|
článok 5 ods. 2 a 3
|
–
|
|
článok 5 ods. 4
|
článok 6 ods. 2
|
|
článok 5 ods. 5
|
článok 6 ods. 3
|
|
článok 5 ods. 6 a 7
|
–
|
|
článok 6 ods. 1 prvý pododsek
|
článok 7 ods. 1 prvý pododsek
|
|
článok 6 ods. 1 druhý pododsek
|
–
|
|
–
|
článok 7 ods. 1 druhý pododsek
|
|
článok 6 ods. 1 tretí pododsek
|
–
|
|
článok 6 ods. 2, 3 a 4
|
článok 7 ods. 2, 3 a 4
|
|
–
|
článok 7 ods. 5 a 6
|
|
–
|
článok 7 ods. 7 druhý pododsek
|
|
článok 7 ods. 1 úvodná časť písm. a) a b)
|
článok 8 ods. 1 úvodná časť písm. a) a b)
|
|
–
|
článok 8 ods. 1 písm. c)
|
|
článok 7 ods. 1 druhý pododsek
|
článok 8 ods. 5
|
|
článok 7 ods. 1 tretí pododsek
|
článok 8 ods. 1 druhý pododsek
|
|
článok 7 ods. 1 štvrtý pododsek
|
článok 8 ods. 1 tretí pododsek
|
|
–
|
článok 8 ods. 2, 3 a 4
|
|
článok 7 ods. 2
|
článok 8 ods. 6
|
|
článok 7 ods. 3
|
článok 8 ods. 7
|
|
článok 7 ods. 4
|
článok 8 ods. 8
|
|
článok 7 ods. 5
|
článok 8 ods. 9
|
|
článok 7 ods. 6
|
článok 8 ods. 10
|
|
článok 7 ods. 7
|
–
|
|
článok 7 ods. 8
|
–
|
|
článok 7 ods. 9
|
–
|
|
článok 7 ods. 10
|
–
|
|
článok 7 ods. 11
|
–
|
|
|
článok 8 ods. 11, 12 a 13
|
|
článok 7 ods. 12
|
článok 8 ods. 14
|
|
článok 7a ods. 1, 2 a 3
|
článok 9 ods. 1, 2 a 3
|
|
–
|
článok 9 ods. 4, 5 a 6
|
|
článok 7a ods. 4 a 5
|
článok 9 ods. 7 a 8
|
|
–
|
článok 9 ods. 9
|
|
článok 7a ods. 6 a 7
|
článok 9 ods. 10 a 11
|
|
článok 7b ods. 1 a 2
|
článok 10 ods. 1 a 2
|
|
–
|
článok 10 ods. 3 a 4
|
|
–
|
článok 11 ods. 1 a 2
|
|
článok 8 ods. 1 a 2
|
článok 11 ods. 3 a 4
|
|
článok 8 ods. 3 a 4
|
–
|
|
–
|
článok 11 ods. 5
|
|
článok 8 ods. 5
|
článok 11 ods. 6
|
|
–
|
článok 11 ods. 7
|
|
článok 8 ods. 6
|
článok 11 ods. 8
|
|
článok 8 ods. 7
|
článok 11 ods. 9
|
|
–
|
článok 11 ods. 10
|
|
článok 9
|
článok 12
|
|
článok 9a
|
článok 13
|
|
článok 9b
|
článok 14
|
|
článok 9c
|
článok 15
|
|
článok 10
|
článok 16
|
|
článok 10a
|
článok 17
|
|
článok 11
|
článok 18
|
|
článok 11a
|
článok 19
|
|
–
|
článok 20
|
|
–
|
článok 21 ods. 1
|
|
článok 12 ods. 1
|
článok 21 ods. 2
|
|
článok 12 ods. 2 úvodná časť a písm. a) bod i) až v)
|
článok 21 ods. 2 druhý pododsek bod i) až v)
článok 21 ods. 2 druhý pododsek bod vi)
|
|
článok 12 ods. 2 písm. b)
|
článok 21 ods. 2 tretí pododsek
|
|
–
|
článok 21 ods. 2 tretí pododsek bod i)
|
|
článok 12 ods. 2 písm. b) bod i) a ii)
|
článok 21 ods. 2 tretí pododsek bod ii) a iii)
