EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 7. 2020
COM(2020) 342 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 7. 2020
COM(2020) 342 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty
Obsah
1. ÚVOD
2. CIELE, KTORÉ SA MAJÚ DOSIAHNUŤ
3. ARCHITEKTÚRA PROJEKTU A PRÍSTUP K PLÁNOVANIU
4. PREHĽAD O POKROKU
5. RIZIKÁ ONESKORENIA
6. ZÁVERY
Príloha I: Viacročné strategické plánovanie
Príloha II: Časový rozvrh hlavných fáz projektu a hlavných čiastkových cieľov
1.ÚVOD
Cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 1 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (ďalej len „nariadenie“) je zabrániť nezákonnému obchodu s tovarom kultúrnej hodnoty, najmä ak prispieva k financovaniu teroristických činností, a zakázať dovoz tovaru kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezeného z tretích krajín na colné územie Únie.
V nariadení sa dovoz určitého tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý sa považuje za osobitne ohrozené dedičstvo, podmieňuje dovoznými licenciami, a dovoz iného tovaru, ktorý sa považuje za menej ohrozený, vyhláseniami dovozcu, a zabezpečuje sa ním, aby tovar pri dovoze do Únie podliehal jednotným kontrolám. Okrem toho je zakázaný akýkoľvek fyzický vstup tovaru kultúrnej hodnoty do Únie, napríklad prostredníctvom tranzitu, ktorý bol vyvezený z územia tretej krajiny, kde bol vytvorený alebo objavený, v rozpore s jej právnymi predpismi a nariadeniami (tzv. „pravidlo všeobecného zákazu “).
Vecná pôsobnosť nariadenia je inšpirovaná Dohovorom UNESCO z roku 1970 2 a je vymedzená v prílohe k nemu, v ktorej sa jednotlivo uvádzajú kategórie tovaru kultúrnej hodnoty, na ktoré sa vzťahuje všeobecné pravidlo zákazu (časť A), a kategórie, ktoré podliehajú dovozným licenciám (časť B) a vyhláseniam dovozcu (časť C).
V pôvodnom návrhu Komisie sa stanovovala možnosť – bez stanovenia vymedzeného harmonogramu – vývoja elektronického systému s cieľom uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi orgánmi členských štátov zodpovednými za vykonávanie nariadenia. Na základe žiadosti Európskeho parlamentu a Rady počas rokovaní o prijatí sa však do nariadenia zaviedla povinnosť Komisie zriadiť centralizovaný elektronický systém podľa presne stanoveného harmonogramu.
Prevádzka centralizovaného elektronického systému sa má začať najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (28. 6. 2019), t. j. najneskôr do 28. júna 2025. Systém okrem toho bude slúžiť nielen ako prostriedok na uchovávanie a výmenu informácií medzi správami členských štátov, ale aj na splnenie formalít zo strany prevádzkovateľov, konkrétne na podávanie žiadostí o dovozné licencie príslušným orgánom členských štátov a vydávanie týchto licencií a predkladanie vyhlásení dovozcu colným orgánom.
Vývoj a fungovanie centralizovaného elektronického systému dovozu tovaru kultúrnej hodnoty (ďalej len „systém ICG“) okrem toho úzko súvisí s ďalšou významnou iniciatívou Komisie v oblasti colníctva: systémom centrálneho elektronického priečinka EÚ na výmenu osvedčení (EU-CSW CERTEX) 3 .
Cieľom systému EU-CSW CERTEX je prepojenie centralizovaných systémov EÚ pre iné ako colné formality Únie s vnútroštátnymi colnými systémami na umožnenie digitálnej výmeny podporných dokumentov, výsledkov kontrol a výsledkov colných a iných ako colných postupov. Tento mechanizmus bude pre prevádzkovateľov výhodný, pretože nebudú musieť mať pri sebe fyzické kópie dokumentov a príslušné orgány sa nebudú musieť zaoberať overovaním pravosti vyhlásení dovozcu a dovozných licencií.
Na dosiahnutie týchto cieľov sa v nariadení vyžaduje, aby Európska komisia prostredníctvom vykonávacích ustanovení stanovila opatrenia na zavádzanie, prevádzku a údržbu centralizovaného elektronického systému ICG, ako aj podrobné pravidlá týkajúce sa predkladania, spracúvania, uchovávania a výmeny informácií medzi orgánmi členských štátov prostredníctvom toho istého elektronického systému.
