<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-389/20</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62020CC0389</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:777">EU:C:2021:777</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>22</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>22</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P><HT TYPE="SC">Návrhy generálneho advokáta – M. Szpunar – Vec C‑389/20</HT></P><P><HT TYPE="SC">TGSS (Nezamestnanosť pracovníkov v domácnosti)</HT></P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Maciej Szpunar</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20210930">30. septembra 2021</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑389/20</HT></P><P>CJ</P><P>proti</P><P>Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS)</P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n<HT TYPE="SUP">o</HT> 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo, Španielsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 79/7/EHS</KEYWORD><KEYWORD>Článok 4 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Zákaz akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia</KEYWORD><KEYWORD>Pracovníci v domácnosti</KEYWORD><KEYWORD>Ochrana proti nezamestnanosti</KEYWORD><KEYWORD>Vylúčenie</KEYWORD><KEYWORD>Osobitné znevýhodnenie pracovníkov ženského pohlavia</KEYWORD><KEYWORD>Oprávnené ciele sociálnej politiky</KEYWORD><KEYWORD>Proporcionalita</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Ako už Súdny dvor vyhlásil, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>právo nebyť diskriminovaný z dôvodu pohlavia je jedným zo základných práv ľudskej bytosti, ktorých dodržiavanie musí Súdny dvor zabezpečiť<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960430">30. apríla 1996</DATE>, <NAME.CASE>P./S.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑13/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:170">EU:C:1996:170</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0019">19</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n<HT TYPE="SUP">o</HT> 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo, Španielsko) v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania kladie Súdnemu dvoru otázky, ktorých predmetom je najmä výklad článku 4 ods. 1 smernice 79/7/EHS<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="006" PAGE.FIRST="24" DATE.PUB="1979">Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 215).</P></NOTE> v súvislosti s vnútroštátnym ustanovením, podľa ktorého sú dávky v nezamestnanosti vylúčené z dávok, ktoré priznáva osobitný systém sociálneho zabezpečenia jednej celej kategórii pracovníkov. V prejednávanej veci je ústrednou témou otázok, ktoré položil vnútroštátny súd, činnosť pracovníkov v domácnosti, skupiny, ktorú v drvivej väčšine tvoria osoby ženského pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>Ide tu o nepriamu diskrimináciu, ktorú zakazuje smernica 79/7? Na túto otázku sa v týchto návrhoch pokúsim odpovedať.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="2"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právo Únie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Smernica 79/7</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Druhé odôvodnenie smernice 79/7 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>keďže zásada rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením by sa mala vykonávať predovšetkým v zákonných systémoch, ktoré poskytujú ochranu pred rizikom choroby, invalidity, staroby, pracovných úrazov, chorôb z povolania a nezamestnanosti, a v sociálnej pomoci, pokiaľ jej cieľom je doplniť alebo nahradiť vyššie uvedené systémy;<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Článok 1 tejto smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Účelom tejto smernice je postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, ďalej len <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>zásada rovnakého zaobchádzania<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="2018" ID="QE0004"/>, v oblasti sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach sociálnej ochrany uvedených v článku 3.<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Táto smernica sa vzťahuje na:</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred týmito rizikami:</TXT><P>…</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>nezamestnanosť;</P></ITEM></LIST></P><P>…<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></P></NP></ITEM></LIST></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>Článok 4 ods. 1 smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>Zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>rozsah jednotlivých systémov a podmienky prístupu k nim,</P></ITEM><ITEM><P>povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky príspevkov,</P></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="3"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Smernica 2006/54/ES</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Článok 1 smernice 2006/54/ES,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20060705">5. júla 2006</DATE> o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="204" PAGE.FIRST="23" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>Účel<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Účelom tejto smernice je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania.</P><P>V tomto ohľade smernica obsahuje ustanovenia na vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>prístup k zamestnaniu vrátane postupu a k odbornej príprave;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>pracovné podmienky vrátane odmeny;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Článok 2 tejto smernice, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Vymedzenie pojmov<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>f)</NO.P><TXT>,zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="2018" ID="QE0010"/>: systémy, ktoré neupravuje smernica [79/7] prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, v povolaní alebo v skupine povolaní, dávky dopĺňajúce dávky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia alebo také, ktoré ich nahrádzajú bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná.“</TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="4"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Španielske právo</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">LGSS</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Článok 251 Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení) v konsolidovanom znení, schválenom prostredníctvom Real Decreto Legislativo 8/2015 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General de la Seguridad Social (kráľovský legislatívny dekrét 8/2015, ktorým sa schvaľuje konsolidované znenie všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení) z <DATE ISO="20151030">30. októbra 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>BOE č. 261 z <DATE ISO="20151031">31. októbra 2015</DATE>, s. 103291, a korigendum k BOE č. 36 z <DATE ISO="20160211">11. februára 2016</DATE>, s. 10898.</P></NOTE> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>LGSS<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>), s názvom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Ochranný účinok<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Pracovníci, ktorí patria do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, majú nárok na dávky sociálneho zabezpečenia za podmienok stanovených v tejto všeobecnej úprave sociálneho zabezpečenia s nasledujúcimi osobitosťami:</P><P>…</P><P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>Medzi ochranné opatrenia osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti nepatrí ochrana v nezamestnanosti.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></TXT></NP></ITEM></LIST></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Článok 264 LGSS, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>Chránené osoby<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>Ochrana v nezamestnanosti sa vzťahuje na tieto osoby, pokiaľ na tento účel platia príspevky:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>zamestnanci, ktorí patria do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>zamestnanci, ktorí patria do osobitných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú krytie pre toto riziko, s osobitosťami stanovenými zákonom;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></P></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Kráľovský dekrét 625/1985</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Článok 19 Real Decreto 625/1985, por el que se desarrolla la Ley 31/1984, de 2 de agosto, de Protección por Desempleo (kráľovský dekrét 625/1985, ktorým sa vykonáva zákon 31/1984 z <DATE ISO="19840802">2. augusta 1984</DATE> o ochrane v nezamestnanosti), z <DATE ISO="19850402">2. apríla 1985</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>BOE č. 109 zo <DATE ISO="19850507">7. mája 1985</DATE>, s. 12699, a korigendum k BOE č. 134 z <DATE ISO="19850605">5. júna 1985</DATE>, s. 16992.</P></NOTE>, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>Platenie príspevkov<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>, v odseku 1 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>Na účely ochrany v nezamestnanosti musia platiť príspevky všetky podniky a všetci pracovníci patriaci do všeobecného systému a osobitných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú ochranu proti tomuto riziku. Vymeriavací základ pre príspevky na ochranu proti riziku nezamestnanosti je rovnaký ako v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania.<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="5"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>CJ je pracovníčka v domácnosti, ktorá poskytuje služby svojmu zamestnávateľovi, fyzickej osobe. Od januára 2011 je poistená v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov v domácnosti (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20191108">8. novembra 2019</DATE> CJ požiadala Tesorería General de la Seguridad Social (Všeobecná pokladnica sociálneho zabezpečenia, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>TGSS<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>) o prihlásenie do systému sociálneho zabezpečenia na účely platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti s cieľom získať nárok na zodpovedajúcu dávku. K žiadosti bol pripojený písomný súhlas jej zamestnávateľa s platením uvedených príspevkov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Rozhodnutím z <DATE ISO="20191113">13. novembra 2019</DATE> TGSS túto žiadosť zamietla s odôvodnením, že keďže je CJ poistená v osobitom systéme pre pracovníkov v domácnosti, článok 251 písm. d) LGSS výslovne vylučuje možnosť prispievať do tohto systému na účely poistenia v nezamestnanosti. Toto rozhodnutie potvrdila TGSS rozhodnutím z <DATE ISO="20191219">19. decembra 2019</DATE>, ktoré bolo prijaté v nadväznosti na sťažnosť, ktorú podala CJ hierarchicky nadradenej osobe.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20200605">5. júna 2020</DATE> podala CJ proti druhému rozhodnutiu TGSS žalobu na Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n<HT TYPE="SUP">o</HT> 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo), v ktorej v podstate tvrdila, že toto vnútroštátne ustanovenie (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>) spôsobuje pracovníkom v domácnosti sociálne ťažkosti, pokiaľ sa ich pracovný pomer skončí z dôvodov, ktoré im nemožno pripísať. V tejto situácii nemajú prístup nielen k dávke v nezamestnanosti, ale ani k ďalšej sociálnej pomoci, ktorá je podmienená zánikom nároku na túto dávku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Za týchto okolností sa Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n<HT TYPE="SUP">o</HT> 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo) rozhodnutím z <DATE ISO="20200729">29. júla 2020</DATE>, ktoré bolo do kancelárie Súdneho dvora doručené <DATE ISO="20200814">14. augusta 2020</DATE>, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>1.</NO.P><TXT>Majú sa článok 4 ods. 1 [smernice 79/7], ktorý stanovuje rovnaké zaobchádzanie a zakazuje akúkoľvek priamu či nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o povinnosť platiť príspevky na sociálne zabezpečenie, ako aj článok 5 písm. b) [smernice 2006/54], ktorý obsahuje rovnaký zákaz priamej alebo nepriamej diskriminácie z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o pôsobnosť systémov sociálneho zabezpečenia a podmienky prístupu do nich, ako aj v prípade povinnosti platiť príspevky a výpočtu výšky príspevkov, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 251 písm. d) LGSS, podľa ktorého <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>medzi ochranné opatrenia osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti nepatrí ochranné opatrenie týkajúce sa nezamestnanosti<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="2018" ID="QE0022"/>?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Ak Súdny dvor odpovie na prvú otázku kladne, má uvedené zákonné ustanovenie považovať za príklad zakázanej diskriminácie podľa článku 9 ods. 1 písm. e) a/alebo písm. k) smernice 2006/54 z toho dôvodu, že adresátmi sporného ustanovenia, t. j. článku 251 písm. d) LGSS, sú takmer výlučne ženy?