02018R0842 — SK — 16.05.2023 — 001.001

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/842

z 30. mája 2018

o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 156 19.6.2018, s. 26)

Zmenené a doplnené:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/857 z 19. apríla 2023,

  L 111

1

26.4.2023



▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/842

z 30. mája 2018

o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013

(Text s významom pre EHP)



▼M1

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov počas obdobia rokov 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti úrovniam z roku 2005 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia. Prispieva sa ním k dlhodobému zámeru klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050, aby sa následne mohli dosiahnuť záporné emisie. Prispieva tak k dosiahnutiu cieľov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 ( 1 ) (európsky právny predpis v oblasti klímy) a Parížskej dohody. Týmto nariadením sa stanovujú aj pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.

▼B

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

▼M1

1.  
Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov z kategórií zdrojov podľa IPCC, ktorými sú energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo a odpad, určených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 ( 2 ), s výnimkou emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ale okrem činnosti „námorná doprava“ a činností uvedených v nej len na účely článkov 14 a 15 uvedenej smernice.

▼B

2.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 a článok 9 ods. 2 tohto nariadenia, sa toto nariadenie nevzťahuje na emisie a odstraňovanie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/841.
3.  
Na účely tohto nariadenia sa emisie CO2 z kategórie zdroja „1.A.3.A civilná letecká doprava“ podľa IPCC považujú za nulové.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. 

„emisie skleníkových plynov“ sú emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), fluórovaných uhľovodíkov (HFC), plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC), fluoridu dusitého (NF3) a fluoridu sírového (SF6) vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2, ktoré sa určujú podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

2. 

„ročne pridelené emisné kvóty“ sú maximálne povolené emisie skleníkových plynov za každý rok v období rokov 2021 až 2030, ktoré sa určujú podľa článku 4 ods. 3 a článku 10;

3. 

„kvóta EU ETS“ je „kvóta“ vymedzená v článku 3 písm. a) smernice 2003/87/ES.

Článok 4

Ročné úrovne emisií na roky 2021 až 2030

▼M1

1.  
Každý členský štát v roku 2030 obmedzí svoje emisie skleníkových plynov najmenej o percentuálnu hodnotu, ktorá sa pre daný členský štát stanovuje v stĺpci 2 prílohy I, vo vzťahu k jeho emisiám skleníkových plynov z roku 2005 určeným podľa odseku 3 tohto článku.
2.  

S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia a úprav podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov:

a) 

v rokoch 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni priemerných emisií skleníkových plynov daného členského štátu v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu; lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné ročné pridelenie emisných kvót pre daný členský štát nižšie;

b) 

v rokoch 2023, 2024 a 2025 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;

c) 

v rokoch 2026 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni priemerných emisií skleníkových plynov daného členského štátu v rokoch 2021, 2022 a 2023 predložených daným členským štátom podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a v súlade s odsekom 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu; lineárna trajektória členského štátu sa začne v deviatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2023 do roku 2024.

3.  
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2 tohto článku.

Na roky 2021 a 2022 určí Komisia ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za roky 2005, 2016, 2017 a 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.

Za roky 2023, 2024 a 2025 Komisia určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku tohto odseku a na základe preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v uvedenom druhom pododseku.

Za roky 2026 až 2030 Komisia určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku tohto odseku a komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za roky 2021, 2022 a 2023 predložených členskými štátmi podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

4.  
Vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 3 sa na základe percentuálnych údajov oznámených členskými štátmi podľa článku 6 ods. 3, 3a a 3b stanovia aj celkové množstvá, ktoré možno zohľadniť pri posudzovaní toho, či členské štáty v rokoch 2021 až 2030 spĺňajú podmienky podľa článku 9. Ak súčet celkových množstiev všetkých členských štátov presiahne spoločné celkové množstvo 100 miliónov, celkové množstvá jednotlivých členských štátov sa znížia pomerným dielom tak, aby sa neprekročilo spoločné celkové množstvo.

▼B

5.  
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14.

▼M1

6.  
Pri vykonávaní opatrení na obmedzenie emisií skleníkových plynov podľa odsekov 1 a 2 členské štáty zvážia potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne spravodlivú transformáciu pre všetkých. Komisia môže vydať v tejto súvislosti usmernenia na podporu členských štátov.

▼B

Článok 5

Flexibility prostredníctvom požičania, prenosu a prevodu

▼M1

1.  
Pokiaľ ide o roky 2021 až 2025, môže si členský štát požičať do 7,5 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.

