European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2025/769

11.2.2025

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Politika v oblasti vody: zaistiť väčšie možnosti pre mládež, ženy a domorodé a miestne spoločenstvá

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(C/2025/769)

Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

Spoluspravodajca:

Ioannis VARDAKASTANIS

Poradcovia

Ioannis N. GRIGORIADIS (za spoluspravodajcu)

Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA (za spravodajkyňu)

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

18. 1. 2024

Právny základ

článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku

Príslušná sekcia

sekcia pre vonkajšie vzťahy

Prijaté v sekcii

12. 11. 2024

Prijaté na plenárnom zasadnutí

4. 12. 2024

Plenárne zasadnutie č.

592

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

189/2/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

V nadväznosti na stanovisko EHSV o modrej diplomacii (1) sa tento dokument zameriava na mladých ľudí, ženy a domorodé a miestne spoločenstvá (vrátane migrantov a ľudí so zdravotným postihnutím) vzhľadom na to, že tieto skupiny obyvateľstva sú jedny z najzraniteľnejších voči vodnému stresu. Na druhej strane skrývajú obrovský nevyužitý potenciál prispievať k udržateľnému hospodáreniu s vodou, meniť vodu na nástroj mieru a stability, a tak prispievať k modrej diplomacii.

1.2.

EHSV, ktorý sa inšpiroval výzvou na globálnu Európu využívajúcu silu partnerstiev (2) a víta vymenovanie európskeho komisára pre životné prostredie, odolnosť v oblasti vody a konkurencieschopné obehové hospodárstvo, vyzýva EÚ, aby týmto skupinám venovala náležitú pozornosť v rámci svojich vonkajších vzťahov a medzinárodnej spolupráce, a navrhuje vlajkový partnerský program na riešenie toho, ako posilniť ich postavenie integrovaným spôsobom , ako je to podrobnejšie opísané v bode 4.4.

1.3.

Medzi kľúčové prvky posilnenia postavenia patrí prístup k čistej vode, vzdelávanie, zamestnanosť a účasť na tvorbe politiky. Rozhodujúci je lepší prístup k službám v oblasti vody, sanitácie a hygieny (WASH), pretože uvoľňuje čas na vzdelávanie a odbornú prípravu a prináša rozmanitejšie možnosti zamestnania a schopnosť prispievať k hospodáreniu s vodou a politikám v tejto oblasti. Nové technológie v spojení s poznatkami domorodého obyvateľstva, ktoré sa využijú a uplatnia s rešpektom, a primerané cielené financovanie sú potrebnými nástrojmi posilnenia postavenia, pričom právny rámec na to poskytujú medzinárodné dohovory o ľudských právach, práci, boji proti korupcii a životnom prostredí. K zlepšeniu postavenia prispievajú aj informačné kampane zamerané na problematiku vody.

1.4.

Zlepšenie postavenia mladých ľudí si vyžaduje priaznivé vyhliadky do budúcnosti, pokiaľ ide o vzdelávanie a zamestnanosť, a to počnúc základným vzdelávaním a pokračujúc odbornou prípravou a vysokoškolským vzdelávaním. Okrem kompetencií v oblasti vody by mladí ľudia mali získať základné občianske a podnikateľské zručnosti, aby boli schopní prispievať k hospodáreniu s vodou, zamestnanosti a tvorbe politiky ako súčasní hýbatelia zmien a budúci politickí činitelia (3). V niektorých spoločenstvách, napríklad v domorodých spoločenstvách, majú mladí ľudia vedúce postavenie a ich skúsenosti môžu byť poučné.

1.5.

Vzhľadom na to, že vo väčšine oblastí sužovaných vážnym vodným stresom sú ženy a mladé dievčatá zaťažené riešením tejto situácie na úkor svojho vzdelania, odbornej prípravy, pracovných príležitostí a osobného rozvoja, sú základom ich lepšieho postavenia riadne služby v oblasti vody, sanitácie a hygieny. Ďalším dôležitým faktorom je plnohodnotná rodová rovnosť vo vzdelávaní, v práci, na úradoch a v podnikaní. Náležitú pozornosť treba venovať dôstojným pracovným podmienkam vrátane predchádzania diskriminácii a obťažovaniu. Aby mali ženy možnosť podnikať, je potrebné poskytnúť rovnaký prístup k infraštruktúre, pôde a financiám a vytvoriť podmienky na podnikanie bez korupcie. Ženy treba takisto podnecovať, aby zastávali vedúce funkcie v politike a podnikaní a v akýchkoľvek organizáciách prispievajúcich k hospodáreniu s vodou a modrej diplomacii, a podporovať ich v tom.

1.6.

Zmysluplný dialóg medzi domorodými skupinami a orgánmi verejnej správy alebo miestnymi samosprávami si vyžaduje konkrétne platformy spolu s proaktívnejším systematickým zapájaním domorodého obyvateľstva do procesov medzinárodnej spolupráce. Miestnym spoločenstvám by sa mal poskytnúť prístup k infraštruktúre, informáciám, vzdelávaniu a odbornej príprave, zatiaľ čo do miestnych procesov tvorby politiky by sa mali zahrnúť miestne organizácie občianskej spoločnosti, ktoré zapájajú domorodé skupiny a posilňujú ich postavenie (4).

1.7.

Na zlepšenie hospodárenia s vodou a prístupu k čistej vode a sanitácii sú nevyhnutné modré a digitálne technológie. Vzhľadom na kritickú povahu, ako aj vzájomné prepojenie vody, energie a digitálnych systémov sa infraštruktúra musí rozvíjať ako celok. V súvislosti s udržateľným hospodárením s vodou je veľmi dôležitá ochrana zdrojov, zachovanie mokradí (5), prevencia a kontrola znečisťovania a biokontaminácie. Mnoho domorodých skupín naďalej uplatňuje silné etické zásady uvážlivého využívania vody a ich angažovanie je nevyhnutné pri riešení rastúcich problémov súvisiacich s vodou.

