European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2024/3193

20.12.2024

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2024/3193

z 19. decembra 2024,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bezšvových rúr a rúrok s pôvodom v Rusku

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia

(1)

Nariadením (ES) č. 2320/97 (2) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku. Rozhodnutím Komisie 2000/70/ES (3) bol prijatý záväzok jedného vývozcu v Rusku. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1322/2004 (4) sa rozhodlo, že sa už nebudú uplatňovať platné opatrenia na dovoz okrem iného z Ruska z dôvodu obozretnosti v súvislosti so správaním narúšajúcim hospodársku súťaž určitých výrobcov z Únie v minulosti (pozri odôvodnenie 9 uvedeného nariadenia).

(2)

Nariadením (ES) č. 954/2006 (5) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom okrem iného v Rusku, zrušila nariadenie (ES) č. 2320/97 a nariadenie Rady (ES) č. 348/2000 (6), ukončila priebežné revízne prešetrovanie a revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku a ukončila priebežné revízne prešetrovania antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku.

(3)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 585/2012 (7) Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom okrem iného v Rusku.

(4)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 795/2012 (8) a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1269/2012 (9) zmenila konečné opatrenia uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 585/2012, pokiaľ ide o počet ruských vyvážajúcich výrobcov.

(5)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/1469 (10) Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom okrem iného v Rusku (ďalej len „predchádzajúce prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(6)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/159 Komisia uložila konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele vrátane bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele a iných bezšvových rúr (11).

(7)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/1029 Komisia zmenila vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 s cieľom predĺžiť platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele vrátane bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele a iných bezšvových rúr (12).

(8)

Nariadením (EÚ) 2022/428 Rada uložila reštriktívne opatrenia na dovoz určitého počtu výrobkov s pôvodom v Rusku alebo výrobkov, ktoré boli z Ruska vyvezené (13), pričom zakázala dovoz dotknutého výrobku.

(9)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2024/1782 Komisia zmenila vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 vrátane predĺženia ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele vrátane bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele a iných bezšvových rúr (14).

(10)

Antidumpingové clá, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok, sa pohybujú od 24,1 % do 35,8 %, pokiaľ ide o dovoz s pôvodom v Rusku.

1.2.   Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(11)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení (15) bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(12)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 30. júna 2023 Európske združenie výrobcov oceľových rúr (ďalej len „združenie ESTA“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení týkajúcich sa dovozu s pôvodom v Rusku by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(13)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 2. októbra 2023 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (16) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

1.4.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(14)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.5.   Zainteresované strany

(15)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, zástupcov vyvážajúcej krajiny, odborové zväzy, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich na účasť.

(16)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.6.   Pripomienky týkajúce sa začatia revízneho prešetrovania

(17)

Ruská federácia predložila pripomienky 8. novembra 2023. Tvrdila, že žiadosť neobsahovala žiadne dôkazy o existencii dumpingu ruských vývozcov ani žiadny dôkaz o tom, že zrušenie antidumpingových ciel by viedlo k dovozu spôsobujúcemu ujmu. Tvrdila aj, že neexistuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej ruským dovozom.

(18)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia uviedla, že v dôsledku sankcií sa počas obdobia revízneho prešetrovania neuskutočnil žiadny vývoz do Únie. Žiadateľ preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdil pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. Pri tomto posúdení vychádzal z ruských vývozných cien do tretích krajín. Ruská federácia kritizovala porovnanie vývozných cien CIF do tretích krajín s domácimi cenami zo závodu. Komisia poznamenala, že použitie cien CIF namiesto cien zo závodu predstavuje zjednodušenie, ktoré je v prospech ruských vývozcov, keďže znamená, že sa pred porovnaním od zaznamenaných cien CIF neodpočítajú niektoré náklady. Komisia preto nesúhlasila s tým, že toto zjednodušenie spochybňuje spravodlivosť porovnania, ktorého cieľom je preukázať opätovný výskyt dumpingu, na rozdiel od konkrétnej výšky dumpingu.

(19)

Pokiaľ ide o tvrdenie o neexistencii pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, Komisia uviedla, že na základe vývozných cien do Egypta a Turecka žiadateľ preukázal výrazné cenové podhodnotenie a rozpätia predaja pod cieľovú cenu, a na základe toho dospela k záveru, že ruský dovoz naďalej predstavuje potenciálnu hrozbu pre výrobné odvetvie Únie, ak by neexistovali reštriktívne obchodné opatrenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

1.7.   Výber vzorky

(20)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.7.1.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(21)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania, pričom prihliadla aj na geografické rozloženie. Túto vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie, z ktorých dvaja boli prepojení. Výrobcovia zaradení do vzorky predstavovali [47 % – 53 %] odhadovaného objemu výroby a viac ako 45 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku na voľnom trhu v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili predbežne vybranej vzorke.

(22)

Komisia dostala od žiadateľa jednu pripomienku k výberu predbežnej vzorky. Žiadateľ navrhol, aby Komisia vzhľadom na skutočnosť, že dvaja z výrobcov z Únie, ktorí boli predbežne zaradení do vzorky, boli prepojení, nahradila jedného z týchto dvoch prepojených výrobcov iným výrobcom z Únie, ktorý nie je prepojený s ostatnými výrobcami (17). Komisia usúdila, že predbežná vzorka je reprezentatívnejšia z hľadiska výroby a objemu predaja v EÚ. Okrem toho spoločnosť, ktorú žiadateľ navrhol ako alternatívu, bola do januára 2023 (18) vo vlastníctve investora z dotknutej krajiny, t. j. Ruskej federácie, na ktorú Európska únia od marca 2022 uvalila sankcie. Podľa žiadateľa mala táto skutočnosť údajne vplyv na prístup spoločnosti k jej bankovým účtom, čo narušilo jej predaje (19). Hospodárska výkonnosť navrhovanej spoločnosti preto nemusela byť reprezentatívna, a to prinajmenšom počas časti obdobia revízneho prešetrovania.

(23)

Komisia preto žiadosť žiadateľa zamietla a potvrdila predbežnú vzorku. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(24)

Dňa 6. júna 2024 po predložení vyplneného dotazníka jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, podnik Dalmine, S. p. A., informoval Komisiu, že odstupuje od spolupráce pri prešetrovaní.

(25)

Komisia informovala všetky zainteresované strany, že má v úmysle pokračovať so vzorkou pozostávajúcou z dvoch zostávajúcich výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Títo dvaja výrobcovia, ktorí nie sú navzájom prepojení, predstavovali [33 % – 45 %] odhadovaného celkového objemu výroby a viac ako 30 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku na voľnom trhu v Únii. Komisia vyzvala všetky strany, aby sa k tejto zúženej vzorke vyjadrili, nedostala však nijaké pripomienky.

