Návrh rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje osobitný program „Civilná justícia“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ {SEK(2005) 434} /* KOM/2005/0122 v konečnom znení - COD 2005/0040 */

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.4.2005

KOM(2005) 122 v konečnom znení

2005/0037 (COD)

2005/0038 (CNS)

2005/0039 (CNS)

2005/0040 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

ktorým sa ustanovuje rámcový program „Základné práva a spravodlivosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje osobitný program „Boj proti násiliu (Daphne), drogová prevencia a informovanosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa ustanovuje osobitný program „Základné práva a občianstvo“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa ustanovuje osobitný program „Trestná justícia“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje osobitný program „Civilná justícia“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“

(predložené Komisiou) {SEK(2005) 434}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

ktorým sa ustanovuje rámcový program „Základné práva a spravodlivosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013

Oznámenie, ktoré stanovuje rámcový program „Základné práva a spravodlivosť“, je súčasťou jednotného súboru návrhov, ktoré majú za cieľ primerane podporiť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s finančnými výhľadmi na rok 2007. Tri kľúčové ciele slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa budú rozvíjať paralelne a rovnako intenzívne, a tým umožnia vyrovnaný prístup založený na princípoch demokracie, rešpektovania základných práv a slobôd a právneho štátu. Každý z týchto cieľov podlieha rámcovému programu, pričom poskytuje potrebnú súdržnosť intervencií v každej oblasti politiky a zreteľne spája politické ciele a zdroje, ktoré sú k dispozícii na ich podporu. Táto štruktúra okrem iného predstavuje významné zjednodušenie a racionalizáciu existujúcej finančnej podpory v oblasti slobody, spravodlivosti a bezpečnosti, a tým umožňuje väčšiu flexibilitu pri rozdeľovaní priorít a zvyšovaní celkovej transparentnosti.

1. ÚVOD

Vytvorením jednotného trhu a zavedením jednotnej meny postúpila európska integrácia vpred najmä v ekonomickej oblasti. Vytvorenie integrovanej, ekonomickej oblasti bez hraníc sa ukončilo tak, ako predpokladala Amsterdamská zmluva, vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Je potrebné, aby sa táto oblasť naďalej rozvíjala a posilňovala.

V oznámení pod názvom „Budujeme našu spoločnú budúcnosť: politické výzvy a rozpočtové prostriedky v rozšírenej Únii na obdobie rokov 2007 až 2013“[1] Komisia uviedla, že „ sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú základnými hodnotami, ktoré tvoria kľúčové komponenty európskeho modelu spoločnosti. (...) V tomto kontexte predstavuje rozvíjanie tejto dimenzie Európskej únie nové hranice integrácie: skutočný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je nevyhnutným stavebným kameňom Európskej únie v jadre politického projektu rozšírenej Únie“ [2] .

Rôzne aspekty priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vytvárajú rovnováhu medzi zárukou základných práv jednotlivca a plnením základných povinností zo strany Únie[3].

Rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zodpovedá hlavnému záujmu občanov členských štátov prednesenému v rámci Únie. Z tohto dôvodu Európska rada prijala v novembri 2004 Haagsky program, ako pokračovanie programu prijatého Európskou radou v Tampere v roku 1999. Na základe výsledkov programu z Tampere predstavuje Haagsky program novú agendu, ktorá Únii umožňuje ďalej rozvíjať to, čo sa už dosiahlo a zároveň plniť nové výzvy. Zdôrazňuje tiež, že vytvorenie Európy pre občanov si vyžaduje nielen úplné rešpektovanie základných práv, ale aj aktívnu podporu týchto práv.

Ústavná zmluva uznala hodnoty a ciele Únie zapracovaním Charty základných práv. Okrem toho pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ESĽP) posilní európsky záväzok ochraňovať ľudské práva vytvorením vonkajšej justičnej kontroly Európskej únie pokiaľ ide o rešpektovanie ľudských práv[4]. Zvýšená ochrana a podpora základných práv tiež znamená, že by sa mali prijímať zosúladené opatrenia proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu prostredníctvom väčšej podpory dialógu medzi náboženstvami a multikulturálneho dialógu s cieľom posilňovať porozumenie a vzájomné poznanie.

Takýto vývoj má za následok významné posilnenie základných hodnôt, ktoré stoja v centre európskeho projektu. Únia bude právne viazaná nielen rešpektovať tieto práva a hodnoty, ale tiež zaistiť, aby boli účinne podporované vo všetkých oblastiach politiky (vnútorných aj vonkajších), v ktorých má pôsobnosť Európska únia. Urýchlene sa bude musieť zvýšiť aj monitorovanie činností, aby sa zabezpečilo, že členské štáty prijmú vo svojich oblastiach pôsobnosti rovnaký prístup, najmä v kontexte vzrastajúcej a stále rôznorodejšej Únie a nových výziev. Podpora občianstva Európskej únie by mala rozvíjať pocity príslušnosti k Únii, ktorá zdieľa rovnaké základné práva a hodnoty, chrániac a rešpektujúc pritom rozmanitosť kultúr a tradícií národov Európy.

Boj proti násiliu jednoznačne predstavuje časť ochrany základných práv tak, ako stanovuje Charta základných práv, obzvlášť právo na fyzickú integritu. Spojenie medzi násilím a niektorými základnými právami (sloboda, bezpečnosť, zdravie, zamestnanosť, atď.) je tak silné, že by sa mala podporovať spoločná implementácia týchto práv, pretože patria k fyzickej integrite osoby. To isté platí o boji proti užívaniu a pašovaniu drog, teda oblasti, v ktorej sa od roku 1990 na európskej úrovni plní obsiahla, multidisciplinárna a integrovaná stratégia, avšak bez jasne definovanej finančnej podpory. Táto stratégia je založená na piatich základných elementoch: znížení dopytu, znížení ponuky a boji proti nezákonnému pašovaniu, medzinárodnej spolupráci a koordinácii na vnútroštátnej aj európskej úrovni a na informovanosti, výskume a hodnotení.

Vytvorenie Európy pre občanov v sebe tiež zahŕňa vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti, založeného na princípe vzájomného uznávania a budovania dôvery: hranice medzi krajinami by už nemali byť prekážkou riešenia občianskoprávnych a obchodných záležitostí, začatia súdneho konania alebo výkonu rozhodnutí. Zatiaľ čo zásada voľného pohybu umožňuje jednotlivcom a podnikom sledovať ich občianske a obchodné záujmy v iných členských štátoch, vyžaduje tiež opatrenia v oblasti trestného práva, ktoré zabezpečia, že zločin a jeho páchatelia sa nebudú nikde cítiť bezpečne. Jednotlivcom a podnikom by sa teda nemalo brániť, ani by nemali byť odrádzaní od uplatňovania svojich práv len z dôvodu nekompatibility a zložitosti právnych a administratívnych systémov v členských štátoch.

Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje stabilný finančný rámec. Príprava nasledujúcich finančných výhľadov na obdobie rokov 2007 až 2013 ponúka významnú príležitosť zohľadniť uvedený vývoj a na jeho základe vytvoriť podobu politického projektu pre rozšírenú Európu.

2. NAVRHOVANÉ OPATRENIE – RÁMCOVÝ PROGRAM „ZÁKLADNÉ PRÁVA A SPRAVODLIVOSť“

2.1. Ciele a štruktúra programu

Ako odpoveď na uvedené výzvy bolo navrhnuté vytvoriť rámcový program pre „Základné práva a spravodlivosť“, ktorý má štyri osobitné ciele:

1. podporovať rozvoj európskej spoločnosti založenej na občianstve Európskej únie a rešpektujúcej základné práva stanovené v Charte základných práv; bojovať proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii a posilňovať občiansku spoločnosť vo sfére základných práv.

2. bojom proti násiliu, informovanosťou a prevenciou drog prispievať k vytvoreniu oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

3. podporovať justičnú spoluprácu s cieľom prispieť k vytvoreniu európskej oblasti spravodlivosti v občianskoprávnych a obchodných veciach.

4. podporovať justičnú spoluprácu s cieľom prispieť k vytvoreniu európskej oblasti spravodlivosti v trestnoprávnych veciach.

Tieto ciele majú v zmluvách rôzny právny základ. Rámcový program sa preto bude skladať zo štyroch osobitných legislatívnych aktov. Napriek tomu bude zachovaná politická súdržnosť, keďže každý z týchto programov odráža politické ciele, ktoré spolu s troma ostatnými umožnia rozvoj európskeho občianstva a oblasti spravodlivosti. Spojenie týchto čiastkových politických oblastí do jedného rámcového programu nielen zvýši ich celkovú súdržnosť, ale poskytne tiež lepšiu odpoveď na potreby občanov. To umožní, aby sa nové, neočakávané problémy riešili flexibilnejšie.

V oblasti základných práv a občianstva je konečným cieľom vytvoriť skutočnú kultúru základných práv medzi občanmi Európy. Preto je mimoriadne dôležité usilovať sa o šírenie informácií o základných právach, jednak prostredníctvom všeobecných informačných kampaní a jednak v reakcii na individuálne žiadosti. To nemožno oddeliť od potreby zvýšiť činnosti, vrátane legislatívnej činnosti, na podporu uplatňovania určitých práv, napr. práva na fyzickú integritu osoby a práv súvisiacich s občianstvom Únie, a členským štátom poskytovať pomoc a stimulovať ich pri plnení povinností v oblasti ich pôsobnosti.

Boj proti násiliu vo všetkých jeho formách (sexuálnej, psychologickej a fyzickej), ku ktorému dochádza vo verejnej aj v súkromnej sfére, zahŕňa: podporu obetiam a rizikovým skupinám (deti, mladí ľudia a ženy); pomoc a podporu neziskovým organizáciám a iným organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti; šírenie výsledkov dosiahnutých v rámci dvoch programov Daphne vrátane ich úpravy, odovzdania a použitia ďalšími príjemcami v iných geografických oblastiach; určenie opatrení, ktoré prispejú k pozitívnemu zaobchádzaniu s ľuďmi vystavenými riziku násilia.

Vzhľadom na boj proti užívaniu drog hlavnou výzvou zostáva šírenie informácií, a tiež ďalší výskum, ktorého výsledky sa využijú pri vzdelávaní, prevencii a programoch znižovania škôd. Dôležitými problémami sú zníženie dopytu po drogách, a rovnako aj zníženie ponuky drog. V tejto oblasti musia byť prijaté opatrenia na zastavenie nezákonného obchodovania s drogami a drogovej trestnej činnosti, najmä ak ide o nové syntetické drogy a chemické prekurzory, a opatrenia na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Justičná spolupráca sa týka zvýšeného úsilia o monitorovanie uplatňovania existujúceho acquis členskými štátmi v občianskoprávnej aj trestnoprávnej oblasti a zbližovania vnútroštátnych právnych predpisov. Program podporuje rôzne opatrenia, konkrétne zlepšenie prístupu k spravodlivosti a jej účinnosti, rieši vzájomné uznávanie v širšom zmysle, vrátane uznávania rozhodnutí a dokumentov iných, ako tie, ktoré vydávajú justičné orgány, posilňuje mechanizmus poskytovania informácií verejnosti a podporuje odbornú prípravu a výmenu odborníkov pokiaľ ide o nástroje spolupráce v tejto oblasti. To podporí implementáciu legislatívnych opatrení, ktoré sa majú prijať, a rozvoj spoločných nástrojov pre spoluprácu a rovnakých noriem pre určité postupy, napríklad pravidlá pre zhromažďovanie dôkazov. Okrem toho sa podporí aj prijatie predpisov o ochrane jednotlivcov zúčastnených na trestnom konaní, teda obžalovaných, svedkov alebo obetí.

V rámci štyroch cieľov je zaručená celková súdržnosť prostredníctvom spoločnej implementácie a pravidiel na ich používanie, v súlade s rovnakým strategickým kalendárom, koordinovaným hodnotením a procesmi preskúmavania (pozri bod 3.2). Program preto zaistí racionalizáciu a zjednodušenie, zvýši transparentnosť a efektívnosť finančných prostriedkov Spoločenstva. Spoločnou horizontálnou prioritou štyroch politických oblastí tiež bude zabezpečenie aktívnej účasti príslušných účastníkov a lepšie reakcie na požiadavky zo strany občianskej spoločnosti.

2.2. Európska pridaná hodnota

Tento program ako katalyzátor poskytne pridanú hodnotu existujúcim vnútroštátnym opatreniam v tejto oblasti: spolupráca podporovaná z finančných prostriedkov zvyšuje uvedomovanie si spoločne zdieľaných problémov a hodnôt medzi členskými štátmi, a tým uľahčuje vytváranie spoločných prístupov, vrátane právnych predpisov v tejto oblasti. Toto sa dosiahne implementáciou dohodnutých politických cieľov EÚ a podporou ich uplatňovania vo vnútroštátnej politike, napomáhaním transpozície právnych predpisov Európskej únie a ich jednotného uplatňovania v celej Európe, podporou spolupráce a koordinačných mechanizmov medzi členskými štátmi a spoluprácou medzi organizáciami občianskej spoločnosti na európskej úrovni.

V rámci všetkých osobitných programov sa použijú spoločné hodnotiace kritériá na posúdenie európskej pridanej hodnoty vo vzťahu ku konkrétnemu druhu vyššie uvedeného účinku. Kritériami sú napríklad:

- podpora tých činností, ktoré sú na európskej úrovni výlučne potrebné na udržanie cieľov, právnych predpisov a implemetačných mechanizmov Európskej únie;

- podpora činností, ktoré majú doplnkový charakter k činnostiam financovaným na vnútroštátnej úrovni.

- posilňovanie vnútroštátnej výmeny na úrovni Európskej únie, vytváranie synergického účinku a úspor z rozsahu.

- aktívne zapojenie predstaviteľov členských štátov a ostatných účastníkov do implementácie programu s cieľom maximalizovať komplementaritu s existujúcimi činnosťami.

2.3. Komplementarita s inými nástrojmi a opatreniami politiky

Program očakáva súčinnosť s prácou Agentúry pre základné práva, vybudovanej pri existujúcom Európskom monitorovacom centre pre rasizmus a xenofóbiu (EUMC) so sídlom vo Viedni, ktorá bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 1035/97 z 2. júna 1997.[5] Prostredníctvom oznámenia[6] Komisia započala konzultácie so širokou verejnosťou o budúcej oblasti pôsobenia tejto agentúry a jej úlohách. Konzultácie sa zameriavali na občiansku spoločnosť, napríklad na neziskové organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv, vnútroštátne inštitúcie na podporu a ochranu ľudských práv, členské štáty, inštitúcie EÚ, EUMC a Radu Európy. Výsledky týchto konzultácií sa zohľadnia pri definovaní konkrétnych úloh agentúry. Jej hlavným cieľom však bude zhromažďovanie údajov a analýzy zamerané na definovanie politiky Únie v oblasti základných práv.

Pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v občianskoprávnych veciach, opatrenia programu sa budú koordinovať s opatreniami Európskej justičnej siete v občianskoprávnych a obchodných veciach, zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES dňa 28. mája 2001[7], na zlepšenie, zjednodušenie a urýchlenie efektívnej justičnej spolupráce medzi členskými štátmi v občianskoprávnych a obchodných veciach. V rámci osobitného programu trestnoprávnej justície sa bude venovať zvláštna pozornosť orgánu Eurojust, ktorý bol zriadený rozhodnutím Rady 2002/187/JHA dňa 28. februára 2002[8]. Eurojust je orgánom Európskej únie, ktorého úlohou je zvyšovať efektívnosť príslušných inštitúcií v členských štátoch pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní závažnej cezhraničnej a organizovanej trestnej činnosti, vrátane terorizmu, a to stimuláciou a zlepšovaním spolupráce medzi týmito inštitúciami. Eurojust kladie dôraz na zabezpečenie plnej spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a preto tvorí základný doplnok k rámcovému programu „Základné práva a spravodlivosť“.

Pokiaľ ide o ciele poskytovania informácií a prevenciu užívania drog zahrnuté v tomto programe, je nevyhnutná zvýšená spolupráca s tretími štátmi, a tiež úzka spolupráca s Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA). Agentúra so sídlom v Lisabone bola zriadená nariadením Rady (EHS) č. 302/93 z 8. februára 1993[9] v znení nariadenia Rady (ES) č. 3294/94 z 22. decembra 1994[10]. Jej poslaním je zber a šírenie nestranných, spoľahlivých a porovnateľných informácií o drogách a drogovej závislosti v Európe. Za týmto účelom spolupracuje s nečlenskými krajinami EÚ, medzinárodnými organizáciami s podobným zameraním, konkrétne: s Medzinárodným programom OSN na kontrolu drog (UNDCP), Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), so Skupinou Pompidou Rady Európy, Svetovou colnou organizáciou (WCO), Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (Interpol) a Európskym policajným úradom (Europol).

3. RACIONALIZÁCIA A ZJEDNODUšENIE

3.1. Prechod od existujúcich dokumentov

Hodnotenie opatrení, ktoré Európska únia podporovala v týchto oblastiach počas viacročného obdobia uznáva potrebu v nich pokračovať, keďže sa zaoberajú osobitnými a reálnymi problémami, prispievajú k ich riešeniu pozitívnym spôsobom a dopĺňajú vnútroštátne opatrenia prijímané v tejto oblasti. Identifikovalo sa však aj niekoľko slabých stránok, ktorými je potrebné sa zaoberať, aby sa pri európskych opatreniach dosiahli lepšie výsledky. Nízke rozpočtové položky alebo ad hoc financovanie s obmedzeným trvaním a bez celkovej súdržnosti v súčasnosti bránia tomu, aby sa aktivity Únie stali dostatočne účinnými na dosiahnutie cieľov a bránia tiež maximálnemu využitiu ľudských a finančných zdrojov. Osobitná implementácia týchto programov znamená, že sa súčinnosť nevyužíva dostatočne a môže dôjsť k zbytočnému prekrývaniu. Na dosiahnutie najlepších možných výsledkov je potrebné prehodnotiť ciele, druhy opatrení a rozsah každého programu.

Navrhnutý program stavia na skúsenostiach, ktoré sa získali pri existujúcich opatreniach v týchto oblastiach. Rozvíja prevažne dve existujúce prípravné opatrenia o ochrane a podpore základných práv a o podpore občianskej spoločnosti v desiatich nových členských štátoch, ktoré budú rozšírené na všetky členské štáty. Špeciálny dôraz sa bude klásť na základné práva odvodené od občianstva Únie na podporu demokratickej účasti.

Pokiaľ ide o cieľ podpory justičnej spolupráce program spája opatrenia na podporu spolupráce v oblasti občianskeho a trestného práva, aby sa medzi nimi zaistila lepšia koordinácia so zreteľom na nadobudnutie platnosti ústavnej zmluvy, ktoré bude znamenať zrušenie pilierovej štruktúry. Justičná spolupráca v občianskoprávnych veciach už bola podporovaná v predchádzajúcich programoch a justičná spolupráca v trestnoprávnych veciach bola súčasťou programu AGIS. Súčasný návrh má za cieľ dosiahnuť zlepšenú odozvu na politické očakávania posilňovania spravodlivosti vyžadované Haagskym programom a na potreby justičných orgánov, právnikov a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti. Posilní sa odborné vzdelávanie sudcov a prokurátorov a program tiež bude mať potrebnú flexibilitu, ktorá by zohľadňovala implementáciu nových opatrení, napríklad elektronického systému na výmenu informácií o trestných registroch.

Čo sa týka boja proti násiliu program stavia na existujúcom programe Daphne II s úpravami, ktoré lepšie reagujú na potreby občianskej spoločnosti, vrátane možnosti realizácie nových foriem opatrení. Opatrenia na prevenciu drog a informovanosť smerujú ku konsolidácii prebiehajúcich opatrení podľa rôznych programov, a tým zvyšujú transparentnosť medzi občanmi a všetkými zúčastnenými subjektami. Podporí sa monitorovanie a hodnotenie opatrení týkajúcich sa implementácie osobitných opatrení na základe akčného plánu EÚ a vyžaduje sa vyššie zapojenie občianskej spoločnosti.

3.2. Spoločné ustanovenia o riadení

Hlavným cieľom rámcového programu „Základné práva a spravodlivosť“ je zjednodušiť a racionalizovať právne a riadiace nástroje, zmodernizovať rozpočtovú štruktúru, zvýšiť súdržnosť a konzistentnosť medzi programami a vyhnúť sa duplicite dokumentov. Súčasný program predstavuje dôležitý krok pokiaľ ide o zjednodušenie a flexibilitu. Počet rozpočtových položiek a právnych nástrojov bol skutočne znížený. Táto koncentrácia zdrojov Únie ponúka lepšiu finančnú transparentnosť a možnosť lepšie posúdiť pridanú hodnotu opatrení Únie. Maximalizuje výkon prostredníctvom zvýšenej konzistentnosti cieľov rôznych špecifických programov a posilňovaním spolupráce a partnerstva so všetkými zúčastnenými subjektami.

