<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.21-20110601.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="ECRCJ2011SKA.0500337501.case.xml"><NO.CASE>C-434/09</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62009CC0434</NO.CELEX><NO.SEQ>0008.0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>I-3378</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>I-3392</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>15</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><LEFT>NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-434/09</LEFT><RIGHT>MCCARTHY</RIGHT></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Juliane Kokott</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20101125">25. novembra 2010</DATE><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: nemčina.</P></NOTE></P></TI></TITLE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">I —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Úvod</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Môže sa osoba, ktorá je štátnym príslušníkom dvoch členských štátov EÚ, ale ktorá vždy žila len v jednom z týchto dvoch štátov, odvolávať voči tomuto štátu na právo Únie, aby v ňom získala právo na pobyt pre seba a najmä pre svojho manžela? To je jadro otázky, ktorú má Súdny dvor v prejednávanej veci objasniť.</TXT></NP><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>S. McCarthyová má britskú a írsku štátnu príslušnosť, dosiaľ však žila iba v Anglicku.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Výrazy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>britská štátna príslušnosť<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> a pobyt <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>v Anglicku<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/> vychádzajú tu aj ďalej v texte z rovnako znejúcich formulácií použitých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.</P></NOTE> Sama je samozrejme oprávnená zdržiavať sa v Anglicku. Pre jej manžela, ktorý je štátnym príslušníkom Jamajky, to však neplatí: podľa vnútroštátnych predpisov Spojeného kráľovstva v oblasti imigrácie nemá v Anglicku právo na pobyt. S cieľom dosiahnuť spojenie rodiny so svojím manželom sa teraz S. McCarthyová usiluje o to, aby pre seba na základe svojej írskej štátnej príslušnosti ako občianka Únie získala právo na pobyt v Anglicku; z toho by mal potom nepriamo prospech aj jej manžel, ktorý by sa na základe práva Únie mohol domáhať odvodeného práva na pobyt.</TXT></NP><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>Úlohou Súdneho dvora bude v tejto súvislosti objasniť, ako treba chápať výraz <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>oprávnená osoba<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> použitý v smernici 2004/38/ES<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="158" PAGE.FIRST="77" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 158, s. 77</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/005, s. 46).</P></NOTE>. Súdnemu dvoru bola okrem toho položená otázka, aké požiadavky sa kladú na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>legálny pobyt<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>, ktorý je základnou podmienkou získania práva trvalého pobytu v zmysle uvedenej smernice.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">II —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Právny rámec</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>4.</NO.P><TXT>Popri článku 21 ZFEÚ je právny rámec prejednávanej veci vymedzený smernicou 2004/38. Jej personálna pôsobnosť je definovaná v kapitole I (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Všeobecné ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>),<?PAGE NO="I-3379"?> presnejšie povedané v článku 3 smernice s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>Oprávnené osoby<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="021.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Táto smernica sa uplatňuje na všetkých občanov Únie, ktorí sa pohybujú alebo zdržiavajú v členskom štáte inom, ako je členský štát, ktorého štátnymi príslušníkmi sú [ktorí sa sťahujú do iného členského štátu, ako je členský štát, ktorého štátnymi príslušníkmi sú, alebo sa v takom členskom štáte zdržiavajú – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] a na ich rodinných príslušníkov, ako sú definovaní v bode 2 článku 2, ktorí ich sprevádzajú, alebo sa k nim pripájajú.</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>5.</NO.P><TXT>V kapitole IV smernice 2004/38 stanovuje článok 16 všeobecné pravidlá na získanie práva na trvalý pobyt:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="016.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Občania Únie, ktorí sa legálne zdržiavali počas nepretržitého obdobia piatich rokov v hostiteľskom členskom štáte, majú právo trvalého pobytu v tomto členskom štáte…</ALINEA></PARAG><P>…<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/></P></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>6.</NO.P><TXT>V súvislosti s článkom 16 treba na doplnenie poukázať na odôvodnenie č. 17 smernice 2004/38:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Využívanie trvalého pobytu občanmi Únie, ktorí sa rozhodli dlhodobo sa usadiť v hostiteľskom členskom štáte, by posilnilo vedomie občianstva Únie a je kľúčovým prvkom v podporovaní sociálnej súdržnosti, ktorá je jedným z hlavných cieľov Únie. Právo trvalého pobytu by sa preto malo ustanoviť pre všetkých občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa zdržiavali v hostiteľskom členskom štáte v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto smernici počas nepretržitého obdobia piatich rokov bez toho, aby podliehali opatreniu vyhostenia.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7.</NO.P><TXT>Zo záverečných ustanovení v kapitole VII smernice 2004/38 treba nakoniec spomenúť jej článok 37 s názvom <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>, ktorý stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú [Ustanoveniami tejto smernice nie sú dotknuté – <HT TYPE="ITALIC">neoficiálny preklad</HT>] žiadne zákony, nariadenia ani administratívne ustanovenia určené členským štátom, ktoré by boli priaznivejšie pre dané osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">III —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Skutkový stav a konanie vo veci samej</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>8.</NO.P><TXT>Shirley McCarthyová je vďaka svojmu narodeniu v Spojenom kráľovstve britskou štátnou príslušníčkou. Vždy žila v Anglicku a jej pobyt bol podľa vnútroštátneho práva po celý čas legálny.</TXT></NP><NP><NO.P>9.</NO.P><TXT>S. McCarthyová poberá v Anglicku sociálne dávky. Netvrdí, že je alebo bola zamestnanou osobou, samostatne zárobkovo činnou<?PAGE NO="I-3380"?> osobou či ekonomicky sebestačnou osobou v zmysle práva Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>10.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20021115">15. novembra 2002</DATE> sa S. McCarthyová vydala za jamajského štátneho príslušníka Georga McCarthyho. G. McCarthy nemá na základe vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti imigrácie právo na pobyt v Spojenom kráľovstve, a to ani ako manžel osoby trvale usadenej v tejto krajine.