1.8.

Pri rozvoji infraštruktúry, vzdelávania a pri budovaní všeobecných kapacít je mimoriadne dôležité zmysluplné partnerstvo a financovanie. Kľúčovú úlohu v tom zohrávajú fondy EÚ aj vnútroštátne darcovské programy, pričom je nevyhnutná koordinácia na tvorbu synergií a čo najlepšie využitie pridelených zdrojov. Je dôležité vymieňať si osvedčené postupy a poskytovať darcovským programom stimuly, aby zotrvali v odvetví vodného hospodárstva a aby sa zamerali aj na rieky, jazerá a iné mokraďové ekosystémy, ktoré predstavujú významné vodné zdroje. Takisto je potrebné zmapovať a monitorovať využitie finančných prostriedkov a zabezpečiť, aby financovanie bolo efektívne a podporovalo posilnenie postavenia zraniteľných skupín obyvateľstva.

2.   Všeobecný kontext a rozsah pôsobnosti

2.1.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy nadväzuje na stanovisko EHSV o modrej diplomacii (6) a stavia na jej ústrednej úlohe v rámci iniciatívy EHSV vyzývajúcej EÚ, aby sa zamerala na vodu ako čoraz vzácnejší zdroj s kľúčovým významom pre globálnu budúcnosť a aby podporila európsku modrú dohodu s cieľom zvýšiť bezpečnosť, odolnosť a udržateľnosť v oblasti vody v rámci EÚ aj na celom svete (7).

2.2.

Voda je nevyhnutná pre život a dôstojnosť ľudí, pričom OSN uznáva prístup k vode a sanitácii za základné ľudské právo. Nevyhnutnou podmienkou verejného zdravia a ľudského rozvoja je ochrana riek, jazier, mokradí a zvodnencov (8), ako aj zabezpečenie primeraných, prístupných a cenovo dostupných služieb v oblasti vody, sanitácie a hygieny. Celosvetový vodný stres a súvisiace problémy a riziká však narastajú v dôsledku neudržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi, klimatickej krízy a stúpajúceho počtu obyvateľov, ktorý zapríčiňuje vysoká pôrodnosť alebo migrácia z iných krajín. Vzhľadom na tento vývoj sa voda stala kritickým strategickým aktívom.

2.3.

Politiku v oblasti vody nemožno posudzovať izolovane vzhľadom na to, že voda je neoddeliteľnou súčasťou výroby potravín, energie a priemyselného tovaru a je prepojená s problematikou zdravia, klímy, biodiverzity a inými otázkami týkajúcimi sa životného prostredia. Okrem toho má výrazný rodový, medzigeneračný a medzikultúrny rozmer. Voda je životne dôležitá: bez nej niet života. Je nenahraditeľnou súčasťou všetkých cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 prijatej v rámci OSN. Vodohospodárska politika by sa preto nemala považovať iba za samotnú oblasť politiky, ale aj za horizontálny rozmer, ktorý sa má začleniť do všetkých politík, ako sa vyžaduje v zásade 1 vyhlásenia EHSV o európskej modrej dohode (9). Predtým, ako sa voda stane vzácnosťou, musíme všetci konať.

2.4.

Mladí ľudia, ženy a domorodé a miestne spoločenstvá (vrátane migrantov a ľudí so zdravotným postihnutím) patria medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva voči vodnému stresu a často trpia na miestach sužovaných vodným stresom najviac. Týmto skupinám sa preto musí venovať väčšia pozornosť v rámci nových stratégií a politík v oblasti vody aj v rámci medzinárodnej spolupráce, a to s cieľom zabezpečiť primerané, prístupné a cenovo dostupné zásobovanie čistou vodou a služby v oblasti WASH, udržateľné hospodárenie s vodou, ako aj zdravé prostredie na život a následný sociálny rozvoj pre všetkých. Na druhej strane skrývajú tieto skupiny na základe svojich skúseností, postupov a prístupov v oblasti uvážlivého využívania pôdy obrovský nevyužitý potenciál prispievať k udržateľnému hospodáreniu s vodou, ako aj k predchádzaniu a riešeniu konfliktov súvisiacich s vodou. Môžu slúžiť ako kľúčoví aktéri a sprostredkovatelia a malo by sa na nich prihliadať na úrovni rozhodovania aj na operatívnej úrovni.

2.5.

Hoci v rámci hraníc EÚ existujú významné miesta s vodným stresom, široká a vážna povaha celosvetového vodného stresu, ako aj napätia a konfliktov, ktoré s týmto nedostatkom súvisia, si vyžaduje globálne zmýšľanie, opatrenia a riešenia realizované prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Tá je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o cezhraničné vodné útvary a spoločné vodné zdroje, a to preto, aby sa voda stala nástrojom mieru, a nie konfliktu.

2.6.

Problémy súvisiace s vodou inde vo svete vážne ovplyvňujú aj EÚ, či už priamo alebo nepriamo, a ponúkajú silný podnet na to, aby realizovala aktívnu modrú diplomaciu prostredníctvom svojich vonkajších vzťahov vrátane medzinárodných partnerstiev a mnohostrannej spolupráce v rámci systému OSN (napr. FAO, WHO, UNESCO, MOP, UNIDO, UNDP).

2.7.