Napriek tomu, že projekt prebieha na viacerých úrovniach súčasne, obrazne ho možno rozdeliť do troch fáz:
·Fáza 1 – Konceptualizácia: v tejto fáze musí Komisia preskúmať, ako bude systém ICG fungovať, a stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa predkladania, spracúvania a uchovávania informácií medzi orgánmi členských štátov. Ako výsledok tejto fázy Komisia vypracuje vykonávací akt a súbežný súbor technických dokumentov podrobne uvedených v tabuľke 1 (pozri prílohu I).
·Fáza 2 – Vývoj systému: na základe ustanovení vykonávacieho aktu a technických dokumentov s opisom systémových požiadaviek musí Komisia vypracovať podrobné technické špecifikácie systému, vyvinúť systém ICG a jeho prepojenie s centrálnym elektronickým systémom EÚ na výmenu osvedčení (EU-CSW CERTEX).
·Fáza 3 – Zavedenie a prevádzka: táto posledná fáza spočíva v zavedení a testovaní systému ICG vrátane osobitnej odbornej prípravy v každom členskom štáte s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia a príslušné orgány do 28. júna 2025 boli schopní používať tento systém a absolvovali kvalitnú odbornú prípravu na jeho používanie. Po tejto fáze bude nasledovať šesťmesačné obdobie, počas ktorého bude systém doladený tak, aby vyhovoval všetkým prevádzkovým potrebám, ktoré sa môžu prejaviť až po povinnom zavedení informačného systému, a aby sa zabezpečila hladká prevádzka.
V nariadení sa stanovuje, že do 28. júna 2020 a každých 12 mesiacov, kým elektronický systém nezačne fungovať, Európska komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dosiahnutom pokroku v oblasti prijímania príslušných vykonávacích ustanovení a zriadenia elektronického systému.
Prvá výročná správa o dosiahnutom pokroku sa zameriava najmä na 1. fázu a opisuje sa v nej vývoj počas prvého roka po nadobudnutí účinnosti nariadenia. Analyzuje sa v nej dosiahnutý pokrok a uvádzajú sa aj ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, architektúra projektu a prístup k plánovaniu. Na tomto základe sa v správe poukazuje na prípadné oneskorenia, ako aj na plánované opatrenia na ich zmiernenie.
Celkové posúdenie dosiahnutého pokroku je zhrnuté v záverečnom oddiele tejto správy.
2.CIELE, KTORÉ SA MAJÚ DOSIAHNUŤ
Prevádzka elektronického systému sa musí začať najneskôr do 28. júna 2025, pretože k tomuto dátumu budú mať všetci prevádzkovatelia povinnosť prostredníctvom uvedeného elektronického systému získavať dovozné licencie alebo predkladať vyhlásenia dovozcu na to, aby mohli tovar kultúrnej hodnoty do Únie dovážať 4 legálne.
Nariadenie nadobudlo účinnosť 28. júna 2019 s uvedením konečného termínu 28. júna 2021 na prijatie vykonávacích ustanovení stanovujúcich podrobné pravidlá pre elektronický systém prostredníctvom postupu preskúmania.
Po prijatí vykonávacích ustanovení bude približne dva roky trvať fáza vývoja elektronického systému, na konci ktorej sa začne tretia fáza, počas ktorej bude systém ICG prepojený so systémom EU-CSW CERTEX s cieľom umožniť výmenu dokumentov medzi colnými systémami členských štátov. Budú sa organizovať školenia s cieľom oboznámiť ich správne orgány s prevádzkovými funkciami systémov.
Popri iných činnostiach Komisie v oblasti colníctva sa projekt týkajúci sa dovozu tovaru kultúrnej hodnoty podrobne plánuje aj v rámci revízie viacročného strategického plánu pre elektronické colníctvo z roku 2019 5 (VSP – C rev. 2019). VSP – C je nástroj pre riadenie a plánovanie založený na existujúcich právnych predpisoch alebo medzinárodných dohodách, ktorý Komisia vypracuje v spolupráci s členskými štátmi v súlade s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia o elektronickom colníctve 6 . Výpis z plánovania projektu týkajúceho sa dovozu tovaru kultúrnej hodnoty z dokumentu VSP – C rev. 2019 je uvedený v prílohe I k tejto správe.