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Podľa informácií procesného zástupcu S. McCarthyovej poskytnutých na pojednávaní pred Súdnym dvorom to vyplýva z toho, že G. McCarthy pôvodne pricestoval do Spojeného kráľovstva ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>visitor<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> (návštevník).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>11.</NO.P><TXT>S. McCarthyová má okrem britskej štátnej príslušnosti aj írsku štátnu príslušnosť. Po uzavretí manželstva požiadala – vôbec prvýkrát – o írsky cestovný pas. Jej žiadosti sa vyhovelo, lebo jej matka sa narodila v Írsku.</TXT></NP><NP><NO.P>12.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20040723">23. júla 2004</DATE> požiadala S. McCarthyová ako občianka Únie Secretary of State for the Home Department<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Minister vnútra Spojeného kráľovstva.</P></NOTE> o dokumenty oprávňujúce na pobyt podľa práva Únie. Podobnú žiadosť podal aj G. McCarthy ako manžel tejto občianky Únie. Obe žiadosti boli zamietnuté rozhodnutím zo <DATE ISO="20041206">6. decembra 2004</DATE>. V odôvodnení bolo uvedené, že S. McCarthyová nie je osobou, ktorá spĺňa zákonné požiadavky; k tomuto okruhu osôb patria v podstate len zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ekonomicky sebestačné osoby. V dôsledku toho nemôže byť G. McCarthy považovaný za manžela osoby, ktorá spĺňa zákonné požiadavky.</TXT></NP><NP><NO.P>13.</NO.P><TXT>Proti zamietavému rozhodnutiu zo <DATE ISO="20041206">6. decembra 2004</DATE> podala S. McCarthyová <DATE ISO="20041213">13. decembra 2004</DATE> odpor. Dňa <DATE ISO="20060907">7. septembra 2006</DATE> bol jej opravný prostriedok postúpený Asylum and Immigration Tribunal<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Súd príslušný pre otázky azylu a imigrácie.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>14.</NO.P><TXT>G. McCarthy síce nepodal nijaký opravný prostriedok proti zamietavému rozhodnutiu zo <DATE ISO="20041206">6. decembra 2004</DATE>, ktoré sa ho týkalo, ale <DATE ISO="20061016">16. októbra 2006</DATE> podal novú žiadosť o povolenie na pobyt ako manžel S. McCarthyovej. Aj táto druhá žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím z <DATE ISO="20070420">20. apríla 2007</DATE>; proti tomuto rozhodnutiu podal G. McCarthy <DATE ISO="20070504">4. mája 2007</DATE> opravný prostriedok na Asylum and Immigration Tribunal.</TXT></NP><NP><NO.P>15.</NO.P><TXT>Asylum and Immigration Tribunal odročil pojednávanie o opravnom prostriedku podanom G. McCarthy až do konečného rozhodnutia o opravnom prostriedku podanom S. McCarthyovoou.</TXT></NP><NP><NO.P>16.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20061017">17. októbra 2006</DATE> zamietol samosudca Asylum and Immigration Tribunal opravný prostriedok podaný S. McCarthyovovu. High Court of Justice (England and Wales) však <DATE ISO="20070213">13. februára 2007</DATE> uložil Tribunal povinnosť znova preskúmať opravný prostriedok podaný S. McCarthyovou. V nadväznosti na<?PAGE NO="I-3381"?> to podrobil Tribunal tento opravný prostriedok <DATE ISO="20070816">16. augusta 2007</DATE> novému preskúmaniu, ale zotrval na svojom zamietavom rozhodnutí. Aj odvolanie S. McCarthyovej podané na Court of Appeal of England and Wales (Civil Division)<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Odvolací súd pre Anglicko a Wales (oddelenie pre občianske veci).</P></NOTE> bolo neúspešné a bolo <DATE ISO="20080611">11. júna 2008</DATE> zamietnuté.</TXT></NP><NP><NO.P>17.</NO.P><TXT>V nadväznosti na ďalší opravný prostriedok podaný S. McCarthyovou teraz prebieha konanie vo veci samej pred Supreme Court of the United Kingdom (predtým House of Lords), ktorý je predkladajúcim súdom<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Podanie opravného prostriedku povolil v konaní vo veci samej <DATE ISO="20081113">13. novembra 2008</DATE> ešte House of Lords. Na základe zákona o reforme Ústavy z roku 2005 (Constitutional Reform Act 2005) však právomoci House of Lords ako súdneho orgánu v októbri 2009 prešli na novozriadený Supreme Court of the United Kingdom (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva).</P></NOTE>.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">IV —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>18.</NO.P><TXT>Listom z <DATE ISO="20091102">2. novembra 2009</DATE> doručeným Súdnemu dvoru <DATE ISO="20091105">5. novembra 2009</DATE> položil predkladajúci súd Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>O položení týchto otázok rozhodol ešte House of Lords. Odoslal ich však už Registrar of the Supreme Court of the United Kingdom (vedúci kancelárie Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva). Skutočnosť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania má nadpis <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Draft Reference<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> (návrh na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania), napokon nemá vplyv na jeho prípustnosť. Ako totiž vyplýva zo sprievodného listu z <DATE ISO="20091102">2. novembra 2009</DATE>, návrh na začatie prejudiciálneho konania podal na Súdny dvor oficiálne Supreme Court.</P></NOTE>:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>1.</NO.P><TXT>Je osoba s dvojitým írskym a britským občianstvom, ktorá mala celý život pobyt v Spojenom kráľovstve, <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>oprávnenou osobou<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="2018" ID="QE0015"/> v zmysle článku 3 smernice 2004/38/ES?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Zdržiavala sa legálne<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="2018" ID="QE0016"/> takáto osoba na území hostiteľského štátu na účely článku 16 smernice v prípade, že nespĺňala požiadavky článku 7 smernice 2004/38?<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>19.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky v konaní pred Súdnym dvorom predložila S. McCarthyová, ďalej Dánsko, Írsko, Estónsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo, ako aj Európska komisia. Pojednávania, ktoré sa uskutočnilo <DATE ISO="20101028">28. októbra 2010</DATE>, sa zúčastnila S. McCarthyová, Dánsko, Írsko a Komisia.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">V —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Posúdenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>20.</NO.P><TXT>Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že sa občianka Únie odvoláva voči orgánom štátu svojho pôvodu na právo Únie, aby sa v tomto štáte domohla pre seba práva na pobyt. Neexistujú totiž nijaké pochybnosti o tom, že táto občianka Únie má už na základe svojej štátnej príslušnosti právo na pobyt v štáte, ktorého<?PAGE NO="I-3382"?> je štátnym príslušníkom, toto právo na pobyt nesmie byť obmedzené.