(26)

Konečnú vzorku výrobcov z Únie teda tvorili dvaja neprepojení výrobcovia z Únie S.C. Silcotub, S. A., a Benteler Steel/Tube GmbH.

1.7.2.   Výber vzorky dovozcov

(27)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(28)

Žiadny neprepojený dovozca neposkytol požadované informácie a nesúhlasil so zaradením do vzorky. Komisia sa preto rozhodla neuplatniť výber vzorky na dovozcov.

1.7.3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(29)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Rusku o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Ruskej federácie pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo ďalších vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(30)

Žiadny z výrobcov v Rusku neposkytol požadované informácie a nesúhlasil so zaradením do vzorky.

1.8.   Vyplnené dotazníky.

(31)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia revíznych prešetrovaní sprístupnené aj online (20).

(32)

Vyplnené dotazníky zaslali traja výrobcovia z Únie, ktorí boli pôvodne zaradení do vzorky, a to Dalmine, SpA, S.C. Silcotub, S. A, a Benteler Steel/Tube GmbH.

1.9.   Overovanie

(33)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

—

S.C. Silcotub, S. A, Zalau, Rumunsko,

—

Benteler Steel/Tube GmbH, Paderborn, Nemecko.

(34)

Okrem toho Komisia vykonala krížovú kontrolu na diaľku makroukazovateľov predložených žiadateľom.

1.10.   Ďalší postup

(35)

Komisia 24. október 2024 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(36)

Ruská federácia v reakcii na poskytnutie informácií poskytla pripomienky, ktoré sa riešia v odôvodneniach 72 a 73.

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(37)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, konkrétne určité bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele, ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) podľa vzorca a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW) nepresahuje 0,86 (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(38)

Prešetrovaný výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7304 11 00 , ex 7304 19 10 , ex 7304 19 30 , ex 7304 22 00 , ex 7304 23 00 , ex 7304 24 00 , ex 7304 29 10 , ex 7304 29 30 , ex 7304 31 80 , ex 7304 39 50 , ex 7304 39 82 , ex 7304 39 83 , ex 7304 51 89 , ex 7304 59 82 a ex 7304 59 83  (21) (kódy TARIC 7304 11 00 10, 7304 19 10 20, 7304 19 30 20, 7304 22 00 20, 7304 23 00 20, 7304 24 00 20, 7304 29 10 20, 7304 29 30 20, 7304 31 80 30, 7304 39 50 30, 7304 39 82 30, 7304 39 83 20, 7304 51 89 30, 7304 59 82 30 a 7304 59 83 20).

(39)

Prešetrovaný výrobok má široké využitie a používa sa napríklad v potrubiach na prepravu kvapalín, v stavebnom odvetví na zakladanie pilótov, na mechanické účely, plynové potrubia, kotlové rúry a rúry a rúrky OCTG (oil and country tubular goods) používané na vŕtanie, vrstvenie a odvádzanie potrubím v ropnom priemysle.

(40)

Bezšvové rúry a rúrky sa používateľom dodávajú v rôznych formách. Môžu byť napríklad galvanizované, opatrené závitom, dodávané ako neopracované rúry (t. j. bez akéhokoľvek tepelného spracovania), s osobitnými ukončeniami, s rozličnými prierezmi, rezané alebo nerezané na určitú veľkosť. Pre rúry neexistujú žiadne všeobecné štandardné veľkosti, čo vysvetľuje skutočnosť, že väčšina bezšvových rúr a rúrok sa vyrába podľa objednávok zákazníkov. Bezšvové rúry a rúrky sa bežne spájajú zváraním. V osobitných prípadoch sa však môžu spojiť pomocou závitu alebo sa môžu používať samostatne, hoci sú naďalej zvárateľné. Prešetrovaním sa dokázalo, že všetky bezšvové rúry a rúrky majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické charakteristiky a rovnaké základné využitie.

2.2.   Dotknutý výrobok

(41)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Rusku.

2.3.   Podobný výrobok

(42)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

—

dotknutý výrobok pri vývoze do Únie,

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Ruska,

—

prešetrovaný výrobok, ktorý vyrábajú a predávajú vyvážajúci výrobcovia do ostatných krajín sveta, a

—

prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(43)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

3.1.   Predbežné poznámky

(44)

Komisia konštatovala, že po 24. februári 2022, v reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, Únia rozšírila svoje sankcie a že počas obdobia revízneho prešetrovania sa na trh Únie nedostal žiadny vývoz bezšvových rúr a rúrok s pôvodom v Rusku. Komisia ďalej konštatovala, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa na dotknutý výrobok vzťahovali ochranné opatrenia týkajúce sa ocele zavedené v Únii, ktorých platnosť má uplynúť 30. júna 2024 [vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1029].

(45)

Počas obdobia revízneho prešetrovania a po zavedení sankcií opísaných v predchádzajúcom odôvodnení dovoz prešetrovaného výrobku z Ruska prakticky zanikol. Podľa štatistík Eurostatu sa v období revízneho prešetrovania z Ruska nedovážali žiadne bezšvové rúry a rúrky a najvyššia úroveň dovozu počas posudzovaného obdobia sa dosiahla v roku 2021, a to približne tri milióny ton. V dôsledku toho dovoz bezšvových rúr a rúrok z Ruska predstavoval v období revízneho prešetrovania 0,0 % podiel na celkovom trhu Únie, čo predstavuje pokles z 0,2 % v roku 2021.

(46)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z Ruska. Komisia preto informovala orgány Ruska, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach týkajúcich sa ruských výrobcov uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli doručené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(47)

V dôsledku toho sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu zakladali na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti, ľahko dostupných obchodných štatistikách a údajoch Eurostatu.

3.2.   Normálna hodnota

(48)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, z dôvodu nespolupráce vyvážajúcich výrobcov v Rusku Komisia použila pri stanovení normálnej hodnoty dostupné skutočnosti. Na tento účel Komisia použila údaje poskytnuté žiadateľom za obdobie revízneho prešetrovania na základe cien najbežnejšieho výrobku (rúry podľa normy GOST 8732, 57 – 159 mm) na domácom trhu v Rusku (22). Na tomto základe bola normálna hodnota počas obdobia revízneho prešetrovania 140 000 RUB/t, čo zodpovedá 1 709 EUR/t (23).

3.3.   Vývozná cena a porovnanie

(49)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa dotknutý výrobok do Únie nevyvážal.

3.4.   Pokračovanie dumpingu

(50)

Vzhľadom na to, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa dotknutý výrobok do Únie nevyvážal, Komisia v ďalšom bode analyzovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

4.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(51)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. V tejto súvislosti sa analyzovali tieto dodatočné prvky: vývoz do tretích krajín, výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

4.1.   Vývoz do tretích krajín

(52)

Normálna hodnota sa stanovila tak, ako sa vysvetľuje v bode 3.2. Ruská domáca cena zo závodu vo výške 1 709 EUR/t použitá ako normálna hodnota je podľa žiadateľa najnižšia cena zodpovedajúca najbežnejšiemu výrobku z uhlíkovej ocele (okrem legovanej ocele) a akýkoľvek výpočet dumpingu vykonaný na tomto základe by viedol k podhodnoteniu skutočného dumpingového rozpätia. Komisia preto usúdila, že ide o obozretný odhad bez negatívnej predpojatosti voči vyvážajúcim výrobcom.

