Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 15. októbra 2026(*)
„ Odvolanie – Reštriktívne opatrenia prijaté vzhľadom na vojenskú agresiu voči Ukrajine – Rozhodnutie 2014/145/SZBP – Článok 2 ods. 1 in fine – Reštriktívne opatrenia uložené fyzickej osobe spojenej s inou fyzickou osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia – Pojem ‚spojenie‘ v prípade dvoch osôb majúcich rodinný vzťah “
Vo veci C‑695/23 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 16. novembra 2023,
Galina Jevgenjevna Pumpjanskaja, bydliskom v Jekaterinburgu (Rusko), v zastúpení: pôvodne A. Egger, P. Goeth, G. Lansky a E. Steiner, Rechtsanwälte, neskôr M. F. Ciancio a A. Saccucci, avvocati,
odvolateľka,
ďalšia účastníčka konania:
Rada Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a S. Van Overmeire, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (desiata komora),
v zložení: predseda desiatej komory B. Smulders, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa) a J. Passer sudca,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: V. Di Bucci,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním sa odvolateľka, Galina Jevgenjevna Pumpjanskaja (Galina Evgenyevna Pumpyanskaya), domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. septembra 2023, Pumpjanskaja/Rada (T‑272/22, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:491), ktorým tento súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/397 z 9. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 31), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/396 z 9. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 1) (ďalej spolu len „sporné akty“) v rozsahu, v akom tieto dva akty zaraďujú jej meno na zoznamy, ktoré sú v ich prílohe.
Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporu
2 Skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci sú uvedené v bodoch 2 až 17 napadnutého rozsudku. Na účely tohto konania možno vec zhrnúť a doplniť takto.
3 Vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení, ktoré prijíma Európska únia od roku 2014 v reakcii na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
4 Odvolateľka je ruskou štátnou príslušníčkou.
5 Dňa 17. marca 2014 prijala Rada Európskej únie na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16).
6 V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).
Rozhodnutie 2014/145
7 Článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného okrem iného rozhodnutím 2022/329 (ďalej len „rozhodnutie 2014/145“), ukladá členským štátom, aby s výnimkami špecifikovanými v odsekoch 2, 3 a 6 tohto článku 1 prijali potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez ne okrem iného fyzickým osobám spĺňajúcim kritériá uvedené najmä v jeho písmene e), ako aj fyzickým osobám, ktoré sú s nimi spojené.
8 Článok 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145 stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria najmä fyzickým osobám spĺňajúcim kritérium vymedzené v tomto písmene g), ako aj fyzickým osobám, ktoré sú s nimi spojené, pričom toto kritérium je v podstate totožné s kritériom stanoveným v článku 1 ods. 1 písm. e) tohto rozhodnutia. Článok 2 ods. 1 uvedenej rozhodnutia znie:
„Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:
…
g) popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,
…
a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe.“
9 Článok 2 ods. 3 až 5, 7 a 8 rozhodnutia 2014/145 v podstate stanovuje, že príslušné orgány členských štátov môžu za určitých okolností a podmienok povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, povoliť platby určitým subjektom a povoliť, aby fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené na zozname v prílohe tohto rozhodnutia vykonali platbu splatnú na základe zmluvy, ktorá sa uzavrela pred dátumom, kedy boli zaradené na tento zoznam.
10 Článok 6 tretí odsek uvedeného rozhodnutia stanovuje, že toto rozhodnutie podlieha neustálej revízii a že ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnoví alebo zmení.
Nariadenie č. 269/2014
11 Článok 3 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 269/2014, zmenený najmä nariadením 2022/330 (ďalej len „nariadenie č. 269/2014“), stanovuje v kombinácii s článkom 2 tohto nariadenia zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria najmä fyzickým osobám spĺňajúcim kritérium, ktoré toto písmeno g) definuje, ako aj fyzickým osobám, ktoré sú s nimi spojené, v podstate rovnakým spôsobom, ako to stanovuje článok 2 ods. 1 písm. g) a článok 2 in fine rozhodnutia 2014/145.
12 Články 4 až 6b uvedeného nariadenia v podstate preberajú rovnaké ustanovenia, ako sú uvedené v odsekoch 3 až 5, 7 a 8 článku 2 rozhodnutia 2014/145.
13 Článok 14 ods. 4 toho istého nariadenia stanovuje, že zoznam v prílohe I sa pravidelne, aspoň každých 12 mesiacov preskúmava.
Sporné akty
14 Vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine prijala Rada 9. marca 2022 sporné akty. Meno odvolateľky bolo týmito aktmi doplnené do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2014/145, ako aj do zoznamu uvedeného v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 z týchto dôvodov:
„[Odvolateľka] je predsedníčkou správnej rady spoločnosti BF ,Sinara‘, nadácie, ktorá pôsobí ako prevádzkovateľ charitatívnych činností veľkých spoločností vrátane spoločnosti PJSC Pipe Metallurgical Company. Je manželkou Dmitrija Alexandroviča Pump[j]anského, predsedu predstavenstva spoločnosti PJSC Pipe Metallurgical Company, ruského globálneho výrobcu oceľových rúr pre ropný a plynárenský priemysel. Dmitry A. Pump[j]ansk[ij] je ruský podnikateľ – miliardár. Je tiež predsedom a členom správnej rady skupiny Sinara. Obe spoločnosti podporujú spoluprácu s orgánmi Ruskej federácie a štátom vlastnenými podnikmi vrátane ruských železníc, podnikov Gazprom a Rosneft a majú z nej prospech.