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Súdny dvor vo svojom rozsudku zo <DATE ISO="19741204">4. decembra 1974</DATE>, van Duyn (<REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="41/74" PAGE.ECR="1337" YEAR="1974">41/74, Zb. s. 1337</REF.DOC.ECR>, bod 22), konštatoval, že podľa zásady medzinárodného práva <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>nesmie štát vlastným štátnym príslušníkom zakázať vstup na svoje územie alebo pobyt na ňom<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>; pozri okrem iného rozsudky zo <DATE ISO="19920707">7. júla 1992</DATE>, Singh, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-370/90" PAGE.ECR="I-4265" YEAR="1992">C-370/90, Zb. s. I-4265</REF.DOC.ECR>, bod 22, a z <DATE ISO="20071211">11. decembra 2007</DATE>, Eind, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-291/05" PAGE.ECR="I-10719" YEAR="2007">C-291/05, Zb. s. I-10719</REF.DOC.ECR>, bod 31, a tiež článok 3 Protokolu č. 4 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol uložený na podpis <DATE ISO="19630916">16. septembra 1963</DATE> v Štrasburgu a vstúpil do platnosti <DATE ISO="19680502">2. mája 1968</DATE> (<HT TYPE="ITALIC">ETS</HT> č. 46).</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>21.</NO.P><TXT>Pri bližšom posúdení však nie je hlavnou témou prejednávanej veci osobné právo S. McCarthyovej na pobyt v Anglicku, ale sprostredkované právo na pobyt jej manžela, ktorý je štátny príslušník tretieho štátu. V konečnom dôsledku teda ide o zlúčenie rodiny, ktoré má byť dosiahnuté okľukou prostredníctvom práva Únie, lebo vnútroštátne právo Spojeného kráľovstva ho nedovoľuje.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Z tohto dôvodu bolo tiež rozhodnutie o opravnom prostriedku podanom G. McCarthym vo vzťahu k jeho právu na pobyt odložené (pozri bod 15 týchto návrhov).</P></NOTE> Na to sa viackrát poukázalo aj na pojednávaní pred Súdnym dvorom.</TXT></NP><NP><NO.P>22.</NO.P><TXT>Je však sporné, či je právo Únie na prejednávanú vec vecne použiteľné, lebo S. McCarthyová nikdy nevyužila svoje právo na voľný pohyb, ktoré vyplýva z článku 21 ods. 1 ZFEÚ, článkov 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Predtým článok 18 ods. 1 ES, článok 39 ES, článok 43 ES a článok 49 ES.</P></NOTE> a ktoré bolo potvrdené v článku 15 ods. 2 a článku 45 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne vyhlásená najskôr <DATE ISO="20001207">7. decembra 2000</DATE> v Nice (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="364" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2000">Ú. v. ES C 364, s. 1</REF.DOC.OJ>) a potom znova <DATE ISO="20071212">12. decembra 2007</DATE> v Štrasburgu (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="303" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2007">Ú. v. EÚ C 303, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE>. Jediným styčným bodom s právom Únie je dvojité štátne občianstvo pani McCarthy, ktorá má okrem britského aj írske štátne občianstvo.</TXT></NP><NP><NO.P>23.</NO.P><TXT>Zatiaľ čo S. McCarthyová sa domnieva, že jej dvojitá štátna príslušnosť je ako styčný bod s právom Únie dostatočná, všetky vlády zúčastnené na konaní aj Komisia zastávajú opačný názor.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>A —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>oprávnená osoba<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> v zmysle smernice 2004/38 (prvá prejudiciálna otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>24.</NO.P><TXT>Svojou prvou otázkou žiada predkladajúci súd o informáciu, akým spôsobom sa má vykladať pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>oprávnená osoba<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> v zmysle článku 3 smernice 2004/38. V zásade treba objasniť, či sa osoba, ktorá má štátnu príslušnosť dvoch členských štátov EÚ, ale ktorá žila iba v jednom z uvedených štátov, môže voči tomuto štátu odvolávať na smernicu 2004/38, aby získala právo na pobyt na jeho území pre seba a nepriamo aj pre svojho manžela.</TXT></NP><?PAGE NO="I-3383"?><NP><NO.P>25.</NO.P><TXT>Podľa znenia článku 3 ods. 1 smernice 2004/38 treba na túto otázku odpovedať záporne. Podľa uvedeného ustanovenia je oprávnenou osobou v zmysle smernice každý občan Únie, ktorý sa sťahuje do iného členského štátu, než ktorého je štátnym príslušníkom, alebo sa v takom členskom štáte zdržiava. <HT TYPE="ITALIC">A contrario</HT> možno z článku 3 ods. 1 vyvodiť, že smernica <HT TYPE="ITALIC">nie je</HT> uplatniteľná vo vzťahu občana Únie k členskému štátu, ktorého je štátnym príslušníkom a kde sa vždy zdržiaval.</TXT></NP><NP><NO.P>26.</NO.P><TXT>Tento výklad je potvrdený pri pohľade na regulačný kontext, v ktorom je zasadený článok 3 ods. 1 smernice 2004/38, a pri prihliadnutí na cieľ tejto smernice.</TXT></NP><NP><NO.P>27.</NO.P><TXT>Cieľom smernice 2004/38 je uľahčiť občanom Únie voľný pohyb na území členských štátov. Z tohto dôvodu hovorí smernica o voľnom pohybe a pobyte často jedným dychom<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Článok 1 písm. a), článok 3 ods. 2 a článok 5 ods. 4, ako aj odôvodnenia č. 3 a 22 smernice 2004/38.</P></NOTE>; jej účelom je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>zjednodušiť a posilniť právo všetkých občanov Únie na voľný pohyb a pobyt<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Odôvodnenie č. 3 smernice 2004/38; podobne názov smernice 2004/38 či jej odôvodnenie č. 5, v ktorom sa hovorí o práve občana Únie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>. Pozri tiež rozsudky z <DATE ISO="20080725">25. júla 2008</DATE>, Metock a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-127/08" PAGE.ECR="I-6241" YEAR="2008">C-127/08, Zb. s. I-6241</REF.DOC.ECR>, bod 59; z <DATE ISO="20100223">23. februára 2010</DATE>, Ibrahim, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-310/08" PAGE.ECR="I-1065" YEAR="2010">C-310/08, Zb. s. I-1065</REF.DOC.ECR>, bod 49; Teixeira, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-480/08" PAGE.ECR="I-1107" YEAR="2010">C-480/08, Zb. s. I-1107</REF.DOC.ECR>, bod 60, ako aj zo <DATE ISO="20101007">7. októbra 2010</DATE>, Lassal, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-162/09" PAGE.ECR="I-9217" YEAR="2010">C-162/09, Zb. s. I-9217</REF.DOC.ECR>, bod 30.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>28.</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o regulačný kontext článku 3 ods. 1, treba poznamenať, že viacero ustanovení smernice 2004/38 hovorí o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>vstupe<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri napríklad článok 3 ods. 2, článok 5, článok 8 ods. 2, článok 15 ods. 2, článok 27 ods. 3, článok 29 ods. 2 a 3, článok 31 ods. 4, ako aj odôvodnenia č. 6 a 22 smernice 2004/38.</P></NOTE> občana Únie, o jeho pobyte <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>na území iného členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 2004/38; podobne tiež odôvodnenie č. 11 tejto smernice, v ktorom sa hovorí o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>základnom a osobnom práve na pobyt v inom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/>.</P></NOTE> alebo o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>hostiteľskom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Článok 2, článok 3 ods. 2, článok 5 ods. 3, články 7, 8, 14 až 18, 22, 24, 28, 29, 31 a 33, ako aj odôvodnenia č. 5, 6, 9, 10, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 23 a 24 smernice 2004/38.