(53)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila na získanie vývozných cien databázu GTA. V súlade s návrhom v žiadosti Komisia získala údaje na čo najpodrobnejšej úrovni, ktoré sa vzťahovali celú škálu dotknutého výrobku (SH6 7304.19/23/29/31/39/51/59). Komisia uznáva, že ako sa uvádza v žiadosti, táto škála môže zahŕňať výrobky, ktoré nepatria do rozsahu prešetrovania. Ako sa však jasne uvádza v žiadosti, tieto výrobky, ktoré nepatria pod prešetrovaný výrobok, sú drahšie ako prešetrovaný výrobok, a preto by viedli k nadhodnoteniu vývoznej ceny.

(54)

Použitím uvedeného prístupu sa priemerná vývozná cena CIF do tretích krajín stanovila na 1 454 EUR/t za obdobie revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia zvážila konzervatívny prístup navrhovaný žiadateľom, t. j. že vývozné ceny CIF do tretích krajín by sa rovnali cenám FOB a že by sa nevykonávali žiadne úpravy medzi cenami FOB a cenami zo závodu, s výnimkou úpravy o 30 EUR/t týkajúcej sa nákladov na colné konanie.

(55)

Pri použití konzervatívnej metodiky navrhovanej žiadateľom bola upravená priemerná vývozná cena zo závodu do tretích krajín v období revízneho prešetrovania 1 424 EUR/t. Komisia konštatovala, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov ani Ruská federácia neposkytli iné informácie, ktoré by sa mohli použiť na úpravu cien CIF na ceny zo závodu.

(56)

Komisia podrobnejšie analyzovala vývozné ceny uplatňované na šiestich najväčších vývozných trhoch Ruska (Azerbajdžan, Egypt, Kazachstan, Turecko, Uzbekistan a Vietnam), ktoré predstavovali 94 % jeho vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia zistila, že na dvoch hlavných vývozných trhoch, ktoré predstavujú 65 % jeho vývozu, boli vývozné ceny nižšie ako normálna hodnota stanovená v tomto preskúmaní.

Tabuľka 1

Ruský vývoz počas obdobia revízneho prešetrovania

 

Množstvá (v tonách)

Hodnota (RUB)

Priemerná cena CIF

RUB/t

Hodnota (EUR)

Priemerná cena CIF (EUR/t)

Azerbajdžan

19 528

2 655 586 313

135 988

36 285 417

1 858

Egypt

8 132

1 055 346 428

129 772

14 259 460

1 753

Kazachstan

165 120

15 167 784 509

91 859

206 459 767

1 250

Turecko

26 245

2 215 290 331

84 408

32 729 925

1 247

Uzbekistan

46 199

6 399 634 010

138 524

89 206 233

1 931

Vietnam

11 857

1 679 049 213

141 603

22 372 223

1 887

Iné tretie krajiny

16 244

1 854 371 271

114 160

25 305 062

1 558

Spolu

293 325

31 027 062 075

105 777

426 618 087

1 454

Zdroj:

GTA (extrakcia pre kódy 3 7304.19/23/29/31/39/51/59)

(57)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a priemernú vývoznú cenu do tretích krajín na základe ceny zo závodu, ktorá, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 54, sa rovnala hodnote CIF upravenej len o náklady na colné konanie. Z porovnania vyplynulo, že ruské vývozné ceny zo závodu (t. j. 1 424 EUR/t – pozri odôvodnenie 55) boli v priemere o 17 % nižšie ako normálna hodnota zo závodu (t. j. 1 709 EUR/t – pozri odôvodnenie 48).

(58)

Ruská federácia tvrdila, že medzi žiadosťou a jej dodatkami existujú rozdiely v prípade niektorých vývozných cien. Keďže Komisia stanovila vývozné ceny na základe ľahko dostupných informácií z GTA, ako sa uvádza v tabuľke 1, a nepoužila údaje uvedené v žiadosti, ktoré vychádzali z údajov Comtrade (SH6 7304.19/23/29/31/39/51/59), domnieva sa, že de facto opravila všetky možné chyby v prepise cien. Komisia ďalej konštatovala, že uvedená tabuľka ukazuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a že jej analýza nebola obmedzená na obmedzený počet krajín, ale naopak, zohľadnili sa v nej všetky dostupné informácie.

4.2.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku

(59)

Vzhľadom na nespoluprácu ruských vyvážajúcich výrobcov sa výrobná a voľná kapacita v Rusku stanovili na základe dostupných skutočností, a najmä na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ.

(60)

Podľa informácií, ktoré poskytol žiadateľ, presiahla celková výrobná kapacita prešetrovaného výrobku v Rusku v období revízneho prešetrovania 4 400 000 ton. Podľa odhadu žiadateľa majú ruskí výrobcovia nadmernú výrobu približne 168 000 ton, ktorú nemôže absorbovať domáci trh. Okrem toho podľa odhadov voľná kapacita počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala viac ako 500 000 ton. Žiadateľ okrem toho uviedol, že ruskí výrobcovia zvýšili výrobnú kapacitu od roku 2022 do konca obdobia revízneho prešetrovania o 450 000 ton.

(61)

Samotná voľná kapacita teda predstavuje 32 % celkovej spotreby v Únii a toto množstvo by v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne smerovalo na trh Únie.

4.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(62)

Komisia zistila, že ruskí výrobcovia vyvážali prešetrovaný výrobok na tretie trhy za ceny v priemere približne o 15 % až 25 % nižšie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Preto je vývoz do Únie pre ruských vývozcov potenciálne atraktívnejší ako vývoz do iných krajín.

(63)

Trh Únie je atraktívny aj vzhľadom na svoju geografickú blízkosť a veľkosť s celkovou spotrebou 1 574 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania.

(64)

Objem ruského vývozu bezšvových rúr a rúrok do tretích krajín v období revízneho prešetrovania dosiahol 293 325 ton. To predstavuje dodatočný objem bezšvových rúr a rúrok, ktorý by sa mohol presmerovať na trh Únie vzhľadom na jeho atraktívnosť, ak by platnosť opatrení uplynula.