[Odvolateľka] je preto fyzickou osobou spojenou s popredným podnikateľom zapojeným do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
15 Odvolateľka podala do kancelárie Všeobecného súdu 17. mája 2022 žalobu, ktorou navrhovala zrušenie sporných aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú. V rámci svojej žaloby o neplatnosť prostredníctvom prvého žalobného dôvodu spochybnila posúdenie Rady, podľa ktorého jej situácia spĺňala kritérium stanovené v článku 1 ods. 1 in fine a v článku 2 ods. 1 in fine rozhodnutia 2014/145, ako aj článku 3 ods. 1 in fine nariadenia č. 269/2014 (ďalej len „kritérium spojenia“), keďže bola „spojená“ so svojím manželom, na ktorého sa tiež vzťahovali reštriktívne opatrenia na základe kritéria stanoveného v článku 1 ods. 1 písm. e) a v článku 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145, ako aj v článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 269/2014 [ďalej len „kritérium písm. g)“]. V druhom žalobnom dôvode sa okrem iného domnievala, že Rada porušila jej základné práva, ako aj zásadu proporcionality.
16 Všeobecný súd napadnutým rozsudkom žalobu odvolateľky zamietol. Po tom, čo v bodoch 49 až 60 daného rozsudku konštatoval, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď do zoznamu uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 a v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 zaradila manžela odvolateľky na základe kritéria písm. g), v bodoch 62 až 84 uvedeného rozsudku rozhodol, že Rada sa mohla oprávnene domnievať, že odvolateľka bola skutočne spojená so svojím manželom v zmysle kritéria spojenia.
17 V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku konštatoval, že pojem „spojenie“ sa vzťahuje na fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú vo všeobecnosti viazané spoločnými záujmami bez toho, aby bolo potrebné prepojenie prostredníctvom hospodárskej činnosti, ktoré však nemôžu spočívať výlučne na rodinnom vzťahu. V bode 70 daného rozsudku teda konštatoval, že hoci odvolateľka nevykonávala priame funkcie v dvoch spoločnostiach, v ktorých jej manžel vykonával činnosť, obaja manželia boli viazaní spoločnými záujmami nad rámec rodinného vzťahu medzi nimi, z dôvodu, že odvolateľka zastávala významné funkcie v nadácii poverenej riadením charitatívnych činností týchto dvoch spoločností. Všeobecný súd preto v bode 71 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že Rada predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré mohli preukázať spojenie odvolateľky s popredným podnikateľom v zmysle kritéria písm. g), a to tak z dôvodu rodinného, ako aj podnikateľského vzťahu medzi nimi. Po tom, čo dospel k záveru, že ostatné tvrdenia odvolateľky tento záver nespochybňujú, zamietol v bode 85 toho istého rozsudku prvý žalobný dôvod ako nedôvodný.
18 Všeobecný súd ďalej v bode 121 napadnutého rozsudku zamietol druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality a základných práv odvolateľky. V bodoch 89 až 109 daného rozsudku v podstate konštatoval, že obmedzenie výkonu základných práv odvolateľky spôsobené reštriktívnymi opatreniami, ktoré boli voči nej prijaté, spĺňa štyri podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, vrátane podmienky týkajúcej sa zásady proporcionality. Okrem toho v bodoch 110 až 120 uvedeného rozsudku rozhodol, že Rada prijatím reštriktívnych opatrení voči odvolateľke neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania a neporušila ani zásadu právnej istoty napriek tomu, že pojem „spojenie“ je formulovaný široko a priznáva jej diskrečnú právomoc.
19 Všeobecný súd po tom, ako oba žalobné dôvody odvolateľky zamietol, zamietol v bode 121 napadnutého rozsudku žalobu v celom rozsahu.
Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania
20 Odvolateľka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– rozhodol o žalobe vo veci samej a zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú, a
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov prvostupňového konania, alebo
– subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
21 Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– subsidiárne v prípade, že Súdny dvor rozhodne o zrušení napadnutého rozsudku a že rozhodne vo veci samej, aby zamietol žalobu vo veci samej, a
– uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
22 Rozhodnutím z 18. septembra 2024 predseda Súdneho dvora rozhodol o prerušení konania až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑696/23. Dňa 26. marca 2026 Súdny dvor vyhlásil rozsudok Pumpjanskij a i./Rada (C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245). Rozhodnutím z toho istého dňa sa v prejednávanej veci pokračovalo v konaní.
23 Listami kancelárie Súdneho dvora z 21. apríla 2026 boli účastníčky konania informované o vyhlásení tohto rozsudku a položili im otázku týkajúcu sa dôsledkov, ktoré z neho možno vyvodiť na účely prejednávanej veci. Rada listom z 13. mája 2026 a odvolateľka listom z 21. mája 2026 v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky.
O odvolaní
24 Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil po prvé tým, že konštatoval, že jej manžel mohol byť kvalifikovaný ako „popredný podnikateľ zapojený do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ v zmysle kritéria písm. g), po druhé tým, že rozhodol, že bola „spojená“ so svojím manželom v zmysle kritéria spojenia, a po tretie tým, že rozhodol, že reštriktívne opatrenia prijaté voči nej boli proporcionálne a neporušovali jej základné práva.
O prvom odvolacom dôvode
25 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 49 a 54 napadnutého rozsudku konštatoval, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď kvalifikovala jej manžela ako „popredného podnikateľa zapojeného do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ v zmysle kritéria písm. g).
26 Rada tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom sa odvolateľka snaží spochybniť skutkové zistenia a posúdenia vykonané Všeobecným súdom. V každom prípade táto inštitúcia spochybňuje dôvodnosť tvrdení odvolateľky.
27 Treba uviesť, že na otázku týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada (C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245), odvolateľka vyhlásila, že berie späť svoj prvý odvolací dôvod.