</P></NOTE>. V tejto súvislosti sa hostiteľským členským štátom v zmysle smernice rozumie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>členský štát, do ktorého sa občan Únie presťahuje, aby vykonal svoje právo na voľný pohyb a pobyt<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Článok 2 bod 3 smernice 2004/38.</P></NOTE>. Ako ukazujú všetky tieto ustanovenia, smernica 2004/38 upravuje právne postavenie občana Únie v členskom štáte, v ktorom sa zdržiava <HT TYPE="ITALIC">pri výkone svojho práva na voľný pohyb</HT> – prípadne už od svojho narodenia<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri článok 3 ods. 1 a odôvodnenie č. 24 smernice 2004/38; v tom istom zmysle rozsudky z <DATE ISO="20041019">19. októbra 2004</DATE>, Zhu a Chen, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-200/02" PAGE.ECR="I-9925" YEAR="2004">C-200/02, Zb. s. I-9925</REF.DOC.ECR>, bod 19, a Teixeira, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 45.</P></NOTE> – a ktorého nie je štátnym príslušníkom.</TXT></NP><NP><NO.P>29.</NO.P><TXT>Istotne tým nie je vylúčené, že sa smernica 2004/38 niekedy uplatní aj voči krajine pôvodu občana Únie, pokiaľ bude existovať súvislosť s právom Únie. Podľa ustálenej judikatúry sa na právo Únie môže odvolávať napríklad občan Únie, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb a chce sa vrátiť do svojej<?PAGE NO="I-3384"?> krajiny pôvodu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Rozsudky Singh, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, body 19 až 23, a Eind, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, body 32 až 36, podobne rozsudok z <DATE ISO="20020711">11. júla 2002</DATE>, Carpenter, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-60/00" PAGE.ECR="I-6279" YEAR="2002">C-60/00, Zb. s. I-6279</REF.DOC.ECR>, najmä bod 46.</P></NOTE> To isté napokon platí aj vtedy, keď chce občan Únie opustiť svoju krajinu pôvodu, aby sa na účely výkonu svojho práva na voľný pohyb zakotveného v práve Únie presťahoval do iného členského štátu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Rozsudok z <DATE ISO="20080710">10. júla 2008</DATE>, Jipa, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-33/07" PAGE.ECR="I-5157" YEAR="2008">C-33/07, Zb. s. I-5157</REF.DOC.ECR>, najmä body 17 a 18.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>30.</NO.P><TXT>Na občianku Únie, akou je S. McCarthyová, ktorá sa vždy zdržiavala v členskom štáte, ktorého má štátnu príslušnosť, a nikdy nevyužila svoje právo na voľný pohyb zakotvené v práve Únie, sa však pôsobnosť smernice 2004/38 nevzťahuje ani na základe znenia článku 3 ods. 1, ani na základe cieľov a regulačného kontextu uvedeného ustanovenia. To isté platí pre rodinných príslušníkov S. McCarthyovej<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Už v tomto zmysle rozsudok z <DATE ISO="19821027">27. októbra 1982</DATE>, Morson a Jhanjan, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="35/82+36/82" PAGE.ECR="3723" YEAR="1982">35/82 a 36/82, Zb. s. 3723</REF.DOC.ECR>, body 11 až 18.</P></NOTE>, lebo ich práva na vstup a pobyt – ako aj všeobecnejšie možnosť zlúčenia rodiny – sa neopierajú o originárne právo na voľný pohyb, ale sú odvodené od práva na voľný pohyb občianky Únie a slúžia na jeho uskutočnenie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>V tomto zmysle rozsudok Eind, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 23.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>31.</NO.P><TXT>Z práva na voľný pohyb občanov Únie zakotveného primárnym právom (článok 21 ods. 1 ZFEÚ a článok 45 ods. 1 Charty základných práv) podľa môjho názoru nič iné nevyplýva. Je pravda, že normy sekundárneho práva treba vykladať a uplatňovať v súlade s primárnym právom – napríklad so základnými slobodami upravenými v Zmluvách<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri napríklad rozsudky z <DATE ISO="20070626">26. júna 2007</DATE>, Ordre des barreaux francophones et germanophones a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-305/05" PAGE.ECR="I-5305" YEAR="2007">C-305/05, Zb. s. I-5305</REF.DOC.ECR>, bod 28, a z <DATE ISO="20091119">19. novembra 2009</DATE>, Sturgeon a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-402/07+C-432/07" PAGE.ECR="I-10923" YEAR="2009">C-402/07 a C-432/07, Zb. s. I-10923</REF.DOC.ECR>, bod 48.</P></NOTE>. Smernica 2004/38 však podľa môjho názoru je v súlade s požiadavkami primárneho práva. Okrem iného nezastávam názor, že občania Únie môžu svoje právo na pobyt vyvodiť z článku 21 ods. 1 ZFEÚ voči členskému štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, aj vtedy, keď chýba – rovnako ako v prípade S. McCarthyovej – akýkoľvek cezhraničný prvok.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Opačný názor zastáva generálna advokátka Sharpston v návrhoch, ktoré predniesla <DATE ISO="20100930">30. septembra 2010</DATE> vo veci Ruiz Zambrano, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-34/09" PAGE.ECR="I-1177" YEAR="2010">C-34/09, Zb. s. I-1177</REF.DOC.ECR>, najmä body 91 až 97 a bod 122 prvá veta.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>32.</NO.P><TXT>Ostáva preskúmať, či na doposiaľ vyvodených záveroch môže niečo zmeniť okolnosť, že S. McCarthyová má štátnu príslušnosť dvoch členských štátov EÚ – britskú a írsku.</TXT></NP><NP><NO.P>33.</NO.P><TXT>V tomto ohľade treba najskôr poznamenať, že občianke Únie v situácii S. McCarthyovej nemožno <HT TYPE="ITALIC">a priori</HT> odoprieť možnosť odvolať sa na svoju druhú štátnu<?PAGE NO="I-3385"?> príslušnosť – v prejednávanej veci írsku – napríklad s poukázaním na chýbajúcu efektívnosť tejto štátnej príslušnosti. V prejednávanej veci síce všetko poukazuje na to, že britská štátna príslušnosť S. McCarthyovej má väčšiu efektívnosť, pretože S. McCarthyová žila vždy v Anglicku a o svoj írsky pas požiadala až v súvislosti so svojou žiadosťou o oprávnenie na pobyt na základe práva Únie. Súdny dvor však zdôraznil, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>členský štát nemôže obmedzovať účinky udelenia štátneho občianstva iného členského štátu tým, že by v súvislosti s výkonom základnej slobody stanovenej Zmluvou vyžadoval splnenie dodatočnej podmienky na uznanie tejto štátnej príslušnosti<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudky zo <DATE ISO="19920707">7. júla 1992</DATE>, Micheletti a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-369/90" PAGE.ECR="I-4239" YEAR="1992">C-369/90, Zb. s. I-4239</REF.DOC.ECR>, bod 10; z <DATE ISO="20031002">2. októbra 2003</DATE>, Garcia Avello, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-148/02" PAGE.ECR="I-11613" YEAR="2003">C-148/02, Zb. s. I-11613</REF.DOC.ECR>, bod 28, a Zhu a Chen, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 39.</P></NOTE>. Podľa judikatúry tak existencia dvojitého štátneho občianstva v zásade môže mať význam pre posúdenie právneho postavenia občanov Únie voči štátom ich pôvodu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Rozsudok Garcia Avello, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, najmä body 32 až 37. Rozsudok Micheletti a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 27, tiež názorne dokladá relevantnosť dvojitého štátneho občianstva v práve Únie, ale voči členskému štátu, ktorého dotknutý občan <HT TYPE="ITALIC">nie je</HT> štátnym príslušníkom.