▼B

2.  
Pokiaľ ide o roky 2026 až 2029, môže si členský štát požičať do 5 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.

▼M1

3.  

Členský štát, ktorého emisie skleníkových plynov v danom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa tohto článku a článku 6:

a) 

pokiaľ ide o rok 2021, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 75 % svojich ročne pridelených emisných kvót na rok 2021 na nasledujúce roky až do roku 2030; a

b) 

pokiaľ ide o roky 2022 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 25 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.

4.  
Členský štát môže previesť do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na iné členské štáty, pokiaľ ide o roky 2021 až 2025, a do 15 %, pokiaľ ide o roky 2026 až 2030. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.

▼B

5.  
Členský štát, ktorého preskúmané emisie skleníkových plynov v určitom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa odsekov 1 až 4 tohto článku a článku 6 previesť tento prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót na iné členské štáty. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.

▼M1

5a.  
Pred akýmkoľvek prevodom ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 členský štát v elektronickej forme informuje Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením (EÚ) 2018/1999 o svojom zámere previesť časť svojich ročne pridelených emisných kvót na ktorýkoľvek daný rok.

▼M1

6.  
Členské štáty by mali na riešenie zmeny klímy v Únii alebo v tretích krajinách použiť príjmy alebo ich ekvivalent vo finančnej hodnote z prevodov ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku a uvedené informácie uverejnia v ľahko dostupnom formáte.

▼B

7.  
Každý prevod ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 môže byť výsledkom projektu alebo programu na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorý sa uskutočňuje v predávajúcom členskom štáte a ktorý financuje prijímajúci členský štát, za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu a zabezpečí sa vysledovateľnosť.
8.  
Členské štáty môžu na účely splnenia podmienok článku 9 tohto nariadenia používať kredity z projektov vydané podľa článku 24a ods. 1 smernice 2003/87/ES bez akéhokoľvek kvantitatívneho limitu za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu.

Článok 6

Flexibilita pre určité členské štáty po znížení kvót EU ETS

1.  
V prípade členských štátov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu sa môže zrušenie kvót v obmedzenom množstve najviac 100 miliónov kvót EU ETS spoločne započítať na účely splnenia podmienok tohto nariadenia. Takéto zrušenie sa vykoná z aukčných objemov dotknutého členského štátu podľa článku 10 smernice 2003/87/ES.
2.  
Kvóty EU ETS zohľadnené podľa odseku 1 tohto článku sa považujú za kvóty EU ETS v obehu na účely článku 1 ods. 4 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

Komisia v rámci svojho prvého preskúmania podľa článku 3 uvedeného rozhodnutia zváži, či sa má zachovať započítanie stanovené v prvom pododseku tohto odseku.

3.  
Členské štáty uvedené v prílohe II oznámia Komisii do 31. decembra 2019 každý zámer využiť obmedzené zrušenie kvót EU ETS uvedené v odseku 1 tohto článku až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II za každý rok počas obdobia rokov 2021 až 2030 za každý dotknutý členský štát na účely splnenia podmienok článku 9.

▼M1

Členské štáty uvedené v prílohe II sa môžu rozhodnúť oznámenú percentuálnu hodnotu upraviť raz v roku 2024 a raz v roku 2027. V takom prípade dotknutý členský štát oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2024 pre rok 2024 alebo do 31. decembra 2027 pre rok 2027.

▼M1

3a.  
Malta informuje Komisiu do 31. decembra 2023 o svojom prípadnom zámere využiť obmedzené zrušenie kvót EU ETS uvedené v odseku 1 tohto článku až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II za každý z rokov 2025 až 2030 na účely splnenia podmienok článku 9.
3b.  
Bez ohľadu na odsek 3 členské štáty uvedené v prílohe II, ktoré do 31. decembra 2019 neinformovali Komisiu o svojom zámere využiť alebo plne využiť obmedzené zrušenie kvót EU ETS uvedené v odseku 1 tohto článku, informujú Komisiu do 31. decembra 2023, či majú v úmysle využiť alebo ďalej využívať uvedené obmedzené zrušenie kvót EU ETS, a to až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II za každý rok obdobia rokov 2025 až 2030 za každý dotknutý členský štát na účely splnenia podmienok článku 9.