|
|
–
|
článok 21 ods. 2 tretí pododsek bod iv)
|
|
–
|
článok 21 ods. 4
|
|
–
|
článok 21 ods. 5 tretí a štvrtý pododsek
|
|
–
|
článok 22
|
|
článok 13
|
článok 30
|
|
článok 14 ods. 1 a 2
|
–
|
|
–
|
článok 23 ods. 1 a 2
|
|
článok 14 ods. 3
|
článok 23 ods. 3 prvý pododsek
|
|
–
|
článok 23 ods. 3 druhý pododsek
|
|
článok 14 ods. 4
|
článok 23 ods. 4
|
|
–
|
článok 23 ods. 5 a 6
|
|
–
|
článok 24 ods. 1, 2 a 3
|
|
článok 14 ods. 5 úvodná časť a písm. a)
|
článok 24 ods. 4 úvodná časť a písm. a)
|
|
článok 14 ods. 5 písm. b), c) a d)
|
–
|
|
–
|
článok 24 ods. 4 písm. b), c) a d) a druhý pododsek
|
|
článok 14 ods. 5 druhý a tretí pododsek
|
článok 24 ods. 4 tretí a štvrtý pododsek
|
|
článok 14 ods. 6 písm. a)
|
článok 24 ods. 5 písm. a)
|
|
článok 14 ods. 6 písm. b)
|
–
|
|
článok 14 ods. 6 písm. c)
|
článok 24 ods. 5 písm. b)
|
|
–
|
článok 24 ods. 5 písm. c)
|
|
článok 14 ods. 6 druhý a tretí pododsek
|
článok 24 ods. 5 druhý a tretí pododsek
|
|
článok 14 ods. 7, 8 a 9
|
článok 24 ods. 6, 7 a 8
|
|
–
|
článok 24 ods. 9
|
|
článok 14 ods. 10 a 11
|
článok 24 ods. 10 a 11
|
|
článok 15 ods. 1 prvý pododsek
|
článok 25 ods. 1
|
|
článok 15 ods. 1 druhý a tretí pododsek
|
–
|
|
–
|
článok 25 ods. 2, 3 a 4
|
|
článok 15 ods. 1 štvrtý pododsek
|
článok 25 ods. 5
|
|
článok 15 ods. 2 a 2a
|
–
|
|
článok 15 ods. 3, 4 a 5 prvý pododsek
|
článok 25 ods. 6, 7 a 8
|
|
článok 15 ods. 5 druhý pododsek
|
–
|
|
článok 15 ods. 6 prvý pododsek
|
–
|
|
článok 15 ods. 6 druhý pododsek
|
článok 25 ods. 9
|
|
článok 15 ods. 7
|
článok 25 ods. 10
|
|
článok 15 ods. 9 prvý pododsek
|
článok 25 ods. 11
|
|
článok 15 ods. 9 druhý pododsek
|
–
|
|
článok 16 ods. 1 a 2
|
–
|
|
–
|
článok 26 ods. 1 a 2
|
|
článok 16 ods. 3
|
článok 26 ods. 3
|
|
–
|
článok 26 ods. 4
|
|
článok 17 ods. 1 prvý pododsek
|
–
|
|
článok 17 ods. 1 druhý pododsek
|
článok 28 ods. 3
|
|
článok 17 ods. 2
|
článok 21 ods. 3
|
|
článok 17 ods. 3
|
–
|
|
článok 17 ods. 4
|
–
|
|
článok 17 ods. 5
|
článok 21 ods. 6
|
|
článok 18 ods. 1 úvodná časť
|
článok 27 ods. 1 úvodná časť
|
|
článok 18 ods. 1 písm. a) bod i) a ii)
|
článok 27 ods. 1 písm. a) a b)
|
|
–
|
článok 27 ods. 1 písm. c) a d)
|
|
článok 18 ods. 1 písm. b)
|
článok 27 ods. 2
|
|
článok 18 ods. 1 písm. c)
|
článok 27 ods. 3
|
|
–
|
článok 27 ods. 4
|
|
článok 18 ods. 1 písm. d) bod i) a ii)
|
článok 27 ods. 5 písm. a) a b)