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>34.</NO.P><TXT>Dvojitá štátna príslušnosť občana Únie si napríklad pri určovaní jeho mena môže vynútiť odchýlky od pravidiel vnútroštátneho práva upravujúceho mená v jednom z jeho členských štátov pôvodu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Rozsudok Garcia Avello, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, najmä body 36, 37 a 45.</P></NOTE> Meno je totiž neoddeliteľnou súčasťou totožnosti osoby. Preto musí mať každý občan Únie možnosť spoľahnúť sa na to, že jeho meno, ktoré je legálne registrované v jednom členskom štáte, bude uznané vo všetkých ostatných členských štátoch.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>V tomto zmysle rozsudok zo <DATE ISO="20081014">14. októbra 2008</DATE>, Grunkin a Paul, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-353/06" PAGE.ECR="I-7639" YEAR="2008">C-353/06, Zb. s. I-7639</REF.DOC.ECR>, najmä body 23 a 31.</P></NOTE> Pokiaľ by vznikli pochybnosti o totožnosti občana Únie preto, lebo jeho meno v rôznych členských štátoch znie alebo sa píše rôzne, mohli by dotknutej osobe vzniknúť závažné nevýhody súkromného alebo pracovného druhu.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Rozsudky Garcia Avello, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 36, a Grunkin-Paul, už citovaný v poznámke pod čiarou 30, body 23 až 28 a 32, podobne už skôr rozsudok z <DATE ISO="19930330">30. marca 1993</DATE>, Konstantinidis, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-168/91" PAGE.ECR="I-1191" YEAR="1993">C-168/91, Zb. s. I-1191</REF.DOC.ECR>, bod 16.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>35.</NO.P><TXT>Čo však platí pre oblasti, ako je právo mena, nie je nevyhnutne uplatniteľné aj na v tejto veci relevantné právo na pobyt a s ním spojenú možnosť zlúčenia rodiny. Rozhodujúce je, či sa situácia občana Únie aj v tejto súvislosti s ohľadom na jeho dvojitú štátnu príslušnosť právne relevantným spôsobom odlišuje od situácie ostatných občanov Únie, ktorí majú len štátnu príslušnosť hostiteľského členského štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>36.</NO.P><TXT>Znaky charakterizujúce jednotlivé situácie a ich porovnateľnosť musia byť okrem iného určené a posudzované vo svetle predmetu a cieľa úpravy zavádzajúcej dotknuté<?PAGE NO="I-3386"?> odlíšenie. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej dotknutá úprava patrí.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Rozsudok zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-127/07" PAGE.ECR="I-9895" YEAR="2008">C-127/07, Zb. s. I-9895</REF.DOC.ECR>, bod 26.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>37.</NO.P><TXT>Právo na pobyt, ktoré sa vzťahuje na občanov Únie a ich rodinných príslušníkov a ktoré je predmetom prejednávanej veci, má uľahčiť voľný pohyb občanov Únie na území členských štátov.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0033"><P>Rozsudok Metock a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 82; pozri aj, bod 27 týchto návrhov.</P></NOTE> V tomto ohľade z dvojitej štátnej príslušnosti občianky Únie v situácii S. McCarthyovej nevyplývajú nijaké zvláštnosti. Z pohľadu práva na pobyt sa nachádza v rovnakej situácii ako všetci ostatní britskí štátni príslušníci, ktorí vždy žili v Anglicku a svoju krajinu pôvodu nikdy neopustili: svoje právo na voľný pohyb nevyužíva.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0034"><P>V tom sa prejednávaná vec odlišuje od veci Zhu a Chen (rozsudok citovaný v poznámke pod čiarou 20), v ktorom dotknutá občianka Únie Catherine Zhuová <HT TYPE="ITALIC">nemala</HT> štátnu príslušnosť hostiteľského členského štátu, ale iba štátnu príslušnosť iného členského štátu, takže v hostiteľskom členskom štáte žila od narodenia a <HT TYPE="ITALIC">využívala tak svoje právo na voľný pohyb</HT> na základe článku 21 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 18 ods. 1 ES). Prejednávaná vec sa odlišuje aj od veci Eind (rozsudok citovaný v poznámke pod čiarou 10), v ktorej dotknutý občan Únie síce bol štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu (Holandsko), ale vrátil sa do neho <HT TYPE="ITALIC">pri výkone svojho práva na voľný pohyb</HT>.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>38.</NO.P><TXT>Občianka Únie v situácii S. McCarthyovej nie je ani dotknutá vo svojom práve na voľný pohyb<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0035"><P>Ako správne zdôrazňuje Írsko, nič nebráni S. McCarthyovej v tom, aby sa pri výkone svojho práva na voľný pohyb usadila v inom členskom štáte, napríklad v Írsku, kam ju môže sprevádzať aj jej manžel ako rodinný príslušník.</P></NOTE>, ani nie je diskriminovaná oproti iným britským štátnym príslušníkom, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Samotná okolnosť, že má okrem britskej aj írsku štátnu príslušnosť, nevedie k tomu, že by sa na ňu a jej rodinných príslušníkov mali použiť ustanovenia práva Únie upravujúce právo na vstup a pobyt.</TXT></NP><NP><NO.P>39.</NO.P><TXT>Treba pripustiť, že týmto spôsobom môže dôjsť k tomu, že občan Únie, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, môže pre svojich rodinných príslušníkov pochádzajúcich z tretích štátov získať na základe práva Únie priaznivejšiu úpravu práva na vstup a pobyt než štátny príslušník hostiteľského členského štátu, ktorý sa vždy zdržiaval na jeho území.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0036"><P>Pozri v tomto ohľade rozsudok Metock a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 15, body 76 až 78.</P></NOTE> Všeobecne sa tento problém opisuje výrazom <HT TYPE="ITALIC">diskriminácia vlastných štátnych príslušníkov</HT> alebo sa označuje ako <HT TYPE="ITALIC">obrátená diskriminácia</HT>.</TXT></NP><NP><NO.P>40.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry však právo Únie neposkytuje nijaký návod na vyriešenie tohto problému. Okolnosť, že s občanmi Únie sa možno bude v otázke vstupu a pobytu ich rodinných príslušníkov pochádzajúcich z tretích štátov zaobchádzať rozdielne v závislosti od toho, či títo občania Únie skôr využili svoje právo na voľný pohyb, nepatrí do pôsobnosti práva Únie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0037"><P>Rozsudok Metock a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 15, body 77 a 78; v rovnakom zmysle ustálená judikatúra v oblasti základných slobôd zakotvených v Zmluvách, pozri napr. rozsudok z <DATE ISO="20080401">1. apríla 2008</DATE>, Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-212/06" PAGE.ECR="I-1683" YEAR="2008">C-212/06, Zb. s. I-1683</REF.DOC.ECR>, bod 33.</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-3387"?><NP><NO.P>41.</NO.P><TXT>V literatúre občas zaznie úvaha, že z občianstva Únie by sa mal vyvodzovať zákaz diskriminácie vlastných štátnych príslušníkov.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0038"><P>BORCHARDT, K.