28 Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnúť o tomto odvolacom dôvode ani o námietke neprípustnosti vznesenej Radou.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
29 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Rada ju mohla platne kvalifikovať ako osobu „spojenú“ s jej manželom v zmysle kritéria spojenia. Podľa nej Všeobecný súd v bodoch 64 a 65, 70 a 71, 74 až 76 a 78 napadnutého rozsudku priznal príliš veľký význam rodinnému vzťahu, ktorý ju spája s jej manželom, hoci v bode 63 tohto rozsudku uviedol, že aby bolo splnené kritérium spojenia, spoločné záujmy spájajúce dvoch rodinných príslušníkov nemôžu spočívať výlučne na rodinnom vzťahu spájajúcom týchto členov.
30 Okrem toho Všeobecný súd tým, že v tom istom bode, ako aj v bode 70 napadnutého rozsudku uviedol, že pojem „spojenie“ zahŕňa osoby viazané spoločnými záujmami, ktoré idú nad rámec rodinného vzťahu medzi nimi, prijal v rozpore so zásadou právnej istoty nielen príliš široký, ale aj z koncepčného hľadiska nedostatočne jasný výklad, keďže rodinný vzťah sa bežne vyznačuje spoločnými záujmami, ktoré nemôžu preukázať existenciu vzťahu idúceho nad rámec takejto väzby.
31 Odvolateľka tiež tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že má podnikateľský vzťah so svojím manželom. Na úvod na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku, odvolateľka nikdy nezastávala funkcie v spoločnostiach, v ktorých jej manžel vykonával svoje funkcie, konkrétne v spoločnosti TMK a skupine Sinara, čo Všeobecný súd navyše uznal v bode 70 tohto rozsudku.
32 Okrem toho odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že uviedol, že činnosti, ktoré vykonávala ona a jej manžel v rôznych subjektoch, dostatočne preukazovali existenciu podnikateľského vzťahu medzi nimi. Všeobecný súd najmä ignoroval, že odvolateľka v nadácii zastávala len čestnú dobrovoľnícku funkciu, takže v bode 78 napadnutého rozsudku nemal rozhodnúť, že otázka neexistencie kontroly odvolateľky nad touto nadáciou je irelevantná. Okrem toho Všeobecný súd v bode 70 tohto rozsudku skreslil dôkazy, keď konštatoval, že uvedená nadácia bola „úzko“ previazaná so spoločnosťou TMK a skupinou Sinara, hoci v bode 69 uvedeného rozsudku konštatoval, že tieto dve spoločnosti boli len jednými z mnohých investorov tejto organizácie, a teda mali s ňou slabú väzbu. Napokon Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru o existencii podnikateľského vzťahu medzi odvolateľkou a jej manželom, hoci tento manžel previedol svoje akcie v uvedených spoločnostiach a v rámci nich zastával oficiálne funkcie len na účely zabezpečenia hladkého prevodu pred odstúpením z týchto funkcií.
33 Odvolateľka sa tiež domnieva, že Všeobecný súd sa nevyjadril dostatočne jasne, keď v bodoch 64, 70, 71 a 74 napadnutého rozsudku konštatoval, že so svojím manželom bola spojená tak prostredníctvom podnikateľského vzťahu, ako aj spoločným záujmom. Navyše napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený na to, aby preukázal, že funkcia odvolateľky v rámci charitatívnej organizácie mohla preukázať záujem, ktorý sa netýkal len jej ako takej, ale ktorý sa týkal aj jej manžela, pričom takýto záujem musí prinajmenšom dosiahnuť minimálny stupeň intenzity, aby bolo možné hovoriť o spojení medzi dvoma osobami.
34 Okrem toho uplatnenie reštriktívnych opatrení na nevýkonného člena správnej rady charitatívnej organizácie, akou je odvolateľka, nie je v súlade s cieľmi sledovanými tak článkom 21 ZEÚ, ako aj spornými aktmi a podľa článku 215 ZFEÚ nie je založené na dostatočnej väzbe s tretím štátom, proti ktorému Únia vystupuje, teda v prejednávanej veci s Ruskou federáciou.
35 Na záver sa odvolateľka domnieva, že rozsudky citované Všeobecným súdom na podporu jeho výkladu pojmu spojenia, a to rozsudky z 8. marca 2023, Prigožina/Rada (T‑212/22, EU:T:2023:104); z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia (C‑330/15 P, EU:C:2016:601), a zo 4. septembra 2015, NIOC a i./Rada (T‑577/12, EU:T:2015:596), sa na jej prípad nevzťahujú, keďže nevlastní žiadnu spoločnosť spoločne so svojím manželom, nezastáva v Rusku žiadnu vysokú pozíciu a ani nie je entitou.
36 Hoci sa Rada domnieva, že odvolateľka sa svojimi tvrdeniami zhrnutými v bode 32 tohto rozsudku snaží spochybniť skutkové zistenia Všeobecného súdu, v dôsledku čoho by boli neprípustné, spochybňuje dôvodnosť všetkých tvrdení odvolateľky.
Posúdenie Súdnym dvorom
37 Pokiaľ ide v prvom rade o výhradu odvolateľky založenú na porušení zásady právnej istoty Všeobecným súdom pri výklade pojmu „spojenie“ v bode 63 napadnutého rozsudku, treba ju zamietnuť.
38 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že táto zásada si vyžaduje na jednej strane, aby boli právne pravidlá jasné a presné, a na druhej strane, aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Táto zásada si najmä vyžaduje, aby právna úprava umožnila dotknutým osobám presne poznať rozsah povinností, ktoré im ukladá, a aby tieto osoby mohli jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať. Tieto požiadavky však nemožno chápať tak, že bránia tomu, aby normotvorca Únie v norme, ktorú prijíma, použil abstraktný právny pojem, ani tak, že vyžadujú, aby v takej abstraktnej norme boli spomenuté rôzne konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, lebo normotvorca, a dokonca ani súd Únie, keď vykladá túto normu, nedokážu vopred určiť všetky tieto prípady (rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 188 a citovaná judikatúra).