▼M1

4.  
Na základe žiadosti členského štátu zohľadní centrálny správca určený podľa článku 20 ods. 1 smernice 2003/87/ES (ďalej len „centrálny správca“) množstvo, ktoré nepresiahne celkové množstvo určené podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia, pri posudzovaní toho, či daný členský štát spĺňa podmienky podľa článku 9 tohto nariadenia. Za každý rok v období rokov 2021 až 2030 sa pre daný členský štát podľa článku 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES zruší jedna desatina celkového množstva kvót EU ETS určených podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia. Pre členské štáty, ktoré informovali Komisiu podľa odsekov 3a a 3b tohto článku, sa za každý rok v období rokov 2025 až 2030 zruší podľa článku 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES jedna šestina celkového množstva kvót EU ETS určených podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.
5.  
Ak členský štát v súlade s odsekom 3 oznámil Komisii svoje rozhodnutie upraviť predtým oznámenú percentuálnu hodnotu, pre daný členský štát sa za každý rok v období rokov 2026 až 2030 alebo v období rokov 2028 až 2030 zruší takto znížené alebo zvýšené množstvo kvót EU ETS.

▼B

Článok 7

▼M1

Dodatočné použitie čistého odstraňovania z LULUCF

1.  

Pokiaľ emisie skleníkových plynov členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty na príslušný rok vrátane akýchkoľvek ročne pridelených emisných kvót prenesených podľa článku 5 ods. 3 tohto nariadenia, na účely posúdenia toho, či tento členský štát spĺňa podmienky článku 9 tohto nariadenia, možno za daný rok zohľadniť množstvo nepresahujúce súčet celkového čistého odstraňovania a celkových čistých emisií z kombinovaných kategórií započítavania pôdy zahrnutých do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/841, a to za predpokladu, že:

a) 

súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2021 až 2025 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;

a. a.) 

súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2026 až 2030 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;

▼B

b) 

toto množstvo presahuje požiadavky daného členského štátu podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841;

c) 

členský štát nezískal od iných členských štátov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 viac čistého odstraňovania, než previedol;

d) 

členský štát dodržiava nariadenie (EÚ) 2018/841, a

e) 

členský štát predložil opis zamýšľaného využitia flexibility podľa tohto odseku v súlade s článkom 7 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

▼M1 —————

▼M1

Článok 8

Nápravné opatrenia

1.  

Ak Komisia v rámci každoročného posúdenia podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s prihliadnutím na plánované využitie nástrojov flexibility uvedených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia, tento členský štát predloží Komisii do troch mesiacov plán nápravných opatrení, ktorý obsahuje:

a) 

podrobné vysvetlenie, prečo daný členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení týchto povinností;

b) 

posúdenie spôsobu, akým financovanie z prostriedkov Únie podporilo úsilie daného členského štátu o splnenie týchto povinností, a toho, ako plánuje využiť takéto finančné prostriedky na dosiahnutie pokroku pri ich plnení;

c) 

dodatočné opatrenia, ktorými sa dopĺňa integrovaný národný energetický a klimatický plán daného členského štátu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 alebo posilňuje jeho vykonávanie, ktoré má vykonávať s cieľom splniť uvedené povinnosti prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie, spolu s podrobným posúdením plánovaného zníženia emisií skleníkových plynov vyplývajúceho z uvedených opatrení, vychádzajúceho z kvantitatívnych údajov, ak sú k dispozícii;

d) 

presný časový harmonogram vykonávania týchto opatrení, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich vykonávaní.

Ak členský štát zriadil národný poradný orgán pre oblasť klímy, môže ho požiadať o radu s cieľom určiť potrebné opatrenia uvedené v prvom pododseku písm. c).

2.  
Európska environmentálna agentúra v súlade so svojim ročným pracovným programom pomáha Komisii pri jej posudzovaní takýchto plánov nápravných opatrení.
3.  
Komisia môže vydať k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko, ktoré v takomto prípade vydá do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom môže svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať. Ak dotknutý členský štát nezohľadní stanovisko Komisie alebo jeho podstatnú časť, musí Komisii poskytnúť odôvodnenie.
4.  

Každý členský štát zverejní svoj plán nápravných opatrení uvedený v odseku 1 a akékoľvek odôvodnenie uvedené v odseku 3. Komisia sprístupní svoje stanovisko uvedené v odseku 3 verejnosti.

▼B

Článok 9

Kontrola splnenia podmienok

1.  