Osobitné úsilie si vyžaduje riešenie vážneho nedostatku vody vo veľkých častiach subsaharskej Afriky, a to nielen preto, že ide o alarmujúcu situáciu, ktorá dobre odráža globálne výzvy, ale aj preto, že problémy, ktorým Afrika čelí, skôr či neskôr zasiahnu EÚ. Je napríklad pravdepodobné, že nedostatok vody a s tým súvisiace konflikty spôsobia masívne migračné toky z Afriky do EÚ, pričom tieto toky môžu ovplyvniť aj existujúce oblasti sužované vodným stresom v Afrike a v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA), čím sa tlak zosilní. To zvýrazňuje zložitosť migrácie spôsobenej klímou a vodou, pričom je potrebné, aby EÚ túto problematiku včas a aktívne riešila.

2.8.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že problémy súvisiace s vodou sú vo svojej podstate širokospektrálne, rôznorodé a zložité. Sucho je takisto rastúcim problémom vo viacerých regiónoch vrátane Blízkeho východu, Strednej Ázie a Latinskej Ameriky. Zvyšujúca sa abnormalita zrážok predstavuje ďalšiu výzvu. Mnohé krajiny v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, ako aj niektoré ostrovné štáty zároveň čelia častým povodniam, ktoré svojím rozsahom výrazne menia životy ľudí. Mimoriadne dôležitou zodpovednosťou voči verejnosti je poskytovať dotknutým osobám včasné varovania a postupy naliehavej reakcie, pričom sa čo najlepšie využijú nové technológie na záchranu životov a na pomoc exponovaným komunitám prežiť.

2.9.

Čoraz väčším problémom je znižujúca sa kvalita vody, ktorá v mnohých oblastiach ohrozuje zdroj obživy miestnych spoločenstiev. Cezhraničné vodné útvary, rieky, jazerá a vodonosné vrstvy často prenášajú znečisťujúce látky z jednej krajiny do druhej, prípadne z jedného regiónu do druhého, čo je zapríčinené aj nedostatkom vedomostí alebo infraštruktúry a nielenže to ovplyvňuje životné podmienky mnohých ľudí, ale spôsobuje aj napätie medzi krajinami

3.   Rozpoznanie potrieb a potenciálu mládeže, žien a domorodých a miestnych spoločenstiev (vrátane migrantov a ľudí so zdravotným postihnutím)

3.1.    Kľúčové prvky a nástroje posilnenia postavenia

3.1.1.

Prostriedky na ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva, na zlepšenie ich životných podmienok v oblastiach s vodným stresom a na ďalšie rozvinutie ich potenciálu konať a mať vplyv sú pri všetkých skupinách podobné. Medzi kľúčové prvky patrí prístup k vode a sanitácii, zvyšovanie povedomia, vzdelávanie a odborná príprava v záujme lepších možností na trhu práce a v zamestnaní, bezpečný priestor určený na výmenu poznatkov, ako aj účasť na tvorbe politiky, a to všetko s využitím a za pomoci nových technológií, primeraného financovania a vhodných právnych predpisov.

3.1.2.

Riadny prístup k službám v oblasti WASH poskytuje viac príležitostí na lepší život tým, že pomáha predchádzať zlej hygiene a kontaminácii vodných zdrojov a zlepšuje prístup k čistej pitnej vode. To sa týka predovšetkým žien a mladých dievčat, pretože práve tie sú väčšinou zaťažené riešením problémov súvisiacich s vodou v dôsledku tradícií a spoločenských noriem. Rovnako v mnohých oblastiach sužovaných vodným stresom veľký počet žien a mladých ľudí pracuje v poľnohospodárstve v oblastiach, ktoré trpia nedostatkom vody.

3.1.3.

Ďalšími dôležitými prvkami posilnenia postavenia sú vzdelávanie a rozvoj zručností. Zatiaľ čo riadny prístup k vode uvoľňuje čas na vzdelávanie, vzdelávanie zvyšuje schopnosť prispievať k udržateľnému hospodáreniu s vodou a vedúcemu postaveniu v tejto oblasti a prináša rozmanitejšie možnosti zamestnania. K dispozícii by mala byť široká škála príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu, od základných zručností až po odborné kompetencie na vysokej úrovni, v závislosti od okolností a ambícií, čím sa zabezpečí aj vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií efektívne využívajúcich vodu. Okrem formálneho vzdelávania treba podporovať formovanie vzorov, posilňovať budovanie sietí medzi partnermi a hlbšie vzdelávanie prostredníctvom prenosu a výmeny vedomostí a skúseností.

3.1.4.

Zraniteľné skupiny obyvateľstva by sa však nemali považovať len za cieľ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Tieto skupiny majú osobitné zručnosti, vedomosti a skúsenosti, ktoré môžu pomôcť zlepšiť hospodárenie s vodou a s tým spojenú tvorbu politiky, čím sa zvyšuje význam ich zapojenia do procesov plánovania, rozhodovania, vykonávania a hodnotenia. Pre toto musia rozhodovacie štruktúry umožniť skutočnú a účinnú interakciu a zapojenie zahŕňajúce rôznorodé názory, pričom nepôjde iba o obyčajné posúvanie informácií zhora nadol či jednostranné konzultácie zdola nahor.

3.1.5.

Účasť týchto skupín na vodnej diplomacii sa doteraz uskutočňovala najmä prostredníctvom prepojení medzi aktérmi v oblasti občianskej spoločnosti. Je dôležité ďalej posilňovať tento druh neformálnej (10) modrej diplomacie, ale zároveň treba prepojiť miestne názory s formálnou (11) diplomaciou na úrovni štátnych predstaviteľov. To môže zabezpečiť, že názory zraniteľných skupín obyvateľstva sa vypočujú, ich záujmy sa zohľadnia a ich potenciál sa využije.

3.1.6.