39 V bode 63 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate konštatoval, že pojem „spojenie“ sa vzťahuje na osoby, ktoré sú vo všeobecnosti viazané spoločnými záujmami bez toho, aby sa vyžadovala väzba prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo aby sa zakladal výlučne na rodinnom vzťahu.
40 Táto definícia však neznamená obmedzenie pojmu spojenie, pokiaľ ide o fyzické osoby, len na existenciu rodinného vzťahu. Výklad Všeobecného súdu totiž znamená, že na to, aby rodinní príslušníci mohli byť považovaní za „spojených“ v zmysle kritéria spojenia, musia byť preukázané spoločné záujmy, ktoré objektívne presahujú rámec takéhoto vzťahu. Všeobecný súd tak rozhodol, že spoločné záujmy takýchto rodinných príslušníkov musia prekračovať rámec obyčajného spoločného záujmu, ktorý je vlastný každému rodinnému vzťahu (rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑703/23 P, EU:C:2025:608, body 29 a 30).
41 Všeobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku ďalej identifikoval dostatočne jasné a presné kritériá na účely uplatnenia tohto pojmu v prípade dvoch osôb spojených rodinným vzťahom, pričom nebolo potrebné, aby podrobne špecifikoval prípady, v ktorých sa uvedený pojem môže uplatniť, keďže na jednej strane ho treba vykladať široko a na druhej strane, ako uviedol Všeobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku a ako pripúšťa samotná odvolateľka vo svojich písomných podaniach pred Súdnym dvorom, druhy vzťahov, na ktoré sa môže vzťahovať, závisia „od predmetného kontextu a okolností“ (rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑703/23 P, EU:C:2025:608, body 32 a 34).
42 V druhom rade na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd v bodoch 64, 65, 70, 71, 74 až 76 a 78 napadnutého rozsudku nepriznal príliš veľký význam rodinnému vzťahu, ktorý ju spája s jej manželom. Hoci je pravda, že Všeobecný súd v bodoch 64, 71, 74 a 78 tohto rozsudku opakovane pripomína, že Rada sa domnievala, že odvolateľka bola previazaná so svojím manželom z dôvodu ich rodinného a podnikateľského vzťahu, a okrem toho v bode 65 uvedeného rozsudku konštatoval, že odvolateľka je vydatá za pána Pumpjanského, nič to nemení na tom, že v súlade s definíciou pojmu „spojenie“ uvedenou v bode 63 toho istého rozsudku Všeobecný súd v bodoch 70, 75 a 76 tohto rozsudku uviedol, že tento podnikateľský vzťah medzi odvolateľkou a jej manželom odrážal existenciu spoločných záujmov, ktoré išli nad rámec rodinného vzťahu medzi nimi a že ich spojenie sa teda nezakladá výlučne na tomto druhom uvedenom vzťahu.
43 Okrem toho Všeobecný súd sa nevyjadril nejasne, keď údajne považoval odvolateľku za spojenú so svojím manželom zároveň podnikateľským vzťahom, ako aj spoločným záujmom. Z bodov 70 a 71 napadnutého rozsudku v spojení s definíciou pojmu „spojenie“ v bode 63 tohto rozsudku totiž vyplýva, že na určenie, či existuje medzi dvoma osobami spojenie, treba preukázať existenciu spoločných záujmov medzi nimi, pričom takéto záujmy sa môžu prejaviť okrem iného podnikateľským vzťahom. Všeobecný súd tak v týchto bodoch 70 a 71 konštatoval, že odvolateľka a jej manžel majú spoločné záujmy vo forme podnikateľského vzťahu v zmysle kritéria spojenia.
44 V treťom rade odvolateľka tým, že sa domnievala, že Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že zastávala funkcie v rámci spoločnosti TMK alebo skupiny Sinara, nesprávne vykladá tento bod. V uvedenom bode Všeobecný súd len pripomenul, že Rada dospela k záveru, že odvolateľka bola spojená so svojím manželom z dôvodu ich rodinného vzťahu a podnikateľského vzťahu medzi nimi vzhľadom na ich „príslušné“ funkcie v rámci spoločnosti TMK, skupiny Sinara a nadácie BF Sinara. Z prídavného mena „príslušný“ v spojení so skutkovými zisteniami Všeobecného súdu v bodoch 67 a 68 napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolateľka zastávala funkcie v nadácii BF Sinara, zatiaľ čo jej manžel zastával funkcie v rámci spoločnosti TMK a skupiny Sinara, čo navyše potvrdzuje záver Všeobecného súdu v bode 70 daného rozsudku.
45 Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľky zhrnuté v bode 32 tohto rozsudku, ktorých prípustnosť Rada spochybňuje, treba pripomenúť, že podľa článku 256 ZFEÚ a článku 58 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky a len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak posúdiť tento skutkový stav. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazných prostriedkov predložených Všeobecnému súdu, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. Keď Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, má Súdny dvor podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne dôsledky, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd (rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 158, ako aj citovaná judikatúra).
46 Okrem toho keď odvolateľ uvádza skreslenie skutkových okolností alebo dôkazných prostriedkov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku presne označiť dôkazné prostriedky, ktoré Všeobecný súd údajne skreslil, a preukázať pochybenia v analýze, ktoré v rámci posudzovania viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 378 a citovaná judikatúra).