(65)

Komisia uznáva, že vzhľadom na existujúce sankcie sa toto presmerovanie nemusí uskutočniť. Keďže však tieto sankcie súvisia s vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine a s východiskovou geopolitickou situáciou, ich rozsah, úpravy a trvanie nie sú predvídateľné. Antidumpingové opatrenia okrem toho majú trvanie päť rokov. Komisia vzhľadom na tieto neistoty a na to, že Rada môže kedykoľvek zmeniť presný rozsah pôsobnosti a trvanie sankcií, konštatovala, že existencia súčasných sankcií nemôže mať vplyv na jej závery v tomto konaní.

(66)

Komisia napokon konštatuje, že vzhľadom na existenciu platných antidumpingových ciel na iných dôležitých trhoch, ako sú Spojené štáty americké (24), nemožno spochybniť atraktívnosť trhu Únie v prípade uplynutia platnosti súčasných ciel alebo sankcií nielen v absolútnom, ale ani v relatívnom vyjadrení.

4.4.   Záver

(67)

Komisia zistila, že ruskí výrobcovia vyvážajú bezšvové rúry a rúrky do tretích krajín za ceny nižšie, ako je normálna hodnota.

(68)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 60, v období revízneho prešetrovania existovala v Rusku značná výrobná a voľná kapacita, pričom voľná kapacita predstavovala 32 % celkovej spotreby v Únii.

(69)

Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti, geografickej blízkosti a cien spôsobuje, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa ruský vývoz a voľná kapacita (opätovne) nasmerovali na trh Únie.

(70)

Pokiaľ ide o vývoz do Únie, Komisia stanovila pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu na základe uvedených prvkov. Komisia usúdila, že vplyv sankcií je dočasnou situáciou, ktorá sa môže kedykoľvek zmeniť, a preto sankcie nemôžu mať vplyv na závery v tomto konaní.

(71)

Komisia preto dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(72)

Po poskytnutí konečných zistení Ruská federácia uviedla, že v dôsledku zákazu dovozu nemôže vstupovať na trh Únie žiadny vývoz bezšvových rúr a rúrok, a preto neexistuje žiadne riziko opätovného výskytu dumpingu, pokiaľ bude tento zákaz platiť a že vzhľadom na tento trvajúci zákaz dovozu nie je opätovný výskyt ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom možný. Ruská federácia okrem toho tvrdila, že žiadateľ neposkytol dôkazy o pokračovaní alebo opätovnom výskyte dumpingu a že v dôsledku toho neexistujú žiadne právne dôvody na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v zmysle článku 11.4 antidumpingovej dohody.

(73)

Ako sa uvádza v odôvodnení 65, Komisia zdôraznila, že sankcie sú priamo spojené s nevyprovokovanou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine a so základnou geopolitickou situáciou. Ich rozsah, úprava a/alebo trvanie sú preto nepredvídateľné. Komisia vzhľadom na tieto neistoty a na to, že Rada môže kedykoľvek zmeniť presný rozsah pôsobnosti a trvanie sankcií, pričom antidumpingové opatrenia trvajú päť rokov, konštatovala, že existencia súčasných sankcií nemôže mať vplyv na jej závery v tomto konaní, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(74)

Tvrdenie Ruskej federácie, že žiadateľ neposkytol dôkazy o pokračovaní alebo opätovnom výskyte dumpingu, je nesprávne. V rámci žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ skutočne poskytol dôkazy prima facie o opätovnom výskyte dumpingu. Tento argument sa preto zamieta.

5.   UJMA

5.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(75)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia šestnásť výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(76)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 2,4 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú údaje, ktoré predložilo združenie ESTA a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 26, do vzorky boli zaradení dvaja výrobcovia z Únie, ktorí spolu predstavujú [33 % – 45 %] odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii.

5.2.   Spotreba v Únii

(77)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe

a)

predaja podobného výrobku výrobcami z Únie zaradenými do vzorky neprepojeným stranám v Únii, ako ho uviedli vo svojich príslušných vyplnených dotazníkoch;

b)

údajov o predaji poskytnutých združením ESTA týkajúcich sa predaja podobného výrobku inými výrobcami z Únie neprepojeným stranám v Únii a

c)

a dovozu prešetrovaného výrobku do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(78)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Celková spotreba v Únii

1 366 874

1 691 672

1 647 545

1 574 441

Index

100

124

121

115

Zdroj:

Výrobcovia zaradení do vzorky, ESTA a Eurostat

(79)

S výnimkou roku 2020, ktorý bol ovplyvnený vypuknutím pandémie COVID-19, bola spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia stabilná a pohybovala sa v rozmedzí 1,5 až 1,7 milióna ton. Nárast spotreby od roku 2021 bol spôsobený oživením po kríze COVID-19, ktoré vyvolalo nárast podnikateľských činností medzi zákazníkmi odvetvia, a to najmä v stavebníctve.

5.3.   Dovoz z Ruska

5.3.1.   Objem dovozu z Ruska a jeho podiel na trhu

(80)

Komisia stanovila objem dovozu na základe objemov dovozu z údajov získaných z databázy Eurostatu s názvom Comext. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovezeného do Únie v súvislosti so spotrebou v Únii.

(81)

Dovoz z Ruskej federácie do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Objem dovozu z Ruska t)

845

3 029

1 008

0

Index

100

359

119

0

Podiel na trhu

0,1  %

0,2  %

0,1  %

0  %

Zdroj:

Eurostat.

(82)

Objem dovozu z Ruska bol počas posudzovaného obdobia zanedbateľný. Ako sa uvádza v odôvodneniach 8 a 44, počas posudzovaného obdobia bol dovoz prešetrovaného výrobku ovplyvnený sankciami Únie vyplývajúcimi z nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, ktorá sa spomína v odôvodnení 44.

5.3.2.   Ceny dovozu z Ruska a podhodnotenie ceny

(83)

Komisia stanovila priemerné dovozné ceny na základe údajov o dovoze z Eurostatu. Vážený priemer cien dovozu do Únie z Ruska sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Dotknutá krajina

679

626

863

neuvádza sa

Index

100

92

127

neuvádza sa

Zdroj:

Eurostat.

(84)

Cenové podhodnotenie sa zvyčajne vypočítava na základe vypočítaných priemerných dovozných cien vo vzťahu k priemernej predajnej cene výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii. Ako však vyplýva z uvedenej tabuľky, v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti boli ceny za roky 2020 až 2022 založené na zanedbateľných objemoch dovozu zaznamenaných Eurostatom a neumožnili žiadne významné cenové trendy počas posudzovaného obdobia. Okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania nebol zaznamenaný žiadny objem dovozu. Preto nebolo možné vykonať žiadne výpočty cenového podhodnotenia.

5.4.   Dovoz z tretích krajín iných ako dotknutá krajina

(85)

Dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako Rusko pochádzal najmä z Brazílie, Čínskej ľudovej republiky, Spojených štátov amerických a Ukrajiny, ako sa uvádza ďalej.