<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložili TGSS, španielska vláda, ako aj Európska komisia. Ústne pripomienky boli prednesené v mene CJ, TGSS, španielskej vlády, ako aj Komisie na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo <DATE ISO="20210630">30. júna 2021</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Analýza</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">A.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O prípustnosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>TGSS a španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach spochybňujú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania a otázok, ktoré sú v ňom uvedené.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>TGSS v prvom rade tvrdí, že spor vo veci samej je umelý v tom zmysle, že CJ podala žalobu na vnútroštátny súd na základe klamlivých dôvodov. Spor sa totiž netýka údajného práva platiť príspevky, ale priznania nároku na dávky v nezamestnanosti v rámci sociálneho zabezpečenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>TGSS a španielska vláda ďalej tvrdia, že na toto priznanie majú právomoc súdy pre sociálne veci, v dôsledku čoho vnútroštátny súd ako správny súd nemá právomoc rozhodovať v tomto spore. Podľa uvedenej vlády teda neexistuje nijaká súvislosť medzi vyriešením tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania a sporu vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>TGSS ďalej tvrdí, že pokiaľ by sa spor vo veci samej skutočne týkal priznania práva na platenie príspevkov, výklad smernice 79/7 nie je nevyhnutný na to, aby mohol vnútroštátny súd rozhodnúť o žalobe. Otázka pôsobnosti ochranných opatrení osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti sa totiž líši od otázky financovania tohto systému.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Nakoniec španielska vláda síce výslovne nepredkladá námietku neprípustnosti, tvrdí však, že smernica 79/7 sa v spore vo veci samej neuplatní. Ďalej uvádza, že prejudiciálne otázky treba vyhlásiť za neprípustné v rozsahu, v akom sa týkajú smernice 2006/54. Komisia síce oficiálne nenamieta prekážku konania, aj ona však tvrdí, že táto smernica sa v prejednávanej veci neuplatní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že s výnimkou tvrdenia, ktoré sa týka smernice 2006/54, treba tieto tvrdenia zamietnuť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Po prvé pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého je spor vo veci samej umelý a prejudiciálne otázky hypotetické, treba pripomenúť, že na prejudiciálne otázky týkajúce sa práva Únie sa vzťahuje domnienka relevantnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150616">16. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gauweiler a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑62/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:400">EU:C:2015:400</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181210">10. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Wightman a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑621/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:999">EU:C:2018:999</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že v tomto spore ide o priznanie práva na dávky v nezamestnanosti pracovníkom v domácnosti v rámci sociálneho zabezpečenia. CJ totiž svojou žalobou napáda zamietavé rozhodnutie TGSS o jej žiadosti o možnosť platiť príspevky na poistenie v nezamestnanosti, a to nie v rámci výkonu údajného práva na platenie príspevkov, ale <HT TYPE="ITALIC">na účely</HT> nadobudnutia nároku na dávky v nezamestnanosti. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že toto zamietnutie vychádza z rozhodnutia legislatívnej politiky, podľa ktorého je pracovníkom v domácnosti odopretá možnosť prístupu k sociálnym dávkam v nezamestnanosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že TGSS v rozhodnutí z <DATE ISO="20191113">13. novembra 2019</DATE> konštatovala, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>v súčasnosti nie je možné platiť príspevky v systéme sociálneho zabezpečenia <HT TYPE="ITALIC">na ochranu v prípade nezamestnanosti</HT> pre túto skupinu pracovníkov/pracovníčok<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že keďže článok 251 písm. d) LGSS, ktorým sa toto rozhodnutie vykonáva, sa vzťahuje na skupinu pracovníkov patriacich do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, ktorú tvoria takmer výlučne ženy, toto ustanovenie môže z hľadiska pôsobnosti osobitného systému sociálneho zabezpečenia predstavovať nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorú zakazuje smernica 79/7.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje mnohé spresňujúce informácie o relevantnosti položených otázok, Súdny dvor ho podľa môjho názoru nemôže zamietnuť s odôvodnením, že je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150616">16. júna 2015</DATE>, <NAME.CASE>Gauweiler a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑62/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:400">EU:C:2015:400</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181210">10. decembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Wightman a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑621/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:999">EU:C:2018:999</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Po druhé tvrdenie, podľa ktorého vnútroštátny súd nemá na základe ustanovení vnútroštátneho práva právomoc na rozhodovanie o tomto spore, keďže sa týka priznania práva na dávky v nezamestnanosti v rámci sociálneho zabezpečenia, a teda patrí do právomoci súdov pre sociálne veci, nepostačuje na konštatovanie neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, lebo Súdnemu dvoru neprislúcha spochybňovať posúdenie vnútroštátnych pravidiel o organizácii súdov a o súdnych konaniach, ktoré vykonal vnútroštátny súd.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200930">30. septembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>CPAS de Liège</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑233/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:757">EU:C:2020:757</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> Musí sa totiž držať rozhodnutia vnútroštátneho súdu členského štátu, pokiaľ nie je zrušené v rámci prípadných opravných prostriedkov stanovených vnútroštátnym právom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200716">16. júla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Governo della Repubblica italiana (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑658/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:572">EU:C:2020:572</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0061">61</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> V tejto súvislosti pripomínam, že pokiaľ ide o výklad ustanovení vnútroštátneho práva, Súdny dvor je v zásade povinný vychádzať z posúdenia vyplývajúceho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, lebo podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor nemá právomoc vykladať vnútroštátne právo členského štátu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151006">6. októbra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Târşia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑69/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:662">EU:C:2015:662</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0013">13</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191016">16. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Glencore Agriculture Hungary</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑189/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:861">EU:C:2019:861</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Po tretie a nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého prejudiciálne otázky nie sú prípustné a ktoré je založené na údajnej neuplatniteľnosti smerníc 79/7 a 2006/54 v spore vo veci samej, treba konštatovať, že v rozsahu, v akom sa spor týka, ako uvádza vnútroštátny súd, existencie údajnej nepriamej diskriminácie na základe pohlavia, smernica 79/7 sa v spore vo veci samej uplatní. Táto diskriminácia sa totiž týka pôsobnosti španielskeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý zabezpečuje najmä ochranu proti riziku nezamestnanosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Naopak, smernica 2006/54 sa v prejednávanej veci neuplatní. Z článku 1 tejto smernice totiž vyplýva, že jej účelom je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania a že obsahuje ustanovenia na vykonávanie tejto zásady, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky vrátane odmeny. Nie je možné zahrnúť do pojmov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>pracovné podmienky<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> systémy alebo dávky sociálneho zabezpečenia, akými sú dávky v nezamestnanosti priamo upravené zákonom, s vylúčením akejkoľvek dohody v rámci podniku alebo dotknutého profesijného odvetvia, ktoré sú povinne uplatniteľné na všeobecné kategórie pracovníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Elbal Moreno</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> Okrem toho z článku 1 druhého odseku písm. c) v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. f) uvedenej smernice vyplýva, že smernica sa neuplatňuje na zákonné systémy, ale na zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto pripomienky sa domnievam, že druhú prejudiciálnu otázku treba zamietnuť ako neprípustnú. Napriek tomu navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">B.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">O veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">1.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Preformulovanie prvej prejudiciálnej otázky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>Z dôvodov uvedených v bode 30 vyššie navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal len na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú však treba preformulovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa totiž Súdneho dvora predovšetkým pýta, či sa má článok 4 ods. 1 smernice 79/7 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré z dávok poskytovaných v rámci osobitného systému sociálneho zabezpečenia pracovníkom v domácnosti vylučuje dávky v nezamestnanosti, pokiaľ sa zistí, že týmito pracovníkmi sú takmer výlučne ženy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Aby som na túto otázku mohol navrhnúť užitočnú odpoveď, najprv preskúmam, či ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 79/7 (časť 2). Keďže sa ukáže, že dávky v nezamestnanosti patria do pôsobnosti tejto smernice, po druhé preskúmam, či ako tvrdí vnútroštátny súd, vylúčenie týchto dávok z dávok poskytovaných osobitným systémom pre pracovníkov v domácnosti, ktoré upravuje článok 251 písm. d) LGSS, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú táto smernica zakazuje (časť 3).</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">2.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Patrí ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, do pôsobnosti smernice 79/7?</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Vzhľadom na úvahy uvedené v rámci skúmania prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa budem touto otázkou zaoberať len stručne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Po prvé chcem poukázať na to, že CJ svojou žalobou spochybňuje zamietavé rozhodnutie TGSS o jej žiadosti o možnosť platiť príspevky na poistenie v nezamestnanosti, <HT TYPE="ITALIC">aby nadobudla nárok na dávky v nezamestnanosti</HT>. Po druhé chcem zdôrazniť, že tieto dávky patria do vecnej pôsobnosti smernice 79/7 vzhľadom na to, že sú súčasťou zákonného systému ochrany voči jednému z rizík uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Podľa článku 2 smernice 79/7 sa táto smernica vzťahuje na pracujúce osoby, v dôsledku čoho taká pracovníčka v domácnosti, akou je CJ, patrí do osobnej pôsobnosti tejto smernice.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa domnievam, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, patrí do vecnej pôsobnosti smernice 79/7.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">3.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Predstavuje vylúčenie dávok v nezamestnanosti z dávok poskytovaných v rámci osobitného systému sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov v domácnosti upravené ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle smernice 79/7?</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti článku 251 písm. d) LGSS s právom Únie. Skupinu pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti, totiž tvoria takmer výlučne osoby ženského pohlavia. Toto ustanovenie preto zakladá nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v tom zmysle, že ženám patriacim do tejto skupiny odopiera možnosť prístupu k sociálnej dávke v nezamestnanosti tým, že im bráni platiť príspevky na poistenie tohto rizika.