Z navrhovaného zjednodušenia a racionalizácie budú čerpať výhody koneční užívatelia, keďže sa tým zvýši prehľadnosť, zrozumiteľnosť a súdržnosť nástrojov. Pre potenciálnych príjemcov bude jednoduchšie žiadať o financovanie v rôznych oblastiach vďaka štandardizovanému prístupu a vykonávacím predpisom.

Program bude priamo riadiť Komisia. Alternatívne realizačné mechanizmy (externalizácia alebo spoločné riadenie) boli podrobne preskúmané, ale z pohľadu nákladov neboli v tomto štádiu efektívne pri relatívne malých čiastkach. Ak je potrebné dosiahnuť ciele stanovené v rámcovom programe, je možné počítať s nastavením rôznych spôsobov riadenia alebo/a rôznymi štruktúrami.

Úroveň ľudských zdrojov vyžadovaná pre riadenie tohto programu je nevyhnutne relatívne vysoká. Harmonizácia postupov získaných zapojením osobitných programov do jednotnej štruktúry však počíta s racionalizáciou z tohto hľadiska, kvôli úsporám z rozsahu. Napríklad racionalizácia monitorovania a hodnotiacich postupov počíta s lepšími výsledkami a uľahčí prenos osvedčených postupov. Existencia jednotného výboru pre štyri osobitné programy tiež vo veľkej miere uľahčí každodenné riadenie rámcového programu.

Ďalšia racionalizácia je možná po nadobudnutí platnosti ústavnej zmluvy. Rámcový program bol navrhnutý v súlade s ustanoveniami súčasných zmlúv, ale do štruktúry programu bol zabudovaný plynulý prechod na novú štruktúru predpokladanú v ústave, spolu s ďalšou možnou harmonizáciou medzi osobitými programami civilnej a trestnej justície.

4. FINANčNÉ ZDROJE

Celková čiastka navrhnutá pre rámcový program „Základné práva a spravodlivosť“ predstavuje 543 milióna eur na obdobie rokov 2007 až 2013 (v súčasných cenách). V rámci tohto rozpočtu je 93,8 milióna eur vyhradených na program Základné práva a občianstvo, 106,5 milióna eur na Program civilnej justície, 196,2 milióna eur na Program trestnej justície a 135,4 milióna eur na program Boj proti násiliu (Daphne), drogová prevencia a informovanosť. V rámci referenčnej čiastky sa na administratívne výdavky pridáva čiastka 11,1 milióna eur.

Pre to isté obdobie je vyhradená suma 164,9 milióna eur pre Agentúru pre základné práva, čiastka 110,6 milióna eur pre Európske centrum pre drogy a drogovú závislosť a čiastka 133,4 milióna eur pre Eurojust.

Tieto čiastky boli určené na základe vyššie uvedených a opísaných potrieb. Pritom sa zohľadnila aj skúsenosť získaná pri predchádzajúcich opatreniach a programoch súvisiacich s problémami základných práv a spravodlivosti.

5. ZÁVERY

Nové finančné výhľady poskytujú príležitosť nielen pre lepšie zosúladenie cieľov a zdrojov, ale aj pre zjednodušenie a racionalizáciu nástrojov zabezpečujúcich optimálne využívanie finančných prostriedkov Európskej únie.

Rámcový program „Základné práva a spravodlivosť“ spája osobitné programy, ktoré navzájom úzko súvisia. Dohodnuté opatrenia v rámci týchto osobitných programov umožnia účinnejšie reagovať na konečný cieľ, ktorým je vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

PRÍLOHA

ktorou sa ustanovuje rámcový program „Základné práva a spravodlivosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013

Komplementarita s pôsobením agentúr a s inými nástrojmi v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Na základe finančných perspektív sa počíta s tým, že niekoľko doplnkových nástrojov pomôže dosiahnuť politické ciele stanovené pre oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti:

- rámcový program nahradí veľké množstvo rozpočtových položiek, ktoré v tejto oblasti v súčasnosti riadi Komisia;

- financovanie agentúr Spoločenstvom a orgány Spoločenstva alebo Únie;

- rozvoj a riadenie súvisiacich informačných systémov veľkého rozsahu.

Finančnými perspektívami sa budú riadiť tieto agentúry alebo orgány, ktoré majú vzťah k vyššie uvedenému rámcovému programu:

- Európske centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) zriadené nariadením Rady (EHS) č. 302/93 z 8. februára 1993 o zriadení Európskeho centra pre drogy a drogovú závislosť (Ú. v. ES L 36, 12.2.1993, s. 1), naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1651/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 30) a ktorého návrh je predložený (návrh na nariadenie Rady predložený Komisiou dňa 19. decembra 2003 o Európskom centre pre drogy a drogovú závislosť - KOM(2003) 808).

- Monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu , ktoré sa zmení na Agentúru pre základné práva (návrh Komisie plánovaný na máj 2005), ktorá je v súčasnosti zriadená na základe nariadenia Rady (ES) č. 1035/97 z 2. júna 1997 o zriadení Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu (Ú. v. ES L 151, 10.6.1997, s. 1).

- Eurojust zriadený rozhodnutím Rady 2002/187/JHA z 28. februára 2002 o založení agentúry Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažnej organizovanej trestnej činnosti (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1), naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2003/659/JHA (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 44).

Na základe vyššie uvedených bodov rozpočtové zdroje pre uvedené agentúry Spoločenstva nie sú zahrnuté v rámcovom programe.

Musia však byť zahrnuté medzi výdavkami pre politiku JLS v položke 3 finančného rámca Spoločenstva.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti

Príprava finančných výhľadov na obdobie 2007 až 2013 bola od počiatku vedená politickým prístupom s cieľom zabezpečiť súlad medzi politickými cieľmi a finančnými prostriedkami pre ich plnenie. V tomto kontexte je vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti považované za jednu z hlavných priorít Európskej únie na nasledujúce roky, ktorá sa má podporovať vyššími finančnými zdrojmi. Komisia vo svojich oznámeniach „ Budujeme našu spoločnú budúcnosť: politické výzvy a rozpočtové prostriedky pre rozšírenú Úniu na obdobie rokov 2007 až 2013 “[11] a „ Finančné výhľady 2007 – 2013 “[12] zdôraznila tiež význam využitia revízie právnych nástrojov pre nasledujúce finančné výhľady s cieľom uskutočniť dôležitý krok smerom k zjednodušeniu. Rozdelením návrhu na tri všeobecné a politické programy („Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Základné práva a spravodlivosť“, „Bezpečnosť a ochrana slobôd“) Komisia stanovila prehľadný rámec pre rozvoj finančných opatrení Spoločenstva na podporu troch cieľov, a to spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

2. Odôvodnenie opatrenia

2.1. Analýza problému

Boj proti násiliu jednoznačne predstavuje časť ochrany základných práv tak, ako stanovuje Charta základných práv, obzvlášť právo na fyzickú integritu. Spojenie medzi násilím a niektorými základnými právami (sloboda, bezpečnosť, zdravie, zamestnanosť, atď.) je tak silné, že by sa mala podporovať spoločná implementácia týchto práv, pretože sa týkajú fyzickej integrity osoby. Špecifické formy násilia, napríklad rasovo motivované násilie a násilie rodovo orientované alebo sexuálne násilie, si vyžadujú osobitný prístup, pre ktorý by bola užitočná výmena informácií na európskej úrovni a rozvoj osvedčených postupov. Pri definovaní prístupu podľa nových finančných výhľadov je nutné zohľadniť potrebu globálnejšieho a vhodnejšieho riešenia problémov násilia a začať od existujúcich opatrení.

Vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by sa tiež malo týkať užívania a nezákonného obchodovania s drogami, ktoré sú jedným z hlavných problémov európskej spoločnosti. Od roku 1990 sa navrhovala obsiahla, multidisciplinárna a integrovaná stratégia, avšak bez jasne definovanej finančnej podpory. Táto stratégia je založená na piatich základných elementoch: i) znížení dopytu, ii) znížení ponuky a boji proti nezákonnému obchodovaniu, iii) medzinárodnej spolupráci, iv) koordinácii na vnútroštátnej aj európskej úrovni a v) na informačnom výskume a hodnotení.

2.2. Cesta vpred

Hlavné výzvy, ktorým Únia čelí v súvislosti s riešením drogovej problematiky počas nasledujúceho obdobia finančných výhľadov, možno definovať takto:

- informácie a výskum, vrátane pokračovania v činnosti Európskeho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA);

- zníženie dopytu po drogách, keďže dopyt podporuje nárast drogového fenoménu: vzdelávacie a prevenčné programy a programy znižovania škôd;

- zníženie ponuky drog s cieľom zastaviť nezákonné obchodovanie a drogovú trestnú činnosť, najmä pokiaľ ide o nové syntetické drogy a chemické prekurzory, a opatrenia na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti;

- zvýšenie spolupráce s tretími štátmi týkajúce sa zníženia ponuky a dopytu po drogách;

- súčasne s vývojom nových foriem drog bude potrebná ďalšia legislatívna činnosť napríklad na vytvorenie pevne stanoveného kontrolného mechanizmu pre nové formy drog.

2.3. Ciele programu a súvisiace ukazovatele

- Definície všeobecných, osobitných a operatívnych cieľov

Bojom proti násiliu, informovanosťou a prevenciou drog prispievať k vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. | Ochraňovať občanov pred násilím a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia, blahobytu a sociálnej súdržnosti. | Ochrana a boj proti všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám vo verejnej alebo súkromnej sfére Podpora obetiam a rizikovým skupinám. Pomoc a podpora neziskovým organizáciám a iným organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti. Šírenie výsledkov dosiahnutých v rámci dvoch programov Daphne vrátane ich úpravy, odovzdania a použitia ďalšími príjemcami v iných geografických oblastiach. Určenie opatrení, ktoré prispejú k pozitívnemu zaobchádzaniu s ľuďmi vystavenými riziku násilia. |

Prevencia a znižovanie užívania drog, závislosti a škôd spôsobených drogami. | Zapojenie občianskej spoločnosti do implementácie a rozvoja stratégie pre drogy a akčných plánov EÚ. Monitorovanie, implementácia a hodnotenie implementácie konkrétnych opatrení prijatých podľa Akčného plánu pre drogy 2005-2008 a 2009-2012. |

Podpora nadnárodných opatrení na zvýšenie povedomia vo vyššie uvedených oblastiach. | Zavedenie multidisciplinárnych sieti; zabezpečenie rozšírenia vedomostného základu, výmeny informácií a určenie a šírenie osvedčených postupov, prostredníctvom odborného vzdelávania, študijných pobytov a výmeny pracovníkov. Rozvoj a implementácia opatrení zameraných na zvyšovanie povedomia konkrétnej cieľovej skupiny s cieľom podporiť rozvoj nulovej tolerancie násilia a rozvoj pomoci obetiam a podporu pri oznamovaní násilia. Zvyšovanie povedomia pokiaľ ide o zdravotné a sociálne problémy spôsobené s užívaním drog a podpora otvoreného dialógu smerom k lepšiemu porozumeniu drogového fenoménu. |

Všetky uvedené ciele sú v súlade s celkovým cieľom všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“, ktorým je podpora vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

- Komplementarita/súdržnosť s ostatnými dokumentmi

Pri príprave tohto programu sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu súdržnosti s inými programami finančných aktivít v tej istej oblasti politiky, k ich komplementarite a súčinnosti medzi nimi.

Tento program je doplnený ďalšími osobitnými programami v rámci všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“, najmä osobitným programom „Základné práva a občianstvo“, ktorého cieľom je podpora základných práv a hodnôt Európskej únie pri ochrane a rešpektovaní rozmanitosti kultúry a tradícií národov Európy.

Vyžaduje sa tiež komplementarita s činnosťou Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, ktorého cieľom je zber a šírenie objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií o drogovom fenoméne a drogovej závislosti v Európe. Centrum preto spolupracuje s nečlenskými krajinami EÚ a s medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa týmto problémom.

Osobitná pozornosť bude venovaná všeobecným programom „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“, keďže dopĺňajú súčasný program a určite sa dosiahne synergický efekt aj medzi týmito dvoma programami, najmä v oblasti boja proti trestnej činnosti, či už je to rasovo motivované násilie, násilie rodovo alebo sexuálne orientované alebo drogová trestná činnosť.

Súčasný program môžu dopĺňať aj ďalšie programy, napríklad „Bezpečnejší internet“, „Zdravotný program“, „Program ochrany pred zranením“, Siedmy rámcový program pre výskum a vývoj a program „Mládež“.

3. Hodnotenie

3.1. Skúsenosti získané pri priebežnom/záverečnom hodnotení

Program Daphne bol dvakrát posudzovaný Komisiou. Správa o priebežnom hodnotení bola predložená v roku 2002[13] a záverečná správa v roku 2004[14].

Priebežná aj záverečná správa o programe Daphne (2000-2003) ukázali, že organizácie získali zo svojej účasti v európskom partnerstve a príležitosť pracovať spoločne vyústila do účinnejšieho programovania a lepšieho využívania zdrojov. Záverečná správa naznačila, že zostal priestor na určité zlepšenia ako napríklad vytvorenie užívateľskej podpory a zvýšený dôraz na šírenie a program Daphne II bol upravený v súlade s touto správou. Keďže uvedené zmeny štruktúry programu sú pomerne nové nie je potrebné robiť žiadne podstatné zmeny.

Akčný plán pre drogy (2000-2004) Komisia hodnotila pri dvoch príležitostiach: zo strednodobého hľadiska[15] a na konci programu[16]. Nový akčný plán (2005-2008) sa zameriava najmä na tie oblasti, v ktorých podľa hodnotenia existuje potreba ďalšieho postupu.

Podľa uvedeného hodnotenia sú na dosiahnutie cieľov potrebné určité zlepšenia. Zdôraznilo sa napríklad, že občianska spoločnosť by mala byť naďalej zapájaná do prípravy a rozvoja politík EÚ v tejto oblasti. Vyžaduje sa tiež lepšia koordinácia vnútroštátnych opatrení, vrátane opatrení na medzinárodnej úrovni. Takisto je potrebné podporovať a ďalej rozvíjať sieť vzájomných kontaktov a výmenu osvedčených postupov.

3.2. Hodnotenie ex-ante

Pracovný dokument Komisie o hodnotení ex-ante všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ preukázal, že politika zvolená na dosiahnutie vytýčených cieľov, bola primeraná.

4. Právny základ a odôvodnenie nástrojov politiky

4.1. Právny základ

Tento osobitný program v rámci všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ sa zakladá na článku 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 152 Zmluvy o ES, ktorý sa týka zdravia verejnosti, jasne stanovuje, že definovanie a implementácia všetkých politík a činností Spoločenstva zabezpečí vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. Ďalej hovorí o tom, že Spoločenstvo dopĺňa činnosť členských štátov pri znižovaní poškodzovania zdravia spojeného s drogami, vrátane informačnej a preventívnej činnosti.

Zabezpečenie vysokej úrovne ľudského zdravia ochranou ľudí pred násilím a rozvoj informačných a preventívnych opatrení pokiaľ ide o drogy je jedným z hlavných cieľov tohto programu. Z tohto dôvodu je právny základ dostatočný.

4.2. Opatrenia definované v rámci programu

Predpokladá sa prijatie rôznych druhov opatrení, napríklad:

- konkrétne opatrenia prijaté Komisiou, napríklad štúdie a výskum, prieskumy verejnej mienky, určenie ukazovateľov a spoločnej metodiky, zber, spracovanie a šírenie údajov a štatistík, semináre, konferencie a stretnutia expertov, organizovanie verejných kampaní a stretnutí, rozvoj a podpora webových stránok, príprava a šírenie informačných materiálov, podpora a riadenie kontaktov medzi vnútroštátnymi expertmi, analytické, monitorovacie a hodnotiace činnosti;

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre konkrétne projekty v záujme Spoločenstva v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre činnosť neziskových organizácií alebo iných subjektov v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

- prevádzkový grant pre Európsku federáciu nezvestných a sexuálne zneužívaných detí, ktorej cieľom je hájiť spoločné európske záujmy v oblasti práv a ochrany detí.

4.3. Subsidiarita a proporcionalita

Tento návrh rešpektuje princípy subsidiarity a proporcionality stanovené v článku 5 Zmluvy o ES a jej príslušnom protokole. Pokiaľ ide o subsidiaritu program nemá v úmysle zasahovať do oblastí upravených vnútroštátnymi programami vytvorenými vnútroštátnymi orgánmi v každom členskom štáte, ale zameriava sa na oblasti, v ktorých môže byť vytvorená európska pridaná hodnota. Z tohto dôvodu možno väčšinu činností podporovaných programom chápať ako doplnkové k vnútroštátnym opatreniam a ako činností, ktoré sa snažia v maximálnej možnej miere zúžitkovať súčinnosť opatrení uskutočňovaných na medzinárodnej a regionálnej úrovni.

Pokiaľ ide o proporcionalitu, tento nový program bol navrhnutý tak, aby bol čo najjednoduchší nielen čo sa týka formy opatrenia – definícia opatrenia v legislatívnom texte zostáva čo najvšeobecnejšia – ale tiež pokiaľ ide o administratívne a finančné požiadavky pre jeho implementáciu. Komisia sa snažila nájsť správnu rovnováhu medzi flexibilitou a jednoduchým použitím na jednej strane a jasným účelom a vhodnými finančnými a procesnými zárukami na strane druhej.

V súlade s usmerneniami uvedenými v protokole o uplatňovaní oboch princípov je jasné, že problémy, ktoré má tento program riešiť, majú nadnárodný aspekt, a preto okrem výhod z opatrení prijatých na úrovni členských štátov bude uvedené opatrenie na úrovni Spoločenstva prinášať výhody naviac.

4.4. Zjednodušenie a racionalizácia

Navrhovaný prístup prispeje k hlavnému cieľu zjednodušenia nástrojov pokiaľ ide o ich právnu aj riadiacu stránku a k zredukovaniu štruktúry rozpočtu. Zvýši tiež súdržnosť a súlad medzi nástrojmi a vyhne sa ich duplicite. Na zvládnutie budúceho rozšírenia budú potrebné dodatočné ľudské zdroje a ich lepšie rozdelenie sa dosiahne zastavením malých rozpočtových položiek (ktoré pohlcujú neprimerané množstvo zdrojov) a prerozdelením existujúcich programov do jednotného, súdržného a redukovaného programu. To bude mať za následok lepšiu proporcionalitu medzi výškou výdavkov a administratívnymi nákladmi na ich riadenie.

Z navrhovaného zjednodušenia a racionalizácie budú čerpať výhody koneční užívatelia, keďže sa tým zvýši prehľadnosť, zrozumiteľnosť a súdržnosť nástrojov. Pre potenciálnych príjemcov bude jednoduchšie žiadať o finančné prostriedky vďaka štandardizovanému prístupu a zosúladeniu vykonávacích ustanovení.

Komisia môže rozhodnúť o tom, že určitú časť realizácie rozpočtu zverí agentúram upraveným právom Spoločenstva, na ktoré odkazuje článok 54 ods. 2 písm. a) finančného nariadenia. Komisia určí tieto agentúry v súlade s ustanoveniami článkov 55 a 56 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 a článku 37 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002. Komisia preskúma súlad s princípmi hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Pred prenesením kompetencií Komisia prostredníctvom predchádzajúceho posúdenia zabezpečí, že vytvorenie agentúry je v súlade so zásadou spoľahlivého finančného hospodárenia.

Nový navrhovaný nástroj pokračuje v ceste, ktorú Komisia určila pokiaľ ide o politické a finančné výzvy od roku 2007. Cieľom je doplniť, zjednodušiť a racionalizovať existujúce nástroje, zabezpečiť potrebnú flexibilitu vo vzťahu k novým výzvam a hladký prechod na nový právny rámec po nadobudnutí platnosti ústavnej zmluvy.

5. Vplyv na rozpočet

Náklady na všeobecný program „Základné práva a spravodlivosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013 predstavujú 543 milióna eur. Na tento konkrétny program sa vyčlení 138,2 milióna eur.

2005/0037 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 152,

so zreteľom na návrh Komisie[17],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[18],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[19],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[20],

keďže:

(1) Zmluva o založení Európskeho spoločenstva stanovuje, že pri definovaní a implementácii všetkých politík a činností Spoločenstva musí byť zabezpečená vysoká úroveň zdravia ľudí; Článok 3 ods. 1 písm. p) zmluvy vyžaduje, aby v sebe každé opatrenie Spoločenstva zahŕňalo aspekt ochrany zdravia ľudí.