Ak preskúmané emisie skleníkových plynov členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty na akýkoľvek konkrétny rok daného obdobia, a to aj pri zohľadnení odseku 2 tohto článku a nástrojov flexibility využitých podľa článkov 5, 6 a 7, uplatnia sa v rokoch 2027 a 2032 tieto opatrenia:

a) 

zvýšenie objemu emisií skleníkových plynov členského štátu v nasledujúcom roku o objem rovnajúci sa množstvu nadmerných emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 vynásobenému koeficientom 1,08 v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 12, a

b) 

členskému štátu sa dočasne zakáže, aby prevádzal akúkoľvek časť svojich ročne pridelených emisných kvót na iný členský štát, až kým nesplní podmienky článku 4.

Centrálny správca zohľadní zákaz uvedený v písmene b) prvého pododseku v registri Únie.

▼M1

2.  
Ak emisie skleníkových plynov členského štátu v období rokov 2021 až 2025 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.

▼B

Článok 10

Úpravy

1.  

Komisia upraví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát podľa článku 4 tohto nariadenia tak, aby odrážali:

a) 

úpravy počtu kvót EU ETS vydaných podľa článku 11 smernice 2003/87/ES, ktoré vyplynuli zo zmeny pokrytia zdrojov podľa uvedenej smernice v súlade s rozhodnutiami Komisie prijatými podľa uvedenej smernice v súvislosti s konečným schválením národných alokačných plánov na roky 2008 až 2012;

b) 

úpravy počtu kvót EU ETS alebo kreditov vydaných podľa článkov 24 a 24a smernice 2003/87/ES v súvislosti so znížením emisií skleníkových plynov v členskom štáte a

c) 

úpravy počtu kvót EU ETS súvisiace s emisiami skleníkových plynov zo zariadení, ktoré sa vyňali z EU ETS v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES, počas obdobia ich vyňatia.

2.  
K ročne prideleným emisným kvótam na rok 2021 sa pripočítava množstvo uvedené v prílohe IV pre každý členský štát uvedený v danej prílohe.
3.  
Komisia uverejní údaje, ktoré sú výsledkom takýchto úprav.

Článok 11

Bezpečnostná rezerva

1.  
V registri Únie sa pod podmienkou splnenia cieľa Únie uvedeného v článku 1 zriadi bezpečnostná rezerva zodpovedajúca množstvu do 105 miliónov ton ekvivalentu CO2. Bezpečnostná rezerva slúži ako doplnok k nástrojom flexibility stanoveným v článkoch 5, 6 a 7.
2.  

Členský štát môže využiť bezpečnostnú rezervu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) 

jeho HDP na obyvateľa pri trhových cenách z roku 2013, ktorý uverejnil Eurostat v apríli 2016, bol nižší ako priemer Únie;

b) 

jeho súhrnné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sú pod úrovňou jeho súhrnných ročne pridelených emisných kvót na roky 2013 až 2020, a

c) 

jeho emisie skleníkových plynov prekračujú jeho ročne pridelené emisné kvóty v rokoch 2026 až 2030, hoci:

i) 

vyčerpal možnosti nástrojov flexibility podľa článku 5 ods. 2 a 3,

ii) 

v maximálnej miere využil čisté odstraňovanie podľa článku 7, aj keď toto množstvo nedosahuje úroveň stanovenú v prílohe III, a

iii) 

neuskutočnil žiadne čisté prevody na iné členské štáty podľa článku 5.

3.  
Členský štát, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku, dostane dodatočný prídel z bezpečnostnej rezervy do výšky jeho deficitu, ktorý využije na splnenie podmienok podľa článku 9. Toto množstvo nepresiahne 20 % jeho celkového nadbytku v rokoch 2013 až 2020.

Ak výsledné spoločné množstvo, ktoré sa má prideliť všetkým členským štátom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku, presiahne limit uvedený v odseku 1 tohto článku, množstvo, ktoré sa má prideliť každému z uvedených členských štátov, sa zníži pomerným dielom.

4.  
Akékoľvek množstvo, ktoré zostane v bezpečnostnej rezerve po pridelení v súlade s prvým pododsekom odseku 3, sa rozdelí medzi členské štáty uvedené v tom istom pododseku úmerne k ich zostávajúcemu deficitu, nie však tak, aby sa tento deficit presiahol. Takéto množstvo môže byť v prípade každého z uvedených členských štátov doplnené k percentuálnemu podielu uvedenému v uvedenom pododseku.
5.  
Po ukončení preskúmania uvedeného v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 za rok 2020 Komisia v prípade každého členského štátu, ktorý spĺňa podmienky stanovené v písmenách a) a b) odseku 2 tohto článku, uverejní množstvá zodpovedajúce 20 % celkového nadbytku v rokoch 2013 až 2020 podľa prvého pododseku odseku 3 tohto článku.