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Účastníci konania vo veci samej a dotknuté subjekty majú rozdielne názory na to, či dochádza k takej nepriamej diskriminácii pracovníkov v domácnosti. Španielska vláda tvrdí, že rozdiel v zaobchádzaní spočívajúci v tom, že z osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti je vylúčená ochrana proti riziku nezamestnanosti, nepredstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia. TGSS existenciu takej diskriminácie nepopiera, ale považuje ju za odôvodnenú, a tvrdí, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, je primerané.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Keďže španielska vláda tvrdí, že nejde o nepriamu diskrimináciu, toto stanovisko týkajúce sa odôvodnenia nerovnakého zaobchádzania a proporcionality ustanovenia, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, obhajuje len subsidiárne.</P></NOTE> Komisia zas tvrdí, že toto ustanovenie zjavne zakladá nepriamu diskrimináciu, a má pochybnosti o určitých dôvodoch, ktoré ju majú opodstatniť, ako aj o jej proporcionalite.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Aby som určil, či ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle smernice 79/7, najprv sa budem zaoberať otázkou, či toto ustanovenie zavádza skutočné nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu pohlavia. Ďalej preskúmam, či je takú nerovnosť možné objektívne odôvodniť z hľadiska ustanovení smernice 79/7, a nakoniec, či je prípadne primeraná.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">a)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Zavádza ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, nerovnaké zaobchádzanie na základe pohlavia?</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Na úvod chcem pripomenúť, že Súdny dvor už veľakrát rozhodol, že pri výkone právomoci každého členského štátu v oblasti úpravy systémov sociálneho zabezpečenia a stanovenia podmienok poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia, pokiaľ chýba harmonizácia na úrovni Únie, musia členské štáty dodržiavať právo Únie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>V súvislosti so smernicou 79/7 pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Espadas Recio</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑98/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:833">EU:C:2017:833</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Podľa článku 1 smernice 79/7 je účelom tejto smernice postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením v oblasti sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach sociálnej ochrany uvedených v článku 3.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Z judikatúry vyplýva, že smernica 79/7 je len vyjadrením zásady rovnosti, jednej zo základných právnych zásad, v danej oblasti. Pozri analogicky rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960430">30. apríla 1996</DATE>, <NAME.CASE>P./S.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑13/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:170">EU:C:1996:170</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež LENAERTS, K.: L’égalité de traitement en droit communautaire. Un principe unique aux apparences multiples. In: <HT TYPE="ITALIC">Cahiers de droit européen</HT>. 1991, s. 3 až 41.</P></NOTE> Článok 4 ods. 1 tejto smernice spresňuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia… predovšetkým pokiaľ ide o rozsah jednotlivých systémov a podmienky prístupu k nim<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že členské štáty musia dodržiavať článok 4 ods. 1 smernice 79/7, ktorým sa uplatňuje zásada zákazu diskriminácie na základe pohlavia v oblasti sociálneho zabezpečenia, keď vykonávajú svoju právomoc v oblasti sociálneho zabezpečenia a predovšetkým dávok v nezamestnanosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O tvrdení španielskej vlády, ktoré sa týka neporovnateľnosti situácií</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Na úvod chcem pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora diskriminácia spočíva v tom, že sa odlišné pravidlá uplatnia v porovnateľných situáciách alebo že sa rovnaké pravidlo uplatní na rozdielne situácie.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19950214">14. februára 1995</DATE>, <NAME.CASE>Schumacker</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑279/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:31">EU:C:1995:31</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20040330">30. marca 2004</DATE>, <NAME.CASE>Alabaster</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑147/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2004:192">EU:C:2004:192</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090716">16. júla 2009</DATE>, <NAME.CASE>Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑537/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:462">EU:C:2009:462</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Praxair MRC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑486/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:379">EU:C:2019:379</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> V tomto smere musím spresniť, že na účely cieľov sociálneho práva Únie súvisí pojem nepriama diskriminácia predovšetkým s rozdielnym zaobchádzaním s porovnateľnými situáciami.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>TOBLER, C.: <HT TYPE="ITALIC">Limites et potentiel du concept de discrimination indirecte</HT>. Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí (Európska komisia), 2009, s. 1 až 85, najmä s. 24.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Španielska vláda sa na základe rozsudku MB (Zmena pohlavia a dôchodok)<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180626">26. júna 2018</DATE> (<NO.CASE>C‑451/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:492">EU:C:2018:492</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> domnieva, že situácia pracovníkov v domácnosti nie je porovnateľná so situáciou ďalších pracovníkov, ktorí patria do všeobecného systému, v dôsledku čoho nejde o nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé. Nielenže treba konštatovať, že obe dotknuté situácie sú porovnateľné z hľadiska nároku na dávky v nezamestnanosti, ale zdá sa, že španielska vláda si pri odkaze na tento rozsudok pletie pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>priama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>nepriama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>priama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> je v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2006/54 vymedzená ako situácia, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>. Súdny dvor vo svojej judikatúre uviedol, že tento pojem treba chápať rovnako ako v kontexte smernice 79/7. V tomto smere spresnil, že ak je také menej priaznivé zaobchádzanie založené na pohlaví a môže predstavovať priamu diskrimináciu v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7, treba ešte overiť, či sú obe skúmané situácie porovnateľné. Pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180626">26. júna 2018</DATE>, <NAME.CASE>MB (Zmena pohlavia a dôchodok)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑451/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:492">EU:C:2018:492</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Z toho vyplýva, že pokiaľ skúmané situácie nie sú porovnateľné, rozdiel v zaobchádzaní nepredstavuje priamu diskrimináciu. Okrem toho treba medzi pojmami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>priama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>nepriama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> rozlišovať na úrovni odôvodnenia. Totiž zatiaľ čo prvý pojem je možné odôvodniť len na základe osobitných dôvodov, ktoré výslovne stanovuje zákon, druhý pojem môže byť odôvodnený <HT TYPE="ITALIC">objektívnymi dôvodmi</HT>. Na otázku, či možno diskrimináciu <HT TYPE="ITALIC">objektívne odôvodniť</HT>, teda treba odpovedať len pri skúmaní nepriamej diskriminácie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Rád by som pripomenul, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, nepredstavuje priamu diskrimináciu, ale nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7. Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok MB (Zmena pohlavia a dôchodok),<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20180626">26. júna 2018</DATE> (<NO.CASE>C‑451/16</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:492">EU:C:2018:492</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>): <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>Preto treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje menej priaznivé zaobchádzanie, <HT TYPE="ITALIC">založené priamo na pohlaví</HT>, s osobou, ktorá zmenila pohlavie po uzavretí manželstva, ale nie s osobou, ktorá si zachovala svoje pohlavie, aké mala pri narodení, a žije v manželskom zväzku, hoci sa tieto osoby nachádzajú v porovnateľnej situácii.<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/> Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE> z prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, je formulované neutrálne. Toto ustanovenie sa totiž vzťahuje bez rozdielu na pracovníkov v domácnosti oboch pohlaví, a teda nepredstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú by bolo možné spochybniť v dôsledku neporovnateľnosti situácií pracovníkov v domácnosti so situáciou ďalších pracovníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pokiaľ ide o rovnaké odmeňovanie pracovníkov a pracovníčok, pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990511">11. mája 1999</DATE>, <NAME.CASE>Angestelltenbetriebsrat der Wiener Gebietskrankenkasse</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑309/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:241">EU:C:1999:241</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0021">21</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>V dôsledku toho treba tvrdenie španielskej vlády zamietnuť.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="11"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O existencii osobitného znevýhodnenia osôb jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Španielska vláda tvrdí, že rozdiel v zaobchádzaní zavedený doložkou o vylúčení dotknutých pracovníkov nepoškodzuje.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Podľa španielskej vlády taký prístup vyplýva z rozsudkov zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Cachaldora Fernández</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:215">EU:C:2015:215</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Espadas Recio</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑98/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:833">EU:C:2017:833</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Treba však pripomenúť, že ako sa domnieva časť právnej náuky, existencia ujmy nie je podmienkou existencie nepriamej diskriminácie. Takže hoci ujma môže byť často indikátorom diskriminácie, pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> ako taký automaticky neznamená existenciu ujmy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>GEULETTE, A.: De la discrimination indirecte telle qu’appréhendée par la Cour de justice des communautés européennes au regard du règlement 1408/71/CEE et de la directive 79/7/CEE. In: <HT TYPE="ITALIC">Revue belge de sécurité sociale</HT>. 2. štvrťrok, 2003, s. 541 až 582, najmä s. 554 a citovaná právna náuka. V tomto smere už Súdny dvor rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>z vymedzenia pojmu diskriminácia nevyplýva, že bola spôsobená priama škoda, [a] tento pojem v prvom rade znamená, že boli stanovené nerovnaké podmienky pre porovnateľné prípady<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>. Napriek tomu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>uplatnenie nerovnakých podmienok môže vyvolať škody, ktoré možno považovať za následok odhaľujúci diskrimináciu<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>. Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19600510">10. mája 1960</DATE>, <NAME.CASE>Barbara a i./Vysoký úrad</NAME.CASE> (<NO.CASE>3/58 až 18/58, 25/58 a 26/58</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1960:18">EU:C:1960:18</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 404).</P></NOTE> Ide teda o to, či dané vnútroštátne opatrenie môže mať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>nepriaznivý alebo nesúrodý účinok<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> na osoby patriace od určitej skupiny v porovnaní s účinkom, ktorý vyvoláva na osoby patriace do inej skupiny.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pokiaľ ide o vplyv americkej právnej náuky v oblasti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>disparate impact<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> v rámci nepriamej diskriminácie v sociálnom práve Únie, pozri najmä TOBLER, C.: <HT TYPE="ITALIC">Indirect Discrimination. A Case Study into the Development of the Legal Concept of Indirect Discrimination under EC Law</HT>. Antwerpen‑Oxford: Intersentia, 2005, s. 91 až 96. Pozri v tomto smere rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19810331">31. marca 1981</DATE>, <NAME.CASE>Jenkins</NAME.CASE> (<NO.CASE>96/80</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:80">EU:C:1981:80</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 925, odôvodnenie 13), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Jenkins</NAME.CASE> (<NO.CASE>96/80</NO.CASE>, neuverejnené, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1981:21">EU:C:1981:21</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>, s. 936 a 937).