Nové technológie poskytujú nový impulz na zlepšenie hospodárenia s vodou aj na posilnenie postavenia zraniteľných skupín obyvateľstva. Inovatívne modré technológie ponúkajú nové spôsoby, akými rozvíjať dodávky vody, predchádzať nedostatku a znečisteniu vody a pripraviť sa na riziká súvisiace s vodou vrátane extrémnych poveternostných podmienok spôsobených zmenou klímy. Digitálne technológie sú zásadnou súčasťou týchto riešení a ich využívanie poskytuje aj inkluzívnejší prístup k vzdelávaniu, komunikácii a participácii. Vzhľadom na to, že elektrifikácia je základnou požiadavkou napríklad na distribúciu vody a digitálne pripojenie, sa vodná infraštruktúra, energetická infraštruktúra a digitálna infraštruktúra musia rozvíjať spoločne s cieľom dosiahnuť spoločnosť inteligentne využívajúcu vodu (12). Informačné kampane zamerané na udržateľné využívanie vody a ochranu zdrojov, ako aj vývoj modelov šetrných k vode môžu ďalej napomôcť integrovaným riešeniam v oblasti vody.

3.1.7.

Pri rozvoji infraštruktúry, vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti vody a pri všeobecnom budovaní kapacít zohrávajú kľúčovú úlohu zmysluplné partnerstvá a financovanie. Prístup k financiám je predpokladom aj na rozvoj podnikateľského ducha a podnikania. Okrem fondov EÚ záleží aj na vnútroštátnych organizáciách a financovaní medzinárodnej rozvojovej spolupráce. Úzka koordinácia vytvára synergie a pomáha dosahovať lepšie výsledky. Na lepšie pochopenie miestnych potrieb je mimoriadne dôležité vymieňať si osvedčené postupy a podnecovať vnútroštátne darcovské programy. Potrebné je aj zmapovať a monitorovať využívanie finančných prostriedkov a zabezpečiť, aby financovanie bolo efektívne a podporovalo zlepšenie postavenia zraniteľných skupín obyvateľstva, a to aj prostredníctvom zásobovania vodou, vzdelávania a zvyšovania povedomia o problematike vody, napríklad v súvislosti s potrebou sanitácie a prevencie znečisťovania.

3.1.8.

Právny rámec na ochranu zraniteľných a nedostatočne zastúpených skupín obyvateľstva aj na zlepšenie ich postavenia v súvislosti s problematikou vody poskytujú medzinárodné dohovory o ľudských právach, práci, boji proti korupcii a životnom prostredí. Je potrebné zamerať viac úsilia na vykonávanie týchto právnych predpisov vo všetkých krajinách a v rámci všetkých projektov. Takisto je dôležité zvyšovať povedomie o právach a príležitostiach súvisiacich s vodou medzi samotnými zraniteľnými skupinami obyvateľstva a zároveň bojovať proti neobjektívnym stereotypom a propagande.

3.2.    Odhaľovanie potenciálu mládeže

3.2.1.

Z ôsmich miliárd ľudí, ktorí v súčasnosti tvoria svetovú populáciu, je približne 1,8 miliardy vo veku 10 až 24 rokov a tento počet sa zvyšuje (13). Vzhľadom na to, že prevažná väčšina týchto ľudí žije v krajinách s rozvíjajúcim sa trhom, a teda tvorí veľkú časť ich obyvateľstva, mladí ľudia sú nielen významnou cieľovou skupinou, ale aj významným aktérom politiky v oblasti vody. Zlepšenie ich možností si vyžaduje širokú škálu opatrení, o čom svedčí napríklad iniciatíva s cieľom pomôcť mladým ľuďom v Ugande zvýšiť ich štandard vo vzdelávaní a v odbornej príprave, a získať prístup k potravinám a vode, a to všetko v snahe zabezpečiť novú generáciu inšpirovanú vierou, nádejou a láskou, ktorá transformuje ich spoločenstvá (14).

3.2.2.

Rast populácie znamená zvýšenie tlaku na vodné zdroje a potrebu identifikovať existujúce a budúce riziká pre tieto zdroje. To zdôrazňuje potrebu zlepšiť vedomosti, chápanie a zručnosti súvisiace s prístupom k vodným zdrojom a ich ochranou a následne dôležitosť udržateľného hospodárenia s vodou. Mladí ľudia síce očakávajú primerané životné podmienky a priaznivé vyhliadky do budúcnosti v súvislosti s povolaním a prácou, ale sú aj ochotní prispievať k pozitívnemu rozvoju a odolnosti svojich spoločenstiev a krajín. Sú často hýbateľmi zmien a hnacími silami ekonomického, sociálneho a environmentálneho pokroku.

3.2.3.

Pokiaľ ide o tvorbu politiky, mladí ľudia majú potenciál spochybňovať existujúce štruktúry a postupy a prinášať nové nápady, ak na to dostanú príležitosť. Môžu takisto navrhovať inovačné riešenia, pokiaľ ide o služby v oblasti WASH a hospodárenie s vodou. Okrem toho sú schopní a ochotní nadväzovať kontakty za hranicami, a tak posilňovať medzinárodnú spoluprácu.

3.2.4.

Existuje však niekoľko prekážok aktívneho zapojenia mladých ľudí do činností a správy v oblasti vody, ako napríklad:

—

neinkluzívne a nereprezentatívne štruktúry – mladí ľudia sú často vylúčení z rozhodovacích procesov, a ak zapojení sú, ich názory sú mnohokrát prehliadané,

—

prekážky z hľadiska vedomostí a zručností – problematika vody si často vyžaduje osobitné poznatky a technické znalosti,

—

jazykové bariéry v rámci medzinárodnej spolupráce,

—

obmedzené možnosti na budovanie kapacít,

—

fragmentácia mládežníckych iniciatív a hnutí.

3.2.5.