Časť projektu týkajúceho sa dovozu tovaru kultúrnej hodnoty sa vyvíja aj v rámci prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colnú správu (formulár 1.13 dokumentu VSP – C rev. 2019), pre ktorý je kľúčovým informačným systémom systém EU CSW-CERTEX. Úryvok z plánovania systému EU CSW-CERTEX z formulára 1.13 dokumentu VSP – C je uvedený v prílohe I k tejto správe.
Dovoz tovaru kultúrnej hodnoty si v skutočnosti vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré vydávajú dovozné licencie, a colnými orgánmi, ktoré tieto licencie potrebujú na účel colného vybavenia tovaru kultúrnej hodnoty na hranici. Komisia (so začiatkom už v 1. štvrťroku 2017) vykonala predbežnú analýzu možného prepojenia medzi systémom ICG a colnými orgánmi. Táto analýza slúžila ako podklad pre počiatočnú prácu v koncepčnej fáze systému ICG a pokračovala súbežne s čiastkovými cieľmi uvedenými v tabuľke 1 (pozri prílohu I).
3.ARCHITEKTÚRA PROJEKTU A PRÍSTUP K PLÁNOVANIU
Architektúra projektu vychádza z metodiky stanovenej v dokumente VSP – C rev. 2019 a jeho prílohách vrátane systému riadenia 7 , politiky EÚ pre modelovanie colného prevádzkového procesu 8 a stratégie v oblasti informačných systémov 9 . Komplexný plán s hlavnými fázami projektu a dôležitými čiastkovými cieľmi sa podrobne uvádza v prílohe II.
Fáza 1 – Konceptualizácia:
Práca na vývoji informačných systémov pozostáva z viacerých fáz. Najskôr sa pripraví zdôvodnenie projektu, ktoré obsahuje opodstatnenie projektu a stanovia sa v ňom rozpočtové požiadavky. Zdôvodnenie projektu spravidla zahŕňa kontext prípadu, opis problému, opis a rozsah projektu, možné alternatívne riešenia, náklady a časový plán.
Potom sa vypracuje výhľadový dokument, ktorý poskytuje podrobnejšie informácie, pokiaľ ide o zadefinovanie projektu z hľadiska architektúry, nákladov, času a rizika, ako aj informácie o čiastkových cieľoch, výsledkoch a organizácii projektu. S cieľom umožniť spoločné porozumenie a analýzu sa následne používa modelovanie prevádzkového procesu (BPM), činnosť, počas ktorej sa prevádzkové procesy z legislatívy graficky znázorňujú v procesných tokoch alebo procesných modeloch ako pomôcka na vyvinutie funkčných špecifikácií systému.
Fáza 2 – Vývoj systému:
Na základe toho sa vypracujú technické špecifikácie, v ktorých sa podrobnejšie určí, ako sa bude systém budovať, aká architektúra sa má používať, aké správy majú hospodárske subjekty predkladať, rozhrania s inými systémami, plány testov atď.
Keď je návrh systému pripravený z koncepčného hľadiska a sú dosiahnuté ciele uvedené v tabuľke 1, čiastkové ciele 1 a 3 (pozri prílohu I), začne sa dôkladnejšia práca a v dokumentoch Špecifikácia aplikácie a služby a Technická špecifikácia systému sa zohľadnia ďalšie technické aspekty, ktoré sú výsledkom prirodzeného vývoja cieľov vytvorených počas fázy obchodnej analýzy a fázy začatia projektu.
Fáza 3 – Zavedenie a prevádzka:
Napokon sa začne skutočná fáza vývoja informačného systému (fáza zhotovenia), po ktorej nasleduje prechodná fáza, počas ktorej sa počiatočné verzie systému postupne zavádzajú pre rôzne skupiny používateľov a vykonávajú sa testy. Súbežne so zavádzaním a testovaním prebieha odborná príprava a komunikácia o fungovaní systému.
V prípade elektronického systému dovozu tovaru kultúrnej hodnoty (ICG) sa neplánuje integrácia služby s vnútroštátnymi systémami udeľovania licencií na tovar kultúrnej hodnoty, ktoré už v niektorých členských štátoch existujú, ani technické vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, pretože systém ICG bude centrálne riadiť Komisia. Prevádzkovatelia aj príslušné orgány budú mať prístup k systému a budú ho používať prostredníctvom grafického používateľského rozhrania (GPR), ktoré poskytuje Komisia.