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Vzhľadom na to sa domnievam, že španielska vláda mala na mysli to, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, neznamená pre pracovníkov v domácnosti osobitné <HT TYPE="ITALIC">znevýhodnenie</HT>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>S týmto tvrdením nesúhlasím. Naopak, domnievam sa, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, osobitne znevýhodňuje pracovníkov v domácnosti, ako budem tvrdiť v nasledujúcich úvahách.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Po prvé chcem poukázať na to, že v smernici 79/7 nie je vymedzený pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>nepriama diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Súdny dvor po prvý raz odkázal na nepriamu diskrimináciu (na základe štátnej príslušnosti) v rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19740212">12. februára 1974</DATE>, <NAME.CASE>Sotgiu</NAME.CASE> (<NO.CASE>152/73</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1974:13">EU:C:1974:13</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0011">11</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), pokiaľ ide o nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z <DATE ISO="19681015">15. októbra 1968</DATE> o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="257" PAGE.FIRST="2" DATE.PUB="1968">Ú. v. ES L 257, 1968, s. 2</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 15): <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>Pravidlá rovnakého zaobchádzania… zakazujú nielen viditeľnú diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti, ale aj <HT TYPE="ITALIC">všetky skryté formy diskriminácie</HT>, ktoré pri uplatnení iných rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedú k rovnakému výsledku.<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pokiaľ ide o nedávnu judikatúru v oblasti voľného pohybu pracovníkov, v ktorej Súdny dvor používa tento pojem, pozri najmä rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>PF a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑830/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:275">EU:C:2020:275</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0030">30</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že tento pojem treba chápať rovnako v rámci smernice 79/7 a v rámci smernice 2006/54. Z článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2006/54 pritom vyplýva, že pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> znamená „situáciu, v ktorej by zjavne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia<?PAGE NO="12"?> do <HT TYPE="ITALIC">osobitnej nevýhody</HT> v porovnaní s osobami druhého pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>INSS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑843/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:55">EU:C:2021:55</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Chcem poukázať na to, že tento rozsudok odráža vývoj definície tohto pojmu v porovnaní s predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>ide o nepriamu diskrimináciu v zmysle článku 4 smernice 79/7, keď pri uplatnení vnútroštátneho opatrenia, a to aj napriek jeho neutrálnej formulácii, dochádza v skutočnosti k <HT TYPE="ITALIC">znevýhodneniu</HT> omnoho väčšieho počtu žien ako mužov<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE>Elbal Moreno</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Cachaldora Fernández</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:215">EU:C:2015:215</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20171109">9. novembra 2017</DATE>, <NAME.CASE>Espadas Recio</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑98/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:833">EU:C:2017:833</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Ako zdôraznila právna náuka, ide o viac kvalitatívne preskúmanie otázky možných nepriaznivých účinkov určitého opatrenia na osoby, na ktoré sa vzťahuje dané kritérium, v porovnaní s inými osobami. Toto nové vymedzenie umožňuje rovnaké zaobchádzanie s nepriamou diskrimináciou na základe kritérií, pre ktoré chýbajú kvantitatívne údaje. Pozri v tomto zmysle MINÉ, M.: Les concepts de discrimination directe et indirecte. In: <HT TYPE="ITALIC">ERA Forum</HT>. zv. 4, 2003, s. 30 až 44, najmä s. 38 a 39; TRIDIMAS, T.: <HT TYPE="ITALIC">The General Principles of EU Law</HT>. Oxford University Press, 2005, s. 67 až 72, a VIELLE, P., WUIAME, N.: <HT TYPE="ITALIC">Évaluation de la mise en œuvre de la directive 79/7/CEE relative à l’égalité de traitement entre les hommes et les femmes en matière de sécurité sociale</HT>, 1999, s. 1 až 49, najmä s. 21.</P></NOTE> Podľa Súdneho dvora sa existencia takého znevýhodnenia môže konštatovať, najmä pokiaľ sa preukáže, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa negatívne dotýka podstatne vyššieho počtu osôb jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>INSS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑843/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:55">EU:C:2021:55</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>V tomto smere chcem pripomenúť, že to, či použitie formálne neutrálneho kritéria predstavuje nepriamu diskrimináciu, závisí od skutkových okolností veci.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri najmä TOBLER, C.: <HT TYPE="ITALIC">Indirect Discrimination. A Case Study into the Development of the Legal Concept of Indirect Discrimination under EC Law</HT>, c. d., s. 58.</P></NOTE> Vnútroštátnemu súdu teda prináleží vzhľadom na okolnosti preskúmať, či ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, možno považovať za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>nepriamo diskriminačné opatrenie<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti štatistické údaje zohrávajú zásadnú úlohu pri konštatovaní existencie skutočného znevýhodnenia osôb jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia. Vnútroštátnemu súdu však prináleží posúdiť, či sú tieto údaje spoľahlivé a či ich možno zohľadniť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>INSS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑843/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:55">EU:C:2021:55</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Treba poukázať na to, že nepriamu diskrimináciu možno preukázať akýmikoľvek prostriedkami, nielen na základe štatistických údajov. Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20191003">3. októbra 2019</DATE>, <NAME.CASE>Schuch‑Ghannadan</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑274/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:828">EU:C:2019:828</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Ak dospeje k záveru, že doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, sa dotýka vyššieho podielu žien ako mužov, ide o nerovnaké zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Po druhé sa zdá, že v prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani z informácií uvedených na pojednávaní nevyplýva, že by chýbali štatistické údaje. Vnútroštátne ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, síce nerozlišuje medzi osobami oboch pohlaví, štatistiky predložené vnútroštátnym súdom však ukazujú, že v rámci skupiny pracovníkov v domácnosti sú v drvivej väčšine znevýhodnené ženy. Vnútroštátny súd uvádza, že TGSS tieto údaje nespochybňuje a že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, znevýhodňuje pracovníkov v domácnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>TGSS v písomných pripomienkach uvádza, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>je nepochybné, že pracovníkmi, ktorí sú poistení v osobitnom systéme pracovníkov v domácnosti, sú vo väčšine prípadov ženy a že ich vylúčenie z ochrany proti nezamestnanosti by mohlo predstavovať nepriamu diskrimináciu v porovnaní s pracovníkmi mužského pohlavia<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/>.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Na účely posúdenia týchto údajov pripomínam, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora na jednej strane vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby zohľadnil všetkých pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje vnútroštátna právna úprava, na ktorej sa rozdielne zaobchádzanie zakladá, konkrétne článok 251 písm. d) LGSS, a na druhej strane, že najlepšia porovnávacia metóda spočíva v porovnaní jednotlivých pomerov pracovníkov, ktorí sú dotknutí údajným rozdielnym<?PAGE NO="13"?> zaobchádzaním a ktorí ním nie sú dotknutí, a ktorí patria do pôsobnosti tejto právnej úpravy v rámci pracovnej sily mužského pohlavia, s tými istými pomermi v rámci pracovnej sily ženského pohlavia, na ktoré sa vzťahuje táto pôsobnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200924">24. septembra 2020</DATE>, <NAME.CASE>YS (Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑223/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:753">EU:C:2020:753</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>INSS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑843/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:55">EU:C:2021:55</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0039">39</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Ak sa táto metóda uplatní v prejednávanej veci, na jednej strane je potrebné zohľadniť nielen poistencov osobitného systému sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov v domácnosti, ale aj všetkých pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje španielsky všeobecný systém sociálneho zabezpečenia, vrátane poistencov osobitných systémov, do ktorého sú títo poistenci zahrnutí, keďže právna úprava, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, prispieva k vymedzeniu osobnej pôsobnosti dávok, ktoré sa týkajú všetkých poistencov všeobecného systému, konkrétne dávok v nezamestnanosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>INSS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑843/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:55">EU:C:2021:55</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT>V tomto smere z článku 264 ods. 1 LGSS vyplýva, že všetci zamestnanci patriaci do <HT TYPE="ITALIC">všeobecného systému sociálneho zabezpečenia</HT> majú v zásade nárok na dávky v nezamestnanosti. V odpovedi na otázku, ktorú položil Súdny dvor na pojednávaní, totiž TGSS vysvetlila, že k <DATE ISO="20210531">31. máju 2021</DATE> patrilo v Španielsku do tohto všeobecného systému <FT TYPE="NUMBER">15872720</FT> zamestnancov. V rámci tejto skupiny bol podiel mužov a žien približne rovnaký, konkrétne 51,04 % a 48,96 %,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Pokiaľ ide o štatistické údaje o prvom štvrťroku 2017, pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> a <FT TYPE="NUMBER">14259814</FT> pracovníkov platilo príspevky na poistenie v nezamestnanosti, zatiaľ čo <FT TYPE="NUMBER">1612906</FT> pracovníkov ich neplatilo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Na druhej strane TGSS na pojednávaní spresnila, že pokiaľ ide o <HT TYPE="ITALIC">osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti</HT>, do ktorého k rovnakému dátumu patrilo <FT TYPE="NUMBER">384175</FT> zamestnancov, podiel mužov a žien sa výrazne líši. Vnútroštátny súd presnejšie uvádza, že ženy predstavujú takmer 100 % pracovníkov patriacich do tohto systému. V tomto smere TGSS na pojednávaní v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa tohto dátumu ďalej uviedla, že skupinu pracovníkov v domácnosti tvorilo <FT TYPE="NUMBER">17171</FT> mužov a <FT TYPE="NUMBER">366991</FT> žien. Z týchto údajov vyplýva, že k sledovanému dátumu uvedenú skupinu tvorili na 95,53 % ženy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Štatistiky, ktoré boli predložené vnútroštátnemu súdu a ktoré potvrdila TGSS na pojednávaní, svedčia o tom, že doložka o vylúčení, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, sa negatívne dotýka významne vyššieho podielu pracovníkov v domácnosti ženského pohlavia ako mužského pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Domnievam sa preto, že keby vnútroštátny súd na základe štatistických údajov, ktoré som práve preskúmal, a prípadne ďalších relevantných skutočností dospel k záveru, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, osobitne znevýhodňuje pracovníkov v domácnosti ženského pohlavia, mal by konštatovať, že toto ustanovenie je v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7, pokiaľ nie je odôvodnené objektívnymi faktormi, ktoré vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0063"><NO.P>63.</NO.P><TXT>V dôsledku toho je teraz potrebné preskúmať, či nerovnaké zaobchádzanie zavedené ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, v neprospech pracovníkov v domácnosti ženského pohlavia môže byť objektívne odôvodnené z hľadiska článku 4 ods. 1 smernice 79/7.