(86)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

Krajina

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Brazília

Objem (v tonách)

5 413

4 756

11 219

15 652

Index

100

88

207

289

Podiel na trhu

0,4  %

0,3  %

0,7  %

1,0  %

Index

100

71

172

251

Priemerná cena (v EUR/t)

721

1 609

1 146

1 363

Index

100

223

159

189

Čínska ľudová republika

Objem (v tonách)

70 731

65 671

87 256

145 999

Index

100

93

123

206

Podiel na trhu

5,2  %

3,9  %

5,3  %

9,3  %

Index

100

75

102

179

Priemerná cena (v EUR/t)

803

976

1 434

1 454

Index

100

122

179

181

Spojené štáty americké

Objem (v tonách)

22 842

11 191

13 029

14 725

Index

100

49

57

64

Podiel na trhu

1,7  %

0,7  %

0,8  %

0,9  %

Index

100

40

47

56

Priemerná cena (v EUR/t)

532

567

951

1 001

Index

100

107

179

188

Ukrajina

Objem (v tonách)

61 914

65 515

68 492

63 248

Index

100

106

111

102

Podiel na trhu

4,5  %

3,9  %

4,2  %

4,0  %

Index

100

85

92

89

Priemerná cena (v EUR/t)

628

675

1 273

1 382

Index

100

108

203

220

Iné tretie krajiny

Objem (v tonách)

27 389

62 816

54 208

40 944

Index

100

229

198

149

Podiel na trhu

2,0  %

3,7  %

3,3  %

2,6  %

Index

100

185

164

130

Priemerná cena (v EUR/t)

955

994

1 637

1 988

Index

100

104

171

208

Všetky tretie krajiny okrem Ruska spolu

Objem (v tonách)

188 289

209 948

234 204

280 568

Index

100

112

124

149

Podiel na trhu

13,8  %

12,4  %

14,2  %

17,8  %

Index

100

90

103

129

Priemerná cena (v EUR/t)

732

880

1 394

1 487

Index

100

120

190

203

Zdroj:

Eurostat.

(87)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil v absolútnych objemoch aj z hľadiska podielov na trhu, pričom podiel celkového dovozu na trhu počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 17,8 % v porovnaní s podielom na trhu 13,8 % v roku 2020.

(88)

Najpozoruhodnejší bol nárast podielu dovozu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na trhu, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z 5,2 % na 9,3 %.

5.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.5.1.   Všeobecné poznámky

(89)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(90)

Ako sa uvádza v bode 1.7.1, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(91)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré boli súčasťou vyplneného dotazníka združenia ESTA, ktorý sa týkal všetkých výrobcov z Únie a v prípade potreby bol krížovo skontrolovaný s vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Oba súbory údajov boli overené a konštatovalo sa, že sú reprezentatívne z pohľadu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(92)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(93)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

5.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

5.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(94)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Objem výroby (v tonách)

1 958 225

2 387 643

2 542 903

2 376 471

Index

100

122

130

121

Výrobná kapacita (v tonách)

4 597 448

4 384 175

4 353 685

4 270 481

Index

100

95

95

93

Využitie kapacity

42,6  %

54,5  %

58,4  %

55,6  %

Index

100

128

137

131

Zdroj:

ESTA a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(95)

Ako sa uvádza v odôvodnení 79, prvý rok posudzovaného obdobia, rok 2020, bol veľmi ovplyvnený pandémiou COVID-19, pričom celkové podnikateľské činnosti sa spomalili. Po ňom nasledovalo oživenie podnikateľských činností od roku 2021. Objem výroby sa od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšil o 21 % s maximom v roku 2022.

(96)

Výrobné odvetvie Únie bolo schopné prispôsobiť úroveň svojej výroby náhlemu vývoju spotreby v Únii (ako sa uvádza v odôvodnení 78). V porovnaní s poklesom výrobnej kapacity 16 výrobcov z Únie o 7 % počas posudzovaného obdobia sa miera využitia výrobnej kapacity počas posudzovaného vyvíjala obdobia pozitívne, pričom miera využitia kapacity sa zvýšila zo 42,6 % na 55,6 %.

5.5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(97)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu (v tonách)

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Objem predaja na trhu Únie

1 177 740

1 478 694

1 412 334

1 293 873

Index

100

126

120

110

Podiel na trhu

86,2  %

87,4  %

85,7  %

82,2  %

Index

100

101

99

95

Zdroj:

ESTA a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(98)

Ako sa uvádza v odôvodnení 79, prvý rok posudzovaného obdobia (rok 2020) bol veľmi ovplyvnený pandémiou COVID-19, pričom celkové podnikateľské činnosti sa spomalili. Po ňom nasledovalo oživenie podnikateľských činností v rokoch 2021 a 2022. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa objem predaja výrobného odvetvia Únie opäť spomalil, pričom jeho podiel na trhu bol 82,2 % v porovnaní s 86,2 % v roku 2020. Napriek tomu sa objem predaja počas posudzovaného obdobia zvýšil o 10 %.

5.5.2.3.   Rast

(99)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo využiť obdobia rastu na trhu Únie a zvýšilo svoj objem predaja, zatiaľ čo jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil.

5.5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(100)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Počet zamestnancov

13 872

13 739

14 858

14 236

Index

100

99

107

103

Produktivita (v jednotkách na zamestnanca)

141

174

171

167

Index

100

123

121

118

Zdroj:

ESTA a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(101)

Výrobcovia z Únie si počas posudzovaného obdobia udržiavali pomerne stabilnú pracovnú silu približne s 14 000 zamestnancami v Únii. Pri zvýšenej výrobe od roku 2021 sa produktivita počas posudzovaného obdobia zvýšila približne o 20 %.

5.5.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(102)

Ako sa uvádza v odôvodnení 82, počas obdobia revízneho prešetrovania nebol zaznamenaný žiadny dovoz bezšvových rúr a rúrok z Ruska do Únie. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie preto nebolo možné zmysluplne určiť.

(103)

Revízne prešetrovanie sa zameriavalo na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení. Ako sa uvádza v bode 4.1, vývozná cena do tretích krajín bola výrazne nižšia ako ruská normálna hodnota.

(104)

Zavedené opatrenia mali pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, ktoré sa počas posudzovaného obdobia zotavilo.

5.5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

(105)

Vzhľadom na obmedzený počet výrobcov z Únie vo vzorke sú údaje uvedené v zátvorkách, aby sa nezverejnili dôverné číselné hodnoty.

5.5.3.1.   Priemerné jednotkové predajné ceny na trhu Únie a jednotkové výrobné náklady

(106)

Vážený priemer jednotkových predajných cien a výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Priemerná jednotková predajná cena na celkovom trhu v Únii

[900 – 1 050 ]

[950 – 1 200 ]

[1 600 – 1 850 ]

[1 650 – 1 950 ]

Index

100

[105 – 120 ]

[165 – 190 ]

[170 – 200 ]

Jednotkové výrobné náklady

[1 100 – 1 250 ]

[1 100 – 1 250 ]

[1 550 – 1 850 ]

[1 600 – 1 900 ]

Index

100

[95 – 110 ]

[135 – 155 ]

[135 – 160 ]

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(107)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo počas posudzovaného obdobia zvýšiť predajné ceny za tonu. Predajné ceny boli počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere o 70 % až 100 % vyššie ako ceny platné v roku 2020.