(2) Opatrenia Spoločenstva by mali dopĺňať vnútroštátnu politiku zameranú na zlepšenie zdravia verejnosti, odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre zdravie ľudí a znižovanie škôd na zdraví súvisiacich s drogovou závislosťou.

(3) Fyzické, sexuálne a psychologické násilie voči deťom, mladým ľuďom a ženám, vrátane hrozieb takéhoto násilia, donútenie a svojvoľné pozbavenie slobody verejne alebo v súkromnom živote, predstavuje porušenie práva na život, bezpečnosť, slobodu, dôstojnosť a fyzickú a citovú integritu a závažné ohrozenie fyzického a mentálneho zdravia obetí takého násilia. Vplyv takého násilia, ktoré je rozšírené v celom Spoločenstve, predstavuje pre zdravie skutočnú hrozbu a bráni vo výkone bezpečných, slobodných a rovných občianskych práv.

(4) Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo poruchy. Podľa rezolúcie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia z roku 1996 je násilie celosvetovým zdravotným problémom spoločnosti. Vo svojej správe o násilí a zdraví z 3. októbra 2002 WHO odporúča podporovať primárne preventívne opatrenia, posilňovať opatrenia voči obetiam násilia a zvyšovať spoluprácu a výmenu informácií o prevencii násilia.

(5) Tieto princípy potvrdzuje množstvo dohovorov, deklarácií a protokolov najvýznamnejších medzinárodných organizácií a inštitúcií ako napríklad OSN, Medzinárodná organizácia práce, Svetová konferencia žien a Svetový kongres proti sexuálnemu zneužívaniu detí na komerčné účely.

(6) Charta základných práv Európskej únie[21] potvrdzuje, inter alia , právo na dôstojnosť, rovnosť a solidaritu. Obsahuje množstvo osobitných ustanovení o ochrane a podpore fyzickej a mentálnej integrity, rovnakého prístupu k mužom a ženám, právach dieťaťa a nediskriminácii, a tiež o zákaze neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, zákaze otroctva a nútených prác a detskej práce. Opätovne potvrdzuje, že pri definovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa kladie dôraz na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia.

(7) Európsky parlament vyzval Komisiu, aby navrhla a realizovala akčné programy na boj proti takému násiliu, inter alia , v jeho rezolúcii z 19. mája 2000 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Za ďalšie opatrenia v boji proti nezákonnému obchodovaniu so ženami“[22] a z 20. septembra 2001 o mrzačení ženských pohlavných orgánov[23].

(8) Akčný program zavedený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 293/2000/ES z 24. januára 2000 o prijatí akčného programu Spoločenstva (program Daphne) (2000 až 2003) o preventívnych opatreniach na boj proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám[24] pomohol zvýšiť povedomie v rámci EÚ a zlepšiť a konsolidovať spoluprácu medzi organizáciami, ktoré sú v členských štátoch aktívne v oblasti boja proti násiliu.

(9) Akčný program zavedený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 803/2004/ES z 21. apríla 2004 o prijatí akčného programu Spoločenstva (2004 až 2008) o prevencii a boji proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám a ochrane obetí a rizikových skupín (program Daphne II)[25] ďalej rozvíja výsledky dosiahnuté v programe Daphne; Podľa článku 8 ods. 2 tohto rozhodnutia Komisia prijme potrebné kroky na zabezpečenie súladu ročných finančných prostriedkov s novými finančnými výhľadmi.

(10) Je žiaduce zabezpečiť pokračovanie projektov Daphne a Daphne II.

(11) Podľa výskumov miera chorobnosti a úmrtnosti spojená s drogovou závislosťou ovplyvňuje pomerne veľký počet európskeho obyvateľstva, a preto škody na zdraví súvisiace s touto závislosťou predstavujú závažný problém pre zdravie verejnosti.

(12) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o výsledkoch záverečného hodnotenia Stratégie EÚ pre drogy a Akčného plánu pre drogy (2000-2004)[26] poukázalo na potrebu pravidelného zapájania občianskej spoločnosti do formulovania drogovej politiky EÚ.

(13) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o prijatí akčného programu v oblasti zdravia verejnosti (2003-2008) zahŕňa rozvoj stratégie a opatrení týkajúcich sa drogovej závislosti ako jedného z dôležitých zdravotných ukazovateľov súvisiacich so spôsobom života.

(14) Vo svojom odporúčaní z 18. júna 2003 o prevencii a znížení škôd na zdraví spojených s drogovou závislosťou[27] Rada odporúčala, aby členské štáty stanovili prevenciu drogovej závislosti a znižovanie súvisiacich rizík ako cieľ pre problematiku zdravia verejnosti a aby podľa toho rozvíjali a implementovali celkovú stratégiu.

(15) V decembri 2004 Európska rada schválila Stratégiu Európskej únie pre drogy pre roky 2005-2012, ktorá zahŕňa všetky aktivity EÚ spojené s drogami a stanovuje hlavné ciele. Tieto ciele zahŕňajú dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia, blahobytu a sociálnej súdržnosti prostredníctvom prevencie a zníženia užívania drog, drogovej závislosti a škôd na zdraví a spoločnosti spôsobených drogami.

(16) Komisia prijala Akčný plán pre drogy 2005-2008[28] ako zásadný dokument pre transpozíciu 28. stratégie Európskej únie pre drogy pre roky 2005-2012 do konkrétnych opatrení. Konečným cieľom akčného plánu je podstatne znížiť užívanie drog medzi populáciou, znížiť sociálne škody a ujmy na zdraví spôsobené týmto užívaním a nezákonným obchodom s drogami.

(17) Je dôležité a potrebné rozpoznať závažné bezprostredné a dlhotrvajúce následky násilia a drog pre zdravie, psychologický a sociálny vývoj a pre rovnaké príležitosti dotknutých subjektov, jednotlivcov, rodín a spoločenstiev a vysoké sociálne a ekonomické náklady spoločnosti ako celku.

(18) Európska únia môže poskytnúť pridanú hodnotu k opatreniam prijatým členskými štátmi v oblasti informovanosti a prevencie drog, konkrétne dopĺňaním týchto opatrení a podporou súčinnosti.

(19) Pokiaľ ide o prevenciu násilia, vrátane využívania a sexuálneho zneužívania páchaného na deťoch, mladých ľuďoch a ženách a ochranu obetí a rizikových skupín, Európska únia môže poskytnúť pridanú hodnotu najmä pri týchto opatreniach prijatých členskými štátmi: šírenie a výmena informácií, skúseností a osvedčených postupov; podpora inovatívneho prístupu; spoločné stanovovanie priorít; rozvoj vzájomných kontaktov podľa potreby; výber projektov týkajúcich sa celého Spoločenstva; a motivácia a mobilizácia všetkých dotknutých strán. Tieto opatrenia sa týkajú tiež detí a žien zavlečených do členských štátov pri nezákonnom obchodovaní.

(20) Európska federácia nezvestných a sexuálne zneužívaných detí združuje rôzne neziskové organizácie na európskej úrovni, ktoré sa venujú problémom miznutia a sexuálneho zneužívania detí. Federácia zvyšuje povedomie a bojuje proti fenoménu nezvestných a sexuálne zneužívaných detí sprostredkovaním komunikácie medzi európskymi organizáciami smerom k účinnejšiemu prístupu, podporovaním vytvorenia Európskeho študijného centra na centralizáciu a analýzu údajov týkajúcich sa týchto fenoménov a podporou a riadením aktivít na zlepšenie situácie maloletých, nezvestných a/alebo sexuálne zneužívaných a aktivít zameraných na zmenu právnych noriem, mentality a správania v Európe.

(21) Ciele navrhovaného opatrenia, konkrétne prevencie a boja proti všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám, prevencie drog a informovanosti, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov kvôli potrebe výmeny informácií na úrovni EÚ a šíreniu osvedčených postupov v rámci celého Spoločenstva. To možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva. Kvôli potrebe koordinovaného a multidisciplárneho prístupu a z dôvodu rozsahu alebo dosahu iniciatívy, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v tomto článku, toto rozhodnutie nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

(22) Mali by byť tiež prijaté vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a nevyhnutné kroky na vymáhanie ušlých, nezákonne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov.

(23) Týmto rozhodnutím sa vytvára finančný rámec na celé obdobie trvania programu, ktorý bude základným referenčným bodom pre rozpočtový orgán, v zmysle bodu 33 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení postupu zostavovania rozpočtu[29].

(24) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o finančnom nariadení platnom pre spoločný rozpočet Európskych spoločenstiev[30], ďalej len „finančné nariadenie“, a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342 z 23. decembra 2002 o podrobných pravidlách pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[31], ktoré chráni finančné záujmy Spoločenstva, sa musí uplatňovať pri dodržiavaní princípov jednoduchosti a konzistentnosti pri výbere rozpočtových nástrojov, obmedzení počtu prípadov, v ktorých má Komisia priamu zodpovednosť za ich implementáciu a riadenie a požadovanej proporcionality medzi výškou zdrojov a administratívnymi nákladmi súvisiacimi s ich využívaním.

(25) Finančné nariadenie vyžaduje, aby bol na poskytovanie prevádzkových grantov prijatý základný akt.

(26) V súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[32], vykonávacie predpisy pre toto rozhodnutie sa príjmu použitím poradného postupu stanoveného v článku 3 tohto rozhodnutia. To je primerané, keďže program nemá významný dopad na rozpočet Spoločenstva.

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1 Vznik programu

1. Toto rozhodnutie zavádza program „Boj proti násiliu (Daphne), drogová prevencia a informovanosť“, ďalej len „program“, ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ s cieľom prispieť k posilneniu oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Program zahŕňa obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Článok 2 Všeobecné ciele

1. Tento program má tieto všeobecné ciele:

(a) bojom proti násiliu, informovanosťou a prevenciou drog prispievať k vytvoreniu oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(b) ochraňovať občanov pred násilím a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia, blahobytu a sociálnej súdržnosti.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ciele a právomoci Európskeho spoločenstva, všeobecné ciele toho programu prispejú k rozvoju politík Spoločenstva, konkrétne k tým, ktoré súvisia s ochranou zdravia verejnosti, rovnosťou pohlaví, ochranou práv detí a s bojom proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu zneužívaniu.

Článok 3 Osobitné ciele

Tento program má tieto osobitné ciele:

(a) Prevencia a ochrana pred všetkými formami násilia proti deťom, mladým ľuďom a ženám, ku ktorému dochádza v súkromnej alebo verejnej sfére, prijatím preventívnych opatrení a poskytovaním podpory obetiam a rizikovým skupinám týmito spôsobmi:

- pomoc a podpora neziskových organizácií a ostatných organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti ochrany a prevencie násilia a pomoci obetiam;

- rozvoj a implementácia opatrení na zvýšenie povedomia so zameraním na konkrétnu cieľovú skupinu, príprava materiálov pre už existujúce opatrenia alebo prispôsobenie a využívanie existujúcich materiálov v ostatných geografických oblastiach alebo pre iné cieľové skupiny;

- šírenie výsledkov dosiahnutých v rámci dvoch programov Daphne vrátane ich úpravy, odovzdania a použitia ďalšími príjemcami v iných geografických oblastiach;

- určenie a zlepšenie opatrení, ktoré prispievajú k pozitívnemu prístupu k ľuďom ohrozeným násilím, konkrétne tie, ktoré smerujú k zvýšeniu rešpektu voči nim a podporujú ich pocit pohody a sebanaplnenia.

(b) Podporovať nadnárodné opatrenia

- na zavedenie multidisciplinárnych sieti;

- na zabezpečenie rozšírenia vedomostného základu, výmeny informácií a určenie a šírenie osvedčených postupov, prostredníctvom odborného vzdelávania, študijných pobytov a výmeny pracovníkov.

- na zvýšenie povedomia voči násiliu medzi cieľovými skupinami, napríklad medzi konkrétnymi profesiami, na zlepšenie jeho porozumenia, na podporu rozvoja nulovej tolerancie voči násiliu a na poskytovanie podpory obetiam a oznamovanie násilia príslušným orgánom;

- na štúdium fenoménov súvisiacich s násilím, na skúmanie a zameriavanie sa na prvotné príčiny násilia na všetkých úrovniach spoločnosti;

- na zvyšovanie povedomia pokiaľ ide o zdravotné a sociálne problémy spôsobené užívaním drog a podpora otvoreného dialógu smerom k lepšiemu porozumeniu drogového fenoménu.

(d) Monitorovanie, implementácia a hodnotenie implementácie konkrétnych opatrení prijatých podľa Akčných plánov pre drogy 2005-2008 a 2009-2012.

Článok 4 Opatrenia

Vzhľadom na presadzovanie všeobecných a osobitných cieľov uvedených v článku 2 a 3 tento program podporuje tieto druhy opatrení:

(a) konkrétne opatrenia prijaté Komisiou, napríklad štúdie a výskum, prieskumy verejnej mienky, určenie ukazovateľov a spoločnej metodiky, zber, spracovanie a šírenie údajov a štatistík, semináre, konferencie a stretnutia expertov, organizovanie verejných kampaní a stretnutí, rozvoj a podpora webových stránok, príprava a šírenie informačných materiálov, podpora a riadenie kontaktov medzi vnútroštátnymi expertmi, analytické, monitorovacie a hodnotiace činnosti; alebo

(b) osobitné nadnárodné projekty v záujme Spoločenstva predložené aspoň troma členskými štátmi v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch; alebo

(c) podpora činností neziskových organizácií alebo ostatných subjektov, ktoré sa zameriavajú na ciele v spoločnom európskom záujme, týkajúce sa všeobecných cieľov programu v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch.

(d) Prevádzkový grant na spolufinancovanie výdavkov súvisiacich s trvalým pracovným programom Európskej federácie nezvestných a sexuálne zneužívaných detí, ktorej cieľom je hájiť spoločné európske záujmy v oblasti práv a ochrany detí.

Článok 5 Účasť

Na opatreniach programu sa môžu zúčastniť tieto štáty, ďalej len „zúčastnené štáty“:

(a) Štáty EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

(b) Kandidátske krajiny pridružené k EÚ, a tiež štáty západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú stabilizačného a asociačného procesu v súlade s podmienkami stanovenými v dohodách o pridružení alebo v ich dodatkových protokoloch súvisiacich s účasťou v programoch Spoločenstva, ktoré boli alebo majú byť uzatvorené s týmito štátmi.

(c) Do projektov sa môžu zapojiť aj kandidátske krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na tomto programe, ak to prispeje k ich príprave na pristúpenie, alebo ostatné tretie krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na tomto programe, ak to slúži cieľu daných projektov.

Článok 6 Cieľové skupiny

1. Program je určený pre všetky skupiny, ktoré sa priamo alebo nepriamo zaoberajú fenoménom násilia a drog.

2. Pokiaľ ide o boj proti násiliu, hlavnými cieľovými skupinami sú obete násilia a skupiny ohrozené násilím. Ďalšie cieľové skupiny tvoria, inter alia , učitelia a vzdelávací pracovníci, polícia a sociálni pracovníci, miestne a vnútroštátne orgány, medicínski a paramedicínski pracovníci, justičný aparát, neziskové organizácie, odbory a náboženské spoločnosti. Významné je tiež zamýšľať sa na jednej strane nad programami pre obete a na druhej strane nad programami pre páchateľov, s cieľom prevencie násilia.

3. Pokiaľ ide o drogy, mládež, zraniteľné skupiny a problematické susedstvo predstavujú rizikové skupiny a je potrebné ich identifikovať ako cieľové skupiny. Ďalšie cieľové skupiny tvoria, inter alia , učitelia a vzdelávací pracovníci, sociálni pracovníci, miestne a celoštátne orgány, medicínski a paramedicínski pracovníci, justičný aparát, neziskové organizácie, odbory a náboženské spoločnosti.

Článok 7 Prístup k programu

Prístup k tomuto programu majú verejné alebo súkromné organizácie a inštitúcie (miestne orgány na príslušnej úrovni, univerzitné odbory a výskumné centrá), ktoré sa zameriavajú na prevenciu a boj proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám, na ochranu pred takým násilím, na poskytovanie podpory obetiam, na realizáciu opatrení zameraných sa podporu odmietania takého násilia alebo na podporu zmien v prístupe a správaní vo vzťahu k zraniteľným skupinám a obetiam násilia. Prístup k programu majú tiež verejné a súkromné organizácie a inštitúcie (miestne orgány na príslušnej úrovni, univerzitné odbory a výskumné centrá), ktoré sa zameriavajú na poskytovanie informácií a prevenciu užívania drog.

Článok 8 Druhy opatrení

1. Financovanie Spoločenstva môže mať tieto právne formy:

- grant

- uzatvorenie zmluvy na základe verejného obstarávania.

2. Granty Spoločenstva sa udeľujú sa základe predchádzajúcej výzvy na predloženie ponúk, s výnimkou náležite opodstatnených výnimočných naliehavých prípadov alebo v prípade, že charakteristika príjemcu neumožňuje iný postup v prípade daného opatrenia, a poskytujú sa vo forme prevádzkových grantov a grantov pre opatrenia. Maximálna úroveň financovania sa presne určí v ročných pracovných programoch.

3. Okrem toho sa predpokladajú výdavky na dodatočné opatrenia prostredníctvom uzatvorenia zmlúv na základe verejného obstarávania a v týchto prípadoch financovanie Spoločenstva zahŕňa nákup tovarov a služieb. To zahŕňa, inter alia , výdavky na poskytovanie informácií a komunikáciu, prípravu, realizáciu, monitoring, kontrolu a hodnotenie projektov, politík, programov a právnych predpisov.

Článok 9 Vykonávacie opatrenia

1. Komisia implementuje pomoc Spoločenstva v súlade s finančným nariadením Rady (nariadenie Rady (ES/Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002) platnom pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

2. Na implementáciu programu Komisia, v rámci limitov všeobecných cieľov stanovených v článku 2, prijme ročný pracovný program, v ktorom určí osobitné ciele, tematické priority, opis sprievodných opatrení predpokladaných v článku 8, a v prípade potreby, zoznam ďalších opatrení.

3. Ročný pracovný program sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 2.

4. Pri hodnotiacich postupoch a postupoch pre udeľovanie grantov pre opatrenia sa vezmú do úvahy, inter alia , tieto kritériá:

(a) súlad s ročným pracovným programom, všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 2 a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach špecifikovanými v článkoch 3 a 4;

(b) kvalita navrhovaného opatrenia pokiaľ ide o jeho koncepciu, organizáciu, prezentáciu a očakávané výsledky;

(d) vplyv očakávaných výsledkov na všeobecné ciele definované v článku 2 a na opatrenia prijaté v rôznych oblastiach špecifikované v článku 3 a 4.

5. Uplatňovanie prevádzkových grantov, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 3 a 4 sa posúdi na základe:

- súladu s cieľmi programu;

- kvality navrhovaných činností;

- pravdepodobného viacnásobného efektu týchto činností na verejnosť;

- geografického vplyvu uskutočňovaných činností;

- zapojenia občanov do organizácie dotknutých orgánov;

- pomeru nákladov voči zisku z navrhovaných činností.

6. Podľa článku 113 ods. 2 finančného nariadenia sa na prevádzkové granty, poskytnuté Európskej federácii nezvestných a sexuálne zneužívaných detí, nevzťahuje princíp postupného znižovania, keďže jej cieľom je hájiť spoločné európske záujmy v oblasti práv a ochrany detí.

Článok 10 Výbor

1. Komisii pomáha výbor, ďalej len „výbor“, zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, berúc do úvahy ustanovenia jeho článku 8.

3. Výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

Článok 11 Komplementarita

1. Obzvlášť v rámci všeobecných programov „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“, Siedmeho rámcového programu výskumu a vývoja, ale rovnako aj v rámci programov ochrany zdravia a programu „Bezpečnejší internet“, sa vyžaduje súčinnosť a komplementarita s ostatnými nástrojmi Spoločenstva. Aktívne sa presadzuje komplementarita s činnosťou Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Štatistické údaje z informácií o násilí a drogách sa pripravujú v spolupráci s členskými štátmi pri použití štatistického programu Spoločenstva v prípade potreby.

2. Program využíva zdroje spoločne s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, najmä so všeobecnými programami „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, „Solidarita a riadenie migračných tokov“ a Siedmym rámcovým programom výskumu a vývoja s cieľom implementovať opatrenia na splnenie cieľov programov.

3. Operácie financované podľa tohto rozhodnutia neobdržia pomoc na rovnaký účel podľa iných finančných nástrojov Spoločenstva. Príjemcovia podľa tohto rozhodnutia poskytujú Komisii informácie o finančných prostriedkoch, ktoré získajú z rozpočtu Spoločenstva alebo z iných zdrojov, ako aj informácie o aktuálnych žiadostiach o financovanie.