Článok 12

Register

1.  

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 13 na účely doplnenia tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť presné započítavanie podľa tohto nariadenia prostredníctvom registra Únie, pokiaľ ide o:

a) 

ročne pridelené emisné kvóty;

b) 

nástroje flexibility, ktoré sa uplatňujú podľa článkov 5, 6 a 7;

c) 

kontroly splnenia podmienok podľa článku 9;

d) 

úpravy podľa článku 10 a

e) 

bezpečnostnú rezervu podľa článku 11.

2.  
Centrálny správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie v registri Únie, ktorá vyplýva z tohto nariadenia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby zabezpečil, že nedôjde k žiadnym nezrovnalostiam.
3.  
Informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a v odseku 2 sú prístupné verejnosti.

Článok 13

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  
Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 12 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 9. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3.  
Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 12 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  
Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.  
Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.  
Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 2 a článku 12 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Postup výboru

1.  
Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením (EÚ) č. 525/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.  
Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

▼M1

Článok 15

Preskúmanie

1.  
Toto nariadenie sa preskúmava okrem iného s prihliadnutím na meniace sa vnútroštátne okolnosti, spôsob, akým všetky odvetvia hospodárstva prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, medzinárodný vývoj a vyvinuté úsilie o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a nariadenia (EÚ) 2021/1119.
2.  
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia vrátane rovnováhy medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, ako aj o vhodnosti národných cieľov znižovania emisií skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ich príspevok k cieľom Únie v oblasti klímy podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119 a k cieľom Parížskej dohody. Uvedená správa obsahuje najmä posúdenie potreby dodatočných politík a opatrení Únie vzhľadom na potrebné zníženie emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov na obdobie po roku 2030. Zahŕňa aj posúdenie postupu znižovania emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktorý je zlučiteľný so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, pričom sa zohľadní predpokladaný orientačný rozpočet Únie na emisie skleníkových plynov uvedený v článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/1119, ako aj význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi, ako aj nákladovej efektívnosti pri dosahovaní tohto zámeru. K uvedenej správe sa podľa potreby môžu pripojiť legislatívne návrhy.

V správe uvedenej v prvom pododseku sa zohľadnia dlhodobé stratégie členských štátov vypracované a predložené podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a ich posúdenie vykonané Komisiou podľa článku 15 ods. 9 uvedeného nariadenia.

▼M1

Článok 15a

Vedecké poradenstvo

Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy zriadená podľa článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 ( 3 ) (ďalej len „poradná rada“) môže z vlastnej iniciatívy poskytovať vedecké poradenstvo alebo vydávať správy o opatreniach Únie, cieľoch v oblasti klímy, ročných úrovniach emisií a nástrojoch flexibility podľa tohto nariadenia. Komisia zváži príslušné poradenstvo a správy poradnej rady, najmä pokiaľ ide o budúce opatrenia zamerané na ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

▼B

Článok 16

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 525/2013

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 sa mení takto:

1. 

V článku 7 sa odsek 1 mení takto:

a) 

vkladá sa toto písmeno:

„aa) 

od roku 2023 svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 ( *1 ) za rok X-2 v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC;

b) 

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Členské štáty vo svojich správach každoročne informujú Komisiu o akomkoľvek zámere využiť nástroje flexibility stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 a v článku 7 nariadenia (EÚ) 2018/842, ako aj o použití príjmov podľa článku 5 ods. 6 uvedeného nariadenia. Komisia do troch mesiacov od doručenia týchto informácií od členských štátov sprístupní tieto informácie výboru uvedenému v článku 26 tohto nariadenia.“

2. 

V článku 13 ods. 1 sa v písmene c) dopĺňa tento bod:

„ix) 

od roku 2023 informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktoré realizujú v záujme plnenia svojich povinností podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, a informácie o dodatočných plánovaných vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktorých cieľom je obmedzenie emisií skleníkových plynov nad rámec ich záväzkov podľa uvedeného nariadenia;“

3. 

V článku 14 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

„f) 

od roku 2023 celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií skleníkových plynov zo zdrojov emisií, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842 a smernica 2003/87/ES.“

4. 