47 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru o existencii podnikateľského vzťahu medzi ňou a jej manželom, hoci tento manžel previedol svoje akcie v uvedených spoločnostiach a v orgánoch týchto spoločností zastával oficiálne funkcie len na účely zabezpečenia hladkého prevodu, treba konštatovať, že toto tvrdenie úzko súvisí s prvým odvolacím dôvodom, na ktorý odvolateľka odkazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že vzala tento odvolací dôvod späť, treba konštatovať, že už nie je dôvod rozhodovať o tomto tvrdení. V každom prípade Súdny dvor v bodoch 183 až 185 rozsudku z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada (C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245), potvrdil, že v bodoch 63 a 65 rozsudku zo 6. septembra 2023, Pumpjanskij/Rada (T‑270/22) sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate konštatoval, že na účely kvalifikácie manžela odvolateľky ako „popredného podnikateľa“ nebolo potrebné preukázať, že až do dátumu prijatia reštriktívnych opatrení voči nemu naďalej vykonával skutočnú a účinnú kontrolu nad týmito spoločnosťami.
48 Po druhé, pokiaľ ide o zostávajúcu časť tvrdení odvolateľky zhrnutých v bode 32 tohto rozsudku, treba ich vyhlásiť za prípustné v celom rozsahu vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 45 tohto rozsudku. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, sa totiž odvolateľka týmito tvrdeniami nesnaží len spochybniť skutkové zistenia a posúdenia Všeobecného súdu, ale kritizuje právnu kvalifikáciu podnikateľského vzťahu vykonanú Všeobecným súdom, pričom poukazuje najmä na skreslenie dôkazov.
49 Po tretie na základe úvah uvedených v bodoch 40 až 43 tohto rozsudku treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 70 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že v závislosti od okolností dve fyzické osoby, ako je odvolateľka a jej manžel, môžu, hoci zastávajú funkcie v rôznych prepojených subjektoch, mať spoločné záujmy vo forme podnikateľského vzťahu, a teda byť „spojené“ v zmysle kritéria spojenia, keďže takto vytvorený podnikateľský vzťah objektívne presahuje rodinný vzťah medzi týmito osobami.
50 Pokiaľ ide konkrétnejšie o údajné nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd v bode 78 napadnutého rozsudku, stačí uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka a ako výslovne vyplýva z bodu 77 tohto rozsudku, Všeobecný súd neprehliadol skutočnosť, že zastávala čestné dobrovoľnícke miesto pri výkone svojej funkcie predsedníčky správnej rady nadácie, čo jej neumožňovalo vykonávať kontrolu nad jej činnosťou. Správne sa však domnieval, že táto údajná absencia kontroly vyplývajúca z dobrovoľnej povahy funkcií zastávaných odvolateľkou v uvedenej nadácii je irelevantná na účely určenia, či bola spojená so svojím manželom.
51 V bode 78 uvedeného rozsudku v spojení s jeho bodom 70 totiž Všeobecný súd v súlade s definíciou pojmu „spojenie“ uvedenou v bode 63 toho istého rozsudku a v podstate zopakovanou v bode 39 tohto rozsudku správne konštatoval, že toto spojenie, ktoré sa nemusí nevyhnutne prejaviť hospodárskou činnosťou, vyplýva zo skutočnosti, že odvolateľka má spoločné záujmy so svojím manželom vo forme podnikateľského vzťahu, tým, že zastáva funkcie, hoci aj dobrovoľné a nevhodné na to, aby jej umožnili kontrolovať jej činnosť, v nadácii BF Sinara poverenej správou charitatívnych činností dvoch podnikov, ktorých súčasťou bol jej manžel.
52 Pokiaľ ide o údajné skreslenie dôkazov, ktorého sa mal Všeobecný súd dopustiť v bode 70 napadnutého rozsudku, treba uviesť, že Všeobecný súd zďaleka neignoroval obsah uvedených dôkazov, ale v bode 69 tohto rozsudku správne uviedol, že nadácia BF Sinara vykonávala charitatívne činnosti viacerých veľkých podnikov a konala ako spoločný subjekt najväčších obchodných spoločností v Urale. Nemožno však uviesť, že skreslil túto skutočnosť alebo dôkazy, na ktorých je založená, keď v bode 70 uvedeného rozsudku uviedol, že táto nadácia bola „úzko“ previazaná s dvoma z týchto podnikov a obchodných spoločností, konkrétne so spoločnosťou TMK a skupinou Sinara. Na účely preukázania existencie podnikateľského vzťahu medzi odvolateľkou a jej manželom sa totiž Všeobecný súd mohol vzhľadom na úvahy uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku pridŕžať preskúmania vzťahu medzi uvedenou nadáciou, v ktorej odvolateľka zastávala funkciu predsedníčky správnej rady, na jednej strane a spoločnosťou TMK a skupinou Sinara na druhej strane, v ktorých, ako vyplýva z bodu 67 napadnutého rozsudku, manžel odvolateľky vykonával činnosť ku dňu prijatia sporných aktov.
53 V piatom rade, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého podnikateľský vzťah konštatovaný Všeobecným súdom medzi odvolateľkou a jej manželom nie je dostatočne intenzívny na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že takýto vzťah objektívne presahuje spoločné záujmy, ktoré môžu dvaja rodinní príslušníci obvykle mať v rámci ich rodinného vzťahu, treba konštatovať, že odôvodnenie Všeobecného súdu v bode 70 napadnutého rozsudku z právneho hľadiska dostatočne preukazuje, že spoločné záujmy dvoch manželov vo forme podnikateľského vzťahu objektívne idú nad rámec manželského vzťahu, ktorý ich spája z dôvodu úzkych väzieb existujúcich medzi príslušnými subjektmi, v ktorých títo manželia vykonávajú svoju činnosť, ako aj vzhľadom na význam týchto subjektov.