-D.: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>Der sozialrechtliche Gehalt der Unionsbürgerschaft<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, <HT TYPE="ITALIC">Neue Juristische Wochenschrift</HT> 2000, s. 2057 (2059); EDWARD, D.: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>Unionsbürgerschaft – Mythos, Hoffnung oder Realität?<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, in: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>Grundrechte in Europa<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> – <HT TYPE="ITALIC">Münsterische Juristische Vorträge</HT>, Münster 2002, s. 35 (41); EDWARD, D.: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>European Citizenship – Myth, Hope or Reality?<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>, in: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>Problèmes d’interprétation<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> – <HT TYPE="ITALIC">Festschrift für Constantinos N. Kakouris</HT>, Athen/Brüssel 2004, s. 123 (131 – 133); SPAVENTA, E.: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>Seeing the Wood despite the Trees? On the Scope of Union Citizenship and its Constitutional Effects<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/>, <HT TYPE="ITALIC">Common Market Law Review</HT> 45 (2008), s. 13 (najmä 30 – 39).</P></NOTE> Aj generálna advokátka Sharpston sa nedávno vyjadrila v tomto zmysle.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0039"><P>Návrhy prednesené vo veci Ruiz Zambrano, už citované v poznámke pod čiarou 26, najmä body 139 až 150.</P></NOTE> Ako však opakovane konštatoval Súdny dvor, účelom občianstva Únie nie je rozšírenie vecnej pôsobnosti práva Únie na vnútroštátne situácie, ktoré nemajú nijaký vzťah k právu Únie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0040"><P>Rozsudky z <DATE ISO="19970605">5. júna 1997</DATE>, Uecker a Jacquet, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-64/96+C-65/96" PAGE.ECR="I-3171" YEAR="1997">C-64/96 a C-65/96, Zb. s. I-3171</REF.DOC.ECR>, bod 23; Garcia Avello, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 26; z <DATE ISO="20050712">12. júla 2005</DATE>, Schempp, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-403/03" PAGE.ECR="I-6421" YEAR="2005">C-403/03, Zb. s. I-6421</REF.DOC.ECR>, bod 20; Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, už citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 39, a z <DATE ISO="20080522">22. mája 2008</DATE>, Nerkowska, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-499/06" PAGE.ECR="I-3993" YEAR="2008">C-499/06, Zb. s. I-3993</REF.DOC.ECR>, bod 25.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>42.</NO.P><TXT>Zaiste nemožno vylúčiť, že Súdny dvor v budúcnosti svoju judikatúru prehodnotí a bude vychádzať z toho, že z občianstva Únie vyplýva zákaz diskriminácie vlastných štátnych príslušníkov. Predsa len je cieľom občianstva Únie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>stať sa základným statusom štátnych príslušníkov členských štátov, ktorý umožní tým zo štátnych príslušníkov, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, požívať rovnaké právne zaobchádzanie bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a bez toho, aby boli dotknuté výslovne stanovené výnimky<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0041"><P>Rozsudky z <DATE ISO="20010920">20. septembra 2001</DATE>, Grzelczyk, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-184/99" PAGE.ECR="I-6193" YEAR="2001">C-184/99, Zb. s. I-6193</REF.DOC.ECR>, bod 31, a zo <DATE ISO="20081216">16. decembra 2008</DATE>, Huber, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-524/06" PAGE.ECR="I-9705" YEAR="2008">C-524/06, Zb. s. I-9705</REF.DOC.ECR>, bod 69, podobne rozsudok z <DATE ISO="20060912">12. septembra 2006</DATE>, Eman a Sevinger, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-300/04" PAGE.ECR="I-8055" YEAR="2006">C-300/04, Zb. s. I-8055</REF.DOC.ECR>, najmä body 57, 58 a 61. Pokiaľ ide o status občana Únie ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>základný status<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>, pozri ďalej rozsudky zo <DATE ISO="20020917">17. septembra 2002</DATE>, Baumbast a R, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-413/99" PAGE.ECR="I-7091" YEAR="2002">C-413/99, Zb. s. I-7091</REF.DOC.ECR>, bod 82; Garcia Avello, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 22, a z <DATE ISO="20100302">2. marca 2010</DATE>, Rottmann, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-135/08" PAGE.ECR="I-1449" YEAR="2010">C-135/08, Zb. s. I-1449</REF.DOC.ECR>, bod 43.</P></NOTE>.</TXT></NP><NP><NO.P>43.</NO.P><TXT>Nezdá sa mi však, že by prejednávaná vec poskytovala vhodný rámec pre širšie preskúmanie problematiky diskriminácie vlastných štátnych príslušníkov. Taká <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>statická<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> občianka Únie, akou je S. McCarthyová, tu totiž voči <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>mobilným<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/> občanom Únie vôbec nie je diskriminovaná.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0042"><P>V tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Ruiz Zambrano, už citované v poznámke pod čiarou 26, bod 146, podľa ktorých musia byť situácie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>statických<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>mobilných<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/> občanov Únie porovnateľné.</P></NOTE> Aj keby sa totiž nebrala do úvahy skutočnosť, že S. McCarthyová nevyužila svoje právo na voľný pohyb, a mohla sa teda v zásade odvolávať na ustanovenia smernice 2004/38, nespĺňala by ostatné podmienky, ktoré musia občania Únie splniť na získanie dlhodobejších práv na pobyt.</TXT></NP><NP><NO.P>44.</NO.P><TXT>S. McCarthyová nie je samostatne zárobkovo činnou osobou ani nemá k dispozícii pre seba a svojich rodinných príslušníkov dostatočné prostriedky; nie je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>ekonomicky<?PAGE NO="I-3388"?> sebestačná<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/>, ale poberá dávky štátnej sociálnej pomoci v Spojenom kráľovstve.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0043"><P>Pozri bod 9 týchto návrhov.</P></NOTE> Nespĺňa teda materiálne požiadavky, ktoré právo Únie kladie na občanov Únie, ktorí sa chcú zdržiavať v hostiteľskom členskom štáte dlhšie než tri mesiace.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0044"><P>Článok 7 ods. 1 smernice 2004/38.</P></NOTE> Neexistujú ani nijaké informácie, ktoré by preukazovali, že S. McCarthyová bola v minulosti nepretržite počas piatich rokov v Spojenom kráľovstve zárobkovo činná alebo disponovala dostatočnými prostriedkami pre seba a svojich rodinných príslušníkov, čo je základným predpokladom na získanie práva na trvalý pobyt.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0045"><P>Článok 16 ods. 1 smernice 2004/38; pozri v tomto ohľade podrobnejšie moje úvahy vo vzťahu k druhej prejudiciálnej otázke (body 47 až 57 týchto návrhov).</P></NOTE> V dôsledku toho by S. McCarthyová nemohla z práva Únie vyvodiť právo na pobyt ani v prípade, ak by bola <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>mobilnou<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/> občiankou Únie.