Na prekonanie týchto, ako aj iných prekážok potrebujú mladí ľudia príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu, a to už od raného veku. To si vyžaduje dostatočné množstvo zdrojov, pokiaľ ide o počet učiteľov v miestnych spoločenstvách a v inštitúciách diaľkového vzdelávania. Vyžaduje si to aj príležitosti, ktoré mladým ľuďom, a najmä mladým dievčatám a ženám poskytnú prístup k odbornej príprave a vysokoškolskému vzdelávaniu. Je potrebné zamerať sa na vzdelávacie programy určené pre mládež, ktorých učebné plány zahŕňajú udržateľné hospodárenie s vodou a vodnú diplomaciu, čím sa zabezpečí, že ďalšia generácia si bude vedomá súčasných a budúcich výziev a dobre pripravená na ich riešenie. Na zabezpečenie širšieho vplyvu by sa mali využívať digitálne nástroje a platformy, ktoré zvýšia angažovanosť mladých ľudí v odľahlých, horských, ostrovných a iných nedostatočne vybavených oblastiach a poskytnú im prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a fóram pre tvorbu politiky.

3.2.6.

Okrem kompetencií v oblasti vody by mladí ľudia mali získať základné občianske zručnosti, aby mohli lepšie ovplyvniť hospodárenie s vodou a tvorbu politiky a účinne sa na týchto činnostiach podieľať. Občianska výchova je potrebná aj z hľadiska prípravy na budúcnosť, keďže mladí ľudia sú lídrami zajtrajška a pomáha im stať sa súčasťou dnešnej verejnej politiky (15). Získať by mali aj podnikateľské zručnosti a mali by byť podnecovaní k tomu, aby začali podnikať, čím by prispievali k zamestnanosti.

3.3.    Posilnenie postavenia žien

3.3.1.

Nedostatkom vody vo svete trpia najmä ženy a dievčatá (16), ktoré tradične nesú hlavnú ťarchu jej zberu. Z údajov vyplýva, že:

—

ženy na celom svete sú zodpovedné za 72 % denných zásob vody v domácnosti (17) a každý deň strávia zberom vody celkovo 200 miliónov hodín (18),

—

záťaž, ktorú predstavuje voda prenášaná od zdroja domov a späť každý deň a často aj na viackrát, je v priemere 30 kg (19),

—

mladé dievčatá (vo veku do 15 rokov) sú zodpovedné za zber vody dvakrát častejšie než chlapci, čo ich vystavuje útokom a bráni im chodiť do školy a získavať cenné zručnosti (20),

—

ženy, ktoré pri hľadaní vody v izolovaných a nebezpečných oblastiach prechádzajú dlhé niekoľkokilometrové vzdialenosti a následne čakajú v dlhých radoch, môžu zažiť obťažovanie.

3.3.2.

Je vedecky dokázané, že lepší prístup k službám WASH umožňuje ženám prevziať väčšiu kontrolu nad svojimi životmi na osobnej, rodinnej aj komunitnej úrovni, čo následne pozdvihuje ich spoločenstvá, a to tak, že:

—

umožňuje ženám zavlažovať a pestovať plodiny a zabezpečiť viac potravín pre seba a svoje rodiny,

—

oslobodzuje ženy od povinnosti vynakladať čas a úsilie na zber vody, vďaka čomu sa môžu zapojiť do iných činností, napríklad v rámci vzdelávania, odbornej prípravy, podnikania, zamestnania, kultúry, osobného rozvoja a vodcovstva, čím majú väčší potenciál zvýšiť svoj príjem,

—

zlepšuje reprodukčné zdravie a starostlivosť o deti,

—

prispieva k vyššiemu HDP.

3.3.3.

Aby sa ženy a dievčatá v oblastiach s vodným stresom nemuseli zameriavať len na uspokojovanie základných potrieb svojich rodín a aby sa zabezpečila lepšia ochrana vodných zdrojov, majú zásadný význam pokročilejšie systémy hospodárenia s vodou a nakladania s odpadovými vodami.

3.3.4.

Ďalší pilier posilnenia postavenia žien v oblasti vody predstavuje prístup k vzdelávaniu a rôzne možnosti vzdelávania. Náležitú pozornosť treba venovať aj diverzifikovaným pracovným príležitostiam a dôstojným pracovným podmienkam pre ženy vrátane predchádzania diskriminácii, obťažovaniu a akémukoľvek inému zlému zaobchádzaniu. Ďalej treba ženám poskytnúť úplné možnosti podnikať. Okrem vzdelávania si to vyžaduje legálny prístup k infraštruktúre, pôde, prírodným zdrojom a financiám. V tejto súvislosti môže byť cenným nástrojom mikrofinancovanie.

3.3.5.

Rovnaké príležitosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, práve a podnikania sú súčasťou zabezpečovania lepšej rodovej rovnosti vo všeobecnosti, ktoré je často náročné, pretože sa týka kultúry a postojov spoločenstiev. Je preto mimoriadne dôležité zvyšovať povedomie o výhodách rodovej rovnosti, ako aj identifikovať štrukturálne prekážky, ktoré jej bránia.

3.3.6.

Hoci rodová rovnosť je otázkou ľudských práv, je takisto nevyhnutná na odhalenie plného potenciálu obyvateľstva a dosiahnutie väčšieho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho pokroku. Vzhľadom na to, že ženy často zabezpečujú hladký priebeh každodenných činností a vzájomný súlad rôznych potrieb a zdrojov, majú dobrú východiskovú pozíciu, pokiaľ ide o udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi a modrú diplomaciu a o zabezpečenie toho, aby rozhodnutia v oblasti vody zahŕňali širší súbor hodnôt. To platí na úrovni praktického hospodárenia s vodou aj na úrovni politického rozhodovania a diplomacie (21). Ženy preto treba podnecovať, aby hľadali kariéru v tejto oblasti, a podporovať ich v tom.

3.3.7.