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>INSS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑843/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:55">EU:C:2021:55</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="14"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">b)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Môže byť nerovnaké zaobchádzanie zavedené ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, objektívne odôvodnené z hľadiska ustanovení smernice 79/7?</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0064"><NO.P>64.</NO.P><TXT>TGSS a španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach najmä tvrdia, že rozdiel v zaobchádzaní s pracovníkmi v domácnosti je odôvodnený cieľmi založenými na osobitných črtách tejto kategórie pracovníkov a na postavení ich zamestnávateľov, ako aj cieľmi v oblasti ochrany pracovníkov, zachovania úrovne zamestnanosti v tomto odvetví a boja proti nelegálnej práci a podvodom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0065"><NO.P>65.</NO.P><TXT>Treba teda nájsť odpoveď na otázku, či sú tieto dôvody objektívne a či vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia. Podľa Súdneho dvora je to tak najmä v prípade, že zvolené prostriedky slúžia oprávnenému cieľu sociálnej politiky a sú vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného spornou právnou úpravou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860513">13. mája 1986</DATE>, <NAME.CASE>Bilka‑Kaufhaus</NAME.CASE> (<NO.CASE>170/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:204">EU:C:1986:204</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890713">13. júla 1989</DATE>, <NAME.CASE>Rinner‑Kühn</NAME.CASE> (<NO.CASE>171/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:328">EU:C:1989:328</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940224">24. februára 1994</DATE>, <NAME.CASE>Roks a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑343/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:71">EU:C:1994:71</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Okrem toho také prostriedky možno považovať za spôsobilé zaručiť dosiahnutie uvedeného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedajú úsiliu dosiahnuť ho koherentne a systematicky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O skúmaní oprávnenosti cieľa sociálnej politiky, ktorému zodpovedá doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0066"><NO.P>66.</NO.P><TXT>Po prvé pripomínam, že Súdny dvor vo všeobecnosti považuje ciele sociálnej politiky za oprávnené ciele všeobecného záujmu. Ochrana proti riziku nezamestnanosti je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej politiky, ktorá patrí do právomoci členských štátov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0067"><NO.P>67.</NO.P><TXT>Konkrétne v súvislosti s rovnakým zaobchádzaním v oblasti zamestnania a práce už Súdny dvor rozhodol, že podpora zamestnávania predstavuje nepochybne oprávnený cieľ sociálnej politiky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071016">16. októbra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Palacios de la Villa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑411/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:604">EU:C:2007:604</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0065">65</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20200402">2. apríla 2020</DATE>, <NAME.CASE>Comune di Gesturi</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑670/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:272">EU:C:2020:272</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030911">11. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Steinicke</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑77/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:458">EU:C:2003:458</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0062">62</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE> Predovšetkým pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 smernice 79/7, Súdny dvor akceptoval ako objektívny dôvod vzhľadom na prístup do zákonného systému poistenia v nezamestnanosti boj proti nárastu nelegálneho zamestnávania a obchádzaniu právnych predpisov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Megner a Scheffel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑444/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:442">EU:C:1995:442</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pokiaľ ide o prístup k povinnému starobnému invalidnému poisteniu, pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Nolte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:438">EU:C:1995:438</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0031">31</REF.NP.ECR>, <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Okrem toho v súvislosti so základnými slobodami zaručenými Zmluvou Súdny dvor vyhlásil, že také ciele, akým je sociálna ochrana pracovníkov a zjednodušenie súvisiacich administratívnych kontrol [rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20130416">16. apríla 2013</DATE>, <NAME.CASE>Las</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑202/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:239">EU:C:2013:239</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0028">28</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)], ako aj boj proti podvodom, najmä v sociálnej oblasti, a predchádzanie zneužívaniu, patria medzi <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>naliehavé dôvody všeobecného záujmu<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie výkonu základných slobôd uznaných Zmluvou [rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20181113">13. novembra 2018</DATE>, <NAME.CASE>Čepelnik</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑33/17</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2018:896">EU:C:2018:896</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>)]. Musím však pripomenúť, že pojmy <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>naliehavé dôvody všeobecného záujmu<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> v kontexte základných slobôd a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>objektívne dôvody<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> v rámci nepriamej diskriminácie nie sú rovnocenné.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0068"><NO.P>68.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Súdny dvor občas pripustil, že členské štáty majú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>primeranú mieru voľnej úvahy<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>, pokiaľ ide o povahu opatrení sociálnej ochrany a konkrétny spôsob ich realizácie,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>Pozri najmä rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19840712">12. júla 1984</DATE>, <NAME.CASE>Hofmann</NAME.CASE> (<NO.CASE>184/83</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1984:273">EU:C:1984:273</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (o sociálnych opatreniach na zabezpečenie ochrany ženy v tehotenstve a materstve); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19910507">7. mája 1991</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Belgicko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑229/89</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1991:187">EU:C:1991:187</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (o sociálnom cieli, ktorý spočíva v zaručení minimálneho náhradného príjmu), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0091">91</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) (o pridelení príjmu, ktorý sa rovná sociálnemu minimu, ako neoddeliteľnej súčasti sociálnej politiky).</P></NOTE> zatiaľ čo vo svojich novších rozhodnutiach uviedol, že majú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>veľkú mieru voľnej úvahy<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri najmä rozsudky zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Nolte</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑317/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:438">EU:C:1995:438</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19951214">14. decembra 1995</DATE>, <NAME.CASE>Megner a Scheffel</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑444/93</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1995:442">EU:C:1995:442</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19960201">1. februára 1996</DATE>, <NAME.CASE>Posthuma‑van Damme a Oztürk</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑280/94</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1996:27">EU:C:1996:27</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0074">74</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20111020">20. októbra 2011</DATE>, <NAME.CASE>Brachner</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑123/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:675">EU:C:2011:675</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0073">73</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Najmä pokiaľ<?PAGE NO="15"?> ide o nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7, Súdny dvor rozhodol, že členské štáty majú pri výbere opatrení vhodných na dosiahnutie cieľov ich sociálnej politiky a zamestnanosti veľkú mieru voľnej úvahy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20210121">21. januára 2021</DATE>, <NAME.CASE>INSS</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑843/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2021:55">EU:C:2021:55</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0033">33</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0069"><NO.P>69.</NO.P><TXT>Musím poukázať na to, že táto judikatúra Súdneho dvora bola kritizovaná v právnej náuke, ktorá jej vytýka túto zmenu prístupu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Právna náuka kritizovala aj oslabenie trojfázového kritéria na odôvodnenie, ktorého objektívnosť si vyžaduje, aby zvolené prostriedky po prvé zodpovedali skutočnej potrebe (realita), po druhé aby boli vhodné na dosiahnutie cieľa (vhodnosť) a po tretie aby boli na tento účel nevyhnutné (proporcionalita). Podľa právnej náuky Súdny dvor uplatňuje toto kritérium reštriktívnejšie a systematickejšie v oblastiach nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti než v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje najmä smernica 79/7. Pozri najmä BARNARD, C., HEPPLE, B.: Indirect Discrimination: Interpreting Seymour‑Smith. In: <HT TYPE="ITALIC">Cambridge Law Journal</HT>. 58(2), 1999, s. 399 až 412, najmä s. 409 až 412: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>The real problem is that while the Court of Justice is capable of pronouncing on questions of formal equality, it lacks access to the statistical and social science advice which is needed to assess arguments about disparate impact and objective justification<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>. [<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>Skutočný problém spočíva v tom, že Súdny dvor sa síce dokáže vyjadriť k otázkam formálnej rovnosti, nemá však prístup k poradenstvu v oblasti štatistiky a sociálnych vied, ktoré je nevyhnutné na posúdenie tvrdení, ktoré sa týkajú nesúrodého účinku a objektívneho odôvodnenia.<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/>]; BELL, M., WADDINGTON, L.: More Equal than Others: Distinguishing European Union Equality Directives. In: <HT TYPE="ITALIC">Common Market Law Review</HT>. Zv. 38, 2001, s. 587 až 611, najmä s. 593, ako aj VIELLE, P., WUIAME, N., c. d., s. 22. Pokiaľ ide o význam reštriktívneho uplatňovania tohto kritéria v rámci diskriminácie na základe pohlavia, pozri MULDER, J.: <HT TYPE="ITALIC">Indirect sex discrimination in employment. Theoretical analysis and reflections on the CJEU case law and national application of the concept of indirect sex discrimination</HT>. European Network of Legal experts in gender equality and non‑discrimination, Európska komisia, Brusel, 2020, s. 130.</P></NOTE> Chcel by som však uviesť, že bez ohľadu na to, či sa zdôrazní <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>proporcionalita<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>veľkosť<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> voľnej úvahy členských štátov pri výbere opatrení, ktoré sú vhodné na dosiahnutie cieľov ich sociálnej politiky, Súdny dvor predsa rozhodol, že táto voľná úvaha nemôže mať za následok, že uplatňovanie takej základnej zásady práva Únie, akou je zásada rovnakého zaobchádzania, bude zbavené svojej podstaty.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>Rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0071">71</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030320">20. marca 2003</DATE>, <NAME.CASE>Kutz‑Bauer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑187/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:168">EU:C:2003:168</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030911">11. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Steinicke</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑77/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:458">EU:C:2003:458</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0063">63</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140115">15. januára 2014</DATE>, <NAME.CASE>Association de médiation sociale</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑176/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2">EU:C:2014:2</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0070"><NO.P>70.