Z hľadiska politiky sa táto voľba považuje za najvhodnejšie riešenie vzhľadom na komplexnosť tovaru kultúrnej hodnoty, ktorý je predmetom obchodu. Samotné colné systémy sú v skutočnosti nedostatočne vybavené na to, aby umožnili úplný a podrobný opis každého prvku kultúrneho dedičstva, ktoré je vo väčšine prípadov jedinečné samo o sebe.
Na druhej strane bude systém ICG prepojený s colnými správami členských štátov prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX na umožnenie automatizovaných colných kontrol dokladov vydaných na dovoz tovaru kultúrnej hodnoty. Pre túto činnosť sa bude vyžadovať skúška zhody.
4.PREHĽAD O POKROKU
Konzultácia a diskusie
V prvej fáze Komisia pripravuje prijatie vykonávacích ustanovení na zriadenie elektronického systému. S cieľom získať lepší prehľad z hľadiska praktického vykonávania pravidelne konzultuje o politických možnostiach s delegátmi členských štátov v skupine odborníkov na otázky v oblasti colníctva týkajúce sa tovaru kultúrnej hodnoty.
Skupina odborníkov je fórum na diskusiu o otázkach vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa tovaru kultúrnej hodnoty v oblasti colníctva, a najmä o nariadení o vývoze tovaru kultúrnej hodnoty 10 , súbore pravidiel, ktorým sa stanovuje aj licenčný systém – pri vývoze –, ktorý je v platnosti od roku 1993 11 .
Komisia pri každej príležitosti informuje združenia trhu s umením o pokroku v práci, venuje pozornosť obavám, na ktoré upriamujú pozornosť a ktoré zohľadnila s cieľom zabezpečiť, aby praktické vykonávanie nariadenia bolo dobre prispôsobené podmienkam na trhu.
Súbežne s pokračovaním navrhovania vykonávacieho aktu Komisia uskutoční konečné konzultácie s výborom pre nariadenie 2019/880, keďže daný výbor je orgánom, ktorý by v konečnom dôsledku o vykonávacom akte hlasoval.
Komisia súčasne vytvorila „projektovú skupinu pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty Colníctvo 2020“ („PGICG“), ktorá slúži ako diskusná platforma, v rámci ktorej sa stretávajú odborníci z vnútroštátnych colných správ a príslušných (kultúrnych) orgánov so skúsenosťami v oblasti vykonávania formalít súvisiacich s udeľovaním licencií v oblasti dedičstva, najmä v digitálnej podobe, s cieľom poskytnúť podporu pri navrhovaní vykonávacieho aktu, vymedzovaní parametrov a vypracúvaní kritérií pre funkčné špecifikácie systému.
Projektovú skupinu tvorí 18 delegátov z 11 členských štátov (AT, BE, BG, ES, LV, PT, RO, DE, NL, IT, FR) a doteraz sa stretla šesťkrát.
Projektová skupina konkrétne poskytuje podporu a odborné poradenstvo na účely:
a)prípravy a postupného dolaďovania vykonávacieho aktu v súvislosti s vytvorením centralizovaného elektronického systému;
b)vývoja systémových funkcií pre interoperabilný elektronický licenčný systém na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť jednotné kontroly dovozu tovaru kultúrnej hodnoty pri jeho vstupe na colné územie Únie;
c)technických opatrení týkajúcich sa zavádzania a údržby centralizovaného elektronického systému a podrobných pravidiel týkajúcich sa predkladania, spracúvania, uchovávania a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi;
d)úloh a zodpovednosti subjektov zapojených do spracovania dovozných licenčných konaní týkajúcich sa tovaru kultúrnej hodnoty;
e)vytvorenia štandardného elektronického vzoru pre dovoznú licenciu a vývoja formátu pre vyhlásenie dovozcu;
f)procesných pravidiel na predkladanie a spracúvanie žiadosti o dovoznú licenciu a registráciu vyhlásenia dovozcu;
g)konzultácií týkajúcich sa zdôvodnenia projektu pre budúci vývoj systému.