Ženy by mali mať prístup k vedúcim funkciám a mali by byť podnecované k tomu, aby si osvojili technické a právne znalosti a zručnosti v oblasti vodcovstva, aby mohli využiť svoj potenciál v politike, podnikaní, treťom sektore a akejkoľvek inej organizácii, ktorá prispieva k udržateľnému hospodáreniu s vodou a modrej diplomacii. Mali by sa preto zriadiť osobitné mentorské programy v oblasti hospodárenia s vodou, vďaka ktorým by ženy mali lepší prístup k vedúcim funkciám a ktoré by podporili ich účasť na rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach. Okrem toho je dôležité podporovať sebavedomie žien a ich kariérny rozvoj, a to aj prostredníctvom budovania sietí na všetkých úrovniach, t. j. od miestnej úrovne až po medzinárodnú. Existujúcimi príkladmi sú sieť Ženy vo vodnej diplomacii v okolí Nílu a sieť Ženy v oblasti hospodárenia s vodou v Strednej Ázii a Afganistane. Tieto siete sú komunitou praxe; sieť Ženy vo vodnej diplomacii sa zameriava hlavne na posilnenie postavenia žien a ich vodcovstvo pri rozhodovaní na vysokej úrovni v cezhraničných oblastiach povodia.

3.4.    Zapojenie domorodých a miestnych spoločenstiev (vrátane migrantov a ľudí so zdravotným postihnutím)

3.4.1.

Domorodé obyvateľstvo tvorí 5 % svetovej populácie a zaberá, vlastní alebo spravuje približne 20 – 25 % zemského povrchu (22). Ich územia zahŕňajú mnoho významných vodných zdrojov, ako sú vodojemy, mokrade a rieky, ktoré toto obyvateľstvo spravovalo po tisícročia často bez akéhokoľvek uznania zo strany tých, ktorým toto úsilie prinášalo úžitok. V dôsledku ich veľkej závislosti od prírodných zdrojov a ekosystémov sú medzi prvými, ktorí čelia problémom súvisiacim s vodou. Sú obzvlášť zraniteľní, pokiaľ ide o riziká spojené s vodou a ich vplyv na potravinovú bezpečnosť, napríklad vplyv na rybárstvo, poľovníctvo a možnosti pasenia hospodárskych zvierat. Tieto problémy často súvisia so suchom alebo povodňami, zatiaľ čo v arktickej oblasti sú možnosti lovu obmedzené topením ľadu v dôsledku zmeny klímy, čo bráni v pohybe na ľade.

3.4.2.

Domorodé ženy sa často stretávajú s ďalšími problémami v dôsledku svojho etnického pôvodu, rodu alebo svojej domorodej identity. To sa prejavuje ako obťažovanie, násilie, diskriminácia v práci a nedostatok občianskych a politických práv, a to aj pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy a prístup k prírodným zdrojom (23). Napriek tomu sú domorodé ženy v mnohých spoločenstvách hlavným zdrojom poznatkov v oblasti vody a ich zmysluplné začlenenie je kľúčové.

3.4.3.

Domorodé obyvateľstvo má zvyčajne dlhodobý, hlboký vzťah k vode, pôde a mokradiam, ako aj jedinečné poznatky o tom, ako tieto zdroje zachovávať, chrániť a využívať udržateľným spôsobom, pričom je to často prepojené s ich vlastnými záväzkami chrániť pôdu v rámci ich vzťahu k týmto regiónom. Napríklad domorodé spoločenstvá v peruánskych Andách vysádzajú na strmých horských svahoch veľké množstvo rýchlorastúcich a odolných stromov queuña, aby zabránili erózii a aby zadržiavali a filtrovali vodu, ktorá napája pramene a mokrade dole tokom (24). Poznatky domorodého obyvateľstva, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu a často ústnym podaním, treba vnímať ako zdroj inšpirácie, ktorý možno skúmať a využiť prostredníctvom zmysluplných partnerstiev v mnohých oblastiach vrátane vodnej diplomacie.

3.4.4.

Na druhej strane je zásadné posilniť ochranu práv duševného vlastníctva domorodého obyvateľstva a miestnych spoločenstiev v súvislosti s ich tradičnými poznatkami a prejavmi. Týka sa to vynálezov, kultúrnych prejavov, dizajnu výrobkov, receptúr a geografického pôvodu výrobkov a služieb založených na tradíciách (25).

3.4.5.

Napriek nedávnemu pokroku naďalej existuje zjavná potreba proaktívnych platforiem pre zmysluplnú interakciu domorodých skupín s orgánmi verejnej správy a miestnymi samosprávami, ako aj s medzinárodným spoločenstvom, pokiaľ ide o praktiky v oblasti vody. Riadny dialóg založený na spoločných záujmoch a dohode je nevyhnutný na vybudovanie dlhodobých vzťahov, hlbšej dôvery a vzájomného rešpektu medzi štátmi a domorodými spoločenstvami vrátane žien a mladých ľudí. Názory, poznatky alebo riešenia domorodého obyvateľstva často nie sú zohľadnené v rozhodnutiach na medzinárodnej úrovni. Systematické zapájanie domorodého obyvateľstva do medzinárodnej spolupráce je preto potrebné aj na zabezpečenie rešpektovania ich ľudských práv a plné využitie potenciálu týchto skupín.

3.4.6.

Všetky miestne spoločenstvá v ktoromkoľvek regióne musia mať prístup k infraštruktúre, informáciám a vzdelávaniu. Praktické riešenia by však mali náležite zohľadňovať miestne podmienky a úroveň rozvoja, keďže potreby a možnosti ľudí žijúcich v horských oblastiach, na ostrovoch a v malých a izolovaných dedinách bez riadneho prístupu k vode sa výrazne líšia od potrieb a možností ľudí žijúcich v rozvinutejších oblastiach a pre každú oblasť bude vhodné iné riešenie v závislosti od kontextu. Vzhľadom na to, že miestne organizácie občianskej spoločnosti často zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o problematiku vody a pomoc zraniteľným skupinám obyvateľstva, mali by byť zapojené do procesov tvorby miestnej politiky.