54 V šiestom rade, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého uplatnenie reštriktívnych opatrení na jej situáciu nie je v súlade s cieľmi sledovanými článkom 21 ZEÚ a vzhľadom na článok 215 ZFEÚ nie je založené na dostatočnej väzbe s Ruskou federáciou, treba po prvé pripomenúť, že ak sa účastníkovi konania umožní predložiť dôvod alebo tvrdenia, ktoré neboli predložené v konaní pred Všeobecným súdom, po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom, povolí sa mu predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor v širšom rozsahu, ako bol spor, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolacieho konania je totiž právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (rozsudok zo 17. októbra 2024, PT Pelita Agung Agrindustri a PT Permata Hijau Palm Oleo/Komisia, C‑112/23 P, EU:C:2024:899, bod 67, ako aj citovaná judikatúra).
55 Vyššie uvedeným tvrdením a vzhľadom na neexistenciu zmienky o akomkoľvek bode napadnutého rozsudku v rámci tohto tvrdenia sa pritom zdá, že odvolateľka sa nesnaží kritizovať právne odôvodnenie Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku, ale spochybňuje platnosť kritéria spojenia alebo jeho uplatnenie Radou na jej individuálnu situáciu vzhľadom na článok 21 ZEÚ a článok 215 ZFEÚ, a to bez ohľadu na toto odôvodnenie. V tomto rozsahu treba konštatovať, že uvádza nové tvrdenie, ktoré treba zamietnuť ako neprípustné.
56 Po druhé v rozsahu, v akom odvolateľka tým, že v tejto súvislosti odkazuje na prvú časť svojho tretieho odvolacieho dôvodu, má v úmysle týmto tvrdením len čiastočne predvídať porovnateľné tvrdenie, ktoré uvádza v rámci tejto časti s ohľadom na dodržanie zásady právnej istoty, bude toto tvrdenie posúdené v rámci preskúmania uvedenej časti.
57 V siedmom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, ktorým odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v napadnutom rozsudku vychádzal z predchádzajúcich rozsudkov, ktorých skutkové okolnosti sa zásadne odlišujú od skutkových okolností prejednávanej veci, stačí okrem toho, že odvolateľka nevysvetľuje, v akom rozsahu by takéto údajne irelevantné odkazy mali vplyv na odôvodnenie Všeobecného súdu a výrok napadnutého rozsudku, uviesť, že tieto predchádzajúce rozsudky Všeobecný súd citoval len v bodoch 63, 111, 113, 115 a 118 tohto rozsudku s odkazom na všeobecné právne pojmy a zásady, ktoré sú nezávislé od skutkových okolností vecí, ktoré viedli k uvedeným rozsudkom.
58 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhý odvolací dôvod zamietnuť.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
59 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate rozhodol, že reštriktívne opatrenia prijaté Radou voči nej boli primerané a neporušovali ani jej základné práva, ani zásadu právnej istoty.
60 V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu sa odvolateľka domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 119 a 120 napadnutého rozsudku konštatoval, že kritérium spojenia neporušuje zásadu právnej istoty, hoci v bodoch 114 a 115 tohto rozsudku konštatoval, že kritérium spojenia bolo formulované veľmi široko a vágne. Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd mal z toho vyvodiť, že takáto formulácia neposkytuje žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala obmedziť rozsah voľnej úvahy Rady, najmä na účely výberu osôb spôsobilých splniť uvedené kritérium. Na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bode 111 napadnutého rozsudku, to vedie k náhodným výsledkom, čo navyše potvrdzuje skutočnosť, že z 1 100 osôb, na ktoré sa vzťahovali reštriktívne opatrenia na začiatku vojny na Ukrajine, sa Rada zamerala len na dvoch manželov.
61 Okrem toho sa Všeobecný súd podľa odvolateľky v bode 116 napadnutého rozsudku neúspešne pokúsil odôvodniť neobmedzenú voľnú úvahu priznanú Rade, keď odkázal na právny rámec jasne vymedzený cieľmi sledovanými právnou úpravou Únie prijatou v rámci vojny na Ukrajine, hoci odvolateľka zastávala len funkciu nevýkonného člena charitatívnej organizácie. Odvolateľka tiež tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku, jej manžel už nemohol po predaji svojich akcií obchádzať prostredníctvom nej reštriktívne opatrenia, ktoré sa ho osobne týkali, a že takéto riziko obchádzania, ktoré existuje aj v prípade dvoch osôb v rodinnom vzťahu, ale nespĺňa kritérium spojenia, nie je uvedené v odôvodneniach reštriktívnych opatrení, ktoré jej boli uložené.
62 V druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že odmietol konštatovať, že reštriktívne opatrenia voči nej a jej manželovi neboli spôsobilé prispieť k dosiahnutiu cieľa sledovaného spornými aktmi, ktorý spočíva, ako vyplýva z bodu 104 napadnutého rozsudku, vo vyvíjaní tlaku na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za situáciu na Ukrajine. Pokiaľ ide o ňu, odvolateľka tvrdí, že nemá nijaký význam pre vládu Ruskej federácie, takže uloženie reštriktívnych opatrení voči nej neumožňuje vyvíjať tlak na túto vládu ani zvýšiť náklady na vojnu na Ukrajine pre túto federáciu. Okrem toho by bolo nekoherentné vyžadovať, ako to údajne urobil Všeobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku, aby odvolateľka navrhla menej obmedzujúce opatrenia, keďže takéto opatrenia by boli rovnako nevhodné na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa.
63 Odvolateľka okrem toho uvádza, že Všeobecný súd v bodoch 96, 97 a 107 napadnutého rozsudku pripísal príliš veľký význam relevantnosti pravidelných preskúmaní reštriktívnych opatrení. Podľa jej názoru bol jej zápis do zoznamu niekoľkokrát neoprávnene predĺžený a pravidelné preskúmania boli čiastočne vykonané bez náležitej starostlivosti. Rada okrem toho zmenila kritérium písm. g) a kritérium spojenia, aby toto druhé kritérium obmedzila len na rodinný vzťah, čím umožnila tejto inštitúcii zachovať voči nej reštriktívne opatrenia.