Problémy súvisiace s dizajnom
Pri navrhovaní architektúry elektronického systému sa vyskytlo niekoľko problémov. Jedným z nich je najlepší spôsob, ako môžu žiadatelia (v prípade dovozných licencií) a deklaranti (v prípade vyhlásení dovozcu) opísať tovar kultúrnej hodnoty vzhľadom na osobitnú a jedinečnú povahu výrobku, ktorou sa odlišuje od bežných komodít, ktoré je možné dôkladne opísať prostredníctvom číselných znakov nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka. Tovar kultúrnej hodnoty, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia, nepredstavuje hromadne vyrábané výrobky a jeho tvorba a historický pôvod siahajú niekoľko storočí, ak nie tisícročí, do minulosti.
Z tohto dôvodu bude potrebné osobitne upravovať štandardný súbor údajov, ktorý budú prevádzkovatelia musieť poskytovať, aby sa jednak umožnila primeraná identifikácia predmetov na účely elektronického udeľovania licencií a vyhlásení a zároveň sa zohľadňovali podmienky na trhu a v niektorých prípadoch aj náročnosť získavania všetkých požadovaných informácií o pôvode. Komisia sa v spolupráci s projektovou skupinou snaží vymedziť tieto základné údaje.
Ďalším identifikovaným problémom je návrh fáz „životnosti“ dovoznej licencie v tomto digitálnom rámci takým spôsobom, aby bolo možné predvídať všetky možné udalosti a potreby žiadateľov a príslušných orgánov tak, aby postupy a príslušné vykonávacie ustanovenia však neboli príliš komplikované a zostali ústretové voči žiadateľom, najmä v prípade žiadateľov, ktorí budú dovážať tovar kultúrnej hodnoty iba príležitostne a nie sú na trhu s umením profesionálne činní.
Treťou záležitosťou, ktorú je potrebné zvážiť, je zlučiteľnosť s existujúcimi vnútroštátnymi administratívnymi postupmi a praktikami, keďže vo všetkých členských štátoch sa od roku 1993 vykonávajú právne predpisy Únie týkajúce sa povoľovania vývozu tovaru kultúrnej hodnoty z Únie, ktorými sa stanovuje aj licenčný systém. Napriek tomu, že sa tieto vývozné licencie naďalej musia vydávať v papierovej podobe, značný počet členských štátov vyvinul elektronické prostriedky na spracovanie žiadostí. Skúsenosti určitých členských štátov so systémom vývozných licencií a s kontrolami obchodu s tovarom kultúrnej hodnoty vo všeobecnosti boli skutočne užitočné pri analýze požiadaviek týkajúcich sa elektronického systému dovozu.
V procese navrhovania architektúry elektronického systému dovozu tovaru kultúrnej hodnoty sa berie do úvahy, že v budúcnosti a za predpokladu, že budú k dispozícii potrebné ľudské a finančné zdroje, by ten istý systém mal byť rozšíriteľný s cieľom umožniť digitalizáciu, ako aj elektronické vydávanie vývozných licencií.
Úvahy týkajúce sa prevádzky a funkcie
Vzhľadom na to, že projektovú skupinu tvoria zástupcovia colných a kultúrnych orgánov so skúsenosťami s tovarom kultúrnej hodnoty, aktívne prispievali analýzou a diskusiou o návrhoch Komisie a poskytovaním štatistík/informácií o tom, ako sú postupy týkajúce sa tovaru kultúrnej hodnoty navrhnuté na vnútroštátnej úrovni.
Projektová skupina poskytla užitočné informácie, najmä pokiaľ ide o odhad počtu dovozných licencií, ktoré by sa potenciálne mohli každoročne spravovať v systéme ICG, a priemernú odhadovanú hodnotu na licenciu; počet odhadovaných licencií v roku 2019 zrejme predstavuje 49 610 v priemernej celkovej hodnote 29,4 miliárd EUR, ktorá sa obmedzuje na 11 členských štátov zapojených do projektovej skupiny.
Projektová skupina okrem toho pracuje na hlavnom dokumente, ktorý obsahuje často kladené otázky, s cieľom následne podporiť proces komunikácie a predvídať potenciálne prekážky a medzery vo vývoji systému ICG.