|
|
–
|
článok 27 ods. 5 písm. c)
|
|
článok 18 ods. 2 písm. a) a b)
|
článok 27 ods. 6 písm. a) a b)
|
|
článok 18 ods. 2 písm. c) a d)
|
–
|
|
–
|
článok 27 ods. 6 písm. c)
|
|
–
|
článok 27 ods. 7
|
|
článok 18 ods. 3
|
článok 27 ods. 8
|
|
článok 19 ods. 1 písm. a)
|
článok 21 ods. 5 prvý pododsek
|
|
článok 19 ods. 1 písm. b)
|
článok 7 ods. 7 prvý pododsek
|
|
článok 19 ods. 1 druhý pododsek
|
článok 21 ods. 5 druhý pododsek
|
|
článok 19 ods. 2
|
–
|
|
článok 20 ods. 1 a 2
|
článok 28 ods. 1 a 2
|
|
–
|
článok 28 ods. 3
|
|
článok 20 ods. 3, 3a, 3b a 3c
|
článok 28 ods. 4, 5, 6 a 7
|
|
článok 20 ods. 3d
|
článok 28 ods. 8 prvý pododsek
|
|
–
|
článok 28 ods. 8 druhý pododsek
|
|
článok 20 ods. 4, 5, 6 a 7
|
článok 28 ods. 9, 10, 11 a 12
|
|
článok 21
|
článok 29 ods. 1
|
|
–
|
článok 29 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7
|
|
článok 22 ods. 1 a 2
|
článok 31 ods. 1 a 2
|
|
–
|
článok 31 ods. 3
|
|
článok 23
|
článok 32
|
|
článok 24 ods. 4a, 5 a 6
|
článok 33 ods. 1, 2 a 3
|
|
článok 24 ods. 7, 8, 9, 10 a 12
|
–
|
|
článok 24 ods. 13 a 14
|
článok 33 ods. 4 a 5
|
|
článok 24 ods. 15 úvodná časť
|
článok 33 ods. 7 úvodná časť
|
|
článok 24 ods. 15 písm. a)
|
–
|
|
článok 24 ods. 15 písm. b)
|
článok 33 ods. 7 písm. a)
|
|
|
článok 33 ods. 7 písm. b), c), d), e) a f)
|
|
článok 24 ods. 15 druhý pododsek
|
článok 33 ods. 7 druhý pododsek
|
|
článok 25
|
–
|
|
článok 26
|
článok 34
|
|
článok 27 prvý pododsek
|
článok 36 prvý pododsek
|
|
článok 27 druhý pododsek
|
–
|
|
článok 27 tretí pododsek
|
článok 36 druhý pododsek
|
|
článok 27 ods. 2 a 3
|
–
|
|
článok 28 ods. 1 prvý pododsek
|
článok 35 ods. 1 prvý pododsek
|
|
článok 28 ods. 1 druhý pododsek
|
–
|
|
článok 28 ods. 1 tretí a štvrtý pododsek
|
článok 35 ods. 1 druhý a tretí pododsek
|
|
článok 28 ods. 2
|
článok 35 ods. 2
|
|
článok 29
|
článok 37
|
|
článok 30
|
článok 38
|
|
–
|
príloha I
|
|
príloha I
|
príloha II
|
|
príloha II
|
príloha III
|
|
príloha III
|
príloha IV
|
|
príloha IV
|
–
|
|
príloha V
|
príloha V
|
|
príloha VI
|
príloha VI
|
|
príloha VII
|
príloha VII
|
|
príloha VIIa
|
príloha VIII
|
|
príloha VIII
|
príloha IX
|
|
príloha IX
|
príloha X
|
|
príloha X
|
príloha XI
|
|
príloha XI
|
príloha XII
|
|
príloha XII
|
príloha XIII
|
|
príloha XIII
|
príloha XIV
|
|
príloha XV
|
–
|
|
–
|
príloha XV
|
|
–
|
príloha XVI
|
_____________