—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (C(2020)2800),

—

so zreteľom na balík Komisie proti praniu špinavých peňazí prijatý 24. júla 2019, ktorý pozostáva z politického oznámenia s názvom Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (COM(2019)0360), správy o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ (ďalej len „post mortem“) (COM(2019)0373), správy o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [ďalej len „správa o nadnárodnom posudzovaní rizík (SNRA)“] (COM(2019)0370) a sprievodného pracovného dokumentu útvarov Komisie (SWD(2019)0650) a správy o vzájomnom prepojení vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmov (centrálnych registrov alebo centrálnych elektronických systémov vyhľadávania údajov) členských štátov v oblasti bankových účtov (COM(2019)0372),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „AMLD4“) (1), a zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „AMLD5“) (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie 2000/642/SVV (4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (5) a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (7) a správu Komisie o jej vykonávaní z 2. júna 2020 s názvom „Vymáhanie majetku a konfiškácia: zabezpečenie, aby sa trestná činnosť nevyplácala“ (COM(2020)0217),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (9),

—

so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2019 o strategických prioritách v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

—

so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2020 o zlepšení finančných vyšetrovaní s cieľom bojovať proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 24. júla 2019 k oznámeniam pre dohliadané subjekty, ktoré sa týkajú rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rámci prudenciálneho dohľadu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 s názvom „Ochrana investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej“ (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte v nadväznosti na nedávne odhalenia týkajúce sa vraždy Daphne Caruany Galiziovej (13),

—

so zreteľom na plán Komisie s názvom Smerom k novej metodike posudzovania vysokorizikových tretích krajín zo strany EÚ v rámci smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. júna 2018 s názvom Metodika identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 (SWD(2018)0362),

—

so zreteľom na štyri delegované nariadenia prijaté Komisiou – (EÚ) 2016/1675 (14), (EÚ) 2018/105 (15), (EÚ) 2018/212 (16) a (EÚ) 2018/1467 (17) – ktorými sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí (20),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa Komisie sa asi 1 % ročného HDP EÚ, teda 160 miliárd EUR, podieľa na podozrivých finančných činnostiach (21), ako sú pranie špinavých peňazí spojené s korupciou, obchodovanie so zbraňami a s ľuďmi, obchodovanie s drogami, daňové úniky a podvody, financovanie terorizmu a iné nezákonné činnosti, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ v ich každodennom živote;

B.

keďže podľa Europolu sa za obdobie rokov 2010 – 2014 na úrovni EÚ dočasne zhabalo alebo zaistilo 2,2 % odhadovaného výnosu z trestnej činnosti a skonfiškovalo iba 1,1 % zisku z trestnej činnosti, to znamená, že 98,9 % odhadovaného zisku z trestnej činnosti sa neskonfiškovalo a zostáva k dispozícii zločincom (22);

C.

keďže rámec Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bol posilnený prijatím AMLD4 v máji 2015 a AMLD5 v apríli 2018 a ich transpozíciou do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov do júna 2017 (AMLD4) a januára 2020 (AMLD5) a inými súvisiacimi právnymi predpismi a opatreniami; keďže AMLD3 sa v členských štátoch vždy riadne nevykonávala, Komisia však nezačala žiadne postupy v prípade nesplnenia povinnosti; keďže komisia začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti väčšine členských štátov za to, že riadne netransponovali AMLD4 do vnútroštátneho práva, a začala postupy proti veľkej väčšine členských štátov za neoznámenie opatrení na transpozíciu AMLD5 a neoznámenie čiastočných opatrení na transpozíciu AMLD5 (23);

D.

keďže v marci 2019 Európsky parlament prijal ambiciózne uznesenie o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch, v ktorom sa dospelo k záveru, že je potrebné dôkladne prepracovať súčasné pravidlá EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí;

E.

keďže 7. mája 2020 Komisia prijala akčný plán (24) v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu postavený na šiestich pilieroch;

F.