(108)

Zvýšenie predajných cien bolo výsledkom toho, že výrobné odvetvie Únie muselo preniesť zvýšené výrobné náklady Únie. Tie sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 35 % až 60 %.

5.5.3.2.   Náklady práce

(109)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

[39 000 – 46 000 ]

[49 000 – 58 000 ]

[48 000 – 58 000 ]

[50 000 – 58 000 ]

Index

100

[115 – 135 ]

[115 – 135 ]

[120 – 140 ]

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(110)

Priemerné mzdy sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 20 % až 40 %. Toto zvýšenie by sa malo posudzovať v súvislosti so súbežným zvýšením produktivity (pozri odôvodnenie 100). Preto sa zdá, že zvýšenie cien je v súlade so správnym finančným riadením výrobného odvetvia Únie.

5.5.3.3.   Zásoby

(111)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Konečný stav zásob (v tonách)

[17 000 – 20 000 ]

[24 000 – 29 000 ]

[22 000 – 26 000 ]

[15 000 – 18 000 ]

Index

100

[130 – 150 ]

[120 – 140 ]

[80 – 95 ]

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby

[6,2  % –7,2  %]

[6,5  % –7,5  %]

[5,5  % –6,5  %]

[4  % –4,8  %]

Index

100

[95 – 110 ]

[85 – 100 ]

[60 – 70 ]

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(112)

Objem zásob bol počas posudzovaného obdobia stabilný, pričom celkový objem zásob bol na konci posudzovaného obdobia nižší ako v roku 2020. Ako sa uvádza v odôvodnení 40, prešetrovaný výrobok sa často vyrába a navrhuje podľa špecifikácie objednávky, a preto sa dodáva priamo zákazníkom bez toho, aby sa skladoval.

(113)

Vo vzťahu k výrobe sa úroveň zásob počas posudzovaného obdobia znížila, pričom počas obdobia revízneho prešetrovania sa úroveň zásob pohybovala v rozmedzí 4 % až 4,8 % výroby.

5.5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(114)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2020

2021

2022

ORP (1. 7. 2022 – 30. 6. 2023)

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

[–8,5  % – +10  %]

[–1,9  % – +2,2  %]

[+10,5  % – +12,2  %]

[+13,5  % – +16  %]

Index

100

[–20 – +23 ]

[+ 110 – + 130 ]

[+ 145 – + 170 ]

Peňažný tok (v mil. EUR)

[220 – 260 ]

[340 – 410 ]

[600 – 710 ]

[650 – 800 ]

Index

100

[140 – 170 ]

[250 – 300 ]

[270 – 310 ]

Investície (v mil. EUR)

[23 – 27 ]

[9 – 10 ]

[27 – 31 ]

[34 – 41 ]

Index

100

[35 – 40 ]

[105 – 120 ]

[140 – 160 ]

Návratnosť investícií

[–1,0  % – –1,3  %]

[+2,6  % – +3,1  %]

[+28  % – +33  %]

[+36  % – +43  %]

Index

100

[+ 230 – + 270 ]

[+2 400 – +2 800 ]

[+3 100 – +3 600 ]

Zdroj:

výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(115)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(116)

Ziskovosť predaja sa v posudzovanom období výrazne zvýšila. Od jednoznačne stratového roku 2020 (čo bolo do veľkej miery spôsobené vplyvom pandémie COVID-19 na trh) sa výrobnému odvetviu Únie podarilo zvrátiť situáciu a počas obdobia revízneho prešetrovania dosahovalo zisk vo výške 11 % až 16 % predaja.

(117)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend čistého peňažného toku kopíroval pozitívny trend ziskovosti, pričom peňažný tok vytvorený počas obdobia revízneho prešetrovania z jeho obchodných činností takmer trikrát prevyšoval úroveň vytvorenú v roku 2020.

(118)

Čisté investície v roku 2021 klesli, ale v roku 2022 sa opäť vrátili na úroveň roku 2020. Počas obdobia revízneho prešetrovania boli podnikové investície o 34 až 41 % vyššie ako v roku 2020.

(119)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Ekonomická životnosť hlavných uskutočnených investícií má priamy vplyv na návratnosť investícií, keďže vo výpočte je čistá účtovná hodnota menovateľom. Návratnosť investícií mala rovnaký pozitívny trend ako ziskovosť a peňažný tok, pričom návratnosť investícií (t. j. čistá účtovná hodnota) bola počas obdobia revízneho prešetrovania približne 40 %.

(120)

Dovoz z Ruska priamo neovplyvnil schopnosť získavať kapitál.

5.6.   Záver o ujme

(121)

Vývoj mikroukazovateľov a makroukazovateľov počas posudzovaného obdobia ukázal, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne zlepšila a ziskovosť bola počas obdobia revízneho prešetrovania dobrá. K tomuto pozitívnemu vývoju došlo napriek tomu, že výrobcovia z Únie zároveň stratili podiel na trhu, a to z 86,2 % v roku 2020 na 82,2 % v období revízneho prešetrovania.

(122)

Hoci mnohé ukazovatele boli ovplyvnené váhaním na trhu, ktoré prevládalo v roku 2020 (v dôsledku pandémie COVID-19), od roku 2021 až do obdobia revízneho prešetrovania vrátane sa táto situácia menila k lepšiemu.

(123)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

6.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(124)

V predchádzajúcom bode Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z Ruska.

(125)

Keďže žiadna strana v Rusku v tejto súvislosti nespolupracovala, Komisia vychádzala z informácií, ktoré mala k dispozícii v spise. Preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Rusku; vzťah medzi cenami v Únii, v Rusku a ruskými vývoznými cenami do tretích krajín; pravdepodobné úrovne cien a úrovne objemu dovozu z dotknutej krajiny v prípade neexistencie antidumpingových opatrení a vplyv na výrobné odvetvie Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(126)

Ako sa konštatovalo v odôvodnení 60, odhadovaná voľná kapacita v oblasti bezšvových rúr a rúrok v Rusku – na úrovni 500 000 ton – predstavuje viac ako 35 % voľnej spotreby bezšvových rúr a rúrok na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Žiadateľ totiž uviedol, že ruskí výrobcovia zvýšili od roku 2022 do obdobia revízneho prešetrovania svoju kapacitu o ďalších 450 000 ton. Okrem toho ruskí výrobcovia vyvážali prešetrovaný výrobok na tretie trhy za ceny o 20 % až 25 % nižšie ako priemerné predajné ceny výrobcov z Únie na trhu Únie.