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti pripomínam, že aby rozdiel v zaobchádzaní nepredstavoval nepriamu diskrimináciu, musí byť odôvodnený objektívnymi faktormi, ktoré <HT TYPE="ITALIC">zároveň</HT> vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Je pravda, že ako som už uviedol,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri bod 65 vyššie.</P></NOTE> podľa Súdneho dvora je to tak <HT TYPE="ITALIC">najmä</HT> vtedy, keď zvolené prostriedky slúžia oprávnenému cieľu sociálnej politiky členského štátu, ktorého právna úprava sa posudzuje, a keď sú vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru). Pozri tiež rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19860513">13. mája 1986</DATE>, <NAME.CASE>Bilka‑Kaufhaus</NAME.CASE> (<NO.CASE>170/84</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1986:204">EU:C:1986:204</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19890713">13. júla 1989</DATE>, <NAME.CASE>Rinner‑Kühn</NAME.CASE> (<NO.CASE>171/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1989:328">EU:C:1989:328</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19940224">24. februára 1994</DATE>, <NAME.CASE>Roks a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑343/92</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1994:71">EU:C:1994:71</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0034">34</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20190508">8. mája 2019</DATE>, <NAME.CASE>Villar Láiz</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑161/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:382">EU:C:2019:382</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0048">48</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Na jednej strane teda prináleží členskému štátu, aby preukázal, že uvedené pravidlo zodpovedá oprávnenému cieľu a <HT TYPE="ITALIC">že tento cieľ nesúvisí s akoukoľvek diskrimináciou na základe pohlavia</HT>, a na druhej strane prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby určil, či a v akom rozsahu je predmetné právne ustanovenie odôvodnené takýmto objektívnym faktorom, pričom Súdny dvor má právomoc poskytnúť úvahy vyplývajúce zo spisu vo veci samej, ako aj z písomných a ústnych pripomienok, ktoré mu boli predložené, aby umožnil vnútroštátnemu súdu rozhodnúť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0071"><NO.P>71.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o určenie cieľov sledovaných osobitným systémom pre pracovníkov v domácnosti, nemožno poprieť, že dôvody uvedené španielskou vládou a TGSS, ktoré sa týkajú podpory zamestnávania a udržania úrovne zamestnanosti, ako aj ochrany pracovníkov, boja proti nezákonnej práci a sociálnym podvodom, predstavujú oprávnené ciele sociálnej politiky. Treba však pripomenúť, že pri nepriamej diskriminácii objektívne odôvodnenie nemôže spočívať len vo vymenovaní série cieľov sociálnej politiky, ktoré sa na prvý pohľad javia byť oprávnené: tieto ciele<?PAGE NO="16"?> nesmú vôbec súvisieť s diskrimináciou na základe pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Práve vzhľadom na túto fázu posudzovania určenia existencie nepriamej diskriminácie, t. j. skúmanie objektívneho odôvodnenia, právna náuka vyjadrila výhrady voči skúmaniu uskutočňovanému Súdnym dvorom. Podľa jej názoru sa toto skúmanie javí byť príliš mierne vo všetkých prípadoch, keď sa tvrdí, že predmetná dávka je odôvodnená oprávnenými cieľmi sociálnej politiky. Pozri najmä PENNINGS, F.: <HT TYPE="ITALIC">European Social Security Law</HT>. Antwerp, Oxford a Portland: Intersentia, 2010, s. 322 až 327.</P></NOTE> V tomto smere Súdny dvor mnohokrát konštatoval, že iba všeobecné tvrdenia nepostačujú ako dôkaz o tom, že cieľ vnútroštátneho pravidla nesúvisí s akoukoľvek diskrimináciou na základe pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0059">59</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra). V tomto smere právna náuka poukazuje na to, že skutočnosť, že sa niekto odvoláva na oprávnený cieľ, automaticky neznamená, že ochrana proti nepriamej diskriminácii, ktorú upravuje smernica 79/7, je obmedzená. Pozri TOBLER, C.: <HT TYPE="ITALIC">Limites et potentiel du concept de discrimination indirecte</HT>, c. d., s. 39: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>Práve preto nie je prekvapivé, že Súdnemu dvoru sa vytýka, že určité ciele uznal za oprávnené<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>.</P></NOTE> Preto je ešte potrebné preskúmať, či dôvody sociálnej politiky, ktoré uvádza španielska vláda a TGSS, objektívne vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O skúmaní otázky, či uvedené dôvody objektívne vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0072"><NO.P>72.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o cieľ odôvodňujúci diskrimináciu, ktorý je založený na vlastnostiach odvetvia činnosti pracovníkov v domácnosti a na udržaní úrovne zamestnanosti, španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach na jednej strane tvrdí, že odvetvie činnosti pracovníkov v domácnosti je tradične citlivé na záťaž, ktorú by mohli administratívne povinnosti a náklady na zamestnávanie v oblasti sociálneho zabezpečenia znamenať pre zamestnávateľov (hlavy rodín) a zamestnancov, a na druhej strane, že ide o odvetvie s historicky vysokou zamestnanosťou. To odôvodňuje vylúčenie krytia takého rizika, akým je nezamestnanosť, ktorá má na túto skupinu pracovníkov malý vplyv.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0073"><NO.P>73.</NO.P><TXT>TGSS ako možné odôvodnenie obmedzenia ochrany sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k pracovníkom v domácnosti uviedla odlišné postavenie ich zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi prevádzkujúcimi klasickú výrobnú jednotku, ale hlavami rodín v daných domácnostiach.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>TGSS ďalej zdôraznila, že títo pracovníci môžu poberať dávku v nezamestnanosti, pokiaľ okrem toho, že ukončenie pracovného pomeru nebolo dobrovoľné, prispievali do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia počas šiestich rokov, ktoré predchádzali ich vstupu do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti. To však podľa všetkého vylučuje z nároku na dávku v nezamestnanosti pracovníkov, ktorí vždy vykonávali činnosť ako pracovníci v domácnosti.</P></NOTE> Okrem toho TGSS v písomných pripomienkach poukazuje na to, že vzhľadom na skutočnosť, že činnosť týchto pracovníkov si vyžaduje len nízku kvalifikáciu, a teda je vo všeobecnosti odmeňovaná minimálnou mzdou, by mohlo byť pre týchto pracovníkov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>pohodlnejšie<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> využiť ochranu proti riziku nezamestnanosti než naďalej poskytovať svoje služby, prípade striedať obdobia skutočnej práce s obdobiami odpočinku, počas ktorých by poberali dávku v nezamestnanosti, čo by podnecovalo k podvodom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0074"><NO.P>74.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o cieľ odôvodňujúci diskrimináciu, ktorý je založený na boji proti nelegálnej práci a podvodom, španielska vláda v písomných pripomienkach tvrdí, že vylúčenie ochrany proti riziku nezamestnanosti z osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti je odôvodnené oprávneným cieľom, ktorým je vyhnúť sa sociálnej záťaži a nákladom, ktoré by zhoršili problém nelegálnej práce, a teda zraniteľnosť týchto zamestnancov. Navyše osobitosti pracovného pomeru pracovníkov v domácnosti vyvolávajú ďalšie ťažkosti pri skúmaní určitých základných podmienok prístupu k dávke v nezamestnanosti, akou je nedobrovoľné ukončenie pracovného pomeru alebo problematické uskutočňovanie kontrol a inšpekcií zameraných na overenie existencie nezlučiteľnosti alebo podvodu, a to z dôvodu neporušiteľnosti domovej slobody zamestnávateľov, ktorých domovy sú pracoviskom týchto zamestnancov.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="17"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0075"><NO.P>75.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti španielska vláda a TGSS uvádzajú, že prípadné zahrnutie ochrany proti riziku nezamestnanosti do tohto osobitného systému by nevyhnutne prinieslo zvýšenie príspevkov, čo by mohlo mať za následok nárast nelegálnej práce bez poistenia a platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie, v dôsledku čoho by sa znížila ochrana zamestnancov patriacich do tohto systému.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0076"><NO.P>76.</NO.P><TXT>Ako som uviedol v bode 67 vyššie, ciele sociálnej politiky, ktoré spoločne preskúmam, sú v zásade oprávnenými cieľmi.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Spoločné skúmanie týchto cieľov považujem za relevantné, lebo sa navzájom prekrývajú a sú medzi sebou silno prepojené.</P></NOTE> Napriek tomu priznávam, že mám pochybnosti o nediskriminačnej povahe týchto cieľov, a to z nasledujúcich dôvodov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0077"><NO.P>77.</NO.P><TXT>Po prvé stačí poukázať na to, že systémy sociálneho zabezpečenia často vychádzajú z modelu rodiny, v ktorom sa osoba mužského pohlavia, ktorej je automaticky prisúdené postavenie hlavy rodiny, považuje za osobu, ktorá vykonáva prácu a znáša všetky náklady na domácnosť.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Pozri najmä GEULETTE, A., c. d., s. 555.</P></NOTE> Z tohto dôvodu treba pri skúmaní <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>objektívneho odôvodnenia<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> posúdiť, či sú určité ciele sociálnej politiky uvedené na odôvodnenie rozdielu v zaobchádzaní s osobami ženského pohlavia zakorenené v stereotypných úlohách alebo rodových stereotypoch, z ktorých môže prameniť nepriama alebo systémová diskriminácia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Pozri najmä TOBLER, C.: <HT TYPE="ITALIC">Indirect Discrimination. A Case Study into the Development of the Legal Concept of Indirect Discrimination under EC Law</HT>, c. d., s. 61 a nasl., ako aj citovanú právnu náuku: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>The term <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>structural discrimination<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="2018" ID="QE0058"/> refers to a type of discrimination with a much more complex nature. Structural discrimination arises from deeply rooted views, opinions and value judgments relied on in a given society or from societal, cultural, economic patterns and structures<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>. [<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>Výraz <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>štrukturálna diskriminácia<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="2018" ID="QE0060"/> odkazuje na určitý druh diskriminácie omnoho zložitejšej povahy. Štrukturálna diskriminácia vyplýva z uhlov pohľadu, názorov a úsudkov, ktoré sú hlboko zakorenené v danej spoločnosti, alebo zo spoločenských, kultúrnych a hospodárskych schém a štruktúr.<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>]. Pokiaľ ide o rasovú diskrimináciu, pozri tiež definíciu Vysokého komisariátu OSN pre ľudské práva (HCDH): <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>Discrimination can exist explicitly, through institutions, norms and values… Structural discrimination primarily relates to the ways in which common behaviour and equal legislation and norms for everybody can affect, and obscure, discriminatory intent.<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> Dostupná na tejto adrese: https://www.ohchr.org/Documents/Issues/Racism/IWG/Session8/MirjanaNajcevska.doc.</P></NOTE> Tento model, v ktorom pretrvávajú stereotypy z hľadiska úlohy mužov a žien v spoločnosti,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Pokiaľ ide o tento aspekt, pozri najmä oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019. Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, COM(2017) 678 final.</P></NOTE> už nezodpovedá realite spoločnosti v Európe. Ženy dnes totiž vstupujú na trh práce na všetkých úrovniach, postavenie matiek a otcov má tendenciu byť porovnateľné, pokiaľ ide o rodičovstvo a výchovu detí,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Ako pripomenul generálny advokát Bobek v návrhoch prednesených vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Syndicat CFTC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑463/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:550">EU:C:2020:550</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra), ako aj vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku pre ženy, ktoré majú deti)</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑450/18</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2019:696">EU:C:2019:696</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), najmä s odvolaním sa na rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19881025">25. októbra 1988</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Francúzsko</NAME.CASE> (<NO.CASE>312/86</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1988:485">EU:C:1988:485</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0014">14</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE>, <NAME.CASE>Griesmar</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090326">26. marca 2009</DATE>, <NAME.CASE>Komisia/Grécko</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑559/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:198">EU:C:2009:198</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0069">69</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150716">16. júla 2015</DATE>, <NAME.CASE>Maïstrellis</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑222/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:473">EU:C:2015:473</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> alebo existujú nové formy rodinných štruktúr, najmä osamelí rodičia, a tieto formy už nezodpovedajú klasickému modelu rodiny.