keďže v ten istý deň bola uverejnená nová metodika identifikácie vysoko rizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorá sa nespolieha iba na externé zdroje informácií; keďže v krajinách, ktoré sa podľa tejto metodiky označujú za vysoko rizikové tretie krajiny, sa v súlade s povinnosťami stanovenými v AMLD4 a AMLD5 budú uplatňovať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;

G.

keďže roztrieštené legislatívne, inštitucionálne a regulačné prostredie v celej EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vytvára ďalšie náklady a zaťaženie pre tých, ktorí poskytujú cezhraničné služby, podnecuje podniky k tomu, aby sa registrovali tam, kde sú pravidlá uvoľnenejšie, a umožňuje jednotlivcom, organizáciám a ich finančným sprostredkovateľom, aby vykonávali nezákonné činnosti, pri ktorých sa dohľad a presadzovanie považujú za slabšie a/alebo miernejšie; keďže súčasný legislatívny rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vedie k rôznym výkladom a postupom smerníc o boji proti praniu špinavých peňazí v členských štátoch;

H.

keďže za niekoľko uplynulých rokov došlo k mnohým odhaleniam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, okrem iného vrátane prípadov uvedených v správe Komisie o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ, škandálu Cum Ex v súvislosti s dividendovou arbitrážou a odhalení vo veci Luanda Leaks; keďže sa pravidelne uverejňujú ďalšie odhalenia, ktoré sa často týkajú zneužívania finančných prostriedkov EÚ a prípadov korupcie v členských štátoch; keďže sa tým dokazuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej bojovala proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako stanovila to za svoju prioritu, ako aj aktualizovala svoj legislatívny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

I.

keďže úrad Európskej investičnej banky (EIB) pre vnútorný audit vykonal v roku 2019 audit vykonávania svojho rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, väčšinou od roku 2017, ktorý poukázal na značné nedostatky, ktoré sa čiastočne týkali neúplného prispôsobenia rámca; keďže EIB vypracovala plán na odstránenie všetkých zistených nedostatkov do júla 2020;

J.

keďže Jednotka pre zvláštne úlohy v oblasti finančných opatrení (FATF) v máji 2020 varovala (25), že nárast trestnej činnosti súvisiacej s ochorením COVID-19, ako sú podvody, počítačová kriminalita a nesprávne smerovanie a využívanie štátnych prostriedkov a medzinárodnej finančnej pomoci, vytvára nové zdroje príjmov pre nezákonných aktérov; keďže Europol takisto varoval pred spôsobmi, akými zločinci rýchlo využili príležitosti na využitie krízy, a to prispôsobením spôsobu svojho fungovania a rozvíjaním nových trestných činností, najmä prostredníctvom počítačovej kriminality, podvodov, falšovania a organizovanej majetkovej trestnej činnosti (26); keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vydal konkrétne odporúčania pre príslušné vnútroštátne orgány, aby spolupracovali s povinnými subjektmi s cieľom identifikovať a zmierniť konkrétne riziká v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vyplývajúce zo šírenia ochorenia COVID-19 a prispôsobili svoje nástroje dohľadu (27);

K.

keďže medzi jurisdikcie, ktoré sú celosvetovo na prvých 10 priečkach v oblasti utajenia podľa ukazovateľa daňovej netransparentnosti siete pre daňovú spravodlivosť, sú dva členské štáty EÚ, ďalšie dva štáty sú v Európe a dve sú zámorské územia bývalého členského štátu EÚ; keďže boj proti praniu špinavých peňazí a korupcii sa preto musí začať v rámci EÚ;

L.

keďže podľa ukazovateľa daňovej netransparentnosti z roku 2020 sú krajiny patriace do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zodpovedné za 49 % všetkej daňovej netransparentnosti na svete;

M.

keďže nesprávna obchodná fakturácia sa využíva na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a/alebo clám, pranie výnosov z trestnej činnosti, obchádzanie menových kontrol a presun ziskov do zámoria; keďže chýbajúce príjmy v dôsledku nesprávnej obchodnej fakturácie zistené v obchode medzi 135 rozvojovými krajinami a 36 rozvinutými ekonomikami počas 10-ročného obdobia 2008 – 2017 predstavujú 8,7 bilióna USD (28);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.