</TXT></NP><NP><NO.P>45.</NO.P><TXT>Za týchto podmienok sa teda naďalej domnievam, že na prvú otázku vnútroštátneho súdu treba odpovedať záporne. Malo by sa na ňu odpovedať v tom zmysle, že občianka Únie, ktorá je štátnou príslušníčkou dvoch členských štátov EÚ, ale ktorá žila vždy len v jednom z týchto štátov, sa v tomto štáte nemôže domáhať práva na pobyt na základe smernice 2004/38.</TXT></NP><NP><NO.P>46.</NO.P><TXT>Pokiaľ by však Súdny dvor v prejednávanej veci zvažoval možnosť ďalšieho vývoja statusu občana Únie<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0046"><P>V tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Ruiz Zambrano, už citované v poznámke pod čiarou 26.</P></NOTE>, považovala by som za žiaduce opätovne otvoriť ústnu časť konania. Doposiaľ totiž účastníci konania v prejednávanej veci mali možnosť predložiť svoje argumenty k tejto problematike len veľmi okrajovo, a to na konci pojednávania. Podľa môjho názoru by ešte mali dostať príležitosť vyrovnať sa s touto problematikou intenzívnejšie. Okrem toho by bolo veľmi pravdepodobné, že by aj ďalšie členské štáty chceli predniesť pred Súdnym dvorom svoje ústne pripomienky.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>B —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>legálneho pobytu<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2004/38 (druhá prejudiciálna otázka)</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>47.</NO.P><TXT>Svojou druhou otázkou žiada vnútroštátny súd o informácie týkajúce sa pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>legálny pobyt<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2004/38<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0047"><P>Rôzne otázky týkajúce sa výkladu článku 16 smernice 2004/38 a najmä pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>legálny pobyt<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> sa vynárajú aj v prebiehajúcich veciach Dias (C-325/09), Ziolkowski (C-424/10) a Szeja (C-425/10). Zdá sa však, že sa netýkajú prípadu občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu.</P></NOTE>. V zásade je potrebné objasniť, či sa tento pojem vzťahuje aj na pobyt občianky Únie, ktorá žila vždy len v hostiteľskom členskom štáte, pričom jej právo na pobyt v uvedenom štáte po celý čas jej pobytu vyplývalo<?PAGE NO="I-3389"?> len z okolnosti, že je štátnou príslušníčkou práve tohto štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>48.</NO.P><TXT>Táto otázka je logicky podriadená prvej otázke. Pokiaľ sa už na prvú otázku odpovie záporne, ako navrhujem<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0048"><P>Pozri najmä body 25 a 45 týchto návrhov.</P></NOTE>, potom občianka Únie vôbec nepatrí do pôsobnosti smernice 2004/38, čiže na druhú otázku nie je potrebné odpovedať. Z tohto dôvodu na druhú otázku odpoviem len subsidiárne.</TXT></NP><NP><NO.P>49.</NO.P><TXT>Pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>legálny pobyt<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>, ktorý je podľa článku 16 ods. 1 predpokladom získania práva na trvalý pobyt, nie je v smernici 2004/38 bližšie definovaný.</TXT></NP><NP><NO.P>50.</NO.P><TXT>Súdny dvor tento problém podľa môjho názoru s konečnou platnosťou nevyriešil ani v nedávno vydanom rozsudku Lassal, ale iba objasnil, že sa majú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>zohľadniť obdobia nepretržitého… pobytu ukončené… podľa skorších právnych predpisov Únie<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0049"><P>Rozsudok Lassal, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 40.</P></NOTE>. Tým nie je v nijakom prípade vylúčené, že sa zohľadní aj iný pobyt, ktorého dĺžka sa počíta výlučne na základe vnútroštátneho cudzineckého práva.</TXT></NP><NP><NO.P>51.</NO.P><TXT>Odôvodnenia smernice 2004/38 síce naznačujú, že legálnym pobytom sa rozumie v prvom rade pobyt <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto smernici<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/>, teda pobyt, na ktorý bola dotknutá osoba oprávnená na základe práva Únie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0050"><P>Odôvodnenie č. 17 smernice 2004/38.</P></NOTE> Ustanovenia smernice 2004/38 však vzhľadom na jej kontext a ciele nemožno vykladať reštriktívne.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0051"><P>Rozsudky Metock, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, body 84 a 93, a Lassal, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 31.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>52.</NO.P><TXT>Právom na trvalý pobyt podľa článku 16 smernice 2004/38 chcel zákonodarca Únie <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>podporiť sociálnu súdržnosť, ktorá je jedným z hlavných cieľov Únie<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0052"><P>Odôvodnenie č. 17 smernice 2004/38.</P></NOTE> a zaviesť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>skutočný prostriedok integrácie do spoločnosti hostiteľského členského štátu<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0053"><P>Odôvodnenie č. 18 smernice 2004/38; pozri ďalej rozsudok Lassal, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 32, k myšlienke integrácie pozri aj bod 37.</P></NOTE>. S týmto cieľom je v súlade rozšírenie okruhu osôb oprávnených na trvalý pobyt aj na takých občanov Únie, ktorých oprávnenie na pobyt v hostiteľskom členskom štáte vyplýva iba z jeho vnútroštátneho cudzineckého práva<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0054"><P>Pozri v tomto zmysle už návrhy, ktoré som predniesla <DATE ISO="20091020">20. októbra 2009</DATE> vo veci Teixeira, už citované v poznámke pod čiarou 15, bod 119; k inému názoru sa zrejme prikláňa generálna advokátka Trstenjak (návrhy, ktoré predniesla <DATE ISO="20100511">11. mája 2010</DATE> vo veci Lassal, už citované v poznámke pod čiarou 15, bod 88 posledná veta).</P></NOTE>; pre posúdenie stupňa integrácie občana Únie v hostiteľskom členskom štáte je totiž otázka, z čoho jeho právo na pobyt vyplýva, druhoradá.</TXT></NP><?PAGE NO="I-3390"?><NP><NO.P>53.</NO.P><TXT>Článok 37 smernice 2004/38, podľa ktorého zostávajú výslovne nedotknuté priaznivejšie právne a správne predpisy členských štátov, ukazuje, že môže dôjsť k prípadom, v ktorých právo na pobyt vyplýva len z vnútroštátneho cudzineckého práva hostiteľského členského štátu. Aj z judikatúry sú známe prípady, keď sa pobyt občanov Únie v danom hostiteľskom členskom štáte nemohol opierať o právo Únie, ale len o vnútroštátne cudzinecké právo.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0055"><P>Rozsudok zo <DATE ISO="20040907">7. septembra 2004</DATE>, Trojani, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-456/02" PAGE.ECR="I-7573" YEAR="2004">C-456/02, Zb. s. I-7573</REF.DOC.ECR>, najmä body 36 a 37, podobne rozsudok z <DATE ISO="19980512">12. mája 1998</DATE>, Martínez Sala, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-85/96" PAGE.ECR="I-2691" YEAR="1998">C-85/96, Zb. s. I-2691</REF.DOC.ECR>, najmä body 14 a 15, ako aj body 60 a 61, v poslednom uvedenom prípade však zrejme ide o faktické strpenie pobytu občianky Únie.