V článku 21 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

„c) 

povinnosti podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/842. Pri tomto posudzovaní sa zohľadní pokrok v politikách a opatreniach Únie, ako aj informácie od členských štátov. Každé dva roky hodnotenie obsahuje aj plánovaný pokrok Únie pri plnení jej národne definovaného príspevku k Parížskej dohode, ktorý zahŕňa záväzok Únie k znižovaniu emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve, a plánovaný pokrok členských štátov pri plnení ich povinností podľa uvedeného nariadenia.“

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

▼M1



PRÍLOHA I

ZNÍŽENIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 1



 

Zníženie emisií skleníkových plynov členských štátov v roku 2030 vo vzťahu k ich úrovniam z roku 2005 určeným v súlade s článkom 4 ods. 3

 

Stĺpec 1

Stĺpec 2

Belgicko

-35  %

-47  %

Bulharsko

-0  %

-10  %

Česko

-14  %

-26  %

Dánsko

-39  %

-50  %

Nemecko

-38  %

-50  %

Estónsko

-13  %

-24  %

Írsko

-30  %

-42  %

Grécko

-16  %

-22,7  %

Španielsko

-26  %

-37,7  %

Francúzsko

-37  %

-47,5  %

Chorvátsko

-7  %

-16,7  %

Taliansko

-33  %

-43,7  %

Cyprus

-24  %

-32  %

Lotyšsko

-6  %

-17  %

Litva

-9  %

-21  %

Luxembursko

-40  %

-50  %

Maďarsko

-7  %

-18,7  %

Malta

-19  %

-19  %

Holandsko

-36  %

-48  %

Rakúsko

-36  %

-48  %

Poľsko

-7  %

-17,7  %

Portugalsko

-17  %

-28,7  %

Rumunsko

-2  %

-12,7  %

Slovinsko

-15  %

-27  %

Slovensko

-12  %

-22,7  %

Fínsko

-39  %

-50  %

Švédsko

-40  %

-50  %

▼B



PRÍLOHA II



ČLENSKÉ ŠTÁTY, PRI KTORÝCH SA MÔŽE OBMEDZENÉ ZRUŠENIE KVÓT EU ETS ZOHĽADNIŤ NA ÚČELY SPLNENIA PODMIENOK PODĽA ČLÁNKU 6

 

Maximálny percentuálny podiel emisií skleníkových plynov z roku 2005 určený v súlade s článkom 4 ods. 3

Belgicko

2  %

Dánsko

2  %

Írsko

4  %

Luxembursko

4  %

▼M1

Malta

7  %

▼B

Holandsko

2  %

Rakúsko

2  %

Fínsko

2  %

Švédsko

2  %



PRÍLOHA III



▼M1

CELKOVÉ ČISTÉ ODSTRAŇOVANIE Z KATEGÓRIÍ PÔDY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE NARIADENIE (EÚ) 2018/841 A KTORÉ MÔŽU ČLENSKÉ ŠTÁTY ZOHĽADNIŤ NA ÚČELY POSÚDENIA SPLNENIA PODMIENOK ZA OBDOBIE ROKOV 2021 AŽ 2030 PODĽA ČLÁNKU 7 ODS. 1 PÍSM. A) A AA) TOHTO NARIADENIA

▼B

 

Maximálne množstvo vyjadrené v miliónoch ton ekvivalentu CO2

Belgicko

3,8

Bulharsko

4,1

Česká republika

2,6

Dánsko

14,6

Nemecko

22,3

Estónsko

0,9

Írsko

26,8

Grécko

6,7

Španielsko

29,1

Francúzsko

58,2

Chorvátsko

0,9

Taliansko

11,5

Cyprus

0,6

Lotyšsko

3,1

Litva

6,5

Luxembursko

0,25

Maďarsko

2,1

Malta

0,03

Holandsko

13,4

Rakúsko

2,5

Poľsko

21,7

Portugalsko

5,2

Rumunsko

13,2

Slovinsko

1,3

Slovensko

1,2

Fínsko

4,5

Švédsko

4,9

▼M1 —————

▼B

Maximálne spolu:

►M1  262,2  ◄



PRÍLOHA IV



MNOŽSTVO ÚPRAV PODĽA ČLÁNKU 10 ODS. 2

 

Tony ekvivalentu CO2

Bulharsko

1 602 912

Česká republika

4 440 079

Estónsko

145 944

Chorvátsko

1 148 708

Lotyšsko

1 698 061

Litva

2 165 895

Maďarsko

6 705 956

Malta

774 000

Poľsko

7 456 340

Portugalsko

1 655 253

Rumunsko

10 932 743

Slovinsko

178 809

Slovensko

2 160 210


( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13).

( *1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).“