(127)

Na základe uvedených skutočností by uplynutie platnosti antidumpingových opatrení veľmi pravdepodobne malo za následok zvýšenie ruského vývozu do Únie. Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti, geografickej blízkosti a cien spôsobuje, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa ruský vývoz a voľná kapacita (opätovne) nasmerovali na trh Únie.

(128)

Komisia napokon konštatuje, že vzhľadom na existenciu platných antidumpingových ciel na iných dôležitých trhoch, ako sú Spojené štáty americké, nemožno spochybniť atraktívnosť trhu Únie v prípade uplynutia platnosti súčasných ciel alebo sankcií nielen v absolútnom, ale aj v relatívnom vyjadrení.

(129)

Komisia uznáva, že vzhľadom na existujúce sankcie sa toto presmerovanie nemusí uskutočniť. Keďže však tieto sankcie súvisia s vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine a s východiskovou geopolitickou situáciou, ich rozsah, úpravy a trvanie nie sú predvídateľné. Antidumpingové opatrenia okrem toho majú trvanie päť rokov. Komisia vzhľadom na tieto neistoty a na to, že Rada môže kedykoľvek zmeniť presný rozsah pôsobnosti a trvanie sankcií, konštatovala, že existencia súčasných sankcií nemôže mať vplyv na jej závery v tomto konaní.

(130)

Na trhu s prešetrovaným výrobkom je veľmi vysoká miera cenovej konkurencie. Pravdepodobný príchod veľkého objemu dovozu z dotknutej krajiny za oveľa nižšie ceny do Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení by preto donútil výrobné odvetvie Únie obmedziť objem výroby a znížiť ceny. Došlo by k zvráteniu oživenia výrobného odvetvia Únie, ktoré sa plne prejavilo v priebehu posudzovaného obdobia. Výrobcovia by sa zdráhali ďalej investovať a čoraz viac by narážali na ťažkosti pri plnení svojich záväzkov vrátane sociálnych a environmentálnych záväzkov.

(131)

V takomto kapitálovo náročnom odvetví by to malo rýchly vplyv na úrovne zisku. Oslabila by sa tým schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál a z dlhodobého hľadiska by to ohrozilo jeho životaschopnosť, čo by mohlo viesť k zatvoreniu výrobných zariadení, ako aj k narušeniu dodávateľských reťazcov.

(132)

Sú zavedené ochranné opatrenia týkajúce sa ocele, ktoré už využívajú výrobcovia z Únie. Súčasné antidumpingové prešetrovanie je však zamerané na osobitnú otázku, na ktorú sa nevzťahuje žiadne existujúce opatrenie. V každom prípade je vplyv ochranných opatrení týkajúcich sa ocele zmiernený súčasnými sankciami na vývoz z Ruska.

(133)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k obnoveniu dumpingového dovozu z Ruska, ktorého dôsledkom by pravdepodobne bol opätovný výskyt značnej ujmy.

7.   ZÁUJEM ÚNIE

(134)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(135)

Väčšina zo 16 výrobcov z Únie žiadosť podporila, pričom žiaden výrobca nenamietal proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 123, výrobné odvetvie Únie už netrpí značnou ujmou. Ako sa konštatovalo v odôvodnení 133, zrušenie opatrení by pravdepodobne viedlo k obnovenému prílevu dumpingového dovozu z Ruska, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

7.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(136)

V rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni dovozcovia.

(137)

Nedostatočná spolupráca dovozcov neumožnila Komisii analyzovať, či dovozcovia dosahovali slabé výsledky, prípadne či neboli schopní ďalej prenášať potenciálne zvýšenia cien.

(138)

Komisia konštatuje, že okrem bohatej výroby v Únii môžu dovozcovia a dodávateľské reťazce využiť dovoz rôzneho alternatívneho pôvodu. Navyše zámerom predĺženia platnosti opatrení – na rozdiel od platných sankcií – nie je vylúčiť ruský dovoz z trhu, ale len zabezpečiť, aby sa uvedený dovoz nepredával za dumpingové ceny, čím by spôsoboval ujmu.

7.3.   Záujem používateľov

(139)

Na prešetrovaní nespolupracovali žiadni používatelia. Komisia preto nebola schopná analyzovať vplyv existujúcich opatrení na situáciu používateľov.

(140)

Zo zistení z predchádzajúcich revíznych prešetrovaní pred uplynutím platnosti a z dostupných informácií vyplynulo že podiel bezšvových rúr a rúrok na nákladoch používateľov je pomerne nízky. Bezšvové rúry a rúrky sú vo všeobecnosti súčasťou väčších projektov (kotlov, potrubí, stavieb), kde tvoria len obmedzenú časť. Preto sa neočakáva, že možný vplyv pokračovania opatrení na používateľov bude významný.

7.4.   Záver o záujme Únie

(141)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by svedčili proti zachovaniu existujúcich opatrení na dovoz bezšvových rúr a rúrok s pôvodom v Rusku.

8.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(142)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pravdepodobnosťou opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy a so záujmom Únie, by sa antidumpingové opatrenia na dovoz bezšvových rúr a rúrok z Ruska mali zachovať.

(143)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Rusku“.

(144)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(145)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Rusku, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Rusku“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(146)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (25). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(147)

Prešetrovaný výrobok je jednou z kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie. Ak sa teda prekročia colné kvóty stanovené v rámci ochranného opatrenia, bude z toho istého dovozu splatné clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení a ochranných opatrení môže ovplyvniť obchod viac než je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla a cla pri prekročení kvóty na prešetrovaný výrobok, kým je uložené ochranné clo.

(148)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 stane uplatniteľným na prešetrovaný výrobok a prekročí úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberie sa iba clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa pozastavuje výber ciel uložených podľa tohto nariadenia. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na prešetrovaný výrobok a je pritom stanovené na nižšej úrovni než je ekvivalentná valorická úroveň antidumpingových ciel v tomto nariadení, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberie spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššími antidumpingovými clami uloženými podľa tohto nariadenia. Tá časť sumy antidumpingových ciel, ktorá sa nevyberá, sa pozastaví.

(149)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 (26), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(150)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Pripomienky k nim boli podrobne opísané v odôvodneniach 72 a 73.

(151)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine, ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) podľa vzorca a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW) nepresahuje 0,86 (27), v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7304 11 00 , ex 7304 19 10 , ex 7304 19 30 , ex 7304 22 00 , ex 7304 23 00 , ex 7304 24 00 , ex 7304 29 10 , ex 7304 29 30 , ex 7304 31 80 , ex 7304 39 50 , ex 7304 39 82 , ex 7304 39 83 , ex 7304 51 89 , ex 7304 59 82 a ex 7304 59 83  (28) (kódy TARIC 7304 11 00 10, 7304 19 10 20, 7304 19 30 20, 7304 22 00 20, 7304 23 00 20, 7304 24 00 20, 7304 29 10 20, 7304 29 30 20, 7304 31 80 30, 7304 39 50 30, 7304 39 82 30, 7304 39 83 20, 7304 51 89 30, 7304 59 82 30 a 7304 59 83 20) a s pôvodom v Rusku.