Napokon, projektová skupina neustále skúma a poskytuje spätnú väzbu k súboru údajov a modelovaniu prevádzkového procesu (BPM) vytvorenému pre systém a k inovatívnym prístupom k opisu tovaru kultúrnej hodnoty prostredníctvom rozpoznávania obrazov a umelej inteligencie.
5.RIZIKÁ ONESKORENIA
Zhrnutie projektu
Úlohou Komisie je do 6 rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia vyvinúť centralizovaný elektronický licenčný systém a vytvoriť príslušné rozhranie pre vnútroštátne colné orgány. Na splnenie tejto iniciatívy sú potrebné dve pracovné miesta administrátora (AD) na GR TAXUD, ako je stanovené v príslušnom legislatívnom finančnom výkaze.
Názov a opis rizika
Dodanie systému ICG závisí od schválenia primeraného financovania colného programu členskými štátmi a Európskym parlamentom, ktorý v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) nahradí program Colníctvo 2020, a od pridelenia zdrojov v GR TAXUD, pričom sa budú zohľadňovať rôzne priority, ktorým toto generálne riaditeľstvo čelí.
Riziko 1 – Pridelenie zamestnancov
V pôvodnom návrhu Komisie sa nestanovovalo vytvorenie informačného systému. Z tohto dôvodu neboli primeraným spôsobom pridelené zdroje. V priebehu rokovaní a na žiadosť spoluzákonodarcov sa však do nariadenia začlenilo vytvorenie systému ICG, ktorý si v tom čase vyžadoval nepredvídané ďalšie zdroje. Pokiaľ ide o pracovníkov v oblasti vývoja informačného systému v GR TAXUD, v čase záverečných politických trialógov v decembri 2018 sa odhadovalo, že budú potrebné dve pracovné miesta administrátorov na plný úväzok. Od konca septembra 2019 však bolo možné na základe finančných možností súčasného viacročného finančného rámca (VFR) prideliť iba jedného zmluvného zamestnanca.
Objektívna zložitosť projektu, špecifické znalosti potrebné z hľadiska politiky a technické nástroje použité na vývoj systému ICG okrem toho spôsobili, že príprava a odborná príprava zdroja schopného pracovať na spise boli značne zdĺhavé. Pokrok v oblasti obchodných funkčných špecifikácií a navrhovania systému sa však oneskoruje len mierne.
Riziko 2 – Dostupnosť rozpočtu
Neistota spojená s rozpočtom z dôvodu rokovaní o novom VFR spôsobuje, že pokrok je veľmi problematický. V závislosti od výsledku rokovaní o VFR a v prípade najnepriaznivejšieho scenára môže dôjsť k zastaveniu alebo výraznému oneskoreniu fáz vývoja a zavádzania a nemusí byť možné dodržať zákonné lehoty na vytvorenie systému ICG.
Na schopnosť tímu plniť úlohy a najmä na projektové činnosti a zasadnutia skupiny odborníkov a projektovej skupiny s členskými štátmi má okrem vyššie uvedených rizík do istej miery vplyv aj kríza verejného zdravia spojená s ochorením COVID-19. Konkrétne bolo zrušené jedno zasadnutie skupiny odborníkov, čo malo priamy vplyv na postup práce projektovej skupiny, pričom jej ďalšie zasadnutie sa môže konať len na diaľku a trvať len tretinu pôvodne plánovaného času. V dôsledku krízy verejného zdravia bolo okrem toho nutné zmeniť plán priorít v rámci členských štátov, čím sa obmedzila ich schopnosť poskytovať príspevky a spätnú väzbu k dokumentu. Tento vplyv bude závisieť od trvania krízy verejného zdravia.
Zmierňujúce opatrenia
Riziká boli zdokumentované v rámci GR TAXUD. Bolo pridelené dočasné pracovné miesto pre administrátora (AD) (dva roky).
6.ZÁVERY
V tejto úplne prvej správe Komisie o pokroku týkajúcom sa vývoja centralizovaného elektronického systému pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty (ICG) je zaznamenaná doteraz vykonaná činnosť, konkrétne:
(a)prebiehajúca príprava na prijatie potrebných vykonávacích ustanovení;
(b)konzultácie s členskými štátmi prostredníctvom skupiny odborníkov na colné otázky týkajúce sa tovaru kultúrnej hodnoty a projektovej skupiny pre dovoz tovaru kultúrnej hodnoty osobitne zriadenej na tento účel.