Článok 12 Rozpočtové zdroje

1. Rozpočet pre implementáciu tohto nástroja predstavuje 138,2 milióna eur na obdobie stanovené v článku 1.

2. Rozpočtové zdroje vyhradené na opatrenia stanovené v tomto programe sa začlenia do ročne viazaných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Európskej únie. Ročné viazané rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančných výhľadov.

Článok 13 Monitorovanie

1. Pri akomkoľvek opatrení financovanom podľa programu príjemca predkladá technické a finančné správy o postupe činností. Záverečná správa sa predkladá do troch mesiacov od ukončenia opatrenia. Komisia určí formu a obsah správ.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie auditov uskutočňovaných Dvorom audítorov v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi audítorskými orgánmi a odbormi podľa článku 248 zmluvy alebo akákoľvek kontrola uskutočňovaná podľa článku 279(c) zmluvy, zamestnanci a ostatní pracovníci Komisie môžu vykonávať kontroly na mieste, vrátane testovacích kontrol, zameraných na opatrenia financované podľa tohto programu.

3. Zmluvy a dohody, uzatvorené podľa tohto rozhodnutia, stanovia najmä dozor a finančnú kontrolu Komisie (alebo jej oprávneného zástupcu), podľa potreby na mieste, a audit vykonávaný Dvorom audítorov.

4. Príjemca finančnej pomoci má pre Komisiu k dispozícii všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov na opatrenie počas obdobia piatich rokov od poslednej platby určenej na akékoľvek opatrenie.

5. Na základe výsledkov správ a testovacích kontrol, na ktoré odkazujú odseky 1 a 2, Komisia podľa potreby upraví rozsah alebo podmienky rozdelenia pôvodne schválenej finančnej pomoci a časový rozvrh platieb.

6. Komisia prijme všetky kroky potrebné na overenie toho, že financované opatrenia sú vykonávané riadne a v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia a finančného nariadenia.

Článok 14 Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1. Komisia zabezpečí, aby pri realizácii opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Spoločenstva chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti sprenevere, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a vymáhaním nenáležite vyplatených čiastok a v prípade zistenia nezrovnalostí, účinnými, primeranými a odrádzajúcimi pokutami v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 a nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999.

2. Pre opatrenia Spoločenstva financované podľa tohto programu platí nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 a nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96 na akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva, vrátane porušenia zmluvnej povinnosti stanovenej na základe programu, vyplývajúce z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny účinok na všeobecný rozpočet Spoločenstiev alebo na nimi riadené rozpočty.

3. Ak Komisia zistí nezrovnalosti, vrátane porušenia ustanovení tohto rozhodnutia, individuálneho rozhodnutia, zmluvy alebo dohody, na základe ktorej bola poskytnutá sporná čiastka, alebo ak vyjde najavo, že opatrenie bolo bez žiadosti o súhlas Komisie zmenené takým spôsobom, že odporuje povahe alebo vykonávacím podmienkam projektu, zníži, pozastaví alebo vymáha finančnú pomoc späť.

4. Ak neboli dodržané finančné limity alebo ak je vzhľadom na postup dosiahnutý pri uskutočňovaní opatrenia opodstatnená len časť pridelenej finančnej pomoci, Komisia požiada príjemcu, aby v stanovenej dobe predložil stanovisko. Ak príjemca nepredloží uspokojivú odpoveď, Komisia môže zrušiť zostávajúcu časť finančnej pomoci a požadovať vrátenie vyplatených čiastok.

5. Každá nenáležite vyplatená čiastka sa vráti Komisii. Ku každej čiastke, ktorá nebola zaplatená v riadnom čase sa pripočíta úrok podľa podmienok stanovených vo finančnom nariadení.

Článok 15 Hodnotenie

1. Program je pravidelne monitorovaný s cieľom sledovať implementáciu činností uskutočňovaných podľa neho.

2. Komisia zabezpečí pravidelné, nezávislé, externé hodnotenie programu.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

(a) priebežnú hodnotiacu správu o získaných výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch implementácie tohto programu najneskôr do 31. marca 2011;

(b) oznámenie o pokračovaní tohto programu najneskôr do 30. augusta 2012;

Článok 16 Prechodné opatrenia

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 803/2004/ES z 21. apríla 2004 o prijatí akčného programu Spoločenstva (2004 až 2008) o prevencii a boji proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám a ochrane obetí a rizikových skupín (program Daphne II) sa týmto ruší.

Opatrenia, ktoré sa začali pred 31. decembrom 2006 podľa tohto rozhodnutia, sa ním ďalej riadia až do ich ukončenia. Výbor zriadený podľa článku 7 tohto rozhodnutia sa nahradí jedným z výborov stanovených v článku 10 tohto rozhodnutia.

Článok 17 Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu

předseda predseda

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti

Príprava finančných výhľadov na obdobie 2007 až 2013 bola od počiatku vedená politickým prístupom s cieľom zabezpečiť súlad medzi politickými cieľmi a finančnými prostriedkami pre ich plnenie. V tomto kontexte je vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti považované za jednu z hlavných priorít Európskej únie na nasledujúce roky, ktorá sa má podporovať vyššími finančnými zdrojmi. Komisia vo svojich oznámeniach „ Budujeme našu spoločnú budúcnosť: politické výzvy a rozpočtové prostriedky pre rozšírenú Úniu na obdobie rokov 2007 až 2013 “[33] a „ Finančné výhľady 2007 – 2013 “[34] zdôraznila tiež význam využitia revízie právnych nástrojov pre nasledujúce finančné výhľady s cieľom uskutočniť dôležitý krok smerom k zjednodušeniu. Rozdelením návrhu na tri všeobecné a politické programy („Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Základné práva a spravodlivosť“, „Bezpečnosť a ochrana slobôd“) Komisia stanovila prehľadný rámec pre rozvoj finančných opatrení Spoločenstva na podporu troch cieľov, a to spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

2. Odôvodnenie opatrenia

2.1. Analýza problému

Podpora občianstva Európskej únie by mala rozvíjať pocity príslušnosti k únii, ktorá zdieľa rovnaké základné práva a hodnoty, chrániac a rešpektujúc pritom rozmanitosť kultúr a tradícií národov Európy. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva zakladá európske občianstvo a práva a povinnosti občanov EÚ a Zmluva o Európskej únii spolu s Chartou základných práv tvorí základ pre politiku EÚ vo vzťahu k základným právam.

Hlavné výzvy, ktorým Únia čelí v súvislosti s touto oblasťou politiky počas nasledujúceho obdobia finančných výhľadov možno definovať takto:

1. Inkorporácia Charty základných práv Európskej únie do ústavnej zmluvy, otvorenie cesty na pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach a článok 7 Zmluvy o EÚ o monitorovacom mechanizme zavedenom zmluvou z Nice v sebe spoločne obsahujú podstatné posilnenie a sfunkčnenie základných hodnôt, ktoré tvoria základ európskeho projektu.

2. Po inkorporácii Charty základných práv do ústavnej zmluvy Únia bude povinná nielen rešpektovať tieto práva, ale pri rešpektovaní princípu subsidiarity bude tiež povinná zabezpečiť ich účinnú podporu vo všetkých oblastiach politiky (vnútorných aj vonkajších), v ktorých má pôsobnosť.

3. Urýchlene sa bude musieť zvýšiť aj monitorovanie činností, aby sa zabezpečilo, že členské štáty prijmú vo svojich oblastiach pôsobnosti rovnaký prístup, najmä v kontexte vzrastajúcej a stále viac rôznorodej Únie a nových výziev.

4. Neziskové organizácie a iné subjekty občianskej spoločnosti hrajú dôležitú úlohu pri podpore a ochrane základných práv v celej Únii a pri poskytovaní pomoci občanom spoznať ich práva a plne ich uplatňovať. Je preto potrebné zabezpečiť, aby bola úroveň opatrení a záväzkov pre tieto subjekty rovnaká vo všetkých členských štátoch. Podpora občianskej spoločnosti a vytvárania kontaktov je preto nevyhnutná.

5. Podpora dialógu medzi náboženstvami a multikulturálneho dialógu, ktoré možno pokladať za dôležité prostriedky boja proti diskriminácii a podpora základných práv, vzájomného porozumenia a mieru.

2.2. Cesta vpred

Cieľom tohto osobitného programu v rámci všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ je podstatný rozvoj dvoch existujúcich opatrení (podpora základných práv a podpora občianskej spoločnosti), ktoré zavádzajú nové ciele, akými sú napríklad boj proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu, konkrétne prostredníctvom podpory dialógu medzi náboženstvami a multikulturálneho dialógu na úrovni EÚ.

Podpora občianskej spoločnosti vzhľadom na základné práva sa rozšíri tak, aby zahŕňala všetky členské štáty, keďže súčasné prípravné opatrenie zahŕňa len desať nových členských štátov.

Osobitná pozornosť sa bude venovať právam odvodeným od občianstva Únie, uznaným Chartou ako základné práva, konkrétne podpore demokratickej účasti.

Plánuje sa podstatné zvýšenie financií, ktoré odráža rastúci význam týchto oblastí a pozitívne reaguje na subjekty občianskej spoločnosti.

2.3. Ciele programu a súvisiace ukazovatele

- Definície všeobecných, osobitných a operatívnych cieľov

Podporovať rozvoj európskej spoločnosti založenej na občianstve Európskej únie a rešpektujúcej základné práva stanovené v Charte základných práv. | Podporovať Chartu základných práv a informovať občanov o ich právach, ktoré požívajú ako občania EÚ a povzbudzovať ich k aktívnej účasti na demokratickom živote Únie. | Podporovať opatrenia na zvyšovanie povedomia. |

Pravidelne hodnotiť situáciu v oblasti základných práv v Európskej únii a jej členských štátoch, v rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva, používaním Charty základných práv ako vodítka a v prípade potreby získavať názory na špecifické otázky súvisiace so základnými právami. | Pravidelne pripravovať správy alebo stanoviská o situácii v oblasti základných práv v EÚ. |

Vysvetľovať dôsledky inkorporácie Charty základných práv do ústavy a pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach. | Podporovať informačné kampane v týchto oblastiach. |

Bojovať proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii a posilňovať občiansku spoločnosť vo sfére základných práv. | Podporovať neziskové organizácie a ostatné subjekty občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť ich schopnosti aktívnej účasti pri podpore základných práv. Bojovať proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii za pomoci lepšieho porozumenia a zvýšenej tolerancie v celej Európskej únii. Podporovať mier a základné práva konkrétne prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a multikulturálneho dialógu na úrovni EÚ. | Viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou pokiaľ ide o základné práva. Podporovať opatrenia na zvyšovanie povedomia. Finančne podporovať činnosť neziskových organizácií alebo iných subjektov, ktoré sledujú spoločné európske záujmy. Vypracovávať štúdie a analýzy v týchto oblastiach. |

Všetky uvedené ciele sú v súlade s celkovým cieľom všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“, ktorým je podpora vytvorenia oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

- Komplementarita/súdržnosť s ostatnými dokumentmi

S cieľom vyhnúť sa zbytočnému prekrývaniu a zabezpečiť súčinnosť sa tento program usiluje o komplementaritu s činnosťou budúcej Agentúry pre základné práva, ktorá nahradí existujúce Európske monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu.

Tento program dopĺňajú ostatné osobitné programy v rámci všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“, najmä osobitný program „Boj proti násiliu (Daphne), drogová prevencia a informovanosť“ zameraný na boj proti násiliu, ktorý je súčasťou ochrany základných práv tak, ako sú stanovené v charte, najmä práva na fyzickú integritu, a riešenie problému užívania drog a nezákonného obchodovania s drogami.

Osobitná pozornosť sa bude venovať aj všeobecným programom „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“, keďže dopĺňajú súčasný program a s ktorými sa určite dosiahne súčinnosť. Pozornosť sa zameriava aj na dialóg s migrantmi s cieľom posilniť toleranciu a vzájomné porozumenie, ktoré prispievajú k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín.

Významné sú aj ostatné programy, najmä Program zamestnanosti a sociálneho rozvoja (PROGRESS) a Program aktívneho občianstva, s cieľom vyhnúť sa zbytočnému prekrývaniu a zabezpečiť súdržnosť a komplementaritu, pokiaľ ide o opatrenia podporované v súčasnom programe, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na boj proti diskriminácii a podporu multikulturálneho dialógu.

Pri implementácii programov sa v prípade potreby koordinácie činností uskutočňovaných podľa každého z nich vyžaduje komplementarita.

3. Hodnotenie

3.1. Skúsenosti získané pri priebežnom/záverečnom hodnotení

Dve existujúce prípravné opatrenia majú za cieľ podporu základných práv a občianskej spoločnosti.

Prvé prípravné opatrenie týkajúce sa základných práv financuje v súčasnosti dva rôzne projekty: ročnú správu o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii a jej členských štátoch vypracovanú nezávislými odborníkmi a projekty, ktoré majú za cieľ jednak poskytovať informácie o Charte základných práv všetkým osobám s bydliskom v Európskej únii a jednak zvyšovať povedomie pokiaľ ide o základné práva v kontexte práva Únie.

Druhé prípravné opatrenie má za cieľ podporu občianskej spoločnosti v členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004.

Hoci na riadne hodnotenie týchto prípravných opatrení je ešte príliš skoro, nadšená účasť občianskej spoločnosti potvrdzuje potrebu prijať štruktúrovaný program na zabezpečenie ďalšieho trvania týchto opatrení vo väčšom rozsahu.

Okrem toho udržiavanie pravidelných kontaktov s občianskou spoločnosťou potvrdzuje, že otvorený a pravidelný dialóg s neziskovými organizáciami v oblasti základných práv je potrebné ďalej rozvíjať a zdôrazňovať potrebu kampaní na zvyšovanie povedomia v tejto oblasti a tiež potrebu podpory vytvárania kontaktov medzi neziskovými organizáciami z rôznych členských štátov.

3.2. Hodnotenie ex-ante

4. Právny základ a odôvodnenie nástrojov politiky

4.1. Právny základ

Tento osobitný program v rámci všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ sa zakladá na článku 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Tento článok predpokladá, že opatrenie Spoločenstva prichádza do úvahy aj v tom prípade, ak mu zmluva nezveruje žiadne osobitné právomoci, ale dotknuté opatrenie je potrebné na dosiahnutie jedného z cieľov Spoločenstva.

Ciele tohto programu nemajú osobitný právny základ v zmluve, keďže sa týkajú všeobecne podpory základných práv v charte a nielen podpory niekoľkých konkrétnych základných práv, pre ktoré existuje osobitný právny základ. Napriek tomu však prispejú k definícii a implementácii kompetencií a politík EÚ prostredníctvom zvyšovania povedomia medzi občanmi Európskej únie o ich základných právach podľa práva Spoločenstva.

Navrhovaný právny základ je primeraný, keďže program prispieva k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva.

4.2. Opatrenia definované v rámci programu

Predpokladá sa prijatie rôznych druhov opatrení, napríklad:

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre konkrétne projekty v záujme Spoločenstva v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre činnosť neziskových organizácií alebo iných subjektov v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

- prevádzkový grant pre Združenie štátnych rád a najvyšších súdnych inštitúcií Európskej únie, ktoré sledujú spoločné európske záujmy prostredníctvom výmeny názorov a skúseností v záležitostiach týkajúcich sa právnej vedy, organizácie a fungovania jeho členov pri vykonávaní ich súdnych a/alebo poradných funkcií, najmä pokiaľ ide o právo Spoločenstva.

4.3. Subsidiarita a proporcionalita

4.4. Zjednodušenie a racionalizácia

Z navrhovaného zjednodušenia a racionalizácie budú čerpať výhody koneční užívatelia, keďže sa tým zvýši prehľadnosť, zrozumiteľnosť a súdržnosť nástrojov. Pre potenciálnych príjemcov bude jednoduchšie žiadať o finančné prostriedky vďaka štandardizovanému prístupu a zosúladeniu vykonávacích ustanovení.

Nový navrhovaný nástroj pokračuje v ceste, ktorú Komisia určila pokiaľ ide o politické a finančné výzvy od roku 2007. Cieľom je doplniť, zjednodušiť a racionalizovať existujúce nástroje, zabezpečiť potrebnú flexibilitu vo vzťahu k novým cieľom a hladký prechod na nový právny rámec po nadobudnutí platnosti ústavnej zmluvy.

5. Vplyv na rozpočet

Náklady na všeobecný program „Základné práva a spravodlivosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013 predstavujú 543 milióna eur. Na tento konkrétny program sa vyčlení 96,5 milióna eur.

2005/0038 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa ustanovuje osobitný program „Základné práva a občianstvo“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 308,

so zreteľom na návrh Komisie[35],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[36],,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[37],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[38],

keďže:

(1) Článok 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu, teda princípoch, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty.

(2) Článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii konštatuje, že Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií členských štátov, ako všeobecných princípov práva Spoločenstva.

(3) Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola vyhlásená 7. decembra 2000, obsahuje základné hodnoty, na ktorých je Únia založená.[39]

(4) Tak, ako uvádza Haagsky program schválený Európskou radou na jej zasadnutí v Bruseli v dňoch 4. a 5. novembra 2004, inkorporácia charty do Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu a pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bude pre Európsku úniu predstavovať právny záväzok pri dodržaní princípu subsidiarity zabezpečiť, že základné práva sú nielen rešpektované, ale aj aktívne presadzované vo všetkých oblastiach jej činnosti.

(5) Vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu o článku 7 Zmluvy o Európskej únii[40] Komisia zdôraznila význam, ktorý má občianska spoločnosť pri ochrane a presadzovaní základných práv; Komisia by preto mala zaviesť pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou.

(6) Komisia zdôrazňuje dôležitosť informácií a komunikácie pokiaľ ide o práva, ktoré občianstvo Európskej únie zveruje svojim občanom, na zlepšenie ich informovanosti v súvislosti s ich právami a pre ich lepší prístup k spoľahlivým informáciám.

(7) V novembri 2004 Európska rada uznala dôležitosť komunikácie s cieľom priblížiť všetkých ľudí k európskemu projektu prostredníctvom aktívneho občianstva.

(8) Združenie štátnych rád a najvyšších súdnych inštitúcií Európskej únie podporuje výmenu názorov a skúseností v záležitostiach týkajúcich sa právnej vedy, organizácie a fungovania jeho členov pri vykonávaní ich súdnych a/alebo poradných funkcií, najmä pokiaľ ide o právo Spoločenstva, a tým sleduje spoločné európske záujmy.

(9) Zmluva nestanovuje iné právomoci pre prijatie tohto nariadenia, než sú právomoci uvedené v článku 308.

(10) Mali by byť tiež prijaté vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a nevyhnutné kroky na vymáhanie ušlých, nezákonne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov.

(11) Týmto rozhodnutím sa vytvára finančný rámec na celé obdobie trvania programu, ktorý bude základným referenčným bodom pre rozpočtový orgán, v zmysle bodu 33 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení postupu zostavovania rozpočtu[41],

(12) Ciele programu, osobitné ciele na presadzovanie Charty základných práv vrátane práv odvodených od občianstva EÚ, podpora združení občianskej spoločnosti, boj proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a multikulturálneho dialógu nie je možné uspokojivo dosiahnuť len na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo vplyvu opatrení sa lepšie dosiahnu na úrovni Spoločenstva. Spoločenstvo môže prijímať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, tak ako ju uvádza tento článok, toto rozhodnutie nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(13) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o finančnom nariadení platnom pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[42], ďalej len „finančné nariadenie“, a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342 z 23. decembra 2002 o podrobných pravidlách pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[43], ktoré chráni finančné záujmy Spoločenstva, sa musí uplatňovať pri dodržiavaní princípov jednoduchosti a konzistentnosti pri výbere rozpočtových nástrojov, obmedzení počtu prípadov, v ktorých má Komisia priamu zodpovednosť za ich implementáciu a riadenie a požadovanej proporcionality medzi výškou zdrojov a administratívnymi nákladmi súvisiacimi s ich využívaním.

(14) Finančné nariadenie vyžaduje, aby bol na poskytovanie prevádzkových grantov prijatý základný akt.

(15) V súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[44], vykonávacie predpisy pre toto rozhodnutie sa príjmu použitím poradného postupu stanoveného v článku 3 tohto rozhodnutia. To je primerané, keďže program nemá významný dopad na rozpočet Spoločenstva.