4.   Možnosti partnerstva pre EÚ

4.1.

EÚ zohráva ústrednú úlohu pri riešení celosvetového nedostatku vody prostredníctvom svojich vonkajších vzťahov a medzinárodných partnerstiev, ktoré dopĺňajú vnútroštátne darcovské programy. Na základe svojho pokročilého právneho rámca, svojej technologickej kapacity a toho, že je významným darcom v tejto oblasti, môže EÚ vo veľkej miere prispieť k udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi, prístupu k vode a sanitácii, vzdelávaniu a odbornej príprave, správe vodných zdrojov a riešeniu konfliktov. V tejto súvislosti môže EÚ využiť aj svoje skúsenosti s posilňovaním rodovej rovnosti a participatívnej tvorby politiky vrátane zapojenia mládeže a poskytnúť usmernenia. V tejto súvislosti by mohli mať veľký význam nástroje mikrofinancovania v prospech dotknutých skupín.

4.2.

Vzhľadom na svoje osobitné demografické, geografické a politické podmienky sa ústredným bodom modrej diplomacie stala subsaharská Afrika. Keďže destabilizácia Afriky v dôsledku nedostatku vody sa pravdepodobne presunie do regiónu MENA a do EÚ a spôsobí potravinovú a migračnú krízu, proaktívny postoj Európy je nevyhnutný. Viktóriino jazero, Čadské jazero a povodia riek Níl, Niger a Kongo sú hlavné miesta s vodným stresom a vyžadujú si okamžitú pozornosť s cieľom chrániť životné prostredie a predísť klimatickým a prírodným katastrofám, ktoré by mohli vyvolať nové konflikty a migračné vlny smerom do Európy.

4.3.

Afrika je kľúčovým partnerom EÚ v rámci stratégie Global Gateway (26) a stratégie EÚ v oblasti hospodárskej bezpečnosti (27). Vzhľadom na to, že ďalšie svetové mocnosti, predovšetkým Čína a India, si aktívne upevňujú pozíciu v Afrike, spolupráca s Afrikou je nepochybne mimoriadne dôležitá z hľadiska hospodárskej a geopolitickej bezpečnosti EÚ a jej globálneho strategického postavenia. Je preto nevyhnutné, aby EÚ v súvislosti s Afrikou vypracovala komplexnú stratégiu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bude modrá diplomacia.

4.4.

Vzhľadom na problémy v oblastiach s vodným stresom, najmä v subsaharskej Afrike, a na riziká a príležitosti, ktoré pre EÚ predstavujú, EHSV odporúča, aby sa v snahe integrovane pokryť rôzne prvky posilnenia postavenia zaviedol vlajkový partnerský program zameraný aspoň na jednu postihnutú oblasť v Afrike. EHSV navrhuje, aby program zahŕňal tieto opatrenia:

4.4.1.

spolupráca a podpora pri rozvoji vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry, ako aj súvisiacich služieb, a to s cieľom zlepšiť prístup k službám v oblasti WASH s osobitným dôrazom na udržateľnosť, vplyv na životné prostredie a úsilie o jeho obnovu.

4.4.2.

Podpora miestneho budovania kapacít v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, uľahčenie študentských výmen s EÚ a propagácia príležitostí v rámci okruhu talentov EÚ a zároveň zabraňovanie odlivu mozgov a podpora cirkulujúcej migrácie (28) s cieľom posilniť kompetencie a zručnosti potrebné v oblasti udržateľného hospodárenia s vodou a modrej diplomacie. Osobitné úsilie treba vynaložiť na vzdelávanie dievčat a žien.

4.4.3.

Spolupráca v oblasti modrých technológií doplnených aj o potrebné technológie na výrobu elektriny, a to v snahe pomôcť zlepšiť prístup k službám v oblasti WASH, efektívnosť využívania vody, kontrolu znečisťovania a bezpečnosť dodávok čistej vody. Pri výbere technológií treba riadne zvážiť miestne podmienky.

4.4.4.

Zlepšenie podmienok a kapacít potrebných na zakladanie miestnych podnikov s cieľom podporiť podnikanie a zamestnanosť. Osobitne treba v podnikaní podporiť mladých ľudí a ženy.

4.4.5.

Podpora vykonávania medzinárodných dohovorov o práci s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky. Osobitnú pozornosť treba sústrediť na presadzovanie nediskriminácie na základe rodu a etnického pôvodu a na dodržiavanie ľudských práv.

4.4.6.

Nadviazanie spolupráce s tvorcami miestnej politiky a rôznymi skupinami v snahe posilniť participatívnu tvorbu politiky a modrú diplomaciu. Cieľom interakcie viacerých zainteresovaných strán by malo byť posilnenie postavenia mladých ľudí, žien a domorodého obyvateľstva, a to v záujme toho, aby sa predišlo problémom a konfliktom súvisiacim s vodou, a došlo k ich vyriešeniu.

4.4.7.

Spolupráca pri rozvoji digitálnej infraštruktúry a digitálnych pripojení s cieľom využiť možnosti, ktoré prináša digitalizácia, v oblasti hospodárenia s vodou, vzdelávania a komunikácie. Súčasťou toho by malo byť úsilie o rozvoj digitálnych zručností miestnych spoločenstiev.

4.4.8.

Zapojenie občianskej spoločnosti EÚ do programu, a to v snahe posilniť výmenu poznatkov a skúseností na miestnej úrovni. Treba pri tom plne využiť súčasné štruktúry spolupráce.