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0078"><NO.P>78.</NO.P><TXT>Po druhé ako tvrdí právna náuka, koncepcia rovnosti medzi osobami oboch pohlaví, ktorá konsoliduje tradičný model špecializácie mužskej a ženskej úlohy, má na jednej strane za účinok ignorovanie pracovnej segregácie a nepriaznivej situácie osôb ženského pohlavia na trhu práce, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>pričom umožňuje v systémoch sociálneho zabezpečenia zachovanie nerovnosti medzi typickými a netypickými pracovníkmi<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>VIELLE, P., WUIAME, N., c. d., s. 24. Pozri v tomto smere VOGEL‑POLSKY, E.: Genre et droit: les enjeux de la parité. In: <HT TYPE="ITALIC">Cahiers du GEDISST (Groupe d’étude sur la division sociale et sexuelle du travail)</HT>. č. 17, 1996, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>Principes et enjeux de la parité<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/>, s. 11 až 31: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>Pracovná segregácia… žien v hospodárstve a pracovnom svete má pôvod vo všetkých sociálnych vzťahoch súvisiacich s pohlavím [alebo] v nasiaknutí stereotypmi, ktorých nositeľom je kultúra, vzdelávanie, školský systém, rodina, médiá…<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/>.</P></NOTE> Na druhej strane <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>osoby, ktoré neprijali tradičný model pracovnej<?PAGE NO="18"?> činnosti, a najmä <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>netypickí<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="2018" ID="QE0066"/> pracovníci, sú potom považované za ekonomicky závislé od <QUOT.START CODE="201A" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>typického<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="2018" ID="QE0067"/> pracovníka<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>VIELLE, P., WUIAME, N., c. d., s. 24.</P></NOTE> Také ponímanie rovnosti robí oprávneným zachovanie a rozvoj rôznych foriem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>familializácie nárokov<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Tamže, s. 24. Pokiaľ ide o komplexnú analýzu toho, ako normotvorca Európskej únie postupne rozvíjal rovnosť medzi zamestnancami a zamestnankyňami z hľadiska ich úlohy rodičov, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Syndicat CFTC</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑463/19</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2020:550">EU:C:2020:550</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a nasl.).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0079"><NO.P>79.</NO.P><TXT>Je v tomto kontexte možné pripustiť, že sledované ciele vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0080"><NO.P>80.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že nie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0081"><NO.P>81.</NO.P><TXT>Po prvé sa zdá, že dôvody založené na charakteristike pracovníkov v domácnosti (pracovníci s nízkou kvalifikáciou odmeňovaní minimálnou mzdou) alebo na charakteristike ich zamestnávateľov (hláv rodín) vychádzajú skôr z rodových stereotypov, a teda sotva môžu nesúvisieť s diskrimináciou na základe pohlavia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>V tomto smere z pripomienok Komisie vyplýva, že aby španielska právna náuka vysvetlila súčasné rozdiely v ochrane jednotlivých druhov pracovníkov a najmä pracovníkov v domácnosti, odkazuje predovšetkým na to, že túto skupinu tvoria väčšinou ženy, ktoré sú tradične kryté sociálnym zabezpečením vďaka svojim rodinným väzbám. Pozri najmä OTXOA CRESPO, I.: <HT TYPE="ITALIC">La Seguridad Social del empleo doméstico</HT>: <HT TYPE="ITALIC">evolución y perspectivas</HT>. Universidad del País Vasco – Euskal Herriko Unibertsitatea, 2012, s. 304 a 305. Dostupné na tejto adrese: https://addi.ehu.es/bitstream/handle/10810/11601/9082‑090‑2‑OtxoaTH.pdf?sequence=6&amp;isAllowed=y.</P></NOTE> TGSS tvrdí, že keby boli pracovníci v domácnosti chránení proti riziku nezamestnanosti, bolo by pre týchto pracovníkov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>pohodlnejšie<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>striedať obdobia skutočnej práce s obdobiami odpočinku, počas ktorých by poberali dávku v nezamestnanosti, čo by podnecovalo k podvodom<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/>. Ak by bol tento účinok vzhľadom na tieto charakteristiky preukázaný, logicky by z toho vyplývalo, že všetci pracovníci na trhu práce s nízkou kvalifikáciou, ktorí poberajú minimálnu mzdu, by aj v iných odvetviach mali byť rovnako vylúčení z nároku na dávku v nezamestnanosti. Nie je to však tak.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Španielska vláda v odpovedi na otázku, ktorú položil Súdny dvor na pojednávaní, uviedla, že súkromní šoféri sú zahrnutí do všeobecného režimu sociálneho zabezpečenia a platia príspevky na poistenie v nezamestnanosti.</P></NOTE> V dôsledku toho podľa môjho názoru neexistuje súvislosť medzi dôvodmi, ktoré uvádza TGSS, a vylúčením pracovníkov v domácnosti z nároku na dávky v nezamestnanosti prostredníctvom ustanovenia, ktoré je predmetom sporu vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0082"><NO.P>82.</NO.P><TXT>Po druhé španielska vláda odôvodňuje toto vylúčenie cieľom spočívajúcim v zachovaní úrovne zamestnanosti v oblasti činnosti pracovníkov v domácnosti, pričom na jednej strane poukazuje na to, že nezamestnanosť má malý dosah na túto skupinu pracovníkov, ktorú z väčšej časti tvoria osoby ženského pohlavia, a na druhej strane na to, že podľa jej názoru by prípadné zahrnutie ochrany proti nezamestnanosti do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti nevyhnutne viedlo k zvýšeniu príspevkov, a teda k nárastu nelegálnej práce. Podľa môjho názoru však toto vylúčenie vedie k posilneniu tradičného spoločenského ponímania úloh, lebo okrem toho umožňuje nielen využívať štrukturálne slabšie postavenie osôb, ktoré tvoria odvetvie pracovníkov v domácnosti, ale aj podceňovať hodnotu práce pracovníkov v tomto odvetví,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0064"><P><HT TYPE="ITALIC">Travail décent pour les travailleurs domestiques</HT>, správa IV(1), Medzinárodná konferencia práce, Ženeva, 99. zasadnutie, 2010, s. 1 až 134. Pokiaľ ide o pracovnú segregáciu, pozri RODRÍGUEZ ESCANCIANO, S.: Condiciones de trabajo y discriminación salarial por razón de sexo. In: CASAS BAAMONDE, M. E., GIL ALBURQUERQUE, R. (dir.): <HT TYPE="ITALIC">Derecho Social de la Unión Europea. Aplicación por el Tribunal de Justicia</HT>, Francis Lefebvre, 2019, s. 269 až 307, najmä s. 280 a nasl.</P></NOTE> ktorú by, naopak, mala spoločnosť uznať a oceniť.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0083"><NO.P>83.</NO.P><TXT>Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že ciele uvedené španielskou vládou a TGSS, ktoré sa týkajú zachovania úrovne zamestnanosti v odvetví pracovníkov v domácnosti a vlastností tohto odvetvia alebo boja proti nelegálnej práci, súvisia s diskrimináciou na základe pohlavia, a preto nemôžu odôvodniť diskrimináciu osôb ženského pohlavia.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="19"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0084"><NO.P>84.</NO.P><TXT>Pre prípad, že by sa Súdny dvor predsa len domnieval, že doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, zodpovedá oprávneným cieľom, ktoré <HT TYPE="ITALIC">zároveň</HT> vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia, preskúmam otázku, či je táto doložka vhodná na dosiahnutie cieľa sledovaného ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, a či je na tento účel nevyhnutná.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0065"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0053">53</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">c)</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Je ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, primerané?</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">1)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O vhodnosti a nevyhnutnosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0085"><NO.P>85.</NO.P><TXT>Ako uviedol Súdny dvor, nezdá sa byť nerozumné, aby sa vnútroštátne orgány členského štátu domnievali, že konkrétne opatrenie môže byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvádzaných na účely sociálnej ochrany pracovníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0066"><P>Pozri najmä v tomto zmysle rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20071016">16. októbra 2007</DATE>, <NAME.CASE>Palacios de la Villa</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑411/05</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:604">EU:C:2007:604</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0072">72</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Možno však také opatrenie, aké je predmetom sporu vo veci samej, ktoré vylučuje určitú kategóriu pracovníkov, v prejednávanej veci pracovníkov v domácnosti, z nároku na dávky v nezamestnanosti, považovať za vhodné a nevyhnutné?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0086"><NO.P>86.</NO.P><TXT>Pripomínam, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že jednoduché všeobecné tvrdenia týkajúce sa schopnosti určitého opatrenia udržiavať zamestnanosť a bojovať proti nezákonnej práci nepreukazujú, že cieľ ustanovenia, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, nesúvisí s diskrimináciou na základe pohlavia, ani neposkytujú informácie, ktoré by umožňovali dôvodne sa domnievať, že zvolenými prostriedkami je možné dosiahnuť tento cieľ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0067"><P>Pozri v tomto zmysle rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19990209">9. februára 1999</DATE>, <NAME.CASE>Seymour‑Smith a Perez</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑167/97</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1999:60">EU:C:1999:60</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030320">20. marca 2003</DATE>, <NAME.CASE>Kutz‑Bauer</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑187/00</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:168">EU:C:2003:168</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0058">58</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>); z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20030911">11. septembra 2003</DATE>, <NAME.CASE>Steinicke</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑77/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:458">EU:C:2003:458</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090305">5. marca 2009</DATE>, <NAME.CASE>Age Concern England</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑388/07</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:128">EU:C:2009:128</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0051">51</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0087"><NO.P>87.</NO.P><TXT>Treba teda odpovedať na otázku, či doložku o vylúčení, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, možno považovať za opatrenie, ktoré je vhodné na zaručenie týchto cieľov sociálnej politiky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0068"><P>Pozri judikatúru pripomenutú v bode 65 vyššie.</P></NOTE> Aby to tak bolo, doložka musí skutočne zodpovedať úsiliu dosiahnuť tento cieľ a musí sa uplatňovať koherentne a systematicky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0069"><P>Pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovanú judikatúru).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0088"><NO.P>88.</NO.P><TXT>Na jednej strane mám pochybnosti o schopnosti dotknutej doložky sledovať uvádzané oprávnené ciele, a to z dôvodov, ktoré som vysvetlil v bodoch 77 až 82 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0089"><NO.P>89.</NO.P><TXT>Na druhej strane pokiaľ ide o požiadavku na koherentné a systematické uplatňovanie tejto doložky, domnievam sa, že vnútroštátny súd by mohol preskúmať tieto aspekty.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0090"><NO.P>90.</NO.P><TXT>Po prvé treba poukázať na to, že z ústnych pripomienok CJ vyplýva, že jedinou kategóriou pracovníkov vylúčenou z ochrany proti riziku nezamestnanosti je kategória pracovníkov v domácnosti.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0091"><NO.P>91.