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Vznik programu

1. Toto rozhodnutie zavádza program „Základné práva a občianstvo“, ďalej len „program“, ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ s cieľom prispieť k posilneniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Program zahŕňa obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Článok 2

Všeobecné ciele

1. Tento program má tieto všeobecné ciele:

(a) podporovať rozvoj európskej spoločnosti založenej na rešpektovaní základných práv stanovených v Charte základných práv Európskej únie, vrátane práv odvodených od občianstva Európskej únie, ktoré má predstavovať základný status občanov členských štátov.

(b) posilňovať občiansku spoločnosť a podporovať s ňou otvorený, transparentný a pravidelný dialóg čo sa týka základných práv.

2. Všeobecné ciele programu sú doplnkové k cieľom Agentúry pre základné práva, ktorá nahradí Európske monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ciele a právomoci Európskeho spoločenstva, všeobecné ciele programu prispievajú k rozvoju politík Spoločenstva rešpektujúcich základné práva.

Článok 3

Osobitné ciele

Tento program má tieto osobitné ciele:

(a) Presadzovať Chartu základných práv a informovať všetkých ľudí o ich právach, vrátane práv odvodených od občianstva EÚ, s cieľom podporovať občanov Európskej únie k aktívnej účasti na demokratickom živote Únie.

(b) Pravidelne hodnotiť situáciu v oblasti základných práv v Európskej únii a jej členských štátoch, v rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva, používaním Charty základných práv ako vodítka, a v prípade potreby získavať názory na špecifické otázky súvisiace so základnými právami.

(c) Vysvetľovať dôsledky inkorporácie Charty základných práv do ústavy a pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

(d) Podporovať neziskové organizácie a ostatné subjekty občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť ich schopnosti aktívnej účasti pri podpore základných práv, právneho štátu a demokracie.

(e) Podporovať mier a základné práva konkrétne prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a multikulturálneho dialógu na úrovni EÚ.

Článok 4

Opatrenia

Vzhľadom na presadzovanie všeobecných a osobitných cieľov uvedených v článku 2 a 3 tento program podporuje tieto druhy opatrení:

(a) konkrétne opatrenia prijaté Komisiou, napríklad štúdie a výskum, prieskumy verejnej mienky, určenie ukazovateľov a spoločnej metodiky, zber, spracovanie a šírenie údajov a štatistík, semináre, konferencie a stretnutia expertov, organizovanie verejných kampaní a stretnutí; rozvoj a podpora webových stránok, príprava a šírenie informačných materiálov, podpora a riadenie kontaktov medzi vnútroštátnymi expertmi, analytické, monitorovacie a hodnotiace činnosti; alebo

(b) osobitné nadnárodné projekty v záujme Spoločenstva predložené aspoň troma členskými štátmi v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch; alebo

(d) Prevádzkový grant na spolufinancovanie výdavkov súvisiacich so stálym pracovným programom Združenia štátnych rád a najvyšších súdnych inštitúcií Európskej únie, ktoré sledujú spoločné európske záujmy prostredníctvom výmeny názorov a skúseností v záležitostiach týkajúcich sa právnej vedy, organizácie a fungovania jeho členov pri vykonávaní ich súdnych a/alebo poradných funkcií, najmä pokiaľ ide o právo Spoločenstva.

Článok 5

Účasť

Na opatreniach programu sa môžu zúčastniť tieto štáty, ďalej len „zúčastnené štáty“:

(a) Kandidátske krajiny pridružené k EÚ, a tiež štáty západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú stabilizačného a asociačného procesu v súlade s podmienkami stanovenými v dohodách o pridružení alebo v ich dodatkových protokoloch súvisiacich s účasťou v programoch Spoločenstva, ktoré boli alebo majú byť uzatvorené s týmito štátmi.

(b) Do projektov sa môžu zapojiť aj kandidátske krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na tomto programe, ak to prispeje k ich príprave na pristúpenie, alebo ostatné tretie krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na tomto programe, ak to slúži cieľu daných projektov.

Článok 6

Cieľové skupiny

Cieľovými skupinami programu sú občania EÚ, štátni príslušníci tretích krajín s legálnym pobytom na území EÚ a združenia občianskej spoločnosti, ktoré aktívne pôsobia pri presadzovaní cieľov tohto programu.

Článok 7

Prístup k programu

Prístup k tomuto programu majú, inter alia , verejné alebo súkromné organizácie a inštitúcie, univerzity, výskumné centrá, neziskové organizácie, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, medzinárodné organizácie a iné neziskové organizácie so sídlom v Európskej únii.

Pre dosiahnutie svojich cieľov tento program umožňuje spoločné činnosti s príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti základných práv, napríklad s Radou Európy, na základe spoločnej účasti a v súlade s rôznymi pravidlami, ktoré sú bežné v každej inštitúcii alebo organizácii.

Článok 8

Druhy opatrení

1. Financovanie Spoločenstva môže mať tieto právne formy:

- grant

- uzatvorenie zmluvy na základe verejného obstarávania.

2. Granty Spoločenstva sa udeľujú sa základe predchádzajúcej výzvy na predloženie ponúk, s výnimkou náležite opodstatnených výnimočných a naliehavých prípadov alebo v prípade, že charakteristika príjemcu neumožňuje iný postup v prípade daného opatrenia, a poskytujú sa vo forme prevádzkových grantov a grantov pre opatrenia. Maximálna úroveň financovania sa presne určí v ročných pracovných programoch.

3. Okrem toho sa predpokladajú výdavky na dodatočné opatrenia prostredníctvom uzatvorenia zmlúv na základe verejného obstarávania a v týchto prípadoch financovanie Spoločenstva zahŕňa nákup tovarov a služieb. To zahŕňa, inter alia , výdavky na poskytovanie informácií a komunikáciu, prípravu, realizáciu, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie projektov, politík, programov a právnych predpisov.

Článok 9

Vykonávacie opatrenia

1. Komisia implementuje pomoc Spoločenstva v súlade s finančným nariadením platným pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

3. Ročný pracovný program sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 2.

4. Pri hodnotiacich postupoch a postupoch pre udeľovanie grantov pre opatrenia sa vezmú do úvahy, inter alia , tieto kritériá:

(a) súlad s ročným pracovným programom, všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 2 a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach špecifikovanými v článkoch 3 a 4;

(b) kvalita navrhovaného opatrenia pokiaľ ide o jeho koncepciu, organizáciu, prezentáciu a očakávané výsledky;

(d) vplyv očakávaných výsledkov na všeobecné ciele definované v článku 2 a na opatrenia prijaté v rôznych oblastiach špecifikované v článku 3 a 4.

5. Uplatňovanie prevádzkových grantov, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 3 a 4, sa posúdi na základe:

- súladu s cieľmi programu;

- kvality navrhovaných činností;

- pravdepodobného viacnásobného efektu týchto činností na verejnosť;

- geografického vplyvu uskutočňovaných činností;

- zapojenia občanov do organizácie dotknutých orgánov;

- pomeru nákladov voči zisku z navrhovaných činností.

6. V súlade s článkom 113 ods. 2 finančného nariadenia sa na prevádzkový grant poskytnutý Združeniu štátnych rád a najvyšších súdnych inštitúcií Európskej únie neuplatňuje princíp postupného znižovania, keďže sleduje ciele v spoločnom európskom záujme.

Článok 10

Výbor

1. Komisii pomáha výbor, ďalej len „výbor“, zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3. Výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

Článok 11

Komplementarita

1. Obzvlášť v rámci všeobecných programov „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“ a rovnako programu „Progress“, sa vyžaduje súčinnosť a vzájomné dopĺňanie sa s ostatnými nástrojmi Spoločenstva. Program sa usiluje aj o komplementaritu s činnosťou Agentúry pre základné práva, ktorá nahradí existujúce Európske monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu. Štatistické údaje z informácií o základných právach a občianstve sa pripravujú v spolupráci s členskými štátmi pri použití štatistického programu Spoločenstva v prípade potreby.

2. Program využíva zdroje spoločne s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, najmä so všeobecnými programami „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, „Solidarita a riadenie migračných tokov“ s cieľom implementovať opatrenia na splnenie cieľov programov.

Článok 12

Rozpočtové zdroje

Rozpočtové zdroje vyhradené na opatrenia stanovené v tomto programe sa začlenia do ročne viazaných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Európskej únie. Ročné viazané rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančných výhľadov.

Článok 13

Monitorovanie

3. Zmluvy a dohody uzatvorené podľa tohto rozhodnutia stanovia najmä dozor a finančnú kontrolu Komisie (alebo jej oprávneného zástupcu), podľa potreby na mieste, a audit vykonávaný Dvorom audítorov.

6. Komisia prijme všetky kroky potrebné na overenie toho, že financované opatrenia sú vykonávané riadne a v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia a finančného nariadenia.

Článok 14

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

Článok 15

Hodnotenie

1. Program je pravidelne monitorovaný s cieľom sledovať implementáciu činností uskutočňovaných podľa neho.

2. Komisia zabezpečí pravidelné, nezávislé, externé hodnotenie programu.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

(a) priebežnú hodnotiacu správu o získaných výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch implementácie tohto programu najneskôr do 31. marca 2011;

(b) oznámenie o pokračovaní tohto programu najneskôr do 30. augusta 2012;

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti

Príprava finančných výhľadov na obdobie 2007 až 2013 bola od počiatku vedená politickým prístupom s cieľom zabezpečiť súlad medzi politickými cieľmi a finančnými prostriedkami pre ich plnenie. V tomto kontexte je vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti považované za jednu z hlavných priorít Európskej únie na nasledujúce roky, ktorá sa má podporovať vyššími finančnými zdrojmi. Komisia vo svojich oznámeniach „ Budujeme našu spoločnú budúcnosť: politické výzvy a rozpočtové prostriedky pre rozšírenú Úniu na obdobie rokov 2007 až 2013 “[45] a „ Finančné výhľady 2007 – 2013 “[46] zdôraznila tiež význam využitia revízie právnych nástrojov pre nasledujúce finančné výhľady s cieľom uskutočniť dôležitý krok smerom k zjednodušeniu. Rozdelením návrhu na tri všeobecné a politické programy („Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Základné práva a spravodlivosť“, „Bezpečnosť a ochrana slobôd“) Komisia stanovila prehľadný rámec pre rozvoj finančných opatrení Spoločenstva na podporu troch cieľov, a to spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

2. Odôvodnenie opatrenia

2.1. Analýza problému

Právo na voľný pohyb v rámci Únie (jeden zo štyroch princípov, na ktorých je založený jednotný trh) vyžaduje opatrenia trestného práva, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že zločin a jeho páchatelia sa nebudú nikde cítiť bezpečne.

Spoločné záujmy EÚ musia byť chránené pred kriminálnym správaním, jednak kvôli jeho cezhraničnej povahe, a tiež kvôli tomu, že poškodzuje spoločné hodnoty EÚ, akými sú rešpektovanie jednotlivcov, demokracie a správy vecí verejných (to vysvetľuje, prečo je potrebné prijať opatrenia proti sexuálnemu zneužívaniu detí, rasizmu, podvodom a korupcii). Spoločný prístup v tomto smere odzrkadľuje vytvorenie európskeho verejného poriadku. Do úvahy sa ale musí vziať aj potreba poskytovať vysoký štandard ochrany individuálnych práv, čo napríklad znamená stavať na tom, čo sa dosiahlo vzhľadom na práva obetí, zlepšovať práva zatknutých osôb a stanoviť rámce a normy pre spôsob výkonu trestov a opätovné začlenenie páchateľov do spoločnosti. Jednotlivcom a podnikom by sa teda nemalo brániť alebo by nemali byť odrádzaní od uplatňovania ich práv len z dôvodu nekompatibility a zložitosti právnych a administratívnych systémov v členských štátoch.

2.2. Cesta vpred

Podpora a ochrana základných práv si vyžaduje vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti. Vytvorenie tohto priestoru umožňuje justičným orgánom účinne spolupracovať a zabezpečiť pre občanov lepší prístup k spravodlivosti a nebrániť alebo neodrádzať ich od uplatňovania ich práv z dôvodu nekompatibility a zložitosti právnych systémov. Zároveň to umožňuje zavedenie princípu vzájomného uznávania justičných rozhodnutí a sústavného zlepšovania riadneho fungovania justície.

Pre Úniu bude výzvou reagovať na očakávania občanov, aby na ich praktické problémy existovali účinné riešenia. To znamená najmä:

- zvýšené úsilie na monitorovanie uplatňovania stále sa zväčšujúceho objemu acquis členskými štátmi, vrátane využitia moderných prostriedkov, napríklad vytvorenia judikatúry;

- ďalšie legislatívne opatrenia najmä na zlepšenie prístupu k účinnej spravodlivosti;

- posilňovanie mechanizmu poskytovania informácií verejnosti a podpora odbornej prípravy a výmeny odborných pracovníkov pokiaľ ide o dôsledky nástrojov spolupráce v tejto oblasti;

- zavedenie legislatívnych nástrojov a rozvoj spoločných nástrojov spolupráce. To v sebe zahŕňa, inter alia , na jednej strane účinnejšie mechanizmy pre výmenu informácií medzi členskými štátmi o odsúdených pre trestnú činnosť, najmä vytvorenie elektronického systému na výmenu trestných registrov, a na strane druhej zlepšenie noriem pre určité postupy, ako napríklad postupy pri zhromažďovaní dôkazov a ochrane osôb zúčastnených na trestnom konaní, či už ide o obvinených, svedkov alebo obete;

- ďalšie opatrenia na podporu porozumenia a využívania spoločných nástrojov a postupov medzi odbornými pracovníkmi.

2.3. Ciele programu a súvisiace ukazovatele

- Definície všeobecných, konkrétnych a operatívnych cieľov

Podporovať justičnú spoluprácu s cieľom prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti v trestnoprávnych veciach založeného na vzájomnom uznávaní a dôvere. | Podporovať prispôsobenie existujúcich justičných systémov v členských štátoch Európskej únie, ako územia bez hraničných kontrol, s jednotnou menou, voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu. | Zlepšovať spoločné znalosti o právnych a justičných systémoch členských štátov v trestnoprávnych veciach a podporovať a posilňovať vytváranie kontaktov, vzájomnú spoluprácu, výmenu a šírenie informácií, skúseností a osvedčených postupov. Zabezpečovať dôslednú implementáciu, správnu a konkrétnu aplikáciu a hodnotenie nástrojov Spoločenstva v oblastiach justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach. |

Zlepšovať každodenný život jednotlivcov a podnikov poskytovaním možnosti uplatňovať ich práva v rámci Európskej únie, najmä zlepšovaním prístupu k spravodlivosti. | Zlepšovať poskytovanie informácií o právnych systémoch v členských štátoch a o prístupe k spravodlivosti. |

Zlepšovať kontakty medzi legislatívnymi, justičnými a správnymi orgánmi a právnickými profesiami, zlepšovať výmenu informácií o trestných prípadoch medzi členských štátmi a posilňovať odbornú prípravu sudcov a prokurátorov. | Podporovať odbornú prípravu sudcov a prokurátorov a justičného aparátu pokiaľ ide o záležitosti Únie. Hodnotiť všeobecné podmienky na rozvoj vzájomnej dôvery, vrátane kvality justície. Rozvíjať a implementovať elektronický systém pre výmenu informácií o trestných registroch a podporovať štúdie pre rozvoj ďalších spôsobov výmeny informácií. |

Všetky uvedené ciele sú v súlade s celkovým cieľom všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“, ktorým je podpora vytvorenia oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

- Komplementarita/súdržnosť s ostatnými dokumentmi

Pri príprave tohto programu sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu súdržnosti s inými programami finančných činností v tej istej oblasti politiky, k ich komplementarite a súčinnosti s nimi.

Tento program dopĺňajú ďalšie dva osobitné programy patriace pod všeobecný program „Základné práva a spravodlivosť“, najmä osobitný program „Civilná justícia“ o justičnej spolupráci v občianskoprávnych veciach. Program „Civilná justícia“ sleduje v najvyššej možnej miere ciele a štruktúru súčasného programu a zameriava sa na zabezpečenie práva na voľný pohyb osôb v rámci Únie, ktoré od neho nie sú odrádzané z dôvodu nekompatibility a zložitosti právnych a administratívnych systémov v členských štátoch.

Vyžaduje sa tiež komplementarita s činnosťou orgánu Európskej únie Eurojust, ktorého úlohou je zvyšovať efektívnosť príslušných inštitúcií v členských štátoch pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní závažnej cezhraničnej a organizovanej trestnej činnosti, vrátane terorizmu, a to stimuláciou a zlepšovaním spolupráce medzi týmito inštitúciami. Činnosť orgánu Eurojust podstatne dopĺňa program „Základné práva a spravodlivosť“, najmä osobitný program „Civilná justícia“, zdôrazňovaním zabezpečovania plnej spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Program sa vzájomne dopĺňa aj so všeobecným programom „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, ktorý sa zameriava na presadzovanie práva v zmysle spolupráce medzi policajnými a inými mimosúdnými orgánmi presadzovania práva, zatiaľ čo súčasný program sa zameriava na justíciu.

V konečnom dôsledku sa bude vyžadovať aj komplementarita so všeobecným programom „Solidarita a riadenie migračných tokov“, najmä v oblasti súvisiacej s azylom a právnymi systémami integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Hodnotenie

3.1. Skúsenosti získané pri priebežnom/záverečnom hodnotení

Hoci stále ešte prebieha podrobné hodnotenie programu AGIS, dá sa povedať, že tento program sa ukázal byť veľmi užitočným a značne prispel k zlepšeniu vzájomného porozumenia medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami. Prvá ročná správa o implementácii programu zdôrazňuje, že vysoký počet predložených návrhov, vyšší ako bol pridelený rozpočet, svedčí o tom, že o program je medzi potenciálnymi príjemcami záujem. Poukázala tiež na to, že konferencie a semináre patria medzi najvýznamnejšie druhy opatrení a tvoria viac ako polovicu z celkového počtu spolufinancovaných projektov (46,4%). Druhý najvýznamnejší typ opatrenia sa týka výskumu, štúdií a vytvárania siete kontaktov (26,8 % z celkového počtu). Odborná príprava a výmenné programy, ktoré sa oveľa ťažšie realizujú ako už spomínané opatrenia, tvoria pätinu (20,5 %) z celkového počtu.

3.2. Hodnotenie ex-ante

Pracovná štúdia Komisie o hodnotení ex-ante všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ preukázala, že politika zvolená na dosiahnutie vytýčených cieľov, bola primeraná.

4. Právny základ a odôvodnenie nástrojov politiky

4.1. Právny základ

Tento osobitný program všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ sa zakladá na článku 31 Zmluvy o založení Európskej únie.

Tento článok obsahuje spoločné opatrenia v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach.

Článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že Rada môže prijať rozhodnutia v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.

Navrhovaný právny základ je primeraný, keďže program sa zameriava na justičnú spoluprácu v trestných veciach.

4.2. Opatrenia definované v rámci programu

Predpokladá sa prijatie rôznych druhov opatrení, napríklad:

- konkrétne opatrenia prijaté Komisiou, napríklad štúdie a výskum, vytvorenie a implementácia konkrétnych projektov, ako napríklad vytvorenie elektronického systému pre výmenu informácií o trestných registroch, prieskumy verejnej mienky, určenie ukazovateľov a spoločnej metodiky, zber, spracovanie a šírenie údajov a štatistík, semináre, konferencie a stretnutia expertov, organizovanie verejných kampaní a stretnutí, rozvoj a podpora webových stránok, príprava a šírenie informačných materiálov, podpora a riadenie kontaktov medzi vnútroštátnymi expertmi, analytické, monitorovacie a hodnotiace činnosti;

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre konkrétne projekty v záujme Spoločenstva v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre činnosť neziskových organizácií alebo iných subjektov v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

- prevádzkový grant pre Európsku sieť odbornej justičnej prípravy, ktorá sleduje spoločné európske záujmy v oblasti odbornej prípravy sudcov a prokurátorov.

4.3. Subsidiarita a proporcionalita

4.4. Zjednodušenie a racionalizácia

Z navrhovaného zjednodušenia a racionalizácie budú čerpať výhody koneční užívatelia, keďže sa tým zvýši prehľadnosť, zrozumiteľnosť a súdržnosť nástrojov. Pre potenciálnych príjemcov bude jednoduchšie žiadať o finančné prostriedky vďaka štandardizovanému prístupu a zosúladeniu vykonávacích ustanovení.

Nový navrhovaný nástroj pokračuje v ceste, ktorú Komisia určila pokiaľ ide o politické a finančné výzvy od roku 2007. Cieľom je doplniť, zjednodušiť a racionalizovať existujúce nástroje, zabezpečiť potrebnú flexibilitu vo vzťahu k novým výzvam a plynulý prechod na nový právny rámec po nadobudnutí platnosti ústavnej zmluvy.