</P></NOTE> Taký pobyt Súdny dvor v nijakom prípade nevyhlásil za irelevantný, ale naopak z neho vyvodil závery platné pre právo Únie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0056"><P>Rozsudky Martínez Sala, už citovaný v poznámke pod čiarou 55, body 64 a 65, a Trojani, už citovaný v poznámke pod čiarou 55, bod 39.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>54.</NO.P><TXT>Pod <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>legálnym pobytom<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2004/38 však napriek tomu možno chápať len pobyt, ktorý vychádza z ustanovení <HT TYPE="ITALIC">cudzineckého práva</HT>, nie však pobyt, ktorého legálnosť vyplýva iba z okolnosti, že dotknutá osoba je štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu. Cieľom smernice 2004/38 totiž je, ako už bolo uvedené<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0057"><P>Pozri moje úvahy k prvej prejudiciálnej otázke, najmä body 27 a 28 týchto návrhov.</P></NOTE>, uskutočniť a uľahčiť voľný pohyb občanov. Jej cieľom nie je podpora integrácie štátnych príslušníkov hostiteľského členského štátu, ktorí nikdy nevyužili svoje právo na voľný pohyb, do spoločnosti tohto štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>55.</NO.P><TXT>Medzi právom na pobyt, ktoré má svoj pôvod v cudzineckom práve, a právom na pobyt vyplývajúcom zo štátnej príslušnosti dotknutej osoby v hostiteľskom členskom štáte existujú zásadné kvalitatívne rozdiely. Zatiaľ čo totiž členské štáty podľa zásad medzinárodného práva verejného v nijakom prípade nesmú obmedziť právo na pobyt vlastných štátnych príslušníkov<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0058"><P>Pozri bod 20 týchto návrhov a poznámku pod čiarou 10.</P></NOTE>, sú oprávnené povoliť pobyt cudzincov na svojom území len za určitých podmienok. To platí aj pre pobyt občanov Únie z iných členských štátov, ale potom je potrebné rešpektovať medze stanovené právom Únie.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0059"><P>Pozri najmä články 7, 8 a 27 až 33 smernice 2004/38.</P></NOTE></TXT></NP><NP><NO.P>56.</NO.P><TXT>Keby sa občianke Únie v situácii S. McCarthyovej, ktorá nikdy nevyužila svoje právo na voľný pohyb, umožnilo dovolávať sa smernice 2004/38, viedlo by to v konečnom dôsledku k <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>vyberaniu hrozienok z koláča<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/><NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0060"><P>Rovnakým smerom idú aj výrazy <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/><HT TYPE="ITALIC">à la carte</HT> approach<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>the best of both worlds<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> použité Írskom na pojednávaní pred Súdnym dvorom.</P></NOTE>: občianka Únie by tak mohla požívať výhody smernice 2004/38 týkajúce sa zlúčenia rodiny<?PAGE NO="I-3391"?> so svojím manželom bez toho, aby napĺňala ciele smernice – uskutočnenie a uľahčenie voľného pohybu –, a bez toho, aby podliehala niektorej z podmienok smernice – napríklad požiadavke ekonomickej sebestačnosti podľa článku 7 ods. 1 smernice. Ako oprávnene zdôraznili viaceré vlády zúčastnené na konaní, nezodpovedá to duchu a cieľom ustanovení práva Únie, ktoré upravujú voľný pohyb a právo na pobyt.</TXT></NP><NP><NO.P>57.</NO.P><TXT>Na druhú otázku vnútroštátneho súdu preto treba odpovedať:</TXT><P>Legálnosť pobytu, ktorá je podľa článku 16 ods. 1 smernice 2004/38 podmienkou získania práva na trvalý pobyt, môže vyplývať z práva Únie alebo z vnútroštátneho cudzineckého práva hostiteľského členského štátu.</P><P>Pokiaľ je však občan Únie štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu a zdržiaval sa v ňom vždy len na základe svojej štátnej príslušnosti, pričom nevyužil svoje právo na voľný pohyb, tak nejde o <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>legálny pobyt<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2004/38.</P></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><NP><NO.P>C —</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Záverečné poznámky</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>58.</NO.P><TXT>Riešenie, ktoré navrhujem, neumožňuje občianke Únie v situácii S. McCarthyovej dovolávať sa práva Únie, pokiaľ chce pre seba a svojich rodinných príslušníkov získať právo na pobyt v členskom štáte, v ktorom vždy žila a ktorého je štátnou príslušníčkou.</TXT></NP><NP><NO.P>59.</NO.P><TXT>Ako už však Súdny dvor naznačil vo veci Metock<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0061"><P>Rozsudok citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 79.</P></NOTE>, všetky členské štáty sú zmluvnými stranami EDĽP<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0062"><P>Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme <DATE ISO="19501104">4. novembra 1950</DATE> (<HT TYPE="ITALIC">ETS</HT> č. 5).</P></NOTE>. Aj keď EDĽP nezaručuje samotné právo cudzinca vstúpiť do určitej krajiny alebo sa v nej zdržiavať, môže ísť o zásah do práva na rešpektovanie rodinného života podľa článku 8 ods. 1 EDĽP, pokiaľ sa osobe odoprie vstup do krajiny, kde bývajú jej blízki príbuzní, alebo pobyt v nej.<NOTE NUMBERING="ARAB" TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0063"><P>Pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z <DATE ISO="19910218">18. februára 1991</DATE>, Moustaquim v. Belgicko (séria A, č. 193, s. 18, § 36); z <DATE ISO="20010802">2. augusta 2001</DATE>, Boultif v. Švajčiarsko (<HT TYPE="ITALIC">Recueil des arrêts et décisions</HT> 2001-IX, § 39), a z <DATE ISO="20040422">22. apríla 2004</DATE>, Radovanovic v. Rakúsko (sťažnosť č. 42703/98, § 30). Súdny dvor Európskych spoločenstiev za Európsku úniu uznal, že právo žiť so svojimi blízkymi príbuznými so sebou prináša povinnosti pre členské štáty; môže ísť o negatívne povinnosti, keď členský štát nesmie určitú osobu vyhostiť, alebo o pozitívne povinnosti, keď je tento členský štát povinný umožniť určitej osobe vstúpiť na svoje územie a zdržiavať sa na ňom (rozsudok z <DATE ISO="20060627">27. júna 2006</DATE>, Parlament/Rada, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>Zlúčenie rodiny<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-540/03" PAGE.ECR="I-5769" YEAR="2006">C-540/03, Zb. s. I-5769</REF.DOC.ECR>, bod 52).</P></NOTE></TXT></NP><?PAGE NO="I-3392"?><NP><NO.P>60.</NO.P><TXT>Za týchto okolností nemožno úplne vylúčiť, že by Spojené kráľovstvo mohlo byť vzhľadom na to, že je zmluvnou stranou EDĽP, povinné priznať G. McCarthymu ako manželovi britskej štátnej občianky žijúcej v Anglicku právo na pobyt. To však nie je otázka práva Únie, ale len otázka povinností vyplývajúcich pre Spojené kráľovstvo z EDĽP a na jej posúdenie sú príslušné vnútroštátne súdy alebo prípadne Európsky súd pre ľudské práva.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">VI —</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>61.</NO.P><TXT>Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal:</TXT><P>Občianka Únie, ktorá je štátnou príslušníčkou dvoch členských štátov EÚ, ale vždy žila len v jednom z týchto štátov, sa nemôže v tomto štáte dovolávať práva na pobyt na základe smernice 2004/38/ES.</P></NP></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>