Ako prípadné riziká pre oneskorenie dodania systému ICG v stanovenom termíne 28. júna 2025 Komisia doteraz identifikovala neistotu týkajúcu sa zamestnancov pridelených na projekt, pretože to závisí od súčasných dostupných rozpočtových prostriedkov, celkových priorít vývoja informačných systémov pre colníctvo 12 a rozpočtových prostriedkov v budúcom VFR.
Príloha I: Viacročné strategické plánovanie
Viacročný strategický plán pre colníctvo (VSP – C) zabezpečuje účinné a koherentné riadenie projektov informačných systémov stanovením tak strategického rámca, ako aj čiastkových cieľov. Schvaľujú ho členské štáty v Skupine pre colnú politiku (SCP) na základe odborných odporúčaní Koordinačnej skupiny pre elektronické colníctvo (KEC) a konzultácií s obchodnou komunitou v Kontaktnej skupine pre obchod (KSO).
Plánovanie elektronického systému bolo prerokované a schválené členskými štátmi a je podrobne opísané vo formulári 1.18 dokumentu VSP – C rev. 2019.
V tabuľke 1 sa uvádza výpis z plánovania projektu týkajúceho sa dovozu tovaru kultúrnej hodnoty z formulára 1.18 dokumentu VSP – C rev. 2019.
|
Tabuľka 1 – Výpis z formulára 1.18 dokumentu VSP – C rev. 2019 |
||
|
Čiastkové ciele |
Odhadovaný dátum dokončenia |
|
|
1 |
Obchodná analýza a prevádzkové modelovanie |
|
|
– Dokument so zdôvodnením projektu |
4. štvrťrok 2020 |
|
|
– Stupeň 3 (modelovanie prevádzkového procesu týkajúce sa požiadaviek používateľov) |
1. štvrťrok 2022 |
|
|
– Stupeň 4 (podrobné modelovanie prevádzkového procesu týkajúce sa funkčných požiadaviek) |
1. štvrťrok 2022 |
|
|
2 |
Právne ustanovenia |
|
|
– Prijaté platné ustanovenia* |
2. štvrťrok 2019 |
|
|
– Budúce prijaté ustanovenia** |
2. štvrťrok 2021 |
|
|
3 |
Úvodná fáza projektu |
|
|
– Výhľadový dokument |
2. štvrťrok 2021 |
|
|
– Rozhodnutie o realizácii |
2. štvrťrok 2021 |
|
|
4 |
Projekt informačného systému |
|
|
– Špecifikácie aplikácie a služby |
2. štvrťrok 2023 |
|
|
– Technické špecifikácie systému |
2. štvrťrok 2023 |
|
|
Fáza zhotovenia |
||
|
– Vykonávanie centrálnych služieb |
3. štvrťrok 2024 |
|
|
– Integrácia služby do vnútroštátnych systémov |
neuvádza sa |
|
|
– Zavedenie na vnútroštátnej úrovni |
neuvádza sa |
|
|
Prechodná fáza |
||
|
– Zavedenie a zavádzanie |
4. štvrťrok 2024 |
|
|
– Skúšky zhody |
2. štvrťrok 2025 |
|
|
5 |
Prevádzka |
|
|
– Komisia, správy členských štátov a obchodníci |
2. štvrťrok 2025 |
|
|
– Krajiny a obchodníci mimo územia EÚ (v prípade potreby) |
neuvádza sa |
|
|
6 |
Podpora pri vykonávaní (odborná príprava a komunikácia) |
|
|
– Odborná príprava a komunikácia vyvinutá na centrálnej úrovni |
4. štvrťrok 2024 |
|
|
– Odborná príprava a komunikácia na vnútroštátnej úrovni |
4. štvrťrok 2024 |
|
*Súčasné ustanovenia znamenajú nariadenie (EÚ) 2019/880
**Budúce ustanovenia znamenajú vykonávacie ustanovenia, ktoré budú prijaté podľa nariadenia (EÚ) 2019/880
V tabuľke 2 je uvedený výpis z projektu EÚ CSW-CERTEX so zameraním na zložku 2 projektu EU-CSW CERTEX na prepojenie so systémom ICG.