5. Vplyv na rozpočet

Náklady na všeobecný program „Základné práva a spravodlivosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013 predstavujú 543 milióna eur; na tento konkrétny program sa vyčlení 199 milióna eur.

2005/0039 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa ustanovuje osobitný program „Trestná justícia“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 a na jej článok 34 ods. 2 písmeno c),

so zreteľom na návrh Komisie[47],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[48],

keďže:

(1) Článok 29 Zmluvy o Európskej únii uvádza, že cieľom Únie je poskytnúť občanom vysokú úroveň ochrany v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti rozvojom spoločných postupov členských štátov v oblastiach policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(2) Podľa článku 31 Zmluvy o Európskej únii spoločné opatrenie v trestných veciach zahŕňa najmä spoluprácu medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch.

(3) Stavanie na záveroch Európskej rady z Tampere, Haagskeho programu prijatého Európskou radou v novembri 2004, znovu potvrdzuje prioritu posilňovania slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, najmä prostredníctvom zvyšovania justičnej spolupráce v trestných veciach, založenej na princípe vzájomného uznávania.

(4) Rámcový program pre policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach (AGIS) zavedený rámcovým rozhodnutím Rady 2002/630/JHA z 22. júla 2002[49] významne prispel k posilneniu spolupráce medzi políciou a ostatnými orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi v členských štátoch a k zlepšeniu vzájomného porozumenia a dôvery medzi policajnými, justičnými, právnymi a správnymi systémami.

(5) Ambiciózne ciele stanovené zmluvou a Haagskym programom by sa mali realizovať prostredníctvom zavedenia flexibilného a účinného programu, ktorý uľahčí plánovanie a implementáciu.

(6) Program by mal zlepšiť vzájomnú dôveru medzi justičnými orgánmi. Vzájomná dôvera by podľa Haagskeho programu mala byť posilňovaná rozvíjaním vzájomných kontaktov medzi justičnými organizáciami a inštitúciami, zlepšovaním odbornej prípravy v rámci právnických profesií, rozvojom hodnotenia implementácie nástrojov EÚ vrátane hodnotenia kvality justície, nárastom výskumu v oblasti justičnej spolupráce a podporovaním projektov medzi členskými štátmi, ktoré sa zameriavajú na modernizáciu justície. Mala by tiež umožňovať implementáciu princípu vzájomného uznávania zlepšovaním znalostí o predchádzajúcich odsúdeniach v rámci Európskej únie, najmä prostredníctvom vytvorenia elektronického systému výmeny informácií o trestných registroch.

(7) Európska sieť odbornej justičnej prípravy, založená inštitúciami konkrétne zodpovednými za odborné vzdelávanie sudcov a prokurátorov všetkých členských štátov, podporuje programy odborného vzdelávania sudcov a prokurátorov, ktoré majú skutočný európsky rozmer. To prispieva k posilňovaniu vzájomnej dôvery a zlepšuje vzájomné porozumenie medzi justičnými orgánmi a rôznymi právnymi systémami.

(8) Mali by byť tiež prijaté vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a nevyhnutné kroky na vymáhanie ušlých, nezákonne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov.

(9) Týmto rozhodnutím sa vytvára finančný rámec na celé obdobie trvania programu, ktorý bude základným referenčným bodom pre rozpočtový orgán, v zmysle bodu 33 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení postupu zostavovania rozpočtu[50].

(10) Pretože ciele programu „Trestná justícia“ členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť samy a z dôvodu rozsahu a vplyvov tejto činnosti je možné ich dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ktorý je uvedený v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v tomto článku, toto rozhodnutie nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

(11) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o finančnom nariadení platnom pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[51], ďalej len „finančné nariadenie“, a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342 z 23. decembra 2002 o podrobných pravidlách pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[52], ktoré chráni finančné záujmy Spoločenstva, sa musí uplatňovať pri dodržiavaní princípov jednoduchosti a konzistentnosti pri výbere rozpočtových nástrojov, obmedzení počtu prípadov, v ktorých má Komisia priamu zodpovednosť za ich implementáciu a riadenie a požadovanej proporcionality medzi výškou zdrojov a administratívnymi nákladmi súvisiacimi s ich využívaním.

(12) Finančné nariadenie vyžaduje, aby bol na poskytovanie prevádzkových grantov prijatý základný akt.

(13) Opatrenia vyžadované na implementáciu tohto rozhodnutia je potrebné prijať v súlade s postupmi v ňom stanovenými s pomocou poradného výboru. To je primerané, keďže program nemá významný dopad na rozpočet Spoločenstva. .

(14) Rámcový program pre policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach (AGIS) je vhodné nahradiť týmto programom od 1. januára 2007 a novým osobitným programom „Prevencia a boj proti násiliu“ v rámci všeobecného programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“.

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Vznik programu

1. Toto rozhodnutie zavádza osobitný program „Trestná justícia“, ďalej len „program“, ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ s cieľom prispieť k posilneniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Program zahŕňa obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Článok 2

Všeobecné ciele

1. Tento program má tieto všeobecné ciele:

(a) Podporovať justičnú spoluprácu s cieľom prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti v trestnoprávnych veciach založeného na vzájomnom uznávaní a dôvere.

(b) Podporovať prispôsobovanie existujúcich justičných systémov v členských štátoch Európskej únii, ako územia bez hraničných kontrol, s jednotnou menou, voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu.

(c) Zlepšovať každodenný život jednotlivcov a podnikov poskytovaním možnosti uplatňovať ich práva v rámci Európskej únie, najmä zlepšovaním prístupu k spravodlivosti.

(d) Zlepšovať kontakty a výmenu informácií medzi legislatívnymi, justičnými a správnymi orgánmi a právnickými profesiami a podporovať odbornú prípravu sudcov a prokurátorov.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ciele a právomoci Európskeho spoločenstva, všeobecné ciele programu prispievajú k rozvoju politík Spoločenstva, konkrétne k vytvoreniu priestoru spravodlivosti.

Článok 3

Osobitné ciele

Tento program má tieto osobitné ciele:

(a) Podporovať justičnú spoluprácu v trestnoprávnych veciach so zameraním na

- podporu vzájomného uznávania justičných rozhodnutí a rozsudkov;

- eliminovať prekážky vytvorené rozdielmi a podporovať potrebnú aproximáciu právnych predpisov;

- zaručiť riadny výkon spravodlivosti zabránením kompetenčných sporov;

- podporovať práva obvinených, ako aj sociálnu a právnu pomoc obetiam.

(b) Zlepšovať spoločné znalosti o právnych a justičných systémoch členských štátov v občianskoprávnych veciach a podporovať a posilňovať vytváranie kontaktov, vzájomnú spoluprácu, výmenu a šírenie informácií, skúseností a osvedčených postupov.

(c) Zabezpečovať dôslednú implementáciu, správnu a konkrétnu aplikáciu a hodnotenie nástrojov Únie v oblastiach justičnej spolupráce v občianskoprávnych a obchodných veciach.

(d) Zlepšovať poskytovanie informácií o právnych systémoch v členských štátoch a prístupe k spravodlivosti.

(e) Podporovať odbornú prípravu sudcov, prokurátorov a justičného aparátu v oblasti práva Únie a Spoločenstva.

(f) Hodnotiť všeobecné podmienky na rozvoj vzájomnej dôvery, vrátane kvality justície.

(g) Rozvíjať a implementovať Európsky elektronický systém pre výmenu informácií o trestných registroch a podporovať štúdie pre rozvoj ďalších spôsobov výmeny informácií.

Článok 4

Opatrenia

Vzhľadom na presadzovanie všeobecných a osobitných cieľov uvedených v článku 2 a 3 tento program podporuje tieto druhy opatrení:

(a) konkrétne opatrenia prijaté Komisiou, napríklad štúdie a výskum, vytvorenie a implementácia konkrétnych projektov, ako napríklad vytvorenie elektronického systému pre výmenu informácií o trestných registroch, prieskumy verejnej mienky, určenie ukazovateľov a spoločnej metodiky, zber, spracovanie a šírenie údajov a štatistík, semináre, konferencie a stretnutia expertov, organizovanie verejných kampaní a stretnutí, rozvoj a podpora webových stránok, príprava a šírenie informačných materiálov, podpora a riadenie kontaktov medzi vnútroštátnymi expertmi, analytické, monitorovacie a hodnotiace činnosti; alebo

(b) osobitné nadnárodné projekty v záujme Únie predložené aspoň troma členskými štátmi v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch; alebo

(d) Prevádzkový grant na spolufinancovanie výdavkov súvisiacich so stálym pracovným programom Európskej siete odbornej justičnej prípravy, ktorá sleduje spoločné európske záujmy v oblasti odbornej prípravy sudcov a prokurátorov.

Článok 5

Cieľové skupiny

Program je, inter alia , určený pre právnikov, zástupcov služieb pre pomoc obetiam, vnútroštátne orgány a občanov Únie vo všeobecnosti.

Článok 6

Prístup k programu

1. Prístup k tomuto programu majú verejné alebo súkromné organizácie a inštitúcie, vrátane profesných organizácií, univerzity, výskumné centrá a právnické a justičné inštitúty pre odborné a ďalšie odborné vzdelávanie právnikov, neziskové organizácie so sídlom v členských štátoch.

„Právnici“ sú, inter alia , sudcovia, prokurátori, advokáti, pracovníci ministerstiev, súdni úradníci, súdni tlmočníci a ostatní odborníci, ktorí sa zúčastňujú na výkone justície v oblasti trestného práva.

2. Tretie štáty alebo medzinárodné organizácie nemôžu predkladať projekty, ale môžu sa na nich zúčastňovať ako partneri.

Článok 7

Druhy opatrení

1. Financovanie Spoločenstva môže mať tieto právne formy:

- grant

- uzatvorenie zmluvy na základe verejného obstarávania.

Článok 8

Vykonávacie opatrenia

1. Komisia implementuje pomoc Spoločenstva v súlade s finančným nariadením platným pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

2. Na implementáciu programu Komisia, v rámci limitov všeobecných cieľov stanovených v článku 2, prijme ročný pracovný program, v ktorom určí osobitné ciele, tematické priority, opis sprievodných opatrení predpokladaných v článku 7, a v prípade potreby, zoznam ďalších opatrení.

3. Ročný pracovný program sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 10.

4. Pri hodnotiacich postupoch a postupoch pre udeľovanie grantov pre opatrenia sa vezmú do úvahy, inter alia , tieto kritériá:

(a) súlad s ročným pracovným programom, všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 2 a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach špecifikovanými v článkoch 3 a 4;

(b) kvalita navrhovaného opatrenia pokiaľ ide o jeho koncepciu, organizáciu, prezentáciu a očakávané výsledky;

(d) vplyv očakávaných výsledkov na všeobecné ciele definované v článku 2 a na opatrenia prijaté v rôznych oblastiach špecifikované v článku 3 a 4.

5. Uplatňovanie prevádzkových grantov, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 3 a 4, sa posúdi na základe:

- súladu s cieľmi programu;

- kvality navrhovaných činností;

- pravdepodobného viacnásobného efektu týchto činností na verejnosť;

- geografického vplyvu uskutočňovaných činností;

- zapojenia občanov do organizácie dotknutých orgánov;

- pomeru nákladov voči zisku z navrhovaných činností.

6. Podľa článku 113 ods. 2 finančného nariadenia sa na prevádzkové granty, poskytnuté Európskej sieti odbornej justičnej prípravy, nevzťahuje princíp postupného znižovania, keďže sleduje ciele v spoločnom európskom záujme.

Článok 9

Výbor

1. Komisii pomáha výbor, ďalej len „výbor“, zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

Článok 10

Poradný postup

1. Ak sa odkazuje na tento článok, zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor predloží svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú môže určiť predseda podľa naliehavosti záležitosti, v prípade potreby hlasovaním.

2. Stanovisko sa zaznamená do zápisnice; každý členský štát môže žiadať, aby sa jeho stanovisko zaznamenalo do zápisnice.

3. Komisia v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko predložené výborom. Informuje výbor o spôsobe, akým sa stanovisko vzalo do úvahy.

Článok 11

Komplementarita

1. Obzvlášť v rámci osobitného programu „Civilná justícia“ všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ a v rámci všeobecných programov „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“, sa vyžaduje súčinnosť a komplementarita s ostatnými nástrojmi Spoločenstva. Štatistické údaje z informácií o trestnej justícii sa pripravujú v spolupráci s členskými štátmi za použitia štatistického programu Spoločenstva v prípade potreby.

2. Program využíva zdroje spoločne s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, najmä s osobitným programom „Civilná justícia“ všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ s cieľom implementovať opatrenia na splnenie cieľov oboch programov.

3. Opatrenia financované podľa tohto rozhodnutia neobdržia pomoc na rovnaký účel podľa iných finančných nástrojov Spoločenstva. Príjemcovia podľa tohto rozhodnutia poskytujú Komisii informácie o finančných prostriedkoch, ktoré získajú z rozpočtu Spoločenstva alebo z iných zdrojov, ako aj informácie o aktuálnych žiadostiach o financovanie.

Článok 12

Rozpočtové zdroje

Článok 13

Monitorovanie

3. Zmluvy a dohody, uzatvorené podľa tohto rozhodnutia, stanovia najmä dozor a finančnú kontrolu Komisie (alebo jej splnomocneného zástupcu), podľa potreby na mieste, a audit vykonávaný Dvorom audítorov.

6. Komisia prijme všetky kroky potrebné na overenie toho, že financované opatrenia sú vykonávané riadne a v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia a finančného nariadenia.

Článok 14

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

Článok 15

Hodnotenie

1. Program je pravidelne monitorovaný s cieľom sledovať implementáciu činností uskutočňovaných podľa neho.

2. Komisia zabezpečí pravidelné, nezávislé, externé hodnotenie programu.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

(a) priebežnú hodnotiacu správu o získaných výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch implementácie tohto programu najneskôr do 31. marca 2011;

(b) oznámenie o pokračovaní tohto programu najneskôr do 30. augusta 2012;

Článok 16

Prechodné opatrenia

Toto rozhodnutie nahradí príslušné ustanovenia rozhodnutia Rady z 22. júla 2002 o rámcovom programe pre policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach (AGIS) od 1. januára 2007.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti

Príprava finančných výhľadov na obdobie 2007 až 2013 bola od počiatku vedená politickým prístupom s cieľom zabezpečiť súlad medzi politickými cieľmi a finančnými prostriedkami pre ich plnenie. V tomto kontexte je vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti považované za jednu z hlavných priorít Európskej únie na nasledujúce roky, ktorá sa má podporovať vyššími finančnými zdrojmi. Komisia vo svojich oznámeniach „ Budujeme našu spoločnú budúcnosť: politické výzvy a rozpočtové prostriedky pre rozšírenú Úniu na obdobie rokov 2007 až 2013 “[53] a „ Finančné výhľady 2007 – 2013 “[54] zdôraznila tiež význam využitia revízie právnych nástrojov pre nasledujúce finančné výhľady s cieľom uskutočniť dôležitý krok smerom k zjednodušeniu. Rozdelením návrhu na tri všeobecné a politické programy („Solidarita a riadenie migračných tokov“, „Základné práva a spravodlivosť“, „Bezpečnosť a ochrana slobôd“) Komisia stanovila prehľadný rámec pre rozvoj finančných opatrení Spoločenstva na podporu troch cieľov, a to spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

2. Odôvodnenie opatrenia

2.1. Analýza problému

Vnútorný trh sa stal skutočnosťou a to má za následok rastúce výmeny medzi členskými štátmi Únie. Európski občania sa stále viac sťahujú do iných členských štátov, vykonávajú v nich hospodárske činnosti a nakupujú tovary a služby, niekedy prostredníctvom využívania moderných technológií. Okrem toho stále častejšie vznikajú osobné a rodinné situácie, ktoré majú cezhraničný aspekt (napr. manželstvá medzi ľuďmi rôznych národností, vlastníctvo nehnuteľností v iných členských štátoch). Opatrenia sú potrebné tiež na to, aby sa účastníkom sporov zabezpečil účinný prístup k spravodlivosti v ich prípadoch. Musia tiež zahŕňať problémy, ktoré by sa mohli častejšie vyskytovať v budúcnosti, napríklad otázky súvisiace s postavením nemanželských párov, majetkových nárokov pri rozpade manželstva, iných vzťahov alebo v iných súvislostiach, otázky súvisiace s osobným statusom (meno) alebo adopciou. Jednotlivcom a podnikom by sa teda nemalo brániť, ani by nemali byť odrádzaní od uplatňovania ich práv len z dôvodu nekompatibility a zložitosti právnych a správnych systémov v členských štátoch.

2.2. Cesta vpred

Presadzovanie a ochrana základných práv si vyžaduje vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti. Vytvorenie tohto priestoru umožňuje justičným orgánom účinne spolupracovať a zabezpečiť pre občanov lepší prístup k spravodlivosti a nebrániť, ani ich neodrádzať od uplatňovania ich práv z dôvodu nekompatibility a zložitosti právnych systémov. Zároveň to umožňuje zavedenie princípu vzájomného uznávania justičných rozhodnutí a sústavného zlepšovania riadneho fungovania justície.

Pre Úniu bude výzvou reagovať na očakávania občanov tak, aby na ich praktické problémy existovali účinné riešenia. To znamená najmä:

- zvýšené úsilie na monitorovanie uplatňovania stále sa zväčšujúceho objemu acquis členskými štátmi, vrátane využitia moderných prostriedkov, napríklad vytvorenia databázy judikatúry;

- ďalšie legislatívne opatrenia najmä na uľahčenie prístupu k spravodlivosti a jej účinnosti;

- posilňovanie mechanizmu poskytovania informácií verejnosti a podpora odbornej prípravy a výmeny odborných pracovníkov pokiaľ ide o dôsledky nástrojov spolupráce v tejto oblasti;

- ďalšie opatrenia na podporu porozumenia a využívania spoločných nástrojov a postupov medzi odbornými pracovníkmi.

2.3. Ciele programu a súvisiace ukazovatele

- Definície všeobecných, osobitných a operatívnych cieľov

Podporovať justičnú spoluprácu s cieľom prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti v občianskoprávnych veciach založeného na vzájomnom uznávaní a dôvere. | Podporovať prispôsobenie existujúcich justičných systémov v členských štátoch Európskej únie, ako územia bez hraničných kontrol, s jednotnou menou, voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu. | Zlepšovať spoločné znalosti o právnych a justičných systémoch členských štátov v občianskoprávnych veciach a podporovať a posilňovať vytváranie kontaktov, vzájomnú spoluprácu, výmenu a šírenie informácií, skúseností a osvedčených postupov. Zabezpečovať dôslednú implementáciu, správnu a konkrétnu aplikáciu a hodnotenie nástrojov Spoločenstva v oblastiach justičnej spolupráce v občianskoprávnych a obchodných veciach. |

Zlepšovať kontakty a výmenu informácií medzi legislatívnymi, justičnými a správnymi orgánmi a právnickými profesiami a podporovať odbornú prípravu sudcov a prokurátorov. | Podporovať odbornú prípravu sudcov a prokurátorov a justičného aparátu pokiaľ ide o záležitosti Únie. Hodnotiť všeobecné podmienky na rozvoj vzájomnej dôvery, vrátane kvality justície. Podporovať činnosť Európskej justičnej siete v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktorá vznikla na základe rozhodnutia Rady z 28. mája 2001 (2001/470/ES). |

- Komplementarita/súdržnosť s ostatnými dokumentmi

Tento program dopĺňajú ďalšie osobitné programy patriace pod všeobecný program „Základné práva a spravodlivosť“, najmä osobitný program „Trestná justícia“ o justičnej spolupráci v trestných veciach. Program „Trestná justícia“ sleduje v najvyššej možnej miere ciele a štruktúru súčasného programu a zameriava sa na zabezpečenie práva na voľný pohyb osôb v rámci Únie, ktoré od neho nie sú odrádzané dôvodu nekompatibility a zložitosti právnych a správnych systémov v členských štátoch.

V konečnom dôsledku sa bude vyžadovať aj komplementarita so všeobecnými programami „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“, najmä v oblasti súvisiacej s azylom a právnymi systémami integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Hodnotenie

3.1. Skúsenosti získané pri priebežnom/záverečnom hodnotení

Komisia prijala správu o priebežnom hodnotení[55] všeobecného rámca Spoločenstva o činnostiach pre uľahčenie implementácie justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach. Správa pripúšťa, že dva roky trvania implementácie programu nepostačujú na jeho hĺbkovú analýzu. Umožňujú však prijať prvé závery.