64 Odvolateľka sa napokon domnieva, že Všeobecný súd v bodoch 98, 99, 105 a 106 napadnutého rozsudku priznal príliš veľký význam možnostiam požiadať o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov alebo získať cestovné povolenie z humanitárnych dôvodov, hoci reštriktívne opatrenia, ktoré sa jej týkajú, vecne zasiahli do podstaty jej základných práv tým, že ju zbavili možnosti starať sa o jej vnúčatá nachádzajúce sa vo Švajčiarsku.
65 Rada spochybňuje dôvodnosť tvrdení odvolateľky.
Posúdenie Súdnym dvorom
66 V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 111, 114 až 116 a 118 až 120 napadnutého rozsudku konštatoval, že kritérium spojenia nepriznáva Rade neprimeranú mieru voľnej úvahy, a teda rešpektuje zásadu právnej istoty.
67 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Všeobecný súd správne uplatnil judikatúru týkajúcu sa zásady právnej istoty pripomenutú v bode 38 tohto rozsudku a v bodoch 113 a 115 napadnutého rozsudku, keď v bodoch 114 a 115 napadnutého rozsudku rozhodol, že voľná úvaha priznaná Rade z dôvodu abstraktnej a všeobecnej formulácie kritéria spojenia nie je sama osebe nezlučiteľná so zásadou právnej istoty, pokiaľ nie je svojvoľná a nie je v rozpore s požiadavkou predvídateľnosti stanovenou touto zásadou. Z tejto judikatúry totiž vyplýva, že uvedená zásada nie je porušená z dôvodu, že normotvorca Únie používa abstraktný právny pojem bez toho, aby uviedol rôzne konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, keďže rozsah a podmienky výkonu voľnej úvahy, ktorá z nej vyplýva, sú definované alebo ich možno určiť dostatočne jasne.
68 Všeobecný súd sa tiež nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 116 a 118 až 120 napadnutého rozsudku rozhodol, že v prejednávanej veci kritérium spojenia je v súlade so zásadou právnej istoty z dôvodu, že patrí do právneho rámca, ktorý je jasne vymedzený cieľmi sledovanými právnou úpravou upravujúcou reštriktívne opatrenia voči Ruskej federácii, a to rizikom obchádzania, proti ktorému má toto kritérium bojovať.
69 V tejto súvislosti treba poznamenať, že odvolateľka nespochybňuje skutočnosť uvedenú Všeobecným súdom v bode 117 napadnutého rozsudku, že kritérium spojenia je v jej prípade podriadené „hmotnoprávnemu kritériu týkajúcemu sa popredných podnikateľov“, teda kritériu písm. g), ktoré sa podľa toho istého bodu vzťahuje na popredných podnikateľov, ktorí „môžu poskytnúť zdroje príjmov umožňujúce financovať činnosti Ruska narúšajúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“ s cieľom vyvinúť tlak na ruské orgány, ako to vyplýva z bodu 104 napadnutého rozsudku.
70 Práve v tomto kontexte Všeobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku v podstate a správne pripomenul, že kritérium spojenia ako kritérium podriadené hmotnoprávnemu kritériu má za cieľ predísť alebo zabrániť nezanedbateľnému riziku, že osoba, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa tohto hmotnoprávneho kritéria, by mohla vyvíjať tlak na osoby, ktoré sú s ňou spojené, aby obišla účinok opatrení, ktoré sa jej týkajú, pričom treba spresniť, že Súdny dvor už v kontexte rozhodnutia 2014/145 rozhodol, že uloženie reštriktívnych opatrení voči osobám spojeným s inými osobami, ktorých sa takéto opatrenia osobne týkajú, sleduje takýto cieľ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑703/23 P, EU:C:2025:608, bod 32). Všeobecný súd z toho teda v bodoch 119 a 120 napadnutého rozsudku správne vyvodil, že kritérium spojenia objektívne definuje vymedzenú kategóriu osôb, takže voľná úvaha Rady je tak obmedzená a v súlade so zásadou právnej istoty.
71 Okrem toho treba pripomenúť, že nie je dôležité overiť, či je riziko obchádzania preukázané v každom konkrétnom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P, EU:C:2020:499, bod 66), ani to, či spojená osoba má spojitosť s činnosťami orgánov, ktorých cieľom je narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, ani či reštriktívne opatrenia, ktoré jej boli uložené na základe kritéria spojenia, umožňujú dosiahnuť ciele sledované režimom reštriktívnych opatrení prijatým Úniou proti Ruskej federácii, a to vyvíjať tlak na ruské orgány (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑703/23 P, EU:C:2025:608, body 55, 61 a 63).
72 Napokon Všeobecný súd v bode 111 napadnutého rozsudku správne pripomenul, že hoci Rada nemôže prijať reštriktívne opatrenia voči osobám, ktoré nespĺňajú kritériá slúžiace ako základ na uloženie takýchto opatrení, disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní, či ich uloží osobám, ktoré ich spĺňajú. Ako totiž vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 67 tohto rozsudku, širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Rada pri identifikácii osôb, na ktoré sa môžu vzťahovať reštriktívne opatrenia na základe takého kritéria, akým je kritérium spojenia, nemožno považovať za porušenie zásady právnej istoty, ani nemožno vytýkať Rade, že vzhľadom na túto širokú mieru voľnej úvahy a skutočnosť, že ako v prejednávanej veci je toto kritérium v súlade so zásadou právnej istoty, porušila túto zásadu z dôvodu, že reštriktívne opatrenia, ktoré prijala, sa netýkajú všetkých fyzických osôb, ktoré by mohli spĺňať podmienky stanovené uvedeným kritériom (pozri analogicky rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, body 307 a 308, ako aj citovanú judikatúru).