|
Tabuľka 2 – Výpis z formulára 1.13 dokumentu VSP – C rev. 2019 – zložka 2 „EU CSW-CERTEX“ |
||
|
Čiastkové ciele |
Odhadovaný dátum dokončenia |
|
|
1 |
Obchodná analýza a prevádzkové modelovanie |
|
|
– Dokument so zdôvodnením projektu |
1. štvrťrok 2017 |
|
|
– Príloha k zdôvodneniu projektu |
2. štvrťrok 2023 |
|
|
– Stupeň 3 (modelovanie prevádzkového procesu týkajúce sa požiadaviek používateľov) |
1. štvrťrok 2024 |
|
|
– Stupeň 4 (podrobné modelovanie prevádzkového procesu týkajúce sa funkčných požiadaviek) |
1. štvrťrok 2024 |
|
|
2 |
Právne ustanovenia |
|
|
– Prijaté platné ustanovenia* |
V platnosti |
|
|
– Budúce prijaté ustanovenia** |
2021 |
|
|
3 |
Úvodná fáza projektu |
|
|
– Výhľadový dokument |
3. štvrťrok 2017 |
|
|
– Príloha k výhľadovému dokumentu |
3. štvrťrok 2023 |
|
|
– Rozhodnutie o realizácii |
3. štvrťrok 2023 |
|
|
4 |
Projekt informačného systému |
|
|
– Špecifikácie aplikácie a služby |
2. štvrťrok 2024 |
|
|
– Technické špecifikácie systému |
2. štvrťrok 2024 |
|
|
Fáza zhotovenia |
||
|
– Vykonávanie centrálnych služieb |
3. štvrťrok 2024 |
|
|
– Integrácia služby do vnútroštátnych systémov |
Od 4. štvrťroku 2024 |
|
|
– Zavedenie na vnútroštátnej úrovni |
Od 4. štvrťroku 2024 |
|
|
Prechodná fáza |
||
|
– Zavedenie a zavádzanie |
4. štvrťrok 2024 |
|
|
– Skúšky zhody |
Od 1. štvrťroku 2025 |
|
|
5 |
Prevádzka |
|
|
– Komisia, správy členských štátov a obchodníci (Pozn.: Toto je dátum prevádzky pre Komisiu, členské štáty budú vykonávať test zhody od 2. štvrťroku 2020) |
2. štvrťrok 2025 |
|
|
– Krajiny a obchodníci mimo územia EÚ (v prípade potreby) |
neuvádza sa |
|
|
6 |
Podpora pri vykonávaní (odborná príprava a komunikácia) |
|
|
– Odborná príprava a komunikácia vyvinutá na centrálnej úrovni |
neuvádza sa |
|
|
– Odborná príprava a komunikácia na vnútroštátnej úrovni |
neuvádza sa |
|
*Súčasné ustanovenia znamenajú nariadenie (EÚ) 2019/880
**Budúce ustanovenia znamenajú vykonávacie ustanovenia, ktoré budú prijaté podľa nariadenia (EÚ) 2019/880
Príloha II: Časový rozvrh hlavných fáz projektu a hlavných čiastkových cieľov
Ú. v EÚ. L 151, 7.6.2019, s. 1 – 14.
Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovolenému dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov podpísaný v Paríži v roku 1970.
V nariadení sa ako „dovoz“ vymedzuje umiestnenie tovaru do týchto colných režimov: prepustenie do voľného obehu; skladovanie v colných skladoch alebo v slobodných pásmach; dočasný dovoz; konečné použitie vrátane aktívneho zušľachťovacieho styku.
Pozri https://ec.europa.eu/taxation_customs/general-information-customs/electronic-customs_en .
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (Ú. v. ES L 023, 26.1.2008 s. 21).
https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/2019_masp_annex3_en.pdf .
https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/2019_masp_annex4_en.pdf .
https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/2019_masp_annex5_en.pdf .
Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrnej hodnoty (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1 – 7).
Pred vytvorením skupín odborníkov na účely Lisabonskej zmluvy sa viedli rovnaké diskusie aj v rámci výboru pre nariadenie (ES) č. 116/2009. Členovia skupiny odborníkov sú väčšinou tie isté orgány, ktoré sa stretávajú vo výbore pre uvedené nariadenie.
Napríklad digitalizácia Colného kódexu Únie (CKÚ).