Potvrdzuje sa, že opatrenia prijaté Komisiou – Európsky justičný atlas v občianskoprávnych veciach, databáza judikatúry na základe nariadení Brusel I a Brusel II a informačná kampaň pre informovanie právnikov o justičnej spolupráci v občianskoprávnych veciach v rámci Európskej únie – boli veľmi dobre prijaté a malo by sa v nich pokračovať.

Európska justičná sieť v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktorá bola vytvorená na zlepšenie, zjednodušenie a urýchlenie účinnej justičnej spolupráce v občianskoprávnych a obchodných veciach v členských štátoch, je takisto významnou aktivitou Komisie a jej význam sa jednoznačne uznáva.

Na druhej strane boli odhalené niektoré problémy, pokiaľ ide o projekty, ktoré predložila a realizovala občianska spoločnosť. Skutočnosť, že rozpočet bol obmedzený, bránila predloženiu veľkých projektov v konkrétnych oblastiach, akými sú napríklad odborná príprava alebo výmenné pobyty sudcov. Je potrebné naďalej zlepšovať rozširovanie výsledkov.

Občiansku spoločnosť je potrebné viac podporovať pri účasti na činnostiach Komisie v osobitných oblastiach, pokiaľ ide o informácie pre občanov a podnikateľské subjekty.

Prostredníctvom starostlivého výberu cieľových skupín je dôležité sa zameriavať na viacnásobný efekt opatrení.

3.2. Hodnotenie ex-ante

4. Právny základ a odôvodnenie nástrojov politiky

4.1. Právny základ

Tento osobitný program všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ sa zakladá na článku 61(c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Tento článok stanovuje, že s cieľom postupne vytvoriť oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Rada prijme opatrenia pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v občianskoprávnych veciach. Článok 67 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva určuje postup pri prijímaní takých opatrení.

Navrhovaný právny základ je primeraný, keďže program sa zameriava na justičnú spoluprácu v občianskoprávnych veciach.

4.2. Opatrenia definované v rámci programu

Predpokladá sa prijatie rôznych druhov opatrení, napríklad:

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre konkrétne projekty v záujme Spoločenstva v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

- opatrenia na poskytovanie finančnej podpory pre činnosť neziskových organizácií alebo iných subjektov v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch;

4.3. Subsidiarita a proporcionalita

4.4. Zjednodušenie a racionalizácia

Navrhovaný prístup prispeje k hlavnému cieľu zjednodušenia nástrojov pokiaľ ide o ich právnu aj riadiacu stránku a k zredukovaniu štruktúry rozpočtu. Zvýši tiež súdržnosť a súlad medzi nástrojmi a vyhne sa ich duplicite. Jedným z príkladov je začlenenie predchádzajúcich samostatných opatrení na podporu odbornej prípravy sudcov v osobitnej oblasti európskeho práva hospodárskej súťaže do programu. Na zvládnutie budúceho rozšírenia budú potrebné dodatočné ľudské zdroje a ich lepšie rozdelenie sa dosiahne zastavením malých rozpočtových položiek (ktoré pohlcujú neprimerané množstvo zdrojov) a prerozdelením existujúcich programov do jednotného, súdržného a redukovaného programu. To bude mať za následok lepšiu proporcionalitu medzi výškou výdavkov a administratívnymi nákladmi na ich riadenie.

Z navrhovaného zjednodušenia a racionalizácie budú čerpať výhody koneční užívatelia, keďže sa tým zvýši prehľadnosť, zrozumiteľnosť a súdržnosť nástrojov. Pre potenciálnych príjemcov bude jednoduchšie žiadať o finančné prostriedky vďaka štandardizovanému prístupu a zosúladeniu vykonávacích ustanovení.

5. Vplyv na rozpočet

Náklady na všeobecný program „Základné práva a spravodlivosť“ na obdobie rokov 2007 až 2013 predstavujú 543 milióna eur. Na tento konkrétny program sa vyčlení 109,3 milióna eur.

2005/0040 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje osobitný program „Civilná justícia“ na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 61 (c) a článok 67 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie[56],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[57],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[58],

keďže:

(1) Európske spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb osôb. Preto musí Spoločenstvo prijať okrem iných aj opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach, ktoré sú nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2) Po predchádzajúcich programoch, napríklad projektoch Grotius[59] alebo Robert Schuman[60], nariadenie Rady (ES) č. 743/2002[61] stanovilo všeobecný rámec Spoločenstva o činnostiach pre uľahčenie implementácie justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach.

(3) Európska rada v Bruseli v dňoch 4. a 5. novembra 2004 prijala Haagsky program „Presadzovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii“.

(4) Ambiciózne ciele stanovené zmluvou a Haagskym programom by sa mali realizovať prostredníctvom zavedenia flexibilného a účinného programu, ktorý uľahčí plánovanie a implementáciu.

(5) Program „Civilná justícia“ by mal stanoviť iniciatívy prijaté Komisiou, v súlade s princípom subsididarity, pre opatrenia na podporu organizácií, ktoré presadzujú a napomáhajú justičnú spoluprácu v občianskoprávnych veciach a pre opatrenia na podporu osobitných projektov.

(6) Všeobecný program „Civilná justícia“ na zlepšenie vzájomného porozumenia v rámci právnych a justičných systémov členských štátov prispieva k odstráneniu bariér v justičnej spolupráci v občianskoprávnych veciach, čo zároveň zlepší fungovanie vnútorného trhu.

(7) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(10) Keďže ciele programu „Civilná justícia“ členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť samy a z dôvodu rozsahu alebo účinkov iniciatívy je možné ich dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ktorý je uvedený v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality stanoveným v tomto článku, toto rozhodnutie nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

(11) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o finančnom nariadení platnom pre spoločný rozpočet Európskych spoločenstiev[63], ďalej len „finančné nariadenie“, a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342 z 23. decembra 2002 o podrobných pravidlách pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[64], ktoré chráni finančné záujmy Spoločenstva, sa musí uplatňovať pri dodržiavaní princípov jednoduchosti a konzistentnosti pri výbere rozpočtových nástrojov, obmedzení počtu prípadov, v ktorých má Komisia priamu zodpovednosť za ich implementáciu a riadenie a požadovanej proporcionality medzi výškou zdrojov a administratívnymi nákladmi súvisiacimi s ich využívaním.

(12) Finančné nariadenie vyžaduje, aby bol na poskytovanie prevádzkových grantov prijatý základný akt.

(13) V súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[65], vykonávacie predpisy pre toto rozhodnutie sa príjmu použitím poradného postupu stanoveného v článku 3 tohto rozhodnutia. To je primerané, keďže program nemá významný dopad na rozpočet Spoločenstva.

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Vznik programu

1. Toto rozhodnutie zavádza osobitný program „Civilná justícia“, ďalej len „program“, ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ s cieľom prispieť k posilneniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Program zahŕňa obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Článok 2

Všeobecné ciele

1. Tento program má tieto všeobecné ciele:

(a) Podporovať justičnú spoluprácu s cieľom prispieť k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti v občianskoprávnych veciach založeného na vzájomnom uznávaní a dôvere.

(b) Podporovať prispôsobovanie existujúcich justičných systémov v členských štátoch Európskej únie, ako územia bez hraničných kontrol, s jednotnou menou, voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu.

(c) Zlepšovať každodenný život jednotlivcov a podnikov poskytovaním možnosti uplatňovať ich práva v rámci Európskej únie, najmä zlepšovaním prístupu k spravodlivosti.

(d) Zlepšovať kontakty a výmenu informácií medzi legislatívnymi, justičnými a správnymi orgánmi a právnickými profesiami a podporovať odbornú prípravu sudcov a prokurátorov.

Článok 3

Osobitné ciele

Tento program má tieto osobitné ciele:

(a) Podporovať justičnú spoluprácu v občianskoprávnych veciach so zameraním na

- zabezpečovanie právnej istoty a zlepšovanie prístupu k spravodlivosti;

- podpora vzájomného uznávania justičných rozhodnutí a rozsudkov;

- odstraňovanie prekážok, ktoré vznikajú v dôsledku rozdielov v občianskom práve a občianskoprávnych konaniach a podpora potrebnej aproximácie právnych predpisov;

- zaručenie riadneho výkonu spravodlivosti zabránením kompetenčných sporov;

(c) Zabezpečovať dôslednú implementáciu, správnu a konkrétnu aplikáciu a hodnotenie nástrojov Spoločenstva v oblastiach justičnej spolupráce v občianskoprávnych veciach.

(d) Zlepšovať poskytovanie informácií o právnych systémoch v členských štátoch a prístupe k spravodlivosti.

(e) Podporovať odbornú prípravu sudcov, prokurátorov a justičného aparátu v oblasti práva Únie a Spoločenstva.

(f) Hodnotiť všeobecné podmienky na rozvoj vzájomnej dôvery, vrátane kvality justície.

(g) Umožniť fungovanie Európskej justičnej siete v občianskoprávnych a obchodných veciach vytvorenej rozhodnutím Rady č. 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej justičnej siete pre občianskoprávne a obchodné veci[66].

Článok 4

Opatrenia

Vzhľadom na presadzovanie všeobecných a osobitných cieľov uvedených v článku 2 a 3 tento program podporuje tieto druhy opatrení:

(b) osobitné nadnárodné projekty v záujme Spoločenstva predložené aspoň troma členskými štátmi v súlade s podmienkami stanovenými v ročných pracovných programoch; alebo

Článok 5

Účasť

Na opatreniach programu sa môžu zúčastniť tieto štáty, ďalej len „zúčastnené štáty“:

(b) Do projektov sa môžu zapojiť odborní pracovníci z Dánska, z kandidátskych krajín, ktoré sa nezúčastňujú na tomto programe, ak to prispeje k ich príprave na pristúpenie, alebo z ostatných tretích krajín, ktoré sa nezúčastňujú na tomto programe, ak to slúži cieľu daných projektov.

Článok 6

Cieľové skupiny

Program je, inter alia , určený pre právnikov, vnútroštátne orgány a občanov Únie vo všeobecnosti.

Článok 7

Prístup k programu

Prístup k tomuto programu majú verejné alebo súkromné organizácie a inštitúcie, vrátane profesných organizácií, univerzity, výskumné centrá a právnické a justičné inštitúty pre odborné a ďalšie odborné vzdelávanie právnikov, neziskové organizácie so sídlom v členských štátoch.

Právnici sú, inter alia , sudcovia, prokurátori, advokáti, akademickí a vedeckí pracovníci, pracovníci ministerstiev, súdni úradníci, súdni tlmočníci a ostatní odborníci, ktorí sa zúčastňujú na výkone justície v oblasti občianskeho práva.

Článok 8

Druhy opatrení

1. Financovanie Spoločenstva môže mať tieto právne formy:

- grant

- uzatvorenie zmluvy na základe verejného obstarávania.

Článok 9

Vykonávacie opatrenia

1. Komisia implementuje pomoc Spoločenstva v súlade s finančným nariadením platným pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

3. Ročný pracovný program sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 10 ods. 2.

4. Pri hodnotiacich postupoch a postupoch pre udeľovanie grantov pre opatrenia sa vezmú do úvahy, inter alia , tieto kritériá:

(a) súlad s ročným pracovným programom, všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 2 a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach špecifikovanými v článkoch 3 a 4;

(b) kvalita navrhovaného opatrenia pokiaľ ide o jeho koncepciu, organizáciu, prezentáciu a očakávané výsledky;

(d) vplyv očakávaných výsledkov na všeobecné ciele definované v článku 2 a na opatrenia prijaté v rôznych oblastiach špecifikované v článku 3 a 4.

5. Uplatňovanie prevádzkových grantov, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 3 a 4, sa posúdi na základe:

- súladu s cieľmi programu;

- kvality navrhovaných činností;

- pravdepodobného viacnásobného efektu týchto činností na verejnosť;

- geografického vplyvu uskutočňovaných činností;

- zapojenia občanov do organizácie dotknutých orgánov;

- pomeru nákladov voči zisku z navrhovaných činností.

Článok 10

Výbor

1. Komisii pomáha výbor, ďalej len „výbor“, zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, berúc do úvahy ustanovenia jeho článku 8.

3. Výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

Článok 11

Komplementarita

1. Obzvlášť v rámci osobitného programu „Trestná justícia“ všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ a v rámci všeobecných programov „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ a „Solidarita a riadenie migračných tokov“, sa vyžaduje súčinnosť a komplementarita s ostatnými nástrojmi Spoločenstva. Štatistické údaje z informácií o civilnej justícii sa pripravujú v spolupráci s členskými štátmi za použitia štatistického programu Spoločenstva v prípade potreby.

2. Program využíva zdroje spoločne s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, najmä s osobitným programom „Trestná justícia“ všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“ s cieľom implementovať opatrenia na splnenie cieľov oboch programov.

Článok 12

Rozpočtové zdroje

1. Rozpočet pre implementáciu tohto nástroja predstavuje 109,3 milióna eur na obdobie stanovené v článku 1.

Článok 13

Monitorovanie

6. Komisia prijme všetky kroky potrebné na overenie toho, že financované opatrenia sú vykonávané riadne a v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia a finančného nariadenia.

Článok 14

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

Článok 15

Hodnotenie

1. Program je pravidelne monitorovaný s cieľom sledovať implementáciu činností uskutočňovaných podľa neho.

2. Komisia zabezpečí pravidelné, nezávislé, externé hodnotenie programu.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

(a) priebežnú hodnotiacu správu o získaných výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch implementácie tohto programu najneskôr do 31. marca 2011;

(b) oznámenie o pokračovaní tohto programu najneskôr do 30. augusta 2012;

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

FINANCIAL STATEMENT

LEGISLATIVE FINANCIAL STATEMENT

1. NAME OF THE PROPOSAL:

Programme “Fundamental Rights and Justice“

Proposal for a Council Decision establishing the programme “Criminal justice” for the period 2007-2013

Proposal for a decision of the European Parliament and the Council establishing the programme “Civil justice” for the period 2007-2013

Proposal for a Council Decision establishing the programme “Fundamental Rights and Citizenship” for the period 2007-2013

Proposal for a decision of the European Parliament and the Council establishing the programme “Fight against violence (Daphne) and drugs prevention and information” for the period 2007-2013

2. ABM / ABB FRAMEWORK

1804 – Citizenship and Fundamental Rights

1806 – Establishing a genuine European area in criminal in civil matters

1807 – Coordination in the field of drugs

3. BUDGET LINES

3.1. Budget lines (operational lines and related technical and administrative assistance lines (ex- B.A lines)) including headings:

Financial Perspectives 2007-2013: Heading 3.

3.2. Duration of the action and of the financial impact:

2007-2013

3.3. Budgetary characteristics ( add rows if necessary ):

Criminal Justice | Non-comp | Diff | NO | NO | Yes | No 3 |

Civil Justice | Non-comp | Diff | NO | NO | Yes | No 3 |

Fundamental Rights and Citizenship | Non-comp | Diff | NO | No | Yes | No 3 |

Fight against violence (Daphne) and drugs prevention and information | Non-comp | Diff | NO | Yes* | Yes | No 3 |

*: the programme shall be open to the participation of the EFTA states, subject to the EEA Agreement, in accordance with its provisions.

4. SUMMARY OF RESOURCES

4.1. Financial Resources

4.1.1. Summary of commitment appropriations (CA) and payment appropriations (PA)

EUR million (to 3 decimal places)

…………………… | f |

TOTAL CA including co-financing | a+c+d+e+f |

4.1.2. Compatibility with Financial Programming

X Proposal is compatible with next financial programming 2007-2013

( Proposal will entail reprogramming of the relevant heading in the financial perspective.

( Proposal may require application of the provisions of the Interinstitutional Agreement[67] (i.e. flexibility instrument or revision of the financial perspective).

4.1.3. Financial impact on Revenue

( Proposal has no financial implications on revenue

X Proposal has financial impact – the effect on revenue is as follows:

Contribution from EFTA/EEE States: 2,19 % (2004 figures)

EUR million (to one decimal place)

Prior to action | Situation following action |

Total number of human resources | 37,5 | 40 | 44 | 47,5 | 51 | 54 | 54 |

5. CHARACTERISTICS AND OBJECTIVES

5.1. Need to be met in the short or long term

5.1.1. Civil Justice

The promotion and the protection of fundamental rights demand the establishment of a genuine European area of justice. In such an area competent judicial authorities co-operate effectively, and citizens have a better access to justice and are neither prevented nor discouraged from exercising their rights by incompatibilities and complexities of the legal systems, judicial decisions circulate freely among the Member States on the basis of the principle of mutual recognition of judicial decisions, and the good functioning of the judiciary is constantly improved.

The challenge for the Union will be to respond to citizens’ expectations for effective solutions to their practical problems. This will imply in particular:

- as the acquis grows, increased efforts of monitoring of its application by the Member States, including through modern means such as databases of case law;

- further legislative action to address the new issues mentioned above, and to improve the ease of access to and efficiency of justice;

- a need to address mutual recognition in a wider sense, including recognition of decisions and documents other than those issued by judicial authorities;

- strengthening of mechanisms for providing information to the public and promote training of and exchanges between practitioners on the implications of the instruments for cooperation in this area;

- further measures to promote understanding and use of common tools and procedures amongst practitioners.

5.1.2. Criminal Justice

The challenge for the Union will be to respond to citizens’ expectations for effective solutions to their practical problems. This will imply in particular:

- as the acquis grows, increased efforts of monitoring of its application by the Member States, including through modern means such as databases of case law;

- further legislative action to address the new issues mentioned above, and to improve the ease of access to and efficiency of justice;

- a need to address mutual recognition in a wider sense, including recognition of decisions and documents other than those issued by judicial authorities;

- strengthening of mechanisms for providing information to the public and promote training of and exchanges between practitioners on the implications of the instruments for cooperation in this area;

- legislative measures to put in place and develop common tools for cooperation. This implies inter alia on the one hand more efficient mechanisms of exchange of information between Member States on criminals, in particular on convicted persons by setting up a computerised mechanism to exchange information on criminal records, and on the other hand, to improve standards for certain procedures such as rules on evidence collection and rules on the protection of individuals involved in criminal proceedings, whether they are the accused, witnesses or victims;

- further measures to promote understanding and use of common tools and procedures amongst practitioners.

5.1.3 Fundamental Rights and Justice

The aim of this specific programme of the programme “Fundamental Rights and Justice” is to develop significantly the two existing preparatory actions (promotion of fundamental rights and the support to civil society) introducing new objectives such as the fight against racism, xenophobia and anti-semitism namely through the promotion of an inter-faith and a multicultural dialogue at EU level.

The support to civil society in the field of fundamental rights will be enlarged to cover all Member States while the present preparatory action only covers the ten new Member States.

A special focus will be put on the rights deriving from the citizenship of the Union, recognised as fundamental rights by the Charter, namely to encourage democratic participation.

A significant increase in the financial envelope is planned to reflect the increasing importance of these issues and to respond positively to civil society actors.

5.1.4 Fight against violence (Daphne) and drugs prevention and information

The main challenges facing the Union in relation to tackling drugs over the period of the next financial perspectives can be defined as follows:

- information and research, including the continuation of the work of the European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction (EMCDDA);

- drug demand reduction since demand feeds the growth of the drugs phenomenon: education, prevention and harm-reduction programmes;

- drug supply reduction, to stop trafficking and drug-related criminality, in particular as concerns new synthetic drugs and their chemical precursors, as well as combating money-laundering;

- enhanced cooperation with third countries concerning drug abuse control and drug demand reduction.

- further legislative activity will be needed in line with new and developing forms of drugs, for example to bring new forms of drugs under established control mechanisms.

Fight against violence (Daphne programme)

The mid term and the final report on the Daphne programme (2000 – 2003) show that organisations have gained from their participation in European partnerships. Bringing associations to work together resulted in more effective programming and better use of resources.

The Daphne programme can thus be seen as successful in mobilising the civil society resulting in partnerships and alliances that are working together for more comprehensive European policies on violence.

The final report of the Daphne programme (2000 – 2003) revealed that there was some room to improvement such as the creation of a helpdesk and an increased focus on dissemination. The Daphne II programme was thus adapted to conform to the finding of that report.

As these changes to the structure of the programme are quite recent, no significant changes need to be introduced.

5.2. Value-added of Community involvement and coherence of the proposal with other financial instruments and possible synergy

The European Union added value will be achieved by:

- preparing the ground for the emergence of common strategies and legislation in this field;

- implementing EU policy objectives and their application in national policies;

- supporting the transposition of European Union legislation's and its application in a uniform way through Europe;

- promoting the co-operation and co-ordination mechanisms between Member States;

- cooperating with civil society organisations at European level.