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti TGSS na pojednávaní uviedla, že z ochrany proti riziku nezamestnanosti sú vylúčené aj osoby patriace do iných oblastí činnosti, v ktorých je pomer zastúpenia osôb jedného a druhého pohlavia podobný, akými sú účastníci vzdelávacích programov a poslanci parlamentu. Ďalej poukázal na osoby patriace do určitých skupín, ktoré neplatia príspevky na poistenie<?PAGE NO="20"?> v nezamestnanosti, akými sú konatelia a/alebo správcovia obchodných, profesijných alebo podobných spoločností, ako aj kňazi, ktorými sú vo väčšine prípadov muži. Uvedené príklady zo zjavných dôvodov nie sú relevantné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0070"><P>Pozri v tomto smere bod 81 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0092"><NO.P>92.</NO.P><TXT>Po druhé z pripomienok španielskej vlády vyplýva, že osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti kryje pracovné riziká súvisiace s pracovnými úrazmi a s chorobami z povolania. Treba teda overiť, či je riziko podvodu alebo problematické vykonávanie kontrol skutočne významnejšie z hľadiska dávok v nezamestnanosti, z ktorých sú pracovníci v domácnosti vylúčení, než z hľadiska ďalších dávok priznaných týmto pracovníkom.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0071"><P>Z ústnych pripomienok španielskej vlády vyplýva, že tento systém kryje aj riziká súvisiace s tehotenstvom a dojčením, s materstvom a otcovstvom, ako aj riziko úmrtia a prežitia.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0093"><NO.P>93.</NO.P><TXT>Po tretie súhlasím s názorom Komisie, podľa ktorého treba posúdiť prísnosť opatrenia zvoleného na boj proti nelegálnej práci a podvodom. Chcem totiž poukázať na to, že úplné vylúčenie určitej kategórie pracovníkov, akou sú pracovníci v domácnosti, z ochrany proti riziku nezamestnanosti ako opatrenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>sociálnej ochrany<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> podľa všetkého nie je v prospech týchto pracovníkov. Ťažko si teda viem predstaviť, ako by bolo možné považovať za koherentnú takú doložku o vylúčení, akou je doložka, ktorá je predmetom sporu vo veci samej a ktorá údajne bojuje proti nelegálnej práci, ale zdá sa, že zhoršuje sociálne ťažkosti tejto kategórie pracovníkov. Inak by to bolo v prípade opatrenia na boj proti nelegálnej práci určeného na kontrolovanie podvodného poberania dávok v nezamestnanosti, ktoré by bolo koherentné s cieľom sociálnej ochrany pracovníkov v domácnosti a nesankcionovalo by ich.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0072"><P>Komisia uvádza ako príklad poukaz na služby, ktorý existuje vo Francúzsku a v Belgicku, zníženie alebo úplné či čiastočné oslobodenie od príspevkov v prípade určitých zamestnávateľov, ako aj daňové bonifikácie alebo úľavy.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0094"><NO.P>94.</NO.P><TXT>Po štvrté pokiaľ ide najmä o súvislosť medzi zvýšením príspevkov a nelegálnou prácou,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0073"><P>Pozri bod 75 vyššie.</P></NOTE> ktorú uvádza TGSS, z písomných pripomienok TGSS vyplýva, že vytvorenie osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti zahrnutého do všeobecného systému v roku 2012<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0074"><P>Real Decreto 1620/2011 por el que se regula la relación laboral de carácter especial del servicio del hogar familiar (kráľovský dekrét 1620/2011 upravujúci pracovný pomer pracovníkov v domácnosti, ktorý má osobitnú povahu) zo <DATE ISO="20111114">14. novembra 2011</DATE> (BOE č. 277 zo <DATE ISO="20111117">17. novembra 2011</DATE>, s. 119046).</P></NOTE> viedlo, naopak, k podstatnému nárastu počtu týchto poistených pracovníkov,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0075"><P>V tejto súvislosti CJ na pojednávaní uviedla, že počet prihlásených do systému sociálneho zabezpečenia spomedzi týchto pracovníkov sa v roku 2012 zvýšil z <FT TYPE="NUMBER">296949</FT> na <FT TYPE="NUMBER">414453</FT>.</P></NOTE> čo poukazuje na predchádzajúcu nelegálnu prácu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0076"><P>TGSS však vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že počet poistencov sa následne v rokoch 2012 až 2019 znížil.</P></NOTE> Vzhľadom na to nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi zvýšením príspevkov a nelegálnou prácou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0095"><NO.P>95.</NO.P><TXT>Po piate treba odpovedať na otázku, či skutočnosť, že pracoviskom je domácnosť zamestnávateľa, opodstatňuje voľbu predmetného vylučujúceho opatrenia. Treba teda preskúmať, aký veľký vplyv má pracovisko na takú voľbu. Ako môže totiž skutočnosť, že služby sú poskytované v domácnosti zamestnávateľa, viesť k vylúčeniu dávok v nezamestnanosti z dávok poskytovaných pracovníkom v domácnosti, ak nevedie k vylúčeniu iných sociálnych dávok, na ktoré majú títo pracovníci nárok, akou je dávka súvisiaca s pracovnými úrazmi alebo s chorobami?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0096"><NO.P>96.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide v tomto smere o systematické hľadisko, vnútroštátny súd by mohol ďalej preskúmať, či má v súvislosti s dávkami v nezamestnanosti pracovisko rovnaký vplyv na situáciu iných pracovníkov, ktorých pracoviskom je tiež miesto bydliska zamestnávateľa (záhradníci, súkromní<?PAGE NO="21"?> šoféri atď.) alebo ich vlastná domácnosť (samostatne zárobkovo činné osoby), ako na situáciu pracovníkov v domácnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0077"><P>Ako som uviedol v poznámke pod čiarou 63 vyššie, španielska vláda v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom na pojednávaní uviedla, že súkromní šoféri platia príspevky na poistenie v nezamestnanosti.</P></NOTE> V tomto smere treba ďalej nájsť odpoveď na otázku, aké sú požiadavky na inšpekcie v domácnosti a v podniku.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0078"><P>Komisia vo svojich písomných pripomienkach odkazuje na parlamentnú otázku, ktorú Komisii (P‑128/2020) položili španielski poslanci Európskeho parlamentu a v ktorej uviedli, pokiaľ ide o možnosť vykonávať inšpekcie v domácnostiach na účely odhaľovania podvodov, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>Tribunal Supremo [Najvyšší súd (Španielsko)] požaduje rovnaké podmienky (nepriame dôkazy podvodu, zásady nevyhnutnosti a proporcionality) na vykonanie inšpekcie v podniku alebo v domácnosti<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/>. Dostupná na tejto adrese: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P‑9‑2020‑000128_EN.html.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0097"><NO.P>97.</NO.P><TXT>Po šieste a nakoniec by mohlo byť relevantné zistiť, či sú pracovníkom v domácnosti priznané iné sociálne dávky, ktoré by mohli kompenzovať chýbajúcu ochranu proti riziku nezamestnanosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0079"><P>TGSS v tomto smere na pojednávaní vysvetlila, že dávka v dočasnej práceneschopnosti je výhodnejšia, lebo sa nevypláca od pätnásteho dňa, ale od deviateho dňa.</P></NOTE> V tomto smere CJ na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom uviedla, že nielenže neexistuje iná dávka, ktorá by mohla kompenzovať chýbajúcu ochranu proti tomuto riziku, ale vylúčenie z tejto ochrany navyše vedie k tomu, že pracovníci v domácnosti prichádzajú o nárok na ďalšie dávky, akou je dávka v trvalej práceneschopnosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0080"><P>Vnútroštátny súd uvádza, že keď sa pracovný pomer pracovníkov v domácnosti skončí z dôvodov, ktoré im nemožno pripísať, nemožnosť poberať dávku v nezamestnanosti znamená aj nemožnosť prístupu k ďalšej sociálnej pomoci, ktorá je podmienená zánikom nároku na túto dávku. Pozri v tomto smere bod 16 vyššie.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0098"><NO.P>98.</NO.P><TXT>V tomto smere španielska vláda a TGSS tvrdia, že nedávno bola zavedená mimoriadna dávka pre nedostatok činnosti<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0081"><P>Článok 30 Real Decreto‑ley 11/2020 por el que se adoptan medidas urgentes complementarias en el ámbito social y económico para hacer frente al COVID‑19 (kráľovská vyhláška so silou zákona 11/2020 o prijatí naliehavých doplnkových opatrení na boj proti ochoreniu COVID‑19 v sociálnej a hospodárskej oblasti) z <DATE ISO="20200331">31. marca 2020</DATE> (BOE č. 91 z <DATE ISO="20200401">1. apríla 2020</DATE>).</P></NOTE> v prospech poistencov osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, ktorí v dôsledku zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou ochorenia covid‑19 museli obmedziť alebo ukončiť svoju činnosť. Musím však poukázať na to, že táto mimoriadna dávka je dočasná. Samotná TGSS vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že táto dávka <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>zostane v platnosti počas <HT TYPE="ITALIC">jedného mesiaca</HT> (odo dňa vzniku nároku), pričom toto obdobie možno prijatím kráľovskej vyhlášky so silou zákona vždy predĺžiť o jeden mesiac<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0099"><NO.P>99.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, sa nezdá byť vhodné na zaručenie cieľov súvisiacich s bojom proti nelegálnej práci a proti podvodom, ako aj s udržaním zamestnanosti, keďže toto ustanovenie podľa všetkého skutočne nezodpovedá úsiliu dosiahnuť tieto ciele ani sa neuplatňuje koherentne a systematicky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0082"><P>Pozri najmä rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20140717">17. júla 2014</DATE>, <NAME.CASE>Leone</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑173/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2090">EU:C:2014:2090</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0054">54</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0100"><NO.P>100.</NO.P><TXT>V dôsledku toho sa domnievam, že doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, tým, že úplne zakazuje prístup k dávke v nezamestnanosti všetkým pracovníkom v domácnosti, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="ITALIC">2)</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Predbežný záver</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0101"><NO.P>101.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, predstavuje nepriamu diskrimináciu v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7, lebo nie je odôvodnené objektívnymi faktormi, ktoré nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="22"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">4.</HT></HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD"><HT TYPE="ITALIC">Dodatočné poznámky</HT></HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0102"><NO.P>102.</NO.P><TXT>Na záver svojej analýzy chcem ešte poukázať na dve veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0103"><NO.P>103.</NO.P><TXT>Na jednej strane z písomných pripomienok Komisie, ako aj z ústnych pripomienok CJ vyplýva, že kráľovský dekrét 1620/2011 zo <DATE ISO="20111114">14. novembra 2011</DATE> v druhom dodatočnom ustanovení stanovuje, že ministerstvo práce zriadi skupinu expertov, ktorá má do <DATE ISO="20121231">31. decembra 2012</DATE> vypracovať správu najmä o <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>životaschopnosti zriadenia systému na ochranu proti nezamestnanosti, prispôsobeného osobitostiam činnosti pracovníkov v domácnosti, ktorý by zaručoval zásadu prispievania, solidarity a finančnej udržateľnosti<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/>. Komisia i CJ zdôraznili, že toto ustanovenie sa podľa všetkého dodnes nevykonáva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0104"><NO.P>104.</NO.P><TXT>Na druhej strane článok 14 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti, schváleného <DATE ISO="20110616">16. júna 2011</DATE>, stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>každý člen musí prijať vhodné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pri náležitom zohľadnení osobitostí práce v domácnosti, aby zabezpečil, že pracovníci v domácnosti budú mať v oblasti sociálneho zabezpečenia… podmienky, ktoré nebudú menej priaznivé než podmienky všetkých pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/>. Komisia poukazuje na to, že Španielske kráľovstvo síce tento dohovor zatiaľ neratifikovalo, je však členom Medzinárodnej organizácie práce.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0083"><P>Španielska vláda v tomto smere na pojednávaní uviedla, že postupy potrebné na ratifikáciu tohto dohovoru sa začali a mohli by viesť k uznaniu pracovníkov v domácnosti, pokiaľ ide o ochranu voči nezamestnanosti.</P></NOTE></TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0105"><NO.P>105.</NO.P><TXT>Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n<HT TYPE="SUP">o</HT> 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo, Španielsko), takto:</TXT><P>Článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré z dávok poskytovaných v rámci osobitného systému sociálneho zabezpečenia pracovníkom v domácnosti vylučuje dávky v nezamestnanosti, pokiaľ sa zistí, že týmito pracovníkmi sú takmer výlučne ženy.</P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>