2.   Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť

Antidumpingové clo (%)

Doplnkový kód TARIC

Joint Stock Company Chelyabinsk Tube Rolling Plant and Joint Stock Company Pervouralsky Novotrubny Works

24,1

A741

OAO Volzhsky Pipe Plant, OAO Taganrog Metallurgical Works, OAO Sinarsky Pipe

Plant and OAO Seversky Tube Works

28,7

A859

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Rusku

35,8

A999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný (-á), potvrdzujem, že (objem) (prešetrovaného výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v Rusku. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Kým sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele, ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a hodnotu uhlíkového ekvivalentu (CEV) nepresahujúcu 0,86 podľa vzorca a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW), a presahuje antidumpingové clo stanovené v článku 1 ods. 2, vyberá sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159.

2.   Počas obdobia uplatňovania odseku 1 sa pozastavuje výber ciel uložených podľa tohto nariadenia.

3.   Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele, ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a hodnotu uhlíkového ekvivalentu (CEV) nepresahujúcu 0,86 podľa vzorca a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW), a je stanovené na nižšej úrovni ako antidumpingové clo stanovené v článku 1 ods. 2, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberá spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyšším antidumpingovým clom stanoveným v článku 1 ods. 2.

4.   Tá časť sumy antidumpingového cla, ktorá sa nevyberá podľa odseku 2 a 3, sa pozastavuje.

5.   Pozastavenia uvedené v odsekoch 2 a 3 sú časovo obmedzené na obdobie uplatňovania cla pri prekročení kvóty uvedeného v článku 1 ods. 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/159.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2024

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/1036/oj.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 2320/97 zo 17. novembra 1997, ktorým sa zavádzajú konečné antidampingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Maďarsku, Poľsku, Českej republike, Rumunsku a Slovenskej republike a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 1189/93 a zastavuje konanie v súvislosti s týmito dovozmi s pôvodom v Chorvátskej republike ( Ú. v. ES L 322, 25.11.1997, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/1997/2320/oj).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2000/70/ES z 22. decembra 1999, ktorým sa prijíma záväzok ponúknutý v súvislosti s priebežným revíznym prešetrovaním antidumpingového cla uplatniteľného na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku (Ú. v. ES L 23, 28.1.2000, s. 78, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2000/70(1)/oj).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1322/2004 zo 16. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2320/97, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá na dovozy určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom okrem iného z Ruska a Rumunska (Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 10, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2004/1322/oj).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 954/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania a preskúmania uplynutia platnosti antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku, a ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku a v Chorvátsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 175, 29.6.2006, s. 4, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2006/954/oj).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 348/2000 zo 14. februára 2000, ktoré ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz niektorých bezšvíkových potrubí a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom z Chorvátska a Ukrajiny a s konečnou platnosťou vyberá dočasne uložené clo (Ú. v. ES L 45, 17.2.2000, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2000/348/oj).

(7)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 585/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku (Ú. v. EÚ L 174, 4.7.2012, s. 5, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/585/oj).

(8)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 795/2012 z 28. augusta 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 585/2012 o uložení konečného antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine, a to po čiastočnom predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 238, 4.9.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/795/oj).

(9)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1269/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 585/2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom okrem iného v Rusku na základe čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 357, 28.12.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1269/oj).

(10)  Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2018/1469 z 1. októbra 2018, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 246, 2.10.2018, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1469/oj).

(11)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2019, s. 27, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/159/oj).

(12)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1029 z 24. júna 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 s cieľom predĺžiť platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 225I, 25.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1029/oj).

(13)  Nariadenie Rady (EÚ) 2022/428 z 15. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L, 87 I, 15.3.2022, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/428/oj).

(14)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1782 z 24. júna 2024, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159 vrátane predĺženia platnosti ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L, 2024/1782, 25.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1782/oj).

(15)  Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 12, 13.1.2023, s. 10).

(16)  Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ C, C/2023/93 2.10.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/93/oj).

(17)  Pozri list žiadateľa v dokumente TRON T23.004619.

(18)   https://eurometal.net/romanian-steel-pipe-group-sold-by-russian-owner-to-serbian-investment-company/.

(19)   https://balkaninsight.com/2023/09/01/romania-moves-at-slow-pace-to-sanctions-russia-owned-businesses/.

(20)   https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2683.

(21)  Ako sa v súčasnosti vymedzuje v nariadení Komisie (EÚ) 2024/2522 z 23. septembra 2024, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L, 2024/2522, 31.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/2522/oj).

(22)  Žiadateľ navrhol tento prístup, ktorý považoval za konzervatívny, z niekoľkých dôvodov: 1. výrobok mal vonkajšie priemery 57/159 mm, ale žiadateľ sa domnieva, že táto hodnota platí pre celú škálu rozmerov výrobkov vyrobených úpravou za tepla (do 406,4 mm), pretože by to predstavovalo jadro rozmerového sortimentu s najnižšími cenami; 2. vzhľadom na normu GOST 8732, ruskú normu pre bezšvové oceľové rúry valcované za tepla používané na prepravu plynu, vzduchu, vody a oleja, ako aj na všeobecné účely, čo je najzákladnejšia kvalita bezšvových rúr vyrobených úpravou za tepla, s prispôsobením podľa noriem DIN 1629, 2440, 2448, 17121 v triedach ocele St 33 alebo St 37 a podľa normy ASTM A 53 a A10 alebo 6 v triede A (dokonca ani trieda B) a 3. druhy výrobkov, na ktoré sa vzťahuje tento prístup, predstavovali aspoň 50 % celkového objemu výroby, a z toho vyplýva reprezentatívnosť ich cien.

(23)  Mesačné výmenné kurzy, ktoré sa mali použiť, boli uvedené v dotazníkoch. Komisia k nim nedostala pripomienky od žiadnej strany. Priemerný výmenný kurz počas obdobia revízneho prešetrovania bol 70,2577 RUB/EUR.

(24)  A-821-826. Bezšvové štandardné, potrubné a tlakové rúry z uhlíkovej a legovanej ocele (dátum začatia: 4. 8. 2020)

(25)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).

(27)  Hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) sa stanovuje v súlade s technickou správou, 1967, IIW dok. IX-555-67, ktorú uverejnil Medzinárodný inštitút zvárania (IIW).

(28)  Ako sa v súčasnosti vymedzuje v nariadení (EÚ) 2024/2522. Vymedzenie výrobku sa určí na základe opisu výrobku uvedeného v článku 1 ods. 1 v kombinácii s opisom výrobku podľa príslušných číselných znakov KN.


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/3193/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)