4.4.9.

Pridelenie dostatočných finančných prostriedkov na program vrátane finančných prostriedkov určených na rozvoj infraštruktúry, vzdelávania, dialógu medzi zainteresovanými stranami a podnikania, a to v záujme toho, aby sa zabezpečilo vykonávanie uvedených opatrení.

4.4.10.

Monitorovanie a posudzovanie realizácie programu, ako aj jeho vplyvu, aby ho v budúcnosti bolo možné rozšíriť. Zamerať sa treba hlavne na výsledky týkajúce sa mládeže, žien a miestnych a regionálnych spoločenstiev ako cieľových skupín aj aktérov v oblasti hospodárenia s vodou a súvisiacej politiky.

V Bruseli 4. decembra 2024

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oliver RÖPKE


(1)   Ú. v. EÚ C, C/2023/862, 8.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/862/oj?locale=sk.

(2)  Politické usmernenia Ursuly von der Leyen, júl 2024.

(3)  Napríklad Európska iniciatíva občanov pre Európu inteligentne hospodáriacu s vodou a odolnú voči výzvam v oblasti vody: https://citizens-initiative.europa.eu/initiatives/details/2024/000010_sk.

(4)  Dobrým príkladom je organizácia UWASNET v Ugande – https://uwasnet.org/.

(5)  Dohovor o mokradiach, ktorý vznikol v roku 1971 a ku ktorému sa pridalo 172 krajín z celého sveta, takisto prispieva k posilneniu postavenia zraniteľných skupín obyvateľstva: https://www.ramsar.org/news/empowering-women-restoring-wetlands-go-hand-hand.

(6)   Ú. v. EÚ C, C/2023/862, 8.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/862/oj?locale=sk.

(7)   Ú. v. EÚ C, C/2024/878, 6.2.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/878/oj?locale=sk.

(8)  Dohovor o mokradiach je medzivládna zmluva, ktorá poskytuje rámec na ochranu a rozumné využívanie všetkých mokradí a ich zdrojov. Pojem „mokrade“ v tomto kontexte zahŕňa rieky, jazerá, rašeliniská, rybníky, močiare a všetky pobrežné mokrade. Pozri https://www.ramsar.org/.

(9)   https://www.eesc.europa.eu/sk/initiatives/eu-blue-deal.

(10)  Neformálna diplomacia je činnosť neštátnych aktérov, ktorí využívajú taktiku riešenia konfliktov (ako napríklad semináre a debaty) na zmiernenie „hnevu alebo napätia alebo strachu, ktorý existuje“ medzi konfliktnými skupinami. Títo „mimovládni, neformálni a neoficiálni aktéri“ organizujú činnosti ako semináre a diskusie s cieľom zlepšiť komunikáciu a porozumenie medzi verejnosťou.

(11)  Formálna diplomacia sa zvyčajne považuje za hlavný nástroj zahraničnej politiky na nastoľovanie mieru. Vykonávajú ju diplomatickí zástupcovia, vysokí vládni predstavitelia a hlavy štátov, pričom jej cieľom je ovplyvňovať politické mocenské štruktúry.

(12)   Ú. v. EÚ C, C/2024/878, 6.2.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/C/2024/878/oj.

(13)   10 vecí, ktoré ste nevedeli o svetovej populácii – Úrad vyslanca generálneho tajomníka pre mládež (un.org).

(14)   https://fieldsoflife.org/why-east-africa/.

(15)  Výborným príkladom je stratégia Únie pre Stredozemie v oblasti vody a zapojenia mládeže. V súlade so základnými princípmi zlepšenia postavenia mladých ľudí v oblasti udržateľného hospodárenia s vodou ponúka hodnotný rámec pre vyššiu účasť mládeže na správe a rozhodovacích procesoch súvisiacich s vodou. Táto stratégia zdôrazňuje potrebu prispôsobených iniciatív na budovanie kapacít a projektov vedených mládežou, ktoré sú dôležité na podporu inovácií a zabezpečenie toho, aby mladí ľudia neboli len účastníkmi, ale aj lídrami v sektore vodného hospodárstva. Stratégia podporuje začlenenie názorov mladých ľudí na miestnej aj medzinárodnej úrovni.

(16)   Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 60.

(17)  OSN Ženy.

(18)   Collecting water is often a colossal waste of time for women and girls (Zber vody je pre ženy a dievčatá často obrovská strata času), UNICEF.

(19)  FAO.

(20)  UNICEF.

(21)  Dva konkrétne príklady: 1. komparatívna štúdia o posilnení postavenia žien v oblasti vodnej diplomacie na Blízkom východe a v severnej Afrike (MENA), ktorú viedli inštitút Geneva Water Hub a sieť GWP-Med a ktorá zdôrazňuje kľúčovú úlohu žien vo vodnej diplomacii v regióne MENA. Štúdia obsahuje cenné poznatky o výzvach a možnostiach súvisiacich s posilnením postavenia žien v tejto sfére, pričom zdôrazňuje potrebu cieleného zásahu na podporu vedúceho postavenia žien v oblasti hospodárenia s vodou a diplomacie; 2. pracovný program týkajúci sa rodu a mokradí v rámci Dohovoru o mokradiach (ramsar.org).

(22)   https://siwi.org/publications/indigenous-people-water-and-climate-change/.

(23)   Indigenous women’s realities: Insights from the Indigenous Navigator, IWGIA a MOP, 2020.

(24)   https://library.panos.co.uk/features/stories/seeds-of-water.html#0_00337302.

(25)   https://www.wipo.int/sme/en/traditional-knowledge.html.

(26)   https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/global-gateway/opinions.

(27)   https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/european-economic-security-strategy.

(28)   Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 136.


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/769/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)