73 V rámci druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu po prvé vytýka, že odmietol zohľadniť, že reštriktívne opatrenia prijaté voči nej a jej manželovi nie sú vhodné na dosiahnutie sledovaných cieľov, a to, ako vyplýva z bodu 104 napadnutého rozsudku, vyvíjať tlak na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za situáciu na Ukrajine.
74 Na úvod treba poznamenať, že ako vyplýva z argumentácie odvolateľky zhrnutej v bode 86 napadnutého rozsudku, odvolateľka len tvrdila, že uloženie reštriktívnych opatrení voči nej, a nie voči jej manželovi, sa nepodieľalo na dosahovaní cieľov zmeneného nariadenia č. 269/2014. Za týchto podmienok odvolateľka v štádiu odvolania uvádza nové tvrdenie, pokiaľ ide o jej manžela, takže podľa judikatúry pripomenutej v bode 54 tohto rozsudku je toto tvrdenie neprípustné, na rozdiel od tvrdenia, ktoré sa týka jej samotnej.
75 S prihliadnutím na túto úvodnú poznámku treba pripomenúť, že na účely určenia, či reštriktívne opatrenia prijaté Úniou sú v súlade so zásadou proporcionality, alebo či je zásah do práv alebo slobôd zaručených Chartou základných práv Európskej únie v dôsledku obmedzení týchto práv alebo slobôd aktom Únie, ktorým sa ukladajú reštriktívne opatrenia, primeraný, treba po prvé overiť, či tieto opatrenia zodpovedajú cieľu všeobecného záujmu uznanému Úniou, po druhé, či nie sú vzhľadom na tento cieľ zjavne nevhodné, t. j. či nie sú zjavne nespôsobilé na jeho dosiahnutie, a po tretie, či tieto opatrenia alebo prípadne dotknuté obmedzenie nejdú zjavne nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 233 a citovanú judikatúru).
76 V prejednávanej veci stačí uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 102 a 103 napadnutého rozsudku skutočne preskúmal primeranosť reštriktívnych opatrení prijatých voči odvolateľke. V tejto súvislosti vzhľadom na skutočnosť, ako bolo uvedené v bodoch 70 a 71 tohto rozsudku, že cieľom reštriktívnych opatrení uložených osobám, ako je odvolateľka, je zabrániť riziku obchádzania reštriktívnych opatrení uložených primárne osobám spojeným s týmito osobami, nebolo potrebné, aby Všeobecný súd v rámci tohto preskúmania vhodnosti overil, či reštriktívne opatrenia prijaté voči odvolateľke boli tiež spôsobilé vyvíjať tlak na ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za situáciu na Ukrajine.
77 Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku nesprávne vyžadoval od odvolateľky, aby navrhla menej obmedzujúce opatrenia, než sú opatrenia stanovené reštriktívnymi opatreniami, toto tvrdenie nie je dôvodné. V tomto bode totiž Všeobecný súd po tom, čo sám uviedol takéto menej obmedzujúce opatrenia a konštatoval, že neumožňujú rovnako účinne dosiahnuť sledované ciele, poznamenal, že odvolateľka neuviedla žiadne ďalšie príklady takýchto opatrení. Všeobecný súd však nemôže bez takýchto príkladov napraviť nečinnosť odvolateľky, rovnako ako nemožno predpokladať, že prípadné alternatívne opatrenia, ktoré by táto odvolateľka mohla uviesť, by Všeobecný súd nevyhnutne považoval za nevhodné (pozri analogicky rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, bod 241).
78 Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie, podľa ktorého Všeobecný súd v bodoch 96 až 99 a v bodoch 105 až 107 napadnutého rozsudku priznal príliš veľký význam relevantnosti pravidelných preskúmaní reštriktívnych opatrení, ako aj možnostiam požiadať o povolenie na použitie finančných prostriedkov alebo získať cestovné povolenie z humanitárnych dôvodov, treba konštatovať, že Všeobecný súd v bodoch 96 až 99 daného rozsudku preskúmal tieto aspekty s cieľom overiť, či obmedzenie základných práv odvolateľky reštriktívnymi opatreniami prijatými voči nej rešpektovalo podstatu týchto práv, zatiaľ čo v bodoch 105 až 107 uvedeného rozsudku preskúmal uvedené aspekty na účely posúdenia proporcionality zásahu do jej základných práv. Za týchto podmienok nemožno konštatovať, že Všeobecný súd priznal týmto aspektom „príliš veľký význam“. V každom prípade odvolateľka nespresnila dôvody, pre ktoré im Všeobecný súd priznal „príliš veľký význam“, ani nesprávne právne posúdenie, ktorého sa tým mal dopustiť (pozri analogicky rozsudok z 26. marca 2026, Pumpjanskij a i./Rada, C‑696/23 P, C‑704/23 P, C‑711/23 P, C‑35/24 P a C‑111/24 P, EU:C:2026:245, body 245 a 246).
79 V rozsahu, v akom odvolateľka tvrdí, že jej zápis bol viackrát neoprávnene predĺžený, že pravidelné preskúmania boli čiastočne vykonané bez náležitej starostlivosti a že Rada neskôr zmenila kritérium písm. g) a kritérium spojenia, aby toto druhé kritérium obmedzila len na rodinný vzťah, stačí uviesť, že tieto tvrdenia predstavujú nové tvrdenia, ktoré navyše smerujú k spochybneniu iných aktov prijatých voči odvolateľke, takže ich treba na základe judikatúry pripomenutej v bode 54 tohto rozsudku považovať za neprípustné.
80 Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretí odvolací dôvod zamietnuť, a teda aj odvolanie v celom rozsahu.
O trovách
81 V súlade s článkom 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
82 Keďže Rada navrhla, aby bola odvolateľke uložená povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Radou.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Galina Jevgenjevna Pumpjanskaja znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie.
Podpisy
* Jazyk konania: angličtina.