Criteria for evaluation

A set of common evaluation criteria will be used through all specific programmes to evaluate the success of the interventions regarding the European Union added value in relation with the type of effect described above. Example of criteria could be:

- To support only activities needed at European Union level to sustain European Union objectives, European Union laws and European Union implementation mechanism;

- To support activities which will be complementary with those financed at national level;

- To reinforce national exchanges at European Union level, generating synergy effects and economies of scale;

- To involve actively Member States representatives and other relevant stakeholders in the implementation of the programme in order to maximise complementarities with existing activities.

Subsidiarity and proportionality

As far as subsidiarity is concerned the present programme focuses on areas where European added value can be demonstrated and therefore is designed to respect the principles of subsidiarity and proportionality set out in Article 5 of the EC Treaty and its accompanying Protocol.

As far as proportionality is concerned, the new programme proposal has been designed to incorporate the maximum feasible extent of simplification in terms not only of the form of the action but also in terms of the administrative and financial requirements that will apply to their implementation. The programme has been designed to strike to find the right balance between flexibility and ease of use on the one hand, and clarity of purpose and appropriate financial and procedural safeguards on the other.

Complementarity with other Community interventions

The present programme aims at contributing to the establishment of an area of freedom, security and justice. A complementarity with other programmes may thus be possible.

A non exhaustive list of areas of convergence can be mentioned:

- The draft of the present programme took into account the Programme on Active Citizenship and the Youth programme to ensure that no overlap situations existed. In any case, particular attention will be paid to the implementation of those programmes to avoid such situations and to coordinate the results.

- The draft of the present programme took into account the Programme for Employment and Social Security - PROGRESS to ensure that no overlap situations existed. Particular attention will be paid to the implementation of the programme to avoid such situations and to coordinate the results.

- The current proposal is complementary to some actions under the 7th framework programme. Synergies will be actively promoted whenever possible, namely as regards the application of research results.

- Special attention will be paid to the programmes implemented by in the field of Information Society, related with safe use of Internet and fighting its abuse, in particular as regards sensitive groups (e.g. children).

- The current proposal will also seek to complement the work of EU Agencies active in these policy fields (EUMC, EMCDDA, Eurojust), as well as with the action of other international organisations acting in the field of fundamental rights, drugs action, fight against violence and judicial cooperation.

Regular exchanges of information and active collaboration around projects under other Community programmes will take place, in order to improve and capitalise upon internal coherence, and between the Commission and other national and international authorities/organisations, to improve external coherence.

Complementarities with interventions on Freedom, Security and Justice

These interventions have a common goal of establishing an area of freedom, security and justice where basic human rights are respected. Each of the programmes is designed to address particular aspects which are a critical part of the creation of such an area in the EU, given the integration of national economies and the goal of ensuring free movement of people as well as goods, services and capital between countries. As such, they tackle issues affecting freedom, security and justice which arise from the creation of economic and monetary union and the abolition of internal borders and which can only be effectively addressed at EU level. These issues are to do with cooperation, harmonisation, coordination of activities, the exchange and sharing of critical information and best practices and techniques, and establishing solidarity mechanisms for sharing the costs involved in pursuing common and agreed objectives in an equitable way.

They are reflected in the objectives set out in The Hague Programme adopted by the European Council in November 2004, which include: guarantying fundamental human rights throughout the EU, establishing minimum procedural safeguards and common access to justice, extending the mutual recognition of judicial decisions, fighting organised cross-border crime and the threat of terrorism, ensuring protection in accordance with international treaties to those in need, and regulating migration flows and controlling the external borders of the EU. Each of the programmes is aimed at pursuing these objectives in a complementary way without duplicating activities.

The activities under the programme “Fundamental Rights and Justice”, therefore, are designed to further fundamental human rights and ensure a common level of access to justice across the EU, and are accordingly complementary to activities under the other two programmes which reinforce this objective. In particular, they are directly complementary to the measures, under the Solidarity programme to improve the integration of migrants into EU society as well as to establish uniform procedures for dealing with asylum-seekers and, under the Security programme, to enhance protection of witnesses and victims of crime as well as to combat the trafficking of people.

They are also complementary, if less directly, with activities under the Security programme to strengthen cooperation between police forces and law enforcement authorities as well as between bodies involved in combating the threat of terrorism. The freedom of EU citizens to enjoy their fundamental rights, therefore, is contingent on them feeling secure and being adequately protected against criminal activity or terrorist attack.

5.3. Objectives, expected results and related indicators of the proposal in the context of the ABM framework

General objectives | Specific objectives | Operational objectives |

To promote the development of a European society based on the European Union citizenship and respectful of the fundamental rights as enshrined in the Charter of Fundamental Rights. | To promote the Charter of Fundamental Rights and to inform citizens of their rights as Union citizens and to encourage them to participate actively in the democratic life of the Union. | To support awareness-raising actions. |

To monitor regularly the situation of fundamental rights in the European Union and its Member States using the Charter of Fundamental Rights as the guiding document and to obtain opinions on specific questions related to fundamental rights when necessary. | To prepare regular reports or opinions on the situation of fundamental rights in the EU. |

To explain the consequences of the insertion of the Charter of Fundamental Rights into the Constitution and of the European Union’s accession to the European Convention of Human Rights. | To support information campaigns in these fields. |

To fight against anti-semitism, racism and xenophobia and to strengthen civil society in the field of fundamental rights. | To support NGO and other bodies from civil society to enhance their capability to participate actively in the development of the European Union. To fight against anti-semitism, racism and xenophobia by promoting a better understanding and improved tolerance throughout the European Union. To promote peace and fundamental rights namely through an interfaith and multicultural dialogue at EU level. | To have open, transparent and regular dialogue with civil society. To support awareness-raising actions. To provide financial support for the activities of non-governmental organisations or other entities pursuing an aim of general European interest. To undertake studies and analyses in these fields. |

To promote judicial cooperation with the aim of contributing to the creation of a genuine European area of justice in civil and criminal matters. | To adapt the existing judicial system in Member States to the European Union being a territory without border controls, with a single currency, free circulation of persons, services, goods and capital, based on mutual recognition and mutual confidence. | To improve mutual knowledge of Member States’ legal and judicial systems in civil and criminal matters and to promote and strengthen networking, mutual cooperation, exchange and dissemination of information, experience and best practices. To ensure the sound implementation, the correct and concrete application and the evaluation of Community instruments in the areas of judicial cooperation in civil and commercial matters and in criminal matters. |

To improve the daily life of individuals and businesses by enabling them to assert their rights throughout the European Union, notably by fostering access to justice. | To improve information on the legal systems in the Member States and access to justice. |

To improve the contacts between legal, judicial and administrative authorities and the legal professions, and to foster the training of the members of the judiciary. | To promote the training in Union matters of the judiciary and judicial staff. To evaluate the general conditions necessary to develop mutual confidence, including the quality of justice. To support the operative work of the European judicial network in civil and commercial matters created by Council Decision of 28 May 2001 (2001/470/CE). To develop a European computerised system of exchange of information on criminal records and to support studies to develop other types of exchange of information. |

To contribute to the setting up of an area of freedom, security and justice by combating violence and by informing on and preventing drug use. | To protect citizens against violence and to attain a high level of health protection, well being and social cohesion. | To prevent and combat all forms of violence occurring in the public or the private domain, against children, young people and women To provide support for victims and groups at risk. To assist and encourage NGO and other organisations active in this field. To disseminate the results obtained under the two Daphne programmes including their adaptation, transfer and use by other beneficiaries or in other geographical areas. To identify and enhance actions contributing to positive treatment of people at risk of violence. |

To prevent and reduce drug use, dependence and drug related harms. | To involve civil society in the implementation and development of the European Union’s Drugs Strategy and Action plans. To monitor, implement and evaluate the implementation of specific actions under the Drugs Action Plans 2005 – 2008 and 2009 – 2012. |

To promote transnational and awareness-raising actions in the areas identified above. | To set up multidisciplinary networks; to ensure the expansion of the knowledge base, the exchange of information and the identification and dissemination of good practice, including through training, study visits and staff exchange. To develop and implement awareness-raising actions targeted at specific audiences to promote the adoption of zero tolerance towards violence and to encourage support for victims and the reporting of violence. To raise awareness of the health and social problems caused by drug abuse and to encourage an open dialogue with a view to promoting a better understanding of the drug phenomenon. |

5.4. Method of Implementation

Show below the method(s) chosen for the implementation of the action.

X Centralised Management

X Directly by the Commission

ٱ Indirectly by delegation to:

ٱ Executive Agencies

ٱ Bodies set up by the Communities as referred to in art. 185 of the Financial Regulation

ٱ National public-sector bodies/bodies with public-service mission

ٱ Shared or decentralised management

ٱ With Member states

ٱ With Third countries

ٱ Joint management with international organisations (please specify)

Relevant comments:

In order to achieve the full objectives of the programme under the provisions of the Current Treaty, it has been decided to split into 4 legal instruments relating to 4 different legal bases. As stated in Mr. Vitorino’s Communication to the Commission (SEC(2004) 1195, 28.9.2004) the actions proposed are provided through the current Treaties. The legal bases required to establish the programmes have been limited in number as far as the current Treaties allow, while within and across the new programmes common delivery, management and implementation mechanisms are set in place.

In order to achieve the general and specific and operational objectives, each programme within the programme “Fundamental Rights and Justice” envisages a range of actions, such as:

- Specific actions taken by the Commission, such as, studies and research, opinion polls and surveys, the formulation of indicators and common methodologies, collection, development and dissemination of data and statistics, seminars, conferences and experts meetings, organisation of public campaigns and events, development and maintenance of websites, preparation and dissemination of information materials, support to and animation of networks of national experts, analytical, monitoring and evaluation activities;

- Actions providing financial support for specific projects of Community interest under the conditions set out in the annual work programmes;

- Actions providing financial support for the activities of non-governmental organisations or other entities under the conditions set our in the annual work programmes;

- Operative grants to entities identified in a legal basis.

Methods of implementation:

The above mentioned type of actions may be financed either by

- A service contract following a call for tenders

- A subsidy following a call for proposals.

- Subsidies to a body pursuing an aim of general European interest, without a call for proposal.

The Commission will implement the above actions in accordance with the annual work programme to be adopted. The Commission will implement this programme and may have recourse to technical and/or administrative assistance to the mutual benefit of the Commission and of the beneficiaries, for example to finance outside expertise on a specific subject.

The Commission may decide to entrust part of the budget implementation to an executive agency, as referred to in Article 54, (2) (a) of the Financial Regulation. These agencies shall be designated by the Commission in conformity with the provisions of the Financial Regulation and more specifically with the principles of economy, effectiveness and efficiency. Before proceeding to implement the delegation, the Commission shall ensure, by mean of a prior assessment that the creation of agencies is in compliance with sound financial management.

6. MONITORING AND EVALUATION

6.1. Monitoring system

A comprehensive monitoring system will be set-up in order to regularly follow up the implementation of the activities carried out under each specific programme. This system should allow for the collection of information relating to the financial implementation and to the physical outputs of the programme, across the types of action and the target groups included in the programme. The information will be collected at project level - indeed, for any action financed by the programme, the beneficiary shall submit technical and financial reports on the progress of the work, as well as a final report after the completion of the action. The precise configuration of the monitoring system, as well as the type of indicators to be set-up will be the object of further study in the process leading to the implementation of the programme. Indeed, a study on delivery mechanisms and related cost-effectiveness aspects is foreseen to take place during 2005.

According to legal requirements and Commission’s evaluation policy, the programme will be evaluated at mid-term to assess its continuing relevance and draw useful lessons for the remainder of its implementation. A review of the programme may take place then, if considered necessary. A final evaluation will take place at the end of the programming period to assess the results of the programme and advise on its follow-up. These reports will be prepared under the responsibility of the Commission, and shall be submitted to the European Parliament and the Council.

6.2. Evaluation

6.2.1. Ex-ante evaluation

Cfr. Extended Impact Assessment on the programme “Fundamental Rights and Justice”.

6.2.2. Measures taken following an intermediate/ex-post evaluation (lessons learned from similar experiences in the past)

Cfr. Extended Impact Assessment on the programme “Fundamental Rights and Justice”.

6.2.3. Terms and frequency of future evaluation

The timetable set in the proposal is as follows:

- no later than 31 March 2011, the Commission shall submit to the European Parliament and the Council an interim evaluation report on the results obtained and the qualitative and quantitative aspects of the implementation of this programme;

- no later than 30 August 2012, the Commission shall submit to the European Parliament and the Council a Communication on the continuation of this programme;

- no later than 31 December 2014, the Commission shall submit to the European Parliament and the Council an ex post evaluation report.

7. ANTI-FRAUD MEASURES

The Commission shall ensure that, when actions financed under the present programme are implemented, the financial interests of the Community are protected by the application of preventive measures against fraud, corruption and any other illegal activities, by effective checks and by the recovery of the amounts unduly paid and, if irregularities are detected, by effective, proportional and dissuasive penalties, in accordance with Council Regulations (EC, Euratom) No 2988/95 and (Euratom, EC) No 2185/96, and with Regulation (EC) No 1073/1999 of the European Parliament and of the Council.

For the Community actions financed under this programme, the notion of irregularity referred to in Article 1, paragraph 2 of Regulation (EC, Euratom) No 2988/95 shall mean any infringement of a provision of Community law or any breach of a contractual obligation resulting from an act or omission by an economic operator, which has, or would have, the effect of prejudicing the general budget of the Communities or budgets managed by them, by an unjustifiable item of expenditure.

Contracts and agreements shall provide in particular for supervision and financial control by the Commission (or any representative authorized by it) and audits by the Court of Auditors, if necessary on-the-spot.

8. DETAILS OF RESOURCES

8.1. Objectives of the proposal in terms of their financial cost (Prix 2004)

Commitment appropriations in EUR million (to 3 decimal places)

Other staff financed by art. XX 01 04/05 |

TOTAL | 37,5 | 40 | 44 | 47,5 | 51 | 54 | 54 |

8.2.2. Description of tasks deriving from the actio n

Task N° | Title | Description | Number |

MANAGEMENT |

1 | Management | 2 |

POLICY DEFINITION AND PROGRAMMING |

2 | Policy Making | Definition of strategy, legal base,… | 3 |

3 | Programme definition | Establishment of annual work programme (i.e. financing decision) and interservice consultation | 0,5 |

4 | Interface with relevant EC programmes & actions | interservice coordination in order to ensure complementarity-synergy with other policies | 1 |

5 | Interface with other Institutions and Member States | Interface Council, EP ensuring the appropriate reporting, information, questions, briefing requests | 0,5 |

6 | Information and Communication | 1. Information and publicity activities 2. EUROPA Web site | 0,5 |

7 | Committee interface - chair & secretariat | 1 |

8 | Budgeting | APS,PDB,AAR,BIP,RAL - Preparation - Follow-up - Reporting | 0,5 |

PROGRAMME : RECEPTION, SELECTION AND AWARD OF PROJECTS, FINANCIAL AND LEGAL COMMITMENTS |

9 | Preparation Calls for proposals | 1,5 |

10 | Reception and evaluation proposals/multi-annual and annual programmes | (also involves staff involved in 12,13,14 and 15) | 9 |

11 | Award decisions | 0,5 |

12 | Financial Commitment | Preparation, maintenance and closure of all financial commitments + sub consequent amendments | 1,5 |

13 | Legal Commitment | Preparation, Signature, Closure of all juridical commitments + sub consequent amendments | 4 |

PROGRAMME : MONITORING OF PROJECTS |

14 | Payments - Initiation | Preparation and Processing of all Prefinancing, Intermediate and Final Payments (including verification supporting docs) | 3 |

15 | Project Monitoring | Receipt and assessment of reports , requests for information, project visits | 4 |

PROCUREMENT, CONTROL AND AUDIT |

16 | Ex- ante verification of transactions, setting up of control standards | Setting up appropriate control standards | 2 |

17 | Financial Audit | Ex-post Audit of expenditure / implementation | 2 |

18 | Internal audit | Verification of compliance with ICS | 1 |

19 | Procurement procedures | Drafting, procedures and authorisation of procurement procedures for projects and technical assistance (evaluation, studies,…) , including JPC, Helpdesk procurement procedures | 2 |

20 | Reporting | Report of Authorising Officer, RAA, relations with Court of Auditors… | 1 |

SUPPORT SERVICES |

21 | Filing and Archiving | Database, digital and hardcopy filing | 1 |

22 | Programme Evaluation | Ex ante - Mid term - Final evaluation | 1,5 |

23 | IT Support | Specific development of IT Tools related to monitoring and implementation | 2 |

OVERHEAD |

24 | Administration (Overhead) | CIS, Translations, HRM, Logistics,… | 9 |

TOTAL | 54 |

8.2.3. Sources of human resources (statutory )

(When more than one source is stated, please indicate the number of posts originating from each of the sources)

( Posts currently allocated to the management of the programme to be replaced or extended

( Posts pre-allocated within the APS/PDB exercise for year n

( Posts to be requested in the next APS/PDB procedure

( Posts to be redeployed using existing resources within the managing service (internal redeployment)

( Posts required for year n although not foreseen in the APS/PDB exercise of the year in question

8.2.4. Other Administrative expenditure included in reference amount (XX 01 04/05 – Expenditure on administrative management)

EUR million (to 3 decimal places)

Missions | 20*1000 + 10*3000 | 50.000 |

Meetings & Conferences | 5*30000 | 150.000 |

Compulsory meetings | 2*15000 | 30.000 |

Non-compulsory meetings | 1*40000 | 40.000 |

Studies & consultations | 2*150000 | 300.000 |

Information systems | 1*100000 | 100.000 |

[1] KOM(2004) 101.

[2] „Budujeme našu spoločnú budúcnosť: politické výzvy a rozpočtové prostriedky pre rozšírenú Úniu na obdobie rokov 2007 až 2013“ - KOM(2004) 101, 10.2.2004.

[3] Sloboda je jednotiacim princípom, základnou súčasťou európskeho projektu. Ale bez bezpečnosti, bez právneho štátu a spravodlivosti uznaných občanmi, nie je možné zaručiť uplatňovanie slobody a rešpektovanie demokratických hodnôt. Európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti teda poskytuje záruku demokracie a rešpektovania ľudských práv. Spoločné uznávanie týchto princípov, ktoré sú obsiahnuté aj v Charte základných práv, ako základného prvku európskeho občianstva, tvorí základný kameň integrácie pre všetkých, ktorí žijú v Únii“, „Projekt pre Európsku úniu“ - KOM(2002) 247.

[4] Článok I-9 ods. 2 Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu stanovuje, že Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto pristúpenie neovplyvní kompetencie Únie definované ústavou.

[5] Ú. v. ES L 151, 10.6.1997, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1652/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 33).

[6] KOM(2004) 693, 25.10.2004.

[7] Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

[8] Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2003/659/JHA (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 44).

[9] Ú. v. ES L 36, 12.2.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1651/2003 (Ú. v. ES L 245, 29.9.2003, s. 30).

[10] Ú. v. ES L 341, 30.12.1994, s. 7.

[11] KOM(2004) 101, 10.2.2004.

[12] KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[13] KOM(2002) 169, 27.3.2002

[14] KOM(2004) 824, 14.12.2004.

[15] KOM(2002) 599, 4.11.2002

[16] KOM(2004) 707, 22.10.2004.

[17] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[18] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[19] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[20] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[21] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

[22] Ú. v. ES C 59, 23. 2. 2001, s. 307.

[23] Ú. v. ES C 77 E, 28. 3. 2002, s. 126.

[24] Ú. v. ES L 34, 9.2.2000, s. 1.

[25] Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 1.

[26] KOM(2004) 707.

[27] Ú. v. EÚ L 165, 3.7.2003, s. 31.

[28] KOM(2005) 45, 14.2.2005.

[29] Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1

[30] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[31] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[32] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[33] KOM(2004) 101, 10.2.2004.

[34] KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[35] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[36] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[37] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[38] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[39] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

[40] KOM(2003) 609, 15.10.2003.

[41] Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1

[42] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[43] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[44] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[45] KOM(2004) 101, 10.2.2004.

[46] KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[47] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[48] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[49] Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 5.

[50] Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1

[51] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[52] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[53] KOM(2004) 101, 10.2.2004.

[54] KOM(2004) 487, 14.7.2004.

[55] KOM(2005) 34, 9.2.2005.

[56] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]

[57] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]

[58] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]

[59] Ú. v. ES L 287, 8.11.1996, s. 3.

[60] Ú. v. ES L 196, 14.7.1998, s. 24.

[61] Ú. v. ES L 115, 1.5.2002, s. 1.

[62] Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1

[63] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[64] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[65] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[66] Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

[67] See points 19 and 24 of the Interinstitutional agreement.

52005PC0122(04)